Postup : 2010/2201(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0062/2011

Predkladané texty :

A7-0062/2011

Rozpravy :

PV 05/04/2011 - 14
CRE 05/04/2011 - 14

Hlasovanie :

PV 06/04/2011 - 8.17
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0143

SPRÁVA     
PDF 194kWORD 121k
18.3.2011
PE 454.393v02-00 A7-0062/2011

o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2004/2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni

(2010/2201(INI))

Výbor pre ústavné veci

Spravodajkyňa: Marietta Giannakou

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2004/2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni

(2010/2201(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článok 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 12 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie,

   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni (politické strany a ich nadácie, ako sa stanovuje v jeho článku 2 ods. 3 a 4) a na pravidlá týkajúce sa ich financovania(1) (nariadenie o rozpočtových pravidlách), najmä na jeho článok 12,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o európskych politických stranách(2),

   so zreteľom na správu generálneho tajomníka predsedníctvu z 18. októbra 2010 o financovaní politických strán na európskej úrovni podľa článku 15 rozhodnutia predsedníctva z 29. marca 2004(3) o vykonávaní nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–   so zreteľom na správu predsedníctva z 10. januára 2011 ako revidovanú verziu rozhodnutí predsedníctva z 13. decembra 2010,

–   so zreteľom na článok 210 ods. 6 a článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0062/2011),

A. keďže v článku 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že „politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie“, pričom Európsky parlament a Rada stanovujú v súlade s článkom 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pravidlá, ktorými sa tieto politické strany a ich politické nadácie spravujú, pričom ide predovšetkým o pravidlá ich financovania,

B.  keďže v Charte základných práv Európskej únie sa jednoznačne uvádza, že politické strany na úrovni Únie prispievajú k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie,

C. keďže Európska únia musí fungovať na základe zásady zastupiteľskej demokracie, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii,

D. keďže základy politických strán ne európskej úrovni boli položené v Maastrichtskej zmluve a v zmluve z Nice, ktoré zaviedli možnosť ich financovania, a tým im poskytli funkčnú nezávislosť v porovnaní s parlamentnými skupinami,

E.  keďže Komisia v roku 2007 na základe výzvy Európskeho parlamentu(4) predložila návrh financovania politických nadácií na európskej úrovni (európske politické nadácie), ktorý bol prijatý v decembri 2007 s cieľom podporiť politické strany na európskej úrovni v diskusii o otázkach verejnej politiky a európskej integrácie,

F.  keďže zmena a doplnenie nariadenia z roku 2007 sa usiluje uľahčiť integračný proces európskych politických strán tým, že politickým stranám v rámci Únie umožňuje účinnejšiu štruktúru a organizáciu,

G. keďže zmenou a doplnením nariadenia z roku 2007 sa významne rozšírila úloha politických strán na európskej úrovni vo voľbách do Európskeho parlamentu, pretože nariadenie určuje, že ich výdavky môžu zahŕňať financovanie volebných kampaní; keďže táto možnosť však bola obmedzená podmienkou, že príslušné rozpočtové prostriedky sa nemajú používať na priame ani nepriame financovanie politických strán alebo kandidátov na vnútroštátnej úrovni,

H. keďže všetky politické strany na európskej úrovni poberajúce finančnú podporu podpísali kódex správania, ktorý predsedníctvo považuje za záväzný pre všetky strany a ktorý obsahuje pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať počas volebných kampaní,

I.   keďže rozšírenie úlohy politických strán na európskej úrovni je nevyhnutne spojené s ich zapojením do volieb do Európskeho parlamentu,

J.   keďže zmena a doplnenie nariadenia z roku 2007 požaduje väčšie formálne uznanie politických strán na európskej úrovni,

K. keďže cieľom zmeny a doplnenia nariadenia z roku 2007 je vytvorenie plne organizovaných a účinných politických strán na európskej úrovni a na úrovni členských štátov na základe vyváženého procesu inštitucionalizácie,

L.  keďže cieľom zmeny a doplnenia nariadenia z roku 2007 je organizačné zblíženie politických strán a ich nadácií na európskej úrovni, pričom nariadenie uznáva rôznorodosť úloh, ktoré politické strany a politické nadácie plnia,

M. keďže takéto organizačné zblíženie je možné dosiahnuť len zavedením spoločného politického, právneho a fiškálneho štatútu pre politické strany na európskej úrovni, hoci to nesmie mať za následok organizačnú štandardizáciu politických strán a ich nadácií na európskej úrovni, v prípade ktorých majú výhradné právomoci politické strany a ich nadácie na európskej úrovni,

N. keďže požiadavka prijatia právneho štatútu pre politické strany na európskej úrovni, ktorý by vychádzal z právnych predpisov Európskej únie, je jednoznačným a významným krokom smerom k posilneniu demokracie v Únii,

O. keďže organizačné a funkčné zblíženie a skvalitnenie procesu financovania je možné dosiahnuť jedine prijatím jednotného a spoločného právneho európskeho štatútu pre všetky politické strany a ich nadácie na európskej úrovni, ktorý bude vychádzať z predpisov Európskej únie,

P.  keďže nariadenie o politických stranách na európskej úrovni nerobí rozdiel medzi uznaním a financovaním politických strán,

Q. keďže predsedníctvo vo svojom rozhodnutí z 10. januára 2011 odporučilo sprísniť kritériá financovania politických strán na európskej úrovni; keďže ak kritériá pre uznávanie a financovanie politických strán zostanú nezmenené, povedie to k obmedzeniu konkurencie strán na európskej úrovni,

R.  keďže zmena a doplnenie nariadenia z roku 2007 poskytuje jasný právny a finančný základ pre vznik integrovaných politických strán na úrovni Európskej únie s cieľom rozšíriť európske povedomie a účinne vyjadriť vôľu občanov Európskej únie,

S.  keďže financovanie politických strán na európskej úrovni je predmetom šiestej hlavy (Granty) nariadenia o rozpočtových pravidlách(5) a jeho vykonávacích pravidiel(6),

T.  keďže predsedníctvo, ako orgán zodpovedný v rámci Európskeho parlamentu za vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách, rozhodlo v roku 2006 o viacerých významných zlepšeniach vykonávacích pravidiel, napríklad o zvýšení možnosti predbežného financovania z 50 % na 80 % v záujme zjednodušenia postupu a zvýšenia solventnosti príjemcov alebo o uvoľnení pravidiel o presunoch medzi kapitolami v rozpočtoch príjemcov s cieľom umožniť im prispôsobiť si svoje rozpočty meniacim sa politickým podmienkam,

U. keďže skúsenosti s financovaním politických strán a ich nadácií na európskej úrovni ukázali, že potrebujú väčšiu flexibilitu a porovnateľné podmienky, pokiaľ ide o prenos prostriedkov do ďalšieho rozpočtového roka a o vytváranie rezerv z vlastných zdrojov nad rámec predpísanej minimálnej úrovne výdavkov, ktoré sa majú financovať z vlastných zdrojov,

V. keďže politické strany na európskej úrovni míňajú v priemere takmer polovicu svojho rozpočtu na administratívu (zamestnanci, prenájmy atď.) a ďalšiu štvrtinu výdavkov na schôdze svojich (štatutárnych a neštatutárnych) orgánov, pričom zvyšok ide na predvolebné kampane a podporu pričleneným organizáciám,

W. keďže výdavky politických nadácií na európskej úrovni sú štruktúrované inak: v priemere 40 % rozpočtu plynie do ústrednej administratívy a na schôdze a ďalších 40 % ide do externých služieb, t. j. na štúdie, výskumy, publikácie a semináre,

X. keďže hlavným zdrojom vlastných finančných prostriedkov politických strán na európskej úrovni sú členské poplatky vyzbierané z členských politických strán a menej než 5 % ich celkových príjmov tvoria členské poplatky individuálnych členov a dary,

Y. keďže podiel príspevku z rozpočtu Únie na celkových príjmoch je vyšší v prípade politických strán na európskej úrovni ako v prípade politických nadácií,

Z.  keďže dary zatiaľ nepredstavujú významnú časť príjmov – v roku 2009 dostávali pravidelne dary tri strany a dve nadácie,

AA. keďže existuje možný rozpor medzi cieľom zjednodušiť a urýchliť financovanie a urobiť ho tak efektívnejším a na druhej strane zámerom minimalizovať finančné riziko pre rozpočet Únie,

BB. keďže počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa (2008 – 2011), nemuseli byť na žiadnu financovanú stranu ani nadáciu uvalené sankcie,

CC. keďže politické strany a nadácie na európskej úrovni nemajú spoločný právny štatút a na to, aby mali nárok na financovanie, musia získať právnu subjektivitu podľa predpisov členského štátu, v ktorom majú sídlo;

DD. keďže príspevky pre politické strany a nadácie na európskej úrovni spadajú pod definíciu grantov v zmysle šiestej hlavy nariadenia Európskej únie o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacích pravidiel, avšak vzhľadom na svoj osobitný charakter nie sú porovnateľné so žiadnym grantom, ktorý poskytuje a spravuje Komisia, keďže z tohto dôvodu stanovuje nariadenie o rozpočtových pravidlách veľké množstvo výnimiek; keďže toto riešenie nie je uspokojivé,

Nové politické prostredie

1.  konštatuje, že politické strany – spolu so svojimi politickými nadáciami – sú základnými nástrojmi parlamentnej demokracie, zodpovedajú sa im poslanci, pomáhajú formovať politickú vôľu občanov, navrhujú politické programy, vykonávajú školenia a výber kandidátov, udržiavajú dialóg s občanmi a umožňujú občanom vyjadrovať názory;

2.  zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva, s cieľom vytvoriť európsku polis, poskytuje politickým stranám a ich nadáciám pre túto úlohu politický priestor na úrovni EÚ a európsku demokraciu, ktorej kľúčovým konštitutívnym prvkom je európska iniciatíva občanov;

3.  konštatuje, že politické strany na európskej úrovni nedokážu vo svojej súčasnej forme plne vykonávať túto úlohu, pretože sú len zastrešujúcimi organizáciami pre politické strany na vnútroštátnej úrovni a nie sú v priamom kontakte s voličmi v členských štátoch;

4.  s uspokojením však konštatuje, že politické strany a nadácie na európskej úrovni sa napriek tomu stali neoddeliteľnou súčasťou politického života Európskej únie, to najmä vzhľadom na svoju funkciu pri formovaní a hlásaní stanovísk rôznych „politických rodín“;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky politické strany na európskej úrovni dodržiavali najvyššiu úroveň vnútrostraníckej demokracie (pokiaľ ide o demokratickú voľbu straníckych orgánov a demokratický proces rozhodovania vrátanie výberu kandidátov);

6.  zastáva názor, že keď politická strana splní podmienky na to, aby mohla byť považovaná za politickú stranu na úrovni EÚ, môže byť financovaná len v prípade, ak je v Európskom parlamente zastúpená minimálne jedným zo svojich členov;

7.  upozorňuje, že politické strany majú svoje práva, povinnosti a zodpovednosť a mali by sa preto zo všeobecného organizačného hľadiska zbližovať; domnieva sa, že takéto organizačné zblíženie je možné dosiahnuť len zavedením spoločného politického, právneho a fiškálneho štatútu pre politické strany a ich nadácie na európskej úrovni vychádzajúceho z právnych predpisov EÚ;

8.  je presvedčený o tom, že ak politické strany a ich nadácie na európskej úrovni získajú skutočný právny štatút a vlastnú právnu subjektivitu, ktoré budú priamo vyplývať z predpisov Európskej únie, budú môcť pôsobiť ako zástupcovia európskeho verejného záujmu;

9.  zastáva názor, že politické strany na európskej úrovni by sa mali vzájomne ovplyvňovať a súťažiť v otázkach týkajúcich sa spoločných európskych problémov a Európskej únie a jej rozvoja na troch úrovniach: regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni; domnieva sa, že pre politické strany na európskej úrovni je nanajvýš dôležité, aby boli efektívne a produktívne na úrovni EÚ, celoštátnej úrovni ako aj mimo nich;

10. zdôrazňuje významné problémy týkajúce sa organizačnej kapacity, ktorým budú musieť politické strany na európskej úrovni čeliť v súvislosti s reformami európskeho volebného systému, ku ktorým môže dôjsť (vytvorenie ďalšieho volebného obvodu, vytvorenie nadnárodných volebných zoznamov),;

11. konštatuje, že je to v zásade v súlade s myšlienkou, aby sa politické strany na európskej úrovni zúčastňovali referendových kampaní v prípade, že sa príslušné referendá priamo týkajú otázok Európskej únie;

12. rozhodol sa preto požiadať Komisiu, aby predložila návrh štatútu pre politické strany na európskej úrovni v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

13. konštatuje, že v krátkodobejšom časovom horizonte je potrebné zlepšiť regulačné prostredie politických strán a nadácií na európskej úrovni, pričom prvým krokom by malo byť prijatie európskeho štatútu;

Ďalšie reformné návrhy

14. domnieva sa, že poslanci, ktorí sú členmi regionálnych parlamentov alebo zastupiteľstiev, by sa mali, pokiaľ ide o plnenie podmienok financovania, brať do úvahy len vtedy, ak má príslušný parlament alebo zastupiteľstvo legislatívne právomoci;

15. upozorňuje, že prideľovanie finančných prostriedkov politickým stranám a nadáciám na európskej úrovni a ich vyúčtovanie je byrokratickým a ťažkopádnym postupom; domnieva sa, že do veľkej miery to vyplýva z toho, že takáto finančná podpora sa v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách považuje za „grant“, čo je vyhovujúce pre financovanie projektov alebo združení, avšak nie politických strán;

16. zastáva preto názor, že Komisia by mala navrhnúť vytvorenie novej hlavy v nariadení o rozpočtových pravidlách, ktorá by bola výlučne určená na financovanie politických strán a nadácií na európskej úrovni a osobitne tomu prispôsobená; domnieva sa, že nariadenie o rozpočtových pravidlách by malo v prípadoch týkajúcich sa jeho uplatňovania odkazovať na ustanovenia tejto novej hlavy;

17. zdôrazňuje, že vlastné financovanie politických strán a nadácií je znakom ich životaschopnosti; je presvedčený, že by sa vlastné financovanie malo podporovať, a to tak, že sa zvýši súčasná hranica pre dary z 12 000 EUR ročne na 25 000 EUR ročne na darcu, avšak spolu s požiadavkou zverejniť totožnosť darcu v čase prijatia daru v súlade s platnými právnymi predpismi a v záujme transparentnosti;

18. domnieva sa, že požadovať predloženie ročného pracovného programu ako nevyhnutnej podmienky financovania je pre politické strany nevhodné; upozorňuje navyše, že takáto podmienka neexistuje v žiadnom členskom štáte EÚ;

19. zdôrazňuje, že aby mohlo financovanie splniť svoj účel, jeho načasovanie má kľúčový význam; vyzýva, aby sa ako výnimka z vykonávacích pravidiel nariadenia o rozpočtových pravidlách poskytli finančné prostriedky na začiatku rozpočtového roka vo výške 100 % namiesto 80 %; domnieva sa, že vzhľadom na predchádzajúce pozitívne skúsenosti je riziko pre Parlament zanedbateľné;

20. upozorňuje, že v nariadení o rozpočtových pravidlách sa uvádza, že „grantom sa nemôžu financovať celé prevádzkové náklady orgánu príjemcu“; pripomína, že najmä nadácie majú veľký problém dodržiavať toto pravidlo, čo vedie k využívaniu vyhýbavých postupov v účtovníctve (napr. tzv. príspevkov v naturáliách); poukazuje na to, že takmer v žiadnom systéme finančnej podpory v členských štátoch sa nevyžaduje čiastočné financovanie z vlastných zdrojov, keďže sa tým môžu znevýhodniť malé alebo len prednedávnom založené politické strany;

21. poukazuje na to, že výšku tzv. nezávislých zdrojov financovania, ktoré sú politické strany na európskej úrovni povinné preukázať, by bolo možné znížiť na 10 % ich celkového rozpočtu s cieľom podporiť ich rozvoj; zároveň je presvedčený, že ich vlastné zdroje vo forme hmotných aktív by nemali prevyšovať 7,5 % ich celkového rozpočtu;

22. konštatuje, že v prípade politických nadácií na európskej úrovni by sa revízia právneho nástroja mala považovať za príležitosť na zrušenie požiadavky preukazovať existenciu vlastných zdrojov;

23. upozorňuje, že v súvislosti s touto revíziou by sa malo odstrániť obmedzenie, uvalené na politické nadácie na európskej úrovni, ktoré od nich požaduje, aby svoje prostriedky využívali v rámci Európskej únie; umožnilo by sa tým, aby nadácie zohrávali úlohu nielen v rámci EÚ, ale aj mimo nej;

24. zdôrazňuje však, že uvoľnenie režimu finančnej podpory by bolo potrebné vyvážiť ustanovením sankcií v nariadení o rozpočtových pravidlách, kde v súčasnosti chýbajú; tieto sankcie by mohli mať podobu finančných pokút, ktoré by sa udeľovali v prípade porušenia pravidiel týkajúcich sa napríklad transparentnosti darov; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť rovnaké podmienky upravujúce vytváranie rezerv z vlastných zdrojov nad limit a podmienky prenosu prostriedkov ako pre politické strany na európskej úrovni tak pre ich nadácie na európskej úrovni;

25. poukazuje na to, že od roku 2008 majú politické strany na európskej úrovni nárok využívať finančné prostriedky prijaté vo forme grantov na „financovanie kampaní vedených ... v rámci volieb do Európskeho parlamentu...“ (tretí odsek článku 8 nariadenia o financovaní); konštatuje však, že nesmú využívať tieto sumy na financovanie „referendových kampaní“; je však presvedčený, že ak majú politické strany na európskej úrovni zohrávať na úrovni EÚ politickú úlohu, mali by mať právo zúčastňovať sa na týchto kampaniach v prípade, že predmet referenda má priamu súvislosť s otázkami týkajúcimi sa Európskej únie;

26. vyzýva politické strany na európskej úrovni, aby začali uvažovať o podmienkach priameho individuálneho členstva a vhodnej úpravy priamej alebo nepriamej účasti jednotlivcov na vnútorných činnostiach a rozhodovacích procesoch strán;

27. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2003, s. 1, zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1524/2007 z 18. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 343, 27.12.2007, s. 5).

(2)

Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 127.

(3)

Zmenené a doplnené rozhodnutím predsedníctva z 1. februára 2006 a 18. februára 2008.

(4)

Uznesenie z 23. marca 2006 o európskych politických stranách 14 (Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 127).

(5)

Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002, Ú. v. ES L 248, 16.9.2002. , s. 1.

(6)

Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

I.    Regulačné pozadie

Rozvoj politických strán na európskej úrovni má kľúčový význam pre aktivizáciu verejného záujmu o otázky EÚ. Prekračuje ústredný význam často kladených otázok typu „kto riadi a ako“ a obracia pozornosť na otázku „kto je riadený“. Diskusie o regulácii politických strán na európskej úrovni vychádzajú z hlbšieho záujmu o to, ako sa podieľať na vytvorení nadnárodného občianskeho priestoru tvoreného slobodnými a rovnými občanmi, a čo by mohlo spoločné založenie týchto strán vo forme „občianskej zmluvy“ medzi rôznymi národmi priniesť pre budúcnosť integrácie. Navrhnúť reformný balík pre politické strany na európskej úrovni, ako prostriedok mobilizácie demokratických synergií jednotlivcov, ako aj organizovaných občanov, nie je jednoduchou úlohou už len z dôvodu komplikovanosti EÚ zo systémového hľadiska. Môže sa to však premeniť na výhodu. Stačí, ak sa vyjasní tzv. konštitutívna úloha politických strán na európskej úrovni a to, ako môže informovaný a zásadový dialóg o ich politickom vývoji uľahčiť vznik „pluralitného déma“, ktorého členovia sa môžu so svojimi demokratickými požiadavkami obracať na ústredné inštitúcie a môžu ich prostredníctvom nich realizovať. Keďže EÚ by nemala byť izolovaná od identít, ktoré ju tvoria, vytvorením európskeho „déma“ sa myslí racionálny občiansky priestor, v ktorom môžu politicky angažovaní občania slobodne hľadať demokratický konsenzus s cieľom plniť svoje politické ciele. Posilnením politických strán na európskej úrovni sa upevní participatívna správa v EÚ a v konečnom dôsledku aj demokracia.

Nariadenie č. 2004/2003 z roku 2003 poskytuje rámec pre transparentné financovanie politických strán na európskej úrovni. Je v súlade s článkom 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa uvádza, že politické strany „prispievajú k utváraniu európskeho povedomia a k vyjadreniu politickej vôle občanov Únie“, a článkom 224 ZFEÚ, ktorý hovorí o tom, že pravidlá, ktorými sa spravujú politické strany na európskej úrovni, sa stanovia riadnymi legislatívnym postupom. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením č. 1524/2007 navyše stanovuje rovnaký postup financovania aj pre politické nadácie, ktorým zároveň určuje ich úlohy.

Hlavnou podmienkou poskytnutia financovania je splnenie definície „politickej strany na európskej úrovni“ alebo „politickej nadácie na európskej úrovni“ podľa článku 2 ods. 3 nariadenia alebo článku 3 nariadenia. Politická strana na európskej úrovni môže každý rok podať Európskemu parlamentu žiadosť o financovanie. V nariadení je „politická strana“ vymedzená ako združenie občanov, ktoré sleduje politické ciele a je uznané a založené v súlade s právnym poriadkom aspoň jedného členského štátu. Aby politická strana spĺňala definíciu „politickej strany na európskej úrovni“ musí spĺňať nasledujúce podmienky:

–  má právnu subjektivitu v členskom štáte, v ktorom má svoje sídlo;

–  je zastúpená najmenej v jednej štvrtine členských štátov poslancami Európskeho parlamentu, alebo je zastúpená v národných parlamentoch, regionálnych parlamentoch alebo regionálnych zhromaždeniach, alebo získala najmenej v jednej štvrtine členských štátov najmenej tri percentá hlasov odovzdaných v každom z týchto členských štátov v posledných voľbách do Európskeho parlamentu;

–  dodržiava najmä vo svojom programe a vo svojich činnostiach zásady, na ktorých je založená Európska únia, konkrétne zásadu slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a zásadu právneho štátu;

–  zúčastnila sa volieb do Európskeho parlamentu alebo vyjadrila svoj úmysel tak urobiť.

Európsky parlament sa stará o to, aby politické strany na európskej úrovni tieto kritériá neustále plnili. Ak príslušná politická strana prestane spĺňať ktorúkoľvek z týchto podmienok, prichádza o štatút „politickej strany na európskej úrovni“ a následne je vylúčená z financovania v zmysle tohto nariadenia.

Politické nadácie pridružené k politickým stranám na európskej úrovni môžu predkladať žiadosti o financovanie aj prostredníctvom týchto strán. Nariadenie definuje „politickú nadáciu na európskej úrovni“ ako subjekt (alebo sieť subjektov), ktorý má právnu subjektivitu v členskom štáte a je pridružený k politickej strane na európskej úrovni. Úlohou politických nadácií na európskej úrovni je sledovať, analyzovať a obohacovať diskusiu predovšetkým vo vzťahu k európskym voľbám a odovzdávať informácie o tejto diskusii. Na nadácie sa vzťahujú rovnaké pravidlá financovania ako na politické strany. K žiadosti o financovanie sa musia priložiť dokumenty preukazujúce, že ide o politickú stranu na európskej úrovni. Musí v nich byť uvedený aj politický program strany a stanovy, v ktorých musia byť predovšetkým definované orgány zodpovedné za politické a finančné riadenie, ako aj fyzické osoby, ktoré majú každom príslušnom členskom štáte právo konať v mene politickej strany. O akejkoľvek zmene alebo doplnení uvedených dokumentov sa musí Európsky parlament informovať do dvoch mesiacov. V prípade, ak sa tak nestane, financovanie sa pozastaví. Po prijatí žiadosti o financovanie Európsky parlament vydá rozhodnutie do troch mesiacov.

II.  Potreba reformy a návrhy na jej vykonanie

Je mimoriadne dôležité, aby politické strany na európskej úrovni, ktoré v Únii presadzujú demokraciu, získali spoločný a jednotný právny štatút. Prijatie európskeho štatútu na základe predpisov EÚ sa v súčasnosti pre politické strany javí byť dôležitejšie ako kedykoľvek predtým v záujme splnenia ich cieľov. Politické strany na európskej úrovni by mali mať právnu subjektivitu, aby sa preklenul veľký rozdiel medzi fiškálnym režimom týkajúcim sa politických strán na európskej úrovni a pravidlami uplatňujúcimi sa na európske inštitúcie. Reformy navrhnuté v správe generálneho tajomníka z roku 2010 a rozhodnutia predsedníctva z 13. decembra 2011 vychádzajú z hĺbkovej analýzy súčasného stavu a poskytujú celkovo pozitívnu odpoveď na otázky, nejasnosti a postrehy politických strán na európskej úrovni. Návrhy uvedené v návrhu správy smerujú k organizačnej uniformite politických strán na európskej úrovni. Organizačné zblíženie je možné dosiahnuť len zavedením spoločného politického, právneho a fiškálneho štatútu pre politické strany na európskej úrovni.

Spravodajkyňa veľmi víta zriadenie osobitnej a jednotnej európskej právnej formy pre politické strany na európskej úrovni, a to najmä z dôvodov organizačného a fiškálneho zblíženia.

Pokiaľ ide o kritériá uznávania, spravodajkyňa navrhuje, aby právo na založenie politickej strany na európskej úrovni mali len strany pôsobiace na národnej alebo regionálnej úrovni Pokiaľ ide o založenie politických strán na európskej úrovni, v štatúte politických strán na európskej úrovni sa rovnako zohľadňujú volení zástupcovia na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj regionálni zástupcovia v regionálnych parlamentoch. Možnosť zakladať politické strany na európskej úrovni by sa preto mala ponechať aj regionálnym voleným zástupcom, avšak len v prípade regiónov so zákonodarnými právomocami. Každú politickú stranu na európskej úrovni by mal navyše zastupovať aspoň jeden poslanec v Európskom parlamente. Aby mala nárok na financovanie, príslušnú politickú stranu musí v Európskom parlamente zastupovať aspoň jeden poslanec. Zohľadňovať by sa navyše mala aj otázka, či zloženie vnútroštátnych a regionálnych politických strán a samotných politických strán na európskej úrovni zodpovedá kritériám vnútornej demokracie a či sa podľa týchto kritérií postupovalo aj pri zakladaní. Znamenalo by to, že príslušná politická strana, ktorá nespĺňa podmienku vnútornej demokracie, nemôže spĺňať ani požiadavku zastúpenia najmenej v siedmich členských štátoch podľa článku 3 ods. 1 nariadenia o financovaní politických strán na európskej úrovni.

So zreteľom na nezávislé zdroje, ktoré politické strany na európskej úrovni preukazujú, by sa táto suma mohla znížiť na 10 %,aby sa uľahčil ďalší vývoj. Pokiaľ ide navyše o kontroverzné hmotné aktíva, hranica preukazovania by sa mala obmedziť na 7,5 %. Pokiaľ však ide o politické nadácie, spravodajkyňa sa domnieva, že v rámci revízie právneho nástroja by sa mohla zrušiť požiadavka preukazovať existenciu vlastných zdrojov. V tejto oblasti by sa so súhlasom politických strán na európskej úrovni a ich nadácií mali schváliť jednotné kritériá využívania finančných prostriedkov. Neexistuje žiaden problém, a ani strany nemajú žiadne rozpory, pokiaľ ide o otázku možnosti nadácií vytvárať si rezervy a prenášať prostriedky do ďalšieho rozpočtového roka. Pokiaľ ide o otázku darov, postačovalo by primerané zníženie limitu v prípade, že sa dohodne jeho zvýšenie z 12 000 EUR na 25 000 EUR.

Ako už bolo uvedené v správe a v súlade s vypočutím európskych politických skupín, ktoré sa uskutočnilo pred vypracovaním správy, by politické strany na európskej úrovni mali mať možnosť zúčastniť sa len tých referend, ktoré sa týkajú otázok neoddeliteľne spätých s Európskou úniou. Právna subjektivita a spoločný európsky štatút politických strán na európskej úrovni poskytnú ďalej priestor pre prijatie nadnárodného zoznamu poslancov Európskeho parlamentu, ako je navrhnuté v tzv. Duffovej správe. Vytvorenie nadnárodného straníckeho systému je stále náročnou úlohou, ale v porovnaní s minulosťou už na to existujú lepšie podmienky. Prvým krokom by mal byť vznik právnej subjektivity a európskeho štatútu politických strán na európskej úrovni a následne by mal byť zavedený nadnárodný zoznam kandidátov na poslancov EP.

Pokiaľ ide o systém financovania, spravodajkyňa podporuje maximálnu transparentnosť. Transparentné financovanie sa nedá oddeliť od podpory demokratických hodnôt a presadzovania zásad dobrej správy. Ako konštatovala Transparency International, zmenou a doplnením nariadenia č. 2004/2003 sa úroveň transparentnosti v skutočnosti zvýšila a správy o finančnom hospodárení všetkých politických strán a nadácií sa dajú ľahko nájsť na hlavnej stránke internetového portálu Európskeho parlamentu, tak ako sa požaduje v článku 9a zmeneného a doplneného nariadenia. Finančné prostriedky pre politické strany na európskej úrovni by sa mali schvaľovať na základe rozhodnutia o ich udelení, pričom by sa celý postup mal zjednodušiť. Politické nadácie na európskej úrovni by mali mať možnosť tvoriť rezervy a prenášať finančné prostriedky. Politické nadácie na európskej úrovni môžu za poplatok využívať technické zariadenia EP, tak ako to môžu robiť politické strany na európskej úrovni. V záujme transparentnosti by mala existovať možnosť vykonávať kontroly financovania ex-post.

Jednoznačne sa domnievame, že pre politické strany na európskej úrovni je legitímne žiadať zosúladenie svojho štatútu so štatútom európskych inštitúcií, takéto zosúladenie podporujeme a žiadame predsedníctvo Európskeho parlamentu, aby túto otázku ďalej skúmalo.

III. Záverečné poznámky

Vytvorenie bezpečného a transparentného prostredia pre fungovanie a financovanie politických strán na európskej úrovni je výsostne demokratickým aktom. Potrebujeme priestor, európsky priestor pre pôsobenie politických strán, ktorý privedie občanov do stredu Únie a pomôže im v ich každodennom živote. Prijatie osobitných pravidiel umožní splnenie tohto cieľa a má dvojaký charakter: na jednej strane poskytuje aktuálne, rýchle a verejné informácie o vzniku politických strán na európskej úrovni a ich spoločnom európskom štatúte. Občania si uvedomujú, že zapojenie do činnosti politickej strany na európskej úrovni znamená, že sa na nich vzťahujú predpisy Európskej únie a že politické strany majú svoje práva a povinnosti. Európsky štatút politických strán na európskej úrovni na druhej strane vytvára podmienky pre vznik systému nadnárodných strán. Ide o prvý a nevyhnutný krok, ktorého cieľom je väčšie zapojenie občanov, vyššia úroveň demokracie a v konečnom dôsledku viac Európy.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.3.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrew Henry William Brons, Carlo Casini, Andrew Duff, Ashley Fox, Matthias Groote, Roberto Gualtieri, Enrique Guerrero Salom, Zita Gurmai, Gerald Häfner, Stanimir Ilchev, Constance Le Grip, David Martin, Morten Messerschmidt, Paulo Rangel, Potito Salatto, Algirdas Saudargas, György Schöpflin, Søren Bo Søndergaard, Indrek Tarand, Rafał Trzaskowski, Luis Yáñez-Barnuevo García

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elmar Brok, Marietta Giannakou, Íñigo Méndez de Vigo, Helmut Scholz, Rainer Wieland

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia