SPRÁVA o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009
15.12.2010 - (2010/2137(INI))
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Derk Jan Eppink
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009
Európsky parlament,
– so zreteľom na správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (KOM(2010)0282) a na pracovný dokument útvarov Komisie k správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (SEK(2010)0666),
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy[1],
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách)[2],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2008 o uplatnení pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou[3] (oznámenie o bankovníctve),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2008 o rekapitalizácii finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže[4] (oznámenie o rekapitalizácii),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva[5] (oznámenie o znehodnotených aktívach),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2009 o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci[6] (oznámenie o reštrukturalizácii), pričom na tieto štyri posledné uvedené oznámenia sa ďalej súhrnne odkazuje ako na „štyri oznámenia pre finančný sektor“,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 o dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy[7] (dočasný rámec),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2009 s názvom Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu[8],
– so zreteľom na oznámenie Komisie o kódexe najlepšej praxe pre uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci[9], oznámenie Komisie o zjednodušenom postupe vybavovania určitých druhov štátnej pomoci[10] a oznámenie Komisie o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi[11] (balík zjednodušení),
– so zreteľom na usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia[12],
– so zreteľom na hodnotiace tabuľky štátnej pomoci za jar 2009 (KOM(2009)0164), jeseň 2009 (KOM(2009)661) a jar 2010 (KOM(2010)0255),
– so zreteľom na svoje uznesenia z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007[13] a z 2. februára 2010 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008[14],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o cenách potravín v Európe[15],
– so zreteľom na písomné vyhlásenie Parlamentu z 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužitia postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii[16],
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0374/2010),
A. keďže výnimočné okolnosti počas uplynulých dvoch rokov finančnej a hospodárskej krízy si vyžiadali výnimočné opatrenia; keďže úsilie Komisie pomohlo stabilizovať finančné trhy a zároveň chrániť integritu jednotného trhu,
B. keďže v čase krízy je nevyhnutné zabezpečiť finančnú stabilitu, obnoviť úverové toky a zreformovať finančný systém tak, aby trhy fungovali dobre, a keďže pravidlá hospodárskej súťaže by sa preto mali uplatňovať pružne, ale prísne,
C. keďže protekcionizmus a absencia presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže by viedli len k prehĺbeniu a predĺženiu krízy,
D. keďže politika hospodárskej súťaže je nevyhnutným nástrojom pri zabezpečovaní dynamického, efektívneho a inovatívneho vnútorného trhu a konkurencieschopnosti EÚ na globálnej úrovni, ako aj na prekonanie finančnej krízy,
E. keďže rastúci rozpočtový deficit a zvyšujúca sa úroveň verejného dlhu v mnohých členských štátoch môže na ďalšie roky spomaliť hospodársku obnovu a hospodársky rast,
F. keďže vlády členských štátov poskytli v reakcii na finančnú krízu značnú sumu štátnej pomoci, napríklad v podobe systémov záruk, systémov rekapitalizácie a doplnkových foriem podpory likvidity na financovanie bánk; keďže v rámci týchto opatrení sa bankám poskytli značné zdroje financovania a poistenia proti rizikám, ktorým finančný sektor obvykle čelí,
G. keďže z empirických analýz vyplýva, že táto štátna pomoc mala celý rad dôsledkov a viedla k narušeniam trhu, ako je obmedzené šírenie súkromných dlhopisov, na čo treba prihliadať v rámci úvah o rozšírení pomoci alebo predĺžení v súčasnosti platných výnimočných pravidiel,
H. keďže daňová správa je dôležitým faktorom pri udržiavaní priaznivých podmienok hospodárskej súťaže a zlepšovaní fungovania vnútorného trhu;
I. keďže hospodárska súťaž v energetike, poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach je stále nedokonalá,
J. keďže úspešný rozvoj MSP v podmienkach voľnej hospodárskej súťaže je jedným z najzákladnejších predpokladov účinného prekonania finančnej krízy,
Všeobecné poznámky
1. víta správu o politike hospodárskej súťaže za rok 2009;
2. s potešením konštatuje, že Komisia reagovala na krízu pohotovo; blahoželá Komisii, že za výnimočných okolností účinne uplatňovala opatrenia v oblasti politiky hospodárskej súťaže;
3. naďalej podporuje aktívnejšiu úlohu Parlamentu pri vytváraní politiky hospodárskej súťaže zavedením spoluzákonodarnej úlohy; žiada, aby bol Parlament pravidelne informovaný o všetkých iniciatívach v tejto oblasti;
4. opätovne vyzýva Komisiu, aby ako jediný kompetentný orgán v oblasti hospodárskej súťaže na úrovni celej EÚ každoročne podrobne informovala Parlament o ďalšom postupe v súvislosti s jeho odporúčaniami a aby mu podala vysvetlenie, ak sa od nich v akomkoľvek smere odchýli; konštatuje, že odpoveď Komisie na správu Parlamentu o politike hospodárskej súťaže za rok 2008 je len zhrnutím prijatých opatrení a neobsahuje žiaden hlbší pohľad, pokiaľ ide o ich účinnosť;
5. zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže založená na zásadách otvorených trhov a rovnakých podmienok vo všetkých odvetviach je základom úspešného vnútorného trhu a predpokladom vytvárania udržateľných pracovných miest založených na znalostiach;
6. zdôrazňuje svoju výzvu na zosúladenie všetkých politík EÚ a priorít stanovených v stratégii EÚ 2020 pre rast a zamestnanosť; podčiarkuje, že to má osobitný význam v súvislosti s politikou hospodárskej súťaže;
7. zdôrazňuje význam služieb všeobecného záujmu pri zabezpečovaní základných potrieb verejnosti; žiada Komisiu, aby pri dokončovaní práce v súvislosti s uplatňovaním pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v prípade služieb všeobecného záujmu zohľadnila rámec, ktorý poskytuje Lisabonská zmluva, a žiada, aby bol aktívne zapojený do činností Európskej komisie nadväzujúcich na otvorenú konzultáciu o pravidlách štátnej pomoci pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu;
8. zdôrazňuje potrebu vypracovať jasné pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré sú pre MSP nápomocné a užitočné;
9. poukazuje na to, že MSP majú osobitný význam pre celú európsku ekonomiku; okrem toho zdôrazňuje veľký inovatívny potenciál MSP a opakuje svoju predchádzajúcu žiadosť adresovanú Komisii, aby vypracovala samostatnú kapitolu zameranú na spravodlivé a nediskriminačné podmienky hospodárskej súťaže pre MSP;
10. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s hodnoteniami a štúdiami potrebnými pre vývoj politiky hospodárskej súťaže využívala nezávislé a spoľahlivé odborné poznatky; nalieha na ňu, aby výsledky zverejňovala;
11. žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci budúcich právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu uplatňoval článok 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“;
12. vyzýva Komisiu, aby vo svojej výročnej správe o politike hospodárskej súťaže kládla väčší dôraz na výhody hospodárskej súťaže pre spotrebiteľov;
13. so záujmom víta Správu o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1/2003, ktorú Komisia predložila päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, a aj keď súhlasí s tým, že má zásadný význam v procese modernizácie pravidiel hospodárskej súťaže a koordinácie opatrení zo strany EÚ a vnútroštátnych orgánov, konštatuje, že v záujme zabezpečenia účinnejšieho vykonávania treba prekonať rozdiely v názoroch na určovanie priorít, na dôležité aspekty vývoja politiky hospodárskej súťaže a na fungovanie systémov spolupráce;
14. zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať súčinnosť medzi politikou hospodárskej súťaže a politikou ochrany spotrebiteľa vrátane vytvorenia európskej podoby kolektívneho uplatňovania nápravy pre jednotlivcov, ktorí sa stali obeťou porušenia právnych predpisov o hospodárskej súťaži, a to na základe kritérií stanovených v uznesení Parlamentu z 26. marca 2009, podľa ktorých by vymedzenému okruhu osôb alebo ich splnomocnenému zástupcovi mala byť vyplatená len náhrada skutočne vzniknutej škody; vyzýva Komisiu, aby zvážila spôsoby, akými by sa tieto mechanizmy mohli začleniť do existujúcich vnútroštátnych právnych systémov;
15. pripomína svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o Zelenej knihe o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES a zdôrazňuje, že legislatívny návrh prerokúvaný v tejto súvislosti by mal zahŕňať obsah uznesenia Parlamentu z 26. marca 2009 o Bielej knihe o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia navrhla právny predpis bez toho, aby ho zbytočne oslabila, s cieľom uľahčiť podávanie individuálnych a kolektívnych žiadostí o účinnú náhradu škody spôsobenej porušením antitrustových zákonov EÚ; takýto právny predpis musí byť svojou povahou prierezový, nemal by mať nadbytočné črty severoamerického systému a musí sa prijať riadnym legislatívnym postupom (spolurozhodovanie);
16. zdôrazňuje, že podporil žiadosť Komisie o pridelenie väčšieho množstva prostriedkov zamestnancom Komisie v oblasti hospodárskej súťaže v rámci rozpočtu na rok 2011; žiada o informácie o spôsobe, akým boli dodatočné prostriedky použité; opätovne pripomína svoju žiadosť, aby súčasní zamestnanci Komisie boli preradení na prácu v oblasti hlavnej pôsobnosti Komisie;
17. zdôrazňuje, že uplatňovanie úspešnej politiky hospodárskej súťaže a neobmedzené fungovanie vnútorného trhu sú základnými predpokladmi trvalo udržateľného hospodárskeho rastu Európskej únie;
18. zdôrazňuje, že členské štáty by mali využiť súčasné úsilie o fiškálnu konsolidáciu a trvalo udržateľnú obnovu s cieľom pokročiť smerom k vyrovnanejším fiškálnym podmienkam; domnieva sa, že v tejto súvislosti môže byť vhodným riešením environmentálne zdaňovanie (uhlík, zdroje), keďže je zamerané na produkty škodlivé z hľadiska životného prostredia, ktoré sú vstupom v priemyselnej výrobe, a keďže by to nenarúšalo hospodársku súťaž v rámci jednotného trhu;
19. domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže by mala prispieť k podpore a posilňovaniu otvorených noriem a interoperability s cieľom predísť tomu, aby menšia skupina účastníkov trhu blokovala prístup spotrebiteľov a zákazníkov k technológiám;
Osobitná kapitola: Politika hospodárskej súťaže a finančná a hospodárska kríza
20. víta dočasné pravidlá štátnej pomoci vypracované v reakcii na finančnú a hospodársku krízu, a to štyri oznámenia pre finančný sektor a dočasný rámec zameraný na ostatné sektory; berie na vedomie predĺženie uplatňovania dočasných opatrení štátnej pomoci o ďalší rok;
21. vyjadruje znepokojenie nad tým, že tieto opatrenia, ktoré majú dočasný charakter, by napokon nemuseli byť dočasné; zdôrazňuje, že dočasné opatrenia a výnimky je potrebné čo najskôr zrušiť, najmä v automobilovom priemysle; naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila, podľa akých kritérií postupného rušenia opatrení sa bude rozhodovať o prípadnom predĺžení týchto opatrení;
22. vyzýva Komisiu, aby znovu posúdila, či súčasný dočasný rámec účinne prispieva k zabezpečeniu rovnakých podmienok v celej EÚ a či uplatňovanie tohto rámca na dobrovoľnej báze v tejto súvislosti vedie k optimálnym výsledkom;
23. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pripravila podrobné hodnotenie rozhodnutí prijatých v rámci uplatňovania dočasných opatrení štátnej pomoci v reakcii na hospodársku a finančnú krízu, aby pritom zohľadnila rozsah, stupeň transparentnosti a súladu rozličných opatrení, ktoré vychádzajú z rámca, a aby toto hodnotenie priložila do nadchádzajúcej výročnej správy;
24. opätovne žiada Komisiu, aby v priebehu roka 2010 zverejnila komplexnú správu o účinnosti štátnej pomoci poskytnutej na ekologickú obnovu a štátnej pomoci poskytnutej na ochranu životného prostredia;
25. zdôrazňuje potrebu obnovenia konkurenčného postavenia finančných inštitúcií, ktoré nevyužili dočasné pravidlá štátnej pomoci;
26. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby banky preplatili štátnu pomoc, len čo sa finančný sektor spamätá, aby sa tým zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž v rámci vnútorného trhu a rovnaké podmienky odchodu z trhu;
27. naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila záväzné reštrukturalizačné opatrenia týkajúce sa možných rušivých účinkov vedúcich k rozdielom v podmienkach splácania medzi členskými štátmi;
28. zdôrazňuje však, že v dôsledku prebiehajúcej konsolidácie bankového sektora sa v skutočnosti zvýšil trhový podiel niektorých veľkých finančných inštitúcií, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby na tento sektor naďalej dôsledne dohliadala s cieľom posilniť hospodársku súťaž na európskych bankových trhoch vrátane plánov reštrukturalizácie, ktoré so sebou prinášajú rozdelenie bankových činností v prípadoch, že retailové vklady sa použili na krížové dotovanie rizikových činností investičného bankovníctva;
Preskúmanie dočasných pravidiel štátnej pomoci prijatých v reakcii na krízu
29. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu poukazujúcu na vplyv opatrení štátnej pomoci na hospodárstvo;
30. naliehavo vyzýva Komisiu, aby Parlamentu predložila podrobnú analýzu vplyvu štátnej pomoci na hospodársku súťaž počas krízy;
31. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na toto komplexné posúdenie vplyvu v prípade potreby vykonala nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci jednotného trhu;
32. vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú analýzu dôsledkov revidovaných mechanizmov štátnej pomoci prijatých v súvislosti s krízou so zreteľom na hospodársku súťaž a zabezpečenie rovnakých podmienok v EÚ, finančnú reformu a tvorbu pracovných miest;
33. vyzýva členské štáty, aby aktívne spolupracovali s Komisiou pri stanovovaní a hodnotení dočasných pravidiel v reakcii na finančnú a hospodársku krízu tým, že jej budú včas poskytovať podrobné správy o ich vykonávaní a účinnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zhodnotila ich fungovanie a vypracovala štúdiu o vplyve opatrení prijatých tretími krajinami na Európsku úniu;
34. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila maximálnu transparentnosť a prísne dodržiavala zásadu nediskriminácie pri schvaľovaní štátnej pomoci a stanovovaní opatrení týkajúcich sa odpredaja;
35. žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o možnom vplyve podpory likvidity zo strany ECB na narušenie hospodárskej súťaže;
36. vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala menový agregát M3, pokiaľ ide o schválenú štátnu pomoc, s cieľom predísť neúmyselnej prekapitalizácii podnikov, čo by mohlo následne viesť k narušeniu hospodárskej súťaže;
Kontrola štátnej pomoci
37. poznamenáva, že politika v oblasti štátnej pomoci je neoddeliteľnou súčasťou politiky hospodárskej súťaže a že kontrola štátnej pomoci odráža potrebu zachovať rovnosť podmienok pre všetky podniky vykonávajúce činnosť na jednotnom trhu;
38. zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia dôsledne monitorovala využívanie štátnej pomoci s cieľom predísť tomu, aby sa tieto dohody o podpore používali na ochranu národného priemyslu spôsobom, ktorý by poškodzoval vnútorný trh a európskych spotrebiteľov;
39. považuje za mimoriadne dôležité, aby sa pri posudzovaní toho, či je štátna pomoc v súlade so zmluvou, našla skutočná rovnováha medzi negatívnymi účinkami štátnej pomoci na hospodársku súťaž a verejné financie a jej pozitívnymi účinkami z hľadiska spoločných záujmov;
40. vyzýva na vypracovanie jednoznačných kritérií odpredaja, pričom je potrebné zohľadniť strednodobý vplyv odpredajov na dotknuté firmy, a to na rast, inováciu a zamestnanosť, ako aj obmedzenie ich úlohy na globálnom trhu;
41. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala dôslednú kontrolu platných fiškálnych systémov štátnej pomoci v určitých členských štátoch s cieľom preveriť ich nediskriminačnú a transparentnú povahu;
42. vyzýva Komisiu, aby reorganizovala a posilnila svoj útvar pre štátnu fiškálnu pomoc;
43. domnieva sa, že s cieľom umožniť Komisii lepšie identifikovať daňové systémy škodiace hospodárskej súťaži je nevyhnutné, aby členské štáty v plnej miere vykonávali rozhodnutie o automatickom oznamovaní daňových predpisov, ktoré prijala pracovná skupina pre vypracovanie kódexu správania EÚ pri zdaňovaní podnikov v roku 2002 (dokument Rady 11077/02);
44. so znepokojením konštatuje, že spätné získanie nelegálnej štátnej pomoci naďalej predstavuje zdĺhavý a ťažkopádny proces; nabáda Komisiu, aby ešte viac sprísnila postupy a udržala tlak na členské štáty, najmä na tie, ktoré opakovane porušujú pravidlá;
45. naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozsah, v akom môže príliš štedré prideľovanie voľných povolení na príspevky Európskej únie v určitých odvetviach narúšať hospodársku súťaž, keďže tieto povolenia, ktorých efektívnosť sa od poklesu hospodárskej aktivity znížila, priniesli niektorým podnikom neočakávané zisky, čo oslabilo ich motiváciu podieľať sa na prechode na ekologicky účinné hospodárstvo;
46. zdôrazňuje, že štátna pomoc by mala byť primárne nasmerovaná na podporu spoločných záujmov Únie, ako je zavedenie širokopásmového pripojenia a energetickej infraštruktúry;
47. víta prijatie usmernení pre štátnu pomoc v oblasti základných širokopásmových sietí (ADSL, káblové, mobilné, bezdrôtové alebo satelitné širokopásmové služby) a podporu vysokorýchlostných sietí novej generácie (na základe optických vlákien alebo moderné zdokonalené káblové siete v súčasnej etape) a žiada Komisiu a členské štáty, aby šírili a podporovali najlepšie postupy a posilňovali hospodársku súťaž;
48. so zreteľom na to, že je potrebné dokončiť vnútorný trh pre všetky druhy dopravy, vyzýva Komisiu, aby uverejnila správu s celkovým prehľadom všetkej štátnej pomoci poskytovanej sektoru verejnej dopravy;
49. opätovne vyjadruje podporu usmerneniam Komisie pre štátnu pomoc určenú na environmentálnu ochranu v oblasti dopravy s cieľom podporiť udržateľnosť európskeho odvetvia dopravy; nabáda Komisiu, aby posilnila stimulačný charakter povolenej štátnej pomoci v oblasti dopravy;
Antitrustová politika
50. víta pevný postoj, ktorý Komisia v uplynulých rokoch zaujala k správaniu, ktorým dochádza k narúšaniu hospodárskej súťaže;
51. víta rozšírenie vertikálneho nariadenia o blokových výnimkách, pretože zabezpečuje rovnováhu medzi výrobcami a distribútormi; poukazuje však na to, že Komisia nedokázala dostatočne zohľadniť špecifické podmienky internetového predaja, predovšetkým pokiaľ ide o digitálnu agendu a vzhľadom na jej súčasné úsilie o dobudovanie vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu;
52. v súvislosti s opatreniami na sledovanie trhu, ktorými sa Komisia v súčasnosti riadi, poukazuje predovšetkým na to, že prípustnosť spoločných nákupov veľkými distribútormi pôsobiacimi na medzinárodnej úrovni je z hľadiska antimonopolných právnych predpisov diskutabilná;
53. poukazuje však na to, že nedodržanie záväzného časového obmedzenia ustanovení o hospodárskej súťaži v praxi nie je vôbec neobvyklé, a vyzýva Komisiu, aby takýmto neprípustným postupom venovala osobitnú pozornosť;
54. vyzýva Komisiu, aby v rámci integrovaného regulačného rámca pre ochranu práv duševného vlastníctva zvážila využívanie právnych predpisov pre hospodársku súťaž ako nástroja na prevenciu zneužívania práv duševného vlastníctva;
55. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v záujme fungovania jednotného trhu a zabezpečenia jednotného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ venovala pozornosť rozsudkom národných súdov pri uplatňovaní právnych predpisov o hospodárskej súťaži a aby v tomto smere prijala potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa;
56. pripomína, že kartely predstavujú jeden z najvážnejších spôsobov porušovania právnych predpisov o hospodárskej súťaži; vyjadruje presvedčenie, že takéto porušovanie právnych predpisov o hospodárskej súťaži je v rozpore so záujmami občanov EÚ, keďže znemožňuje spotrebiteľom, aby profitovali z nižších cien;
57. opätovne vyzýva Komisiu, aby vo svojich iniciatívach zlepšila koordináciu medzi prístupom vychádzajúcim z právnych predpisov o hospodárskej súťaži a prístupom založeným na spotrebiteľskom práve;
58. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila vplyv opatrení zameraných na zmenu správania subjektov na hospodársku súťaž a dôsledky týchto opatrení pre zákazníkov a spotrebiteľov;
59. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa pri analýze možného zneužívania dominantného postavenia bližšie zamerala na tzv. ekonomiky trickle-down, ak zistí, že dominantné postavenie nebolo zneužité;
60. domnieva sa, že uplatňovanie ešte vyšších sankcií ako jediného protimonopolného nástroja je možno príliš necitlivé, v neposlednom rade z hľadiska možnej straty pracovných miest v dôsledku platobnej neschopnosti, a navrhuje vytvoriť viac komplexnejších nástrojov, ktoré by zahŕňali otázky, ako sú individuálna zodpovednosť, transparentnosť a zodpovednosť spoločností, kratšie postupy, právo na obhajobu a riadny proces, mechanizmy na zabezpečenie účinného uplatňovania miernejšieho režimu (najmä na prekonanie zásahov spôsobených postupmi zisťovania v USA), programy dodržiavania právnych predpisov podnikmi a vývoj európskych noriem; uprednostňuje prístup „cukríka a biča“, v rámci ktorého by pokuty slúžili ako účinný odstrašujúci prostriedok, a to najmä pokuty pre podniky, ktoré opakovane porušovali predpisy, pričom by sa podporovalo dodržiavanie pravidiel;
61. znovu vyzýva Komisiu, aby do nariadenia (ES) č. 1/2003 prípadne začlenila základ výpočtu sankcií a nové zásady sankcionovania;
62. vyzýva Komisiu, aby začala všeobecné vyšetrovanie týkajúce sa stanovovania cien železnej rudy;
Kontrola fúzií
63. po uplynutí viac než 5 rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi vyzdvihuje význam určenia oblastí, v ktorých je možné obmedziť byrokraciu a viac zladiť platné vnútroštátne predpisy s predpismi EÚ;
64. zdôrazňuje, že súčasná hospodárska kríza neospravedlňuje uvoľňovanie politík EÚ v oblasti kontroly fúzií;
65. zdôrazňuje, že uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na fúzie sa musí hodnotiť z pohľadu celého vnútorného trhu;
Vývoj jednotlivých sektorov
66. vyzýva Komisiu, aby sledovala vývoj na komoditných trhoch v nadväznosti na závery zasadnutia Európskej rady z júna 2008 (odsek 40) a aby riešila prípadné špekulácie;
67. uznáva, že vysoká koncentrácia na trhu a nedostatočná transparentnosť komoditných trhov môžu výrazne narušiť hospodársku súťaž a mať negatívny dosah na európsky priemysel; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila analýzu komoditných trhov, napríklad trhu so železnou rudou a najmä trhov so 14 surovinami, ktoré Komisia označila za kľúčové, s cieľom určiť, do akej miery je potrebné zlepšiť transparentnosť a hospodársku súťaž na týchto trhoch, pretože niektoré z týchto komodít majú zásadný význam pre zavádzanie ekologicky efektívnych technológií (ako sú fotovoltaické panely a lítiovo-iónové batérie);
68. potvrdzuje, že transparentnosť je základným predpokladom riadneho fungovania finančných trhov; vyzýva Komisiu, aby urobila, čo je v jej silách na zabezpečenie toho, aby údaje o finančných trhoch boli zverejňované v plnom súlade s ustanoveniami právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži, a v tejto súvislosti víta iniciatívy na prevenciu zneužívania identifikačných kódov cenných papierov ISIN a RIC;
69. dôrazne žiada Komisiu, aby dozerala na jednotnú oblasť platieb v eurách (SEPA) a zabezpečila tak, aby platobný systém bol prístupný, nediskriminačný, transparentný a efektívny a aby v žiadnom prípade neprekážal hospodárskej súťaži; požaduje dôkladné sledovanie aspektov systému ovplyvňujúceho politiku hospodárskej súťaže EÚ;
70. žiada Komisiu, aby pokračovala v snahách o zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže na trhoch s platobnými kartami v súlade so zásadami SEPA v záujme zjednodušenia medzinárodných platieb a maximálneho využitia potenciálu jednotného trhu; vyzýva na systematické sledovanie vývoja na týchto trhoch a na prípravu výročných správ o hospodárskej súťaži obsahujúcich ukazovatele pokroku v tejto oblasti;
71. domnieva sa, že porušovanie právnych predpisov o hospodárskej súťaži na trhu platobných kariet má nepriaznivé dôsledky pre spotrebiteľov; podporuje Komisiu v jej úsilí bojovať proti mimoriadne vysokým mnohostranným cezhraničným výmenným poplatkom, ktoré vedú k zvýšeniu spotrebiteľských cien výrobkov;
72. vyjadruje poľutovanie nad tým, že spotrebitelia v EÚ sú naďalej nútení znášať dôsledky narušeného trhu s energiou; zdôrazňuje, že účinná hospodárska súťaž na trhoch s energiou vedie k väčšej inovácii, bezpečnejším a cenovo dostupnejším dodávkam energie a zníženiu dosahu na životné prostredie; konštatuje, že v energetickom odvetví naďalej pretrvávajú prekážky, ako sú nedostatočné prepojenie, netransparentné postupy, ktoré využívajú prevádzkovatelia prenosovej sústavy pri prideľovaní právomocí výrobcom, ako aj rozdielne určovanie kategórií prijímateľov služieb v jednotlivých štátoch;
73. vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala implementáciu tretieho balíka na liberalizáciu trhu s energiou a aby zhodnotila jeho účinnosť, čo sa týka vytvárania fungujúceho vnútorného trhu; nabáda Komisiu, aby v prípade, keď budú závery tohto hodnotenia negatívne, iniciovala ďalšie skúmanie v odvetví energetiky;
74. vyzdvihuje osobitný význam informačných a komunikačných technológií pre inováciu, maximalizáciu potenciálu digitálneho hospodárstva a rozvoj znalostnej spoločnosti; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť interoperabilitu, uľahčovať rozvoj sietí a udržiavať otvorenosť trhov tak, aby hospodárske subjekty dokázali konkurovať na základe výhod svojich výrobkov;
75. pripomína, že v čoraz prepojenejšom globálnom prostredí sú pre IKT kľúčovými otázkami digitálna konvergencia a rastúci význam interoperability a noriem; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité nepretržite zabezpečovať voľnú hospodársku súťaž v oblasti IKT, keď na trh prichádzajú nové digitálne produkty a služby; žiada preto Komisiu, aby sa týmto otázkam venovala v pripravovaných usmerneniach k dohodám o horizontálnej spolupráci;
76. podporuje opatrenia Komisie zamerané na poskytovanie širokopásmového pripojenia za dostupné ceny pre všetkých európskych občanov a vyzýva ju, aby zdvojnásobila úsilie, pokiaľ ide o udržanie roamingových poplatkov za elektronickú komunikáciu pod kontrolou, a aby zahrňovala podrobnosti o pokroku v tejto oblasti do svojich výročných správ o hospodárskej súťaži;
77. zdôrazňuje novú a dôležitú úlohu politiky hospodárskej súťaže v digitálnom hospodárstve; žiada Komisiu, aby dôkladne sledovala technologický vývoj na digitálnom trhu a aby v prípade potreby pružne reagovala s cieľom zachovať digitálne platformy čo najotvorenejšie na základe striktného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže;
78. zdôrazňuje, že je dôležité podporovať vnútorný digitálny trh; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité podporovať dôveru a prístup spotrebiteľov k internetovým službám, najmä zlepšením práv spotrebiteľov a ochrany súkromných informácií a odstránením všetkých zostávajúcich prekážok cezhraničného internetového obchodu a transakcií;
79. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa vnútroštátne regulačné orgány v odvetví telekomunikácií riadili jej odporúčaním o poplatkoch za prepojenie hlasových hovorov do inej siete s cieľom odstrániť narúšanie hospodárskej súťaže; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie opatrenia, ak sa nedosiahnu očakávané výsledky, t. j. nižšie spotrebiteľské ceny;
80. berie na vedomie nariadenie (ES) č. 544/2009 o roamingu vo verejných mobilných telefónnych sieťach v rámci Spoločenstva, ktoré nadobudlo účinnosť 1. júla 2010 a prinieslo spotrebiteľom zníženie cien za roamingové hlasové služby a roamingovú službu SMS; poukazuje však na to, že hospodárska súťaž na roamingových trhoch sa ešte dostatočne nerozvinula a že pretrvávajú štrukturálne problémy; žiada Komisiu, aby pri svojom preskúmaní v roku 2011 posúdila možnosť úplného zrušenia roamingových poplatkov v rámci EÚ;
81. vyjadruje poľutovanie nad prípadmi netransparentných aukcií nových mobilných frekvencií štvrtej generácie v niektorých členských štátoch; nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti naďalej veľmi dôsledne monitorovala činnosť členských štátov a požadovala od nich, aby vykonávali dôkladné analýzy dosahu celého radu rozhodnutí na hospodársku súťaž a aby prijali náležité opatrenia s cieľom zabrániť v súlade so zmenenou a doplnenou smernicou GSM protisúťažným postupom, čím sa zaručia rovnaké podmienky pre účastníkov trhu a nové subjekty na trhu;
82. berie na vedomie zrevidované oznámenie o vysielaní z júla 2009, v ktorom sa opätovne potvrdzuje právomoc členských štátov vymedziť rozsah, financovanie a organizáciu verejnoprávneho vysielania a uznáva sa zodpovednosť Komisie za kontrolu zjavných chýb, a vyzýva členské štáty, aby zachovali rovnováhu medzi ponúkanými digitálnymi mediálnymi službami, zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž, a tak zachovali živý mediálny priestor v online prostredí;
83. vyzýva Komisiu, aby informovala o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v poštovom sektore a urýchlila pokrok v oblasti preskúmania tohto uplatňovania;
84. zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom prijať spoločný prístup k otázkam hospodárskej súťaže na trhu s potravinami, a to na základe nepretržitej výmeny informácií, včasného určenia problematických oblastí a účinného rozdeľovania úloh medzi členmi Európskej siete pre hospodársku súťaž, pretože trhy s potravinami majú skôr vnútroštátny charakter a fungujú v rôznych právnych, hospodárskych a kultúrnych podmienkach;
85. zdôrazňuje, že táto užšia spolupráca by mala byť zameraná na zaujatie jednotného prístupu, pokiaľ ide o ochranu, monitorovanie a presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže, a činnosti zamerané na zabezpečenie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže na trhoch s potravinami a optimálne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca v prospech spotrebiteľov;
86. v súvislosti so súčasným prieskumom trhu zastáva názor, že Komisia by mala podrobiťdôslednej kontrole operácie medzinárodných nákupných zoskupení, pretože cenové výhody, ktoré z nich vyplývajú na základe nákupnej sily, sa neprenášajú ďalej na spotrebiteľov v podobe nižších maloobchodných cien;
87. pripomína, že skupina na vysokej úrovni, vytvorená v októbri 2009 na začiatku krízy, ktorá otriasla výrobcami mlieka, predložila odporúčania, ktoré sa týkajú najmä zmluvných vzťahov a vyjednávacej právomoci výrobcov; dôrazne žiada Komisiu, aby okamžite konala v záujme posilnenia pokroku spôsobom zlučiteľným s ustanoveniami zákona EÚ o hospodárskej súťaži;
88. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže podrobnejšie venovala hospodárskej súťaži v agropriemyselnom sektore z hľadiska transparentnosti a vývoja spotrebiteľských cien; žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu, v ktorej sa zameria predovšetkým na účinky trhovej sily, ktorú majú hlavní dodávatelia potravín a veľkoobchodníci a ktorá im umožňuje ovplyvňovať fungovanie trhu s potravinami;
89. v tejto súvislosti opakuje svoje výzvy na prieskum internetovej reklamy, vyhľadávacích nástrojov a potravinárskeho priemyslu; vyzýva na prešetrenie koncentrácie médií vrátane všetkých kanálov na šírenie obsahu, ako je tlač, televízia a rádio a internet; žiada Komisiu, aby predložila analýzu hospodárskej súťaže v telekomunikačnom a automobilovom odvetví;
90. zastáva názor, že konkurencia v poľnohospodárskej výrobe je predpokladom nižších cien v krajinách EÚ, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa podrobnejšie venovala hospodárskej súťaži v agropriemyselnom sektore z hľadiska podpory, transparentnosti a vývoja spotrebiteľských cien;
91. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v zlepšovaní hospodárskej súťaže vo farmaceutickom priemysle a žiada Komisiu, aby urýchlila dobudovanie vnútorného trhu s liečivami, napríklad tým, že Európskej agentúre pre lieky (EMA) prisúdi dôležitejšiu úlohu v oblasti centrálne registrovaných liekov; žiada Komisiu, aby bojovala proti zneužívaniu, ku ktorému môže dochádzať systematickým uplatňovaním postupov patentových zoskupení, ktoré brzdia vstup generických liekov na trh a obmedzujú prístup pacientov k cenovo dostupným liekom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala represívne opatrenia v prípade zavádzajúcich informačných kampaní proti generickým liekom;
92. zastáva názor, že hospodárska súťaž v zdravotníctve by mohla zlepšiť kvalitu zdravotníckych služieb v prospech európskych pacientov; vyzýva Komisiu, aby dohliadala na zdravotníctvo a najmä hospodársku súťaž medzi štátnymi a súkromnými nemocnicami; žiada Komisiu, aby dôkladnejšie preskúmala prípady, keď sa súkromné nemocnice sťažujú na krížové dotácie v prospech štátnych nemocníc v krajinách, v ktorých sa liberalizovalo zdravotníctvo;
93. zdôrazňuje potrebu vytvoriť a kontrolovať spravodlivú hospodársku súťaž medzi jednotlivými druhmi dopravy a v rámci nich s cieľom vytvoriť transparentné a jednoznačné cenové štruktúry a politiky;
94. vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala dosah značnej podpory poskytnutej v ostatných rokoch o. i. aj automobilovému priemyslu na hospodársku súťaž medzi rôznymi druhmi dopravy;
95. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť, pokiaľ ide o prideľovanie a účinné využívanie prevádzkových intervalov, a tak zaručila skutočnú hospodársku súťaž v odvetví leteckej dopravy;
96. vyzýva Komisiu, aby poskytla prehľad minulých aj aktuálnych prípadov zvýhodnenia nízkonákladových leteckých prepravcov voči ostatným prepravcom prijímaním štátnej podpory prostredníctvom osobitných podmienok, ktoré im boli poskytnuté pri vyžívaní určitých letísk nad rámec trojročného obdobia stanoveného pre počiatočnú pomoc leteckým spoločnostiam;
97. zdôrazňuje, že v náležitých prípadoch je nevyhnutné obmedziť podiel námorných konzorcií kontajnerových dopravcov na trhu a spoločne využívať prevádzkové výhody služieb tak na mori, ako aj na pevnine, v súlade so všeobecnými predpismi EÚ pre spravodlivú hospodársku súťaž a podľa podmienok nariadenia (ES) č. 906/2009, ktoré sa týka uplatňovania článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; zdôrazňuje ďalej, že je potrebné zabezpečiť prevádzkovú spoluprácu medzi námornými spoločnosťami na účely poskytovania linkových prepravných služieb, aby sa zabezpečila efektívnosť a kvalita prepravných služieb v námornej doprave;
98. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dokončenie vnútorného trhu v oblasti dopravy a spravodlivú hospodársku súťaž v tejto oblasti a aby zároveň náležite prihliadali na ďalšie politické ciele Európskej únie, napríklad riadne fungovanie služieb v oblasti dopravy a mobility, ciele politík v oblasti verejných služieb, bezpečnosti a ochrany životného prostredia a ciele stratégie EÚ 2020 týkajúce sa znižovania emisií CO2 a závislosti od ropy;
99. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili rovnaké podmienky tak pre rôzne druhy dopravy, ako aj pre verejné a súkromné spoločnosti v rámci jedného druhu dopravy;
100. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť vo vzťahu medzi štátom a železničnými spoločnosťami vo verejnom vlastníctve vrátane ich dcérskych spoločností v cestnej doprave, ako aj pri prevode finančných prostriedkov;
101. vyzýva Komisiu, aby vypracovala prehľad daňového zaťaženia, odvodov, financovania a zaťaženia infraštruktúry a systémov DPH za rôzne druhy dopravy a za jednotlivé členské štáty, ako aj ich vplyvov na hospodársku súťaž v rámci rôznych druhov dopravy a medzi nimi a aby v tomto prehľade uviedla aj vplyv povinných a neobmedzených poplatkov za používanie železníc v porovnaní s nepovinnými a obmedzenými poplatkami za používanie cestnej infraštruktúry;
102. vyzýva Komisiu, aby posúdila, či zrušenie obchodnej dane v prípade železničného podniku s registrovaným sídlom v jednom členskom štáte je v zhode s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ, ak ho zároveň sprevádza zavedenie paušálnych odvodov za vozový park;
103. vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní právnych predpisov v oblasti práv cestujúcich a odškodňovania za meškajúce spoje zaručila vo všetkých druhoch dopravy spravodlivé a rovnocenné systémy odškodnenia za meškanie a zriadenie nezávislých orgánov pre rozhodovanie o sporoch medzi prevádzkovateľmi a zákazníkmi;
104. zdôrazňuje potrebu zamedziť nekalej hospodárskej súťaži v sektore liberalizovanej cestnej dopravy garantovaním riadneho uplatňovania sociálnych, bezpečnostných a environmentálnych predpisov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať otvoreniu tohto trhu pre kabotáž a dumpingovým praktikám;
105. vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o dobudovanie jednotného trhu železničnej dopravy prostredníctvom otvorenia vnútroštátnych trhov osobnej dopravy; ďalej Komisiu vyzýva, aby v prechodnom období navrhla doložku o vzájomnosti pre členské štáty, ktoré sa rozhodnú, že otvoria svoje trhy skôr;
106. upozorňuje Komisiu na nepriame prekážky, ktoré stoja v ceste hospodárskej súťaži a vyplývajú z rozdielov v pravidlách pre bezpečnosť, interoperabilitu a typové schvaľovanie v odvetví dopravy;
107. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o zabezpečenie súdržného a harmonizovaného vykonávania pravidiel hospodárskej súťaže v odvetví železničnej dopravy prostredníctvom rozhodnutí prijatých na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje najmä potrebu súdržnosti medzi orgánmi dohľadu v železničnej doprave (regulačnými orgánmi) a vnútroštátnymi a európskymi orgánmi pôsobiacimi v oblasti hospodárskej súťaže;
108. dôrazne podporuje vytvorenie patentu EÚ a mechanizmu EÚ určeného na urovnávanie sporov o patenty s cieľom riešiť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené súčasnými ustanoveniami o patentoch;
109. zdôrazňuje, že na konkurencieschopnosti európskej ekonomiky sa vo vysokej miere podieľajú vedecké a technické inovácie, patenty a kultúrny priemysel; naliehavo žiada členské štáty, aby urýchlene našli riešenie dosiaľ otvorených otázok týkajúcich sa jednotného patentového systému EÚ; z tohto dôvodu víta cieľ vydať prvé patenty EÚ v roku 2014, ako sa uvádza v hlavnej iniciatíve stratégie Európa 2020 „Inovácia v Únii“;
110. pripomína, že konkurencieschopnosť EÚ do veľkej miery závisí od inovačných kapacít, od zariadení pre výskum a vývoj a od prepojenia medzi inováciami a výrobným procesom;
111. zdôrazňuje zásadnú úlohu výskumu vo zvyšovaní európskej konkurencieschopnosti; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dosiahnutie cieľa venovať na výskum a vývoj 3 % investícií;
°
° °
112. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1.
- [2] Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.
- [3] Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8.
- [4] Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2.
- [5] Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1.
- [6] Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9.
- [7] Ú. v. EÚ C 16, 22.1.2009, s. 1.
- [8] Ú. v. EÚ C 45, 24.2.2009, s. 7.
- [9] Ú. v. EÚ C 136, 16.6.2009, s. 13.
- [10] Ú. v. EÚ C 136, 16.6.2009, s. 3.
- [11] Ú. v. EÚ C 85, 9.4.2009, s. 1.
- [12] Ú. v. EÚ C 82, 1.4.2008, s. 1.
- [13] Prijaté texty P6_TA(2009)0099.
- [14] Prijaté texty, P7_TA(2010)0050.
- [15] Prijaté texty P6_TA(2009)0191.
- [16] Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 23.
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (9.11.2010)
pre Výbor pre hospodárske a menové veci
k správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009
(2010/2137(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Silvana Koch-Mehrin
NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže založená na zásadách otvorených trhov a rovnakých podmienok vo všetkých odvetviach je základom úspešného vnútorného trhu a podmienkou pre vytváranie udržateľných pracovných miest založených na znalostiach;
2. vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala, či členské štáty rýchlo a správne implementujú tretí energetický balík podľa stanoveného harmonogramu, a podávala o tom správy a aby zhodnotila jeho účinnosť, čo sa týka vytvárania fungujúceho vnútorného trhu; naliehavo žiada Komisiu, aby v prípade, keď budú závery tohto hodnotenia negatívne, iniciovala ďalšie skúmanie v odvetví energetiky; nabáda Komisiu, aby v takomto prípade predložila ďalšie opatrenia, ktoré zabezpečia konkurenčné trhové podmienky;
3. zdôrazňuje, že základným cieľom energetickej politiky je modernizácia európskej energetickej infraštruktúry, a víta preto skutočnosť, že ústredným zameraním energetickej stratégie pre Európu na obdobie 2011 – 2020 je inteligentná a moderná infraštruktúra zameraná na budovanie moderných celoeurópskych integrovaných sietí, keďže tým sa zlepšuje hospodárska súťaž na európskom trhu s energiou, rozširujú sa možnosti výberu pre spotrebiteľov, zvyšuje sa počet dodávateľov a posilňuje sa bezpečnosť dodávok energie v Európe; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rozvíjali veľké investičné projekty a dokončili budovanie vnútorného trhu s energiou;
4. uznáva, že vysoká koncentrácia na trhu a nedostatočná transparentnosť komoditných trhov môžu výrazne narušiť hospodársku súťaž a mať negatívny dosah na európsky priemysel; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila analýzu komoditných trhov, konkrétne trhu so železnou rudou, a najmä trhov so 14 surovinami, ktoré Komisia označila za kľúčové, s cieľom určiť, do akej miery je potrebné zlepšiť transparentnosť a hospodársku súťaž na týchto trhoch;
5. zdôrazňuje svoju výzvu na zosúladenie všetkých politík EÚ a priorít stanovených v stratégii EÚ 2020 pre rast a zamestnanosť; podčiarkuje, že to má osobitný význam v súvislosti s politikou hospodárskej súťaže;
6. vyjadruje poľutovanie nad tým, že implementácia druhého balíka pre vnútorný trh ešte nie je úplne dokončená, čo bráni využitiu plného potenciálu liberalizácie v odvetví energetiky a účinnej hospodárskej súťaži;
7. poukazuje na skutočnosť, že dobre fungujúci trh stimuluje energetickú efektívnosť;
8. zdôrazňuje, že nedávna plynová kríza ukázala, že prístup k plynárenskej infraštruktúre v Európe je predpokladom pre integráciu trhu a že rozvíjanie hospodárskej súťaže má zásadný význam pre zabezpečenie dodávok plynu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili bezpečnosť dodávok podporovaním investícií do prepravnej kapacity a zvyšovaním počtu dodávateľov na trhu, ako aj znižovaním závislosti od tradičných dodávateľov;
9. poukazuje na to, že regulované ceny energie majú negatívne dôsledky a naďalej zostávajú hlavnou prekážkou pre riadne fungovanie vnútorného trhu, čo by mohlo viesť k narúšaniu hospodárskej súťaže a negatívne ovplyvňovať investície a stimuly pre energetickú efektívnosť; vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu, do akej miery mechanizmy kontroly cien ovplyvňujú hospodársku súťaž a investície v odvetví energetiky;
10. konštatuje, že špekulácie s komoditami majú negatívny účinok na trhy a hospodársku súťaž; víta úmysel Francúzska venovať sa tejto záležitosti v rámci jeho predsedníctva skupiny G20; konštatuje, že by sa to malo týkať nielen poľnohospodárskych výrobkov, ale aj kovov;
11. pripomína, že v čoraz prepojenejšom globálnom prostredí sú pre IKT kľúčovými otázkami digitálna konvergencia a rastúci význam interoperability a noriem; okrem toho podčiarkuje význam nepretržitého zabezpečovania voľnej hospodárskej súťaže v oblasti IKT, keď na trh prichádzajú nové digitálne produkty a služby; žiada preto Komisiu, aby sa týmto otázkam venovala v pripravovaných usmerneniach k dohodám o horizontálnej spolupráci;
12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali postupy verejného obstarávania na podporu hospodárskej súťaže napr. tým, že verejné súťaže budú zahŕňať environmentálne a sociálne kritériá;
13. konštatuje, že konkurencieschopnosť EÚ do veľkej miery závisí od inovačných kapacít, od zariadení pre výskum a vývoj a od prepojenia medzi inováciami a výrobným procesom;
14. opätovne zdôrazňuje svoje predchádzajúce výzvy na uskutočnenie odvetvových prieskumov koncentrácií médií, ktoré by pokryli všetky formy šírenia obsahu, ako je tlač, televízia, rozhlas a internet;
15. víta prijatie usmernení pre štátnu pomoc v oblasti základných širokopásmových sietí (ADSL, káblové, mobilné, bezdrôtové alebo satelitné širokopásmové služby) a podporu vysokorýchlostných sietí novej generácie (na základe optických vláken alebo moderné zdokonalené káblové siete v súčasnej etape) a žiada Komisiu a členské štáty, aby šírili a podporovali najlepšie postupy a posilňovali hospodársku súťaž;
16. berie na vedomie nariadenie (ES) č. 544/2009 o roamingu vo verejných mobilných telefónnych sieťach v rámci Spoločenstva, ktoré nadobudlo účinnosť 1. júla 2010 a prinieslo spotrebiteľom zníženie cien za roamingové hlasové služby a roamingovú službu SMS; poukazuje však na to, že hospodárska súťaž na roamingových trhoch sa ešte dostatočne nerozvinula a že pretrvávajú štrukturálne problémy; žiada Komisiu, aby pri svojom preskúmaní v roku 2011 posúdila možnosť úplného zrušenia roamingových poplatkov v rámci EÚ;
17. zdôrazňuje, že je dôležité podporovať vnútorný digitálny trh; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité podporovať dôveru a prístup spotrebiteľov k internetovým službám, najmä zlepšením práv spotrebiteľov a ochrany súkromných informácií a odstránením všetkých zostávajúcich prekážok cezhraničného internetového obchodu a transakcií;
18. vyjadruje poľutovanie nad prípadmi netransparentných aukcií nových mobilných frekvencií štvrtej generácie v niektorých členských štátoch; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti naďalej veľmi dôsledne monitorovala činnosť členských štátov a požadovala od nich, aby vykonávali dôkladné analýzy dosahu celého radu rozhodnutí na hospodársku súťaž a prijali primerané opatrenia s cieľom zabrániť v súlade so zmenenou a doplnenou smernicou GSM protisúťažným postupom, čím sa zaručia rovnaké podmienky pre účastníkov trhu a nové subjekty na trhu;
19. berie na vedomie zrevidované oznámenie o vysielaní z júla 2009, v ktorom sa opätovne potvrdzuje právomoc členských štátov vymedziť rozsah, financovanie a organizáciu verejnoprávneho vysielania a uznáva sa zodpovednosť Komisie za kontrolu zjavných chýb, a vyzýva členské štáty, aby zachovali rovnováhu medzi ponúkanými digitálnymi mediálnymi službami, zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž, a tak zachovali živý mediálny priestor v online prostredí;
20. zdôrazňuje novú a dôležitú úlohu politiky hospodárskej súťaže v digitálnej ekonomike; žiada Komisiu, aby dôkladne sledovala technologický vývoj na digitálnom trhu a aby v prípade potreby pružne reagovala s cieľom zachovať digitálne platformy čo najotvorenejšie na základe striktného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže;
21. vyzýva Komisiu, aby v rámci integrovaného regulačného rámca pre ochranu práv duševného vlastníctva zvážila využívanie právnych predpisov pre hospodársku súťaž ako nástroja na prevenciu zneužívania práv duševného vlastníctva;
22. zdôrazňuje, že vedecké a technické inovácie, patenty a kultúrny priemysel sa do vysokej miery podieľajú na konkurencieschopnosti európskej ekonomiky; naliehavo žiada členské štáty, aby urýchlene našli riešenie dosiaľ otvorených otázok v jednotnom patentovom systéme EÚ; z tohto dôvodu víta cieľ vydať prvé patenty EÚ v roku 2014, ako sa uvádza v hlavnej iniciatíve stratégie Európa 2020 „Inovácia v Únii“;
23. zdôrazňuje zásadnú úlohu výskumu vo zvyšovaní európskej konkurencieschopnosti; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dosiahnutie cieľa 3 % investícií do výskumu a vývoja;
24. poukazuje na to, že pre celú európsku ekonomiku majú osobitný význam MSP; okrem toho zdôrazňuje veľký inovatívny potenciál MSP a opakuje svoju predchádzajúcu žiadosť adresovanú Komisii, aby vypracovala samostatnú kapitolu zameranú na spravodlivé a nediskriminačné podmienky hospodárskej súťaže pre MSP.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
9.11.2010 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
44 2 0 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Lena Ek, Ioan Enciu, Gaston Franco, Adam Gierek, Fiona Hall, Romana Jordan Cizelj, Arturs Krišjānis Kariņš, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
António Fernando Correia De Campos, Andrzej Grzyb, Jolanta Emilia Hibner, Yannick Jadot, Silvana Koch-Mehrin, Ivari Padar, Vladko Todorov Panayotov, Peter Skinner, Silvia-Adriana Ţicău, Catherine Trautmann |
|||||
STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (24.11.2010)
pre Výbor pre hospodárske a menové veci
k správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009
(2010/2137(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Cristian Silviu Buşoi
NÁVRHY
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. vyjadruje Komisii blahoželanie za jej pružné, ale prísne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom zmierniť vplyv hospodárskej krízy na spoločnosti a spotrebiteľov a stabilizovať európsku ekonomiku;
2. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že banky preplatia štátnu pomoc, len čo sa finančný sektor zotaví, aby sa tým zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž v rámci vnútorného trhu a rovnaké podmienky odchodu z trhu; zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska bude potrebné úplne ukončiť všetky dočasné opatrenia štátnej pomoci, najmä v automobilovom odvetví;
3. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila vplyv opatrení v oblasti zmeny správania na hospodársku súťaž a dôsledky týchto opatrení pre zákazníkov a spotrebiteľov;
4. vyzýva Komisiu, aby vo svojej výročnej správe o politike hospodárskej súťaže kládla väčší dôraz na výhody hospodárskej súťaže pre spotrebiteľov;
5. zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať súčinnosť medzi politikou hospodárskej súťaže a politikou ochrany spotrebiteľa vrátane vytvorenia európskej podoby kolektívneho uplatňovania nápravy pre jednotlivcov, ktorí sa stali obeťou porušenia právnych predpisov o hospodárskej súťaži, a to na základe zásady predchádzajúceho súhlasu (tzv. zásada opt-in) a v súlade s kritériami stanovenými v uznesení Európskeho parlamentu z 26. marca 2009, podľa ktorých by vymedzenému okruhu osôb alebo ich splnomocnenému zástupcovi mala byť vyplatená len náhrada skutočne vzniknutej škody; vyzýva Komisiu, aby zvážila spôsoby, akými by sa tieto mechanizmy mohli začleniť do existujúcich vnútroštátnych právnych systémov;
6. víta všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách, pokiaľ ide o vertikálne dohody, pretože zabezpečuje rovnováhu medzi výrobcami a distribútormi; poukazuje však na to, že nedodržanie záväzného časového obmedzenia ustanovení o hospodárskej súťaži v praxi nie je vôbec neobvyklé, a vyzýva Komisiu, aby takýmto neprípustným postupom venovala osobitnú pozornosť;
7. zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom prijať spoločný prístup k otázkam hospodárskej súťaže na trhu s potravinami, a to na základe nepretržitej výmeny informácií, včasného určenia problematických oblastí a účinného rozdeľovania úloh medzi členmi Európskej siete pre hospodársku súťaž, pretože trhy s potravinami sú obmedzené skôr na vnútroštátnej úrovni a fungujú v rôznych právnych, hospodárskych a kultúrnych podmienkach;
8. zdôrazňuje, že táto užšia spolupráca by mala byť zameraná na zaujatie jednotného prístupu, pokiaľ ide o ochranu, monitorovanie a presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže, a činnosti zamerané na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže na trhoch s potravinami a optimálne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca v prospech spotrebiteľov;
9. je toho názoru, že v súvislosti so súčasným monitorovaním trhu by Komisia mala dôslednej kontrole podrobiť činnosti medzinárodných nákupných zoskupení, pretože cenové výhody, ktoré z nich vyplývajú na základe ich nákupnej sily, sa jednoznačne neprenášajú ďalej na spotrebiteľov v podobe nižších maloobchodných cien;
10. znovu vyzýva Komisiu, aby do nariadenia (ES) č. 1/2003 prípadne začlenila základ výpočtu sankcií a nové zásady sankcionovania;
11. pripomína potrebu vnútorného trhu s energiou, ktorý spotrebiteľom umožní nakupovať energiu za dostupné ceny, a zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne presadzovať úplné vykonávanie balíka opatrení v oblasti vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že fúzie nebudú obmedzovať výhody, ktoré pre spotrebiteľov vyplývajú z liberalizácie trhu; upozorňuje na naliehavú potrebu riešiť porušovanie hospodárskej súťaže v dôsledku regulovaných sadzieb za energiu;
12. žiada Komisiu, aby sa usilovala o dobudovanie jednotného trhu v oblasti železničnej dopravy prostredníctvom deregulácie vnútroštátnych trhov v oblasti osobnej dopravy; ďalej Komisiu vyzýva, aby v prechodnom období navrhla uplatňovanie doložky reciprocity pre členské štáty, ktoré sa rozhodnú, že otvoria svoje trhy skôr;
13. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v zlepšovaní hospodárskej súťaže vo farmaceutickom priemysle a žiada Komisiu, aby urýchlila dobudovanie vnútorného trhu s liečivami, napríklad tým, že Európskej agentúre pre lieky (EMA) prisúdi dôležitejšiu úlohu v oblasti centrálne registrovaných liekov; žiada Komisiu, aby bojovala proti zneužívaniu, ku ktorému môže dochádzať systematickým uplatňovaním postupov patentových zoskupení, ktoré brzdia vstup generických liekov na trh a obmedzujú prístup pacientov k cenovo dostupným liekom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala represívne opatrenia v prípade zavádzajúcich informačných kampaní proti generickým liekom;
14. zastáva názor, že hospodárska súťaž v zdravotníctve by mohla zlepšiť kvalitu zdravotníckych služieb v prospech európskych pacientov; vyzýva Komisiu, aby dohliadala na zdravotníctvo a najmä hospodársku súťaž medzi štátnymi a súkromnými nemocnicami; žiada Komisiu, aby dôslednejšie preskúmala prípady, keď sa súkromné nemocnice sťažujú na krížové dotácie v prospech štátnych nemocníc v krajinách, v ktorých sa liberalizovalo zdravotníctvo;
15. dôrazne podporuje vytvorenie patentu EÚ a mechanizmu EÚ určeného na urovnávanie sporov o patenty s cieľom riešiť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené súčasnými ustanoveniami o patentoch;
16. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že vnútroštátne regulačné orgány v odvetví telekomunikácií sa budú riadiť jej odporúčaním o poplatkoch za ukončenie hovoru s cieľom odstrániť narušenie hospodárskej súťaže; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie opatrenia, ak sa nedostavia očakávané výsledky, t. j. nižšie spotrebiteľské ceny;
17. domnieva sa, že porušovanie právnych predpisov o hospodárskej súťaži na trhu platobných kariet má nepriaznivé dôsledky pre spotrebiteľov; podporuje Komisiu v jej úsilí bojovať proti mimoriadne vysokým mnohostranným cezhraničným výmenným poplatkom, ktoré vedú k zvýšeniu spotrebiteľských cien výrobkov.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
22.11.2010 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
21 14 1 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pablo Arias Echeverría, Cristian Silviu Buşoi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia De Campos, Jürgen Creutzmann, Christian Engström, Evelyne Gebhardt, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Iliana Ivanova, Philippe Juvin, Sandra Kalniete, Edvard Kožušník, Kurt Lechner, Toine Manders, Hans-Peter Mayer, Mitro Repo, Robert Rochefort, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Laurence J.A.J. Stassen, Catherine Stihler, Eva-Britt Svensson, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Kyriacos Triantaphyllides, Emilie Turunen, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Constance Le Grip, Claude Moraes, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Marc Tarabella, Wim van de Camp, Anja Weisgerber |
|||||
STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (10.11.2010)
pre Výbor pre hospodárske a menové veci
k správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009
(2010/2137(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Michael Cramer
NÁVRHY
Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dokončenie vnútorného trhu v oblasti dopravy a spravodlivú hospodársku súťaž v tejto oblasti a zároveň sa usilovali splniť ďalšie politické ciele Európskej únie, napríklad riadne fungovanie služieb v oblasti dopravy a mobility, ciele politík v oblasti verejných služieb, bezpečnosti a ochrany životného prostredia a ciele stratégie EÚ 2020 týkajúce sa znižovania emisií CO2 a závislosti od ropy;
2. zdôrazňuje potrebu dokončiť budovanie vnútorného trhu pre všetky druhy dopravy s cieľom zabezpečiť vnútorný trh bez hraníc, na ktorom je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb a jasné a ľahko vymáhateľné pravidlá zabezpečujú slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž;
3. so zreteľom na to, že je potrebné dokončiť vnútorný trh pre všetky druhy dopravy, vyzýva Komisiu, aby uverejnila správu s celkovým prehľadom všetkej štátnej pomoci poskytovanej verejnej doprave;
4. zdôrazňuje skutočnosť, že finančná a hospodárska kríza priviedla k bankrotu a úpadku veľmi veľké množstvo podnikov (v neposlednom rade aj MSP a VMP v oblasti dopravy), že plány reakcie na krízu sa v prvom rade prijímali na vnútroštátnej úrovni a že koordinácia na európskej úrovni bola oneskorená a neúčinná; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje žiadny európsky mechanizmus v podobe mesačného „barometra“ pre dopravné spoločnosti, s ktorého pomocou by mohli lepšie predvídať následky hospodárskej krízy a predchádzať im; konštatuje, že opatrenia, ktoré pomáhajú dopravným podnikom vyrovnať sa s problémami s peňažnými tokmi a dočasnými dodatočnými nákladmi, sa mohli navrhnúť na európskej úrovni, aby sa predišlo prekrývaniu národných plánov bez ohrozenia opatrení na poskytovanie štátnej pomoci vo všeobecnosti či potreby zaistiť spravodlivú hospodársku súťaž;
5. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili rovnaké podmienky tak pre rôzne druhy dopravy, ako aj pre verejné a súkromné spoločnosti v rámci jedného druhu dopravy;
6. opätovne vyjadruje podporu usmerneniam Komisie pre štátnu pomoc určenú na environmentálnu ochranu v oblasti dopravy s cieľom podporiť udržateľnosť európskeho odvetvia dopravy; nabáda Komisiu, aby posilnila stimulačný charakter povolenej štátnej pomoci v oblasti dopravy;
7. zdôrazňuje potrebu vytvoriť a kontrolovať spravodlivú hospodársku súťaž medzi jednotlivými druhmi dopravy a v rámci nich s cieľom vytvoriť transparentné a jednoznačné cenové štruktúry a politiky;
8. žiada Komisiu, aby monitorovala dodržiavanie predpisov v sociálnej, bezpečnostnej a environmentálnej oblasti, napríklad medzi rôznymi druhmi nákladnej dopravy – cestnou, lodnou, leteckou a železničnou nákladnou dopravou – a medzi letmi na krátku vzdialenosť a diaľkovou osobnou železničnou dopravou;
9. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť vo vzťahu medzi štátom a železničnými spoločnosťami vo verejnom vlastníctve vrátane ich dcérskych spoločností v cestnej doprave, ako aj pri prevode finančných prostriedkov;
10. vyzýva Komisiu, aby vypracovala prehľad daňového zaťaženia, odvodov, financovania a zaťaženia infraštruktúry a systémov DPH za rôzne druhy dopravy a za jednotlivé členské štáty, ako aj ich vplyvov na hospodársku súťaž v rámci rôznych druhov dopravy a medzi nimi a aby v tomto prehľade uviedla aj vplyv povinných a neobmedzených poplatkov za používanie železníc v porovnaní s nepovinnými a obmedzenými poplatkami za používanie cestnej infraštruktúry;
11. vyzýva Komisiu, aby zistila, či je zrušenie obchodnej dane v prípade železničného podniku s registrovaným sídlom v určitom členskom štáte zlučiteľné s predpismi EÚ na ochranu hospodárskej súťaže, ak ho zároveň sprevádza zavedenie paušálnych odvodov za vozový park, keďže podniky z iných štátov tak musia platiť nielen odvody za vozový park, ale na rozdiel od domácich podnikov musia súčasne odvádzať aj obchodnú daň, čo je v rozpore so zásadami spravodlivej hospodárskej súťaže
12. vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní právnych predpisov v oblasti práv cestujúcich a odškodňovania za meškajúce spoje zaručila vo všetkých druhoch dopravy spravodlivé a rovnocenné systémy odškodnenia za meškanie a zriadenie nezávislých orgánov pre rozhodovanie o sporoch medzi prevádzkovateľmi a zákazníkmi;
13. vyzýva Komisiu, aby preskúmala dosah veľkej podpory, ktorá bola v poslednom období poskytovaná automobilovému priemyslu, na hospodársku súťaž medzi rôznymi druhmi dopravy;
14. zdôrazňuje potrebu zamedziť nekalej hospodárskej súťaži v sektore liberalizovanej cestnej dopravy garantovaním riadneho uplatňovania sociálnych, bezpečnostných a environmentálnych predpisov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať otvoreniu tohto trhu pre kabotáž a dumpingovým praktikám;
15. vyzýva Komisiu, aby prijala právne predpisy proti diskriminácii námorného odvetvia vyplývajúcej z ciel a iných byrokratických nariadení, ktoré v tomto odvetví uplatňujú členské štáty, a to aj v prípade vnútorného obchodu EÚ, a ktoré sa neuplatňujú v iných druhoch dopravy;
16. vyzýva Komisiu, aby poskytla prehľad minulých aj aktuálnych prípadov zvýhodnenia nízkonákladových leteckých prepravcov voči ostatným prepravcom prostredníctvom osobitných podmienok, ktoré im boli poskytnuté pri vyžívaní určitých letísk nad rámec trojročného obdobia stanoveného pre počiatočnú pomoc leteckým spoločnostiam;
17. vyzýva Komisiu, aby zlepšila spôsob, akým je v určitých prípadoch možné uplatniť postupy týkajúce sa poskytovania štátnej pomoci na základe zásady „prvýkrát a naposledy“ v sektore dopravy;
18. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť, pokiaľ ide o prideľovanie a účinné využívanie prevádzkových intervalov, a tak zaručila skutočnú hospodársku súťaž v odvetví leteckej dopravy;
19. víta návrh Komisie na revíziu prvého železničného balíka a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty a ich železničné spoločnosti nebudú brániť ani klásť prekážky ďalším spoločnostiam vstupovať na ich železničný trh, o to viac, ak sa tieto spoločnosti samé podieľajú na otváraní iných trhov (reciprocita);
20. upriamuje pozornosť Komisie na nepriame prekážky, ktoré stoja v ceste hospodárskej súťaži a vyplývajú z rozdielov v pravidlách pre bezpečnosť, interoperabilitu a typové schvaľovanie v odvetví dopravy;
21. vyzýva Komisiu a členské štáty k ostražitosti pri zabezpečovaní súdržného a harmonizovaného vykonávania pravidiel hospodárskej súťaže v odvetví železničnej dopravy prostredníctvom rozhodnutí prijatých na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje najmä potrebu súdržnosti medzi orgánmi dohľadu v železničnej doprave (regulačnými orgánmi) a vnútroštátnymi a európskymi orgánmi pôsobiacimi v oblasti hospodárskej súťaže;
22. zdôrazňuje, že v náležitých prípadoch je nevyhnutné obmedziť podiel námorných konzorcií kontajnerových dopravcov na trhu a spoločne využívať prevádzkové výhody služieb tak na mori, ako aj na pevnine, v súlade so všeobecnými predpismi EÚ pre hospodársku súťaž a podľa podmienok nariadenia (ES) č. 906/2009, ktoré sa týka uplatňovania článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť prevádzkovú spoluprácu medzi námornými spoločnosťami na účely poskytovania linkových prepravných služieb, aby sa zabezpečila efektívnosť a kvalita prepravných služieb v námornej doprave;
23. vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia pre štátnu pomoc určenú prístavom na účely budovania prístavnej infraštruktúry s cieľom zlepšiť právnu istotu;
24. so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, nové konsolidované právomoci a hospodársky potenciál cestovného ruchu pre EÚ vyzýva Komisiu, aby uľahčila aktívnu spoluprácu podnikov pôsobiacich v cestovnom ruchu a prijala potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť celosvetovú konkurencieschopnosť špičkových destinácií v EÚ.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
9.11.2010 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
27 3 7 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Antonio Cancian, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Saïd El Khadraoui, Ismail Ertug, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Jim Higgins, Jaromír Kohlíček, Georgios Koumoutsakos, Werner Kuhn, Bogusław Liberadzki, Eva Lichtenberger, Marian-Jean Marinescu, Gesine Meissner, Hella Ranner, Olga Sehnalová, Brian Simpson, Dirk Sterckx, Silvia-Adriana Ţicău, Giommaria Uggias, Thomas Ulmer, Peter van Dalen, Dominique Vlasto, Artur Zasada |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Burkhard Balz, Philip Bradbourn, Spyros Danellis, Isabelle Durant, Dominique Riquet, Alfreds Rubiks, Vilja Savisaar-Toomast, Joachim Zeller |
|||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
1.12.2010 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
38 0 2 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Burkhard Balz, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Pascal Canfin, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Elisa Ferreira, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Gunnar Hökmark, Wolf Klinz, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Arlene McCarthy, Alfredo Pallone, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Peter Simon, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sophie Auconie, Sari Essayah, Robert Goebbels, Carl Haglund, Thomas Händel, Sophia in ‘t Veld, Thomas Mann |
|||||
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Timothy Kirkhope, Edvard Kožušník |
|||||