SPRÁVA o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách

18.3.2011 - (2010/2209(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajkyňa: Eva-Britt Svensson

Postup : 2010/2209(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0065/2011

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách

(2010/2209(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na ustanovenia nachádzajúce sa v právnych nástrojoch Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, akými sú napríklad Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a zásada nenavracania,

–   so zreteľom na ďalšie nástroje OSN týkajúce sa násilia páchaného na ženách, akými sú napríklad Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993 prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach (A/CONF. 157/23) a Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (rezolúcia 48/104),

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 12. decembra 1997 s názvom „Prevencia trestnej činnosti a opatrenia trestného súdnictva na odstránenie násilia páchaného na ženách“ (rezolúcia 52/86), rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2002 s názvom „Smerom k odstráneniu trestnej činnosti zameranej proti ženám, páchanej v mene cti“ (rezolúcia 57/179) a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 22. decembra 2003 s názvom „Odstránenie domáceho násilia páchaného na ženách“ (rezolúcia 58/147),

–   so zreteľom na správy osobitných spravodajcov vysokého komisára OSN pre ľudské práva o násilí páchanom na ženách a všeobecné odporúčanie č. 19 Výboru pre odstránenie diskriminácie žien (11. schôdza, 1992),

–   so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou a z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)[1] a z 25. februára 2010 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou (Peking +15),

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. decembra 2006 o zintenzívnení úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám (rezolúcia 61/143) a na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–   so zreteľom na prácu Výboru ad hoc Rady Európy pre prevenciu a potláčanie násilia na ženách a domáceho násilia (CAHVIO), zriadeného v decembri 2008, v rámci prípravy budúceho Dohovoru Rady Európy na túto tému,

–   so zreteľom na závery Rady EPSCO z 8. marca 2010 o násilí,

–   so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. decembra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o európskom ochrannom príkaze[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách[3],

–   so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie z 21. apríla 2009 o kampani Povedz NIE násiliu na ženách,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v EÚ[4],

–   so zreteľom na stratégiu Komisie pre rovnosť žien a mužov 2010 – 2015, ktorá bola predložená 21. septembra 2010,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0065/2011),

A. keďže rodovo motivované násilie neodstráni žiadna samostatná intervencia, ale kombinácia infraštruktúrnych, právnych, súdnych, presadzovacích, vzdelávacích, zdravotníckych a ďalších opatrení súvisiacich so službami môže takéto násilie a jeho následky významne obmedziť,

B.  keďže aj keď neexistuje medzinárodne uznané vymedzenie pojmu „násilie voči ženám“, tento pojem je vymedzený Organizáciou Spojených národov ako akýkoľvek akt rodového násilia, ktorý vyústi alebo môže vyústiť do fyzického, sexuálneho alebo duševného ublíženia alebo utrpenia žien vrátane hrozieb vykonania takýchto činov, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo súkromnom živote[5],

C. keďže násilie je traumatická skúsenosť pre každého muža, ženu alebo dieťa, ale rodové násilie páchajú prevažne muži na ženách a dievčatách a takéto násilie odzrkadľuje a prehlbuje nerovnosti medzi mužmi a ženami a ohrozuje zdravie, dôstojnosť, bezpečnosť a autonómnosť jeho obetí,

D. keďže v štúdiách o rodovo podmienenom násilí sa odhaduje, že jedna patina až jedna štvrtina všetkých žien v Európe zažila činy telesného násilia aspoň jeden krát počas svojho života v dospelosti a viac ako jedna desatina bola vystavená sexuálnemu násiliu s použitím sily; keďže výskum tiež poukazuje na skutočnosť, že 26 % detí a mladých osôb ohlásilo fyzické násilie počas detstva,

E.  keďže reklamy a pornografia často vykresľujú rôzne druhy rodovo podmieneného násilia, čím robia násilie voči ženám bezvýznamným a vytvárajú prekážky stratégiám v oblasti rodovej rovnosti,

F.  keďže násilie páchané mužmi na ženách ovplyvňuje postavenie žien v spoločnosti: ich zdravie, prístup k zamestnaniu a vzdelaniu, začlenenie do sociálnych a kultúrnych činností, ekonomickú nezávislosť, účasť na verejnom a politickom živote a rozhodovaní, ale aj vzťahy s mužmi,

G. keďže v mnohých prípadoch ženy nepodávajú žaloby proti aktom rodovo podmieneného násilia voči nim z komplexných a rôznorodých dôvodov zahŕňajúcich psychologické, hospodárske, sociálne a kultúrne faktory, pričom môžu aj nedôverovať polícii, právnemu systému a sociálnym a zdravotným službám,

H. keďže rodovo podmienené násilie páchané najmä mužmi na ženách je v celej Európe a vo svete štrukturálnym a široko rozšíreným javom, ktorý zahŕňa obete a páchateľov bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem a spoločenské postavenie a súvisí s nerovnomerným rozdelením moci medzi ženami a mužmi v našej spoločnosti,

I.   keďže hmotná núdza je často príčinou častejšieho, násilnejšieho a nebezpečnejšieho týrania; keďže štúdie ukázali, že násilie voči ženám zosilnie, keď sú muži v dôsledku hospodárskej krízy prepustení alebo prídu o majetok,

J.   keďže násilie voči ženám zahŕňa široké spektrum porušení ľudských práv vrátane: sexuálneho zneužívania, znásilnenia, domáceho násilia, sexuálneho napadnutia a obťažovania, prostitúcie, obchodovania so ženami a dievčatami, porušovania ženských sexuálnych a reprodukčných práv, násilia voči ženám na pracovisku, násilia voči ženám v situáciách konfliktov, násilia voči ženám vo väzniciach alebo v inštitúciách poskytujúcich starostlivosť a niektorých škodlivých tradičných praktík; keďže ktorékoľvek z týchto zneužití môže zanechať psychologické ujmy, poškodiť celkové zdravie žien a dievčat vrátane ich reprodukčného a sexuálneho zdravia, a v niektorých prípadoch viesť k úmrtiu,

K. keďže vo viacerých členských štátoch sa násilie mužov voči ženám formou znásilnenia nerieši ako trestný čin vedúci k stíhaniu ex officio[6],

L.  keďže porovnateľné údaje o rôznych druhoch násilia páchaného na ženách v Európskej únii sa nezhromažďujú pravidelne, v dôsledku čoho je ťažké posúdiť skutočný rozsah problému a nájsť vhodné riešenia; keďže je veľmi ťažké zhromažďovať hodnoverné údaje, pretože ženy a muži sa kvôli strachu alebo hanbe zdráhajú poskytovať informácie o svojich skúsenostiach príslušným zainteresovaným stranám,

M. keďže podľa existujúcich štúdií týkajúcich sa členských štátov Rady Európy sa ročné náklady násilia voči ženám odhadujú v tomto regióne na 33 mld. EUR[7],

N. keďže ženy v Európskej únii nie sú rovnako chránené voči násiliu zo strany mužov z dôvodu líšiacich sa politík a právnych predpisov v členských štátoch,

O. keďže Európska únia má na základe Lisabonskej zmluvy širšie kompetencie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane trestného práva procesného a trestného práva hmotného, ako aj v oblasti policajnej spolupráce,

P.  so zreteľom na alarmujúci počet žien, ktoré sú obeťami rodovo podmieneného násilia,

Q. keďže obťažovanie matiek a tehotných žien je ďalšou formou násilia alebo zneužitia, ktorou ženy trpia a ku ktorej dochádza v prvom rade v rodinách alebo vo dvojici a v sociálnych a pracovných sférach, čo vedie k ich prepusteniu alebo dobrovoľnému odchodu zo zamestnania a k diskriminácii a depresii,

R.  keďže Komisia vo svojej stratégii pre rodovú rovnosť 2010 – 2015 zdôraznila, že rodovo podmienené násilie je jedným z kľúčových problémov, ktoré treba riešiť v záujme dosiahnutia skutočnej rodovej rovnosti,

S.  keďže Komisia oznámila, že v roku 2011 predloží návrh stratégie boja proti násiliu voči ženám, ale pracovný program Komisie na rok 2011 žiadny výslovný odkaz na túto stratégiu neobsahuje,

1.  víta záväzok Komisie, ktorá vo svojom akčnom pláne na implementáciu Štokholmského programu uviedla, že v rokoch 2011 – 2012 predloží oznámenie o stratégii boja proti násiliu páchanému na ženách, domácemu násiliu a zmrzačovaniu ženských pohlavných orgánov, po prijatí ktorého bude vypracovaný akčný plán EÚ[8];

2.  navrhuje nový komplexný politický prístup proti rodovému násiliu vrátane:

–   trestnoprávneho nástroja v podobe smernice proti rodovému násiliu,

–   opatrení zaoberajúcich sa rámcom šiestich oblastí týkajúcich sa násilia voči ženám (politiky, prevencie, ochrany, stíhania, poskytovania a partnerstva),

–   požiadaviek pre členské štáty, aby zabezpečili potrestanie páchateľov primerane k vážnosti zločinu;

–   požiadaviek pre členské štáty, aby zabezpečili odbornú prípravu pre úradníkov, u ktorých je pravdepodobné, že budú prichádzať do kontaktu s prípadmi násilia voči ženám, vrátane zamestnancov v oblasti presadzovania práva, zamestnancov v oblasti sociálnej, detskej a zdravotnej starostlivosti a zamestnancov núdzových stredísk, s cieľom odhaliť, identifikovať a náležite riešiť takéto prípady, s osobitným zameraním na potreby a práva obetí,

–   požiadaviek pre členské štáty, aby preukázali náležitú starostlivosť a zaznamenávali a vyšetrovali všetky formy trestných činov rodového násilia s cieľom začať stíhanie,

–   plánov vývoja osobitných vyšetrovacích postupov pre políciu a pracovníkov v sektore zdravotníctva s cieľom zabezpečiť dôkazy rodového násilia,

–   vytvorenia partnerstiev s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania s cieľom poskytovať kurzy odbornej prípravy o rodovo podmienenom násilí pre pracovníkov v príslušných oblastiach, najmä pre sudcov, úradníkov kriminálnej polície, pracovníkov v zdravotníctve a školstve a pracovníkov, ktorí poskytujú pomoc obetiam,

–   politických návrhov s cieľom pomôcť obetiam, aby mohli začať život odznova, zaoberajúc sa osobitnými potrebami rôznych skupín obetí, ako sú napríklad príslušníčky menšín, popri zaistení ich bezpečnosti a obnove ich fyzického a duševného zdravia, ako aj opatrení na podporu výmeny informácií a najlepších postupov týkajúcich sa zaobchádzania s osobami, ktoré prežili násilie voči ženám,

–   začlenenia osobitných mechanizmov identifikácie a diagnostiky v rámci služieb nemocničnej pohotovosti a siete primárnej starostlivosti s cieľom posilniť efektívnejší prístup a monitorovací systém pre príslušné obete,

–   požiadaviek pre členské štáty, aby v spolupráci s príslušnými MVO poskytli obetiam rodovo podmieneného násilia útočiská,

–   minimálnych požiadaviek v súvislosti s počtom štruktúr na pomoc obetiam na 10 000 obyvateľov pre obete rodového násilia vo forme stredísk s osobitnými znalosťami v oblasti pomoci obetiam,

–   prijatia európskej charty, v ktorej sa stanoví minimálna úroveň služieb pomoci, ktoré sa majú poskytnúť obetiam násilia voči ženám, vrátane: práva na právnu pomoc, vytvorenia útočísk s cieľom vyhovieť potrebám obetí na ochranu a dočasné ubytovanie, urgentných služieb psychologickej pomoci, ktoré sa budú bezplatne poskytovať decentralizovaným a prístupným spôsobom prostredníctvom špecialistov, a opatrení finančnej pomoci zameraných na podporu nezávislosti obetí a uľahčenie ich návratu do bežného života a do pracovného prostredia,

–   minimálnych noriem s cieľom zabezpečiť, aby mali obete profesionálnu pomoc v podobe právneho poradenstva bez ohľadu na svoje postavenie v rámci trestného konania,

–   mechanizmov na uľahčenie prístupu k bezplatnej právnej pomoci umožňujúcej obetiam uplatňovať svoje práva v rámci celej Únie,

–   plánov vývoja metodických usmernení a iniciácie nového úsilia v rámci zberu údajov s cieľom získať porovnateľné štatistické údaje o rodovom násilí vrátane zmrzačovania ženských pohlavných orgánov, aby sa zistil rozsah problému a poskytli základy pre zmenu konania v súvislosti s týmto problémom,

–   ustanovenia v priebehu nasledujúcich piatich rokov európskeho roka proti násiliu voči ženám s cieľom zvyšovať povedomie u európskych občanov,

–   požiadaviek pre Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia týkajúce sa prevencie vrátane kampaní na zvyšovanie povedomia, v prípade potreby v spolupráci s MVO,

–   implementácie opatrení v dohodách o mzde a väčšej koordinácie medzi zamestnávateľmi, odborovými organizáciami a podnikmi, ako aj medzi ich príslušnými riadiacimi orgánmi, s cieľom poskytnúť obetiam príslušné informácie o ich zamestnaneckých právach,

–   zvýšenia počtu súdov s osobitným zameraním na rodovo podmienené násilie; viacerých zdrojov a vzdelávacích materiálov o rodovo podmienenom násilí pre sudcov, prokurátorov a právnikov; a zdokonalenia špecializovaných útvarov orgánov presadzovania práva prostredníctvom zvýšenia počtu ich zamestnancov a zlepšenia ich odbornej prípravy a vybavenia;

3.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uznali znásilnenie a sexuálne násilie voči ženám, najmä v manželstve a v intímnych neformálnych vzťahoch a/alebo spáchané mužskými príbuznými, pokiaľ s tým obeť nesúhlasila, za trestný čin, ďalej aby zaručili automatické stíhanie páchateľov týchto činov a odmietli uznať akékoľvek odvolávanie sa na kultúrne zvyklosti, tradície alebo náboženskú prax za poľahčujúcu okolnosť v prípadoch násilia páchaného na ženách vrátane tzv. zločinov v mene cti a zmrzačovania ženských pohlavných orgánov;

4.  uznáva, že násilie voči ženám je jednou z najvážnejších foriem rodovo podmienených porušení ľudských práv a že domáce násilie voči ďalším obetiam, ako sú deti, muži a starší ľudia, je tiež skrytým javom, ktorý postihuje príliš veľa rodín na to, aby sa ignoroval;

5.  zdôrazňuje, že vystavenie fyzickému, sexuálnemu alebo psychologickému násiliu a zneužívaniu medzi rodičmi alebo inými rodinnými príslušníkmi má vážny vplyv na deti;

6.  vyzýva členské štáty, aby pre deti, ktoré boli svedkami akejkoľvek formy násilia, vyvinuli psychologické poradenstvo primerané ich veku, ktoré bude špeciálne prispôsobené deťom v záujme toho, aby sa vyrovnali so svojimi traumatickými skúsenosťami, a aby sa bral náležitý ohľad na najlepšie záujmy dieťaťa;

7.  upozorňuje na to, že migrantky vrátane neregistrovaných migrantiek a žiadateľky o azyl tvoria dve podkategórie žien, ktoré sú obzvlášť zraniteľné voči rodovo podmienenému násiliu;

8.  zdôrazňuje význam primeranej odbornej prípravy pre všetky osoby, ktoré pracujú so ženami, ktoré sa stali obeťami rodovo podmieneného násilia, a najmä pre osoby pracujúce v oblasti zastupovania právneho systému a presadzovania práva, osobitne policajtov, sudcov, sociálnych pracovníkov a pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti;

9.  vyzýva Európsku komisiu, aby pomocou všetkých dostupných expertíz vyvinula a poskytovala ročnú štatistiku rodového násilia vrátane údajov o počte žien zabitých každý rok svojim partnerom alebo bývalým partnerom, na základe údajov od členských štátov;

10. zdôrazňuje, že výskum v oblasti násilia voči deťom, mládeži a ženám a na všeobecnejšej úrovni o rodovo a sexuálne podmienenom násilí by sa mal začleniť ako multidisciplinárna výskumná oblasť do budúceho ôsmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj;

11. žiada Komisiu, aby zvážila zriadenie strediska pre monitorovanie násilia páchaného na ženách, ktoré bude vychádzať z poskytovania informácií o súdnych veciach, ktoré sa týkajú násilia voči ženám;

12. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí bojovať proti rodovo podmienenému násiliu prostredníctvom programov Spoločenstva, najmä programu Daphne, ktorý už bol úspešný v boji proti násiliu voči ženám;

13. poznamenáva, že Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) urobí prieskum na reprezentatívnej vzorke žien zo všetkých členských štátov o ich skúsenostiach s násilím, a žiada, aby sa dôraz kládol na preskúmanie odpovedí, ktoré ženy dostávajú od rôznych orgánov a podporných služieb, keď takéto násilie nahlásia;

14. naliehavo žiada členské štáty, aby vo svojich národných štatistikách jasne ukázali rozsah rodovo podmieneného násilia a podnikli kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa zbierali údaje o rodovo podmienenom násilí, okrem iného o rode obetí, rode páchateľov, ich vzťahu, veku, miesta činu a zranení;

15. vyzýva Komisiu, aby predložila štúdiu o finančnom vplyve násilia voči ženám s využitím výskumu používajúceho metodiky, ktoré môžu finančne kvantifikovať vplyv tejto formy násilia na zdravotnícke služby, systémy sociálneho zabezpečenia a pracovný trh;

16. vyzýva Agentúru EÚ pre základné práva a Inštitút pre rodovú rovnosť, aby uskutočnili výskum, ktorý sa zameria na všadeprítomnosť násilia vo vzťahoch dospievajúcej mládeže a vplyv, ktorý má na ich životné podmienky;

17. konštatuje, že prenasledovanie, ktorého 87 % obetí tvoria ženy, spôsobuje psychologickú traumu a vážny emocionálny stres, a preto by sa malo pokladať za formu násilia voči ženám a malo by podliehať právnemu rámcu vo všetkých členských štátoch;

18. konštatuje, že tradičné škodlivé praktiky, ako sú mrzačenie ženských pohlavných orgánov a tzv. zabíjanie v mene cti, sú mimoriadne kontextualizované formy násilia voči ženám, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby im venovala osobitnú pozornosť vo svojej stratégii boja proti násiliu voči ženám;

19. uznáva vážny problém prostitúcie vrátane detskej prostitúcie v Európskej únii a žiada, aby sa uskutočnili ďalšie štúdie o väzbe medzi právnym rámcom príslušného členského štátu a formou a rozsahom prostitúcie, ktorá v ňom existuje; poukazuje na znepokojujúci nárast obchodovania s ľuďmi smerom do EÚ a v rámci nej, ktoré sa zameriava najmä na ženy a deti, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby uskutočnili rázne kroky na boj proti týmto nezákonným postupom;

20. žiada členské štáty, aby uznali vážny problém náhradného materstva, ktoré predstavuje zneužitie ženského tela a jej reprodukčných orgánov;

21. zdôrazňuje, že ženy a deti sú vystavené rovnakým formám zneužívania a môžu sa pokladať za tovar na medzinárodnom trhu reprodukcie a že tieto nové reprodukčné opatrenia, ako napríklad náhradné materstvo, rozširujú obchodovanie so ženami a deťmi a nezákonné cezhraničné adopcie;

22. poznamenáva, že domáce násilie bolo identifikované ako hlavná príčina potratov alebo narodení mŕtveho plodu a úmrtí matiek počas pôrodu, a žiada Komisiu, aby sa viac zamerala na násilie voči tehotným ženám, pretože páchateľ pri ňom ubližuje viac než jednej osobe;

23. zdôrazňuje, že občianska spoločnosť, najmä mimovládne organizácie, združenia žien a ďalšie verejné a súkromné dobrovoľné organizácie poskytujú pomoc obetiam násilia, ponúkajú služby veľkej hodnoty, najmä pri poskytovaní pomoci ženským obetiam, ktoré majú záujem premôcť mlčanie, v ktorom ich väzní násilie, a členské štáty by ich mali podporovať;

24. opätovne pripomína potrebu pracovať tak s obeťami, ako aj s útočníkmi, s cieľom zvyšovať povedomie útočníkov a prispievať k zmene stereotypov a sociálne zakorenených presvedčení, ktoré napomáhajú pretrvávanie podmienok, ktoré plodia tento druh násilia a jeho akceptovanie;

25. vyzýva členské štáty, aby zabezpečovali útočiská pre ženy s cieľom pomôcť ženám a deťom, aby žili životom, ktorý si samé zvolili, bez násilia a chudoby, pričom by tieto útočiská mali ponúkať špecializované služby, zdravotnícku starostlivosť, právnu pomoc, psychologické a terapeutické poradenstvo, právnu pomoc počas súdnych procesov, podporu pre deti trpiace násilím atď.;

26. zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyčleniť primerané zdroje na prevenciu a potláčanie násilia páchaného na ženách vrátane využitia štrukturálnych fondov;

27. zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty a regionálne a miestne orgány podnikali kroky na uľahčenie návratu žien, ktoré sa stali obeťami rodovo podmieneného násilia, na trh práce, prostredníctvom nástrojov, ako je napríklad ESF alebo program Progress;

28. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vytvorili právny rámec, ktorý zabezpečí prisťahovalkyniam právo byť držiteľkami vlastného pasu a povolenia na pobyt a ktorý umožní považovať každú osobu, ktorá by im tieto doklady odobrala, za trestnoprávne zodpovednú;

29. pripomína svoje stanovisko, že Európska únia by sa mala v rámci nového právneho rámca, ktorý bol vytvorený Lisabonskou zmluvou, stať zmluvnou stranou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčného protokolu[9];

30. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby problematiku násilia páchaného na ženách a rodový rozmer porušovania ľudských práv riešili v medzinárodnom meradle, najmä v kontexte dvojstranných asociačných dohôd a medzinárodných obchodných dohôd, ktoré sú v platnosti alebo ktoré sa prerokúvajú;

31. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

  • [1]  Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.
  • [2]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0470.
  • [3]  Ú. v. EÚ C 285E, 21.10.2010, s. 53.
  • [4]  Ú. v. EÚ C 117E, 6.5.2010, s. 52.
  • [5]  Článok 1 Deklarácie OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (rezolúcia 48/104); bod 113 Pekinskej akčnej platformy Organizácie Spojených národov z roku 1995.
  • [6]  Štúdia Komisie z roku 2010 s názvom Štúdia uskutočniteľnosti s cieľom vyhodnotiť možnosti, príležitosti a potreby štandardizovať vnútroštátne právne predpisy o násilí voči ženám a deťom a násilí v súvislosti so sexuálnou orientáciou, s. 53.
  • [7]  Combating violence against women – Stocktaking study on the measures and actions taken in Council of Europe member states, Rada Európy, 2006.
  • [8]  KOM(2010)0171 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu, s. 13.
  • [9]  P6_TA(2010)0037, odsek 12.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext

Násilie páchané na ženách je medzinárodný, ale aj európsky problém[1]. Napriek tomu, že sa na násilie páchané na ženách upozorňuje už niekoľko desaťročí, svetovému spoločenstvu sa stále nepodarilo zastaviť túto veľmi deštruktívnu formu kriminality. Je znepokojivé sledovať, ako sa nám stále nedarí ochrániť ženy pred násilím. Táto problematika sa týka ochrany súkromia jednotlivých obetí zločinu, ale aj ochrany dôležitých spoločných záujmov celej spoločnosti, ako je sloboda a demokracia. Európska únia musí preto prevziať zodpovednosť a zaviesť právne predpisy, ktoré sú nevyhnutné na zastavenie násilia.

V tejto strategickej spravodajkyňa zhrnula niekoľko opatrení, ktoré sú absolútne nevyhnutné na to, aby sme dokázali európskym ženám zaručiť dôstojný život.

Európsky parlament už skôr predložil iniciatívu zameranú na uznesenie týkajúce sa násilia páchaného na ženách[2]. V tejto súvislosti poukázal na potrebu komplexného právneho aktu na potlačenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách. Zároveň zdôraznil, že rodové násilie je možné odstrániť, ale vyžaduje si to dlhodobé aktivity v mnohých rôznych oblastiach. Sú potrebné mnohé rôzne druhy politických, sociálnych a právnych opatrení.

Komisia v tomto smere prijala dôležité zásadné rozhodnutia, najmä v súvislosti s vypracovaním nového akčného plánu pre rovnosť pohlaví (2010 – 2015), v ktorom zdôraznila, že rodové násilie je jedným z ústredných problémov, ktorý sa musí vyriešiť, aby bolo možné dosiahnuť skutočnú rovnoprávnosť pohlaví[3]. Komisia ďalej naznačila, že v roku 2011 predloží návrh strategického plánu proti rodovému násiliu.

Táto správa je iniciatívnou správou Európskeho parlamentu.

1.1      Medzinárodný právny základ

Rodové násilie je porušením základných práv a slobôd, ale aj práva na bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť. Preto sa na tento problém upozorňuje na medzinárodnej úrovni. V súvislosti so štvrtou konferenciou OSN o ženách v roku 1995 v Pekingu sa prijala akčná platforma, v ktorej sa upozorňuje na násilie páchané na ženách[4]. V tomto dokumente sa konštatuje, že dôležitým strategickým cieľom svetového spoločenstva je predchádzať násiliu páchanému na ženách a odstrániť ho. V dokumente sa stanovujú jasné požiadavky pre jednotlivé vlády štátov, aby zaviedli a vykonávali právne predpisy nevyhnutné na potlačenie násilia. Túto akčnú platformu OSN podpísali všetky členské štáty Európskej únie. Akčnú platformu vypracovanú v Pekingu neskôr potvrdilo Valné zhromaždenie OSN prostredníctvom viacerých nadväzných opatrení[5]. Hospodárska a sociálna rada OSN, ECOSOC, na svojom zasadnutí v roku 2013 osobitne vyzdvihne prioritu odstránenia násilia páchaného na ženách a dievčatách[6].

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) predstavuje jeden z najvýznamnejších dokumentov OSN o právach žien. Tento dohovor požaduje od členských štátov, aby vytvorili záruky pre slobody a práva žien v rôznych oblastiach. Niektoré z týchto oblastí sú významné aj z hľadiska problému násilia páchaného na ženách, napríklad práva na vlastnú voľbu životného partnera[7]. Dôležitou požiadavkou je, aby aj Európska únia podpísala dohovor CEDAW.

V prípade, že jednotlivci zneužívajú ďalšie osoby, povinnosťou štátov je dnes zasiahnuť v súlade so zásadou „povinnosti náležitej starostlivosti“. Táto povinnosť sa vzťahuje na zabránenie zločinu, ale aj na zásah v prípade spáchania takéhoto zneužívania. Túto zásadu zdôraznil Európsky súd pre ľudské práva vo veci Opuz proti Turecku, kde súd v odôvodnení uvádza, že násilie páchané na ženách považuje za formu diskriminácie v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach[8]. Relevantné sú aj ďalšie medzinárodné právne nástroje[9].

Európsky súdny dvor v ostatných rokoch jasne zdôraznil, že je možné klásť požiadavku, aby právne predpisy jednotlivých krajín skutočne chránili právo ľudí na samostatné rozhodovanie v sexuálnej oblasti. Súdny dvor zdôraznil, že všetky sexuálne skutky spáchané na jednotlivcovi bez jeho súhlasu musia byť predmetom právnych predpisov[10].

Aj Rada Európy začala mnoho dôležitých iniciatív v rámci ochrany žien pred násilím. V súčasnosti sa pracuje na novom dohovore o prevencii a boji proti násiliu páchanému na ženách a proti domácemu násiliu[11].

1.2      Právny základ

Rovnosť pohlaví je základnou zásadou EÚ. Dodržiavanie ľudských práv je ústrednou hodnotou Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv sa uvádza, že Európske spoločenstvo sa musí vyznačovať rovnosťou žien a mužov[12].

Lisabonskou zmluvou sa zaviedli možnosti EÚ zavádzať spoločné ustanovenia v oblasti trestného práva. Únia už predtým mala právomoc harmonizovať trestnoprávne predpisy členských štátov v oblasti, ktorá sa týka cieľa harmonizácie[13]. Európska únia má okrem toho právo zaviesť minimálne pravidlá, ako vymedzenie znakov skutkových podstát trestných činov a uplatniteľných sankcií v prípade vážneho trestného činu, ktorý je cezhraničný svojou povahou alebo účinkami. Táto právomoc platí aj v prípadoch, keď existuje osobitná potreba boja proti zločinu na spoločných základoch[14]. V texte návrhu sa uvádza konkrétne obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí.

V rámci policajnej spolupráce a inej justičnej spolupráce v trestnoprávnych otázkach, ktoré majú cezhraničný rozmer, majú Európsky parlament a Rada možnosť stanoviť minimálne spoločné normy. Takéto spoločné pravidlá sa môžu týkať aj práv obetí zločinu[15].

Rada Európskej únie prijala takzvaný Štokholmský program v oblasti politiky slobody, bezpečnosti a spravodlivosti[16]. Štokholmský program preto zaväzuje Komisiu a členské štáty, aby zavádzali trestnoprávne predpisy alebo iné podporné opatrenia nevyhnutné na ochranu obetí zločinu[17].

Tento rok bol predložený návrh smernice o európskom ochrannom príkaze[18]. Tento návrh je zameraný na ochranu jednotlivých osôb, ktorým hrozí vážne porušenie ich integrity od určitej osoby, aj keď sa v rámci Európy presťahujú. Bude to významný dokument v rámci ochrany žien, ktoré sú na úteku pred násilím a prenasledovaním.

2.   Rodové násilie

2.1 Čo je rodové násilie?

Násilie páchané na ženách je historicky a štrukturálne podmienené a ohrozuje ženy individuálne aj kolektívne[19]. OSN definuje rodové násilie ako „akýkoľvek čin rodovo podmieneného násilia, ktorý má, alebo pri ktorom existuje riziko, že bude mať za následok fyzickú, sexuálnu alebo psychickú ujmu či utrpenie ženy, vrátane vyhrážok vykonať takéto činy, prinútenie alebo svojvoľné zbavenie slobody, bez ohľadu na to, či sa tak stane vo verejnom alebo súkromnom živote“[20]. Problémová oblasť, ktorú predstavuje rodové násilie, sa netýka iba násilia v trestnoprávnom význame. Ide skôr o množstvo rôznych druhov trestných činov namierených proti ženám len preto, že sú ženy[21]. Ide o určitý druh zneužívania, ktoré prispieva k potláčaniu žien ako jednotlivcov a ako skupiny. Násilie, ktoré ohrozuje ženy, sa vyznačuje tým, že je obvykle aj sexuálne podmienené.

Rodové násilie sa týka porušovania práv vo forme domáceho násilia, sexuálneho zneužívania, obchodovania s ľuďmi, nútených sobášov a zmrzačovania ženských pohlavných orgánov ale aj ďalších foriem porušenia integrity, ktoré osobitne ohrozujú ženy a mladé dievčatá. Aj iné porušenie práv a slobôd žien môže mať závažné následky pre telesné a duševné zdravie jednotlivých žien. Osobitne sa to týka porušenia práva žien na reprodukciu[22]. Ústredný význam má predpoklad, aby sa každé opatrenie v tejto oblasti vykonávalo v kontexte pochopenia celkových vzťahov.

2.2 Rodové násilie ako spoločenský problém

Rodové násilie vedie k vážnym ujmám na telesnom a duševnom zdraví človeka. Pre spoločnosť z toho vyplývajú veľké náklady v podobe sociálnych problémov a náklady na súdnictvo a zdravotnú starostlivosť. Podľa výpočtov je možné náklady spoločnosti v dôsledku rodového násilia v podobe výdavkov na zdravotnú starostlivosť, súdnictvo a sociálne služby odhadnúť vo všetkých členských štátoch EÚ celkovo na 2 milióny EUR za hodinu[23]. Rodové násilie okrem toho predstavuje vážny problém demokracie. Už len tým, že sú ženy vystavené násiliu, obmedzuje sa ich možnosti podieľať sa na spoločenskom a pracovnom živote. Násilie ubližuje jednotlivým ženám, ale ubližuje aj ich rodinám. Rodinný život stráca svoju funkciu poskytovať ľuďom pocit bezpečnosti. Deti, ktoré doma zažívajú násilie, sa stávajú nepriamymi obeťami násilia. Podľa správy Eurobarometra 344 sa až 87 % opýtaných vyjadrilo, že Európska únia by sa mala angažovať v boji proti domácemu násiliu.

3.   Potreba právnej ochrany

3.1 Domáce násilie

Podstatný význam má predpoklad, aby sa integrite žien venovala komplexná a dôsledná právna ochrana. Násilie, ku ktorému dochádza v domácnostiach, nie je súkromnou záležitosťou a nesmie sa vnímať ako niečo, čo si môžu partneri vyriešiť medzi sebou.

Stíhanie domáceho násilia by sa malo stať prioritou orgánov činných v trestnom konaní.

Najdôležitejšie je, aby sa v rámci právnych predpisov na úrovni EÚ venovala osobitná pozornosť vystaveniu žien a detí domácemu násiliu. V dôsledku takéhoto násilia sú ženy často kontrolované a izolované. Opakované vyhrážanie a prenasledovanie ničí ich sebadôveru a môžu sa začať pokladať za bezcenné. Pre ženy vystavené domácemu násiliu je ťažké, aby samy nahlásili tento trestný čin príslušným orgánom. Môžu mať problém už aj s tým, aby sa niekomu zdôverili s tým, že potrebujú pomoc. Často sú vystavené silnému tlaku páchateľa, príbuzných a iných ľudí, aby stiahli udanie. Môžu mať silné citové väzby na osobu, ktorá ich vystavuje násiliu a preto sa stávajú veľmi zraniteľnými a ľahko podliehajú deštruktívnej manipulácii. Nie je neobvyklé, že sa ženy vystavené násiliu dostávajú do ekonomických ťažkostí, strácajú právo vychovávať vlastné deti, alebo sa z nich stávajú bezdomovkyne.

3.2      Osobitne ohrozené skupiny

Vystavenie domácemu násiliu je ešte zložitejšie v prípade určitých osobitne ohrozených skupín. Môže ísť o ženy iného etnického pôvodu, alebo ženy, ktoré nemajú ani doklady. V prípade starších ľudí a skupín telesne alebo duševne postihnutých je problém sebaobrany a ochrany vlastných záujmov oveľa zložitejší. Ťažkosti spojené s vymanením sa z deštruktívnych životných situácií sú pre tieto skupiny ešte reálnejšie. Ide o osoby s osobitnými potrebami, ktoré bývajú v ústavoch.

Ľudia s homosexuálnou, bisexuálnou alebo transsexuálnou orientáciou môžu bojovať s inými formami sociálnej stigmatizácie, ktoré ich môžu prinútiť, aby násilie nenahlásili príslušným orgánom.

Ďalšie skupiny, ktoré môžu mať vážne problémy s ochranou vlastnej integrity, sú závislé ženy a ženy bezdomovkyne.

3.3      Sexuálne zneužívanie

V európskej právnej tradícii vládne základná zásada, že všetci ľudia majú právo uplatňovať slobodu konania. Preto je racionálnou požiadavkou, aby pri každej forme sexuálneho aktu existoval súhlas zúčastnených. Táto dôležitá právna zásada musí platiť bez ohľadu na to, v akom vzťahu sa aktuálni partneri nachádzajú. Manželstvo ani iné podobné rodinné vzťahy nesmú predstavovať voľnú oblasť, v ktorej sú telá žien a detí sexuálne voľne k dispozícii. Rovnako aj pracovisko musí byť prostredím, v ktorom sa ženy môžu cítiť v bezpečí pred tým, aby boli vystavené porušeniu integrity a neprípustnému tlaku.

Sexuálne motivované násilie ubližuje jednotlivým ženám veľmi deštruktívnym spôsobom. Môže sa chápať ako súčasť mocenskej štruktúry, v ktorej sa ženám odopiera právo na sexuálnu integritu a osobnú slobodu rozhodovania. Skúsenosti jednotlivých žien s porušovaním týchto práv sú ovplyvnené skutočnosťou, že k takýmto skutkom dochádza v spoločnosti, v ktorej má rodová príslušnosť veľký význam. Sexuálne obťažovanie má preto pre poškodeného vždy úplne osobitný význam[24]. Ide o násilie, ktoré je pre poškodeného ponižujúce.

Komisia navrhla smernicu týkajúcu sa sexuálneho zneužívania detí založenú na nových ustanoveniach Lisabonskej zmluvy[25].

3.4      Mrzačenie ženských pohlavných orgánov a nútené sobáše

Ženy sú vystavené aj rodovému zneužívaniu prostredníctvom iných druhov porušovania osobných slobôd. Významná oblasť, v ktorej si telesná a duševná integrita žien vyžaduje silnú právnu ochranu, sa týka mrzačenia ženských pohlavných orgánov. Činy, ktoré vedú k vážnej ujme na zdraví žien, sa nesmú obhajovať na základe kultúry. Kriminalizácia mrzačenia ženských pohlavných orgánov predstavuje dôležité opatrenie v rámci ochrany mladých ľudí[26]. Mrzačenie ženských pohlavných orgánov predstavuje formu veľmi vážneho násilia páchaného na tele, na ktoré osobitne upozornil Európsky parlament[27]. Takéto zásahy majú povahu, ktorá sa vymyká právu na sebaurčenie jednotlivcov na základe súhlasu. V prípade ženy, ktorá žije v sociálnom prostredí, kde sa na ňu vyvíja silný kultúrny tlak, ani neexistuje reálna možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas. Preto je nesmierne dôležité chrániť pred mrzačením pohlavných orgánov všetky ženy.

Nútený sobáš je ďalšia forma rodového násilia, ktorá predstavuje vážne porušenie práva jednotlivca na slobodu a sebaurčenie. Je dôležité, aby boli mladé ženy chránené pred takýmito nútenými vzťahmi[28]. V tejto súvislosti sa často hovorí o takzvanom násilí v mene cti.

3.5      Obchodovanie s ľuďmi a prostitúcia

Obchodovanie s ľuďmi, najmä na sexuálne účely, je v Európe veľkým problémom. Obchodovanie s ľuďmi je násilná a ponižujúca činnosť, pri ktorej sa ľudia donútení k prostitúcii nemilosrdne využívajú. Často sú ohrození veľmi mladí ľudia, ktorým sa takto zničí život. Táto činnosť profituje z priepastí v Európe vyplývajúcich z ekonomických rozdielov a sociálnych problémov. Obchodovanie s ľuďmi je forma cezhraničnej kriminality, ktorú už EÚ označila za prioritnú oblasť. Návrh smernice, ktorý predložila Komisia, sa v súčasnosti prerokúva v Európskom parlamente a Rade[29].

4.   Trestnoprávne predpisy a ďalšie opatrenia

4.1 Trestné stíhanie

Existujú vážne dôvody požadovať, aby všetky formy rodového násilia boli predmetom trestného stíhania. Treba chrániť záujmy obetí trestného činu tak, že orgány činné v trestnom konaní, či už polícia alebo prokurátor, prijmú konečné rozhodnutie o tom, či podozrenie z trestného činu povedie k stíhaniu. Rovnako ako v prípade domáceho násilia aj v tomto prípade sa na jednotlivé ženy často vyvíja obrovský tlak, aby stiahli trestné oznámenie. Tieto porušenia práv však majú taký charakter, že je v záujme celej spoločnosti, aby boli páchatelia trestne stíhaní.

4.2 Právny zástupca

Na súdnom konaní zastupuje záujmy žalobcu prokurátor. Obete trestného činu však často potrebujú aj vlastného právneho zástupcu[30]. Aj keď sa obetiam trestných činov poskytne prístup k právnemu zástupcovi, ich záujmy sa môžu presadzovať aj účinnejším spôsobom[31]. Obete trestných činov by preto mali dostať právnu pomoc v podobe osobného právneho zástupcu, a to aj v prípade, že sú len svedkami. Súdny proces sa rieši ľahšie, ak sa vytvorí pre jednotlivé ženy bezpečnejšia situácia v súvislosti s konaním a podobne. Je to zároveň veľmi účinný spôsob, ktorým je možné zaručiť, že sa obetiam nebudú klásť neprístojné otázky a že ich rozprávanie o tom, čo zažili, sa v rámci súdneho konania dostatočne vysvetlí. Rovnako ako má obžalovaný prístup k obhajcovi, aj obete trestných činov potrebujú niekoho, kto ich bude zastupovať[32]. Takéto zastupovanie môže jednoducho zahŕňať pomoc pri odpovediach na relevantné otázky a informácie o priebehu súdneho procesu.

4.3 Lepšia informovanosť orgánov

Nestačí len zaviesť alebo zlepšiť trestnoprávne predpisy na ochranu žien, ale treba zabezpečiť aj väčšiu účinnosť stíhania[33]. Spoločnosť musí odhaľovať tento druh násilia včas tak, že sociálne úrady a ďalšie podobné inštitúcie budú pracovať aktívne a preventívne. Mnoho nahlásených násilných trestných činov spáchaných na ženách vyšetrujúce orgány zamietnu už v ranom štádiu. Znalosti o mechanizmoch rodového násilia sa musia zlepšiť v oblasti súdnictva, zdravotníctva, polície aj sociálnych služieb.

Aj súdy sa musia informovať o tom, čo znamená sexuálny trestný čin pre jednotlivé ženy a akým spôsobom je možné zabrániť vzniku ďalšej ujmy pre obeť v súvislosti so súdnym procesom. Ak obete trestných činov dostanú pomoc, ktorú počas procesu potrebujú, uľahčí sa aj práca súdov.

4.4 Efektívne vyšetrovanie trestných činov

Ústredná oblasť úsilia v rámci Štokholmského programu je ďalšie vzdelávanie policajných orgánov v Európe. Polícia je prvý orgán činný v trestnom konaní, s ktorým prichádzajú ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, do styku. Môže sa vypracovať príručka, podľa ktorej môžu policajné orgány viesť vyšetrovanie a ktorá bude obsahovať otázky relevantné pre vyšetrenie problému opakovaného násilia. Pri podozrení na domáce násilie sa musí vyšetriť aj otázka, či sa zneužívanie nevyskytlo už skôr.

Pri podozrení zo sexuálneho zneužívania je dôležité, aby obeť trestného činu vyšetril zdravotnícky personál, ktorý dokáže zaistiť stopy a dôkazy, ktoré sa môžu vyžadovať v súdnom procese. Skúsenosti s vypracovaním a používaním rôznych príručiek pre zaisťovanie stôp boli dobré[34]. Pomocou samostatných pokynov sa môže zaistenie stôp vykonať dôsledne. Takto môže policajné vyšetrovanie aj súdny proces predstavovať väčšiu právnu istotu pre páchateľa aj pre obeť trestného činu[35]. Vďaka dobre vypracovanému formuláru postupu vyšetrovania a výsluchu obete je možné obete trestných činov ochrániť pred zbytočnou záťažou.

4.5 Azylové domy pre obete trestných činov

Práca ideálnych azylových domov pre týrané ženy na pomoc ženám vystaveným násiliu sa ukázala ako veľmi efektívna, pokiaľ ide o podporu pre ženy vystavené násiliu, ale táto činnosť nie je dostatočná a zodpovednosť nemožno preniesť výlučne na dobrovoľníkov. Členské štáty musia prevziať iniciatívu v súvislosti s výstavbou azylových domov na takej úrovni, aby boli splnené najzákladnejšie potreby. Smerodajným údajom môže byť zriadenie najmenej jedného azylového domu pre obete trestných činov na 10 000 obyvateľov. Pokiaľ ide o zriaďovanie takýchto azylových domov pre obete trestných činov, najdôležitejšie je, aby v nich pracovali zamestnanci so znalosťami a skúsenosťami v oblasti násilia páchaného na ženách[36]. Táto forma pomoci zameraná na obete trestných činov by mohla dokonca ponúkať chránené bývanie spolu s právnou a psychologickou pomocou. Zamestnanci azylových domov môžu tiež poskytovať podporu počas policajného výsluchu a súdneho procesu[37].

4.6 Tiesňová linka

Konkrétne opatrenie, ktoré je možné vykonať, je zriadenie tiesňovej linky pre rodové násilie v členských štátoch. Na toto číslo môžu ženy vystavené násiliu zavolať a požiadať o okamžitú pomoc. Pracovníci tiesňovej služby musia mať osobitné vzdelanie, aby mohli odhaliť a podporiť obeť rodového násilia. Musia mať jasné pracovné pokyny, z ktorých musí vyplývať, aké otázky treba klásť v prípade podozrenia z rodového násilia. Členské štáty by mali najmä na internete poskytovať ľahko dostupné informácie o podpore a pomoci pre ženy vystavené násiliu zo strany spoločnosti, mimovládnych organizácií atď.

4.7Úsilie zamerané na mládež

Mladí ľudia často žijú spoločenským životom, v rámci ktorého sa často pohybujú mimo svojho domova, vo väčších skupinách a v situáciách, pri ktorých sa vyskytuje alkohol. Tento druh faktorov vedie k tomu, že mladí ľudia páchajú násilie a sú násiliu aj vystavení. Týka sa to najmä mladých žien, pri ktorých môže byť riziko vystavenia sexuálnemu násiliu značné. Dôležité je vychovávať školopovinné deti a mládež tak, aby pochopili závažnosť sexuálne motivovaného násilia. Je dôležité, aby sa mladí ľudia už v ranom veku naučili rešpektovať integritu jednotlivcov a aby si všímali deštruktívne a ponižujúce správanie, najmä také, ktoré je namierené proti mladým dievčatám. Cielené úsilie zamerané na mladé dievčatá môže preto zahŕňať ponuku kurzov sebaobrany s cieľom vyučovať rôzne techniky na obranu pred násilím. Rovnako však ide aj o posilnenie sebadôvery tým, že mladé dievčatá získajú znalosti a odvahu brániť si vlastnú integritu[38]. Potrebné je osobitné informačné úsilie na to, aby zabránilo situáciám, v ktorých sa mladí ľudia stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo trestných činov zo cti.

4.8 Páchatelia

Rodové násilie je vždy v prvom rade trestnoprávnou otázkou. Preto musí spoločnosť reagovať trestom, ktorý je primeraný závažnosti trestného činu. V rámci stanovenia priorít v súvislosti so zdrojmi spoločnosti je dôležité mať jasnú perspektívu obetí, pretože práve táto skupina v súčasnosti potrebuje osobitné ochranné úsilie. Nebráni to však tomu, aby sa vyvíjalo aj úsilie zamerané na jednotlivých páchateľov napríklad prostredníctvom terapie pomocou rozhovorov a iných metód s cieľom potlačiť násilné správanie. Takéto formy alternatívneho zaobchádzania s mužmi, ktorí spáchali závažné trestné činy proti ženám, však nikdy nesmú nahradiť tresty vyplývajúce z trestnoprávnych rozsudkov. Terapia pomocou rozhovorov a iné podobné terapie môžu byť iba doplnkom k iným formám trestu, napríklad väzeniu.

Násilie je vo veľkej miere dôsledkom nerovnoprávneho mocenského vzťahu medzi mužmi a ženami a vyjadruje vzťah nadradenosti a podriadenosti medzi páchateľom a obeťou. Terapia pomocou rozhovorov, na ktorej sa zúčastňuje obeť aj páchateľ, sa preto v prípade takýchto trestných činov musí považovať za vylúčenú, pretože trestný čin je takej povahy, že títo aktéri nikdy nemôžu byť rovnocennými a rovnoprávnymi partnermi.

Posúdenie rizík, najmä v súvislosti s domácim násilím, keď obeť sama neohlásila trestný čin, by mal vykonať policajný orgán a nie sociálne úrady. Každé takéto posúdenie rizík by sa malo zamerať na to, do akej miery je páchateľ nebezpečný a nie na to, aká zraniteľná je obeť. Rozhodujúcim faktorom, ktorý treba posúdiť, je náchylnosť páchateľa spáchať trestný čin.

5. Znalosti a informácie

5.1 Štatistika

Európsky parlament už dávnejšie zdôraznil potrebu registrovať rozsah trestnej činnosti, napríklad vrážd, ktoré sú dôsledkom domáceho násilia. Pomocou systematického zberu údajov bude možné rozhodnúť, aké kriminálnopolitické opatrenia by sa mali určiť ako prioritné, aby bolo možné predchádzať rodovému násiliu a v konečnom dôsledku ho odstrániť. Oficiálne štatistiky, ktoré vypracovali členské štáty, obsahujú nedostatky. V súčasnosti sa vyžaduje, aby sa vykonával spoločný zber relevantných a porovnateľných údajov z jednotlivých členských štátov. Veľký podiel na tejto práci má nový Európsky inštitút pre rodovú rovnosť EIGE.

Španielsko zaviedlo systém zberu informácií zo súdnictva v súvislosti so súdnymi vyšetrovaniami a súdnymi procesmi[39]. Relevantné údaje o aktuálnych trestných činoch a účastníkoch sa zaznamenávajú. Môžu zahŕňať pohlavie účastníkov, národnosť, miesto činu, použitie zbrane atď. Relevantnou informáciou môže byť aj skutočnosť, že účastníci boli už predtým v kontakte s úradmi.

5.2 Výskum

Potrebujeme viac poznatkov o rozsahu rodového násilia v Európe. Preto je veľmi dôležité, aby sa podporil výskum násilia. V tejto súvislosti je veľmi nápomocný najmä takzvaný projekt Daphne.

6. Záver

Spravodajkyňa sa nazdáva, že musíme prerušiť mlčanie o takomto závažnom porušovaní práv. Vďaka väčšiemu množstvu poznatkov o rodovom násilí sa môže zvýšiť aj informovanosť verejnosti o tomto probléme. Členské štáty by mali pripraviť národné akčné plány proti rodovému násiliu.

  • [1]  Najmenej 20 % európskych žien zažilo domáce násilie, ktoré je jednou z najbežnejších príčin úmrtia žien.
  • [2]  P7_TA (2009) 0098 Odstránenie násilia páchaného na ženách.
  • [3]  KOM(2010) Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, 4.
  • [4]  Štvrtá svetová konferencia OSN o ženách, Peking 1995.
  • [5]  Päťročné preskúmanie vykonávania Pekinskej deklarácie a akčnej platformy, 2000. Desaťročné preskúmanie 2005, pätnásťročné preskúmanie 2010; rezolúcia OSN 63/155 o zintenzívnení úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám, správa generálneho tajomníka.
  • [6]  Rezolúcia OSN ECOSOC 2009/15.
  • [7]  CEDAW čl. 16.
  • [8]  Vec Opuz/Turecko (2009).
  • [9]  Dohovor OSN proti mučeniu, ods. 1, a Dohovor OSN o obetiach trestných činov, najmä príloha s. 1, v ktorej sa definuje pojem „obeť“.
  • [10]  M.C./Bulharsko (č. 39272/98).
  • [11]  Rada Európy, dokument 12013 (2009); CAHVIO (2010) 17, tretí návrh dohovoru o prevencii a boji proti násiliu páchanému na ženách a proti domácemu násiliu.
  • [12]  Zmluva o EÚ, článok 2; Charta základných práv Európskej únie, článok 23 o rovnosti mužov a žien.
  • [13]  Zmluva o fungovaní Európskej únie, článok 83, ods. 2; Európsky súdny dvor (2005) vec C-176/03, Komisia/Rada, Zb. s. I – 7879.
  • [14]  Zmluva o fungovaní Európskej únie, článok 83 ods. 1.
  • [15]  Zmluva o fungovaní Európskej únie, článok 82 ods. 2 písm. c).
  • [16]  Štokholmský program 17024/09, prijatý Radou Európskej únie na zasadnutí 10. a 11. decembra 2009.
  • [17]  Štokholmský program 17024/09, prijatý Radou Európskej únie na zasadnutí 10. a 11. decembra 2009, bod 2.3, najmä podbod 2.3.4.
  • [18]  Európsky ochranný príkaz, 2010/C69/02.
  • [19]  OSN, Peking (1995) Akčná platforma, bod 118: „násilie páchané na ženách je prejavom historicky nerovných mocenských vzťahov mužov a žien, ktoré viedli k dominancii mužov nad ženami a k diskriminácii žien zo strany mužov, a tiež k bráneniu ženám v ich voľnom napredovaní.“.
  • [20]  OSN, Peking (1995) Akčná platforma, bod 113.
  • [21]  Všeobecné odporúčanie výboru CEDAW, č. 19.
  • [22]  P7_TA-PROV(2010)0037 Peking + 15 – akčná platforma OSN v oblasti rodovej rovnosti, s. 9-10.
  • [23]  Psytel (2006) Projekt Daphne o nákladoch spojených s domácim násilím v Európe.
  • [24]  K. Berglund ‘Gender and harm’, Scandinavian Studies in Law, s.12 – 27
  • [25]  KOM(2010)0094 Návrh smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2004/68/SVV.
  • [26]  Dohovor OSN o právach dieťaťa, článok 24 ods. 3.
  • [27]  P6_TA (2009) 0161 o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, ktoré sa praktizuje v EÚ; ‘Harmful traditional practices’, brožúrky v rámci projektu Daphne 2008.
  • [28]  CEDAW, článok 17.2.
  • [29]  KOM(2010)95 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2002/629/SVV.
  • [30]  Podľa rámcového rozhodnutia Rady 2001/220/SVV majú členské štáty povinnosť poskytnúť obetiam trestných činov poradenstvo, článok 6 a článok 4 písm. f) bod iii). Podľa správy Komisie SEK (2009)476 je poskytovanie tohto poradenstva členskými štátmi nedostatočné.
  • [31]  Podľa rámcového rozhodnutia Rady 2001/220/SVV musia mať obete trestných činov nárok na právneho zástupcu, keď môžu vystupovať ako účastníci konania, článok 6 a článok 4 písm. f) bod ii). Podľa správy Komisie SEK (2009)476 v súčasnosti už väčšina členských štátov splnila toto ustanovenie.
  • [32]  Uznesenie Európskej rady 2009/C, 295/01, opatrenie C.
  • [33]  Štokholmský program 17024/09, prijatý Radou Európskej únie na zasadnutí 10. a 11. decembra 2009; rámcové rozhodnutie Rady o postavení obete trestného činu v trestnoprávnom konaní, 2001/220/SVV, články 6, 8, 10 a 11.
  • [34]  Príkladom je príručka pre odber vzoriek a zaisťovanie dôkazov pri sexuálnych trestných činoch, ktoré vypracovalo Národné stredisko pre slobodu žien na Uppsalskej univerzite vo Švédsku.
  • [35]  Aj opatrenia na zvýšenie právnej istoty podozrivých a obžalovaných sa zdôrazňujú v Štokholmskom programe, 17024/09, prijatom Radou Európskej únie na zasadnutí 10. a 11. decembra 2009.
  • [36]  Rámcové rozhodnutie Rady o postavení obetí trestných činov v trestnoprávnom konaní 2001/220/SVV, článok 13.
  • [37]  Rámcové rozhodnutie Rady o postavení obetí trestných činov v trestnoprávnom konaní 2001/220/SVV, článok 13 ods. 2 písm. c).
  • [38]  „Achievements Against the Grain: Self-defence training for Women and Girls in Europe“, správa v rámci projektu Daphne.
  • [39]  www.observatorioviolencia.org

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.3.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Andrea Češková, Marije Cornelissen, Silvia Costa, Tadeusz Cymański, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Zita Gurmai, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Constance Le Grip, Astrid Lulling, Barbara Matera, Elisabeth Morin-Chartier, Siiri Oviir, Antonyia Parvanova, Raül Romeva i Rueda, Nicole Sinclaire, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Eva-Britt Svensson, Britta Thomsen, Marina Yannakoudakis, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vilija Blinkevičiūtė, Jill Evans, Norica Nicolai, Joanna Senyszyn