SPRÁVA o súčasnom a budúcom riadení rybného hospodárstva v Čiernom mori

17.6.2011 - (2010/2113(INI))

Výbor pre rybné hospodárstvo
Spravodajkyňa: Iliana Malinova Iotova

NÁVRH NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o súčasnom a budúcom riadení rybného hospodárstva v Čiernom mori

(2010/2113(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2010 o zelenej knihe Komisie o reforme spoločnej rybárskej politiky (KOM(2009)0163)[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 s názvom Integrovaná námorná politika – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy[4],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 1256/2010 zo. 17. decembra 2010, ktorým sa ustanovujú rybolovné možnosti pre určité zásoby rýb v Čiernom mori na rok 2011[5],

–   so zreteľom na smernicu Rady 1992/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[6],

–   so zreteľom na smernicu Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[7],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (KOM(2007)0575),

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o ochrane Čierneho mora pred znečistením (Dohovor z Bukurešti) z roku 1992 a na jeho protokoly,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie z roku 1993 o ochrane Čierneho mora (vyhlásenie z Odesy),

–   so zreteľom na cezhraničnú diagnostickú analýzu Čierneho mora z roku 2007[8],

–   so zreteľom na správu z roku 2008 o stave životného prostredia Čierneho mora, ktorú vypracovala Komisia na ochranu Čierneho mora pred znečistením,

–   so zreteľom na strategický akčný plán z roku 2009 na ochranu životného prostredia a obnovu Čierneho mora, ktorý vypracovala Komisia na ochranu Čierneho mora pred znečistením,

–   so zreteľom na dohovory Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982,

–   so zreteľom na dohodu Organizácie Spojených národov o vykonávaní ustanovení Dohovoru OSN z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti,

–   so zreteľom na dohodu týkajúcu sa vykonávania časti XI Dohovoru o morskom práve,

–   so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z roku 1995,

–   so zreteľom na dohovor Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite z roku 1992,

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi,

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor),

–   so zreteľom na Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov z roku 1979 (Bonnský dohovor),

–   so zreteľom na dohodu o ochrane veľrýb v Čiernom mori, Stredozemnom mori a priľahlej atlantickej oblasti (ACCOBAMS),

–   so zreteľom na dohodu Organizácie Spojených národov o populáciách rýb z roku 1995,

–   so zreteľom na správu s názvom Posilnenie spolupráce v Čiernom mori z tridsiatej druhej schôdze Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more v roku 2008,

–   so zreteľom na regionálny prieskum Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more o malých tuniakoch v Stredozemnom mori vrátane Čierneho mora z roku 2009,

–   so zreteľom na Organizáciu pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie pražského samitu Východného partnerstva zo 7. mája 2009 (pražské vyhlásenie),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0236/2011),

A. keďže v EÚ stále pokračuje diskusia o reforme spoločnej rybárskej politiky, a keďže by mala vziať do úvahy špecifiká a potreby tohto rezervoáru vody, pretože toto bude prvá reforma spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva pokrývajúca oblasť Čierneho mora,

B.  keďže doteraz boli medzi štátmi v oblasti Čierneho mora súčinnosť a spolupráca veľmi voľné alebo dokonca ani neexistovali a chýbal konkrétny harmonizovaný legislatívny rámec a spoločný legislatívny akt upravujúci činnosť rybolovu, a to z toho dôvodu, že jednotlivé oblasti Čierneho mora patria do súdnej právomoci rozličných pobrežných štátov, a úplne chýbal aj primeraný a systematický výskum a vedecké informácie o oblasti Čierneho mora,

C. keďže riadenie rybného hospodárstva v Čiernom mori je mimoriadne ťažké, pretože len dve zo šiestich krajín na pobreží Čierneho mora sú členskými štátmi EÚ, pričom tieto dve krajiny sú nové členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ len v roku 2007,

D. keďže vytvorenie mechanizmu spoločnej politiky pre šesť krajín na pobreží Čierneho mora by sa malo skúmať z dlhodobého hľadiska, s cieľom zabezpečiť okrem iného ochranu životného prostredia a umožniť hospodársky a sociálny rozvoj pobrežných oblastí,

E. keďže zámerom tohto nového mechanizmu politiky pre oblasť Čierneho mora by mala byť ochrana a zlepšenie biodiverzity a prosperity ľudí, ktorí pracujú v odvetví rybného hospodárstva v tejto geografickej oblasti, čo patrí medzi priority Európskej únie,

F. keďže Čierne more by malo zaujať náležité miesto medzi hlavnými námornými oblasťami Európy, vzhľadom na to, že je najmladším a najdynamickejším spomedzi polouzavretých morí,

G. keďže Čierne more by malo v reformovanej spoločnej rybárskej politike a v integrovanej námornej politike zaujať svoje miesto a keďže v novom finančnom rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo po roku 2013 by sa mali náležite zohľadniť potreby rybárov a odvetvia rybolovu, výroby a spracovania,

H. keďže aktuálna správa by sa mala vziať do úvahy nielen ako usmernenie pre reformu spoločnej rybárskej politiky, ale mohla by sa stať tiež súčasťou budúcej politiky EÚ pri spolupráci s jej východnými partnermi na maximálne využitie existujúceho oznámenia Komisie o čiernomorskej synergii[9] s cieľom zintenzívniť spoluprácu v oblasti Čierneho mora, v ktorej zohráva rybné hospodárstvo a rozvoj rôznych odvetví významnú úlohu,

I.  keďže riadeniu rybného hospodárstva v oblasti Čierneho mora by významne prospela koordinovanejšia vedecká spolupráca medzi pobrežnými štátmi a súrodá politika v oblasti ochrany a zlepšenia populácie rýb na európskej úrovni,

J.   keďže mnohé morské ekosystémy vo všeobecnosti a osobitne ekosystémy v Čiernom mori vážne postihujú dynamické zmeny priamo súvisiace s rybolovom, zmenou klímy a znečistením,

K. keďže populácia dravého mäkkýša rapana (Rapana venosa) má negatívny vplyv na Čierne more a ohrozuje jeho ekologickú rovnováhu, pretože ničí prirodzené filtre vody ako slávku stredomorskú (Mythilus galloprovincialis) a prúžkovanú venušu (Chamelea gallina),

L. keďže väčšina rybárskych plavidiel, ktoré rybári EÚ používajú v Čiernom mori, je kratšia ako 12 metrov, a preto má obmedzený vplyv na morské prostredie Čierneho mora, mali by však rešpektovať úsilie, ktoré sa vynaložilo s cieľom dosiahnuť udržateľné rybné hospodárstvo a mali by v tomto ohľade prevziať svoju zodpovednosť,

M.       keďže nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov v Čiernom mori by sa mal okamžite riešiť,

N. keďže neexistenciu spoločnej dohody medzi šiestimi krajinami na pobreží Čierneho mora by bolo možné napraviť rámcovou dohodou dohodnutou napríklad na základe oznámenia Komisie, v ktorej by boli vyjadrené a zohľadnené záujmy všetkých strán,

O. keďže veľká časť problémov Čierneho mora vyplýva z neexistencie primeranej inštitucionálnej štruktúry, ktorá by koordinovala a vykonávala riadenie rybného hospodárstva v Čiernom mori na odbornej a špecializovanej úrovni, keďže ostatných desať rokov prebiehajú medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi zaoberajúcimi sa vykonávaním politiky v oblasti rybného hospodárstva rokovania o vytvorení takejto inštitucionálnej štruktúry, ako aj o jej forme a úlohách, a keďže tieto rokovania zatiaľ neboli úspešné, keďže sa z tohto dôvodu neprijali nijaké primerané opatrenia na kontrolu úlovkov a ani v oblasti cezhraničného rybolovu,

P. keďže Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM), ktorej mandát zahŕňa oblasť Čierneho mora, ešte neuspokojuje potreby a nenapĺňa očakávania zainteresovaných strán a osobitne rybárov v takej miere, ako by bolo možné, a mala by využívať všetky dostupné nástroje týkajúce sa tejto oblasti,

Q. keďže Čierne more sa od Stredozemného mora výrazne odlišuje z hľadiska populácie rýb, úrovne znečistenia, rozmanitosti druhov, prevládajúcich druhov, spoločnej biomasy a produktívnosti,

R. keďže v januári 2011 Európsky parlament prijal správu o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora[10], ktorá zdôrazňuje aj to, že je potrebné uplatňovať viacročné hospodárske plány pre oblasť rybolovu, ako aj vytvoriť osobitný regionálny orgán pre riadenie rybného hospodárstva v oblasti Čierneho mora,

Všeobecné

1. poukazuje na to, že na európskej úrovni by sa malo vytvoriť životaschopné, stabilné a trvalo udržateľné odvetvie rybného hospodárstva a že konkrétne je potrebné vypracovať pre Čierne more osobitnú politiku na ochranu a zlepšenie stavu zdrojov rybolovu a na zabezpečenie odvetvia rybolovu prispôsobeného oblasti Čierneho mora, pričom treba mať na pamäti osobitosti regiónu Čierneho mora i skutočnosť, že politika v oblasti rybného hospodárstva v Čiernom mori by mala byť neoddeliteľnou súčasťou pripravovanej reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

2. zdôrazňuje potrebu presnejšieho analytického a vedeckého výskumu koordinovaného na regionálnej, národnej a európskej úrovni s cieľom chrániť a zlepšiť zdroje rybolovu a ekosystémy v oblasti Čierneho mora;

3. uznáva snahy Komisie podporovať dôkladnejší a štruktúrovaný dialóg s nečlenskými štátmi na pobreží Čierneho mora a nabáda Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie, pokým sa nedohodne štruktúrovanejší spoločný rámec zahŕňajúci celú oblasť Čierneho mora a zohľadňujúci regionálny prístup k riadeniu rybného hospodárstva v tomto regióne;

4. domnieva sa, že všetky rozhodnutia alebo politiky súvisiace s Čiernym morom by mali byť založené na dôveryhodných vedeckých údajoch a za týmto účelom žiada spoluprácu všetkých zainteresovaných strán;

5. zdôrazňuje potrebu neustálej vedeckej analýzy stavu populácie rýb, stáleho, dlhodobého systému pozorovania rybolovu a konštatuje, že je potrebné, aby sa do tejto analýzy zapojili všetky štáty na pobreží Čierneho mora;

6. nabáda Komisiu, aby využila všetky možné diplomatické a finančné prostriedky, ktoré má k dispozícii a ktoré jej pomôžu dosiahnuť konkrétne výsledky, pokiaľ ide o úspešné a udržateľné rybné hospodárstvo v záujme EÚ, vrátane čo najlepšieho využitia parlamentného zhromaždenia Euronest a iniciatívy Východné partnerstvo, keďže bezprostrední susedia EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu;

7. žiada o posilnený systém sledovania kontroly a dohľad nad činnosťami v oblasti rybolovu, ktorý účinnejším spôsobom prispeje k dlhodobo udržateľnému využívaniu populácií rýb a k boju proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu;

8. podporuje medzinárodnú úlohu činností Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva a žiada aktívnejšiu spoluúčasť a účinnejšiu spoluprácu v oblasti kontroly, prieskumu a dohľadu v súvislosti s čiernomorským regiónom;

9.   domnieva sa, že by sa mali starostlivo a dôkladne preskúmať techniky rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne, aby sa identifikovali techniky, ktoré nepoškodzujú morské dno, alebo sú aspoň najmenej škodlivé; zdôrazňuje, že vhodné využívanie techník rybolovu druhov žijúcich pri morskom dne je veľmi dôležité na zabránenie nadmernej populácii dravého mäkkýša rapana (Rapana venosa), ktorý ohrozuje prirodzený filter morskej vody, ktorým je slávka stredomorská (Mythilus galloprovincialis), prúžkovaná venuša (Chamelea gallina), ako aj ustrica jedlá (Ostrea edulis) a mnohé ďalšie mäkkýše;

10. domnieva sa, že Čierne more by malo mať v politikách Spoločenstva náležité postavenie a na tento účel by sa mali vyvinúť náležité diplomatické a vedecké snahy a mali by sa uvoľniť primerané finančné zdroje pre udržateľné rybné hospodárstvo v tejto oblasti vyjadruje presvedčenie, že rozpočtové prostriedky EÚ by mali byť pružné, dostupné a transparentné, aby EÚ mohla zabezpečiť udržateľnosť rybného hospodárstva v Čiernom mori;

11. zdôrazňuje, že základom pre úspešné presadenie integrovanej námornej politiky v oblasti Čierneho mora je dialóg medzi zainteresovanými stranami; konštatuje, že integrovaná námorná politika by mala tiež umožniť vytvorenie bezkonfliktného a bezproblémového spojenia medzi morskými odvetviami pri súčasnom zohľadnení udržateľného rozvoja pobrežných oblastí;

12. zdôrazňuje dôležitú úlohu dvojstrannej spolupráce a medzinárodných dohôd, keďže väčšina krajín v oblasti Čierneho mora nie je členskými štátmi Európskej únie, a teda nie je povinná dodržiavať právne predpisy Spoločenstva;

13. vyjadruje presvedčenie, že všetky štáty v oblasti Čierneho mora, a predovšetkým členské štáty Európskej únie a kandidátske krajiny, by mali dodržiavať právne predpisy EÚ i medzinárodné právne predpisy, ktoré sa uplatňujú na činnosti v oblasti rybolovu a ktorých cieľom je udržateľnosť, nielen pokiaľ ide o populácie rýb, ale rovnako aj pokiaľ ide o odvetvie rybolovu;

14. nabáda Komisiu, aby ďalej podporovala rozvoj pobrežných oblastí prostredníctvom rozvoja udržateľného rybného hospodárstva, čo je osobitne dôležité pre región Čierneho mora, v ktorom je vysoká nezamestnanosť;

Osobitné poznámky

15. vyjadruje spokojnosť nad snahou Komisie zriadiť pracovné skupiny v oblasti riadenia rybného hospodárstva s Tureckom a Ruskou federáciou, ktoré poskytujú základ pre ďalšie diskusie o spolupráci; vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoje snahy a dialóg so všetkými krajinami na pobreží Čierneho mora; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala existujúce organizácie, ako aj príslušné nástroje na dosiahnutie pokroku v oblasti lepšej koordinácie politík; domnieva sa, že osobitná regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva (RFMO) pre Čierne more by na druhej strane mohla podporiť a presadiť komunikáciu medzi vedeckými inštitútmi a profesijnými organizáciami rybárov, výrobcami a spracovateľmi s cieľom riešiť problémy a zintenzívniť spoluprácu v Čiernom mori, a to z dlhodobého hľadiska; nabáda Komisiu, aby s krajinami v oblasti Čierneho mora spolupracovala na bilaterálnej úrovni, pričom treba mať na pamäti, že mnohé z nich nie sú členskými štátmi Európskej únie;

16. zdôrazňuje potrebu preskúmať z dlhodobého hľadiska vytvorenie organizácie RFMO, ktorá by koordinovala vedecký výskum, analyzovala stav populácie rýb a vykonávala osobitné postupy v oblasti pozorovania ohrozených druhov; poznamenáva, že táto organizácia by tiež mohla predkladať návrhy týkajúce sa úrovne viacročných hospodárskych plánov pre oblasť rybolovu a prideľovať kvóty pre krajiny na pobreží Čierneho mora;

17. naliehavo vyzýva EÚ, aby využila svoje diplomatické zdroje a presvedčila čo najväčší počet štátov ležiacich na pobreží Čierneho mora, ktoré nie sú členmi EÚ, aby dodržiavali zásady spoločnej rybárskej politiky EÚ, a to najmä pokiaľ ide o vykonávanie viacročných hospodárskych plánov;

18. vyjadruje presvedčenie, že nástroje EÚ by mali byť vo vedeckej činnosti využité ako nástroj na posilnenie a uľahčenia spolupráce a spoločných projektov európskych vedeckých tímov a ich partnerov z Ukrajiny, Ruskej federácie, Gruzínska a Turecka;

19. vyjadruje presvedčenie, že aktivity EÚ týkajúce sa rybolovu v Čiernom mori a predovšetkým integrovaná námorná politika by sa mali zamerať najmä na rybolov v malom, ktorý je veľmi dôležitý pre tento región a hospodársku situáciu pobrežných oblastí;

20. zdôrazňuje, že integrovaná námorná politika EÚ by mala nabádať k vytvoreniu profesijných organizácií rybárov a medziodborových organizácií odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry v oblasti Čierneho mora tam, kde takéto organizácie buď chýbajú, alebo sú veľmi málo rozvinuté;

21. vyjadruje presvedčenie, že zásady ročného celkového povoleného výlovu a kvót, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, by nemali byť jedinou možnosťou riadenia rybného hospodárstva v Čiernom mori; vyjadruje presvedčenie, že viacročné hospodárske plány by mali byť posilnené a mohli by objasniť, aké sú ciele EÚ v oblasti rybného hospodárstva v Čiernom mori a aká je vízia EÚ o budúcnosti tejto oblasti;

22. zdôrazňuje, že všetky zainteresované strany v regióne by mali uplatňovať spoločný, koordinovaný a dlhodobý prístup, aby všetky strany čiernomorskej oblasti sledovali cieľ udržateľného rybného hospodárstva, a z tohto dôvodu víta výmenu osvedčených postupov medzi príslušnými zainteresovanými stranami;

23. pripomína dôležitosť takého riadenia rybného hospodárstva, ktoré umožňuje životaschopnosť a trvalú udržateľnosť ekosystémov, rozvoj zákonného rybolovu a boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu; žiada o zriadenie európskej pobrežnej stráže, s cieľom účinne rozvíjať spoluprácu medzi členskými štátmi zameranú na zvýšenie námornej bezpečnosti a boj proti novým hrozbám na moriach, a osobitne na Čiernom mori;

24. vyjadruje presvedčenie, že viacročné hospodárske plány sú mimoriadne zaujímavé pre hospodársku situáciu odvetvia rybolovu, ako i stav životného prostredia ekosystémov Čierneho mora; vyjadruje presvedčenie, že prijímanie viacročných hospodárskych plánov by mali dopĺňať účinné kontroly úlovkov;

25. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať vedecký výskum o čiernomorských otázkach, aby rozhodnutia, ktoré prijímajú európske, regionálne a národné orgány, mohli zohľadniť hospodárske, sociálne a ekologické dôsledky týchto otázok; vyjadruje presvedčenie, že je potrebné vykonať podrobný a koordinovaný výskum s cieľom dať jasnú a jednoznačnú odpoveď na otázky riadenia rybného hospodárstva a možného vplyvu rybolovných metód (napr. metódy ťahania vlečných sietí po morskom dne), keďže bez prieskumov o ich následkoch nie je možné vyvodiť nijaké podstatné závery; domnieva sa, že výskumné programy a projekty v oblasti rybného hospodárstva v Čiernom mori, ako sú SESAME, KNOWSEAS, WISER a BlackSeaFish, by sa mali naďalej podporovať;

26. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom Ukrajiny, Ruskej federácie, Gruzínska a Turecka.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2009)0373.
• [2]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0025.
• [3]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0039.
• [4]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0386.
• [5]  Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2010, s. 2.
• [6]  Ú. v. EÚ L 206, 22.7.1992, s. 50.
• [7]  Ú. v. ES L 164, 25.6.2008, s. 19.
• [8]  http://www.grid.unep.ch/bsein/tda/main.htm.
• [9]  KOM(2007)0160 o čiernomorskej synergii.
• [10]  Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora (2010/2087(INI)).

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Hlavným cieľom tejto správy je stanoviť rámec pre strednodobý a dlhodobý rozvoj rybného hospodárstva v oblasti Čierneho mora. Táto správa je mimoriadne dôležitá, pretože doteraz nebolo koordinované konanie všetkých účastníkov v oblasti rybného hospodárstva v regióne Čierneho mora. Inštitucionalizovaná koordinácia by mala poskytnúť konkrétne výsledky, pokiaľ ide o ochranu živobytia rybárov, zabezpečenie hospodárskeho rozvoja pobrežných oblastí a ochranu ekologickej rovnováhy a zdrojov rýb v oblasti. Platí to nielen pre členské štáty EÚ, ale aj pre všetky ostatné krajiny na pobreží Čierneho mora.

Čierne more je uzavreté more, o ktorého zdroje sa do určitej miery delí šesť čiernomorských štátov. Oblasť má tiež veľký hospodársky, sociálny a politický význam. Spravodajkyňa je preto presvedčená, že spolupráca v oblasti rybného hospodárstva medzi krajinami v regióne Čierneho mora by predstavovala významný krok vpred pri riadení ochrany a účinnom riešení problémov v oblasti Čierneho mora.

Dôkladná analýza rybného hospodárstva v Čiernom mori ukázala, že je potrebné nájsť najúčinnejší spôsob spolupráce medzi všetkými krajinami v oblasti. Osobitný charakter biodiverzity Čierneho mora si tiež vyžaduje spoločný prístup pri riadení tohto jedinečného mora. Aby bolo možné účinne riešiť problémy oblasti Čierneho mora, je nevyhnutné, aby sa na podporu investícií do vedeckej činnosti a výskumu prehĺbila spolupráca medzi všetkými zainteresovanými stranami v odvetví rybného hospodárstva vrátane zástupcov priemyslu, vedcov a tvorcov politiky z rybárskych oblastí.

Model partnerstva v oblasti Čierneho mora musí byť založený na vykonávaní spoločných a dlhodobých hospodárskych plánov, ako aj na spolupráci medzi zainteresovanými stranami a koordinácii ich úsilia v rôznych oblastiach, ako sú napríklad:

· vedecké preskúmanie zdrojov a faktorov, ktoré ich ohrozujú,

· vytvorenie regionálnej databázy, ktorá by zbierala dostupné informácie,

· spolupráca medzi vnútroštátnymi a mimovládnymi organizáciami v oblasti Čierneho mora,

· spustenie spoločných iniciatív na zber údajov,

· a na záver, prísne kontroly činnosti rybolovu vrátane úzkej spolupráce medzi šiestimi čiernomorskými štátmi, pokiaľ ide o zabránenie nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

Tento model zaistí vyváženosť ekosystému Čierneho mora, čo umožní zlepšenie stavu populácie rýb bez poškodenia odvetvia rybného hospodárstva v regióne.

Pred formuláciou, vykonávaním a schválením akejkoľvek politiky pre oblasť rybného hospodárstva v Čiernom mori by malo byť jasné, že snahy, opatrenia alebo stratégie prinesú osoh len vtedy, ak nečlenské štáty EÚ budú tieto opatrenia a stratégie považovať za zaujímavé. Dôvodom je skutočnosť, že Rumunsko a Bulharsko majú v Čiernom mori relatívne malú časť rybárskej flotily a malý podiel na úlovkoch najmä v porovnaní s Tureckom a Ruskou federáciou. Preto je pre členské štáty osobitne dôležité, aby sa našla iná alternatíva k systému ročných kvót a pravidlu ročného celkového povoleného výlovu, ktoré ich v porovnaní s ich čiernomorskými susedmi dostávajú do nevýhodnej pozície. Spravodajkyňa namiesto toho odporúča, že by ich mali nahradiť viacročné hospodárske plány pre populácie rýb – o budúcom uplatňovaní tejto zásady sú krajiny na pobreží Čierneho mora mimo EÚ ochotné diskutovať a schváliť ju. Toto odporúčanie je jedným z kľúčových prvkov správy.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať hrozbám nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu. Krajiny EÚ a aj nečlenské krajiny v oblasti Čierneho mora by mali prijať prísne opatrenia na boj proti NNN rybolovu. Dosiahnuť to je možné len prostredníctvom aktívnej spolupráce Európskej komisie a čiernomorských krajín.

V správe sa taktiež zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť regionálny orgán pre riadenie rybného hospodárstva v oblasti Čierneho mora, ktorý bude oddelený od Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more. Najsilnejším argumentom na zriadenie takéhoto orgánu sú odlišné charakteristiky týchto dvoch morí, ktoré si vyžadujú rozdielne prístupy pri riadení zdrojov rybolovu a rybného hospodárstva v Stredozemnom a Čiernom mori. Výbor pre rybné hospodárstvo opakovane zdôrazňoval, že pri tvorbe budúcich politík je dôležité brať do úvahy regionálne osobitosti. Toto stanovisko bolo vyjadrené v mnohých dokumentoch, ktoré EP prijal, vrátane správy z vlastnej iniciatívy o reforme spoločnej rybárskej politiky, ktorú vypracoval Výbor pre rybné hospodárstvo (správa pani Patrãovej Nevesovej). Samozrejme, každá politika, ktorá sa uplatňuje na rybné hospodárstvo v Čiernom mori, by mala zohľadňovať všeobecnú zásadu udržateľnosti, ktorú Európska únia uplatňuje na svoje moria. Tento nový osobitný orgán pre riadenie Čierneho mora bude čeliť mnohým problémom, ale spravodajkyňa je presvedčená, že to je pre EÚ dobrý východiskový bod. Spravodajkyňa v tejto súvislosti víta aktívny dialóg, ktorý Európska komisia nedávno začala s kľúčovými subjektmi v oblasti Čierneho mora, ako sú Ruská federácia a Turecko. Spravodajkyňa sa osobitne domnieva, že Európska komisia sa uberá správnou cestou, keď zriaďuje pracovné skupiny s týmito dvoma krajinami s cieľom diskutovať o forme a podrobnostiach ich spolupráce. Európska komisia a GR MARE stoja pred náročnou úlohou, pretože chcú Turecko, Gruzínsko, Ruskú federáciu a Ukrajinu čo najviac priblížiť zásadám spoločnej rybárskej politiky EÚ, pričom to musia uviesť do rovnováhy so svojimi záujmami v Čiernom mori. Pre budúcnosť mora, rozvoj pobrežných oblastí a ekológiu rybného hospodárstva je však nevyhnutné, aby tieto snahy priniesli konkrétne výsledky v prijateľnej a rozumnej dobe.

Európske rybné hospodárstvo má pevne zavedenú regionálnu štruktúru, kde má každý samostatný región svoje osobitosti; z hľadiska riadenia rybného hospodárstva si to vyžaduje regionálny prístup. Z tohto dôvodu odporúča spravodajkyňa dvojúrovňový postup pri prijímaní rozhodnutí s takouto štruktúrou:

-    na európskej úrovni (prijímanie spoločných zásad, rámca a dlhodobých cieľov, ako aj plán na ich dosiahnutie)

-    na regionálnej úrovni (zistenie a stanovenie vhodného spôsobu na dosiahnutie týchto cieľov. Napríklad miestne orgány s rozhodovacou právomocou by mali mať právomoc rozhodovať o riadení rybného hospodárstva v regióne bez porušenia spoločných noriem.)

Uplatňovanie tohto dvojúrovňového postupu a prijímanie rozhodnutí na príslušnej politickej úrovni povedie k zjednodušeniu politiky a k tomu, že politiky budú hospodársky odôvodnené.

Preto by sa mala zriadiť regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva (RFMO) pre Čierne more založená na príklade orgánu, ktorý existuje v Baltickom mori. Všetky čiernomorské štáty a EÚ by mali byť zmluvnými stranami v tejto RFMO. Regionálny výbor by mal sledovať stav populácií v celom Čiernom mori a na základe vedeckých správ určovať celkový povolený výlov a kvóty pre všetky krajiny v regióne. Riadenie rybného hospodárstva by bolo omnoho účinnejšie, ak by reštriktívne opatrenia týkajúce sa ohrozených druhov platili pre všetky čiernomorské krajiny a nielen pre Bulharsko a Rumunsko.

Spravodajkyňa je presvedčená, že pre vytvorenie regionálnej organizácie pre riadenie rybného hospodárstva v Čiernom mori existujú silné dôvody. Tento subjekt umožní spoločnú existenciu rybolovných metód s jediným cieľom obnoviť a chrániť zdroje rybolovu v Čiernom mori. Riadeniu rybného hospodárstva v Čiernom mori doteraz chýbala potrebná premyslená koordinácia medzi pobrežnými štátmi. Bulharsko a Rumunsko musia z dôvodu členstva v EÚ uplatňovať určité opatrenia na ochranu populácií rýb v ich vodách. Tieto opatrenia však nemôžu priniesť maximálny účinok bez toho, aby sa uplatňovali aj v ostatných čiernomorských krajinách.

Vyžaduje si to inštitucionalizovanú spoluprácu medzi týmito krajinami na ochranu populácií rýb. Vďaka tejto iniciatíve budú opatrenia stanovené v spoločnej rybárskej politike EÚ platiť v celej oblasti Čierneho mora. Tento argument je podložený vedeckým výskumom, ktorý dokazuje, že inštitucionalizovaná spolupráca je nevyhnutná na udržateľný výlov živých morských zdrojov v rámci udržateľného rozvoja.

Dôležité je vyzdvihnúť, že zriadenie takejto organizácie potvrdí angažovanosť EÚ v tomto regióne, pokiaľ ide o udržateľný rozvoj rybného hospodárstva, pretože to bude mať z dlhodobého hľadiska prospešné účinky pre všetky čiernomorské štáty.

Vďaka inštitucionalizácii regionálnej spolupráce v oblasti rybného hospodárstva táto regionálna organizácia zároveň umožní, aby EÚ svoje zásady stanovené v spoločnej rybárskej politike postavila do centra medzinárodnej spolupráce v oblasti rybolovu s Tureckom, Ukrajinou, Gruzínskom a Ruskom.

Spravodajkyňa sa domnieva, že Európska únia by mala na dosiahnutie svojich priorít pri rokovaní s krajinami mimo EÚ využiť všetky svoje diplomatické a finančné prostriedky, ako napríklad iniciatívu Východné partnerstvo, parlamentné zhromaždenie Euronest a rôzne druhy európskeho financovania.

V tejto správe sa trvá na tom, že sú potrebné vedecky podložené rozhodnutia. EÚ musí navyše rozvíjať najširšiu možnú spoluprácu medzi výskumnými inštitútmi vo všetkých členských štátoch, čo sa neobmedzuje len na výskumné tímy. Na tento účel by malo byť zabezpečené primerané financovanie EÚ. Inak bude nemožné získať úplný obraz o aktuálnom stave populácií rýb a rozhodnutia o riadení rybného hospodárstva v Čiernom mori budú predmetom vážnych pochybností.

Správa sa zameriava na význam výskumu na určenie najbezpečnejších techník rybolovu populácií žijúcich na morskom dne najmä dravého mäkkýša rapana (Rapana venosa). Pre ekosystém Čierneho mora to je osobitne dôležité, keďže sa zistilo, že mäkkýš rapana je v pozícii „dravca bez nepriateľa“, čo vyvíja veľký tlak na prirodzené filtre morskej vody, ako sú slávka stredomorská (Mythilus galloprovincialis) a prúžkovaná venuša (Chamelea gallina), a vážne ohrozuje ekologickú rovnováhu Čierneho mora.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	15.6.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	20 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Josefa Andrés Barea, Antonello Antinoro, Kriton Arsenis, Alain Cadec, Carmen Fraga Estévez, Pat the Cope Gallagher, Marek Józef Gróbarczyk, Iliana Malinova Iotova, Isabella Lövin, Gabriel Mato Adrover, Guido Milana, Britta Reimers, Crescenzio Rivellini, Ulrike Rodust, Struan Stevenson, Catherine Trautmann, Jarosław Leszek Wałęsa
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Luis Manuel Capoulas Santos, Chris Davies, Raül Romeva i Rueda, Ioannis A. Tsoukalas
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Sławomir Witold Nitras