SPRÁVA o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov

18.2.2011 - (2010/2276(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Lívia Járóka
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):
Kinga Göncz, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov

(2010/2276(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Chartu základných práv, najmä na jej články 1, 8, 19, 20, 21, 24, 25, 35 a 45,

–   so zreteľom na medzinárodné právne predpisy o ľudských právach, najmä na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, na Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným, etnickým, náboženským alebo jazykovým menšinám z roku 1992, na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–   so zreteľom na európske dohovory na ochranu ľudských práv a základných slobôd, najmä na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a s ním spojenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, na Európsku sociálnu chartu a s ňou spojené odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva a na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

–   so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, ktoré stanovujú základné práva a zásady, na ktorých stojí Európska únia, vrátane zásady nediskriminácie a voľného pohybu,

–   so zreteľom na článok 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, na ktorého právnom základe Európska únia koná vtedy, ak členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť ciele zamýšľané touto činnosťou, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie,

–   so zreteľom na článok 6 Zmluvy o Európskej únii, ktorý sa zaoberá základnými právami v Únii,

–   so zreteľom na článok 7 Zmluvy o Európskej únii, ktorý uvádza sankcie a pozastavenie práv v prípade vážneho porušenia práva Únie,

–   so zreteľom na článok 9 a článok 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré Úniu zaväzujú k tomu, aby prihliadala na – ako na horizontálnu požiadavku – podporu vysokej úrovne zamestnanosti, záruku primeranej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu, vysokú úroveň vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia, ako aj na boj proti diskriminácii z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu,

–   so zreteľom na článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý Radu splnomocňuje na prijatie vhodných opatrení na boj proti diskriminácii založenej na rasovom alebo etnickom pôvode,

–   so zreteľom na článok 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý ustanovuje ako ciele Únie a členských štátov podporu zamestnanosti, lepšie životné a pracovné podmienky a riadnu sociálnu ochranu,

–   so zreteľom na článok 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý vymedzuje oblasti, v ktorých Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov, a najmä na článok 153 ods. 1 písm. h) o integrácii osôb vylúčených z trhu práce a článok 153 ods. 1 písm. j) o boji proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti,

–   so zreteľom na Hlavu XVIII Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá sa týka hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–   so zreteľom na článok 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (doložka flexibility), ktorý umožňuje prijať vhodné opatrenia na dosiahnutie niektorého z cieľov uvedených v zmluvách,

–   so zreteľom na články 3, 8, 16, 18, 20, 21 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na Odporúčanie Rady Európy č. 1355 (1998) o boji proti sociálnemu vylúčeniu a posilňovaní sociálnej súdržnosti v Európe,

–   so zreteľom na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy, ktorá sa týka uznania regionálnych alebo menšinových jazykov ako integrálnej súčasti európskeho kultúrneho dedičstva, ako aj na Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o situácii Rómov v Európskej únii[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o situácii rómskych žien v Európskej únii[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o uplatňovaní smernice 2004/38/ES o práve občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 31. januára 2008 o európskej stratégii riešenia rómskej otázky[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2008 o sčítaní Rómov v Taliansku na základe ich etnickej príslušnosti[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na pracovný trh v Európskej únii[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o druhom európskom samite o Rómoch[7],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2010 o situácii Rómov a slobode pohybu v Európskej únii[8],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[9],

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[10],

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní[11],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov[12],

–   so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[13],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev[14],

–   so zreteľom na závery Európskej rady z decembra 2007 a júna 2008, ako aj závery Rady pre všeobecné záležitosti z decembra 2008;

–   so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti o integrácii Rómov, prijaté 8. júna 2009 v Luxemburgu, a s osobitným zreteľom na desať spoločných základných zásad integrácie Rómov, ktoré tvoria súčasť týchto záverov,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o sociálnej a ekonomickej integrácii Rómov (KOM(2010)0133), na vytvorenie pracovnej skupiny[15] (7. septembra 2010), na prvé zistenia pracovnej skupiny[16] a na správy Agentúry Európskej únie pre základné práva,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Rómovia v Európe: využívanie nástrojov a politík Európskej únie na začleňovanie Rómov – správa o pokroku za roky 2008 – 2010[17],

–   so zreteľom na prvý európsky samit o integrácii Rómov, ktorý sa uskutočnil 16. septembra 2008 v Bruseli, a druhý európsky samit o integrácii Rómov, ktorý sa uskutočnil 8. apríla 2010 v Córdobe,

–   so zreteľom na správy o Rómoch, rasizme a xenofóbii v členských štátoch EÚ v roku 2009, ktoré zverejnila Agentúra pre základné práva[18], a na správy komisára Rady Európy pre ľudské práva Thomasa Hammarberga,

–   so zreteľom na súvisiace odporúčania, stanoviská a vyhlásenia Rady Európy, napríklad závery stretnutia Rady Európy na vysokej úrovni o Rómoch (Štrasburg, 20. októbra 2010)[19],

–   so zreteľom na to, že v roku 2005 niekoľko členských štátov, kandidátskych krajín a ďalších krajín, v ktorých sú inštitúcie Únie výrazným spôsobom činné, vyhlásili Dekádu začleňovania rómskej populácie a vytvorili Fond pre vzdelávanie Rómov,

–   so zreteľom na odporúčania prijaté Výborom OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie na jeho 77. schôdzi (2. – 27. augusta 2010),

–    so zreteľom na správu Rady Európy s názvom Štvrtá správa výboru Európskeho výboru proti rasizmu a netolerancii o Francúzsku (Fourth ECRI Report on France), zverejnenú 15. júna 2010,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7‑0043/2011),

A. keďže veľká časť z 10 až 12 miliónov európskych Rómov – pričom väčšina sú občania EÚ – trpí systematickou diskrimináciou, v dôsledku ktorej sa potýka s neznesiteľnou mierou sociálneho a hospodárskeho vylúčenia a s porušovaním ľudských práv a zažíva závažnú stigmatizáciu a diskrimináciu vo verejnom aj súkromnom živote,

B.   keďže stále existujú hospodárske a sociálne rozdiely medzi rôznymi regiónmi Európskej únie a keďže významná časť rómskeho spoločenstva žije v regiónoch, ktoré patria v Únii medzi najmenej hospodársky a sociálne rozvinuté;

C. keďže Európska únia je založená na zásadách zakotvených v Charte základných práv EÚ a v zmluvách EÚ, medzi ktoré patria zásada nediskriminácie, osobitné práva vymedzujúce občianstvo EÚ, voľný pohyb a rovnosť,

D. keďže trio EÚ sa vo svojom spoločnom vyhlásení na druhom európskom samite o Rómoch, ktorý sa konal 8. – 9. apríla 2010 v Córdobe, zaviazalo k pokroku v začleňovaní rómskych otázok do hlavných európskych a vnútroštátnych politík v oblasti základných práv a ochrany proti rasizmu, chudobe a sociálnemu vylúčeniu; k zdokonaleniu návrhu plánu integrovanej platformy na začleňovanie Rómov, s uprednostňovaním kľúčových cieľov a výsledkov; a zabezpečeniu toho, aby existujúce finančné nástroje Európskej únie, najmä štrukturálne fondy, boli pre Rómov dostupné,

E.   keďže vylúčenie rómskych detí zo vzdelávacieho systému má nepriaznivý vplyv na ďalšie práva členov rómskej komunity, najmä právo na prácu, a keďže táto skutočnosť zhoršuje ich marginalizáciu,

F.   keďže komunity, ktoré si chcú zachovať svoj tradičný putovný spôsob života v rámci Európy, sú najviac postihnuté negramotnosťou a keďže preto existujú kultúrne prekážky pre vzdelávanie ich detí,

G.  keďže treba zaistiť materiálne podmienky potrebné pre vzdelávanie rómskych detí a keďže to musí zahŕňať vymenovanie školských mediátorov,

H. keďže EÚ vypracovala celý rad užitočných nástrojov, mechanizmov a finančných prostriedkov na podporu integrácie Rómov, ktoré sú však roztrieštené v rôznych oblastiach politiky a nie sú monitorované, v dôsledku čoho je ťažké merať ich účinok; keďže preto napriek existencii početných mechanizmov spolupráce a inštitúcií problémy a výzvy týkajúce sa integrácie Rómov neboli doposiaľ účinne vyriešené, a preto nie je súčasný stav udržateľný,

I.   keďže v roku 2005 sa začala realizovať Dekáda začleňovania rómskej populácie s cieľom bojovať proti diskriminácii a zlepšiť hospodársku a sociálnu situáciu Rómov a keďže signatári vyhlásenia o dekáde, t. j. Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Čierna Hora, Česká republika, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, sa zaviazali, že budú spolupracovať na odstránení diskriminácie a znižovaní neprijateľných rozdielov medzi Rómami a zvyškom spoločnosti,

J.   keďže skutočná integrácia Rómov je možná iba prostredníctvom obojstranného uznania práv a povinností zainteresovaných komunít,

K. keďže v niekoľkých členských štátoch EÚ dochádza k repatriácii a návratu Rómov, čo často sprevádza stigmatizácia Rómov a všeobecné protirómske zmýšľanie v politickom diskurze,

L.  keďže nediskriminácia – i keď je nevyhnutná – stále nie je dostatočnou reakciou na doterajšiu situáciu štrukturálnej diskriminácie, ktorá postihuje Rómov, a keďže je preto nevyhnutné doplniť a upevniť právne predpisy a politiky v oblasti rovnoprávnosti riešením osobitných potrieb Rómov, pokiaľ ide o plné rešpektovanie, ochranu a presadzovanie základných práv, rovnosti a nediskriminácie, plnohodnotné a nediskriminačné uplatňovanie právnych predpisov, politík a mechanizmov na monitorovanie a trestanie prípadov porušenia práv Rómov, ako aj naplnenie ich osobitných ľudských práv v oblasti zamestnanosti, bývania, kultúry, zdravotnej starostlivosti, účasti na verejnom živote, vzdelávania a odbornej prípravy a voľného pohybu a prístupu k nim prostredníctvom stratégie na úrovni EÚ,

M. keďže sa ukázalo, že tzv. mäkký politický prístup otvorenej metódy koordinácie spoliehajúci sa na dobrovoľné zapojenie členských štátov a bez akýchkoľvek prísnych stimulov nabádajúcich k skutočnému plneniu je na podporu začleňovania Rómov nedostatočný a toto obmedzenie je možné čiastočne odstrániť užším naviazaním mechanizmov financovania EÚ na procesy spoločnej kontroly,

N. keďže príslušníčky etnických menšín, a najmä rómske ženy sú vystavené oveľa závažnejšej viacnásobnej diskriminácii než muži z tej istej etnickej skupiny alebo ženy patriace k väčšinovej skupine a keďže miera zamestnanosti rómskych žien je ešte nižšia ako miera zamestnanosti rómskych mužov, zatiaľ čo na druhej strane môžu byť ženy, so zreteľom na svoju úlohu v rodine, ťažiskom začleňovania marginalizovaných komunít,

O. keďže je potrebné venovať v rámci vypracovania európskej stratégie pre oblasť integrácie Rómov osobitnú pozornosť mladistvým a deťom,

P.  keďže stratégia EÚ v oblasti začleňovania Rómov sa venuje všetkým formám porušovania základných práv Rómov vrátane diskriminácie, segregácie, nenávistných verbálnych prejavov, etnického profilovania a nezákonného odoberania odtlačkov prstov, ako aj nezákonného vysťahovania a vyhostenia tým, že sa ňou zabezpečí úplná transpozícia a dôslednejšie vykonávanie všetkých súvisiacich smerníc a práva EÚ,

Q. keďže rastúca stigmatizácia Rómov a protirómske zmýšľanie v politickom diskurze a medzi verejnosťou sú dôvodmi na znepokojenie, keďže sporné prípady repatriácie a návratov Rómov, ktoré sa odohrali v niekoľkých členských štátoch, vyvolali strach a úzkosť medzi Rómami, ako aj znepokojujúcu mieru rasizmu a diskriminácie,

R.  keďže šance Rómov na prístup k rovnakým právam a povinnostiam, aké majú občania členských štátov, z veľkej miery závisia od toho, či sa im poskytla právna dokumentácia občianstva,

S.  keďže prístup rómskeho obyvateľstva ku kvalitnému vzdelaniu a kvalitnej odbornej príprave, porozumenie ich kultúry a hodnôt, ktoré sú im vlastné, a ich kultúrneho dedičstva, ich zapojenie do spoločenského života a ich lepšie zastúpenie sú základnými rysmi komplexného prístupu k vykonávaniu národných stratégií aj európskej stratégie na ich začlenenie a zapojenie do života spoločnosti,

T.  keďže kvalitné vzdelanie a kvalitná odborná príprava ovplyvňujú budúcnosť každého jednotlivca na osobnej i pracovnej úrovni aj v rámci zapojenia do života spoločnosti a keďže je preto nevyhnutné dbať o to, aby podmienky prístupu k vzdelaniu a odbornej príprave boli rovnaké pre všetkých bez akejkoľvek diskriminácie; keďže začlenenie kultúrnej rozmanitosti a boja proti stereotypom do školských programov od čo najnižšieho veku predstavuje významný prostriedok na začleňovanie Rómov a vzájomné porozumenie,

U. keďže 19. októbra 2010 Komisia ohlásila predloženie rámca EÚ pre národné stratégie týkajúce sa Rómov v apríli 2011[20],

1.  žiada Komisiu, aby navrhla, a Radu, aby prijala Stratégiu EÚ pre oblasť integrácie Rómov (ďalej „stratégia“) ako orientačný, komplexný viacúrovňový akčný plán pre celú EÚ, ktorý bude vypracovaný a bude sa vykonávať na všetkých politických a administratívnych úrovniach a ktorý sa bude môcť podľa potreby vyvíjať, bude vybudovaný na základných hodnotách rovnosti, prístupu k právam, nediskriminácie a rodovej rovnosti a bude vychádzať z úloh, cieľov, zásad a nástrojov stanovených v zmluvách a v Charte základných práv, ako sa uvádza vyššie, a z príslušných právnych predpisov EÚ, a okrem toho bude založený na spoločných právomociach, ako aj podporných, koordinačných a doplňujúcich činnostiach Únie;

2.  uznáva, že rómske komunity čelia diskriminácii a/alebo častým predsudkom vo viacerých členských štátoch a že túto situáciu sťažuje súčasná hospodárska a finančná kríza, ktorej dôsledkom je úbytok pracovných miest; zdôrazňuje, že za začleňovanie rómskeho obyvateľstva sú zodpovedné všetky členské štáty aj inštitúcie EÚ; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere spolupracovali s EÚ a so zástupcami rómskeho obyvateľstva na vytváraní integrovaných politík a aby na podporu začleňovania Rómov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni využívali všetky finančné zdroje dostupné v rámci fondov EÚ, najmä EFRR, ESF a EPFRV; vyzýva Komisiu, aby venovala mimoriadnu pozornosť žiadostiam o technickú pomoc v snahe zlepšiť účinnosť všetkých dostupných nástrojov na integráciu rómskych komunít;

3.  pripomína, že európske programy a financovanie sú k dispozícii a môžu sa využívať na sociálnu a hospodársku integráciu rómskeho obyvateľstva, ale je potrebné zlepšiť komunikáciu na všetkých úrovniach medzi miestnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou a potenciálnymi cieľovými skupinami, aby rómske obyvateľstvo bolo o nich informované; okrem toho podporuje využívanie existujúcich fondov EÚ na výstavbu nových alebo renováciu existujúcich obydlí, zlepšenie inžinierskych sietí, miestnych služieb, komunikačných systémov, vzdelávania, opatrení na zabezpečenie prístupu na trh práce atď.;

4.  vyzýva Komisiu, aby:

     (a) schválila prioritné oblasti stratégie, a to najmä:

–         základné práva, najmä nediskrimináciu, rovnosť a voľný pohyb,

–         vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie,

–         kultúru,

          –         zamestnanosť,

–         bývanie vrátane zdravého životného prostredia a primeranej infraštruktúry,

–         zdravotnú starostlivosť a zlepšovanie zdravotnej situácie Rómov, a

–         zapojenie Rómov vrátane rómskej mládeže do politického a občianskeho života;

(b)  v rámci stratégie predložila plán zavádzania záväzných minimálnych noriem na úrovni EÚ pre prioritné oblasti vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotnej starostlivosti;

(c)  vymedzila ciele stratégie, ktoré sa viažu na prioritné oblasti, a to najmä:

–         prijatím a posilnením účinných antidiskriminačných právnych predpisov a opatrení na ochranu proti diskriminácii vo všetkých oblastiach života vrátane viacnásobnej diskriminácie, a s cieľom zaručiť, chrániť a podporovať základné práva, rovnosť a nediskrimináciu a právo na voľný pohyb vrátane krokov zameraných na zvyšovanie informovanosti zameraných na Rómov alebo osoby nerómskeho pôvodu, a to s cieľom odstrániť diskriminačné prekážky,

–         bojom proti rómskemu zmýšľaniu, predsudkom, stereotypom, rasizmu a xenofóbii, stigmatizácii a nenávistným slovným prejavom voči Rómom, najmä zaručením toho, že sa zavedú príslušné právne predpisy a zavedú sa vhodné tresty za rasovo motivované zločiny,

–         zaručením toho, aby médiá nešírili predsudky voči rómskej komunite a aby presadzovali pozitívny obraz rozmanitosti, a umožnením primeranejšieho zastúpenia Rómov v médiách,

–         predchádzaním porušovaniu ľudských práv a ochranou obetí, zabezpečením toho, aby sa im poskytla právna pomoc a účinné opravné prostriedky, a to s osobitným zameraním na situáciu rómskych detí a žien, ktoré sú často vystavené viacnásobnej diskriminácii,

–         zavedením preventívnych opatrení proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorého obetí je medzi Rómami neprimerane mnoho,

–         odbornou prípravou osôb na všetkých úrovniach administratívy, justície a policajných služieb v oblasti nediskriminačných postupov,

–         vytvorením dialógu medzi miestnymi orgánmi, justičnými orgánmi, políciou a rómskou komunitou s cieľom odstrániť diskrimináciu v justičnej sfére, zvýšiť dôveru a bojovať proti profilovaniu na základe etnickej príslušnosti,

–         zabezpečením rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých,

–         zabezpečením rovnakého prístupu k odbornému vzdelávaniu dospelých a k celoživotnému vzdelávaniu,

–         zaručením rovnakého prístupu k sociálnym službám a k infraštruktúre základnej starostlivosti, ako je starostlivosť o deti a o staršie osoby,

–         odstránením segregácie na školách a v triedach, a to aj vytvorením školského prostredia podporujúceho začlenenie a zamestnávanie rómskych školských mediátorov,

–         poskytovaním rovnakého prístupu k primeranej príprave na konkurencieschopnosť na trhu práce,

–         zabezpečením rovnakého prístupu k vzdelávaniu v ranom detstve,

–         zaručením vzdelávania dievčat,

          –         poskytovaním medzikultúrneho vzdelávania,

–         uľahčením dialógu medzi rodinami a školami, najmä prostredníctvom mediátorov,

–         zvyšovaním počtu rómskych učiteľov a zabezpečením ochrany jazyka a identity rómskych detí sprístupnením vzdelávania v ich vlastnom jazyku,

–         zavedením opatrení, ktorými sa zabráni predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a neúspechom v štúdiu,

–         zavedením opatrení na vrátenie detí, ktoré vypadli zo školského systému, späť do škôl, napríklad vytvorením programov druhej šance,

–         poskytovaním rovnakého prístupu ku kvalitným programom stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania,

          –         bojom proti nadmernému zastúpeniu Rómov v osobitných školách,

–         bojom proti chudobe detí, znížením prípadov oddelenia detí od ich rodín a zabránením umiestňovania detí do detských domovov a osobitnej opatery v dôsledku chudoby,

–         zaručením účinného prístupu na trh práce a rozvíjaním a sprístupnením mikropôžičiek na podnikanie a samostatnú zárobkovú činnosť,

–         zaručením rovnakého prístupu k zdravému bývaniu za primerané ceny a odstránením územnej segregácie,

–         zaručením práva na registrovanú adresu vrátane možnosti registrácie prostredníctvom organizácie občianskej spoločnosti a zaručením úplného a aktualizovaného registra pôrodov, sobášov a úmrtí pre všetkých rómskych občanov, ako aj bojom proti diskriminácii pri vystavovaní administratívnych dokumentov,

–         bojom proti nerovnostiam v oblasti zdravia, a to zabezpečením spravodlivého prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a podporou zdravia, najmä s cieľom znížiť rozdiely v oblasti zdravia s osobitným dôrazom na ochranu zraniteľných skupín vrátane žien, detí, starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím,

–         posilnením rómskej občianskej spoločnosti, a to aj politikou budovania kapacít tým, že sa posilní administratívna kapacita na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a podporí sa účasť Rómov na občianskom a politickom živote,

–         zlepšovaním aktívneho občianstva, zapájaním Rómov do všetkých sfér verejného a politického života a posilnením ich zastúpenia v inštitúciách a volených orgánoch na miestnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ,

–         začlenením hľadiska rozšírenia a susedstva do stratégie, požadovaním zlepšenia situácie Rómov v pristupujúcich a v kandidátskych krajinách, ako aj potenciálnych kandidátskych krajinách a v krajinách, ktoré sú zapojené do európskej susedskej politiky; ďalej prednostným hodnotením pokroku v tejto oblasti vo výročných správach o pokroku, ako aj v prieskumoch venovaných susedným krajinám EÚ,

–         zaručením rešpektovania a ochrany kultúry,

–         zabezpečením uplatňovania rodovej rovnosti riešením osobitných potrieb rómskych žien a súčasne ich zapájaním do rozvojových politík; zastavením uskutočňovania svadieb detí;

–         zastavením návratov Rómov do krajín, kde môžu byť vystavení mučeniu alebo krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu;

5.   zdôrazňuje, že komplexné programy a programy prispôsobené konkrétnym potrebám rómskych komunít žijúcich v rôznych podmienkach majú kľúčový význam a že v tejto súvislosti je potrebné poskytnúť Rómom prístup k takým službám v mieste ich bydliska, ktoré sú prispôsobené ich osobným potrebám;

6.   pripomína, že podpora primeraného príjmu, trhy práce prístupné pre všetkých a prístup ku kvalitným službám sú základnými piliermi stratégie aktívneho začleňovania obsiahnutej v odporúčaní 2008/867/ES;

7.   zdôrazňuje, že sociálna pomoc, dôstojné bývanie a ošatenie, prístupné kvalitné programy rozvoja už v ranom veku a nesegregované kvalitné vzdelávanie v atmosfére otvorenosti pre všetkých a vôle zapojiť rodičov sú základným prvkom na zabezpečenie rovnakých príležitostí, šance na plnú účasť na živote spoločnosti a absenciu diskriminácie v budúcnosti; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti záškoláctvu a predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a poskytovať granty a finančnú podporu; trvá na tom, že príležitosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a pomoc v prístupe na trh práce, ktoré sa ponúkajú dospelým, majú kľúčový význam z hľadiska podpory prijímania a trvalého zamestnávania Rómov, s cieľom zamedziť šíreniu sociálneho vylúčenia;

8.   naliehavo vyzýva, aby sa s preventívnymi opatreniami na boj proti marginalizácii začalo už v ranom detstve, pričom by sa každé dieťa hneď po narodení zaznamenalo v registri obyvateľstva spôsobom, ktorý zohľadní jeho národnosť, a tak bude mať prístup k všetkých sociálnym službám; domnieva sa, že predovšetkým rómske deti by mali mať zaručený prístup ku kvalitným službám v oblasti vzdelávania a že by sa mali prijať konkrétne opatrenia na podporu ich školskej dochádzky;

9.   pripomína problémy, s ktorými sa Rómovia, najmä ženy a dievčatá, stretávajú, pokiaľ ide o extrémnu chudobu, diskrimináciu a vylúčenie, čo vedie k nedostatočnému prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu, zamestnaniu a sociálnym službám; žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali osobitnými potrebami rómskych žien a dievčat uplatňovaním rodového hľadiska vo všetkých politikách začleňovania Rómov a aby poskytovali ochranu osobitne zraniteľným podskupinám;

10. vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne kroky s cieľom informovať svojich občanov o historickej a súčasnej situácii Rómov a aby na tento účel využili ako zdroj informácií okrem iného aj správy Agentúry Európskej únie pre základné práva;

11. zdôrazňuje, že stratégia EÚ v oblasti začleňovania Rómov by mala zahŕňať aj opatrenia, ktorými sa zabezpečí monitorovanie situácie Rómov, čo sa týka dodržiavania a presadzovania ich základných sociálnych práv, rovnakého postavenia, nediskriminácie a voľného pohybu v EÚ.

12. zdôrazňuje, že prístup Rómov ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu, podieľanie sa na ich kultúre, hodnotách a kultúrnom dedičstve a ich pochopenie, ich zapájanie sa do združení a lepšie zastúpenie ich komunity sú nevyhnutnými súčasťami holistického prístupu k vykonávaniu vnútroštátnych a európskych stratégií ich začleňovania a zapájania do spoločnosti;

13. zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie a odborná príprava majú vplyv na budúci život jednotlivca z osobného aj pracovného hľadiska a že je preto potrebné zabezpečiť, aby mal každý rovnaký prístup k systémom vzdelávania a odbornej prípravy bez akejkoľvek diskriminácie či vylúčenia;

14. zdôrazňuje, že je dôležité stratégiu schváliť a dohliadať na jej vykonávanie transparentným spôsobom, pričom hlavná zodpovednosť musí spočívať na demokraticky zodpovedných ministroch v rámci Rady, a zdôrazňuje, že stratégia by v žiadnom prípade nemala rozdeľovať EÚ a vytvárať rozpory medzi členskými štátmi, ale mala by, naopak, prispievať k posilňovaniu integrácie komunity;

15. zdôrazňuje dôležitosť náležitého využitia finančných zdrojov pridelených jednotlivým členským štátom v prioritných sektoroch stanovených stratégiou;

16. zdôrazňuje, že je potrebné podrobiť ciele stratégie preskúmaniu a meraniu miery ich plnenia, aby bolo možné zaviesť kritériá odmeňovania členských štátov v prípade plnenia a sankcií v prípade neplnenia;

17. vyzýva Komisiu, aby:

     –  sa ujala vedúcej úlohy, pokiaľ ide o strategickú koordináciu týkajúcu sa pokroku dosiahnutého v prioritných oblastiach a plnenia cieľov viažucich sa na stratégiu v spolupráci s členskými štátmi a v súlade so zásadou subsidiarity,

–  vytvorila pracovnú skupinu ako stály orgán, ktorý prevezme zodpovednosť za dohľad, koordináciu, monitorovanie, podávanie správ, hodnotenie, pomoc pri vykonávaní, usmerňovaní a kontrole, a reagovala tak na potrebu zaviesť nezávislý, viacsektorový orgán slúžiaci ako „vonkajší koordinátor“, ktorý môže posúdiť a vyvážiť rôzne národné a sektorové záujmy spôsobom, ktorý je prijateľný pre všetkých,

–  pravidelne preskúmavala stratégiu a v prípade potreby ju aktualizovala a usilovala sa o schválenie uskutočnených zmien Európskym parlamentom a Radou;

–  zohľadnila prioritné oblasti a ciele stratégie vo všetkých svojich príslušných politických iniciatívach a pri plánovaní programu na úrovni EÚ,

–  podávala správy o vykonávaní a pokroku stratégie a národných akčných plánov a hodnotenia výsledkov vrátane hodnotiacich kritérií a ukazovateľov a každoročne informovala Radu a Parlament, pričom poznamenáva, že účinnosť politiky a hodnotenie ex post by sa mali stať kritériami pre predĺženie poskytovania podpory,

–  zaistila zhromažďovanie a šírenie potrebných štatistických údajov a zaručila konsolidáciu a posilnenie osvedčených postupov vyvinutých na miestnej úrovni,

–  overila súlad národných plánov so stratégiou EÚ,

–  zmenila regulačný rámec krížového financovania, znížila byrokratické zaťaženie a zjednodušila a zrýchlila postupy týkajúce sa finančných prostriedkov EÚ a takisto vyzvala členské štáty, aby zaviedli jednoduché a normatívne postupy financovania a využívali globálne granty,

–  postupne zaviedla povinné inštitucionálne záruky s cieľom uplatňovať hľadisko opatrení zameraných na nediskrimináciu a opatrení proti segregácii so zreteľom na smernice 2000/43/ES a 2004/113/ES a takisto aby monitorovala takéto opatrenia a bojovala proti stigmatizácii;

–  prostredníctvom európskej rómskej platformy zabezpečila účasť príslušných zainteresovaných strán na všetkých úrovniach a vo všetkých fázach, ako aj účasť a rómskych komunít zo všetkých úrovní a spolupracovala s ďalšími inštitúciami, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, medzinárodnými finančnými inštitúciami, nadnárodnými plánovacími orgánmi a medzivládnymi organizáciami, pričom konštatuje, že je potrebné zlepšiť koordináciu a spoluprácu medzi dotknutými politickými aktérmi a politickými sieťami, aby sa predišlo duplicite a zvýraznili sa vzájomne sa doplňujúce účinky politických krokov v tejto oblasti a aby sa odstránilo riziko prekrývania politík a konfliktov politík, ktoré vyplýva z rozširovania sietí zainteresovaných strán;

18. pripomína, že Komisia má osobitnú zodpovednosť za podporovanie stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov, ale že táto stratégia sa musí vykonávať na miestnej úrovni;

19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmobilizovali jestvujúce stratégie a nástroje EÚ s cieľom zabezpečiť sociálno-ekonomické začleňovanie Rómov a navrhnúť a realizovať všetky príslušné politiky, v prípade potreby i zohľadnením spoločných základných zásad začleňovania Rómov;

20. domnieva sa, že výraznejšia spolupráca medzi rómskymi lídrami, miestnymi orgánmi a orgánmi EÚ je kľúčová pre určenie hlavných výziev a riešení, ktorým je vystavená EÚ a jej členské štáty v súvislosti so sociálno-ekonomickým začleňovaním rómskeho obyvateľstva;

21. vyzýva členské štáty, aby priznali rozhodovacím orgánom právomoci potrebné na zabezpečenie komplexného a rozvojovo orientovaného financovania EÚ, ktoré podporuje vhodné miestne iniciatívy a reaguje na rôzne potreby rómskeho obyvateľstva na miestnej úrovni; zdôrazňuje dôležitosť identifikácie a výmeny osvedčených postupov so zreteľom na integráciu Rómov a lepšieho zviditeľnenia úspešných prípadov; takisto vyzýva na rozvoj inštitucionálnych kapacít na poskytnutie potrebnej pomoci (administratívnej pomoci a pomoci v oblasti riadenia projektov) na miestnej úrovni;

22. domnieva sa, že rómske a nerómske organizácie, miestne, regionálne a vnútroštátne orgány a orgány EÚ by mali v priebehu celého procesu postupovať koordinovane a spoločne niesť zodpovednosť, pričom by mali stavať na najlepších postupoch, už existujúcich rozsiahlych znalostných základoch, ktoré vytvorili členské štáty, a skúsenostiach z prvého obdobia Dekády začleňovania rómskej populácie; zdôrazňuje, že je dôležité organizovať kampane na zvýšenie informovanosti, najmä v regiónoch s početnými rómskymi komunitami;

23. domnieva sa, že sociálne začleňovanie Rómov nie je možné bez toho, aby sa vytvorilo a posilnilo zastúpenie ich záujmov, a to aj pri prijímaní politických rozhodnutí, a ich občianske aktivity prostredníctvom mimovládnych organizácií na vnútroštátnej a európskej úrovni;

24. rozhodne odporúča orgánom EÚ, aby zaistili výraznejšie zapojenie orgánov na národnej úrovni do konzultácií a rozhodovacieho mechanizmu s cieľom dosiahnuť splnenie budúcej stratégie, ktorá môže byť prospešná pre všetky zúčastnené strany; zároveň upozorňuje Komisiu a členské štáty na to, že v záujme zlepšenia všeobecného prijatia a účinnosti politík je potrebné navrhnúť, vypracovať, vykonávať a hodnotiť politiky začleňovania Rómov v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi, rómskymi a nerómskymi skupinami obyvateľstva, zástupcami a organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj s Výborom regiónov a medzinárodnými organizáciami;

25. vyzýva Komisiu, aby zbierala a šírila informácie o skúsenostiach a opatreniach v rozličných členských štátoch, a to najmä v oblasti vzdelávania a kultúry;

26. žiada, aby sa zlepšilo poradenstvo pre organizátorov projektov, ktoré majú nárok na európske finančné prostriedky určené na integráciu rómskeho obyvateľstva, tým, že sa vytvoria platformy na informovanie, analýzy a výmenu osvedčených postupov;

27. trvá na tom, že súčasťou riešenia je aj plná zaangažovanosť členských štátov pri poskytovaní účinnej podpory organizátorom projektov a že je úlohou členských štátov, aby spoločne s Komisiou podporovali miestne orgány pri výbere projektov na integráciu rómskeho obyvateľstva;

28. vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie na zníženie chudoby pre jednotlivé odvetvia, v ktorých sa zohľadní často citlivá otázka spolužitia rómskej komunity s väčšinovým obyvateľstvom, keďže obe skupiny sú postihnuté nedostatkom pracovných príležitostí, chudobou a marginalizáciou; zdôrazňuje význam stimulačných opatrení, ktoré formou zrejmých výhod nabádajú chudobných, aby sa začlenili do trhu práce namiesto toho, aby žili zo sociálnych dávok, prípadne pracovali na čiernom trhu; zdôrazňuje, že programy na podporu vzájomného porozumenia a tolerancie sú mimoriadne dôležité;

29. vyzýva Komisiu, aby do stratégie zapracovala hľadisko rozširovania prípravou pilotných projektov v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách, ktoré by zabezpečili prípravu národných akčných plánov v súlade so stratégiou EÚ;

30. vyzýva členské štáty, aby menovali vládneho úradníka alebo správny orgán na vysokej úrovni, ktorý by slúžil ako národné kontaktné miesto pre transparentné a účinné vykonávanie stratégie, mal výkonné právomoci a bol zodpovedný za vykonávanie, koordináciu, monitorovanie, zavádzanie a presadzovanie stratégie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, pričom bude zaistená minimálna byrokracia a efektívna správa a kontrola finančných prostriedkov, ako aj transparentnosť podávania správ;

31. vyzýva národné ministerstvá vzdelávania, ako aj Komisiu, aby zriadili inovatívne a pružné granty na výchovu talentov a zvýšili podporu jestvujúcich grantov a programov;

32. vyzýva Komisiu a Radu, aby schválili rozšírené a podrobné zloženie ukazovateľov z Laekenu, ktorými sa meria sociálne a územné vylúčenie a vyhodnocuje dosiahnutý pokrok; zdôrazňuje, že horizontálne členenie ukazovateľov z Laekenu sa musí rozšíriť aj na najmenšie štatisticko-administratívne jednotky (LAU 1 a LAU 2); okrem toho pripomína, že ukazovatele z Laekenu je možné pridať k budúcim ukazovateľom v rámci politiky súdržnosti, a to najmä pokiaľ ide o sociálny rozmer;

33. vyzýva Komisiu, aby tieto ukazovatele doplnila o systém cieľových hodnôt a hodnotiacich kritérií, aby mali skutočný politický význam pre pokrok; ďalej zdôrazňuje naliehavú potrebu dosiahnuť pokrok v zbere rozčlenených údajov, aby bolo možné merať pokrok pri dosahovaní cieľových hodnôt/hodnotiacich kritérií/ukazovateľov a vytvárať politiky založené na faktoch a zvyšovať účinnosť a posilňovať hodnotenie;

34. naliehavo žiada o stanovenie referenčných hodnôt, ukazovateľov a nezávislých mechanizmov na monitorovanie a posúdenie vplyvu, a to pomocou osvedčených postupov, pričom cieľom je podporovať a zhodnotiť efektívnosť a hmatateľné výsledky programov namiesto toho, aby sa len overilo, či projekty, ktoré získali grant, splnili procesné formality, a vyzýva na účinné monitorovanie používania finančných prostriedkov, aby sa finančné zdroje v konečnom dôsledku skutočne využili na zlepšenie životných podmienok, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a zamestnanosti Rómov;

35. domnieva sa, že štruktúrovaná spolupráca členských štátov v rámci jestvujúcich otvorených metód koordinácie v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia Rómov má zásadný význam pri dosahovaní pokroku v otázke úplného začlenenia Rómov, a žiada Komisiu, aby zorganizovala výmeny osvedčených postupov a skúseností medzi členskými štátmi a všetkými stranami, ktorých sa rómska problematika týka;

36. s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky s presne stanovenými a konkretizovanými cieľmi skutočne dostali k Rómom, ktorí sú v núdzi, a priniesli dlhotrvajúce zlepšenie ich životných podmienok, vyzýva, aby Komisia a členské štáty prejavili skutočné odhodlanie k zavedeniu komplexnejších, pružnejších a udržateľnejších programov, ktoré budú cielenejšie a vo väčšej miere zamerané na rozvoj, budú mať dlhodobejší dosah a väčší územný význam, aby sa sústredili na najviac znevýhodnené mikroregióny s ich geografickou, sociálno-ekonomickou a kultúrnou situáciou a zároveň riešili problém chudoby na predmestiach a vidieku a v segregovaných rómskych štvrtiach a kládli osobitný dôraz na zlepšenie nevyhovujúcich podmienok v oblasti bývania (napríklad nedostatok pitnej vody, chýbajúce kúrenie, elektrina či hygienické zariadenia) a na poskytovanie ďalšej pomoci rodinám pri udržiavaní zlepšených podmienok ich bývania; takisto vyzýva Komisiu, aby monitorovala výsledky projektov po tom, ako sa minú vyčerpajú finančné prostriedky, ktoré na ne boli vyčlenené;

37. vyzýva členské štáty, aby zlepšili hospodárske príležitosti pre Rómov vrátane podpory mikroúverového nástroja medzi podnikateľmi; vyzýva členské štáty, aby využívali skúsenosti s úspešnými projektmi, napríklad, keď sa pomocou odborníkov podarilo zmeniť nelegálne podnikanie na zákonnú hospodársku činnosť;

38. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali jasné politiky začleňovania Rómov do trhu práce a aby navrhli a prijali opatrenia na boj proti nežiaducim dôsledkom dlhodobej závislosti od systému sociálneho zabezpečenia;

39. uznáva, že väčšina Rómov pracuje nelegálne, a vzhľadom na potrebu zabezpečiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi účinne bojovali proti tomuto javu,

40. vyzýva členské štáty, aby preukázali odhodlanie a zapojili verejné subjekty, ako sú MSP a mikropodniky, do vykonávania opatrení na začleňovanie rómskeho obyvateľstva v oblasti zamestnateľnosti;

41. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať MSP a mikropodniky pri integrácii Rómov, a obhajuje prijatie opatrení, na základe ktorých sa budú odmeňovať tí, ktorí prispievajú k dosiahnutiu tohto cieľa;

42. domnieva sa, že lepšie vyhliadky Rómov, najmä z hľadiska ich prístupu na trh práce, je možné zabezpečiť zvýšenými investíciami členských štátov do vzdelávania a odbornej prípravy, s osobitným zreteľom na nové technológie a internet, pričom treba zohľadniť opatrenia schválené medzinárodnou vedeckou obcou, nadáciami a MVO pôsobiacimi v oblasti vzdelávania a sociálneho začleňovania na regionálnej a miestnej úrovni;

43. vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky krízový plán, ktorý vymedzí, zhodnotí a preskúma tie mikroregióny EÚ, ktorých obyvateľstvo je najviac postihnuté chudobou, sociálnym vylúčením a diskrimináciou, aspoň na základe nasledujúcich charakteristík:

–  dostupnosť pracovných miest,

–  vzdialenosť od mestských centier alebo problematická nadmerná koncentrácia blízko mestských centier,

–  vysoká miera nezamestnanosti,

–  nedostatočné verejné služby,

–  nevhodné environmentálne podmienky,

–  nedostatok podnikov v blízkosti,

–  chýbajúca vhodná infraštruktúra,

–  nízke príjmy,

–  nízka úroveň vzdelania,

–  nedostatok kvalifikovaných ľudských zdrojov,

–  slabá/drahá dopravná infraštruktúra,

–  sociálne napätie,

–  možnosti miestnej verejnej správy riešiť chudobu,

–  situácie závažného porušovania ľudských práv, diskriminácie, vysťahovania, vyhostenia, rasizmu voči rómskemu obyvateľstvu zo strany miestnych alebo regionálnych orgánov alebo tretích strán;

44. žiada členské štáty, aby sa zapojili do poskytovania údajov týkajúcich sa sociálno-ekonomickej situácie Rómov (najmä pokiaľ ide o ich vzdelávanie, zdravie, bývanie a zamestnanosť), vyzýva medzinárodné organizácie (napríklad ILO a OECD), aby v rámci svojich všeobecných prieskumov rozpracovali tieto otázky a pomohli stanoviť konkrétne ciele, napríklad čo sa týka percentuálneho podielu rómskej komunity s ukončeným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, zamestnaním vo verejnej správe alebo zastúpením v rôznych sférach spoločenského a politického života, a žiada Európsku komisiu o podporu pri vypracovaní jasnej a uskutočniteľnej stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov za pomoci týchto údajov;

45. vyzýva preto Komisiu, aby týmto mikroregiónom poskytla konkrétnu podporu vrátane finančnej podpory a aby pripravila pilotné projekty, ktoré budú zahŕňať účasť mediátorov v súlade s programom Rady Európy a konkrétne kroky nadväzujúce na vývoj vykonávania stratégie;

46. vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie podnecovala členské štáty, príslušné medzinárodné a európske inštitúcie, MVO, rómske komunity, iné zainteresované strany a verejnosť k tomu, aby pri odkazovaní na túto menšinu používali označenie Rómovia/Rómovia a Sintovia;

47. vyzýva Komisiu a Radu, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci z objemu finančných prostriedkov určených na kohéznu politiku vyčlenili jasne určenú časť explicitne na podporu stratégie prostredníctvom vytvorenia výkonnostnej rezervy pre stratégiu EÚ pre Rómov;

48. domnieva sa, že súčasná miera čerpania finančných prostriedkov EÚ je príliš nízka; vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala dôvody tohto javu a vypracovala efektívnejšiu koncepciu na monitorovanie čerpania finančných prostriedkov EÚ, najmä tých, ktoré sú osobitne určené pre marginalizované skupiny; predovšetkým naliehavo žiada o zozbieranie údajov o účinnosti finančných prostriedkov EÚ s náležitým ohľadom na smernice o ochrane údajov, aby sa mohli vypracovať politiky vychádzajúce z dôkazov;

49. zdôrazňuje skutočnosť, že sociálne vylúčenie Rómov má veľmi silný územný rozmer chudoby a marginalizácie a sústreďuje sa v zaostalých mikroregiónoch, ktorým výrazne chýbajú finančné zdroje potrebné na zaplatenie príspevku do fondov Spoločenstva, na čerpanie z ktorých majú nárok, a zväčša nemajú administratívne kapacity ani ľudské zdroje, aby dokázali tieto prostriedky dobre využiť; zdôrazňuje, že na tieto mikroregióny, ktoré sú často periférnymi vnútroregionálnymi oblasťami, je potrebné sústrediť osobitné úsilie a podstatne zjednodušiť byrokratické postupy, aby im v rámci politiky súdržnosti bolo možné prideliť čo najviac zdrojov;

50. domnieva sa, že takisto sú potrebné nové predpisy o prideľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov na stanovenie podmienenosti, pokiaľ ide o odstraňovanie segregácie a zabezpečenie rovnakého prístupu Rómov k verejným službám; zastáva názor, že na základe merateľných ukazovateľov a konkrétnych opatrení by sa mali aj na miestnej úrovni pripraviť plány zamerané na rovnosť príležitostí a proti segregácii;

51. naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané nástroje s cieľom usmerniť členské štáty pri zaistení komplementárnosti medzi ESF, EFRR a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), a vyzýva členské štáty, aby v záujme začleňovania Rómov využívali ostatné programy, ako je program PROGRESS, program v oblasti celoživotného vzdelávania, program v oblasti kultúry (2007 – 2013) a program v oblasti zdravia (2008 – 2013);

52. vyzýva na delegovanie orgánov EÚ pre podporu rozvoja pod dohľad a kontrolu pracovnej skupiny pre Rómov s cieľom:

–   zaistiť financovanie EÚ zamerané na rozvoj v záujme podpory vhodných miestnych iniciatív,

–   včas zistiť zneužívanie finančných prostriedkov a informovať o ňom,

–   vykonávať pravidelné kontroly dôslednosti a efektívnosti používania finančných prostriedkov vo vzťahu k očakávanému výsledku, a to aj na účely, na ktoré sa vyčleňujú finančné prostriedky v rámci stratégie;

–   pôsobiť ako poradný subjekt využívaním komplexných vedomostí celej EÚ za súčasného vypracúvania ukazovateľov, hodnotenia vplyvu atď. a

–   poskytovať cielenú podporu miestnych iniciatív, projektov a komplexných programov, ktoré najlepšie spĺňajú ciele stratégie a prinášajú efektívne riešenia konkrétnych problémov rómskych komunít;

53. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali jednak participatívne monitorovacie hodnotenie, v ktorom sú zapojené rómske komunity a ktoré pomáha pri rozvoji predpokladov zainteresovaných strán, jednak externé odborné poradenstvo na získanie realistického a objektívneho pohľadu na celkový úspech alebo neúspech rôznych opatrení a nástrojov; navyše žiada Komisiu, aby predložila Parlamentu zoznam projektov v prospech Rómov financovaných Komisiou od roku 2000 s údajmi o dosiahnutých výsledkoch;

54. vyzýva členské štáty, aby v rámci štrukturálnych fondov EÚ realizovali horizontálnu prioritu „marginalizované spoločenstvá“ a aby sa zapojili do siete medzi EÚ a Rómami, ktorá pracuje na dobrom uplatňovaní štrukturálnych fondov pre sociálne začlenenie Rómov; zdôrazňuje, že existujúce opatrenia, monitorovacie a hodnotiace mechanizmy sa musia výrazne zlepšiť; okrem toho zdôrazňuje, že agentúry a organizácie realizujúce projekty spolufinancované zo štrukturálnych fondov a zamerané priamo na Rómov alebo poskytujúce Rómom nepriamy prínos je nutné kontrolovať a že musia prijímať kroky transparentným spôsobom; ďalej požaduje trvalú analýzu nákladov a prínosov týkajúcu sa podielu finančných prostriedkov vyčlenených a vynaložených na aktuálne programy a priebežné výdavky;

55. vyzýva Komisiu a Radu, aby rozšírili rozsah financovania EÚ tak, aby okrem rozvoja bolo možné financovať aj poskytovanie kvalitných verejných služieb; ďalej zdôrazňuje, že spolufinancovanie by sa malo zrevidovať a prípadne rozčleniť, aby lepšie odrážalo rôznorodosť činností a príjemcov, takže v prípade projektov zameraných na Rómov by sa mohla vyžadovať nižšia miera spolufinancovania od krajín a vyššia miera spolufinancovania zo strany EÚ;

56. zdôrazňuje, že koordinácia medzi súvisiacimi politikami EÚ sa musí výrazne zlepšiť, aby sa podporovali synergie a vzájomné dopĺňanie sa; byrokratické a vykonávacie pravidlá sa musia výrazne zjednodušiť a všetky prekážky medzi rôznymi fondmi sa musia odstrániť, aby bolo možné dosiahnuť alokáciu zdrojov zo všetkých nástrojov v čo najvyššej možnej miere;

57. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v štrukturálnych fondoch spájal národný a miestny prístup tým, že budú pôsobiť prostredníctvom programov, ktoré fungujú súbežne s národnou stratégiou a poskytujú miestne reakcie na konkrétne potreby; okrem toho zdôrazňuje potrebu vytvoriť synergiu medzi používaním štrukturálnych fondov a vládnymi stratégiami v otázkach Rómov, ako aj medzi riadiacimi orgánmi Európskeho sociálneho fondu a špecializovanými rómskymi odbormi alebo koordinačnými štruktúrami zaoberajúcimi sa rómskymi záležitosťami;

58. vyzýva Komisiu a Radu, aby zlepšili prístup miestnych orgánov a MVO pôsobiacich v oblasti začleňovania Rómov k finančným prostriedkom EÚ zjednodušením postupu a pravidiel pre podávanie žiadostí;

59. vyzýva Komisiu, aby do stratégie zaviedla mechanizmus, ktorý by podporoval zamestnávanie Rómov vo verejnej správe na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, a vyzýva členské štáty, aby zamestnávali rómskych obyvateľov vo verejnej správe, a to najmä v inštitúciách zapojených do plánovania a plnenia programov pre začleňovanie Rómov, ktoré sa financujú z prostriedkov EÚ a z vnútroštátnych prostriedkov;

60. zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty podpísali a ratifikovali Európsky dohovor o občianstve, v ktorom sa jasne uvádza, že vnútroštátne právne predpisy o občianstve nesmú obsahovať žiadnu diskrimináciu na základe pohlavia, náboženstva, národného alebo etnického pôvodu;

61. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba pokračovať v programoch EÚ, ako je program Progress, zameraný na boj proti diskriminácii, a program JASMINE, ktorý podporuje investovanie do budovania kapacít, a vyzýva, aby sa takéto programy ďalej rozvíjali aj po roku 2013;

62. víta príležitosť, ktorá vznikla na základe ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, podľa ktorých sa poskytne do 3 % pridelených prostriedkov EFRR na špecifické programy alebo 2 % celkových pridelených rozpočtových prostriedkov na obnovu bývania v prospech marginalizovaných skupín obyvateľstva; ľutuje, že doteraz neboli zmenené žiadne operačné plány tak, aby sa bývanie Rómov stalo prioritou; vyzýva členské štáty, aby urýchlene a v plnej miere využívali túto novú príležitosť v rámci štrukturálnych fondov s cieľom posilniť perspektívy účinného sociálneho začleňovania; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s týmto nariadením predložila osobitný akčný plán na urýchlenie využívania fondov, a odporúča, aby Komisia vypracovala správu o ich využívaní; okrem toho vyzýva členské štáty, aby pri vytváraní programov financovania zameraných na integráciu Rómov účinne využívali možnosti súčinnosti EFRR, ESF a EPFRV;

63. uznáva, že rómske komunity sú mimoriadne heterogénne skupiny, čo znamená, že nemožno uplatniť jednu stratégiu; preto odporúča, aby miestne a regionálne orgány členských štátov navrhli účinné integračné politiky, ktoré by sa mohli líšiť v závislosti od ich špecifického prostredia (geografického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho); odporúča, aby Komisia využila skúsenosti získané orgánmi, ktoré aktívne prispeli k integrácii rómskych komunít, a aby v záujme ich sociálneho začlenenia podporovala používanie najlepších postupov a návodov na dosiahnutie úspechu;

64. pripomína, že hlavným predpokladom úspešnej integrácie je spojené úsilie väčšinovej spoločnosti a rómskej komunity; preto vyzýva členské štáty, aby pomohli zlepšiť situáciu rómskeho obyvateľstva v oblasti bývania a zamestnanosti, a odporúča, aby členské štáty a regionálne a miestne verejné orgány – v súlade s nariadením, podľa ktorého sa spravuje Európsky fond regionálneho rozvoja – začlenili prideľovanie nových obydlí marginalizovaným skupinám obyvateľstva do širšieho komplexnejšieho politického rámca spoločného a obojsmerného sociálneho záväzku, ako je zveľaďovanie komunity, do ktorého je zahrnutá účasť Rómov na procese výstavby nových zariadení, ako aj spoločné úsilie o zlepšenie školskej dochádzky detí a podstatné zníženie nezamestnanosti; členské štáty tak môžu výrazne prispieť ku konkrétnemu riešeniu potrieb bývania marginalizovaných skupín žijúcich v zlých bytových podmienkach; nalieha tiež na členské štáty, aby využívali sieť EURoma na podporu výmeny najlepších postupov;

65. vyzýva Komisiu a Radu, aby v maximálne možnej miere využívali programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca, ako sú programy cezhraničnej spolupráce, nadnárodné a medziregionálne programy spolupráce, a využili možnosti, ktoré ponúka Európske zoskupenie územnej spolupráce;

66. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali a odstránili prekážky (opätovného) vstupu na pracovný trh a samostatnej zárobkovej činnosti rómskych žien, a okrem toho, aby pri posilňovaní hospodárskeho postavenia marginalizovaných Rómov a rozbiehaní podnikov adekvátne zdôraznili úlohu žien; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili zapojenie rómskych žien do prípravy, plnenia, monitorovania a hodnotenia stratégie EÚ pre začleňovanie Rómov;

67. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do všetkých prioritných oblastí stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov zaradili ako horizontálny cieľ budovanie kapacít a posilňovanie postavenia rómskych žien;

68. vyzýva Komisiu a Radu, aby zaradili presadzovanie rodovej rovnosti, ako aj boj proti viacnásobnej a prierezovej diskriminácii medzi ciele stratégie;

69. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zbierali, analyzovali a zverejňovali spoľahlivé štatistické údaje rozčlenené podľa pohlavia, aby bolo možné stratégiu náležitým spôsobom hodnotiť a aktualizovať, ako aj merať vplyv projektov stratégie a ich splnenie cieľa v súvislosti s rómskymi ženami;

70. žiada, aby sa do stratégie začlenil mechanizmus pre spoluprácu, výmenu informácií a monitorovanie nielen na úrovni EÚ, ale aj na vnútroštátnej úrovni, spolu s Agentúrou pre základné práva, Radou Európy, ďalšími príslušnými medzinárodnými a európskymi inštitúciami, MVO, rómskymi komunitami a inými zainteresovanými subjektmi, a to s cieľom riešiť problémy a nájsť riešenia a zabezpečiť správnu a úplnú realizáciu stratégie na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni zo strany tých, ktorí za to zodpovedajú, čím sa zaručí úspech stratégie;

71. vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu, ktorá je potrebná na zlepšenie administratívnych kapacít orgánov zapojených do správy štrukturálnych fondov, a žiada členské štáty, aby poskytovali poradenstvo a administratívnu pomoc, napríklad organizovaním vzdelávacích kurzov a poskytovaním pomoci so žiadosťami o podporu a podávaním vysvetlení, s cieľom vo väčšej miere tak uľahčiť Rómom získavanie informácií týkajúcich sa európskych a vnútroštátnych programov financovania na podporu podnikania a zamestnanosti, ako aj podávanie príslušných žiadostí;

72. vyzýva členské štáty, aby stanovili konkrétne a špecifické ciele a podrobné a merateľné ciele zamerané na sociálne začleňovanie Rómov pri transpozícii cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti chudoby a sociálneho začleňovania do národných programov, a naliehavo žiada opatrenia, ktoré pomôžu dosiahnuť stanovené ciele;

73. domnieva sa, že je možné zabezpečiť Rómom lepšiu budúcnosť prostredníctvom vzdelávania, a že je preto nevyhnutné investovať do vzdelávania rómskych detí a mládeže; zdôrazňuje, že vzdelávanie je nielen právom, ale aj povinnosťou, a vyjadruje podporu činnostiam zameraným na zlepšenie školskej dochádzky rómskych žiakov aj prostredníctvom aktívneho zapojenia ich rodín;

74. domnieva sa, že propagácia znalostí o rómskej kultúre v Európe uľahčuje vzájomné porozumenie medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom Európy a zároveň podporuje európsky medzikultúrny dialóg;

75. domnieva sa, že budúca stratégia pre rómsku menšinu by sa mala zamerať na vzdelávanie ako ústredný nástroj podpory sociálneho začleňovania;

76. domnieva sa, že pre mladých Rómov by sa mali vytvoriť podporné mechanizmy ako štipendiá a mentorská podpora, aby boli vedení nielen k získaniu diplomov, ale aj k účasti na vyššom vzdelávaní a zlepšeniu svojej kvalifikácie;

77. zastáva názor, že by sa mal vyvinúť nový typ štipendijných programov, aby sa zaistila čo najvyššia kvalita výučby rómskych študentov s cieľom vychovať novú generáciu vedúcich rómskych osobností;

78. domnieva sa, že vzdelávacie inštitúcie, ktorých znevýhodnení študenti sa dostanú na inštitúcie vyššieho vzdelávania alebo ktorých podiel na celkovom počte absolventov je nad priemerom, by mali byť odmenené, a vyzýva Komisiu, aby rozvíjala projekty v tomto smere;

79. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty podporovali začleňovanie Rómov do spoločenského a kultúrneho života miest a krajín, v ktorých žijú, a zabezpečili ich dlhodobú účasť a zastúpenie v tomto smere, a to aj prostredníctvom opatrení určených na podporu programov odborného vzdelávania a prípravy a celoživotného vzdelávania zameraných na rómsku komunitu, pričom treba zohľadniť kultúrne dedičstvo a spôsob života rozličných skupín Rómov v Európe; poukazuje na to, že by sa napríklad mohlo vyvíjať úsilie zabezpečiť ponuku špeciálnych školení pre zamestnancov škôl, podporu prijímania rómskych učiteľov, posilnenie úzkej spolupráce s rómskymi rodinami a organizáciami a poskytovanie mimoškolskej podpory a štipendií; konštatuje, že do tohto procesu by sa mali aktívne zapojiť miestne orgány v členských štátoch a mal by byť signálom pre neziskový sektor, aby do svojich činností zahrnul programy na integráciu Rómov do spoločnosti;

80. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti každej forme sociálneho vylúčenia Rómov a ich vylúčenia zo vzdelávania a podporovali všetky programy, ktoré investujú do vzdelávania Rómov;

81. domnieva sa, že miestne samosprávy musia prevziať zodpovednosť za reintegráciu študentov, ktorí predčasne ukončia štúdium vo veku, keď je ešte školská dochádzka povinná; poznamenáva, že na tento účel musia vzdelávacie inštitúcie informovať miestnu samosprávu o osobách, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku;

82. vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšie iniciatívy zamerané na poskytovanie príležitostí na vzdelávanie v skorom detstve a starostlivosti pre rómske deti a mládež;

83. domnieva sa, že škôlky a/alebo alternatívne formy predškolskej starostlivosti a vzdelávania by sa mali zriadiť v komunitách, kde neexistujú, a rozšíriť tam, kde je nedostatok miest;

84. vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy, ktoré sa ukázali ako účinné v predchádzaní akýmkoľvek formám segregácie a ktorých prioritou sú inkluzívne projekty zamerané na úspešné vzdelávanie, na ktorých sa zúčastňujú aj rómske rodiny;

85. vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou negramotnosti rómskeho obyvateľstva a považuje za dôležité, aby sa navrhovali a vyvíjali programy, ktoré zabezpečia kvalitné základné, stredoškolské a terciárne vzdelávanie rómskych dievčat a žien vrátane stratégií, ktoré uľahčia ich prechod zo základných škôl na stredné a počas celého procesu budú podporovať hlbšie chápanie rómskeho kultúrneho dedičstva, histórie a hodnôt medzi Rómami, ako aj nerómskym obyvateľstvom;

86. zdôrazňuje, že slabá dochádzka, vysoká miera absencie v školách a slabé študijné výsledky môžu naznačovať, že žiaci a rodičia si nie sú vždy vedomí dôležitosti vzdelania; medzi ďalšie relevantné faktory môžu patriť nedostatočné zdroje, zdravotné problémy, chýbajúce kvalitné vzdelávanie na mieste či dostupná preprava do školy, podpriemerné bývanie a oblečenie znemožňujúce školskú dochádzku, neinkluzívne školské prostredie a segregované školy, ktoré neposkytujú dostatočnú prípravu z hľadiska konkurencieschopnosti na trhu práce; zdôrazňuje preto význam opatrení zameraných na podporu školskej dochádzky rómskych študentov a trvalého, pravidelného dialógu o vzdelávacích otázkach s rodinami týchto študentov, rómskymi komunitami a všetkými zúčastnenými stranami;

87. kladie dôraz na kľúčovú úlohu, ktorú môže v procese začleňovania etnického rómskeho obyvateľstva zohrávať masový a výkonnostný šport;

88. podporuje propagáciu programov odbornej prípravy pre učiteľov, ktoré zvyšujú schopnosť učiteľov angažovať sa v práci s deťmi a mládežou rómskeho pôvodu, ako aj s ich rodičmi a osobami pôsobiacimi v úlohe rómskych sprostredkovateľov, najmä na základných školách, ako spôsob podpory pravidelnej školskej dochádzky Rómov;

89. navrhuje, aby sa prijali odlišné prístupy k vzdelávacej integrácii detí z rómskych rodín, ktoré sa chcú usadiť na jednom mieste – napríklad monitorovaním pravidelnej školskej dochádzky detí –, a z rodín, ktoré chcú pokračovať v kočovnom spôsobe života, napríklad opatreniami na uľahčenie školskej dochádzky v rámci rómskych táborísk;

90. zdôrazňuje význam mobility, celoživotného vzdelávania, odbornej prípravy a programov nadväzného vzdelávania vzhľadom na začlenenie mladých ľudí a dospelých z rómskych komunít a na zvýšenie ich potenciálu vstúpiť na trh práce;

91. domnieva sa, že systém vzdelávania v zamestnaní treba rozšíriť tak, aby umožňoval získanie potrebných zručností a schopností v širokom meradle;

92. domnieva sa, že poskytovanie vzdelávania je nutné zosúladiť s dopytom trhu práce, a preto požaduje, aby sa na národnej a regionálnej úrovni vypracúvali strednodobé predpovede očakávaného dopytu trhu práce;

93. vyzýva Komisiu, aby pre programy a projekty zavádzané do praxe v členských štátoch vyvinula a implementovala monitorovacie systémy spoločné pre inštitúcie EÚ, členské štáty a vedúcich predstaviteľov rómskych komunít;

94. považuje rómsku kultúru za neoddeliteľnú súčasť európskej kultúrnej mozaiky; poukazuje na to, že kľúčovým prostriedkom pre pochopenie Rómov a ich spôsobu života je zvýšiť povedomie ostatných Európanov o dedičstve, tradícii a jazyku Rómov, rovnako ako aj o súčasnej rómskej kultúre; rozhodne podporuje propagáciu a ochranu ich tvorivej činnosti ako zásadnú súčasť medzikultúrneho dialógu;

95. zastáva názor, že Rómovia by sa mali usilovať spoznať zvyky a kultúru obyvateľov, pri ktorých žijú, a tak uľahčiť svoju lepšiu integráciu do prostredia, v ktorom bývajú;

96. domnieva sa, že podpora dobrovoľníckych a športových činností, do ktorých sú zapojení Rómovia aj nerómski obyvatelia, je dôležitá pre posilnenie lepšieho sociálneho začlenenia;

97. vyzýva Komisiu, aby podporila najlepšie postupy, ako aj pozitívne vzory a skúsenosti z realizovaných programov a vlastných iniciatív Rómov s cieľom zlepšiť vnímanie a obraz Rómov v nerómskych komunitách a podporiť aktívnu účasť a tvorivú spoluprácu zo strany rómskych komunít v rámci programov na úrovni EÚ a členských štátov a miestnych programov;

98. požaduje, aby sa na všetkých úrovniach verejnej správy lepšie stanovovali a využívali existujúce finančné prostriedky EÚ, ktoré sú vyčlenené na podporu zamestnávania, vzdelávania a kultúry rómskych obyvateľov;

99. odporúča, aby budúce politiky EÚ zamerané na rómsku menšinu vychádzali z diferencovaného prístupu prispôsobeného špecifickým charakteristikám rôznych členských štátov a osobitostiam jednotlivých komunít;

100. upozorňuje na dôležitosť vykonávania prísnejších kontrol využívania európskych finančných prostriedkov určených na začleňovanie Rómov;

101. domnieva sa, že výmena skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, ktoré v oblasti začleňovania Rómov už dosiahli dobré výsledky, a tými, ktoré stále stoja pred týmto problémom, by bola užitočná.

102. uznáva, že zložitosť administratívy môže byť pre organizátorov projektov prekážkou; zdôrazňuje, že treba intenzívnejšie pracovať na zjednodušení postupov prideľovania grantov; zdôrazňuje, že európske fondy sa v tejto oblasti nevyužívajú dostatočne;

103. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2005)0151.
• [2]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0244.
• [3]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0534.
• [4]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0035.
• [5]  Ú. v. EÚ C 294 E, 3.12.2009, s. 54.
• [6]  Prijaté texty, P6_TA(2009)0117.
• [7]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0085.
• [8]  Prijaté texty, P7_TA (2010)0312.
• [9]  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
• [10]  Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000, s. 22.
• [11]  Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
• [12]  Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.
• [13]  Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.
• [14]  Ú. v. EÚ L 132, 29. 5.2010, s. 1.
• [15]  IP/10/1097.
• [16]  MEMO/10/701 z 21.12.2010.
• [17]  SEK(2010)0400.
• [18]  Správa o rasizme a xenofóbii v členských štátoch EÚ za rok 2009; Správa o prieskume v oblasti menšín a diskriminácie v Európskej únii , Správa o kľúčových údajoch: Rómovia v roku 2009; Situácia rómskych občanov EÚ, ktorí sa sťahujú do iných členských štátov EÚ a usadia sa tam; a Podmienky bývania Rómov a kočovníkov v Európskej únii: porovnávacia správa.
• [19]  KOM(2010)0133 v konečnom znení.
• [20]  MEMO/10/502.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Dedičná deprivácia a sústreďovanie chudoby do get

Charakter chudoby sa za posledné dve desaťročia v strednej a juhovýchodnej Európe, kde žije väčšina európskych Rómov, dramaticky zmenil. V dôsledku bezvýchodiskovej povahy plánovaných ekonomík, zásadných hospodárskych premien, ktoré sa udiali po páde komunizmu, a reštrukturalizácie národných hospodárstiev, stratila náhle väčšina Rómov – podobne ako ich súputníci z radov väčšinového obyvateľstva – uplatnenie na trhu práce a postupne bola vytlačená na okraj spoločnosti. Keďže tradičné spoločenstvá Rómov boli zničené a zároveň sa znemožnila ich sociálna mobilita, stali sa najviac vylúčenou podskupinou spoločnosti, a ostali takmer úplne bez kontaktu s národnými hospodárstvami[1].

2. Demografický dynamizmus

V porovnaní s podobne vylúčenými spoločenstvami väčšinového obyvateľstva nájdeme pri rómskom obyvateľstve jednu odlišnú črtu, ktorá má veľký význam pre hospodárstvo: demografický dynamizmus. Rómske a nerómske obyvateľstvo charakterizujú opačné demografické trendy: kým väčšinová spoločnosť rýchlo starne, podiel Rómov rýchlo narastá. Napríklad zatiaľ čo v Maďarsku v súčasnosti predstavujú Rómovia podľa odhadov 6 až 8 % celkovej populácie, podľa niektorých odhadov je každý piaty až šiesty novorodenec rómskeho pôvodu a podiel Rómov na ekonomicky aktívnom obyvateľstve presiahne do roku 2050 50 %[2]. Z tohto dôvodu je osobitne dôležité vziať do úvahy, že na jednej strane percentuálny podiel Rómov na ekonomicky aktívnom obyvateľstve, ktorá na svojich pleciach nesie celý systém sociálneho zabezpečenia, neustále rastie, a na druhej strane tu existuje obrovský potenciál, ak sa podarí reintegrácia obrovského počtu nezamestnaných na trh práce.

3. Výhody integrácie

Integrácia Rómov je potrebnou a z dlhodobého hľadiska finančne výhodnou investíciou: z pohľadu 20 až 30-ročného obdobia je lacnejšie Rómov integrovať ako udržiavať ich nevyhovujúce sociálno-ekonomické podmienky. Ak by sa mieru zamestnanosti Rómov podarilo zvýšiť na úroveň, ktorú dosahuje väčšinové obyvateľstvo, zvýšila by sa celková miera zamestnanosti o 5 až 10 % v závislosti od podielu rómskej populácie. Keďže zamestnanosť má vplyv na rast HDP, došlo by k zásadnému zlepšeniu všetkých ukazovateľov založených na percentuálnom podiele HDP na obyvateľa.

Podľa štandardných ekonomických modelov, ako je model Svetovej banky[3], zvýšená účasť na trhu práce je nevyhnutná pre uľahčenie hospodárskeho rastu a vyžaduje si najmä účasť tých, ktorí sú v produktívnom veku, no nezamestnaní. Podiel Rómov starších ako 50 rokov je všeobecne nižší v porovnaní s európskym priemerom, a ich podiel na obyvateľstve mladšom ako 30 rokov podstatne vyšší. Rómovia preto predstavujú značné a neustále rastúce percento zdrojov potrebných na zvýšenie účasti na trhu práce a mohli by podnietiť 4 až 6 % rast HDP.

4. Cena vylúčenia

Tým, že členské štáty nepovažujú integráciu Rómov za svoju prioritu, míňajú nielen značný finančný kapitál, ale najmä sociálne príspevky. Straty zahŕňajú:

o nepriame náklady zo straty HDP – v dôsledku sociálneho vylúčenia nevytvárajú nezamestnaní Rómovia žiaden domáci produkt,

o sociálnu podporu a sociálne dávky, ako aj sociálne a zdravotné zabezpečenie, ktoré štát poskytuje chudobným,

o zvýšené zdravotné náklady ako dôsledok nevyhovujúcich životných podmienok,

o zbytočné náklady na vzdelávanie – náklady na segregované školy a školy na nízkej úrovni, ktoré neposkytujú kvalitné vzdelanie, predstavujú vyhodené peniaze,

o dodatočné náklady na bezpečnosť ako dôsledok vyššej kriminality spôsobenej sociálno-ekonomickou depriváciou;

o administratívne náklady na kontrolu nad tokom výdavkov na sociálne zabezpečenie[4].

Stručne povedané, je dôležité uvedomiť si, že integrácia Rómov nie je čisto povinnosťou v zmysle ľudských práv, ale aj hospodárskou nutnosťou, a nie je to len morálny imperatív, ale aj čisto finančný záujem všetkých členských štátov.

5. Doplnenie antidiskriminačných právnych predpisov a politík

V oblasti boja proti diskriminácii treba ešte vykonať veľa práce, a to vzhľadom na všeobecne rozšírenú protirómsku neznášanlivosť a nedostatočné uplatňovanie existujúcich nariadení, ktoré buď určité oblasti nepokrývajú, ako napríklad oblasť viacnásobnej diskriminácie, alebo sa pri ich uplatňovaní ukáže, že sú nepostačujúce.

Spravodajkyňa je však presvedčená, že hoci diskriminácia založená na etnickom základe – ako ju vymedzujú smernice 2000/43 a 2000/78 – mohla už byť odstránená, sociálno-ekonomické vylúčenie väčšiny Rómov bude aj naďalej pretrvávať, a to vzhľadom na množstvo vzájomne prepojených činiteľov, ktoré ju zapríčiňujú (napríklad nevýhody vyplývajúce zo zemepisnej polohy, nedostatočné vzdelanie alebo zrútenie centrálne plánových hospodárstiev, ktoré boli atraktívne pre veľké množstvo nízko kvalifikovanej pracovnej sily) a časté fyzické bariéry (napríklad vzdialenosť od dostupných pracovných miest, nedostatočná doprava a infraštruktúra). Z toho vyplýva, že hoci sú antidiskriminačné opatrenia a boj proti rasizmu nevyhnutné, samy osebe nepostačujú na to, aby preklenuli historické zaostávanie Rómov[5].

6. Sociálno-ekonomická integrácia ako otázka ľudských práv

Spravodajkyňa je presvedčená, že stratégia zameraná na sociálno-ekonomickú integráciu Rómov nijako neohrozí, ale skôr bude dopĺňať nediskriminačné právne predpisy a politiky. Navyše, vzhľadom na rozsah vylúčenia, celková integrácia Rómov je v podstate otázkou ľudských práv. Podstatná časť európskych Rómov žije v takých nevyhovujúcich podmienkach – sú takmer úplne odrezaní od ekonomického systému, čo má za následok, že sú im upierané ich základné ľudské práva – že podporu pri ich sociálnom začleňovaní nemožno vnímať len z pohľadu úpravy všeobecných politík, ale tak, že táto podpora je potrebná na preklenutie jedného z najväčších nedostatkov, pokiaľ ide o naplnenie ústavných a ľudských práv v Európe.

Úsilie EÚ o zmiernenie chudoby a sociálneho vylúčenia európskych Rómov sa teda musí v prvom rade zamerať na plnenie a presadzovanie ľudských práv druhej a tretej generácie, ktoré majú dopĺňať právne vymáhateľné ľudské práva prvej generácie, ktorými sú napríklad práva spojené s ľudskou dôstojnosťou, politické práva a ďalšie práva osôb.

7. Za hranicami „soft law“(právne nezáväzných predpisov)

Väčšina opatrení EÚ v prospech Rómov – uznesenia, správy, vyhlásenia, závery a oznámenia – patrí do kategórie „soft law“, preto z právneho hľadiska predstavujú tzv. šedú zónu medzi predpismi neprávnej povahy a pozitívnym právom[6]. V posledných rokoch došlo k niekoľkým medzinárodným iniciatívam, ktoré obsahovali dobré návrhy a pokrokové myšlienky, ale ich výsledok je prinajmenšom pochybný, čo poukazuje na skutočnosť, že právne nezáväzné predpisy samy osebe nestačia na podporu sociálneho začlenia Rómov.

Spravodajkyňa je presvedčená, že výsledkom týchto iniciatív je v prvom rade poznanie, že frázovité politické slogany nikdy nenadobudnú reálnu podobu bez primeraného právneho základu, finančnej podpory a podnetov a bez mechanizmu EÚ, ktorý by koordinoval činnosti zainteresovaných strán od miestnych vlád až po Radu, využívajúc tak výhody viacúrovňovej správy.

Stratégia EÚ v oblasti integrácie Rómov môže vzniknúť na základe úloh, cieľov, zásad a nástrojov stanovených v Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie ako aj v Charte základných práv (pozri odkazy) a na základe spoločných právomocí a podporných, koordinačných a doplňujúcich činností Únie.

8. Výslovné, ale nie výhradné zameranie

Keďže diskriminácia na základe etnického pôvodu je len jedným – hoci zásadným – činiteľom vplývajúcim na sociálno-ekonomickú depriváciu európskych Rómov (medzi ktoré patrí napríklad nízka kvalifikácia a územné vylúčenie), vyplýva z toho, že ich vylúčenie možno najlepšie odstrániť tak, že sa k nim nebude pristupovať ako k etnickej skupine, ale ako k ekonomickej cieľovej skupine. V súlade so zásadou č. 2 a č. 4 spoločných základných zásad integrácie Rómov, v ktorých sa hovorí o výslovnom, ale nie výhradnom zameraní a o úsilí o začlenenie do väčšinovej spoločnosti, sa stratégia musí sústrediť na tieto spoločné hospodárske charakteristiky sociálne vylúčených Rómov namiesto toho, aby sa pokúšala riešiť všetky sociálne problémy, ktorými trpí niektorá konkrétna skupina pozoruhodne rôznorodého rómskeho obyvateľstva Európy. Odhliadnuc od takých problémov konkrétnych štátov alebo regiónov, akými je dostupnosť táborísk pre kočovníkov či chýbajúca osobná dokumentácia v niektorých krajinách, sociálne a ekonomické podmienky a požiadavky rómskych komunít sú vo všetkých krajinách mimoriadne podobné.

9. Ako čeliť územnému rozmeru vylúčenia

Ďalším zjavným znakom vylúčenia Rómov je územný rozmer marginalizácie. Zo zemepisného hľadiska je výskyt oblastí sociálneho znevýhodnenia v rámci členských štátov nerovnomerný, ale chudoba a sociálne vylúčenie sa sústreďujú do slabo rozvinutých mikroregiónov, ktoré v mnohých nových členských štátoch obývajú prevažne Rómovia. Toto hľadisko vylúčenia je v súčasnosti „štatisticky neviditeľné“, keďže rozsah analýz, rozhodovania a plánovania je príliš veľký na to, aby našiel tieto kritické miesta, ktoré vznikajú na periférii vnútroregionálnych oblastí alebo v zaostávajúcich mikroregiónoch. Vo väčšine prípadov sa tieto problémy nedajú vyriešiť použitím nomenklatúry NUPS, ale mohli by sa riešiť na úrovni LAU 1 a LAU 2 a oplatí sa zvážiť vyčlenenie zdrojov na úrovni EÚ zameraných konkrétne na zvýšenie počtu plánovaco-štatistických regiónov LAU 1.

Spravodajkyňa je presvedčená, že v rámci stratégie je potrebný celoeurópsky krízový plán, ktorý zhodnotí a zameria sa na tieto mikroregióny v rámci komplexných rozvojových programov vychádzajúcich z medzisektorového integrovaného prístupu, pričom umožní okamžitý zásah. Tieto oblasti by sa mali určiť na základe ich osobitných charakteristík akými sú: dostupnosť pracovných miest, vzdialenosť od mestských centier, vysoká miera nezamestnanosti, nedostatočné verejné služby, chýbajúca vhodná infraštruktúra, nízke príjmy, nízka úroveň vzdelania, nedostatok kvalifikovaných ľudských zdrojov, slabá dopravná infraštruktúra, sociálne napätie atď.

10. Inštitucionálny rámec a finančné prostriedky

Zriadenie nového orgánu na koordináciu a dohľad nad stratégiou by bolo nepotrebným krokom a spôsobilo by zbytočné náklady. Úlohu dohľadu, koordinácie a monitorovania musí vykonávať Komisia a v tejto súvislosti by bolo vhodné zvážiť ponechať si ako stály orgán pracovnú skupinu pre Rómov.

Spravodajkyňa považuje za nevyhnutné, aby stratégia bola predovšetkým vnútornou stratégiou EÚ a aby všeobecný dohľad nad prioritnými oblasťami a cieľmi prebiehal v rámci štruktúr Spoločenstva, pričom by sa ročné správy o pokroku stratégie, hodnotenie výsledkov a návrhy podávali Rade. V tejto súvislosti by sa mohla vytvoriť hodnotiaca tabuľka pre európsku rómsku stratégiu – mechanizmus podobný hodnotiacej tabuľke jednotného trhu.

Len na základe spoločných, porovnateľných a spoľahlivých ukazovateľov je možné predkladať realistické analýzy pokroku a splniť požiadavku účinného monitorovania. Spravodajkyňa preto odporúča, aby sa na meranie sociálneho a územného vylúčenia ako aj vyhodnocovanie pokroku prijali ukazovatele z Laekenu[7].

Spravodajkyňa je navyše presvedčená, že menovanie správneho orgánu alebo vládneho úradníka, ktorý by fungoval ako národné kontaktné miesto pre vykonávanie cieľov stratégie a okrem toho aj ako poradný zdroj a zdroj pripomienok pre Komisiu, ktorá by nad stratégiou dohliadala, by prinieslo značný praktický prospech.

Podobne, ako sa to uvádza v odporúčaniach Komisie[8] týkajúcich sa iniciatívy EÚ 2020, časť rozpočtu v oblasti súdržnosti by sa mala vyčleniť ako výkonnostná rezerva pre stratégiu, ktorá na jednej strane ukončí všeobecne zaužívanú prax, pri ktorej veľkí prispievatelia maximalizujú svoje výnosy z nevyužitých finančných prostriedkov a na druhej strane bude finančné prostriedky prideľovať na základe súťaže podľa kritéria, akým spôsobom navrhovaný projekt alebo zásah podporuje a realizuje ciele stratégie, a ktorá by mohla poskytnúť nevyhnutné zdroje a rozhodujúce podnety potrebné pre realizáciu stratégie.

• [1]  UNDP 2002 The Roma in Central and Eastern Europe, Avoiding the Dependency Trap, Regionálna správa o ľudskom rozvoji, Bratislava, Slovensko.
• [2]  CEMI 2006 Macro Balance and Growth Central European Management Intelligence, Budapest.
• [3]  de Laat, Joost ed. 2010 Hospodárske náklady vylúčenia Rómov (Economic costs of Roma exclusion), Svetová banka.
• [4]  Marcinčin A. a Marcinčinová Ľ.: Straty z vylúčenia Rómov – Kľúčom k integrácii je rešpektovanie inakosti. Open Society Foundation, Bratislava.
• [5]  De Schutter, O. a Verstichel, A. 2005 Úloha Únie pri začleňovaní Rómov – súčasnosť a možná budúcnosť (The Role of the Union in Integrating the Roma: Present and Possible Future), uverejnené v zborníku: European Diversity and Autonomy Papers EDAP 2/2005.
• [6]  Boyle, A. E. 1999 Niekoľko úvah v súvislosti so zmluvami a tzv. soft law (Some Reflections on the Relationship of Treaties and Soft Law), v: International & Comparative Law Quarterly 48 s. 901-913. Cambridge.
• [7]  Pozri napríklad správu Výboru pre sociálnu ochranu o ukazovateľoch v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia (Indicators in the field of poverty and social exclusion), predloženú Európskej rade v Laekene 14. a 15. decembra 2001.
• [8]  Oznámenie Komisie č. 642 z 9. 11. 2010 Závery z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (25.1.2011)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov
(2010/2276(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*): Kinga Göncz

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže v roku 2005 bol spustený program Dekáda začleňovania rómskej populácie s cieľom bojovať proti diskriminácii a zlepšiť hospodársku a sociálnu situáciu Rómov a keďže signatári deklarácie k dekáde, t. j. Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Čierna Hora, Česká republika, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, sa zaviazali spolupracovať na odstránení diskriminácie a znižovaní neprijateľných rozdielov medzi Rómami a zvyškom spoločnosti;

B.  keďže stále existujú hospodárske a sociálne rozdiely medzi rôznymi regiónmi Európskej únie a keďže významná časť rómskej komunity žije v regiónoch, ktoré patria medzi najmenej hospodársky a sociálne rozvinuté v Únii;

1.  pripomína, že Komisia má osobitnú zodpovednosť za podporovanie stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov, ale že táto stratégia sa musí vykonávať na miestnej úrovni;

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmobilizovali jestvujúce stratégie a nástroje EÚ s cieľom zabezpečiť sociálno-ekonomické začleňovanie Rómov a navrhnúť a realizovať všetky príslušné politiky, v prípade potreby i zohľadnením spoločných základných zásad začleňovania Rómov;

3.  domnieva sa, že výraznejšia spolupráca medzi rómskymi lídrami, miestnymi orgánmi a orgánmi EÚ je kľúčová pre určenie hlavných výziev a riešení, ktorým je vystavená EÚ a jej členské štáty v súvislosti so sociálno-ekonomickým začleňovaním rómskeho obyvateľstva;

4.  s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky s presne stanovenými a konkretizovanými cieľmi skutočne dostali k Rómom, ktorí sú v núdzi, a priniesli dlhotrvajúce zlepšenie ich životných podmienok, vyzýva, aby Komisia a členské štáty prejavili skutočné odhodlanie k zavedeniu komplexnejších, pružnejších a udržateľnejších programov, ktoré budú cielenejšie a vo väčšej miere zamerané na rozvoj, budú mať dlhodobejší dosah a väčší územný význam, aby sa sústredili na najviac znevýhodnené mikroregióny s ich geografickou, sociálno-ekonomickou a kultúrnou situáciou a zároveň riešili problém chudoby na predmestiach a vidieku a v segregovaných rómskych štvrtiach a kládli osobitný dôraz na zlepšenie nevyhovujúcich podmienok v oblasti bývania (napríklad nedostatok pitnej vody, chýbajúce kúrenie, elektrina či hygienické zariadenia) a na poskytovanie ďalšej pomoci rodinám pri udržiavaní zlepšených podmienok ich bývania); takisto vyzýva Komisiu, aby monitorovala výsledky projektov po tom, ako sa minú vyčerpajú finančné prostriedky, ktoré na ne boli vyčlenené;

5.  žiada členské štáty, aby sa zapojili do poskytovania údajov týkajúcich sa sociálno-ekonomickej situácie Rómov (najmä pokiaľ ide o ich vzdelávanie, zdravie, bývanie a zamestnanosť), vyzýva medzinárodné organizácie (napríklad ILO a OECD), aby v rámci svojich všeobecných prieskumov rozpracovali tieto otázky a pomohli stanoviť konkrétne ciele, napríklad čo sa týka percentuálneho podielu rómskej komunity s ukončeným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, zamestnaním vo verejnej správe alebo zastúpením v rôznych sférach spoločenského a politického života, a žiada Európsku komisiu o podporu pri vypracovaní jasnej a uskutočniteľnej stratégie EÚ v oblasti začleňovania Rómov za pomoci týchto údajov;

6.  domnieva sa, že súčasná miera čerpania finančných prostriedkov EÚ je príliš nízka; preto vyzýva Komisiu, aby analyzovala dôvody tohto javu a vypracovala efektívnejšiu koncepciu na monitorovanie čerpania finančných prostriedkov EÚ, najmä tých, ktoré sú osobitne určené pre marginalizované skupiny; predovšetkým naliehavo žiada o zozbieranie údajov o účinnosti finančných prostriedkov EÚ s náležitým ohľadom na smernice o ochrane údajov, aby sa mohli vypracovať politiky vychádzajúce z dôkazov;

7.  domnieva sa, že takisto existuje potreba nových predpisov o prideľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov na stanovenie podmienenosti, pokiaľ ide o odstraňovanie segregácie a zabezpečenie rovnakého prístupu Rómov k verejným službám; zastáva názor, že na základe merateľných ukazovateľov a konkrétnych opatrení by sa mali aj na miestnej úrovni pripraviť plány zamerané na rovnosť príležitostí a proti segregácii;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané nástroje s cieľom usmerniť členské štáty pri zaistení komplementárnosti medzi ESF, EFRR a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV), a vyzýva členské štáty, aby v záujme začleňovania Rómov využívali ostatné programy, ako je program PROGRESS, akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania, program v oblasti kultúry (2007 – 2013) a program v oblasti zdravia (2008 – 2013);

9.  vyzýva Komisiu na zmenu regulačného rámca krížového financovania, zníženie byrokratického zaťaženia a zjednodušenie a zrýchlenie postupov týkajúcich sa finančných prostriedkov EÚ a takisto žiada členské štáty, aby zaviedli jednoduché a normatívne postupy financovania a využívali globálne granty;

10. vyzýva členské štáty, aby priznali rozhodovacím orgánom právomoci potrebné na zabezpečenie komplexného a rozvojovo orientovaného financovania EÚ, ktoré podporuje vhodné miestne iniciatívy a reaguje na rôzne potreby rómskeho obyvateľstva na miestnej úrovni; zdôrazňuje dôležitosť identifikácie a výmeny osvedčených postupov so zreteľom na integráciu Rómov a lepšieho zviditeľnenia úspešných prípadov; takisto vyzýva na rozvoj inštitucionálnych kapacít na poskytnutie potrebnej pomoci (administratívnej pomoci a pomoci v oblasti riadenia projektov) na miestnej úrovni;

11. vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu, ktorá je potrebná na zlepšenie administratívnych kapacít orgánov zapojených do správy štrukturálnych fondov, a žiada členské štáty, aby poskytovali poradenstvo a administratívnu pomoc, napríklad organizovaním vzdelávacích kurzov a poskytovaním pomoci so žiadosťami o podporu a podávaním vysvetlení, s cieľom vo väčšej miere Rómom uľahčiť tak získavanie informácií týkajúcich sa európskych a vnútroštátnych programov financovania na podporu podnikania a zamestnanosti, ako aj podávanie príslušných žiadostí;

12. naliehavo žiada o stanovenie referenčných hodnôt, ukazovateľov a nezávislých mechanizmov na monitorovanie a posúdenie vplyvu, a to pomocou osvedčených postupov, pričom cieľom je podporovať a zhodnotiť efektívnosť a hmatateľné výsledky programov namiesto toho, aby sa len overilo, či projekty, ktoré získali grant, splnili procesné formality, a vyzýva na účinné monitorovanie používania finančných prostriedkov, aby sa finančné zdroje v konečnom dôsledku skutočne využili na zlepšenie životných podmienok, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a zamestnanosti Rómov;

13. domnieva sa, že štruktúrovaná spolupráca členských štátov v rámci jestvujúcich otvorených metód koordinácie v oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia Rómov má zásadný význam pri dosahovaní pokroku v otázke úplného začlenenia Rómov, a žiada Komisiu, aby zorganizovala výmeny osvedčených postupov a skúseností medzi členskými štátmi a všetkými stranami, ktorých sa rómska problematika týka;

14. vyzýva členské štáty, aby zlepšili hospodárske príležitosti pre Rómov vrátane podpory mikroúverového nástroja medzi podnikateľmi; vyzýva členské štáty, aby využívali skúsenosti s úspešnými projektmi, napríklad, keď sa pomocou odborníkov podarilo zmeniť nelegálne podnikanie na zákonnú hospodársku činnosť;

15. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali jasné politiky začleňovania Rómov do trhu práce a aby navrhli a prijali opatrenia na boj proti nežiaducim dôsledkom dlhodobej závislosti od systému sociálneho zabezpečenia;

16. uznáva, že väčšina Rómov pracuje nelegálne, a vzhľadom na potrebu zabezpečiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi účinne bojovali proti tomuto javu,

17. vyzýva členské štáty, aby preukázali odhodlanie a zapojili verejné subjekty, ako sú MSP a mikropodniky, do vykonávania opatrení na začleňovanie rómskeho obyvateľstva v oblasti zamestnateľnosti;

18. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať MSP a mikropodniky pri integrácii Rómov, a obhajuje prijatie opatrení, na základe ktorých sa budú odmeňovať tí, ktorí prispievajú k dosiahnutiu tohto cieľa;

19. vyzýva členské štáty, aby stanovili konkrétne a špecifické ciele a podrobné a merateľné ciele zamerané na sociálne začleňovanie Rómov pri transpozícii cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti chudoby a sociálneho začleňovania do národných programov, a naliehavo žiada opatrenia, ktoré pomôžu dosiahnuť stanovené ciele;

20. zdôrazňuje, že komplexné programy a programy prispôsobené konkrétnym potrebám rómskych komunít žijúcich v rôznych podmienkach majú kľúčový význam a že v tejto súvislosti je potrebné poskytnúť Rómom prístup k takým službám v mieste ich bydliska, ktoré sú prispôsobené ich osobným potrebám;

21. pripomína, že podpora primeraného príjmu, trhy práce prístupné pre všetkých a prístup ku kvalitným službám sú základnými piliermi stratégie aktívneho začleňovania obsiahnutej v odporúčaní 2008/867/ES;

22. domnieva sa, že rómske a nerómske organizácie, miestne, regionálne a vnútroštátne orgány a orgány EÚ by mali v priebehu celého procesu postupovať spoločne a deliť sa o zodpovednosť, pričom by mali stavať na najlepších postupoch, už existujúcich rozsiahlych znalostných základoch, ktoré vytvorili členské štáty, a skúsenostiach z prvého obdobia Dekády začleňovania rómskej populácie; zdôrazňuje, že je dôležité organizovať kampane na zvýšenie informovanosti, najmä v regiónoch s početnými rómskymi komunitami;

23. domnieva sa, že sociálne začleňovanie Rómov nie je možné bez toho, aby sa vytvorilo a posilnilo zastúpenie ich záujmov, a to aj pri prijímaní politických rozhodnutí, a ich občianske aktivity prostredníctvom mimovládnych organizácií na vnútroštátnej a európskej úrovni;

24. rozhodne odporúča orgánom EÚ, aby zaistili výraznejšie zapojenie vnútroštátnych orgánov do konzultácií a rozhodovacieho mechanizmu s cieľom dosiahnuť budúcu stratégiu, ktorá môže byť prospešná pre všetky zúčastnené strany; zároveň upozorňuje Komisiu a členské štáty na to, že v záujme zlepšenia všeobecného prijatia a účinnosti politík je potrebné navrhnúť, vypracovať, vykonávať a hodnotiť politiky začleňovania Rómov v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi, rómskymi a nerómskymi skupinami obyvateľstva, zástupcami a organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj s Výborom regiónov a medzinárodnými organizáciami;

25. zdôrazňuje že sociálna pomoc, dôstojné bývanie a ošatenie, prístupné kvalitné programy rozvoja už v ranom veku a nesegregované kvalitné vzdelávanie v atmosfére otvorenosti pre všetkých a vôle zapojiť rodičov sú základným prvkom na zabezpečenie rovnakých príležitostí, šance na plnú účasť na živote spoločnosti a absenciu diskriminácie v budúcnosti; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti záškoláctvu a predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a poskytovať granty a finančnú podporu; trvá na tom, že príležitosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a pomoc v prístupe na trh práce, ktoré sa ponúkajú dospelým, majú kľúčový význam z hľadiska podpory prijímania a trvalého zamestnávania Rómov, s cieľom zamedziť šíreniu sociálneho vylúčenia;

26. naliehavo vyzýva, aby sa s preventívnymi opatreniami na boj proti marginalizácii začalo už v ranom detstve, pričom by sa každé dieťa hneď po narodení zaznamenalo v registri obyvateľstva spôsobom, ktorý zohľadní jeho národnosť, a tak bude mať prístup k všetkých sociálnym službám; domnieva sa, že predovšetkým rómske deti by mali mať zaručený prístup ku kvalitným službám v oblasti vzdelávania a že by sa mali prijať konkrétne opatrenia na podporu ich školskej dochádzky;

27. pripomína problémy, s ktorými sa Rómovia, najmä ženy a dievčatá, stretávajú, pokiaľ ide o extrémnu chudobu, diskrimináciu a vylúčenie, čo vedie k nedostatočnému prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu, zamestnaniu a sociálnym službám; žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali osobitnými potrebami rómskych žien a dievčat uplatňovaním rodového hľadiska vo všetkých politikách začleňovania Rómov a aby poskytovali ochranu osobitne zraniteľným podskupinám;

28. vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne kroky s cieľom informovať svojich občanov o historickej a súčasnej situácii Rómov a aby na tento účel využili ako zdroj informácií okrem iného aj správy Agentúry Európskej únie pre základné práva;

29. vyzýva Komisiu, aby postupne zaviedla povinné inštitucionálne záruky s cieľom uplatňovať hľadisko opatrení zameraných na nediskrimináciu a opatrení proti segregácii so zreteľom na smernice 2000/43/ES a 2004/113/ES a takisto aby monitorovali takéto opatrenia a bojovali proti stigmatizácii;

30. zdôrazňuje, že stratégia EÚ v oblasti začleňovania Rómov by mala zahŕňať aj opatrenia, ktorými sa zabezpečí monitorovanie situácie Rómov, čo sa týka dodržiavania a presadzovania ich základných sociálnych práv, rovnakého postavenia, nediskriminácie a voľného pohybu v EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.1.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	43 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Pervenche Berès, Philippe Boulland, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Marije Cornelissen, Tadeusz Cymański, Frédéric Daerden, Karima Delli, Proinsias De Rossa, Frank Engel, Sari Essayah, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Ádám Kósa, Jean Lambert, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Rovana Plumb, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Raffaele Baldassarre, Kinga Göncz, Richard Howitt, Jan Kozłowski, Gesine Meissner, Cecilia Wikström
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Claudio Morganti

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (31.1.2011)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov
(2010/2276(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andrey Kovatchev

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva, že rómske komunity čelia diskriminácii a/alebo častým predsudkom vo viacerých členských štátoch a že túto situáciu sťažuje súčasná hospodárska a finančná kríza, ktorej dôsledkom je úbytok pracovných miest; zdôrazňuje, že za začleňovanie rómskeho obyvateľstva sú zodpovedné všetky členské štáty aj inštitúcie EÚ; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere spolupracovali s EÚ a zástupcami rómskeho obyvateľstva na vytváraní integrovaných politík a aby na podporu začleňovania Rómov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni využívali všetky finančné zdroje dostupné v rámci fondov EÚ, najmä EFRR, ESF a EPFRV; vyzýva Komisiu, aby venovala mimoriadnu pozornosť žiadostiam o technickú pomoc v snahe zlepšiť účinnosť všetkých dostupných nástrojov na integráciu rómskych komunít;

2.  pripomína, že európske programy a financovanie sú k dispozícii a môžu sa využívať na sociálnu a hospodársku integráciu rómskeho obyvateľstva, ale je potrebné zlepšiť komunikáciu na všetkých úrovniach medzi miestnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou a potenciálnymi cieľovými skupinami, aby rómske obyvateľstvo bolo o nich informované; okrem toho podporuje využívanie existujúcich fondov EÚ na výstavbu nových alebo renováciu existujúcich obydlí, zlepšenie inžinierskych sietí, miestnych služieb, komunikačných systémov, vzdelávania, opatrení na zabezpečenie prístupu na trh práce atď.;

3.  žiada, aby sa zlepšilo poradenstvo pre organizátorov projektov, ktoré majú nárok na európske finančné prostriedky určené na integráciu rómskeho obyvateľstva, tým, že sa vytvoria platformy na informovanie, analýzy a výmenu osvedčených postupov;

4.  uznáva, že v čase demografickej zmeny a ďalších procesov, ktoré ovplyvňujú EÚ ako celok, by rómske obyvateľstvo, ktoré je už stáročia súčasťou nášho spoločného dedičstva a je najväčšou etnickou menšinou v EÚ, malo byť stimulované prostredníctvom kvalitného vzdelávania, dôstojného bývania a pracovných príležitostí k plnému začleneniu do pracovného procesu a prispievaniu k hladkému, udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rozvoju, ako sa stanovuje v stratégii EÚ 2020, najmä v iniciatíve s názvom Európska platforma proti chudobe; zastáva názor, že sociálne začleňovanie je predpokladom dosiahnutia cieľov stratégie EÚ 2020; vyzýva preto členské štáty a miestne a regionálne verejné orgány, aby už teraz zvýšili úsilie, a to posilnením svojich účinných stratégií na riešenie osobitných situácií (extrémna chudoba, nedostatočné vzdelávanie a nedostatočný prístup k sociálnym službám, nedostatočné zdravotné podmienky, chýbajúce občianske registračné doklady, segregované a nevyhovujúce bývanie, nízka zamestnanosť) marginalizovaných skupín obyvateľstva ako nevyhnutnej podmienky na boj proti sociálnemu vylúčeniu rómskeho obyvateľstva a pomoc pri ich ďalšej integrácii v členských štátoch; zdôrazňuje, že v úspešnej politike sa uplatňuje viacero prístupov, v ktorých sa prihliada na sociálne, ekonomické a kultúrne faktory;

5.  vyzýva členské štáty a regionálne i miestne orgány, aby podporovali informačné kampane na zabezpečenie pochopenia celého problému, uľahčenie a zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a iným službám a na podporu opätovnej integrácie do trhu práce; zdôrazňuje však, že je potrebné štruktúrovanejšie a systematickejšie začleňovať rómsku problematiku do všetkých relevantných európskych a vnútroštátnych politík, aby sa zabezpečila efektívnosť, skutočné začleňovanie a udržateľnosť; naliehavo žiada politikov na všetkých úrovniach, aby konzultovali s rómskymi komunitami, združeniami a MVO, ktoré sa snažia presadzovať práva Rómov a zabezpečiť ich opätovnú integráciu do spoločnosti a do trhu práce, so zameraním najmä na ženy;

6.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie na zníženie chudoby pre jednotlivé odvetvia, v ktorých sa zohľadní často citlivá otázka spolužitia rómskej komunity s väčšinovým obyvateľstvom, keďže obe skupiny sú postihnuté nedostatkom pracovných príležitostí, chudobou a marginalizáciou; zdôrazňuje význam stimulačných opatrení, ktoré formou zrejmých výhod nabádajú chudobných, aby sa začlenili do trhu práce namiesto toho, aby žili zo sociálnych dávok, prípadne pracovali na čiernom trhu; zdôrazňuje, že programy na podporu vzájomného porozumenia a tolerancie sú mimoriadne dôležité;

7.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba pokračovať v programoch EÚ, ako je napr. program Progress, zameraný na boj proti diskriminácii, a JASMINE, zameraný na investovanie do budovania kapacít, a vyzýva, aby sa takéto programy ďalej rozvíjali aj po roku 2013;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že sociálne vylúčenie Rómov má veľmi silný územný rozmer chudoby a marginalizácie a sústreďuje sa v zaostalých mikroregiónoch, ktorým výrazne chýbajú finančné zdroje potrebné na zaplatenie príspevku do fondov Spoločenstva, na čerpanie z ktorých majú nárok, a zväčša nemajú administratívne kapacity ani ľudské zdroje, aby dokázali tieto prostriedky dobre využiť; zdôrazňuje, že na tieto mikroregióny, ktoré sú často periférnymi vnútroregionálnymi oblasťami, je potrebné sústrediť osobitné úsilie a podstatne zjednodušiť byrokratické postupy, aby im v rámci politiky súdržnosti bolo možné prideliť čo najviac zdrojov;

9.  víta príležitosť, ktorá sa vytvorila na základe ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, podľa ktorých sa poskytne do 3 % pridelených prostriedkov EFRR na špecifické programy alebo 2 % celkových pridelených rozpočtových prostriedkov na obnovu bývania v prospech marginalizovaných skupín obyvateľstva; ľutuje, že doteraz neboli zmenené žiadne operačné plány tak, aby sa bývanie Rómov stalo prioritou; vyzýva členské štáty, aby urýchlene a v plnej miere využívali túto novú príležitosť v rámci štrukturálnych fondov s cieľom posilniť perspektívy účinného sociálneho začleňovania; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s týmto nariadením predložila osobitný akčný plán na urýchlenie využívania fondov, a odporúča, aby Komisia vypracovala správu o ich využívaní; okrem toho vyzýva členské štáty, aby pri vytváraní programov financovania zameraných na integráciu Rómov účinne využívali možnosti súčinnosti EFRR, ESF a EPFRV;

10. uznáva, že rómske komunity sú mimoriadne heterogénne skupiny, čo znamená, že nemožno uplatniť jednu stratégiu; preto odporúča, aby miestne a regionálne orgány členských štátov navrhli účinné integračné politiky, ktoré by sa mohli líšiť v závislosti od ich špecifického prostredia (geografického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho); odporúča, aby Komisia využila skúsenosti získané orgánmi, ktoré aktívne prispeli k integrácii rómskych komunít, a aby v záujme ich sociálneho začlenenia podporovala používanie najlepších postupov a návodov na dosiahnutie úspechu;

11. pripomína, že hlavným predpokladom úspešnej integrácie je spojené úsilie väčšinovej spoločnosti a rómskej komunity; preto vyzýva členské štáty, aby pomohli zlepšiť situáciu rómskeho obyvateľstva v oblasti bývania a zamestnanosti, a odporúča, aby členské štáty a regionálne a miestne verejné orgány – v súlade s nariadením, podľa ktorého sa spravuje Európsky fond regionálneho rozvoja – začlenili prideľovanie nových obydlí marginalizovaným skupinám obyvateľstva do širšieho komplexnejšieho politického rámca spoločného a obojsmerného sociálneho záväzku, ako je zveľaďovanie komunity, do ktorého je zahrnutá účasť Rómov na procese výstavby nových zariadení, ako aj spoločné úsilie o zlepšenie školskej dochádzky detí a podstatné zníženie nezamestnanosti; členské štáty tak môžu výrazne prispieť ku konkrétnemu riešeniu potrieb bývania marginalizovaných skupín žijúcich v nevyhovujúcich bytových podmienkach; nalieha tiež na členské štáty, aby využívali sieť EURoma na podporu výmeny najlepších postupov;

12. uznáva, že zložitosť administratívy môže byť pre organizátorov projektov prekážkou; zdôrazňuje, že treba intenzívnejšie pracovať na zjednodušení postupov prideľovania grantov; zdôrazňuje, že európske fondy sa v tejto oblasti nevyužívajú dostatočne;

13. trvá na tom, že súčasťou riešenia je aj plná zaangažovanosť členských štátov pri poskytovaní účinnej podpory organizátorom projektov a že je úlohou členských štátov, aby spoločne s Komisiou podporovali miestne orgány pri výbere projektov na integráciu rómskeho obyvateľstva.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	27.1.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	37 1 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Charalampos Angourakis, Sophie Auconie, Catherine Bearder, Victor Boştinaru, Zuzana Brzobohatá, Alain Cadec, Salvatore Caronna, Francesco De Angelis, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, Ian Hudghton, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Evgeni Kirilov, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Miroslav Mikolášik, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Markus Pieper, Georgios Stavrakakis, Csanád Szegedi, Nuno Teixeira, Michael Theurer, Lambert van Nistelrooij, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Vasilica Viorica Dăncilă, Karima Delli, Andrey Kovatchev, James Nicholson, Elisabeth Schroedter
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Edvard Kožušník, Norica Nicolai, Jan Zahradil

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (26.1.2011)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov
(2010/2276(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Hannu Takkula

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže vylúčenie rómskych detí zo vzdelávacieho systému má nepriaznivý vplyv na ďalšie práva členov rómskej komunity, najmä právo na prácu, a keďže táto skutočnosť zhoršuje ich marginalizáciu,

B.  keďže komunity, ktoré si chcú zachovať svoj tradičný putovný spôsob života v rámci Európy, sú najviac postihnuté negramotnosťou a keďže preto existujú kultúrne prekážky pre vzdelávanie ich detí,

C. keďže treba zaistiť materiálne podmienky potrebné pre vzdelávanie rómskych detí a keďže to musí zahŕňať vymenovanie školských mediátorov,

1.  zdôrazňuje, že prístup Rómov ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu, podieľanie sa na ich kultúre, hodnotách a kultúrnom dedičstve a ich pochopenie, ich zapájanie sa do združení a lepšie zastúpenie ich komunity sú nevyhnutnými súčasťami holistického prístupu k vykonávaniu vnútroštátnych a európskych stratégií ich začleňovania a zapájania do spoločnosti;

2.  zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie a odborná príprava majú vplyv na budúci život jednotlivca z osobného aj pracovného hľadiska a že je preto potrebné zabezpečiť, aby každý mal rovnaký prístup k systémom vzdelávania a odbornej prípravy bez akejkoľvek diskriminácie či vylúčenia;

3.  vyzýva národné ministerstvá vzdelávania, ako aj Komisiu, aby zriadili inovatívne a pružné granty na výchovu talentov a zvýšili podporu jestvujúcich grantov a programov;

4.  vyzýva Komisiu, aby zbierala a šírila informácie o skúsenostiach a opatreniach v rozličných členských štátoch, a to najmä v oblasti vzdelávania a kultúry;

5.  domnieva sa, že lepšie vyhliadky Rómov, najmä z hľadiska ich prístupu na trh práce, je možné zabezpečiť zvýšenými investíciami členských štátov do vzdelávania a odbornej prípravy, s osobitným zreteľom na nové technológie a internet, pričom treba zohľadniť opatrenia schválené medzinárodnou vedeckou obcou, nadáciami a MVO pôsobiacimi v oblasti vzdelávania a sociálneho začleňovania na regionálnej a miestnej úrovni;

6.  domnieva sa, že Rómom je možné zabezpečiť lepšiu budúcnosť prostredníctvom vzdelávania a že je preto nevyhnutné investovať do vzdelávania rómskych detí a mládeže; zdôrazňuje, že vzdelávanie je právom, ale aj povinnosťou, a vyjadruje podporu činnostiam zameraným na zlepšenie školskej dochádzky rómskych žiakov aj prostredníctvom aktívneho zapojenia ich rodín;

7.  domnieva sa, že propagácia znalostí o rómskej kultúre v Európe uľahčuje vzájomné porozumenie medzi Rómami a nerómskym obyvateľstvom Európy a zároveň podporuje európsky medzikultúrny dialóg;

8.  domnieva sa, že budúca stratégia pre rómsku menšinu by sa mala zamerať na vzdelávanie ako ústredný nástroj podpory sociálneho začleňovania;

9.  domnieva sa, že pre mladých Rómov by sa mali vytvoriť podporné mechanizmy ako štipendiá a mentorská podpora, aby boli vedení nielen k získaniu diplomov, ale aj k účasti na vyššom vzdelávaní a zlepšeniu svojej kvalifikácie;

10. domnieva sa, že by sa mal vyvinúť nový typ štipendijných programov, aby sa zaistila najvyššia kvalita výučby pre rómskych študentov s cieľom vychovať novú generáciu vedúcich rómskych osobností;

11. domnieva sa, že vzdelávacie inštitúcie, ktorých znevýhodnení študenti sa dostanú na inštitúcie vyššieho vzdelávania alebo ktorých podiel absolventov je nad priemerom, by mali byť odmenené, a vyzýva Komisiu, aby rozvíjala projekty v tomto smere;

12. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty podporovali začleňovanie Rómov do spoločenského a kultúrneho života miest a krajín, v ktorých žijú, a zabezpečili ich dlhodobú účasť a zastúpenie v tomto smere, a to aj prostredníctvom opatrení určených na podporu programov odborného vzdelávania a prípravy a celoživotného vzdelávania zameraných na rómsku komunitu, pričom treba zohľadniť kultúrne dedičstvo a spôsob života rozličných skupín Rómov v Európe; poukazuje na to, že by sa napríklad mohli pričiniť o ponuku špeciálnych školení pre zamestnancov škôl, podporu prijímania rómskych učiteľov, posilnenie úzkej spolupráce s rómskymi rodinami a organizáciami a poskytovanie mimoškolskej podpory a štipendií; konštatuje, že do tohto procesu by sa mali aktívne zapojiť miestne orgány v členských štátoch a mal by byť signálom pre neziskový sektor, aby do svojich činností zahrnul programy na integráciu Rómov do spoločnosti;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti každej forme sociálneho a vzdelávacieho vylúčenia Rómov a podporovali všetky programy, ktoré investujú do vzdelávania Rómov;

14. domnieva sa, že miestne samosprávy musia prevziať zodpovednosť za reintegráciu študentov, ktorí predčasne ukončia štúdium vo veku, keď je ešte školská dochádzka povinná; na tento účel musia vzdelávacie inštitúcie informovať miestnu samosprávu o osobách, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku;

15. Vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšie iniciatívy zamerané na poskytovanie príležitostí na vzdelávanie v skorom detstve a starostlivosti pre rómske deti a mládež;

16. domnieva sa, že škôlky a/alebo alternatívne formy predškolskej starostlivosti a vzdelávania by sa mali zriadiť v komunitách, kde neexistujú, a rozšíriť tam, kde je nedostatok miest;

17. vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy, ktoré sa ukázali ako účinné v predchádzaní akýmkoľvek formám segregácie a ktorých prioritou sú inkluzívne projekty zamerané na úspešné vzdelávanie, na ktorých sa zúčastňujú aj rómske rodiny;

18. vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou negramotnosti rómskeho obyvateľstva a považuje za dôležité, aby sa navrhovali a vyvíjali programy, ktoré zabezpečia kvalitné základné, stredoškolské a terciárne vzdelávanie rómskych dievčat a žien vrátane stratégií, ktoré uľahčia ich prechod zo základných škôl na stredné a počas celého procesu budú podporovať hlbšie chápanie rómskeho kultúrneho dedičstva, histórie a hodnôt medzi Rómami, ako aj nerómskym obyvateľstvom;

19. zdôrazňuje, že slabá dochádzka, vysoká miera absencie v školách a slabé študijné výsledky môžu naznačovať, že žiaci a rodičia si nie sú vždy vedomí dôležitosti vzdelania; medzi ďalšie relevantné faktory môžu patriť nedostatočné zdroje, zdravotné problémy, chýbajúce kvalitné vzdelávanie na mieste či dostupná preprava do školy, podpriemerné bývanie a oblečenie znemožňujúce školskú dochádzku, neinkluzívne školské prostredie a segregované školy, ktoré neposkytujú dostatočnú prípravu z hľadiska konkurencieschopnosti na trhu práce; zdôrazňuje preto význam opatrení zameraných na podporu školskej dochádzky rómskych študentov a trvalého, pravidelného dialógu o vzdelávacích otázkach s rodinami týchto študentov, rómskymi komunitami a všetkými zúčastnenými stranami;

20. kladie dôraz na zásadnú úlohu, ktorú môže v procese začleňovania etnického rómskeho obyvateľstva zohrávať masový a výkonnostný šport;

21. podporuje propagáciu programov odbornej prípravy pre učiteľov, ktoré zvyšujú schopnosť učiteľov angažovať sa v práci s deťmi a mládežou s rómskym pôvodom, ako aj s ich rodičmi a osobami pôsobiacimi v úlohe rómskych sprostredkovateľov, najmä na základných školách, ako spôsob podpory pravidelnej školskej dochádzky Rómov;

22. navrhuje, aby sa prijali odlišné prístupy k vzdelávacej integrácii detí z rómskych rodín, ktoré sa chcú usadiť na jednom mieste – napríklad monitorovaním pravidelnej školskej dochádzky detí –, a z rodín, ktoré chcú pokračovať v kočovnom spôsobe života – napríklad opatreniami na uľahčenie školskej dochádzky v rámci rómskych táborísk;

23. zdôrazňuje význam mobility, celoživotného vzdelávania, odbornej prípravy a programov nadväzného vzdelávania vzhľadom na začlenenie mladých ľudí a dospelých z rómskych komunít a na zvýšenie ich potenciálu vstúpiť na trh práce;

24. domnieva sa, že systém vzdelávania v zamestnaní treba rozšíriť tak, aby umožňoval získanie potrebných zručností a schopností v širokom meradle;

25. domnieva sa, že ponuku vzdelávania je nutné zosúladiť s dopytom trhu práce, a preto požaduje, aby sa na národnej a regionálnej úrovni vypracúvali strednodobé predpovede očakávaného dopytu trhu práce;

26. vyzýva Komisiu, aby pre programy a projekty zavádzané do praxe v členských štátoch vyvinula a implementovala monitorovacie systémy spoločné pre inštitúcie EÚ, členské štáty a vedúcich predstaviteľov rómskych komunít;

27. považuje rómsku kultúru za neoddeliteľnú súčasť európskej kultúrnej mozaiky; poukazuje na to, že kľúčovým prostriedkom pre pochopenie Rómov a ich spôsobu života je zvýšiť povedomie ostatných Európanov o dedičstve, tradícii a jazyku Rómov, rovnako ako aj o súčasnej rómskej kultúre; rozhodne podporuje propagáciu a ochranu ich tvorivej činnosti ako zásadnú súčasť medzikultúrneho dialógu;

28. zastáva názor, že Rómovia by sa mali usilovať spoznať zvyky a kultúru obyvateľov, pri ktorých žijú, a tak uľahčiť svoju lepšiu integráciu do prostredia, v ktorom bývajú;

29. domnieva sa, že podpora dobrovoľníckych a športových činností, do ktorých sa zapoja Rómovia aj nerómski obyvatelia, je dôležitá pre posilnenie lepšieho sociálneho začlenenia;

30. vyzýva Komisiu, aby podporila najlepšie postupy, ako aj pozitívne vzory a skúsenosti z realizovaných programov a vlastných iniciatív Rómov s cieľom zlepšiť vnímanie a obraz Rómov v nerómskych komunitách a podporiť aktívnu účasť a tvorivú spoluprácu zo strany rómskych komunít v rámci programov na úrovni EÚ a členských štátov a miestnych programov;

31. požaduje, aby sa na všetkých úrovniach verejnej správy lepšie stanovovali a využívali existujúce finančné prostriedky EÚ, ktoré sú vyčlenené na podporu zamestnávania, vzdelávania a kultúry rómskych obyvateľov;

32. odporúča, aby budúce politiky EÚ zamerané na rómsku menšinu vychádzali z diferencovaného prístupu prispôsobeného špecifickým charakteristikám rôznych členských štátov a osobitostiam jednotlivých komunít;

33. upozorňuje na dôležitosť vykonávania prísnejších kontrol využívania európskych finančných prostriedkov určených na začleňovanie Rómov;

34. domnieva sa, že výmena skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, ktoré v oblasti začleňovania Rómov už dosiahli dobré výsledky, a tými, ktoré stále stoja pred týmto problémom, by bola užitočná.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.1.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	30 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Badia i Cutchet, Zoltán Bagó, Malika Benarab-Attou, Lothar Bisky, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Santiago Fisas Ayxela, Mary Honeyball, Cătălin Sorin Ivan, Petra Kammerevert, Morten Løkkegaard, Emma McClarkin, Marek Henryk Migalski, Doris Pack, Chrysoula Paliadeli, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marietje Schaake, Marco Scurria, Joanna Senyszyn, Timo Soini, Emil Stoyanov, Hannu Takkula, László Tőkés, Corneliu Vadim Tudor, Gianni Vattimo, Marie-Christine Vergiat, Sabine Verheyen, Milan Zver
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ivo Belet, Nadja Hirsch, Seán Kelly, Iosif Matula, Georgios Papanikolaou, Hella Ranner, Mitro Repo, Olga Sehnalová, Rui Tavares

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	14.2.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	50 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Philipp Albrecht, Sonia Alfano, Alexander Alvaro, Roberta Angelilli, Rita Borsellino, Emine Bozkurt, Simon Busuttil, Carlos Coelho, Rosario Crocetta, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Cornelia Ernst, Hélène Flautre, Kinga Gál, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Ágnes Hankiss, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Juan Fernando López Aguilar, Baroness Sarah Ludford, Monica Luisa Macovei, Clemente Mastella, Véronique Mathieu, Claude Moraes, Jan Mulder, Antigoni Papadopoulou, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Birgit Sippel, Renate Sommer, Rui Tavares, Wim van de Camp, Axel Voss, Manfred Weber, Renate Weber, Tatjana Ždanoka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Anna Maria Corazza Bildt, Ioan Enciu, Ana Gomes, Petru Constantin Luhan, Marian-Jean Marinescu, Katarína Neveďalová, Raül Romeva i Rueda, Kyriacos Triantaphyllides, Cecilia Wikström
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Lorenzo Fontana, Marina Yannakoudakis