Postup : 2010/2161(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0112/2011

Predkladané texty :

A7-0112/2011

Rozpravy :

PV 12/05/2011 - 9
CRE 12/05/2011 - 9

Hlasovanie :

PV 12/05/2011 - 12.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0239

SPRÁVA     
PDF 178kWORD 130k
31.3.2011
PE 450.904v05-00 A7-0112/2011

o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ

(2010/2161(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajkyňa: Marietje Schaake

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ

(2010/2161(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na článok 27 ods. 3 Zmluvy o EÚ,

–   so zreteľom na článok 11 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na Dohovor UNESCO z roku 2005 ochrane a podpore rôznorodosti kultúrneho prejavu (Dohovor UNESCO),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady z 26. júla 2010, ktorým sa ustanovuje organizácia a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (2010/427/EU)(1),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(2),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1041/2009/ES z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovuje program spolupráce v audiovizuálnej oblasti s odborníkmi z tretích krajín (MEDIA Mundus 2011 – 2013)(3),

–   – so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1983/2006/ES z 18. decembra 2006 o Európskom roku medzikultúrneho dialógu (2008)(4),

–   so zreteľom na európsku stratégiu pre kultúru v globalizovanom svete (KOM(2007)0242),

–   so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní európskeho programu pre kultúru (KOM(2010)0390),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 s názvom Europeana – ďalšie kroky(5),

–   so zreteľom na závery Rady z 18. a 19. novembra 2010 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2011 – 2014 (2010/C 325/01)(6),

–   so zreteľom na závery Rady z 20. novembra 2008 o presadzovaní kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu vo vonkajších vzťahoch Únie a jej členských štátov (2008/C320/04)(7),

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov (2000), a najmä na jej články o ľudských právach, demokracii a dobrej správe,

–   so zreteľom na rezolúciu Organizácie Spojených národov s názvom „Plnenie sľubu: zjednotení s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia“ z 22. septembra 2010,

–   so zreteľom na rezolúciu Organizácie Spojených národov s názvom „Kultúra a rozvoj“ z 20. decembra 2010,

–   so zreteľom na dohodu o partnerstve medzi AKT a EÚ podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(8), po prvýkrát zmenenú a doplnenú v Luxemburgu 25. júna 2005(9) a po druhýkrát zmenenú a doplnenú vo Ouagadougou 22. júna 2010(10),

–   so zreteľom na Protokol o spolupráci v oblasti kultúry, ktorý tvorí prílohu k vzorovej dohode o voľnom obchode,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0112/2011),

A. keďže EÚ je kultúrne rozmanitým spoločenstvom hodnôt, ktorého heslo „Zjednotení v rozmanitosti“ má mnoho praktických podôb,

B.  keďže vlny rozširovania EÚ, mobilita občanov v spoločnom európskom priestore, staré a nové migračné prúdy a rôzny druhy výmen s ostatným svetom prispievajú k tejto kultúrnej rozmanitosti,

C. keďže kultúra má skutočnú hodnotu, obohacuje životy ľudí a podporuje vzájomné porozumenie a rešpekt,

D. keďže strategickým cieľom európskeho programu pre kultúru je podporovať kultúru ako jednu z dôležitých súčastí medzinárodných vzťahov EÚ,

E.  keďže kultúra môže a mala by uľahčovať rozvoj, začleňovanie, inováciu, demokraciu, ľudské práva, vzdelanie, predchádzanie konfliktom a zmierovanie, vzájomné porozumenie, toleranciu a kreativitu,

F.  keďže Únia a jej členské štáty, občania, podniky a občianska spoločnosť v EÚ aj v tretích krajinách sú kľúčovými činiteľmi v kultúrnych vzťahoch,

G. keďže kultúrne statky, medzi ktoré patrí aj šport, sú prínosom pre nemateriálny rozvoj EÚ a hospodárstvo, pričom podporujú budovanie znalostnej spoločnosti, najmä prostredníctvom odvetví kultúrneho priemyslu a cestovného ruchu,

H. keďže umelci v skutočnosti zohrávajú úlohu kultúrnych diplomatov zabezpečujúcich výmenu a konfrontáciu rôznych estetických, politických, morálnych a spoločenských hodnôt,

I.   keďže nové médiá a komunikačné technológie, napríklad internet, môžu byť nástrojom slobody prejavu, pluralizmu, výmeny informácii, ľudských práv, rozvoja, slobody zhromažďovania, demokracie a začleňovania a napomáhania kultúrneho obsahu a vzdelávania,

J.   keďže kultúrna spolupráca a kultúrny dialóg, ktoré sú stavebnými kameňmi kultúrnej diplomacie, môžu slúžiť ako nástroje pre globálny mier a stabilitu,

Kultúrne a európske hodnoty

1.  zdôrazňuje celoplošný charakter a význam kultúry pre všetky oblasti života a je presvedčený, že kultúra sa musí zohľadňovať v rámci všetkých vonkajších politík EÚ, v súlade s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky inštitúcie EÚ dôraznejšie uznávali hodnotu kultúry ako sily podporujúcej toleranciu a porozumenie, ako aj nástroja rastu a inkluzívnejšej spoločnosti;

3.  vyzýva na spoluprácu s regiónmi rôznych členských štátov, a to aj vo vzťahu k vypracovaniu politík v oblasti kultúry, aj vo vzťahu k ich uplatňovaniu a podpore;

4.  zdôrazňuje, že demokratické a základné slobody ako sloboda prejavu, sloboda tlače, právo na dôstojný život, právo na život bez strachu, právo na toleranciu a život bez nenávisti a právo na prístup k tlačeným a digitálnym informáciám, ako ak výsada pripojenia a komunikovania online a offline sú dôležitým predpokladom kultúrneho prejavu, kultúrnej výmeny a kultúrnej rozmanitosti;

5.  pripomína význam protokolov o spolupráci v oblasti kultúry a ich pridanej hodnoty v rámci bilaterálnych dohôd o rozvoji a obchode; naliehavo žiada Komisiu, aby predstavila svoju stratégiu týkajúcu sa budúcich protokolov o spolupráci v oblasti kultúry a aby túto stratégiu konzultovala s Parlamentom a občianskou spoločnosťou;

6.  opätovne zdôrazňuje, že kultúra zohráva úlohu v bilaterálnych dohodách o rozvoji a obchode, a to aj vďaka opatreniam, ako sú európske nástroje určené na rozvojovú spoluprácu, stabilitu, demokraciu a ľudské práva a predvstupovú prípravu, ako aj európska susedská politika (ESP), Východné partnerstvo, Únia pre Stredozemie a Európsky nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (EIDHR), ktoré majú určité zdroje vyčlenené na kultúrne programy;

7.  zdôrazňuje, že transatlantická spolupráca a spolupráca so susednými európskymi štátmi je dôležitá pre presadzovanie spoločných záujmov a spoločných hodnôt;

8.  oceňuje spoluprácu verejného a súkromného sektora, v rámci ktorej sa poskytuje významný priestor občianskej spoločnosti vrátane MVO a európskych kultúrnych sietí, pri riešení kultúrnych aspektov vonkajších činností EÚ;

Programy EÚ

9.  je znepokojený roztrieštenosťou vonkajšej politiky a projektov EÚ v oblasti kultúry, ktorá brzdí strategické a efektívne využívanie kultúrnych zdrojov a rozvoj zreteľnej spoločnej stratégie EÚ pre kultúru vo vonkajších vzťahoch EÚ;

10. naliehavo vyzýva na zefektívnenie vnútorných činností v Komisii v rámci rôznych GR, ktoré sa zameriavajú na vonkajšie vzťahy (zahraničná politika, rozširovanie, obchod, rozvoj), vzdelávanie a kultúru, ako aj na digitálnu agendu;

11. konštatuje, že kultúrne a vzdelávacie výmeny a spolupráca môžu potenciálne posilniť občiansku spoločnosť, podporiť demokratizáciu a dobrú správu a zároveň povzbudzovať k rozvoju zručností, presadzovať ľudské práva a základné slobody a poskytnúť základné kamene trvalej spolupráce;

12. podporuje rastúcu účasť tretích krajín na programoch EÚ v oblasti kultúry, mobility, mládeže, vzdelávania a odbornej prípravy a žiada, aby sa (mladým) ľuďom z tretích krajín, napríklad z krajín susediacich s Európou, uľahčil prístup k týmto programom;

13. vyzýva na vypracovanie koherentných stratégií na podporu mobility mládeže a mobility odborníkov v oblasti kultúry, umelcov a tvorcov, kultúrneho a vzdelávacieho rozvoja (vrátane médií a gramotnosti v IKT), prístupu k umeleckému prejavu v celej jeho rozmanitosti; preto podporuje synergiu v oblasti kultúry, športu, vzdelávania, médií, mnohojazyčnosti a v programoch pre mládež;

14. podporuje spoluprácu s odborníkmi, so sprostredkovateľskými organizáciami a s občianskou spoločnosťou v členských štátoch aj v tretích krajinách pri príprave a vykonávaní vonkajších politík v oblasti kultúry; ako aj pri podpore kultúrnych podujatí a výmen, ktoré zlepšujú vzájomné porozumenie a zároveň náležite zohľadňujú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť Európy;

15. vyzýva na zriadenie kultúrnych víz pre štátnych príslušníkov, umelcov a iných odborníkov v oblasti kultúry z tretích krajín podľa vzoru existujúceho programu vedeckých víz, ktorý je v platnosti od roku 2005; žiada tiež Komisiu, aby navrhla krátkodobú vízovú iniciatívu s cieľom odstrániť prekážky v mobilite v sektore kultúry;

Médiá a nové informačné technológie Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

16. zdôrazňuje význam pôsobenia Európskej únie na celom svete na podporu dodržiavania slobody prejavu, tlače a slobodného prístupu k audiovizuálnym médiám a novým informačným technológiám, a to spôsobom, ktorý rešpektuje autorské práva;

17. odsudzuje skutočnosť, že represívne režimy v čoraz väčšej miere uplatňujú cenzúru a sledovanie internetu, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali slobodu internetu v celosvetovom meradle;

18. znovu potvrdzuje zásadu neutrality siete, ktorej cieľom je zaistiť, aby internet zostal voľnou a otvorenou technológiu rozvíjajúcou demokratickú komunikáciu;

19. zdôrazňuje úlohu internetu ako nástroja na podporu európskej kultúry a vyzýva členské štáty, aby ďalej investovali do širokopásmového internetu na území celej EÚ;

20. zdôrazňuje význam nových médií a predovšetkým internetu ako slobodnej, ľahko dostupnej a užívateľsky prijateľnej komunikačnej a informačnej platformy, ktorá by mala byť aktívnou súčasťou medzikultúrneho dialógu v EÚ i mimo nej; okrem toho zdôrazňuje význam nových médií pri zabezpečovaní prístupu ku kultúrnym statkom a obsahu a pri lepšom zviditeľňovaní európskeho kultúrneho dedičstva a dejín v EÚ aj mimo nej, čoho dôkazom sú kľúčové projekty ako Europeana;

21. vyzýva Komisiu, aby na internete zabezpečila centrálne prístupové miesto k informáciám, na ktorom budú na jednej strane k dispozícii informácie o súčasných podporných programoch EÚ v oblasti vonkajších vzťahov, ktoré sa venujú aj kultúre, a o plánovaní a organizovaní kultúrnych podujatí celoeurópskeho významu zahraničnými zastúpeniami EÚ, a na druhej strane bude predstavovať centrálnu informačnú platformu na prepojenie tvorcov, inštitúcií a občianskej spoločnosti a zároveň poskytovať odkazy na ďalšie ponuky EÚ, ako je Europeana;

Kultúrna diplomacia a kultúrna spolupráca

22. zdôrazňuje význam kultúrnej diplomacie a kultúrnej spolupráce pri presadzovaní a predstavovaní záujmov a hodnôt EÚ a členských štátov, ktoré tvoria európsku kultúru, po celom svete; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ vystupovala ako (svetový) hráč s globálnou perspektívou a globálnou zodpovednosťou;

23. tvrdí, že vonkajšia činnosť EÚ by sa mala primárne zameriavať na podporu mieru a zmierenia, ľudských práv, medzinárodného obchodu a hospodárskeho rozvoja, pričom by sa nemali zanedbávať kultúrne aspekty diplomacie;

24. zdôrazňuje potrebu vypracovať účinné stratégie pre medzikultúrne rokovania a domnieva sa, že multikultúrny prístup môže v tomto zmysle uľahčiť uzatváranie plodných dohôd, pretože postaví EÚ a partnerské tretie krajiny na rovnakú úroveň;

25. dôrazne sa zasadzuje o to, aby bola pre každé zahraničné zastúpenie EÚ vymenovaná jedna osoba zodpovedná za koordináciu kultúrnych vzťahov a interakcie medzi EÚ a tretími krajinami, ako aj za podporu európskej kultúry, v úzkej spolupráci s aktérmi z oblasti kultúry a sieťovými organizáciami, ako je EUNIC;

26. zdôrazňuje potrebu zaujať komplexný prístup k sprostredkovaniu kultúry a kultúrnej výmene a upozorňuje na úlohu kultúry pri podpore demokratizácie, ľudských práv, pri predchádzaní konfliktom a budovaní mieru;

27. podporuje začatie politických dialógov o kultúre s cieľom posilniť kontakt medzi ľuďmi, ako je napríklad nedávno začatý dialóg medzi EÚ a Indiou;

28. podporuje stanovenie priorít priamo spojených s kultúrnou dimenziou v rámci EIDHR, medzi ktoré patrí posilnenie právneho štátu, riešenie konfliktov a predchádzanie konfliktom, spolupráca s občianskou spoločnosťou a úloha nových technológií vzhľadom na slobodu prejavu, demokratickú účasť a ľudské práva;

Vonkajšie vzťahy EÚ a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

29. očakáva, že návrh organizačnej schémy ESVČ bude zahŕňať funkcie súvisiace s kultúrnymi aspektmi, a navrhuje, aby sa na tento účel vytvoril koordinačný útvar;

30. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby koordinovali strategické využívanie kultúrnych aspektov vonkajšej politiky, dôsledne a systematicky začleňovali oblasť kultúry do vonkajších vzťahov EÚ a usilovali sa o komplementárnosť s vonkajšími politikami členských štátov v oblasti kultúry;

31. vyzýva na zabezpečenie príslušnej odbornej prípravy a ďalšieho školenia pracovníkov ESVČ v oblasti kultúrnych a digitálnych aspektov vonkajšej politiky, aby mohli delegáciám EÚ zabezpečovať koordináciu v tejto oblasti, ako aj na to, aby sa národným expertom a zamestnancom z kultúrnych inštitútov ponúkali spoločné európske možnosti odbornej prípravy a aby boli zariadenia určené na odbornú prípravu otvorené pre globálnu účasť;

32. požaduje, aby bolo do štruktúry ESVČ začlenené GR pre kultúrnu a digitálnu diplomaciu;

33. povzbudzuje ESVČ, aby pri rozvoji zdrojov a kompetencií v oblasti kultúry spolupracovala so sieťami, ako je EUNIC, aby tak mohla čerpať zo skúseností nezávislej spojky medzi členskými štátmi a sprostredkovateľskými subjektmi v oblasti kultúry, ako aj vytvárať a využívať synergie;

34. povzbudzuje ESVČ, aby zohľadnila nedávno schválené opatrenie Európskej únie týkajúce sa značky „Európske dedičstvo“ ako nástroja, ktorý by sa mal využívať vo vzťahoch s tretími krajinami s cieľom zlepšiť poznanie a šírenie kultúry a histórie európskych národov;

35. vyzýva Komisiu, aby zriadila medziinštitucionálnu pracovnú skupinu pre kultúru v rámci vonkajších vzťahov EÚ, ktorá by rozvíjala a rozširovala koordináciu, zefektívňovanie, stratégie a výmenu osvedčených postupov a pritom by zohľadňovala aktivity a iniciatívy Rady Európy a podávala by Európskemu parlamentu správy o svojej činnosti;

36. navrhuje, aby Európska komisia pravidelne predkladala Parlamentu správy o vykonávaní tohto uznesenia o úlohe kultúry vo vonkajších vzťahoch EÚ;

37. navrhuje vytvorenie osobitných informačných systémov na podporu mobility umelcov a iných profesionálov v oblasti kultúry, s ktorými sa počíta v štúdii s názvom Informačné systémy na podporu mobility umelcov a iných profesionálov v oblasti kultúry: štúdia uskutočniteľnosti(11);

38. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala a schválila zelenú knihu o stratégii pre kultúru a spoluprácu v oblasti kultúry v rámci vonkajšej činnosti EÚ v roku 2011, po ktorej by malo nasledovať oznámenie;

39. nabáda ku konkrétnym krokom na podporu budovania kapacít prostredníctvom zapojenia občianskej spoločnosti a financovania nezávislých iniciatív;

Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov

40. vyzýva ESVČ, aby povzbudzovala tretie krajiny k rozvoju politík v oblasti kultúry a systematicky apelovala na tretie krajiny s cieľom ratifikovať a vykonávať dohovor UNESCO;

41. pripomína členským štátom význam ich záväzkov, ktoré prijali pri ratifikácii dohovoru UNESCO, keďže ochrana kultúrnej rozmanitosti vo svete si vyžaduje rozumnú a vyváženú politiku v oblasti digitálnych technológií;

42. vyzýva Európsku komisiu, aby pri dvojstranných a viacstranných obchodných dohodách a pri uzatváraní kultúrnych protokolov vhodným spôsobom zohľadnila duálnu povahu kultúrnych statkov a služieb a aby poskytla preferenčné zaobchádzanie rozvojovým krajinám v súlade s článkom 16 dohovoru UNESCO;

43. víta nedávne podpísanie dohody medzi EÚ a UNESCO o odbornom nástroji v hodnote 1 milióna EUR, ktoré má podporovať správu kultúrneho sektora a umožniť vládam rozvojových krajín využívať poznatky odborníkov pri vypracúvaní účinných a udržateľných politík v oblasti kultúry;

44. povzbudzuje členské štáty a Komisiu, aby vystupňovali úsilie o spoluprácu s cieľom ďalej podporovať zlepšenie vnútroštátnych právnych rámcov a politík na ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva a bohatstva v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými právnymi rámcami vrátane boja proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym bohatstvom a duševným vlastníctvom a aby zabránili nezákonnému privlastneniu si dedičstva a výsledkov kultúrnej činnosti, pričom je potrebné uznávať význam autorských práv a práv duševného vlastníctva, aby sa tak podporili osoby, ktoré sa zúčastňujú na kultúrnej tvorbe;

45. žiada o vypracovanie koherentnej stratégie EÚ pre medzinárodné presadzovanie európskych kultúrnych činností a programov vychádzajúcej z ochrany rozmanitosti a duálnej povahy kultúrnych statkov a aktivít, ktorá by obsahovala aj lepšiu koordináciu súčasných programov EÚ v oblasti vonkajšej politiky s kultúrnymi aspektmi a ich vykonávaním v zmluvách s tretími krajinami a súlad s doložkami o kultúrnej zlučiteľnosti, ktoré sú zahrnuté v zmluvách, zásadou subsidiarity a dohovorom UNESCO;

46. vyzýva k účinnej stratégií na ochranu a propagáciu kultúrneho a prírodného dedičstva, hmotného i nehmotného, a k medzinárodnej spolupráci v oblastiach zasiahnutých konfliktami, napríklad prostredníctvom organizácie Modrý štít, ktorá poskytuje kultúre úlohy pri predchádzaní konfliktom a nastoľovaní mieru;

47. žiada, aby pracovníci, ktorí sú vyslaní do oblastí s pretrvávajúcimi či nedávno ukončenými konfliktami, boli vyškolení v súvislosti s kultúrnymi aspektmi činností na zachovanie dedičstva a podporu uzmierenia, demokracie a ľudských práv;

48. vyjadruje želanie zaistiť, aby sa operačné programy v rámci existujúcich finančných nástrojov zameriavali na zjednodušenie, účinnosť a koordináciu politík EÚ;

49. povzbudzuje zdôraznenie úlohy kultúry v rámci EIDHR pri jeho pôsobení na posilnenie zásad právneho štátu, riešenie a prevenciu konfliktov, spoluprácu občianskej spoločnosti a úlohy nových technológií, pokiaľ ide o slobodu prejavu, demokratickú účasť a ľudské práva;

50. uznáva, že treba rešpektovať všetky ľudské práva, ako je to stanovené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Charte základných práv Európskej únie, a preto uznáva prepojenie kultúrnych práv, rozmanitosti a ľudských práv, ale stavia sa proti používaniu kultúrnych argumentov, ktorými sa ospravedlňuje porušovanie ľudských práv;

51. navrhuje, aby bola do výročnej správy o ľudských právach zaradená kapitola o kultúre a aby kultúra bola začleňovaná do činnosti medziparlamentných delegácií;

52. dôrazne vyzýva, aby sa rozvoj činností v oblasti kultúry nevyužíval ako argument, ktorý bráni voľnému pohybu odborníkov z oblasti kultúry medzi krajinami EÚ a tretími krajinami;

53. podporuje nadväzovanie kultúrnych vzťahov s krajinami, s ktorými zatiaľ neexistuje iné partnerstvo, ako základný kameň pre budovanie ďalších vzťahov;

o

o   o

54. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30.

(2)

Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 288, 4.11.2009, s. 10.

(4)

Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 44.

(5)

Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 16.

(6)

Ú. v. EÚ C 325, 2.12.2010, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008, s. 10.

(8)

Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(9)

Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.

(10)

Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3.

(11)

GR Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru, marec 2009.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

"Rock and roll bol z kultúrneho hľadiska rozhodujúcim činiteľom uvoľňovania komunistických spoločností a ich priblíženiu sa slobodnému svetu."

(András Simonyi, maďarský veľvyslanec v USA v rokoch 2002 – 2007, ktorý sa narodil v roku 1952 v Budapešti)

Európa je spoločenstvom slobody, zodpovednosti a demokratických hodnôt. Kultúra, identita, hodnoty a pozícia EÚ na globálnej úrovni sú vzájomne prepojené. Pre európske záujmy je najlepšie, ak sú kultúrne aspekty strategicky vypracúvané prostredníctvom spolupráce a partnerstva, a to tak prostredníctvom kultúrnych programov, ako aj vtedy, ak sú kultúrne aspekty neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych, zahraničných, bezpečnostných a rozvojových politík.

Prostredníctvom spoločnej literatúry, filmu, hudby a dedičstva sa otvárajú dvere pochopenia a stavajú mosty medzi ľuďmi. Európska identita v celej svojej rozmanitosti, ako aj európske hodnoty sa manifestujú prostredníctvom týchto kultúrnych prejavov. EÚ má navyše cenné skúsenosti, o ktoré sa môže podeliť, ak dôjde k prekonávaniu konfliktov a budovaniu stability prostredníctvom spoločných záujmov a vzájomného porozumenia.

Odkedy nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, EÚ rozvíja spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorú realizuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť pod vedením vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej. Pri rozvíjaní ESVČ je potrebné skúmať a vymedziť úlohu, ktorú kultúra má a ktorú by mala mať vo vonkajších činnostiach EÚ. Presadzovanie kultúry môže viesť ku vzájomnému porozumeniu, mierovej spolupráci a stabilite, rovnako ako aj k ekonomickým prínosom.

Kultúrna diplomacia je základným stavebným kameňom pri budovaní dôvery a dlhotrvajúcich vzťahov s občanmi tretích krajín. Kultúra by mala byť zásadným a horizontálne integrovaným prvkom v širokom spektre vonkajších politík, ktoré tvoria zahraničnú politiku EÚ: od obchodných vzťahov EÚ k politike rozširovania a susedskej politike, až po politiku rozvojovej spolupráce a spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Kultúra má takisto aj ekonomickú hodnotu: európske kultúrne odvetvia sa podieľajú na európskom podnikaní, inovácii a obchode a rozmanitosť kultúry EÚ vytvára z EÚ globálne najatraktívnejšiu svetovú turistickú destináciu. Prekypujúca kultúrna klíma robí život v EÚ atraktívnym tak pre podniky, ako aj pre obyvateľov.

V súčasnosti neexistuje žiadna prepracovaná a koordinovaná stratégia v oblasti kultúry pre vonkajšiu činnosť EÚ, preto je potrebné ju vypracovať. Nie je to luxus, ale potreba s cieľom posilniť a podporiť atraktívnosť Európy v globálne prepojenom a konkurenčnom prostredí.

Kultúrne aspekty EÚ

Kultúra má v našich liberálnych demokraciách svoju vnútornú hodnotu: obohacuje životy ľudí. EÚ je známa svojou kultúrnou rozmanitosťou a zároveň je to spoločenstvo hodnôt, ktoré platia rovnakou mierou pre každého občana. Tieto európske hodnoty, akými sú rešpektovanie ľudských práv, demokracie a základných slobôd, sú reprezentované aj našimi kultúrnymi produktmi. Tieto hodnoty podporujú a zastupujú „európsku kultúru“, ktorá predstavuje viac než len súhrn jednotlivých kultúr členských štátov. Kultúrna rozmanitosť, ktorá sa prejavuje v európskych hodnotách, sa jednotlivcovi snaží ponúknuť čo najširšiu škálu výberu a slobody.

Kontakt medzi ľuďmi, či už je offline alebo online, podporuje výmeny osvedčených postupov a znalostí a rozvíja medzinárodné zručnosti ľudí, čo predstavuje prvky, ktoré sú v dnešnom stále viac globalizovanom svete potrebnejšie než kedykoľvek predtým. Znalosti a medzinárodné zručnosti majú zásadný význam pre vzdelanie a zamestnanosť, ako to naznačuje stratégia EÚ 2020. Mnohojazyčnosť, elektronické zručnosti a kultúrne podvedomie sú veľmi dôležitými kompetenciami k využitiu príležitostí a rozvoju talentu na globálnom trhu pracovných miest. Kultúru však môžeme považovať za zložku, ktorá pomáha podporovať demokratizáciu, slobodu prejavu, začleňovanie, rozvoj, vzdelávanie, uzmierovanie atď. Kultúra diplomacia v podobe konštruktívnej medzikultúrnej interakcie je nástrojom pre celosvetový mier a stabilitu. Vo väčšine ústav členských štátov EÚ je obsiahnutý i rozvoj medzinárodného práva. Medzinárodné právo vychádza z európskych hodnôt.

Široká škála aspektov kultúrnych vzťahov s tretími krajinami viedla k roztriešteniu politík, ktoré je potrebné premeniť na koordinovanejšiu a dôslednejšiu stratégiu EÚ. Spravodajkyňa sa snaží o zdôraznenie organizačných a politických rámcov, ktoré sú potrebné k optimálnej koordinácii kultúry vo vonkajších činnostiach EÚ. Je presvedčená, že naplňovanie ich obsahu by nemalo byť príliš riadené a regulované zhora. Správa poskytuje konkrétne návrhy na začlenenie občianskej spoločnosti, umelcov, pedagógov, študentov a podnikateľov do formovania obsahu kultúrnych vzťahov. Rovnako prízvukuje potrebu začleňovať hľadisko kultúry a usmerňovať kultúru vo vonkajších činnostiach EÚ v rámci jej orgánov.

Globálny hráč

Európski občania môžu mať z toho najväčší prospech, ak bude EÚ jednať ako globálny hráč a vedúci subjekt na celosvetovej scéne. To si vyžaduje efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov a strategické hodnotenie konkurenčného postavenia Európy pre turistov, talenty, umelcov, podniky a študentov. Pre záujmy Európy bude najlepšie, ak budeme hovoriť jedným hlasom. Súťaž bude o to zložitejšia, že Čína založila 300 konfuciánskych centier (do roku 2020 sa ich plánuje 1 000), ktoré by sa mali venovať kultúrnej diplomacii, a rastú aj iné mocnosti, ako napríklad India. Kultúrna prítomnosť Spojených štátov amerických vo svete je historicky taká silná, že aj keď momentálne zaznamenáva mierny pokles, je stále významná. Preto teraz potrebujeme dôrazné a náročné politiky.

EÚ na úrovni členských štátov disponuje množstvom osvedčených postupov. Napríklad Francúzsko patrí ku krajinám s najvyššími výdavkami na osobu, čo sa týka zaistenia ich postavenia a postavenia jazyka vo svete prostredníctvom Alliance Française. Spojené kráľovstvo si vybralo model, v ktorom organizácia British Council zaujíma vcelku nezávislú úlohu od vlády pri rozvoji kultúrnych a vzdelávacích politík, ako aj výmen.

Potreba stratégie

Existuje mnoho programov, a my preto nemusíme znovu objaviť koleso, ale môžeme sa niečo naučiť jeden od druhého. Koordinácia pomôže pri zabezpečení účinnejšieho využívania zdrojov, ktoré sú v tejto dobe krátenia rozpočtov veľmi vítané, hlavne v sektoroch kultúry. Od siete národných kultúrnych inštitútov Európskej únie (EUNIC) sa očakáva, že bude významným partnerom, ktorého členovia majú dlhodobé skúsenosti nielen s praktickou činnosťou, ale aj s organizovaním kultúrnej činnosti nezávisle od vlád, čo má v tomto odvetví rozhodujúci význam. Koordinácia môže existovať ruka v ruke s kultúrnou diplomaciou na úrovni členských štátov. Na Európsku úniu sa obracajú nielen členské štáty, ale aj veľa tretích krajín.

Fragmentáciu a rozptyl môžeme vidieť nielen medzi členskými štátmi, ale aj medzi rozdielnymi oddeleniami a inštitúciami v EÚ. Takáto fragmentácia bez spoločnej stratégie bráni plnohodnotnému a účinnému využívaniu kultúrnych zdrojov a rozpočtu.

Toto uznesenie si vyžaduje hodnotenie existujúcich programov, ako aj zelenej knihy a oznámenia Komisie, ktoré naznačujú konkrétne politiky pre úlohu kultúry vo vonkajšej činnosti EÚ. Komisii sa odporúča zvýšiť jej vnútornú efektívnosť medzi jednotlivými GR, pričom sa musí stanoviť jasná zodpovednosť. Návrh na určenie jednej kontaktnej osoby za reprezentáciu EÚ v tretích krajinách predstavuje pomoc pri šírení informácií, koordinovaní vzťahov medzi predstaviteľmi občianskej spoločnosti a zaistení účinnosti.

Nové médiá

Nové technológie zohrávajú ešte väčšiu úlohu v kultúre a v medzinárodných vzťahoch. Ľudia sú od internetu závislí kvôli prístupu k informáciám a môžu sa slobodne vyjadriť jedine vtedy, ak tieto informácie a ich komunikácia nepodliehajú cenzúre. Nové technológie čoraz viac napomáhajú pri uplatňovaní práva na kultúrny rozvoj a ostatných základných práv.

Frontová línia v boji za ľudské práva sa presúva na úroveň online. Blogeri sú väznení, tabu sa ruší, a to všetko kvôli internetu. Navyše nové technológie poskytujú obrovské možnosti zapojenia sa občanov, slobodu prejavu a prístup k informáciám. V súvislosti s celosvetovou sieťou, ktorá globálne spája ľudí, sa EÚ musí správať ako globálny hráč a musí rozvíjať konkrétne politiky, aby podporila a ochránila slobodu internetu. Represívne režimy až príliš dobre pochopili, ako môžu byť nové média využité k zväčšovaniu slobôd a prostredníctvom tých istých technológií sa snažia ľudí utláčať.

Aj prístup ku kultúrnemu obsahu je možný cez nové médiá. Možnosti globálnej prepojiteľnosti v rámci európskych kultúrnych statkov a obsahu by sa mali vyzdvihovať a zjednodušovať, napríklad prostredníctvom Europeany alebo webových stránok múzeí a festivalov, online hudby a zábavného priemyslu.

Existencia kultúrnych programov a záruk základných ľudských práv musí byť posilňovaná rozvojom politiky EÚ v oblasti internetovej slobody a zahrnutím digitálnej diplomacie do kultúrnej diplomacie.

Ekonomický potenciál EÚ ako globálneho digitálneho hráča možno najlepšie využiť prostredníctvom reformy právnych predpisov v oblasti práv duševného vlastníctva a dokončením európskeho digitálneho trhu. Len tak môžeme zaistiť, aby bohatstvo našej (digitalizovanej) kultúrnej rozmanitosti bolo dostupné a predajné po celom svete.

Ďalšie kroky

Mnoho kultúrnych vzťahov sa rozvíja úplne nezávisle od štátneho plánovania či regulácie. Tejto organicky sa vyvíjajúcej sieti jednotlivcov by sa malo pomôcť. K tomu potrebujeme politiky.

V neposlednom rade môžu európske inštitúcie veľkým podielom prispieť k tomu, aby sa európska politická kultúra a proces rozhodovania stali prístupnejšími pre občanov na celom svete. Prostredníctvom voľných údajov sa ďalej rozvíja transparentnosť a otvára sa prístup k informáciám.

Základy politík sú ustanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie a sú dané ratifikáciou dohovoru UNESCO, čo si vyžaduje začlenenie kultúry do všetkých politík Únie. Teraz dochádza k praktickým dôsledkom týchto dohôd. V návrhu organizačnej schémy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť doposiaľ nie sú predložené žiadne pracovné miesta pre kultúrne aspekty. Táto správa požaduje, aby ESVČ považovala kultúrne aspekty za preklenujúci politický cieľ a zaistila vhodnú odbornú prípravu pracovníkov ESVČ vo veci kultúrnych a digitálnych aspektov.

Mladá generácia Európanov potrebuje stratégiu mobility, ktorá zvyšuje kultúrny a vzdelávací rozvoj – vrátane médií a gramotnosti v IKT – a v celej tejto rôznorodosti je nevyhnutný umožniť im prístup k umeleckému vyjadreniu.

Na existujúce kultúrne prvky v programoch ako Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva musí byť zameraná väčšia pozornosť a musia sa vnímať prioritne, aby sa tým posilnil právny štát, rozvinula kultúrna diplomacia ako nástroj riešenia konfliktov a ich prevencie, vytvorili mechanizmy pre spoluprácu civilnej spoločnosti, dialógy a výmeny, a aby sa do nich zahrnula aj úloha nových technológií vzhľadom na slobodu prejavu, demokratickej účasti a ľudských práv.

Európsky parlament by sa mal sám zaviazať, že do práce svojich delegácii s ostatnými parlamentmi po celom svete zahrnie aj kultúru a že bude pozorne sledovať pokrok a konkrétne opatrenia, ktoré boli prijaté pri vytváraní koordinovanej a súdržnej stratégie EÚ pre kultúru vo vonkajších vzťahoch. Navrhovaná výročná správa by sa mala zabezpečiť určenie zodpovednosti a kontinuitu. Okrem toho by sa výročná správa o ľudských právach mala zamerať na kultúru explicitne a špecificky.

Rozvíjanie „značky Európa” je globálnou súťažou talentu, cestovného ruchu a hodnôt, ktoré musia byť založené na spolupráci; táto správa je začiatkom dlhotrvajúceho a plodného spoločného úsilia, ktorá si k svojmu úspešnému ukončeniu vyžaduje čo najviac spojencov.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.3.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Zoltán Bagó, Malika Benarab-Attou, Lothar Bisky, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Silvia Costa, Santiago Fisas Ayxela, Mary Honeyball, Cătălin Sorin Ivan, Morten Løkkegaard, Emma McClarkin, Marek Henryk Migalski, Doris Pack, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marietje Schaake, Timo Soini, Emil Stoyanov, Hannu Takkula, Marie-Christine Vergiat, Sabine Verheyen, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nessa Childers, Oriol Junqueras Vies, Ramona Nicole Mănescu, Iosif Matula, Francisco José Millán Mon, Monika Smolková

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia