SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím

29.6.2011 - (KOM(2010)0509 – C7‑0289/2010 – 2010/0262(COD)) - ***I

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajca: Vital Moreira

Postup : 2010/0262(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0256/2011
Predkladané texty :
A7-0256/2011
Rozpravy :
Prijaté texty :

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím

(KOM(2010)0509 – C7‑0289/2010 – 2010/0262(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2010)0509),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0289/2010),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na príspevok, ktorý k návrhu legislatívneho aktu predložil portugalský parlament,

–   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0256/2011),

1.  prijíma návrh Komisie ako svoju pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Východiská

V rámci systému EÚ na kontrolu vývozu položiek s dvojakým použitím stanoveného v nariadení č. 428/2009[1] sa pri vývoze položiek s dvojakým použitím[2] uvedených v prílohe k danému nariadeniu vyžaduje povolenie. Príloha I tohto nariadenia v značnej miere závisí od rozhodnutí, ktoré sa prijímajú formou konsenzu v rámci medzinárodných režimov na kontrolu vývozu, ako sú Austrálska skupina (Australia Group, AG) v prípade biologických a chemických položiek, Skupina jadrových dodávateľov (Nuclear Suppliers' Group, NSG) v prípade civilných jadrových položiek, Režim kontroly raketových technológií (Missile Technology Control Regime, MTCR) a Wassenaarske usporiadanie (Wassenaar Arrangement, WA) v prípade konvenčných zbraní, ako aj tovaru a technológií s dvojakým použitím. V článku 15 základného nariadenia č. 428/2009 sa stanovuje, že „zoznamy položiek s dvojakým použitím uvedené v prílohe I sa aktualizujú v súlade s príslušnými povinnosťami a záväzkami, ktoré členské štáty prijali ako členovia medzinárodných dohôd o režimoch nešírenia nukleárnych zbraní a o kontrole vývozu alebo formou ratifikácie relevantných medzinárodných zmlúv“.

Wassenaarske usporiadanie o kontrolách vývozu konvenčných zbraní a tovaru a technológií dvojakého použitia (WA) bolo vytvorené s cieľom podporovať transparentnosť a väčšiu zodpovednosť pri preprave konvenčných zbraní a tovaru a technológií s dvojakým použitím, čím sa zabraňuje destabilizujúcemu hromadeniu. Nadväzuje na Koordinačný výbor pre multilaterálne kontroly vývozu (COCOM) z obdobia studenej vojny a bolo zriadené 12. júla 1996 v holandskom meste Wassenaar nachádzajúcom sa v blízkosti Haagu. WA je oveľa menej prísne ako COCOM, pričom sa v prvom rade zameriava na transparentnosť vnútroštátnych režimov na kontrolu vývozu a jednotlivým členom neudeľuje právo veta v súvislosti s organizačnými rozhodnutiami. Zúčastnené štáty[3] sa snažia prostredníctvom svojich vnútroštátnych politík zabezpečiť, aby preprava týchto položiek neprispievala k rozvoju alebo posilneniu vojenských spôsobilostí a dané položky neboli presmerované na podporu takýchto spôsobilostí. Zástupcovia štátov zapojených do WA sa pravidelne stretávajú vo Viedni, kde je sídlo sekretariátu usporiadania. Rozhodnutia sa prijímajú na výročnom plenárnom zasadnutí WA, na ktorom sa zúčastňujú zástupcovia všetkých zúčastnených štátov.

Austrálska skupina (AG) je neformálna skupina krajín, ktorá bolo vytvorená z iniciatívy austrálskej vlády v roku 1985 po účinnom nasadení chemických zbraní Irakom v roku 1984 s cieľom pomáhať členským krajinám pri určovaní tých ich vývozov, ktoré treba kontrolovať, aby sa neprispievalo k šíreniu chemických a biologických zbraní. Prvé stretnutie skupiny, ktorú pôvodne tvorilo 15 členov, sa konalo v septembri 1989. V súčasnosti má 41 členov[4] vrátane všetkých členov OECD (okrem Mexika), Európskej komisie a všetkých 27 členských štátov EÚ. Členovia AG vykonávajú kontroly vývozu podľa jednotného zoznamu zložiek vrátane niektorých položiek, ktoré sa smú vyvážať podľa Dohovoru o chemických zbraniach (CWC), ale môžu sa využívať pri výrobe chemických zbraní. Cieľom AG je umožniť krajinám, ktoré tieto položky vyvážajú alebo cez ktorých územie sa prepravujú, aby minimalizovali riziko, že napomáhajú šírenie chemických a biologických zbraní (CBW). Skupina sa schádza raz ročne. Všetky štáty zapojené do Austrálskej skupiny sú zmluvnými stranami Dohovoru o chemických zbraniach (CWC) a Dohovoru o biologických zbraniach (BWC).

Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Veľká Británia a Spojené štáty vytvorili v apríli 1987 Režim kontroly raketových technológií (MTCR) s cieľom obmedziť šírenie systémov bez posádky schopných dopravovať jadrové zbrane, predovšetkým nosných systémov, ktoré by dokázali uniesť najmenej 500 kilogramov užitočného zaťaženia na vzdialenosť aspoň 300 km.[5] Na výročnej schôdzi konanej v Oslo v júli 1992 členovia odsúhlasili rozšírenie funkčnej pôsobnosti MTCR s cieľom zahrnúť aj nešírenie leteckých dopravných prostriedkov bez posádky v prípade všetkých zbraní hromadného ničenia. Zakázaný materiál je rozdelený do dvoch kategórií, ktoré sú uvedené v prílohe MTCR o vybavení, softvéri a technológii. MTCR sa úspešne podarilo prispieť k spomaleniu alebo zastaveniu viacerých programov balistických rakiet. V roku 2002 bol MTCR doplnený o Medzinárodný kódex proti šíreniu balistických rakiet (ICOC), známy tiež ako Haagsky kódex proti šíreniu balistických rakiet, ktorý si vyžaduje určitú zdržanlivosť a opatrnosť pri šírení systémov balistických rakiet schopných dopravovať zbrane hromadného ničenia.

Skupina jadrových dodávateľov (NSG) je ďalším mnohonárodným orgánom, ktorého úlohou je obmedziť šírenie jadrových zbraní prostredníctvom kontroly vývozu a opätovnej prepravy materiálov, ktoré by sa mohli použiť na vývoj jadrových zbraní, a najmä zlepšovaním bezpečnostných opatrení a ochrany v prípade existujúcich materiálov. Bola založená v roku 1974 ako reakcia na jadrové skúšky, ktoré na začiatku toho istého roku vykonala India, s cieľom upozorniť na to, že niektoré špecifické civilné jadrové technológie je možné ľahko použiť na vývoj zbraní. Zmluvné strany Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) si uvedomili potrebu ďalej obmedziť vývoz jadrových zariadení, materiálov alebo technológie. NSG mala pôvodne sedem členov, ktorými boli: Kanada, Západné Nemecko, Francúzsko, Japonsko, Sovietsky zväz, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. V rokoch 1976 – 77 pristúpilo Belgicko, Československo, Východné Nemecko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Švédsko a Švajčiarsko a počet jej členov sa teda zvýšil na 15. Čína sa stala členom v roku 2004. Európska komisia sa zúčastňuje ako pozorovateľ.[6]

Príloha I k uvedenému nariadeniu bola naposledy aktualizovaná 5. mája 2009 pri príležitosti prijatia nariadenia č. 428/2009. Všetky medzinárodné režimy na kontrolu vývozu odvtedy prijali rozhodnutia o zmene a aktualizácii svojich kontrolných zoznamov. V prílohe I je preto potrebné vykonať nevyhnutné úpravy.

2. Poznámky

Doposiaľ sa príloha I k uvedenému nariadeniu v zásade automaticky transponovala do právnych predpisov EÚ a Európsky parlament alebo národné parlamenty Európskej únie do toho nezasahovali. Pre koordináciu v rámci EÚ a jej zastúpenie v medzinárodných režimoch kontroly bola príznačná vedúca úloha veľkých členských štátov EÚ, pričom rozhodovanie a vytváranie politík prebiehalo za zatvorenými dverami a odrážalo medzivládnu koncepciu CFSP. Všetky členské štáty EÚ sú členmi NSG a AG, ale Cyprus nie je členom WA a Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Slovinsko, Slovensko a Rumunsko nie sú členmi MTCR. Okrem toho Európska komisia je zakladajúcim členom AG a pozorovateľom v rámci NSG, ale nemá žiadnu úlohu vo WA a v MTCR. V súčasnosti preto žiadna z inštitúcií EÚ nedokáže zaručiť súdržnosť politiky EÚ voči medzinárodným režimom kontroly a v ich rámci.

Európskemu parlamentu bol postúpený návrh Komisie, ku ktorému môže predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Treba však poznamenať, že manévrovací priestor Parlamentu je dosť obmedzený. Pri predkladaní legislatívneho návrhu Komisia koná do istej miery ako katalyzátor rozhodnutí, ktoré odsúhlasili členské štáty. V skutočnosti „reálny“ postup na zmenu a doplnenie prílohy I nariadenia vyzerá takto:

1. Organizácia Spojeného kráľovstva na kontrolu vývozu, ktorá je súčasťou ministerstva obchodu, inovácie a kvalifikácie, zhrnie všetky zmeny medzinárodného režimu do jedného dokumentu.

2. Tento dokument sa následne pošle Rade a rozdá členským štátom.

3. Členské štáty majú k dispozícii istý čas na preštudovanie zmien a predloženie pripomienok.

4. Daná téma sa prerokuje v rámci pracovnej skupiny Rady pre položky s dvojakým použitím (DUWP).

5. Potom, ako všetci schvália zmeny a doplnenia k prílohe I, Rada preloží dokument do úradných jazykov.

6. Po preklade sa návrh prílohy pošle Komisii.

7. Komisia transponuje schválené zmeny do legislatívneho návrhu a pridá dôvodovú správu.

8. Komisia skontroluje nevyhnutné postupy prijímania.

9. Komisia prijme celkový návrh a pošle ho Parlamentu a Rade.

Parlament teda nemá reálnu možnosť konať ako inštitúcia vykonávajúca zmeny a doplnenia v prípade tohto spisu, čo by si vyžadovala jeho úloha ako spolurozhodovací orgán. Vzhľadom na budúce zmeny a doplnenia tohto nariadenia treba zlepšiť koordináciu v rámci EÚ a jej úlohu v medzinárodných režimoch kontroly a zabezpečiť, aby EÚ vystupovala jednotne a mala vo všetkých otázkach, ktoré patria do výlučnej právomoci EÚ, silnú parlamentnú podporu.

3. Záver

V záujme napravenia tejto situácie Parlament v súčasnosti vedie rokovania s Radou o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1334/2000 stanovujúce režim Spoločenstva na kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím (správa A7-0028/2011KOM(2008)0854 – C7‑0062/2010 – 2008/0249(COD)). Parlament týmto schválil podstatné zmeny a doplnenia k článku 1 nariadenia, ktorých cieľom je zaviazať Komisiu a členské štáty k tomu, aby vytvorili bezpečný systém zberu, prenosu a archivovania oznámení a Komisii uložiť povinnosť informovať Európsky parlament o fungovaní systému. Až doteraz bol tento systém len alternatívou, ktorá sa zaviedla v nariadení z roku 2009. Systém by mal byť navrhnutý tak, aby umožňoval online prístup k databáze obsahujúcej napríklad informácie o prípadoch zamietnutia vývozných povolení. Parlament sa tiež usiluje o to, aby sa stanovila povinnosť pre koordinačnú skupinu pre položky s dvojakým použitím každoročne predkladať správu Európskemu parlamentu, aby ten mohol plniť svoju kontrolnú funkciu voči Európskej komisii. A napokon, Parlament sa usiluje zaviesť povinnosť pre Komisiu, aby predkladala správu o vykonávaní a uplatňovaní nariadenia, a poskytovať komplexné hodnotenie jeho vplyvu.

Keďže spravodajca je pevne presvedčený, že uvedené nariadenie sa so zreteľom na požiadavky Lisabonskej zmluvy zmení tak, aby rozhodovanie v oblasti rámca Únie pre položky s dvojakým použitím bolo transparentnejšie a demokratickejšie, odporúča prijať návrh Komisie v prvom čítaní.

  • [1]               NARIADENIE RADY (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím.
  • [2]               Položky s dvojakým použitím sú v nariadení č. 428/2009 vymedzené ako „položky vrátane softvéru a technológie, ktoré sa môžu používať tak na civilné, ako aj na vojenské účely, a budú zahŕňať všetky tovary, ktoré sa dajú použiť tak na nevýbušné použitia, ako aj akúkoľvek pomoc pri výrobe jadrových zbraní alebo iných jadrových výbušných zariadení“.
  • [3]               V súčasnosti Argentína, Austrália, Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Kanada, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Japonsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Kórejská republika, Rumunsko, Ruská federácia, Slovensko, Slovinsko, Južná Afrika, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Ukrajina, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty.
  • [4]              Argentína (1993), Kórejská republika (1996), Austrália (1985), Lotyšsko (2004), Rakúsko (1989), Litva (2004), Belgicko (1985), Luxembursko (1985), Bulharsko (2001), Malta (2004), Kanada (1985), Holandsko (1985), Chorvátsko (2007), Nový Zéland (1985), Cyperská republika (2000), Nórsko (1986), Česká republika (1994), Poľsko (1994), Dánsko (1985), Portugalsko (1985), Estónsko (2004), Rumunsko (1995), Európska komisia (1985), Slovenská republika (1994), Fínsko (1991), Slovinsko (2004), Francúzsko (1985), Španielsko (1985), Nemecko (1985), Švédsko (1991), Grécko (1985), Švajčiarsko (1987), Maďarsko (1993), Turecká republika (2000), Island (1993), Ukrajina (2005), Írsko (1985), Spojené kráľovstvo (1985), Taliansko (1985), Spojené štáty (1985) a Japonsko (1985).
  • [5]              V súčasnosti sú členskými štátmi: Argentína (1993), Austrália (1990), Rakúsko (1991), Belgicko (1990), Bulharsko (2004), Brazília (1995), Kanada (1987), Česká republika (1998), Dánsko (1990), Fínsko (1991), Francúzsko (1987), Nemecko (1987), Grécko (1992), Maďarsko (1993), Island (1993), Írsko (1992), Taliansko (1987), Japonsko (1987), Luxembursko (1990), Holandsko (1990), Nový Zéland (1991), Nórsko (1990), Poľsko (1998), Portugalsko (1992), Kórejská republika (2001), Ruská federácia (1995), Južná Afrika (1995), Španielsko (1990), Švédsko (1991), Švajčiarsko (1992), Turecko (1997), Ukrajina (1998), Spojené kráľovstvo (1987) a Spojené štáty americké (1987).
  • [6]               Členské štáty v súčasnosti: Argentína, Austrália, Rakúsko, Bielorusko, Belgicko, Brazília, Bulharsko, Kanada, Čína, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Island, Írsko, Taliansko, Japonsko, Kazachstan, Kórejská republika, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Ruská federácia, Slovensko, Slovinsko, Južná Afrika, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Ukrajina, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. Európska komisia sa zúčastňuje ako pozorovateľ.

POSTUP

Názov

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím

Referenčné čísla

KOM(2010)0509 – C7-0289/2010 – 2010/0262(COD)

Dátum predloženia v EP

27.9.2010

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

INTA

7.10.2010

 

 

 

Spravodajca

       dátum menovania

Vital Moreira

26.1.2011

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

16.3.2011

12.4.2011

23.5.2011

 

Dátum prijatia

21.6.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Kader Arif, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Marielle De Sarnez, Christofer Fjellner, Yannick Jadot, Metin Kazak, Bernd Lange, David Martin, Emilio Menéndez del Valle, Vital Moreira, Paul Murphy, Cristiana Muscardini, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Keith Taylor, Iuliu Winkler, Pablo Zalba Bidegain, Paweł Zalewski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Catherine Bearder, George Sabin Cutaş, Mário David, Syed Kamall, Maria Eleni Koppa, Elisabeth Köstinger, Jörg Leichtfried, Inese Vaidere, Jarosław Leszek Wałęsa

Dátum predloženia

29.6.2011