SPRÁVA o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti

19.7.2011 - (2010/2100(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Gabriele Zimmer

Postup : 2010/2100(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0284/2011

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti

(2010/2100(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na povinnosti podľa Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý podpísali všetky členské štáty EÚ, a najmä na jeho článok 11 o práve na výživu,

–   so zreteľom na cieľ znížiť počet hladujúcich ľudí do roku 2015 o polovicu, formulovaný na Svetovom potravinovom samite v roku 1996 (Rímske vyhlásenie),

–   so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia prijaté na miléniovom samite OSN v septembri 2000, a najmä na rozvojový cieľ tisícročia č. 1 o zásade odstránenia extrémnej chudoby a hladu,

–   so zreteľom na osobitné zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva z 22. mája 2008 v Ženeve týkajúce sa negatívneho vplyvu zhoršovania svetovej potravinovej krízy spôsobenej okrem iného zvyšovaním cien potravín na využívanie práva na výživu,

–   so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Európskej komisie o humanitárnej pomoci Európskej únie pod názvom Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci,

–   so zreteľom na Dohovor o potravinovej pomoci podpísaný 13. apríla 1999 v Londýne, ktorého cieľom je prispieť k celosvetovej potravinovej bezpečnosti a zlepšiť schopnosť medzinárodného spoločenstva reagovať na situácie potravinovej núdze a iné potravinové potreby v rozvojových krajinách,

–   so zreteľom na vyhlásenie Svetového samitu o potravinovej bezpečnosti z roku 2009 a na dobrovoľné usmernenia pre zodpovednú správu držby pôdy a ostatných prírodných zdrojov, ktoré pripravuje FAO,

–   so zreteľom na dobrovoľné usmernenia FAO o podpore postupnej realizácie práva na primeranú výživu v kontexte potravinovej bezpečnosti jednotlivých štátov,

–   so zreteľom na medziagentúrnu správu pre skupinu G20 o nestabilite cien potravín s názvom Cenová nestabilita na trhoch s potravinami a poľnohospodárskymi produktmi: politické reakcie, ktorá bola predložená francúzskemu predsedníctvu skupiny G20 2. júna 2011,

–   so zreteľom na usmernenia EÚ o pôdnej politike z novembra 2004,

–   so zreteľom na Výhľady OECD-FAO v poľnohospodárstve na roky 2011 – 2020, ktoré OECD a FAO spoločne uverejnili 17. júna 2011,

–   so zreteľom na vyhlásenie z Maputa o poľnohospodárstve a potravinovej bezpečnosti podpísané v roku 2003, v ktorom sa africké vlády zaviazali vyčleniť minimálne 10 % zo svojich národných rozpočtov na poľnohospodárstvo,

–   so zreteľom na správu Svetovej banky o rozvoji vo svete za rok 2008 s názvom Poľnohospodárstvo pre rozvoj,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom SPP do roku 2020,

–    so zreteľom na najnovšiu polročnú správu FAO „Food Outlook“ (jún 2011),

–   so zreteľom na medzinárodné hodnotenie poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD) uverejnené 15. apríla 2008,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie o svetovej potravinovej bezpečnosti z L’Aquily prijaté 10. júla 2009,

–   so zreteľom na iniciatívu OSN o základnej úrovni sociálnej ochrany,

–    so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve z roku 1982,

–    so zreteľom na kódex správania pre zodpovedný rybolov, ktorý vypracovala FAO v roku 1995,

–   so zreteľom na každoročné preskúmanie FAO s názvom Stav svetového rybolovu a akvakultúry z roku 2010,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1337/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách[1],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Politický rámec EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti (KOM(2010)0127) prijaté 31. marca 2010 a na závery Rady prijaté 10. mája 2010,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Humanitárna potravinová pomoc (KOM(2010)126) prijaté 31. marca 2010 a na závery Rady prijaté 10. mája 2010,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 zvyšovaní cien krmív a potravín[2], na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o zvyšovaní cien potravín v EÚ a rozvojových krajinách[3], ako aj na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o zvyšovaní cien potravín[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2007 o pozdvihnutí afrického poľnohospodárstva – návrh rozvoja poľnohospodárstva a potravinovej istoty v Afrike[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o samite FAO a potravinovej bezpečnosti[7],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus[8],

–   so zreteľom na uznesenie spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o potravinovej bezpečnosti, ktoré bolo prijaté 4. decembra 2010 v Kinshase[9],

–   so zreteľom na osem odporúčaní pre G20, ktoré predložil osobitný spravodajca OSN pre právo na výživu 29. januára 2011,

–   so zreteľom na správu s názvom Agroekológia a právo na výživu od osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu prezentovanú v Rade OSN pre ľudské práva 8. marca 2011,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0284/2011),

A.  keďže podľa organizácie FAO dosiahol v roku 2010 počet ľudí trpiacich hladom 925 miliónov; keďže v celosvetovom meradle podiel detí mladších ako päť rokov s podváhou dosahuje 26 % a viac ako jednu tretinu úmrtí detí mladších ako päť rokov možno pripísať podvýžive; keďže len polovica všetkých rozvojových krajín (62 zo 118) smeruje k tomu, aby dosiahla rozvojový cieľ tisícročia; keďže svetový hospodársky pokles a rastúce ceny potravín a palív zhoršili potravinovú situáciu v mnohých rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, čím sa čiastočne zastavil pokrok v oblasti znižovania chudoby z ostatného desaťročia,

B.   keďže hlad a podvýživa sú hlavnými príčinami úmrtnosti ľudí a najväčšími hrozbami pre svetový mier a bezpečnosť,

C.  keďže podľa nedávno zverejneného indexu cien potravín organizácie FAO z januára 2011 došlo od augusta 2010 k medzimesačnému zvýšeniu cien potravín v rámci trendu z posledných desiatich rokov, a to na úrovniach, ktoré sú v súčasnosti vyššie než ceny potravín z roku 2008, keď dosiahli maximum; keďže nestabilnosť cien komodít vplýva najmä na krajiny s nízkymi príjmami a na najchudobnejšie, najzraniteľnejšie a najviac marginalizované skupiny obyvateľstva v rozvojových krajinách,

D.  keďže do roku 2050 sa očakáva zvýšenie celosvetového dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch o 70 %, ktorý bude potrebné uspokojiť s použitím menšieho množstva vody a pesticídov a na menšej rozlohe dostupnej poľnohospodárskej pôdy, pričom sa budú uplatňovať trvalo udržateľné agro-ekologické výrobné metódy, zatiaľ čo sa očakáva, že svetová populácia dovtedy dosiahne deväť miliárd; keďže potravinovú neistotu ešte viac prehlbujú špekulácie s komoditami, znehodnocovanie pôdy, nedostatočné zdroje vody, zmena klímy, globálne nadobúdanie pôdy a neistota v súvislosti s držbou pôdy, najmä pre najchudobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, svetové monopoly na osivo, dopyt po agropalivách a politiky súvisiace s energetikou,

E.   keďže 85 % odhadovaných celosvetových populácií rýb sa loví bez obmedzení či nadmerne, alebo sú vyčerpané, a keďže závislosť od rýb ako zdroja živočíšneho proteínu v krajinách s nízkymi príjmami a nedostatkom potravín predstavuje podľa dokumentu FAO s názvom Stav svetového rybolovu a akvakultúry v roku 2010 najmenej 20 %,

F.   keďže poľnohospodárstvo zabezpečuje v rozvojových krajinách prácu a živobytie pre viac než 70 % obyvateľstva v produktívnom veku, a najmä žien; keďže podľa odhadov Svetovej banky je pri znižovaní chudoby rast v poľnohospodárskom odvetví dvakrát účinnejší v porovnaní s rastom v ostatných odvetviach, ale aj so zreteľom na význam investícií do rastu a tvorby pracovných miest v nepoľnohospodárskom sektore na vidieku,

G.  keďže pri zvyšovaní celkovej výroby potravín sa preukázal potenciál drobných a stredne veľkých poľnohospodárskych systémov; keďže zameranie výroby len na vývoz v rozvojových krajinách má zvyčajne negatívny vplyv, najmä na ženy ako drobné poľnohospodárky,

H.  keďže ochrana súkromného vlastníctva a právny štát sú základnými predpokladmi v záujme zvyšovania súkromných investícií do poľnohospodárstva,

I.    keďže z dôvodu nedostatočného prístupu k pôžičkám alebo mikroúverom na investície do zlepšenia osiva, hnojív a zavlažovacích systémov drobní poľnohospodári v rozvojových krajinách čelia vážnym prekážkam, ktoré im bránia zvýšiť poľnohospodársku produkciu; keďže štát zohráva zásadnú úlohu v trvalo udržateľnom rozvoji a zvyšovaní výrobných a spracovateľských kapacít,

J.    keďže podiel oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) pre poľnohospodárstvo za posledné tri desaťročia na medzinárodnej úrovni prudko klesol,

K.  keďže EÚ v roku 2008 rýchlo zareagovala na potravinovú krízu vytvorením potravinového nástroja; keďže vplyv takýchto opatrení na štrukturálne príčiny hladu a potravinovej neistoty a na malé a stredne veľké rodinné poľnohospodárske podniky, najmä tie, ktoré prevádzkujú ženy, sa dá len veľmi ťažko zmerať, domnieva sa, že ďalšie rozširovanie tohto potravinového nástroja alebo ďalšie prideľovanie finančných zdrojov naň by nemalo byť automatické, ale malo by sa o ňom rozhodovať na základe nezávislého posúdenia vplyvu účinnosti vyplácaných finančných prostriedkov na zlepšenie potravinovej bezpečnosti vo všetkých prijímajúcich krajinách,

L.   keďže dôsledky podvýživy, ako je slabý rast plodu alebo zakrpatenie počas prvých dvoch rokov života, vedú k neodvratnému poškodeniu vrátane nižšej výšky v dospelosti, nižšieho dosiahnutého školského vzdelania, nižšieho príjmu v dospelosti a nižšej pôrodnej hmotnosti potomstva, je aj naďalej potrebné vnímať ich ako hlavný problém pre trvalo udržateľný rozvoj v mnohých krajinách juhu,

M.  keďže od roku 2008 sa obnovuje politický dôraz na potravinovú bezpečnosť, čo vedie k znásobovaniu iniciatív na medzinárodnej úrovni, ktoré vyzývajú na komplexnú celosvetovú stratégiu,

Rámec politiky EÚ pre potravinovú a výživovú bezpečnosť: prístup k udržateľnému poľnohospodárstvu založený na ľudských právach

1.   zdôrazňuje, že počet ľudí trpiacich hladom je neprípustný, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že celkové medzinárodné úsilie doteraz nestačilo na splnenie rozvojového cieľa tisícročia č. 1; žiada, aby sa prijali urýchlené kroky na splnenie medzinárodných povinných záväzkov a aby sa zároveň právo na vhodné a výživné potraviny stalo skutočnosťou;

2.  zdôrazňuje, že politická stabilita je podmienkou vyššej úrovne potravinovej bezpečnosti, a vyzýva preto všetky zainteresované strany, aby preukázali politickú vôľu potrebnú na zabezpečenie tejto stability;

3.  víta oznámenie Komisie týkajúce sa politického rámca EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti; domnieva sa však, že svetová potravinová kríza, okrem toho, že je narastajúcim humanitárnym problémom nevídaného rozsahu, predstavuje aj ohrozenie mieru a bezpečnosti na svete, a že hoci treba oceniť odhodlanie Komisie hľadať riešenia, ktoré by mohli zmierniť extrémnu chudobu miliardy osôb, naliehavosť situácie si od Európskej únie a členských štátov vyžaduje, aby vložili nové investície do oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka – predovšetkým so zreteľom na nový text SPP, zaviedli špecializované mechanizmy pre akumuláciu dostatočne veľkých svetových zásob základných potravín, odstránili vlastné prekážky brániace obchodu a znížili dlh najviac postihnutých krajín; domnieva sa, že Komisia by mala pri navrhovaní rozvojovej pomoci brať väčší ohľad na otázku potravinovej bezpečnosti v niektorých krajinách;

4.   víta obe oznámenia Komisie o humanitárnej potravinovej pomoci a potravinovej bezpečnosti; požaduje, aby sa tieto dve oznámenia vykonávali jednotne a koordinovane v záujme účinnejšieho riešenia hlavných príčin hladu, podvýživy a potravinovej neistoty spolu s otázkou rozdeľovania potravín medzi krajinami a v rámci nich s osobitným zameraním na najchudobnejšie a marginalizované skupiny spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby podporili proces prípravy vykonávacieho plánu v záujme rámca politiky potravinovej bezpečnosti a aby ho po jeho dokončení prijali; víta skutočnosť, že sa osobitná pozornosť venuje tým, ktorých najviac zasiahli katastrofy, teda ženám a deťom; konštatuje, že v prípade krízy je veľmi dôležité zabezpečiť schopnosť spoločnosti získavať potraviny v krátkodobom aj dlhodobom horizonte; pripomína, že núdzové mechanizmy nesmú byť dlhodobým riešením; vyjadruje hlboké obavy týkajúce sa nepriaznivých účinkov týchto mechanizmov osobitne na miestne hospodárstva; zdôrazňuje, že politika trvalo udržateľného rozvoja by mala vychádzať z dlhodobých prístupov spolupráce;

5.   zdôrazňuje význam posilnenia prepojenia medzi pomocou, obnovou a rozvojom; požaduje intenzívnejšie využívanie zdrojov s cieľom zabezpečiť kontinuitu pomoci a na to, aby sa diskusia zameriavala na flexibilitu a vzájomné dopĺňanie sa existujúcich finančných nástrojov; presadzuje rozšírený dialóg a koordináciu medzi humanitárnymi organizáciami a rozvojovými agentúrami;

6.   vyzýva EÚ, aby posúdila vplyv svojich návrhov reformy SPP na rozvoj s cieľom zlepšiť súdržnosť cieľov SPP a rozvojovej politiky EÚ;

7.   vyzýva EÚ, aby prostredníctvom svojich programov rozvojovej pomoci zvýšila podporu drobnej a vidieckej poľnohospodárskej výroby a poľnohospodárskej výroby stredného rozsahu určenej najmä na miestnu spotrebu a aby investovala do participatívnych plánov vedených jednotlivými štátmi, ktoré by sa mali vykonávať na miestnej úrovni v spolupráci s poľnohospodármi a ich zástupcami, miestnymi a regionálnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti; vyzdvihuje potrebu zvýšenia verejných investícií do výskumu trvalo udržateľných agro-ekologických výrobných systémov, ktoré takisto zlepšia produktivitu a konkurencieschopnosť vidieka a sektora poľnohospodárstva;

8.   trvá na potrebe partnerského prístupu s celou škálou strán zainteresovaných v rozvoji v oblasti potravinovej bezpečnosti, najmä miestnych a regionálnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že miestne a regionálne orgány môžu z dôvodu ich blízkosti s územiami a miestnym obyvateľstvom a ich schopnosti koordinovať opatrenia rôznych účastníkov plniť rozhodujúcu úlohu ako sprostredkovatelia a ako rozvojová platforma; zdôrazňuje, že štruktúrovaný dialóg medzi inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal aj otázky potravinovej bezpečnosti;

9.   vyzýva Komisiu, členské štáty a ostatných poskytovateľov medzinárodnej pomoci vrátane MVO, aby svoje investície cielenejšie zameriavali do poľnohospodárskeho odvetvia, a tým motivovali miestnych obyvateľov k tomu, aby sa neodsťahovali;

10. pripomína, že je dôležité podporovať poľnohospodárstvo v rozvojom svete a takisto prideľovať primeraný podiel zahraničnej rozvojovej pomoci (ODA) EÚ poľnohospodárskemu sektoru; s poľutovaním vníma skutočnosť, že úroveň rozvojovej pomoci určenej poľnohospodárstvu od osemdesiatych rokov 20. storočia dramaticky klesla, a víta priznanie potreby zvrátiť tento trend; vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárstvu priznala popredné miesto v rámci svojej rozvojovej pomoci, a to vrátane pomoci poľnohospodárom v prístupe na trhy;

11. pripomína, že keďže menej zvýhodnené spoločenstvá zväčša čerpajú živobytie z poľnohospodárstva, rozvoj udržateľného poľnohospodárstva a seriózne zohľadnenie medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie sú nevyhnutnou podmienkou splnenia rozvojového cieľa tisícročia č. 1; domnieva sa, že najmä drobná poľnohospodárska výroba môže byť odpoveďou na riešenie problému potravinovej bezpečnosti prostredníctvom posilnenia nezastupiteľnej úlohy žien spracovaním výrobkov priamo na mieste a širokým využívaním pôžičiek a mikroúverov na jednej strane a zapojením družstiev malovýrobcov do prípravy účinných poľnohospodárskych a obchodných politík na druhej strane;

12. poukazuje na to, že rozvoj poľnohospodárstva si vyžaduje dlhodobé investície v rámci celého reťazca hodnôt od výrobcu až po spotrebiteľa, t. j. zabezpečenie nevyhnutnej infraštruktúry, napríklad ciest, trhových prepojení a informácií o samotných trhoch a o priestore pre diverzifikáciu produktov;

13. nazdáva sa, že súčasťou politiky podpory rozvojových krajín musí byť plán vzdelávania a odbornej prípravy zameraný na tvorbu pracovných miest, ktorý mladým ľuďom umožní študovať vedu o udržateľnom poľnohospodárstve v záujme vytvorenia kvalitnejších, špecializovaných a udržateľných foriem produkcie, čím sa obmedzí vyľudňovanie vidieckych oblastí a zníži chudoba;

14. v tejto súvislosti zdôrazňuje, ako je dôležité, aby poľnohospodári mohli okrem plnenia vlastných potrieb v zásobovaní potravinami vytvárať zisk, ktorý potrebujú na vzdelávanie a investície;

15. zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zapojiť miestne poľnohospodárske organizácie do rôznych fáz vykonávania poľnohospodárskej politiky v rozvojových krajinách, a Európska únia by sa preto mala usilovať posilniť miestne združenia, aby zabezpečila ochranu záujmov miestnych spoločenstiev;

16. súhlasí s tým, aby sa programy pomoci EÚ zameriavali na udržateľnú výrobu potravín, najmä v malom a strednom rozsahu, ako sa odporúča v správe IAASTD, a na prístupy, ktoré posilňujú biodiverzitu, zabraňujú znehodnocovaniu úrodnej pôdy a podporujú postupy s nízkymi vonkajšími vstupmi, pričom by zvyšovali poľnohospodársky výstup v rozvojových krajinách, ktorý sa dá dosiahnuť lepším prístupom malých a stredných poľnohospodárov k pôžičkám a mikroúverom s bežnými úrokovými mierami a za spravodlivých podmienok;

17. domnieva sa, že EÚ by mala prispieť k podpore používania semien miestnych odrôd, ktoré sú prispôsobené klimatických podmienkam v rozvojových krajinách a ktoré možno jednoducho skladovať, s ktorými možno jednoducho obchodovať a ktoré možno jednoducho dodať poľnohospodárom, pretože sa na ne nevzťahujú práva duševného vlastníctva;

18. vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby vytvorili spoločné výskumné kapacity a kapacity pre odbornú prípravu v oblasti udržateľných poľnohospodárskych postupov a nových technológií, najmä pomocou verejno-súkromných partnerstiev a spoločných podnikov vrátane vytvorenia pridanej hodnoty v mieste zberu a skladovania potravín pomocou balenia a spracovania;

19. trvá na potrebe posilniť výskum na základe verejného financovania a poskytovať know-how v oblasti trvalo udržateľného poľnohospodárstva, a tým podporiť aktivity, ktoré upevňujú pozíciu drobných poľnohospodárov pri optimalizácii poľnohospodárskych výstupov a prispôsobovaní sa výzvam zmeny klímy a zvýšeného dopytu po zdrojoch;

20. žiada o vytvorenie mechanizmov na ochranu lesov, pôvodného obyvateľstva, mokrín a tradičných poľnohospodárskych postupov vo vyvážajúcich tretích krajinách;

21. domnieva sa, že vzhľadom na rast svetovej populácie a zvyšujúci sa tlak na prírodné zdroje je nevyhnutné zaviesť na celosvetovej úrovni udržateľnejšie, energeticky úspornejšie a efektívnejšie formy produkcie; žiada, aby sa poskytovanie pomoci EÚ a členských štátov viazalo na rozvoj udržateľných a energeticky sebestačných systémov poľnohospodárskej výroby a aby sa časťou tejto pomoci prispelo k vytvoreniu nástrojov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako je vietor a slnečná energia, a na dobrú správu vodných zdrojov;

22. zdôrazňuje, že EÚ by sa mala v rámci rokovaní o fonde OSN pre zmenu klímy usilovať zabezpečiť, aby sa významná časť finančných prostriedkov pridelených rozvojovým krajinám efektívne využila na podporu miestnych poľnohospodárskych politík v záujme trvalo udržateľného sociálneho a environmentálneho rozvoja;

23. zdôrazňuje, že ak sa drobní poľnohospodári – najmä ženy – v rozvojových krajinách majú stať nielen udržateľnými, ale ak majú aj plniť svoj produkčný potenciál, musia mať lepší prístup k mikroúverom vrátane mikroúverov poskytovaných neziskovými poskytovateľmi na investície do lepších osív, hnojív a zavlažovacích mechanizmov a potrebný súbor nástrojov na ochranu plodín, aby ochránili svoju úrodu pred škodcami a chorobami;

24. zdôrazňuje význam zintenzívňovania činností a politík týkajúcich sa výživy a zohľadňujúcich otázky výživy a lepšieho prepojenia sponzorských zásahov v tomto sektore na úrovni krajín, EÚ a na medzinárodnej úrovni;

25. zdôrazňuje potrebu poskytnúť malým poľnohospodárom v rozvojových krajinách väčší prístup k vlastníckym právam, čo umožní malým vlastníkom pôdy dokázať vlastníctvo, a teda mať záruku na pôžičky, ktoré sú potrebné na zvýšenie ich produkcie;

26. vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj agro-spracovateľských kapacít v partnerských krajinách v záujme zníženia strát po zbere úrody, predlžovania životnosti a ochrany potravín a rozvíjania lepších skladovacích zariadení, aby sa tak zabránilo stratám spôsobeným znečistením, ktoré sú v rozvojových krajinách na celom svete v súčasnosti veľmi vysoké, aby sa zlepšoval prístup na miestny trh a aby sa vytvárali dôstojné pracovné podmienky pre miestne obyvateľstvo; žiada EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom umožniť transfer technológií, odborných znalostí a podpory pri tvorbe kapacít do rozvojových krajín;

27. žiada Komisiu, aby vzala do úvahy úlohu aridnej a semiaridnej pôdy s osobitným zameraním na dobytok, pretože najväčšiu ponuku mäsa pre viac urbanizované oblasti poskytujú regióny s aridnou a semiaridnou pôdou;

28. pripomína, že prístup k vhodným potravinám patrí k všeobecným ľudským právam; naliehavo vyzýva partnerské krajiny, aby presadzovali dobrovoľné usmernenia FAO o práve na výživu;

29. pripomína, že poľnohospodársky rozvoj musí byť založený na práve na výživu a na produkciu potravín; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ musí uznať a hájiť potrebu rozvojových krajín dosiahnuť potravinovú bezpečnosť (v kvantitatívnom a kvalitatívnom zmysle) a ich právo zabezpečiť si čo najväčšiu sebestačnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje záväzok EÚ postupne zrušiť vývozné dotácie, a to súbežne s podobnými opatreniami partnerov v rámci WTO; zároveň zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rovnaký prístup miestneho obyvateľstva k potravinám v týchto krajinách;

30. pripomína význam pojmu potravinovej bezpečnosti, vymedzenej ako schopnosť krajiny alebo regiónu demokraticky plniť vlastné poľnohospodárske a potravinové politiky, priority a stratégie prostredníctvom udržateľného poľnohospodárskeho modelu; pripomína, že súčasné výrobné kapacity v niektorých rozvojových krajinách nemusia pokrývať potreby a že dosiahnutie dlhodobej potravinovej bezpečnosti si vyžaduje zníženie závislosti od dovozu prostredníctvom budovania týchto domácich kapacít;

31. pripomína dôležitosť takého prístupu k riadeniu potravinovej bezpečnosti, súčasťou ktorého by bol globálny rámec opätovne zameraný na potravinovú politiku nad rámec potravinovej pomoci a na vzájomnú spoluprácu medzi darcami a medzi darcami a príjemcami v podmienkach posilneného partnerstva na miestnej úrovni, ako aj kľúčovú úlohu stratégií prijímajúcich krajín pri prijímaní záväzku zabezpečovať základné verejné blaho, ako napríklad mier v krajine a investície do vidieckej infraštruktúry;

32. víta rozhodnutie začleniť do programov EÚ výživový rozmer; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétne oznámenie o tomto rozmere; žiada, aby bol výživový aspekt trvalou súčasťou politík v oblasti potravinovej bezpečnosti a opatrení v odvetví poľnohospodárstva;

33. vyzýva Komisiu, aby uznala zásadnú úlohu žien ako drobných poľnohospodárok v oblasti potravinovej a výživovej bezpečnosti a aby investovala do osobitných programov na ich podporu; pripomína, že význam žien v dosahovaní výživovej bezpečnosti pre ne samotné a pre ich deti je ešte potrebné riadne uznať, a preto treba zabezpečiť živobytie žien a zvýšiť informovanosť o primeranej výžive; trvá na tom, že stratégia EÚ by mala byť zameraná aj na vykonávanie opatrení na zabezpečenie toho, aby najzraniteľnejšie subjekty, najmä vo vidieckych oblastiach, mohli využívať príležitosti školenia v oblasti poľnohospodárstva, vzdelávania v oblasti výživy, zdravia a pracovných podmienok a bezpečnostnú sieť v prípade potreby;

34. vyzýva Komisiu a medzinárodné organizácie, ako je FAO, aby pokračovali vo svojich prebiehajúcich konzultáciách s globálnou občianskou spoločnosťou a mimovládnymi subjektmi, najmä s organizáciami poľnohospodárov, rybárov a chovateľov, ktorých zapojenie a príspevok sú rozhodujúce pre prijatie konkrétnych opatrení na zlepšenie produkcie potravín;

35. domnieva sa na základe predpovedí FAO týkajúcich sa rastu počtu obyvateľov, ktoré naznačujú, že do roku 2025 bude viac než polovica obyvateľov rozvojových krajín (približne 3,5 miliardy osôb) žiť v mestských centrách, že by východisko z chudoby mohla predstavovať politika podpory záhradkárstva v mestských podmienkach, keďže takého záhradkárstvo si vyžaduje nízke počiatočné náklady a vyznačuje sa krátkymi produkčnými cyklami a vysokými výnosmi na jednotku času, veľkosti pozemku a množstva vody, a nové mestá by tak boli zároveň zelenšie;

36. dôrazne žiada EÚ, aby podporovala iniciatívu OSN o základnej úrovni sociálnej ochrany, ktorá by pomohla uspokojovať základné potravinové potreby chudobného obyvateľstva tým, že chudobným a zraniteľným ľuďom, ako aj osobám so zdravotným postihnutím sa bude poskytovať základné finančné zabezpečenie, ktoré im umožní získať najnevyhnutnejšie základné potraviny, a základné služby s cieľom posilniť potravinovú bezpečnosť a zlepšiť výživu – čo sú základné aspekty uplatňovania prístupu založeného na ľudských právach;

37. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na podvýživu, najmä podvýživu matiek a detí, a aby do svojej politiky rozvoja zapracovala riadne a viacsektorové stratégie v oblasti výživy;

38. upozorňuje na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu o tom, že účasť poľnohospodárov je rozhodujúca pre úspech agro-ekologických postupov a stimuluje priebežné vzdelávanie poľnohospodárov; preto podnecuje producentov potravín v rozvojových krajinách, aby sa zapojili do svetových a miestnych mimovládnych organizácií a družstiev poľnohospodárov;

39. vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali vykonávanie inovačných finančných nástrojov, ako napríklad medzinárodnej dane z finančných transakcií, a aby pracovali v tomto záujme; pripomína, že tieto nástroje by dopĺňali cieľ OSN vo výške 0,7 % HND určeného na rozvojovú spoluprácu; zároveň zdôrazňuje potrebu, aby rozvojové krajiny posilnili vlastné úsilie v oblasti zdaňovania, najmä pokiaľ ide o výber daní a boj proti daňovým únikom;

Účinné opatrenia proti nestabilite cien potravín a nekontrolovanému nadobúdaniu pôdy: obmedzenie špekulácií na trhoch s potravinami a poľnohospodárskymi komoditami

40. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že rok 2008 – rok svetovej potravinovej krízy – bol zároveň rok s najväčšou produkciou pšenice v dejinách, a v tomto kontexte zdôrazňuje, že špekulácie majú nepriaznivý vplyv na cenové indexy komodít;

41. upriamuje pozornosť na štrukturálne príčiny cenovej nestability a zdôrazňuje, že špekulácie ohľadne derivátov základných potravinových komodít významne zhoršili cenovú nestabilitu; súhlasí so závermi osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu, pokiaľ ide o úlohu, ktorú zohrávajú veľkí investori pri ovplyvňovaní cenových indexov;

42. zdôrazňuje, že stabilitu na potravinových trhoch nedávno takisto nepriaznivo ovplyvnili mnohé iné nepredvídateľné faktory vrátane katastrofy v Japonsku, nebývalej vlny politických nepokojov, ktoré zasiahli mnohé krajiny v severnej Afrike a na Blízkom východe, ďalšieho výrazného zvýšenia cien ropy, pokračujúcej neistoty na finančných trhoch a vo svetovom hospodárstve, pričom všetky tieto faktory mali nepriaznivý vplyv;

43. domnieva sa, že finančné špekulácie a zvýšená liberalizácia finančných trhov a obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami vo veľkej miere prispieva k cenovým výkyvom a že je potrebné zaviesť mechanizmy regulácie na zabezpečenie určitej úrovne stability trhov; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť transparentnosť trhov s cieľom zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie poľnohospodárov a životaschopnosť sektoru, ktorým sa zaručí potravinová bezpečnosť; vyzýva predovšetkým na to, aby sa jasne identifikovali subjekty zapojené do obchodovania s potravinami a aby sa uskutočnila hĺbková analýza mechanizmov prenosu špekulácií v oblasti potravinových výrobkov na miestnych a svetových trhoch;

44. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na efektívne riešenie finančných špekulácií s obilím a potravinami;

45. domnieva sa, že komoditné deriváty sú odlišné od ostatných finančných derivátov a že prístup na tento trh by mal byť lepšie regulovaný;

46. domnieva sa, že Európska únia by mala prijať opatrenia na obnovenie svetových zásob potravín, ktoré dosiahli v roku 2007 rekordne nízku úroveň, čo prispelo k špekuláciám, ktoré ovplyvnili svetové ceny poľnohospodárskych produktov s alarmujúcimi následkami pre rozvojové krajiny;

47. žiada zvýšiť, lepšie riadiť a skladovať fyzické zásoby obilia a potravín na vnútroštátnej a regionálnej úrovni tak, aby sa posilnila medzinárodná koordinácia a kontrola, čo by umožnilo pôsobiť proti nestabilite cien potravín a lepšie a rýchlejšie reagovať na potravinové krízy;

48. vyjadruje hlboké obavy v súvislosti s nadobúdaním pôdy vo veľkom rozsahu, ktoré v súčasnosti realizujú zahraniční investori v rozvojových krajinách na úkor miestnych drobných a stredných poľnohospodárov, ako aj miestnej, regionálnej a celoštátnej potravinovej bezpečnosti; vyzýva preto EÚ, aby nabádala vlády rozvojových krajín, aby sa zaviazali uskutočniť pozemkovú reformu s cieľom zabezpečiť nároky pôvodných farmárov a drobných a stredných poľnohospodárov, najmä žien, na pôdu a zabrániť praktikám zaberania pôdy spoločnosťami;

49. zdôrazňuje, že prístup k pôde by mali mať všetci a že treba chrániť pozemkové práva drobných poľnohospodárov a ich práva na prenájom a využívanie pôdy, ako aj prístup miestnych spoločenstiev k prírodným zdrojom, aby sa predišlo ďalšiemu zaberaniu pôdy, ktoré už v niektorých regiónoch sveta, hlavne v Afrike, nadobúda znepokojujúce rozmery;

50. dúfa, že európske programy pomoci a akčné programy v maximálnej miere využijú vedomosti miestnych poľnohospodárov o produkcii potravín;

51. nabáda k prijatiu dobrovoľných usmernení FAO o nadobúdaní pôdy a na zabezpečenie ich participatívneho vykonávania a zároveň žiada prísne vnútroštátne a medzinárodné nariadenia o nadobúdaní pôdy; zdôrazňuje, že rokovania o uzatváraní zmlúv by mali byť transparentné a mala by na nich byť umožnená účasť parlamentom a voleným zástupcom miestnych a regionálnych orgánov po konzultáciách s občianskou spoločnosťou;

52. považuje za nevyhnutné zabezpečiť, aby miestne spoločenstvá a inštitúcie mali právomoc a schopnosť rokovať, aby sa im tak umožnilo rozvíjať miestne poľnohospodárstvo; navrhuje zavedenie kódexu správania s cieľom naliehať na investorov, aby svoje činnosti zamerali na zvyšovanie produktivity poľnohospodárstva a zlepšovanie životných podmienok miestneho obyvateľstva;

53. upozorňuje na nadobúdanie pôdy, ale aj oprávnení na rybolov zahraničnými investormi; zdôrazňuje potrebu transparentnosti a potrebu umožniť účasť národných parlamentov a občianskej spoločnosti na rokovaniach o zmluvách, ako aj potrebu viesť verejný zoznam uzavretých zmlúv;

54. žiada vytvoriť mechanizmy, ktoré by zabránili strate konkurencieschopnosti miestnych poľnohospodárov a ich schopnosti vyrábať potraviny pre miestne obyvateľstvo;

55. pripomína Komisii a partnerským krajinám pozitívny vplyv agro-ekologických výrobných systémov pri zmierňovaní účinkov zmeny klímy a to, že dlhodobá potravinová bezpečnosť spočíva v riešení vplyvu produkcie na životné prostredie tak, aby boli chránené prírodné zdroje a zásoby potravín; zdôrazňuje však, že hlavným účelom poľnohospodárskej pomoci regiónom, ktoré čelia akútnej potravinovej neistote alebo hladomoru, musí byť zvýšenie produkcie potravín a prístupu k potravinám;

56. víta úsilie skupiny G20 pri riešení cenovej nestability a potravinovej bezpečnosti;

57. vyjadruje hlboké obavy týkajúce sa poklesu prírodných zdrojov a udržiavania účinných podmienok pre poľnohospodársku výrobu vrátane kvality pôdy, prístupu k vode a predchádzania znečisteniu životného prostredia; trvá na tom, že všetky zainteresované strany, najmä poľnohospodári, miestne a regionálne orgány a organizácie občianskej spoločnosti, by mali zohrávať dôležitú úlohu pri príprave stratégie trvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva;

Súdržnosť politík v záujme rozvoja: vplyv politík EÚ na celosvetovú potravinovú bezpečnosť

58. pripomína, že právo na výživu musí mať absolútnu prednosť pred cieľmi energetickej bezpečnosti; žiada, aby sa zmrazili všetky strategické energetické ciele EÚ, až kým sa nevypracujú ďalšie hodnotenia vplyvu;

59. domnieva sa, že potravinová bezpečnosť by nemala byť ohrozená rozvojom agropalív; žiada preto vyvážený prístup, ktorým sa uprednostní nová generácia agropalív z poľnohospodárskeho a lesníckeho odpadu (slama a odpad z ďalších plodín, živočíšny hnoj, bioplyn atď.) namiesto potravinárskych plodín, aby sa zabránilo súpereniu medzi produkciou potravín a energie; takisto sa domnieva, že EÚ by mala zabezpečiť, aby dovoz agropalív z rozvojových krajín dodržiaval kritériá udržateľnosti;

60. naliehavo žiada prijať globálnejšiu perspektívu pri tvorbe SPP po roku 2013, ktorá by sa mala pridŕžať zásady v prvom rade nespôsobiť škody na potravinových trhoch v rozvojových krajinách;

61. vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu SPP, ktoré by preskúmalo jej vonkajší dosah na medzinárodné potravinové trhy a na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách;

62. naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala problém potravinového odpadu v rámci EÚ, keďže sa predpokladá, že až 40 % dostupných potravín vrátane potravín vyprodukovaných v rozvojových krajinách a vyvezených do EÚ sa vyhodí, a aby navrhla účinné opatrenia na riešenie tohto problému a zlepšenie modelov spotreby;

63. žiada úplné zastavenie vývozných dotácií a zrušenie všetkých ďalších stimulov v rámci SPP, ktoré vedú k opatreniam narúšajúcim trh;

64. trvá na tom, aby Komisia zabezpečila, že vonkajší rozmer súčasnej reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva bude zladený s rozvojovými politikami EÚ;

65. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dodržiavanie Kódexu správania pre zodpovedný rybolov FAO v krajinách, s ktorými má EÚ dohody o partnerstve v sektore rybolovu, najmä so zreteľom na odporúčanie týkajúce sa udelenia preferenčného prístupu miestnych drobných rybárov k zdrojom;

66. zdôrazňuje, že sektor rybolovu je v mnohých krajinách dôležitý pre zamestnanosť a potravinovú bezpečnosť, a že všetky rozvojové krajiny by preto mali byť oprávnené získať sektorovú podporu EÚ na rozvoj svojho vlastného trvalo udržateľného odvetvia rybolovu, na jeho výskum, kontrolu a presadzovanie právnych predpisov s cieľom bojovať proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu;

67. požaduje reformy, ktoré rozvojovým krajinám rozšíria možnosti prístupu na trh a umožnia im správať sa konkurencieschopne na vlastných národných a regionálnych trhoch;

68. pripomína, že Európska únia by mala zabezpečiť maximálny súlad medzi svojimi stratégiami spolupráce a rozvoja a politikami obchodu so zreteľom na potreby a obavy tak členských štátov EÚ, ako aj rozvojových krajín;

69. domnieva sa, že EÚ by mala podporovať regionálnu integráciu a trvalo udržateľný rozvoj miestnych poľnohospodársko-potravinárskych trhov v rozvojových krajinách, predovšetkým regionálne obchodné dohody podporujúce rozvoj životaschopnej a udržateľnej výroby a spracovateľských kapacít na miestnej úrovni, a vyčleniť podstatnú časť svojej rozvojovej pomoci na tento účel;

70. opakuje svoje obavy, že obchodná stratégia EÚ niekedy nedokáže zabezpečiť rozvojový prístup; vyzýva preto na prijatie vyvážených obchodných dohôd podporujúcich rozvoj, pretože sú nevyhnutnou súčasťou riešenia celosvetovej potravinovej bezpečnosti;

71. pripomína, že potravinová bezpečnosť si vyžaduje súdržnosť a koordináciu rôznych sektorových politík na úrovni EÚ, najmä rozvojovej politiky, SPP, spoločnej obchodnej politiky, energetickej politiky a výskumných programov;

72. domnieva sa, že Európska komisia by mala v rámci Európskej únie podporovať plodiny, ktoré sú zdrojom bielkovín, s cieľom poskytnúť Únii väčšiu nezávislosť, čo prispeje k diverzifikácii poľnohospodárstva v rozvojových krajinách, ktorých poľnohospodárske politiky sú často limitované na oblasť vývozu a prístupu na vonkajšie trhy, čo má škodlivý vplyv na blahobyt a potreby miestnych spoločenstiev;

73. naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa v rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve zamerala na obavy týkajúce sa rozvoja a rozšírila priestor rozvojových krajín na rokovanie, pokiaľ ide o obchodné pravidlá, a najmä aby uplatňovala ochranné doložky s cieľom dosiahnuť endogénny, udržateľný rozvoj hospodárskych kapacít v rozvojových krajinách; pripomína, že využívanie obmedzení vývozu a ochrana začínajúcich priemyselných odvetví rozvojovými krajinami sú rozvojové nástroje, ktoré možno použiť na zlepšenie miestnej produkcie a potravinovej bezpečnosti; žiada, aby Komisia zaujala silný rozvojový postoj v rokovaniach Svetovej obchodnej organizácie; vyzýva Komisiu, aby v medzinárodných obchodných rokovaniach uplatňovala prístup založený na ľudských právach a aby v dohodách s tretími krajinami používala hodnotenia vplyvu v oblasti ľudských práv;

74. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili dohovor založený na potrebách, v ktorom je úroveň záväzkov potravinovej pomoci darcov prepojená s potrebami ľudí a garantovanými objemom nákupov v krajinách príjemcov;

75. vyjadruje hlboké znepokojenie týkajúce sa chýbajúcej transparentnosti, neposkytovania informácií a neúčasti príslušných zainteresovaných strán v súčasných rokovaniach v rámci Dohovoru o potravinovej pomoci;

76. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

  • [1]  Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 62.
  • [2]  Ú. v. EÚ C 263E, 16.10.2008, s. 621.
  • [3]  Ú. v. EÚ C 279E, 19.11.2009, s. 71.
  • [4]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0071.
  • [5]  Ú. v. EÚ C 297E, 20.11.2008, s. 201.
  • [6]  Ú. v. EÚ C 46E, 24.2.2010, s. 10.
  • [7]  Ú. v. EÚ C 285E, 21.10.2010, s. 69.
  • [8]  Ú. v. EÚ C 161E, 31.5.2011, s. 47.
  • [9]  Prijaté texty, AKT-EÚ/100.879/10/fin.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Potravinová neistota sťažuje dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia najmä v subsaharskej Afrike a v najmenej rozvinutých krajinách. Na samite o rozvojových cieľoch tisícročia, ktorý sa uskutočnil v septembri 2010, sa skonštatovalo, že pokrok dosiahnutý v oblasti obmedzenia hladu je jednoznačne nedostatočný. Podľa organizácie FAO sa počet hladujúcich v roku 2010 odhadoval na 925 miliónov, čo je síce menej než v roku 2009 (1 023 miliónov), no stále viac než počet hladujúcich v roku 2008 (približne 815 miliónov). Hoci naďalej chýbajú oficiálne údaje FAO, existujú jasné dôkazy o tom, že zvýšenie cien potravín počas niekoľkých uplynulých mesiacov tento počet ešte zvýšilo.

Nové výzvy, okrem iného rastúca hrozba špekulácií s potravinami, zmena klímy, globálne nadobúdanie pôdy, agropalivá, strata biologickej rôznorodosti, znehodnocovanie pôdy a tlak na vodné zdroje prispievajú k zhoršeniu nepriaznivého stavu potravinovej bezpečnosti vo svete. V tejto súvislosti viedli súčasné problémy hladu a podvýživy k zmene prístupu k potravinovej bezpečnosti nielen na úrovni EÚ, ale aj na celosvetovej úrovni.

Spravodajkyňa konštatuje, že európske inštitúcie ani členské štáty zatiaľ nekladú odstránenie chudoby, hladu a podvýživy na prvé miesto v rámci svojich programov či strednodobých a dlhodobých politických stratégií napriek tomu, že sú pevne odhodlané presadzovať práva človeka na výživu, vodu a energiu. Preto v záujme dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015 bude kľúčové prehodnotiť, a v prípade potreby zmeniť, všetky stratégie EÚ ako Európa 2020, Globálna Európa, Energetická politika, Stratégia trvalo udržateľného rozvoja a budúcnosť rozvojovej spolupráce EÚ. Spravodajkyňa okrem toho vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali svoje záväzky týkajúce sa boja proti chudobe a hladu v rámci medzinárodných organizácií ako Svetovej banky, MMF a WTO.

Spravodajkyňa si navyše myslí, že súkromné inštitúcie a nadácie môžu v rozvojových politikách síce vždy dopĺňať prácu štátnych orgánov, no nikdy ich nemôžu nahradiť, pretože im chýba prvok demokratickej zodpovednosti. Uplatňovanie dane z finančných prevodov by mohlo byť veľmi užitočné pri vytváraní doplnkových fondov na odstraňovanie chudoby.

1. Rámec politiky EÚ pre potravinovú a výživovú bezpečnosť: prístup k udržateľnému drobnému poľnohospodárstvu založený na ľudských právach

V rámci obnovenej debaty o potravinovej bezpečnosti Európska komisia prijala 31. marca 2010 nové oznámenie o potravinovej bezpečnosti, ktoré by malo predstavovať základ spoločného rámca opatrení EÚ a jej členských štátov.

Zvýšenie dostupnosti potravín: spravodajkyňa súhlasí s tým, aby sa pomoc EÚ zameriavala na trvalo udržateľnú malovýrobu potravín v záujme zvýšenia dostupnosti potravín, keďže poľnohospodárstvo tvorí aj naďalej základ vidieckeho hospodárstva v celom rozvojovom svete. Je potrebné prepracovať poľnohospodárske výrobné systémy a odkloniť sa od súčasných, ktoré sú príliš závislé na vonkajších vstupoch a na rope, a oveľa viac sa zamerať na miestne a regionálne podmienky. Osobitnú pozornosť treba venovať ženám a ich potrebám, pretože spomedzi drobných poľnohospodárov tvoria väčšinu.

Zlepšenie prístupu k potravinám: spravodajkyňa víta jednoznačnú politickú voľbu navrhnúť právo na výživu za základný kameň rámca EÚ. EÚ by mala uplatňovať pri tvorbe politík, stratégií spolupráce medzi krajinami a programov spolupráce prístup založený na právach a mala by podporovať vlády v tom, aby do svojich ústav pojali právo na vhodné potraviny. EÚ a partnerské štáty musia navyše vytvoriť transparentné mechanizmy dohľadu vrátane zapojenia organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov, aby dokázali zabezpečiť náležité presadzovanie opatrení súvisiacich s právom na výživu.

Zabezpečenie stravy primeranej nutričnej hodnoty: spravodajkyňa sa taktiež domnieva, že sa musí urobiť viac pre posilnenie výživových opatrení a lepšie regulovanie opatrení darcov v tomto sektore. V záujme zvýšenia významu výživového aspektu spravodajkyňa navrhuje, aby sa táto koncepcia rozšírila a pojem potravinovej a výživovej bezpečnosti využíval pri tvorbe budúcich opatrení a programov.

Ako dodatok k prístupu spočívajúcom na práve na výživu spravodajkyňa zdôrazňuje, že pojem potravinovej nezávislosti môže byť pri celosvetovom citeľnom znižovaní hladu veľmi užitočný. Tento pojem sa definuje ako právo a schopnosť krajiny či regiónu demokraticky rozhodovať o vlastných poľnohospodárskych a potravinových politikách, prioritách a stratégiách, ako aj o ich plnení. Koncepcia kladie na prvé miesto miestnu výrobu na zabezpečenie miestnych potravinových potrieb a zachováva rôznorodosť kultúr, poľnohospodárskych znalostí a výrobných metód. Demokratický rozmer koncepcie umožňuje účasť a zapojenie všetkých zainteresovaných strán a tých strán, ktorých potravinové politiky ovplyvnia. V tejto súvislosti možno metódy použité v štruktúrovanom dialógu, ktoré priniesli transparentné a inkluzívne výsledky, využiť aj pri uplatňovaní koncepcie potravinovej nezávislosti.

Spravodajkyňa vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení o výzvach spojených s potravinovou bezpečnosťou nie je náležite rozvinuté rodové hľadisko. Hoci sa v ňom uznáva významná úloha žien pri prekonávaní úloh spojených s potravinovou bezpečnosťou, oznámenie neposkytuje skutočnú analýzu ich úlohy a ani opatrenia, ktoré by boli potrebné na ich podporu.

Spravodajkyňa dôrazne žiada EÚ, aby podporovala iniciatívu OSN o základnej úrovni sociálnej ochrany, ktorá by pomohla uspokojovať základné potravinové potreby chudobného obyvateľstva. Základné služby (dostupnosť a prístup k verejným službám) a platby sociálneho zabezpečenia (vyplácané chudobným a zraniteľným osobám s cieľom pozdvihnúť potravinovú bezpečnosť a výživu) sú dva hlavné prvky, ktoré pomáhajú realizovať prístup založený na ľudských právach.

Hoci spravodajkyňa uznáva pozitívne prvky, ktoré obsahuje oznámenie, zároveň ľutuje, že sa náležite nezaoberá hlavnými príčinami potravinovej neistoty.

2. Účinné opatrenia proti nestabilite cien potravín a nekontrolovanému nadobúdaniu pôdy: obmedzenie špekulácií na trhoch s potravinami a poľnohospodárskymi komoditami

V marci 2011 dosiahol cenový index FAO 230 bodov, 14 bodov nad najvyššou hodnotou dosiahnutou počas krízy cien potravín v roku 2008. V súčasnosti sa všeobecne usudzuje, že na najvyšších hodnotách cien v roku 2008, ako aj na nedávnom zvýšení cien potravinových komodít sa podpísali najmä špekulácie. Kým vlastníctvo komoditných indexových fondov sa v roku 2003 zvýšilo z 13 miliárd USD na 317 miliárd USD v roku 2008, základný dopyt a výroba sa zvýšili za rovnaké obdobie len o 1,4 %. Nestabilita cien ropy je okrem toho priamo spojená s nestabilitou cien potravín, čo problém stavia do širších súvislostí. Každé riešenie bude teda musieť zohľadniť komplexnosť tejto problematiky. Spravodajkyňa je presvedčená, že na úplne prvom mieste by sa mali riešiť otázky nestability cien potravín. Spravodajkyňa preto požaduje prijatie účinných opatrení proti nekontrolovaným špekuláciám s potravinovými a poľnohospodárskymi komoditami. Do úvahy by sa mali vziať rozličné riešenia, ako sú obmedzené pozície derivátov, obmedzené obchodné možnosti určitých investorov, ktorým ide o zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, zastavenie možností mimoburzového obchodovania a značné zvýšenie transparentnosti na poľnohospodárskych trhoch a v obchode.

Ďalej tu existuje aj osobitná potreba zabezpečiť prístup k prírodným zdrojom, najmä z dôvodu, že držba pôdy drobných poľnohospodárov je ohrozená veľkoplošným nadobúdaním pôdy, najmä zahraničnými poľnohospodárskymi investormi. K nadobúdaniu pôdy často dochádza bez predchádzajúceho súhlasu miestnych spoločenstiev a s neprimeraným alebo žiadnym podielom na zisku. Keďže mnohé cieľové krajiny sú spravované slabou vládou a ochrana práva užívateľov pôdy je tiež slabá, môže nadobúdanie pôdy vo veľkom rozsahu zhoršiť chudobu vo vidieckych oblastiach a viesť k vyháňaniu miestneho obyvateľstva. Spravodajkyňa sa domnieva, že v diskusiách by sa mala opätovne nastoliť tematika agrárnej reformy a prerozdelenia pôdy ako spôsob riešenia prístupu drobných poľnohospodárov k pôde. Spravodajkyňa si taktiež myslí, že privlastňovanie pôdy na úkor práva miestnych spoločenstiev na výživu je neprípustné a že by sa mali vypracovať a prijať prísne vnútroštátne a medzinárodné nariadenia o nadobúdaní pôdy.

3. Súdržnosť politík v záujme rozvoja: vplyv politík EÚ na celosvetovú potravinovú bezpečnosť

a) Agropalivá

Spravodajkyňa by rada pripomenula, že potravinovú bezpečnosť nesmie ohroziť rastúci dopyt po agropalivách a že sa treba vyhýbať stavom konkurencie medzi výrobou potravín a energetikou. Preto by sa mali zmraziť energetické stratégie EÚ, až kým sa neobjasnia ich možné negatívne dopady na potravinovú bezpečnosť. Z dôvodu rastúceho dopytu existuje okrem toho veľké nebezpečenstvo ďalšieho odlesňovania dažďových pralesov.

b) Budúcnosť poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP)

Spravodajkyňa dôrazne žiada Komisiu, aby brala do úvahy vonkajší vplyv opatrení SPP na situáciu potravinovej bezpečnosti v rozvojových krajinách. Kontrola vonkajšieho dopadu tvorby právnych predpisov v súlade s SPP na medzinárodné potravinové trhy a na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách je a musí byť zásadná pre povinnosť EÚ dodržiavať svoje záväzky voči medzinárodnej spravodlivosti a odstraňovaniu chudoby.

Budúca SPP by mala zahŕňať a pridržiavať sa zásady nespôsobiť škody na potravinových trhoch v rozvojových krajinách.

Spravodajkyňa víta zníženie vývozných dotácií a žiada ďalšie reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) s cieľom odstrániť zostávajúce opatrenia, ktoré skresľujú obchod, a umožniť rozvojovým krajinám správať sa na svojich vlastných národných a regionálnych trhoch konkurencieschopne.

c) Poľnohospodárstvo a obchod

Spravodajkyňa opakovane poukazuje na obavy z obchodnej stratégie EÚ, ktorá sa zameriava na konkurencieschopnosť a prístup výrobkov EÚ na trh, a ktorej chýba prístup zameraný na rozvoj. Malo by sa povzbudzovať ďalšie zníženie ciel na dovoz poľnohospodárskych výrobkov z rozvojových krajín a podporovať tým udržateľná tvorba bohatstva a vytvárať pre tieto krajiny reálne možnosti prístupu na trh, nielen s poľnohospodárskymi surovinami, ale aj spracovanými potravinárskymi výrobkami. Rozvojové krajiny naliehavo potrebujú rozvíjať vlastné výrobné a spracovateľské kapacity, aby mohli zvyšovať svoje príjmy a vytvárať dôstojnú prácu pre svojich obyvateľov. To je základná požiadavka účinného boja proti hladu a chudobe vo svete. EÚ by mala podporovať rozvoj miestnych a regionálnych výrobcov potravín a ich schopnosť vyrábať, obchodovať a súťažiť na miestnom, regionálnom a celoštátnom trhu.

V tejto súvislosti zlyhal takzvaný washingtonský konsenzus zameraný na liberalizáciu, dereguláciu a privatizáciu. Ako príklad uvádzame prípad Haiti, kde sú očividné ničivé dôsledky tejto ideológie: kým v sedemdesiatych rokoch bolo Haiti sebestačné v zásobovaní ryžou, uplatňujúc 50 % daň na dovoz ryže, v prvom desaťročí nového tisícročia klesla táto daň na 3 %. V dôsledku toho stratilo Haiti sebestačnosť a činnosť miestnych drobných poľnohospodárov sa obmedzila, keďže neboli schopní konkurovať vysoko dotovanému dovozu ryže. Bill Clinton ako osobitný vyslanec pre Haiti v marci 2010 podal výboru amerického senátu oficiálne vyhlásenie o tom, že táto politika liberalizácie, ktorá sa presadzovala počas jeho vlády, bola preukázateľne chybná. Navyše návrh, aby priemyselné krajiny v budúcnosti živili najchudobnejšie krajiny, nemá podľa vyslanca perspektívu.

Vyslanec sa vyslovuje za to, aby do obchodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami boli zahrnuté zásady zabezpečenia práva na výživu. Ak sa má teda právo na výživu stať skutočnosťou, bude treba brať do úvahy posúdenia vplyvu ľudských práv na obchod, rozvoj a zahraničné politiky EÚ.

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (16.11.2010)

pre Výbor pre rozvoj

k politickému rámcu EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti
(2010/2100(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marc Tarabella

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie týkajúce sa politického rámca EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti; domnieva sa však, že svetová potravinová kríza, okrem toho, že je narastajúcim humanitárnym problémom nevídaného rozsahu, predstavuje aj ohrozenie mieru a bezpečnosti na svete, a že hoci treba oceniť odhodlanie Komisie hľadať spôsoby riešenia, ktoré by mohli zmierniť extrémnu chudobu miliardy osôb, naliehavosť situácie si od Európskej únie a členských štátov vyžaduje, aby vložili nové investície do oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka – predovšetkým so zreteľom na nový text SPP, zaviedli špecializované mechanizmy pre akumuláciu dostatočne veľkých svetových zásob základných potravín, odstránili vlastné prekážky brániace obchodu a znížili dlh najviac postihnutých krajín; domnieva sa, že Komisia by mala pri navrhovaní rozvojovej pomoci brať väčší ohľad na otázku potravinovej bezpečnosti v niektorých krajinách;

2.  pripomína, že Európska únia by mala zabezpečiť maximálny súlad medzi stratégiami spolupráce a rozvoja a stratégiami obchodu so zreteľom na potreby a obavy rovnako členských štátov EÚ, ako aj rozvojových krajín;

3.  zdôrazňuje, že politická stabilita je podmienkou vyššej úrovne potravinovej bezpečnosti, a vyzýva preto všetky zainteresované strany, aby preukázali politickú vôľu potrebnú na zabezpečenie tejto stability;

4.  vyzýva Komisiu, členské štáty a ostatných poskytovateľov medzinárodnej pomoci vrátane MVO, aby svoje investície zameriavali do poľnohospodárskeho odvetvia, a tým motivovali miestnych obyvateľov k tomu, aby sa neodsťahovali;

5.  pripomína, že poľnohospodársky rozvoj musí byť založený na práve na výživu a na produkciu potravín; zdôrazňuje skutočnosť, že Európska únia musí uznať a hájiť potrebu rozvojových krajín dosiahnuť potravinovú bezpečnosť (v kvantitatívnom a kvalitatívnom zmysle) a ich právo zabezpečiť si čo najväčšiu sebestačnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje záväzok EÚ postupne zrušiť vývozné dotácie, a to súbežne s podobnými opatreniami partnerov v rámci WTO; zároveň zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rovnaký prístup miestneho obyvateľstva k potravinám v týchto krajinách;

6.  pripomína, že je dôležité podporovať poľnohospodárstvo v rozvojom svete a takisto prideľovať primeraný podiel zahraničnej rozvojovej pomoci (ODA) poľnohospodárskemu sektoru; s poľutovaním vníma skutočnosť, že úroveň rozvojovej pomoci určenej poľnohospodárstvu od osemdesiatych rokov dramaticky klesla, a víta priznanie potreby zvrátiť tento trend; vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárstvu priznala popredné miesto v rámci svojej rozvojovej pomoci, a to vrátane pomoci poľnohospodárom v prístupe na trhy;

7.  domnieva sa, že Európska únia by mala prijať opatrenia na obnovenie svetových zásob potravín, ktoré dosiahli v roku 2007 rekordne nízku úroveň, čo prispelo k špekuláciám, ktoré zatriasli svetovými cenami poľnohospodárskych produktov s alarmujúcimi následkami pre rozvojové krajiny;

8.  pripomína, že keďže menej zvýhodnené spoločenstvá zväčša čerpajú živobytie z poľnohospodárstva, rozvoj udržateľného poľnohospodárstva a seriózne zohľadnenie Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie sú nevyhnutnou podmienkou splnenia rozvojového cieľa tisícročia č. 1; domnieva sa, že najmä drobná poľnohospodárska výroba môže byť odpoveďou na riešenie problému potravinovej bezpečnosti prostredníctvom posilnenia nezastupiteľnej úlohy žien spracovaním výrobkov priamo na mieste a širokým využívaním pôžičiek a mikroúverov na jednej strane a zapojením družstiev malovýrobcov do prípravy účinných poľnohospodárskych a obchodných politík na druhej strane;

9.  domnieva sa na základe predpovedí FAO týkajúcich sa rastu počtu obyvateľov, ktoré naznačujú, že do roku 2025 bude viac než polovica obyvateľov rozvojových krajín (približne 3,5 miliardy osôb) žiť v mestských centrách, že by východisko z chudoby mohla predstavovať politika podpory záhradkárstva v mestských podmienkach, keďže takého záhradkárstvo si vyžaduje nízke počiatočné náklady a vyznačuje sa krátkymi produkčnými cyklami a vysokými výnosmi na jednotku času, veľkosti pozemku a množstva vody, a nové mestá by boli zároveň zelenšie;

10. pripomína dôležitosť takého prístupu k riadeniu potravinovej bezpečnosti, súčasťou ktorého by bol globálny rámec opätovne zameraný na potravinovú politiku nad rámec potravinovej pomoci a na vzájomnú spoluprácu medzi darcami a medzi darcami a príjemcami v podmienkach posilneného partnerstva na miestnej úrovni, ako aj kľúčovú úlohu stratégií prijímajúcich krajín pri prijímaní záväzku zabezpečovať základné verejné blaho, ako napríklad mier v krajine a investície do vidieckej infraštruktúry;

11. domnieva sa, že EÚ by mala podporovať regionálnu integráciu a trvalo udržateľný rozvoj miestnych poľnohospodársko-potravinárskych trhov v rozvojových krajinách, predovšetkým regionálne obchodné dohody podporujúce rozvoj životaschopnej a udržateľnej výroby a spracovateľských kapacít na miestnej úrovni, a vyčleniť podstatnú časť svojej rozvojovej pomoci na tento účel;

12. domnieva sa, že finančné špekulácie a zvýšená liberalizácia finančných trhov a obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami vo veľkej miere prispieva k cenovým výkyvom a že je potrebné zaviesť mechanizmy regulácie na zabezpečenie určitej úrovne stability trhov; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť transparentnosť trhov s cieľom zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie poľnohospodárov a životaschopnosť sektoru, ktorým sa zaručí potravinová bezpečnosť; vyzýva predovšetkým na to, aby sa jasne identifikovali subjekty zapojené do obchodovania s potravinami a aby sa uskutočnila hĺbková analýza mechanizmov prenosu špekulácií v oblasti potravinových výrobkov na miestnych a svetových trhoch;

13. domnieva sa, že vzhľadom na rast svetovej populácie a zvyšujúci sa tlak na prírodné zdroje je nevyhnutné zaviesť na celosvetovej úrovni udržateľnejšie, energeticky úspornejšie a efektívnejšie formy produkcie; žiada, aby sa poskytovanie pomoci zo strany EÚ a členských štátov viazalo na rozvoj udržateľných a energeticky sebestačných systémov poľnohospodárskej výroby a aby sa časťou tejto pomoci prispelo k vytvoreniu nástrojov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov ako vietor a slnečná energia a dobrú správu vodných zdrojov;

14. zdôrazňuje, že EÚ by sa mala v rámci rokovaní o fonde OSN pre zmenu klímy usilovať zabezpečiť, aby sa významná časť finančných prostriedkov pridelených rozvojovým krajinám efektívne využila na podporu miestnych poľnohospodárskych politík v záujme trvalo udržateľného sociálneho a environmentálneho rozvoja;

15. domnieva sa, že potravinová bezpečnosť by nemala byť ohrozená rozvojom agropalív; vyzýva preto na vyvážený prístup, ktorým sa uprednostní nová generácia agropalív z poľnohospodárskeho a lesníckeho odpadu (slama a odpad z ďalších plodín, živočíšny hnoj, bioplyn atď.) namiesto potravinárskych plodín, aby sa zabránilo súpereniu medzi produkciou potravín a energie; takisto sa domnieva, že EÚ by mala zabezpečiť, aby dovoz agropalív z rozvojových krajín dodržiaval kritériá udržateľnosti;

16. zdôrazňuje, že prístup k pôde by mali mať všetci a že treba posilniť pozemkové práva a práva prenájmu a využívania pôdy drobných miestnych poľnohospodárov, ako aj prístup miestneho obyvateľstva k prírodným zdrojom, aby sa predišlo ďalšiemu zaberaniu pôdy, ktoré už v niektorých regiónoch sveta, hlavne v Afrike, nadobúda znepokojujúce rozmery;

17. považuje za nevyhnutné zabezpečiť, aby mali miestne spoločenstvá a inštitúcie právomoc a schopnosť rokovať, aby sa im mohli poskytnúť finančné prostriedky na rozvoj miestneho poľnohospodárstva; navrhuje zavedenie kódexu správania s cieľom naliehať na investorov, aby svoje činnosti zamerali na zvyšovanie produktivity poľnohospodárstva a zlepšovanie životných podmienok miestneho obyvateľstva;

18. poukazuje na to, že rozvoj poľnohospodárstva si vyžaduje dlhodobé investície v rámci celého reťazca hodnôt od výrobcu až po spotrebiteľa, t. j. zabezpečenie nevyhnutnej infraštruktúry, napríklad ciest, trhových prepojení a informácií o samotných trhoch a o priestore pre diverzifikáciu produktov;

19. domnieva sa, že EÚ by mala prispieť k podpore používania semien miestnych odrôd, ktoré sú prispôsobené klimatických podmienkam v rozvojových krajinách a ktoré možno jednoducho skladovať, s ktorými možno jednoducho obchodovať a ktoré možno jednoducho dodať poľnohospodárom, pretože sa na ne nevzťahujú práva duševného vlastníctva;

20. domnieva sa, že Európska komisia by mala v rámci Európskej únie podporovať plodiny, ktoré sú zdrojom bielkovín, s cieľom poskytnúť Únii väčšiu nezávislosť, čo prispeje k diverzifikácii poľnohospodárstva v rozvojových krajinách, ktorých poľnohospodárske politiky sú často limitované na oblasť vývozu a prístupu na vonkajšie trhy, čo má škodlivý vplyv na blahobyt a potreby miestnych spoločenstiev;

21. nazdáva sa, že súčasťou politiky podpory rozvojových krajín musí byť plán vzdelávania a odbornej prípravy zameraný na tvorbu pracovných miest, ktorý mladým ľuďom umožní študovať vedu o udržateľnom poľnohospodárstve v záujme vytvorenia kvalitnejších, špecializovaných a udržateľných foriem produkcie, čím sa obmedzí vyľudňovanie vidieckych oblastí a zníži chudoba;

22. v tejto súvislosti zdôrazňuje, ako je dôležité, aby poľnohospodári mohli okrem plnenia vlastných potrieb v zásobovaní potravinami vytvárať zisk, ktorý potrebujú na vzdelávanie a investície;

23. zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zapojiť miestne poľnohospodárske organizácie do rôznych fáz vykonávania poľnohospodárskej politiky v rozvojových krajinách, a Európska únia by sa preto mala usilovať posilniť miestne združenia, aby zabezpečila ochranu záujmov miestnych spoločenstiev;

24. trvá na potrebe posilniť výskum na základe verejného financovania a poskytovať know-how v oblasti trvalo udržateľného poľnohospodárstva, a tým podporiť aktivity, ktoré upevňujú pozíciu drobných poľnohospodárov pri optimalizácii poľnohospodárskych výstupov a prispôsobovaní sa výzvam zmeny klímy a zvýšeného dopytu po zdrojoch;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.11.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Liam Aylward, Christophe Béchu, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Lorenzo Fontana, Béla Glattfelder, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Elisabeth Köstinger, George Lyon, Mairead McGuinness, Rareş-Lucian Niculescu, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Ulrike Rodust, Alfreds Rubiks, Giancarlo Scottà, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Alyn Smith, Marc Tarabella

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luís Paulo Alves, Esther de Lange, Sandra Kalniete, Maria do Céu Patrão Neves, Milan Zver

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

13.7.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

18

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Michael Cashman, Ricardo Cortés Lastra, Nirj Deva, Leonidas Donskis, András Gyürk, Filip Kaczmarek, Franziska Keller, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Eleni Theocharous, Patrice Tirolien, Ivo Vajgl, Anna Záborská, Gabriele Zimmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Fiona Hall, Cristian Dan Preda

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Derk Jan Eppink