SPRÁVA o audítorskej politike: poučenie z krízy

30.5.2011 - (2011/2037(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Antonio Masip Hidalgo
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*):
Kay Swinburne, Výbor pre hospodárske a menové veci
(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o audítorskej politike: poučenie z krízy

(2011/2037(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 13. októbra 2010 o audítorskej politike: Poučenie z krízy (KOM(2010)0561)),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2011 o správe a riadení spoločností v prípade finančných inštitúcií[1],

–   so zreteľom na uznesenie z 10. marca 2009 o vykonávaní smernice 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok[2],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok[3],

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A7‑0200/2011),

A. keďže nedávna finančná kríza spochybnila prácu audítorov,

B.  keďže v dôsledku krízy bolo nadmerné riskovanie finančných inštitúcií do značnej miery spojené s flexibilnými, nedostatočnými a neefektívnymi mechanizmami kontroly a riadenia rizík, najmä v prípade systémovo dôležitých finančných inštitúcií,

C. keďže sa zistilo, že audítori môžu zohrávať kľúčovú úlohu najmä pri posilňovaní dohľadu nad finančnými inštitúciami v oblasti riadenia rizík,

D. keďže úloha výborov pre audit, najmä v rámci finančných inštitúcií, sa v plnej miere nevyužíva,

E. keďže kvalita auditu má zásadný význam pre hospodársku stabilitu a dôveru trhu, keďže poskytuje záruky týkajúce sa skutočného finančného zdravia spoločností,

F. keďže nezávislosť audítorov predstavuje hlavnú súčasť kvality auditu,

G. keďže v prípade, že audítorské spoločnosti ponúkajú tomu istému podniku rôzne služby, môže vzniknúť konflikt záujmov,

H. keďže vysoká koncentrácia trhu tzv. veľkej štvorky audítorských spoločností môže zapríčiniť nadmerné zvýšenie rizika a keďže menšie firmy sú veľmi rôznorodé a ich rast a odborné znalosti treba podporovať prostredníctvom väčších možností zapájať sa do hospodárskej súťaže,

I.  keďže následne treba znovu začať hĺbkovú diskusiu o funkcií audítorov a štruktúre audítorských služieb,

Všeobecné otázky

1. víta zelenú knihu Komisie a oceňuje jej holistický prístup;

2. víta, že zelená kniha poukázala na základný problém, a to, ako by sa dal zlepšiť audit, aj keď v minulosti sa neprejavili žiadne závažné náznaky, že by sa audit neuskutočňoval v súlade s príslušnými predpismi a požiadavkami;

3.  domnieva sa, že rozprava o úlohe audítora by mala prebiehať súčasne s posilnením úlohy výboru pre audit, ktorý dnes nie je veľmi účinný, ako aj s revíziou finančných informácií a informácií o riziku, ktoré by mali spoločnosti poskytovať;

4.  nevidí zatiaľ dostatočný základ pre konečné hodnotenie, a preto pripomína Komisii, že je potrebné viac využívať nariadenie a uskutočniť rozsiahle a hĺbkové posúdenie vplyvu, ktoré bude analyzovať rôzne politické možnosti, zameria sa na praktické otázky v súlade so zásadami lepšej tvorby právnych predpisov a zdôrazní význam účtovníctva pri poskytovaní presných informácií o trvalo udržateľnom hospodárskom vývoji spoločností vrátane analýzy záujmových skupín s cieľom ujasniť segmentáciu štúdie hodnotenia vplyvu pre rôzne skupiny, napríklad malé a stredne veľké podniky, systémovo dôležité finančné inštitúcie a ďalšie kótované a nekótované spoločnosti; nastáva názor, že treba zhodnotiť vplyv na používateľov audítorských správ, napríklad investorov a regulačné orgány systémovo dôležitých finančných inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby analyzovala pridanú hodnotu navrhovaného nariadenia a postupnej harmonizácie audítorských štandardov a postupov na jednotnom európskom trhu;

5.  víta uznanie proporcionality v zelenej knihe;

Úloha audítora

6.  domnieva sa, že štatutárny audit má spoločenskú funkciu a slúži verejnému záujmu, ide teda vlastne o prvoradú potrebu hospodárskeho systému a demokratického politického systému, preto víta zámer zelenej knihy zvýšiť transparentnosť a zlepšiť kvalitu audítorských správ s cieľom prispieť k stabilite finančného trhu a zlepšiť prístup k financovaniu; podporuje všetky opatrenia, ktoré sa opierajú o dôkazy, že nad nákladmi a záťažou predovšetkým pre finančné inštitúcie preváži výrazné zlepšenie ich kvality, ako aj pravidelné externé hodnotenie a primeraný regulačný dohľad; zdôrazňuje, že sú potrebné špecifické právne predpisy;

7.  poukazuje na skutočnosť, že kvalitný audítorský systém tvorí neoddeliteľnú súčasť dobrého systému riadenia spoločností; žiada Komisiu, aby predkladala Parlamentu a Rade svoje návrhy týkajúce sa riadenia a auditu podnikov konzistentným spôsobom;

8.  zdôrazňuje význam audítorskej správy pre akcionárov a verejnosť; uznáva zásadu „audit je audit“ a varuje pred veľkým rizikom, pretože uplatňovanie odlišných noriem vedie k právnej neistote; uprednostňuje preto rozšírenie pôsobnosti na všetky finančné inštitúcie;

9.  zhoduje sa s Komisiou, že závery správy o audite by sa mali zameriavať viac na podstatu než na formu;

10. žiada Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom je možné rozšíriť úlohy audítora o audit informácií súvisiacich s rizikom poskytovaných subjektom, v ktorom sa vykonáva audit, bez toho, aby sa zanedbalo overenie informácií uvedených v účtovnej uzávierke; odporúča, že audítori by mali byť povinne informovaní o všetkých prípadoch prehlasovania výboru pre riziká;

11. domnieva sa, že audítorské správy by mali byť krátke a ich závery jasné a stručné a mali by sa týkať všetkých hľadísk štatutárnych právomocí audítora; domnieva sa, že audítor by mal výboru pre audit a valnému zhromaždeniu poskytnúť doplňujúce vysvetlenia k všeobecným otázkam, ako je metodika použitá pri vypracovaní súvahy, ako aj ku konkrétnym otázkam, ako sú napríklad kľúčové ukazovatele, významné hodnoty, hodnotenie rizika súvisiaceho s citlivými účtovnými odhadmi alebo prijaté významné rozhodnutia, ako aj špecifické problémy, s ktorými sa audítor stretol počas uskutočňovania auditu;

12. požaduje, aby správy o audite finančných inštitúcií zahŕňali rozšírené požiadavky na zverejňovanie informácií o hodnotení menej likvidných aktív s cieľom umožniť porovnanie hodnotenia finančných nástrojov medzi jednotlivými inštitúciami;

13. zdôrazňuje, že audítori musia upozorniť orgány dohľadu alebo príslušný orgán v prípade, že zistia problémy, ktoré by mohli ohroziť pokračovanie činnosti subjektu, v ktorom sa vykonáva audit; odporúča, aby sa uskutočnili dvojstranné stretnutia medzi audítormi a orgánmi dohľadu veľkých finančných inštitúcií;

14. uvedomuje si možnú zodpovednosť, ktorá by mohla ohroziť poskytovanie dodatočných informácií nad rámec predpísaný nariadením; je však presvedčený, že spoločnosť požaduje, aby audítori niesli zodpovednosť smerom do minulosti aj do budúcnosti, predovšetkým pokiaľ ide o veľké a systémovo relevantné spoločnosti; domnieva sa, že informácie dostupné audítorom, ktoré sú vo verejnom záujme a týkajú sa rizika, podsúvahových transakcií či budúcej možnej expozície, by sa vždy mali oznámiť regulačným orgánom a vo väčšine prípadov taktiež sprístupniť verejnosti;

15. žiada, aby sa posilnila úloha výborov pre audit vo všetkých finančných inštitúciách tým, že sa od nich bude vyžadovať schvaľovanie hodnotenia rizikového modelu, ktoré zahŕňa porovnanie špecifických podnikových údajov s referenčnými hodnotami vrátane podávania informácií o prípadných budúcich finančných potrebách, bankových zmluvách, budúcich peňažných tokoch, riadení rizík, odhadoch vedenia, dodržiavaní hlavných účtovných zásad a všetkých predvídateľných rizikách vzhľadom na obchodný model spoločnosti; žiada, aby sa toto hodnotenie spolu s úplnou správou o audite každoročne predkladalo na posúdenie a schválenie výkonným a dozorným radám finančných inštitúcií;

16. domnieva sa, že profesionálny skepticizmus je základom auditu a ovplyvňuje všetky jeho etapy; poznamenáva, že tento skepticizmus sa dosahuje objektívnosťou a nezávislosťou audítora spolu s profesionálnym úsudkom získaným praxou, ktorý postupy označovania políčok nemôžu nahradiť;

17. je presvedčený, že systém podmienenosti audítorských správ by sa nemal prehodnocovať, keďže má odrádzajúcu funkciu a prispieva ku kvalite finančných informácií;

18. domnieva sa, že plynulý a pravidelný dialóg medzi externým audítorom, interným audítorom a výborom pre audit je základom pre účinný audit, pričom je dôležité poskytovať zainteresovaným stranám informácie napríklad o dôvodoch zvolenia, opätovného zvolenia alebo prepustenia audítora alebo prostredníctvom konkrétnych vysvetliviek k správe pre výbor pre audit;

19. domnieva sa, že audítori by mali mať právo na vypočutie na valnom zhromaždení spoločnosti v záležitostiach, ktoré súvisia s ich úlohou ako audítorov;

20. je presvedčený, že v právnych predpisoch je potrebné opísať obe stránky auditu: vnútornú aj vonkajšiu;

Medzinárodné audítorské štandardy(ISA)

21. navrhuje, aby Komisia bezodkladne prijala Medzinárodné audítorské štandardy (ISA), ktoré sú vysvetlené v nariadení a ktoré by umožnili harmonizovať audity na európskej úrovni a zjednodušili úlohu orgánov dohľadu; zastáva názor, že audit je jednotný postup bez ohľadu na veľkosť spoločnosti, v ktorej sa vykonáva audit, jeho uplatnenie sa však musí prispôsobiť vlastnostiam malých a stredne veľkých podnikov; pripomína Európskej komisii, že okrem tých spoločností, pre ktoré by mali platiť Medzinárodné audítorské štandardy (ISA), existujú ďalšie spoločnosti, v ktorých (napriek tomu, že sú vyňaté z uvedených štandardov ) by mali oprávnené autorizované spoločnosti uskutočniť audit finančnej situácie;

Riadenie a nezávislosť audítorských firiem

22. súhlasí s tým, že existuje nevyhnutý rozpor spočívajúci v tom, že audítor je vymenovaný a platený subjektom, v ktorom sa vykonáva audit; v tejto chvíli však nepovažuje za opodstatnené, aby toto vymenovanie uskutočňovala tretia strana; so zreteľom na uvedené a bez toho, aby bol dotknutý článok 37 ods. 2 smernice 2006/43/ES, žiada, aby bola posilnená úloha výboru pre audit;

23. zastáva názor, že audítora by v prípade, že ide o štatutárneho audítora, nemala vymenovať správna rada spoločnosti, v ktorej sa vykonáva audit, ale výbor pre audit, pričom členovia výboru pre audit by mali mať príslušné skúsenosti a minimálne polovica z nich by mala mať prax v oblasti účtovníctva a auditu; domnieva sa, že výbor pre audit by mal prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť nezávislosť audítora, predovšetkým v súvislosti s konzultačnými službami, ktoré audítor poskytuje alebo ponúka;

24. zastáva názor, že pravidlá zaručujúce nezávislosť audítorov a kvalitu auditu musí podrobne preskúmať profesijne úplne nezávislý verejný orgán dohľadu;

25. podporuje vytvorenie medzinárodného kódexu dobrej správy pre audítorské spoločnosti, ktoré vykonávajú audit subjektov verejného záujmu;

26. súhlasí s tým, že nezávislosť audítora je nesmierne dôležitá a že je potrebné prijať opatrenia, ktoré zabránia prílišnej zbehlosti; navrhuje, aby Komisia vypracovala posúdenie vplyvu týkajúce sa rôznych možností, najmä externej rotácie a vplyvu dobrovoľných spoločných auditov; pokladá externú rotáciu za prostriedok posilnenia nezávislosti audítorov, znovu však pripomína svoje stanovisko, že najlepšie regulačné riešenie nepredstavuje ani tak externá rotácia, ako pravidelné zmeny externých audítorov, ako potvrdila smernica 2006/43/ES, a že nezávislosť potrebnú na efektívnosť auditov zaisťuje existujúca rotácia partnerov;

27. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že postupy spoločností pomôžu zachovať poskytnutú ochranu vrátane ochrany súvisiacej s povinnou rotáciou hlavných audítorských partnerov, dokonca aj v prípadoch, keď partneri zmenia spoločnosť;

28. navrhuje, že by sa mali zvážiť iné alebo dodatočné možnosti ako pevný rotačný cyklus, napríklad, ak sa využijú spoločné audity, rotačný cyklus by sa mohol v porovnaní so situáciou s jedným audítorom zdvojnásobiť, keďže dynamika „troch osôb v miestnosti“ sa líši od situácie „dvoch osôb v miestnosti“, a tiež by sa mohlo striedavo usporiadať spoločnú rotáciu auditov;

29. domnieva sa, že by sa malo zreteľne rozlišovať medzi audítorskými službami a inými než audítorskými službami, ktoré audítorské firmy poskytujú zákazníkom, s cieľom zabrániť stretu záujmov podľa článku 22 ods. 2 smernice 2006/43/ES a v súlade s kódexom audítorských postupov; poukazuje na skutočnosť, že by sa tak mohol obmedziť tzv. low balling, teda umelé zníženie cien za audítorské služby s očakávaním, že tieto nízke ceny budú kompenzované inými doplnkovými službami; z tohto dôvodu by sa malo oddelenie vzťahovať na všetky spoločnosti a ich klientov, tým viac, čím väčšie sú audity; s odkazom na odporúčania z roku 2002 pod názvom Nezávislosť štatutárnych audítorov vyzýva Komisiu, aby navrhla zoznam podmienok, podľa ktorých by tieto služby boli považované za nezlučiteľné s audítorskými službami; uznáva, že poskytovanie neaudítorských služieb, ktoré nie sú nezlučiteľné s nezávislosťou audítorov, môže zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o rozširovanie zručností malých a stredných audítorských spoločností, domnieva sa však, že služby vnútorného a externého auditu by sa nemali poskytovať súčasne;

30. považuje za mimoriadne dôležité, aby sa zachovala nezávislosť audítorov; domnieva sa, že by mal platiť zákaz, podľa ktorého by externí audítori nesmeli poskytovať spoločnosti, v ktorej sa vykonáva audit, služby, ktoré by mohli spochybniť súlad s platnými požiadavkami, pokiaľ ide o nezávislosť alebo inými etickými požiadavkami; uznáva, že v záujme podpory rastu európskeho hospodárstva je potrebné zabezpečiť, aby si všetky podniky (bez ohľadu na veľkosť vrátane malých a stredne veľkých podnikov) mohli najímať nezávislých audítorov a audítorské firmy so širokým rozsahom zručností;

31. poukazuje najmä na to, že audítorské služby, ktoré sa považujú za služby vedúce ku konfliktu záujmov, nesmie vykonávať tá istá spoločnosť, a to vrátane určitých poradenských služieb a hodnotení komplexných štruktúrovaných produktov, a trvá na tom, že toto by mali sledovať príslušné orgány dohľadu;

32. je presvedčený, že výbory pre audit majú dôležitú dozornú úlohu pri zabezpečení zachovania nezávislosti audítora a žiada Komisiu, aby poskytla usmernenia, ktoré výborom pre audit v tomto smere pomôžu;

33. odporúča, aby výbor pre audit, ktorý je orgánom dozornej, a nie výkonnej rady, rozhodoval o tom, či danej finančnej spoločnosti povolí poskytovanie neaudítorských služieb, a aby rokoval o verejnej súťaži a presných podmienkach mandátu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o realizovateľnosť a dôsledky obmedzenia neaudítorských služieb v súvislosti s príjmami;

34. domnieva sa, že výška honorárov, ktoré môže audítorská firma alebo sieť audítorských firiem dostať od jedného klienta, by sa mala zverejniť, keď prekročí danú hranicu a že orgány dohľadu by mali mať možnosť zasiahnuť formou kontrol, obmedzení či iných plánovacích požiadaviek, keď táto výška honorárov prekročí určité percento celkových príjmov firmy, s cieľom zabrániť tomu, aby sa audítorská spoločnosť dostala do situácie hospodárskej závislosti; poukazuje však na to, že pri menších firmách by takýto zásah nemal obmedziť rast a že získanie veľkého a významného klienta, ktorý bude v ranných fázach predstavovať vysoký podiel práce audítorskej spoločnosti, je zásadnou súčasťou rastu;

35. zastáva názor, že audítorské spoločnosti, ktoré vykonávajú audit u subjektov verejného záujmu, by mali zverejňovať svoje účtovné závierky, pričom tieto účtovné závierky, ako aj ich metódy by sa mali revidovať v záujme zaručenia ich kvality;

36. domnieva sa, že ak existujú dôkazy o zneužití postavenia riaditeľa podniku, subjektu verejného záujmu alebo audítorskej spoločnosti, vo všetkých uvedených prípadoch musí existovať možnosť trestného stíhania;

37. je presvedčený, že pre audítorské spoločnosti je vhodný model partnerstva, keďže chráni ich nezávislosť;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili príkladné vykonávanie auditov verejných orgánov a aby zabránili prípadným konfliktom záujmov, ktoré by mohli vyplynúť zo vzťahov medzi audítorom a rozhodovacími subjektmi verejných orgánov, v ktorých sa vykonáva audit;

Audity skupín podnikov

39. podporuje návrhy zelenej knihy týkajúce sa auditov skupín podnikov;

40. vyzýva Komisiu, aby preskúmala otázku poskytovania údajov počas skupinových auditov v súvislosti s budúcou revíziou legislatívneho rámca EÚ týkajúceho sa ochrany údajov;

41. domnieva sa, že audítori skupiny by mali mať jasný prehľad o skupine a v prípade finančných inštitúcií s dohľadom na skupinovom základe by mali viesť dialóg s orgánom dohľadu nad skupinou;

Dohľad

42. vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh na zlepšenie komunikácie medzi audítormi subjektov verejného záujmu a regulačnými orgánmi;

43. je presvedčený, že treba ustanoviť komunikáciu a protokoly o dôvernosti informácií a že dialóg by mal byť skutočne obojsmerný;

44. požaduje posilnenú obojsmernú komunikáciu medzi audítormi a orgánmi finančného dohľadu nad finančnými inštitúciami, najmä pokiaľ ide o špecifické oblasti záujmu vrátane interakcie medzi rôznymi finančnými produktmi; požaduje uplatňovanie rovnakej komunikácie medzi audítormi a európskymi orgánmi dohľadu, pokiaľ ide o cezhraničné subjekty;

45. poukazuje na to, že je potrebné harmonizovať audítorské postupy v oblasti dohľadu, a žiada Komisiu, aby zvážila začlenenie Európskej skupiny orgánov pre dohľad nad audítormi do európskeho systému orgánov pre finančný dohľad, napríklad prostredníctvom Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA);

46. žiada externých audítorov finančných inštitúcií, aby pravidelne a podľa jednotlivých odvetví podávali Európskemu výboru pre systémové riziká správy s cieľom zistiť smer vývoja v jednotlivých odvetviach, ako aj možné zdroje systémového rizika a prípadné zlyhania, a poznamenáva, že by sa to malo vykonať primeraným spôsobom;

47. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie záverov, ktoré vydávajú jednotlivé vnútroštátne kontrolné úrady pri vykonávaní svojich audítorských činností;

Koncentrácia a štruktúra trhu

48. je presvedčený, že vzhľadom na súčasné rozloženie síl na audítorskom trhu by prepad jednej zo spoločností tzv. veľkej štvorky znamenal riziko pre dôveryhodnosť audítorskej profesie ako celku;

49. napriek tomu, že zlyhanie audítorskej spoločnosti nemusí bezprostredne vyvolať dominový efekt vzhľadom na zvyšok hospodárstva sa domnieva, že spoločnosti považované za „príliš veľké na to, aby zlyhali“, by potenciálne mohli vytvoriť riziko morálneho nebezpečenstva; mali by sa preto podporiť pohotovostné plány vo vzťahu k veľkým audítorským spoločnostiam; zámermi týchto plánov by mali byť minimalizácia rizika, že nejaká audítorská spoločnosť odíde z trhu bez podstatného dôvodu a obmedzenie neistoty a zmätkov, ktoré by takéto odídenie z trhu spôsobilo;

50. domnieva sa, že pohotovostné plány sú dôležitým prostriedkom zabránenia neusporiadanému zániku spoločnosti a že by mali zahŕňať mechanizmus, prostredníctvom ktorého by bol regulačný orgán informovaný o každom probléme, ktorý hrozí audítorskej spoločnosti na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni, s cieľom umožniť regulačným orgánom konať a uvedené situácie riadnym spôsobom vyriešiť;

51. podporuje zavedenie plánov riešenia krízových situácií (living wills) pre tzv. veľkú štvorku audítorských spoločností, ako aj pre audítorov, ktorí poskytujú významné audítorské služby finančnému odvetviu, ako aj stanovenie cezhraničných pohotovostných plánov na regulárny prenos klientskych zmlúv pre prípad, že významný subjekt opustí trh;

52. zdôrazňuje, že jedným z cieľov každého opatrenia prijatého v oblasti auditu musí byť rozvinutie hospodárskej súťaže medzi rôznymi spoločnosťami pôsobiacimi v tomto odvetví, pričom sa musí zachovať kvalita, presnosť a dôkladnosť;

53. vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre všetky spoločnosti pôsobiace na audítorskom trhu a zjednodušila pravidlá, ktorými sa riadi vykonávanie auditov na európskej úrovni; domnieva sa, že jednoduchší prístup na trh a odstránenie prekážok pre spoločnosti, ktoré chcú na trh vstúpiť, majú zásadný význam v záujme pritiahnutia väčšieho počtu subjektov na audítorský trh; domnieva sa, že výbory pre audit – a nie správne rady spoločností – môžu najlepšie zvoliť typ auditu, ktorý najlepšie zodpovedá potrebám subjektu, v ktorom sa vykonáva audit, a monitorovať kvalitu tohto auditu, a že by sa mal klásť osobitný dôraz na nezávislosť audítora; je presvedčený, že Komisia by mala preskúmať spôsoby, ktoré umožnia subjektom verejného záujmu, verejnému sektoru a európskym inštitúciám lepšie posúdiť kvalitu audítorských služieb poskytovaných audítorskými spoločnosťami bez ohľadu na ich veľkosť;

54. uznáva, že vykonávanie spoločných auditov by mohlo mať kladný vplyv na diverzifikáciu audítorského trhu; pripomína odlišnú trhovú situáciu a rozdielne skúsenosti so spoločnými auditmi v jednotlivých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby posúdila možné prínosy a náklady v prípade ich povinného zavedenia jednak pre audítorské spoločnosti, predovšetkým malé audítorské spoločnosti, ale aj pre spoločnosti, v ktorých sa vykonáva audit, a to najmä finančné inštitúcie, ako aj to, aký vplyv by to mohlo mať na koncentráciu audítorského trhu a finančnú stabilitu;

55. domnieva sa, že prevzatia spoločností tzv. veľkou štvorkou treba posudzovať z hľadiska ich vplyvu na rast ďalších spoločností či sietí;

56. vyzýva Komisiu, aby preskúmala používanie obmedzujúcich zmlúv bánk a ďalších finančných inštitúcií o poskytovaní úverov a iných finančných produktov spoločnostiam, čo môže obmedzovať výber audítora;

57. domnieva sa, že podstatné je zakázať zaraďovanie obmedzujúcich doložiek v prospech veľkej štvorky v zmluvách;

58. žiada, aby sa podnecovali fúzie malých a stredných audítorských spoločností; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti vytvorenia certifikátu a registra kvality pre audítorské spoločnosti, ktorý by preukazoval, že malé a stredné audítorské spoločnosti dokážu vykonávať uspokojivú prácu; domnieva sa, že odvetvie verejného obstarávania by sa malo zamerať na využitie iných spoločností ako veľkej štvorky a že verejné orgány by mali stanoviť hraničný podiel využitia týchto spoločností;

59. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s verejnou súťažou subjektov verejného záujmu stanovila, že spravodlivý prístup k verejnej súťaži sa okrem veľkej štvorky musí poskytnúť minimálne dvom ďalším spoločnostiam mimo veľkej štvorky; domnieva sa, že výbory pre audit musia byť poverené jasnou úlohou v tomto procese a že sa na ňom musia zúčastňovať aj akcionári; vyzýva Komisiu, aby preskúmala postupy výborov pre audit v súvislosti s verejnou súťažou, predovšetkým s osobitným zreteľom na hľadisko administratívnej záťaže spojenej s formálnym postupom verejnej súťaže, a pričom zabezpečila, aby sa konečné rozhodnutie akcionárov o vymenovaní audítorov zakladalo na návrhu výboru pre audit; domnieva sa, že do tohto návrhu treba zahrnúť opis použitého postupu, použité kritériá a dôvody odporúčania výboru pre audit;

60. vyzýva Komisiu (GR pre hospodársku súťaž), aby uskutočnila podrobný prieskum audítorského trhu;

Vytvorenie európskeho trhu

61. domnieva sa, že audit má zásadný význam pre oživenie vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery by opatrenia na podporu cezhraničného poskytovania audítorských služieb mohli pomôcť odstrániť prekážky prístupu na trh a nedostatočné kapacity; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery by európsky trh audítorských služieb mohol pomôcť pri zjednodušení postupov a znížení nákladov pre všetky trhové subjekty, predovšetkým pre malé a stredne veľké audítorské spoločnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby prijala všetky vhodné opatrenia na začlenenie medzinárodných audítorských štandardov do právnych predpisov EÚ a ich presadzovanie, ktoré by mohli pomôcť vytvoriť skutočne rovnaké konkurenčné podmienky pre audítorské spoločnosti; pripomína Komisii jej odporúčania týkajúce sa zodpovednosti audítorov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby predložila návrhy na zosúladenie pravidiel s cieľom vytvoriť európsky pas pre audítorov, a pritom osobitne zdôrazňovala všetko, čo zaručuje nezávislosť audítora;

62. vyzýva Komisiu, aby vypracovala celoeurópsky režim profesionálnej zodpovednosti pre audítorov;

Medzinárodná spolupráca

63. žiada Komisiu, aby zintenzívnila svoje snahy o dosiahnutie väčšieho zblíženia;

o

o o

64. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Prijaté texty P7_TA(2011)0223.
• [2]  Ú. v. EÚ C 87E, 1.4.2010, s. 23.
• [3]  Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87.

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (11.5.2011)

pre Výbor pre právne veci

on Audit policy: poučenie z krízy
(2011/2037(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*): Kay Swinburne

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže vysoká koncentrácia trhu tzv. veľkej štvorky audítorských spoločností môže zapríčiniť nadmerné zvýšenie rizika a keďže menšie firmy sú veľmi rôznorodé a ich rast a odborné znalosti treba podporovať prostredníctvom väčších možností zapájať sa do hospodárskej súťaže,

B.  keďže krach dominantnej audítorskej spoločnosti by závažným spôsobom narušil dôveryhodnosť audítorskej profesie ako celku a mohol by vyvolať obrovskú neistotu, pokiaľ ide o kvalitu finančných výkazov vypracovaných pre kótované spoločnosti,

C. keďže po finančnej kríze sa zistilo, že audítori môžu zohrávať kľúčovú úlohu najmä pri posilňovaní dohľadu nad finančnými inštitúciami v oblasti riadenia rizík,

D. keďže úloha výborov pre audit, najmä v rámci finančných inštitúcií, sa v plnej miere nevyužíva,

E.  keďže v prípade, že audítorské spoločnosti ponúkajú tomu istému podniku rôzne služby, môže vzniknúť konflikt záujmov,

F.  zdôrazňuje význam audítorských správ pre akcionárov a verejnosť; uznáva zásadu „audit je audit“ a varuje pred veľkým rizikom, pretože uplatňovanie odlišných noriem vedie k právnej neistote; uprednostňuje preto rozšírenie pôsobnosti na všetky finančné inštitúcie,

G. keďže v dôsledku krízy bolo nadmerné riskovanie finančných inštitúcií do značnej miery spojené s flexibilnými, nedostatočnými a neefektívnymi mechanizmami kontroly a riadenia rizík, najmä v prípade systémovo dôležitých finančných inštitúcií,

1.  požaduje poskytovanie lepších príležitostí menším firmám tým, že sa zabráni, aby služby vnútorného auditu poskytovala tá istá spoločnosť, ktorá vykonáva externý audit, pretože to môže ohroziť nezávislosť auditu; poukazuje najmä na to, že audítorské služby, ktoré sa považujú za služby vedúce ku konfliktu záujmov, nesmie vykonávať tá istá spoločnosť, a to vrátane určitých poradenských služieb a hodnotení komplexných štruktúrovaných produktov; toto by mali sledovať príslušné orgány dohľadu;

2.  odporúča, aby výbor pre audit, ktorý je orgánom dozornej, a nie výkonnej rady, rozhodoval o tom, či príslušnej finančnej spoločnosti povolí poskytovanie neaudítorských služieb, a aby rokoval o verejnej súťaži a presných podmienkach mandátu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o realizovateľnosť a dôsledky obmedzenia neaudítorských služieb v súvislosti s príjmami;

3.  uznáva, že štatutárny audit má spoločenskú funkciu a slúži verejnému záujmu, preto víta zámer zelenej knihy zvýšiť transparentnosť a zlepšiť kvalitu audítorských správ s cieľom prispieť k stabilite finančného trhu a zlepšiť prístup k financovaniu; podporuje všetky opatrenia, ktoré sa opierajú o dôkazy, že nad nákladmi a záťažou predovšetkým pre finančné inštitúcie preváži výrazné zlepšenie ich kvality, ako aj pravidelné externé hodnotenie a primeraný regulačný dohľad; zdôrazňuje, že sú potrebné špecifické právne predpisy;

4.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala postupy výborov pre audit v súvislosti s verejnou súťažou, predovšetkým so zreteľom na transparentnosť a administratívnu záťaž spojenú s formálnym postupom verejnej súťaže, pričom zabezpečí, aby to nemalo vplyv na kvalitu audítorských služieb; domnieva sa, že v záujme zabezpečenia nezávislého auditu by mali spoločnosti pri štatutárnom vymenovaní externých audítorov zvážiť možnosť vyhlásiť otvorenú verejnú súťaž, a to každých osem rokov s možnosťou predĺženia; nabáda Komisiu, aby do správy výboru pre audit určenej valnému zhromaždeniu akcionárov zahrnula výsledky každoročnej diskusie o výbere audítora;

5.  požaduje, aby výbory pre audit vo svojich správach povinne zverejňovali informácie o pravidelných rokovaniach s hlavnými akcionármi a o všetkých dôležitých otázkach spojených s finančným vykazovaním, ktoré sa vyskytli v priebehu auditu, a aby zdôvodnili rozhodnutia o audítorskej verejnej súťaži a vymenovaní audítora v prípade každej činnosti, ktorá súvisí s auditom, ale najmä v prípade externých audítorských zmlúv;

6.  potvrdzuje, že v záujme zachovania vysokej úrovne kvality auditu treba uprednostňovať vnútornú rotáciu audítorov pred externou rotáciou, ako potvrdzuje smernica 2006/43/ES;

7.  uznáva, že vykonávanie spoločných auditov by mohlo mať kladný vplyv na diverzifikáciu audítorského trhu; pripomína odlišnú trhovú situáciu a rozdielne skúsenosti so spoločnými auditmi v jednotlivých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby posúdila možné prínosy a náklady v prípade ich povinného zavedenia jednak pre audítorské spoločnosti, predovšetkým malé audítorské spoločnosti, ale aj pre spoločnosti, v ktorých sa vykonáva audit, a to najmä finančné inštitúcie, ako aj to, aký vplyv by to mohlo mať na koncentráciu audítorského trhu a finančnú stabilitu;

8.  vyzýva Komisiu (GR pre hospodársku súťaž), aby uskutočnila podrobný prieskum audítorského trhu;

9.  požaduje posilnenú obojsmernú komunikáciu medzi audítormi a orgánmi finančného dohľadu nad finančnými inštitúciami, najmä pokiaľ ide o špecifické oblasti záujmu vrátane interakcie medzi rôznymi finančnými produktmi; požaduje uplatňovanie rovnakej komunikácie medzi audítormi a európskymi orgánmi dohľadu, pokiaľ ide o cezhraničné subjekty;

10. poukazuje na to, že je potrebné harmonizovať audítorské postupy v oblasti dohľadu, a žiada Komisiu, aby zvážila začlenenie Európskej skupiny orgánov pre dohľad nad audítormi do európskeho systému orgánov pre finančný dohľad, napríklad prostredníctvom Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA);

11. vyzýva Komisiu, aby vypracovala celoeurópsky režim profesionálnej zodpovednosti pre audítorov;

12. žiada externých audítorov finančných inštitúcií, aby pravidelne a podľa jednotlivých odvetví podávali Európskemu výboru pre systémové riziká správy s cieľom zistiť smer vývoja v jednotlivých odvetviach, ako aj možné zdroje systémového rizika a prípadné zlyhania s tým, že to vykonajú primeraným spôsobom;

13. žiada, aby sa posilnila úloha výborov pre audit vo všetkých finančných inštitúciách tým, že sa od nich bude vyžadovať schvaľovanie hodnotenia rizikového modelu, ktoré zahŕňa porovnanie špecifických podnikových údajov s referenčnými hodnotami vrátane podávania informácií o prípadných budúcich finančných potrebách, bankových zmluvách, budúcich peňažných tokoch, riadení rizík, odhadoch vedenia, dodržiavaní hlavných účtovných zásad a všetkých predvídateľných rizikách vzhľadom na obchodný model spoločnosti; žiada, aby sa toto hodnotenie spolu s úplnou správou o audite každoročne predkladalo na posúdenie a schválenie výkonným a dozorným radám finančných inštitúcií;

14. poukazuje na skutočnosť, že kvalitný audítorský systém tvorí neoddeliteľnú súčasť dobrého systému riadenia spoločností; žiada Komisiu, aby predkladala Parlamentu a Rade svoje návrhy týkajúce sa riadenia a auditu podnikov konzistentným spôsobom;

15.      vyzýva Komisiu, aby preskúmala používanie obmedzujúcich zmlúv bánk a ďalších finančných inštitúcií o poskytovaní úverov a iných finančných produktov spoločnostiam, čo môže obmedzovať výber audítora;

16. žiada Komisiu, aby sa zaoberala zákonnými prekážkami, ktoré existujú v rámci EÚ a medzi členskými štátmi a tretími krajinami v súvislosti s poskytovaním údajov v priebehu skupinových auditov;

17. podporuje zavedenie plánov riešenia krízových situácií (living wills) pre tzv. veľkú štvorku audítorských spoločností, ako aj pre audítorov, ktorí poskytujú významné audítorské služby finančnému odvetviu, vrátane vypracovania cezhraničných pohotovostných plánov na regulárny prenos klientskych zmlúv pre prípad, že významný subjekt opustí trh;

18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili príkladné vykonávanie auditov verejných orgánov a aby zabránili prípadným konfliktom záujmov, ktoré by mohli vyplynúť zo vzťahov medzi audítorom a rozhodovacími subjektmi verejných orgánov, v ktorých sa vykonáva audit;

19. požaduje, aby správy o audite finančných inštitúcií zahŕňali rozšírené požiadavky na zverejňovanie informácií o hodnotení menej likvidných aktív s cieľom umožniť porovnanie hodnotenia finančných nástrojov medzi jednotlivými inštitúciami;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie záverov, ktoré vydávajú jednotlivé vnútroštátne kontrolné úrady pri vykonávaní svojich audítorských činností;

21. odporúča, aby boli audítori informovaní o všetkých prípadoch, keď boli zamietnuté návrhy výboru pre riziká;

22. audítori skupiny by mali mať jasný prehľad o skupine a v prípade finančných inštitúcií s dohľadom na skupinovom základe by mali viesť dialóg s orgánom dohľadu nad skupinou;

23. vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako možno zvýšiť transparentnosť fungovania audítorských spoločností; poznamenáva, že by k tomu prispela povinnosť zverejňovať výročné finančné výkazy overené príslušnými verejnými orgánmi.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	9.5.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	39 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Burkhard Balz, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Markus Ferber, Elisa Ferreira, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Liem Hoang Ngoc, Gunnar Hökmark, Othmar Karas, Wolf Klinz, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Werner Langen, Hans-Peter Martin, Íñigo Méndez de Vigo, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Simon, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elena Băsescu, Pervenche Berès, Sari Essayah, Robert Goebbels, Syed Kamall, Krišjānis Kariņš, Olle Ludvigsson, Siiri Oviir

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	24.5.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Syed Kamall, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Dimitar Stoyanov, Alexandra Thein, Diana Wallis, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Zbigniew Ziobro, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Piotr Borys, Kurt Lechner, Eva Lichtenberger, József Szájer
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Pablo Arias Echeverría, Iosif Matula