SPRÁVA o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy
23.3.2011 - (2010/2207(INI))
Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajca: Brian Simpson
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou[1] (ďalej len „rámcová dohoda“),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o dohode medzi EÚ a USA[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o začatí rokovaní o dohodách o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) so Spojenými štátmi, s Austráliou a Kanadou[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o vytvorení spoločného európskeho leteckého priestoru[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2007 o uzavretí dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o rozvoji programu vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti letectva[6],
– so zreteľom na oznámenie Európskej komisie s názvom Rozvoj vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti letectva (KOM(2005)0079),
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 218,
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0079/2011),
A. keďže do nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa pri uzatváraní medzinárodných dohôd o leteckej doprave s Parlamentom len konzultovalo,
B. keďže teraz sa pri dohodách, ktoré sa vzťahujú na oblasti, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup, vyžaduje súhlas Parlamentu,
C. keďže v prípade, ak Komisia rokuje o dohodách medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, musí byť Parlament „ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách postupu“[7],
D. keďže rámcová dohoda by mala zabezpečiť, aby sa právomoci a výsady inštitúcií vykonávali čo najúčinnejšie a najtransparentnejšie,
E. keďže Komisia sa v rámcovej dohode zaviazala, že bude rešpektovať zásadu rovnakého zaobchádzania s Parlamentom a Radou v legislatívnych a rozpočtových otázkach, predovšetkým pokiaľ ide o prístup na zasadnutia a o poskytovanie príspevkov alebo iných informácií,
Úvod
1. domnieva sa, že komplexné dohody o leteckej doprave so susednými krajinami alebo významnými svetovými partnermi môžu prinášať veľké výhody cestujúcim, prevádzkovateľom nákladnej dopravy a aerolíniám prostredníctvom prístupu na trh a regulačného zbližovania na podporu spravodlivej hospodárskej súťaže, a to aj pokiaľ ide o štátne dotácie a sociálne a environmentálne normy;
2. uznáva, že horizontálne dohody, ktoré zlaďujú existujúce dvojstranné dohody s právom Spoločenstva, sú potrebné na zabezpečenie právnej istoty a poskytujú ďalšie výhody, pokiaľ ide o zjednodušovanie a záruky, že všetky aerolínie v Únii budú mať rovnaké práva;
3. poukazuje na to, že normy bezpečnosti leteckej dopravy majú zásadný význam pre cestujúcich, posádku a letecký priemysel vo všeobecnosti, a podporuje preto uzatváranie dohôd o bezpečnosti v leteckej doprave s krajinami, ktoré majú značne rozvinuté odvetvie výroby lietadiel, pretože minimalizáciou duplicity posudzovania, testov a kontroly možno dosiahnuť úspory nákladov a stabilnú vysokú úroveň;
4. ľutuje, že Rada ešte neposkytla Komisii mandát na rokovanie o komplexnej dohode o leteckej doprave s významnými obchodnými partnermi, ako sú Čínska ľudová republika a India; domnieva sa, že neposkytnutie tohto mandátu stále viac poškodzuje záujmy Únie, najmä vzhľadom na rýchly rast týchto ekonomík;
5. upozorňuje, že na najnovšom zozname prebiehajúcich rokovaní o medzinárodných dohodách o leteckej doprave, ktorý poskytla Komisia, chýbajú niektoré dôležité štáty, napr. Japonsko a Ruská federácia;
6. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s otvorenou otázkou preletov nad Sibírou; vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie – vrátane zaradenia tejto otázky do rokovaní o prístupe Ruska do WTO – a zabránila akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže medzi leteckými spoločnosťami EÚ;
Kritériá posudzovania dohody
7. zdôrazňuje, že pri každom rokovaní je potrebné posudzovať výhody skorého dosiahnutia dohody v porovnaní s odsúvaním jej prijatia v snahe dosiahnuť ambicióznejší výsledok;
8. poukazuje na to, že pri posudzovaní komplexných dohôd, ktoré sú predkladané Parlamentu na odsúhlasenie, sa Parlament bude usilovať o uplatňovanie stáleho súboru noriem; pripomína predovšetkým, že Parlament sa pri tomto hodnotení zameria na mieru, v akej: vyvážene uvoľňujú obmedzenia prístupu na trh a investičné príležitosti; poskytujú stimuly na dodržiavanie a posilňovanie sociálnych a environmentálnych noriem; poskytujú primerané záruky ochrany údajov a súkromia; začleňujú vzájomné uznávanie noriem bezpečnosti a zaručujú vysokú úroveň práv cestujúcich;
9. domnieva sa, že sú naliehavo potrebné celosvetové normy ochrany údajov a súkromia a že kritériá, ktoré sa uvádzajú v uznesení Parlamentu z 5. mája 2010, predstavujú vhodný model pre takúto dohodu; poznamenáva, že pri vypracúvaní takýchto medzinárodných noriem by mala Únia zohrávať úlohu priekopníka;
10. upriamuje pozornosť na rastúci význam podielu odvetvia leteckej dopravy na globálnom otepľovaní a domnieva sa, že dohody by mali obsahovať aj záväzok spolupráce v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva pri znižovaní emisií z lietadiel a súčasne aj predsavzatie posilňovať technickú spoluprácu v oblasti klimatológie (emisie CO2 a ďalšie emisie v ovzduší ovplyvňujúce klímu), výskumu a rozvoja technológií v oblasti klímy a palivovej efektívnosti;
11. zdôrazňuje, že niektoré aspekty leteckej regulácie vrátane obmedzovania hluku a nočných letov by sa mali rozhodovať na miestnej úrovni, pričom by sa mala riadne dodržiavať zásada spravodlivej hospodárskej súťaže a zásada subsidiarity; žiada Komisiu, aby tieto otázky koordinovala na európskej úrovni so zreteľom na vnútroštátne právne predpisy členských štátov, ako aj na zásadu vyváženého prístupu, ktorú vymedzila Medzinárodná organizácia civilného letectva;
12. vyzýva Komisiu, aby využila dohody o leteckej doprave na presadzovanie súladu s príslušnými medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti sociálnych práv, a to najmä čo sa týka pracovných noriem zakotvených v základných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP 1930 – 1999), usmerneniach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky (1976, zrevidované v roku 2000) a v Rímskom dohovore o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (1980);
13. poznamenáva, že kritériá v prípade dohôd o bezpečnosti predstavujú riadne vzájomné uznávanie certifikačných postupov a praxe, výmenu údajov o bezpečnosti, spoločné inšpekcie, zvýšenú regulačnú spoluprácu a konzultácie na technickej úrovni s cieľom vyriešiť problémy skôr, ako sa použije mechanizmus urovnávania sporov;
Postup
14. zdôrazňuje, že Parlament musí sledovať tento postup od začiatku, aby dokázal prijať rozhodnutie o tom, či po skončení rokovaní udelí súhlas; domnieva sa, že je aj v záujme ostatných inštitúcií, aby sa otázky, ktoré sú dostatočne dôležité na to, aby mohli vyvolať pochybnosti o súhlase Parlamentu, určovali a riešili v skorých štádiách;
15. pripomína, že už rámcová dohoda z roku 2005 zaviazala Komisiu, aby poskytovala Parlamentu včasné a jasné informácie počas prípravy, uskutočňovania a uzatvárania medzinárodných rokovaní; poznamenáva, že v revidovanej dohode z októbra 2010 sa kladie dôraz predovšetkým na to, že Parlament musí byť od začiatku pravidelne a v prípade potreby na základe dôvernosti podrobne oboznamovaný s priebehom vývoja vo všetkých fázach rokovania;
16. očakáva, že Komisia poskytne svojmu gestorskému výboru informácie o svojom úmysle navrhnúť rokovanie s cieľom uzatvoriť a zmeniť a doplniť medzinárodné dohody o leteckej doprave, o návrhoch smerníc na rokovania, návrhoch rokovacích textov a o dokumentoch na parafovanie, ako aj o ďalších relevantných dokumentoch a informáciách; očakáva, že úloha Parlamentu v súvislosti so všetkými ďalšími zmenami a doplnením medzinárodnej dohody o leteckej doprave bude v dohode explicitne stanovená;
17. upozorňuje, že podľa článku 24 rámcovej dohody sa musia uvedené informácie poskytovať Parlamentu tak, aby mohol v prípade potreby predložiť svoje stanovisko; dôrazne vyzýva Komisiu, aby Parlamentu predložila správu o tom, ako boli jeho pripomienky zohľadnené;
18. uznáva, že Parlament je povinný zabezpečiť zachovanie dôvernosti, ak získa citlivé informácie o prebiehajúcich rokovaniach;
19. poznamenáva, že rokovací poriadok Parlamentu umožňuje, aby plenárne zasadnutie „na základe správy gestorského výboru [prijalo] odporúčania a [žiadalo], aby sa vzali do úvahy pred uzavretím prerokúvanej medzinárodnej dohody“ (článok 90 odsek 4);
20. uznáva, že dohody o leteckej doprave často určujú dôležitú úlohu spoločnému výboru, najmä pokiaľ ide o regulačné zbližovanie; pripúšťa, že v mnohých prípadoch ide o pružnejší a účinnejší prostriedok rozhodovania než snažiť sa začleniť takéto body do samotnej dohody; zdôrazňuje však, že je dôležité, aby Parlament dostával plné a včasné informácie o práci rôznych spoločných výborov;
21. vyzýva Komisiu, aby s cieľom naďalej poskytovať informácie predkladala Parlamentu pravidelne, najmenej však raz za tri roky, správu s analýzou silných a slabých stránok platných dohôd; konštatuje, že Parlamentu by to umožnilo efektívnejšie posudzovať budúce dohody;
22. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Prijaté texty P7_TA(2010)0366.
- [2] Prijaté texty P7_TA(2010)0239.
- [3] Prijaté texty P7_TA(2010)0144.
- [4] Ú. v. EÚ C 74E, 20.3.2008, s. 506.
- [5] Ú. v. EÚ C 301E, 13.12.2007, s. 143.
- [6] Ú. v. EÚ C 287E, 24.11.2006, s. 84.
- [7] Zmluva o fungovaní Európskej únie, článok 218 odsek 10.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Úvod
Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa podmienky, za ktorých sa požaduje súhlas Parlamentu na uzatvorenie medzinárodnej dohody, rozšírili. Dohody o leteckej doprave v súčasnosti patria práve do tejto kategórie, pretože sa týkajú oblastí, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup[1]. Predtým sa o takýchto dohodách s Parlamentom len konzultovalo.
So zreteľom na túto zmenu sa Výbor pre dopravu a cestovný ruch rozhodol vypracovať iniciatívnu správu s cieľom stanoviť niektoré všeobecné zásady, na základe ktorých by sa mali posudzovať dohody o leteckej doprave, pokiaľ ide o ich obsah a o postupy, ktoré by výbor mohol prijať s cieľom zabezpečiť, aby bol dobre informovaný v priebehu rokovaní a mal príležitosť vyjadriť svoje priority v dostatočnom predstihu predtým, než má poskytnúť svoj súhlas.
Typy dohôd
Je možné rozlíšiť tri široké kategórie dohôd o leteckej doprave:
· horizontálne dohody, ktoré zlaďujú existujúce bilaterálne dohody o leteckých službách medzi členskými štátmi a určitou treťou krajinou s právom Spoločenstva
· komplexné dohody so susednými krajinami alebo svetovými partnermi, ktorých cieľom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a pomôcť reformovať medzinárodnú civilnú leteckú dopravu a zároveň podporovať európsku reguláciu a priemysel;
· dohody o bezpečnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti civilnej leteckej dopravy na celom svete a minimalizovať ekonomickú záťaž odstránením nepotrebnej duplicitnej kontroly.
Existuje široký konsenzus o tom, že dohody o leteckej doprave s tretími krajinami sú vo všeobecnosti pozitívne. Horizontálne dohody, ktorými sa vykonáva rozsudok Súdneho dvora z 5. novembra 2002[2], sú nepochybne potrebné na dosiahnutie právnej istoty. Všetkým aerolíniám v Únii tiež zaručujú rovnaké práva a pritom zjednodušujú už existujúci súbor dohôd jednotlivých členských štátov.
Komplexné dohody so susednými krajinami alebo významnými svetovými partnermi môžu rovnako poskytovať významné výhody tým, že prinášajú zlepšenie služieb, pokiaľ ide o rôznorodosť a náklady, cestujúcim a prevádzkovateľom nákladnej dopravy a umožňujú aerolíniám nové príležitosti a konkurenčnú výhodu. Regulačné zbližovanie môže navyše vo veľkej miere prispieť k podpore spravodlivej hospodárskej súťaže, a to aj pokiaľ ide o štátne dotácie a sociálne a environmentálne normy.
V tejto súvislosti nie je pozitívnou okolnosťou skutočnosť, že napriek návrhu z roku 2005 Rada ešte neposkytla Komisii mandát na začatie rokovaní s významnými obchodnými partnermi v Ázii, ako sú Čínska ľudová republika a India. Hospodársky rast tohto regiónu zvyšuje význam takýchto dohôd. Parlament by mal preto vyzvať Radu, aby uznala, že význam dohody medzi Úniou a niektorou z týchto rozvíjajúcich sa ekonomík presahuje význam, ktorý by sa dosiahol dvojstrannými rokovaniami.
Dohodami o bezpečnosti sa minimalizuje duplicita posudzovania, testov a kontroly (pokiaľ neexistujú významné regulačné rozdiely) a umožňuje, aby sa významní výrobcovia lietadiel z EÚ a ďalších krajín navzájom spoliehali na svoje certifikačné systémy.
Je to nepochybne žiaduce, pretože to napomáha zníženie nákladov a zaručenie vysokej úrovne.
Kritériá
Všeobecná potreba týchto dohôd by sa však nemala zamieňať s predstavou, podľa ktorej je každá dohoda dobrá dohoda. Namiesto toho musí Komisia ako rokujúca strana a Parlament a Rada ako orgány, ktoré schvaľujú výsledky rokovaní, hodnotiť, či je príslušná dohoda dostatočne ambiciózna a vyrovnaná a či by bolo vhodné odďaľovať dohodu v snahe o lepší výsledok.
Je možné vopred určiť určitý zoznam kritérií, najmä v prípade komplexných dohôd, ktorý by mohli využívať spravodajcovia zodpovední za jednotlivé dohody s cieľom zaistiť jednotný prístup k hodnoteniu rôznych dohôd. V zozname by sa mohli nachádzať tieto kritériá:
· rýchlosť a miera otvárania trhu;
· či sa včas a vyvážene uvoľňuje obmedzovanie investícií;
· zabezpečenie toho, aby sa zosúladenie sociálnych a environmentálnych noriem uskutočňovalo smerom k partnerovi s vyššou úrovňou, nie s nižšou;
· ochrana európskych noriem o ochrane údajov a súkromia; znamená to zabezpečiť, aby sa každý prenos osobných údajov spájal s potrebnými zárukami pre občanov EÚ, rešpektoval procedurálne záruky a práva na obranu a bol v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov;
· obmedzenie štátnej pomoci, ktoré zabezpečuje spravodlivú a vyváženú hospodársku súťaž;
· vzájomné uznávanie noriem bezpečnosti, v ideálnom prípade noriem, ktoré zahrnujú jednorazovú bezpečnostnú kontrolu (t. j. na prepravu cestujúcich, batožiny a nákladu by sa neuplatňovali ďalšie bezpečnostné opatrenia);
· zosúladenie politiky týkajúcej sa práv cestujúcich s cieľom zaručiť čo najvyššiu úroveň.
V prípade dohôd o bezpečnosti je tiež dôležité usilovať sa o vzájomné uznávanie, aby súlad s uplatniteľnými právnymi predpismi jednej strany znamenal súlad s právnymi predpismi druhej strany a aby certifikačné postupy a prax každej strany zabezpečovali ekvivalentný dôkaz zhody. Zachovanie vzájomnej dôvery si vyžiada spoločné kontroly, vyšetrovania, výmenu bezpečnostných údajov (informácie súvisiace s kontrolami lietadiel a nehodami) a zvýšenú regulačnú spoluprácu a konzultáciu na technickej úrovni, čo má umožniť riešenie problémových otázok predtým, ako sa z nich stanú „spory“.
To samozrejme neznamená, že každá dohoda musí spĺňať každý bod zoznamu. Často bude potrebné budovať dôveru zosúladením prvkov alebo rokovaním o následných etapách. Miesto toho je zámerom stanoviť rámec, v ktorom sa budú posudzovať jednotlivé dohody.
Postup
Parlament musí sledovať postup od začiatku, aby mohol zvažovať udelenie súhlasu po ukončení rokovaní. Je rovnako v záujme Komisie a Rady, ako ukázali skúsenosti s Programom na sledovanie financovania terorizmu, aby sa otázky, ktoré majú dostatočný význam a ktoré by ohrozovali vôľu Parlamentu udeliť súhlas, určovali a riešili v skorých štádiách, nie po skončení rokovaní. Znamená to, že Parlament a jeho výbory by mali hľadať spôsoby, ako sa uistiť, že Komisia si je vedomá kritérií, ktoré bude Parlament používať na hodnotenie dohody a prvkov, ktoré by sa mohli ukázať ako neprijateľné.
Komisia podľa rámcovej dohody z roku 2005 súhlasila, že bude „poskytovať Parlamentu včasné a jasné informácie počas prípravy, uskutočňovania a uzatvárania medzinárodných rokovaní. Tieto informácie zahŕňajú návrhy smerníc na rokovania, prijaté smernice na rokovania, nasledujúce uskutočňovanie rokovaní a závery z rokovaní“. Tieto opatrenia posilnila a vyjasnila revidovaná dohoda z 20. októbra 2010.
V súlade s prílohou 3 tejto revidovanej dohody by mala Komisia (najmä jej GR pre mobilitu a dopravu, GR MOVE) informovať Parlament o svojom úmysle navrhnúť rokovanie, o návrhoch smerníc na rokovania, návrhoch zmien a doplnení, návrhoch rokovacích textov, dohodnutých článkoch, dátume parafovania dohody a texte dohody na parafovanie a ďalších relevantných dokumentoch a informáciách, ktoré sa týkajú prípadného prerušenia vykonávania alebo úpravy dohôd.
Výbor pre dopravu a cestovný ruch by mohol podobne ako v minulosti organizovať periodické ústne brífingy za zatvorenými dverami so zástupcami GR pre mobilitu a dopravu uskutočňujúcimi rokovania, ktoré by umožnili, aby poslanci najviac zainteresovaní do prediskutovávaných tém boli informovaní o príslušnom stave rokovaní, pričom by rešpektovali dôverný charakter informácií. Podobne by boli potrebné vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa citlivé dokumenty sprístupňovali tým, ktorí materiály potrebujú pre svoju prácu, a za predpokladu, že sa bude rešpektovať dôverný charakter dokumentu.
Rokovací poriadok Parlamentu umožňuje, aby plenárne zasadnutie „na základe správy gestorského výboru [prijalo] odporúčania a [žiadalo], aby sa vzali do úvahy pred uzavretím prerokúvanej medzinárodnej dohody“ (článok 90 odsek 5). Článok 81 ods. 3 ďalej umožňuje gestorskému výboru, aby „v záujme pozitívneho výsledku postupu predložil Parlamentu predbežnú správu o návrhu s návrhom uznesenia obsahujúcim odporúčania na zmenu alebo vykonanie navrhovaného aktu.“
V tomto štádiu nie je jasný rozsah, v akom bude chcieť Výbor pre dopravu a cestovný ruch využiť tieto formálne právomoci. Veľa bude závisieť od miery, do akej bude možné zachovať a posilniť existujúci konštruktívny dialóg medzi výborom a GR MOVE. Za takýchto okolností by mohlo byť vhodnejšie uprednostniť menej formálne kanály na vyjadrovanie priorít a obáv poslancov. Môžu však nastať situácie súvisiace s politickým významom príslušnej dohody alebo otázkami, ktoré nastoľuje, v ktorých bude žiaduca jasná pozícia prijatá plénom.
Záver
Nové právomoci Parlamentu stanovené Lisabonskou zmluvou prinášajú nové povinnosti, ktoré majú zabezpečiť dobrú informovanosť Parlamentu a jeho gestorského výboru o príprave dohôd, ku ktorým bude následne požiadaný udeliť súhlas. Súvisí s tým povinnosť podrobne monitorovať priebeh rokovaní. I keď sa konkrétne mechanizmy, ktoré zabezpečujú efektívne a účinné uskutočňovanie tejto úlohy, budú pri jednotlivých dohodách odlišovať, možnosti uvedené v predchádzajúcom texte, je možné považovať za prvky, ktoré sa môžu použiť na základe konkrétnych okolností pri každej dohode.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
15.3.2011 |
|
|
|
||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
39 0 0 |
||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Antonio Cancian, Luis de Grandes Pascual, Saïd El Khadraoui, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Jim Higgins, Ville Itälä, Dieter-Lebrecht Koch, Georgios Koumoutsakos, Werner Kuhn, Jörg Leichtfried, Bogusław Liberadzki, Eva Lichtenberger, Gesine Meissner, Hella Ranner, Vilja Savisaar-Toomast, Olga Sehnalová, Debora Serracchiani, Brian Simpson, Dirk Sterckx, Keith Taylor, Silvia-Adriana Ţicău, Giommaria Uggias, Thomas Ulmer, Peter van Dalen, Artur Zasada, Roberts Zīle |
|||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Philip Bradbourn, Spyros Danellis, Isabelle Durant, Tanja Fajon, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Ioan Mircea Paşcu, Dominique Riquet, Alfreds Rubiks, Sabine Wils |
|||||