SPRÁVA o návrhu odporúčania Rady na vymenovanie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky
18.3.2011 - (00003/2011 – C7‑0058/2011 – 2011/0802(NLE))
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Sharon Bowles.
PR_NLE_art109
NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o odporúčaní Rady na vymenovanie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky
(00003/2011 – C7‑0058/2011 – 2011/0802(NLE))
Európsky parlament,
– so zreteľom na odporúčanie Rady z 15. februára 2011 (00003/2011)[1],
– so zreteľom na druhý pododsek článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Parlamentom (C7-0058/2011),
– so zreteľom na článok 109 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0064/2011),
A. keďže formou listu z 18. februára 2011 Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom vymenovanie Petra Praeta za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky na funkčné obdobie ôsmich rokov s účinnosťou od 1. júna 2011,
B. keďže Výbor EP pre hospodárske a menové veci následne pristúpil k posúdeniu poverovacích listín kandidáta, najmä so zreteľom na požiadavky ustanovené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vzhľadom na potrebu úplnej nezávislosti ECB podľa článku 130 tejto zmluvy, a keďže v priebehu tohto posúdenia bol výboru doručený životopis kandidáta, ako aj jeho odpovede na písomný dotazník, ktorý mu bol zaslaný,
C. keďže následne 16. marca 2011 výbor usporiadal jedenapolhodinové vypočutie kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru,
1. vydáva priaznivé stanovisko Európskej rade k odporúčaniu Rady vymenovať Petra Praeta za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade a Rade.
- [1] Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
PRÍLOHA 1: ŽIVOTOPIS PETRA PRAETA
Peter Praet bol vymenovaný za výkonného riaditeľa Národnej banky Belgicka v roku 2000 a je zodpovedný za finančnú stabilitu a dohľad nad finančnou infraštruktúrou a platobnými systémami. V roku 2002 bol tiež vymenovaný za výkonného riaditeľa Belgickej bankovej, finančnej a poisťovníckej komisie (Belgian Banking, Finance and Insurance Commission – CBFA), v ktorej je zodpovedný za politiku obozretnosti pre bankovníctvo a poisťovníctvo.
Pred nástupom do národnej banky pán Praet pracoval ako vedúci služobného úradu belgického ministerstva financií v rokoch 1999 – 2000, ako hlavný ekonóm spoločností Générale de Banque a Fortis Bank v rokoch 1988 – 1999, ako profesor ekonómie na Université Libre de Bruxelles v rokoch 1980 – 1987 a ako ekonóm v Medzinárodnom menovom fonde v rokoch 1978 – 1980.
Pán Praet v roku 1980 získal doktorandský titul PhD. v odbore ekonómia na Université Libre de Bruxelles (ULB). Od roku 1980 pôsobí na ULB ako profesor ekonómie. V súčasnosti vyučuje predmet peniaze a bankovníctvo na Université Libre de Bruxelles a v rokoch 2001 – 2004 zastával miesto predsedu podnikateľskej etiky na Faculté Polytechnique a v Solvay Business School ULB.
Pán Praet pracuje vo viacerých medzinárodných výboroch na vysokej úrovni vrátane Bazilejského výboru pre bankový dohľad, Výboru pre platobné a zúčtovacie systémy, Výboru pre globálny finančný systém a Európskeho orgánu pre bankovníctvo. Je prvým náhradníkom správnej rady Banky pre medzinárodné zúčtovanie. Predsedá tiež Výboru pre bankový dohľad Európskeho systému centrálnych bánk.
Pri výkone týchto rôznych funkcií viedol množstvo osobitných a pracovných skupín. V súčasnosti je predsedom pracovnej skupiny pre stratégie fixného príjmu poisťovní a dôchodkových fondov Výboru pre globálny finančný systém a tiež spolupredsedom osobitnej výskumnej skupiny Bazilejského výboru pre bankový dohľad.
Pán Praet je od roku 2004 členom rady európskej osobitnej skupiny expertov BRUEGEL (Brussels European Global Economic Laboratory) a je členom Medzinárodnej poradnej rady Medzinárodného strediska finančnej regulácie (ICFR).
PETER PRAET
Výkonný riaditeľ
Narodený v Herchene (Nemecko), 20. januára 1949
Štátna príslušnosť: belgická
Mandáty
· Výkonný riaditeľ Národnej banky Belgicka zodpovedný za finančnú stabilitu a dohľad nad finančnou infraštruktúrou a platobnými systémami
· Výkonný riaditeľ Bankovej, finančnej a poisťovníckej komisie (Banking, Finance and Insurance Commission – CBFA) zodpovedný za politiku obozretnosti pre bankovníctvo a poisťovníctvo
· Prvý náhradník správnej rady Banky pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements – BIS)
· Náhradný člen schôdze BIS na tému globálnej ekonomiky
· Náhradný člen Hospodárskeho konzultačného výboru BIS
· Predseda Výboru pre bankový dohľad Európskeho systému centrálnych bánk
Členstvo
Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS)
Bazilejský výbor pre globálny finančný systém (CGFS)
Predseda pracovnej skupiny CGFS pre stratégie fixného príjmu poisťovní a dôchodkových fondov
Spolupredseda osobitnej výskumnej skupiny BCBS Bazilejský výbor pre platobné a zúčtovacie systémy (Basel Committee on Payment and Settlement Systems – CPSS)
Výbor európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS), od januára 2011 Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA)
Rada inštitútu Brussels European Global Economic Laboratory (BRUEGEL) (2004 – 2011)
Správna rada XBRL (Extensible Business Reporting Language)
Vysoká finančná rada Belgického kráľovstva
Lamfalussyho osobitná pracovná skupina pre novú finančnú štruktúru v Belgicku z roku 2008Vedecká poradná rada Bruselského finančného inštitútu – BFI
Medzinárodná poradná rada Medzinárodného strediska finančnej regulácie (ICFR)
Comité des risques et établissements financiers systémiques (CREFS)
Vedecké funkcie
Peniaze a bankovníctvo, Solvay Business School a ekonomická fakulta Université Libre de Bruxelles (ULB)Makroekonomická koordinácia – Inštitút európskych štúdií
Tituly
Bakalár ekonómie – ULB (1971)
Magister ekonómie – ULB (1972)
Doktorát (Ph.D.) ekonómie – ULB (1980)
Hlavná odborná činnosť
|
1973 – 1975 |
Výskumný asistent na Fakulte aplikovanej ekonómie a Inštitúte európskych štúdií, Université Libre de Bruxelles (ULB) |
|
|
1976 |
Vojenská služba |
|
|
1977 – 1978 |
Výskumný asistent na Inštitúte európskych štúdií, ULB |
|
|
1978 – 1980 |
Ekonóm Medzinárodného menového fondu, Washington D.C. |
|
|
1980 – 1987 |
Profesor ekonómie, ULB Vyučované predmety: · Peniaze a bankovníctvo · Hospodárska a menová únia · Koordinácia makroekonomických politík |
|
|
1987 – 1999 |
Hlavný ekonóm v Générale de Banque, neskôr Fortis Bank |
|
|
1999 – 2000 |
Vedúci služobného úradu belgického ministerstva financií |
|
|
November 2000 – súčasnosť |
Výkonný riaditeľ Národnej banky Belgicka |
|
|
November 2002 – súčasnosť |
Člen rady Bankovej, finančnej a poisťovníckej komisie (CBFA) |
|
PRÍLOHA 2: ODPOVEDE PETRA PRAETA NA DOTAZNÍK
A. Osobné informácie a informácie o odborných skúsenostiach
1. Zdôraznite hlavné aspekty svojej odbornej skúsenosti v oblasti menových, finančných a podnikových záležitostí.
Moja profesionálna kariéra sa sústreďuje na menové a finančné otázky na akademickej pôde, v bankovníctve a v oblasti štátnej správy a centrálneho bankovníctva.
Po získaní doktorandského titulu Ph.D. v odbore ekonómia na Université Libre de Bruxelles (ULB) a dvoch rokoch práce ako ekonóm MMF som od roku 1980 do roku 1987 pôsobil ako profesor ekonómie na ULB.
Od roku 1987 do roku 1999 som bol hlavným ekonómom významných bánk v Belgicku. Dôkladne som tak spoznal rôzne dimenzie bankovníctva.
V rokoch 1999 a 2000 som bol vedúcim služobného úradu belgického ministerstva financií. Od roku 2000 som výkonným riaditeľom Národnej banky Belgicka (NBB) a som zodpovedný za finančnú stabilitu a dohľad nad finančnou infraštruktúrou a platobnými systémami. V roku 2002 som bol tiež vymenovaný do správnej rady Belgickej bankovej, finančnej a poisťovníckej komisie (Belgian Banking, Finance and Insurance Commission – CBFA), v ktorej som zodpovedný za politiku obozretnosti pre bankovníctvo a poisťovníctvo. Pri výkone týchto dvoch funkcií (NBB a CBFA) som pracoval vo viacerých medzinárodných výboroch na vysokej úrovni (pozri otázku 2).
2. Zdôraznite hlavné aspekty svojich európskych a medzinárodných skúseností.
Od roku 2000 som bol členom viacerých európskych a medzinárodných výborov na vysokej úrovni vrátane Bazilejského výboru pre bankový dohľad, Výboru pre platobné a zúčtovacie systémy, Výboru pre globálny finančný systém a Výboru európskych orgánov bankového dohľadu, ktorý sa prednedávnom stal Európskym orgánom pre bankovníctvo. Radou guvernérov ECB som bol tiež vymenovaný za predsedu Výboru pre bankový dohľad Európskeho systému centrálnych bánk v rokoch 2007 až 2011.
Pri výkone týchto rozmanitých funkcií som mal možnosť predsedať mnohým osobitným a pracovným skupinám. V súčasnosti som predsedom pracovnej skupiny pre stratégie fixného príjmu poisťovní a dôchodkových fondov Výboru pre globálny finančný systém a spolupredsedom osobitnej výskumnej skupiny Bazilejského výboru pre bankový dohľad. Som rovnako členom ad hoc pracovnej skupiny Hospodárskeho a finančného výboru pre krízové riadenie.
Od roku 2000 do roku 2005 som bol v Národnej banke Belgicka zodpovedný za otázky medzinárodnej politiky týkajúce sa MMF, BIS, OECD a EÚ.
Som členom rady európskej osobitnej skupiny expertov BRUEGEL (Brussels European Global Economic Laboratory) od jej vzniku v roku 2004 a členom Medzinárodnej poradnej rady Medzinárodného strediska finančnej regulácie (ICFR).
3. Ktoré sú najdôležitejšie rozhodnutia vo vašom odbornom živote, na ktorých ste sa podieľali?
Podieľal som sa na mnohých rozhodnutiach na národnej, európskej a medzinárodnej úrovni v hospodárskych a finančných veciach.
Na národnej úrovni som sa ako vedúci služobného úradu belgického ministerstva financií podieľal na významných daňových a regulačných reformách. Rád by som tiež spomenul vytvorenie nového oddelenia pre finančnú stabilitu v Národnej banke Belgicka v roku 2002, čím sa v tejto oblasti posilnilo zameranie na analýzy a výskum. V poslednom čase som sa aktívne zúčastňoval na riadení finančnej krízy v Belgicku a bol som členom Lamfalussyho skupiny na vysokej úrovni, ktorá vytvorila koncepciu novej štruktúry dohľadu v Belgicku.
V nedávnej minulosti som sa v najvýznačnejších medzinárodných politických skupinách tiež podieľal na riešení krízy. Na európskej úrovni som sa aktívne zúčastňoval iniciatív na posilnenie cezhraničného riadenia krízy vo finančnom sektore. Ako člen Bazilejského výboru som horlivo pracoval na zvýšení odolnosti finančného systému prostredníctvom tzv. balíka Bazilej III.
B. Menová a hospodárska politika
4. Aké sú hlavné ciele, ktoré by ste chceli sledovať počas svojho osemročného mandátu člena výkonnej rady Európskej centrálnej banky?
V prvom rade sa budem naplno venovať mandátu ECB vyplývajúcemu zo zmluvy.
V súlade s právomocami ECB budem konať nezávisle vo všeobecnom záujme eurozóny a EÚ ako celku, ako aj v záujme jej občanov.
Vysoko si cením zásadovosť, transparentnosť a zodpovednosť. Rovnako sa domnievam, že kolektívne rozhodovanie a personál na vysokej odbornej úrovni sú hlavnými aktívami ECB.
5. Ako hodnotíte menovú politiku, ktorú ESCB vykonáva už 12 rokov? Aké zmeny by ste prípadne presadzovali, ak by ste sa stali členom výkonnej rady?
Menová politika sa podľa môjho názoru v eurozóne vyvíjala vo všeobecnosti uspokojivo. Prieskumy a ukazovatele finančného trhu pre inflačné očakávania boli celkovo v súlade s tým, ako ECB vymedzuje cenovú stabilitu. Toto ukotvenie inflačných očakávaní je svedectvom vysokej miery dôvery, ktorú trhy a verejnosť vkladajú do záväzku ECB plniť to, čo sa od nej očakáva, t.j. zachovávať cenovú stabilitu. ECB tento cieľ dosiahla napriek mnohým výnimočným problémom, ktoré musela za ostatných 12 rokov prekonať. ECB reagovala pohotovo, keď v roku 2007 došlo k finančnému chaosu a keď tento následne prerástol do finančnej krízy. Dokonca aj v tomto období s niekoľkými mesiacmi negatívnych mier inflácie ostali strednodobé a dlhodobé inflačné očakávania pevné.
Napriek tomu finančná kríza otvorila viaceré otázky o vzťahu medzi menovou politikou a finančnou stabilitou. Rozhodujúce je lepšie porozumieť úlohe finančného sektora v transmisnom mechanizme menovej politiky. Ako uvádzam v odpovedi 6, monitorovanie vývoja cien aktív je jedným z dôležitých prvkov odolnej stratégie menovej politiky.
6. Často počuť tvrdenia, že pre štrukturálne zmeny vo svetovom hospodárstve sa inflácia presunula z inflácie spotrebiteľských cien na infláciu cien aktív. Aký máte na to názor a aké vidíte dôsledky pre menovú politiku?
Za 30 rokov sa úroveň inflácie a jej volatilita znížili najprv v rozvinutých krajinách a neskôr aj v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Do vypuknutia finančnej krízy sa diskusia dlho sústreďovala na možné výklady tohto tzv. efektu veľkého zmiernenia (Great Moderation), akými sú štrukturálne zmeny vrátane globalizácie a efektívnejšia menová politika. Najpravdepodobnejšou odpoveďou je, že oba tieto faktory výraznou mierou prispeli k zníženiu inflácie a jej volatility.
Nemôžme však povedať, že boj proti inflácii je s konečnou platnosťou vyhratý a že sme vstúpili do nového obdobia, keď sa inflácia prejaví skôr v cenách aktív, a nie v spotrebiteľských cenách. Súčasne je pravda, že umiernený vývoj dynamiky inflácie znížením rizikovej prémie požadovanej finančnými trhmi mohol prispieť k posilneniu neudržateľného vývoja cien niektorých aktív. Ak sa pozeráme dopredu, centrálne banky musia zachovávať svoju za posledných 30 rokov ťažko nadobudnutú dôveryhodnosť a musia sa naďalej sústreďovať na svoj cieľ cenovej stability a zároveň dôsledne prihliadať na účinky vývoja cien aktív na strednodobé až dlhodobé riziká pre cenovú stabilitu.
Monitorovanie vývoja cien aktív je jedným z dôležitých prvkov odolnej stratégie menovej politiky. Neudržateľný vývoj cien aktív môže byť predzvesťou pomerne bolestivých úprav – dokonca aj v ďalekej budúcnosti – , ktoré môžu ohroziť schopnosť centrálnej banky trvalo zachovávať cenovú stabilitu. Stratégia menovej politiky ECB je napríklad navrhnutá tak, aby do zvažovania menovej politiky zodpovedajúcim spôsobom zahŕňala dlhodobejšie riziká pre cenovú stabilitu vyplývajúce z neudržateľnej dynamiky cien aktív. Pri menovej analýze, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe strednodobého až dlhodobého výhľadu vývoja cien, posúdenie vývoja peňazí a úverov umožňuje sledovať vzájomné vzťahy medzi tvorbou cien na trhoch aktív a tvorbou úverov a likvidity vo finančnom sektore. Podnecuje to menovú politiku, aby voči vznikajúcim nerovnováham cien aktív, ktoré odrážajú dynamiku menových a úverových agregátov, zaujímala postoj tlmenia výkyvov vo výmennom kurze („lean against the wind“). Menovej politike to pomáha obmedziť vznikanie cenových bublín aktív v rámci finančných cyklov, a tým trvalo zachovávať cenovú stabilitu
Menová politika nie je však nevyhnutne najvhodnejším nástrojom riešenia prudkých rastov cien úverov/aktív. Môže byť vhodnejšie využiť makroprudenciálne nástroje zacielené na zdroje finančnej neviazanosti. Zároveň však máme s týmito nástrojmi málo skúseností.
7. Ako hodnotíte následky rastúcich cien komodít na menovú politiku? Jestvuje konflikt v zmysle menovej politiky medzi bojom proti recesii a zachovávaním ostražitosti voči inflácii (očakávaniam)?
Menová politika ECB sa zameriava na vývoj cien zo strednodobého hľadiska. Zmeny prístupu menovej politiky potrebujú na ovplyvnenie ekonomiky a napokon aj cien určitý čas. Zvyšujúce sa ceny komodít, čoho sme v súčasnosti svedkami, preto ovplyvnia menovú politiku iba do tej miery, že sú zdrojom zvýšeného rizika pre stabilitu cien zo strednodobého hľadiska. Krátkodobé efekty na celkovú infláciu, ktoré pramenia z priamych účinkov vyšších cien komodít na infláciu, a nepriame účinky jej využitia ako vstupu vo výrobných procesoch nie sú v zásade podnetom, aby ECB reagovala, pretože účinok na spotrebiteľské ceny by bol iba dočasný.
Veci sa menia, ak by sa tento krátkodobý vzostupný tlak na ceny zakorenil do správania spotrebiteľov, výrobcov a účastníkov finančného trhu, čo by viedlo k vzniku účinkov druhej vlny. V prípade pretrvávajúcich vzostupných trendov cien komodít centrálna banka tiež môže mať potrebu zasiahnuť, ak jestvuje riziko, že pretrvávajúca odchýlka od cieľa cenovej stability naruší pevné zakotvenie inflačných očakávaní. V takýchto prípadoch by bolo na návrat k stavu cenovej stability a pevne zakotvených inflačných očakávaní potrebné sprísnenie menovej politiky. Za súčasnej situácie potrebujeme pozorne monitorovať ceny komodít a ich kompenzáciu v ekonomike a inflácii.
Hlavným poslaním ECB je zachovávať cenovú stabilitu zo strednodobého hľadiska. Na dosiahnutie tohto cieľa stanovuje úrokové miery a v súčasnosti tiež vykonáva neštandardné opatrenia zamerané na zabezpečenie toho, aby sa nízke úrokové miery prejavili v ekonomike tak, ako za bežných okolností. Zaručovanie cenovej stability je najlepšou službou, ktorú ECB môže urobiť na zlepšenie výhľadov na udržateľné oživenie hospodárstva (pozri tiež odpoveď na otázku č. 8).
8. Bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, ako by mala ECB splniť svoje druhotné povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy (prispievať k hospodárskemu rastu a plnej zamestnanosti) a aké nástroje by na to ECB mohla použiť?
V súlade so zmluvou ECB stanovila jasnú číselnú referenčnú hodnotu na dosiahnutie cenovej stability. Zameriava sa na zachovanie miery inflácie tesne pod 2 % zo strednodobého hľadiska a od začiatku bol tento cieľ dosahovaný. V otázke, že centrálna banka nemôže ovplyvňovať hospodársky rast udržateľným spôsobom zmenou ponuky peňazí, jestvuje široký konsenzus. Cenová stabilita je však najdôležitejším príspevkom k tomu, aby menová politika mohla pomôcť dosiahnuť priaznivé hospodárske prostredie a vysokú úroveň zamestnanosti. Štrukturálne prispieva k iným cieľom Európskej únie zvyšovaním rastového potenciálu ekonomiky eurozóny.
Bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, sa v Zmluve tiež ráta s podporou ESCB pre všeobecné hospodárske politiky EÚ s cieľom prispieť okrem iného k udržateľnému rozvoju Európy na základe vyváženého hospodárskeho rastu a zamerania na plnú zamestnanosť. Počas finančnej krízy reagovala menová politika na hospodárske a finančné šoky s príslušným strednodobým zameraním, aby sa zabezpečilo pevné zakotvenie inflačných očakávaní a stabilizácia makroekonomického rozvoja. Bez ohrozenia cenovej stability ECB venovala dostatočnú mieru podpory ekonomike využitím svojho nástroja úrokovej sadzby. Navyše, okrem bežných znížení úrokovej sadzby na historicky nízke hodnoty, bola odpoveď ECB dostatočne pružná tak, ako si to vyžadovali okolnosti. Prijala tzv. neštandardné opatrenia s cieľom zaručiť hladký prechod menovej politiky v podmienkach nezvyčajne vysokej neistoty a nestability na finančných trhoch.
9. Ako hodnotíte inštitucionálny vzťah medzi ECB, Radou a/alebo Euroskupinou? Myslíte si, že koordinácia a hospodársky dohľad v rámci Euroskupiny by sa mali zlepšiť?
ECB sa trvalo zúčastňuje na schôdzach Rady ECOFIN, Euroskupiny a ich prípravných výborov. Prezident ECB sa tiež pravidelne zúčastňuje na príslušných častiach zasadnutí Európskej rady. Táto úzka spolupráca ECB umožňuje informovať ministrov o jej rozhodnutiach v oblasti menovej politiky a jej hodnotení hospodárskeho a finančného vývoja. Naopak, prostredníctvom účasti na týchto fórach sa ECB zapája do diskusií o fiškálnych a iných makroekonomických a štrukturálnych politikách členských štátov EÚ (tak, ako sa vymedzujú v semestri EÚ), o medzinárodných finančných záležitostiach a politikách vo finančnej oblasti.
Legislatívne návrhy Komisie o správe ekonomických záležitostí v EÚ, koordinácii a hospodárskom dohľade by sa však mali vskutku posilniť. Euroskupina musí zohrávať kľúčovú úlohu a reprezentovať „hospodársky“ pilier hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Táto posilnená spolupráca by mala byť zameraná na zabránenie vzniku neudržateľných nerovnováh, ktoré by mohli ohroziť hladké fungovanie hospodárskej a menovej únie, zaručenie udržateľných fiškálnych pozícií a zlepšenie rastového potenciálu eurozóny.
10. Čo si myslíte o legislatívnych návrhoch na „reformu správy ekonomických záležitostí“, o ktorých v súčasnosti rokuje Európsky parlament? Nazdávate sa, že jednotný dohľad je krokom vpred alebo by ste sa radšej zamerali na rozpočtový dohľad?
Hoci sú návrhy, ktoré Komisia predložila, významným rozšírením a posilnením jestvujúceho rámca fiškálneho a makroekonomického dohľadu v EÚ, nedosahujú rozmer „kvantového skoku“ v rámci správy ekonomických záležitostí HMÚ na dosiahnutie pevnejšej hospodárskej únie, ako požadovala ECB. V tomto ohľade vítam úsilie Európskeho parlamentu a dúfam, že jeho poslanci plne využijú priestor, ktorý im zmluva ponúka na maximálne posilnenie správy ekonomických záležitostí pri nadchádzajúcich trojstranných rokovaniach s Radou a Komisiou.
Hlavným ponaučením, ktoré by sme si mali zobrať zo spôsobu, akým sa vykonával dohľad v minulosti, je, že pravidlá treba prísne dodržiavať a že pri akýchkoľvek odchýlkach sa prijmú takmer automatické nápravné kroky. Môže sa to dosiahnuť prostredníctvom jasných a dobre načasovaných postupov, ktoré možno priamočiaro vyložiť a vykonať.
Nedávna kríza ukázala, že makroekonomické nerovnováhy môžu spôsobovať veľké riziko pre verejné financie, ktoré môže dostať veľmi rýchlo skutočnú podobu. Vyšlo jasne najavo, že tieto riziká neboli v súčasnom rámci správy dostatočne monitorované a neriešili sa. Je preto potrebný integrovanejší prístup k dohľadu. Je v poriadku, že v rámci európskeho semestra bude načasovanie rôznych procesov dohľadu zladené s cieľom zaručenia súdržnosti, zatiaľ čo tieto procesy zostanú právne a procedurálne oddelené.
11. Aké úlohy, vzťahy a výzvy vidíte pre ECB a budúci Európsky mechanizmus pre stabilitu?
Pre ECB je vo vyhlásení Euroskupiny o Európskom mechanizme pre stabilitu (ESM) z 28. novembra 2010, ktoré Európska rada podporila 16. a 17. decembra 2010, naplánovaných mnoho úloh.
Po prvé, Komisia a MMF v súčinnosti s ECB budú rokovať a monitorovať programy hospodárskej a finančnej pomoci pre krajiny eurozóny, ktoré požiadali o pomoc z ESM tak, ako sa prakticky deje v prípade gréckej pôžičky a pomoci v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) a európskeho finančného a stabilizačného mechanizmu (EFSM). ECB by však v tomto prípade nemala prevziať vedúcu úlohu, pretože prílišné zapojenie sa do monitorovania programov by mohlo oslabiť jej nezávislosť.
Po druhé, pred poskytnutím pomoci z ESM Komisia a MMF v súčinnosti s ECB vykonajú dôkladnú analýzu udržateľnosti dlhovej služby, na základe ktorej Euroskupina jednohlasne rozhodne o poskytnutí pomoci.
Po tretie, Komisia v súčinnosti s ECB v roku 2016 zhodnotí celkovú účinnosť rámca predpokladaného pre ESM.
12. Čo by vydávanie eurodlhopisov znamenalo pre správu ekonomických záležitostí v eurozóne?
Spoločne zaručené dlhopisy alebo „eurodlhopisy“ boli navrhnuté z rôznych strán jednak ako nástroj zvýšenia likvidity na trhoch so štátnymi dlhovými nástrojmi eurozóny a jednak ako možný mechanizmus pomoci riešiť prebiehajúcu krízu štátneho dlhu.
Treba však najprv vyriešiť niekoľko kľúčových hľadísk. Čo je najdôležitejšie, spoločne zaručené dlhopisy s jednotnou plošnou úrokovou mierou vytvárajú značný problém stimulu užívania spoločného kapitálu („common pool incentive“). Môžu oslabiť stimuly fiškálnej obozretnosti na domácej úrovni a spôsobiť, že prijímanie politicky nákladných opatrení zameraných na predchádzanie samotným krízam a ich riešenie sa stane pre krajiny menej atraktívne. Nepriaznivé stimulačné účinky by sa mohli vzťahovať nielen na krajiny, ktoré využívajú výhody nižších úrokových mier na takého spoločné dlhopisy, ale aj pre krajiny, ktoré vyrovnávajú dlh, pretože by už nemohli využívať výhody fiškálnej obozretnosti uplatňovanej v minulosti.
Spoločné eurodlhopisy majú väčší zmysel v prostredí, v ktorom sa význačná miera fiškálnych právomocí prenáša z národnej úrovne na úroveň Únie a v ktorom má Únia dostatok nástrojov na kompenzáciu negatívnych účinkov spoločných dlhopisov. Bolo by to podobné súčasným finančným dohodám medzi centrálnou vládou a regionálnymi orgánmi v rámci spolkových štátov.
13. Ktoré ciele Stratégie pre zamestnanosť a rast do roku 2020 sú podľa vás najdôležitejšie? Ako by mohli ECB a nástroje hospodárskej a politickej koordinácie prispieť k úspechu tejto stratégie? Zoraďte štrukturálne reformy, o ktorých sa domnievate, že sú prioritami v EÚ, podľa ich dôležitosti.
Pre Európu je rozhodujúce zvýšiť svoj rastový potenciál. Najlepším spôsobom, ako to urobiť je vytvoriť ovzdušie podporujúce vznik a šírenie inovácií. Hlavným aktívom Európy je ľudský kapitál. Inovácie by mali pomáhať riešiť environmentálne problémy a vyššia produktivita je potrebná na zlepšenie životnej úrovne a na pomoc pri nasmerovaní verejných financií na udržateľnú cestu napriek nákladom starnutia populácie.
Pre úspech stratégie Európa 2020 je nevyhnutný zlepšený a posilnený dohľad nad politikami členských štátov vrátane nového mechanizmu makroekonomického dohľadu, ktorý navrhla Komisia. Okrem zaručenia cenovej stability by ECB mala tiež prispievať k finančnej stabilite v záujme vytvorenia prostredia napomáhajúceho rast.
Čo sa týka priority štrukturálnych reforiem, je kľúčové, aby sa urýchlene vykonali zásadné a ďalekosiahle štrukturálne reformy, ktoré doplnia fiškálnu konsolidáciu, s cieľom obnoviť konkurencieschopnosť a dosiahnuť vyšší potenciálny hospodársky rast a zamestnanosť. Umiernené stanovovanie miezd, účinné stimuly k práci, ako aj zvýšené úsilie vo vzdelávaní a odbornej príprave a odstránenie strnulosti nominálneho a reálneho trhu práce by značne prispeli k zníženiu štrukturálnej nezamestnanosti v nadchádzajúcich rokoch. V prípade trhov s výrobkami by sa mali ďalej rozvíjať politiky, ktoré zlepšia domácu a cezhraničnú hospodársku súťaž a podporia inovácie, aby sa urýchlila reštrukturalizácia a investície a zjednodušil pokrok v raste produktivity. Zahŕňa to najmä vykonanie smernice o službách na zlepšenie cezhraničnej hospodárskej súťaže v oblasti služieb. Štrukturálne reformy by tiež mali byť podporené príslušnou reorganizáciou a konsolidáciou bankového sektora. Zdravé súvahy, účinné riadenie rizika a transparentné, silné obchodné modely zostávajú naďalej kľúčové na posilnenie odolnosti bánk voči šokom a na zaručenie primeraného prístupu k finančným prostriedkom, čím sa položia základy pre udržateľný rast a finančnú stabilitu.
14. Aký je Váš názor na tempo, akým by mali nové členské štáty pristupovať do menovej únie a prijímať euro vzhľadom na všetky konvergenčné kritériá a účasť na mechanizme výmenných kurzov (ERM II)? Aké sú vaše názory na budúcnosť Európskej menovej únie z dlhodobého hľadiska a aké základné úlohy ju čakajú?
Všetky nové členské štáty by mali prijať euro hneď, ako dosiahnu vysoký stupeň udržateľnej konvergencie stanovený v zmluve a v protokole. Nie je stanovený harmonogram prijímania eura. Prvým krokom na ceste k euru je účasť na ERM II. Počas tohto obdobia by členské štáty mali preukázať, že sú schopné zachovať cenovú stabilitu, fiškálnu disciplínu a tiež konkurencieschopnosť bez zásadných zmien výmenného kurzu. Hodnotenie konvergenčných kritérií je založené na myšlienke, že kľúčový význam má udržateľnosť. Bez udržateľnej konvergencie je pravdepodobné, že postoj ECB k menovej politike bude pre danú krajinu neprimeraný a môže nastať riziko série cyklov „vzostup – pokles“, pretože krajina nebude mať dôležité politické nástroje na stabilizáciu domácich ekonomických podmienok.
Hospodárska a menová únia má silnú budúcnosť, ale treba zlepšiť rastový potenciál európskeho hospodárstva (pozri otázku 13) a posilniť hospodársky pilier HMÚ. V tomto ohľade súhlasím s ECB, ktorá zastáva hľadisko „kvantového skoku“ v rámci správy ekonomických záležitostí HMÚ, aby sa dosiahla pevnejšia hospodárska únia. Konkrétnejšie je naliehavo potrebné rozšíriť a posilniť makroekonomický a rozpočtový dohľad v eurozóne. V prvom rade to znamená vytvorenie silnejších a záväznejších pravidiel fiškálnej politiky podporených sprísnenými sankciami alebo mechanizmami na zabezpečenie súladu. V druhom rade je potrebný nový rámec na sledovanie konkurencieschopnosti a zaručenie toho, aby sa prijímali opatrenia na predchádzanie nerovnováham vznikajúcim v súkromnom sektore (napr. nadmerný rast úverov). Vzhľadom na to, že posilňovanie fiškálneho a makroekonomického dohľadu plne nezahŕňa riziko krízy štátneho dlhu, by sa mal vytvoriť trvalý rámec na krízové riadenie, ktorý môže ako krajný prostriedok zaručiť stabilitu eurozóny ako celku.
15. Aký je Váš názor na zdaňovanie krátkodobých finančných transakcií? Myslíte si, že daň z menových transakcií je zlučiteľná so zmluvami EÚ, ktoré zaručujú slobodu pohybu kapitálu? Myslíte si, že daň z menových transakcií zahŕňajúca euro by mala priaznivé účinky – napríklad prostredníctvom stabilizácie výmenných kurzov krajín, ktoré chcú vstúpiť do eurozóny v budúcnosti?
Finančná kríza zvýraznila problémy súvisiace s nadmerným oceňovaním aktív a nadmernou volatilitou. Tieto problémy treba riešiť. Nie som však zatiaľ presvedčený, že daň z krátkodobých finančných transakcií by bola účinným spôsobom ich riešenia. V každom prípade by sme tieto problémy mali riešiť v rámci nového rámca makroprudenciálneho dohľadu.
Zavedeniu dane z finančných transakcií stoja v ceste technické problémy. Aby táto daň bola účinná, vyhýbanie sa daňovej povinnosti je nutné obmedziť na minimum (napr. zemepisným premiestnením obchodu do oblastí, kde sa daň neuplatňuje, ako sa uvádza skôr v texte, a mobilitou v rámci rôznych finančných produktov). Na tento účel by sa daň mala prijať v globálnom meradle a mala by sa vzťahovať na široký rad produktov. Spôsobilo by to vážne koordinačné problémy pri vymedzení právneho rámca a pri jeho prísnom vykonávaní.
Daň z finančných transakcií prináša tiež riziko opačných efektov, ako obhajujú jej zástancovia, ktorými sú zníženie volatility a zabránenie špekulácii. Súhlasím s dôležitosťou týchto cieľov, ale nazdávam sa, že sú iné spôsoby, ako napríklad prísnejšia regulácia, ktoré by boli v tomto prípade účinnejšie.
Ak sa pozrieme konkrétne na devízové transakcie, daň na všetky devízové transakcie by mohla mať nepriaznivé účinky, pretože nemôže rozlišovať medzi zákazníkmi, ktorí potrebujú menu na nákup zahraničného tovaru alebo služieb, a špekulantmi. Značná časť devízového trhu pozostáva z dílerov prerozdeľujúcich si medzi sebou nerovnováhy platobných príkazov. A preto jeden zákazník môže vyvolať reťazec viacerých transakcií medzi dílermi. V tomto prípade by daň uplatňovaná na špekulatívny objem transakcií v každej fáze reťazca viedla k znásobeniu celkovej dane, ktorej celé náklady by zrejme znášal zákazník.
Nie som právny expert, ale konštatujem, že ECB v oficiálnom stanovisku položila právne otázky o daniach z menových transakcií v členských štátoch EÚ vrátane otázok týkajúcich sa zlučiteľnosti so zmluvou.
16. Aký je váš názor na príslušné úlohy Rady a ECB v oblasti vonkajšieho zastúpenia eurozóny?
Zastúpenie menového piliera HMÚ je jednotné a súdržné. Jednotná menová politika je zastúpená ECB vo všetkých príslušných medzinárodných inštitúciách a na všetkých medzinárodných fórach. Menová politika je výhradnou právomocou EÚ, z čoho vyplýva, že Únia má výhradnú zodpovednosť zastupovať ju navonok. Podobná jasnosť platí pre otázky výmenných kurzov, ktoré sú tiež vo výhradnej právomoci Únie. Zastúpenie tejto právomoci je zaručené prostredníctvom ECB a Rady ECOFIN (v zložení pre eurozónu).
Vonkajšie zastúpenie hospodárskych politík eurozóny je v súlade s rozdelením vnútorných právomocí medzi Úniou a členskými štátmi, ktoré zostávajú zodpovedné za hospodárske politiky podľa európskeho rámca. Zatiaľ čo členské štáty sú členmi medzinárodných hospodárskych fór, ako napríklad MMF, kde môžu niesť finančnú zodpovednosť, potrebujú konať v úzkej spolupráci so zodpovednou inštitúciou Únie vždy, keď celá predmetná záležitosť alebo jej časť spadajú do právomoci Únie.
Prebiehajú snahy o lepšiu koordináciu. V článku 138 zmluvy sa stanovuje, že Rada (v zložení eurozóny) môže prijať „spoločné pozície k záležitostiam osobitného záujmu pre hospodársku a menovú úniu“ a „zabezpečiť jednotné zastupovanie v rámci medzinárodných finančných inštitúcií a konferencií“. Z dlhodobejšieho hľadiska osobne uprednostňujem, aby vzhľadom na to, že správa ekonomických záležitostí je posilnená a pozície sa stávajú koordinovanejšie, bolo na medzinárodných fórach jednotné európske zastúpenie alebo zastúpenie EÚ za podmienky, že vnútorné európske rozhodovacie mechanizmy budú efektívne.
17. Ako hodnotíte ostatný vývoj výmenného kurzu USD/EUR? Ako hodnotíte ostatný vývoj výmenného kurzu jüan (renminbi)/EUR? Myslíte si, že sú centrálne banky schopné účinne bojovať proti priveľkej volatilite? Myslíte si, že by sa mala podporiť medzinárodná úloha eura?
Vývoj výmenných kurzov za ostatných 14 mesiacov bol do značnej miery formovaný vývojom oživovania hospodárstva, fiškálnymi podmienkami a menovou politikou na celom svete. V prvej polovici roka 2010 sa euro znehodnotilo voči americkému doláru, čo odrážalo zvyšujúce sa obavy v súvislosti so situáciou štátneho dlhu v niektorých krajinách eurozóny a silnejšie makroekonomické oživenie v USA ako v eurozóne. V druhej polovici roka sa euro odrazilo, uprostred určitej volatility, hlavne vďaka zmierneniu obáv zo štátneho dlhu a dodatočnému hospodárskemu stimulu v USA. V januári a februári 2011 výmenné kurzy zväčša odrážali neistotu v súvislosti s budúcim vývojom v niektorých krajinách vyvážajúcich ropu.
Od svojho odstúpenia od de facto pevného naviazania na americký dolár v júni 2010 sa renminbi zhodnotil voči americkému doláru o približne 4 %, ale znehodnotil o viac než 7 % voči euru a o 3 % v nominálnom čistom vyjadrení. Myslím si, že čínske orgány by mali využiť flexibilitu, ktorú ponúka nový politický rámec, a umožniť postupné zhodnocovanie renminbi v čistom vyjadrení. Medzinárodné spoločenstvo súhlasí – a bolo to potvrdené na stretnutí vedúcich predstaviteľov krajín G20 v Soule v minulom roku – , že prechod na systémy výmenných kurzov viac určované trhom, zlepšovanie stability výmenných kurzov, aby tieto odrážali ekonomické fundamenty, a zdržanie sa konkurenčnej devalvácie mien sú v záujme príslušných krajín s rozvíjajúcim sa hospodárstvom vrátane Číny a v záujme medzinárodného spoločenstva.
Je jasné, že nadmerná volatilita a chaotické pohyby výmenných kurzov majú negatívne dôsledky na hospodársku a finančnú stabilitu. Čo sa týka schopnosti centrálnych bánk riešiť priveľkú volatilitu výmenných kurzov, eurozóna zaviedla režim pružného výmenného kurzu, ktorý predpokladá, že vonkajšiu hodnotu eura voči menám tretích štátov určuje trh. To umožňuje ECB, aby sa sústredila na svoj cieľ – udržanie cenovej stability. Zároveň by to malo prispieť k obmedzeniu volatility výmenného kurzu.
Súhlasím s politikou, ktorú ECB realizuje od vzniku menovej únie v roku 1999, bez kampaní na podporu alebo na brzdenie medzinárodného používania eura. Vývoj úlohy eura v zahraničí je v prvom rade výsledkom trhových síl a rozhodnutí súkromného sektora. Dôveryhodnosť menovej politiky ECB posilní intenzívnejšie využívanie eura pri medzinárodných transakciách.
18. Ako hodnotíte úspechy G20? Aké sú Vaše názory na súčasnú úroveň koordinácie?
Skupina G20 bola nápomocná pri zabezpečovaní politického impulzu na vysokej úrovni na riešenie krízy a z hľadiska krízového manažmentu a predchádzania finančných kríz v budúcnosti. Súdržnosť G20 je nutné zabezpečiť aj po skončení krízy. Je preto veľmi potešiteľné, že lídri skupiny G20 – najnovšie na samite v Soule novembri 2010 – zdôraznili význam pokračovania medzinárodnej politickej spolupráce s cieľom riešiť príčiny finančnej krízy a položiť základy pre zdravý hospodársky rast na celom svete. Musím povedať, že som povzbudený vysokou úrovňou kolektívnej zodpovednosti členov G20. Zároveň podotýkam, že vzhľadom na to, že G20 pozostáva z tak rôznorodých členov, je oveľa ťažšie koordinovať a dohodnúť sa na spoločných pozíciách. Tiež je dôležité, aby sa tento proces stal inkluzívnejším, aby sa zapojili ďalšie krajiny.
Z rôznych bodov na programe rokovania skupiny G20 by som rád upozornil na tieto skutočnosti:
Po prvé, rámec G20 pre silný, udržateľný a vyvážený rast je užitočný mechanizmus v rámci mnohostrannej spolupráce. Teraz je dôležité, aby všetci členovia skupiny G20 spoločne s MMF plne splnili svoje záväzky prijaté v tomto rámci. V tejto súvislosti sú kľúčové odvážne opatrenia na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti a ambicióznych štrukturálnych reforiem. Európa by mala ísť príkladom.
Po druhé, lídri skupiny G20 odsúhlasili hlavné prvky transformácie finančného systému vrátane dôležitej práce Bazilejského výboru a Rady pre finančnú stabilitu (FSB). Teraz je dôležité, aby členovia G20 dosiahli ďalší pokrok pri uplatňovaní dosiahnutých dohôd.
C. Finančná stabilita a dohľad
19. Čo by ste odporúčali na posilnenie väzieb medzi makrodohľadom a mikrodohľadom? Myslíte si, že ESRB a orgány ESA budú mať k dispozícii účinné právomoci?
Novovytvorený európsky systém orgánov pre finančný dohľad je prvým krokom k posilneniu spolupráce medzi mikro- a makroprudenciálnym dohľadom. Tento systém by mal byť vytvorený na základe spoločnej kultúry dohľadu medzi orgánmi, aby sa zlepšila komplementárnosť mikro- a makroprudenciálneho dohľadu a posilnil cezhraničný dohľad. Tieto tri orgány dohľadu a ESRB by mali konať na základe adekvátnej a účinnej výmeny informácií, analýzy údajov a metodík.
Aby ESRB a orgány dohľadu boli účinné, mali by plne využívať právomoci a nástroje, ktoré im zabezpečujú nariadenia. Najmä právny rámec predpokladá určité záväzné právomoci pre orgány ESA vrátane technických noriem, ktoré sú vykonateľné po ich transpozícii do právnych predpisov EÚ, právomoci vyšetrovať porušenie zákonov EÚ a možnosti uplatniť právne nástroje záväzné pre firmy či účastníkov trhu. Naopak, zákonodarný orgán poveril ESRB úlohou „konať či vysvetľovať“. Tieto právomoci môžu byť efektívne, ak sú založené na dôveryhodnosti, dobrej povesti a kvalite inštitúcií. Takáto intelektuálna autorita sa okrem iného opiera o nezávislosť, zodpovedajúce personálne obsadenie a rozpočet ESRB a orgánov ESA.
20. Pokiaľ ide o ESRB, vidíte potenciálny konflikt záujmov s mandátom ECB vo vzťahu k menovej politike?
Nevidím žiadny konflikt záujmov. Politická zodpovednosť ECB a ESRB sa zjavne odlišujú. Hlavným cieľom ECB je zachovávať cenovú stabilitu v eurozóne. Okrem toho prispieva „k bezproblémovému vykonávaniu politík, ktoré uplatňujú príslušné orgány v oblasti stability finančného systému“ a podporuje hladké fungovanie trhových infraštruktúr. Výbor ESRB je namiesto toho zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad celým finančným systémom EÚ, identifikuje riziká z hľadiska finančnej stability a v prípade potreby vydáva varovania a odporúčania na opatrenia na riešenie týchto rizík. Má jasnú a účinnú úlohu využívať menovú politiku na udržiavanie cenovej stability a súbor nástrojov makroprudenciálneho dohľadu (ktorý sa má ďalej rozpracovať) na riešenie rizík pre finančný systém.
Zároveň však treba uznať, že cenovú stabilitu nemožno analyzovať oddelene od finančnej stability. Cenová stabilita z dlhodobého hľadiska prispieva k finančnej stabilite, zatiaľ čo finančná stabilita je predpokladom pre schopnosť centrálnej banky zachovávať cenovú stabilitu. Ciele ECB a ESRB sa teda navzájom posilňujú.
Možno však pomyslieť aj na situácie, v ktorých použitie nástrojov menovej politiky vplýva na finančnú stabilitu a, naopak, na situácie, v ktorých nástroje makroprudenciálneho dohľadu majú dosah na infláciu. Som presvedčený, že nezávislosť ECB a ESRB zaistí, že príslušné nástroje politík budú zamerané na ciele, na dosiahnutie ktorých boli tieto nástroje určené. Navyše, vzhľadom na zastúpenie guvernérov centrálnych bánk v ESRB, sú nevyhnutné informačné toky vo vzťahu k obom makroekonomickým situáciám a rizikám pre finančnú stabilitu zaručené takmer a priori.
Aj keby politika v oblasti makroprudenciálneho dohľadu zlyhala (v tom zmysle, že by bola buď neúčinná, alebo by ju príslušné orgány uplatňovali nedostatočne), pre centrálnu banku to z dlhodobého hľadiska nepredstavuje žiadny konflikt vzhľadom na prepojenie cenovej a finančnej stability v dlhodobom horizonte (pozri otázku 6). V krátkodobom až strednodobom horizonte by centrálna banka v takom prípade mohla byť nútená tlmiť výkyvy vo výmennom kurze („lean against the wind“) a akceptovať dočasnú odchýlku od svojho kvantitatívneho vymedzenia cenovej stability (napríklad mierne nižšiu infláciu spotrebiteľských cien v čase stále rastúceho, všeobecného výrazného zvyšovania cien aktív. Takáto politika by v dlhodobom horizonte zabezpečila cenovú a finančnú stabilitu, pretože by pomohla zvládnuť finančnú nerovnováhu, a zamedziť tak výraznej dezinflácii alebo dokonca deflácii počas fázy riešenia tejto nerovnováhy. Zásada tlmenia výkyvov vo výmennom kurze („lean against the wind“) bola vždy implicitnou súčasťou dvojpilierovej stratégie ECB prostredníctvom menového piliera a predovšetkým prepojenia medzi vývojom peňažnej zásoby a úverov a nákladnými cyklami finančného vzostupu a poklesu. Takéto – pre tvorcov menovej politiky – náročnejšie situácie sa budú v dôsledku zriadenia ESRB pravdepodobne vyskytovať čoraz zriedkavejšie a budú menej závažné.
21 Ako vidíte úlohu ECB v bankovom dohľade v budúcnosti?
Zriadenie ESRB ako nového orgánu zodpovedného za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom EÚ a súčasné posilnenie koordinačného rámca EÚ medzi vnútroštátnymi orgánmi mikroprudenciálneho dohľadu prostredníctvom vytvorenia európskych orgánov dohľadu predstavujú dôležitý krok k riešeniu problémov a nedostatkov, ktoré odhalila finančná kríza.
ECB bude zohrávať významnú úlohu v novom rámci, pretože poskytuje analytickú, štatistickú, administratívnu a logistickú podporu ESRB vrátane sekretariátu ESRB. ECB by mala tiež prispievať k prínosu ESRB, a to účasťou všetkých členov Generálnej rady ECB a odbornými znalosťami v makroekonomickej, finančnej a menovej oblasti. Tento príspevok budú podporovať činnosti ECB a Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) v rôznych oblastiach centrálneho bankovníctva (analýza finančnej stability, makroekonomická analýza, zber štatistických informácií) a celková súčinnosť z hľadiska odborných znalostí, zdrojov a infraštruktúry národných centrálnych bánk EÚ. Výbor pre bankový dohľad Európskej centrálnej banky, ktorému som predsedal v rokoch 2007 a 2011, už pôsobil v tejto oblasti. Jeho skúsenosti a prípravné práce budú užitočné pre nový poradný technický výbor ESRB.
A napokon, ECB sa zúčastňuje na zasadnutiach EBA spolu s Európskym bankovým výborom (EBC) na úrovni 2 a bude prispievať k technickej diskusii na týchto fórach. Navyše, ako viete, ECB poskytuje právne stanoviská ku všetkým iniciatívam EÚ (a národným iniciatívam), ktoré môžu ovplyvniť finančnú stabilitu, ako napríklad k smernici o kapitálových požiadavkách (CRD IV).
22 Čo vnímate ako najpálčivejšie problémy v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa finančných služieb?
Po prvé, nové pravidlá Bazilej III vrátane nových opatrení týkajúcich sa koeficientov pákového efektu, noriem likvidity a proticyklických rezerv. Tieto nové pravidlá sa v Európe už uplatňujú prostredníctvom úpravy smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV), na ktorej Európska komisia v súčasnosti pracuje. Chcel by som zdôrazniť, že existujú prvky prudenciálnej regulácie, ktoré sú veľmi úzko späté s makroprudenciálnym dohľadom, ako sú proticyklické rezervy, pri ktorých sa očakáva, že ESRB bude v spolupráci s EBA hrať dôležitú úlohu.
Po druhé, práca na systémovo dôležitých finančných inštitúciách (SIFI). Mala by sa zavŕšiť v roku 2011.
Po tretie, krízové riadenie a riešenie krízy. Pokiaľ ide o EÚ, Európska komisia vydala verejnú konzultáciu v januári. Navrhovaný rámec by obsahoval ustanovenia na zlepšenie pripravenosti oboch orgánov a inštitúcií na krízu. Nový rámec EÚ by mal zosúladiť vnútroštátne režimy a ustanoviť mechanizmy spolupráce na účinné zvládanie cezhraničných konkurzov bánk. Potrebné sú tiež dôveryhodné mechanizmy financovania, na účel ktorých by sa mohli využívať bankové poplatky, aby sa získali finančné prostriedky na fondy na riešenie problémov.
Po štvrté, tieňový bankový sektor. Lídri skupiny G20 na svojom zasadnutí v novembri 2010 v Soule požiadali FSB, aby do polovice roka 2011 vypracovala odporúčania na posilnenie regulácie a dohľadu nad tieňovým bankovým systémom.
Po piate, makroprudenciálny dohľad. Práca sa vykonáva na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni, a to prostredníctvom Banky pre medzinárodné platby (BIS), MMF a FSB v záujme i) premostenia medzier v údajoch a podpory analytických nástrojov na identifikáciu a posúdenie systémového rizika, ii) vypracovania politických opatrení zameraných na finančné inštitúcie, trhy a infraštruktúry a iii) celkového úsilia zameraného na vypracovanie súdržných rámcov pre makroprudenciálny dohľad a politiku.
Po šieste, ochrana spotrebiteľa. G20 poverila FSB, OECD a ďalšie medzinárodné organizácie, aby preskúmali možnosti, ako posilniť ochranu spotrebiteľov. Umožní sa tým zohľadniť existujúce pravidlá alebo zásady na ochranu spotrebiteľa, ktoré sa už uplatňujú na európskej úrovni, ako je smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) alebo smernica o spotrebiteľských úveroch, a ktoré spotrebiteľom ponúkajú vysokú úroveň ochrany.
A napokon, účtovné štandardy. Nedávne snahy Rady pre účtovné štandardy (FASB) a dvoch výborov Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) v reakcii na výzvu G20 na zblíženie všeobecne uznávaných účtovných zásad USA (GAAP) s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS) sú vítané. Medzi kľúčovými oblasťami však naďalej zostávajú významné koncepčné rozdiely, ako je klasifikácia a oceňovanie finančných nástrojov, ktoré treba riešiť, a reagovať tak na žiadosť skupiny G20 o jednotný súbor vysokokvalitných účtovných štandardov.
D. Fungovanie ECB a demokratická zodpovednosť a transparentnosť
23. Nemali by sa rozličné právomoci členov rady časom meniť v súlade so zmenami úloh a priorít ECB?
Rád by som zdôraznil, že Výkonná rada ECB je kolektívny rozhodovací orgán. Viem, že Výkonná rada v rámci tejto kolektívnej zodpovednosti za celkové fungovanie ECB schvaľuje – či už z prevádzkových alebo praktických dôvodov – hierarchické usporiadanie každého odborného útvaru ECB. Konkrétne to znamená, že každý odborný útvar podlieha jednotlivým členom Výkonnej rady, zatiaľ čo Výkonná rada ako celok je kolektívne zodpovedná za prijímanie rozhodnutí ECB. Zároveň však viem, že Výkonná rada po čase prehodnocuje prerozdelenie odborných útvarov, čo považujem za veľmi dobrú prax, pretože to jednak umožňuje brať do úvahy špecifické odborné znalosti, prípadne zohľadniť úpravu vonkajšieho vývoja (ako je vytvorenie nových odborných oddelení, napríklad na zaoberanie sa projektom T2S), a jednak sa tým posilňuje kolektívny charakter rady.
24. Aký systém považujete za vhodný na zabezpečenie spravodlivej rotácie členstva vo Výkonnej rade ECB aj z hľadiska národnosti?
Kritériá na menovanie členov Výkonnej rady ECB sú veľmi jasne stanovené v Zmluve o fungovaní EÚ a v štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (ECB), v ktorých sa uvádza, že členovia Výkonnej rady sú menovaní „spomedzi významných, uznávaných a skúsených odborníkov v menovej a bankovej problematike“. a že „členmi Výkonnej rady môžu byť len štátni príslušníci členských štátov (eurozóny)“.
Podľa môjho názoru tento postup na základe odporúčania Rady a po porade s Európskym parlamentom a ECB zabezpečuje, aby boli čo najlepšie splnené dve požiadavky na menovanie členov Výkonnej rady ECB.
Okrem toho chcem zdôrazniť nadnárodný charakter ECB, čo znamená, že rozhodnutia jej rozhodovacích orgánov sa prijímajú výhradne z perspektívy eurozóny, a nie s ohľadom na konkrétne národné záujmy. To je tiež dôvod, prečo členovia rozhodovacích orgánov ECB nezastupujú svoje členské štáty, ale zúčastňujú sa na procese rozhodovania ako súkromné osoby. Požiadavku menovať „uznávaných a skúsených odborníkov v menovej a bankovej problematike“ považujem za dostatočnú na zabezpečenie kompetentného zloženia Výkonnej rady ECB orientovanej na eurozónu.
25. Aký je váš názor na potrebu zväčšiť rozmanitosť zastúpenia v rade ECB namiesto toho, aby sa spoliehalo výlučne na predstaviteľov centrálnych bánk?
Na základe zmluvy sa požaduje, aby členovia výkonnej rady boli „menovaní spomedzi významných, uznávaných a skúsených odborníkov v menovej a bankovej problematike“. Požiadavka ako taká menovať len predstaviteľov centrálnych bánk neexistuje. Predstavitelia centrálnych bánk túto požiadavku, samozrejme, spĺňajú, no táto požiadavka rozhodne nevylučuje žiadne iné odborné a pracovné skúsenosti. V skutočnosti aj moje vlastné odborné skúsenosti, rovnako ako skúsenosti mnohých vysokopostavených úradníkov centrálnych bánk, sú pomerne rôzne a neobmedzujú sa na centrálne bankovníctvo. Aj pri pohľade na životopisy súčasných členov Výkonnej rady nájdete rozmanité skúsenosti, ktoré sú cennými odbornými poznatkami v procese rozhodovania.
26. Mohli by ste vyjadriť svoj názor na koncepciu demokratickej zodpovednosti v súvislosti s ECB a všeobecne s centrálnym bankovníctvom?
Domnievam sa, že je potrebné, aby nezávislosť centrálnej banky bola v rovnováhe so zodpovednosťou voči verejnosti a jej volenými zástupcami. Zo všeobecného hľadiska je zodpovednosť základným predpokladom a kľúčovým prvkom demokratickej legitimity. Možno ju chápať ako povinnosť nezávislej centrálnej banky riadne vysvetľovať a zdôvodňovať svoje rozhodnutia občanom a ich voleným zástupcom, čím sa centrálna banka stáva zodpovedná za plnenie svojho mandátu. Zodpovednosť tiež zaisťuje, aby sa úlohy centrálnej banky vykonávali s vysokou úrovňou profesionality.
ECB ako orgán zriadený na základe zmluvy, ktorý koná v medziach zverených právomocí, má štatutárnu úlohu zachovávať cenovú stabilitu a vykonávať ďalšie funkcie centrálneho bankovníctva pre eurozónu ako celok. Preto má ECB povinnosti predovšetkým voči občanom EÚ, a – oficiálnejšie – voči Európskemu parlamentu, ktorý je jedinou európskou inštitúciou priamo volenou občanmi EÚ.
ECB má množstvo stanovených prostriedkov na plnenie svojich povinností. Okrem mesačnej tlačovej konferencie prezidenta a viceprezidenta (pozri tiež odpoveď č. 28), ECB zverejňuje svoj mesačný bulletin a svoju výročnú správu predkladá Európskemu parlamentu (a Rade). Prezident ECB štvrťročne predstupuje pred výbor ECON, zatiaľ čo ostatní členovia Výkonnej rady sú často pozývaní, aby ku konkrétnym témam vystúpili vo výbore ECON, prípadne v Parlamente. Osobne sa prikláňam k pravidelnému dialógu medzi členmi predstavenstva ECB a poslancami Európskeho parlamentu. Členovia Rady guvernérov okrem toho prijímajú množstvo verejných záväzkov a poskytujú rozhovory na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni.
27. ECB sa už dlho zdráha akceptovať žiadosť Európskeho parlamentu o zverejnenie zápisníc zo zasadnutí Rady guvernérov. Čo podľa vás bráni tomuto zverejneniu a aké ťažkosti by spôsobilo? Boli by ste za zverejnenie zápisníc ECB zo zasadnutí Rady guvernérov v blízkej budúcnosti?
Zverejňovanie zápisníc z rokovaní Rady guvernérov ECB by mohlo byť vnímané ako jeden z možných prostriedkov, pomocou ktorých by ECB vykonávala svoju zodpovednosť. Je však dôležité uvedomiť si, že Rada guvernérov ECB je kolektívny a zároveň nadnárodný orgán. Znamená to, že členovia Rady guvernérov ECB, ktorí pochádzajú z rôznych členských štátov, sú spoločne zodpovední za rozhodnutia prijaté radou, a preto nesú kolektívnu zodpovednosť.
Existuje obava, že zverejnenie zápisníc by mohlo narušiť nezávislosť členov Rady guvernérov, pretože by ich mohlo vystaviť nežiaducim pokusom brániť im v nestrannosti, a tým vyvodiť osobnú zodpovednosť. Osobne som tiež znepokojený tým, že by to mohlo viesť ku kategorizácii členov Rady guvernérov podľa ich krajín, ktoré v Rade guvernérov nezastupujú.
Preto sa domnievam, že súčasná prax tlačových konferencií prezidenta, ktoré sa konajú bezprostredne po každom zasadnutí na tému menovej politiky, a zverejňovanie úvodného vyhlásenia, ktoré poskytuje komplexný prehľad hodnotenia hospodárskeho vývoja súvisiaceho s touto politikou, je účinným prostriedkom prezentácie a vysvetľovania postoja Rady guvernérov verejnosti, pričom súčasne chráni jednotlivé pozície členov. Keďže tento prístup poskytuje verejnosti úplné informácie a všetky relevantné vysvetlenia v reálnom čase, nevidím žiadny závažný dôvod na zmenu súčasnej praxe. Okrem toho je potrebné, aby centrálna banka vysvetľovala analytický rámec, ktorý používa pri prijímaní interných rozhodnutí, a svoje posúdenie stavu ekonomiky, a aby často objasňovala ekonomické zdôvodnenie svojich politických rozhodnutí a spôsob, ako dosahuje rovnováhu.
28. Aké závery vyvodzujete z porovnania politiky transparentnosti Federálneho rezervného systému (Fed) a ECB? Čo si myslíte o zverejňovaní zápisníc Fed-u alebo Bank of England z ich zasadnutí? Myslíte si, že ECB by mohla uplatňovať túto politiku?
Súčasný stav režimu transparentnosti vyžaduje, aby centrálna banka jasne vysvetlila, ako interpretuje svoj mandát, a aby otvorene informovala o svojich politických cieľoch. Verejnosti to pomáha sledovať a hodnotiť činnosť centrálnej banky.
Pokiaľ ide o menovú politiku, prvoradým záujmom bánk v súvislosti s transparentnosťou musí byť účinnosť menovej politiky pri plnení jej štatutárnych cieľov. ECB oznámila oficiálnu stratégiu menovej politiky a vysvetľuje rozhodnutia týkajúce sa menovej politiky prijímanej v rámci tejto stratégie de facto, v reálnom čase.
Väčšina centrálnych bánk v súčasnosti považuje transparentnosť za dôležitú súčasť svojho rámca menovej politiky. Snahy o posilnenie transparentnosti sú vítané, ak prispievajú k zabezpečeniu toho, aby menová politika bola lepšie chápaná zo strany verejnosti a aby sa stala dôveryhodnejšou a účinnejšou. V tomto ohľade väčšina centrálnych bánk, vrátane Fed-u a ECB, zdôraznila význam efektívnej komunikácie a náležitej interakcie s verejnosťou. Keďže centrálna banka môže mať niekoľko možností, ako zlepšiť svoju komunikáciu, nie je vždy jasné, aký režim transparentnosti je za daných okolností najlepší.
Pokiaľ ide o zverejňovanie zápisníc rozhodovacích orgánov, je to jeden z možných prvkov v škále prostriedkov oznamovania rozhodnutí. Za určitých okolností môže poskytnúť užitočné dodatočné informácie o rôznorodosti názorov v rámci rozhodovacieho orgánu a zdôvodnenie rozhodnutia. Ako som však vysvetlil v odpovedi na otázku č. 27, môže to mať značné nevýhody, ktoré komunikáciu nezlepšujú. V tomto kontexte je prístup zo strany Fed-u a Bank of England zverejniť zápisnice jedným z možných prístupov.
Skutočnosť, že ECB nezverejňuje svoje zápisnice treba vnímať s ohľadom na špecifické potreby a okolnosti ECB a Eurosystému všeobecnejšie. To umožňuje Rade guvernérov prijímať rozhodnutia v oblasti menovej politiky úplne nezávisle, aby tak zdôraznila kolektívnu zodpovednosť členov. Okrem toho je v súlade s požiadavkou zmluvy, aby rokovania Rady guvernérov boli dôverné.
29. Aký je váš názor na menový dialóg? Môžu členovia predstavenstva ECB diskutovať o menovej politike a jej rozhodnutiach s ostatnými politickými aktérmi alebo by to poškodilo nezávislosť banky?
Štvrťročné stretnutia medzi prezidentom ECB a Výborom pre hospodárske a menové veci sú hlavnou príležitosť pre ECB vysvetliť svoju menovú politiku zástupcom európskych občanov a získať spätnú väzbu. Dopĺňajú ich ďalšie vystúpenia členov Výkonnej rady vo výbore ECON a na plenárnych zasadnutiach, ako aj neformálne návštevy poslancov v ECB, vrátane predovšetkým výročných návštev výboru ECON. To všetko je súčasťou plnenia zodpovednosti ECB voči Európskemu parlamentu a malo by prispieť k veľmi produktívnemu a konštruktívnemu dialógu medzi týmito dvoma inštitúciami.
ECB okrem toho pravidelne komunikuje s európskymi orgánmi a inštitúciami, ako sú Euroskupina a Rada ECOFIN. Takisto dochádza k výmene informácií na odbornej úrovni s Komisiou a národnými vládami, okrem iného v rôznych výboroch EÚ v súlade s ustanoveniami zmluvy a pri rešpektovaní nezávislosti banky.
30. Čo považujete za najvážnejšie riziká a problémy, ktorým čelí ECB?
Súčasnosť je pomerne náročná v mnohých aspektoch, no dovoľte mi zamerať sa na tri hlavné z nich.
Prvým z nich je normalizácia menovej politiky. Eurozóna sa postupne spamätáva z hlbokej hospodárskej a finančnej krízy, aj keď pokrok nie je rovnomerný medzi krajinami, trhmi a odvetviami. ECB raz vráti kľúčové úrokové sadzby na pôvodné úrovne, zatiaľ čo neštandardné opatrenia sa postupne budú čoraz menej uplatňovať, pokým už nebudú potrebné na zabezpečenie prenosu menovej politiky do ekonomiky a napokon do cien. Správne načasovať tieto akcie je náročná úloha, najmä v súčasnom prostredí, ktoré sa naďalej vyznačuje neistotou a zraniteľnosťou.
O druhom aspekte som sa už zmienil predtým: finančná kríza priniesla množstvo otázok súvisiacich so vzťahom medzi menovou politikou a finančnou stabilitou. Je nevyhnutné lepšie chápať úlohu finančného sektora v transmisnom mechanizme. Kľúčový význam budú mať aj dobré pracovné vzťahy s ESRB a orgánmi dohľadu.
Tretí hlavný problém, ktorý by som chcel spomenúť, sa týka budúcnosti Európy a HMÚ. Národnými politikami prijatými pred súčasnou krízou sa nepodarilo dosiahnuť to, čo je potrebné na stabilitu a hladké fungovanie HMÚ. Fiškálna konsolidácia, štrukturálne reformy a korekcia nerovnováhy sú v mnohých prípadoch nedostatočné a európske pravidlá sa niekedy nedodržiavajú alebo boli dokonca pozmenené, ak nevyhovovali domácej politickej agende. Preto je potrebný nový rámec európskej správy pripomínajúci členským štátom, že výhody EÚ a najmä HMÚ sú spojené so zodpovednosťou. Ako uviedla ECB, potrebujeme „kvantový skok“. Náprava situácie sama o sebe nie je dostatočným riešením pre Európu, ktorá sa teraz nachádza na križovatke. Tento vývoj je dôležitý pre mňa nielen ako oddaného Európana, ale aj ako tvorcu menovej politiky, pretože ovplyvňuje podmienky, za ktorých ECB vykonáva svoju menovú politiku s cieľom dosiahnuť svoj hlavný cieľ cenovej stability.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
16.3.2011 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
42 0 0 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Burkhard Balz, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Pascal Canfin, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Rachida Dati, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Wolf Klinz, Philippe Lamberts, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Íñigo Méndez de Vigo, Ivari Padar, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Simon, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Ivo Strejček, Marianne Thyssen, Corien Wortmann-Kool |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sophie Auconie, Elena Băsescu, David Campbell Bannerman, Saïd El Khadraoui, Ashley Fox, Danuta Jazłowiecka, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Sirpa Pietikäinen, Catherine Stihler |
|||||