ODPORÚČANIE k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov

27.1.2011 - (16362/2010 – C7-0399/2010 – 2010/0222(NLE)) - ***

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajca: Ioan Enciu

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov

(16362/2010 – C7-0399/2010 – 2010/0222(NLE))

(Súhlas)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (16362/2010),

–   so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov (13708/2010),

–   so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0399/2010),

–   so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0010/2011),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Brazílskej federatívnej republiky.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Podľa nariadenia (ES) 539/2001 patrí Brazília na tzv. „pozitívny zoznam“ krajín, na ktorých štátnych príslušníkov sa pri prekročení vonkajších hraníc Európskej únie nevzťahuje vízová povinnosť. Podľa zásady reciprocity, ktorú zdôrazňuje toto nariadenie, by všetci občania EÚ mali mať podobné právo pri ceste do Brazílie.

Dosiaľ sa zásada reciprocity prakticky uplatňuje prostredníctvom dvojstranných dohôd o zrušení vízovej povinnosti, ktoré boli uzatvorené medzi Brazíliou a jednotlivými členskými štátmi. Štyri krajiny EÚ – Estónsko, Lotyšsko, Malta a Cyprus – však takéto dohody neuzatvorili. Od ich občanov sa preto pri ceste do Brazílie stále vyžadujú víza, čo je porušením zásady reciprocity.

V tejto súvislosti a vzhľadom na skutočnosť, že podľa Lisabonskej zmluvy je spoločná vízová politika vo vzťahu k tretím krajinám vo výlučnej právomoci EÚ, s Brazíliou môže rokovať o zrušení vízovej povinnosti a uzatvárať s ňou takéto dohody len EÚ.

Rada preto prijala 18. apríla 2008 rozhodnutie, ktorým poveruje Komisiu, aby v mene Európskej únie rokovala o takejto dohode. Obe strany sa dohodli na podpísaní dvoch samostatných dohôd: jedna sa týka držiteľov bežných pasov, druhá držiteľov diplomatických, úradných a služobných pasov. Dôvodom tohto rozhodnutia je skutočnosť, že druhá dohoda si nevyžaduje ratifikáciu v brazílskom Kongrese a môže nadobudnúť platnosť skôr.

Rokovania s Brazíliou o dohode o držiteľoch diplomatických, úradných a služobných pasov sa začali 2. júla 2008 a boli uzavreté 19. novembra. Dohoda bola parafovaná 28. apríla 2010 a formálne podpísanie za Úniu a Brazíliu sa uskutočnilo v Bruseli 8. novembra 2010.

Dohoda o zrušení vízovej povinnosti medzi EÚ a Brazíliou nenahradí iné dvojstranné dohody podpísané s jednotlivými členskými štátmi, ale ich doplní. Dohoda uzatvorená Úniou však preváži nad dvojstrannými dohodami v oblastiach, ktorých sa obe týkajú, konkrétne v oblasti návštev na turistické a obchodné účely.

Konečné znenie dohody možno zhrnúť takto:

Cieľ

Dohoda recipročne umožňuje krátkodobé bezvízové pobyty pre všetkých občanov Brazílie a EÚ, ktorí sú držiteľmi diplomatických, služobných alebo úradných pasov. V článku 8 tejto dohody sa uvádza, že Brazília môže pozastaviť alebo vypovedať dohodu iba spoločne všetkým členským štátom Únie a naopak, EÚ môže pozastaviť alebo vypovedať dohodu iba za všetky členské štáty, aby bolo zabezpečené rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ.

Podľa preambuly dohody sa berie do úvahy osobitné postavenie Veľkej Británie a Írska.

Rozsah pôsobnosti a dĺžka pobytu

Zrušenie vízovej povinnosti sa vzťahuje na držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov, ktorí cestujú na turistické alebo pracovné účely. Občania zmluvných strán sa môžu zdržiavať na území druhej zmluvnej strany maximálne tri mesiace v období šiestich mesiacov nasledujúcom po dátume prvého vstupu na jej územie. Výnimky z vízovej povinnosti na cestovné účely iné než tie, ktoré sú stanovené v dohode, možno ešte uplatniť prostredníctvom dvojstranných dohôd, ktoré Brazília podpísala s dvadsiatimi tromi z 27 štátov.

V dohode sa zohľadňuje postavenie členských štátov, ktoré ešte v plnom rozsahu neuplatňujú schengenské acquis. Kým tieto štáty (Cyprus, Bulharsko, Rumunsko) nie sú súčasťou schengenského priestoru, zrušením vízovej povinnosti sa štátnym príslušníkom Brazílie udeľuje právo zdržiavať sa tri mesiace na území každého z týchto členských štátov nezávisle od lehoty vypočítanej pre celý schengenský priestor.

Ďalšie ustanovenia

Dohoda stanovuje, že sa vytvorí výbor expertov, ktorý bude riešiť prípadné spory vznikajúce pri výklade alebo uplatňovaní jej ustanovení. Podľa dohody sa zabezpečí aj výmena vzoriek pasov medzi Brazíliou a členskými štátmi.

***

Spravodajca na základe uvedených faktov schvaľuje uzatvorenie tejto dohody.

Ako sa však uvádza v listoch, ktoré si vymenili podpredseda Komisie Jacques Barrot a brazílske orgány, zachovanie súčasných dvojstranných dohôd by malo byť pre Európsku úniu veľmi dôležité, pretože umožňujú krátkodobé bezvízové pobyty tým kategóriám cestovateľov, na ktoré sa nevzťahuje dohoda medzi EÚ a Brazíliou. V súvislosti s tým treba pripomenúť, že Európska únia by mohla uplatniť ustanovenie o pozastavení platnosti zrušenia vízovej povinnosti medzi EÚ a Brazíliou, keby Brazília vypovedala dvojstranné dohody.

Súčasná dohoda o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov predstavuje pokrok pri zavádzaní celkového vzájomného oslobodenia od vízovej povinnosti v súlade s nariadením 539/2001.

Ako sa však uvádza v Šiestej správe o zachovávaní vízových požiadaviek niektorými tretími krajinami v rozpore so zásadou reciprocity (KOM (2010) 620), dve ďalšie tretie krajiny – Kanada a Spojené štáty americké – naďalej vyžadujú víza od troch, resp. štyroch členských štátov, čím porušujú zásadu reciprocity. Spravodajca sa domnieva, že Komisia by mala vyvíjať neustále aktívne úsilie na zrušenie vízovej povinnosti pre tieto krajiny. Uzatvorenie špecifických dohôd pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných pasov podľa tohto vzoru by mohlo byť prvým krokom k plnej liberalizácii vízového režimu s Kanadou a USA.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.1.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	44 2 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sonia Alfano, Roberta Angelilli, Rita Borsellino, Emine Bozkurt, Simon Busuttil, Philip Claeys, Carlos Coelho, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Kinga Göncz, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Ágnes Hankiss, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Juan Fernando López Aguilar, Clemente Mastella, Véronique Mathieu, Louis Michel, Claude Moraes, Antigoni Papadopoulou, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Renate Sommer, Rui Tavares, Wim van de Camp, Daniël van der Stoep, Axel Voss, Renate Weber, Tatjana Ždanoka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Ioan Enciu, Monika Hohlmeier, Stanimir Ilchev, Ádám Kósa, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Jean Lambert, Petru Constantin Luhan, Norica Nicolai, Raül Romeva i Rueda, Ernst Strasser, Marie-Christine Vergiat