SPRÁVA o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode EÚ

8.2.2011 - (2010/2110(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Spravodajca: Georgios Papastamkos
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Výbor pre medzinárodný obchod
(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

Postup : 2010/2110(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0030/2011

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o poľnohospodárstve a medzinárodnom obchode EÚ

(2010/2110(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na tretiu časť hlavy III a na piatu časť hlavy II a V Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na zásady týkajúce sa požiadaviek dobrých životných podmienok zvierat stanovených v článku 13 ZFEÚ,

–   so zreteľom na dohody WTO a konkrétne na dohodu o poľnohospodárstve, o ktorej sa rokovalo počas uruguajského kola a ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 1995,

–   so zreteľom na vyhlásenie prijaté na 4. ministerskej konferencii, ktorá sa konala v dňoch 9. – 14. novembra 2001 v Dauhe, na rozhodnutie prijaté Generálnou radou WTO 1. augusta 2004 a na vyhlásenie prijaté na 6. ministerskej konferencii, ktorá sa konala v dňoch 13. – 18. decembra 2005 v Hong Kongu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii WTO v Hongkongu[1],

–   so zreteľom na revidované návrhy zmien pre poľnohospodárstvo, ktoré rozposlal predseda WTO pre rokovania o poľnohospodárstve 6. decembra 2008,

–   so zreteľom na memorandum o porozumení z 15. mája 2009 medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou komisiou o dovoze hovädzieho mäsa zo zvierat, ktorým sa nepodávali určité rastové hormóny, a o zvýšených clách uplatňovaných Spojenými štátmi na určité výrobky Európskych spoločenstiev,

–   so zreteľom na vzájomnú dohodu, ktorú dosiahla Kanada a Európska únia 15. júla 2009 v súvislosti so sporom s názvom Európske spoločenstvá – Opatrenia týkajúce sa schvaľovania biotechnologických produktov a ich uvedenie na trh,

–   so zreteľom na dohodu parafovanú 15. decembra 2009 medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky, ktorou sa ustanovujú podmienky pre konečné urovnanie nedoriešených sporov o dovoznom režime EÚ pre banány (Ženevská dohoda),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2009 o perspektívach rozvojového programu z Dauhy (DDA) po siedmej ministerskej konferencii WTO[2],

–   so zreteľom na rokovania ukončené 17. decembra 2009 medzi EÚ a Marokom o dohode týkajúcej sa liberalizačných opatrení pre poľnohospodárske výrobky a produkty rybného hospodárstva,

–   so zreteľom na rokovania ukončené 1. marca 2010 medzi EÚ, Peru a Kolumbiou o podpise mnohostrannej dohody,

–   so zreteľom na vzájomnú dohodu, ktorú dosiahla Argentínska republika a Európska únia 18. marca 2010 v súvislosti so sporom s názvom Európske spoločenstvá – Opatrenia týkajúce sa schvaľovania biotechnologických produktov a ich uvedenie na trh,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov: akú stratégiu zvoliť? [3],

–   so zreteľom na rokovania ukončené 19. mája 2010 medzi EÚ a Strednou Amerikou o obchodnom pilieri dohody o pridružení,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013[4],

–   so zreteľom na dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, ktorá bola podpísaná 6. októbra 2010,

–   so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Mercosurom o uzavretí dohody o pridružení,

–   so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Kanadou o uzavretí komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody,

–   so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Indiou o uzavretí dohody o voľnom obchode,

–   so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Ukrajinou o uzavretí dohody o pridružení,

–   so zreteľom na svoju štúdiu z júna 2009 s názvom Zhodnotenie rokovaní o poľnohospodárstve vo WTO po zlyhaní rozhovorov z roku 2008,

–   so zreteľom na príručku s názvom Zemepisné označenia a Dohoda TRIPs: po 10 rokoch. Príručka pre štáty EÚ, ktoré sú držiteľmi zemepisného označenia, na získanie ochrany v iných členských krajinách WTO, ktorú vypracovala Komisia,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov (KOM(2010)0484), ktorý predložila Komisia 15. septembra 2010,

–   so zreteľom na otázku liberalizácie cla pre Pakistan, stanovenú v článku 1 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádzajú núdzové autonómne obchodné preferencie pre Pakistan (KOM(2010)552),

–   so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia OSN,

–   so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj (A7‑0030/2011),

A. keďže EÚ je aj naďalej najväčším dovozcom poľnohospodárskeho tovaru na svete, pričom objem dovozu sa za uplynulé desaťročie takmer zdvojnásobnil a v súčasnosti predstavuje takmer 20 % svetového objemu dovozu,

B.  keďže podiel EÚ na svetovom vývoze poľnohospodárskych výrobkov klesá v dôsledku rýchlejšieho rastu iných kľúčových poľnohospodárskych obchodných partnerov; keďže konečné výrobky predstavujú 68 % hodnoty vývozu EÚ za obdobie 2007 – 2009, pričom medziprodukty predstavujú 23 % a komodity 9 %, keďže okrem toho sa výška cien na svetovom trhu podieľa na ťažkostiach, ktoré má EÚ pri vývoze svojich produktov, vzhľadom na skutočnosť, že ceny sú vo všeobecnosti nízke a EÚ má vyššie výrobné náklady,

C. keďže obchodný deficit EÚ v sektore poľnohospodárstva dosiahol v roku 2008 rekordnú výšku 7 miliárd EUR; keďže obchodný deficit EÚ sa napríklad vo vzťahu k Mercosuru od roku 2000 viac než zdvojnásobil a dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Mercosuru do EÚ dosahuje v súčasnosti hodnotu 19 miliárd EUR v porovnaní s vývozom, ktorého hodnota je 1 miliarda EUR,

D. keďže EÚ je najväčším dovozcom poľnohospodárskych výrobkov z rozvojových krajín na svete a dováža viac než USA, Japonsko, Kanada, Austrália a Nový Zéland dovedna; keďže približne 71 % celkového objemu dovozu EÚ v sektore poľnohospodárstva pochádza z rozvojových krajín v dôsledku iniciatívy Všetko okrem zbraní (EBA) pre najmenej rozvinuté krajiny, v dôsledku všeobecného systému preferencií a dohôd o hospodárskom partnerstve,

E.  keďže návrhy zmien WTO pre sektor poľnohospodárstva z roku 2008 by si vyžadovali ešte väčšie ústupky zo strany EÚ než tie, ktoré sú ustanovené v už aj tak významnej ponuke, ktorú predložila EÚ v októbri 2005,

F.  keďže uplatňovanie súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) na poľnohospodárstvo a obchod sa prejaví aj na plnení rozvojového cieľa tisícročia č. 1 (odstránenie extrémnej chudoby a hladu) a č. 8 (globálne partnerstvo pre rozvoj), a to okrem iného ustanoveniami pre spravodlivejší obchod a prístup na trh;

G. keďže EÚ už drasticky obmedzila svoju obchod narúšajúcu domácu pomoc, na rozdiel od kľúčových obchodných partnerov, osobitne USA, ktoré v zmysle zákona o poľnohospodárstve z roku 2008 svoje nástroje zachovali a v niektorých prípadoch dokonca posilnili,

H. keďže EÚ jednostranne významne znížila svoje vývozné náhrady, pričom ich podiel v rozpočte spoločnej poľnohospodárskej politiky klesol z 29,5 % v roku 1993 na iba 1,2 % v roku 2009 a podiel poľnohospodárskeho vývozu, na ktorý sa vyplácajú vývozné náhrady, klesol z 25 % v roku 1992 na 0,9 % v roku 2009; keďže niektorí kľúčoví obchodní partneri naďalej podstatným spôsobom využívajú iné formy vývozných stimulov,

I.   keďže v rámci sporu o hormónoch v hovädzom mäse USA naďalej používajú voči EÚ sankcie a dokonca oznámili, že budú sankcie striedavo uplatňovať tak, aby sa vzťahovali na ďalšie poľnohospodárske výrobky EÚ a aby tak sa zvýšil ich vplyv (tzv. kolotočové právne predpisy); keďže v súlade s memorandom o porozumení EÚ poskytuje nulovú dovozovú colnú sadzbu na kvótu 20 000 ton hovädzieho mäsa,

J.   keďže USA v rámci WTO napadli pravidlá EÚ týkajúce sa hygieny hydiny a jej uvádzania na trh,

K. keďže s Kanadou a Argentínou sa dosiahlo vzájomná dohoda o riešení sporu o geneticky modifikovaných organizmoch; keďže USA požiadali o všeobecné protiopatrenie,

L.  keďže rozhodnutie skupiny WTO o cukre bolo jedným z hlavných podnetov na uskutočnenie cukrovej reformy v roku 2006 a stále má silný dosah na obchod s cukrom; keďže spoločná organizácia trhu s cukrom rešpektuje všetky obchodné záväzky EÚ; keďže v priebehu troch rokov sa EÚ zmenila z druhého najväčšieho vývozcu cukru na druhého najväčšieho čistého dovozcu, najmä v prospech rozvojových krajín (najmenej rozvinutých krajín a krajín AKT),

M. keďže cukrová reforma z roku 2006 dosiahla ciele zvýšiť konkurencieschopnosť, znížiť ceny cukru a znížiť kvóty na produkciu cukru o približne 30 %; keďže to však viedlo k zániku 83 závodov z celkového počtu 189 v 27 členských štátoch EÚ, k strate vyše 16 500 priamych pracovných miest vo vidieckych oblastiach a približne 140 000 poľnohospodárov prestalo pestovať cukrovú repu,

N. keďže svetový trh s cukrom je jedným z najnestálejších trhov s poľnohospodárskou komoditou a je ovládaný jedinou krajinou (Brazília); keďže výroba cukru v EÚ zabezpečuje spoľahlivé zásobovanie svetového trhu a pravidelné vnútorné dodávky vysokokvalitných a udržateľných výrobkov pre európskych užívateľov,

O. keďže EÚ podporuje udržateľnú výrobu obnoviteľnej energie prostredníctvom požiadaviek, ktoré sa uplatnia do konca roku 2010; keďže EÚ už dováža viac ako 25 % zo svojej spotreby bioetanolu, mimo bioetanolu dovážaného vo forme zmesi s cieľom vyhnúť sa dovozovým clám; keďže Komisia musí zabezpečiť rovnováhu medzi vnútornou výrobou bioetanolu a dovozom v súlade s článkom 25 ods. 5 písm. a) smernice o obnoviteľnej energii (smernica 2009/28/ES) [5],

P.  keďže 4. zasadnutie konferencie zmluvných strán rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku sa bude konať v novembri 2010; keďže sa začali verejné konzultácie o možnej revízii smernice o tabakových výrobkoch (smernica 2001/37/ES) [6]; keďže viacerí členovia WTO prišli s otázkou, či kanadský návrh zákona C-32, ktorý v podstate vedie k zákazu všetkých tradičných miešaných tabakových výrobkov s výnimkou tých, ktoré používajú výlučne viržínsky tabak, ktorý je jedinou odrodou, ktorá sa pestuje v Kanade a využíva k výrobe kanadských tabakových výrobkov, je v súlade s dohodou o technických bariérach obchodu,

Q. keďže EÚ sa musí v medzinárodných obchodných dohodách usilovať o rovnováhu medzi liberalizáciou trhu a ochranou hospodárskych odvetví a práv pracujúcich a spotrebiteľov,

R.  keďže obchodné dohody EÚ s tretími krajinami musia chrániť odvetvia v EÚ, ktoré majú ťažkosti – najmä odvetvie ovocia a zeleniny, dobytka a obilnín, v ktorých príjmy sa podstatne znížili – a zároveň im poskytnúť skutočné vývozné príležitosti,

S.  keďže miestni malí poľnohospodári, ktorí významným spôsobom prispievajú k potravinovej bezpečnosti vo svojich regiónoch, nesmú byť nepriaznivo ovplyvnení medzinárodnými obchodnými dohodami, ktoré uzatvára EÚ,

T.  keďže EÚ sa musí zamerať na zabezpečenie lepšieho monitorovania ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem pri uzatváraní medzinárodných obchodných dohôd,

U. keďže na uzavretie obchodných dohôd, o ktorých rokuje Komisia, je potrebný súhlas Parlamentu,

Súlad medzi poľnohospodárskymi a spoločnými obchodnými politikami EÚ

1.  nazdáva sa, že odvetvie poľnohospodárstva EÚ predstavuje pre európske hospodárstvo jasnú pridanú hodnotu a zohráva strategickú úlohu v stratégii Európa 2020 zameranej na riešenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych problémov, ktorým čelí EÚ; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súdržnosť medzi politikami EÚ v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a rozvoja,

2.  zdôrazňuje, že politika zahraničného obchodu nesmie ohrozovať schopnosť EÚ udržať si silné odvetvie poľnohospodárstva a zabezpečiť potravinovú istotu v situácii zvýšenej nestability trhov; vyzýva Komisiu, aby vo všetkých fórach, a najmä v rámci WTO, hájila mnohofunkčnú úlohu poľnohospodárstva EÚ vrátane životne dôležitej úlohy, ktorú zohráva pri poskytovaní pracovných príležitostí a pri udržovaní životaschopnosti vidieckych oblastí, ako aj európsky agropotravinový model, ktorý je strategickou súčasťou európskeho hospodárstva;

3.  odsudzuje prístup Komisie, ktorá robí v poľnohospodárstve príliš často ústupky, aby získala lepší prístup na trh v tretích krajinách pre priemyselné výrobky a služby; vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárske záujmy už viac nekládla za záujmy priemyselného sektora a sektora služieb;

4.  vyzýva Komisiu, aby navrhla prístup, ktorý zabezpečí rovnováhu medzi domácou produkciou a dovozom, a pritom zohľadní pre každé odvetvie poľnohospodárstva vývoj mnohostranných a dvojstranných rokovaní, ako aj environmentálne, sociálne a bezpečnostné normy EÚ a normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a dodržiavanie ľudských práv;

5.  zdôrazňuje, že v súvislosti s odvetvím poľnohospodárstva musí Komisia uskutočniť posúdenia vplyvu, ktoré musia byť zverejnené pred začiatkom rokovaní, a navrhnúť aktualizáciu s cieľom zohľadniť nové stanoviská vyplývajúce z rokovaní; zdôrazňuje potrebu náležitého a transparentného procesu konzultácií so všetkými zaintresovanými stranami, najmä v Parlamente a Komisii; pripomína, že do dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou bola začlenená domáca poradná rada a poznamenáva, že by to mohlo predstavovať precedens pre zapojenie zainteresovaných a zúčastnených strán do budúcich obchodných dohôd;

6.  zdôrazňuje, že posúdenie vplyvu sa musí zamerať na osobitosti každej komodity, napr. trh s hovädzím dobytkom, a musí zohľadniť segmentáciu trhu; zdôrazňuje, že predchádzajúce posúdenia vplyvu poskytovali iba súhrnné údaje; preto nalieha na Komisiu, aby predkladala podrobné posúdenia vplyvu a zohľadňovala účinky na konkrétne segmenty trhu vyplývajúce zo skutočnosti, že poľnohospodárske trhy EÚ sa otvorili pre obchodný blok Mercosuru;

7.  zastáva názor, že rozhodnutia o ďalšom otvorení trhu EU pre dovoz poľnohospodárskych výrobkov by sa nemali prijať bez toho, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári v EÚ dostanú kompenzácie za svoje straty;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že finančné kompenzácie nemôžu vyrovnať negatívny dosah prerušenia poľnohospodárskej produkcie EÚ, ktorá je zárukou potravinovej bezpečnosti a kvality a má zásadný význam pre prosperitu vidieckych oblastí EÚ a ochranu vidieka pred hrozbou opúšťania pôdy a vyľudňovania vidieckych oblastí; preto zdôrazňuje potrebu zachovania podmienok, ktoré poľnohospodári v EÚ potrebujú na to, aby prežili a dostali primeraný príjem vo všetkých členských štátoch, a tým umožniť opätovne oživiť poľnohospodárstvo v Európe vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú SPP zohráva v rámci EÚ;

9.  pripomína, že výrobcovia EÚ sú nútení spĺňať tie najvyššie normy v oblasti kvality, hygieny výrobkov, udržateľných výrobných metód, zdravia rastlín, dobrých životných a zdravotných podmienok zvierat, vysledovateľnosti, kontroly zvyškov pesticídov, veterinárnej medicíny a doplnkových látok;

10. je pevne presvedčený, že výrobné metódy, ktoré tretie krajiny používajú pri produktoch určených na vývoz do EÚ, musia európskym spotrebiteľom poskytovať rovnaké záruky, pokiaľ ide o zdravie, bezpečnosť potravín, dobré životné podmienky zvierat, udržateľný rozvoj a minimálne sociálne normy, aké sa vyžadujú od výrobcov z EÚ; zdôrazňuje, že je to jediný možný spôsob, ako v rámci hospodárskej súťaže s tretími krajinami zabezpečiť pre výrobcov z EÚ rovnaké podmienky, a trvá na tom, že je potrebné zaviesť prísnejšie dovozné kontroly na hraniciach a posilniť kontroly podmienok výroby a uvádzania výrobkov na trh, ktoré by vykonávali veterinárne a potravinárske inšpekcie krajín vyvážajúcich do EÚ, aby sa zaistil súlad s normami EÚ;

11. zdôrazňuje, že v súvislosti s dovozom je potrebné prísne dodržiavať pravidlá o pôvode a mechanizmy na prevenciu trojuholníkového obchodu;

12. naliehavo žiada Komisiu, aby iniciatívne podporovala ofenzívne záujmy poľnohospodárstva EÚ a aby umožnila výrobkom EÚ získať ľahšie prístup na trhy v tretích krajinách – vzhľadom na obrovský vývozný potenciál vysoko kvalitných agro-potravinárskych výrobkov EÚ a na ich potenciál stabilizovať svetový trh, medziiným zdôrazňuje potrebu posilniť podporné programy, a to aj prostredníctvom zvýšenia percentuálneho podielu spolufinancovania EÚ; poznamenáva, že tieto opatrenia sú v súlade s predpismi WTO, pretože patria do tzv. kategórie green box;

13. poznamenáva, že najvzdialenejšie regióny sú integrálnou súčasťou EÚ a obchodné dohody sa na tieto regióny vzťahujú v celom rozsahu; zdôrazňuje, že nižšie colné sadzby ohrozujú krehké hospodárstvo najvzdialenejších regiónov, ktoré je založené najmä na poľnohospodárstve a výrobe tovaru, ktorý je podobný tovaru, ktorý vyrábajú, okrem iných, latinskoamerické partnerské krajiny; upozorňuje, že podľa čl. 349 ZFEÚ, sa politiky EÚ môžu prispôsobiť konkrétnym geografickým a hospodárskym podmienkam týchto regiónov; vyzýva preto Komisiu, aby počas rokovaní zohľadnila konkrétnu situáciu najvzdialenejších regiónov, aby sa tým zabezpečilo, že ich rozvoj nebude narušený;

Poľnohospodárstvo v mnohostrannom obchodnom systéme

Rozvojová agenda z Dauhy (DDA)

14. nazdáva sa, že v záujme zabezpečenia úspešného výsledku rozvojovej agendy z Dauhy EÚ predostrela v súvislosti s poľnohospodárstvom mimoriadne veľkodušnú ponuku, ktorú už nemožno vylepšiť, ale doteraz nenašla rovnakú mieru odozvy od ostatných rozvinutých a vyspelejších rozvojových krajín;

15. pripomína, že reforma SPP z roku 2003 a preskúmanie stavu z roku 2008 preukázali, že EÚ je naozaj pripravená svoje reformné záväzky, pretože predvídala pravdepodobné výsledky Dauhaského kola rokovaní, zatiaľ čo od obchodných partnerov EÚ sa ekvivalentné ústupky ešte len očakávajú;

16. vyzýva Komisiu, aby dôsledne plnila svoj rokovací mandát, ktorý jej udelila Rada a podľa ktorého sa ako hranica jej pôsobnosti ustanovuje najnovšia reforma SPP, za predpokladu, že od svojich obchodných partnerov získa rovnaké ústupky; žiada ju, aby sa zdržala akýchkoľvek návrhov, ktorými by predurčila rozhodnutie v súvislosti s budúcnosťou SPP po roku 2013;

17. zdôrazňuje úlohu neobchodných záujmov v rámci rozvojovej agendy z Dauhy; zastáva názor, že v rokovaniach o poľnohospodárskom sektore musí byť hospodársky rozmer obchodu vyvážený nehospodárskymi hodnotami, ako sú sociálne hodnoty, environmentálne záujmy, ľudské zdravie a zdravie a dobré životné podmienky zvierat;

18. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahol žiaden pokrok pri vypracovaní mnohostranného zoznamu vín a liehovín, ani pri rozšírení ochrany zemepisných označení na všetky poľnohospodárske výrobky; pripomína, že tieto prvky sú sine qua non pre dosiahnutie vyváženého výsledku poľnohospodárskych rokovaní; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa na mnohostrannej a dvojstrannej úrovni v širšej miere podporovali zásady, na ktorých stojí kvalita poľnohospodárskych výrobkov EÚ;

19. pripomína, že EÚ už vo významnej miere obmedzila svoju obchod narúšajúcu pomoc, a žiada ostatných obchodných partnerov, aby sa rozhodne zaviazali k rovnakému kroku;

20. pripomína záväzok, ktorý na seba prevzali členovia WTO počas ministerskej konferencie v roku 2005 v Hongkongu, že odstránia všetky formy vývozných dotácií a zároveň uvalia sankcie na všetky vývozné opatrenia s rovnakým účinkom, predovšetkým vývozné úvery, štátne poľnohospodárske obchodné podniky a reguláciu potravinovej pomoci;

21. domnieva sa, že celkové zníženie colných sadzieb by sa malo prehodnotiť v súvislosti s ponukou EÚ týkajúcej sa piliera domácej pomoci a piliera hospodárskej súťaže vo vývoze a malo by závisieť od toho, či bude možné zachovať osobitnú ochrannú doložku, osobitne oslobodiť od opatrení na zjednodušenie colných sadzieb a zachovať si primeranú pružnosť pri stanovovaní vzorca na výpočet zníženia colných sadzieb a pri označovaní citlivých výrobkov; zastáva názor, že navrhované mechanizmy na označovanie citlivých výrobkov vážne narúša povinnosť značne rozšíriť colné kvóty;

22. zdôrazňuje, že v rokovaniach o rozvojovej agende z Dauhy s WTO treba dodržiavať zásadu „jednotného konania“; poukazuje na to, že už istý čas majú rokovania tendenciu zameriavať sa na obmedzený rozsah oblastí vrátane poľnohospodárstva, v ktorom má EÚ hlavné defenzívne záujmy, pričom v ostatných oblastiach sa dosiahol len pomerne malý pokrok, čo ohrozuje a podkopáva rokovaciu pozíciu EÚ; okrem toho poukazuje na to, že je v dôsledku toho je ťažké hodnotiť kolo rokovaní ako celok;

23. opätovne potvrdzuje, že rozvojové krajiny by mali mať legitímnu možnosť uzákoniť politiky, ktoré na vnútroštátnej úrovni vytvárajú pridanú hodnotu;

24. zdôrazňuje, že výkyvy cien vážne zhoršili problémy s podvýživou na celosvetovej úrovni, ako skonštatovala aj FAO, a že väčšia liberalizácia svetového obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, ktorú podporujú dohody WTO, doteraz neumožnila zastaviť hrozbu hladu vo svete; zdôrazňuje, že EÚ má aj povinnosť prispievať k celosvetovej potravinovej bezpečnosti;

Riešenie sporov s WTO

25. berie na vedomie skutočnosť, že dohoda o obchode s banánmi rieši dvadsať rokov trvajúci spor, jeden z technicky najzložitejších, politicky najcitlivejších a najvýznamnejších sporov, ktoré WTO kedy riešila, a že predstavuje dôležitý krok smerom ku konsolidácii mnohostranného obchodného systému založenému na pravidlách a zároveň by mohla rozhodujúcim spôsobom prispieť k riešeniu problémov týkajúcich sa tropických produktov a preferencií v rámci rokovaní WTO;

26. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby urovnanie sporu o „hormónoch v hovädzom mäse“ umožnilo pozastaviť sankcie voči výrobkom EÚ a zároveň zaručila, aby dovoz hovädzieho mäsa do EÚ spĺňal požiadavky EÚ;

27. domnieva sa, že v súvislosti so sporom o „chlórovom hydinovom mäse“ by dovoz podobných produktov do EÚ bol v rozpore s verejným dopytom po bezpečných výrobkoch v EÚ a so zásadami, o ktoré sa opiera európsky potravinový model;

28. žiada Komisiu, aby rozhodne obhajovala systém EÚ na povoľovanie geneticky modifikovaných organizmov a ich uvádzanie na trh pred námietkami vo WTO;

Poľnohospodárstvo v mnohostranných, medziregionálnych a dvojstranných obchodných vzťahoch

29. je presvedčený, že prioritou, o ktorú by sa EÚ mala snažiť, je ukončenie mnohostranných rokovaní; je presvedčený, že dvojstranné obchodné dohody musia dopĺňať mnohostranné procesy tým, že budú rešpektovať rovnaké pracovné podmienky, spoločné predpisy v oblasti životného prostredia a normy v oblasti bezpečnosti potravín, ktoré už v Európskej únii platia, a tým, že nebudú podporovať výlučne udržateľné rozvojové programy; pripomína, že EÚ má v poľnohospodárstve významné ofenzívne záujmy, najmä pokiaľ ide o vysokokvalitné spracované produkty; je presvedčený, že dvojstranné obchodné dohody s hlavnými obchodnými partnermi môžu úspešne podporovať vývozné záujmy agropotravinárskeho priemyslu EÚ a priniesť značné ekonomické výhody.

30. žiada, aby poľnohospodársky dovoz do EÚ poskytoval spotrebiteľom rovnaké záruky v oblasti ochrany spotrebiteľa, dobrých životných podmienok zvierat, noriem ochrany životného prostredia a minimálnych sociálnych noriem ako sú tie, ktoré poskytujú európske metódy produkcie, a upozorňuje na rozhodné stanovisko Parlamentu v tejto záležitosti; vyzýva Komisiu, aby do bilaterálnych obchodných dohôd zahrnula ustanovenia, ktoré by tretie krajiny zaväzovali k tomu, aby spĺňali rovnaké sanitárne a fytosanitárne podmienky, aké sa vyžadujú od európskych výrobcov; domnieva sa, že takéto dohody musia prinajmenšom zabezpečovať dodržiavanie medzinárodných záväzkov a noriem;

31. zdôrazňuje, že s cieľom vyhnúť sa „dvojitej platbe“ – najprv na dvojstrannej a potom na mnohostrannej úrovni – je nevyhnutné podporiť koncepciu tzv. dohody spoločného vrecka, v rámci ktorej budú ústupky v dvojstranných dohodách spojené s konečným výsledkom rokovaní v Dauhe;

32. zdôrazňuje význam prísneho uplatňovania preferenčných pravidiel o pôvode; žiada o preskúmanie všetkých obchodných preferencií udelených Európskou úniou rýchlo sa rozvíjajúcim sa krajinám, ktoré sú členmi skupiny G20;

33. zastáva názor, že by sa mali stanoviť obmedzenia potrebné na predchádzanie nekalým praktikám v agropotravinárskom obchode, ako je trojstranný obchod, keď krajina vyváža svoju výrobu do EÚ, pričom využíva výhody prednostného prístupu na trh EÚ, a svoje vlastné potreby uspokojuje dovážaním výrobkov zo zahraničia; domnieva sa, že v snahe predchádzať takýmto nekalým praktikám by ústupky v oblasti prístupu na trh EÚ, ktoré EÚ ponúkla v rámci obchodných dohôd uzavretých s tretími krajinami, nemali presahovať súčasnú produkciu a vývozné kapacity príslušných krajín;

34. rozhodne vyzýva Komisiu, aby obhajovala zahrnutie zemepisných označení do hlavnej časti mnohostrannej obchodnej dohody týkajúcej sa boja proti falšovaniu (ACTA); vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci nedávno ukončených alebo prebiehajúcich rokovaní budú naši obchodní partneri chrániť iba obmedzený zoznam zemepisných označení; poukazuje na skutočnosť, že v súlade s globálnou európskou stratégiou musia dvojstranné dohody zabezpečiť posilnenie úrovne medzinárodnej ochrany zemepisných označení prostredníctvom ustanovení WTO+; zdôrazňuje potrebu náležitého a transparentného procesu konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami, najmä v Parlamente a Komisii;

35. pripomína, že dohoda o voľnom obchode s Južnou Kóreou umožnila uznanie mnohých zemepisných označení; žiada, aby sa v budúcich obchodných dohodách aj naďalej vyvíjalo úsilie v tomto smere; pripomína, že ochrana a uznanie geografických označení v tretích krajinách má potenciálne veľký význam pre agropotravinárske odvetvie EÚ;

36. poznamenáva, že podľa Komisie, by sa dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou oslobodili vývozcovia EÚ od bremena 380 miliónov EUR v podobe každoročnej platby cla, pretože by sa ňou odstránilo clo z 99 % objemu poľnohospodárskeho vývozu EÚ;

37. žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby obchodné dohody neohrozili systém vstupných cien ovocia a zeleniny v EÚ a zároveň sa zachoval súčasný harmonogram dovozu; napriek tomu naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr vykonala zmeny potrebné na zlepšenie fungovania systému;

38. zdôrazňuje najmä, že problémy spôsobuje zložitý systém vstupných cien, ktorý sa uplatňuje na dovoz paradajok z Maroka; preto vyzýva Komisiu, aby bezodkladne uskutočnila príslušné zmeny;

39. vyjadruje hlboké znepokojenie nad dohodou medzi EÚ a Marokom; poukazuje na skutočnosť, že zatiaľ čo sa európske trhy takmer úplne otvorili dovozu z Maroka, na niektoré poľnohospodárske výrobky vyvážané z EÚ vrátane významných výrobkov, akými je jadrové ovocie, sa stále vzťahujú kvóty;

40. vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas rokovaní s Marokom o poľnohospodárskej kapitole dohody o pridružení neboli poskytnuté žiadne záruky v súvislosti s dodržiavaním preferenčných dovozných kvót alebo vstupnými cenami uplatňovanými na marocký vývoz;

41. vyzýva Komisiu, aby dodržiavala svoje záväzky týkajúce sa sektora cukru EÚ a skončila so systematickými ústupkami v dvojstranných a mnohostranných obchodných rokovaniach o cukre; berie v tejto súvislosti na vedomie iniciatívy v sektore cukru, ktorými sa zvýšila jeho konkurencieschopnosť a zároveň zlepšila jeho environmentálna udržateľnosť, a z ktorých má prostredníctvom preferencií udelených krajinám AKT a najmenej rozvinutým krajinám úžitok rozvojový program EÚ;

42. poukazuje na skutočnosť, že všetky dodatočné dvojstranné ústupky EÚ o prístupe na trh s cukrom udelené tretím krajinám (napríklad krajinám Latinskej Ameriky a Ukrajine) budú mať destabilizačný účinok na trh s cukrom v EÚ a spôsobia narušenie systému preferencií pre najmenej rozvinuté krajiny a krajiny AKT; je ešte viac znepokojený skutočnosťou, že pokiaľ k týmto ústupkom dôjde voči čisto dovážajúcim krajinám, povzbudí to využívanie mechanizmov swap; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej do rozsahu dvojstranných rokovaní nezahrňovala cukor a výrobky z neho vyrobené vrátane etanolu;

43. vyjadruje poľutovanie nad nedávnym návrhom Komisie poskytnúť Pakistanu colnú kvótu s nulovou colnou sadzbou na ročný vývoz 100 000 ton etanolu do EÚ na obdobie troch rokov; zdôrazňuje, že tento návrh by navzdory deklarovanému cieľu neposkytol priamu a okamžitú pomoc pakistanskému ľudu trpiacemu v dôsledku monzúnových dažďov; domnieva sa tiež, že tento návrh je škodlivý pre vznikajúci a citlivý priemysel EÚ v oblasti obnoviteľných energií, a preto nie je v súlade s politikou EÚ v oblasti zmeny klímy, energetiky a rozvoja vidieka, ani s viacstrannými obchodnými rokovaniami EÚ;

44. vyzýva Komisiu, aby dozrela na obchádzanie dovozných ciel na etanol, pretože do EÚ sa dostávajú čoraz väčšie množstvá etanolu v podobe zmesí, na ktoré sa vzťahuje veľmi nízke dovozné clo;

45. vyzýva Komisiu, aby v dohodách o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami s významnými kapacitami v oblasti poľnohospodárskej výroby a vývozu poľnohospodárskych výrobkov, akými sú napr. krajiny Mercosuru, zabezpečila symetrickosť ústupkov v oblasti colných sadzieb;

46. berie na vedomie obnovenie rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur – dohody, ktorá má mimoriadny význam a týkala by sa 700 miliónov ľudí a ktorá by bola najambicióznejšou dohodou dvoch regiónov na svete – a preto zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť úzko zapojený do všetkých etáp rokovaní;

47. považuje za neprijateľné, aby Komisia obnovila rokovania s Mercosurom bez toho, aby sprístupnila verejnosti podrobné posúdenie vplyvu a bez toho, aby sa zapojila do riadnej politickej debaty s Radou a Parlamentom; žiada, aby sa vypracovala štúdia o vplyve týchto rokovaní na európske poľnohospodárske odvetvia a regióny a aby sa uskutočnila diskusia pred tým, ako si EÚ vymení akékoľvek návrhy na colné sadzby s Mercosurom; poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na dôsledky týchto rokovaní pre poľnohospodárstvo sa musí vytvoriť prepojenie s kolom rokovaní v Dauhe; vyzýva preto Komisiu, aby neuzavrela rokovania s Mercosurom, dokým sa neukončí kolo rokovaní WTO, ako sa uvádza v jej mandáte; vyzýva Komisiu, aby riadne informovala Radu a Parlament o pokroku v rokovaniach s Mercosurom a aby v budúcnosti Radu a Parlament informovala pred začiatkom takýchto rokovaní;

48. vyjadruje hlboké znepokojenie nad dosahom možnej dohody o pridružení s Mercosurom na celé odvetvie poľnohospodárstva EÚ vzhľadom na žiadosť Mercosuru z marca 2006 o prístup k poľnohospodárskemu trhu EÚ, ktorá značne prekračovala už aj tak významnú ponuku EÚ z roku 2004; považuje preto za potrebné ústupky prehodnotiť, aby sa chránili záujmy našich poľnohospodárov;

49. domnieva sa, že pri rokovaniach medzi EÚ a Mercosurom na základe poverenia Rady z roku 1999 nebola zohľadnená pozícia nových členských štátov; žiada preto Komisiu, aby pozastavila tieto rokovania pokým sa neschváli nový mandát , ktorý zohľadní pozíciu nových členských štátov;

50. poznamenáva, že poľnohospodárske podniky v krajinách Mercosuru majú omnoho nižšie výrobné náklady vrátane cien pozemkov, pracovnej sily a iných kapitálových nákladov, a že výrobcovia Mercosuru nemusia spĺňať rovnaké normy v oblasti životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, potravinovej bezpečnosti a fytosanitárnych opatrení ako výrobcovia EÚ; zdôrazňuje, že pre obidve strany je potrebné dosiahnuť vyvážený výsledok, a to tak, že sa v rokovaniach v plnom rozsahu zohľadnia dôsledky a vplyvy dohody najmä pokiaľ ide o environmentálne a sociálne problémy; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila posúdenie vplyvu týkajúce sa dôsledkov, ktoré takáto dohoda môže mať pre poľnohospodárske odvetvie;

51. zastáva názor, že miera trhovej integrácie do colnej únie Mercosuru je v súčasnosti nedostačujúca a nemôže zaručiť primeraný pohyb dovezeného tovaru po regióne; zastáva názor, že bez ustanovení zaručujúcich plný a účinný pohyb tovaru v rámci oblasti Mercosur by dohoda nepriniesla žiadne skutočné výhody;

52. vyjadruje poľutovania nad ústupkami v oblasti colných sadzieb, ktoré nedávno Komisia priznala krajinám, ktoré vyvážajú banány do EÚ; žiada o prehodnotenie pomoci, ktorú európski výrobcovia dostali v rámci programov pomoci pre najvzdialenejšie regióny (POSEI) s cieľom odškodniť týchto výrobcov za následky, ktoré toto zníženie colných sadzieb bude mať na ceny na trhu EÚ; je presvedčený, že v rámci budúcich podobných rokovaní sa musia zohľadniť záujmy výrobcov Spoločenstva a výrobcov z krajín AKT, aby nedošlo k oslabeniu týchto odvetví, ktoré sú zdrojom mnohých pracovných miest;

53. zdôrazňuje skutočnosť, že rad správ Potravinového a veterinárneho úradu zdôrazňuje, že mäso z Brazílie aj naďalej nespĺňa normy výrobcov a spotrebiteľov EÚ týkajúce sa bezpečnosti potravín, identifikácie a vysledovateľnosti zvierat, zdravia zvierat a kontroly chorôb;

54. naliehavo žiada Komisiu, aby preštudovala rôzne správy zverejnené Brazílskou národnou agentúrou pre zdravotnícky dohľad (Anvisa) o rozsiahlom používaní pesticídov v Brazílii, ktoré sú v EÚ a vo väčšine ostatných štátov sveta zakázané, ktoré upozorňujú na závažné zdravotné riziká vyplývajúce z tejto praxe;

55. vyjadruje silné znepokojenie nad politikou, ktorú presadzuje Argentína a ktorou porušuje svoje povinnosti v rámci WTO, keď obmedzuje dovoz potravinových výrobkov konkurujúcich domácej výrobe; poukazuje na skutočnosť, že tieto opatrenia dopĺňajú neautomatický dovozný licenčný systém, ktorý už nepriaznivo vplýva na vývoz EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné kroky, ktorými zabezpečí, že budú tieto opatrenia, ktoré odporujú duchu rokovaní o dohode medzi EÚ a Mercosurom, skutočne pozastavené;

56. vyjadruje znepokojenie nad ústupkami v oblasti ovocia a zeleniny, ktoré vyplývajú z euro-stredozemských dohôd; v tejto súvislosti trvá na tom, že komplementárnosť medzi vegetačnými obdobiami v južných a severných krajinách Stredozemia by mala byť aj naďalej rozhodujúcim faktorom v liberalizácii poľnohospodárskeho obchodu v rámci Únie pre Stredozemie;

57. zdôrazňuje, že zatiaľ čo tabakové výrobky sa musia riadiť prísnym regulačným rámcom, regulácia jednotlivých prísad v tabakových výrobkoch na úrovni EÚ na medzinárodnej úrovni si vyžaduje primeraný prístup vychádzajúci z vedecky dokázaných rizík; varuje pred zákazom akejkoľvek prísady na základe nevedeckých zistení, čo by v podstate viedlo k zákazu tradičných európskych tabakových výrobkov na základe zmesí, pretože by to malo vážne spoločensko-hospodárske dôsledky na pestovateľov tabaku v EÚ (orientálnych odrôd a odrôd Burley), ale pre verejné zdravie by z toho nevyplývali žiadne výhody;

58. vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o obchodných dohodách EÚ vrátane rokovaní s Kanadou a Ukrajinou zohľadňovala záujmy občanov EÚ, zachovávala otvorenosť a pravidelne informovala Parlament o napredovaní rokovaní; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia doposiaľ neinformovala Parlament o rokovaniach o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou, hoci tieto rokovania začali už v októbri 2009; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a príslušným výborom poskytla podrobné informácie o každom kole rokovaní; je rovnako znepokojený možnými ústupkami Komisie pri rokovaniach, najmä v oblasti otvorenia trhov, geneticky modifikovaných organizmov, mlieka, ochrany duševného vlastníctva a označovania pôvodu, a vyzýva Komisiu, aby nepristúpila na žiadne ústupky, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na európske poľnohospodárstvo;

59. vyjadruje znepokojenie nad možnosťou ústupkov v rokovaniach s Ukrajinou o obilí, vzhľadom na skutočnosť, že produkcia Ukrajiny je vysoko konkurencieschopná a že Ukrajina už v najväčšej miere využíva kvóty na obilniny (pšenicu a jačmeň) so zníženými colnými sadzbami, ktoré sú ponúkané tretím krajinám; vyzýva preto Komisiu, aby svoju ponuku v tejto oblasti obmedzila;

60. opätovne potvrdzuje význam obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami pre hospodársky rozvoj a zmiernenie chudoby v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ, aby pomohla krajinám AKT prispôsobiť sa čoraz väčšej svetovej konkurencii;

61. vyzýva Komisiu, aby toto uznesenie riadne zohľadnila pri návrhu a vykonávaní svojej budúcej stratégie v oblasti obchodu;

62. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V čase, keď EÚ uvažuje nad budúcnosťou svojej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), je čoraz dôležitejšie zabezpečiť súlad medzi poľnohospodárskou politikou a politikou zahraničného obchodu.

SPP patrí medzi symboly európskej integrácie a predstavuje jednu z najrozvinutejších podôb nadnárodného rozhodovania v EÚ. Postupné reformy SPP sa uskutočnili v súvislosti s rozličnými vnútornými a vonkajšími tlakmi. Hlavným stimulom pre realizáciu reformy SPP boli mnohostranné obchodné rokovania a rámec pravidiel WTO o poľnohospodárskych politikách. Aj vnútorné tlaky EÚ na trhovú orientáciu SPP a väčší dôraz na iné európske politiky sa odrážajú v politike zahraničného obchodu EÚ, v rámci ktorej rokovacia stratégia Komisie spočíva v ponuke otvorenia poľnohospodárskeho trhu výmenou za lepší prístup k trhu v tretích krajinách pre európske priemyselné výrobky a služby.

Politické programy poľnohospodárstva a obchodu sa prelínajú. Dynamika oboch hospodárskych aktivít ovplyvňuje regulačné nastavenia na mnohostrannej, medziregionálnej, regionálnej a dvojstrannej úrovni, a naopak je nimi do veľkej miery sama ovplyvňovaná. Tieto regulačné nastavenia nie sú statické. Vytvárajú medzi sebou hierarchie a počas rokovaní sa vyvíjajú. Regulačná rôznorodosť, nesúrodé obchodné záujmy, napätia a spory v obchode, to všetko odráža zložitosť domácich poľnohospodárskych politík a medzinárodného obchodu.

Keďže poľnohospodárstvo nie je iba hospodárskou činnosťou, ale poľnohospodárske a potravinové politiky majú slúžiť základnému cieľu, akými sú potravinová bezpečnosť a bezpečnosť potravín, hlavným problémom je efektívne zosúladiť obchodné a mimoobchodné záujmy. V závislosti od stupňa integrácie ustanovujúcich častí právneho systému (ktorá kolíše od úplnej rôznorodosti na tej najnižšej úrovni cez vzájomné uznávanie až po jednotnosť) predstavuje toto zosúladenie menej problémov v rámci EÚ než na mnohostrannej úrovni. Negatívnu integráciu prostredníctvom otvárania trhu po odstránení obchodných prekážok vo WTO dostatočne nesprevádza pozitívna integrácia charakteristická konvergenciou predpisov. Avšak dohodu WTO o uplatňovaní veterinárnych a fytosanitárnych opatrení (dohoda SPS) a dohodu WTO o technických prekážkach obchodu (dohoda TBT) možno považovať za krok smerom k novej regulačnej filozofii.

Poľnohospodárstvo sa do rámca WTO začlenilo dohodou o poľnohospodárstve z uruguajského kola rokovaní a jeho dlhodobým cieľom sa stalo „zriadenie spravodlivého a trhovo orientovaného poľnohospodárskeho obchodného systému“ prostredníctvom „postupného znižovania podpory a ochrany poľnohospodárstva“, „cieľom napraviť a zabrániť obmedzeniam a deformáciám na svetových trhoch agroproduktov“.

Hlavným problémom kola rokovaní o poľnohospodárstve v Dauhe je ten, že do rokovaní sú zapojené skupiny krajín s veľmi odlišnými poľnohospodárskymi modelmi a záujmami. Mimoobchodné záujmy EÚ a iných členských štátov s multifunkčnými modelmi poľnohospodárstva sa patričným spôsobom nezohľadňujú. V priebehu týchto rokovaní EÚ dlhý čas zaujímala a do istej miery stále zaujíma v súvislosti s poľnohospodárstvom defenzívne stanovisko. Avšak vo vzťahu k istým mylným predstavám, ktoré nezohľadňujú, ako veľmi sa od svojho vzniku SPP zmenila, treba uviesť pár poznámok .

EÚ je najväčším dovozcom poľnohospodárskych výrobkov z rozvojových krajín na svete, pričom dováža viac poľnohospodárskeho tovaru než USA, Japonsko, Kanada, Austrália a Nový Zéland dovedna. Pretrvávajúci tlak na ďalšie otvorenie trhu EÚ vychádza hlavne zo strany konkurenčných poľnohospodárskych vývozcov. Umožniť týmto krajinám lepší prístup na trh má nielen potenciálne škodlivý vplyv na poľnohospodárskych výrobcov EÚ, ale aj na tie rozvojové krajiny, ktoré sú v najväčšej núdzi a ktorých preferenčné rozpätie sa tým naruší.

Okrem toho EÚ, na rozdiel od iných kľúčových partnerov, podstatným spôsobom obmedzila svoju obchod poškodzujúcu pomoc, keď oddelila priamu pomoc od výroby a uskutočnila všeobecný presun smerom k intervenčným opatreniam bezpečnostnej siete, v dôsledku čoho jej zostali menej účinné nástroje na riešenie zvyšujúcej sa nestability trhu. EÚ zároveň predložila významnú ponuku, že postupne odstráni svoje už aj tak drasticky znížené vývozné dotácie za predpokladu, že podobné opatrenia sa uplatnia aj na iné formy vývozných stimulov, a najmä v prípade vývozných úverov a záruk (ktoré využívajú predovšetkým Spojené štáty), poľnohospodárskych štátnych obchodných podnikov (využívaných najmä v Austrálii, Novom Zélande a Kanade) a potravinovej pomoci (ktorú v širokej miere využívajú Spojené štáty).

V rámci WTO bola EÚ „odporcom“ v hlavných prípadoch riešenia sporov, najmä o geneticky modifikovaných organizmoch, sporoch o zemepisné označenia, o hormónoch v hovädzom mäse a chlórovanom hydinovom mäse. V prípade hormónov v hovädzom mäse sa napriek oprávnenosti obáv EÚ o verejné zdravie a nediskriminačnej povahe jej opatrení rozhodlo, že medzi posúdením rizika a prostriedkami na dosiahnutie tohto cieľa neexistuje žiaden racionálny vzťah.

Objavili sa argumenty, že „súdny aktivizmus“ „súdnych orgánov“ WTO v urovnávaní istých sporov vážne spochybňuje legitimitu WTO z hľadiska demokracie. Treba poznamenať, že mechanizmus urovnávania sporov WTO je v širokej miere považovaný za najdôležitejší systémový výsledok uruguajského kola rokovaní, ktorý znamená presun právneho modelu zavedeného povinnou adjudikáciou a záväznými výsledkami.

Zriadením WTO sa rozšíril rozsah regulačných otázok, ktoré majú priamy vplyv na vnútroštátne právne predpisy a politiky, a pozornosť sa presunula z prekážok, ktoré ležia „na hranici“ na prekážky, ktoré existujú „v rámci hraníc“. Tento presun spochybňuje možnosti členských štátov WTO uplatňovať zákonodarnú moc a ustanovovať normy (verejného zdravia, ochrany životného prostredia, potravinovej bezpečnosti), ktoré by mohli obmedzovať obchod. Dohody WTO určujú ciele, ktoré môžu členské štáty WTO legitímne sledovať (napr. článok XX dohody GATT, dohody SPS a TBT). V súlade s dohodou SPS sa o vnútroštátnych normách predpokladá, že sú zlučiteľné s normami WTO, ak sa opierajú o medzinárodné normy (ako sa to ustanovuje napr. Codex Alimentarius), pričom normy s vyššími požiadavkami než sú požiadavky ustanovené na medzinárodnej úrovni je potrebné vedecky zdôvodniť prostredníctvom posúdenia rizika.

Vzhľadom na patovú situáciu v mnohostranných obchodných rokovaniach EÚ uskutočnila rokovanie o dvojstranných a medziregionálnych obchodných dohodách, ktoré by dopĺňali, ale nenahrádzali mnohostranný rámec. Možno namietať, že uzatvorenie tohto druhu dohôd povedie k strate záujmu obchodných partnerov o dohodu s WTO, ak ňou získajú svoj požadovaný prístup na cieľové trhy. Niekto môže tiež vidieť hrozbu v tom, že šírenie týchto dohôd môže ochromiť mnohostranný obchodný systém, pretože sa nimi vytvoria konkurenčné obchodné skupiny. Iní môže argumentovať skutočnosťou, že tieto dohody ponúkajú príležitosť, ktorá nie je v rámci WTO momentálne dostupná, a to rokovať o udržateľnom rozvoji a iných ustanoveniach a podmieniť ústupky dodržiavaním sociálnych a environmentálnych noriem. Dôvodom uprednostňovania dvojstranných dohôd môže byť jednoducho to, že sú menej komplikované, a názor, že záujmy je možné lepšie presadzovať prostredníctvom selektívnym prístupom k výberu obchodných partnerov. V súčasnosti USA a EÚ spolu súťažia o to, kto ako prvý získa prístup na kľúčové nové trhy a za akých podmienok.

EÚ si jasne potrebuje v rámci týchto rokovaní zabezpečiť vyrovnanejší prístup k jednotlivým sektorom a presadzovať defenzívne i ofenzívne záujmy európskeho poľnohospodárstva. Súladom medzi SPP a politikou zahraničného obchodu EÚ sa zabezpečí zachovanie európskeho poľnohospodárskeho modelu, ako aj spravodlivé podmienky pre výrobcov EÚ na svetovom trhu.

Multifunkčná úloha európskeho poľnohospodárstva môže slúžiť ako katalyzátor pre nové modely, pretože poskytuje pre našu spoločnosť nesmierne dôležité verejné statky, ktorých dodávku nemožno zabezpečiť prostredníctvom trhu. Ide o potravinovú bezpečnosť, bezpečnosť a kvalitu za dostupné ceny pre občanov EÚ. Dopyt po potravinách vo svete rastie, a rastú aj výrobné náklady, na poľnohospodárskych trhoch je veľká nestabilita, je menej pôdy, vody a znižujú sa energetické vstupy. Silná SPP je taktiež rozhodujúca pre zachovanie a udržanie životného prostredia a hospodársky rozvoj vidieckych oblastí EÚ a pre ochranu pred hrozbou opúšťania pôdy a vyľudňovania vidieka.

Hospodárska geografia SPP je prepojená s ďalšími spoločenskými a politickými cieľmi. Európsky poľnohospodársky sektor predstavuje jasnú pridanú hodnotu a zohráva hlavnú úlohu v stratégii Európa 2020 zameranej na riešenie sociálno-ekonomických a environmentálnych problémov, s ktorými sa EÚ potýka tak vnútorne, aj ako vedúci svetový hráč. Obchodná politika EÚ bude zohrávať rozhodujúcu úlohu v tom, či poľnohospodárstvo bude aj naďalej v plnom rozsahu pozitívne prispievať k plneniu týchto cieľov. Obchodná politika by nemala brzdiť dynamiku poľnohospodárskeho sektora EÚ. Naopak, obchodná politika a poľnohospodárska politika sa môžu a musia navzájom podporovať.

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (*) (8.12.2010)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k poľnohospodárstvu EÚ a medzinárodnému obchodu
(2010/2110(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Godelieve Quisthoudt-Rowohl

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva Komisiu, aby prísne dodržiavala svoj mandát na rokovania vo WTO, ktorý jej činnosť obmedzuje na už dokončenú reformu SPP, pod podmienkou, že sa jej obchodní partneri zaviažu k rovnakým úľavám; pripomína záväzok EÚ odstrániť vývozné subvencie na základe prísnej podmienky, že jej obchodní partneri budú konať rovnako, pokiaľ ide o vývozné subvencie, ako aj o všetky vývozné opatrenia s ekvivalentným účinkom;

2.  pripomína, že reforma SPP z roku 2003 a preskúmanie stavu z roku 2008 preukázali závažnosť reformných záväzkov EÚ tým, že predvídali pravdepodobné výsledky Dauhaského kola rokovaní, zatiaľ čo od obchodných partnerov EÚ sa ekvivalentné úľavy ešte len očakávajú;

3.  berie na vedomie skutočnosť, že dohoda o obchode s banánmi rieši dvadsať rokov trvajúci spor, jeden z technicky najzložitejších, politicky najcitlivejších a najvýznamnejších sporov, ktoré WTO kedy riešila, a že predstavuje dôležitý krok smerom ku konsolidácii mnohostranného obchodného systému založenému na pravidlách a zároveň by mohla rozhodujúcim spôsobom prispieť k riešeniu problémov týkajúcich sa tropických produktov a preferencií v rámci rokovaní WTO; je však presvedčený, že v rámci budúcich podobných rokovaní sa musia zohľadniť záujmy výrobcov Spoločenstva a výrobcov z krajín AKT, aby nedošlo k oslabeniu týchto odvetví, ktoré sú zdrojom mnohých pracovných miest;

4.  poznamenáva, že najvzdialenejšie regióny sú neoddeliteľnou súčasťou územia Európskej únie a musia sa na ne v plnom rozsahu vzťahovať obchodné dohody; zdôrazňuje, že krehké hospodárstva týchto regiónov založené na poľnohospodárstve a rovnako ich produkcia konkurujú výrobkom od latinsko-amerických výrobcov, ktorí požívajú výhody znížených colných sadzieb; zdôrazňuje, že článok 349 Zmluvy o fungovaní EÚ umožňuje prispôsobiť politiky Spoločenstva tak, aby zodpovedali zemepisným a hospodárskym podmienkam týchto regiónov; žiada Komisiu, aby v rámci rokovaní zohľadnila osobitné záujmy najvzdialenejších regiónov, aby tým nebol ovplyvnený ich rozvoj;

5.  žiada Komisiu, aby dodržiavala svoje záväzky týkajúce sa sektora cukru EÚ a skončila so systematickými úľavami v dvojstranných a mnohostranných obchodných rokovaniach o cukre; berie na vedomie iniciatívy v sektore cukru, ktorými sa zvýšila jeho konkurencieschopnosť a zároveň zlepšila jeho environmentálna udržateľnosť, a z ktorých má prostredníctvom preferencií udelených krajinám AKT a najmenej rozvinutým krajinám úžitok rozvojový program EÚ;

6.  vyzýva Komisiu, aby sa s cieľom chrániť záujmy spotrebiteľa poskytovaním spoľahlivých a relevantných informácií o výrobkoch naďalej usilovala o účinnejšiu ochranu zemepisných označení vo WTO, a to rozšírením rozsahu vyššej úrovne ochrany, ktorá sa v súčasnosti používa pre označenia vín a liehovín (článok 23 Dohody TRIPS), na všetky zemepisné označenia a vytvorením systému oznamovania a registrácie zemepisných označení;

7.  vyzýva Komisiu, aby zaujala ešte rozhodnejší postoj k zahrnutiu zemepisných označení do rozsahu pôsobnosti obchodnej dohody o boji proti falšovaniu a do dvojstranných obchodných rokovaní;

8.  je presvedčený, že prioritou, o ktorú by sa EÚ mala snažiť, je ukončenie mnohostranných rokovaní; je presvedčený, že dvojstranné obchodné dohody musia dopĺňať mnohostranné procesy tým, že budú rešpektovať rovnaké pracovné podmienky, spoločné predpisy v oblasti životného prostredia a normy v oblasti bezpečnosti potravín, ktoré už v Európskej únii platia, a tým, že nebudú podporovať výlučne udržateľné rozvojové programy; pripomína, že EÚ má v poľnohospodárstve významné ofenzívne záujmy, najmä pokiaľ ide o vysokokvalitné spracované produkty; je presvedčený, že dvojstranné obchodné dohody s hlavnými obchodnými partnermi môžu úspešne podporovať vývozné záujmy agropotravinárskeho priemyslu EÚ a priniesť značné ekonomické výhody.

9.  berie na vedomie obnovenie rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur – dohody, ktorá má mimoriadny význam a bude sa týkať 700 miliónov ľudí a ktorá by bola najambicióznejšou dohodou dvoch regiónov na svete – a preto zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť úzko zapojený do všetkých etáp rokovaní;   zdôrazňuje, že pre obidve strany je potrebné dosiahnuť vyvážený výsledok, a to tak, že sa v rokovaniach v plnom rozsahu zohľadnia dôsledky a vplyvy dohody, najmä pokiaľ ide o environmentálne a sociálne problémy; žiada Komisiu, aby uskutočnila posúdenie vplyvu týkajúce sa dôsledkov, ktoré takáto dohoda môže mať na poľnohospodárske odvetvie;

10. zdôrazňuje, že všetky výrobky, ktoré sa predávajú v rámci EÚ, či už domáce alebo dovážané, musia aj naďalej spĺňať rovnaké prísne požiadavky na bezpečnosť potravín. Pokiaľ ide o životné podmienky zvierat a environmentálne normy, vyzýva Komisiu, aby všemožne podporovala spoločné porozumenie s tretími krajinami, v ktorých existujú normy nad rámec medzinárodných odporúčaní, a aby do svojich dvojstranných obchodných dohôd zahrnula ustanovenia o prijatí a presadzovaní medzinárodných noriem;

11. vyzýva Komisiu, aby podporovala obchodných partnerov EÚ v ich pokračujúcej snahe zlepšiť svoje sociálne a environmentálne normy, aby sa tak predišlo zhoršeniu konkurencieschopnosti EÚ v rámci svetovej poľnohospodárskej výroby a aby sa v týchto oblastiach vytvorili konzistentné a komplexné normy;

12. zdôrazňuje význam prísneho uplatňovania preferenčných pravidiel pôvodu; vyzýva na preskúmanie všetkých obchodných preferencií udelených Európskou úniou rozvíjajúcim sa krajinám, ktoré sú členmi skupiny G20;

13. opätovne potvrdzuje význam obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami pre hospodársky rozvoj a zmiernenie chudoby v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ, aby pomohla krajinám AKT prispôsobiť sa svetovej konkurencii;

14. zdôrazňuje, že je potrebné, aby obchodná politika zohrávala úlohu pri riešení problémov v oblasti potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti; vyzýva na posilnenie kontroly dôsledkov, ktoré má výroba biopalív na potravinovú bezpečnosť, a posilnenie koordinácie opatrení týkajúcich sa vývozných obmedzení, aby sa zabránilo zhoršeniu akejkoľvek budúcej potravinovej krízy.

15. vyjadruje znepokojenie nad možnosťou poskytnúť v rokovaniach s Ukrajinou úľavy na obilie, vzhľadom na skutočnosť, že produkcia Ukrajiny je vysoko konkurencieschopná a že Ukrajina už v najväčšej miere využíva kvóty na obilniny (pšenicu a jačmeň) so zníženými colnými sadzbami, ktoré sú ponúkané tretím krajinám; vyzýva preto Komisiu, aby svoju ponuku v tejto oblasti obmedzila;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

1.12.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Harlem Désir, Christofer Fjellner, Joe Higgins, Yannick Jadot, Metin Kazak, Bernd Lange, David Martin, Vital Moreira, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Keith Taylor, Paweł Zalewski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

George Sabin Cutaş, Ryszard Czarnecki, Małgorzata Handzlik, Salvatore Iacolino, Maria Eleni Koppa, Jörg Leichtfried, Michael Theurer, Jarosław Leszek Wałęsa

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Giommaria Uggias

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (9.12.2010)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k poľnohospodárstvu a medzinárodnému obchodu EÚ
(2010/2110(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Patrizia Toia

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny”;

2.  podčiarkuje skutočnosť, že uplatňovanie politiky súdržnosti rozvoja na poľnohospodárstvo a obchod sa prejaví aj na plnení rozvojového cieľa tisícročia č. 8 (odstránenie extrémnej chudoby a hladu) a č. 8 (globálne partnerstvo pre rozvoj), a to okrem iného predpismi pre spravodlivejší obchod a trhový prístup;

3.  zdôrazňuje, že výkyvy cien spôsobili, že problémy podvýživy sa zhoršili na celosvetovej úrovni, ako zdôraznila aj FAO, a že väčšia liberalizácia svetového obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, ktorú uľahčili dohody WTO, doteraz neumožnila zastaviť hrozbu hladu vo svete; zdôrazňuje, že EÚ má aj úlohu prispievať k celosvetovej potravinovej bezpečnosti;

4.  vyjadruje potešenie nad postupným znižovaním vývozných dotácií a dúfa v skoré uzavretie rokovaní v Dauhe;

5.  poukazuje na to, že vývozné dotácie v minulosti umožňovali damping lacných výrobkov EÚ v rozvojových krajinách, čím narúšali hospodársku súťaž s miestnymi výrobcami a poškodzovali ich výrobné kapacity;

6.  potvrdzuje svoje obavy z obchodnej stratégie EÚ nazvanej Globálna Európa: svetová konkurencia, ktorá sa zameriava na hospodársku súťaž a trhový prístup v prípade výrobkov EÚ a ktorá nezabezpečuje rozvojový prístup; naliehavo vyzýva, že je potrebné viac sa zamerať na rozvojové otázky v rámci prebiehajúcich rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve;

7.  opätovne potvrdzuje, že rozvojové krajiny by mali mať legitímnu možnosť uzákoniť politiky, ktoré na vnútroštátnej úrovni vytvárajú pridanú hodnotu; poznamenáva, že zníženie dovozných ciel krajín OECD na poľnohospodárske výrobky na polovicu by pre rozvojové krajiny znamenalo príjem v odhadovanej výške 10 miliárd USD; domnieva sa, že súčasný obchodný režim EÚ, ktorý zdaňuje suroviny menej než spracované výrobky, smeruje proti industrializácii rozvojových krajín; vyslovuje sa za trvalé znižovanie ciel na dovoz poľnohospodárskych výrobkov z rozvojových krajín v záujme podpory trvalého vytvárania hodnôt a poskytnutia skutočných možností prístupu na trh pre tieto krajiny;

8.  dôrazne žiada, aby sa v diskusiách o SPP po roku 2013 prijala globálnejšia perspektíva rozširujúca možnosti prístupu na trh pre rozvojové krajiny a umožňujúca im stať sa konkurencieschopnými na vlastných národných a regionálnych trhoch.

9.  zdôrazňuje potrebu transparentnosti a zodpovednosti pri vykonávaní posúdení vplyvu zo strany Komisie a jej konzultácií so zainteresovanými stranami, najmä pravidelného dialógu s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu vrátane Výboru pre rozvoj.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

9.12.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ricardo Cortés Lastra, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, Filip Kaczmarek, Franziska Keller, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Eleni Theocharous, Iva Zanicchi, Gabriele Zimmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Santiago Fisas Ayxela, Martin Kastler, Judith Sargentini, Patrizia Toia

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.1.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Richard Ashworth, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Hynek Fajmon, Lorenzo Fontana, Iratxe García Pérez, Sergio Gutiérrez Prieto, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Agnès Le Brun, Stéphane Le Foll, George Lyon, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, Krisztina Morvai, Mariya Nedelcheva, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Alfreds Rubiks, Giancarlo Scottà, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Alyn Smith, Csaba Sándor Tabajdi, Marc Tarabella

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luís Paulo Alves, Pilar Ayuso, Salvatore Caronna, Giovanni La Via, Astrid Lulling, Milan Zver