SPRÁVA o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2009

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (1.3.2011)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

22.3.2011 - (2010/2248(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: George Sabin Cutaş

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

Postup : 2010/2248(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0073/2011

Predkladané texty :

A7-0073/2011

Rozpravy :

PV 07/04/2011 - 3
CRE 07/04/2011 - 3

Hlasovanie :

PV 07/04/2011 - 6.11
PV 07/04/2011 - 6.12
CRE 07/04/2011 - 6.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0156

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2009

(2010/2248(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na výročnú správu skupiny EIB za rok 2009 (správu o činnosti a podnikovej zodpovednosti, finančnú správu a štatistickú správu),

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2008[1],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2009 o výročných správach Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj za rok 2007[2],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020[3],

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0073/2011),

Nový štatút EIB

1. víta zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva a ktoré umožňujú väčšiu flexibilitu vo financovaní EIB, napríklad: majetkové účasti ako doplnok k obvyklým činnostiam banky; možnosť zriaďovať dcérske spoločnosti a ďalšie subjekty, regulovať tzv. osobitné činnosti a poskytovať širšie služby technickej pomoci; a posilnenie výboru audítorov;

2. pripomína zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva a ktoré vyjasňujú ciele EIB v oblasti financovania v tretích krajinách, pričom tieto ciele musia podporovať zastrešujúce zásady, ktorými sa EÚ riadi vo svojich vzťahoch s okolitým svetom, ako je uvedené v článku 3 ods. 5 ZEÚ a v rámci záruky musia podporovať ciele vonkajšej činnosti EÚ vymedzené v článku 21 ZEÚ;

3. je si vedomý toho, že niektoré členské štáty požadujú, aby EIB prevzala vo svojich finančných operáciách väčšie riziko, ale upozorňuje na skutočnosť, že by to nemalo ohroziť rating AAA, ktorý má EIB a ktorý má zásadný význam, pokiaľ ide o zaručenie najlepších podmienok pri poskytovaní pôžičiek;

4. pripomína, že úlohou EIB je podporovať ciele politiky EÚ a že sa zodpovedá Dvoru audítorov, úradu OLAF a členským štátom EÚ, ako aj na dobrovoľnej báze Európskemu parlamentu;

5. odporúča však, aby sa zvážil návrh, že EIB by mala podliehať prudenciálnemu regulačnému dohľadu s cieľom dbať na kvalitu jej finančnej situácie, na presné meranie jej výsledkov a na dodržiavanie pravidiel osvedčených profesionálnych postupov;

6. navrhuje, aby uvedený regulačný dohľad:

i) vykonávala Európska centrálna banka na základe článku 127 ods. 6 ZFEÚ;

ii) alebo, ak to nie je možné, aby ho na základe dobrovoľného postupu EIB vykonával Európsky orgán pre bankovníctvo s účasťou alebo bez účasti jedného alebo viacerých národných regulačných orgánov alebo nezávislý audítor;

7. žiada Komisiu, aby Parlamentu do 30. novembra 2011 predložila právnu analýzu možností prudenciálneho dohľadu nad EIB;

8. navrhuje, aby sa Komisia v spolupráci s EIB (vzhľadom na kvalitu ľudských zdrojov EIB a jej skúsenosti v oblasti financovania dôležitých infraštruktúr) zúčastňovala na procese strategickej analýzy financovania investícií, pričom nevylúči žiadnu možnosť vrátane grantov, splatenia súm, ktoré členské štáty upísali ako základné imanie EIB, úpisov Európskej únie na kapitále EIB, pôžičiek, inovačných nástrojov, finančného inžinierstva prispôsobeného dlhodobým projektom, ktoré nie sú okamžite rentabilné, vypracovania systému záruk, vytvorenia investičných oddielov v rámci rozpočtu EÚ, finančných konzorcií vytvorených orgánmi na európskej, národnej a miestnej úrovni a verejno-súkromných partnerstiev;

9. napriek tomu však pripomína svoje varovania a znepokojenie nad skutočnosťou, že časť európskych rozpočtových prostriedkov a programov riadených EIB bola vyňatá z postupu udelenia absolutória, čo vytvára osobitné požiadavky na koordináciu medzi Komisiou a EIB a sťažuje získanie celkového prehľadu o dosiahnutých výsledkoch; stojí si za svojou žiadosťou, aby EIB predkladala úplné informácie o výsledkoch: stanovených a dosiahnutých cieľoch, dôvodoch prípadných odchýlok a výsledkoch hodnotení; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné informácie o postupoch koordinácie s EIB a ich účinnosti;

10. vyzýva Komisiu, aby získala od EIB vyhlásenie o činnostiach s výraznými multiplikačnými účinkami, za ktoré ručí európsky rozpočet;

11. zdôrazňuje, že záruky rozpočtu EÚ na konci roka 2009 dosiahli objem 19,2 mld. EUR pre úvery, ktoré poskytovala EIB; zdôrazňuje, že táto suma nie je pre rozpočet EÚ zanedbateľná, a očakáva podrobné vysvetlenie rizík; domnieva sa, že EIB by mala tiež vysvetliť spôsob využívania úrokov z úverov, ktoré plynú z tohto vysokého objemu záruk;

12. žiada o podrobné vysvetlenie administratívnych poplatkov, ktoré získala EIB z rozpočtu EÚ;

13. pripomína svoj návrh na to, aby sa Európska únia mohla stať členom EIB;

Financovanie prostredníctvom EIB v EÚ

Svetová finančná kríza a jej dôsledky pre EIB

14. víta zameranie banky na tri oblasti, v ktorých kríza postihla Európu najvýraznejšie, a to malé a stredné podniky, konvergenčné regióny a oblasť klímy;

15. uznáva rozhodujúcu úlohu EIB pri podpore MSP, najmä v čase finančnej krízy a hospodárskeho útlmu, a vyzýva ju, aby uľahčila prepojenie svojho systému globálnych pôžičiek s grantmi zo štrukturálnych fondov;

16. pripomína význam MSP pre európske hospodárstvo, a preto víta skutočnosť, že EIB zvýšila financovanie MSP v rokoch 2008 až 2010 na objem v celkovej výške 30,8 miliardy EUR, a uznáva, že táto suma presahuje ročný cieľ 7,5 miliardy EUR na toto obdobie; víta zriadenie európskeho nástroja mikrofinancovania Progress v marci 2010 s finančnými prostriedkami vo výške 200 miliónov EUR poskytnutými Komisiou a bankou; zdôrazňuje však ťažkosti, ktoré majú MSP, keď sa snažia získať úver, a preto vyzýva EIB, aby pokračovala v zvyšovaní transparentnosti pri poskytovaní pôžičiek prostredníctvom finančných sprostredkovateľov; preto žiada, aby sa stanovili jasné podmienky financovania pre finančných sprostredkovateľov a prísnejšie kritériá účinnosti pôžičiek; žiada, aby sa pre EIB stanovila povinnosť každoročne podávať správu o tom, aké pôžičky poskytuje MSP, a to vrátane vyhodnotenia ich prístupnosti a účinnosti a vyhodnotenia opatrení zameraných na dosiahnutie vyššej miery preniknutia pôžičiek k MSP;

17. odporúča, aby bola úloha EIB cielenejšia, selektívnejšia, účinnejšia a viac orientovaná na výsledky; domnieva sa, že v úsilí o zapojenie malých a stredných podnikov by mala predovšetkým vytvárať partnerstvá s transparentnými a zodpovednými finančnými sprostredkovateľmi prepojenými s miestnym hospodárstvom; domnieva sa, že pokiaľ ide o poskytovanie úverov MSP, EIB by mala aktívne uverejňovať informácie na svojej webovej stránke, najmä objem poskytnutých prostriedkov, počet doterajších prídelov a regióny a odvetvia priemyslu, ktorým boli prostriedky poskytnuté; domnieva sa, že by sa mali poskytovať aj informácie o podmienkach, ktoré by mali spĺňať finanční sprostredkovatelia;

18. víta skutočnosť, že sa dohodol prístup EIB k likvidite ECB prostredníctvom Luxemburskej centrálnej banky, aby sa zjednodušili programy pôžičiek EIB a riadenie likvidity;

19. konštatuje, že cieľ konvergencie v rámci politiky súdržnosti EÚ je pre EIB kľúčovým cieľom; zdôrazňuje pridanú hodnotu spoločných aktivít EIB a Európskej komisie v oblasti technickej pomoci (JASPERS), čo poskytuje dodatočnú podporu využívaniu štrukturálnych fondov a pákový efekt;

20. povzbudzuje EIB v tom, aby poskytovala regiónom, na ktoré sa vzťahuje cieľ konvergencie, technickú pomoc a spolufinancovanie, ktoré potrebujú, aby mohli využiť väčší podiel im dostupných prostriedkov, najmä na projekty v prioritných odvetviach, ako je sektor dopravnej infraštruktúry, a ďalšie projekty zamerané na zvyšovanie rastu a zamestnanosti a projekty, ktoré sú súčasťou stratégie Európa 2020, v súlade s vysokými normami v sociálnej oblasti a v oblasti transparentnosti a životného prostredia;

21. vyzýva EIB, aby uviedla svoje operácie do úplného súladu s cieľom EÚ v oblasti rýchleho prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a aby prijala plán na postupné ukončovanie pôžičiek na fosílne palivá vrátane poskytovania pôžičiek na uhoľné elektrárne a na zdvojnásobenie úsilia o zintenzívnenie odovzdávania technológií pre energiu z obnoviteľných zdrojov a energeticky účinných technológií;

22. vyjadruje obavu, že poskytovanie globálnych úverov a ich kontrola sú z hľadiska daňovej správy aj naďalej netransparentné, zastáva preto názor, že je nevyhnutné zaistiť, aby príjemcovia úverov nevyužívali možnosti poskytované daňovými rajmi alebo inú prax na vyhýbanie sa daňovej povinnosti;

23. žiada väčší súlad medzi činnosťami EIB a EIF, najmä s cieľom zamerať EIF väčšmi na ciele Európa 2020, a v tejto súvislosti žiada o optimalizáciu rozdelenia práce medzi jednotlivé subjekty a využívania ich súvah;

24. víta rozhodnutie skupiny EIB užšie spolupracovať s Komisiou v rámci politiky súdržnosti, pokiaľ ide o tri spoločné iniciatívy, JESSICA, JEREMIE a JASMINE, ktoré sú zamerané na zvýšenie efektívnosti a účinnosti politiky súdržnosti a na posilnenie funkcie pákového efektu v prípade štrukturálnych fondov; uznáva, že uvedená spolupráca sa ukázala ako užitočná a prínosná, a to najmä v kontexte hospodárskej krízy;

Financovanie prostredníctvom EIB po roku 2013

25. domnieva sa, že nastal čas výrazne zvýšiť objem dlhodobých strategických investícií v Európe s osobitným dôrazom na kľúčové oblasti európskych infraštruktúr a súdržnosti; v tejto súvislosti žiada:

viac transparentnosti v činnosti banky voči Európskemu parlamentu,

jasnú zodpovednosť EIB voči Európskemu parlamentu,

cielené využívanie finančných nástrojov;

26. nabáda EIB k tomu, aby vypracovala svoju operačnú stratégiu na obdobie po roku 2013 v súlade so stratégiou Európa 2020;

27. vyjadruje presvedčenie, že stratégia Európa 2020 obsahuje zaujímavý a pozitívny prístup k finančným nástrojom; v záujme zvýšenia ich efektívnosti žiada EIB a Komisiu, aby mali na zreteli tieto ciele: zjednodušenie postupov a maximalizáciu multiplikačných faktorov a katalytického účinku skupiny EIB s cieľom prilákať investorov z verejného a súkromného sektora;

28. vyzýva EIB, aby jej spoločné iniciatívy s Komisiou zohrávali naďalej v kontexte jej spolupráce s Komisiou významnú úlohu, a to najmä pokiaľ ide o politiku súdržnosti; uznáva úlohu týchto iniciatív ako katalyzátorov ďalšieho rozvoja, okrem iného so zreteľom na prípravu ďalšieho plánovacieho obdobia po roku 2013;

29. podnecuje EIB, aby vo svojich investičných projektoch stanovila poradie priorít a aby pomocou metód ako analýza nákladov a prínosov dosiahla čo najvyšší možný multiplikačný efekt v oblasti HDP;

30. podporuje kvalitné investičné subjekty, akým je EIB, predovšetkým pre jej odborné skúsenosti s využívaním inovačných nástrojov, ako je štruktúrovaný finančný nástroj, finančný nástroj s rozdelením rizika a nástroj európskej ekologickej dopravy;

31. podporuje preto spájanie grantov EÚ s pôžičkami EIB ako prostriedok na zvyšovanie pákového efektu dostupných zdrojov pod podmienkou, že nové finančné nástroje budú inteligentné, integrované a flexibilné;

32. domnieva sa, že rozsiahle skúsenosti pri vytváraní a využívaní finančných nástrojov počas súčasného plánovacieho obdobia by mali Komisii aj EIB umožniť rozšíriť súčasné zameranie a využívanie týchto nástrojov a inovovať ich prostredníctvom rozšírenia rozsahu ponúkaných produktov;

33. zastáva názor, že pre dlhopisy, ktoré emitovala EIB na účely vlastného financovania, ako aj pre budúce „dlhopisy na projekty“ sú potrebné jasné a samostatné ciele a právne rámce;

34. poukazuje na skutočnosť, že EIB sa financuje sama prostredníctvom úspešného vydávania spoločných dlhopisov, za ktoré ručia všetky členské štáty;

35. víta myšlienku „dlhopisov na projekty“ zameraných na posilnenie úverového ratingu dlhopisov emitovaných samotnými spoločnosťami v rámci stratégie Európa 2020, na financovanie európskej dopravnej a energetickej infraštruktúry a infraštruktúry pre informačné technológie a na ekologizáciu hospodárstva; vyjadruje presvedčenie, že takéto emisie dlhopisov na projekty by pozitívne vplývali na dostupnosť kapitálu pre udržateľné investície posilňujúce rast a zamestnanosť a dopĺňajúce vnútroštátne investície a investície z Kohézneho fondu; domnieva sa, že tento nástroj by mal zlepšiť úverový rating vybraných projektov a získať súkromné finančné prostriedky na doplnenie vnútroštátnych investícií a investícií z Kohézneho fondu;

36. žiada preto Komisiu a EIB, aby predložili konkrétne návrhy na vytvorenie „dlhopisov na projekty“; zdôrazňuje, že Parlament musí byť plne zapojený do vytvárania takýchto nástrojov, a žiada, aby sa uvažovalo o využití rozpočtu EÚ v ďalšom viacročnom finančnom rámci ako rizikového nárazníka prvej straty so stropom strát, pričom EIB by slúžila ako vedľajší poskytovateľ finančných prostriedkov;

37. vyjadruje presvedčenie, že dodatočná podpora prostredníctvom EIB je jednoznačne potrebná v týchto oblastiach: MSP, podniky so strednou kapitalizáciou, projekty v oblasti infraštruktúr a ďalšie kľúčové projekty na podporu rastu a zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020;

38. naliehavo žiada EIB, aby investovala do nákladnej dopravy v európskom železničnom sektore, ako aj do ďalších transeurópskych sietí nákladnej dopravy s dôrazom na prístavy v Stredozemnom, Čiernom a Baltskom mori s cieľom definitívne napojiť tieto prístavy na európske trhy;

39. naliehavo vyzýva EIB aby výraznejšie podporovala budovanie siete TEN-T s cieľom vytvoriť tak pákový efekt pre viac investícií z verejného aj súkromného sektora; domnieva sa, že aj v tomto prípade môžu dlhopisy na projekty predstavovať doplnkový investičný nástroj k rozpočtu určenému pre fond TEN-T; naliehavo vyzýva, aby sa budúce investície sústredili na cezhraničné časti siete TEN-T, aby sa tak optimalizovala vytvorená európska pridaná hodnota;

40. naliehavo vyzýva EIB, aby investovala do plynovodu Nabucco a ďalších dôležitých projektov TEN-E, ktoré umožnia pokryť budúci dopyt EÚ po energii, diverzifikovať štruktúru krajín dodávajúcich energiu do Európy, zlepšiť kombináciu politík EÚ a pomôcť pri plnení záväzkov Únie v oblasti životného prostredia;

Financovanie prostredníctvom EIB mimo EÚ

Úloha EIB v prístupových krajinách

41. zastáva názor, že EIB by v rámci svojej činnosti v prístupových krajinách mala zintenzívniť zameranie na opatrenia v oblasti energetickej účinnosti, energiu z obnoviteľných zdrojov a environmentálnu infraštruktúru, TEN a TEN-E a verejno-súkromné partnerstvá v súlade s vysokými sociálnymi a environmentálnymi štandardmi a štandardmi v oblasti transparentnosti a že by v rámci cieľov EÚ v oblasti klímy mala uprednostňovať trvalo udržateľné spôsoby dopravy, najmä železničnú dopravu;

42. zastáva názor, že EIB by mala prístupovým krajinám poskytovať technickú pomoc, ako sa ustanovuje v novom článku 18 štatútu banky;

Úloha EIB v oblasti rozvoja

43. víta zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva v článku 209 Zmluvy o ES (v spojení s článkom 208 Zmluvy o ES), v ktorom je stanovené, že EIB prispieva za podmienok stanovených vo svojom štatúte k uskutočňovaniu opatrení potrebných na plnenie cieľov politiky Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce;

44. pripomína, že stratégia a operácie financovania EIB by mali prispievať k všeobecným zásadám vonkajšej činnosti EÚ uvedeným v článku 21 ZEÚ, k dosiahnutiu cieľa rozvoja a upevňovania demokracie a právneho štátu, cieľa dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a k dodržiavaniu medzinárodných environmentálnych dohôd, ktorých zmluvnými stranami sú Európska únia alebo jej členské štáty; pripomína, že EIB musí vo všetkých relevantných štádiách projektov zabezpečovať súlad s ustanoveniami Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v oblasti životného prostredia;

45. víta závery riadiaceho výboru odborníkov (SCWP), že by sa malo uvažovať o vytvorení „platformy EÚ pre vonkajšiu spoluprácu a rozvoj“; naliehavo však žiada EIB a ostatné európske inštitúcie, aby sa dôkladne venovali vhodnosti tohto nového prístupu a jeho dlhodobým dôsledkom na účinnosť celkovej vonkajšej činnosti EÚ, aby sa zabránilo tomu, že celkové rozvojové politiky a ciele sa oslabia vytvorením nástrojov bez predbežného hodnotenia cieľov a priorít, ktorým budú slúžiť;

46. víta nové navrhované rozhodnutie, ktoré by posilnilo schopnosť EIB podporovať rozvojové ciele EÚ, nahradilo regionálne ciele horizontálnymi cieľmi na vysokej úrovni a vytvorilo operačné usmernenia pre každý región v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov; pripomína, že je potrebné jasne stanoviť priority vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, mestskej infraštruktúry, rozvoja miest a finančných inštitúcií s miestnymi vlastníkmi;

47. odporúča tieto kroky na posilnenie úlohy EIB v oblasti rozvoja:

(a) pridelenie väčšieho počtu zamestnancov špecialistov so skúsenosťami z oblasti rozvoja a rozvojových krajín a zvýšenie počtu pracovníkov pôsobiacich v tretích krajinách;

(b) zvýšenie podielu zapojenia miestnych subjektov do projektov,

(d) prideľovanie väčšieho počtu grantov;

(e) preskúmanie možnosti zoskupenia činností EIB v tretích krajinách v rámci jedného samostatného subjektu;

48. odporúča, aby sa EIB zameriavala na investície do projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v rozvojových krajinách s osobitným dôrazom na subsaharskú Afriku;

Spolupráce medzi EIB a medzinárodnými, regionálnymi a vnútroštátnymi finančnými inštitúciami

49. uznáva, že spolupráca medzi EIB a multilaterálnymi rozvojovými bankami (MDB), regionálnymi rozvojovými bankami (RDB), európskymi dvojstrannými agentúrami pre rozvoj a verejnými a súkromnými finančnými inštitúciami z rozvojových krajín by sa mala posilniť v záujme podpory politík EÚ;

50. vyjadruje presvedčenie, že intenzívnejšia spolupráca s regionálnymi a vnútroštátnymi finančnými inštitúciami za rovnakých podmienok a na základe reciprocity je potrebná na to, aby bolo možné zabezpečiť účinnejšie využívanie zdrojov a zameranie sa na špecifické miestne potreby;

51. nabáda na podpísanie memoranda o porozumení, o ktorom v súčasnosti rokuje EIB, EBRD a Komisia, s cieľom posilniť spoluprácu vo všetkých krajinách mimo EÚ, kde tieto inštitúcie pôsobia, aby rozhodovanie o pôžičkách bolo vo vzájomnom súlade a aby bolo v súlade s cieľmi politiky EÚ, napríklad so sociálnou súdržnosťou a ochranou životného prostredia;

Daňové raje

52. vyzýva EIB, aby stanovila jasné podmienky financovania finančných sprostredkovateľov a aby podala správu o pokroku v oblasti transparentnosti a zvyšovania zodpovednosti, najmä pokiaľ ide o poskytovanie úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov; domnieva sa, že EIB by mala aktualizovať a sprísniť svoju politiku v oblasti offshore finančných centier, pričom by mala prekročiť rámec súčasného systému rovnakých podmienok uplatňovaných v zoznamoch OECD a vziať do úvahy všetky jurisdikcie, ktoré by mohli umožňovať vyhýbanie sa plateniu daní alebo daňové úniky;

53. zastáva názor, že nestačí spoliehať sa iba na zoznam daňových rajov, ktorý vypracovala OECD, a že by sa mali využiť všetky medzinárodne uznané zoznamy, pokým EÚ nezostaví vlastný zoznam; domnieva sa však, že EIB by mala vykonávať vlastné nezávislé hodnotenie a monitorovanie príslušných nespolupracujúcich jurisdikcií a mala by pravidelne zverejňovať jeho výsledky, čím by sa mohli dopĺňať analýzy z medzinárodných referenčných zoznamov a referenčných zoznamov EÚ;

54. zastáva názor, že EIB sa nesmie podieľať na žiadnych operáciách uskutočňovaných prostredníctvom nespolupracujúcich jurisdikcií, ktoré za také označuje OECD, Finančná akčná skupina (FATF) a ďalšie relevantné medzinárodné organizácie, ako aj jej vlastné nezávislé hodnotenie a monitorovanie;

55. zastáva názor, že EIB by mala veľmi prísne uplatňovať svoju aktualizovanú a zverejnenú politiku týkajúcu sa nespolupracujúcich jurisdikcií a daňových rajov, aby zabezpečila, že jej finančné operácie neprispievajú k žiadnej forme daňových podvodov alebo prania špinavých peňazí;

56. žiada EIB, aby do svojej výročnej správy pre EP zaradila podrobnosti o vykonávaní svojej politiky v oblasti daňových rajov, a to predovšetkým tým, že podá správu o počte žiadostí zamietnutých pre nesplnenie podmienok a o počte vyžadovaných a uskutočnených presunov podnikov v záujme splnenia podmienok;

57. vyzýva EIB, aby ešte viac zlepšila iniciatívne a včasné zverejňovanie informácií o projektoch vrátane vlastného hodnotenia vplyvov projektu v oblasti životného prostredia, ľudských práv, rozvoja a v sociálnej oblasti, monitorovacích správ a správ o následnom hodnotení;

58. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke, skupine Svetovej banky, všetkým regionálnym rozvojovým bankám a vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Prijaté texty, P7_TA(2010)0156.
[2] Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 147.
[3] Prijaté texty, P7_TA(2010)0223.

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2009
(2010/2248(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean-Pierre Audy

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. domnieva sa, že nastal čas výrazne zvýšiť objem dlhodobých strategických investícií v Európe s osobitným dôrazom na kľúčové oblasti európskych infraštruktúr a súdržnosti; v tejto súvislosti žiada:

– viac transparentnosti v činnosti banky voči Európskemu parlamentu,

– jasnú zodpovednosť EIB voči Európskemu parlamentu,

– cielené využívanie finančných nástrojov;

2. podporuje kvalitné investičné subjekty ako EIB, predovšetkým pre jej odborné skúsenosti s využívaním inovačných nástrojov, ako je štruktúrovaný finančný nástroj, finančný nástroj s rozdelením rizika a nástroj európskej ekologickej dopravy;

3. považuje za absolútne nevyhnutné, aby si EIB udržala svoje ratingové hodnotenie AAA;

4. opätovne žiada, aby EIB podliehala prudenciálnemu regulačnému dohľadu v záujme sledovania kvality jej finančnej situácie, zaručenia presného merania jej výsledkov a dodržiavania pravidiel osvedčených profesijných postupov;

5. navrhuje, aby uvedený regulačný dohľad:

i) vykonávala Európska centrálna banka na základe článku 127

ods. 6 ZFEÚ,

6. žiada Komisiu, aby Parlamentu do 30. novembra 2011 predložila právnu analýzu možností prudenciálneho dohľadu nad EIB;

7. navrhuje, aby Komisia v spolupráci s EIB vzhľadom na kvalitu jej ľudských zdrojov a skúsenosti EIB s financovaním veľkých infraštruktúr plnila úlohu strategického plánovania v oblasti financovania investícií a nevylúčila pritom žiadnu hypotézu: granty, splatenie súm, ktoré členské štáty upísali ako základné imanie EIB, úpisy Európskej únie na kapitále EIB, pôžičky, inovačné nástroje, finančné inžinierstvo prispôsobené dlhodobým projektom, ktoré nie sú okamžite rentabilné, vypracovanie systémov záruk, vytvorenie investičných oddielov v rámci rozpočtu Únie, finančné konzorciá vytvorené orgánmi na európskej, národnej a miestnej úrovni, verejno-súkromné partnerstvá atď.;

8. napriek tomu však pripomína svoje varovania a znepokojenie nad skutočnosťou, že časť európskych rozpočtových prostriedkov a programov riadených EIB bola vyňatá z postupu udelenia absolutória, čo vytvára osobitné požiadavky na koordináciu medzi Komisiou a EIB a sťažuje získanie celkového prehľadu o dosiahnutých výsledkoch; trvá na tom, aby mu EIB predkladala súhrnné informácie o svojich výsledkoch v súvislosti so stanovenými a dosiahnutými cieľmi, dôvodmi prípadných odchýlok a závermi vykonaných hodnotení; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné informácie o postupoch koordinácie s EIB a ich účinnosti;

9. vyzýva Komisiu, aby získala od EIB vyhlásenie o činnostiach s výraznými multiplikačnými účinkami, za ktoré ručí európsky rozpočet;

10. zdôrazňuje, že záruky rozpočtu EÚ na konci roka 2009 dosiahli objem 19,2 mld. EUR pre úvery, ktoré poskytovala EIB; zdôrazňuje, že táto suma nie je pre rozpočet EÚ zanedbateľná, a očakáva podrobné vysvetlenie rizík; domnieva sa, že EIB by mala tiež vysvetliť spôsob využívania úrokov z úverov, ktoré plynú z tohto vysokého objemu záruk;

11. žiada o podrobné vysvetlenie administratívnych poplatkov, ktoré získala EIB z rozpočtu EÚ;

12. víta zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva v článku 209 Zmluvy o ES (v spojení s článkom 208 Zmluvy o ES), v ktorom je stanovené, že EIB prispieva za podmienok stanovených vo svojom štatúte k uskutočňovaniu opatrení potrebných na plnenie cieľov politiky Spoločenstva v oblasti rozvojovej spolupráce;

13. pripomína, že stratégia a operácie financovania EIB by mali prispievať k všeobecným zásadám vonkajšej činnosti EÚ uvedeným v článku 21 ZEÚ, k dosiahnutiu cieľa rozvoja a upevňovania demokracie a právneho štátu, cieľa dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a k dodržiavaniu medzinárodných environmentálnych dohôd, ktorých zmluvnými stranami sú Európske spoločenstvo alebo jeho členské štáty; pripomína, že EIB by mala vo všetkých relevantných štádiách projektov zabezpečovať súlad s ustanoveniami Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v oblasti životného prostredia;

14. odporúča, aby bola úloha EIB cielenejšia, selektívnejšia, účinnejšia a viac orientovaná na výsledky; domnieva sa, že v úsilí o zapojenie malých a stredných podnikov by mala vytvárať partnerstvá najmä s transparentnými a zodpovednými finančnými sprostredkovateľmi prepojenými s miestnym hospodárstvom; domnieva sa, že pokiaľ ide o poskytovanie úverov MSP, EIB by mala aktívne uverejňovať informácie na svojej webovej stránke, najmä objem poskytnutých prostriedkov, počet doterajších prídelov a regióny a odvetvia priemyslu, ktorým boli prostriedky poskytnuté; domnieva sa, že by sa mali poskytovať aj informácie o podmienkach, ktoré by mali spĺňať finanční sprostredkovatelia;

15. žiada EIB, aby záruku, ktorú jej poskytuje Európska únia pre prípad strát vzniknutých z úverov a záruk na projekty vykonávané mimo Únie, odmeňovala vo výške priemernej sadzby za poskytovanie záruk na finančnom trhu; domnieva sa, že záruka, ktorú Únia poskytuje EIB, a odmena za ňu by mali byť predmetom auditu Dvora audítorov;

16. pripomína svoj návrh na to, aby sa Európska únia mohla stať členom EIB;

17. vyzýva EIB, aby stanovila jasné podmienky financovania finančných sprostredkovateľov a aby podala správu o pokroku v oblasti transparentnosti a zvyšovania zodpovednosti, najmä pokiaľ ide o poskytovanie úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov; domnieva sa, že EIB by mala aktualizovať a sprísniť svoju politiku v oblasti offshore finančných centier, pričom by mala prekročiť rámec súčasného systému rovnakých podmienok uplatňovaných v zoznamoch OECD a vziať do úvahy všetky jurisdikcie, ktoré by mohli umožňovať vyhýbanie sa plateniu daní alebo daňové úniky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Jean-Pierre Audy, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Andrea Češková, Jorgo Chatzimarkakis, Martin Ehrenhauser, Jens Geier, Gerben-Jan Gerbrandy, Ingeborg Gräßle, Iliana Ivanova, Bogusław Liberadzki, Monica Luisa Macovei, Søren Bo Søndergaard

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zuzana Brzobohatá, Derk Jan Eppink, Christofer Fjellner, Edit Herczog, Ivailo Kalfin, Derek Vaughan

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

László Surján

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia