Postup : 2010/0802(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0354/2010

Predkladané texty :

A7-0354/2010

Rozpravy :

PV 14/12/2010 - 6
CRE 14/12/2010 - 6

Hlasovanie :

PV 14/12/2010 - 9.19
CRE 14/12/2010 - 9.19
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0470

SPRÁVA     ***I
PDF 707kWORD 402k
7.12.2010
PE 441.299v03-00 A7-0354/2010

o návrhu na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze

(00002/2010 – C7‑0006/2010 – 2010/0802(COD))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyne: Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Carmen Romero López

(Článok 51 – postup spoločných schôdzí výborov)

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU
 POSTUP

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze

(00002/2010 – C7‑0006/2010 – 2010/0802(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na iniciatívu skupiny členských štátov (00002/2010),

–   so zreteľom na článok 76 písm. b) a písm. d) druhý pododsek článku 82 ods. 1) článok 289 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na základe ktorých Rada predložila iniciatívu Parlamentu (C7–0006/2010),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 a ods. 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–   so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené v rámci protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality národným parlamentom, ktorý sa domnieva, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–   so zreteľom na príspevky, ktoré predložili národné parlamenty k návrhu legislatívneho aktu,

–   so zreteľom na články 37, 44 a 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7‑0354/2010),

1.  schvaľuje pozíciu prijatú v prvom čítaní, ako je uvedená ďalej;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

POZÍCIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU(1)*

V PRVOM ČÍTANÍ

---------------------------------------------------------

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskom ochrannom príkaze

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 písm. a) a d),

so zreteľom na iniciatívu Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky, Estónskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Talianskej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Portugalskej republiky, Rumunska, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)         Európska únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)         V článku 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že justičná spolupráca v trestných veciach je v Únii založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí.

(3)         Podľa Štokholmského programu, ktorý Európska rada prijala na zasadnutí 10. a 11. decembra 2009, by sa vzájomné uznávanie mohlo rozšíriť na všetky typy rozsudkov a rozhodnutí justičnej povahy, ktoré môžu mať v závislosti od právneho systému trestný alebo správny charakter. Komisia a členské štáty sa v ňom tiež vyzývajú, aby preskúmali možnosti, ako zlepšiť právne predpisy a opatrenia praktickej podpory na ochranu obetí. V programe sa tiež zdôrazňuje, že obetiam trestných činov sa môžu poskytnúť osobitné ochranné opatrenia, ktoré by mali byť účinné v rámci Únie. Táto smernica bude súčasťou uceleného a komplexného súboru opatrení na ochranu práv obetí.

(4)         V uznesení Európskeho parlamentu z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách sa členské štáty vyzývajú, aby zdokonalili vnútroštátne právne predpisy a politiky zamerané na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a aby svoju činnosť zamerali na riešenie príčin násilia voči ženám, a to v neposlednom rade uplatňovaním preventívnych opatrení, a Únia sa vyzýva, aby zabezpečila právo na pomoc a podporu pre všetky obete násilia. V uznesení Európskeho parlamentu z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 sa schvaľuje návrh zaviesť európsky ochranný príkaz na ochranu obetí.

(5)         V spoločnom priestore spravodlivosti bez vnútorných hraníc je potrebné zabezpečiť, aby sa ochrana poskytnutá určitej fyzickej osobe v jednom členskom štáte zachovala a pokračovala v ktoromkoľvek inom členskom štáte, do ktorého daná osoba odchádza alebo odišla. Tiež by sa malo zabezpečiť, aby oprávnené uplatňovanie práva občanov Únie na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článkom 21 Zmluvy o fungovaní EÚ neviedlo k strate ich ochrany.

(6)         Na dosiahnutie týchto cieľov by sa v tejto smernici mali ustanoviť normy, podľa ktorých sa ochrana vyplývajúca z určitých ochranných opatrení prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu („štátu pôvodu“) môže rozšíriť na iný členský štát, v ktorom sa chránená osoba rozhodne mať pobyt alebo zdržiavať sa („vykonávajúci štát“)▌.

(6a)       Táto smernica zohľadňuje rôzne právne tradície členských štátov, ako aj skutočnosť, že účinnú ochranu možno poskytnúť prostredníctvom ochranných príkazov vydaných iným orgánom ako trestným súdom. Táto smernica neukladá povinnosť zmeniť vnútroštátne systémy prijímania ochranných opatrení.

(6b)       Táto smernica sa vzťahuje na ochranné opatrenia, ktoré majú za cieľ ochranu osoby voči trestnému činu inej osoby, ktoré môže akýmkoľvek spôsobom ohroziť jej život, telesnú, duševnú alebo sexuálnu integritu, napr. zabránením akejkoľvek formy obťažovania, ako aj jej dôstojnosti alebo osobnej slobody, napr. zabránením únosom, prenasledovaniu a iným formám nepriameho donútenia, a ktoré majú za cieľ predísť novým trestným činom alebo obmedziť dôsledky predchádzajúcich trestných činov. Tieto osobné práva chránenej osoby zodpovedajú základným hodnotám uznávaným a chráneným vo všetkých členských štátoch. Treba zdôrazniť, že táto smernica sa uplatňuje na ochranné opatrenia, ktorých cieľom je ochrana všetkých obetí, nielen obetí rodového násilia, zohľadňujúc pritom osobitosti každého druhu trestného činu.

(6c)       Táto smernica sa vzťahuje na ochranné opatrenia bez ohľadu na charakter – trestný, civilný alebo správny – justičného alebo rovnocenného orgánu, ktorý prijíma príslušné rozhodnutie v rámci trestného konania alebo akéhokoľvek iného konania v súvislosti s konaním, ktoré bolo alebo mohlo byť predmetom konania súdu, ktorý má právomoc najmä v trestných veciach.

(6d)       Táto smernica by sa mala vzťahovať na ochranné opatrenia vydané v prospech obetí alebo možných obetí trestných činov; nemala by sa vzťahovať na opatrenia vydané na ochranu svedkov.

(6e)       Ak bolo ochranné opatrenie podľa tejto smernice vydané na ochranu rodinného príslušníka hlavnej osoby, na ktorú sa vzťahuje ochrana, možno podať v súlade s podmienkami tejto smernice aj žiadosť na európsky ochranný príkaz pre rodinného príslušníka.

(6f)        Každú žiadosť o vydanie európskeho ochranného príkazu treba obratom riešiť a zohľadňovať pritom osobitné okolnosti prípadu vrátane naliehavosti celej záležitosti, predpokladaný dátum príchodu chránenej osoby na územie vykonávajúceho štátu a prípadne stupňa ohrozenia chránenej osoby.

(6g)       Ak sa majú v súlade s touto smernicou poskytnúť informácie osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, musia sa poskytnúť aj opatrovníkovi alebo zákonnému zástupcovi príslušnej osoby, ak existujú. Okrem toho je potrebné venovať náležitú pozornosť aj požiadavkám na informácie, ktoré vyjadrí chránená osoba, osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo alebo ich zákonní zástupcovia v konaní, a to v jazyku, ktorému rozumejú.

(6h)       V konaniach smerujúcich k vydaniu a uznaniu európskeho ochranného príkazu by mali príslušné orgány primerane posúdiť potreby obetí vrátane osobitne zraniteľných osôb, okrem iného maloletých a osôb s postihnutím. Okrem toho je potrebné venovať náležitú pozornosť aj požiadavkám na informácie, ktoré vyjadrí chránená osoba alebo osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, a to v jazyku, ktorému rozumejú.

(6i)        Na účely uplatnenia tejto smernice možno uložiť ochranné opatrenie na základe rozsudku vymedzeného v článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami(2) alebo na základe rozhodnutia vymedzeného v článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie(3).

(6j)        V súlade s článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie by sa osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, mala buď v konaní, ktoré vedie k prijatiu ochranného opatrenia, alebo pred vydaním európskeho ochranného príkazu dať možnosť vyjadriť sa a napadnúť ochranné opatrenie.

(7)         Na účely zabránenia spáchaniu trestného činu alebo nového trestného činu voči obeti vo vykonávajúcom štáte by sa uvedenému štátu mal poskytnúť právny základ na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v štáte pôvodu, a zároveň zabrániť tomu, aby obeť musela vo vykonávajúcom štáte znovu začať konanie alebo predložiť dôkazy, akoby sa v štáte pôvodu neprijalo rozhodnutie. Uznanie európskeho ochranného príkazu vykonávajúcim štátom okrem iného znamená , že príslušný orgán tohto štátu s výhradou výnimiek ustanovených v tejto smernici akceptuje existenciu a platnosť ochranného opatrenia prijatého štátom pôvodu, uznáva skutkový stav opísaný v európskom ochrannom príkaze a súhlasí, že by sa mala poskytnúť ochrana a malo by sa pokračovať v jej poskytovaní v súlade s jeho vnútroštátnym právom.

(8)         Táto smernica obsahuje konečný počet povinností alebo zákazov, ktoré by sa po uložení v štáte pôvodu, a ak sú uvedené v európskom ochrannom príkaze, mali uznať a vykonať vo vykonávajúcom štáte s výhradou obmedzení ustanovených v tejto smernici. Na vnútroštátnej úrovni môžu existovať iné druhy ochranných opatrení, napríklad povinnosť osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, zdržiavať sa na určitom mieste. Takéto opatrenia môže uložiť štát pôvodu v rámci konania vedúceho k prijatiu niektorého z ochranných opatrení, ktoré môžu v súlade s touto smernicou predstavovať základ európskeho ochranného príkazu.

(8a)       Keďže v členských štátoch sú príslušné vydávať a vykonávať ochranné opatrenia rôzne druhy orgánov (občianskoprávne, trestné alebo správne), je vhodné ustanoviť v tejto smernici vysoko flexibilný mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi. Príslušný orgán vo vykonávajúcom štáte preto nemusí vo všetkých prípadoch prijať rovnaké ochranné opatrenie, ako sa prijalo v štáte pôvodu, ale má určitý stupeň voľnej úvahy v otázke prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré považuje za náležité a vhodné podľa svojho vnútroštátneho práva v obdobnom prípade s cieľom poskytnúť pokračujúcu ochranu chránenej osobe v zmysle ochranného opatrenia prijatého v štáte pôvodu a charakterizovaného v európskom ochrannom príkaze.

(8b)       Povinnosti a zákazy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zahŕňajú okrem iného opatrenia zamerané na obmedzenie osobných kontaktov alebo kontaktov na diaľku medzi chránenou osobou a osobou, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, napr. uložením určitých podmienok pre takéto kontakty alebo uložením obmedzení, pokiaľ ide o obsah komunikácie.

(8c)       Príslušný orgán vykonávajúceho štátu by mal informovať osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, príslušný orgán štátu pôvodu a chránenú osobu o každom opatrení prijatom na základe európskeho ochranného príkazu. V oznámení pre osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, by sa mal brať náležitý ohľad na záujmy chránenej osoby, aby sa nesprístupnila jej adresa alebo iné kontaktné údaje. Takéto údaje by sa mali vylúčiť z oznámenia za predpokladu, že adresa alebo iné kontaktné údaje nie sú obsiahnuté v povinnosti alebo zákaze uložených ako vykonávacie opatrenie voči osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo.

(8d)       Ak príslušný orgán štátu pôvodu vzal európsky ochranný príkaz späť, príslušný orgán vykonávacieho štátu by mal zrušiť opatrenia, ktoré prijal na účely vykonania európskeho ochranného príkazu, pričom sa rozumie, že príslušný orgán vykonávacieho štátu môže samostatne v súlade s vnútroštátnym právom prijať na ochranu dotknutej osoby akékoľvek ochranné opatrenie podľa svojho vnútroštátneho práva.

(9)         Vzhľadom na to, že táto smernica sa zaoberá prípadmi, keď chránená osoba odíde do iného členského štátu, z vykonávania jej ustanovení nevyplýva prevod právomocí týkajúcich sa hlavného, podmienečného, alternatívneho alebo vedľajšieho trestu, podmienečného odsúdenia alebo týkajúcich sa bezpečnostných opatrení uložených osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, na vykonávajúci štát, ak má táto druhá osoba naďalej pobyt v štáte, ktorý prijal ochranné opatrenie.

(10)       Ak je to vhodné, malo by sa na vykonávanie opatrení prijatých na základe tejto smernice umožniť využívať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi elektronické prostriedky.

(10a)     V rámci spolupráce medzi orgánmi zainteresovanými na zabezpečovaní ochrany chránenej osoby by príslušný orgán vykonávajúceho štátu mal oznámiť príslušnému orgánu štátu pôvodu akékoľvek porušenie opatrení prijatých vo vykonávajúcom štáte na účely vykonania európskeho ochranného príkazu. Toto oznámenie by malo umožniť príslušnému orgánu štátu pôvodu pružne rozhodnúť o akejkoľvek vhodnej reakcii, pokiaľ ide o ochranné opatrenie uložené v jeho štáte osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo. Takáto reakcia môže prípadne zahŕňať uloženie opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody namiesto pôvodne prijatého opatrenia nezahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody, napr. ako alternatívy k preventívnej väzbe alebo ako dôsledku podmienečného odkladu trestu. Keďže nejde o opätovné uloženie trestu za spáchanie nového trestného činu, rozumie sa, že takéto rozhodnutie nebráni vykonávaciemu štátu v prípadnom uložení trestu alebo sankcie iného ako trestného charakteru v prípade porušenia opatrení prijatých na účely vykonania európskeho ochranného príkazu.

(10b)     Vzhľadom na rôzne právne tradície členských štátov, ak by vo vykonávajúcom štáte v prípade podobnom skutkovému stavu opísanému v európskom ochrannom príkaze neexistovalo žiadne ochranné opatrenie, príslušný orgán vykonávajúceho štátu by mal každé porušenie ochranné opatrenia opísaného v európskom ochrannom príkaze, o ktorom sa dozvie, oznámiť príslušnému orgánu štátu pôvodu.

(10c)     S cieľom dosiahnuť bezproblémové uplatňovanie tejto smernice v každom jednotlivom prípade by príslušné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu mali vykonávať svoje právomoci v súlade s ustanoveniami tejto smernice a zohľadniť pritom zásadu ne bis in idem.

(10d)     Od chránenej osoby by sa nemalo požadovať, aby znášala náklady na uznanie európskeho ochranného príkazu, ktoré sú nepomerné vzhľadom na podobné vnútroštátne prípady. Pri plnení tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, že po uznaní európskeho ochranného príkazu sa od chránenej osoby ako jeho priamy dôsledok nebude požadovať, aby iniciovala ďalšie vnútroštátne konanie smerujúce k získaniu rozhodnutia o prijatí opatrenia, ktoré by bolo v obdobnom prípade k dispozícii podľa vnútroštátneho práva na zabezpečenie ochrany chránenej osoby.

(10e)     Berúc do úvahy zásadu vzájomného uznávania, na ktorej je táto smernica založená, členské štáty by mali v čo najväčšej miere podporovať priamy kontakt medzi príslušnými orgánmi pri uplatňovaní tohto nástroja.

(10f)      Bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť súdov a  rozdiely v organizácii súdnictva v Únii by členské štáty mali zvážiť možnosť požiadať osoby zodpovedné za vzdelávanie sudcov, prokurátorov, policajných a súdnych úradníkov zapojených do konania o vydaní alebo uznaní európskeho ochranného príkazu, aby poskytli vhodné vyškolenie vzhľadom na ciele tejto smernice.

(10g)     V záujme jednoduchšieho hodnotenia uplatňovania tejto smernice by členské štáty mali poskytnúť Európskej komisii relevantné údaje týkajúce sa uplatňovania vnútroštátnych postupov na európsky ochranný príkaz, a to minimálne o počte požadovaných, vydaných a/alebo uznaných európskych ochranných príkazov. V tejto súvislosti by boli užitočné aj ďalšie typy údajov, napríklad druhy trestných činov.

(11)       Keďže cieľ tejto smernice, a to chrániť ohrozené osoby, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov vzhľadom na cezhraničnú povahu daných prípadov, ale z dôvodov rozsahu a potenciálnych dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 ods. 4 ZEÚ táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(11a)     Táto smernica by mala prispieť k ochrane ohrozených osôb a byť tak doplnkom k nástrojom, ktoré sa už v súčasnosti v tejto oblasti uplatňujú, ako sú rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV a rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV, ale zároveň by ňou tieto nástroje nemali byť dotknuté.

(11b)     Ak sa na rozhodnutie týkajúce sa ochranného opatrenia vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(4), nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností(5) alebo Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996(6), malo by sa takéto rozhodnutie uznať a vykonať v súlade s ustanoveniami uvedeného právneho nástroja.

(11c)     Členské štáty a Komisia by mali informácie o európskom ochrannom príkaze zahrnúť tam, kde je to vhodné, do existujúcich vzdelávacích programov a kampaní na zvyšovanie povedomia o ochrane obetí trestných činov.

(11d)     Osobné údaje spracúvané pri vykonávaní tejto smernice by sa mali chrániť v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(7) a v súlade so zásadami ustanovenými v dohovore Rady Európy z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, ktorý ratifikovali všetky členské štáty.

(11e)     Táto smernica by mala dodržiavať základné práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práva a základných slobôd v súlade s článkom 6 Zmluvy o EÚ;

(11f)      Pri uplatňovaní tejto smernice sa členským štátom odporúča, aby zohľadnili práva a zásady zakotvené v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok -1

Cieľ

Táto smernica ustanovuje pravidlá umožňujúce justičnému alebo rovnocennému orgánu v členskom štáte, v ktorom sa vydalo ochranné opatrenie s cieľom chrániť osobu voči trestnému činu inej osoby, ktorý môže ohroziť jej život, telesnú alebo duševnú integritu, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu, vydať európsky ochranný príkaz umožňujúci príslušnému orgánu v inom členskom štáte pokračovať v ochrane dotknutej osoby na území tohto členského štátu po spáchaní činu v štáte pôvodu, ktorý bol alebo mohol byť predmetom konania súdu s právomocou najmä v trestných veciach.

Článok 1

Vymedzenia pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1)        „európsky ochranný príkaz“ je▌ rozhodnutie prijaté justičným alebo rovnocenným orgánom členského štátu týkajúce sa ochranného opatrenia, na základe ktorého justičný alebo rovnocenný orgán iného členského štátu prijíma akékoľvek vhodné▌ opatrenie podľa svojho vnútroštátneho práva s cieľom pokračovať v zabezpečení ochrany chránenej osoby;

2)        „ochranné opatrenie“ je rozhodnutie prijaté v štáte pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym právom a postupmi, ktorým sa v prospech chránenej osoby ukladá osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, jedna alebo viacero povinností alebo zákazov uvedených v článku 4 (…) na ochranu chránenej osoby voči trestnému činu, ktorý môže ohroziť jej život, telesnú alebo duševnú integritu, dôstojnosť, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu;

3)        „chránená osoba“ je fyzická osoba, ktorá je predmetom ochrany na základe ochranného opatrenia prijatého štátom pôvodu;

4)        „osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo“ je fyzická osoba, ktorej sa uložila jedna alebo viacero povinnosti alebo zákazov uvedených v článku 4b;

5)        „štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom sa prijalo▌ ochranné opatrenie, ktoré je základom pre vydanie európskeho ochranného príkazu;

6)        „vykonávajúci štát“ je členský štát, do ktorého sa európsky ochranný príkaz zaslal na účely jeho uznania;

7)        „štát dohľadu“ je členský štát, do ktorého sa zaslal rozsudok podľa článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu podľa článku 4 rámcového rozhodnutia 2009/829/SVV.

Článok 4

Určenie príslušných orgánov

1.        Každý členský štát oznámi Komisii justičný alebo rovnocenný orgán alebo orgány, ktoré sú podľa jeho vnútroštátneho práva príslušné vydávať európsky ochranný príkaz a uznávať takýto príkaz v súlade s touto smernicou, keď je tento členský štát štátom pôvodu alebo vykonávajúcim štátom.

3.        Komisia sprístupní prijaté informácie všetkým členským štátom. Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny informácií uvedených v odseku 1.

Článok 4a

Účasť ústredného orgánu

1.        Každý členský štát môže určiť ústredný orgán, alebo ak to umožňuje jeho právny systém, viac než jeden ústredný orgán, ktorý bude pomáhať príslušným orgánom.

2.        Členský štát môže, ak to vyžaduje organizácia jeho vnútorného súdneho systému, preniesť na svoj ústredný orgán či orgány zodpovednosť za administratívne zasielanie a preberanie európskeho ochranného príkazu, ako aj za ďalšiu úradnú korešpondenciu, ktorá s tým súvisí. V dôsledku toho sa môže všetka komunikácia, konzultácie, výmena informácií, otázky a oznámenia medzi príslušnými orgánmi prípadne vybavovať za pomoci ústredného orgánu či orgánov dotknutého členského štátu.

3.        Členské štáty, ktoré chcú využiť možnosti uvedené v tomto článku, oznámia Komisii informácie týkajúce sa určeného ústredného orgánu alebo ústredných orgánov. Tieto informácie budú záväzné pre všetky orgány vydávajúceho členského štátu.

Článok 4b

Podmienka existencie ochranného opatrenia podľa vnútroštátneho práva

Európsky ochranný príkaz sa môže vydať len vtedy, keď sa predtým v štáte pôvodu prijalo ochranné opatrenie, ktorým sa osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, uložila jedna alebo viacero z týchto povinností alebo zákazov:

(a)      zákaz vstupovať do lokalít, miest alebo vymedzených oblastí, kde má chránená osoba pobyt, alebo ktoré navštevuje;

(b)      zákaz alebo úprava kontaktu v akejkoľvek forme s chránenou osobou, vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov; or

(c)       zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

Článok 5

Vydanie európskeho ochranného príkazu

1.        Európsky ochranný príkaz sa môže vydať v prípade, keď sa chránená osoba rozhodne mať pobyt, alebo už má pobyt v inom členskom štáte, alebo keď sa chránená osoba rozhodne, že sa bude zdržiavať, alebo sa už zdržiava v inom členskom štáte. Pri rozhodovaní o vhodnosti vydať európsky ochranný príkaz musí príslušný orgán štátu pôvodu zohľadniť okrem iného obdobie, počas ktorého má chránená osoba v úmysle ostať vo vykonávajúcom štáte, a závažnosť potreby ochrany.

1a.      Justičný alebo rovnocenný orgán štátu pôvodu môže vydať európsky ochranný príkaz len na základe žiadosti chránenej osoby a po overení, že ochranné opatrenie spĺňa všetky podmienky ustanovené v článku 4.

2.        Chránená osoba ▌môže predložiť žiadosť o vydanie európskeho ochranného príkazu buď príslušnému orgánu štátu pôvodu, alebo príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu. Ak sa žiadosť predloží vo vykonávajúcom štáte, jeho príslušný orgán ju bezodkladne zašle príslušnému orgánu štátu pôvodu.▌

2a.      Pred vydaním európskeho ochranného príkazu sa osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, umožní uplatniť právo byť vypočutá a právo podať opravný prostriedok proti ochrannému opatreniu, ak nemohla tieto práva uplatniť v konaní, ktoré viedlo k prijatiu ochranného opatrenia.

3.        Ak príslušný orgán▌ prijme ochranné opatrenie zahŕňajúce jednu alebo viacero povinností uvedených v článku 4b, informuje akýmkoľvek vhodným spôsobom v súlade s postupmi podľa svojho vnútroštátneho práva chránenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu v prípade, že sa rozhodne odísť do iného členského štátu, ako aj o základných podmienkach takejto žiadosti. Orgán odporučí chránenej osobe, aby podala žiadosť pred odchodom z územia štátu pôvodu.

3a.      Ak má chránená osoba opatrovníka alebo zákonného zástupcu, táto osoba môže podať žiadosť uvedenú v odsekoch 2 a 3 v mene chránenej osoby.

3b.      V prípade zamietnutia žiadosti o európsky ochranný príkaz informuje orgán štátu pôvodu chránenú osobu o dostupných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu v súlade s vnútroštátnymi predpismi.

Článok 6

Formálne a obsahové náležitosti európskeho ochranného príkazu

Európsky ochranný príkaz sa vydá podľa vzorového tlačiva uvedeného v prílohe I k tejto smernici. Obsahuje predovšetkým tieto informácie:

(a)       totožnosť a štátnu príslušnosť chránenej osoby, ako aj totožnosť a štátnu príslušnosť jej opatrovníka alebo právneho zástupcu, ak je chránená osoba maloletá alebo nemá spôsobilosť na právne úkony;

(b)      deň, od ktorého má chránená osoba v úmysle mať pobyt alebo sa zdržiavať vo vykonávajúcom štáte a dĺžka pobytu, ak je známa;

(c)       názov, adresu, telefónne a faxové číslo a e-mailovú adresu príslušného orgánu štátu pôvodu;

(d)      identifikáciu (napr. prostredníctvom čísla a dátumu) právneho aktu obsahujúceho ochranné opatrenie, na ktorého základe sa prijíma európsky ochranný príkaz;

(e)       zhrnutie skutočností a okolností, ktoré viedli k uloženiu ochranného opatrenia v štáte pôvodu;

(f)       povinnosti alebo zákazy uložené v ochrannom opatrení, na základe ktorého sa vydal európsky ochranný príkaz, osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, dĺžku ich trvania a ▌uvedenie prípadného trestu alebo sankcie, ktoré možno uložiť v prípade porušenia príslušnej povinnosti alebo príslušného zákazu;

(fa)     prípadné použitie technického prístroja, ktorý bol poskytnutý chránenej osobe alebo osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, ako prostriedok výkonu ochranného opatrenia;

(g)       totožnosť a štátnu príslušnosť osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, ako aj jej kontaktné údaje;

(ga)    v prípade, že je takáto informácia orgánu štátu pôvodu známa bez toho, aby musel požadovať ďalšie preskúmanie, skutočnosť, chránenej osobe a/alebo osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, bola poskytnutá v štáte pôvodu bezplatná právna pomoc;

(h)       iné okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie ohrozenia chránenej osoby, ak je to vhodné;

(i)        prípadne výslovné uvedenie skutočnosti, že rozsudok podľa článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu podľa článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV sa už zaslalo do štátu dohľadu, a označenie orgánu tohto štátu príslušného vykonať takýto rozsudok alebo rozhodnutie.

Článok 7

Postup pri zasielaní

1.        Príslušný orgán štátu pôvodu zašle európsky ochranný príkaz príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu, aby príslušný orgán vykonávajúceho štátu mohol overiť jeho pravosť. Všetka úradná komunikácia prebieha aj priamo medzi uvedenými príslušnými orgánmi.

2.        Ak príslušný orgán štátu pôvodu alebo vykonávajúceho štátu nepozná príslušný orgán druhého štátu, vykoná všetky potrebné zistenia, a to aj prostredníctvom kontaktných miest Európskej justičnej siete uvedenej v rozhodnutí Rady 2008/976/SVV z 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti(8), národného člena Eurojustu alebo vnútroštátneho systému svojho štátu pre koordináciu s Eurojustom s cieľom získať potrebné informácie.

3.        Ak orgán vykonávajúceho štátu, ktorému sa doručí európsky ochranný príkaz, nemá právomoc ho uznať, z úradnej moci európsky ochranný príkaz postúpi príslušnému orgánu a bezodkladne o tom informuje príslušný orgán štátu pôvodu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu.

Článok 8

Opatrenia vo vykonávajúcom štáte

1.        Po doručení európskeho ochranného príkazu v súlade s článkom 7 príslušný orgán vykonávajúceho štátu tento príkaz bezodkladne uzná a prijme rozhodnutie obsahujúce akékoľvek opatrenie, ktoré by bolo dostupné podľa vnútroštátneho práva jeho štátu v obdobnom prípade na zabezpečenie ochrany chránenej osoby, ibaže sa rozhodne dovolať niektorého z dôvodov neuznania uvedených v článku 9.

1a.      Opatrenie prijaté príslušným orgánom vykonávajúceho štátu v súlade s odsekom 1, ako aj akékoľvek iné opatrenie prijaté na základe následného rozhodnutia uvedeného v článku 9a, musí čo najviac zodpovedať ochrannému opatreniu nariadenému v štáte pôvodu.

2.        Príslušný orgán vykonávajúceho štátu informuje osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, príslušný orgán štátu pôvodu a chránenú osobu o akýchkoľvek opatreniach prijatých na základe odseku 1, ako aj o možných právnych dôsledkoch porušenia takéhoto opatrenia podľa vnútroštátnych zákonov a v súlade s článkom 9a ods. 2. Adresa alebo iné kontaktné údaje chránenej osoby sa nesprístupnia osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, pokiaľ to nie je nutné na plnenie opatrenia prijatého v súvislosti s uplatňovaním odseku 1.

2a.      Ak sa príslušný orgán vykonávajúceho štátu domnieva, že informácie zaslané spolu s európskym ochranným príkazom podľa článku 6 sú neúplné, bezodkladne o tom informuje orgán pôvodu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu a orgánu pôvodu určí primeranú lehotu na doplnenie chýbajúcich informácií.

Článok 9

Dôvody neuznania európskeho ochranného príkazu

▌.

2.        Príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže odmietnuť uznať európsky ochranný príkaz za týchto okolností:

(a)       európsky ochranný príkaz je neúplný alebo sa nedoplnil v lehote stanovenej príslušným orgánom vykonávajúceho štátu;

(b)      nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 4;

(c)       ochranné opatrenie sa týka skutku, ktorý nie je trestným činom podľa práva vykonávajúceho štátu;

(ca)     ochrana je odvodená od výkonu trestu alebo opatrenia, na ktoré sa vzťahuje amnestia podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu, a týka sa konania alebo správania, ktoré podľa tohto práva patria do právomoci vykonávajúceho štátu;

(d)      na osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, sa podľa práva vykonávajúceho štátu vzťahuje imunita, čo znemožňuje prijať▌ opatrenia na základe európskeho ochranného príkazu;

(f)       trestné stíhanie proti osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, za čin alebo konanie, v súvislosti s ktorým bolo prijaté ochranné opatrenie, je podľa práva vykonávajúceho štátu premlčané, ak čin alebo konanie spadá podľa vnútroštátneho práva do jeho pôsobnosti;

(g)      uznanie európskeho ochranného príkazu by porušilo zásadu ne bis in idem;

(h)      osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, nemôže byť podľa práva vykonávajúceho štátu vzhľadom na svoj vek trestne zodpovedná za konanie alebo správanie, pre ktoré bolo prijaté ochranné opatrenie;

(i)       ochranné opatrenie sa týka trestného činu, ktorý sa podľa práva vykonávajúceho štátu považuje za spáchaný úplne, z väčšej alebo podstatnej časti na jeho území.

3.        Ak príslušný orgán vykonávajúceho štátu odmietne uznať európsky ochranný príkaz pri uplatňovaní jedného z uvedených dôvodov, bude:

(a)      bez zbytočného odkladu informovať štát pôvodu a chránenú osobu o svojom odmietnutí a jeho dôvodoch;

(b)      v prípade potreby informovať chránenú osobu o možnosti požiadať o prijatie ochranného opatrenia v súlade s vnútroštátnymi predpismi;

c)        prípadne informovať chránenú osobu o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vyplývajúcimi z vnútroštátnych zákonov.

Článok 9a

Rozhodné právo a právomoc vykonávajúceho štátu

1.        Vykonávajúci štát má na svojom území právomoc prijať a vykonať opatrenia po uznaní európskeho ochranného príkazu. Na prijímanie a výkon takéhoto rozhodnutia, ktoré sa predpokladá v článku 8 ods. 1, sa vzťahuje právo vykonávajúceho štátu vrátane pravidiel o opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam prijatým vo vykonávajúcom štáte v súvislosti s európskym ochranným príkazom.

2.        V prípade porušenia jedného alebo viacerých opatrení prijatých vykonávajúcim štátom po uznaní európskeho ochranného príkazu má príslušný orgán vykonávajúceho štátu na základe odseku 1 právomoc:

a)        uložiť trest a prijať akékoľvek iné opatrenie v dôsledku porušenia uvedených opatrení, ak sa naplnia znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa práva vykonávajúceho štátu;

b)        prijať akékoľvek rozhodnutia iného ako trestného charakteru týkajúce sa porušenia;

c)        prijať akékoľvek naliehavé a prechodné opatrenie s cieľom ukončiť porušovanie, kým štát pôvodu prípadne nevydá následné rozhodnutie.

3.        Ak vo vykonávajúcom štáte neexistuje žiadne opatrenie, ktoré by bolo dostupné na vnútroštátnej úrovni v obdobnom prípade, príslušný orgán vykonávajúceho štátu oznámi príslušnému orgánu štátu pôvodu každé porušenie ochranného opatrenia opísaného v európskom ochrannom príkaze, o ktorom sa dozvie.

Článok 9b

Oznamovanie v prípade porušenia

Príslušný orgán vykonávajúceho štátu informuje príslušný orgán štátu pôvodu alebo štátu dohľadu o akomkoľvek opatrení alebo opatreniach prijatých na základe európskeho ochranného príkazu. Oznámenie sa zasiela na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II.

Článok 10

Právomoc štátu pôvodu

1.        Príslušný orgán štátu pôvodu má výlučnú právomoc prijímať rozhodnutia týkajúce sa:

(a)       predĺženia platnosti, preskúmania, pozmenenia, zrušenia a späťvzatia ochranného opatrenia a následne aj európskeho ochranného príkazu;

(b)      uloženia opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody v dôsledku zrušenia ochranného opatrenia za predpokladu, že ochranné opatrenie sa uplatňovalo na základe rozsudku podľa článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo na základe rozhodnutia o opatreniach dohľadu podľa článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV;

2.        Na rozhodnutia prijaté podľa odseku 1 sa vzťahuje právo štátu pôvodu.

3.        Ak sa rozsudok vymedzený v článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu vymedzené v článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV už zaslalo, alebo sa po vydaní európskeho ochranného príkazu zasiela do iného členského štátu, následné rozhodnutia sa prijmú v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedených rámcových rozhodnutí.

3a.      Príslušný orgán členského štátu pôvodu bezodkladne oznámi príslušnému orgánu vykonávajúceho členského štátu všetky rozhodnutia prijaté v súlade s odsekom 1.

3b.      Ak príslušný orgán štátu pôvodu zrušil alebo vzal späť európsky ochranný príkaz v súlade s odsekom 1 písm. a), príslušný orgán vykonávajúceho štátu zruší opatrenia prijaté v súlade s článkom 8 ods. 1 ihneď, ako bol o tom riadne informovaný príslušným orgánom štátu pôvodu.

3c.      Ak príslušný orgán štátu pôvodu upravil európsky ochranný príkaz v súlade s odsekom 1 písm. a), príslušný orgán vykonávajúceho štátu v prípade potreby:

(a)      zmení opatrenia prijaté na základe európskeho ochranného príkazu v súlade s článkom 8; or

(b)     odmietne vykonať upravenú povinnosť alebo zákaz, ak nepatrí medzi povinnosti alebo zákazy uvedené v článku 4 alebo ak sú informácie zaslané spolu s európskym ochranným príkazom podľa článku 6 neúplné a neboli doplnené v lehote stanovenej príslušným orgánom vykonávajúceho štátu podľa článku 8 ods. 3.

Článok 11

Dôvody pozastavenia opatrení prijatých na základe európskeho ochranného príkazu

1.        Príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže pozastaviť opatrenia prijaté na účely výkonu európskeho ochranného príkazu:

(a)      ak sa jednoznačne preukáže, že chránená osoba nemá pobyt ani sa nezdržiava na území vykonávajúceho štátu, alebo jeho územie definitívne opustila;

(b)      ak podľa jeho vnútroštátneho práva uplynulo maximálne obdobie trvania opatrení prijatých na účely výkonu európskeho ochranného príkazu;

(c)       v prípade uvedenom v článku 10 ods. 6 písm. b);

(d)      ak sa rozsudok vymedzený v článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu vymedzené v článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV v následnosti na vydanie európskeho ochranného príkazu zasiela vykonávajúcemu štátu;

1a.      Príslušný orgán vykonávajúceho štátu o takomto rozhodnutí bezodkladne informuje príslušný orgán štátu pôvodu a podľa možnosti aj chránenú osobu.

1b.      Pred pozastavením opatrení v súlade s odsekom 1 písm. b) môže príslušný orgán vykonávajúceho štátu vyzvať príslušný orgán štátu pôvodu, aby poskytol informácie, či je za okolností konkrétneho prípadu stále potrebná ochrana poskytovaná európskym ochranným príkazom. Príslušný orgán štátu pôvodu na takúto výzvu bezodkladne odpovie.

Článok 11a

Priorita pri uznávaní európskeho ochranného príkazu

Európsky ochranný príkaz bude uznaný s rovnakou prioritou, aká by sa uplatňovala v obdobnom prípade v jednotlivých štátoch zohľadňujúc pritom osobitné okolnosti prípadu vrátane naliehavosti celej záležitosti, predpokladaného dátumu príchodu chránenej osoby na územie vykonávajúceho štátu a prípadne stupňa ohrozenia chránenej osoby.

Článok 15

Konzultácie medzi príslušnými orgánmi

Ak je to vhodné, príslušné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu sa môžu navzájom radiť s cieľom umožniť hladké a efektívne uplatňovanie tejto smernice.

Článok 16

Jazyky

1.        Európsky ochranný príkaz prekladá príslušný orgán štátu pôvodu do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov vykonávajúceho štátu.

2.        Vzorové tlačivo uvedené v článku 9b prekladá príslušný orgán vykonávacieho štátu do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov štátu pôvodu.

3.        Každý členský štát môže buď v čase prijatia tejto smernice alebo neskôr uviesť vo vyhlásení uloženom u Komisie, že bude akceptovať preklad do jedného alebo viacerých iných úradných jazykov inštitúcií Únie.

Článok 17

Náklady

Náklady, ktoré vzniknú pri uplatňovaní tejto smernice, okrem nákladov, ktoré vzniknú výlučne na území štátu pôvodu, znáša v súlade so svojím vnútroštátnym právom vykonávajúci štát.

Článok 18

Vzťah k iným dohodám a dojednaniam

1.        Členské štáty môžu naďalej uplatňovať dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo dojednania platné v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ tieto umožňujú rozšíriť alebo prehĺbiť ciele tejto smernice a pomáhajú ďalšiemu zjednodušeniu alebo uľahčeniu postupov prijímania ochranných opatrení.

2.        Členské štáty môžu po nadobudnutí účinnosti tejto smernice uzavierať dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo dojednania, pokiaľ tieto umožňujú rozšíriť alebo prehĺbiť ciele tejto smernice a pomáhajú zjednodušeniu alebo uľahčeniu postupov prijímania ochranných opatrení.

3.        Členské štáty do …(9)*, oznámia ▌ Komisii existujúce dohody a dojednania uvedené v odseku 1, v ktorých uplatňovaní si želajú pokračovať. Členské štáty tiež oznámia Komisii všetky nové dohody a dojednania uvedené v odseku 2 do troch mesiacov od ich podpísania.

Článok 18a

Vzťah k iným právnym nástrojom

1.        Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(10), ani na nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000(11), ani na Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996, ani na Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980.

2.        Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV a rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV.

Článok 19

Vykonávanie

1.        Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do …(12)*. Riadne o tom informujú Komisiu. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Metódy uvedenia takéhoto odkazu určia členské štáty.

2.        Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 19a

Zhromažďovanie údajov

V záujme jednoduchšieho hodnotenia uplatňovania tejto smernice členské štáty poskytnú Európskej komisii relevantné údaje týkajúce sa uplatňovania vnútroštátnych postupov na európsky ochranný príkaz, a to minimálne o počte požadovaných, vydaných a/alebo uznaných európskych ochranných príkazov.

Článok 20

Preskúmanie

Komisia do … (13)* predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice.

V prípade potreby sa k správe priložia legislatívne návrhy.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V ▌

Za Európsky parlament                                  Za Radu

predseda                               predseda

PRÍLOHA I

EURÓPSKY OCHRANNÝ PRÍKAZ

uvedený v článku 6

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/.../EÚ Z ... O EURÓPSKOM OCHRANNOM PRÍKAZE(14)*

Informácie uvedené v tomto vzorovom tlačive sa považujú za dôverné

Štát pôvodu:

 

Vykonávajúci štát:

 

(a)         Údaje o chránenej osobe:

Priezvisko:

Meno (mená):

Rodné alebo predchádzajúce priezvisko, ak sa odlišuje:

Pohlavie:

Štátna príslušnosť:

Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia (ak je k dispozícii):

Dátum narodenia:

Miesto narodenia:

Adresy/miesta pobytu:

 v štáte pôvodu:

 vo vykonávajúcom štáte:

 inde:

Jazyk(y), ktorému(ým) osoba rozumie (ak je to známe):

Ak je informácia dostupná bez ďalšieho skúmania, bola chránenej osobe udelená v štáte pôvodu bezplatná právna pomoc?

          Áno

          No.

        Neznáme

Ak je chránená osoba maloletá alebo nemá spôsobilosť na právne úkony, informácie o opatrovníkovi alebo zákonnom zástupcovi fyzickej osoby:

Priezvisko:

Meno (mená):

Rodné alebo predchádzajúce priezvisko, ak sa odlišuje:

Pohlavie:

Štátna príslušnosť:

Adresa kancelárie:

 

 

 

(aa)       Chránená osoba sa rozhodla, že bude mať pobyt, alebo už má pobyt vo vykonávajúcom členskom štáte, alebo ak sa rozhodne, že sa bude zdržiavať, alebo sa už zdržiava vo vykonávajúcom členskom štáte.

Dátum, počnúc ktorým má chránená osoba v úmysle mať pobyt, alebo sa zdržiavať vo vykonávajúcom členskom štáte (ak je známy):

             Dĺžka pobytu (ak je známa):

 

(b)         Boli chránenej osobe alebo osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, poskytnuté technické prístroje na výkon ochranného opatrenia?

 

 

  Áno; uveďte prosím krátky opis použitých nástrojov:

 

 

  Nie.

(c)         Príslušný orgán, ktorý vydal európsky ochranný príkaz:

Úradný názov:

Úplná adresa:

Tel. č.: (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba) (číslo)

Fax. č.: (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba) (číslo)

Údaje osoby (osôb), ktorú(é) možno kontaktovať

Priezvisko:

Meno (mená):

Pracovná pozícia (titul/funkcia):

Tel. č.: (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba) (číslo)

Fax. č.: (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba) (číslo)

Elektronická pošta (ak je k dispozícii):

Jazyky, ktoré možno použiť pri komunikácii:

 

 

(d)         Identifikácia ochranného opatrenia, na ktorého základe sa vydal európsky ochranný príkaz:

Ochranné opatrenie bolo vydané (dátum: DD/MM/RRRR):

Ochranné opatrenie sa stalo vykonateľným (dátum: DD/MM/RRRR):

 

Spisová značka ochranného opatrenia (ak je k dispozícii):

 

Orgán, ktorý prijal ochranné opatrenie:

 

(e)         Súhrn skutočností a opis okolností vrátane klasifikácie trestného činu, ktoré viedli k uloženiu ochranného opatrenia uvedeného v písmene d):

(f)          Informácie o povinnosti(-iach) alebo zákaze(-och), ktoré sa ochranným opatrením uložili osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo:

 povaha povinnosti(-í): (môžete zaškrtnúť viaceré položky):

     zákaz vstupovať do lokalít, miest alebo vymedzených oblastí, kde má chránená osoba pobyt, alebo ktoré navštevuje;

 ak zaškrtnete túto položku, uveďte presne, do ktorých lokalít, miest alebo vymedzených oblastí nesmie osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, vstupovať:

      zákaz alebo úprava kontaktu v akejkoľvek forme s chránenou osobou, vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov;

 ak zaškrtnete túto položku, uveďte všetky relevantné údaje:

     zákaz približovať sa alebo úprava týkajúca sa približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

 ak zaškrtnete túto položku, uveďte presnú vzdialenosť, ktorú musí osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, dodržiavať voči chránenej osobe:

 Uveďte dĺžku trvania uvedenej(-ých) povinnosti(-í) uložených osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo:

 uvedenie trestu alebo prípadnej sankcie za porušenie zákazu:

 

(g)         Údaje o osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, ktorej sa uložili povinnosti uvedené v písmene f):

Priezvisko:

Meno (mená):

Rodné alebo predchádzajúce priezvisko, ak sa odlišuje:

Prezývky, ak sú známe:

Pohlavie:

Štátna príslušnosť:

Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia (ak je k dispozícii):

Dátum narodenia:

Miesto narodenia:

Adresy/miesta pobytu:

 v štáte pôvodu:

 vo vykonávajúcom štáte:

 inde:

Jazyk(y), ktorému(ým) osoba rozumie (ak je to známe):

Ak sú dostupné, uveďte tieto informácie:

 Druh a číslo dokladu (dokladov) totožnosti osoby (občiansky preukaz, pas):

 

Ak je informácia dostupná bez ďalšieho skúmania, osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo udelená v štáte pôvodu bezplatná právna pomoc?

          Áno

          Nie.

        Neznáme

 

(h)         Iné okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie ohrozenia chránenej osoby (nepovinné informácie):

 

 

(ha)       Ostatné užitočné informácie (v prípade potreby informácie o iných členských štátoch, kde boli v minulosti prijaté ochranné opatrenia na ochranu tej istej chránenej osoby):

 

 

(i)          Zaškrtnite vhodnú položku a vyplňte:

     rozsudok podľa článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV sa už zaslal do iného členského štátu

 ak zaškrtnete túto položku, uveďte kontaktné údaje príslušného orgánu, ktorému sa rozsudok zaslal:

     rozhodnutie o opatreniach dohľadu podľa článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV sa už zaslalo do iného členského štátu

 ak zaškrtnete túto položku, uveďte kontaktné údaje príslušného orgánu, ktorému sa rozhodnutie o opatreniach dohľadu zaslalo:

Podpis orgánu, ktorý vydal európsky ochranný príkaz a/alebo jeho zástupcu na potvrdenie správnosti obsahu príkazu:

Názov:

Pracovná pozícia (titul/funkcia):

Dátum:

Spisová značka (ak je k dispozícii):

Odtlačok úradnej pečiatky (ak je k dispozícii):

PRÍLOHA II

VZOROVÉ TLAČIVO

uvedené v článku 9b

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/.../EÚ Z ... O EURÓPSKOM OCHRANNOM PRÍKAZE(15)*

OZNÁMENIE O PORUŠENÍ OCHRANNÉHO OPATRENIA PRIJATÉHO NA ZÁKLADE EURÓPSKEHO OCHRANNÉHO PRÍKAZU

Informácie uvedené v tomto vzorovom tlačive sa považujú za dôverné

(a)         Údaje o totožnosti osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo:

Priezvisko:

Meno (mená):

Rodné alebo predchádzajúce priezvisko, ak sa odlišuje:

Prezývky, ak sú známe:

Pohlavie:

Štátna príslušnosť:

Rodné číslo alebo číslo sociálneho poistenia (ak je k dispozícii):

Dátum narodenia:

Miesto narodenia:

Adresa:

Jazyk(y), ktorému(-ým) osoba rozumie (ak je to známe):

 

(b)         Údaje o totožnosti chránenej osoby:

Priezvisko:

Meno (mená):

Rodné alebo predchádzajúce priezvisko, ak sa odlišuje:

Pohlavie:

Štátna príslušnosť:

Dátum narodenia:

Miesto narodenia:

Adresa:

Jazyk(y), ktorému(ým) osoba rozumie (ak je to známe):

 

(c)         Údaje o európskom ochrannom príkaze:

Príkaz vydaný dňa:

Spisová značka (ak je k dispozícii):

Orgán, ktorý príkaz vydal:

Úradný názov:

Adresa:

(d)         Údaje o orgáne zodpovednom za vykonanie prípadného ochranného opatrenia prijatého vo vykonávajúcom štáte v súlade s európskym ochranným príkazom:

Úradný názov orgánu:

Meno kontaktnej osoby:

Pracovná pozícia (titul/funkcia):

Adresa:

Tel. č.: (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba) (číslo)

Fax. č.: (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba) (číslo)

E‑mail:

Jazyky, ktoré možno použiť pri komunikácii:

 

(e)         Porušenie povinnosti uložených príslušnými orgánmi vykonávajúceho členského štátu po uznaní európskeho ochranného príkazu a iných zistení, ktoré by mohli viesť k prijatiu akéhokoľvek následného rozhodnutia:

Porušenie sa týka tejto povinnosti (týchto povinností) (môžete zaškrtnúť viaceré položky):

      zákaz vstupovať do lokalít, miest alebo vymedzených oblastí, kde má chránená osoba pobyt, alebo ktoré navštevuje;

      zákaz alebo úprava kontaktu v akejkoľvek forme s chránenou osobou, vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov;

      zákaz približovať sa alebo úprava týkajúca sa približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

      iné opatrenie zodpovedajúce ochrannému opatreniu na základe európskeho ochranného príkazu prijatému príslušnými orgánmi vykonávajúceho členského štátu v nadväznosti na uznanie európskeho ochranného príkazu

Opis porušenia(í) (miesto, dátum a konkrétne okolnosti):

V súlade s článkom 9a ods. 2:

- opatrenia prijaté vo vykonávajúcom štáte v dôsledku porušenia:

prípadné právne dôsledky porušenia vo vykonávajúcom štáte:

Iné zistenia, ktoré by mohli viesť k prijatiu akéhokoľvek následného rozhodnutia

Opis zistení:

(f)          Údaje o osobe, ktorú možno kontaktovať kvôli získaniu dodatočných informácií o porušení:

Priezvisko:

Meno (mená):

Adresa:

Tel. č.: (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba) (číslo)

Fax. č.: (medzinárodná predvoľba) (miestna predvoľba) (číslo)

Elektronická pošta:

Jazyky, ktoré možno použiť pri komunikácii:

Podpis orgánu, ktorý vydal tlačivo a/alebo jeho zástupcu na potvrdenie správnosti obsahu tlačiva:

Názov:

Pracovná pozícia (titul/funkcia):

Dátum:

Odtlačok úradnej pečiatky (ak je k dispozícii):

 

(1)

*       Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.

(2)

       Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 102.

(3)

       Ú. v. EÚ L 294, 11.11.2009, s. 20.

(4)

      Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(5)

      Ú. v. ES L 338, 23.12.2003, s. 1.

(6)

      Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(7)

      Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.

(8)

      Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130.

(9)

*       Ú. v. EÚ: vložte dátum 3 mesiace od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(10)

      Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(11)

      Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1.

(12)

*       Ú. v. EÚ: vložte dátum 3 roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(13)

*       Ú. v. EÚ: vložte dátum 4 roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(14)

*       Ú. v. EÚ: vložte číslo a dátum tejto smernice.

(15)

*       Ú. v. EÚ: vložte číslo a dátum tejto smernice.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Návrh smernice o európskom ochrannom príkaze predložený dvanástimi členskými štátmi je iniciatívou, ktorá sa snaží o prevenciu trestnej činnosti Aj v prípade, že členské štáty disponujú ochrannými príkazmi pre obete trestnej činnosti, výsledné vykonávacie opatrenia sú limitované hranicami štátu pôvodu. Obete trestnej činnosti sa však z rôznych dôvodov, minimálne preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného členského štátu do druhého. Po presťahovaní sa však ocitajú v bezbrannej pozícii, keďže spolupráca súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní ich nedokáže dostatočne ochrániť zavedením rýchleho a účinného celoeurópskeho mechanizmu včasného varovania. Vytvorenie podobného režimu spolupráce je cieľom tejto iniciatívy. Jednotlivé opatrenia členských štátov sú dôkazom toho, že prevencia kriminality na celoeurópskej úrovni je možná v prípade, že bol páchateľ alebo skupina páchateľov trestnej činnosti odhalená.

Rámcové rozhodnutie Rady z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní a smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2009 o odškodňovaní obetí trestných činov vychádzajú z odporúčania Rady Európy z 28. júna 2005 o postavení obetí v rámci trestného práva a konania, ale netýkajú sa prevencie trestnej činnosti, o ktorú ide v tomto prípade.

Štokholmský program a s ním súvisiaci akčný plán stanovujú potrebu venovať pozornosť situácii obetí, bojovať proti násiliu a uľahčiť prístup k spravodlivosti v európskom justičnom priestore, a to najmä pri cezhraničných konaniach (Štokholmský program, bod 3.4.1). V oznámení o akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu (KOM(2010)0171) sa poukazuje na to, že by sa mali analyzovať a znižovať rozdiely medzi zárukami poskytovanými obetiam trestnej činnosti s cieľom posilniť ochranu pomocou všetkých dostupných prostriedkov a v tejto súvislosti sa navrhuje, aby sa prijal legislatívny návrh o komplexnom nástroji na ochranu obetí a akčný plán o praktických opatreniach vrátane zavedenia európskeho ochranného príkazu.

Pokiaľ ide o postupy vyplývajúce z vykonávania Lisabonskej zmluvy, článok 51 rokovacieho poriadku Parlamentu umožňuje vypracovanie správ o prierezových otázkach. Pri príprave tejto správy sa čerpalo z podnetov počas rokovaní Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, ako aj zo spolupráce medzi obidvoma spravodajkyňami.

Európska rada predložila 5. januára 2010 svoj prvý návrh smernice o európskom ochrannom príkaze na ochranu obetí. Návrh bol odvtedy v Rade mnohokrát zmenený a prepracovaný. Veľká časť obsahu a konštrukcia právneho základu návrhu Rady vychádzala z dotazníka, ktorý v októbri 2009 vyplnilo dvadsať členských štátov.

Táto správa a predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy od oboch spravodajkýň vychádzajú zo znenia Rady z 22. januára 2010.

Rada definuje ochranu obetí ako aktiváciu vhodných mechanizmov na prevenciu opätovného spáchania rovnakého trestného činu alebo iného, možno závažnejšieho trestného činu, tým istým páchateľom voči tej istej obeti. Tieto ochranné opatrenia sú uplatniteľné len na území, kde boli vydané príslušným súdnym orgánom. Rada sa snaží vytvoriť mechanizmus, na základe ktorého by tieto ochranné opatrenia mohli byť uplatniteľné aj v inom členskom štáte. Inak povedané, Rada sa snaží zabrániť situácii, v ktorej by po presťahovaní do iného členského štátu obeť musela znovu začať súdne konanie, aby jej boli poskytnuté ochranné opatrenia.

Stanovisko spravodajkýň

Spravodajkyne do značnej miery súhlasia s návrhom Rady. Vzhľadom na Štokholmský akčný plán, ktorý je iniciatívou Európskej únie na udržanie a rozvíjanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a ktorý bol prijatý na zasadnutí Európskej rady 10. a 11. decembra, je táto smernica prvým z mnohých zamýšľaných krokov v snahe splniť tieto ciele. Obete násilia by mali byť chránené proti páchateľom trestnej činnosti nielen vo svojej krajine, ale mali by mať k dispozícii ochranné opatrenia v celej Európskej únii. Spravodajkyne z týchto dôvodov podporujú celkovú koncepciu ochranného príkazu.

Rozsah pôsobnosti iniciatívy je zámerne široký. Napriek tomu, že väčšina vydaných ochranných príkazov sa týka žien – obetí rodového násilia – takto by mohla byť chránená akákoľvek iná obeť, tzn. dieťa, muž alebo žena, ktorá sa stala obeťou násilia identifikovaného páchateľa. V tomto kontexte sa v Štokholmskom programe uvádza, že osobitnú podporu a právnu ochranu potrebujú obete trestnej činnosti vrátane terorizmu, ktoré sú najviac zraniteľné alebo ktoré sa nachádzajú v obzvlášť vypätej situácii, napríklad osoby vystavené opakovanému násiliu v blízkych vzťahoch, obete rodovo motivovaného násilia alebo osoby, ktoré sa stali obeťami iných typov trestnej činnosti v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, ani v ňom nemajú pobyt. Európsky ochranný príkaz by mal byť preto uplatniteľný na všetky obete trestnej činnosti, napríklad obete obchodovania s ľuďmi, obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov, nútených manželstiev, zabíjania v mene cti, incestu, rodovo motivovaného násilia; svedkovia; obete terorizmu a obete organizovaného zločinu, a to bez ohľadu na vek a pohlavie obete, v prípade, že bol páchateľ trestnej činnosti odhalený. Ak je obeť príliš mladá na to, aby bol pre ňu vydaný ochranný príkaz, je potrebná prítomnosť a súhlas zákonného zástupcu alebo osoby, ktorej bola zverená.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k smernici vylepšujú text tým, že:

- zlepšujú podmienky zrušenia európskeho ochranného príkazu,

- zabezpečujú kontinuitu právnej ochrany,

- obmedzujú dôvody na odmietnutie uznania alebo zamietnutia európskeho ochranného príkazu,

- stanovujú dvadsaťdňovú lehotu na vykonanie príkazu,

- objasňujú postavenie obetí, ktoré sa sťahujú z jedného členského štátu do druhého.

Spravodajcovia si však uvedomujú komplexný charakter iniciatívy a problémy, ktoré sa môžu v súvislosti so smernicou v budúcnosti objaviť. Je potrebné vyriešiť skutočnosť, že súdne systémy členských štátov sú rozdielne a že môže ísť o trestné, občianskoprávne alebo administratívne konania.

Spravodajkyne sa usilujú zabezpečiť najlepšiu možnú ochranu obetí okrem iného zaistením potrebnej právnej istoty. Obete by mali mať možnosť opierať sa o jasné pravidlá a byť vždy informované o opatreniach, ktoré majú k dispozícii v štáte pôvodu a v štátoch, do ktorých majú záujem sa presťahovať alebo do ktorých sa už presťahovali. Dôvody neuznania príkazu by okrem toho mali byť čo možno najužšie vymedzené a obeť by o týchto dôvodoch mala byť jasne informovaná.

Ochrana obetí sa však netýka len fyzickej ochrany. Keď hovoríme o ochrane obetí, musíme brať do úvahy aj ich dôstojnosť. Ako sa spomína v rámcovom rozhodnutí Rady o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí, ktorým sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2002/629/SVV: „akékoľvek konanie Únie v tejto oblasti musí rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie (Charta EÚ) a Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) ... konkrétne ľudskú dôstojnosť“. V rozhodnutí sa tiež uvádza, že každé opatrenie, ktoré má za cieľ pomáhať obetiam v účinnom výkone ich práv v trestnom konaní, napríklad pomocné opatrenia, psychologická pomoc alebo právne poradenstvo, by im malo dodať nové možnosti a prispieť k zvýšeniu ochrany ich ľudskej dôstojnosti. Spravodajcovia považujú za nevyhnutné do smernice začleniť ochranu obetí, ktorá sa snaží o obnovenie ich dôstojnosti a rešpektu voči nim ako k ľudským bytostiam, kedykoľvek sa obete rozhodnú presťahovať do inej krajiny alebo už žijú v inom členskom štáte.

Smernica poskytuje ochranu obetiam, ktoré boli týrané jedinou osobou. Realita však ukazuje, že obeť môže ohrozovať alebo týrať aj viac než jedna osoba. V prípade, že je súdne stíhaná skupina osôb a že boli stanovené ochranné opatrenia, pokiaľ bol vydaný európsky ochranný príkaz, mal by sa týkať aj ochrany pred násilím páchaným skupinou osôb.

Iniciatíva zo strany skupiny členských štátov neposkytuje morálnu ochranu, ktorá by tiež mala byť súčasťou smernice. Obete, ktoré v dôsledku násilia akéhokoľvek typu utrpeli morálnu ujmu, potrebujú správne informácie a pomoc pri snahe začať život odznova. Zároveň by však ešte pred tým, než sa rozhodnú presťahovať do iného členského štátu, nemali stratiť nárok na vydané ochranné opatrenia. Pri schvaľovaní smernice by sa mal zvážiť tento typ pomoci.

Táto správa je výsledkom práce dvoch spravodajkýň a má za cieľ zaručiť to, aby európsky ochranný príkaz bol silným nástrojom poskytovania bezpečnejšieho cezhraničného útočišťa obetiam násilia v členských štátoch.


STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU

Vážený pán Juan Fernando López Aguilar

predseda

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

BRUSEL

a

Vážená pani Eva-Britt Svensson

predsedníčka

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

BRUSEL

Vec:                Stanovisko k právnemu základu iniciatívy na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze (00002/2010 – C7‑0006/2010 – 2010/0802(COD))

Vážení kolegovia,

návrh na európsky ochranný príkaz vychádza zo spoločnej iniciatívy dvanástich členských štátov EÚ(1), ktorá bola predložená v januári 2010(2). Cieľom smernice je uľahčiť a posilniť ochranu obetí trestných činov alebo možných obetí trestných činov, ktoré sa pohybujú medzi členskými štátmi Európskej únie. Ide najmä o také trestné činy, ktoré môžu ohroziť život obetí, ich telesnú, duševnú a sexuálnu integritu alebo ich osobnú slobodu. Konečným cieľom je predísť páchaniu nových trestných činov a zmierniť následky predchádzajúcich trestných činov. Právny základ navrhovaný na návrh smernice je článok 82 ods. 1 písm. d) ZFEÚ (Zmluvy o fungovaní Európskej únie) týkajúci sa justičnej spolupráce v trestných veciach.

V liste 7. októbra 2010 ste žiadali Výbor pre právne veci o stanovisko k právnemu základu návrhu. Javí sa, že po orientačnom hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo v súvislosti s rokovaniami s Radou na spoločnej schôdzi vašich výborov podľa článku 51 rokovacieho poriadku, bol prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh na zapracovanie článku 82 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, ktorý sa týka uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, ako dodatočného právneho základu.

I. Kontext

Lisabonská zmluva odbúrala pôvodný systém pilierov a v súčasnosti sa prakticky všetky právne predpisy, ktoré patria do terajšieho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, vrátane článku 82 ZFEÚ o spolupráci v trestných veciach v kapitole 4 hlavy V, sa musia prijímať v rámci riadneho legislatívneho postupu.

V tejto oblasti zostáva obmedzená výnimka zo všeobecného pravidla, že Komisia má výlučné právo iniciovať právne predpisy, konkrétne podľa článku 76 ZFEÚ, čo ustanovuje, že štvrtina členských štátov môže iniciovať právne predpisy v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce (a v oblasti s tým spojenej administratívnej spolupráce).

Európska rada predložila 5. januára 2010 svoj prvý návrh smernice o európskom ochrannom príkaze na ochranu obetí(3). Návrh bol odvtedy v Rade mnohokrát zmenený a prepracovaný. Veľká časť obsahu a konštrukcia právneho základu návrhu Rady vychádzala z dotazníka, ktorý v októbri 2009 vyplnilo dvadsať členských štátov EÚ(4).

Iniciatíva sa snaží vytvoriť európsky ochranný príkaz na ochranu obetí násilia, podľa ktorého ochranné opatrenia prijaté v jednom členskom štáte budú môcť byť uznané, spravované a vymožiteľné súdmi iného členského štátu. Vďaka tomuto systému sa chránená osoba vyhne súbežným konaniam v členskom štáte, do ktorého sa táto osoba (obeť) sťahuje alebo sa presťahovala.

Odôvodnením návrhu je fakt, že obete trestných činov majú nielen právo na rešpekt, náhradu spôsobených škôd a potrestanie páchateľa spravodlivým súdnym konaním, v ktorom sú plne dodržané práva všetkých strán, ale majú taktiež nárok na ochranu pred ďalším útokom, najmä zo strany tej istej osoby.

Taktiež by mali existovať vhodné mechanizmy na predchádzanie opakovaného páchania rovnakého trestného činu alebo iného, možno závažnejšieho trestného činu, tým istým páchateľom voči tej istej obeti. Takéto opakované páchanie trestných činov je časté v prípade rodovo motivovaného násilia, hoci sa vyskytuje aj v iných podobách trestnej činnosti, ako napríklad v obchodovaní s ľuďmi alebo sexuálnom zneužívaní maloletých.

Všetky členské štáty ustanovujú opatrenia na ochranu života, telesnej, duševnej a sexuálnej integrity a slobody obetí, ale v súčasnosti sú tieto opatrenia účinné len na území štátu, v ktorom boli prijaté a v prípade prekročenia hraníc ostávajú obete nechránené. Ochrana, ktorú členský štát prizná obeti trestného činu, by sa preto nemala obmedzovať na jeho územie, ale mala by sa vzťahovať na obeť bez ohľadu na to, kde sa v rámci EÚ nachádza.

Na základe dostupných údajov týkajúcich sa len rodovo motivovaných trestných činov možno predpokladať, že na viac ako 100 000 žien s pobytom v EÚ sa vzťahujú ochranné opatrenia rôzneho druhu prijaté členskými štátmi z dôvodu rodovo motivovaného násilia. Tieto údaje nezahŕňajú obete obchodovania s ľuďmi a iné trestné činy.

Vzhľadom na to, ako ľahko sa páchatelia trestných činov môžu na území EÚ pohybovať, je správne a vhodné umožniť, aby bol rozsah pôsobnosti ochranných opatrení prijatých v jednom členskom štáte rozšírený s cieľom chrániť obeť trestného činu, ktorá si želá uplatniť právo voľného pohybu. V opačnom prípade budú obete trestných činov postavené pred ťažké rozhodnutie medzi zrieknutím sa práva občana Únie na voľný pohyb a zrieknutím sa práva na ochranu. Toto je neprijateľné.

Parlament opakovane vyzval členské štáty, aby preskúmali vedenie súdnych konaní a prijali opatrenia na odstránenie prekážok, ktoré bránia ženám získať právnu ochranu.(5)

Ďalej sa zdôrazňuje, že zákonodarca EÚ bol v oblasti ochrany obetí činný. Existuje rámcové rozhodnutie 2001/220/SVV o postavení obetí v trestnom konaní, ktoré sa zaoberá otázkou procesných práv obetí(6) a smernica Rady 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov(7)....

Ochrana obetí trestných činov je jedným z hlavných cieľov Európskej únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a podľa Štokholmského programu na posilnenie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ, ktorý Európska rada schválila na zasadnutí 10. a 11. decembra 2009, by obetiam alebo svedkom trestných činov, ktorí sú v nebezpečenstve, mali byť ponúknuté osobitné ochranné opatrenia platné na území EÚ.

Právny servis Rady na jej žiadosť predložil 17. februára 2010 stanovisko(8), v ktorom dospel k záveru, že článok 82 ods. 1 písm. d) možno považovať za právny základ návrhu smernice, aby však mala táto iniciatíva náležitú váhu ako nástroj uznávania justičných rozhodnutí, bolo by vhodné obrátiť sa taktiež na článok 82 ods. 1 písm. a) ZFEÚ.

II. Stanovisko príslušných výborov

Na uvedenej spoločnej schôdzi Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci 29. septembra 2010 bolo po orientačnom hlasovaní, ktoré malo určiť mandát spravodajcov na rokovanie s Radou s cieľom dosiahnuť kompromis v prvom čítaní, schválené veľké množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k navrhovanej smernici.

Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov by doplnil článok 82 ods. 1 písm. a) ZFEÚ týkajúci sa uznávania všetkých foriem rozsudkov a iných justičných rozhodnutí ako dodatočný právny základ. Toto sa jasne vzťahuje na rozsudky a iné justičné rozhodnutia.

Taktiež boli prijaté ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy (pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 18 a 84), v ktorých sa jednoznačne uvádza, že navrhovaná smernica neovplyvní, nezmení a nedoplní a ani nenahradí existujúce nástroje vzájomného uznávania v občianskoprávnych otázkach.

Spravodajcovia v dôvodovej správe k návrhu správy z 20. mája 2010 uvádzajú, že do „značnej miery súhlasia s návrhom Rady“, a zároveň zdôrazňujú, že rozsah pôsobnosti iniciatívy je zámerne široký a že európsky ochranný príkaz „by sa mal vzťahovať na všetky obete trestných činov, ako sú obete obchodovania s ľuďmi, obete mrzačenia ženských pohlavných orgánov, nútených manželstiev, zabíjania v mene cti, incestu, rodovo motivovaného násilia, svedkov trestných činov, obete terorizmu a obete organizovaného zločinu, a to bez ohľadu na vek alebo pohlavie obete, v prípade odhalenia páchateľa“. Ďalej uvádzajú, že cieľom navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je vylepšiť navrhnutý text „zabezpečením kontinuity právnej ochrany“ a „obmedzením dôvodov na odmietnutie uznania alebo zamietnutia európskeho ochranného príkazu“.

III. Navrhovaný právny základ

Predložený právny základ navrhovanej smernice je článok 82 ods. 1 písm. d) ZFEÚ. Príslušné výbory navrhujú pridať písm. a) toho istého článku do právneho základu.

Článok 82 ZFEÚ(9)

(pôvodný článok 31 ZEÚ)

1. Justičná spolupráca v trestných veciach v Únii je založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí a zahŕňa aproximáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov v oblastiach uvedených v odseku 2 a článku 83.

Európsky parlament a Rada prijmú v súlade s riadnym legislatívnym postupom opatrenia zamerané na:

písm. a) vytvorenie pravidiel a postupov na zabezpečovanie uznávania všetkých foriem rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí v celej Únii;

písm. b) predchádzanie sporom o právomoc medzi členskými štátmi a ich riešenie;

písm. c) podpory vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov;

písm. d) uľahčovanie spolupráce medzi justičnými orgánmi alebo rovnocennými orgánmi členských štátov v rámci trestného stíhania a výkonu rozhodnutí.

2. ...

3.. ...

IV. Analýza cieľa a obsahu

Ako potvrdil Súdny dvor(10), výber právneho základu opatrenia sa zakladá na objektívnych, súdne preskúmateľných faktoroch, medzi ktoré patrí najmä cieľ a obsah opatrenia.

Vzhľadom na rozsah otázky, na ktorú je potrebné odpovedať, je nevyhnutné k tejto otázke pristúpiť analýzou spôsobu fungovania európskeho ochranného príkazu.

Čo je európsky ochranný príkaz?

Európsky ochranný príkaz (ďalej EOP) je súdne rozhodnutie týkajúce sa ochranného opatrenia vydaného členským štátom, ktorého cieľom je uľahčiť inému členskému štátu prijať v prípade potreby ochranné opatrenie podľa svojho vnútroštátneho práva na účely ochrany života, telesnej a duševnej integrity, slobody alebo sexuálnej integrity určitej osoby(11).

EOP môže byť následne vydaný len vtedy, ak už členský štát vydal ochranné opatrenie.

Ochranné opatrenie je rozhodnutie prijaté príslušným orgánom členského štátu, ktorým sa osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, ukladá jedna alebo viacero povinností alebo zákazov uvedených v článku 2 ods. 2, pokiaľ porušenie takýchto povinností alebo zákazov predstavuje trestný čin podľa práva dotknutého členského štátu alebo ho možno v tomto členskom štáte potrestať odňatím slobody.

Zákazy a povinnosti stanovené v článku 2 ods. 2:

písm. a) povinnosť nevstupovať do určitých lokalít, miest alebo vymedzených oblastí, kde má pobyt chránená osoba alebo ktoré navštevuje;

písm. b) povinnosť zdržiavať sa na určenom mieste, prípadne v určitom čase;

písm. c) povinnosť zahŕňajúca obmedzenia týkajúce sa opustenia územia štátu pôvodu;

písm. d) povinnosť vyhýbať sa kontaktu s chránenou osobou; alebo

písm. e) zákaz približovať sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

Vydanie európskeho ochranného príkazu

Európsky ochranný príkaz môže byť vydaný kedykoľvek v prípade, keď má chránená osoba v úmysle odísť alebo keď odišla zo štátu pôvodu do iného členského štátu. Vydanie európskeho ochranného príkazu je podmienené predchádzajúcim prijatím ochranného opatrenia v štáte pôvodu.

Európsky ochranný príkaz môže vydať iba justičný alebo iný príslušný orgán.(12) (Chránená osoba môže požiadať príslušný orgán vykonávajúceho štátu, ale tento orgán musí následne postúpiť žiadosť príslušnému orgánu v štáte pôvodu).

Orgány, ktoré prijímajú ochranné opatrenie v zmysle tejto smernice, majú povinnosť informovať chránenú osobu o možnosti získať EOP v prípade, ak má táto osoba v úmysle odísť do iného členského štátu. Taktiež majú povinnosť tejto osobe pporadiť, aby ešte pred odchodom požiadala o EOP.

Forma európskeho ochranného príkazu

Štandardná forma sa nachádza v prílohe k navrhovanej smernici. Musí obsahovať údaje o identite a národnosti chránenej osoby(13); o poskytnutí akýchkoľvek technických nástrojov tejto osobe; údaje o príslušnom zástupcovi orgánu žiadajúceho štátu; určenie ochranného opatrenia, na základe ktorého sa prijíma európsky ochranný príkaz; zhrnutie skutočností a okolností, ktoré viedli k uloženiu ochranného opatrenia; povinnosti alebo zákazy uložené v ochrannom opatrení, dĺžku ich trvania a výslovné uvedenie skutočnosti, že ich porušenie je trestným činom podľa práva štátu pôvodu alebo ho možno potrestať odňatím slobody; identifikáciu osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo; akékoľvek iné okolnosti, ktoré môže ovplyvniť posúdenie ohrozenia a prípadne výslovné uvedenie skutočnosti, že rozsudok podľa článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu podľa článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV už bolo zaslané do iného členského štátu, a označenie orgánu príslušného vykonať takýto rozsudok alebo rozhodnutie.

Musí vykonávajúci štát uznať európsky ochranný príkaz?

Článok 3 ukladá všetkým členským štátom povinnosť uznať EOP v súlade so smernicou a je potrebné poznamenať, že v ods. 2 článku 3 sa uvádza, že „touto smernicou nie je dotknutá povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne zásady zakotvené v článku 6 ZEÚ.

Členský štát však podľa článku 9 môže udeliť odôvodnené zamietnutie žiadosti o EOP. Povolené dôvody na zamietnutie:

a) európsky ochranný príkaz je neúplný alebo nebol vyplnený v lehote stanovenej príslušným orgánom vykonávajúceho štátu;

b) nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 2 ods. 2(14);

c) ochrana je odvodená od výkonu trestu alebo opatrenia, na ktoré sa vzťahuje amnestia podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu, a týka sa skutku, ktorý podľa tohto práva patrí do právomoci vykonávajúceho štátu;

d) na osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, sa podľa práva vykonávajúceho štátu vzťahuje imunita, čo znemožňuje prijať ochranné opatrenia.

Čo prebieha vo vykonávajúcom štáte?

V súlade s článkom 8 navrhovanej smernice príslušný orgán vykonávajúceho štátu:

a) uzná EOP a prijme všetky opatrenia, ktoré by boli k dispozícii podľa jeho vnútroštátneho práva v podobnom prípade, aby zabezpečil ochranu chránenej osoby (pokiaľ sa nerozhodne dovolávať niektorého z dôvodov neuznania);

b) informuje osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo o všetkých opatreniach, ktoré prijme;

c) prijme všetky naliehavé a prechodné opatrenia potrebné na zabezpečenie neprerušenej ochrany chránenej osoby; a

d) okamžite oznámi príslušnému orgánu každé porušenie ochranného opatrenia, na základe ktorého sa vydal EOP (na vzorovom tlačive).

Príslušný orgán vykonávajúceho štátu informuje príslušný orgán štátu pôvodu a chránenú osobu o prijatých opatreniach.

Nasledujúci postup po vydaní EOP

Len členský štát môže obnoviť, prehodnotiť, stiahnuť alebo zmeniť ochranné opatrenie alebo vydať zatykač atď. alebo začať nové trestné konanie proti osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, a to podľa svojho vnútroštátneho práva (článok 10).

Vykonávajúci štát môže zrušiť uznanie EPO len ak sa preukáže, že chránená osoba definitívne opustila územie vykonávajúceho štátu (článok 11).

Rozhodnutia príslušného orgánu vykonávajúceho štátu podľa tejto smernice sa spravujú jeho vnútroštátnym právom (článok 13).

V. Záver

Vzhľadom na povahu navrhovaného európskeho ochranného príkazu, ako ukázala predchádzajúca analýza, je celkom vhodné doplniť k právnemu základu článku 82 ods. 1 písm. d), ktorého cieľom je uľahčiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi justičnými alebo ekvivalentnými orgánmi zapojenými do trestného konania a výkonu rozhodnutí, článok 82 ods. 1 písm. a), ktorý sa zaoberá pravidlami a postupmi na zabezpečenie „uznania všetkých foriem rozsudkov a justičných rozhodnutí“.

Následne sa usudzuje, že článok 82 ods. 1 písm. d) ZFEÚ možno považovať za právny základ návrhu smernice, aby však mala táto iniciatíva náležitú váhu ako nástroj uznávania justičných rozhodnutí, bolo by vhodné obrátiť sa taktiež na článok 82 ods. 1 písm. a) ZFEÚ.

VI. Odporúčanie

Výbor preskúmal uvedenú otázku na svojej schôdzi 28. októbra 2010.

Na schôdzi, ktorá sa konala 28. októbra 2010, Výbor pre právne veci jednomyseľne(15) rozhodol odporučiť, aby: navrhovaná smernica bola schválená na základe článku 82 ods. 1 písm. a) a písm. d) ZFEÚ.

S pozdravom,

Klaus-Heiner Lehne

(1)

Dotknuté členské štáty sú Belgicko, Bulharsko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko.

(2)

Pozri dokument PE-CONS 2/10 z 22 januára 2010.

(3)

Pozri dokument 17513/09 z 5 januára 2010

(4)

Pozri dokument 5002/10 zo 6 januára 2010

(5)

Pozri uznesenie Parlamentu zo 16. septembra 1997 o potrebe viesť v celej Európskej únii širokú kampaň za nulovú toleranciu násilia páchaného na ženách (Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 55). Pozri tiež uznesenie z 2. februára 2006 o aktuálnej situácii v oblasti boja proti násiliu páchanom na ženách a budúce kroky (Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, s. 66).

(6)

Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15.

(8)

Pozri dokument Rady 6516/10 zo 17. februára 2010

(9)

Doplnené zvýraznenie.

(10)

Rozsudok z 3. septembra 2009 vo veci C-166/07 Parlament/. Rada, ktorý ešte nevyšiel v Zb.

(11)

Článok 1 navrhovanej smernice.

(12)

Podľa článku 4 musia členské štáty oznámiť Generálnemu sekretariátu Rady orgán alebo orgány príslušné vydať a uznať európsky ochranný príkaz. Členské štáty môžu určiť nejustičné orgány za príslušné orgány pod podmienkou, že takéto orgány majú právomoc prijímať rozhodnutia podobného charakteru podľa svojho vnútroštátneho práva a postupov.

(13)

Taktiež údaje o právnom zástupcovi tejto osoby, ak je táto osoba neplnoletá alebo nie je právne spôsobilá.

(14)

Pozri vyššie.

(15)

Na záverečnom hlasovaní boli prítomní: Raffaele Baldassarre (úradujúci predseda), Sebastian Valentin Bodu (podpredseda), Eva Lichtenberger (spravodajkyňa), Françoise Castex, Marielle Gallo, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Daniel Hannan, Kurt Lechner, Bernhard Rapkay, Diana Wallis, Cecilia Wikström and Tadeusz Zwiefka.


POSTUP

Názov

Európsky ochranný príkaz

Referenčné čísla

00002/2010 – C7-0006/2010 – 2010/0802(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

FEMM

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

LIBE

 

 

 

Spravodajkyne

       dátum menovania

Carmen Romero López

2.3.2010

Teresa Jiménez-Becerril Barrio

2.3.2010

 

Námietky voči právnemu základu

       dátum stanoviska JURI

JURI

28.10.2010

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

3.5.2010

1.6.2010

22.6.2010

2.9.2010

 

29.9.2010

25.11.2010

 

 

Dátum prijatia

29.11.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

47

0

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Regina Bastos, Emine Bozkurt, Simon Busuttil, Andrea Češková, Carlos Coelho, Marije Cornelissen, Silvia Costa, Tadeusz Cymański, Cornelia Ernst, Edite Estrela, Iratxe García Pérez, Ágnes Hankiss, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Philippe Juvin, Juan Fernando López Aguilar, Astrid Lulling, Claude Moraes, Elisabeth Morin-Chartier, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Raül Romeva i Rueda, Judith Sargentini, Nicole Sinclaire, Birgit Sippel, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Eva-Britt Svensson, Britta Thomsen, Wim van de Camp, Axel Voss, Renate Weber, Marina Yannakoudakis, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Ioan Enciu, Ana Gomes, Franziska Keller, Kartika Tamara Liotard, Rovana Plumb, Kyriacos Triantaphyllides, Cecilia Wikström, Glenis Willmott

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Eider Gardiazábal Rubial, María Irigoyen Pérez, Arlene McCarthy, Judith A. Merkies, Peter Skinner, Jutta Steinruck

Dátum predloženia

7.12.2010

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia