Postup : 2010/2102(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0027/2011

Predkladané texty :

A7-0027/2011

Rozpravy :

PV 07/03/2011 - 25
CRE 07/03/2011 - 25

Hlasovanie :

PV 08/03/2011 - 9.8
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0082

SPRÁVA     
PDF 246kWORD 229k
4.2.2011
PE 450.735v02-00 A7-0027/2011

o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach

(2010/2102(INI))

Výbor pre rozvoj

Spravodajkyňa: Eva Joly

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):

Sirpa Pietikäinen, Výbor pre hospodárske a menové veci

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach

(2010/2101(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dane a rozvoj – Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (KOM(2010)0163),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu(2) a na deklaráciu z Monterrey z roku 2002, konferenciu o financovaní rozvoja v Dauhe v roku 2008, Parížsku deklaráciu z roku 2005 a akčný program z Akkry z roku 2008, v ktorých boli úniky kapitálu a nezákonné finančné toky výslovne označené za jednu z najväčších prekážok využívania domácich príjmov na rozvoj,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: priebežné hodnotenie v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni v septembri 2010(3),

–   so zreteľom na samit G20, ktorý sa konal 11. - 12. novembra v Soule, a na iniciatívu zameranú na posilnenie medzinárodnej spolupráce s rozvojovými krajinami v oblasti boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daniam, ktorú spustilo nemecké ministerstvo pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, známu pod názvom International Tax Compact (ITC),

–   so zreteľom na závery medzinárodnej konferencie o daniach, ktorá sa uskutočnila v Pretórii dňa 29. augusta 2008,

–   so zreteľom na závery londýnskeho samitu skupiny G20, ktorý sa uskutočnil v dňoch 2. – 3. apríla 2009,

–   so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov po samite skupiny G20, ktorý sa uskutočnil v Pittsburgu v dňoch 24. a 25. septembra 2009, a na svoje uznesenie z 8. októbra 2009 k nemu(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2009 o londýnskom samite skupiny G20 z 2. apríla 2009(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2007 o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 8 o zverejňovaní informácií o prevádzkových segmentoch(6),

–   so zreteľom na správu komisie nórskej vlády s názvom Daňové raje a rozvoj z júna 2009,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0027/2011),

A. keďže posilnenie daňového systému je jedným z hlavných problémov, s ktorými sa rozvojové krajiny stretávajú pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia (RCT),

B.  keďže zdaňovanie môže byť spoľahlivým a trvalo udržateľným zdrojom rozvojových financií, pokiaľ existuje systém progresívneho zdaňovania, efektívna a účinná daňová správa na dodržiavanie daňových povinností a transparentné a zodpovedné využívanie verejných príjmov;

C.  keďže rozvojové krajiny majú pri získavaní daňových príjmov vážne problémy z dôvodu nedostatočných ľudských a finančných zdrojov na výber daní, nízkej administratívnej kapacity, korupcie, nelegitímneho politického systému, nerovného rozdelenia príjmov a slabej správy v daňových záležitostiach,

D.  keďže k hlavným formám nezákonných finančných tokov a úniku kapitálu patria najmä nesprávne oceňovanie transferov medzi krajinami na prilákanie priamych zahraničných investícií, operácie typu „tam a späť“ (round-tripping), double dipping, pohyby veľkých súm hotovosti, neprehľadné a nevýhodné investičné protokoly a pašovanie,

E.  keďže zahraničné (off-shore) centrá a daňové raje uľahčujú nezákonný únik kapitálu vo výške 1 bilión USD ročne; keďže tieto nezákonné odlivy kapitálu predstavujú približne desaťnásobok finančných prostriedkov poskytovaných v rámci pomoci rozvojovým krajinám na zmiernenie chudoby a hospodársky rozvoj,

F.   keďže daňové raje, ktoré ponúkajú pravidlá o utajení a fiktívne sídla v kombinácii s režimami nulovej dane v záujme prilákania kapitálu a príjmov, ktoré by mali byť v iných krajinách zdanené, vytvárajú škodlivú daňovú súťaž,

G.  keďže daňová súťaž spôsobuje presun daňového zaťaženia na pracujúcich a domácnosti s nízkymi príjmami a vyvoláva škodlivé obmedzovanie vo verejných službách v chudobných krajinách;

H.  keďže operácie typu „tam a späť”, daňové stimuly a daňová súťaž medzi rozvojovými krajinami často vedú k škodlivým výsledkom, ktoré sú zrejmé vtedy, keď krajiny na trhu „predávajú” svoje daňové systémy a podniky do nich „nakupujú” na trhu, kde prevláda hospodárska súťaž, ktorá je analogická k hospodárskej súťaži medzi podnikmi,

I.   keďže daňové podvody v rozvojových krajinách vedú k ročným stratám daňových príjmov, ktoré zodpovedajú desaťnásobku rozvojovej pomoci poskytovanej rozvinutými krajinami,

J.        keďže možnosť väčšieho využívania domácich zdrojov je naďalej ovplyvňovaná globálnym kontextom liberalizácie medzinárodných trhov, čo spôsobuje nahradzovanie colných príjmov inými vnútroštátnymi zdrojmi, keďže z prieskumu MMF vyplýva, že kým bohaté krajiny dokázali vyrovnať pokles daní z obchodu ako hlavného zdroja príjmov inými zdrojmi príjmov, konkrétne DPH, najchudobnejšie krajiny nahradili maximálne 30 % stratených daní z obchodu(7),

K.  keďže mapovacia štúdia ITC poukazuje na potrebu ďalšej koordinácie darcov v oblasti zdaňovania a rozvoja,

L.  keďže existencia rozsiahleho neoficiálneho sektora brzdí mobilizáciu domácich zdrojov,

M.  keďže pre mnohé rozvojové krajiny nebude znamenať rast cien na komoditnom trhu veľký prínos, pretože nezískajú taký podiel na poplatkoch z ťažby surovín, na aký majú nárok,

N.  keďže mnohé rozvojové krajiny nedosahujú ani len minimálnu daňovú úroveň potrebnú na financovanie verejných služieb a medzinárodných záväzkov, ako je znižovanie chudoby,

O.  keďže dane predstavujú zdroj príjmov, ktorý je potenciálne stabilnejší a udržateľnejší než toky pomoci, a keďže dane lepšie upevňujú vlastnú zodpovednosť príslušných krajín,

P.   keďže účtovníctvo na konsolidovanom základe často sťažuje určenie podnikov, ktoré sa majú zdaňovať, ako aj stanovenie správnej dane z dôvodu zložitých podnikových štruktúr a rozdelenia hospodárskej činnosti medzi podnikmi,

Q.  keďže takzvané dravé fondy, ktoré majú často sídla v daňových rajoch, čoraz viac nakupujú dlhy rozvojových krajín so značnými rabatmi a následne súdne vymáhajú pôvodný dlh (často aj s úrokmi a pokutami), čím značne obmedzujú rozsah, v ktorom môžu rozvojové krajiny vďaka svojim dodatočným daňovým príjmom konať,

R.  keďže neexistujú zákony, ktoré by obmedzovali výšku zisku, ktorý môže dravý fond nahromadiť vedením sporov o splatné dlhy proti rozvojovým krajinám a keďže neexistujú regulačné štruktúry, ktoré by dokázali odhaliť, kto stojí za dravými fondmi a koľko zaplatili za dlh, ktorý sa predtým považoval za bezcenný,

S.  keďže v mnohých rozvojových krajinách existujú viacnásobné dane z príjmu fyzických a právnických osôb založené nielen na príjme a dividendách, ale aj na hospodárskych odvetviach, čo znamená, že sektorové rozdeľovanie zdrojov je narušené rozdielmi v daňových sadzbách,

T.  keďže dodržiavanie daňových povinností by sa malo vymedziť ako pripravenosť zaplatiť na správnom mieste a v správnom čase, pričom pojem správny znamená, že ekonomická podstata uskutočnených transakcií sa zhoduje s miestom a s formou, v ktorej sú predkladané na daňové účely,

I.         Význam daní pre plnenie RCT

1.  súhlasí s Komisiou, že efektívne a spravodlivé daňové systémy majú pre znižovanie chudoby, dobrú správu a budovanie štátu zásadný význam;

2.  víta iniciatívu Komisie, ktorá má za cieľ posilniť kapacity dobrej správy v daňových záležitostiach pre rozvoj, a považuje za potrebné vytvoriť regulačný rámec určený na podporu medzinárodnej spolupráce v oblasti daní, transparentnosti, rozvoja verejného a súkromného sektora a hospodárskeho rastu;

3.  zdôrazňuje, že pomer dane k HDP v rozvojových krajinách dosahuje od 10 do 20 % oproti 25 až 40 % v rozvinutých krajinách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že darcovia doteraz poskytli príliš malú podporu pomoci v oblasti daní; víta v tejto súvislosti návrh Komisie poskytovať väčšiu pomoc rozvojovým krajinám pri uskutočňovaní daňových reforiem a posilňovaní daňovej správy, pokiaľ ide o ERF pre krajiny AKT, nástroj financovania rozvojovej spolupráce a nástroj európskeho susedstva a partnerstva, ako aj podporu vnútroštátnym orgánom dohľadu, parlamentom a neštátnym subjektom;

4.  poznamenáva, že väčší dôraz by sa mal klásť na úsilie v záujme budovania kapacít v rozvojových krajinách s cieľom pomôcť im účinne využívať výmenu informácií a účinne bojovať proti daňovým únikom prostredníctvom vlastnej internej legislatívy;

Ťažkosti, ktorým čelia rozvojové krajiny pri získavaní daňových príjmov

5.  konštatuje so znepokojením, že daňové systémy v mnohých chudobných krajinách naďalej charakterizuje mimoriadne úzky daňový základ, oslobodenie od dane pre elitu, daňové prázdniny pre podniky poskytujúce silný stimul k daňovým únikom, keďže zdaňované podniky môžu vytvárať hospodárske vzťahy s vyňatými podnikmi s cieľom presúvať zisky, neevidovanie veľkej časti príjmov z prírodných zdrojov a veľký objem nezákonných kapitálových tokov súvisiacich s rozsiahlymi daňovými únikmi;

6.  zdôrazňuje, že príjmy z daní sa nesmú považovať za alternatívu k zahraničnej pomoci, ale skôr za kľúčový prvok verejných príjmov umožňujúci rozvoj týchto krajín;

7.  poukazuje na to, že efektívne, progresívne a spravodlivé daňové systémy majú pre rozvoj zásadný význam, keďže prispievajú k financovaniu poskytovania verejných statkov a k budovaniu štátu a dobrej správe, ďalej poukazuje na to, že cieľom chudobných krajín musí byť nahradenie závislosti od zahraničnej pomoci daňovou sebestačnosťou a že daňové úniky a vyhýbanie sa daniam však bránia plneniu týchto rozvojových cieľov;

8.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že daňové raje oslabujú demokratickú správu, zvyšujú rentabilnosť hospodárskej kriminality, podporujú tzv. vyhľadávanie renty (rent-seeking) a zvyšujú nerovné rozdelenie daňových príjmov; nalieha na EÚ, aby boj proti daňovým rajom a korupciou postavila do popredia vo svojom programe v oblasti medzinárodných financií a rozvojových inštitúcií;

9.  pripomína, že daňové úniky predstavujú pre rozvojové krajiny značnú finančnú stratu a že opatrenia na boj proti daňovým rajom a daňovým únikom sú jednou z priorít EÚ s cieľom poskytnúť rozvojovým krajinám účinnú pomoc pri získaní prístupu k ich príjmom z daní; pripomína, že v tejto súvislosti je potrebné prijať primerané opatrenia na európskej a medzinárodnej úrovni v súlade so záväzkami, ktoré prijala najmä skupina G20;

10. pripomína, že hoci pozitívne účinky dohôd o hospodárskom partnerstve sa prejavia až v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte, straty z príjmov sú bezprostredným dôsledkom zníženia colných poplatkov;

11. zdôrazňuje, že dodatočná pozornosť by sa mala venovať ťažkostiam, na ktoré rozvojové krajiny narazili pri zvyšovaní domácich príjmov v globálnych súvislostiach, pričom sa udelili viaceré výnimky veľkým domácim a zahraničným podnikom s cieľom prilákať investície; vyzýva EÚ, aby pomáhala rozvojovým krajinám pri vytváraní daňových systémov, ktoré im umožnia profitovať z procesu globalizácie;

12. zdôrazňuje, že najchudobnejšie krajiny majú ťažkosti nahradiť pokles daní z obchodu, ktorý je dôsledkom súčasnej globálnej liberalizácie obchodovania, inými druhmi domácich zdrojov, ktorými nahradili v najlepšom prípade približne 30 % výpadku svojich daní z obchodu;

13. zdôrazňuje, že daňové raje prostredníctvom zvyšovania konkurencie v prípade mobilného kapitálu narušujú suverenitu rozvojových krajín zdaňovať výnosy z kapitálu ako prostriedok rozširovania daňového základu, pretože daňové raje už majú užší daňový základ než bohaté krajiny;

14. pripomína, že informačná asymetria, ktorá vyplýva z pravidiel daňových rajov o utajení, znižuje účinnosť medzinárodných finančných trhov, pretože to vedie k vyšším rizikovým prirážkam, a tým aj k zvýšeným nákladom na požičiavanie pre bohaté i chudobné krajiny;

15. uznáva, že kvalitatívne a kvantitatívne zlepšenie mobilizácie vnútroštátnych finančných zdrojov rozvojových krajín prinesie primerané výsledky v dlhodobom horizonte; vyzýva Európsku úniu, aby zachovala svoju ponuku pomoci vo všetkých jej formách, pokiaľ ju rozvojové krajiny budú považovať za potrebnú na financovanie svojho rozvoja;

II.       Podpora účinných, efektívnych, spravodlivých a udržateľných daňových systémov

16. pripomína, že dobrá správa a kvalita inštitúcií predstavuje najdôležitejší stimul pre ekonomickú prosperitu; nalieha preto na Komisiu, aby pomáhala daňovým orgánom, justičným a protikorupčným agentúram v rozvojových krajinách pri ich úsilí vybudovať progresívny a udržateľný daňový systém, ktorý by prípadne priniesol „dividendu zo spravovania“ prostredníctvom zvýšenej legitimity a zodpovednosti, a aby účinne integrovala zásady dobrej správy v daňových záležitostiach do plánovania, vykonávania a monitorovania národných a regionálnych strategických dokumentov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby plnili svoje záväzky týkajúce sa pomoci v súvislosti s daňami a aby bojovali proti podplácaniu zo strany podnikov usadených vo ich jurisdikciách, ktoré pôsobia v rozvojových krajinách; odporúča, aby Komisia zapojila národné parlamenty rozvojových krajín do rozpočtového postupu, čím by posilnila harmonický vzťah a podporila väčšiu transparentnosť tohto procesu;

17. pripomína, že dobrú správu v daňovej oblasti nemožno exportovať alebo vnucovať zvonka a že každý štát má možnosť rozhodovať o svojej daňovej politike; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a vlády jednotlivých štátov, aby sa nebránili a spolupracovali s každou krajinou, ktorá by sa rozhodla dôsledne a spravodlivo zvýšiť daňové zaťaženie zahraničných podnikov pôsobiacich na jej území, najmä v oblasti ťažby primárnych zdrojov, ktoré sú pre rozvojové krajiny významným bohatstvom;

18. vyzýva Komisiu, aby začlenila doložku o správe v oblasti daní vrátane jej uplatňovania do príslušných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami;

19. zdôrazňuje, že znižovanie colných príjmov predovšetkým v dôsledku dohôd o hospodárskom partnerstve s Európskou úniou má negatívny vplyv na bezprostredne dostupné finančné zdroje rozvojových krajín; v tejto súvislosti a v záujme náhrady týchto strát vyzýva Komisiu, aby nabádala rozvojové krajiny, aby v rámci prípadnej pomoci zameranej na zlepšenie vnútroštátnych daňových systémov uprednostňovali priame progresívne dane pred nepriamymi daňami; týka sa to najmä daní, ktoré sa uplatňujú na spotrebu a ktoré majú zo svojej podstaty výraznejší dosah na obyvateľstvo s nízkymi príjmami;

20. žiada, aby sa v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) systematicky vykonávali opatrenia na podporu daňových reforiem, a to v podobe materiálnej (systémy IT), ako aj organizačnej pomoci (vzdelávanie v právnej a daňovej oblasti určené pre pracovníkov pôsobiacich v daňovej správe), pokiaľ o to rozvojová krajina požiada; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť africkým krajinám, ktorým sa stále neposkytuje dlhodobá pomoc v daňovej oblasti;

21. opätovne potvrdzuje, že je potrebné posilniť mieru súdržnosti rozvojovej a obchodnej politiky Európskej únie; pripomína, že hoci v dôsledku krízy sa možno zvýšila nestabilita cien komodít a nastal pokles prílivu kapitálu do rozvojových krajín, Európska únia ako celok vrátane svojich členských štátov zostáva naďalej hlavným poskytovateľom rozvojovej pomoci, ktorá v roku 2009 predstavovala 49 miliárd EUR, čo je 56 % celosvetového objemu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre rozvojové krajiny by malo byť prioritné zavedenie účinného systému zdaňovania s cieľom znížiť ich závislosť od zahraničnej pomoci a ostatných nepredvídateľných vonkajších finančných tokov;

22. žiada posilniť súlad medzi finančnou podporou od EÚ a poskytovaním prístupu na trhy EÚ určitým krajinám a stupňom ich spolupráce, pokiaľ ide o zásady dobrej správy v oblasti daní;

23. víta regionálnu iniciatívu týkajúcu sa spolupráce v daňovej oblasti s cieľom umožniť rozvojovým krajinám, aby prediskutovali úlohu zdaňovania pri budovaní štátu a rozvoji kapacít a vymieňali si najlepšie postupy v oblasti daňovej správy;

24. pripomína, že hlavnou úlohou, ktorá stojí pred chudobnými krajinami, je rozšírenie daňového základu; poukazuje na to, že okrem iných faktorov viedol pokles v daniach z obchodu k zavádzaniu spotrebných daní (DPH alebo energetických daní); domnieva sa, že aj keď DPH môže pomôcť rozšíriť daňový základ v ekonomikách s rozsiahlym neoficiálnym sektorom, nediskriminačný charakter DPH najviac zasahuje chudobných ľudí; domnieva sa, že rozvojová pomoc EÚ by mala uprednostňovať iniciatívy na zlepšenie účinnosti a transparentnosti daňových systémov, napr. prostredníctvom preskúmania spôsobov, akými by si rozvojové krajiny mohli rozšíriť svoj daňový základ/zdroj daňových príjmov prostredníctvom priameho alebo nepriameho zdanenia;

25. pripomína, že rozšírenie obchodných výmen s rozvojovými krajinami musí mať za cieľ podporu trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja týchto krajín; konštatuje, že zrušenie ciel nevyhnutne povedie k strate príjmov z ciel, a preto musí podliehať prísnejšiemu dohľadu, musí byť postupnejšie a musí byť spojené s realizáciou daňových reforiem, ktoré využívajú alternatívne formy príjmov na kompenzáciu deficitu (DPH, daň z nehnuteľností, daň z príjmu);

26. s obavami poznamenáva, že v rokoch 1991 až 2004 došlo každoročne k odlivu miliárd dolárov z afrického kontinentu; osobitne zdôrazňuje, že tieto odlevy sa odhadujú na 7,6 % ročného HDP tohto regiónu, čím sa africké krajiny stávajú čistými poskytovateľmi úverov darcovským krajinám; domnieva sa, že ODA a odpustenie dlhov poskytované rozvinutými krajinami budú len vtedy, ak konkrétne opatrenia prijmú naraz krajiny G20, OECD a EÚ s cieľom zabezpečiť, že potenciálny daňový základ rozvojových krajín nebude ohrozený daňovými únikmi; podnecuje v tejto súvislosti OSA a OECD, aby v úzkej spolupráci s Africkým fórom pre daňovú správu presadzovali svoje kroky v tejto oblasti;

27. trvá na tom, aby vhodné formy nachádzania alternatívnych zdrojov výberu príjmov nenarušovali inováciu, podnikanie a vytváranie MSP, posilňovanie vlastníctva a miestny rozvoj, ale aby ich podporovali;

28. zdôrazňuje, že administratívne náklady hlavne v prípade systému rozdielnych sadzieb DPH by mohli byť príliš vysoké pre rozvojové krajiny, ktorých daňové orgány nie sú vybavené potrebnými finančnými a ľudskými zdrojmi, a preto by mali byť riadne kontrolované; je presvedčený, že v týchto prípadoch by mali spotrebné dane podliehať dôkladnému výberu a úzko sa sústrediť na pár tovarov, pričom by sa malo zohľadňovať to, či ich spotreba nevytvára negatívne externality pre spoločnosť, keďže dopyt po nich nie je zvyčajne neelastický (tabak, alkohol atď.); požaduje v prípade obmedzenia aj identifikáciu a zdaňovanie tých podnikov, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu daňových príjmov (napríklad podniky pôsobiace v ťažbe surovín);

29. zdôrazňuje, že dôležitým predpokladom zvýšenia priameho zdaňovania by malo byť začlenenie neoficiálneho sektora do formálneho hospodárstva a zlepšenie podnikateľského prostredia;

30. zdôrazňuje, že v globálnej súvislosti daňovej súťaže rozvojové krajiny získavajú väčšinu svojich daňových príjmov z kapitálu a majú obmedzenú možnosť výberu alternatívnych daní; poznamenáva, že pokles v daňových výnosoch zapríčinený takouto súťažou by sa mal riešiť rozšírením daňového základu alebo celkovým zdržaním sa takejto súťaže, ak to bude vhodné a ak dôjde k ohrozeniu ďalších faktorov v rámci súťaže o priame zahraničné investície, ako je dobrá správa, právna istota a zabránenie znárodňovaniu; zdôrazňuje, že krajiny z nízkym príjmom potrebujú kapacity na účinné rokovanie s nadnárodnými spoločnosťami s cieľom zabezpečiť spravodlivý podiel na ziskoch podnikov, a pripomína, že tieto krajiny by mali mať primeraný politický priestor na presadzovanie kontrol kapitálu, ako je právo na výber a prerozdelenie daňových výnosov, čo je kľúčovým kritériom suverenity a legitimity štátov, a preto aj predpokladom dobrej správy;

31. zdôrazňuje, že francúzska vláda zadala výskum na tému politické stimuly zdaňovania, no vyžaduje sa viac; preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či rozdielne prístupy k poskytovaniu pomoci, t. j. granty oproti úverom, by mohli pomôcť obmedziť alebo nahradiť potenciálne negatívne účinky pomoci na zvyšovanie výnosov, a či rozpočtová podpora a súvisiace zlepšenia v transparentnosti a účinnosti riadenia verejných výdavkov prispievajú v dlhšom období k zvýšenej ochote občanov platiť dane;

32. poznamenáva, že sa malá pozornosť venuje tomu, ako môžu vlády využívať daňové politiky na zníženie nerovností v príjme a blahobyte prostredníctvom minimalizovania existujúcich rodových rozdielností v daňových záväzkoch;

33. vyzýva na zameranie sa na zásady neutrality, rovnosti a jednoduchosti v súvislosti s daňovými systémami v rozvojových krajinách, ktoré by sa mali dosiahnuť prostredníctvom:

a) dane, ktorá pri svojom zvýšení nezasiahne väčší podiel príjmu chudobného obyvateľstva, ale väčší podiel príjmu alebo bohatstva daňového poplatníka;

b) dane, ktorá nebude diskriminačná na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, druhu domácnosti, občianstva ani občianskeho stavu;

c) jasného, jednoduchého a transparentného daňového systému, ktorý vylučuje rôzne spôsoby neželaných interpretácií daňových zákonov s cieľom získať rozsiahle daňové zníženia na úkor sociálnych výdavkov;

d) rovnakého zaobchádzania na daňové účely so skutočnými ziskami a skutočnými stratami z akéhokoľvek zdroja príjmu, čo znamená, že zisky sú zdaniteľné a straty odpočítateľné;

e) úrovne zdanenia, ktorá je pevne spätá s rozličnými fázami hospodárskeho rozvoja;

f) zjednotenia rozdielnych sadzieb korporátnej dane z príjmu prostredníctvom výpočtu sadzby dane na základe objemu činnosti namiesto obchodných odvetví;

34. domnieva sa, že je potrebné, aby OECD vypracovala nové usmernenia pre transferové oceňovanie, ktoré je nevyhnutným prostriedkom na to, aby sa niektorým nadnárodným spoločnostiam zabránilo v transfere ich ziskov do krajín s najvýhodnejšími daňovými systémami a aby sa zabezpečilo, že svoje dane zaplatia v krajinách (vrátane rozvojových krajín), v ktorých skutočne dosiahli zisk;

35. domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť daňový systém s nízkymi daňovými sadzbami pre nízke a stredne vysoké príjmy, ktorý bude vychádzať zo širšieho základu dane a vylučovať všetky daňové výnimky a zvýhodnenia na základe voľného uváženia, aj pokiaľ ide o ťažobný priemysel; zdôrazňuje potrebu verejných investícií do projektov, ktoré majú pozitívny vplyv na miestnej úrovni v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti bez toho, aby sa umožnila akákoľvek forma daňového dampingu;

III.      Úsilie o transparentné, na spoluprácu zamerané a spravodlivé medzinárodné daňové prostredie

Nesprávne stanovovanie obchodných cien

36. zdôrazňuje, že nesprávne stanovovanie obchodných cien je jednou z najvýznamnejších stimulov nezákonného odlevu finančných prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby prispela k rozšíreniu verejných znalostí o týchto otázkach v rozvojových krajinách a aby vypracovala konkrétne návrhy s cieľom zabezpečiť, aby skupina G20, organizácie OECD, OSN a WTO zvážili prijatie širšieho súboru ukazovateľov a metód na riešenie problému nesprávneho stanovovania obchodných cien, medzi ktorými sa ako sľubná metóda odhaľovania nesprávneho ocenenia transakcií ukázali „metódy porovnávania ziskov“, používané USA;

37. vyzýva, aby sa vyvinuli kroky proti nelegitímnemu manipulovaniu ceny za prevod (TPM) a preskúmali celosvetové daňové pravidlá, ktoré presahujú metódu porovnateľných ziskov, v prípade, že existujú iné sľubnejšie alternatívy, ktoré účinnejšie riešia problematiku nesprávneho oceňovania; zdôrazňuje, že EÚ, G20 a WTO by vo všeobecnosti mali sústrediť svoje úsilie na prístupy, ktoré vychádzajú z tzv. zásady nezávislého vzťahu (ALP), ktorá uvádza, že transakcie podliehajúce dani musia podliehať rovnakým podmienkam, ako transakcie, ktoré by sa uskutočnili medzi nezávislými podnikmi;

38. naliehavo žiada EÚ, aby v rámci G20 a OECD obhajovala zásadu automatickej výmeny daňových informácií v súlade so smernicou EÚ o zdaňovaní úspor ako spôsob obmedzenia nezákonných finančných tokov v jurisdikciách umožňujúcich utajovanie informácií (secrecy jurisdictions);

39. vyzýva na zavedenie dane z finančných transakcií, príjem z ktorej by zlepšil fungovanie trhu tým, že by sa obmedzili špekulácie, a prispelo by sa k financovaniu globálnych verejných statkov, ako je rozvoj a boj proti zmene klímy, a k zníženiu verejných deficitov; domnieva sa, že takáto daň by mala mať čo najširší základ, ale ak to tak nebude, daň z finančných transakcií by sa mala zaviesť ako prvý krok na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti, pričom by zohľadnila rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni a prípadne predložila konkrétne legislatívne návrhy;

40. navrhuje začleniť osobitné ustanovenie o dobrej správe v oblasti daní do revízie Dohody z Cotonou;

41. vyzýva členské štáty EÚ, aby v rámci svojich programov dvojstrannej pomoci prijali podobné opatrenia;

Ťažobný priemysel

42. naliehavo požaduje vypracovanie iniciatív na podporu väčšej transparentnosti príjmov z prírodných zdrojov, okrem iného prostredníctvom Dohovoru OECD o boji proti podplácaniu a iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle; víta prijatie Konžského zákona o nerastoch z konfliktných oblastí a úpravy z dôvodu transparentnosti k zákonu o finančnej regulačnej reforme a žiada Komisiu, aby navrhla legislatívnu iniciatívu v tomto zmysle bez toho, aby sa znižovala zodpovednosť vlád v rozvojovom svete, a bez toho, aby sa na podniky uvaľovala zbytočná byrokratická záťaž, čo už kritizovali zainteresované strany v rozvojovom svete a čo by sa mohlo ukázať ako kontraproduktívne;

43. zdôrazňuje, že čerpanie prírodných zdrojov by sa malo uskutočňovať s cieľom pomôcť krajine splniť jej širšie sociálne a hospodárske ciele, čo pre vlády v rozvojových krajinách znamená zdôraznenie vízie zapadnutia odvetvia zdrojov do ekonomickej budúcnosti krajiny v prípade, že to bude spoločným cieľom s medzinárodnými zúčastnenými stranami a odborníkmi; domnieva sa, že pre niektoré krajiny môže byť najlepším riešením ponechanie zdrojov na využitie v budúcnosti, zatiaľ čo pre iné to môže byť rýchla ťažba ako dočasný zdroj domácich príjmov, aby sa vytvorili príjmy na udržanie investícií potrebných pre rast a na vykrytie naliehavých ľudských potrieb;

44. zdôrazňuje, že rozvojové krajiny by mali byť rovnocennými partnermi pri rokovaní a prijímaní nových iniciatív v odvetví ťažby zdrojov surovín; zdôrazňuje, že nové pravidlá v tejto oblasti by mali mať formu všeobecných medzinárodných noriem, aby sa predišlo vytvoreniu ďalších nesúrodých nariadení, ktoré by boli kontraproduktívne z pohľadu vlád, daňových správ a medzinárodných spoločností;

45. zdôrazňuje, že návrhy Komisie a mimovládne iniciatívy za transparentnosť v súvislosti s odvetvím ťažobného priemyslu, napríklad Charta prírodných zdrojov, Rovníkové zásady a Usmernenia pre investorov a podniky v súvislosti s kritickými zdrojmi sú v skutočnosti podporujúce podnikanie; vytvárajú právnu bezpečnosť, udržateľné dlhodobé partnerstvá a slúžia ako ochrana proti opätovnému znárodňovaniu, otváraniu rokovaní alebo vyhosteniu; poznamenáva, že existujú problémy, ktoré treba taktiež riešiť, napríklad skutočnosť, že podniky by museli zverejniť komerčne citlivé informácie, ktoré by im spôsobili konkurenčnú nevýhodu, alebo že niektoré dohody s vládami vychádzajú z utajovaných informácií;

46. poznamenáva, že renty získané zo zdrojov by sa vždy mali považovať za dočasné prostriedky na zvýšenie domácich príjmov; zdôrazňuje, že úspech v zdaňovaní zdrojov často prináša pokroky v priamych daniach, ako korporátne dane z príjmu a nedaňové príjmy, ako sú poplatky;

47. zdôrazňuje, že veľký počet štátov využívajúcich prínosy z renty z prírodných zdrojov, najmä z ropy a surovín, majú málo stimulov k tomu, aby boli zodpovedné, agilné alebo účinné; pripomína, že silné mechanizmy inštitucionálnej a demokratickej kontroly sú kľúčové v boji proti hospodárskej kriminalite; osobitne vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju rozvojovú pomoc zameranú na formuláciu kontraktov medzi nadnárodnými spoločnosťami a rozvojovými krajinami o otázkach využívania prírodných zdrojov;

48. žiada Komisiu a Radu, aby sa viac zaoberali iniciatívou za transparentnosť v ťažobnom priemysle prostredníctvom, a to aj prostredníctvom poskytovania financií a účasti v jej riadiacich orgánoch;

49. pripomína, že kvalita finančného výkazníctva má pre účinný boj proti daňovým únikom zásadný význam; domnieva sa, že výkazníctvo podľa krajín má kľúčový význam pre ťažobný priemysel, ale pripomína, že by to bolo rovnako prínosné pre investorov do všetkých odvetví, čím by sa prispelo k celkovej dobrej správe; žiada preto Komisiu, aby podporovala začlenenie požiadavky do medzinárodného štandardu finančného výkazníctva IASB, aby všetky nadnárodné spoločnosti vykazovali svoje príjmy a zaplatené dane podľa jednotlivých krajín; pripomína, že takáto požiadavka je v súlade s potrebou zlepšiť sociálnu zodpovednosť nadnárodných podnikov; vyzýva Komisiu, aby začlenila výkazníctvo podľa krajín do svojej reformy smerníc o účtovníctve;

50. požaduje zavedenie povinností finančného výkazníctva podľa jednotlivých krajín v prípade cezhraničných spoločností vrátane ziskov pred zdanením a po ňom s cieľom posilniť transparentnosť a prístup daňových správ k relevantným údajom; domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť, aby boli jednotne zahrnuté všetky odvetvia a spoločnosti, EÚ by mala zaviesť túto zásadu ako súčasť nadchádzajúcich revízií smernice o transparentnosti a smerníc EÚ o účtovníctve, pričom by Komisia na medzinárodnej úrovni mala vyvíjať tlak na IASB, aby urýchlene vytvorila príslušnú komplexnú normu; opätovne žiada Komisiu, aby do nasledujúcich šiestich mesiacov podala Parlamentu správu o výsledku jej verejnej konzultácie a jej rokovaniach s IASB.

51. zdôrazňuje význam výkazníctva podľa jednotlivých krajín a žiada, aby sa rokovania v tejto oblasti zintenzívnili, pričom

a)  vlády a medzinárodné zoskupenia (vrátane G20 a OSN) by mali podporiť štandardy finančného výkazníctva podľa jednotlivých krajín a formálne požiadať Radu pre medzinárodné účtovné štandardy, aby ich schválila;

b)  OECD by mala pokračovať v štúdii uskutočniteľnosti výkazníctva podľa jednotlivých krajín a v priebehu roka 2011 podať o tom správu G20 a OSN;

c)   Rada pre medzinárodné účtovné štandardy by mala prijať nový štandard, ktorý by zahŕňal výkazníctvo podľa krajín;

d)  občianska spoločnosť a médiá by mali v budúcnosti využívať informácie zverejnené v rámci výkazníctva podľa jednotlivých krajín, aby bolo možné brať vlády a nadnárodné spoločnosti na zodpovednosť;

Zlepšenie koordinácie darcov

52. berie na vedomie zistenie z mapovacej štúdie ITC, z ktorej vyplýva potreba ďalšej koordinácie darcov v oblasti daní a rozvoja; podnecuje Komisiu, aby podnikla iniciatívy v tomto smere a zintenzívnila podporu mnohostranných a regionálnych iniciatív, ako sú Africké fórum pre daňovú správu a Medziamerické centrum daňových správ;

Zlepšenie medzinárodnej štruktúry na boj proti daňovým rajom

53. zdôrazňuje, že prostredníctvom štandardnej oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) sa nepodarí odstrániť celosvetovú chudobu, ak nebudú v rámci G20, OECD a EÚ prijaté ambiciózne opatrenia proti daňovým rajom a škodlivým daňovým štruktúram;

54. konštatuje, že od samitu G20 z 2. apríla 2009 sa zámorské (offshore) finančné centrá zaviazali dodržiavať normy OECD týkajúce sa transparentnosti a výmeny informácií; konštatuje však, že škodlivé štruktúry daňových rajov naďalej existujú; opäť vyzýva na prijatie opatrení nad rámec OECD s cieľom bojovať proti daňovým rajom vzhľadom na ich rôzne nedostatky; v tejto súvislosti opätovne pripomína svoje obavy z toho, že medzinárodné štandardy OECD vyžadujú výmenu informácií na základe žiadosti, ale neexistuje automatická výmena informácií ako v rámci smernice o zdaňovaní úspor; kritizuje tiež skutočnosť, že OECD umožňuje vládam vyhnúť sa tomu, aby boli uvedené na jej čiernom zozname, iba na základe sľubu, že sa podriadia zásadám výmeny informácií bez toho, aby sa ubezpečila, že sa tieto zásady účinne uplatňujú v praxi; zároveň sa domnieva, že požiadavka uzatvoriť dohody s ďalšími 12 krajinami, aby mohli byť vyškrtnuté z čierneho zoznamu, je sporná, pretože sa nezakladá na žiadnych kvalitatívnych ukazovateľoch objektívneho hodnotenia spĺňania praktík dobrej správy;

55. zdôrazňuje, že až 800 miliárd EUR sa každoročne vytráca z rozvojových krajín do daňových rajov a stráca sa v nezákonných finančných tokoch; poznamenáva, že väčšia transparentnosť vo finančnom procese by bola kľúčovým krokom smerom k odstraňovaniu chudoby a k významnému vytváraniu hodnôt;

56. domnieva sa, že automatická výmena informácií by sa mala uskutočňovať za každých okolností; víta v tejto súvislosti návrh Komisie na administratívnu spoluprácu v daňovej oblasti s cieľom rozšíriť spoluprácu medzi členskými štátmi, zahrnúť všetky druhy daní, zrušiť bankové tajomstvo a zaviesť automatickú výmenu informácií ako všeobecné pravidlo;

57. víta skutočnosť, že niektoré členské štáty sú signatármi Dohovoru Rady Európy a OECD o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových otázkach, a nalieha na 17 členských štátov, ktoré nie sú signatármi, aby dohovor podpísali;

58. vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju činnosť a prijala konkrétne opatrenia, ako napríklad sankcie, proti daňovým únikom a nezákonnému odlevu kapitálu; žiada Radu, aby preskúmala možnosť viacstranného mechanizmu automatickej výmeny daňových informácií v úzkej spolupráci s výborom expertov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach;

59. vyzýva Komisiu, aby prijala prísnejšie kritériá určovania daňových rajov a usilovala sa o dosiahnutie medzinárodne záväznej mnohostrannej dohody o automatickej výmene informácií týkajúcich sa daní, a to i v prípade trustov a nadácií, ktorou by sa zaviedli opatrenia pre prípad nedodržania stanovených povinností; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvojové krajiny v ich boji proti nezákonnému odlevu a úniku kapitálu, čo sa považuje za závažnú prekážku mobilizácie domácich príjmov na rozvoj; upriamuje pozornosť Komisie najmä na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov(8) a na opatrenia odporúčané na boj proti daňovým rajom;

60. vyjadruje znepokojenie nad nepriaznivým dosahom daňových dohôd na rozdelenie daňových príjmov; konštatuje, že metóda určovania práva na zdanenie podľa sídla, a nie podľa krajiny pôvodu prispieva k zvýhodňovaniu daňových rajov; domnieva sa, že daňové dohody by sa mali preskúmať z hľadiska spravodlivosti, s čím súvisí možnosť poskytnúť primárne právo na zdanenie v krajine pôvodu, kde sa činnosť skutočne vykonáva;

61. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že G20 doposiaľ nepredložila jasný harmonogram a konkrétny mechanizmus sankcií na účinný boj proti daňovým rajom; požaduje prijatie medzinárodného dohovoru s cieľom odstrániť škodlivé daňové štruktúry, ktorý by obsahoval sankcie pre nespolupracujúce jurisdikcie, ako aj pre finančné inštitúcie, ktoré spolupracujú s daňovými rajmi; naliehavo žiada EÚ, aby prijala opatrenia podobné zákonu USA na zastavenie zneužívania daňových rajov a aby zvážila možnosť odňatia bankovej licencie finančným inštitúciám, ktoré operujú s daňovými rajmi;

62. domnieva sa, že EÚ by mala tiež zabezpečiť dôslednosť pri dodržiavaní noriem v oblasti obozretného dohľadu, zdaňovania a prania špinavých peňazí, a to v rámci EÚ i medzinárodnej úrovni;

63. vyzýva k medzinárodnému zverejneniu štruktúr dravých fondov s cieľom identifikovať ich a zakázať ich činnosti;

64. žiada, aby sa v rámci dohody o hospodárskom partnerstve vypracoval nezávislý monitorovací mechanizmus na hodnotenie čistého daňového dosahu vyplývajúceho zo zrušenia ciel, ako aj na hodnotenie pokroku dosiahnutého v oblasti daňovej reformy za každú krajinu; žiada, aby sa zaviedla doložka pre povinnú komplexnú revíziu všetkých dohôd o hospodárskom partnerstve do troch až piatich rokov a aby sa zmenili a doplnili ustanovenia každej dohody, aby vo väčšej miere umožňovali odstránenie chudoby, trvalo udržateľný rozvoj a regionálnu integráciu; ďalej žiada, aby sa vykonala povinná revízia pokroku jednotlivých krajín pri realizácii daňových reforiem alebo účinného vyberania daní v súlade s najnovšou aktualizáciou vzorového dohovoru OECD o daniach z príjmu a kapitálu;

65. zdôrazňuje, že administratívy v rozvojových krajinách musia spolupracovať, ak nie sú súčasťou príslušných ministerstiev financií, najmä v oblasti daňovej a rozpočtovej politiky, takým spôsobom, ktorý nepodnecuje rivalitu a nevraživosť, ale ktorý podporuje dobré vzťahy a dobrú správu daňových záležitostí;

66. vyzýva k vytvoreniu alebo (ak už existujú) k inštitucionálnemu zlepšeniu takzvaných (semi-) autonómnych príjmových orgánov (ARA) prostredníctvom primeraných systémov kontroly a protiváhy, aby sa predišlo zneužívaniu daňových orgánov samoúčelnými politickými rozhodnutiami a zabezpečilo, že nebudú využívané ako súkromný zdroj príjmu alebo ako nástroj na zastrašovanie politických oponentov;

67. zdôrazňuje v tejto súvislosti, že vysoký štatút a riadiaca autonómia ARA by sa mala kompenzovať pluralistickými pravidlami riadenia, ktoré zabezpečia:

a) že ARA má zaručený rozpočet, ktorý nemožno zmeniť vládnou mocou;

b) že jej štatutárne zodpovednosti a právomoci budú zakotvené v právnych predpisoch a budú môcť byť chránené políciou a súdmi;

c) že vymenovania do dozornej rady (ktorá sa má zriadiť) vykonajú rôzne verejné orgány (rôzne ministerstvá, podnikateľské odvetvie a združenia právnych zástupcov);

d) že vymenovania do dozornej rady sú dlhodobého a stáleho charakteru;

e) a že riadiaci a technickí pracovníci sa budú zodpovedať výlučne dozornej rade;

68. domnieva sa, že vypracovanie účinného daňového systému v rozvojových krajinách sa musí stať kľúčovým prvkom ich verejných financií; domnieva sa, že nová investičná politika EÚ v rozvojových krajinách by mala prispieť k vytvoreniu prostredia, ktoré bude priaznivejšie pre súkromné zahraničné a domáce investície, a podmienok na účinnejšiu medzinárodnú pomoc; pripomína, že investičná politika EÚ sa musí zameriavať na rozvoj MSP, okrem iného aj poskytovaním mikroúverov, a podporovať inovácie, efektívnosť verejných služieb, verejno-súkromné partnerstvá a transfer vedomostí v záujme podpory rastu;

69. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0020.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0089.

(3)

Prijaté texty, P7_TA-PROV(2010)0210.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2009)0028.

(5)

Prijaté texty, P6_TA(2009)0330.

(6)

Ú. v. EÚ C 282E, 6.11.2008, s. 323.

(7)

Pozri napríklad štúdiu Baunsgaard & Keen (2005), uvedenú v správe MMF z 15. februára 2005 s názvom Dealing with the Revenue Consequences of Trade Reform (Vyrovnanie sa dôsledkami reformy obchodu v oblasti príjmov), v ktorej MMF vyvodila záver, že mnoho krajín s nízkymi príjmami a niektoré krajiny so stredne vysokými príjmami zaznamenali ťažkosti pri nahrádzaní daňových príjmov z obchodovania.

(8)

Prijaté texty, P6_TA(2009)0325.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Východiská

Európska komisia vydala v apríli 2009 oznámenie s názvom Podpora dobrej správy v daňových záležitostiach, s cieľom otvoriť diskusiu o konkrétnych opatreniach, ktoré by sa mohli prijať na lepšiu podporu zásad dobrej správy v oblasti daní (transparentnosť, výmena informácií a spravodlivá daňová súťaž). Komisia ďalej vydala pracovný dokument s názvom Dane a rozvoj – Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach.

Cieľom dokumentu Komisie je zlepšenie súčinnosti medzi daňovými a rozvojovými politikami, zvýšenie ich účinnosti na základe zistenia ťažkostí, s ktorými sa stretávajú rozvojové krajiny pri mobilizácii príjmov získaných z daní, vrátane vnútroštátnych a medzinárodných faktorov, pričom sa navrhujú možné spôsoby, ako môže EÚ v tejto oblasti vykonať viac a lepšie využívať existujúce fondy a nástroje.

Okrem toho Európsky parlament vo februári 2010 prijal uznesenie na túto istú tému.

1. Pripomienky k dokumentu Komisie

Pozitívne aspekty:

Dosahovanie RCT a správa v oblasti daní

Komisia jasne uznáva prepojenie medzi dosahovaním RCT a správou v oblasti daní. Zdaňovanie má zásadný význam v tom, že predstavuje základ pre zodpovedný a reakcieschopný demokratický systém.

Zásada vlastnej zodpovednosti za rozvojové stratégie

EÚ sa zaviazala k zásade vlastnej zodpovednosti za rozvojové stratégie a uznáva primárnu zodpovednosť rozvojových krajín zlepšiť ich systémy príjmov podľa ich vlastných hospodárskych a politických okolností a rozhodnutí.

Účasť na podpore daňových systémov rozvojových krajín

Cieľom Komisie je využiť nástroje EÚ na poskytovanie väčšej podpory pri navrhovaní daňových systémov rozvojových krajín a vykonávaní zásad dobrej správy v oblasti daní, a to konkrétne tým, že bude venovať väčšiu pozornosť účinnému začleneniu zásad dobrej správy v daňovej oblasti do plánovania, vykonávania a monitorovania národných a regionálnych strategických dokumentov.

Štandard finančného výkazníctva podľa jednotlivých krajín

Komisia podporuje vytvorenie štandardu finančného výkazníctva podľa jednotlivých krajín pre nadnárodné spoločnosti ako nástroj na odhaľovanie praktík daňových únikov a vyhýbania sa daniam v medzinárodnom meradle. Je tiež potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v oznámení o podnikovej sociálnej zodpovednosti sa zváži možnosť vyvinutia systému povinného zverejňovania informácii o riadení v ročnej účtovnej závierke.

Medzinárodný dialóg a spolupráca v daňových záležitostiach

Komisia má v úmysle zintenzívniť medzinárodný dialóg a spoluprácu v daňových záležitostiach, najmä posilnením účasti rozvojových krajín na príslušných medzinárodných fórach.

Dohody o výmene daňových informácií

Komisia trvá na tom, že je potrebné uzatvárať a implementovať dohody o výmene daňových informácií, a to aj prostredníctvom mnohostranných mechanizmov, pričom by sa vychádzalo zo vzoru smernice EÚ o zdaňovaní príjmu z úspor na základe automatickej výmeny informácií.

Negatívne aspekty:

Colné príjmy

Tento dokument sa nevenuje negatívnemu dosahu liberalizácie obchodu na krajiny s nízkymi príjmami, pokiaľ ide o colné príjmy. Zatiaľ čo sa v dokumente opätovne potvrdzuje potreba prechodu od systému, ktorého zdroje sa zakladajú na vonkajších spoločných tarifách, k iným systémom zdaňovania, obhajuje sa v ňom prehlbovanie regionálnej integrácie prostredníctvom ďalšej liberalizácie obchodu. Komisia takto úplne popiera problémy vznikajúce z dôvodu klesajúcich colných príjmov, najmä v prípade chudobných krajín, ktoré podľa štúdií MMF nahradili v najlepšom prípade 30 % výpadku svojich daní z obchodu. Neboli predložené ani žiadne návrhy na rozšírenie daňového základu v záujme zabezpečenia spravodlivého a progresívneho daňového systému.

Súčasné nedostatky OECD

Cieľom Komisie je nabádať a podporovať rozvojové krajiny, aby prijímali a uplatňovali medzinárodné normy v oblasti daní, avšak bez toho, aby vyslovila kritiku či pripomienky k ich aktuálnym nedostatkom v rámci OECD. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že kódex právania OECD umožňuje vládam vyhnúť sa zápisu na čiernu listinu OECD už len prísľubom, že budú dodržiavať zásady výmeny informácií, z ktorého však zostane len vyhlásenie o zásadách bez toho, aby boli tieto zásady aj skutočne dodržané.

Prijatie a uplatňovanie usmernení OECD pre transferové oceňovanie

Hoci Komisia podporuje prijatie a vykonávanie usmernení OECD pre transferové oceňovanie v rozvojových krajinách, uvádza, že je potrebné preskúmať uplatňovanie zásady nezávislých trhových cien, pričom inú metodiku nenavrhuje.

Klesajúce daňové príjmy

V dokumente sa, žiaľ, nespomína pokles daňových príjmov spôsobený daňovou súťažou medzi krajinami v globalizovanej ekonomike.

Niektoré potrebné kroky

A. Boj proti daňovým rajom

1. Boj proti daňovým rajom je pre dosahovanie RCT kľúčový. Daňové raje sa vskutku podieľajú na oslabovaní kvality inštitúcií a politického systému v rozvojových krajinách. Zvyšujú rentabilitu hospodárskej kriminality, podporujú tzv. vyhľadávanie renty (rent-seeking) a zvyšujú nerovné rozdelenie daňových príjmov.

i) Utajovanie informácií v daňových rajoch vytvára informačnú asymetriu medzi investormi, a tak znižuje efektívnosť medzinárodných finančných trhov. Tento stav vedie k vyšším prirážkam za riziko a zvyšuje tým náklady na pôžičky tak pre bohaté, ako aj pre chudobné krajiny.

ii) Na základe daňových dohôd sa daňové raje stávajú výhodnejším sídlom. Cieľom rozsiahlej siete dvojstranných daňových dohôd je odstrániť potenciálny problém dvojitého zdanenia vyplývajúci zo toho, že podľa medzinárodného daňového práva má právo zdaniť príjmy z kapitálu tak krajina, kde má majiteľ sídlo alebo je registrovaný (zásada sídla), ako aj krajina, kde sa príjmy získavajú (zásada krajiny pôvodu). V prípade daňových rajov, v ktorých sa právnické osoby registrujú iba na daňové účely, vedie uplatňovanie zásady sídla k nerovnému rozdeleniu daňových príjmov, pretože v danom daňovom raji sa skutočne vykonáva len veľmi malá časť hospodárskej činnosti. Za takýchto okolností by podľa zásad spravodlivosti malo právo zdanenia patriť krajine pôvodu.

iii) Zatiaľ čo v mnohých daňových dohodách medzi členmi OECD a rozvojovými krajinami bol vplyv zásady sídla na rozdelenie daní zohľadnený tak, že sa krajine pôvodu poskytlo právo uložiť zrážkovú daň do určitej stanovenej výšky (čím tento systém zabezpečuje, aby aj krajina pôvodu dostala určitú časť daňových príjmov), daňové dohody uzatvorené medzi daňovými rajmi a inými rozvojovými krajinami žiadne ustanovenie o takejto zrážkovej dani neobsahujú.

iv) Daňové dohody medzi daňovými rajmi a rozvojovými krajinami často prispievajú k značnému zníženiu daňového základu rozvojových krajín, zatiaľ čo v mnohých rozvojových krajinách zostávajú jedným z hlavných problémov slabé verejné financie. Daňové dohody okrem toho nepostihnú škodlivé štruktúry, ktoré v daňových rajoch existujú (ako je používanie pravidiel o utajení a fiktívne sídla). Preto je dôležité zabezpečiť, aby daňové dohody neobmedzovali ďalšie konanie zamerané proti daňovým rajom, a preto ich treba zodpovedajúcim spôsobom zrevidovať.

B. Nesprávne stanovovanie obchodných cien

Stanovovanie nesprávnych cien transakcií v rámci skupiny s cieľom previesť zisky z jurisdikcií s vysokým zdanením do jurisdikcií s nízkymi daňami je jednou z najvýznamnejších hnacích síl nezákonného odlevu finančných prostriedkov. Predstavuje to veľký problém tak pre bohaté, ako aj pre chudobné krajiny: vedie to k závažnému narušeniu súťaže medzi vnútroštátnymi a nadnárodnými spoločnosťami a môže to spôsobiť značné straty daňových príjmov. Hoci existujú usmernenia OECD pre transferové oceňovanie nadnárodnými spoločnosťami, existuje aj priestor na ich vylepšenie.

C. Nedostatky medzinárodnej štruktúry z hľadiska boja proti daňovým rajom

Aj keď otázkami týkajúcimi sa škodlivého dosahu daňových rajov sa zaoberajú viaceré medzinárodné organizácie (OECD, MMF, FATF, FSF, OSN), mandát žiadnej z nich nie je priamo zameraný na daňové raje. Medzinárodná spolupráca v tento oblasti sa sústreďuje predovšetkým na pranie špinavých peňazí a na uzatváranie daňových dohôd zahŕňajúcich právo na získanie informácií o špecifických daňových záležitostiach od iných štátov. Okrem toho má medzinárodný rámec viaceré zásadné nedostatky:

· rozvojové krajiny sú z radu iniciatív vylúčené (ako napr. v prípade OECD a FATF);

· žiadna z iniciatív nie je vhodná na odstránenie hlavných problémov týkajúcich sa nezákonných finančných tokov, čo zahŕňa napr. absenciu automatickej výmeny informácií o vlastníctve a nedostatočné informácie o transferovom oceňovaní v rámci spoločností;

· plná účasť na rôznych fórach a iniciatívach si často vyžaduje určitú úroveň odborných znalostí a kapacity, ktoré mnohé rozvojové krajiny nemajú.

D. „Kliatba prírodných zdrojov“

Mnohé krajiny, ktoré možno označiť ako štáty „renty“ (plynú im veľké príjmy z prírodných zdrojov, najmä z ropy a nerastov) a ktoré nemusia ukladať svojim občanom dane, majú tendenciu:

· byť nezávislé od občanov-daňovníkov, a teda ani nereagovať na ich potreby;

· k nízkej motivácii podporovať širší hospodársky rozvoj;

· využívať príjmy z ropy na to, aby si kúpili opozíciu, a na financovanie represívnej vnútornej bezpečnosti;

· k nízkej motivácii budovať účinnú administratívu na výber a správu daní.

Boli prijaté iniciatívy na podporu väčšej transparentnosti, čo sa týka využívania príjmov z prírodných zdrojov vrátane inovatívnych podnikov, ako je napr. iniciatíva za transparentnosť v ťažobnom priemysle. Takéto iniciatívy treba podporovať, pričom nadnárodné obchodné spoločnosti by mali zverejňovať zisky a platené dane podľa jednotlivých krajín, aby bolo možné porovnať, koľko platia v každej rozvojovej krajine, v ktorej pôsobia. Vykazovanie podľa jednotlivých krajín je úzko prepojené s podnecovaním nadnárodných spoločností k sociálnej zodpovednosti.

E. Globalizácia a fiškálne problémy

Globalizácia zhoršuje fiškálne problémy, pretože medzinárodne mobilný kapitál je čoraz ťažšie zdaniť. Tento problém sa týka predovšetkým zdanenia príjmov z kapitálu, ktoré vznikajú spoločnostiam registrovaným v daňových rajoch. Rozvojové krajiny by mali mať potrebný politický priestor na zavedenie kontrol kapitálu a iných opatrení na zamedzenie špekulácií a zabezpečenie stability;

Rozšírenie daňového základu

Rozšírenie daňového základu je kľúčovou prioritou, aby chudobné krajiny mohli dosiahnuť RCT.(1) Za posledných dvadsať rokov došlo v rámci daňových reforiem celosvetovo k posunu od využívania predovšetkým daní z obchodu k zavádzaniu široko koncipovaných spotrebných daní (DPH). Problémom tu zostáva relatívny pokles daní z obchodu (v dôsledku liberalizácie taríf) a zavádzanie spotrebných daní, ako sú DPH alebo energetické dane. Hoci nepriame dane sú praktickým spôsobom na rozšírenie daňového základu v ekonomikách s rozsiahlym neoficiálnym sektorom, DPH nie je ideálnym nástrojom, keďže spočíva v regresívnom systéme zdanenia. DPH má navyše tú nevýhodu, že jej výber je ťažší ako v prípade daní z obchodu, ktoré nahradila. Daňová reforma by mala byť zameraná na rozvoj priameho zdanenia, pričom by sa malo zabezpečiť, aby nadnárodné spoločnosti platili spravodlivý podiel daní.

Zodpovednosť za stratégiu zdanenia

Daňový systém nie je iba technickou záležitosťou, ktorú možno preniesť z jedného kontextu do druhého bez toho, aby sa vzali do úvahy miestne orgány. Prístup darcov musí citlivo zohľadňovať špecifické sociálno-hospodárske prostredie každej krajiny.

Lepšia koordinácia medzi darcami

Darcovia môžu vynaložiť viac úsilia na podporu získavania príjmov v partnerských krajinách spôsobmi, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu správy. Zo štúdie, ktorú v roku 2005 uskutočnil MMF, vyplynulo, že zo 7,1 miliardy USD vynaložených v roku 2005 na dvojstrannú pomoc pre verejnú správu, hospodársku politiku a finančné hospodárenie vo verejnom sektore, bolo len 1,7 % určených na pomoc týkajúcu sa oblasti daní. Údaje za roky 2004, 2003 a 2002 sú 2,7 %, 2,2 % a 3,5 % (v tomto poradí)(2). Okrem toho je potrebné lepšie zohľadniť dosah rôznych spôsobov pomoci na vnútroštátnu zodpovednosť a dane.

(1)

Zatiaľ čo dane z osobných príjmov tvoria približne 7 % HDP v rozvinutých krajinách a platí ich približne 45 % obyvateľstva, v rozvojových krajinách sú to len 2 % HDP a platí ich menej ako 5 % obyvateľstva.

(2)

Zdroj: „Governance, Taxation and Accountability: issues and practices“ (Správa, dane a zodpovednosť: otázky a postupy), OECD 2008.


STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (22.11.2010)

pre Výbor pre rozvoj

k daniam a rozvoju – spolupráci s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach

(2010/2102(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*): Sirpa Pietikäinen

(*) Pridružený výbor – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta iniciatívu Komisie, ktorá má za cieľ posilniť kapacity dobrej správy v daňových záležitostiach pre rozvoj, a považuje za potrebné vytvoriť regulačný rámec určený na podporu medzinárodnej spolupráce v oblasti daní, transparentnosti, rozvoja verejného a súkromného sektora a hospodárskeho rastu;

2.  pripomína, že dobrú správu v daňovej oblasti nemožno exportovať alebo vnucovať zvonka a že každý štát má možnosť rozhodovať o svojej daňovej politike; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a vlády jednotlivých štátov, aby sa nebránili a spolupracovali s každou krajinou, ktorá by sa rozhodla dôsledne a spravodlivo zvýšiť daňové zaťaženie zahraničných podnikov pôsobiacich na jej území, najmä v oblasti ťažby primárnych zdrojov, ktoré sú pre rozvojové krajiny významným bohatstvom;

3.  pripomína, že znižovanie colných príjmov predovšetkým v dôsledku dohôd o hospodárskom partnerstve s Európskou úniou má negatívny vplyv na bezprostredne dostupné finančné zdroje rozvojových krajín; v tejto súvislosti a v záujme náhrady týchto strát vyzýva Komisiu, aby nabádala rozvojové krajiny, aby v rámci prípadnej pomoci zameranej na zlepšenie vnútroštátnych daňových systémov uprednostňovali priame progresívne dane pred nepriamymi daňami; týka sa to najmä daní, ktoré sa uplatňujú na spotrebu a ktoré majú zo svojej podstaty výraznejší dosah na obyvateľstvo s nízkymi príjmami;

4.  poukazuje na to, že efektívne, progresívne a spravodlivé daňové systémy majú pre rozvoj zásadný význam, keďže prispievajú k financovaniu poskytovania verejných statkov a k budovaniu štátu a dobrej správe, ďalej poukazuje na to, že cieľom chudobných krajín musí byť nahradenie závislosti od zahraničnej pomoci daňovou sebestačnosťou a že daňové úniky a vyhýbanie sa daniam však bránia plneniu týchto rozvojových cieľov;

5.  vyzýva Komisiu, aby prijala prísnejšie kritériá určovania daňových rajov a usilovala sa o dosiahnutie medzinárodne záväznej mnohostrannej dohody o automatickej výmene informácií týkajúcich sa daní, a to i v prípade trustov a nadácií, ktorou by sa zaviedli opatrenia pre prípad nedodržania stanovených povinností; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvojové krajiny v ich boji proti nezákonnému odlevu a úniku kapitálu, čo sa považuje za závažnú prekážku mobilizácie domácich príjmov na rozvoj; upriamuje pozornosť Komisie najmä na správu P6 – TA(2009)0325 a na opatrenia odporúčané na boj proti daňovým rajom;

6.  vyzýva na zavedenie dane z finančných transakcií, príjem z ktorej by zlepšil fungovanie trhu tým, že by sa obmedzili špekulácie, a prispelo by sa k financovaniu globálnych verejných statkov, ako je rozvoj a boj proti zmene klímy, a k zníženiu verejných deficitov; domnieva sa, že takáto daň by mala mať čo najširší základ, ale ak to tak nebude, daň z finančných transakcií by sa mala zaviesť ako prvý krok na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti, pričom by zohľadnila rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni a prípadne predložila konkrétne legislatívne návrhy;

7.  víta regionálnu iniciatívu týkajúcu sa spolupráce v daňovej oblasti s cieľom umožniť rozvojovým krajinám, aby prediskutovali úlohu zdaňovania pri budovaní štátu a rozvoji kapacít a vymieňali si najlepšie postupy v oblasti daňovej správy;

8.  uvedomuje si, že kvalitatívne a kvantitatívne zlepšenie mobilizácie vnútroštátnych finančných zdrojov rozvojových krajín prinesie primerané výsledky v dlhodobom horizonte; vyzýva Európsku úniu, aby zachovala svoju ponuku pomoci vo všetkých jej formách, pokiaľ ju rozvojové krajiny budú považovať za potrebnú na financovanie svojho rozvoja;

9.  požaduje posilnenie súladu medzi finančnou podporou od EÚ a poskytovaním prístupu na trhy EÚ určitým krajinám a stupňom ich spolupráce, pokiaľ ide o zásady dobrej správy v oblasti daní;

10. navrhuje začleniť osobitné ustanovenie o dobrej správe v oblasti daní do revízie Dohody z Cotonou;

11. vyzýva členské štáty EÚ, aby v rámci svojich programov dvojstrannej pomoci prijali podobné opatrenia;

12. požaduje zavedenie povinností finančného výkazníctva podľa jednotlivých krajín v prípade cezhraničných spoločností vrátane ziskov pred zdanením a po ňom s cieľom posilniť transparentnosť a prístup daňových správ k relevantným údajom; domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť, aby boli jednotne zahrnuté všetky odvetvia a spoločnosti, EÚ by mala zaviesť túto zásadu ako súčasť nadchádzajúcich revízií smernice o transparentnosti a smerníc EÚ o účtovníctve, pričom by Komisia na medzinárodnej úrovni mala vyvíjať tlak na IASB, aby urýchlene vytvorila príslušnú komplexnú normu; opätovne vyzýva Komisiu, aby do nasledujúcich šiestich mesiacov podala Parlamentu správu o výsledku jej verejnej konzultácie a jej rokovaniach s IASB.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

9.11.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

5

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Godfrey Bloom, Sharon Bowles, Pascal Canfin, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Markus Ferber, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Gunnar Hökmark, Othmar Karas, Jürgen Klute, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Arlene McCarthy, Sławomir Witold Nitras, Ivari Padar, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Ivo Strejček, Kay Swinburne, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Herbert Dorfmann, Sari Essayah, Robert Goebbels, Sophia in ‘t Veld, Syed Kamall, Arturs Krišjānis Kariņš, Sirpa Pietikäinen, Bernhard Rapkay, Pablo Zalba Bidegain

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Knut Fleckenstein


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (3.12.2010)

pre Výbor pre rozvoj

k daniam a rozvoju: spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach

(2010/2102(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marielle De Sarnez

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že rozšírenie obchodných výmen s rozvojovými krajinami musí mať za cieľ podporu trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja týchto krajín; konštatuje, že zrušenie ciel nevyhnutne povedie k strate príjmov z ciel, a preto musí podliehať prísnejšiemu dohľadu, musí byť postupnejšie a musí byť spojené s realizáciou daňových reforiem, ktoré využívajú alternatívne formy príjmov na kompenzáciu deficitu (DPH, daň z nehnuteľností, daň z príjmu);

2.  žiada, aby sa v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) systematicky vykonávali opatrenia na podporu daňových reforiem, a to v podobe materiálnej (systémy IT), ako aj organizačnej pomoci (vzdelávanie v právnej a daňovej oblasti určené pre pracovníkov pôsobiacich v daňovej správe), pokiaľ o to rozvojová krajina požiada; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť africkým krajinám, ktorým sa stále neposkytuje dlhodobá pomoc v daňovej oblasti;

3.  opätovne potvrdzuje, že je potrebné posilniť mieru súdržnosti rozvojovej a obchodnej politiky Európskej únie; pripomína, že hoci v dôsledku krízy sa možno zvýšila nestabilita cien komodít a nastal pokles prílivu kapitálu do rozvojových krajín, Európska únia ako celok vrátane svojich členských štátov zostáva naďalej hlavným poskytovateľom rozvojovej pomoci, ktorá v roku 2009 predstavovala 49 miliárd EUR, čo je 56 % celosvetového objemu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre rozvojové krajiny by malo byť prioritné zavedenie účinného systému zdaňovania s cieľom znížiť ich závislosť od zahraničnej pomoci a ostatných nepredvídateľných vonkajších finančných tokov;

4.  zdôrazňuje, že príjmy z daní sa nesmú považovať za alternatívu k zahraničnej pomoci, ale skôr za kľúčový prvok verejných príjmov umožňujúci rozvoj týchto krajín;

5.  pripomína, že daňové úniky predstavujú pre rozvojové krajiny značnú finančnú stratu a že opatrenia na boj proti daňovým rajom a daňovým únikom sú jednou z priorít EÚ s cieľom poskytnúť rozvojovým krajinám účinnú pomoc pri získaní prístupu k ich príjmom z daní; pripomína, že v tejto súvislosti je potrebné prijať primerané opatrenia na európskej a medzinárodnej úrovni v súlade so záväzkami, ktoré prijala najmä skupina G20;

6.  domnieva sa, že je potrebné, aby OECD vypracovala nové usmernenia pre transferové oceňovanie, ktoré je nevyhnutným prostriedkom na to, aby sa niektorým nadnárodným spoločnostiam zabránilo v transfere ich ziskov do krajín s najvýhodnejšími daňovými systémami a aby sa zabezpečilo, že svoje dane zaplatia v krajinách (vrátane rozvojových krajín), v ktorých skutočne dosiahli zisk;

7.  domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť daňový systém s nízkymi daňovými sadzbami pre nízke a stredne vysoké príjmy, ktorý bude vychádzať zo širšieho základu dane a vylučovať všetky daňové výnimky a zvýhodnenia na základe voľného uváženia, aj pokiaľ ide o ťažobný priemysel; zdôrazňuje potrebu verejných investícií do projektov, ktoré majú pozitívny vplyv na miestnej úrovni v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti bez toho, aby sa umožnila akákoľvek forma daňového dampingu;

8.  domnieva sa, že vypracovanie účinného daňového systému v rozvojových krajinách sa musí stať kľúčovým prvkom ich verejných financií; domnieva sa, že nová investičná politika EÚ v rozvojových krajinách by mala prispieť k vytvoreniu prostredia, ktoré bude priaznivejšie pre súkromné zahraničné a domáce investície, a podmienok na účinnejšiu medzinárodnú pomoc; pripomína, že investičná politika EÚ sa musí zameriavať na rozvoj MSP, okrem iného aj poskytovaním mikroúverov, a podporovať inovácie, efektívnosť verejných služieb, verejno-súkromné partnerstvá a transfer vedomostí v záujme podpory rastu;

9.  pripomína, že hoci pozitívne účinky dohôd o hospodárskom partnerstve sa prejavia až v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte, straty z príjmov sú bezprostredným dôsledkom zníženia colných poplatkov;

10. žiada, aby sa v rámci dohody o hospodárskom partnerstve vypracoval nezávislý monitorovací mechanizmus na hodnotenie čistého daňového dosahu vyplývajúceho zo zrušenia ciel, ako aj na hodnotenie pokroku dosiahnutého v oblasti daňovej reformy za každú krajinu; žiada, aby sa zaviedla doložka pre povinnú komplexnú revíziu všetkých dohôd o hospodárskom partnerstve do troch až piatich rokov a aby sa zmenili a doplnili ustanovenia každej dohody, aby vo väčšej miere umožňovali odstránenie chudoby, trvalo udržateľný rozvoj a regionálnu integráciu; ďalej žiada, aby sa vykonala povinná revízia pokroku jednotlivých krajín pri realizácii daňových reforiem alebo účinného vyberania daní v súlade s najnovšou aktualizáciou vzorového dohovoru OECD o daniach z príjmu a kapitálu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

1.12.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

22

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, David Campbell Bannerman, Harlem Désir, Christofer Fjellner, Joe Higgins, Yannick Jadot, Metin Kazak, Bernd Lange, David Martin, Vital Moreira, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Keith Taylor, Paweł Zalewski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

George Sabin Cutaş, Małgorzata Handzlik, Salvatore Iacolino, Syed Kamall, Maria Eleni Koppa, Jörg Leichtfried, Carl Schlyter, Michael Theurer, Jarosław Leszek Wałęsa

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pablo Arias Echeverría, Markus Pieper, Giommaria Uggias


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.1.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Michael Cashman, Ricardo Cortés Lastra, Corina Creţu, Véronique De Keyser, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, András Gyürk, Eva Joly, Filip Kaczmarek, Franziska Keller, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Eleni Theocharous, Ivo Vajgl, Iva Zanicchi, Gabriele Zimmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Martin Kastler, Wolf Klinz, Csaba Őry, Patrizia Toia

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia