ODPORÚČANIE k návrhu rozhodnutia Rady a zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o uzavretí Dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej

    2.3.2011 - (15380/2010 – C7‑0386/2010 – 2009/0018(NLE)) - ***

    Výbor pre dopravu a cestovný ruch
    Spravodajkyňa: Silvia-Adriana Ţicău

    Postup : 2009/0018(NLE)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A7-0045/2011
    Predkladané texty :
    A7-0045/2011
    Prijaté texty :

    NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    k návrhu rozhodnutia Rady a zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o uzavretí Dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kanadou na strane druhej

    (15380/2010 – C7‑0386/2010 – 2009/0018(NLE))

    (Súhlas)

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorý sa zišli na zasadnutí Rady (15380/2010),

    –   so zreteľom na návrh dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi a Kanadou (08303/10/2009),

    –   so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods.8 prvým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0386/2010),

    –   so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

    –   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0045/2011),

    1.  udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

    2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kanady.

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    Úvod

    Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa podmienky, za ktorých sa požaduje súhlas Parlamentu na uzatvorenie medzinárodnej dohody, rozšírili. Dohody o leteckej doprave v súčasnosti patria práve do tejto kategórie, pretože sa týkajú oblastí, v ktorých sa uplatňuje riadny legislatívny postup[1]. V minulosti sa v prípade takýchto dohôd iba uskutočnili konzultácie s Parlamentom.

    Hoci EÚ a Kanadu spájajú dlhodobé hospodárske a politické väzby, bolo letectvo pred súčasnou dohodou predmetom dvojstranných dohôd s devätnástimi členskými štátmi EÚ. Mnohé z týchto dohôd boli obmedzujúce a neposkytovali plný prístup na príslušné trhy. V novembri 2002 vydal Súdny dvor rozsudok, podľa ktorého sú niektoré ustanovenia týchto dvojstranných dohôd v rozpore s právom Spoločenstva. Rada preto v októbri 2007 udelila Komisii mandát na rokovanie o komplexnej dohode o leteckej doprave, ktorá by nahradila existujúce dvojstranné dohody. V danom roku sa medzi EÚ a Kanadou prepravilo deväť miliónov ľudí.

    V mandáte na rokovanie je stanovený cieľ zriadiť otvorený vzdušný priestor (OVP) medzi EÚ a Kanadou. Tým by sa vytvoril jednotný trh pre leteckú dopravu, na ktorom by bol slobodný pohyb investícií a na ktorom by európske letecké spoločnosti a letecké spoločnosti Kanady mohli poskytovať letecké služby bez obmedzenia vrátane domácich trhov obidvoch zmluvných strán. Ak by sa mal mandát naplniť v plnom rozsahu, vyžadovalo by si to značné zmeny vo vnútroštátnych právnych predpisoch v Kanade, najmä s cieľom odstrániť existujúce právne obmedzenia v oblasti zahraničného vlastníctva a kontroly leteckých spoločností Kanady a kabotáže. Z tohto dôvodu sa v mandáte výslovne uznáva možnosť postupnej implementácie dohody. EÚ súhlasila počas rokovaní s tým, že od začiatku by sa nedalo dosiahnuť úplné otvorenie investičných príležitostí, ale zavádzalo by sa postupne v rôznych fázach počas prechodného obdobia.

    Dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a Kanadou bola parafovaná 30. novembra 2008, schválená na samite EÚ – Kanada 6. mája 2009 a podpísaná 17. – 18. decembra 2009. EÚ a Kanada sa dohodli aj na uzatvorení dohody o leteckej bezpečnosti, ktorá je predmetom samostatného odporúčania (A7-0298/2010).

    Obsah dohody

    Dohoda obsahuje postupné zavádzanie prepravných práv, investičných príležitostí a rozsiahlu spoluprácu v mnohých oblastiach vrátane bezpečnosti, ochrany, sociálnych vecí, záujmov spotrebiteľov, životného prostredia, manažmentu letovej prevádzky, štátnej pomoci a hospodárskej súťaže. Všetky letecké spoločnosti EÚ budú môcť prevádzkovať priame lety do Kanady z ktoréhokoľvek miesta v Európe. Dohodou sa odstraňujú všetky obmedzenia týkajúce sa trás, cien či počtu týždenných letov medzi Kanadou a EÚ. Letecké spoločnosti budú mať voľnú ruku pri uzatváraní obchodných dohôd, napríklad dohôd o spoločných letových kódoch, dôležitých pre letecké spoločnosti, ktoré prevádzkujú veľké množstvo destinácií, a pri určovaní sadzieb v súlade s právom pre hospodársku súťaž.

    Dohoda obsahuje ustanovenia umožňujúce postupné otváranie trhu, ktoré je spojené s väčšou slobodou investovať na oboch stranách.

    V prvej fáze sa zahraničné vlastníctvo leteckých spoločností obmedzuje na 25 %, ako tomu bolo pri uzavretí rokovaní o dohode. Letecké spoločnosti majú neobmedzenú slobodu prevádzkovať priame služby medzi ktorýmkoľvek miestom v Európe a ktorýmkoľvek miestom v Kanade. Už nebudú existovať obmedzenia počtu leteckých spoločností premávajúcich medzi EÚ a Kanadou, ani počtu služieb poskytovaných ktoroukoľvek leteckou spoločnosťou. Nákladné letecké spoločnosti budú mať právo pokračovať v ceste do tretích krajín.

    Druhá fáza sa začína hneď potom, ako Kanada prijme potrebné kroky, ktoré umožnia európskym investorom vlastniť 49 % imania kanadských prepravcov s hlasovacím právom. To znamená, že budú k dispozícii určité dodatočné práva vrátane práva nákladných prepravcov poskytovať služby tretím krajinám z letísk druhej strany bez prepojenia na svoj štát pôvodu (tzv. práva siedmej slobody). Kanada túto možnosť v skutočnosti zaviedla v marci 2009.

    Tretia fáza sa začína vtedy, keď obe strany vzájomne umožnia investorom zriadiť a kontrolovať nové letecké spoločnosti na svojich trhoch. Letecké spoločnosti pre osobnú prepravu tak budú môcť pokračovať v lete do tretích krajín.

    Štvrtá fáza je konečným krokom s plnými právami pôsobiť medzi oboma trhmi, v rámci nich a aj nad ich rámec, a to aj medzi miestami na území tretej krajiny (kabotáž). Začína sa vtedy, keď obe strany dokončia kroky, ktoré umožnia plné vlastníctvo a kontrolu ich prepravcov štátnymi príslušníkmi druhej strany.

    Obe strany sa dohodli na úzkej spolupráci s cieľom zmierniť vplyvy leteckej dopravy na zmenu klímy. V oblasti zabezpečenia ochrany a bezpečnosti sa v zmluve počíta so vzájomným uznávaním noriem a jednorazovou bezpečnostnou kontrolou (t. j. na prestupujúcich cestujúcich, batožinu a náklad sa nebudú vzťahovať dodatočné bezpečnostné opatrenia). Obsahuje aj osobitné ustanovenia na zvýšenie ochrany spotrebiteľských záujmov vrátane záväzku, že v záujme dosiahnutia zlučiteľných prístupov, pokiaľ je to možné, sa uskutočnia konzultácie o otázkach ako odškodnenie za odmietnutie nástupu do lietadla, opatrenia v súvislosti s dostupnosťou a náhrady pre cestujúcich. Zmluva obsahuje silný mechanizmus, ktorým sa zabezpečí, aby boli letecké spoločnosti uchránené pred diskrimináciou z hľadiska prístupu k infraštruktúre či štátnych subvencií.

    Hodnotenie

    Túto dohodu možno právom označiť ako najambicióznejšiu dohodu o leteckej doprave medzi EÚ a významným svetovým partnerom. Podstatne sa ňou zlepšia prepojenia medzi príslušnými trhmi a osobné väzby a postupnou liberalizáciou pravidiel zahraničného vlastníctva sa v leteckom odvetví vytvoria nové príležitosti. Dohoda je ambicióznejšia a konkrétnejšia než dohoda medzi EÚ a USA najmä z hľadiska prepravných práv, vlastníctva a kontroly, dokonca aj po predbežnom uplatňovaní pozmeňujúceho a doplňujúceho protokolu (druhá etapa).

    Podľa štúdie, ktorú iniciovala Komisia, by sa otvorená dohoda s Kanadou počas prvého roka zaslúžila o polmiliónový nárast cestujúcich a o pár rokov by podľa očakávaní mohlo využívať možnosti takejto dohody o 3,5 milióna cestujúcich viac. Dohodou by sa prostredníctvom nižších poplatkov dosiahol prínos pre spotrebiteľa vo výške aspoň 72 mil. EUR a takisto by sa vytvorili nové pracovné príležitosti.

    Hoci je táto dohoda z hľadiska prístupu na trh ambicióznejšia ako dohoda s USA, je menej konkrétna, pokiaľ ide o uznanie významu sociálneho rozmeru. Hoci každá strana môže požiadať o zvolanie schôdze spoločného výboru, aby sa zvážili účinky dohody na prácu, zamestnanosť a pracovné podmienky, výslovne sa v nej neuvádza, že „účelom príležitostí, ktoré vyplynuli z dohody, nie je narušiť štandardy práce“[2], ani sa od spoločného výboru nepožaduje, aby sa zaoberal „skúmaním sociálnych dôsledkov dohody pri jej vykonávaní a vypracovaním vhodných reakcií na obavy, ktoré sa preukážu ako oprávnené“[3].

    Je preto dôležité, aby Komisia využila dohodu, predovšetkým možnosť odvolávať sa na spoločný výbor, na presadzovanie súladu s príslušnými medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti sociálnych práv, a to najmä čo sa týka pracovných noriem obsiahnutých v základných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP 1930 – 1999), usmerneniach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky (1976, zrevidované v roku 2000) a v Rímskom dohovore o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (1980).

    Intenzívnejšie konzultácie a spolupráca v oblasti bezpečnosti sú bezpochyby potrebné, najmä vzhľadom na súčasnú medzinárodnú situáciu. Výsledkom by však nemali byť nadbytočné a nekoordinované opatrenia, ktorým chýba riadne zhodnotenie rizika. Bolo by preto žiaduce, aby Komisia a Kanada preskúmali účinnosť dodatočných bezpečnostných opatrení prijatých od roku 2001, aby sa odstránila ich duplicita a slabé miesta v bezpečnostnom reťazci. V tejto súvislosti je vítaným cieľom dohody jednorazová bezpečnostná kontrola, skôr ako opätovné kontroly cestujúcich a batožiny pri každom prestupe.

    Záver

    Vzhľadom na významnú úlohu spoločného výboru, a to aj v politicky citlivých otázkach ako environmentálne a pracovné normy, je dôležité, aby Komisia zabezpečila, že Parlament bude plne informovaný a bude sa s ním konzultovať o činnosti výboru v súlade s ustanoveniami rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou[4]. Rovnako bude dôležité, aby Parlament sledoval rôzne fázy otvárania trhu opísané v oddiele Obsah dohody (str. 7).

    Bez ohľadu na tieto podmienky je však ambiciózny charakter tejto dohody veľmi vítaný. Mala by slúžiť ako cieľ pre ďalšie prebiehajúce rokovania. Spravodajkyňa preto odporúča, aby Parlament vyjadril súhlas s dohodou o leteckej doprave medzi EÚ a Kanadou.

    • [1]     Článok 218 ods. 6 písm. a) bod v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
    • [2]     Porov. článok 17 písm. b) dohody medzi EÚ a USA.
    • [3]        Článok 18 ods. 4 písm. b) po zmene a doplnení na základe protokolu.
    • [4]        P7_TA-PROV(2010)0366

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    28.2.2011

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    27

    0

    0

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Georges Bach, Antonio Cancian, Saïd El Khadraoui, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Jim Higgins, Dieter-Lebrecht Koch, Georgios Koumoutsakos, Eva Lichtenberger, Hella Ranner, Olga Sehnalová, Brian Simpson, Dirk Sterckx, Keith Taylor, Giommaria Uggias, Thomas Ulmer, Peter van Dalen, Artur Zasada, Roberts Zīle

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Philip Bradbourn, Frieda Brepoels, Spyros Danellis, Ádám Kósa, Janusz Władysław Zemke

    Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Karin Kadenbach