SPRÁVA o deficite bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém?

4.2.2011 - (2010/2111(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Spravodajca: Martin Häusling

Postup : 2010/2111(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0026/2011

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o deficite bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém?

(2010/2111(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. novembra 2010 s názvom SPP do roku 2020: Zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území (KOM(2010)0672),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2010 nazvané Druhý plán prekonávania TSE – Strategický dokument o prenosných spongiformných encefalopatiách na roky 2010 – 2015 (KOM(2010)0384),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 93/355/EHS[1] z 8. júna 1993 o záveroch memoranda o porozumení v oblasti osív určitých olejnín medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými v rámci GATT, ktorým bola prijatá dohoda z Blair House, stanovujúca obmedzenia na produkciu olejnín a bielkovinových plodín v Európskej únii a osobitné tarify pre takéto plodiny,

–   so zreteľom na správu Hodnotenie opatrení uplatňovaných v sektore bielkovinových plodín v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky z novembra 2009, ktorú Komisii predložil LMC International (http://ec.europa.eu/agriculture/eval/reports/protein_crops/index_en.htm),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 1431/82[2] a (ES) č. 1251/1999[3], ktorými sa ustanovili osobitné opatrenia v sektore bielkovinových plodín a zaviedla sa maximálna zaručená plocha[4], nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003[5] a články 76 až 78 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009[6], ktorými sa ustanovilo postupné rušenie osobitnej podpory bielkovinových plodín, a nariadenie Komisie (ES) 1121/2009[7]7, ktorým sa ustanovili podrobné pravidlá poskytovania prémií na pestovanie bielkovinových plodín,

–   so zreteľom na nariadenie (ES) č. 767/2009[8]8 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní,

–   so zreteľom na článok 68 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, ktorý umožňuje členským štátom poskytovať podporu na bielkovinové plodiny na ich území a ktorý uplatňujú najmä Francúzsko, Španielsko, Poľsko a Fínsko,

   so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka nazvanú Hospodárske dôsledky neschválených GMO na dovoz krmív do EÚ a živočíšnu výrobu v EÚ (Economic Impact of Unapproved GMOs on EU Feed Imports and Livestock Production) z roku 2007,

–   so zreteľom na odporúčania v súvislosti s úlohou výskumu a miestnych poznatkov vrátane úlohy bielkovinových strukovín, uvedené v správe Medzinárodné hodnotenie poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD) o celosvetových zásobách potravín, ktorú vypracovali Rozvojový program Organizácie Spojených národov, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetová banka,

- so zreteľom na štúdie, ktoré boli vypracované na žiadosť Výboru EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a boli prednesené na pracovnom seminári 11. októbra 2010,

- so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2008 o trvalo udržateľnom poľnohospodárstve a bioplyne: potreba revízie právnych predpisov EÚ[9],

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0026/2011),

a) Základné údaje o deficite bielkovín: ponuka, dopyt a medzinárodný obchod

A. keďže bielkovinové plodiny v EÚ sa produkujú len na 3 % ornej pôdy Únie a tvoria len 30 % bielkovinových plodín spotrebúvaných v EÚ ako krmivá, pričom vývoj za posledné desaťročie smeruje k zvyšovaniu tohto deficitu,

B.  keďže v niektorých členských štátoch zostávajú významné plochy poľnohospodárskej pôdy každoročne ležať úhorom, čím sa znehodnocuje ich produktívny potenciál,

C. keďže korene tohto deficitu v produkcii bielkovinových plodín na jednej strane siahajú k medzinárodným obchodným dohodám uzatvoreným v minulosti, najmä so Spojenými štátmi, ktoré umožnili, aby EÚ chránila svoju produkciu obilnín, a na druhej strane umožnili bezcolný dovoz bielkovinových plodín a olejnín do EÚ (GATT a dohoda z Blair House z roku 1992), keďže to súviselo s výrazným pokrokom v produkcii bielkovinových plodín a s využívaním nových technológií mimo EÚ, čo viedlo ku konkurenčnému znevýhodneniu poľnohospodárov EÚ, pre ktorých je produkcia bielkovinových plodín hospodársky neatraktívna,

D. keďže 70 % (42 miliónov ton v roku 2009) spotrebovaných surovín bohatých na rastlinné bielkoviny, najmä sójová múka, sa dováža, a to hlavne z Brazílie, Argentíny a USA a keďže približne 60 % tohto dovozu (26 miliónov ton) tvoria vedľajšie produkty z výroby rafinovaného rastlinného oleja a používajú sa ako kŕmna múčka v krmivách, (najmä ako sójová múka),

E.  keďže pre nízky objem produkcie spracuje odvetvie kŕmnych zmesí v EÚ každoročne len 2 milióny ton bielkovinových plodín, pričom toto odvetvie odhaduje, že by dokázalo spracovať takmer 20 miliónov ton ročne,

F.  keďže tieto dovozy predstavujú 20 miliónov hektárov pôdy obrábanej mimo EÚ alebo viac než 10 % ornej pôdy EÚ, a keďže na túto produkciu sa nevzťahujú rovnaké environmentálne a hygienické obmedzenia a regulácia v oblasti GMO ako na produkciu v EÚ,

G. keďže skutočnosť, že dodávatelia z Južnej Ameriky získavajú nových zákazníkov, najmä z Číny, ktorí majú v porovnaní s Európskou úniou miernejšie nároky v oblasti podmienok produkcie a netransparentnú stratégiu zásobovania, môže v strednodobom horizonte ohroziť stabilitu trhov a zásobovanie Únie,

H. keďže celé odvetvie živočíšnej výroby v EÚ sa stalo citlivé na nestálosť cien a narušenie obchodu a závisí od dovozu dostupných a kvalitných bielkovinových plodín; keďže konkurencieschopnosť tohto odvetvia podlamujú dodatočné náklady na dovoz bielkovinových plodín pre krmivá spôsobené tým, že chýba technické riešenie súčasnej politiky nulovej tolerancie pre nízkoúrovňovú prítomnosť neschválených GMO v plodinách,

I.   keďže nedostatočný objem dovozu sóje a kukurice predstavuje dodatočnú záťaž pokiaľ ide o náklady odvetvia chovu hospodárskych zvierat a krmovinárskeho sektoru EÚ a ohrozuje hospodársku životaschopnosť domácej výroby mäsa;

J.   keďže v dôsledku malého podielu krmovinových strukovín (lucerna siata, ďatelina, vičenec vikolistý atď.) a bôbovitých strukovín (hrach, sója, vlčí bôb, bôb obyčajný, vika vtáčia atď.) pestovaných v EÚ poklesol počet výskumných programov týkajúcich sa bielkovinových plodín v EÚ z 50 v roku 1980 na 15 v roku 2010 a keďže sa zanedbáva odborná príprava a nadobúdanie praktických skúseností v domácej produkcii bielkovinových plodín, čo vedie k nízkej úrovni inovácie a regionálne prispôsobenej produkcii olejnatých osív v EÚ,

K. keďže EÚ je veľmi závislá od dovozu sójových bôbov a kukurice z tretích krajín a akékoľvek prerušenie dodávok týchto produktov z dôvodu prítomnosti bezvýznamného množstva nepovolených GMO má veľmi nákladné dôsledky pre európsky krmovinársky priemysel,

L.  keďže politika výskumu a vývoja môže uspieť len vtedy, ak sa začlení do strednodobých a dlhodobých záväzkov, čo v súčasnosti v prípade bielkovinových plodín neplatí,

M. keďže by sa mohli vytratiť poznatky poľnohospodárov o udržateľných postupoch, v ktorých sa prepája rastlinná a živočíšna výroba vo forme vyváženého striedania plodín a vhodného využívania trávnatých plôch, a keďže okrem toho kvalita domácich bielkovinových plodín neponúka kvalitu kŕmnych zmesí potrebnú v jednotlivých odvetviach živočíšnej výroby,

N. keďže na udržateľné začlenenie bielkovinových plodín do systémov pestovania treba krátkodobo zvýšiť príjmy z tejto produkcie, a to najmä prostredníctvom osobitnej podpory v rámci SPP,

b)  Základné informácie o výhodách zníženia deficitu bielkovín

O. keďže opätovné nadobudnutie rovnováhy medzi ponukou a spotrebou obilnín, bielkovinových plodín a olejnín v EÚ by mohlo priniesť značný hospodársky úžitok poľnohospodárom a potravinárskemu a krmovinárskemu priemyslu, ako aj zlepšiť rozmanitosť zdravých, kvalitných potravín pre spotrebiteľov, ak by politický rámec nadchádzajúcej reformy SPP plne riešil nové výzvy, na ktoré upozornila Komisia vo svojom oznámení,

P.  keďže na povzbudenie ľudskej spotreby obilnín, bielkovinových plodín a olejnín, ktoré by mali byť navyše chránené podľa systému sledovania kvality poľnohospodárskych produktov na ochranu zemepisných alebo tradičných produktov, čo by pomohlo zachovať miestne a regionálne potraviny vyrobené z týchto komodít, by sa mali využiť všetky možnosti, ktoré poskytujú rozličné opatrenia na podporu,

Q. keďže v súvislosti so zmenou klímy môže produkcia bielkovinových plodín podstatne znížiť emisie skleníkových plynov, a to prostredníctvom pohlcovania a viazania dusíka v pôde (až do 100 kg N/ha za mesiac) a následného zníženia používania syntetických dusíkatých hnojív, ktorých potenciál škodlivosti pre klímu prostredníctvom oxidu dusného je 310-krát vyšší, než potenciál oxidu uhličitého,

R.  keďže program EÚ nazvaný GL-pro dokázal, že začlenením bielkovinových plodín do striedania pestovaných plodín raz za štyri roky sa dosiahne výrazné zníženie emisií CO2, a to približne o 10 až 15 %, ako aj zníženie tvorby ozónu,

S.  keďže pokiaľ ide o úrodnosť pôdy, vyšší podiel bielkovinových plodín pestovaných na ornej pôde v rámci systému zvýšeného striedania plodín a striedavého osievania polí prispieva k vyváženejšiemu ukladaniu živín, menšiemu prekysleniu pôdy, posilneniu odolnosti voči chorobám, lepšej štruktúre pôdy (vrátane vyššej energetickej efektívnosti pri ošetrovaní pôdy), zníženiu miery využívania herbicídov a k vyššej miere biodiverzity, ktoré prospievajú opeľovaniu,

T.  keďže počet plodín pestovaných v rámci striedania je faktorom, ktorý znižuje riziko napadnutia rastlín chorobami a rozmnoženia buriny, a teda aj potrebu fytosanitárneho ošetrovania a keďže vyšší podiel bielkovinových plodín pestovaných na ornej pôde v rámci striedania môže prispieť k zníženiu spotreby energie o 10 %,

U. keďže pokiaľ ide o vodné hospodárstvo, môže predovšetkým používanie strukovín na výrobu krmív – ako je napríklad trvalá zmes trávy a ďateliny alebo zmes obilnín a bielkovinových plodín – a trvalé využívanie pôdy podstatne znížiť odplavovanie živín, najmä dusičnanov a fosfátov, do podzemných vôd,

V. M. keďže pokiaľ ide o poľnohospodársku biodiverzitu, rozšírené používanie bielkovinových plodín, ktoré sú prispôsobené európskym klimatickým podmienkam, ako sú fazuľa, sója, hrach, šošovica, vlčí bôb, cícer, lucerna/Alfalfa, ďatelina, Phacelia spp., Lotus corniculatus a vičenec vikolistý, výrazne stabilizujú a posilnia rozmanitosť systému produkcie, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

W. keďže pokiaľ ide o produkciu bielkovinových plodín a svetovú potravinovú bezpečnosť, je potrebné dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi produkciou rastlinných a živočíšnych bielkovín, najmä čo sa týka množstva energie, vody a vonkajších vstupov potrebných v súčasnosti na intenzívnu produkciu živočíšnych bielkovín v porovnaní s produkciou bielkovinových plodín pre ľudskú spotrebu, pričom hlavnou osou tejto úvahy musí zostať svetová potravinová rovnováha,

X. keďže viaceré politiky EÚ majú vplyv na deficit dodávky bielkovín v rámci EÚ a keďže Komisia musí taktiež preskúmať otázky produkcie GMO na území EÚ a mimo neho, rozvoja biopalív a prehodnotenia úplného zákazu živočíšnych bielkovín v krmivách,

Y. keďže okrem používania pôvodných bielkovinových plodín je možné zlepšiť kvalitu nedovážaných kŕmnych zmesí aj používaním vedľajších produktov olejnín, ako je sója, a slnečnicového a repkového oleja,

Z.  keďže používanie kŕmnych alebo bôbovitých strukovín namiesto dovážaných bielkovín – tvorených zväčša sójovými pokrutinami – môže priniesť významné zmeny metód pestovania, a tak prispieť k zvýšeniu kvality poľnohospodárskych produktov (prechod z normálnych na certifikované produkty so zmenami platných špecifikácií) a príjmov producentov,

AA.     keďže zákaz používať v krmivách živočíšne bielkoviny bol zavedený po kríze BSE, aby sa predišlo kontaminácii spongiformnými encefalopatiami; keďže tento zákaz by sa mal zrušiť iba na základe vedeckých skutočností a dostatočných opatrení na prevenciu a kontrolu; keďže vzhľadom na tieto podmienky by sa malo zvážiť používanie spracovaných živočíšnych bielkovín z jatočného odpadu na výrobu krmovín pre monogastrické zvieratá (ošípané a hydina) za podmienky, že zložky pochádzajú z mäsa, ktoré bolo schválené na ľudskú spotrebu, a že sa plne vykonajú a podrobia kontrole zákaz recyklácie v rámci druhu a vylúčenie vynúteného kanibalizmu;

c)  Základné vyhlásenia v reakcii na oznámenie Komisie: príprava podkladov pre odporúčania a požiadavky

AB.     keďže oznámenie Komisie zverejnené 17. novembra 2010 jasne zdôrazňuje potrebu zvýšiť produkciu bielkovinových plodín v rámci integrovanejšieho systému striedania plodín,

AC.     keďže rôzne štúdie, ktoré uskutočnili FAO, Komisia a príslušné orgány v členských štátoch, poukázali na to, že lepšie využívanie bielkovinových plodín v poľnohospodárstve EÚ má potenciál zvýšiť spoľahlivosť dodávok, ak sa použijú agro-environmentálne opatrenia,

AD.     keďže pre poľnohospodárov je výhodné pestovať bielkovinové plodiny v niekoľkých oblastiach: vo výrobe krmív v poľnohospodárskom podniku s použitím zmiešaných plodín, napr. obilnín a fazule; vo výrobe bielkovín pre ľudskú spotrebu a vo všetkých druhoch udržateľného poľnohospodárstva,

AE.     keďže v súčasnosti môžu členské štáty poskytovať osobitnú podporu na produkciu bielkovinových plodín v rámci agro-environmentálnych programov a opatrení „článku 68“ s cieľom zlepšiť kvalitu výrobných systémov a potravín,

AF.     keďže popri pestovaní obilnín a kukurice na výrobu krmovín a energie sa musí podporovať aj využívanie systémov rozšíreného striedania plodín, miešania plodín a zmesí trávy a ďateliny v poľnohospodárskom podniku, ktoré môže mať environmentálne a agronomické výhody, pretože pestovanie strukovín v rámci systému striedania plodín môže zabrániť chorobám a regenerovať pôdu a môže mať pozitívny vplyv na populáciu opeľovačov a chrániť klímu,

AG.     keďže zvýšenie výnosov obilnín v strednej Európe uvoľní ornú pôdu v celej Európe a poskytne možnosť na premiestnenie pestovania plodín, najmä bielkovinových plodín, v celej Európe,

AH.     keďže nedávne zvýšenie volatility cien poľnohospodárskych komodít vyvolalo vážne obavy z konkurencieschopnosti európskeho odvetvia chovu hospodárskych zvierat a jeho vysokej závislosti od dovozov bielkovinových plodín; keďže EÚ potrebuje skutočný strategický plán rozvoja v oblasti rastlinných bielkovín a ich osobitnej úlohy pri odpovedi na nové výzvy SPP (zmena klímy, lepšie riadenie prírodných zdrojov); keďže znižovanie bielkovinového deficitu si tiež vyžaduje úsilie o zintenzívnenie výskumu a šľachtiteľstva, ako aj opatrenia, ktoré zlepšia príslušnú infraštruktúru produkcie, uskladnenia a spracovania bielkovinových plodín; keďže za živočíšne krmivo možno považovať aj vedľajšie produkty výroby olejnín a poľnohospodárskych palív za podmienky, že sú dodržané prísne pravidlá na zaručenie uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti a že nie je ohrozené zdravie zvierat ani ľudí,

AI. keďže o probléme nulovej tolerancie pri dovoze krmív sa musí viac diskutovať a keďže je nevyhnutné vypracovať prístupy vedúce k praktickým riešeniam,

AJ. keďže výrobné postupy poľnohospodárskych a priemyselných produktov sú v mnohých ohľadoch prepojené a niektoré vedľajšie produkty výroby biopalív sú vhodné na využitie pri kŕmení,

1.  vyzýva Komisiu, aby sa pri prehodnocovaní svojej politiky v oblasti bielkovín pridŕžala strednodobého až dlhodobého hľadiska a zaručila tak, aby jej legislatívne návrhy týkajúce sa reformy SPP zahŕňali adekvátne a spoľahlivé nové opatrenia a nástroje, ktoré podporia poľnohospodárov pri zlepšovaní systémov striedania plodín, aby sa tak výrazne znížil súčasný deficit bielkovín a cenová volatilita;

2.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila Parlamentu a Rade správu o možnostiach ako zvýšiť domácu produkciu bielkovinových plodín v EÚ prostredníctvom nových politických nástrojov (aj pri zohľadnení využitia olejnín a ich vedľajších produktov vrátane možnosti nahradiť dovoz), potenciálneho vplyvu na príjmy poľnohospodárov, prínosu k zmierneniu zmeny klímy, účinku na biodiverzitu a úrodnosť pôdy a možnosti znížiť nutné používanie minerálnych hnojív a pesticídov;

3.  vyzýva Komisiu, aby podala správu o dôsledkoch pravidla nulovej tolerancie pre prítomnosť GMO, ktoré nie sú v Európe povolené, v dovážaných krmivách a aby osobitne zvážila možnosť zavedenia hraničných hodnôt a ich praktického uplatňovania;

4.  vyzýva Komisiu, aby zachovala spoločnú organizáciu trhu sušených krmovín do roku 2013, aby sa zabezpečilo prežitie tohto kľúčového odvetvia, ktoré je životne dôležité pre produkciu krmivových bielkovín pre odvetvie chovu hospodárskych zvierat;

5.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum v oblasti šľachtenia osív bielkovinových plodín a zásobovania nimi v EÚ vrátane ich prispenia k riadeniu chorôb a aby predložila návrhy na výskum a vývoj zameraný na zlepšenie osvetových služieb a v rámci okruhu vidieckeho rozvoja zameraný na služby v oblasti odbornej prípravy pre poľnohospodárov pri využívaní striedania plodín, miešania plodín a technického zariadenia na výrobu krmív v poľnohospodárskom podniku;

6.  vyzýva Komisiu, aby v rámci podpory rozvoja vidieka predložila opatrenia na presadenie zvýšenia počtu zvierat s hodnotným biologickým materiálom a produktívnym potenciálom a na šírenie osvedčených postupov pri zavádzaní optimálnych vzorcov kŕmenia, a to s cieľom zabezpečiť primeraný výnos bielkovinových plodín používaných v krmivách;

7.  vyzýva Komisiu, aby predložila rámec opatrení na rozvoj vidieka, ktorými sa zavedú zdokonalené, decentralizované zariadenia na výrobu krmív, a to na základe miestnych a regionálnych odrôd plodín, možnosti uskladňovania týchto odrôd a výberu a vývoja osív;

8.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila vyhodnotenie, v ktorom posúdi dôsledky súčasných dovozných taríf a obchodných dohôd v prípade rôznych olejnín a bielkovinových plodín, a aby Parlamentu a Rade predložila podrobnú právnu štúdiu o súčasnom dosahu dohody z Blair House na produkciu bielkovinových plodín v Európe;

9.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodávky sóje na trh EÚ bez prekážok tým, že poskytne technické riešenie pre prítomnosť malého množstva GMO v bielkovinových plodinách dovážaných do EÚ na potraviny a krmivá; pripomína, že výpadky dodávok sóje zaťažujú odvetvie živočíšnej výroby a krmovinárske odvetvie EÚ ďalšími nákladmi a ohrozujú hospodársku životaschopnosť domácej výroby mäsa;

10. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zvážila či do svojich legislatívnych návrhov a reformu SPP a nad jej rámec nezačleniť podporu striedania obilnín s bielkovinovými plodinami ako preventívne opatrenie proti chorobám a príspevok k zlepšeniu poľnohospodárskych postupov a novým výzvam, akými sú bezpečnosť, zmeny klímy, riadenie zdrojov atď. a s vedomím toho, že miestne poľnohospodárstvo je pre životné prostredie prospešnejšie;

11. vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia vytvárajúce také podmienky na trhu, ktoré budú viac podporovať miestne než dovážané produkty a ktoré budú spĺňať požiadavky krmovinárskeho priemyslu, vrátane zavedenia modelov pre krátke dodávateľské reťazce bez GMO a pre certifikovanú produkciu; uznáva, že miestne poľnohospodárstvo je pre životné prostredie prospešnejšie;

12. vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a Rade preložila legislatívny návrh, v ktorom sa povolí využívanie spracovaných živočíšnych bielkovín z jatočného odpadu na výrobu krmovín pre monogastrické zvieratá (ošípané a hydina) za podmienky, že zložky pochádzajú z mäsa, ktoré bolo schválené na ľudskú spotrebu, a že sa plne vykonajú a podrobia kontrole zákaz recyklácie v rámci druhu a vylúčenie vynúteného kanibalizmu;

13. vyzýva Komisiu, aby zaviedla osobitný rámcový program na decentralizovaný výskum poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a aby zlepšila európsku a medzinárodnú spoluprácu vrátane programov odbornej prípravy v poľnohospodárskych podnikoch o zdokonaľovaní pestovania lokálne prispôsobených bielkovinových plodín, a to s cieľom vytvoriť z tejto oblasti v rozličných členských štátoch oblasť inovácií;

14. vyzýva Komisiu, aby navrhla ucelený globálny politický prístup v oblasti uplatňovania poľnohospodársko-environmentálnych pravidiel na potravinové výrobky predávané v Únii so zreteľom na dovoz geneticky modifikovaných bielkovinových plodín;

15. vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila mechanizmus na sledovanie pôvodu bielkovinových plodín dovážaných do Európskej únie, ktorý by najmä odhalil udržateľnosť poľnohospodárskych postupov uplatňovaných v krajine pôvodu, ako je zmena využívania pôdy a udržateľnosť využívania vody, a využívanie geneticky modifikovaných organizmov; zdôrazňuje, že na tento účel sú potrebné aj pravidelné kontroly na mieste;

16. vyzýva Komisiu, aby vo svojich legislatívnych návrhoch týkajúcich sa reformy SPP zvážila začlenenie poskytovania podpory poľnohospodárom, ktorí pestujú bielkovinové plodiny v systémoch striedania plodín, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov a bielkovinového deficitu EÚ a zlepšujú riadenie chorôb a úrodnosť pôdy;

17. vyzýva Komisiu, aby predložila stimulačné opatrenia na podporu obrábania pôdy ležiacej úhorom, čo by mohlo výrazne prispieť k zníženiu bielkovinového deficitu v EÚ;

18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

  • [1]  Ú. v. ES L 147, 18.6.1993, s. 25.
  • [2]  Ú. v. ES L 162, 12.6.1982, s. 28.
  • [3]  Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 1.
  • [4]  Prijaté texty , P6_TA(2009)0191.
  • [5]  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1.
  • [6]  Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.
  • [7] 7 Ú. v. EÚ L 316, 2.12.2009, s. 27
  • [8] 8 Ú. v. EÚ L 229, 1.9.2009, s. 1.
  • [9]  P6_TA(2008)0095 – prijaté znenia.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Deficit bielkovinových plodín v EÚ

Nedávna štúdia o odvetví bielkovinových plodín, ktorú zverejnila Európska komisia*, poukazuje na výrazný pokles produkcie bielkovinových plodín v Európskej únii za posledných desať rokov. Produkcia hlavných suchých strukovín okrem sóje poklesla o 30 % a produkcia sóje o 12 %. Tento trend zvyšuje už existujúcu alarmujúcu závislosť Únie od dovozu bielkovinových plodín, ktoré sa používajú prevažne v krmivách, a nesie so sebou značné riziká predovšetkým pre odvetvie živočíšnej výroby, pretože nestálosť cien na medzinárodných trhoch sa podstatne zvýšila. *(Správa LMC international).

Bielkovinové plodiny sa v súčasnosti pestujú celkovo na 3 % ornej pôdy EÚ (okrem ovocia a zeleniny). Napriek podpore odvetvia z verejných zdrojov od roku 1978 sa produkcia suchých strukovín, ktorá v 80. rokoch dočasne vzrástla, opäť znížila zhruba na jeden milión hektárov v roku 2008. Ročne sa dováža viac než 40 miliónov ton bielkovinových plodín, predovšetkým sójových bôbov a krmiva s obilným lepkom, čo predstavuje 80 % spotreby bielkovinových plodín EÚ. Pokiaľ ide o využívanie pôdy v zahraničí na dovoz bielkovinových plodín do EÚ, predstavuje to 10 % alebo 20 miliónov ha ornej pôdy EÚ.

Historické príčiny deficitu a jeho dôsledky

Korene deficitu v produkcii bielkovinových plodín siahajú k medzinárodným obchodným dohodám uzatvoreným v minulosti (Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT) a dohoda z Blair House), ktoré umožnili, aby EÚ chránila svoju produkciu obilnín, a na druhej strane umožnili bezcolný dovoz olejnín a bielkovinových plodín do EÚ. Produkcia bielkovinových plodín bola teda konkurenčne veľmi znevýhodnená, a preto prudko poklesla. Poľnohospodári a miestne spracovateľské podniky tak stratili záujem o bielkovinové plodiny a rovnako stratili aj praktické poznatky o ich pestovaní a vytváraní pridanej hodnoty. Šľachtitelia prestali vyvíjať vysoko výnosné odrody odolné voči chorobám. Značne upadol aj európsky výskum v tejto oblasti, čo odzrkadľovalo nízky dopyt po osivách a slabý záujem o technickú podporu. Európska únia postupne prestáva podporovať pestovanie bielkovinových plodín a zariadení na sušenie lucerny a iných strukovinových krmovín. Najviac znepokojuje skutočnosť, že v celej Európe sa vytrácajú praktické skúsenosti o produkcii bielkovinových plodín ako súčasti rozšíreného striedania plodín vrátane ich výberu, skladovania a spracovania priamo v poľnohospodárskych podnikoch, ako aj ich využívanie v týchto podnikoch na krmivo. Na záver treba dodať, že aj obchodníci s olejnatými a bielkovinovými plodinami sa dnes plne zameriavajú na dovoz bielkovinových plodín a prejavujú slabý záujem o domácu produkciu.

Zníženie deficitu bielkovín v EÚ – dôležitá súčasť reformy SPP

Európske komisia a členské štáty poukázali na výhody vyváženejších dodávok a spotreby domácich bielkovinových plodín ako na súčasť integrovanej stratégie, ktorá je reakciou na nové výzvy, ako sú zmena klímy, strata poľnohospodárskej biodiverzity, vyčerpanie pôdy, znečisťovanie podzemných vôd a nestálosť cien poľnohospodárskych produktov na svetovom trhu. Širšie využívanie bielkovinových plodín v striedaní plodín prináša rozsiahle agro-environmentálne výhody a prispieva k zmierneniu zmeny klímy. V súvislosti so zmenou klímy bielkovinové plodiny, ako sú hrach siaty, fazuľa poľná, bôb obyčajný, bôb vlčí, šošovica, cícer, ale aj lucerna a ďatelina, môžu podstatne znížiť emisie skleníkových plynov prostredníctvom pohlcovania a viazania dusíka v pôde, a znížiť tak používanie dusíkatých priemyselných hnojív až do 100 kg N/ha za mesiac. S vyšším podielom bielkovinových plodín v striedaní plodín sa zlepšuje úrodnosť a štruktúra pôdy, zásoby živín i zdravie nasledujúcich plodín. Trvalé zmesi trávy a ďateliny určené na krmivo, zmesi obilnín a bielkovinových plodín lepšie pokrývajú pôdu a znižujú tak odplavovanie živín do podzemných vôd a riek a zároveň poskytujú lepšie podmienky pre včely a iný opeľujúci hmyz. Rozšírené striedanie plodín znižuje potrebu zákrokov na ochranu plodín a môže prispieť k zachovaniu rozmanitosti divo rastúcich a kultúrnych druhov a odrôd.

Bielkovinové plodiny a rozšírené striedanie plodín – nižšie výrobné náklady a väčší prínos pre životné prostredie

Intenzívnejšie využívanie strukovín v striedaní plodín podstatne znižuje potrebu používať priemyselné dusíkaté hnojivá, čo prispieva nielen k zníženiu emisií skleníkových plynov pri ich výrobe, ale aj k zníženiu celkových nákladov poľnohospodárov. Spolu s globálnym trendom zvyšovania cien ropy sa neustále zvyšujú aj náklady poľnohospodárskych vstupov vrátane palív. Striedanie plodín a s tým aj striedanie bielkovinových plodín môže znížiť spotrebu palív pri obrábaní pôdy, pretože sa lepšie zachováva obsah humusu a vlhkosť pôdy a vyžaduje sa menej orby. V nedávno publikovanej štúdii Európskeho parlamentu (PE 438.591) a v štúdii komisie pre trvalo udržateľný rozvoj pri francúzskej vláde (december 2009, č. 15) sa odhaduje zníženie nákladov na priemyselné hnojivá vo Francúzsku až do sumy 100 miliónov EUR ročne. Stručne vyjadrené, v uvedených štúdiách sa uvádzajú tieto výhody produkcie bielkovinových plodín v rámci rozšíreného striedania plodín:

zvýšenie viazania dusíka, vyváženie pomeru uhlíka a dusíka v pôde, zlepšenie obsahu humusu, zníženie ošetrovania pesticídmi a herbicídmi v dôsledku nižšej chorobnosti rastlín a prenikania nežiaducich rastlín; zlepšenie štruktúry pôdy.

Kvalita produkcie bielkovinových plodín a kŕmnych zmesí

Efektívnosť používania bielkovinových plodín na výrobu krmív značne závisí od obsahu základných aminokyselín v jednotlivých plodinách a od zloženia kŕmnych zmesí. Sójové bôby sa v súčasnosti považujú za plodinu, ktorá obsahuje najvyšší ucelený obsah týchto kyselín spolu s veľmi dobre vyváženými živinami, predovšetkým na výrobu bravčového a hydinového mäsa. Preto v súčasnosti kŕmne zmesi obsahujú približne 50 % sóje a výroba hydinového mäsa a vajec sa zakladá na používaní sóje. V produkcii bravčového a hovädzieho mäsa je obsah sóje okolo 28 %, resp. 21 %.

Možnosti nahradenia dovážanej sóje a iných krmovín, ktoré nepochádzajú z domácej výroby, závisia do veľkej miery od poskytovania stimulov, ktoré by poľnohospodárov motivovali pestovať tieto plodiny, a od vhodnej infraštruktúry na ich spracovanie na krmivá. Európska komisia by preto mala preskúmať možnosti zlepšenia súčasnej nízkej úrovne výskumu, výberu osív a obchodovania s osivami, poznatkov o produkcii, skladovaní a využívaní týchto plodín na výrobu krmív v poľnohospodárskych podnikoch.

Špecifická podpora, výskum, osvetové služby a odborná príprava

S cieľom ponúknuť poľnohospodárom stimuly na pestovanie a používanie bielkovinových plodín spolu s obilninami a semenami olejnín, ako aj ich vedľajšími produktmi mala by reforma SPP obsahovať aj horizontálne opatrenia, ktoré neponúkajú príplatky na konkrétne plodiny, ale také, ktoré podporia poľnohospodárske postupy v súlade s novými výzvami a ktoré zároveň vyriešia problém nedostatku bielkovín v Únii. Niekoľko členských štátov využíva článok 68 nariadenia 73/2009 na poskytovanie špecifickej podpory na produkciu bielkovinových plodín ako príspevku na agro-environmentálne postupy. V záujme riešenia nových výziev by sa však mala táto možnosť zaužívať v celej EÚ. Komisia by mala zvážiť dodatočné platby pre poľnohospodárov s povinným striedaním aspoň štyroch odlišných plodín, z toho aspoň jednej bielkovinovej plodiny, ako aj zvýšenú podporu na trvalé pasienky na pozemkoch mimo ornej pôdy vrátane špecifických kŕmnych zmesí trávy a strukovín. Tieto opatrenia nielen pomôžu znížiť emisie skleníkových plynov, ale prispejú aj k zlepšeniu zdravia rastlín a zvierat. Komisia by mala ako súčasť programov na rozvoja vidieka zvážiť aj špecifickú podporu na investície do regionálnych, miestnych alebo podnikových zariadení na skladovanie a čistenie bielkovinových plodín, ako aj na ich spracovanie priamo v poľnohospodárskom podniku. Je takisto dôležité, aby sa vypracovala štúdia o súčasných nedostatkoch vo výskume a produkcii osív vrátane nutnosti zlepšiť osvetové služby a aby sa zvážil decentralizovaný prístup k výskumným programom, ktorý zohľadní miestne poznatky poľnohospodárov a trvalo udržateľné systémy v poľnohospodárstve. Komisia by mohla zvážiť aj opätovné zriadenie útvaru poľnohospodárskeho výskumu v rámci Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Za lepšiu rovnováhu medzi produkciou živočíšnych bielkovín a bielkovinových plodín

Veľká časť bielkovinových plodín sa v súčasnosti dorába na krmivá, zatiaľ čo ľudská spotreba strukovín pestovaných na zrno v EÚ postupne klesá. Vzhľadom na záväzky EÚ aktívne prispievať k svetovej potravinovej bezpečnosti a aktívne bojovať proti zmene klímy budúca politika v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka by mala nielen smerovať k väčšej vyváženosti produkcie živočíšnych a rastlinných bielkovín s cieľom znížiť tvorbu skleníkových plynov a odplavovanie živín do vodných tokov, ale mala by aj motivovať spotrebiteľov, orgány verejného obstarávania a stravovacie služby, aby si ako stravu vyberali vyváženejšie a pestré potraviny, ktorých výroba je šetrná voči životnému prostrediu.

Komisia by mala zároveň iniciovať právne predpisy na zníženie potravinárskeho odpadu v rámci celého potravinového reťazca vrátane odpadu z bitúnkov a pomyjí, ktorých využívanie či zneškodňovanie ešte stále nie je náležite regulované. Komisia by mala v tejto oblasti uplatňovať prísne preventívne zásady, ale vzhľadom na nové výzvy by mala iniciovať aj právne predpisy na zníženie potravinárskeho odpadu a zlepšenie celkovej rovnováhy živočíšnej a rastlinnej výroby.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (2.2.2011)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k deficitu bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém?
(2010/2111(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Csaba Sándor Tabajdi

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže zvyšovanie podielu rastlinných bielkovín v strave a obmedzovanie konzumácie mäsa má pozitívny vplyv na životné prostredie, ako aj na ľudské zdravie;

1.  zdôrazňuje, že v kontexte zmeny klímy, úrodnosti pôdy, ochrany vôd a biodiverzity je dôležité zvýšiť produkciu bielkovinových plodín v EÚ; zdôrazňuje, že Komisia by mala preto zaviesť nové stimuly pre produkciu a skladovanie bielkovinových plodín; upozorňuje však, že vzhľadom na rozdiely medzi príslušnými trhovými cenami obilnín a bielkovinových plodín, silnú medzinárodnú cenovú konkurenciu a na komparatívnu výhodu výrobcov z tretích krajín, ktorá vyplýva z klimatických podmienok, väčších fariem, menej prísnych environmentálnych požiadaviek, nízkych nákladov na pracovné sily a nízkych cien pôdy je nevyhnutné preskúmať stratégiu EÚ v oblasti obchodnej politiky a poskytnúť cielenú podporu produkcii bielkovinových plodín;

2.  pripomína, že vážne dôsledky výskytu bovinnej spongiformnej encefalopatie v minulosti, ktoré viedli k ohrozeniu verejného zdravia a rozsiahlym zákazom vývozu na vnútornom trhu EÚ, obmedzili aktivity členských štátov v oblasti zahraničného obchodu a odvetviu chovu hospodárskych zvierat v EÚ spôsobili ťažké škody; zastáva názor, že spracované živočíšne bielkoviny sú cenným zdrojom bielkovín a zohrávajú svoju úlohu pri riešení otázky vyvažovania deficitu bielkovín v EÚ; berie na vedomie oznámenie Komisie Parlamentu a Rade s názvom Druhý plán prekonávania TSE (KOM(2010)0384), ktorého cieľom je zmierniť zákaz používania spracovaných živočíšnych bielkovín z neprežúvavcov v krmivách pre neprežúvavcov; zdôrazňuje, že o zmiernení tohto zákazu sa dá uvažovať len vtedy, ak sa vedecky a testovacími metódami zaručí, že je možné vylúčiť prenos chorôb a presadiť zákaz recyklácie v rámci toho istého druhu;

3.  zdôrazňuje, že nadmerný dovoz bielkovinových plodín mal za následok, že odvetvie chovu hospodárskych zvierat v Európe sa stalo zraniteľným, prispel k rozsiahlej nestabilite cien a tým udržiaval rentabilitu na nízkej úrovni, a to najmä v prípade malých a stredne veľkých chovateľov hospodárskych zvierat, zatiaľ čo v tretích krajinách viedol k neudržateľným poľnohospodárskym postupom;

4.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na dovoz geneticky modifikovaných bielkovinových plodín navrhla ucelený globálny politický prístup v oblasti uplatňovania poľnohospodársko-environmentálnych pravidiel na potravinové výrobky predávané v Únii;

5.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus na sledovanie pôvodu bielkovinových plodín dovážaných do EÚ, ktorý by sa zameriaval najmä na skutočnosti o udržateľnosti poľnohospodárskych postupov uplatňovaných v krajine pôvodu vrátane zmien vo využívaní pôdy, udržateľného využívania vody a používania poľnohospodárskych technológií; zdôrazňuje, že na tento účel sú potrebné aj pravidelné kontroly na mieste;

6.  konštatuje, že nedostatočný objem dovozu sóje a kukurice predstavuje dodatočnú záťaž, pokiaľ ide o náklady odvetvia chovu hospodárskych zvierat a krmovinárskeho odvetvia EÚ, a ohrozuje hospodársku životaschopnosť domácej výroby mäsa;

7.  zdôrazňuje potrebu začleniť produkciu bielkovinových plodín do zdokonalených systémov striedania plodín, podporovať kombinované pestovanie plodín na produkciu krmív v poľnohospodárskych podnikoch a poskytnúť poľnohospodárom, ktorí uplatňujú udržateľné alebo ekologické postupy poľnohospodárskej výroby, primeranú finančnú pomoc; vyzýva Komisiu, aby takéto opatrenia a finančné podnety zahrnula do legislatívneho návrhu týkajúceho sa budúcnosti SPP;

8.  zdôrazňuje, že spracovanie jatočného odpadu, pomyjí, mäsovej a kostnej múčky musí spĺňať platné prísne ustanovenia o ochrane ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia; zastáva názor, že živočíšne vedľajšie produkty sú hodnotným zdrojom bielkovín a energie, a preto sa musia účinne využívať.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

25.1.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

0

11

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

János Áder, Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Sergio Berlato, Martin Callanan, Nessa Childers, Chris Davies, Bairbre de Brún, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Edite Estrela, Jill Evans, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Julie Girling, Nick Griffin, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Jo Leinen, Corinne Lepage, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Vladko Todorov Panayotov, Andres Perello Rodriguez, Sirpa Pietikäinen, Mario Pirillo, Pavel Poc, Vittorio Prodi, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Horst Schnellhardt, Theodoros Skylakakis, Catherine Soullie, Csaba Sándor Tabajdi, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Philippe Juvin, Jiří Maštálka, Bill Newton Dunn, Alojz Peterle, Csaba Sándor Tabajdi, Marita Ulvskog

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Ioan Enciu

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.1.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

2

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Richard Ashworth, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Hynek Fajmon, Lorenzo Fontana, Iratxe García Pérez, Béla Glattfelder, Sergio Gutiérrez Prieto, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Agnès Le Brun, Stéphane Le Foll, George Lyon, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, Krisztina Morvai, Mariya Nedelcheva, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Alfreds Rubiks, Giancarlo Scottà, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Alyn Smith, Csaba Sándor Tabajdi, Marc Tarabella

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luís Paulo Alves, Pilar Ayuso, Salvatore Caronna, Giovanni La Via, Astrid Lulling, Milan Zver