ODPORÚČANIE k rozhodnutiu Rady a zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o uzatvorení Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej

2.3.2011 - (15381/2010 – C7‑0385/2010 – 2010/0112(NLE)) - ***

Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajca: Artur Zasada

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady a zástupcov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o uzatvorení Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Dohoda o leteckej doprave medzi Spojenými štátmi americkými na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej

(15381/2010 – C7‑0385/2010 – 2010/0112(NLE))

(Súhlas)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a predstaviteľov vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli v rámci zasadnutia Rady (15381/2010),

–   so zreteľom na návrh protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými z roku 2007 (09913/2010),

–   so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 100 ods. 2, článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) bod v) a článkom 218 ods.8 prvý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0385/2010),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o dohode o leteckej doprave medzi EÚ a USA[1],

–   so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0046/2011),

1.  schvaľuje uzatvorenie dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a kongresu USA.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2010)0239.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa rozšírili podmienky, za ktorých sa požaduje súhlas Parlamentu na uzatvorenie medzinárodnej dohody. Dohody o leteckej doprave patria v súčasnosti práve do tejto kategórie, pretože sa týkajú oblasti, na ktorú sa uplatňuje riadny legislatívny postup[1]. V minulosti sa totiž s Parlamentom v súvislosti s podobnými dohodami iba konzultovalo. Tento protokol, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave, teda už podlieha súhlasu Parlamentu, zatiaľ čo pôvodná dohoda bola uzatvorená po konzultácii s Parlamentom.

Trhy s leteckou dopravou v EÚ a USA tvoria spolu asi 60 % svetovej leteckej dopravy. Otvorenie trhu pre letecké spoločnosti z EÚ a USA na nediskriminačnom základe by znamenalo ponuku kvalitnejších služieb pre cestujúcich a prevádzkovateľov nákladnej dopravy tak z hľadiska rozmanitosti, ako aj nákladov, poskytovanie značných hospodárskych výhod a vytváranie pracovných miest. Navyše výrazným prínosom pre podporu spravodlivej hospodárskej súťaže, najmä so zreteľom na štátne dotácie a sociálne a environmentálne normy, by mohla byť regulačná konvergencia.

Vývoj rokovaní

Až do dočasného uplatňovania prvej etapy dohody v marci 2008 fungovali letecké služby medzi EÚ a USA na základe dvojstranných dohôd medzi jednotlivými členskými štátmi a USA. V novembri 2002 Európsky súdny dvor rozhodol, že niektoré ustanovenia týchto dvojstranných dohôd nie sú v súlade s právom Spoločenstva.

Rada preto v júni 2003 udelila Komisii mandát s cieľom vytvoriť otvorený letecký priestor medzi EÚ a USA, čím by vznikol jednotný trh pre leteckú dopravu, ktorý by umožňoval voľný tok investícií a v ktorom by európske letecké spoločnosti a letecké spoločnosti USA mohli poskytovať letecké služby bez akýchkoľvek obmedzení, a to aj na domácom trhu oboch strán. Zároveň sa však konštatovalo, že tento krok by si vyžadoval značné legislatívne zmeny v Spojených štátoch, najmä na odstránenie existujúcich právnych obmedzení zahraničného vlastníctva a kontroly leteckých spoločností USA a kabotáže. Za prijateľný sa teda považoval postupný prístup za predpokladu, že budú zaistené záruky na prechod k nasledujúcim etapám.

Prvá etapa dohody umožnila európskym leteckým spoločnostiam zabezpečovať lety z ktoréhokoľvek miesta v EÚ do ktoréhokoľvek miesta v USA. Tento krok viedol k nárastu služieb. Takisto znamenala nadviazanie užšej spolupráce medzi EÚ a USA, pokiaľ ide o zvládanie nových výziev, ako sú bezpečnosť a životné prostredie. Dohodou sa obe strany súčasne zaviazali k ďalším rokovaniam s cieľom otvoriť prístup na trhy a maximalizovať výhody pre spotrebiteľov, letecké spoločnosti, zamestnancov a komunity, ako aj riešiť problémy, akým je vytvorenie lepších podmienok na investovanie. Čo je dôležité, prvá etapa dohody zahŕňala doložku o pozastavení, ktorá by sa mohla uplatniť, keby sa do novembra 2010 nedosiahla dohoda v rámci druhej etapy.

Po ôsmich kolách rokovaní vyjednávači 25. marca 2010 parafovali dohodu v rámci druhej etapy. Táto dohoda otvorila cestu k budúcim možnostiam z hľadiska ďalších investícií a prístupu na trh, ako aj posilnenia spolupráce v regulačných oblastiach, akými sú bezpečnosť, obrana a najmä životné prostredie, v rámci ktorého sa obe strany dohodli na osobitnom spoločnom vyhlásení o životnom prostredí.

Obsah dohody v rámci druhej etapy

I keď sa dohodou v rámci druhej etapy nedosiahne konečný cieľ, ktorým je úplné otvorenie trhu bez akýchkoľvek obmedzení na jednej ani na druhej strane, dohoda zahŕňa niekoľko stimulov na podporu reformy. Konkrétne to znamená, že ak USA zmenia svoje právne predpisy, aby umožnili investorom z EÚ vlastniť väčšinový podiel v leteckých spoločnostiach USA, EÚ recipročne umožní investorom z USA vlastniť väčšinový podiel v leteckých spoločnostiach EÚ, a letecké spoločnosti z USA budú profitovať z ďalších práv týkajúcich sa prístupu na trh smerom do EÚ a z nej.

Dohodou sa takisto posilní spolupráca v otázkach týkajúcich sa životného prostredia tým, že sa bude vyžadovať zlučiteľnosť a interakcia opatrení opierajúcich sa o trh (napríklad systémov na obchodovanie s emisiami), aby sa zabránilo ich zdvojovaniu, a tým, že sa zdokonalia ekologické technológie, palivá a riadenie leteckej dopravy. Po prvýkrát bol stanovený osobitný článok týkajúci sa sociálneho rozmeru vzťahov medzi EÚ – USA v oblasti letectva, ktorým sa zabezpečí ochrana existujúcich zákonných práv zamestnancov leteckých spoločností. Navyše dohodou sa zvýši úroveň spolupráce v oblasti bezpečnosti tak, aby sa zlepšilo prideľovanie zdrojov podporovaním vzájomnej dôvery v bezpečnostné opatrenia príslušnej druhej strany, ako aj pohotovej a koordinovanej reakcie na nové hrozby.

Dohodou sa ďalej rozširuje úloha spoločného výboru EÚ – USA ako orgánu, ktorý monitoruje vykonávanie dohody a koordinuje rôzne pracovné oblasti regulačnej spolupráce. Spoločný výbor teda bude môcť zlepšiť spoluprácu podporou nových iniciatív. Nové pravidlá znížia mieru byrokracie, a to aj prostredníctvom vzájomného uznávania regulačných rozhodnutí príslušnej druhej strany, a zabránia prebytočnej duplikácii zdrojov (napríklad spoločné bezpečnostné iniciatívy, jednorazová bezpečnostná kontrola a uľahčenie cestovania pre cestujúcich).

Prístup na trh sa ešte viac otvorí, pričom prepravcovia z EÚ získajú lepší prístup k doprave financovanej vládou USA. V závislosti od určitých zmien právneho rámca v súvislosti s obmedzeniami hluku na letiskách získajú letecké spoločnosti z EÚ v budúcnosti nové obchodné príležitosti na prevádzkovanie letov medzi USA a nečlenskými krajinami EÚ.

Hodnotenie

Zatiaľ čo stimuly na ďalšie otváranie trhu sú vítané, skutočnosť, že pri odstraňovaní zastaraných regulačných obmedzení v oblasti zahraničných investícií nebol dosiahnutý zásadný pokrok, je sklamaním, keďže to povedie k zachovaniu súčasných nevyvážených obmedzení zahraničného vlastníctva a kontroly v Spojených štátoch. Okrem toho, prepravcovia z EÚ získajú len obmedzený prístup k doprave financovanej vládou USA. Opäť to znamená pretrvávanie nevyváženej situácie, keďže národné vlády EÚ podobné obmedzenia neukladajú.

Dohoda o spolupráci v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva a výmena najlepších postupov v oblasti zníženia hluku je dôležitým krokom vpred. Nemali by sme však zabúdať, že je potrebné stanoviť na miestnej úrovni a v plnom súlade so zásadou subsidiarity rôzne aspekty právnej regulácie v oblasti letectva vrátane obmedzení týkajúcich sa hluku a nočných letov. Preto je dôležité, aby Komisia pri koordinácii týchto otázok na európskej úrovni v plnej miere zohľadňovala vnútroštátne právne predpisy členských štátov.

Významnou inováciou, ktorá je obsiahnutá v dohode v rámci druhej etapy, je uznanie dôležitosti sociálneho rozmeru a zodpovednosť udelená spoločnému výboru za sledovanie sociálneho dosahu dohody a v prípade potreby aj za vypracovanie primeranej reakcie. V tejto súvislosti by Komisia mala využiť dohodu na presadenie dodržiavania príslušných medzinárodných právnych predpisov v oblasti sociálnych práv, a to najmä čo sa týka pracovných noriem zahrnutých v základných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (ILO 1930 – 1999), usmerneniach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky (1976, zrevidované v roku 2000) a v Rímskom dohovore o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (1980).

Potrebné je zvýšiť mieru konzultácií a spolupráce v oblasti bezpečnosti, najmä so zreteľom na súčasnú medzinárodnú situáciu. Nesmie to však viesť k nadmerným ani nekoordinovaným opatreniam, v prípade ktorých chýba primerané hodnotenie rizika. Tieto opatrenia musia vykazovať zjavné výhody, ktoré by vyvážili značné bremená pre cestujúcich a ich prepravcov. Bolo by preto žiaduce, aby Komisia a USA preskúmali účinnosť dodatočných bezpečnostných opatrení prijatých od roku 2001, aby sa odstránila ich duplicita a slabé miesta v bezpečnostnom reťazci. V tejto súvislosti by mala byť cieľom jednorazová bezpečnostná kontrola skôr než opakovaná kontrola cestujúcich a batožiny pri každom prestupe.

Je nevyhnutné, aby sa pri výmene osobných údajov cestujúcich medzi EÚ a USA rešpektovalo súkromie európskych občanov a občanov USA v súlade s kritériami, ktoré požadoval Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. mája 2010. Predovšetkým by sa však každé poskytnutie osobných údajov na bezpečnostné účely malo spájať so zárukami pre občanov EÚ, malo by rešpektovať procedurálne záruky a práva na obranu a byť v súlade s vnútroštátnymi a európskymi právnymi predpismi na ochranu údajov. Okrem toho vzniká naliehavá potreba stanoviť normy na ochranu údajov a súkromia na celosvetovej úrovni.

Nemenej vítaná je i zvýšená spolupráca medzi orgánmi EÚ a USA zodpovednými za oblasť bezpečnosti letectva na všetkých úrovniach. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť význam európskeho čierneho zoznamu neštandardných prepravcov a systému USA na sledovanie noriem pre prepravcov. Obidve strany by si mali vymieňať informácie na túto tému s cieľom zabezpečiť skvalitnenie noriem na medzinárodnej úrovni.

Ďalšie kroky

Zatiaľ čo dohoda v rámci druhej etapy predstavuje významný krok vpred, je dôležité, aby sa nepovažovala za koniec procesu vytvárania transatlantického trhu s leteckou dopravou. Posilnená úloha spoločného výboru bude znamenať, že existuje priestor na ďalší pokrok v oblasti regulačnej spolupráce a harmonizácie. Predovšetkým treba tento výbor nabádať, aby vypracoval dodatočné návrhy na vzájomné uznávanie regulačných rozhodnutí v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie. Zároveň by to malo prispieť k zlepšeniu spolupráce pri vývoji európskych systémov manažmentu letovej prevádzky a systémov manažmentu letovej prevádzky USA („SESAR“ a „Next Gen“), aby sa dosiahla interoperabilita a kompatibilita a napomohlo sa znižovanie vplyvov na životné prostredie.

Komisia by takisto mala zabezpečiť, aby bol Parlament v plnej miere informovaný a zapojený do konzultácií o činnosti spoločného výboru vzhľadom na význam jeho činnosti pre európskych občanov a spoločnosti.

Súčasne treba uznať, že viaceré otázky zostávajú mimo rozsahu pôsobnosti dohody zmenenej a doplnenej novým protokolom. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa Komisia usilovala o vyjednanie ďalšej etapy tejto dohody, ktorá by zahŕňala tieto otázky:

· ďalšia liberalizácia dopravných práv;

· dodatočné možnosti pre zahraničné investície;

· vplyv opatrení v oblasti ochrany životného prostredia a obmedzení infraštruktúry na uplatňovanie dopravných práv;

· lepšia koordinácia politík týkajúcich sa práv cestujúcich v záujme zabezpečenia čo najvyššej úrovne ochrany cestujúcich.

Osobitne dôležité sú jednotné normy pre práva cestujúcich vrátane noriem pre osoby so zníženou pohyblivosťou, aby sa zabránilo rozdielnemu zaobchádzaniu s cestujúcimi počas – podľa ich názoru – jednej cesty, ktorá však pozostáva z úsekov, ktoré v súčasnosti podliehajú rôznym pravidlám. Vyriešila by sa tým aj otázka, kto nesie zodpovednosť v prípade ťažkostí počas cesty, pri ktorej cestujúci prestupuje na jednom alebo viacerých veľkých prestupných letiskách.

Ďalšie rokovania by mohol uľahčiť systematickejší dialóg a výmeny informácií medzi Parlamentom a kongresom USA, v rámci ktorých by sa prediskutovali všetky príslušné otázky týkajúce sa politiky v oblasti letectva medzi EÚ a USA.

Záver

I keď spravodajca určite nepovažuje túto dohodu v rámci druhej etapy za dokonalú, dohoda zahŕňa dôležité prvky, ktoré predstavujú pokrok. Takisto sa ňou zabraňuje riziku, aby sa pri absencii takejto dohody uplatnila doložka o pozastavení. Pozastavenie by mohlo viesť k tomu, že európski cestujúci a letecké spoločnosti stratia značné výhody, ktoré využívajú od marca 2008. Z tohto dôvodu spravodajca odporúča, aby Parlament vyjadril súhlas s protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o leteckej doprave medzi EÚ a USA.

• [1]               Článok 218 ods. 6 písm. a) bod v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	28.2.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Georges Bach, Antonio Cancian, Saïd El Khadraoui, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Dieter-Lebrecht Koch, Georgios Koumoutsakos, Eva Lichtenberger, Hella Ranner, Olga Sehnalová, Brian Simpson, Dirk Sterckx, Keith Taylor, Giommaria Uggias, Thomas Ulmer, Peter van Dalen, Artur Zasada, Roberts Zīle
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Philip Bradbourn, Frieda Brepoels, Spyros Danellis, Ádám Kósa, Janusz Władysław Zemke
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Karin Kadenbach