SPRÁVA o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe

16.12.2010 - (2009/2214(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Michael Gahler


Postup : 2009/2214(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0377/2010

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe

(2009/2214(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), ktorý bol uzavretý 10. decembra 1982 a nadobudol platnosť 16. novembra 1994,

–   so zreteľom na Komisiu OSN pre hranice kontinentálneho šelfu,

–   so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovor o biologickej diverzite,

–   so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodných obyvateľov z 13. septembra 2007,

–   so zreteľom na Vyhlásenie o založení Arktickej rady podpísané 19. septembra 1996,

–   so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej štvrtú časť, a na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (EHP),

–   so zreteľom na Deklaráciu o spolupráci v Barentskom euro-arktickom regióne podpísanú 11. januára 1993 v Kirkenes,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o Európskej únii a arktickom regióne [KOM(2008)0763] z 20. novembra 2008,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o správe Arktídy[1],

–   so zreteľom na závery Rady o arktických otázkach z 8. decembra 2009[2] a o Európskej únii a arktickom regióne z 8. decembra 2008[3],

–   so zreteľom na vyhlásenie z Ilulissatu prijaté 28. mája 2008 na konferencii o Severnom ľadovom oceáne,

–   so zreteľom na Zmluvu medzi Nórskom, Spojenými štátmi americkými, Dánskom, Francúzskom, Talianskom, Holandskom, Veľkou Britániou, Írskom, britskými zámorskými domíniami a Švédskom vzťahujúcu sa na Špicbergy/Svalbard z 9. februára 1920,

–   so zreteľom na politiku Severnej dimenzie a jej partnerstvá, ako aj na spoločný priestor EÚ a Ruska,

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve EÚ – Grónsko na roky 2007 – 2012,

–   so zreteľom na 5., 6. a 7. rámcový program EÚ pre výskum a technický rozvoj,

–   so zreteľom na Dohovor medzinárodnej organizácie práce č. 169 prijatý 27. júna 1989,

–   so zreteľom na Dohovor o severských Samioch z novembra 2005,

–   – so zreteľom na Deklaráciu prijatú Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 61/295 z 13. septembra 2007 o právach pôvodných obyvateľov,

–   so zreteľom na uznesenia Rady 6/12 z 28. septembra 2007, 6/36 zo 14. decembra 2007, 9/7 z 24. septembra 2008, 12/13 z 1. októbra 2009 a 15/7 z 5. októbra 2010,

–   so zreteľom na stratégiu Fínska pre arktický región prijatú 4. júna 2010,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru Švédskeho parlamentu pre zahraničné veci k oznámeniu Komisie KOM(2008)0763[4],

–   so zreteľom na spoločnú stratégiu Dánska a Grónska pre Arktídu v čase zmien z mája 2008,

–   so zreteľom na stratégiu nórskej vlády pre ďaleký sever z roku 2007 a na jej pokračovanie z marca 2009,

–   so zreteľom na správu Nordregio za rok 2009:2 Silné, špecifické a sľubné – smerom k vízii pre severské riedko osídlené oblasti v roku 2020,

–   so zreteľom na program Severnej rady ministrov v oblasti arktickej spolupráce na roky 2009 – 2011, na program Barentsovej euro-arktickej rady (BEAC) a program predsedníctva Arktickej rady,

–   so zreteľom na kanadskú severnú stratégiu z augusta 2009 a na nadväzujúce vyhlásenie o arktickej zahraničnej politike Kanady z 20. augusta 2010,

–   so zreteľom na kanadský zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o predchádzaní znečisťovaniu arktických vôd z augusta 2009,

–   so zreteľom na národnú bezpečnostnú stratégiu Ruska na obdobie do roku 2020 z mája 2009,

–   so zreteľom na smernicu prezidenta o národnej bezpečnosti USA a na smernicu prezidenta o domácej bezpečnosti z 9. januára 2009,

–   so zreteľom na zákon USA o zodpovednom arktickom energetickom rozvoji z roku 2010,

–   so zreteľom na zákon USA o výskume a prevencii únikov ropy v Arktíde z roku 2009,

–   so zreteľom na zákon USA o vykonávaní hodnotenia námornej dopravy v Arktíde z roku 2009,

–   so zreteľom na monacké vyhlásenie z novembra 2008,

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie prijaté na prvom parlamentnom fóre pre severný rozmer v Bruseli dňa 26. septembra 2009,

–   so zreteľom na vyhlásenie prijaté na deviatej konferencii poslancov parlamentov v arktickej oblasti dňa 15. septembra 2010,

–   so zreteľom na novú pripravovanú Strategickú koncepciu NATO, ktorú prijmú hlavy štátov a vlád na lisabonskom summite v novembri 2010, a na jej dosah vzhľadom na vyhliadky na bezpečnosť v arktickom regióne, najmä na vojenské aspekty na ďalekom severe,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7‑0377/2010),

A. keďže oznámenie Komisie je prvým formálnym krokom k odpovedi na výzvu Európskeho parlamentu na vypracovanie politiky EÚ pre Arktídu; keďže závery Rady o arktických otázkach by sa mali chápať ako ďalší krok pri určovaní politiky EÚ pre Arktídu,

B.  keďže Európsky parlament sa už približne dve desaťročia aktívne zúčastňuje na práci Stáleho výboru poslancov parlamentu z arktických krajín prostredníctvom svojej delegácie pre vzťahy so Švajčiarskom, Islandom a Nórskom, ktorá vyvrcholila zorganizovaním plnej konferencie poslancov parlamentov z arktických krajín v septembri 2010 v Bruseli,

C. keďže Dánsko, Fínsko a Švédsko sú arktické krajiny a Fínsko i Švédsko sa čiastočne rozprestierajú za severným polárnym kruhom; keďže jediní pôvodní obyvatelia EÚ, Samiovia, žijú v arktických regiónoch Fínska a Švédska, ako aj Nórska a Ruska,

D. keďže v dôsledku žiadosti Islandu o pristúpenie k EÚ sa zvýši potreba, aby EÚ zohľadnila arktický región vo svojom geopolitickom výhľade,

E.  keďže Nórsko je ako spoľahlivý partner spojené s EÚ prostredníctvom Dohody o EHP,

F.  keďže EÚ sa dlhodobo angažuje v Arktíde prostredníctvom svojho zapojenia do spoločnej politiky Severnej dimenzie spoločne s Ruskom, Nórskom a Islandom vrátane jej „arktickej vetvy“, do spolupráce v oblasti Barentsovho mora a najmä do Barentsovej euro-arktickej rady, ako aj prostredníctvom dôsledkov strategického partnerstva s Kanadou, USA a Ruskom a svojej účasti ako aktívny ad hoc pozorovateľ v Arktickej rade,

G. keďže postupné vypracovanie politiky EÚ pre Arktídu by sa malo zakladať na uznaní existujúcich medzinárodných, mnohostranných a dvojstranných právnych rámcov, ako je komplexný súbor pravidiel stanovený v dohovore UNCLOS a niekoľko odvetvových, dvojstranných a mnohostranných dohôd, ktoré už upravujú niektoré otázky dôležité pre Arktídu,

H. keďže EÚ a jej členské štáty vo veľkej miere prispievajú k výskumu Arktídy a keďže programy Spoločenstva, ako napríklad aj súčasný 7. rámcový program, podporujú dôležité projekty súvisiace s výskumom v tomto regióne,

I.   keďže sa odhaduje, že približne pätina neobjavených svetových zásob uhľovodíkov sa nachádza v regióne Arktídy, aj keď je potrebný dôkladnejší výskum, aby sa s väčšou presnosťou dalo určiť, koľko plynu a ropy sa v regióne nachádza a aká je hospodárska realizovateľnosť ich ťažby,

J.   keďže existuje silný globálny záujem o ostatné arktické obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje, ako napríklad minerály, lesy, ryby a nedotknutú krajinu pre cestovný ruch,

K. keďže zvyšujúci sa záujem o arktický región zo strany ďalších nearktických aktérov, ako je Čína, čoho dôkazom je skutočnosť, že Čína sprevádzkovala prvý ľadoborec, že títo aktéri vyčleňujú finančné prostriedky na polárny výskum a v neposlednom rade, že Južná Kórea, Čína, Taliansko, EÚ, Japonsko a Singapur požiadali o štatút stálych pozorovateľov v Arktickej rade, ukazuje, že Arktída vo väčšom meradle získava odlišný geopolitický význam,

L.  keďže nedávno vzniknutá samospráva v Grónsku viedla s ohľadom na príslušné oblasti politiky vrátane právnych predpisov v oblasti životného prostredia a zdrojov a nedávnu aktualizáciu partnerstva EÚ a Grónska k zvýšenému záujmu o prieskum a využívanie zdrojov v Grónsku a na jeho kontinentálnom šelfe,

M. keďže región Arktídy postihnú účinky zmeny klímy, ktorá je vyvolaná hlavne faktormi mimo Arktídy a globalizáciou svetovej ekonomiky; keďže najmä ústup morského ľadu, ako aj potenciál v oblasti zdrojov a možného použitia nových technológií bude mať pravdepodobne nepredvídateľné environmentálne následky a dosah na ostatné časti planéty, ako zintenzívnenie lodnej dopravy, predovšetkým medzi Európou, Áziou a Severnou Amerikou, prieskumu a ťažby prírodných zdrojov, najmä plynu, ropy a ďalších nerastov, ale tiež väčšie využívanie prírodných zdrojov, ako sú ryby, a morských genetických zdrojov, nárast ťažobného a drevárskeho priemyslu, ako aj cestovného ruchu a výskumných činností; keďže tieto vplyvy vytvoria v Arktíde a inde nové výzvy, ale aj nové príležitosti,

N. keďže zmena klímy sa riadi metódami sledovania, zmierňovania a prispôsobovania; keďže podpora trvalo udržateľného rozvoja vo využívaní prírodných zdrojov a v budovaní nových infraštruktúr sa riadi procesmi strategického plánovania,

I.   EÚ a Arktída

1.  pripomína, že tri členské štáty – EÚ, Dánsko, Fínsko a Švédsko – sú arktické štáty; uznáva, že EÚ zatiaľ nemá pobrežie Severného ľadového oceánu; opätovne potvrdzuje, že zainteresovanosť EÚ a ostatných tretích krajín je opodstatnená a vyplýva z ich práv a povinností podľa medzinárodného práva, z ich angažovanosti v politike týkajúcej sa životného prostredia a klímy a v iných politikách a ich financovania, výskumných činností a hospodárskych záujmov vrátane lodnej dopravy a využívania prírodných zdrojov; okrem toho pripomína, že EÚ má obrovské územia pevniny Arktídy vo Fínsku a Švédsku, ktoré sú obývané jedinou pôvodnou skupinou obyvateľstva Európy, ktorou sú Samiovia;

2.  berie do úvahy, že prostredníctvom svojich severských členských štátov a kandidátskych krajín majú arktické politiky na EÚ vplyv, a uznáva prebiehajúcu prácu niekoľkých partnerstiev Severnej dimenzie, spoločnej politiky EÚ s Ruskom, Nórskom a Islandom;

3.  zdôrazňuje, že niektoré politiky, ktoré súvisia s Arktídou, sú vo výlučnej právomoci Únie, napríklad zachovanie morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, v prípade iných sa EÚ delí o právomoci s členskými štátmi;

4.  zdôrazňuje, že EÚ sa zaviazala navrhovať svoje politiky v Arktíde na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov a pochopenia procesov, ktoré majú na Arktídu vplyv, a v súlade s tým už venuje značné úsilie v oblasti výskumu na získanie dôkladných vedeckých dôkazov na podporu vytvárania politík;

5.  uvedomuje si, že je potrebné chrániť krehké životné prostredie Arktídy, zdôrazňuje význam celkovej stability a mieru v regióne; zdôrazňuje, že EÚ by mala pri ochrane a rozvoji regiónu uplatňovať politiku, ktorá zaručí, že opatrenia na riešenie environmentálnych problémov berú do úvahy záujmy obyvateľstva arktickej oblasti vrátane jej pôvodných obyvateľov; zdôrazňuje podobnosť medzi oznámením Komisie a politickými dokumentmi v arktických štátoch, čo sa týka prístupu, analýzy a priorít; zdôrazňuje, že sa treba zapájať do politík, ktoré berú do úvahy záujmy týkajúce sa udržateľného riadenia a využívania pozemných a morských neobnoviteľných a obnoviteľných prírodných zdrojov v arktickej oblasti, ktoré sú zase dôležitými zdrojmi pre Európu a predstavujú hlavný prameň príjmov obyvateľov v oblasti;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že budúce pristúpenie Islandu k EÚ by z Únie urobilo pobrežný štát Arktídy, pričom poznamenáva, že postavenie Islandu ako kandidátskej krajiny na vstup do EÚ zdôrazňuje potrebu koordinovanej arktickej politiky na úrovni EÚ a pre EÚ predstavuje strategickú príležitosť na získanie aktívnejšej úlohy a prispievanie k mnohostrannej správe arktického regiónu; domnieva sa, že pristúpenie Islandu k EÚ by ďalej upevnilo európsku prítomnosť v Arktickej rade;

7.  zdôrazňuje význam interakcie s arktickými spoločenstvami a podporovania programov budovania kapacít s cieľom zlepšovať kvalitu života pôvodného a miestneho obyvateľstva v regióne a lepšie pochopiť životné podmienky a kultúru týchto spoločenstiev; vyzýva EÚ, aby podporovala intenzívnejší dialóg s pôvodnými a miestnymi obyvateľmi Arktídy;

8   zdôrazňuje potrebu jednotnej, koordinovanej politiky EÚ pre arktický región, v ktorej sa jasne vymedzia priority EÚ a potenciálne výzvy a zároveň aj stratégia;

Nové svetové dopravné trasy

9.  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité chrániť a zabezpečiť nové svetové dopravné trasy vedúce morom v Arktíde, najmä pre EÚ a hospodárstva jej členských štátov, pretože tieto krajiny kontrolujú 40 % svetovej obchodnej lodnej dopravy; víta prácu Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) na povinnom polárnom kódexe pre lodnú dopravu a prácu pracovných skupín Arktickej rady, hlavne pracovnej skupiny pre pátracie a záchranné činnosti (SAR); zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty by mali aktívne presadzovať slobodu morí a právo slobodného prechodu medzinárodnými plavebnými trasami;

10. zdôrazňuje význam vybudovania nových železničných a dopravných koridorov v Barentskej euro-arktickej dopravnej oblasti (Beata) na podporu rastúcej potreby medzinárodného obchodu, ťažby a ďalšieho hospodárskeho rozvoja, ako aj leteckých spojení na ďalekom severe; upriamuje v tejto súvislosti pozornosť na nové Partnerstvo Severnej dimenzie v oblasti dopravy a logistiky;

11. domnieva sa, že dôležité nearktické námorné národy, ktoré používajú Severný ľadový oceán, by mali byť zahrnuté do výsledkov Iniciatívy pátracích a záchranných prác Arktickej rady; preto odporúča Komisii a Rade, aby spolu s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou (EMSA) koordinovali politiky EÚ a členských štátov v tejto konkrétnej oblasti v Medzinárodnej námornej organizácii (IMO), Arktickej rade a ďalších organizáciách;

12. poukazuje na to, že napriek úsiliu vzťahujúcemu sa na povinný polárny kódex pre lodnú dopravu sa musí nájsť rýchlejšie riešenie na problém bezpečnosti lodnej prepravy v Arktíde prostredníctvom koordinácie a harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov a vyzýva agentúru EMSA, aby sa čo najintenzívnejšie venovala otázke lodnej prepravy v Arktíde;

13. víta ďalšie iniciatívy týkajúce sa spolupráce v oblasti bezpečnej lodnej dopravy v Arktíde a zlepšenia prístupu k rôznym severomorským trasám; zdôrazňuje, že sa to týka nielen obchodnej dopravy, ale aj veľkého a zvyšujúceho sa objemu turistickej dopravy občanov EÚ; vyzýva, aby sa uskutočňovalo viac výskumu účinkov zmeny klímy na plavby Arktídou a jej lodné trasy; požaduje tiež hodnotenia účinkov zvýšenia plavebných a obchodných činností vrátane činností na mori na životné prostredie Arktídy a jej obyvateľov;

14. vyzýva štáty v regióne, aby zabezpečili, že všetky súčasné dopravné trasy, ako aj tie, ktoré vzniknú v budúcnosti, sú otvorené pre medzinárodnú lodnú dopravu, a aby sa vyhli zavádzaniu akýchkoľvek jednostranných nepodložených zaťažujúcich požiadaviek, či už finančných alebo administratívnych, ktoré by mohli brániť lodnej doprave v Arktíde a ktoré sú iné než medzinárodne dohodnuté opatrenia zamerané na zvýšenie bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia;

Prírodné zdroje

15. uvedomuje si, že rastúca svetová populácia potrebuje zdroje a že o ne rastie záujem, pričom uznáva zvrchované práva arktických štátov podľa medzinárodného práva; odporúča všetkým zainteresovaným stranám, aby prijali opatrenia na zabezpečenie čo najvyššej úrovne v oblasti bezpečnosti, sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia pri prieskume a využívaní prírodných zdrojov;

16. zdôrazňuje skutočnosť, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), ako aj procesy posudzovania strategického a sociálneho vplyvu budú hlavnými nástrojmi správy, pokiaľ ide o konkrétne projekty a programy v Arktíde; upriamuje pozornosť na smernicu 2001/42/ES[5]o strategickom environmentálnom posudzovaní (SEA) a na skutočnosť, že Fínsko, Švédsko a Nórsko ratifikovali Dohovor EHK OSN o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúcom hranice štátov (dohovor z Espoo), ktorý poskytne dobrý základ na aktívne presadzovanie procesov posudzovania vplyvu v Arktíde; v tejto súvislosti sa odvoláva aj na vyhlásenie z Bergenu vydané na zasadnutí ministrov komisie OSPAR z 23. a 24. septembra 2010;

17. vyzýva štáty v regióne, aby vyriešili všetky súčasné alebo budúce konflikty týkajúce sa prístupu k prírodným zdrojom v Arktíde konštruktívnym dialógom, podľa možnosti v rámci Arktickej rady, ktorá predstavuje dobré fórum na takéto diskusie; vyzdvihuje úlohu Komisie OSN pre hranice kontinentálneho šelfu pri hľadaní riešení konfliktov medzi arktickými štátmi pri vymedzovaní ich výhradných hospodárskych zón;

18. poukazuje predovšetkým na povinnosť arktických štátov zabezpečiť, aby ropné spoločnosti, ktoré sa plánujú zúčastňovať na pobrežných ropných vrtoch v rámci svojich vlastných námorných hraníc, využívali potrebnú bezpečnostnú technológiu a odborné poznatky a aby boli finančne pripravené zabrániť katastrofám na ropných plošinách a ropným škvrnám a reagovať na ne; domnieva sa, že vzhľadom na extrémne výkyvy počasia a vysokú ekologickú zraniteľnosť arktického regiónu je pre ropné spoločnosti nevyhnutné, aby vyvinuli osobitné odborné poznatky na zabránenie vzniku ropných škvŕn v regióne a jeho zvládnutie;

19. víta novú dohodu vytyčujúcu hranice medzi Nórskom a Ruskom[6], predovšetkým vyslovenú vôľu nadviazať užšiu spoluprácu týkajúcu sa spoločného riadenia zdrojov a nepretržitého spoločného riadenia zásob rýb v Barentsovom mori, a to aj z hľadiska udržateľnosti; domnieva sa, že najmä dvojstranná spolupráca medzi Nórskom a Ruskom je ukážkovým príkladom spoločného uplatňovania najvyšších dostupných technických noriem v oblasti ochrany životného prostredia pri pátraní po ložiskách plynu a ropy v Barentsovom mori; zdôrazňuje najmä význam kontroverzného vývoja nových technológií vyvinutých osobitne pre oblasť Arktídy, ako napríklad ponornú inštalačnú technológiu pre morskú dno;

20. uvedomuje si rozdielne výklady Svalbardskej zmluvy so zreteľom na jej uplatniteľnosť na kontinentálny šelf a morské zóny Svalbard – Špicbergy a vzhľadom na pomerne dobrú dostupnosť zdrojov v kontinentálnom šelfe by privítal dohodu o právnom postavení šelfu, ktorou by sa uznali zákonné práva a povinnosti pobrežných šelfových štátov; verí o tom, že prípadné nezhody sa budú riešiť konštruktívnym spôsobom;

21. pripomína postavenie EÚ, ktorá je hlavným spotrebiteľov arktických prírodných zdrojov, ako aj zapojenie európskych hospodárskych aktérov; žiada Komisiu, aby sa ďalej angažovala pri posilňovaní spolupráce a prenosu technológií s cieľom zabezpečiť najvyššie normy a primerané administratívne postupy, vytvoriť hodnovernú vedeckú základňu pre budúce trendy a potreby riadenia arktických zdrojov, napríklad v oblasti rybného hospodárstva, ťažby, lesného hospodárstva a cestovného ruchu a v plnom rozsahu využívať právomoci EÚ na reguláciu v tomto smere; vzhľadom na zintenzívňovanie hospodárskych činností v Arktíde vyzýva EÚ, aby podporovala zásady trvalo udržateľného rozvoja pri týchto činnostiach;

22. trvá na tom, že pred začatím akéhokoľvek nového komerčného rybolovu v arktickom regióne sa musí uskutočniť spoľahlivé a preventívne vedecké posúdenia populácií s cieľom určiť mieru rybolovu, ktorou sa zachovajú cielené populácie rýb a nepovedú k spotrebovaniu iných druhov alebo k vážnemu poškodeniu morského životného prostredia, a že každý rybolov v oceáne musí regulovať regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva, ktorá rešpektuje vedecké poradenstvo a má rozsiahle riadiace a dozorné programy na zabezpečenie súladu s opatreniami riadenia, pričom rybolov v rámci výhradných hospodárskych zón (EEZ) musí spĺňať rovnaké normy;

23. domnieva sa, že vytvorenie a presadzovanie chránených morských oblastí dostatočnej veľkosti a rozmanitosti sú dôležitými nástrojmi ochrany morského prostredia;

Vplyvy zmeny klímy a znečistenia na Arktídu

24. uznáva, že EÚ podobne ako ďalšie rozvinuté oblasti sveta značne prispieva k zmene klímy, a preto nesie osobitnú zodpovednosť, v dôsledku čoho musí zohrávať vedúcu úlohu v boji proti tomuto javu;

25. uznáva, že najlepšia ochrana Arktídy je dlhodobá a ambiciózna globálna dohoda o klíme, uvedomuje si však, že rýchle otepľovanie Arktídy má za následok, že je okrem toho nutné pracovať na prípadných ďalších krátkodobých opatreniach na obmedzenie otepľovania Arktídy;

26. považuje Arktídu za citlivú oblasť, kde sú dosahy zmeny klímy obzvlášť viditeľné, čo sa závažným spôsobom prejavuje v ďalších regiónoch sveta; podporuje preto závery Rady týkajúce sa posilnenej spolupráce s UNFCCC a so Sieťami pre udržateľné pozorovanie Arktídy (SAON) a úsilie o realizáciu Svalbardského integrovaného systému na pozorovanie (SIOS) a arktických prvkov Európskeho multidisciplinárneho observatória morského dna (EMSO), pretože tieto iniciatívy zaručujú jedinečný európsky príspevok k porozumeniu zmeny klímy a životného prostredia v arktickom regióne;

27. uznáva neprimerane veľký účinok arktického otepľovania spôsobený emisiami čierneho uhlíka z EÚ a ostatných regiónov na severnej pologuli a zdôrazňuje potrebu začleniť emisie čierneho uhlíka do príslušného regulačného rámca EHK OSN a EÚ, akým je napríklad Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a smernica o národných emisných stropoch;

28. víta zákaz používania a prepravy ťažkého palivového oleja na plavidlách operujúcich na území Antarktídy schválený Výborom IMO pre ochranu morského prostredia (MEPC), ktorý má vstúpiť do platnosti 1. augusta 2011; zdôrazňuje, že podobný zákaz by mohol byť vhodný v arktických vodách na zníženie environmentálnych rizík v prípade nehôd;

29. podporuje intenzívnejšiu spoluprácu s arktickými a nearktickými štátmi pri zriaďovaní Siete pre udržateľné pozorovanie Arktídy (SAON) a podporuje Európsku environmentálnu agentúru, aby pokračovala vo svojej hodnotnej činnosti a podporovala spoluprácu prostredníctvom Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete (Eionet) používaním základných zásad spoločného systému environmentálnych informácií (SEIS);

30. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú musia EÚ a národy žijúce na polárnom kruhu zohrávať pri znižovaní znečistenia, ktoré sa dostáva do arktickej oblasti prostredníctvom diaľkovej prepravy, napríklad lodnými trasami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité vykonávať európske právne predpisy, napríklad nariadenie (ES) č. 1907/2006[7]; upozorňuje, že zmena klímy v Arktíde bude výrazne vplývať na pobrežné regióny v Európe a inde, ako aj na odvetvia v Európe, ktoré sú závislé od klímy, ako je poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, energia z obnoviteľných zdrojov, chov sobov, lov, cestovný ruch a doprava;

Udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj

31. uznáva, že dôsledkom roztápania ľadu a miernejších teplôt je aj to, že vznikajú príležitosti na hospodársky rozvoj v arktickej oblasti; uznáva želanie vlád arktického regiónu so suverénnymi právami a povinnosťami, aby pokračoval udržateľný hospodársky rozvoj a súčasne bola chránená veľmi citlivá povaha arktických ekosystémov s prihliadnutím na ich skúsenosti s využívaním a rozvíjaním zdrojov oblasti udržateľným spôsobom; odporúča uplatňovanie zásad riadenia založeného na ekosystémoch s cieľom konsolidovať ekologické vedecké poznatky so sociálnymi hodnotami a potrebami;

32. zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ spolu so zástupcami regiónov v danej oblasti diskutovala o dôležitosti štrukturálnych fondov pre rozvoj a spoluprácu s cieľom čeliť budúcim globálnym výzvam na pokrok a mať schopnosť chopiť sa potenciálu rozvoja tejto oblasti;

33. zastáva názor, že na identifikovanie osobitného potenciálu každej lokality a na rozvoj primeraných stratégií riešenia s ohľadom na regionálne rozdiely je potrebný inkluzívny proces s pomocou na úrovni jednotlivých štátov a na úrovni EÚ; domnieva sa, že partnerstvo a dialóg medzi príslušnými úrovňami právomocí zabezpečuje, že sa politiky budú môcť realizovať na najefektívnejšej úrovni;

34. berie na vedomie osobitné postavenie pôvodných obyvateľov Arktídy, uznáva ich práva a poukazuje najmä na právnu a politickú situáciu domorodého obyvateľstva v arktických štátoch a na jeho zastúpenie v Arktickej rade; vyzýva na väčšie zapojenie pôvodného obyvateľstva do vytvárania politík; zdôrazňuje význam prijatia osobitných opatrení na ochranu kultúry, jazyka a územných práv pôvodného obyvateľstva tak, ako sa to vymedzuje v dohovore MOP č. 169; vyzýva na pravidelný dialóg medzi zástupcami pôvodných obyvateľov a inštitúciami EÚ a ďalej vyzýva EÚ, aby vzala do úvahy osobitné potreby riedko obývaných okrajových oblastí, pokiaľ ide o regionálny rozvoj, živobytie a vzdelávanie; zdôrazňuje význam podpory činností podnecujúcich kultúru, jazyk a zvyky pôvodných obyvateľov;

35. poznamenáva, že hospodárstvo pôvodného obyvateľstva vo veľkej miere spočíva na udržateľnom využívaní prírodných zdrojov, a preto sú zmiernenie zmeny klímy a jej dôsledkov a právo pôvodného obyvateľstva na neznečistené prírodné prostredie takisto otázkami ľudských práv;

36. víta prácu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu ľudských práv a základných slobôd pôvodného obyvateľstva a prácu Expertného mechanizmu OSN pre práva pôvodného obyvateľstva;

37. víta úspešné ukončenie správy o pokroku o štúdii pôvodného obyvateľstva vykonanú expertným mechanizmom a právo zúčastňovať sa na rozhodovaní;

38. podporuje arktické členské štáty, aby sa zapojili do rokovaní, ktoré povedú k novému ratifikovanému dohovoru o severských Samioch;

39. nalieha na EÚ, aby aktívne podporovala kultúrne a jazykové práva ugrofínskeho obyvateľstva žijúceho v severnom Rusku;

40. berie na vedomie nedávny právny vývoj týkajúci sa zákazu výrobkov z tuleňov, ktorý zaviedla EÚ, najmä podanú žalobu na zrušenie účinnosti nariadenia (ES) č. 1007/2009[8] (vec T-18/10 Inuit, Tapiriit Kanatami/Parlament a Rada), o ktorej súd ešte nerozhodol; berie na vedomie konzultačný postup pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie (WTO), o ktorý požiadali Kanada a Nórsko; vyjadruje nádej, že v nadväznosti na rozsudky Európskeho súdneho dvora a výsledok konaní WTO bude možné prekonať nezhody medzi jednotlivými stranami;

41. uvedomuje si vzrastajúci záujem o využívanie zdrojov; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu širokého prístupu založeného na všetko zahŕňajúcom ekosystéme, ktorý má najväčšiu šancu poradiť si s mnohopočetnými výzvami, ktorým čelí Arktída v súvislosti so zmenou klímy, lodnou dopravou, environmentálnymi rizikami a kontaminantmi, rybným hospodárstvom a ďalšími činnosťami človeka, po vzore integrovanej námornej politiky EÚ alebo nórskeho Integrovaného plánu riadenia pre Barentsovo more a morské oblasti súostrovia Lofoty; odporúča, aby členské štáty schválili revidované usmernenia Arktickej rady pre ťažbu ropy a zemného plynu na mori z roku 2009;

II. Riadenie

42. berie na vedomie inštitúcie a široký rámec medzinárodného práva a dohôd, ktoré upravujú oblasti dôležité pre Arktídu, ako sú UNCLOS (vrátane základných zásad slobody plavby a práva na nerušenú plavbu), IMO, dohovor OSPAR[9], Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC), CITES[10] a Štokholmský dohovor, ako aj viacero existujúcich dvojstranných dohôd a rámcov okrem vnútroštátnych nariadení platných v arktických štátoch; z toho vyplýva, že oblasť Arktídy nemožno považovať za právne vákuum, ale za oblasť s veľmi dobre rozvinutými nástrojmi riadenia; pripomína však, že vzhľadom na výzvy spojené so zmenou klímy a na zvyšujúci sa hospodársky rozvoj je potrebné, aby tieto pravidlá ďalej rozvíjali, posilňovali a vykonávali všetky zúčastnené strany;

43. zdôrazňuje, že hoci členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu pri riadení Arktídy, ostatné subjekty, ako napríklad medzinárodné organizácie, pôvodné a miestne obyvateľstvo alebo vládne orgány na nižšej štátnej úrovni sú tiež veľmi dôležité; poukazuje na význam zvýšenia dôvery medzi subjektmi, ktoré majú v regióne legitímne záujmy, prostredníctvom participatívnych prístupov a používania dialógu ako nástroja na vypracovanie spoločnej vízie Arktídy;

44. domnieva sa, že dojem sprostredkovaný niektorými pozorovateľmi tzv. honby za Arktídou, neprispieva ku konštruktívnemu porozumeniu a k spolupráci v regióne; zdôrazňuje, že arktické štáty pri viacerých príležitostiach oznámili odhodlanie vyriešiť a v niektorých prípadoch pracovať na riešení prípadných konfliktov záujmov v súlade so zásadami medzinárodného práva;

45. uznáva významnú úlohu Arktickej rady ako popredného regionálneho fóra pre spoluprácu v celej arktickej oblasti; potvrdzuje svoj záväzok nepodporovať žiadne dohody, ktoré vyčleňujú ktorýkoľvek z arktických členských štátov EÚ, kandidátske krajiny alebo arktické štáty EEA/EZVO; uznáva konkrétnu prácu, ktorú vykonala pracovná skupina Arktickej rady za účasti pozorovateľov, a vyzýva Komisiu a agentúry EÚ, aby sa, keď je to možné, naďalej aktívne zapájali do činnosti všetkých príslušných pracovných skupín; podporuje posilnenie právneho a ekonomického základu Arktickej rady;

46. uznáva, že výzvy, ktorým čelí Arktída, sú globálne, a mali by sa preto týkať všetkých relevantných aktérov;

47. víta výsledky dôležitých správ, ktoré vypracovali pracovné skupiny Arktickej rady v posledných rokoch na témy ropa a zemný plyn v Arktíde, následky otepľovania a potreba naliehavej reakcie;

48. víta stupeň politickej organizácie pôvodných záujmov v samijskom parlamente a aj v Rade Samiov v severnej Európe a spoluprácu medzi mnohými pôvodnými organizáciami v oblasti polárneho kruhu a uznáva jedinečnú úlohu Arktickej rady so zreteľom na zapojenie pôvodného obyvateľstva; uznáva práva pôvodného obyvateľstva Arktídy, ako sú ustanovené v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva a podporuje Komisiu v tom, aby použila európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) v prospech posilnenia postavenia pôvodného obyvateľstva Arktídy;

49. víta širokú spoluprácu v otázkach, ako je ochrana arktického morského prostredia (pracovná skupina PAME), a to nielen na regionálnej úrovni, ale aj dvojstranne a v medzinárodnom meradle; v tejto súvislosti vníma prácu vykonanú v rámci Arktickej rady, ktorá sa týka pracovnej skupiny pre pátracie a záchranné činnosti, ako prvý krok smerom k mechanizmu, na základe ktorého sa budú môcť prijímať aj záväzné rozhodnutia;

50. víta nepretržité hodnotenie rozsahu a štruktúry práce Arktickej rady a je presvedčený, že bude aj naďalej rozširovať základ rozhodovacích postupov, aby sa do nich mohli začleniť aj aktéri, ktorí nie sú členmi Arktickej rady;

51. vyjadruje nádej, že Arktická rada bude naďalej rozvíjať svoju dôležitú prácu a rozšíri základ na rozhodovacie postupy s cieľom zahrnúť iných arktických aktérov, ktorí posilňujú svoju prítomnosť v arktickej oblasti, a tým zapojiť ich poznatky a kapacity a zobrať do úvahy ich legitímne záujmy podľa medzinárodného práva, pričom zároveň je potrebné zdôrazniť zreteľne väčší význam záujmov arktických štátov; víta vnútorný postup v rámci Arktickej rady týkajúci sa prehodnotenia postavenia pozorovateľov a možného budúceho rozsahu úloh Arktickej rady;

52. domnieva sa, že posilnená Arktická rada by mala zohrávať vedúcu úlohu v spolupráci týkajúcej sa Arktídy, a preto by privítal politicky a administratívne posilnené kapacity Arktickej rady, napríklad zriadenie stálej kancelárie, o ktorom sa diskutuje, spravodlivejšie delenie nákladov, častejšie ministerské stretnutia a výročný arktický samit na najvyššej úrovni tak, ako ho navrhuje minister zahraničných vecí členského štátu EÚ Fínska, ktoré je tiež členom Arktickej rady; ďalej by privítal väčšie zapojenie členov parlamentov v oblasti Arktídy na zdôraznenie parlamentného rozmeru, a zabezpečenie zapojenia príslušných nearktických subjektov; ďalej trvá na tom, že pokračujúce zasadnutia na vysokej úrovni výhradne vnútorného jadra štátov len oslabia postavenie a úlohu Arktickej rady ako celku; želá si, aby si Arktická rada ponechala otvorený a inkluzívny prístup, a ostala tak otvorená pre všetky zúčastnené strany;

53. vníma Severnú dimenziu ako ohnisko regionálnej spolupráce v severnej Európe; poznamenáva, že štyria partneri, menovite EÚ, Island, Nórsko a Ruská federácia, ako aj Arktická rada, Barentsova euro-arktická rada, Rada štátov Baltského mora, Severská rada ministrov, Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), Európska investičná banka (EIB), Nordická investičná banka (NIB) a Svetová banka (IBRD), sú účastníkmi Severnej dimenzie a že Kanada spolu so Spojenými štátmi americkými majú v Severnej dimenzii štatút pozorovateľa; zdôrazňuje potrebu užšieho prepojenia politiky Severnej dimenzie a vyvíjajúcej sa politiky EÚ pre Arktídu; berie na vedomie arktickú vetvu Severnej dimenzie; poukazuje na cennú skúsenosť partnerstiev Severnej dimenzie, najmä Partnerstva severnej dimenzie v oblasti dopravy a logistiky a jeho výhody pre spoluprácu v Arktíde;

54. potvrdzuje svoju podporu štatútu trvalého pozorovateľa, ktorý EÚ požíva v Arktickej rade; uznáva, že členské štáty EÚ sa zapájajú do činnosti Arktickej rady prostredníctvom rôznych medzinárodných organizácií (ako napríklad IMO, OSPAR, NEAFC a Štokholmský dohovor) a zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky politiky EÚ týkajúce sa Arktídy boli koherentné; žiada Komisiu, aby Parlament ďalej náležite informovala o schôdzach a práci v rámci Arktickej rady a jej pracovných skupín; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sa už medzitým stali členmi alebo pozorovateľmi v iných medzinárodných organizáciách, ktoré sú významné pre Arktídu, ako sú IMO, dohovor OSPAR, NEAFC a Štokholmský dohovor, a preto by sa mali súvislejším spôsobom zameriavať na prácu v týchto organizáciách; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä potrebu súdržnosti všetkých politík EÚ vo vzťahu k Arktíde; podporuje Arktickú radu v tom, aby začlenila aj občiansku spoločnosť a mimovládne organizácie ako pozorovateľov ad hoc;

55. vníma Barentsovu euro-arktickú radu (BEAC) ako dôležité centrum spolupráce medzi Dánskom, Fínskom, Nórskom, Ruskom, Švédskom a Európskou komisiou; berie na vedomie prácu rady BEAC v oblastiach zdravia a sociálnych otázok, vzdelávania a výskumu, energie, kultúry a cestovného ruchu; berie na vedomie poradnú úlohu Pracovnej skupiny pôvodného obyvateľstva (WGIP) v rámci rady BEAC;

III. Závery a požiadavky

56. žiada Komisiu, aby premenila existujúcu skupinu medzi útvarmi na trvalú štruktúru v rámci útvarov, ktorá zabezpečí ucelený, koordinovaný a integrovaný politický prístup naprieč kľúčovými oblasťami politiky, ktoré sú podstatné pre Arktídu, ako je životné prostredie, energetika, doprava a rybné hospodárstvo; odporúča poveriť ESVČ a GR MARE spoločným vedením tejto štruktúry, pričom GR MARE bude pôsobiť ako medziodvetvový koordinátor v rámci Komisie; v súlade s tým odporúča tiež zriadenie arktickej jednotky v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť;

57. požaduje, aby Komisia pri rokovaní o bilaterálnych dohodách zobrala do úvahy, že sa musí ochraňovať citlivý ekosystém Arktídy, že sa musia zachovať záujmy arktického obyvateľstva vrátane pôvodných skupín obyvateľstva a že prírodné zdroje Arktídy sa musia využívať udržateľným spôsobom, a aby pri všetkých činnostiach konala v súlade s týmito zásadami;

58. zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty hlavnou mierou prispievajú k výskumu súvisiacemu s Arktídou, k regionálnej spolupráci a technologickému rozvoju, čo je dôležité pre túto oblasť a iné regióny, a žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti vytvorenia iniciatív na spoločné financovanie a plánovanie v subarktickej oblasti, ktoré umožnia plynulejšiu a účinnejšiu spoluprácu medzi odborníkmi zo zainteresovaných krajín; žiada, aby EÚ podporovala spoluprácu s USA, Kanadou, Nórsko, Islandom, Grónskom a Ruskom v oblasti mnohoodborového výskumu Arktídy, a vytvorila tým koordinované mechanizmy financovania; žiada ďalej Komisiu, aby vytvorila prostriedok priameho podieľania sa na práci spolu s arktickými členskými štátmi, pôvodnými organizáciami a arktickými výskumnými inštitútmi s cieľom pomáhať informovať EÚ o relevantných otázkach, dôležitých témach výskumu a záležitostiach, ktoré sa týkajú ľudí žijúcich a pracujúcich v Arktíde s cieľom pomôcť položiť základ budúcich výskumných činností;

59. zastáva názor, že EÚ by mala ďalej rozvíjať svoje kapacity, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala zavedenie, ako aj pokračovanie činností EÚ v Arktíde a podávala o nich správy, ako je program financovania spoločného mnohostranného výskumu v subarktickej oblasti na zabezpečenie jednoduchšej a menej byrokratickej spolupráce a spoločných projektov výskumnej obce; žiada Komisiu, aby ako kľúčovú prioritu preskúmala zriadenie Informačného strediska EÚ pre Arktídu ako spoločnú aktivitu, ktorá je súčasťou siete, s prihliadnutím na vhodné návrhy; berie na vedomie návrh Laponskej univerzity v tomto ohľade; domnieva sa, že takéto stredisko musí byť schopné organizovať trvalý dosah EÚ na hlavných aktérov relevantných pre Arktídu a distribuovať informácie a služby o Arktíde inštitúciám EÚ a zúčastneným stranám;

60. zdôrazňuje, že na to, aby sa objektívne určili charakter a miera zmien vyskytujúcich sa v prírodnom prostredí Arktídy, je dôležité, aby medzinárodný tím vedcov dostal plný prístup na uskutočnenie výskumu v tejto mimoriadne citlivej oblasti našej planéty; zdôrazňuje, že EÚ posilňuje svoju prítomnosť a angažovanosť tým, že najmä v európskej oblasti Arktídy buduje spoločnú infraštruktúru na účely výskumu a zvyšuje počet výskumných programov vykonávaných v Arktíde; podporuje najmä výskumné tímy pozostávajúce z vedcov z rozličných oblastí zastupujúcich všetky zúčastnené krajiny; víta často dobrú a otvorenú spoluprácu pri výskume a zastáva názor, že tento výskum by mal byť otvorený a mal by sa sprístupniť na používanie celému medzinárodnému spoločenstvu, pretože je to v jeho záujme;

61. zdôrazňuje prínos cieľa európskej územnej spolupráce ako jasnú európsku pridanú hodnotu, najmä programy cezhraničnej spolupráce (CBC) Kolartic a Karelia, ako aj program CBC pre oblasť Baltského mora, ktorý zahŕňa Barentsov región; žiada Komisiu, aby preskúmala, ako by vhodne posilnený program Northern Periphery mohol mať podobný vplyv na stratégiu pre Arktídu v ďalšom programovom období;

62. žiada Komisiu, aby podporila úsilie o rýchle a efektívne zrealizovanie pozorovacích staníc SIOS a EMSO vzhľadom na ich jedinečný príspevok k lepšiemu porozumeniu a ochrane arktického životného prostredia;

63. žiada Komisiu, aby predložila návrhy, ako by sa projekt Galileo alebo projekty, ako napríklad Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť, ktoré by mohli vplývať na Arktídu, mohli rozvinúť s cieľom umožniť bezpečnejšiu a rýchlejšiu navigáciu v arktických vodách, čím by sa predovšetkým investovalo do bezpečnosti a prístupnosti severovýchodnej cesty, prispelo k lepšej predvídateľnosti pohybu ľadu a k zdokonaleniu zmapovania arktického morského dna a chápania hlavných geodynamických procesov v oblasti, ktoré majú zásadný význam pre geodynamiku Zeme a vodný cyklus v polárnych regiónoch, a s cieľom zlepšiť naše poznatky o jedinečných ekosystémoch;

64. vyzýva všetky vlády v arktickom regióne, najmä vládu Ruska, aby prijali a schválili Deklaráciu Organizácie Spojených národov o právach pôvodného obyvateľstva, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN dňa 13. decembra 2007;

65. nalieha na členské štáty, aby ratifikovali všetky kľúčové dohody týkajúce sa práv pôvodných obyvateľov, akou je dohovor MOP č. 169;

66. žiada EÚ a jej členské štáty, aby ako súčasť prebiehajúcej práce IMO na povinnom polárnom kódexe pre lodnú dopravu, navrhli, aby emisie sadzí a ťažký palivový olej podliehali špecifickej regulácii; v prípade, že takéto rokovania neprinesú výsledky, žiada Komisiu, aby predložila návrhy pravidiel pre plavidlá, ktoré zastavujú v prístavoch EÚ pred alebo po ceste cez vody Arktídy, s cieľom uvaliť prísny režim, ktorý obmedzuje emisie sadzí a používanie a prepravovanie ťažkého palivového oleja;

0

0 0

67. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj vládam a parlamentom štátov arktickej oblasti.

  • [1]  Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 41.
  • [2]  2985. zasadnutie Rady pre zahraničné veci.
  • [3]  2914. zasadnutie Rady.
  • [4]  2009/10:UU4.
  • [5]  Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30
  • [6]  Podpísaná 15. septembra 2010.
  • [7]  Ú. v. EÚ L 136, 29.5.2007, s. 3.
  • [8]  Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 36.
  • [9]  Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku.
  • [10]  Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Úvod

V dôsledku účinkov zmeny klímy, ktorá je hlavným impulzom vývoja, priťahuje oblasť Arktídy čoraz väčšiu pozornosť. Dosah zmeny klímy sa prejavuje v tejto oblasti vo väčšej miere ako v iných regiónoch sveta. Súčasne táto zmena postihuje iné oblasti sveta jednak tým, že sa zvyšuje hladina morí, a jednak kvôli účinkom na susedné regionálne klimatické zóny.

Európa preto nielenže nesie určitú zodpovednosť, pričom je jedným z hlavných pôvodcov znečisťovania a emisií skleníkových plynov, ale má tiež osobitný záujem o Arktídu, pretože sa bude musieť vyrovnať s dôsledkami zmeny, ktorá sa tam odohráva, a to počínajúc otázkami životného prostredia a zmeny klímy až po geopolitické otázky súvisiace s trasami lodnej dopravy a bezpečnosťou dodávok zdrojov.

II. Prečo EÚ potrebuje udržateľnú a ucelenú politiku pre Arktídu

Tri z členských štátov EÚ sú rovnako členmi Arktickej rady, zatiaľ čo Island požiadal o členstvo v EÚ. Okrem toho Nórsko a Island sú tesne prepojené s politikami EÚ prostredníctvom Dohody o Európskom hospodárskom priestore a EÚ má tiež uzavretú dohodu o partnerstve s Grónskom, ktoré nie je súčasťou EÚ.

Hoci EÚ nemá arktické pobrežné pásmo, je už arktickým účastníkom v mnohých príslušných oblastiach[1]. Niektoré právomoci EÚ v oblasti právnej úpravy otázok súvisiacich s Arktídou sú spoločné alebo vzájomne sa doplňujúce právomoci, iné sú výhradné právomoci[2], napríklad v oblasti rybného hospodárstva. Treba poznamenať, že Lisabonská zmluva zmenila vnútorné postupy EÚ v zmysle väčšieho zapojenia Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu. Pri bližšom pohľade zistíme, že Arktída nadobúda ústredný význam z viacero dôvodov.

Zmena klímy je hlavnou hnacou silou zmien v Arktíde aj inde. Platí všeobecná dohoda, že Arktída je oblasťou, ktorá je skôr a silnejšie ovplyvňovaná zmenou klímy a znečistením, ktoré pochádza z priemyselných alebo rozvíjajúcich sa častí sveta. Túto otázku treba riešiť na globálnej úrovni, pretože jej príčiny ležia mimo Arktídy a dotknú sa aj celej planéty.

V celosvetovom meradle už EÚ zaujíma vedúce postavenie vo výskume a pri vykonávaní politík týkajúcich sa životného prostredia a zmeny klímy a toto postavenie si zachová. Bez ohľadu na boj proti zmene klímy musí EÚ uznať potrebu prispôsobiť sa nevyhnutným zmenám a disponovať rozumným posúdením rizík, hrozieb, výziev a príležitostí, ktoré tieto zmeny prinesú.

Rast svetového obyvateľstva si vyžiada udržateľné a zodpovedné nakladanie s dostupnými a potrebnými zdrojmi. Bude to platiť pre živé zdroje ako ryby, ktoré budú prispievať k výžive svetovej populácie, ale aj v prípade neživých zdrojov ako plyn, ropa a nerasty. V tejto súvislosti je nesprávne vnímať Arktídu ako nepoškvrnené a nedotknuté miesto, ktoré treba iba chrániť. Arktída na rozdiel od Antarktídy je obývaná a má tradíciu využívania svojich zdrojov. Predovšetkým pôvodní obyvatelia severu majú za sebou dlhú históriu udržateľného využívania týchto zdrojov a otvorene odmietajú predstavu, že „budú žiť v múzeu“, pričom skôr vyjadrujú vôľu, aby nastal rozvoj.

Keďže nástup nových hospodárstiev vyúsťuje do zvyšujúceho sa dopytu po zdrojoch, energii a nerastoch, prirodzeným záujmom EÚ je zaistiť bezpečnosť dodávok zdrojov a energie, ktoré potrebuje obyvateľstvo a priemysel v Európe.

Niektorí partneri v Arktíde už v súčasnosti zohrávajú významnú úlohu pri dodávkach energie, nerastov, ako aj rýb pre Európu. Veľkú pestrosť zdrojov, potenciál v oblasti obnoviteľnej energie vyrábanej využitím vetra a vĺn a neoceniteľnú rozmanitosť arktickej biosféry možno rozvíja a chrániť iba holistickým prístupom založeným na udržateľnom ekosystéme, ako je načrtnuté v integrovanej námornej politike EÚ alebo v integrovaných plánov manažmentu Nórska pre Barentsovo more.

Keďže sa odhaduje, že asi pätina zostávajúcich zdrojov uhľovodíkov sa nachádza v Arktíde, tieto zdroje môžu byť veľmi dôležité pre EÚ, kým sa nepodarí zrealizovať cieľ týkajúci sa nízkouhlíkového hospodárstva. Predovšetkým zemný plyn alebo skvapalnený zemný plyn zapríčiňuje najnižšie emisie CO2 zo všetkých tradičných druhov energie a mohol by sa stať významnou súčasťou energetického mixu a tým slúžiť ako premostenie smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu[3].

Európa by ako hlavný spotrebiteľ týchto produktov mala jasne stanoviť, že podporuje iba tie činnosti, ktoré sú vykonávané v súlade s najvyššími normami v oblasti životného prostredia, bezpečnosti a správy, ktoré sú dostupné, a preto podporuje spoluprácu takým spôsobom, aby sa najlepšie postupy dali ľahko využívať inde.

Zásada riadenia založeného na ekosystéme by mohla zaručiť, že hľadiská a záujmy spojené so správou určitých regiónov, kde sa prekrývajú činnosti ako rybolov, doprava, ťažba geologických zdrojov a ďalšie aktivity, budú vyvážené so záujmom zachovať a chrániť ekosystém.

Ďalším dôležitým bodom záujmu EÚ a jej členských štátov je rozvoj nových svetových obchodných trás. Podniky už začali skúmať nové možnosti. Minulé leto nemecká lodiarska spoločnosť Beluga testovala hospodárske možnosti tým, že z Ázie do Európy vyslala dve kontajnerové lode. Rozvoj severných morských trás by urýchlil obchod medzi Európou, Áziou a Severnou Amerikou, čím by sa ušetrili energie, emisie a náklady, ale tiež by sa zvýšila bezpečnosť vyhnutím sa pirátskym nájazdom na mori a súvisiacim hospodárskym rizikám pri používaní tradičných námorných trás[4].

Rozhodujúce pre rozvoj týchto námorných trás bude predvídateľnosť z hľadiska bezpečnosti, námornej dopravy a právnych a politických podmienok. Hoci podmienky v Arktíde zostanú nevľúdne, zdokonalenie technológií v oblasti navigácie a techniky plavidiel umožní lepšie využívanie tejto trasy. Tieto investície do mapovania, sledovania morského ľadu, komunikačných systémov, pátracích a záchranných štruktúr rozhodnú o tom, v akom rozsahu bude možné využívať túto trasu v nasledujúcich desaťročiach. Záujem štátov ako Čína, Južná Kórea a Singapur zdôrazňuje zvýšený význam, ktorý sa pripisuje týmto námorným trasám.

EÚ, jej členské štáty a európske podniky by sa mali aktívne zapájať do spolupráce na rozvoji týchto námorných trás nielen preto, že budú mať veľký význam pre európske podniky, ale najmä z dôvodu, že EÚ je v jedinečnom postavení, lebo môže ponúknuť niektoré nástroje potrebné na vybudovanie tejto trasy, príkladom čoho je lepšie pokrytie a spoľahlivosť, ktoré by mohol poskytnúť systém Galileo v porovnaní s jestvujúcim systémom GPS.

V súvislosti s uvedenými legitímnymi záujmami a postavením EÚ, čo sa týka financovania výskumu, lodnej dopravy a sily spotrebiteľov, ako aj so zreteľom na hospodársky význam EÚ má Európa z hľadiska ochrany a trvalo udržateľného rozvoja arktickej oblasti čo ponúknuť.

III. Postavenie EÚ v arktickej oblasti – geopolitika a správa

Je dôležité pochopiť a zhodnotiť súčasnú politickú a právnu situáciu v Arktíde predtým, ako sa predložia akékoľvek návrhy na čo najlepšie riešenie rizík a výziev.

Arktická oblasť nepredstavuje právne ani politické vákuum, ako predpokladajú niektorí pozorovatelia. Okrem toho v zásade ide o more obklopené štátmi s ďaleko siahajúcimi výhradnými hospodárskymi zónami, na ktoré sa vzťahujú ich právne režimy. Na vnútroštátnej a regionálnej úrovni existuje celý rad dvojstranných a niekoľko mnohostranných dohôd. Okrem toho mnohé medzinárodné zmluvy, organizácie a dohody upravujú oblasti týkajúce sa Arktídy.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je jasné, že s myšlienkou arktickej zmluvy podľa vzoru zmluvy pre Antarktídu, teda zmluvy týkajúcej sa krajiny nie mora, ktorá je neobývaná a na ktorú si nikto nerobí vlastnícky nárok – v porovnaní s obývanou a štátmi kontrolovanou Arktídou –, sa národy a štáty Arktídy nielenže nestotožňujú, ale ani by neznamenala vhodný spôsob riešenia úloh v Arktíde.

Ak by sme začali od nuly a ignorovali už existujúci právny rámec vrátane rámca pre ochranu a zachovanie a otvorili desaťročie trvajúci postup v rámci OSN s nejasnou vyhliadkou dosiahnuť medzinárodnú dohodu o Arktíde, viedlo by to k tomu, že by sa neriešili praktické a naliehavé otázky v Arktíde.

Všetky štáty sa zaviazali, že budú dodržiavať verejné medzinárodné právo pri urovnávaní sporov a okrem toho predložili alebo predložia príslušné požiadavky o predĺženie oblasti zóny kontinentálneho šelfu príslušnej komisii OSN. Pri pohľade na právnu mapu Arktídy je zrejmé, takmer celá oblasť je alebo bude súčasťou výhradnej hospodárskej zóny niektorej zo strán. Len veľmi malé územia sú predmetom prekrývajúcich sa nárokov a, ako sa uvádza vyššie, všetky strany oznámili vôľu urovnať spory podľa medzinárodného práva. Dohoda vytyčujúca hranice medzi Ruskom a Nórskom uzavretá 15. septembra 2010 je toho zatiaľ ukážkovým príkladom. Toto obrovské územie možno vymazať z mapy prekrývajúcich sa nárokov.

Mapa týkajúca sa právnej situácie v Severnom ľadovom oceáne:

Pohľad na mapu vyvoláva dojem, že väčšina Arktídy „patrí“ pobrežným štátom. Podľa dohovoru UNCLOS však majú všetky štáty určité práva, napríklad právo na „slobodný a pokojný prechod“ v týchto vodách. Okrem toho platia ďalšie medzinárodné pravidlá.

EÚ sa rôznymi spôsobmi zapája do viacerých fór medzinárodnej spolupráce v oblasti, napríklad ako člen Barentsovej euro-arktickej rady a ad hoc pozorovateľ v Arktickej rade. Spolu s jej politikou Severného rozmeru a rozsiahlym financovaním arktického výskumu je EÚ už uznávaným hráčom v Arktíde.

Nárast strategického významu Arktídy vyvolávajú rôzne nadnárodné a vnútroštátne procesy, ako sú diskusie o globálnom otepľovaní a vyhliadky na Arktídu bez ľadu v letnom období o 20 – 30 rokov, kontrola arktických zásob ropy a plynu a priestor pre ďalšie obchodné príležitosti, ktoré otvárajú nové námorné trasy, a v neposlednom rade aj symbolické politické akty ako ruské rozhodnutie umiestniť vlajku na morskom dne Severného pólu v roku 2007.

Osem arktických štátov, ktoré sú stálymi členmi Arktickej rady – ústrednej medzinárodnej a medzivládnej organizácie v regióne – považuje dohovor UNCLOS za jediný komplexný mnohostranný rámec, ktorý sa vzťahuje na Arktídu, a ohradilo sa voči myšlienke uzatvorenia medzinárodnej zmluvy o Arktíde podľa modelu zmluvy pre Antarktídu z roku 1959. Arktické štáty chcú zohrávať privilegovanú úlohu pri riadení regiónu, ktorá je podľa ich výkladu v súlade s dohovorom UNCLOS, a to na základe ich geografickej polohy, výhradných práv a hospodárskych a politických záujmov.

Dánsko, Švédsko a Fínsko sú tri členské štáty EÚ v Arktickej rade, zatiaľ čo Dánsko je jediným pobrežným štátom Severného ľadového oceánu, ktorý je členom EÚ. Koná však v mene Grónska, ktoré vystúpilo z EÚ v roku 1985. Otvorená je otázka, či sa Grónsko odtrhne od Dánska na základe doložky o nezávislosti obsiahnutej v zákone o samostatnosti, ak sa v nasledujúcich desaťročiach budú ťažiť jeho bohaté prírodné zdroje.

Geopolitická situácia by sa podstatne zmenila, ak by úspešne prebehli rokovania Islandu o pristúpení k EÚ. Členstvo Islandu v EÚ by tiež posilnilo prítomnosť EÚ v regióne.

V súčasnosti členské štáty Arktickej rady preskúmavajú a prerokúvajú postavenie a práva pozorovateľov, ako aj otázku, ako by mala Rada pokračovať v práci. Pomocou pracovnej skupiny pre pátracie a záchranné činnosti Arktická rada po prvý krát stanoví a prijme záväzné pravidlá, čím sa zmení z orgánu, ktorý iba formuluje rozhodnutia, na rozhodovací orgán, ako poznamenali niektorí komentátori. Ak by k tomu došlo, EÚ by potrebovala posúdiť situáciu a zabezpečiť, aby jej záujmy a záujmy jej členských štátov, najmä čo sa týka otázok ako lodná doprava a rybné hospodárstvo, boli náležité zastúpené a aby sa jej práva podľa medzinárodných zmlúv zobrali do úvahy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a so zreteľom na už dnešný príspevok EÚ a jej členských štátov, čo sa týka výskumu, financovania a jej vplyvu prostredníctvom právnych predpisov EÚ na životné prostredie, klímu, rybné hospodárstvo a iné oblasti, ako aj na možnosti budúcej spolupráce v otázkach, ako je rozvoj mapovania a námornej bezpečnosti, hospodársky rozvoj a pod., možno vyvodiť závery, že EÚ môže vo veľkej miere prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju Arktídy, oblasti, ktorá bude mať obrovský význam pre svet, ktorý sa prispôsobuje zmene klímy a stojí pred otázkami ako zvyšovanie počtu obyvateľstva a nedostatok zdrojov.

  • [1]  Komplexný prehľad právnych právomocí EÚ v súvislosti s Arktídou a podrobné odvetvové hodnotenie nájdete v štúdii Tima Koivurovu a spol. s názvom Právomoci EÚ vplývajúce na Arktídu (EU Competences affecting the Arctic), ktorú nechal vypracovať EP.
  • [2] 
  • [3]  V štúdii Valura Ingimundarsona s názvom Geopolitické hľadiská arktických prírodných zdrojov (The geopolitics of Arctic Natural Resources), ktorú nechal vypracovať EP, sa uvádza prehľad hodnotenia arktických zdrojov.
  • [4]  Analýzu nájdete v štúdii Moea/Oysteina s názvom Otvorenie nových arktických trás lodnej dopravy (Opening of new Arctic Shipping Routes), ktoré nechal vypracovať EP.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

9.12.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

46

0

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriele Albertini, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Richard Howitt, Anneli Jäätteenmäki, Ioannis Kasoulides, Nicole Kiil-Nielsen, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Eduard Kukan, Alexander Graf Lambsdorff, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Mario Mauro, Kyriakos Mavronikolas, Alexander Mirsky, María Muñiz De Urquiza, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Ria Oomen-Ruijten, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, Fiorello Provera, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Charles Tannock, Inese Vaidere, Graham Watson

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Elena Băsescu, Hélène Flautre, Lorenzo Fontana, Kinga Gál, Liisa Jaakonsaari, Elisabeth Jeggle, Metin Kazak, Konrad Szymański, Indrek Tarand, Traian Ungureanu, Janusz Władysław Zemke