SPRÁVA o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou

16.12.2010 - (2010/2112(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Spravodajkyňa: Daciana Octavia Sârbu

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou

(2010/2112(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o poľnohospodárstve EÚ a zmene klímy[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe[4],

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov, ktorý predložila Komisia, SEK(2010)1058,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o zvyšovaní cien potravín v Európskej únii a v rozvojových krajinách[5],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politický rámec EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti,

–   so zreteľom na ciele tisícročia OSN, medzi ktoré patrí cieľ znížiť do roku 2015 svetovú populáciu trpiacu hladom na polovicu v porovnaní s rokom 1990,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7‑0376/2010),

A. keďže zaistenie potravinovej bezpečnosti pre európskych občanov, zabezpečenie zdravých a vysokokvalitných potravín pre spotrebiteľov za rozumné ceny, ako aj zaručenie určitej úrovne príjmov pre poľnohospodárov predstavujú základné ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) už od jej vzniku a aj v súčasnosti zostávajú kľúčovými cieľmi EÚ,

B.  keďže nedávno zaznamenané kolísanie cien potravín a komodít vyvolalo veľké znepokojenie v súvislosti s ponukou potravín v Európe a vo svete a keďže práve najzraniteľnejšia časť obyvateľstva najväčšmi pocítila vplyv zvýšenia cien potravín,

C. keďže kolísanie cien v poľnohospodárstve má stály charakter, pretože ceny neprimerane reagujú na malé odchýlky v objeme výroby, často v dôsledku špekulácie,

D. keďže na nedávnom zasadnutí Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť organizácie FAO EÚ zdôraznila problém extrémneho kolísania cien a nová skupina odborníkov na vysokej úrovni bola požiadaná, aby predložila správu o príčinách fluktuácie cien a s ňou spojených opatreniach,

E.  keďže v dôsledku klimatických a iných javov sa môže stať, že krajiny budú uplatňovať protekcionistické politiky, čo dokazujú nedávne zákazy vývozu pšenice zo strany Ruska a Ukrajiny, ktorých svetový vývoz pšenice predstavuje spolu približne 30 %,

F.  keďže svetovú produkciu potravín môžu pravidelne narúšať mnohé faktory vrátane vplyvu škodcov a chorôb, dostupnosti prírodných zdrojov a prírodných katastrof, čoho dôkazom boli v roku 2010 dlhotrvajúce suchá a požiare v Rusku a rozsiahle záplavy v Pakistane,

G. keďže klimatické zmeny povedú k zvýšeniu frekvencie prírodných katastrof, čím sa destabilizuje potravinová bezpečnosť,

H. keďže výzvou je vyrábať viac z menšieho objemu zdrojov s dôrazom na udržateľnú produkciu z dôvodu tlaku na prírodné zdroje,

I.   keďže EÚ je najväčším čistým dovozcom poľnohospodárskych produktov a je nadmieru odkázaná na dovoz bielkovín, olejnatých produktov a kukurice pre odvetvie živočíšnej výroby, ako aj ovocia a zeleniny, a to aj preto, že naši výrobcovia nemôžu používať rovnaké výrobné postupy pre tieto produkty,

J.   keďže očakávaný nárast svetovej populácie zo 7 na 9,1 miliardy obyvateľov si bude podľa organizácie FAO do roku 2050 vyžadovať 70 % zvýšenie dodávok potravín,

K. keďže v Európskej únii stále existuje problém chudoby a hladu, keďže 79 miliónov ľudí v EÚ stále žije pod hranicou chudoby (60 % priemerného platu v krajine, kde daná osoba žije), a keďže 16 miliónov občanov EÚ dostalo minulú zimu potravinovú pomoc prostredníctvom charitatívnych organizácií,

L.  keďže potravinová bezpečnosť neznamená len dostupnosť dodávok potravín, ale podľa organizácie FAO zahŕňa aj právo na potraviny a dostupnosť zdravej výživy pre všetkých; keďže tým, že sa Európa stane konkurencieschopnejšou, môže prispieť ku svetovej potravinovej bezpečnosti,

M. keďže nedostatočnú potravinovú bezpečnosť najchudobnejších členov spoločnosti zhoršili dôsledky svetovej hospodárskej a finančnej krízy,

N. keďže príjmy poľnohospodárov po desiatich rokoch stagnácie príjmov v roku 2009 dramaticky klesli, prevažne v dôsledku zložitých trhových podmienok a rastúcich výrobných nákladov; keďže príjmy v poľnohospodárstve sú výrazne nižšie (odhadom 40 % na pracovnú jednotku) než v ostatných hospodárskych oblastiach a príjmy na obyvateľa vo vidieckych oblastiach sú značne nižšie (približne o 50 %) ako v mestských oblastiach,

O. keďže poľnohospodári dostávajú čoraz menší podiel pridanej hodnoty vytvorenej v potravinovom reťazci, zatiaľ čo podiel potravinárskeho priemyslu sa zvýšil; keďže riadne fungovanie potravinového reťazca je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie toho, aby poľnohospodári získali za svoju produkciu spravodlivý zisk,

P.  keďže v celom reťazci výroby, dodávok a spotreby potravín skončí až 50 % potravín vyrobených v EÚ ako odpad,

Q. keďže len 7 % poľnohospodárov v EÚ má menej ako 35 rokov,

R.  keďže potravinová bezpečnosť je pre Európu hlavnou témou a vyžaduje si súlad a koordináciu medzi jednotlivými oblasťami sektorových politík na úrovni EÚ, ako sú SPP, energetická politika, výskumné programy, rozvojové a obchodné politiky a finančná regulácia;

1.  zdôrazňuje, že silné a udržateľné poľnohospodárske odvetvie v celej EÚ a prosperujúce a udržateľné vidiecke prostredie, zabezpečené silnou SPP, majú kľúčový význam pri riešení problému potravinovej bezpečnosti;

2.  potvrdzuje, že EÚ má najvyššie štandardy poľnohospodárskej a potravinovej výroby vo svete a kladie silný dôraz na potravinovú bezpečnosť, kvalitu potravín a environmentálnu udržateľnosť poľnohospodárstva;

3.  domnieva sa, že na nasýtenie Európy a tretích krajín budeme potrebovať všetky formy poľnohospodárstva;

Potravinová bezpečnosť v Európe a vo svete

4.  domnieva sa, že právo na potravinovú bezpečnosť je základným ľudským právom a zabezpečí sa vtedy, keď budú mať všetci ľudia neustále fyzický a hospodársky prístup k primeranej, zdravotne neškodnej a výživnej strave, aby sa tak uspokojili ich výživové potreby a potravinové preferencie v prospech aktívneho a zdravého života;

5.  potvrdzuje, že je povinnosťou EÚ nasýtiť svojich občanov a že v tejto súvislosti má udržanie poľnohospodárskej činnosti zásadný význam; upozorňuje na klesanie príjmov v poľnohospodárstve v EÚ z dôvodu zvýšenia výrobných nákladov a kolísania cien, ktoré má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov udržať produkciu; zdôrazňuje náklady, ktoré musia európski poľnohospodári znášať pri dodržiavaní najvyšších noriem v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a pracovných noriem vo svete; zdôrazňuje, že poľnohospodárom treba za tieto dodatočné náklady a za poskytovanie verejných zdrojov spoločnosti poskytnúť kompenzáciu; zdôrazňuje, že potraviny z tretích krajín dovážané do EÚ musia spĺňať tie isté vysoké normy, aby európski výrobcovia neboli znevýhodnení z hľadiska hospodárskej súťaže;

6.  uznáva, že zaručenie primeranej ponuky potravín je dôležitou zložkou potravinovej bezpečnosti, ale zároveň priznáva, že prístup k potravinám a ich dostupnosť si vyžaduje zameranie pozornosti na zabezpečovanie primeranej životnej úrovne, najmä tým, ktorí nemajú dostatok ekonomických zdrojov a medzi ktorých patria často deti, staršie osoby, migranti, utečenci a nezamestnaní;

7.  podporuje vzorec potravinová bezpečnosť – výživa – kvalita – blízkosť – inovácie – produktivita; domnieva sa, že v záujme jeho realizácie by budúca SPP mala zohľadniť očakávania verejnosti, to znamená byť poľnohospodárskou aj potravinovou politikou zameranou na zvyšovanie informovanosti verejnosti o zdravom stravovaní;

8.  domnieva sa, že EÚ by mala vytvoriť lepšie podmienky na vykonávanie stravovacích programov, ako sú programy Ovocie v škole a Mlieko v škole, v členských štátoch, ako aj lepšiu podporu pre vzdelávanie a zvyšovanie povedomia o pôvode výrobkov a výžive, keďže uvedomelou voľbou stravovania možno predchádzať chorobám a taktiež znížiť výrazné zaťaženie sociálnych výdavkov v Európe; takisto žiada viac programov na podporu stravovania, na ktoré by sa mala vzťahovať menšia administratívna záťaž, a zvýšenie rozpočtu na tieto programy; vyzýva Komisiu, aby posúdila praktické aspekty týchto programov;

9.  opätovne vyjadruje podporu programu EÚ s názvom Najodkázanejšie osoby; pripomína, že USA na základe poľnohospodárskeho zákona vyčleňujú značnú pomoc doplnkovému programu podpory výživy, ktorý tomuto odvetviu a hospodárstvu všeobecne prináša značné zisky, okrem toho, že zmierňuje niektoré výživové potreby najchudobnejších obyvateľov;

10. uvedomuje si obrovskú výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, najmä z dôvodu zvyšovania frekvencie a rozsahu klimatických javov, ako sú suchá, záplavy, požiare a búrky; zdôrazňuje čoraz väčší problém nedostatku vody a jeho vplyv na výrobu potravín; zdôrazňuje potrebu naliehavého riešenia problematiky vodného hospodárstva a zmeny klímy;

11. pripomína, že energetická a potravinová bezpečnosť spolu veľmi úzko súvisia; uznáva, že energetické náklady sú kľúčovým faktorom pri určovaní úrovne ziskovosti poľnohospodárstva, ktoré je odvetvím najväčšmi závislým od ropy; podporuje opatrenia, ktoré podnecujú poľnohospodárov k väčšej energetickej efektívnosti a rozvoju alternatívnych zdrojov dodávok energie; pripomína, že je potrebné dôslednejšie podporovať rozvoj výskumu a poradenstvo;

12. domnieva sa však, že pri zvýšenom úsilí o rozvíjanie obnoviteľných zdrojov energie a splnenie cieľov na rok 2020 sa musí zohľadňovať vplyv na výrobu a dodávku potravín; zdôrazňuje krehkú rovnováhu spojenú s riešením potravinového a palivového problému;

13. berie na vedomie mieru závislosti od dovozu bielkovín a olejnatých produktov z tretích krajín, čo má v prípadoch prudkého nárastu cien negatívny dosah na potravinárske a poľnohospodárske odvetvie, zvlášť na odvetvie živočíšnej výroby;

14. vyzýva Komisiu, aby navrhla technické riešenie problému nízkeho zastúpenia geneticky modifikovaného materiálu v rámci dovozu geneticky nemodifikovaných plodín a aby v rámci EÚ navrhla rýchlejší proces schvaľovania dovozu nového geneticky modifikovaného potravinového variantu po dokázaní jeho bezpečnosti, pričom je potrebné zvážiť možnosť povoliť výrobné techniky zavedené v tretích krajinách;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup verejnosti k informáciám o výsledkoch kontrol potravinovej bezpečnosti s cieľom zvýšiť transparentnosť na európskej úrovni;

16. je znepokojený vznikom fenoménu zaberania pôdy a jeho vplyvom na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách, ako aj budúcnosť poľnohospodárstva a poľnohospodárov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala túto situáciu v súvislosti s vlastníctvom pôdy a prírodnými zdrojmi;

17. domnieva sa, že vzhľadom na vysoké náklady na krmivo sa situácia v podnikoch zaoberajúcich sa chovom poľnohospodárskych zvierat v EÚ zhoršila, žiada preto cielené využívanie nástrojov, ktoré sú k dispozícii podľa nariadenia Rady (ES) č.1234/2007 o jednotnej spoločnej organizácii trhov na stabilizáciu trhu a odvrátenie krízy;

18. domnieva sa, že budúci pokrok v produktivite nových členských krajín zvýši plochu obrábateľnej pôdy a že bude príležitosťou na opätovnú produkciu bielkovín a olejnatých produktov v Európe;

19. konštatuje, že nemožno zaručiť potravinovú bezpečnosť, ak sa nezaručí voľný prístup ku genetickým zdrojom pre výživu a poľnohospodárstvo, uznáva medzinárodnú zmluvu FAO o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo ako dôležitý nástroj na zachovanie agrobiodiverzity, ktorý tak pomáha predchádzať následkom zmeny klímy;

20. zdôrazňuje, že stimuly pre trvalo udržateľné energetické plodiny, ktoré sú v súčasnosti plánované, by v nijakom prípade nemali ohroziť potravinovú bezpečnosť pre verejnosť;

21. vyzýva členské štáty, aby vytvorili a uskutočnili programy, ktoré budú obsahovať konkrétne poľnohospodárske opatrenia zamerané na zmiernenie vplyvu zmeny klímy a na prispôsobenie sa tejto zmene;

22. zdôrazňuje nevyhnutnosť podporovať začatie informačnej kampane pre spotrebiteľov týkajúcej sa úsilia poľnohospodárov a poľnohospodárskeho odvetvia v oblasti ochrany životného prostredia a potravinovej bezpečnosti;

Poľnohospodárstvo, finančné trhy a kolísanie cien

23. je presvedčený, že finančné a poľnohospodárske trhy sú v súčasnosti prepojené viac ako kedykoľvek predtým; domnieva sa, že iba reakcia Európy už nepostačuje a že Európa by mala v otázkach kolísavosti cien a potravinovej bezpečnosti postupovať v súlade s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami; podporuje iniciatívu predsedníctva skupiny G20 v tomto smere;

24. zdôrazňuje problémy, ktorým čelia poľnohospodári v čase extrémneho kolísania trhov a cien; upozorňuje na problémy, ktorým čelia poľnohospodári v snahe o plánovanie do budúcnosti v čase extrémnej kolísavosti cien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zaviedla trvalé a dôrazné opatrenia zamerané na riešenie kolísania cien na poľnohospodárskych trhoch; domnieva sa, že to bude kľúčovým prvkom na zabezpečenie zachovania výroby v Európskej únii;

25. konštatuje, že cenový index finančných trhov pre primárny poľnohospodársky tovar nikdy nebol taký nestabilný; ako príklad uvádza nedávne zvýšenie zmluvných cien pšenice, ktoré v priebehu dvoch mesiacov narástli o 70 %, pričom objem ich obchodovania sa na parížskom trhu komodít takmer zdvojnásobil;

26. zdôrazňuje skutočnosť, že tieto udalosti sú len sčasti spôsobené základnými trhovými faktormi ako ponuka a dopyt a z veľkej časti sú výsledkom špekulácií; konštatuje, že špekulatívne správanie má na svedomí až 50 % nedávnych nárastov cien; schvaľuje závery osobitného spravodajcu OSN pre právo na potravu, pokiaľ ide o úlohu veľkých inštitucionálnych investorov, napríklad hedžových fondov, penzijných fondov a investičných bánk, ktoré sa zvyčajne nezaoberajú poľnohospodárskymi trhmi, pri ovplyvňovaní indexov cien komodít prostredníctvom pohybov na trhoch s derivátmi;

27. v tejto súvislosti podporuje revíziu existujúcich právnych predpisov o finančných nástrojoch, ktorá by mala zabezpečiť transparentnejšie obchodovanie a minimálne prahové hodnoty pre subjekty oprávnené obchodovať na týchto trhoch; pripomína, že finančné nástroje by mali slúžiť hospodárstvu a pomôcť poľnohospodárskej výrobe, aby prekonala krízu a klimatické javy; zároveň by sa malo zabrániť tomu, aby špekulácie ohrozovali inak efektívne poľnohospodárske podniky;

28. víta návrh nariadenia o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov, ktorý predložila Komisia; privítal by zavedenie bezpečnostných sietí proti extrémnej kolísavosti cien, ktoré by boli dostupné ako nástroj rýchlej reakcie na krízu; privítal by koordináciu právnych predpisov medzi EÚ a tretími krajinami, napríklad USA, aby sa obmedzili príležitosti pre špekulantov, ktorí chcú nečestne využiť rozdiely medzi rôznymi regulačnými systémami;

29. je zástancom odvážnejších európskych opatrení na riešenie problému špekulácií, a to aj prostredníctvom mandátu pre regulačné orgány a orgány dohľadu, ktorý ich oprávni obmedzovať špekulácie; je presvedčený, že komoditné deriváty sa odlišujú od iných finančných derivátov a mali by s nimi obchodovať iba obchodníci, ktorí majú legitímny záujem ochraňovať poľnohospodárske výrobky pred rizikami, a ďalšie kategórie osôb, ktoré sú priamo prepojené na skutočnú poľnohospodársku výrobu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že obchodovanie s potravinovými komoditnými derivátmi sa čo najviac obmedzí na investorov priamo napojených na poľnohospodárske trhy;

30. vyjadruje obavu z vysokej miery koncentrácie spoločností obchodujúcich s obilím, na základe ktorej sú príslušné spoločnosti schopné ovplyvňovať ceny na trhu; konštatuje, že to môže viesť k zvýšeniu kolísania cien, pretože spoločnosti obchodujúce s obilím majú vzhľadom na svoje špekulatívne obchody záujem na značnom výkyve cien; domnieva sa, že to dokazuje i skutočnosť, že na zabezpečenie stability a zároveň na ochranu záujmov poľnohospodárov aj spotrebiteľov sú nevyhnutné intervenčné zásoby alebo iná bezpečnostná sieť;

31. zdôrazňuje, že značným cenovým výkyvom nemožno čeliť bez intervenčných alebo strategických zásob; domnieva sa preto, že je nevyhnutné v budúcnosti v rámci SPP posilniť úlohu tržných intervenčných nástrojov;

32. zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť transparentnosť a spravodlivosť v potravinovom reťazci s cieľom zabezpečiť spravodlivú návratnosť pre poľnohospodárov, spravodlivé zisky a tvorbu cien v rámci potravinového dodávateľského reťazca, ako aj životaschopné poľnohospodárske odvetvie, ktoré zaistí potravinovú bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne a účinné návrhy zamerané na riešenie tohto problému;

33. poukazuje na to, že krajiny s nízkymi príjmami a nedostatkom potravín prejavujú väčšiu zraniteľnosť, keď sú konfrontované s kolísavosťou cien;

Svetové zásoby potravín pre svetovú potravinovú bezpečnosť

34. konštatuje, že v súčasnosti je v celosvetovom meradle zásobovanie potravinami dostatočné a mnohým ľuďom chýba potravinová bezpečnosť skôr z dôvodu nedostupnosti potravín a vysokých cien;

35. konštatuje však, že svetové zásoby potravín sú oveľa obmedzenejšie ako v minulosti, pretože počas potravinovej krízy v roku 2007 klesli na rekordnú úroveň 12 týždňových svetových zásob potravín; poukazuje na to, že svetová produkcia potravín čoraz citlivejšie reaguje na extrémne poveternostné podmienky spojené so zmenou klímy, na zvýšený celosvetový tlak na využívanie pôdy v dôsledku urbanizácie a na zvyšujúci sa počet škodcov a chorôb, čo môže spôsobiť náhly a nepredvídateľný nedostatok potravín;

36. domnieva sa preto, že by bolo užitočné vytvoriť cielený svetový systém zásob potravín (núdzové zásoby na odstránenie hladu a zásoby na reguláciu cien komodít), vďaka ktorému by sa uľahčil svetový obchod v prípade prudkého nárastu cien, odvrátili by sa opakujúce sa prípady protekcionizmu a zvoľnil by sa tlak na svetové potravinové trhy; domnieva sa, že tieto zásoby by mal spravovať spoločný orgán pod záštitou OSN alebo FAO, ktorý by mal v plnej miere využívať skúsenosti FAO a Svetového potravinového programu OSN; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala najefektívnejší spôsob, ako to dosiahnuť, a podala o tom správu Parlamentu; ďalej vyzýva Komisiu, aby zohrávala vedúcu úlohu pri obhajovaní tohto cieleného celosvetového systému zásob potravín;

37. pripomína, že EÚ zatiaľ zareagovala poskytnutím pomoci a financií vrátane potravinového nástroja; privítal by správy o účinnosti tohto nástroja aj s ohľadom na pokroky v boji proti príčinám a príznakom a vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala možnosť zavedenia nástroja, ktorý by pomohol bojovať proti hladu vo svete;

38. znovu zdôrazňuje význam rozvoja poľnohospodárstva v rozvojovom svete a dôležitosť vyčleňovania primeraného podielu oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) EÚ na odvetvie poľnohospodárstva; ľutuje, že od 80. rokov došlo k dramatickému zníženiu úrovne rozvojovej pomoci vyčlenenej na poľnohospodárstvo a víta uznanie potreby zvrátenia tohto trendu; vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárstvu priznala popredné miesto v rámci svojej rozvojovej pomoci, a to vrátane pomoci poľnohospodárom v prístupe na trhy;

39. vyjadruje poľutovanie nad závermi samitu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia z roku 2010, ktoré poukazujú na to, že rozvinuté krajiny sú ďaleko od splnenia záväzkov súvisiacich s oficiálnou rozvojovou pomocou;

40. víta iniciatívu, s ktorou prišla Svetová banka na samite OSN o rozvojových cieľoch tisícročia v roku 2010 a ktorá spočíva vo zvýšení jej podpory pre odvetvie poľnohospodárstva s cieľom stimulovať rast príjmov, zamestnanosť a potravinovú bezpečnosť, najmä v oblastiach s nízkymi príjmami;

Nová SPP ako odpoveď na výzvy

41. opätovne potvrdzuje pozíciu, ktorú vyjadril vo svojej správe o budúcnosti SPP po roku 2013; opätovne potvrdzuje odhodlanie uplatňovať ráznu politiku poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorá všetkým zaručí potravinovú bezpečnosť, zachová životaschopnosť vidieckej Európy, zvýši konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, zabezpečí pokračovanie poľnohospodárskej výroby v celej EÚ, podporí inovácie, konkurencieschopnosť a zamestnanosť a prispeje k riešeniu najvýznamnejších celosvetových výziev, napríklad zmeny klímy; zdôrazňuje tiež, že SPP treba naďalej zjednodušovať a treba v nej odstraňovať byrokraciu s cieľom znížiť náklady príjemcov na jej vykonávanie;

42. zdôrazňuje úlohu mladých poľnohospodárov v rámci budúcej SPP; poukazuje na to, že iba 7 % európskych poľnohospodárov má menej ako 35 rokov a že v najbližších 10 rokoch zároveň odíde do dôchodku najmenej 4,5 milióna poľnohospodárov; podporuje posilnenie opatrení zameraných na mladých poľnohospodárov, ako sú príspevky na začatie činnosti, dotované úrokové sadzby na pôžičky a ďalšie stimuly, ktoré členské štáty vykonávajú prostredníctvom svojich rozpočtov na rozvoj vidieka; opätovne potvrdzuje podstatu úpravy rozpočtu týkajúcu sa na výmenného programu pre mládež a privítal by, ak by sa zrealizoval ako pilotný program; vyzýva tiež na odstránenie všetkých administratívnych obmedzení, ktoré mladým ľuďom bránia začať pracovať v poľnohospodárskom odvetví;

43. domnieva sa, že výskum a inovácie sú kľúčom k riešeniu problému potravinovej bezpečnosti pri zvyšovaní výroby za použitia menšieho množstva zdrojov; zdôrazňuje význam podpory odborného vzdelávania, prístupu k vzdelávaniu, prenosu znalostí a výmeny najlepších postupov v poľnohospodárskom odvetví; znovu zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu medzi SPP a ostatnými politikami s cieľom uľahčiť prístup k výskumu a inováciám v poľnohospodárstve;

44. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúka siedmy rámcový program pre výskum a rozvoj v oblasti výskumu a technologických inovácií, s cieľom zlepšiť produktivitu a zároveň splniť kritériá energetickej efektívnosti a trvalej udržateľnosti;

45. poznamenáva, že každý rok sa rozloha pôdy dostupnej na poľnohospodársku výrobu znižuje v dôsledku zmeny klímy a urbanizácie; zdôrazňuje, že potravinovú bezpečnosť v EÚ by bolo možné zvýšiť výrobou potravín na pôde zasiahnutej zmenou klímy, na neobrábanej pôde alebo na opustenej pôde;

46. rád by zdôraznil najmä význam rozmanitosti európskeho poľnohospodárstva a zabezpečenia spoločnej existencie rôznych poľnohospodárskych modelov vrátane drobného poľnohospodárstva vytvárajúceho pracovné miesta vo vidieckych oblastiach Európy, ako aj význam rozmanitosti a kvality potravín vrátane miestnych a tradične vyrábaných produktov v rámci krátkeho dodávateľského reťazca a výživy v celej Európe, a to s cieľom podporiť rozvoj vidieckych oblastí a zachovanie dedičstva regionálneho potravinárskeho a vinárskeho odvetvia;

47. konštatuje, že miestne tradičné poľnohospodárske postupy, rodinné poľnohospodárstvo, drobné poľnohospodárstvo a organické poľnohospodárstvo môžu byť cenným prínosom k potravinovej bezpečnosti, pretože často predstavujú účinné spôsoby využitia pôdy prostredníctvom metód osobitne vyvíjaných dlhé roky v konkrétnych regiónoch a umožňujú vytvorenie silnej väzby medzi produktom a oblasťou, z ktorej produkt pochádza a ktorá je symbolom kvality a autenticity produktu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tieto druhy poľnohospodárstva existovali spoločne s udržateľnými modernými podnikmi, pričom sa umožní kombinovanie vysokej produktivity s udržateľným využívaním pôdy;

48. zdôrazňuje tiež skutočnosť, že prílišné využívanie poľnohospodárskych pozemkov bráni v niektorých členských štátoch dosiahnutiu ziskov poľnohospodárskej činnosti, ktoré sú nevyhnutným opatrením na podporu sceľovania malých plôch;

49. zdôrazňuje potrebu zachovať rozmanitosť poľnohospodárstva v EÚ a uznáva, že miestne trhy zásobované čerstvými poľnohospodárskymi výrobkami miestnej výroby sú udržateľné z environmentálneho hľadiska a napomáhajú podporovať poľnohospodárske spoločenstvá s tradíciou; zdôrazňuje význam poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach; vyzýva Komisiu, aby do svojich návrhov k budúcej SPP zahrnula tieto rozmanité európske modely poľnohospodárstva vrátane zváženia možnosti vytvoriť osobitné finančné stimuly a identifikačné systémy;

50. zdôrazňuje potrebu vykonávať spravodlivejšiu SPP, čím by sa malo zabezpečiť vyvážené rozdelenie podpory poľnohospodárom v rámci všetkých členských štátov, ako aj medzi nimi, väčšia územná súdržnosť a postupné upúšťanie od vývozných subvencií, a to súčasne s upustením od všetkých foriem vývozných subvencií zo strany obchodných partnerov EÚ a zavedením regulácie pre všetky vývozné opatrenia s podobným účinkom;

51. uznáva, že v dôsledku reforiem SPP a odstránenia vývozných náhrad sa výrazne zmiernil vplyv poľnohospodárskej výroby EÚ na rozvojové krajiny; žiada EÚ, aby uznala význam podpory poľnohospodárskych odvetví v rozvojových krajinách, najmä zabezpečením, aby bolo poľnohospodárstvo v rozvojových krajinách a v rámci rozpočtu EÚ na rozvojovú pomoc pre zahraničie prioritou;

52. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Prijaté texty P7_TA(2010)0286.
• [2]  Ú. v. EÚ C 46E, 24.2.2010, s. 10.
• [3]  Prijaté texty P7_TA(2010)0131.
• [4]  Prijaté texty P7_TA(2010)0302.
• [5]  Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 71.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Potravinová bezpečnosť je ľudským právom. Je nastolená vtedy, keď všetci ľudia za každých okolností majú fyzický, sociálny a hospodársky prístup k postačujúcej, bezpečnej a výživnej potrave, ktorá spĺňa ich výživové potreby z hľadiska aktívneho a zdravého života. Poľnohospodárske odvetvie musí v súčasnosti riešiť potreby rastúcej populácie týkajúce sa bezpečnej a postačujúcej potravy, a to napriek prekážkam, ako sú obmedzené prírodné zdroje, vysoké ceny energie a zmena klímy.

Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa musí produkcia potravín zvýšiť aspoň o 70 %, aby sa naplnili rastúce potreby svetovej populácie, ktorá podľa odhadov presiahne v roku 2050 9 miliárd. Navyše asi 900 miliónov ľudí na celom svete chronicky trpí hladom z dôvodu extrémnej chudoby, zatiaľ čo 2 miliardám ľudí chýba pre rôznu mieru chudoby skutočná dlhodobá potravinová bezpečnosť. V Európe žije pod hranicou chudoby stále 16 % obyvateľov. Napriek zjavnému dostatku zásob si podstatná časť svetovej populácie nemôže dovoliť základné potraviny, ktoré potrebuje. Dostupnosť potravín je teda stále nerozriešeným kľúčovým problémom.

Potravinová bezpečnosť si preto naďalej vyžaduje silnú spoločnú poľnohospodársku politiku. Hlavnými cieľmi SPP sú zvýšiť poľnohospodársku produktivitu, pomôcť poľnohospodárom dosiahnuť primeranú životnú úroveň, stabilizovať trhy a zabezpečiť bezpečné dodávky cenovo dostupných potravín. Jej úspech však spôsobil nadprodukciu, s ktorou sa nepočítalo, a prebytok, ktorý narušil trh a vyvolal environmentálne obavy.

SPP sa sledom reforiem stala trhovo orientovanou, samostatnou a environmentálne uvedomelou politikou, ktorá zahŕňa zásadný prvok rozvoja vidieka. Nová SPP by mala zlepšiť potravinovú bezpečnosť zvýšením produktivity a zároveň podporiť environmentálne udržateľnú produkciu potravín.

V EÚ žije stále pod hranicou chudoby asi 80 miliónov ľudí a mnohým z nich pomáhajú programy potravinovej pomoci. Je dôležité zabezpečiť, aby všetky sociálne kategórie ľudí mali prístup k potrave; v tomto smere má zásadný význam zachovať a rozšíriť program pre najodkázanejšie osoby.

Potravinová bezpečnosť je cieľom, ktorý nemožno dosiahnuť bez toho, aby sme nespomenuli dve najdôležitejšie otázky súčasnosti: kolísavosť trhov a cien (na ktorú majú výrazný vplyv špekulácie na trhu s komoditami) a stenčovanie zásob potravín.

Spravodajkyňa si všíma, že nedávnu extrémnu kolísavosť cien iba sčasti spôsobil skutočný vývoj trhu a je predovšetkým výsledkom špekulácií. Osobitný spravodajca OSN pre právo na potravu zdôrazňuje úlohu veľkých inštitucionálnych investorov, napríklad hedžových fondov, penzijných fondov a investičných bánk, ktoré sa zvyčajne neorientujú na poľnohospodárske trhy, pri ovplyvňovaní indexov cien komodít prostredníctvom pohybov na trhoch s derivátmi.

V tejto súvislosti podporujem revíziu existujúcich právnych predpisov o finančných nástrojoch, ktorá by mala zabezpečiť vyššiu transparentnosť výmen a minimálne prahové hodnoty pre subjekty, ktoré na týchto trhoch môžu obchodovať. Finančné nástroje by mali slúžiť ekonomike a pomôcť poľnohospodárskej výrobe, aby prekonala krízu a klimatické javy; zároveň by sa malo zabrániť tomu, aby špekulácie ohrozovali efektívne poľnohospodárske podniky.

Spravodajkyňa v tejto súvislosti zároveň víta návrh Európskej komisie na nariadenie o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov a vyjadruje nádej, že v rámci novej SPP po roku 2013 sa budú vykonávať ďalšie nástroje zamerané proti extrémnej kolísavosti cien.

Okrem toho upriamuje pozornosť na skutočnosť, že svetové zásoby základných potravín sú obmedzenejšie ako v minulosti, pretože počas potravinovej krízy v roku 2007 klesli na rekordnú úroveň 12 týždňov svetových zásob potravín. Svetová produkcia potravín zároveň čoraz citlivejšie reaguje na extrémne poveternostné podmienky spojené so zmenou klímy, čo môže spôsobiť náhly a nepredvídateľný nedostatok potravín.

Spravodajkyňa sa teda domnieva, že by bolo užitočné vytvoriť svetový bezpečnostný systém zásob potravín, ktorý by pomohol odľahčiť svetový obchod v prípade prudkého nárastu cien, bojoval by proti opakujúcim sa prípadom protekcionizmu a uvoľnil by svetové potravinové trhy. Tieto zásoby by mal spravovať spoločný orgán pod záštitou OSN, ktorý by mal v plnej miere využívať skúsenosti FAO a Svetového potravinového programu OSN. Spravodajkyňa preto vyzýva Komisiu, aby zohrávala vedúcu úlohu pri obhajovaní tohto celosvetového systému zásob potravín.

Nová SPP, ktorá sa bude uplatňovať od roku 2013, definitívne potrebuje jasne a jednoznačne zareagovať na potravinovú bezpečnosť a ďalšie výzvy, najmä na zmenu klímy, hospodársku krízu a zachovanie územne rovnováhy v rámci EÚ. Spravodajkyňa vyjadruje podporu textu o budúcnosti SPP (správa Lyon), ktorý sme prijali, a okrem toho si želá zdôrazniť niektoré kľúčové body.

V prvom rade presadzuje význam rozmanitosti v poľnohospodárstve v celej Európe. Potrebujeme sa zasadiť nielen o konkurencieschopnosť, ale aj o tradičné poľnohospodárstvo, drobné poľnohospodárstvo, organické poľnohospodárstvo a miestnu distribúciu. Tieto modely poľnohospodárstva cenným spôsobom prispievajú k potravinovej bezpečnosti, pretože často predstavujú najúčinnejší spôsob využívania pôdy v rôznych zemepisných regiónoch EÚ, keďže používajú metódy, ktoré sa osobitne vyvíjali v rôznych regiónoch počas dlhých časových úsekov. Spravodajkyňa vyzýva Komisiu, aby sa v rámci návrhov budúcej SPP venovala týmto poľnohospodárskym modelom a preskúmala možnosť vytvoriť osobitné finančné stimuly.

Navyše som presvedčená, že v súvislosti so starnúcim vidieckym obyvateľstvom je veľmi dôležité zaručiť mladým poľnohospodárom prístup k pôde a úverom. V EÚ má iba 7 % poľnohospodárov menej ako 40 rokov a približne o 10 rokov pôjde do dôchodku 4,5 milióna poľnohospodárov. Je preto životne dôležité podporiť mladých ľudí, aby vstúpili do poľnohospodárskeho odvetvia prostredníctvom nových programov a lepšieho prístupu k úverom.

EÚ má ambiciózne ciele v oblasti energetiky: 20 % obnoviteľnej energie v energetickom mixe do roku 2020 a 10 % obnoviteľnej energie v dopravných palivách do roku 2020. Tieto ciele podporujú pestovanie biopalív vo veľkom rozsahu, produkcia biopalív však konkuruje produkcii potravín, čo má eventuálne negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť. Zlepšená integrácia produkcie potravín a energie môže znížiť konkurenciu pre dostupnú pôdu, rovnako ako rozvoj druhej a tretej generácie biopalív.

Je nevyhnutné, aby financovanie SPP odrážalo jej ambicióznu predstavu a ambiciózne politické ciele. Rozpočet SPP by sa mal udržať minimálne na súčasnej úrovni, aby sa zabezpečila potravinová bezpečnosť a riešili dôsledky zmeny klímy, zabezpečila územná rovnováha, udržali ceny potravín a slušný príjem pre poľnohospodárov.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (30.11.2010)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k uznaniu poľnohospodárstva ako strategického odvetvia pre potravinovú bezpečnosť
(2010/2112(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Sergio Berlato

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  znovu zdôrazňuje, že právo na výživu je základné ľudské právo; poukazuje na to, že právo všetkých členských štátov na potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť má pre Európsku úniu zásadný význam a že je potrebné neustále vyvíjať úsilie, aby boli tieto práva zaručené na úrovni EÚ i v celosvetovom meradle, keďže 25 000 ľudí denne umiera od hladu alebo na následky chorôb súvisiacich s hladom a podľa údajov organizácie FAO bude v súvislosti so zvýšením svetovej populácie na 7 až 9,1 miliardy nevyhnutné zvýšiť do roku 2050 zásobovanie potravinami o 70 %;

2.  uznáva, že potravinová bezpečnosť a bezpečnosť potravín sú dva navzájom sa dopĺňajúce pojmy, a zdôrazňuje, že rešpektovanie potravinovej sebestačnosti významne prispieva k zaručeniu potravinovej bezpečnosti, ktorá sa vždy spája so zaistením vysokej úrovne bezpečnosti potravín;

3.  zdôrazňuje význam záruky zásobovania potravinami nielen pre členské štáty, ale aj pre rozvojové krajiny; vyzýva Európsku úniu, aby sa zaviazala poskytnúť pomoc rozvojovým krajinám pri dosahovaní primeranej úrovne potravinovej sebestačnosti prostredníctvom diverzifikovanejšej produkcie potravín, aby sa tak zbavili závislosti od monokultúr (káva, kakao, banány atď.), ktorých obhospodarovanie je často intenzívne a spôsobuje značné znečistenie, pričom ich tento spôsob hospodárstva núti dovážať takmer všetky potraviny, ktoré potrebujú;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad dôsledkami nedávnej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá napriek tomu, že mala za následok zníženie objemu finančných prostriedkov vo všetkých odvetviach hospodárstva s vážnym vplyvom na potravinový reťazec, nesmie viesť k obmedzeniu kontroly, pokiaľ ide o bezpečnosť potravinových výrobkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili súčasné programy zamerané na zaručenie bezpečnosti potravín v členských štátoch;

5.  zdôrazňuje, že potraviny musia byť pre spotrebiteľov cenovo dostupné a že producenti musia dostať za svoje produkty primerané ceny, nesúhlasí s uzatváraním dohôd medzi veľkými distribučnými subjektmi v odvetví a požaduje prijatie opatrení, ktoré skoncujú s týmito praktikami a z pohľadu konečného spotrebiteľa a producenta potravín zabezpečia transparentnosť v procese tvorby cien potravín;

6.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zastaviť a zvrátiť znižovanie rozmanitosti druhov a odrôd pestovaných rastlín a narúšanie genetického základu, od ktorých závisí výživa ľudí a zvierat; naliehavo vyzýva na prijatie opatrení, ktoré podporia účinné využívanie tradičných poľnohospodárskych odrôd charakteristických pre určité regióny a ktoré podporia udržateľnú produkciu malého a stredného rozsahu spojenú s miestnymi a regionálnymi trhmi a spotrebou;

7.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že rok 2008 – rok svetovej potravinovej krízy – bol súčasne rokom najvyššej produkcie pšenice v celosvetovej histórii;

8.  vyjadruje poľutovanie nad závermi samitu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia z roku 2010, ktoré poukazujú na to, že rozvinuté krajiny sú ďaleko od splnenia záväzkov súvisiacich s oficiálnou rozvojovou pomocou;

9.  víta iniciatívu, s ktorou prišla Svetová banka na samite OSN o rozvojových cieľoch tisícročia v roku 2010 a ktorá spočíva vo zvýšení jej podpory pre odvetvie poľnohospodárstva s cieľom stimulovať rast príjmov, zamestnanosť a potravinovú bezpečnosť, najmä v oblastiach s nízkymi príjmami;

10. žiada, aby sa v Únii zlepšili a posilnili kontroly bezpečnosti potravín, a súhlasí so závermi správy Komisie Európskemu parlamentu a Rade o celkovom fungovaní úradných kontrol v členských štátoch v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín (KOM(2010)0441), v ktorej je uvedená požiadavka, aby sa zvážila možnosť vykonať v úzkej spolupráci s členskými štátmi súbor opatrení zameraných na efektívnejšie a dôkladnejšie zhromažďovanie, analýzu a predkladanie informácií o kontrolách, s cieľom umožniť vnútroštátnym orgánom a Komisii ponúknuť občanom Európskej únie všetky záruky o účinnosti systémov kontroly;

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup verejnosti k informáciám o výsledkoch týchto kontrol s cieľom zvýšiť transparentnosť na európskej úrovni;

12. zdôrazňuje skutočnosť, že s cieľom zabezpečiť produkciu potravín sa poľnohospodárske odvetvie musí spoliehať na dostatočné a kvalitné vodné zdroje, a preto musí uplatňovať osvedčené poľnohospodárske postupy s cieľom plniť najprísnejšie normy týkajúce sa množstva a kvality vody;

13. zdôrazňuje, že vzhľadom na predpokladané zvýšenie celosvetového dopytu po potravinách a na následný tlak na prírodné zdroje je potrebné plniť požiadavky týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, pričom treba zároveň zabezpečiť zachovanie biodiverzity a naliehavo riešiť problémy v oblasti životného prostredia, ako sú degradácia pôdy, strata biodiverzity atď.;

14. zdôrazňuje nevyhnutnosť podporiť začatie informačnej kampane zameranej na spotrebiteľov, ktorá by sa týkala úsilia poľnohospodárov a poľnohospodárskeho odvetvia v oblasti ochrany životného prostredia a potravinovej bezpečnosti;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum, najmä výskum nových generácií biopalív, účinného využívania poľnohospodárskeho odpadu, ekologických hnojív a nových poľnohospodárskych technológií, ktoré minimalizujú vplyv využívania pôdy a posilňujú vedúcu úlohu EÚ, pokiaľ ide o iniciatívy v oblasti ochrany životného prostredia;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme zvýšenia produktivity v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúka siedmy rámcový program pre výskum a rozvoj v oblasti výskumu a technologických inovácií, a aby pritom dodržiavali kritériá energetickej efektívnosti a trvalej udržateľnosti;

17. žiada opatrenia, ktoré by zlepšili odbornú prípravu mladých ľudí priamo v ich pracovnom prostredí, a to v oblasti ako normy EÚ týkajúce sa bezpečnosti potravín, a ktoré by vytvorili pracovné príležitosti pre osoby s požadovanou kvalifikáciou, pričom hlavným cieľom je podporiť zamestnanosť v tomto odvetví;

18. domnieva sa, že je nevyhnutné zlepšiť organizáciu potravinového reťazca s cieľom znížiť vplyv prepravy potravín na životné prostredie a podporiť uvádzanie miestnych tradičných potravinových výrobkov na trh;

19. konštatuje, že malé a stredné podniky sú základom rozvoja a rastu v členských štátoch a v Únii; zdôrazňuje význam podpory investovania do výrobnej činnosti a prístupu k úverom;

20. zdôrazňuje, že stimuly pre trvalo udržateľné energetické plodiny, ktoré sú v súčasnosti plánované, by v nijakom prípade nemali ohroziť potravinovú bezpečnosť pre verejnosť;

21. zdôrazňuje, že oligopoly na trhoch s osivami majú zničujúci vplyv na udržateľnosť malých poľnohospodárskych podnikov, keďže posilňujú závislosť od obmedzeného počtu podnikov pri nákupe osiva a špecializovaných hnojív;

22. s poľutovaním konštatuje, že pravidlá EÚ v mnohých prípadoch nadmerne zaťažujú šírenie tradičných osív a odrôd a bránia odovzdávaniu dlhoročných tradícií spoločného využívania znalostí a poľnohospodárskych postupov;

23. víta rozsiahlu činnosť tisícov poľnohospodárov, environmentálnych skupín, vedcov a občanov zameranú na zachovanie a podporu miestneho genetického materiálu; okrem toho pripomína, že rozmanitosť osív prispôsobených miestnym podmienkam je nevyhnutným predpokladom potravinovej bezpečnosti, najmä vzhľadom na zmenu klímy;

24. poukazuje na to, že je vhodné zamerať sa na podporu a zvyšovanie odolnosti malých ekologických poľnohospodárskych systémov, ktorých produkcia je určená pre miestnu a regionálnu spotrebu;

25. zdôrazňuje význam ekologických poľnohospodárskych postupov s cieľom zlepšiť celosvetovú potravinovú bezpečnosť;

26. požaduje zavedenie osobitnej podpory pre mestské poľnohospodárstvo, pretože prinesie mnoho výhod pre potravinovú bezpečnosť, zamestnanosť, environmentálnu výchovu, rekreáciu a mestskú klímu;

27. žiada, aby bolo poskytnutie verejnej pomoci poľnohospodárstvu podmienené uplatňovaním postupov, ktoré zohľadňujú biodiverzitu a chránia pôdu;

28. domnieva sa, že na zabezpečenie účinného prispôsobenia sa výzvam spojeným so zmenou klímy a jej následkom, najmä zvýšeným extrémnym výkyvom počasia a premnoženiu škodcov, je potrebná veľká rozmanitosť miestnych prispôsobených plodín a plemien, pričom je zároveň nevyhnutné zintenzívniť úsilie na zachovanie tejto genetickej rozmanitosti;

29. vyzýva členské štáty, aby vytvorili a uskutočnili programy, ktoré budú obsahovať konkrétne poľnohospodárske opatrenia zamerané na zmiernenie vplyvu zmeny klímy a na prispôsobenie sa tejto zmene;

30. zdôrazňuje, že na zachovanie potravinovej bezpečnosti a vykonávanie stratégie EÚ 2020 je nevyhnutné podporiť účinné využívanie zdrojov a inovácie v poľnohospodárstve vzhľadom na trvalú udržateľnosť;

31. zastáva názor, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) po roku 2013 by mala primerane odmeňovať úsilie poľnohospodárov v EÚ zamerané na poskytovanie kvalitných potravín sprevádzané účinným a trvalo udržateľným využívaním prírodných zdrojov;

32. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby spoločná poľnohospodárska politika omnoho výraznejšie podporovala miestnych a regionálnych poľnohospodárov, a tak stimulovala biodiverzitu a ekologické poľnohospodárstvo, ktoré má pre spotrebiteľov a životné prostredie mnoho výhod;

33. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spotrebiteľom poskytli objektívne informácie a zabezpečili osvetu, pokiaľ ide o sezónne a regionálne potraviny; domnieva sa, že sa tým podporí poľnohospodárstvo, prispeje sa k zachovaniu dobre udržiavanej miestnej krajiny a zabráni sa dlhým zásobovacím trasám a zbytočným emisiám oxidu uhličitého, pričom sa pre spotrebiteľov zabezpečia čerstvé a kvalitné potraviny;

34. pripomína, že potraviny sú cenným a obmedzeným zdrojom, ktorý má značný vplyv na zdravie, životné prostredie a rozvoj; naliehavo vyzýva Komisiu, aby Únii predložila návrh komplexnej potravinovej politiky, ktorá namiesto odvetvového prístupu spojí v rámci jednotnej komplexnej politiky aspekty, o ktorých sa v súčasnosti uvažuje jednotlivo;

35. domnieva sa, že Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zohráva hlavnú úlohu pri hodnotení a oznamovaní všetkých rizík spojených s potravinovým reťazcom v rámci súboru opatrení určených na ochranu zdravia a blaha verejnosti; vyjadruje nádej, že všetky členské štáty zriadia príslušné vnútroštátne orgány, ktoré budú spolupracovať s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	30.11.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	44 0 6
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Pilar Ayuso, Sergio Berlato, Milan Cabrnoch, Martin Callanan, Nessa Childers, Chris Davies, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Jill Evans, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Julie Girling, Nick Griffin, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Jo Leinen, Corinne Lepage, Peter Liese, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Gilles Pargneaux, Andres Perello Rodriguez, Mario Pirillo, Pavel Poc, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Carl Schlyter, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Catherine Soullie, Salvatore Tatarella, Anja Weisgerber, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marisa Matias, Judith A. Merkies, Bill Newton Dunn, James Nicholson, Alojz Peterle, Rovana Plumb, Bart Staes, Csaba Sándor Tabajdi, Giommaria Uggias, Thomas Ulmer

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	1.12.2010
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	34 3 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, Richard Ashworth, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Lorenzo Fontana, Iratxe García Pérez, Sergio Gutiérrez Prieto, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Elisabeth Köstinger, Stéphane Le Foll, Mairead McGuinness, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Wojciech Michał Olejniczak, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Ulrike Rodust, Alfreds Rubiks, Giancarlo Scottà, Czesław Adam Siekierski, Marc Tarabella
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alejandro Cercas, Spyros Danellis, Bas Eickhout, Marian Harkin, Giovanni La Via, Véronique Mathieu, Maria do Céu Patrão Neves, Daciana Octavia Sârbu, Dimitar Stoyanov, Artur Zasada, Milan Zver
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Heide Rühle