SPRÁVA o správe a partnerstve na jednotnom trhu

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (16.2.2011)

STANOVISKO Výboru pre právne veci (1.3.2011)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

23.3.2011 - (2010/2289(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Sandra Kalniete

Postup : 2010/2289(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0083/2011

Predkladané texty :

A7-0083/2011

Rozpravy :

PV 06/04/2011 - 4
PV 06/04/2011 - 6
CRE 06/04/2011 - 4
CRE 06/04/2011 - 6

Hlasovanie :

PV 06/04/2011 - 8.18
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0144

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
STANOVISKO Výboru pre právne veci
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o správe a partnerstve na jednotnom trhu

(2010/2289(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo: 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (KOM(2010)0608),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Jednotný trh: zhodnotenie dosiahnutých výsledkov (SEK(2007)1521),

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o preskúmaní jednotného trhu[1] a pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Preskúmanie jednotného trhu: o rok neskôr (SEK(2008)3064),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inteligentná regulácia v Európskej únii (KOM(2010)0543),

– so zreteľom na 27. výročnú správu Komisie o kontrole uplatňovania práva EÚ a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Situácia v rôznych oblastiach práva (SEK(2010)1143),

– so zreteľom na odporúčanie Komisie z 29. júna 2009 o opatreniach na zlepšenie fungovania jednotného trhu (C(2009)4728),

– so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2010 o Akte o jednotnom trhu,

– so zreteľom na správu profesora Maria Montiho Komisii o oživení jednotného trhu,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov[2],

– o zreteľom na hodnotenie výsledkov vnútorného trhu č. 21 (2010) a svoje uznesenia z 9. marca 2010[3] a z 23. septembra 2008[4] o hodnotení výsledkov vnútorného trhu,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa výsledkov – uplatňovanie práva Spoločenstva (KOM(2007)0502),

– so zreteľom na články 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

– so zreteľom na články 7, 10 a 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre právne veci (A7-0083/2011),

A. keďže oživenie jednotného trhu si vyžaduje aktívnu podporu všetkých občanov, európskych inštitúcií, členských štátov a zainteresovaných strán,

B. keďže na dosiahnutie aktívnej podpory zo strany všetkých zainteresovaných strán je nevyhnutné, aby sa počas konzultácií a dialógu s Komisiou, ako aj v rámci skupín odborníkov zaistilo účinné zastúpenie občianskej spoločnosti a malých a stredných podnikov;

C. keďže náležité šírenie, formulovanie a riadenie konzultácií a správ rôznych inštitúcií EÚ (EÚ 2010, správa o občianstve z roku 2010, integrovaná priemyselná politika, digitálna agenda pre Európu, Montiho správa, uznesenie Parlamentu o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov, Gonzalesova správa a správa výboru IMCO atď.) je osobitne dôležité v záujme úspešného oživenia jednotného trhu,

D. keďže naďalej pretrvávajú veľké rozdiely medzi pravidlami jednotného trhu a výhodami, ktoré z nich občania a podniky môžu mať v praxi,

E. keďže priemerný transpozičný deficit EÚ predstavuje 1,7 %, keď sa do úvahy zoberú aj prípady, v ktorých je smernica transponovaná neskôr ako v stanovenom termíne a v ktorých Komisia začala konanie vo veci porušenia predpisov,

I. Úvod

1. so záujmom víta oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu, najmä jej tretiu kapitolu, a komplexný prístup, ktorý Komisia navrhuje, aby sa opätovne dosiahla rovnováha v rámci jednotného trhu medzi podnikmi a občanmi, a aby sa skvalitnila demokratickosť a transparentnosť rozhodovacieho postupu; zdôrazňuje, že tento prístup má zabezpečiť čo najlepšiu rovnováhu medzi návrhmi uvedenými v troch častiach oznámenia;

2. domnieva sa, že všetky tri kapitoly oznámenia sú rovnako dôležité a navzájom prepojené a mal by sa k nim zaujímať jednotný prístup bez vzájomného izolovania príslušných otázok, ktorých sa týkajú;

3. naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby posilnili svoj globálny prístup k oživeniu jednotného trhu tým, že priority jednotného trhu začlenia do všetkých oblastí politiky, ktoré majú zásadný význam pre realizáciu jednotného trhu v prospech európskych občanov, spotrebiteľov a podnikov;

4. domnieva sa, že posilnenie európskej správy ekonomických záležitostí, realizácia stratégie EÚ 2020 a oživenie jednotného trhu sú pre revitalizáciu európskeho hospodárstva rovnako dôležité a mali by sa vnímať súčasne;

5. domnieva sa, že by sa mal dokončiť bezbariérový a konkurencieschopný jednotný trh, ktorý by priniesol konkrétne výhody pre každodenný život pracujúcich, študentov, dôchodcov alebo občanov vo všeobecnosti, ako aj podnikov, najmä MSP;

6. vyzýva Komisiu, aby zverejnila časový harmonogram vykonávania Aktu o jednotnom trhu a aby pravidelne zverejňovala konkrétne dosiahnuté výsledky s cieľom zvýšiť informovanosť európskych občanov o jeho vykonávaní a o výhodách, ktoré z neho plynú;

II. Všeobecné hodnotenie

Posilnenie politického vodcovstva a partnerstva

7. je presvedčený o tom, že jednou z hlavných úloh pri oživovaní jednotného trhu je zabezpečenie politického vodcovstva, angažovanosti a koordinácie; domnieva sa, že komplexné usmerňovanie z najvyššej politickej úrovne má pre oživenie jednotného trhu zásadný význam;

8. navrhuje, aby predseda Komisie dostal mandát na koordináciu oživenia jednotného trhu a dohľad nad týmto procesom, a to v úzkej spolupráci s predsedom Európskej rady a príslušnými orgánmi členských štátov; naliehavo žiada predsedov Komisie a Európskej rady, aby úzko koordinovali svoje kroky, ktorých cieľom je podporiť hospodársky, konkurencieschopnosť, sociálne trhové hospodárstvo a udržateľnosť Únie;

9. poukazuje na posilnenú úlohu EP a národných parlamentov v zmysle Lisabonskej zmluvy; naliehavo žiada o posilnenie úlohy Parlamentu v legislatívnom procese v oblasti jednotného trh; nabáda národné parlamenty, aby sa venovali pravidlám jednotného trhu v priebehu legislatívneho cyklu a aby sa zapojili do spoločných aktivít s Európskym parlamentom, čo by viedlo k lepšej súčinnosti medzi obidvomi parlamentnými úrovňami;

10. víta prístup Komisie, ktorý pokladá dialóg a partnerstvo za základ obnoveného jednotného trhu, a žiada, aby došlo k zintenzívneniu úsilia všetkých zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť, že sa tento prístup zavedie do praxe takým spôsobom, aby mohol jednotný trh v plnom rozsahu podporovať rast a trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou;

11. vyzýva Komisiu, aby spoločne s predsedníctvom každoročne organizovala Fórum jednotného trhu a za účasti zainteresovaných strán z inštitúcií EÚ, členských štátov, občianskej spoločnosti a obchodných organizácií, na ktorom by sa hodnotil pokrok pri oživovaní jednotného trhu, vymieňali by sa osvedčené postupy medzi a riešili by sa hlavné problémy európskych občanov; podnecuje Komisiu, aby pokračovala v určovaní 20 hlavných zdrojov nespokojnosti a sklamania v súvislosti s jednotným trhom, s ktorými sa občania stretávajú každý deň; navrhuje, že Fórum jednotného trhu by mohla Komisia využívať na predstavenie týchto problémov a ich príslušných riešení;

12. naliehavo žiada vlády členských štátov, aby prevzali zodpovednosť za oživenie jednotného trhu; víta iniciatívy, ktoré členské štáty prijímajú s cieľom optimalizovať spôsob, akým pristupujú k smerniciam týkajúcim sa jednotného trhu z hľadiska zlepšenia koordinácie, vytvárania stimulačných štruktúr a zvýšenia politického významu prisudzovaného transpozícii; pri diskusii o prioritách nových právnych predpisov považuje za kľúčové viac sa zamerať na včasnú a správnu transpozíciu, správne uplatňovanie a lepšie presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu a tieto zlepšenia formou stimulov podporovať;

13. konštatuje, že pravidlá jednotného trhu často implementujú miestne a regionálne orgány; zdôrazňuje požiadavku väčšieho zapojenia regionálnych a miestnych orgánov do budovania jednotného trhu v súlade so zásadou subsidiarity a partnerstva a vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu; na zdôraznenie tohto decentralizovaného prístupu navrhuje vytvoriť v každom členskom štáte tzv. územnú dohodu miestnych a regionálnych orgánov o stratégii Európa 2020, aby sa zvýšilo odhodlanie na uplatňovanie stratégie EÚ 2020;

14. je presvedčený, že „dobrá správa vecí verejných“ na jednotnom trhu musí rešpektovať úlohu dvoch poradných inštitúcií pôsobiacich na európskej úrovni, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, ako aj úlohu sociálnych partnerov;

15. zdôrazňuje, že dialóg so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou je nevyhnutným základom obnovenia dôvery v jednotný trh; očakáva od Komisie nové a ambiciózne podnety, pokiaľ ide o to, ako možno tento dialóg skutočne zlepšiť; žiada, aby boli sociálni partneri zapojení a aby sa s nimi konzultovalo v prípade všetkých príslušných právnych predpisov o jednotnom trhu, ktoré sa týkajú trhu práce;

16. víta úmysel Komisie zlepšiť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou;

17. vyzýva Komisiu, aby zverejnila zelenú knihu o usmerneniach pre konzultácie inštitúcií EÚ s príslušnými zastupiteľskými združeniami a občianskou spoločnosťou, čím sa zaručí, že tieto konzultácie budú dôkladné, interaktívne a prinesú navrhovaným politikám pridanú hodnotu;

18. vyzýva Komisiu, aby v čo najväčšej miere prispôsobila dialóg a komunikáciu potrebám obyčajných občanov, napríklad sprístupnením všetkých verejných konzultácií Komisie vo všetkých oficiálnych jazykoch Únie alebo používaním takého jazyka, ktorému rozumie aj bežný občan;

19. naliehavo vyzýva Komisiu, aby spustila informačnú a vzdelávaciu kampaň o podstate jednotného trhu a o cieľoch stanovených v záujme posilnenia jeho dynamiky a pri súčasnom udržaní sociálnej a územnej súdržnosti; trvá na tom, že je dôležité, aby táto komunikačná kampaň dokázala u všetkých občanov, pracujúcich a spotrebiteľov podporiť lepšie zapojenie a lepšiu schopnosť každého občana, pracovníka a spotrebiteľa zapojiť sa a dosiahnuť vznik konkurencieschopného, spravodlivého a vyváženého trhu;

20. domnieva sa, že využívanie nových nástrojov spolupráce a prístupov v rámci aplikácie Web 2.0 ponúka príležitosť dosiahnuť otvorenejšiu, spoľahlivejšiu, lepšie reagujúcu a účinnejšiu správu jednotného trhu;

Regulácia jednotného trhu

21. domnieva sa, že iniciatívy jednotlivých štátov nemôžu byť účinné bez koordinovanej činnosti na úrovni EÚ a že má teda kľúčový význam, aby Európska únia vystupovala dôrazne a jednomyseľne a vykonávala spoločné postupy. nazdáva sa, že solidarita, z ktorej vychádza európsky sociálny hospodársky model, a koordinácia vnútroštátnych reakcií boli pri predchádzaní krátkodobým ochranným opatreniam jednotlivých členských štátov kľúčové; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že obnovenie hospodárskeho protekcionizmu na vnútroštátnej úrovni by pravdepodobne viedlo k rozdrobeniu vnútorného trhu a zníženiu konkurencieschopnosti, a preto tomu treba predísť; vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasná hospodárska a finančná kríza by sa mohla použiť ako dôvod na opätovné zavedenie ochranných opatrení v niektorých členských štátoch, pričom by sa v súvislosti s krízou mali práve naopak využívať spoločné mechanizmy ochrany;

22. zastáva názor, že pokrok na vnútornom trhu by sa nemal zakladať na najmenšom spoločnom menovateli; preto nabáda Komisiu, aby vyvinula iniciatívu a predložila ambiciózne návrhy; nabáda členské štáty, aby využili metódu posilnenej spolupráce v oblastiach, v ktorých medzi 27 členskými štátmi nie je dosiahnuteľná dohoda; konštatuje, že ostatné krajiny sa budú môcť k týmto iniciatívam pridať v neskoršej fáze;

23. domnieva sa, že zložitosť správy jednotného trhu má negatívny dosah na celkovú efektívnosť a legitímnosť jednotného trhu;

24. nazdáva sa, že by sa malo venovať viac pozornosti kvalite a zrozumiteľnosti právnych predpisov EÚ s cieľom uľahčiť vykonávanie pravidiel jednotného trhu členskými štátmi;

25. domnieva sa, že využívanie nariadení namiesto smerníc tam, kde je to vhodné, by prispelo k jasnejšiemu regulačnému prostrediu a k zníženiu transakčných nákladov spojených s transpozíciou; vyzýva Komisiu, aby cielenejšie pristupovala k voľbe legislatívnych nástrojov v závislosti od právnych a vecných charakteristík ustanovení, ktoré sa majú prijať, rešpektujúc pritom zásady subsidiarity a proporcionality;

26. podnecuje Komisiu a Radu, aby zintenzívnili svoje úsilie zamerané na implementáciu Stratégie inteligentnej regulácie, aby sa ďalej posilnila kvalita regulácie pri plnom zohľadnení zásad subsidiarity a proporcionality;

27. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v nezávislom predbežnom i následnom hodnotení právnych predpisov za účasti zainteresovaných strán s cieľom zlepšiť účinnosť právnych predpisov;

28. navrhuje, aby Komisia systematizovala a zdokonalila tzv. test malých a stredných podnikov so zreteľom na rozmanitosť ich situácie, a to s cieľom vyhodnotiť dôsledky legislatívnych návrhov pre tieto podniky;

29. domnieva sa, že tabuľky zhody prispievajú k lepšej transpozícii a výrazne uľahčujú uplatňovania pravidiel jednotného trhu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili a zverejnili tabuľky zhody o všetkých právnych predpisoch týkajúcich sa jednotného trhu; poukazuje na to, že v budúcnosti Parlament nebude môcť zahrnúť správy o kompromisných textoch dohodnuté s Radou do programu plenárnej schôdze, ak nebudú jestvovať ustanovenia o tabuľkách zhody;

Administratívna koordinácia, mechanizmy riešenia problémov a informácie

30. podporuje návrhy obsiahnuté v Akte o jednotnom trhu, ktoré sú zamerané na ďalšie rozvíjanie administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi vrátane rozšírenia informačného systému vnútorného trhu na iné relevantné legislatívne oblasti s prihliadnutím na bezpečnosť a využiteľnosť systému; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty poskytovaním odborných školení a usmernení;

31. domnieva sa, že miestne a regionálne orgány by sa mali zapojiť do rozvoja a rozširovania informačného systému vnútorného trhu po dôkladnom zhodnotení prínosov a problémov, ktoré by mohlo rozširovanie tohto systému spôsobiť;

32. zdôrazňuje význam lepšej komunikácie a rozšírenia informačného systému vnútorného trhu, keďže je zásadne dôležité, aby poskytoval jasné informácie o vnútornom trhu, a to najmä malým a stredným podnikom;

33. víta zámer Komisie spolupracovať s členskými štátmi na zjednotení a posilnení neformálnych nástrojov na riešenie problémov, akým je napríklad sieť SOLVIT, pilotné projekty EÚ a európske spotrebiteľské strediská; vyzýva Komisiu, aby predložila plány týkajúce sa rozvoja a vzájomného prepojenia rôznych nástrojov riešenia problémov s cieľom zabezpečiť efektívnosť a užívateľskú prístupnosť a vyhnúť sa zbytočným zdvojeniam; vyzýva členské štáty, aby týmto nástrojom na riešenie problémov poskytli primerané prostriedky;

34. vyzýva Komisiu, aby ešte viac rozvinula a propagovala internetovú stránku Vaša Európa tak, aby bola spoločnou bránou ku všetkým informáciám a všetkým pomocným službám, ktoré občania a podniky potrebujú k využívaniu svojich práv na jednotnom trhu;

35. vyzýva členské štáty, aby v rámci smernice o službách pretvorili jednotné kontaktné miesta na ľahko použiteľné a prístupné strediská elektronickej verejnej správy, v ktorých môžu podniky získať všetky potrebné informácie v príslušných jazykoch EÚ, vyriešiť všetky formality a dokončiť potrebné kroky elektronickou cestou s cieľom poskytovať služby v príslušnom členskom štáte;

36. uznáva dôležitú úlohu siete EURES pri uľahčovaní voľného pohybu pracovníkov v rámci Únie a zabezpečovaní úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi útvarmi pre zamestnanosť; vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť verejnosti o tejto užitočnej službe, a tým umožnili väčšiemu počtu občanov EÚ v plnej miere využívať pracovné príležitosti v celej EÚ;

37. vyzýva národné parlamenty, regionálne a miestne orgány a sociálnych partnerov, aby sa aktívne podieľali na informovaní o výhodách jednotného trhu;

Transpozícia a presadzovanie

38. vyzýva Komisiu, aby využila všetky právomoci v rámci zmlúv na zlepšenie transpozície, uplatňovania a presadzovania pravidiel jednotného trhu v prospech európskych občanov, spotrebiteľov a podnikov; vyzýva členské štáty zvýšili úsilie o dôslednú a správnu realizáciu a pravidiel jednotného trhu;

39. domnieva sa, že konanie vo veci porušenia predpisov naďalej zostáva kľúčovým nástrojom na zabezpečenie fungovania jednotného trhu; zdôrazňuje však, že je potrebné zvážiť ako doplnok aj ostatné nástroje, ktoré sú menej časovo náročné a komplikované;

40. vyzýva Komisiu, aby odolala akémukoľvek politickému zasahovaniu a okamžite začala konania vo veci porušenia predpisov v prípade, keď zlyhajú mechanizmy riešenia problémov pred podaním žaloby;

41. konštatuje, že nedávna judikatúra Súdneho dvora poskytuje Komisii nové možnosti konania proti členským štátom v prípade „všeobecného a štrukturálneho nedodržania“ pravidiel jednotného trhu z ich strany;

42. vyzýva Komisiu, aby v plnej miere uplatnila zmeny zavedené článkom 260 ZFEÚ, ktorých cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie ukladania finančných sankcií v prípade konania vo veci porušenia predpisov;

43. domnieva sa, že Komisia by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri presadzovaní pravidiel jednotného trhu vykonávaním systematickejšieho a nezávislejšieho monitorovania s cieľom urýchliť konania vo veci porušenia predpisov;

44. vyjadruje poľutovanie nad tým, že priveľký počet konaní vo veci porušenia predpisov trvá veľmi dlho pred tým, než je vec uzavretá alebo postúpená na Súdny dvor; žiada Komisiu, aby stanovila referenčnú lehotu 12 mesiacov ako maximálny priemerný čas na vybavenie konaní vo veci porušenia predpisov od otvorenia veci až po predloženie žiadosti Súdnemu dvoru; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že takéto postupy nemajú priamy účinok na občanov alebo obyvateľov EÚ, ktorí boli obeťami nedostatku presadzovania právnych predpisov EÚ;

45. žiada Komisiu, aby transparentným spôsobom poskytovala lepšie informácie o prebiehajúcich konaniach vo veci porušenia predpisov;

46. žiada Komisiu, aby navrhla referenčnú lehotu pre členské štáty na vykonanie rozhodnutí Súdneho dvora;

47. podporuje iniciatívy Komisie zamerané na ďalšie zlepšenie používania alternatívneho riešenia sporov s cieľom zaručiť spotrebiteľom a podnikom rýchly a efektívny prístup k jednoduchému a nákladovo nenáročnému mimosúdnemu riešeniu pri vnútroštátnych a cezhraničných sporoch týkajúcich sa on-line i off-line nákupov; víta konzultáciu, ktorú začala Komisia, trvá na tom, že je potrebné občanov lepšie informovať o existencii mechanizmov alternatívneho riešenia sporov;

48. vyzýva Komisiu, aby sa zamerala aj na predchádzanie sporom, a to napríklad prostredníctvom prísnejších opatrení, ktoré zabránia nečestným obchodným postupom;

49. víta úmysel Komisie začať verejné konzultácie o európskom prístupe ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov na nápravu, no vyslovuje sa proti zavedeniu mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu podľa vzoru USA, ktoré silne ekonomicky motivujú nemeritórne podania;

50. poznamenáva, že akýkoľvek návrh týkajúci sa kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu pri porušení právnych predpisov o hospodárskej súťaži musí byť v súlade s názorom Parlamentu vyjadreným v jeho uznesení z 26. marca 2009 o žalobách o náhradu škody za porušenie antitrustových pravidiel EÚ; trvá na tom, že Parlament sa musí zúčastniť na prijímaní takéhoto aktu prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu a vyzýva Komisiu, aby všeobecnejšie pouvažovala o minimálnych normách týkajúcich sa práva na náhradu škôd v dôsledku porušenia právnych predpisov EÚ;

Monitorovanie, hodnotenie a modernizácia

51. podporuje cielený prístup k monitorovaniu a hodnoteniu trhu založený na dôkazoch; vyzýva Komisiu, aby naďalej rozvíjala svoje nástroje na monitorovanie trhu, ako napríklad výstražný mechanizmus uvedený v smernici o službách, tým, že zdokonalí metodiky, ukazovatele a zber údajov a súčasne pritom bude dbať na zásady praktickej využiteľnosti a nákladovej efektívnosti;

52. pripomína, že je potrebné, aby členské štáty rýchlejšie a zrozumiteľnejšie vyhodnotili stav vykonávania všetkých právnych predpisov o jednotnom trhu;

53. poukazuje na vzájomné hodnotenie stanovené v smernici o službách ako na inovačný spôsob vyvíjania vzájomného tlaku na zlepšenie kvality transpozícií; podporuje využívanie vzájomného hodnotenia vo vhodných prípadoch aj v iných oblastiach, napr. v oblasti voľného pohybu tovaru;

54. nabáda členské štáty, aby pravidelne skúmali vnútroštátne predpisy a postupy, ktoré majú vplyv na voľný pohyb služieb a tovaru, v záujme zjednodušenia a modernizácie vnútroštátnych predpisov a v záujme odstránenia zdvojení; nazdáva sa, že proces posudzovania vnútroštátneho práva používaný pri vykonávaní smernice o službách by mohol byť účinným nástrojom v iných oblastiach na odstránenie presahov a neodôvodnených vnútroštátnych prekážok voľného pohybu;

55. naliehavo žiada Komisiu, aby podporila úsilie verejného sektora o osvojovanie si inovatívnych postupov prostredníctvom využívania nových technológií a postupov a informovania o najlepších postupoch vo verejnej správe, ktoré zmenšia rozsah byrokracie a prijmú politiky zamerané na občanov;

III. Kľúčové priority

56. žiada, aby sa každé jarné zasadnutie Európskej rady venovalo hodnoteniu stavu jednotného trhu na základe monitorovacieho procesu;

57. vyzýva Komisiu, aby zverejnila zelenú knihu o usmerneniach pre konzultácie inštitúcií EÚ s príslušnými zastupiteľskými združeniami a občianskou spoločnosťou, čím sa zaručí, že tieto konzultácie budú dôkladné, interaktívne, transparentné a prinesú navrhovaným politikám pridanú hodnotu;

58. naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili a zverejnili tabuľky zhody o všetkých právnych predpisoch týkajúcich sa jednotného trhu;

59. vyzýva členské štáty, aby do roku 2012 znížili transpozičný deficit smerníc o jednotnom trhu na 0,5 % pre nedokončené a 0,5 % pre nesprávne transponované právne predpisy;

60. vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2011 predložila legislatívny návrh o využívaní alternatívnych riešení sporov v EÚ a zdôrazňuje význam jeho rýchleho prijatia;

61. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

[1] Ú. v. EÚ C 187E, 27.7.2008, s. 80.
[2] Prijaté texty, P7_TA(2010)0186.
[3] Ú. v. EÚ C 349E, 22.12.2010, s. 25.
[4] Ú. v. EÚ C 8E, 14.1.2010, s. 7.

Posilnenie politického vodcovstva a partnerstva

Spravodajkyňa sa nazdáva, že jednou z hlavných úloh pri oživovaní jednotného trhu je zabezpečenie politického vodcovstva, angažovanosti a koordinácie. 50 návrhov na oživenie jednotného trhu zahŕňa celý rad portfólií, ktoré sa dotýkajú predovšetkým kompetencií viacerých komisárov Komisie a pôsobnosti rôznych výborov v Európskom parlamente. V Rade sa Aktom o jednotnom trhu zaoberajú rôzne zoskupenia Rady, ktorých úloha efektívnosť sa do veľkej miery líšia. Vnútroštátne orgány sa tiež výrazne líšia, čo sa týka spôsobov ich usporiadania a organizačnej kultúry.

Spravodajkyňa sa domnieva, že posilnenie úlohy Rady pre konkurencieschopnosť, ako sa navrhuje v záveroch Rady o Akte o jednotnom trhu z 10. decembra 2010, je síce nevyhnutnou, no nepostačujúcou podmienkou na zabezpečenie politického vodcovstva, angažovanosti a koordinácie.

Spravodajkyňa je presvedčená o tom, že politické vodcovstvo na najvyššej úrovni je pre oživenie jednotného trhu zásadné. Preto navrhuje, aby predseda Európskej rady dostal mandát na koordináciu oživenia jednotného trhu a dohľad nad týmto procesom, a to v úzkej spolupráci s predsedom Komisie. Európska rada by sa na každom jarnom zasadnutí mala venovať hodnoteniu stavu jednotného trhu na základe monitorovacieho procesu, prostredníctvom ktorého sa zhodnotí plnenie priebežných cieľov. V tejto súvislosti spravodajkyňa konštatuje, že maďarské predsedníctvo už plánuje uskutočniť vo februári 2011 vôbec prvé sektorovo zamerané zasadnutie Európskej rady[1].

Spravodajkyňa je presvedčená, že pre oživenie jednotného trhu bude mať zásadný význam podpora a angažovanosť členských štátov. Vyzdvihuje úsilie členských štátov o zlepšenie transpozície a uplatňovania pravidiel jednotného trhu. Tieto „najlepšie postupy“ zahŕňajú vypracovanie pravidelných hodnotení systémov transpozície, zavedenie systému kontaktných miest na rôznych ministerstvách a vytvorenie systémov varovania pred blížiacim sa termínom transpozície.

Spravodajkyňa konštatuje, že členské štáty môžu pred zverejnením smernice prijať rôzne opatrenia v záujme uľahčenia jej transpozície a vykonávania. Tieto opatrenia zahŕňajú vypracovanie transpozičných plánov hneď po dosiahnutí politickej dohody, určenie kompetencií vopred a/alebo analýzu legislatívneho dosahu, pravidelné odovzdávanie informácií medzi oddeleniami zodpovednými za rokovanie a oddeleniami zaoberajúcimi sa transpozíciou, ako aj zapojenie parlamentov v počiatočných fázach prerokúvania novej európskej legislatívy, ktoré zjavne uľahčujú transpozíciu právnych predpisov po ich prijatí.

Spravodajkyňa sa tiež domnieva, že členské štáty by mali stanoviť vlastné priority a vypracovať vlastnú agendu v súlade s prioritami jednotného trhu, aby prevzali skutočnú zodpovednosť za jednotný trh.

Spravodajkyňa je presvedčená, že partnerský prístup navrhovaný Komisiou musia posilniť dva prvky.

Po prvé sa domnieva, že partnerstvo s miestnymi a regionálnymi orgánmi sa musí rozšíriť z politiky súdržnosti aj na politiky týkajúce sa vnútorného trhu. Pravidlá jednotného trhu v členských štátoch veľmi často implementujú a presadzujú orgány na miestnej a regionálnej úrovni. Zo skúseností s vykonávaním smernice o službách jasne vyplynulo, že zapojenie regionálnych a miestnych orgánov môže mať mimoriadny význam pre zabezpečenie riadneho zavedenia a uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu.

Spravodajkyňa konštatuje, že niektoré členské štáty už prijali určité opatrenia s cieľom rozvinúť partnerstvo s aktérmi na miestnej a regionálnej úrovni, a to okrem iného prostredníctvom vytvárania špecifických sietí, napr. v oblasti verejného obstarávania alebo dohľadu nad trhom, v ktorých sú spojené regionálne a miestne orgány.

Spravodajkyňa je po druhé presvedčená o tom, že prvok dialógu a partnerstva v rámci správy jednotného trhu by sa mal posilniť výraznejším zapojením národných parlamentov. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy poskytuje príležitosť na to, aby sa národné parlamenty venovali pravidlám jednotného trhu v priebehu legislatívneho cyklu a aby sa zapojili do spoločných aktivít s Európskym parlamentom. Konštatuje, že zapojením národných parlamentov do počiatočných etáp prerokúvania návrhu smerníc na európskej úrovni by sa mohlo urýchliť prijímanie následných transpozičných opatrení na úrovni členských štátov. Proces transpozície by tiež mohla uľahčiť priebežná výmena informácií s národnými parlamentmi o napredovaní transpozícií.

Regulácia jednotného trhu

Spravodajkyňa sa domnieva, že štruktúry a postupy správy jednotného trhu sú príliš zložité. Tým sa komplikuje zodpovednosť a oslabuje celková efektívnosť a legitímnosť jednotného trhu. Domnieva sa, že v ďalšom rozvíjaní správy jednotného trhu by sa mal klásť väčší dôraz na zásady transparentnosti a zodpovednosti.

Spravodajkyňa sa domnieva, že cielenejší prístup k voľbe legislatívnych nástrojov v závislosti od právnych a vecných charakteristík ustanovení, ktoré sa majú vykonať, by prispel k jasnejšiemu regulačného prostrediu a znížil by náklady spojené s transpozíciou.

Spravodajkyňa zdôrazňuje, že v súlade s článkom 4 ods. 3 ZEÚ majú členské štáty záväzok pomáhať Komisii pri vykonávaní jej úlohy zabezpečiť, aby sa uplatňovali ustanovenia zmlúv a opatrení prijímaných inštitúciami. Členské štáty by preto mali poskytovať Komisii jasné a presné informácie o vykonávaní smerníc.

Spravodajkyňa sa domnieva, že členské štáty by mali predložiť tabuľky zhody uvádzajúce ustanovenia predpisov členských štátov, ktorými sa transponujú povinnosti stanovené v smerniciach do vnútroštátneho právneho systému v prípade všetkých smerníc o jednotnom trhu, a verejne ich sprístupniť občanom (návrh č. 47 Aktu o jednotnom trhu).

Administratívna koordinácia, informácie a mechanizmy riešenia problémov

Spravodajkyňa podporuje návrh č. 45 obsiahnutý v Akte o jednotnom trhu, ktorý je zameraný na ďalší rozvoj administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom informačného systému vnútorného trhu (IMI), ktorý by mohol byť rozšírený na ďalšie oblasti politiky vrátane elektronického obchodovania a verejného obstarávania.

Domnieva sa, že väčšie interakcie medzi orgánmi členských štátov príslušnými pre jednotný trh nielen pomáhajú vyriešiť naliehavé problémy s implementáciou určitých smerníc, ale prispievajú tiež k budovaniu vzájomnej dôvery medzi orgánmi členských štátov a k dlhodobej životaschopnosti jednotného trhu (európsky rozmer verejnej správy v členských štátoch).

Spravodajkyňa konštatuje, že existuje viacero nástrojov informovania o jednotnom trhu a riešenia problémov s ním spojených, ktorých cieľom je pomáhať občanom a podnikom. Navrhuje, aby Komisia a členské štáty koordinovali a v prípade potreby zjednotili početné „jednotné kontaktné miesta“ určené na informovanie a riešenie problémov (návrh č. 49 Aktu o jednotnom trhu).

Spravodajkyňa podporuje posilnenie neformálnych nástrojov na riešenie problémov, najmä sieť SOLVIT. Domnieva sa, že Komisia by mala posilniť sieť SOLVIT v súlade so správou Parlamentu o sieti SOLVIT z 2. marca 2010 (2009/2138(INI)).

Spravodajkyňa tiež navrhuje, aby sa členské štáty a Komisia usilovali vytvárať skutočné jednotné kontaktné miesta, ktoré umožnia rovnakej cieľovej skupine získať všetky potrebné informácie, napríklad pokiaľ ide o vykonávanie určitej činnosti. V tejto súvislosti navrhuje, aby jednotné kontaktné miesta stanovené v smernici o službách poskytovali aj informácie o príslušnom daňovom režime.

Presadzovanie dodržiavania pravidiel

Spravodajkyňa sa domnieva, že konanie vo veci porušenia predpisov by malo naďalej zostať kľúčovým nástrojom na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu. Nabáda Komisiu, aby striktne využívala konania vo veci porušenia predpisov v prípade, keď zlyhajú mechanizmy riešenia problémov pred podaním žaloby, a aby pritom v plnej miere využila zmeny zavedené článkom 260 ZFEÚ, ktoré zjednodušujú a zrýchľujú ukladanie finančných sankcií v prípade konania vo veci porušenia predpisov.

Spravodajkyňa sa okrem toho domnieva, že nedávna judikatúra Súdneho dvora ponúka Komisii nové možnosti konania proti členským štátom v prípade „všeobecného a štrukturálneho nedodržania“ pravidiel jednotného trhu z ich strany. Komisia sa obvykle sústreďuje na podávanie žalôb vo veci nedodržania predpisov v individuálnych prípadoch. Vo veci Komisia proti Írsku[2] však Súdny dvor akceptoval, že Komisia môže vzniesť žalobu proti členskému štátu nie iba v súvislosti s konkrétnym porušením právnych predpisov EÚ, ale aj v prípade všeobecného a štrukturálneho nedodržiavania povinností, ktoré členskému štátu vyplývajú z právnych predpisov EÚ. Namiesto podávania žaloby v individuálnych prípadoch sa Komisia usilovala dokázať existenciu systematicky nedostatočných administratívnych postupov a argumentovala, že Írsko systematicky nedodržiavalo smernicu o odpadoch.

Pojem „všeobecné a štrukturálne porušenie predpisov“ má dva dôležité dôsledky. Po prvé, Komisia môže v priebehu konania na Súdnom dvore uviesť nové prípady nedodržania danej povinnosti vyplývajúcej z práva EÚ. Po druhé, členský štát, v ktorého prípade sa zistilo porušenie predpisov, musí nielen napraviť tieto prípady porušenia, ale predovšetkým zmeniť svoje administratívne postupy.

Spravodajkyňa sa domnieva, že pojem „všeobecného a štrukturálneho porušenia predpisov“ by mohol pripraviť cestu pre účinnejšie presadzovanie povinností vyplývajúcich z legislatívy jednotného trhu v oblastiach, ako je napr. verejné obstarávanie.

Spravodajkyňa navrhuje, že treba nielen vykonať viac práce na zabezpečenie včasnej transpozície, ale treba aj vystupňovať úsilie o zaistenie správnej transpozície. Navrhuje, aby sa členské štáty usilovali znížiť do roku 2012 priemerný transpozičný deficit o 0,5 %, a to vrátane nedokončených aj nesprávne vykonaných transpozícií smerníc o jednotnom trhu.

Spravodajkyňa konštatuje, že formálne konania vo veci porušenia predpisov obyčajne trvajú veľmi dlho (priemerný čas vybavenia takýchto konaní sa pohybuje od 28 mesiacov v prípade EÚ 15 po 16 mesiacov v prípade EÚ 12). Trvá na tom, aby Komisia stanovila referenčnú lehotu 12 mesiacov ako maximálny priemerný čas trvania konaní vo veci porušenia predpisov.

Spravodajkyňa konštatuje, že národným orgánom trvá v priemere 17,7 mesiaca, kým vykonajú rozhodnutia Súdneho dvora, pričom sa zistilo, že niektoré členské štáty svoje povinnosti nesplnili. Spravodajkyňa žiada Komisiu, aby navrhla referenčnú lehotu pre členské štáty na vykonanie rozhodnutí Súdneho dvora.

Monitorovanie, hodnotenie a modernizácia

Spravodajkyňa je presvedčená, že riadna správa jednotného trhu sa môže zakladať jedine na kvalitných informáciách o jeho fungovaní. Na prepojenie jednotlivých etáp politického cyklu od vypracovania návrhu po vykonanie treba použiť zodpovedajúce nástroje na monitorovanie a hodnotenie politík jednotného trhu.

Spravodajkyňa nabáda Komisiu, aby sa usilovala rozvíjať nástroje na monitorovanie trhu a aby pritom vychádzala zo skúseností s úspešnými nástrojmi vrátane celoplošných kontrol (sweeps). Domnieva sa, že prioritou by malo byť zlepšenie metodiky, ukazovateľov a zberu údajov, pričom by sa súčasne mali dodržiavať zásady praktickej využiteľnosti a nákladovej efektívnosti.

Spravodajkyňa je presvedčená o tom, že členské štáty by sa mali intenzívnejšie zapojiť do hodnotenia a monitorovania pravidiel jednotného trhu. Nabáda členské štáty predovšetkým na to, aby pravidelne hodnotili právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu, skúmali vnútroštátne predpisy a postupy, ktoré majú vplyv na voľný pohyb služieb a tovaru, v záujme zjednodušenia a modernizácie vnútroštátnych predpisov a v záujme odstránenia zdvojení.

[1] Maďarské predsedníctvo plánuje samit Európskej rady k energetickej politike EÚ.
[2] Vec C-494/01, Komisia/Rada, Zb. 2005, s. I-3331.

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k správe a partnerstve na jednotnom trhu
(2010/2289(INI))

Spravodajca: Jürgen Creutzmann

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. konštatuje, že vnútorný trh si vyžaduje podporu všetkých strán, pretože je kľúčovým prvkom európskeho projektu a základom pre udržateľné vytváranie bohatstva v EÚ;

2. víta prístup Komisie, ktorý pokladá dialóg a partnerstvo za základ obnoveného jednotného trhu, a žiada, aby došlo k zintenzívneniu úsilia všetkých zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť, že sa tento prístup zavedie do praxe takým spôsobom, aby mohol jednotný trh v plnom rozsahu podporovať rast a trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou;

3. zastáva názor, že pokrok na vnútornom trhu by sa nemal zakladať na najmenšom spoločnom menovateli; preto nabáda Komisiu, aby vyvinula iniciatívu a predložila ambiciózne návrhy; nabáda členské štáty, aby využili metódu posilnenej spolupráce v oblastiach, v ktorých nie je dosiahnuteľná dohoda medzi 27 členskými štátmi, ako je to v súčasnosti v oblasti patentov, pričom ostatné krajiny sa budú môcť k týmto čelným iniciatívam pridať neskôr;

4. odporúča Komisii, aby v rámci návrhu č. 48 uskutočnila nezávislý prieskum s cieľom zistiť 20 najväčších zdrojov nespokojnosti a frustrácie súvisiacich s jednotným trhom, s ktorými sa občania stretávajú každodenne, a to najmä pokiaľ ide o elektronický obchod, cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií;

6. je presvedčený, že dobrá správa a právna istota sú základnými predpokladmi na dosiahnutie hospodárskych a sociálnych cieľov jednotného trhu vrátane voľného pohybu pracovníkov, ako aj na podporu vysokej úrovne zamestnanosti, zabezpečenie primeranej úrovne sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu, vysokú úroveň vzdelania a odbornej prípravy a prenosnosť dôchodkov;

7. zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať riadnemu presadzovaniu zdravotných, bezpečnostných a iných právnych predpisov v sociálnej oblasti, ako je pracovný čas;

8. uznáva dôležitú úlohu siete EURES pri uľahčovaní voľného pohybu pracovníkov v rámci Únie a zabezpečovaní úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi útvarmi pre zamestnanosť; vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť verejnosti o tejto užitočnej službe, a tým umožnili väčšiemu počtu občanov EÚ v plnej miere využívať pracovné príležitosti v celej EÚ;

9. zdôrazňuje významnú úlohu podporných sietí, akými sú SOLVIT a sieť európskych spotrebiteľských centier, pri zabezpečovaní toho, aby jednotný trh pôsobil v prospech európskych občanov a podnikov; vyjadruje presvedčenie, že sieť SOLVIT najviac potrebujú najmä MSP; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sieť SOLVIT je mnohým zúčastneným stranám neznáma a nemá postavenie, ktoré si zaslúži; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konali a napravili tento nedostatok;

10. s veľkým potešením víta oznámenie Komisie, že bude naďalej podporovať jednotné kontaktné miesto, ktoré zlučuje všetky existujúce služby do jedného prístupového miesta a poskytuje občanom a podnikom informácie a podporu, pokiaľ ide o ich práva na jednotnom trhu, ako aj praktické informácie o vnútroštátnych pravidlách a postupoch; vyzýva členské štáty, aby zlepšili informovanosť verejnosti o jednotnom kontaktnom mieste a jeho jednotlivých službách;

11. víta návrh Komisie na vypracovanie stratégie, ktorá umožní širšie uplatňovanie informačného systému o vnútornom trhu (IMI) a prepojí tento systém s ostatnými sieťami v záujme efektívnejšej administratívnej spolupráce a lepšieho vykonávania právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu;

12. víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa využívania alternatívneho riešenia sporov v EÚ; vyjadruje poľutovanie nad šíriacou sa kultúrou súdnych sporov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktorá vážne ohrozuje rovnováhu medzi sociálnymi partnermi v Európe a môže viesť až k nestabilite a dokonca sociálnym nepokojom, ak jej bude umožnené rozvíjať sa ďalej; vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti alternatívnych riešení sporov s cieľom pokryť cezhraničné spory v pracovných otázkach;

13. zdôrazňuje význam lepšieho a včasnejšieho zapojenia zainteresovaných strán do tvorby, prijímania, vykonávania a monitorovania opatrení na podporu rastu a občianskych práv na jednotnom trhu; poznamenáva, že mnohé z navrhovaných opatrení v rámci aktu o jednotnom trhu patria do pôsobnosti orgánov na vnútroštátnej alebo nižšej ako vnútroštátnej úrovni a vyžadovali by si teda ich aktívnu účasť vo všetkých etapách; zároveň zdôrazňuje, že dialóg so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou je nevyhnutným základom obnovenia dôvery v jednotný trh; očakáva od Komisie nové a ambiciózne podnety, pokiaľ ide o to, ako možno tento dialóg skutočne zlepšiť; žiada, aby boli sociálni partneri zapojení a aby sa s nimi konzultovalo v prípade všetkých príslušných právnych predpisov o jednotnom trhu, ktoré sa týkajú trhu práce;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so sociálnymi partnermi, najmä pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov, na ktorých sa zakladá projekt jednotného trhu; žiada Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na ich aktívne a efektívne zapojenie a aby ich podporovala a povzbudzovala k tomu, aby si v týchto oblastiach vymieňali vedomosti, skúsenosti a najlepšie postupy;

15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení o akte o jednotnom trhu sa neprikladá väčší význam miestnym orgánom, ktoré zohrávajú na hospodárskej a spoločenskej úrovni kľúčovú úlohu na jednotnom trhu; pripomína, že protokolom 26 pripojeným k Zmluve o fungovaní Európskej únie sa zaručujú široké rozhodovacie právomoci na organizáciu, riadenie a financovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu; žiada Komisiu, aby uskutočnila iniciatívy s cieľom zaručiť uplatňovanie tohto protokolu;

16. domnieva sa, že je potrebné, aby Komisia zakotvila základné práva do všetkých právnych predpisov o jednotnom trhu; nazdáva sa, že by sa tým zabezpečilo, aby sa uplatňovaním základných ekonomických slobôd na jednotnom trhu neobmedzilo právo na kolektívne vyjednávanie a právo na štrajk v súlade s ich vymedzením vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

17. zdôrazňuje významný prínos MSP k vytváraniu pracovných miest a k rastu, a preto vyzýva Komisiu, aby odstránila prekážky zakladania nových MSP a podporovala podnikanie;

18. vyjadruje presvedčenie, že „dobrá správa“ jednotného trhu musí rešpektovať a posilňovať úlohu poradných inštitúcií pôsobiacich na európskej úrovni, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov, rád pre odvetvový dialóg a zástupcov zamestnancov a spotrebiteľov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k správe vecí verejných a partnerstvu na jednotnom trhu
(2010/2289(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Klaus-Heiner Lehne

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. so záujmom víta oznámenie Komisie o Akte o jednotnom trhu a komplexný prístup, ktorý Komisia navrhuje, aby sa opätovne dosiahla rovnováha v rámci jednotného trhu medzi podnikmi a občanmi, a aby sa skvalitnila demokratickosť a transparentnosť rozhodovacieho postupu. Zdôrazňuje, že tento prístup má zabezpečiť čo najlepšiu rovnováhu medzi návrhmi uvedenými v troch častiach oznámenia;

2. poukazuje na to, že alternatívne riešenie sporov by malo zabezpečovať spravodlivé a rýchle mimosúdne vyrovnávanie, a považuje ho za účinný prostriedok prístupu k spravodlivosti a za efektívnu alternatívu mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu;

3. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spotrebitelia aj podniky budú mať pri presadzovaní svojich práv k dispozícii mechanizmy alternatívneho riešenia sporov, okrem iného v rámci všetkých budúcich návrhov v oblasti európskeho zmluvného práva;

4. víta úmysel Komisie začať verejné konzultácie o európskom prístupe ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov na nápravu, no vyslovuje sa proti zavedeniu mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu podľa vzoru USA, ktoré silne ekonomicky motivujú nemeritórne podania;

5. opakuje, že akýkoľvek európsky prístup musí rešpektovať stanovisko Parlamentu vyjadrené v jeho uznesení z 26. marca 2009 k bielej knihe o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES, a trvá na tom, že Parlament musí byť v rámci riadneho legislatívneho postupu zapojený do všetkých legislatívnych iniciatív v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu;

6. trvá na tom, že sú potrebné korelačné tabuľky, aby bolo možné zhodnotiť správnu transpozíciu pravidiel jednotného trhu, a poukazuje na to, že ak korelačné tabuľky nebudú predložené, Parlament v budúcnosti nemusí zahrnúť správy o kompromisných textoch dohodnutých s Radou do programu plenárnej schôdze;

7. vyzýva členské štáty, aby konečne akceptovali korelačné tabuľky týkajúce sa vykonávania právnych predpisov s cieľom viac sprehľadniť nedostatky v oblasti prijímania právnych predpisov;

8. zdôrazňuje, že správne vykonávanie, transpozícia a presadzovanie právnych predpisov EÚ bude prínosom tak pre spotrebiteľov, ako aj pre podniky, a nabáda Komisiu, aby na presadzovanie pravidiel jednotného trhu využila všetky právomoci, ktoré jej poskytujú zmluvy;

9. domnieva sa, že iniciatívy jednotlivých štátov nemôžu byť účinné bez koordinovanej činnosti na úrovni EÚ a že je teda nevyhnutné, aby Európska únia vystupovala dôrazne a jednomyseľne a vykonávala spoločné postupy. Solidarita, na ktorej sa zakladá európsky sociálny hospodársky model, a koordinácia vnútroštátnych reakcií sú pri predchádzaní krátkodobým ochranným opatreniam jednotlivých členských štátov kľúčové. Vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že obnovenie hospodárskeho protekcionizmu na vnútroštátnej úrovni by pravdepodobne viedlo k rozdrobeniu vnútorného trhu a zníženiu konkurencieschopnosti, a preto tomu treba predísť; vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasná hospodárska a finančná kríza by sa mohla použiť ako dôvod na opätovné zavedenie ochranných opatrení v niektorých členských štátoch, pričom by sa v súvislosti s krízou mali práve naopak využívať spoločné mechanizmy ochrany;

10. zastáva názor, že pokrok na vnútornom trhu by sa nemal zakladať na najmenšom spoločnom menovateli; nabáda preto Komisiu, aby vyvinula iniciatívu a predložila ambiciózne návrhy; nabáda členské štáty, aby využili metódu posilnenej spolupráce v oblastiach, v ktorých medzi 27 členskými štátmi nie je dosiahnuteľná dohoda; ostatné krajiny sa budú môcť k týmto iniciatívam pridať v neskoršej fáze;

11. pripomína, že článok 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyzýva Európsky parlament a Radu, aby formou nariadenia stanovili zásady a podmienky poskytovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu s cieľom splniť svoje poslanie verejnej služby; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení o Akte o jednotnom trhu sa neprikladá väčší význam miestnym orgánom, ktoré v rámci jednotného trhu zohrávajú kľúčovú úlohu na hospodárskej a sociálnej úrovni; pripomína, že protokol 26 pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie zaručuje široké diskrečné právomoci pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, a žiada Komisiu, aby zaručila uplatňovanie týchto ustanovení zmluvy;

12. berie na vedomie vôľu Komisie účinnejšie podporovať sociálny dialóg a zlepšovať transparentnosť a demokratickosť rozhodnutí; zdôrazňuje, že je potrebné túto vôľu podporiť iniciatívami so sociálnymi partnermi s cieľom vytvoriť európsky rámec pre predbežné plánovanie priemyselnej reštrukturalizácie;

13. je presvedčený, že „dobrá správa vecí verejných“ na jednotnom trhu musí rešpektovať úlohu dvoch poradných inštitúcií pôsobiacich na európskej úrovni, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, ako aj úlohu sociálnych partnerov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Pervenche Berès, Mara Bizzotto, Philippe Boulland, Milan Cabrnoch, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Sergio Gaetano Cofferati, Marije Cornelissen, Tadeusz Cymański, Karima Delli, Proinsias De Rossa, Frank Engel, Sari Essayah, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Thomas Händel, Marian Harkin, Roger Helmer, Liisa Jaakonsaari, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Ádám Kósa, Patrick Le Hyaric, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Siiri Oviir, Rovana Plumb, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Françoise Castex, Jelko Kacin, Ria Oomen-Ruijten, Evelyn Regner, Emilie Turunen

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Catherine Bearder

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia