SPRÁVA o vykonávaní smernice o službách 2006/123/ES

28.1.2011 - (2010/2053(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Evelyne Gebhart


Postup : 2010/2053(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0012/2011

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní smernice o službách 2006/123/ES

(2010/2053(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na články 9, 49 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu[1],

–   so zreteľom na informačnú poznámku Komisie z 18. mája 2010 určenú na zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť o stave vykonávania smernice o službách,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu (KOM(2010)0608),

–   so zreteľom na správu predsedu Európskej komisie s názvom Nová stratégia pre jednotný trh,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov[2],

–   so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A7‑0012/2011),

A. keďže cieľom smernice o službách je dokončenie vnútorného trhu so službami, pričom by sa mala zaručiť vysoká úroveň kvality a sociálnej súdržnosti,

B.  keďže smernica o službách je nástrojom rastu v Európskej únii a keďže jej vykonávanie by malo byť súčasťou rámca, ktorý tvorí stratégia Európa 2020 a Akt o jednotnom trhu,

C. keďže sloboda poskytovania služieb je zakotvená v zmluvách,

D. keďže transpozícia smernice o službách je pre členské štáty, orgány verejnej správy a miestne orgány veľkou výzvou, pretože obsahuje ustanovenia o práve usadiť sa a slobode poskytovať služby a o zriadení jednotných kontaktných miest, ktoré majú pomáhať poskytovateľom služieb, predovšetkým MSP,

E.  keďže vplyv smernice na hospodárstvo, podniky a občanov bude možné vyhodnotiť až vtedy, keď bude smernica riadne a v plnom rozsahu transponovaná vo všetkých členských štátoch Únie,

F.  keďže kvalita vykonávania smernice členskými štátmi je rovnako rozhodujúca ako dodržiavanie lehôt stanovených pre jej vykonávanie,

G. keďže smernica o službách vo veľkej miere uľahčuje samostatne zárobkovo činným osobám a malým a stredným podnikom najmä vykonávať činnosť v iných členských štátoch, rozvíjať v nich nové oblasti obchodu a zamestnávať nových pracovníkov,

H. keďže činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica o službách, tvoria 40 % HDP a pracovných miest EÚ, a teda sú kľúčovým odvetvím z hľadiska hospodárskeho rastu a v rámci boja proti nezamestnanosti; keďže cieľom smernice o službách je uvoľniť obrovský potenciál európskeho vnútorného trhu so službami v oblasti hospodárstva a vytvárania pracovných miest, ktorý sa odhaduje na 0,6 – 1,5 % HDP EÚ; keďže účelom smernice o službách je aj dosiahnutie cieľov uvedených v článku 3 ZFEÚ,

I.  keďže dynamickejšie odvetvie služieb s vysokým podielom ľudskej práce by mohlo pomôcť udržať rast,

1.  pripomína bezprecedentnú verejnú a politickú diskusiu týkajúcu sa smernice o službách a kľúčovú úlohu Európskeho parlamentu v týchto rokovaniach; domnieva sa preto, že Európsky parlament by mal zabezpečiť účinné monitorovanie postupu vykonávania smernice členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Parlament o stave transpozície;

2. zdôrazňuje, že smernica o službách je kľúčovým krokom smerom k skutočnému jednotnému trhu so službami, ktorý by mal umožniť podnikom, najmä MSP, aby občanom v rámci celého vnútorného trhu poskytovali lepšie služby za konkurenčné ceny; domnieva sa však, že po úplnej transpozícii je nevyhnutné, aby sa vykonalo rozsiahle hodnotenie vplyvu smernice o službách;

3.  víta skutočnosť, že vykonávanie smernice o službách vytvára neobvyklú dynamiku modernizácie vo všetkých členských štátoch, ktorá vedie k vzniku nových metód práce a hodnotenia; zdôrazňuje kľúčovú úlohu sociálnych partnerov a profesijných organizácií v procese transpozície; vyzýva Komisiu, aby do fázy vzájomného hodnotenia plne zapojila týchto partnerov a organizácie;

4.  konštatuje, že väčšina členských štátov uprednostnila transpozíciu prostredníctvom horizontálnych právnych predpisov; poznamenáva však, že spôsob transpozície závisí od špecifickosti vnútornej organizácie členských štátov; vyzýva preto dotknuté členské štáty, aby zabezpečili väčšiu transparentnosť, najmä prostredníctvom lepšieho zapojenia národných parlamentov do vypracovania tabuliek zhody;

5.  pripomína, že väčšina členských štátov by nemala pristupovať k vykonávaniu smernice o službách ako k jednoduchému vykonávaciemu postupu spočívajúcemu v mechanickom a horizontálnom rušení nariadení a osobitných ustanovení, ale naopak ako k príležitosti aktualizovať a zjednodušiť právne predpisy a zásadne reštrukturalizovať ekonomiku služieb, pričom zohľadnia ciele ochrany verejného záujmu, ako sa to napokon uvádza v samotnej smernici;

6.  domnieva sa, že ak majú poskytovatelia služieb riadne využívať výhody smernice o službách, vo všetkých členských štátoch by sa malo zabezpečiť jej úplné a včasné vykonávanie, a to z právneho aj prevádzkového hľadiska;

7.  vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala uplatňovanie smernice vo všetkých členských štátoch a predkladala pravidelné správy o jej vykonávaní; domnieva sa, že tieto správy by mali zohľadňovať reálne strednodobé a dlhodobé dôsledky smernice na zamestnanosť v EÚ;

8.  dúfa, že smernica o službách bude mať skutočne pozitívny vplyv tým, že umožní vytvárať dôstojné, udržateľné a kvalitné pracovné príležitosti a zlepšovať kvalitu a bezpečnosť ponúkaných služieb;

9. uznáva potenciál smernice o službách, pokiaľ ide o ďalšiu integráciu hospodárstva EÚ a opätovné naštartovanie jednotného trhu prostredníctvom podpory hospodárskej prosperity a konkurencieschopnosti a podpory zamestnanosti a vytvárania pracovných miest, keďže služby sa vo významnej miere podieľajú na tvorbe HDP a na zamestnanosti v EÚ; zastáva názor, že správne a urýchlené vykonávanie smernice vo všetkých členských štátoch je dôležitou podmienkou na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti a regionálnej politiky a že môže posilniť vzájomný vzťah medzi vnútorným trhom a politikou súdržnosti a prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie EÚ 2020, zatiaľ čo poslúži k odstráneniu existujúcej únavy jednotného trhu v odvetví služieb;

10. vyjadruje nádej, že ciele smernice bude možné plniť v blízkej budúcnosti, že z toho bude môcť profitovať celá EÚ a jej regióny a že sa tým prispeje ku skutočnej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

11. vyzýva Komisiu, aby účinne monitorovala a od začiatku hodnotila účinok smernice na regióny a aby zabezpečila účinnú koordináciu všetkých politík v súvislosti s uplatňovaním smernice; vyzýva Komisiu, aby podporovala informačnú kampaň pre miestne a regionálne orgány týkajúce sa vykonávania smernice, a to s cieľom uľahčiť dosiahnutie jej cieľov;

12. očakáva, že smernica môže v skutočnosti viesť k zníženiu administratívneho zaťaženia a počtu prípadov právnej neistoty, najmä v prípade MSP, ktoré prevažujú v oblasti služieb; domnieva sa, že zníženie administratívneho zaťaženia takisto uľahčí rozvoj ďalších služieb vo vidieckych, v odľahlých a najvzdialenejších oblastiach;

13. podporuje vykonávanie vnútroštátnych stratégií na podporu inovatívnych MSP, ktoré sú najviac postihnuté dôsledkami hospodárskej a finančnej krízy;

Postup hodnotenia

14. domnieva sa, že postup preverovania vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby je jedným z pilierov smernice; konštatuje, že tento postup musí v záujme uľahčenia cezhraničného poskytovania služieb umožniť modernizáciu systémov udeľovania povolení a požiadaviek týkajúcich sa slobody usadiť sa a poskytovať služby;

15. je presvedčený, že vzájomné hodnotenie podstatne prispieva ku kvalite a účinnosti pravidiel vnútorného trhu, keďže systematické hodnotenie spolu s monitorovaním vykonávania vedie vnútroštátne orgány k tomu, aby venovali pozornosť požiadavkám EÚ a ich uskutočňovaniu na vnútroštátnej úrovni;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na základe postupu vzájomného hodnotenia, ktorý sa uvádza v smernici o službách a v súčasnosti ho členské štáty transponujú, spolupracovali s cieľom ďalej podporovať rozvoj jednotného trhu so službami;

17. pripomína, že členské štáty si môžu zachovať svoje systémy udeľovania povolení a niektoré požiadavky len vtedy, keď sú jasne nevyhnutné, primerané a nediskriminačné; zdôrazňuje, že členské štáty si v tejto súvislosti zachovali viacero systémov udeľovania povolení tým, že zvýšili ich dostupnosť a transparentnosť pre poskytovateľov služieb; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty neboli ambicióznejšie a nevyužili v plnej miere potenciál smernice o službách, pokiaľ ide o administratívne a regulačné zjednodušenie;

18. zdôrazňuje ťažkosti, ku ktorým dochádza v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, predovšetkým v prípade lekárskych povolaní; pripomína, že smernica o službách sa nemôže vzťahovať na ustanovenia, ktoré sú už obsiahnuté v odvetvových smerniciach; vyzýva Komisiu, aby túto situáciu objasnila v rámci revízie smernice o odborných kvalifikáciách;

19. poukazuje na špecifickosť ustanovení o práve usadiť sa a ustanovení týkajúcich sa dočasného poskytovania služieb v inom členskom štáte; žiada Komisiu, aby túto špecifickosť plne zohľadnila vo svojom hodnotení;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ukončili neoprávnenú diskrimináciu spotrebiteľov na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska tým, že zaručia efektívne uplatňovanie článku 20 ods. 2 smernice o službách, ako aj náležité presadzovanie vnútroštátnych ustanovení zavádzajúcich toto pravidlo o zákaze diskriminácie do právnych systémov členských štátov zo strany vnútroštátnych orgánov a súdov; pripomína, že cieľom článku 20 ods. 2 nie je zabrániť rozdielnym prístupom vo všeobecných podmienkach na základe objektívnych dôvodov, ako je vzdialenosť alebo vyššie náklady na poskytnutie danej služby prijímateľom v iných členských štátoch;

21. zdôrazňuje, že postup preverovania vykonávaný v rámci smernice vyžaduje od vnútroštátnych správnych orgánov značné množstvo práce a že túto záťaž treba zohľadniť pri hodnotení transpozície;

22. berie na vedomie úsilie členských štátov o realizáciu postupu vzájomného hodnotenia; domnieva sa, že postup hodnotenia predstavuje dôležitý nástroj na posudzovanie pokroku vo vykonávaní smernice v členských štátoch; domnieva sa, že miera pokroku tohto postupu zatiaľ neumožňuje hodnotiť jeho účinnosť; zdôrazňuje, že uvedený postup musí pomôcť pri skúmaní, či predpisy platné v členských štátoch zodpovedajú požiadavkám vnútorného trhu a nevytvárajú nové prekážky; želá si, aby Komisia dôkladne preskúmala potenciál tejto novej metódy v rámci Aktu o jednotnom trhu;

23. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európsky parlament a národné parlamenty nie sú viac zapojené do postupu vzájomného hodnotenia;

24. vyzýva Komisiu, aby určila niektoré problematické profesie a odvetvia v oblasti cezhraničného poskytovania služieb a aby dôkladne vyhodnotila príslušné právne predpisy a príčiny nedostatkov vo fungovaní;

Jednotné kontaktné miesta

25. domnieva sa, že zriadenie jednotných kontaktných miest je základnou súčasťou účinného vykonávania smernice; uznáva, že smernica vyžaduje výrazné úsilie členských štátov, pokiaľ ide o finančné, technické a organizačné aspekty; poukazuje na to, že je nevyhnutné zapojiť doň sociálnych partnerov a obchodné združenia;

26. vyzýva členské štáty, aby z jednotných kontaktných miest vytvorili komplexné portály elektronickej verejnej správy pre poskytovateľov služieb, ktorí chcú začať podnikať alebo poskytovať cezhraničné služby; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo zvyšovaní dostupnosti jednotných kontaktných miest, a to aj tým, že umožnia vykonávanie postupov a formálnych náležitostí prostredníctvom týchto jednotných kontaktných miest na diaľku alebo elektronickými prostriedkami, ako aj v zlepšovaní kvality a relevantnosti informácií a postupov, ktoré sú k dispozícii pre ich užívateľov, najmä MSP, vrátane informácií a vykonávania postupov podľa pracovného a daňového práva platného v členskom štáte a vzťahujúceho sa na poskytovateľov služieb, ako napríklad postupov súvisiacich s DPH a s registráciou do systému sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky informácie poskytované jednotnými kontaktnými miestami budú takisto k dispozícii v iných jazykoch ako v národnom jazyku, pričom sa osobitne zohľadnia jazyky susediacich krajín;

27. vyzýva členské štáty, aby zvýšili dostupnosť elektronických postupov vrátane prekladu všetkých príslušných formulárov; vyzýva členské štáty, aby používateľom jednotných kontaktných miest poskytovali sledovacie zariadenia, ktoré im umožnia kontrolovať vývoj prebiehajúcich postupov;

28. je si vedomý problémov súvisiacich s fungovaním jednotných kontaktných miest a týkajúcich sa preukazovania totožnosti, používania elektronického podpisu a predkladania originálnych dokumentov alebo osvedčených kópií, najmä na cezhraničnej úrovni; žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na riešenie týchto otázok s cieľom umožniť MSP využívať výhody jednotného trhu a zabrániť právnym a technickým neistotám;

29. zdôrazňuje, že je osobitne dôležité z hľadiska užívateľskej ústretovosti objasniť, ktoré požiadavky na vzťahujú na zriadenie trvalého podniku na rozdiel od dočasného cezhraničného poskytovania služieb;

30. vyjadruje poľutovanie nad tým, že poradenstvo poskytované jednotnými kontaktnými miestami sa zatiaľ nedostalo k potenciálnym poskytovateľom služieb a že informácie o tom, ako kontaktovať jednotné kontaktné miesta, nie sú všeobecne rozšírené; vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2012 vyčlenila primerané finančné prostriedky na spustenie veľkej celoeurópskej informačnej kampane o jednotných kontaktných miestach s cieľom zvýšiť povedomie o tom, čo môžu jednotné kontaktné miesta ponúknuť poskytovateľom služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami čo najskôr spustili dobre cielené propagačné, informačné a vzdelávacie kampane; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili viditeľnosť a identifikovateľnosť domény eu-go a predstavili prípadové štúdie podnikov používajúcich jednotné kontaktné mesta a výhody, ktoré tým získali;

31. domnieva sa, že dialóg a výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi majú veľký význam pri zlepšovaní a rozvíjaní jednotných kontaktných miest; stresses the need for urgent action in those countries in which PSCs either do not yet exist or are not operating properly; urges most Member States to redouble their efforts to allow the completion of all procedures and formalities through the PSCs;

32. žiada členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne internetové stránky jednotných kontaktných miest zverejnia nové povinnosti informovať, ktoré sa požadujú od poskytovateľov služieb v záujme spotrebiteľa;

33. vyzýva členské štáty, aby Komisii pravidelne poskytovali porovnateľné štatistické údaje potrebné na hodnotenie fungovania jednotných kontaktných miest a ich vplyvu na vnútroštátnej a európskej úrovni, najmä pokiaľ ide o poskytovanie cezhraničných služieb; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné kritériá pre hodnotenie jednotných kontaktných miest; domnieva sa, že tieto kritériá by mali byť založené na kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych ukazovateľoch;

34. poznamenáva, že niektoré členské štáty musia riešiť množstvo právnych a technických problémov, aby umožnili cezhraničné používanie jednotných kontaktných miest; vyzýva tieto členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia s osobitným dôrazom na uznávanie elektronických podpisov; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vynakladanom úsilí posilniť interoperabilitu a vzájomné uznávanie elektronických postupov a aby prijala požadované podporné opatrenia na uľahčenie cezhraničného používania jednotných kontaktných miest; odporúča, aby Komisia ponúkla poskytovateľom služieb priame elektronické prepojenie na jednotné kontaktné miesta v členských štátoch vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

35. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili úsilie o zabezpečenie plnej elektronickej interoperability jednotných kontaktných miest; zdôrazňuje spojitosť s návrhom č. 22 Aktu o jednotnom trhu o elektronických podpisoch, elektronickej autentifikácii a elektronickej identifikácii;

36. pripomína, že členské štáty majú povinnosť vykonávať hodnotenie rizík s cieľom zabezpečiť, aby podniky neboli vystavené nadmernej záťaži, ak budú chcieť vykonať príslušné postupy elektronicky; vyzýva Komisiu, aby posúdila, aké sú možnosti pre podniky, pokiaľ ide o využívanie ich vlastných vnútroštátnych nástrojov elektronickej identifikácie/autentifikácie, ak využívajú jednotné kontaktné miesta v iných členských štátoch;

37. domnieva sa, že každý občan musí mať z dôvodu komplexnosti právnych predpisov možnosť poradiť sa s príslušnými orgánmi, aby získal presnú odpoveď na svoje otázky; domnieva sa, že v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia je preto potrebné rozvinúť koncepciu predbežných správnych rozhodnutí, aby sa odstránila právna neistota; ďalej sa domnieva, že v záujme zabezpečenia transparentnosti by sa rozhodnutia mali zverejňovať;

Administratívna spolupráca

38. pripomína význam ustanovení týkajúcich sa administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci; domnieva sa, že vykonávanie týchto ustanovení je podmienkou pre zabezpečenie účinnej kontroly poskytovateľov služieb a vysokej úrovne kvality a bezpečnosti služieb v Európskej únii;

39. víta rastúci počet vnútroštátnych orgánov zodpovedných za kontrolu služieb zaregistrovaných v informačnom systéme o vnútornom trhu (IMI), ktorý tak umožňuje priamu, rýchlu a účinnú výmenu informácií; domnieva sa, že systém IMI možno využívať v prípade ďalších príslušných smerníc;

40. domnieva sa, že informačný systém o vnútornom trhu a jednotné kontaktné miesta – keďže si vyžadujú intenzívne úsilie v oblasti administratívnej spolupráce medzi všetkými zúčastnenými orgánmi – môžu vytvoriť podmienky na ďalšiu interoperabilitu a budovanie sietí na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v celej EÚ; domnieva sa, že stanovenie pravidiel a postupov, pokiaľ ide o ich fungovanie, musí umožňovať istú mieru pružnosti v súlade s regionálnou rozmanitosťou na úrovni EÚ a že všetky opatrenia by sa preto sa mali prijať v rámci partnerstva a po skutočnej diskusii na miestnej a regionálnej úrovni;

41. domnieva sa, že v záujme odstránenia ďalších kontrol uplatňovaných na cezhraničné aktivity je užitočné nadviazať spoluprácu v rámci európskej siete, ktorú tvoria verejné orgány členských štátov, a zaviesť vzájomnú výmenu informácií o spoľahlivosti poskytovateľov služieb;

42. zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť systémy odbornej prípravy úradníkov národných a regionálnych správnych orgánov, ktorí sú zodpovední za kontrolu služieb; je si vedomý úsilia, ktoré už členské štáty vynaložili na tento účel, a vyzýva členské štáty, aby naďalej konsolidovali vnútroštátne siete IMI prostredníctvom sústavného monitorovania ich praktického fungovania a zabezpečovaním primeraného odbornej prípravy; pripomína, že udržateľný úspech systému IMI závisí od primeraných investícií na úrovni Spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby na tento účel zaviedla viacročný program a aby zmobilizovala všetky prostriedky potrebné na jeho riadny priebeh;

43. zastáva názor, že administratívne postupy musia byť efektívnejšie; domnieva sa, že v tejto súvislosti by bolo užitočné nadviazať úzku spoluprácu medzi jednotnými kontaktnými miestami, aby si mohli vymieňať skúsenosti v oblasti cezhraničných služieb v rôznych regiónoch Európy;

Rozsah pôsobnosti

44. pripomína, že z rozsahu pôsobnosti smernice je vyňatých viacero oblastí vrátane služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, služieb zdravotnej starostlivosti a väčšiny sociálnych služieb; poznamenáva, že smernica sa nevzťahuje na pracovné právo a nevplýva ani na právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia;

45. berie na vedomie diskusie v niektorých členských štátoch o službách, ktoré boli vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice; konštatuje, že väčšina členských štátov sa počas vykonávania smernice o službách nestretla so zásadnými problémami, pokiaľ ide o jej rozsah pôsobnosti; poukazuje na to, že tieto služby boli vylúčené z dôvodu ich špecifickosti a že si v niektorých prípadoch môžu vyžadovať odvetvový legislatívny rámec Spoločenstva; poznamenáva, že Komisia sa vo svojom oznámení s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu zaväzuje, že v roku 2011 navrhne súbor opatrení v oblasti služieb všeobecného záujmu;

46. žiada, aby sa vykonával riadny a dôkladný monitoring uplatňovania obmedzení stanovených v smernici v súvislosti so službami všeobecného hospodárskeho záujmu a aby sa dodržiavala deľba právomocí s členskými štátmi; upozorňuje, že touto smernicou nie je dotknutá sloboda členských štátov vymedziť v súlade s právom EÚ, čo považujú za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako by sa mali tieto služby organizovať a financovať podľa pravidiel o štátnej pomoci a akým konkrétnym povinnostiam by mali podliehať;

47. žiada, aby sa pri vykonávaní smernice do väčšej miery zohľadňovala základná zásada miestnej samosprávy a aby sa čo najviac predchádzalo byrokratickej administratívnemu zaťaženiu a obmedzeniam právomocí rozhodovania na miestnej úrovni, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

48. domnieva sa, že dodatočné opatrenia potrebné na dokončenie vnútorného trhu so službami treba plne zahrnúť do diskusií prebiehajúcich v súvislosti s Aktom o jednotnom trhu;

49. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

28. decembra 2006 nadobudla účinnosť európska smernica o službách (2006/123/ES). Cieľom smernice o službách je otvoriť trh pre poskytovateľov služieb v Európskej únii, odstrániť protekcionistické obmedzenia členských štátov pri vykonávaní činností v rámci poskytovania služieb a naplniť zásadu slobody pohybu, ktorá je základom spoločného trhu: stručne povedané, európski poskytovatelia služieb majú mať možnosť ponúkať svoju prácu bez byrokratických prekážok kdekoľvek v EÚ.

Opakovane sa nesprávne uvádza, že smernica by odvetvie služieb deregulovala alebo liberalizovala. Nie je to pravda. Účelom smernice o službách je upraviť prístup na trhy členských štátov tak, aby sa odbúrali svojvoľné prekážky a aby predpisy, ktoré zostanú v členských štátoch zachované, boli primerané a nediskriminačné. Výslovne bolo stanovené, že legislatívnym návrhom nebude dotknuté pracovné právo ani práva pracovníkov, čomu Európsky parlament pripisoval mimoriadny význam.

Bolo tak možné zachovať európske a vnútroštátne výdobytky. Zásada krajiny pôvodu, podľa ktorej sa poskytovatelia služieb mali pri výkone činnosti v iných členských štátoch EÚ riadiť iba predpismi svojho domovského štátu a ktorú kritizovali za to, že vedie k sociálnemu dumpingu, bola zrušená a nahradila ju zásada krajiny určenia. Smernica teraz štátom umožňuje, aby uplatňovali vlastné predpisy týkajúce sa podmienok zamestnávania vrátane tých, ktoré sú ustanovené prostredníctvom všeobecne záväzných kolektívnych zmlúv.

Treba mať na pamäti, že Európsky parlament sa stal hybnou silou zákonodarstva, a je potešiteľné, že Rada sa zväčša jeho návrhmi riadila. Týka sa to najmä znenia článku 16, v ktorom sa jasne stanovuje: „Členskému štátu, do ktorého sa poskytovateľ premiestni, sa nebráni stanoviť požiadavky na vykonávanie činnosti v oblasti služieb, ak sú opodstatnené dôvodom verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia alebo ochrany životného prostredia, a ak je to v súlade s odsekom 1. Členským štátom sa nebráni uplatňovať v súlade s právom Spoločenstva svoje pravidlá o podmienkach zamestnávania vrátane pravidiel ustanovených v kolektívnych zmluvách.“

Európsky parlament v súčasnosti pozoruje pri vykonávaní smernice o službách v členských štátoch oneskorenia a sčasti aj ostré diskusie. Rozhodol sa preto, že bude postup vykonávania pozorne sledovať a sprevádzať. Hovorilo sa o nedostatkoch pri vykonávaní, ako aj o otázkach týkajúcich sa výkladu a uplatňovania smernice. To bolo dôvodom vypracovania tejto správy.

Rozsah pôsobnosti

Rozsah pôsobnosti smernice o službách v zásade zahŕňa všetky komerčné služby, ktoré ponúkajú poskytovatelia služieb so sídlom v niektorom členskom štáte. Nie sú doň zahrnuté napr. služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, finančné služby, dopravné služby, služby agentúr sprostredkujúcich krátkodobé zamestnanie, zdravotnícke služby a sociálne služby v oblasti starostlivosti, starostlivosti o deti a bytovej výstavby. Smernica nespochybňuje služby všeobecného záujmu a jej účelom v žiadnom prípade nie je narúšanie základných verejnoprospešných služieb.

Spravodajkyňa zdôrazňuje, že rozsah pôsobnosti smernice treba jasne a jednoznačne implementovať, lebo iba takto možno zabezpečiť právnu istotu. Spravodajkyňa poukazuje na to, že vykonávanie smernice o službách sa nesmie stať zámienkou na dereguláciu alebo privatizáciu v členských štátoch. Ak niektorá vláda zamýšľa uskutočniť dereguláciu, mala by aj prevziať zodpovednosť za svoje opatrenia.

V priebehu vykonávania smernice sa ukázalo, že mnohým poskytovateľom služieb nie je jasné, či služba, ktorú poskytujú, patrí do rozsahu pôsobnosti smernice. Platí to najmä pre článok 2 písm. j). Na základe týchto ustanovení sú členské štáty vyzývané, aby používali a uplatňovali nástroje smernice, keď treba napr. vyňať starostlivosť o malé deti z rozsahu pôsobnosti smernice o službách.

Spravodajkyňa ďalej zdôrazňuje, že je potrebné nielen jednoznačne rozlišovať medzi službami patriacimi do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a službami všeobecného záujmu, ale aj zabezpečiť ochranu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu prostredníctvom rámcových právnych predpisov.

Jednotné kontaktné miesta

Pre poskytovateľov služieb je nesporne veľkou výhodou zjednodušenie administratívnych postupov a vytvorenie jednotných kontaktných miest. Tento nástroj, pokiaľ je správne nastavený, môže mať mimoriadny význam pre malé a stredné podniky.

Na týchto kontaktných miestach by malo byť možné vybaviť všetky postupy a formality, ktoré sú potrebné na začatie a vykonávanie činnosti v rámci cezhraničného poskytovania služieb. Tu by mali byť k dispozícii presné, úplné a zrozumiteľné informácie o formalitách, administratívnych postupoch, príslušných zákonoch atď. Okrem toho by tu podnikatelia mali dostávať pomoc pri vybavovaní nevyhnutných správnych postupov. Postup by mal byť podľa možnosti prístupný elektronickou cestou.

Spravodajkyňa vychádza z toho, že na zriaďovaní jednotných kontaktných miest sa podieľali všetky zainteresované strany, t. j. popri podnikoch aj zástupcovia zamestnancov, aby sa zabezpečila možnosť poskytovať všetky relevantné informácie, predovšetkým o platných pracovnoprávnych predpisoch tak, aby sa tak čo najrýchlejšie a najjednoduchšie mohli vyriešiť prípadné problémy.

Spravodajkyňa považuje za nevhodné, aby sa jednotné kontaktné miesta obmedzovali výhradne na elektronickú formu postupov. Pravidlom by malo byť osobné poradenstvo poskytované kvalifikovanými pracovníkmi. Z tohto dôvodu by jednotné kontaktné miesta mali byť povinné informovať poskytovateľov služieb o platných predpisoch v oblasti pracovného a sociálneho práva. Iba tak možno zabrániť tomu, aby sa poskytovatelia služieb mohli odvolávať na neznalosť právnych noriem príslušnej krajiny. Ďalej by bolo potrebné koordinovať jednotlivé miesta, aby tak poskytovatelia služieb mohli dostávať najaktuálnejšie informácie.

Samozrejmosťou by malo byť aj to, že by ponuka mala byť k dispozícii vo viacerých jazykoch.

Administratívna spolupráca

V súvislosti s administratívnou spoluprácou obsahuje smernica o službách jasné vymedzenie povinností členského štátu, v ktorom má poskytovateľ sídlo, a členského štátu, v ktorom sa služba poskytuje. Informačný systém o vnútornom trhu (IMI) pritom môže pomôcť príslušným orgánom v jednotlivých členských štátoch prekonávať praktické prekážky. IMI je vítaným nástrojom, pretože podporuje činnosť správnych orgánov tým, že rieši otázku rozdielnych administratívnych postupov, jazykových problémov alebo chýbajúcich informácií o kontaktných miestach v iných členských štátoch. Spravodajkyňa bude v budúcnosti dôslednejšie dbať o to, aby sa tento systém skutočne využíval. Zdá sa, že v tejto oblasti majú členské štáty ešte rezervy.

Vzájomné hodnotenie

Spravodajkyňa by chcela znovu zdôrazniť, že postup vzájomného hodnotenia zavedený Radou vedie k zbytočnej byrokratickej záťaži pre správne orgány členských štátov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Okrem značného počtu vnútroštátnych zákonov, ktoré treba prispôsobiť smernici o službách, musia členské štáty informovať Komisiu o svojich systémoch udeľovania povolení (článok 9 ods. 2), o svojich požiadavkách týkajúcich sa slobody usadiť sa (článok 15) a o svojich požiadavkách v oblasti viacodborových činností (článok 25 ods. 2).

Treba ešte dôsledne preskúmať možné prínosy tohto postupu, keďže dodatočné byrokratické požiadavky a s nimi spojené administratívne náklady zostávajú podľa názoru spravodajkyne zachované.

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (16.12.2010)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k vykonávaniu smernice o službách 2006/123/ES
(2010/2053(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sophie Auconie

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže sloboda poskytovania služieb je zakotvená v zmluvách,

B.  keďže činnosti zahrnuté smernicou o službách tvoria 40 % HDP a pracovných miest EÚ, a teda sú kľúčovým odvetvím z hľadiska hospodárskeho rastu a v rámci boja proti nezamestnanosti; keďže cieľom smernice o službách je uvoľniť obrovský potenciál európskeho vnútorného trhu so službami v oblasti hospodárstva a vytvárania pracovných miest, ktorý sa odhaduje na 0,6 – 1,5 % HDP EÚ; keďže účelom smernice o službách je aj dosiahnutie cieľov uvedených v článku 3 ZFEÚ,

1.  zdôrazňuje, že smernica o službách je kľúčovým krokom smerom k skutočnému jednotnému trhu so službami, ktorý by mal umožniť podnikom, najmä MSP, aby občanom v rámci celého vnútorného trhu poskytovali lepšie služby za konkurenčné ceny; domnieva sa však, že po úplnej transpozícii je nevyhnutné, aby sa vykonalo rozsiahle hodnotenie vplyvu smernice o službách na hospodársku činnosť, kvalitatívne a kvantitatívne úrovne zamestnanosti, sociálnu ochranu, plnenie environmentálnych cieľov a kvalitu služieb ponúkaných zákazníkom;

2.  upozorňuje na dôležitosť dostupnosti, účinnosti a interoperability miest jednotného kontaktu vo všetkých členských štátoch; predovšetkým sa domnieva, že tieto miesta jednotného kontaktu by mali poskytovať primerané a komplexné informácie o  pracovných právach a daňových opatreniach platných v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o DPH; nazdáva sa, že jediné elektronické miesto prístupu k miestam jednotného kontaktu nepostačuje na poskytnutie kvalitatívnej pomoci poskytovateľom, a žiada analýzu výkonnosti miest jednotného kontaktu na základe konkrétnych ukazovateľov, ktoré sa dajú k dispozícii Európskemu parlamentu; v každom prípade odporúča, aby sa zachovala primeraná a rozumná miera administratívneho zaťaženia, ktoré bolo smernicou o službách uložené miestnym a regionálnym orgánom;

3.  poznamenáva, že vymedzenie rozsahu pôsobnosti smernice o službách môže byť náročné, najmä pokiaľ ide o služby všeobecného záujmu; preto žiada Komisiu, aby prostredníctvom aktu o jednotnom trhu zaručila jednoznačné právne prostredie pre všetky služby;

4.  zdôrazňuje, že proces transpozície by mal prebiehať čo najrýchlejšie a transparentným spôsobom; zdôrazňuje význam administratívnej spolupráce, ako aj skutočnosť, že príslušné orgány vo všetkých členských štátoch by mali komunikovať pohotovejšie a účinnejšie tým, že budú lepšie využívať informačný systém vnútorného trhu; očakáva od správy Komisie analýzu úprav potrebných s cieľom zabezpečiť úplné a efektívne uplatňovanie smernice; predovšetkým sa domnieva, že by bolo vhodné posúdiť účinky zvolenej metódy transpozície (vertikálnej alebo horizontálnej) na jej kvalitu a čitateľnosť pre poskytovateľov služieb a občanov.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (10.11.2010)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k vykonávaniu smernice o službách (2006/123/ES)
(2010/2053(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean-Luc Bennahmias

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže vnútorný trh služieb sa má naplno rozvíjať a zachovávať pritom nenarušený európsky sociálny model, najmä pokiaľ ide o dôstojné a bezpečné pracovné miesta a všeobecný blahobyt,

B.  keďže smernica o službách vo veľkej miere uľahčuje samostatne zárobkovo činným osobám a malým a stredným podnikom najmä vykonávať činnosť v iných členských štátoch, využívať nové podnikateľské príležitosti a zamestnávať nových pracovníkov,

C. keďže vykonávanie smernice o službách má naďalej kľúčový význam pri dobudovávaní jednotného trhu,

D. keďže odvetvie služieb vytvára 70 % pracovných miest a HDP v Európskej únii, a je teda najväčším odvetvím hospodárstva EÚ, a keďže rastúci dopyt v ostatnom desaťročí viedol vo väčšine krajín eurozóny k čistému rastu pracovných miest v odvetví služieb,

E. keďže dynamickejšie odvetvie služieb s vysokým podielom ľudskej práce by mohlo pomôcť udržať rast,

1. dúfa, že smernica o službách bude mať skutočne pozitívny vplyv tým, že umožní vytvárať dôstojné, udržateľné a kvalitné pracovné príležitosti a zlepšovať kvalitu a bezpečnosť ponúkaných služieb;

2. konštatuje, že na úplné dosiahnutie všetkých cieľov smernice o službách je potrebná jej celková, ucelená a včasná transpozícia;

3. domnieva sa, že smernica o službách by mala posilňovať sociálny blahobyt a práva pracujúcich a zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky všetkým občanom Európskej únie;

4. pripomína, že smernica o službách má byť interpretovaná v zmysle nových ustanovení zmlúv, najmä článku 3 Zmluvy o Európskej únii, horizontálnej sociálnej doložky článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), článku  14 ZFEÚ, protokolu č. 26 pripojeného k zmluvám a Charty základných práv Európskej únie;

5.  konštatuje, že na vnútornom trhu sa v ostatných rokoch pozorovalo viacero problémov, najmä pokiaľ ide o slobodu voľného pohybu, a že napríklad smernica o vysielaní pracovníkov spôsobila problémy vo viacerých členských štátoch; vyzýva členské štáty i inštitúcie EÚ, aby sa ďalej snažili riešiť tieto problémy, najmä prostredníctvom interpretácie smernice o službách v zmysle rozsudkov Súdneho dvora vo veciach Viking, Laval a Rüffert a prostredníctvom revízie smernice o vysielaní pracovníkov; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že pri vytváraní a uplatňovaní právnych predpisov EÚ musia byť základné slobody v oblasti hospodárstva na jednotnom trhu vyvážené základnými právami vrátane sociálnych základných práv, aby vnútorný trh nemal prednosť pred európskym sociálnym modelom a aby sa ani nestal dôležitejším;

6. pripomína, že smernica vyňala z oblasti svojej pôsobnosti rôzne oblasti, najmä služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, služby zdravotnej starostlivosti a väčšinu sociálnych služieb; pripomína, že smernica nemá vplyv na pracovné právo a netýka sa ani právnych predpisov členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia;

7. vyzýva Komisiu, aby lepšie vysvetlila rozsah pôsobnosti smernice, najmä pokiaľ ide o pojem „hospodárske činnosti“, „služby všeobecného hospodárskeho záujmu“ a „sociálne služby všeobecného záujmu“, ako aj uplatňovanie smernice na systémy udeľovania licencií v oblasti sociálnych služieb všeobecného záujmu, pričom by sa náležite zohľadňovala zásada subsidiarity;

8.  domnieva sa, že jednotné kontaktné miesta by mali byť dostupné ako elektronické i fyzické kontaktné miesta vo všetkých členských štátoch a že sú obzvlášť účinné vtedy, ak sa dajú ľahko nájsť a uplatňujú praktický a viacjazyčný prístup; navyše sa domnieva, že by bolo treba posilniť úlohu jednotných kontaktných miest pri uskutočňovaní nebyrokratického poradenstva pre malé a stredné podniky a pri informovaní občanov o otázkach týkajúcich sa smernice, najmä uplatniteľného pracovného práva, práva sociálneho zabezpečenia a platných práv zamestnancov v súlade so smernicou; domnieva sa, že so zreteľom na zložitosť právnych predpisov, musí pri kontrole vykonávanej orgánmi v oblasti zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia dialóg, poradenstvo a informácie predstavovať kľúčové prvky;

9.  domnieva sa, že každý občan musí mať z dôvodu komplexnosti právnych predpisov možnosť poradiť sa s príslušnými orgánmi a získať presnú odpoveď na svoje otázky; domnieva sa, že v oblasti zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia je preto potrebné rozvinúť koncepciu predbežných správnych rozhodnutí, aby sa odstránila právna neistota; ďalej sa domnieva, že rozhodnutia by sa mali zverejňovať, aby sa tým zabezpečila transparentnosť;

10. vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernicu o službách dosiaľ plne neimplementovali všetky členské štáty, a žiada, aby k tomu došlo čo najskôr;

11. domnieva sa, že zistené prípady obchádzania pracovného práva v členských štátoch, napríklad prácou načierno alebo predstieranou samostatnou zárobkovou činnosťou, je potrebné trestne stíhať a trestať;

12. vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala uplatňovanie smernice vo všetkých členských štátoch a predkladala pravidelné správy o jej vykonávaní; domnieva sa, že tieto správy by mali zohľadňovať reálne strednodobé a dlhodobé dôsledky smernice na zamestnanosť v EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

9.11.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Sergio Gaetano Cofferati, Marije Cornelissen, Frédéric Daerden, Karima Delli, Proinsias De Rossa, Frank Engel, Sari Essayah, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Pascale Gruny, Marian Harkin, Roger Helmer, Stephen Hughes, Martin Kastler, Ádám Kósa, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Rovana Plumb, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Raffaele Baldassarre, Jürgen Creutzmann, Julie Girling, Jelko Kacin, Jan Kozłowski, Antigoni Papadopoulou, Evelyn Regner, Csaba Sógor

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (3.12.2010)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k vykonávaniu smernice o službách (2006/123/ES)
(2010/2053(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Filiz Hakaeva Hyusmenova

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva potenciál smernice o službách, pokiaľ ide o ďalšiu integráciu hospodárstva EÚ a opätovné naštartovanie jednotného trhu prostredníctvom podpory hospodárskej prosperity a konkurencieschopnosti a podpory zamestnanosti a vytvárania pracovných miest, keďže služby sa vo významnej miere podieľajú na tvorbe HDP a na zamestnanosti v EÚ; zastáva názor, že správne a urýchlené vykonávanie smernice vo všetkých členských štátoch je dôležitou podmienkou na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti a regionálnej politiky a že môže posilniť vzájomný vzťah medzi vnútorným trhom a politikou súdržnosti a prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie EÚ 2020, zatiaľ čo poslúži k odstráneniu existujúcej únavy jednotného trhu v odvetví služieb;

2.  domnieva sa, že informačný systém pre vnútorný trh a jednotné kontaktné miesto – keďže si vyžadujú intenzívne úsilie v oblasti administratívnej spolupráce medzi všetkými zúčastnenými orgánmi – môžu vytvoriť podmienky na väčšiu interoperabilitu a budovanie sietí na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v celej EÚ; domnieva sa, že stanovenie pravidiel a postupov na zabezpečenie ich fungovania by malo umožňovať istú mieru pružnosti v súlade s regionálnou rozmanitosťou na úrovni EÚ a že na tento účel by sa mali prijať akékoľvek opatrenia v rámci partnerstva a po dôkladnej diskusii na miestnej a regionálnej úrovni; okrem toho zastáva názor, že jednotné kontaktné miesta by mali byť vyzývané na dodržiavanie zásady viacjazyčnosti, aby sa administratívne postupy vo väčšej miere zameriavali na príslušné potreby a vytvorili sa podmienky na účinnú, priamu a rýchlu komunikáciu; zastáva názor, že v tejto súvislosti by bolo užitočné, aby jednotné kontaktné miesta mali viacjazyčné webové stránky; poznamenáva však, že je potrebné zabezpečiť, aby to pre dotknuté strany neznamenalo dodatočné zaťaženie, najmä pre orgány na miestnej a regionálnej úrovni;

3.  poznamenáva, že jednotné kontaktné miesta by sa mali zriadiť ako verejné inštitúcie a centrálne kontaktné miesta pre poskytovateľov služieb;

4.  domnieva sa, že v záujme odstránenia ďalších kontrol uplatňovaných na cezhraničné aktivity je užitočné nadviazať spoluprácu v rámci európskej siete, ktorú tvoria verejné orgány členských štátov, a zaviesť vzájomnú výmenu informácií o spoľahlivosti poskytovateľov služieb;

5.  vyjadruje nádej, že ciele smernice sa začnú plniť v blízkej budúcnosti, že z toho bude profitovať celá EÚ a jej regióny a že sa tým prispeje ku skutočnej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; zdôrazňuje úlohu štrukturálnych fondov a ostatných nástrojov financovania pri poskytovaní prístupu k infraštruktúre v oblastiach dopravy, telekomunikácií, výskumu, inovácií a vzdelávania a pri zabezpečovaní jej dostupnosti, pri poskytovaní prístupu k verejným statkom a službám v regiónoch, najmä v oblastiach, ktoré sú menej príťažlivé pre investorov, a to najmä prípravou a poskytovaním investičných stimulov v takýchto oblastiach a pri podpore výmen osvedčených postupov v oblasti poskytovania kľúčových služieb; v tejto súvislosti žiada väčšiu súdržnosť a koordináciu medzi všetkými politikami;

6.  zastáva názor, že administratívne postupy musia byť efektívnejšie; domnieva sa, že v tejto súvislosti by bolo užitočné nadviazať úzku spoluprácu medzi jednotnými kontaktnými miestami, aby si mohli vymieňať skúsenosti v oblasti cezhraničných služieb v rôznych regiónoch Európy;

7.  vyzýva Komisiu, aby účinne monitorovala a od začiatku hodnotila účinok smernice na regióny a aby zabezpečila účinnú koordináciu všetkých politík súvisiacich s vykonávaním tejto smernice; vyzýva Komisiu, aby podporovala informačnú kampaň pre miestne a regionálne orgány týkajúce sa vykonávania smernice, a to s cieľom uľahčiť dosiahnutie jej cieľov;

8.  očakáva, že smernica môže v skutočnosti viesť k zníženiu administratívneho zaťaženia a počtu prípadov právnej neistoty, najmä v prípade MSP, ktoré prevažujú v oblasti služieb; na tento účel vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znížili súčasné administratívne zaťaženie miestnych a regionálnych orgánov vyplývajúce z existujúcej povinnosti informovať o zmenách stanov; domnieva sa, že zníženie administratívneho zaťaženia takisto uľahčí rozvoj ďalších služieb vo vidieckych, v odľahlých a najvzdialenejších oblastiach;

9.  podporuje vykonávanie vnútroštátnych stratégií na podporu inovatívnych MSP, ktoré sú najviac postihnuté dôsledkami hospodárskej a finančnej krízy;

10. poukazuje na to, že služby všeobecného záujmu sa môžu a musia regulovať na mieste, kde vznikli a kde slúžia občanom; preto žiada, aby sa obciam v tejto súvislosti ponechal dostatočný priestor;

11. žiada, aby sa realizoval riadny a dôkladný monitoring uplatňovania obmedzení stanovených v smernici v súvislosti so službami všeobecného hospodárskeho záujmu a aby sa dodržiavala deľba právomocí s členskými štátmi; upozorňuje, že touto smernicou nie je dotknutá sloboda členských štátov vymedziť v súlade s právom EÚ, čo považujú za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako by sa mali tieto služby organizovať a financovať v súlade s pravidlami o štátnej pomoci a akým konkrétnym povinnostiam by mali podliehať;

12. žiada, aby sa pri vykonávaní smernice do väčšej miery zohľadňovala základná zásada miestnej samosprávy a aby sa čo najviac predchádzalo byrokratickej administratívnemu zaťaženiu a obmedzeniam právomocí rozhodovania na miestnej úrovni, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

30.11.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Charalampos Angourakis, Sophie Auconie, Jean-Paul Besset, Victor Boştinaru, Zuzana Brzobohatá, Alain Cadec, Francesco De Angelis, Tamás Deutsch, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Juozas Imbrasas, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Jacek Olgierd Kurski, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Wojciech Michał Olejniczak, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Csanád Szegedi, Nuno Teixeira, Michail Tremopoulos, Viktor Uspaskich, Lambert van Nistelrooij, Hermann Winkler, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vasilica Viorica Dăncilă, Jens Geier, Andrey Kovatchev, Elisabeth Schroedter, Dimitar Stoyanov, László Surján, Evžen Tošenovský, Derek Vaughan, Sabine Verheyen

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Češková

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.1.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

1

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pablo Arias Echeverría, Cristian Silviu Buşoi, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia De Campos, Jürgen Creutzmann, Christian Engström, Evelyne Gebhardt, Louis Grech, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Iliana Ivanova, Sandra Kalniete, Eija-Riitta Korhola, Edvard Kožušník, Kurt Lechner, Toine Manders, Hans-Peter Mayer, Gianni Pittella, Mitro Repo, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Matteo Salvini, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Laurence J.A.J. Stassen, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Kyriacos Triantaphyllides, Emilie Turunen, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Damien Abad, Cornelis de Jong, Ashley Fox, Liem Hoang Ngoc, Morten Løkkegaard, Konstantinos Poupakis