Postup : 2011/0047(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0274/2011

Predkladané texty :

A7-0274/2011

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 13/09/2011 - 5.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0355

ODPORÚČANIE     ***
PDF 162kWORD 77k
15.7.2011
PE 466.969v03-00 A7-0274/2011

o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohovoru v mene Európskej únie o ochrane a riadení rybolovných zdrojov na otvorenom mori v južnom Tichom oceáne

(08135/2011 – C7‑0098/2011 – 2011/0047(NLE))

Výbor pre rybné hospodárstvo

Spravodajkyňa: Carmen Fraga Estévez

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohovoru v mene Európskej únie o ochrane a riadení rybolovných zdrojov na otvorenom mori v južnom Tichom oceáne

(08135/2011 – C7‑0098/2011 – 2011/0047(NLE))

(Súhlas)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08135/2011),

–   so zreteľom na dohovor o ochrane a riadení rybolovných zdrojov na otvorenom mori v južnom Tichom oceáne (08135/2011),

–   so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7‑0098/2011),

–   so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0274/2011),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  vyzýva Komisiu, aby na všetkých fórach, medzinárodných i bilaterálnych, na ktorých sa môžu zúčastniť krajiny s rybárskymi flotilami pôsobiacimi v regióne, na ktorý sa vzťahuje dohovor, vyvíjala aktívnu činnosť na podporu podpísania, ratifikácie a vykonávania dohovoru s cieľom urýchliť jeho vstup do platnosti;

3.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a vláde Nového Zélandu ako depozitára dohovoru.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Rybolovnú činnosť v južnom Tichom oceáne doposiaľ spravovali dve regionálne organizácie pre riadenie rybného hospodárstva: Medziamerická komisia pre tropické tuniaky (IATTC) a Komisia pre rybolov v západnom a strednom Tichomorí (WCPFC).

Keďže cieľom oboch organizácií je riadiť druhy migrujúce na veľké vzdialenosti, rybolov iných zdrojov v tejto rozľahlej oblasti nebol regulovaný, s výnimkou výhradných hospodárskych zón pobrežných štátov, ktoré uplatňovali svoje vlastné pravidlá.

V záujme vyplnenia tejto medzery a vzhľadom na to, že rybolovná činnosť prebieha nielen vo výhradných hospodárskych zónach, ale i na otvorenom mori, sa vlády Austrálie, Čile a Nového Zélandu v roku 2006 rozhodli iniciovať proces medzinárodných konzultácií o zriadení Regionálnej organizácie pre riadenie rybného hospodárstva v južnom Tichom oceáne (SPRFMO) s cieľom zabezpečiť spoluprácu pri riešení nedostatkov v oblasti riadenia a ochrany druhov nemigrujúcich medzi rybolovnými zónami a šírym morom a ochranu biodiverzity na otvorenom mori v oblasti južného Tichého oceánu v súlade s medzinárodným právom.

V regióne síce neloví mnoho plavidiel Spoločenstva (väčšinou ide o lov stavridy a takmer symbolický rybolov niektorých hlbinných druhov ako druhu Hoplostethus atlanticus a beryxy), ale ich prítomnosťou Európskej únii vyplýva z Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve povinnosť spolupracovať s ostatnými zúčastnenými stranami v oblasti riadenia a ochrany zdrojov v tejto oblasti. EÚ sa na tomto procese zúčastňovala od samotného počiatku. Zohrávala veľmi aktívnu úlohu, vďaka ktorej sa znenie dohovoru rozšírilo o niektoré ďalšie povinnosti, ktoré sú síce mierne, ale v porovnaní s inými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybného hospodárstva, konkrétne s WCPFC, predstavujú pokrok.

Znenie dohovoru sa konečne dohodlo v novembri 2009 a dohovor sa otvoril na podpis 1. februára 2010. EÚ ho podpísala 26. júla 2010 v súlade s príslušným rozhodnutím Rady z 24. júla 2010.

Dohovor prechádza momentálne procesom ratifikácie zúčastnenými stranami a zámerom tohto legislatívneho aktu je umožniť jeho ratifikáciu v EÚ prostredníctvom návrhu rozhodnutia Rady.

Na to, aby dohovor vstúpil v plnej miere do platnosti, je potrebné, aby ho ratifikovalo 8 zúčastnených strán, z toho 3 musia byť pobrežné štáty a 3 nepobrežné. V čase vypracúvania tohto návrhu odporúčania dohovor ratifikovali tri nepobrežné štáty: Belize, Kuba a Dánsko (v mene Faerských ostrovov) a jeden pobrežný štát – Cookove ostrovy.

Pripomienky spravodajkyne

Proces tvarovania SPRFMO je zhrnutý v návrhu Rady a spravodajkyňa sa k nemu už nebude vracať, hoci čitateľ po prečítaní zhrnutia nemôže získať žiadnu predstavu o štyroch rokoch obrovského úsilia, ktoré museli vyjednávači EÚ vynaložiť na to, aby sa dosiahli trochu vyššie ciele, než sú striktné podmienky vyplývajúce z Dohovoru OSN o transzonálnych populáciách rýb a populáciách rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti z roku 1982. Pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel v rámci výhradných hospodárskych zón a mimo nich, sa v uvedenom dohovore uvádza iba minimum najnutnejších ustanovení a už ho prekonali pokročilejšie koncepcie, ktoré EÚ rozhodne presadzuje a ktoré sú zamerané na to, aby sa ochrana biodiverzity stala medzi iným prostredníctvom riadenia osvedčených postupov rybolovu globálnym cieľom, ktorý sa bude uplatňovať vo všetkých svetových moriach a ktorý nebude robiť rozdiely medzi otvoreným morom a výhradnými hospodárskymi zónami.

Preto prvé, čo spravodajkyni príde na myseľ, je potreba zdôrazniť, do akej miery nie je väčšina štátov stále ochotná prijať vo svojich vodách riadiace opatrenia v súlade s medzinárodným právom. A je skutočne demoralizujúce zistiť, že príkladom tohto odporu sú regionálne organizácie pre riadenie rybného hospodárstva pod vedením krajín, ktoré zdanlivo sú – alebo všetkých presviedčajú o tom, že sú – najväčšími zástancami osvedčených postupov v oblasti rybolovu, a to napríklad Austrália, Nový Zéland alebo Čile, ktoré sú zároveň hnacou silou tejto novej regionálnej organizácie pre riadenie rybného hospodárstva.

Ďalším zdrojom obáv je aj skutočnosť, že žiadna z týchto krajín doposiaľ neratifikovala dohovor (napriek tomu, že sa chopili iniciatívy) a že ratifikácia vo všeobecnosti trvá dlhšie v krajinách s pobrežím v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje dohovor.

Tiež to dokazuje, do akej miery EÚ aj napriek opakovaným sebakritikám prevzala myšlienku zodpovedného globálneho riadenia, čo je postoj, v ktorom, ako sa zdá, sa Európa stále viac vzďaľuje krajinám ako Austrália a Nový Zéland. Spravodajkyňa považuje za vhodné túto otázku spomenúť.

V oblasti sú v súčasnosti prítomné okrem EÚ aj rybárske flotily z deviatich krajín (Belize, Čile, Čína, Cookove ostrovy, Faerské ostrovy, Kórea, Peru, Vanuatu a Ruská federácia).

Do doby, keď dohovor vstúpi v plnej miere do platnosti, prijali zmluvné strany dočasnú dohodu týkajúcu sa opatrení na rybolov pelagických druhov, ktorou sa stanovuje celkový povolený výlov pre každú zmluvnú stranu a obmedzuje sa rybolovná činnosť na konkrétne limity. Podľa vedeckých správ sa v populáciách stavridy zaznamenal za posledné roky znepokojivý pokles, čo predurčilo výšku pridelených práv na rybolovnú činnosť. V súlade s vedeckou správou na rok 2011, má EÚ celkový povolený výlov vo výške 40 000 ton a maximálnu intenzitu rybolovu 78 600 GT. Údaje o biomase budú opätovne preskúmané v októbri, ale predpokladá sa, že práva na rybolovnú činnosť zostanú v najlepšom prípade nezmenené.

Kým rybolovné práva EÚ by umožnili rybolov asi 10 plavidlám, okrem 2 – 4 plavidiel Spoločenstva, ktoré zvyčajne v tomto regióne lovia, každopádne prevláda názor, že aj keby boli podané žiadosti loviť s vyššie uvedeným počtom 10 plavidiel, vzhľadom na vzdialenosť od ich domovských prístavov by bolo ťažké zabezpečiť, aby boli v regióne prítomné tieto plavidlá naraz.

Vzhľadom na to, že dohovor upravuje rybolov transzonálnych populácií rýb v tejto oblasti, akou je napríklad stavrida, spravodajkyňa je znepokojená článkom 20 ods. 4 písm. a), predovšetkým jeho zarážkou iii). Dohovorom sa v zásade ustanovuje, že jeho komisia určí celkové povolené výlovy alebo celkovú intenzitu rybolovnej činnosti na daný zdroj na celú oblasť jeho výskytu.

Avšak podľa zarážky iii) ak zmluvná strana – pobrežný štát nesúhlasí s jemu prideleným celkovým povoleným výlovom, môže si pre svoje vody stanoviť iný celkový povolený výlov. V prípade transzonálnych populácií rýb by táto možnosť úniku pred povinnosťou mohla okamžite zmariť účel príslušného riadiaceho opatrenia.

Zahrnutím článku 20 ods. 5 sa však dosiahlo istého úspechu, pretože sa umožňuje, aby sa podľa dohovoru uplatnili mimoriadne opatrenia, ak komisia dospeje k záveru, že rybolovná činnosť môže predstavovať pre rybolovný zdroj vážnu hrozbu.

Zostáva len čakať, aký bude výsledok tohto riešenia, keďže mimoriadne opatrenia môžu byť prijaté iba dočasne, ale je to nepochybne krok správnym smerom, ktorý treba vrelo uvítať.

EÚ sa pri rokovaniach o znení dohovoru podarilo získať ďalšie záruky týkajúce sa postupu na vznesenie námietky. Na rozdiel od iných regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva nestačí, aby zmluvná strana jednoducho vzniesla námietku proti opatreniu, aby sa vyhla jeho uplatňovaniu. Postup vznesenia námietky je v tomto prípade omnoho náročnejší, pretože obmedzuje dôvody, ktoré môžu k vzneseniu námietky viesť, a čo je ešte dôležitejšie, zaväzuje štát vznášajúci námietku k tomu, aby prijal alternatívne opatrenie, ktoré bude mať obdobný účinok ako rozhodnutie, voči ktorému vniesol námietku.

Zdá sa tiež, že znenie zaručuje prístup plavidiel jednej zmluvnej strany do prístavov iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, čo by umožnilo prístup pelagickej flotily Spoločenstva k čílskym prístavom.

A napokon vzhľadom na mohutný odpor pobrežných štátov v tejto časti sveta voči uplatňovaniu medzinárodných riadiacich opatrení v ich výhradných hospodárskych zónach sa spravodajkyňa nazdáva, že výhody dohovoru prevažujú nad nedostatkami. V každom prípade zastáva názor, že EÚ by mala byť prítomná vo všetkých regionálnych organizáciách pre riadenie rybného hospodárstva jednak v záujme toho, aby obhajovala svoje priority týkajúce sa jej názorov na to, čo by malo udržateľné riadenie rybného hospodárstva zahŕňať, ako aj v záujme ochrany záujmov svojej rybárskej flotily tým, že v prípade potreby bude pôsobiť ako protiváha, a tým zabezpečí, že sa neochromí jej úsilie v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

12.7.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Josefa Andrés Barea, Antonello Antinoro, Kriton Arsenis, Alain Cadec, Carmen Fraga Estévez, Marek Józef Gróbarczyk, Carl Haglund, Iliana Malinova Iotova, Werner Kuhn, Isabella Lövin, Gabriel Mato Adrover, Guido Milana, Maria do Céu Patrão Neves, Crescenzio Rivellini, Ulrike Rodust, Struan Stevenson, Jarosław Leszek Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Chris Davies, Estelle Grelier, Raül Romeva i Rueda, Nikolaos Salavrakos

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia