SPRÁVA o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu

25.7.2011 - (2011/2056(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Reinhard Bütikofer
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Judith A. Merkies, Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
(*) Pridružený výbor – článok 50 rokovacieho poriadku


Postup : 2011/2056(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0288/2011

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu

(2011/2056(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. februára 2011 s názvom Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami (KOM(2011)0025),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín: zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (KOM(2008)0699),

–   so zreteľom na správu na tému Kritické suroviny pre EÚ, ktorú vypracovala podskupina dodávateľskej skupiny surovín Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel[1],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2011)0021),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (KOM(2011)0112/4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (KOM(2010)0614),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. novembra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (KOM (2010)0546),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0612),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2011 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020[4],

–   so zreteľom na usmerňovací dokument o ťažbe neenergetických nerastných surovín a o sústave Natura 2000, ktorý vypracovalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie[5],

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je priložený k oznámeniu Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom Iniciatíva v oblasti surovín: zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe (KOM(2008)0699) (SEK(2008)2741),

–   so zreteľom na výročnú správu Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre obchod o politike v oblasti surovín na rok 2009[6],

–   so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie o väzbách medzi životným prostredím a konkurencieschopnosťou[7],

–   so zreteľom na Zelenú knihu komisie z 10. novembra 2010 s názvom Rozvojová politika EÚ na podporu inkluzívneho rastu a udržateľného rozvoja – zvyšovanie dosahu rozvojovej spolupráce EÚ (KOM(2010)0629),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. novembra 2010 o upevňovaní vzťahov medzi EÚ a Afrikou (KOM(2010)0634),

–   so zreteľom na očakávané oznámenie Komisie o obchode a rozvoji,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2009 s názvom Súdržnosť politík v záujme rozvoja: vytvárania politického rámca pre prístup celej Únie (KOM(2009)0458),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus[8],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách[9],

–   so zreteľom na závery Rady z 10. marca 2011 o tom, ako čeliť výzvam v oblasti surovín a komoditných trhov,

–   so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Lisabonskej zmluvy), v ktorom sa potvrdzuje, že EÚ zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny,

–   so zreteľom na súčasné kolo rokovaní v Dauhe,

–   so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky z roku 2007 a na vyhlásenie z Tripolisu z 3. samitu Afrika – EÚ 29. – 30. novembra 2010,

–   so zreteľom na súčasný prípad riešenia sporu vo WTO týkajúci sa deviatich surovín, ktorý iniciovali EÚ, USA a Mexiko proti Číne,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre poľnohospodárstvo (A7-0288/2011),

A. keďže EÚ, aby smerovala k nízkouhlíkovému hospodárstvu a zostala konkurencieschopná potrebuje silnú priemyselnú základňu, ktorá je pri tom, ako sa stáva ekologickou, vysoko závislá od dostatočných zásob surovín,

B.  keďže zložitosť administratívnych postupov a chýbajúca koordinácia medzi administratívami vedú k niekoľkoročným zdržaniam pri získavaní povolení na využívanie nerastných zdrojov a keďže takéto zdržania sú prehnane dlhé, zvyšujú kapitálové náklady investícií a vylučujú z trhu malé a stredné podniky,

C. keďže dopyt po surovinách, a to najmä dopyt po tzv. technologických kovoch, sa na celom svete neustále zvyšuje,

D. keďže členské štáty EÚ, Austrália a USA majú potenciál rozvíjať vlastnú ťažbu zdrojov v prípade kritických surovín, základných kovov a prvkov vzácnych zemín,

E.  keďže v dôsledku pokroku v oblasti nových technológií sa bude aj naďalej zvyšovať dopyt po zdrojoch, ktoré sú podstatné pre rozvoj týchto odvetví,

F.  keďže medzinárodné dodávky sú čiastočne obmedzované vývoznými kvótami, pričom ceny dosahujú rekordné výšky,

G. keďže vo výrobnom sektore je podiel nákladov na materiál v rámci celkových výrobných nákladov výrazne vyšší než podiel týkajúci sa osobných nákladov na pracovníkov a keďže v žiadnom odvetví sa neočakáva, že by sa, aspoň v strednodobom horizonte, trend rastu nákladov na materiál otočil,

H. keďže spravodlivé a rovnaké podmienky sú prospešné pre trhy,

I.   keďže zintenzívňujúce sa súperenie o suroviny môže viesť k zhoršeniu medzinárodných vzťahov a ku konfliktom súvisiacim so zdrojmi,

J.   keďže tieto problémy môžu byť príležitosťou pre nové inovatívne partnerstvá vzájomne výhodnej spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami,

K. keďže v mnohých rozvojových krajinách sa využívanie prírodných zdrojov neuskutočňuje v prospech obyvateľstva z dôvodu nedemokratických režimov, podvodov, korupcie alebo ozbrojených konfliktov,

L.  keďže kroky navrhované Komisiou na výrazné zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a miery recyklácie sa zväčša obmedzujú na hodnotenie toho, čo by sa dalo urobiť, namiesto prijatia konkrétnych opatrení, a preto sú nedostatočné na dosiahnutie ohlásených cieľov,

M. keďže Komisia uvádza, že lepšie uplatňovanie a presadzovanie súčasných právnych predpisov v oblasti odpadov je zásadne dôležité pre podporu Európy efektívnejšie využívajúcej zdroje,

N. keďže vyššia miera recyklácie cenných materiálov, najmä prvkov vzácnych zemín, si vyžaduje intenzívnu demontáž,

O. keďže zisková recyklácia spočíva v spoľahlivej a efektívnej klasifikácii a technológii oddeľovania, lebo hodnota recyklovaných materiálov závisí od ich frakčnej čistoty,

P.  keďže zvýšenie efektivity a recyklácia vedie k udržateľnosti, konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok,

Q. keďže produktivita práce sa v ostatných desaťročiach rozvíja omnoho rýchlejšie než produktivita zdrojov, pričom podľa odhadov predstavujú náklady na prácu menej než 20 % produktu a náklady na zdroje 40 %, keďže to znamená, že na zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov je nutné prijať urýchlené kroky,

R.  keďže, že je veľmi dôležité prijať včas rozhodné kroky na vykonávanie účinnej stratégie a dosiahnutie výsledkov v rámci Európskej iniciatívy v oblasti surovín,

Stratégia v oblasti surovín

1.  je presvedčený, že pokiaľ ide o suroviny, Európa má pred sebou výzvy i veľké príležitosti, zdôrazňuje, že za prudko rastúceho celosvetového dopytu po surovinách má teraz EÚ príležitosť využívať výhody tým, že posilní dodávky surovín a účinnosť a zároveň uspokojí potreby priemyslu EÚ a odvetvia v oblasti surovín; zdôrazňuje, že spravodlivý prístup k surovinám a ich stabilné a predvídateľné ceny sú životne dôležité pre rozvojový potenciál, konkurencieschopnosť, inováciu a zachovanie európskeho priemyslu, zatiaľ čo obmedzenia v oblasti prístupu a dodávok, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny akými sú prvky vzácnych zemín, a vysoké kolísanie cien môžu byť prekážkou konkurencieschopnosti, ekologickej efektívnosti a možnostiam inovácie priemyselných odvetví EÚ a predovšetkým malých a stredných podnikov; víta skutočnosť, že Komisia nastolila otázku politiky v oblasti surovín svojou Iniciatívou v oblasti surovín v roku 2008 a dôrazne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa posunuli k jej rýchlemu uplatňovaniu; je presvedčený, že politika a diplomacia v oblasti zdrojov sú pre EÚ veľmi dôležité nielen so zreteľom na priemyselnú politiku a medzinárodný obchod, ale aj ako prierezová problematika, ktorá sa dotýka rozličných oblastí domácej politiky, ako aj zahraničnej a bezpečnostnej politiky; žiada Komisiu, aby tejto problematike venovala rovnakú pozornosť ako problematike energetiky; domnieva sa, že je to tiež úloha pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

2.  je presvedčený, že zodpovednosť za koherentnú a účinnú diplomaciu EÚ musia niesť ESVČ a príslušné útvary Komisie, najmä GR pre obchod v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa obchodu, konajúce v úzkej spolupráci s Radou a Parlamentom; ďalej sa domnieva, že strategický význam surovín by sa mal odzrkadliť v organizácii ESVČ a v personálnom obsadení príslušných delegácií EÚ; zdôrazňuje význam koordinácie zahraničnej politiky EÚ a členských štátov v oblasti surovín;

3.  vyzýva Komisiu, aby sa primeraným spôsobom a oddelene zamerala na komoditné trhy a Iniciatívu v oblasti surovín, pretože obe oblasti sú odlišné a vyžadujú si osobitné opatrenia na riešenie ich rozdielnych problémov; zdôrazňuje skutočnosť, že finančné a komoditné trhy sú dnes previazanejšie než kedykoľvek predtým a že nestálosť cien komodít zhoršuje špekulácia; konštatuje, že riadne fungovanie trhov so surovinami by poskytlo podnikom potrebné stimuly na efektívnejšie využívanie surovín, nahradzovanie zdrojov, recykláciu a ďalšie investície do výskumu a vývoja v záujme získavania náhrad; nabáda preto Komisiu, aby podporila riadne fungovanie trhov so surovinami, a to napríklad revíziou smernice o trhoch s finančnými službami s cieľom zabezpečiť transparentnejšie obchodovanie; zdôrazňuje, že tri piliere Iniciatívy v oblasti surovín sa navzájom dopĺňajú pri riešení problematiky surovín a zabezpečovaní dodávok surovín v EÚ; vyzýva Komisiu, aby vyvážene a súdržne vykonávala stratégiu v oblasti surovín predovšetkým s ohľadom na iné významné európske politiky, najmä v rámci odvetví priemyslu, výskumu, životného prostredia, dopravy a v rámci stratégie Európa 2020; konštatuje, že v tejto súvislosti zohráva významnú úlohu pevná inovačná a priemyselná politika;

4.  víta činnosť Komisie, pokiaľ ide o určenie kritických surovín, ktorými sú všetky tzv. technologické kovy a musia sa zohľadňovať pri následných opatreniach; vyzýva Komisiu, aby:

- pravidelne aktualizovala zoznam kritických surovín a sledovala nezriedkavé, ale strategicky významné suroviny v záujme vyvažovania inflačných tendencií, ktoré spôsobujú koncentráciu vlastníctva dodávateľov;

- aby vytvorila tzv. rizikový radar pre kritické suroviny na analyzovanie súčasných a budúcich potrieb a cien, ako i negatívnych dôsledkov prípadov nedostatku potenciálnych kritických surovín, a najmä prvkov vzácnych zemín, pre odvetvia obnoviteľnej energetiky, špičkových technológií, obrany a odvetví automobilového priemyslu;

- analyzovala dodávateľské reťazce závislé od kritických surovín, rafinérskych kapacít, ktoré tiež vedú k výrobe polotovarov, ako i vzájomné pôsobenie kritických surovín a základných kovov, ktoré sú s nimi spojené;

pripomína, že v rámci surovín a kritických surovín sa miera kritického významu jednotlivých prvkov líši, rovnako ako sa líši ich dostupnosť, použitie, potreba spracovania a teda i ich cena v rôznych fázach dodávateľského reťazca, a to by sa malo vziať do úvahy pri analýze; upozorňuje tiež na rozmanitosť logistických paradigiem surovinových tokov na spoločnom trhu;

5.  konštatuje, že nie všetky trhy so surovinami sú rovnaké a že najmä trhy so surovinami v poľnohospodárskom odvetví sú vystavené výrazným sezónnym a klimatickým podmienkam, a preto si vyžadujú osobitnú pozornosť;

6.  žiada preto Komisiu, aby nechala vypracovať štúdiu o európskom dovoze surovín, ktoré síce nie sú uvádzané ako kritické (ako napríklad lítium, hafnium a nikel), ale sú strategické so zreteľom na európske priemyselné potreby a na výrobu spotrebných tovarov s vysokou pridanou hodnotou; táto štúdia by takisto mala vyhodnotiť závislosť našich priemyselných odvetví a zabezpečenie zásobovania týmito surovinami, environmentálne náklady na ich ťažbu, ako aj možné alternatívy;

7.  víta skutočnosť, že veľký počet surovín, ako napríklad prírodná guma, drevo a štrkopiesky sú zahrnuté do oznámenia Komisie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu dostupnosti týchto materiálov a prípadného dopytu po nich, a aby na tomto základe v prípade potreby podnikla vhodné kroky; konštatuje, že táto správa sa zameriava na strategické a kritické suroviny;

8.  zdôrazňuje, že účinné riadenie politiky v oblasti surovín je kľúčové pre účinnú stratégiu v oblasti surovín; konštatuje, že účinná stratégia musí zahŕňať trvalý dialóg so zainteresovanými stranami; zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie a poskytovania informácií v rámci Komisie a Európskeho parlamentu a medzi členskými štátmi; odporúča v roku 2011 vytvoriť medziútvarovú pracovnú skupinu na vysokej úrovni pre oblasť surovín ako je tomu vo Francúzsku a v Spojených štátoch amerických zahŕňajúcu príslušné generálne riaditeľstvá, Spoločné výskumné centrum, Európsku environmentálnu agentúru a ESVČ na vypracovanie, monitorovanie a prehodnocovanie politík vrátane dohôd o partnerstve, s cieľom zabezpečiť strategickú súdržnosť a podporovať zavedenie systému včasného varovania pred narušením trhu a konfliktami súvisiacimi so zdrojmi, ktorý by dopĺňala monitorovacia skupina; vyzýva Komisiu, aby vytvorila dlhodobý európsky plán v oblasti surovín do roku 2050, ktorý by označil budúci vývoj, hrozby a príležitosti v oblasti surovín a kritických surovín a ktorý by mohol pomôcť európskemu priemyslu, akademickým a výskumným inštitúciám zapojiť sa do dlhodobého plánovania a investícií; vyzýva ďalej Komisiu, aby podporovala členské štáty v úsilí o vytvorenie vlastných stratégií v oblasti surovín a aby posilňovala koordináciu a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, a to aj v oblasti vonkajšieho rozmeru; navrhuje, aby nadchádzajúce oznámenie o vonkajšom rozmere energie slúžilo ako návod;

9.  trvá na tom, aby bol Európsky parlament pravidelne informovaný o vývoji neenergetických surovín v rámci iniciatívy v oblasti surovín a o plnení jej cieľov prostredníctvom výročnej správy o pokroku, ktorá sa tiež zameria na súdržnosť politík, pokiaľ ide o obchodnú, rozvojovú a environmentálnu politiku a sociálne vplyvy, ako i údajov o kritických surovinách;

Premeniť výzvu na príležitosť pre európsky priemysel: efektívne využívanie zdrojov, opätovné využívanie, recyklácia a nahrádzanie

10. konštatuje, že prekonanie problémy týkajúcich sa surovín je tiež príležitosťou na oživenie priemyselnej základne, technologických kapacít a znalostí EÚ a zvýšenie konkurencieschopnosti prostredníctvom ambicióznej priemyselnej výskumnej a inovačnej stratégie; konštatuje, že nehľadiac na význam účinnej obchodnej politiky a využívanie vlastných zdrojov budú z hľadiska konkurencieschopnosti, udržateľnosti a bezpečnosti dodávok v strednodobom až dlhodobom horizonte kľúčové: dobrá správa surovín a zvyšovanie efektívnosti, opätovné používanie, energeticky efektívna recyklácia, obmedzovanie využívania zdrojov takisto prostredníctvom zlepšovania kvality výrobkov, uplatňovanie zásady „používaj dlhšie“ tam, kde je to vhodné a využívanie ekologických technológií; domnieva sa, že akákoľvek iniciatíva v tomto smere by mala vychádzať z riadneho hodnotenia vplyvu zameraného na možný vplyv v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti konkurencieschopnosti; zdôrazňuje význam konzistentného uplatňovania právne záväznej európskej hierarchie odpadu, ako je vymedzená v rámcovej smernici o odpade, ktorá uprednostňuje prevenciu, opätovné využívanie a recykláciu, a až potom zhodnocovanie a zneškodňovanie; poznamenáva, že Komisia by mala podporovať sociálne inovácie, zmeny životného štýlu a nové koncepcie, ako sú eko-lízing, chemický lízing a spoločné využívanie chemikálií;

11. konštatuje, že nižšia úroveň spotreby, predchádzanie tvorbe odpadu a opätovné využívanie sú kľúčové zložky prechodu na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje;

12 navrhuje, aby Komisia vypracovala komplexnú štúdiu o lízingových modeloch hospodárstva ako alternatíve k vlastníctvu tovarov a ich vplyve na využitie a druhotné využitie surovín; zdôrazňuje, že v tomto smere je hlavnou výzvou informovanosť;

13. zdôrazňuje, že je potrebné usilovať o oddelenie hospodárskeho rastu od zvýšeného využívania zdrojov, čím sa tiež napomôže zníženie našej relatívnej závislosti od dovozu; poznamenáva, že je dôležité vytvoriť stratégiu v oblasti surovín aj v rámci širšieho problému zmeny klímy; preto víta zámer Komisie zaviesť hlavnú iniciatívu v oblasti efektívneho využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby odhalila prekážky brániace zvyšovaniu produktivity zdrojov (napr. technické prekážky, náklady atď.) a zahrnula a posúdila strednodobé a dlhodobé ciele zefektívnenia využívania zdrojov, ktoré zohľadnia potrebu znížiť závislosť EÚ od dovozu surovín, keďže dovoz surovín na jedného obyvateľa v EÚ je najvyšším na svete; s cieľom objektívne vyhodnotiť pokrok a získať porovnania s inými krajinami žiada Komisiu, aby vypracovala spoľahlivejšiu metodiku merania efektívnosti využívania zdrojov zohľadňujúcu prácu Eurostatu v tejto oblasti, ako i výsledky štúdie na rovnakú tému, vypracovanie ktorej nedávno zadal Európsky parlament;

14. víta rozvoj nástrojov a ukazovateľov, napríklad štúdiu TEEB (Ekonómia ekosystémov a biodiverzity); naliehavo žiada Komisiu, aby presadzovala a podnecovala rozvoj týchto nástrojov a ich využívanie;

15. vyjadruje presvedčenie, že daň z využívania minerálnych zdrojov nie je vhodným fiškálnym nástrojom na zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov a vyzýva Komisiu, aby zadala vypracovanie štúdie o účinkoch dane z využívania vody a pôdy, s osobitnou pozornosťou venovanou možným dôsledkom na hospodárske činnosti a výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ;

16. vyzýva Komisiu, aby dôkladne zvážila rozšírenie ekodizajnového prístupu k surovinám založeného na dôkladnom hodnotení vplyvu, posúdila možnosť zavedenia nových nástrojov, pracovala s normalizačnými orgánmi, posúdila uskutočniteľnosť tzv. top-runner programu pre výrobky so zreteľom na efektívnosť využívania zdrojov, posilnila poradenské služby v oblasti efektívneho využívania zdrojov, a to najmä pre malé a stredné podniky, napr. prostredníctvom posilnenia takýchto programov v rámci Výkonného orgánu pre konkurencieschopnosť a inovácie (EACI); vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti podporovala malé a stredné podniky nabádaním k výmene najlepších postupov medzi členskými štátmi a poskytovaním prístupu k príslušnému výskumu v rámci 7. rámcového programu a budúcich výskumných programov EÚ; vyzýva podniky, aby využívali buď environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) alebo normy ISO; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s verejnými zákazkami vyvinuli vplyv s cieľom posilniť výrobky s efektívnym využitím zdrojov a výrobky s využitím druhotných surovín a výrobky zabezpečujúce kvalitnú a transparentnú recykláciu na konci svojej životnosti; konštatuje, že pri recyklácii nie je dôležitá len kvantita, ale aj kvalita; preto zdôrazňuje význam navrhovania výrobkov tak, aby sa dali dobre recyklovať; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v záujme posilnenia postavenia spotrebiteľov uvádzalo v informáciách o výrobku a na environmentálnych značkách využitie zdrojov; vyzýva európske normalizačné orgány, aby pri stanovovaní noriem zapracovali aj otázku efektívneho využívania zdrojov;

17. vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by bolo možné zmeniť smernicu o ekodizajne, smernicu o vozidlách po dobe životnosti, smernicu o odpade z elektrických a elektronických zariadení a smernicu o odpade z batérií tak, aby sa zvýšila miera recyklácie nielen všeobecne, ale aj v oblasti hodnotných surovín, napríklad prvkov vzácnych zemín, a to napr. prostredníctvom konkrétnejších požiadaviek v oblasti rozoberania, a aby podľa toho navrhla k týmto aktom zmeny a doplnenia;

18. poznamenáva, že opätovné používanie a recyklácia môžu prispievať k znižovaniu emisií skleníkových plynov, keďže používanie surovín je významným zdrojom produkcie skleníkových plynov; ďalej konštatuje vysokú mieru recyklácie pre konkrétne odvetvia, ktoré sa riadia právnymi predpismi v oblasti recyklácie; žiada Komisiu, aby určila spôsoby ďalšieho zvyšovania recyklácie v relevantných odvetviach okrem iného prostredníctvom zlepšovania právneho rámca obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že je potrebné investovať do recyklácie surovín a najmä prvkov vzácnych zemín; vyzýva Komisiu, aby začala vypracúvať dôkladnú analýzu toku materiálu založenú na celom životnom cykle surovín (od ťažby po odpad) v jednotlivých odvetviach s cieľom posúdiť a navrhnúť nákladovo efektívne spôsoby zvýšenia recyklácie surovín a súčasne rešpektovať vplyv na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby zharmonizovala právne predpisy a minimálne normy a v oblasti recyklácie s cieľom dosiahnuť väčší súlad; vyzýva členské štáty, aby zaistili riadne vykonávanie existujúcich právnych predpisov a ďalej vyzýva vnútroštátne priemyselné združenia, aby medzi svojimi členmi aktívne presadzovali recykláciu a aby uľahčovali spoluprácu s výskumnými inštitúciami a inými odvetviami; berie na vedomie význam oddelenia vyrobeného odpadu od rastu objemu výroby;

19. upozorňuje, že je dôležité vytvárať súčinnosť v oblasti priemyslu, pokiaľ ide o recykláciu, a pomáhať podnikom zistiť, ako ich odpad a vedľajšie produkty môžu slúžiť ako zdroje pre ostatné podniky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prístupy, aký zaujalo Spojené kráľovstvo svojím Národným programom priemyselnej symbiózy (National Industrial Symbiosis Programme);

20. vyzýva Komisiu, aby:

- preskúmala a presadzovala projekty v oblasti získavania užitočných materiálov z komunálneho odpadu (urban mining), keďže môže byť omnoho bohatší než primárne ložiská ťažobných rúd, a keďže veľkú časť hodnotných sekundárnych surovín možno vyťažiť, opäť použiť a recyklovať, a aby investovala do projektov, ktoré vo všeobecnosti znižujú používanie surovín a teda prinášajú spoločenskú zmenu,

- preskúmala – aj prostredníctvom nezávislého hodnotenia vplyvu –, či je možné opätovne otvoriť uzatvorené skládky s cieľom recyklovať najlepšími dostupnými technológiami (BAT) prípadné druhotné suroviny, keďže by to viedlo k vyššej dostupnosti surovín a vytvorilo by to ďalšie pracovné miesta v celej Únii,

- preskúmala zostávajúci odpad z ťažobného priemyslu a hutníckych skládok,

- do roku 2012 dokončila databázu EÚ o oblastiach s ťažobným odpadom a presadila smernicu o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu,

- zabezpečila, aby bol tento odpad spracovaný pomocou BAT,

- podporila riadenie životného cyklu budov a tam, kde je to potrebné zabezpečila recyklovateľnosť materiálov použitých pri ich výstavbe,

- postupne zaviedla všeobecný zákaz skládok odpadu v celej Európskej únii;

21. zastáva názor, že naliehavo potrebujeme viac informácií o získavaní užitočných materiálov z komunálneho odpadu, a preto žiada Komisiu, aby v tomto smere posúdila predovšetkým potenciál, ale aj možné obmedzenia;

22. nabáda Komisiu, aby vytvorila recyklačnú stratégiu so získavaním odpadu čo najbližšie k zdroju vrátane čistenia odpadovej vody, keďže by to umožnilo získať vyššiu koncentráciu surovín, predísť nemožnosti získať suroviny, zmenšiť negatívne vplyvy na životné prostredie a mohlo by to byť energeticky efektívnejšie;

23. ďalej vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zmenu a doplnenie smernice o skládkach odpadov[10] a rozvinula a rozšírila ciele vymedzené v jej článku 5 ods. 2; ďalej sa domnieva, že podľa rámcovej smernice o odpade by sa cieľ v oblasti znižovania v súvislosti so zákazom ukladania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládky mal od roku 2020 rozšíriť na všetok biologicky rozložiteľný odpad s cieľom znižovania stanoveným na 5 %;

24. vyzýva Komisiu, aby podporila partnerstvá pre recykláciu s rozvojovými krajinami; žiada Komisiu, aby podporovala pilotné projekty, ako sú zóny nulového odpadu;

25. žiada Komisiu, aby vyhodnotila, ako Európska investičná banka (EIB) môže pomôcť znížiť finančné riziká pri investíciách do recyklačných stredísk s prelomovou technológiou a v prípade ďalších iniciatív v oblasti recyklácie;

26. vyzýva Komisiu, aby posilnila výskum a vývoj týkajúci sa ekonomických stimulov na recykláciu vrátane recyklácie prvkov vzácnych zemín a pritom prihliadala na hodnotenia vplyvu; vyzýva ďalej Komisiu, aby preskúmala, ako možno podporiť trhy pre recyklované materiály okrem iného certifikátmi pre recyklované materiály a požiadavkami ekodizajnu, a aby zabezpečila, aby sa politika súdržnosti a rozpočty takisto využívali na podporu efektívnosti využívania zdrojov a recykláciu;

27. zdôrazňuje potrebu bojovať proti nezákonnej preprave recyklovateľných materiálov a odpadu obsahujúceho užitočné suroviny, predovšetkým elektronického odpadu spadajúceho pod smernicu o OEEZ (2002/96/ES), a to zlepšovaním právnych predpisov a presadzovaním ich uplatňovania, a žiada členské štáty, aby tejto úlohe venovali naliehavú pozornosť; žiada Komisiu, aby skúmala, ako by mohlo ďalšie využívanie koncepcie zodpovednosti výrobcov podporiť tento cieľ; zdôrazňuje potrebu zaviesť globálny systém certifikácie pre zariadenia na recykláciu; poukazuje na význam spolupráce medzi národnými colnými úradníkmi; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je nevyhnutný kolektívny mechanizmus informovania úradov o nelegálnych prepravných tokoch; žiada Komisiu, aby preskúmala nezákonné toky odpadu a podávala pravidelné správy o úspechoch v oblasti boja proti nelegálnemu vývozu odpadu; žiada Komisiu, aby podporovala účinné rozlišovanie medzi novým tovarom a použitým tovarom v colných vyhláseniach, a to riešením tejto otázky vo Vykonávacích predpisoch modernizovaného Colného kódexu Spoločenstva;

28. v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby tam, kde je to vhodné podporovala obchodných partnerov EÚ, aby prijali vhodné zákony a presadzovali primerané kontrolné opatrenia s cieľom zabrániť nezákonnému dovozu akéhokoľvek odpadu na svoje územie a aktívne bojovať proti korupcii, ktorá často umožňuje uskutočňovať tieto nezákonné dovozy;

29. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila kritické pripomienky niektorých členských štátov k nariadeniu Rady, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom podľa smernice 2008/98/ES, a žiada Komisiu, aby posilnila požiadavky v oblasti kvality výrobkov, zlepšila možnosti kontroly a zabezpečila, aby mal šrot označený za šrot, ktorý prestal byť odpadom, požadovanú kvalitu;

30. vyzýva Komisiu, aby stanovila priority, pokiaľ ide o rozpočty na výskum a inovácie v oblasti udržateľných výrobných a prieskumných metód, životného cyklu výrobkov a recyklácie (tzv. od kolísky po kolísku), nahrádzania a efektívnosti využívania zdrojov, keďže by to mohlo zmierniť závislosť európskeho dovozu od monopolných dodávateľov; vyzýva Komisiu, aby riešila súčasné výzvy so zreteľom na recykláciu v rámcových programoch a zdôrazňuje, že by sa mala venovať pozornosť rozličným stratégiám v oblasti recyklácie masových kovov, ako aj rozhodujúcich surovín, ako sú prvky vzácnych zemín; vyzýva Komisiu, aby financovanie výskumu v oblasti surovín, napríklad prvkov vzácnych zemín, spojila s jasnými cieľmi, akým je japonský cieľ znížiť spotrebu prvkov vzácnych zemín o jednu tretinu; vyzýva Komisiu, aby do svojich úvah začlenila skúsenosti z tretích krajín, ktoré už dosiahli vysokú úroveň spätného zberu, napríklad z Nórska, kde dochádza k spätnému zberu zhruba 80 % elektronického odpadu, a aby určila primerané vlastné ciele v oblasti spätného zberu; zdôrazňuje význam verejno-súkromných partnerstiev v tejto oblasti, ktoré zahŕňajú priemysel, akademickú sféru a verejnú správu; uznáva, že takéto inštitúcie takisto poskytujú malým a stredným podnikom hodnotnú službu; zdôrazňuje význam európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na strategické suroviny pri podpore rozvoja efektívnosti využívania zdrojov, kľúčových technológií, bezpečnosti dodávok a domáceho odvetvia surovín; vyzýva Komisiu, aby začala s nadväzovaním takéhoto partnerstva v roku 2011;

31. vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie sa dostatočne nevenuje nahrádzaniu a opätovnému používaniu; pripomína, že nahrádzanie, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny a prvky vzácnych zemín, má veľký význam a môže ponúknuť efektívne riešenie rizík v oblasti dodávok a životného prostredia tam, kde je to možné; preto vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju činnosť v tejto oblasti, a to posilnením financovania výskumu a inovácií prostredníctvom možného rozvoja programu venovaného výskumu a vývoju v oblasti nahrádzania v rámci nadchádzajúceho rámcového programu pre výskum a podporou demonštračných zariadení; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvážili stanovenie cieľov v oblasti nahrádzania a zohľadnili pritom príslušné hodnotenia vplyvu; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila súčasné právomoci EÚ v oblasti prvkov vzácnych zemín;

Udržateľné dodávky v EÚ

32. žiada, aby nefiškálne politiky podporovali domáce odvetvie surovín pri prilákaní investícií; víta preto spoluprácu, pokiaľ ide o národné geologické prieskumy; žiada, aby sa zintenzívnila spolupráca medzi nimi a nabáda k využívaniu spoločných noriem a postupov, ktoré by uľahčili výmenu a využívanie dostupných geologických údajov; víta zverejňovanie výročnej európskej ročenky o surovinách(ERMY), pričom zdôrazňuje, že by v nej mali byť zahrnuté aj údaje o sekundárnych zdrojoch a o procese získavania užitočných materiálov z komunálneho odpadu; žiada Komisiu, aby posúdila, či je potrebné vytvoriť geologickú službu EÚ, ktorá by združovala činnosť v oblasti národných prieskumov a spolupracovala s medzinárodnými partnermi; podporuje Komisiu v jej úsilí o zlepšenie geologickej znalostnej základne EÚ; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vyvinula digitálnu mapu zdrojov Únie;

33. poznamenáva, že dodávky domácich surovín v Európe sú dôležité; a preto:

- požaduje lepšiu koordináciu v oblasti prieskumu, ťažby, distribúcie, spracúvania, opätovného využívania a recyklácie;

- vyzýva príslušné verejné orgány (národné, regionálne a miestne), aby uplatňovali jasné, efektívne a koordinované administratívne postupy pre poskytovanie povolení na využívanie domácich surovín, prípadne vrátane zriadenia jednotného kontaktného miesta s cieľom uľahčiť a urýchliť postup udeľovania povolení;

- vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky v oblasti plánovania využívania pôdy vrátane dlhodobých odhadov regionálneho a miestneho dopytu po nerastoch, ktoré by sa mali odrážať vo vnútroštátnych politikách v oblasti surovín, ktoré by mali vychádzať z dôkladných geologických znalostí o surovinách nachádzajúcich sa v rozličných členských štátoch a nemali by byť prekážkou obchodu v rámci EÚ či vylučovať cezhraničný dopyt;

konštatuje, že v súvislosti s domácou ťažbou majú významnú úlohu podniky poskytujúce služby v počiatočných článkoch reťazca; zdôrazňuje význam stimulovania regionálnych alebo národných zoskupení v oblasti surovín spájajúcich priemysel, geologické služby, podniky poskytujúce služby v počiatočných článkoch reťazca, výrobcov zariadení, ťažobné a rafinérske podniky, odvetvie dopravy a sociálnych partnerov pre udržateľnú ťažbu v Európe, ako i používanie nových technológií ťažby;

34. vyzýva Komisiu, aby ciele akčného plánu v oblasti biodiverzity zapracovala do stratégie pre oblasť surovín s cieľom lepšie prepojiť hospodárstvo a životné prostredie a zohľadniť vplyv získavania, výroby, využitia a likvidácie surovín na životné prostredie; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila rozvoj strategického plánovania využitia pôdy vo  všetkých členských štátoch s cieľom nastoliť rovnováhu medzi ťažbou surovín a inými požiadavkami na využitie pôdy a chrániť životné prostredie a biodiverzitu;

35. zdôrazňuje, že ťažobné činnosti sa musia uskutočňovať s náležitým zreteľom na najvyššie bezpečnostné normy na pracovisku a normy ochrany životného prostredia, aby sa predišlo nehodám a v záujme obnovy postihnutých oblastí;

36. žiada Komisiu, aby venovala primeranú pozornosť rozvoju oblastí bohatých na prírodné zdroje a aby zaujala komplexný prístup k zlepšovaniu dopravnej infraštruktúry spájajúcej oblasti Únie bohaté na zdroje s jej priemyselnými oblasťami; vyzýva preto Komisiu, aby zaistila, aby revidované usmernenia týkajúce sa transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) spĺňali potreby priemyslu tým, že mu poskytnú bezproblémový prístup k surovinám;

37. opätovne potvrdzuje, že usmernenia NATURA 2000 poskytujú spoľahlivý základ, podľa ktorého je potrebné, aby sa vykonávala ťažba neenergetických surovín, a to so zreteľom na zásadu subsidiarity; vyzýva Komisiu, aby pravidelne kontrolovala, či sa v členských štátoch dosiahol pokrok v oblasti zosúladenia ťažby surovín s ochranou prírody; konštatuje, že kódexy praxe na dosiahnutie špičkovej kvality v technickej, sociálnej, konkurenčnej a environmentálnej oblasti sú dôležitými nástrojmi; pripomína svoje uznesenie z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe[11] a vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby v súlade so zásadou prevencie vyhodnotila možnosti ekologicky udržateľného využívania citlivých oblastí, ktoré by mohli byť hodnotnými dodávateľmi dôležitých surovín ako je Arktída, Barentsovo more a Grónsko a aby, ak je to možné, rozšírila súčasné dohody o partnerstve s krajinami v týchto regiónoch;

38. zdôrazňuje potrebu transparentnejších a predvídateľnejších rámcových podmienok týkajúcich sa procesov regulačného schvaľovania otvárania nových baní na ťažbu kovov a minerálov, pri ktorých sa súčasne neohrozia environmentálne normy;

39. konštatuje, že severoeurópske krajiny a región v okolí Barentsovho mora majú významné zásoby rúd, minerálov a lesov; domnieva sa, že severoeurópsky región môže výrazne prispieť k potrebám dodávok surovín iných európskych podnikov a znížiť tým európsku závislosť od dovozu; domnieva sa, že je zjavne potrebné v rámci prebiehajúcej diskusie o surovinách zvýšiť povedomie o potenciáli severnej Európy;

40. zdôrazňuje význam výskumu, vývoja a inovácií pri riešení nových výziev; poukazuje na význam výskumu, vývoja a inovácií pri rozvoji inovatívnych technológií a udržateľných metód ťažby, rafinácie, produkcie rúd a recyklácie s cieľom ďalej minimalizovať ekologickú stopu a možné negatívne sociálne účinky;

41. naliehavo žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na urýchlené posúdenie opätovného otvorenia niektorých baní, so zámerom ich udržateľného využívania v záujme zníženia rizika nedostatku surovín pre európsky priemysel;

42. zdôrazňuje význam zručností a vzdelávania a úlohu, ktorú zohrávajú geológovia, inžinieri, baníci a iní zamestnanci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v tejto súvislosti zapojili do úzkeho dialógu so sociálnymi partnermi, akademickou obcou a priemyslom; vyzýva Komisiu, aby určila potrebu a možnosť využitia vyškoleného personálu v oblasti výskumu a vývoja týkajúcich sa surovín, ťažby, rafinácie, spracovania a recyklácie do roku 2012 a aby tieto zistenia sprostredkovala Európskemu parlamentu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s priemyslom a akademickou obcou podporovali vzdelávanie o surovinách prostredníctvom vytvorenia osobitných programov a štipendií na univerzitách; v tejto súvislosti ďalej podporuje výmenné programy v tejto oblasti, napríklad program pre nerasty a životné prostredie v rámci programu Erasmus Mundus;

43. víta návrh diplomacie EÚ týkajúci sa surovín a prvkov vzácnych zemín, ktorého cieľom je zaviesť medzinárodnú regulačnú platformu, zabezpečiť dodávky surovín, a to najmä tých, ktoré sa považujú za kritické, a prístup k nim, zabezpečiť otvorené svetové trhy a podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti udržateľnej ťažby surovín a účinného využívania zdrojov na základe vzájomných záujmov; v tejto súvislosti zdôrazňuje nevyhnutnosť otvorenia intenzívneho dialógu diplomacie v oblasti surovín medzi priemyselnými, novými priemyselne sa rozvíjajúcimi krajinami a rozvojovými krajinami, ktoré sú bohaté na zdroje, a to aj v záujme podpory ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, regionálnej stability a predchádzania riziku konfliktov súvisiacich so zdrojmi;

44. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila čo najdôslednejšie presadzovanie súčasných právnych predpisov EÚ, aby bezpečnosť a normy ťažby zlata začlenila do činností v rámci hlavnej iniciatívy Únia inovácií, aby do programu medzinárodného panelu pre udržateľné riadenie zdrojov v rámci UNEP zaradila osobitnú pracovnú položku týkajúcu sa ťažby zlata vrátane aspektov bezpečnosti, inovácií, správy chemikálií, protiprávnej ťažby a remeselnej ťažby s cieľom nájsť dlhodobo udržateľné riešenie, ktoré zabezpečí, aby sa zlato v EÚ produkovalo alebo na využitie v EÚ dovážalo udržateľným spôsobom a aby zvážila revíziu usmernení Berlín II o ťažbe v malom rozsahu a remeselnej ťažbe;

45. poukazuje na to, že tradičná ťažba a ťažba v malom rozsahu môže zohrávať kľúčovú úlohu v miestnom živote, poskytovať pracovné miesta a podporovať rozvojové ciele, ak je oficiálne uznaná, regulovaná a podporovaná; vyjadruje poľutovanie nad relatívnym nedostatkom znalostí a analytických nástrojov v tejto oblasti a vyzdvihuje potrebu zvýšiť jej viditeľnosť, uľahčiť efektívnejšie navrhovanie politík pre oblasť tradičnej ťažby a ťažby v malom rozsahu a monitorovať snahy o poskytovanie pomoci, aby sa napomohlo predchádzanie vzniku nástrah chudoby, ako napríklad detskej práce, nebezpečného pracovného prostredia, nútenej práce, ktoré sa často vyskytujú pri tradičnej ťažbe, a konfliktov spojených s činnosťami ťažby v malom rozsahu; zároveň vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali rozvojové krajiny na národnej a miestnej úrovni sprístupnením odborných posudkov o udržateľných ťažobných postupoch, zvýšenej účinnosti zdrojov a opätovnom používaní a recyklácii;

46. vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu vytvorenia mechanizmu vytvárania zásob kritických surovín, najmä prvkov vzácnych zemín, ktorý by európskym podnikom zabezpečil prístup k strategickým materiálom používaným v ekologickom, technologicky náročnom, obrannom a zdravotníckom priemysle a ochranu pred monopolným tlakom a rastom cien; zdôrazňuje skutočnosť, že úloha EÚ by sa v rámci akéhokoľvek potenciálneho programu tvorby zásob mala obmedziť na zabezpečenie právneho rámca a regulačného dohľadu;

Medzinárodný veľtrh a udržateľné dodávky surovín

47. konštatuje rastúci výskyt obmedzení obchodu a prípadov narušenia hospodárskej súťaže v oblasti obchodu so surovinami; vyzýva Komisiu, aby na regionálnej, mnohostrannej a dvojstrannej úrovni sústavne monitorovala a riešila otázku obmedzení dovozu a vývozu; je nutné v plnej miere skúmať opatrenia, ktoré narúšajú obchod týkajúci sa priemyselných surovín a najmä kritických surovín, a ktoré by mohli viesť k ďalším právnym krokom v rámci WTO, vyzýva WTO, aby dôsledne monitorovala vplyv obmedzenia dovozu a vývozu a v tejto súvislosti podporuje vytvorenie v rámci WTO nástroja na monitorovanie colných a necolných prekážok obchodovania so surovinami a prvkami vzácnych zemín, ako i zriadenie Rady pre stabilitu surovín a prvkov vzácnych zemín v rámci skupiny G20; vyzýva Komisiu, aby využila všetky svoje medzinárodné kontakty vrátane diplomatickej služby na zlepšenie vzťahov s krajinami a regiónmi, ktoré dodávajú suroviny a kritické suroviny, a aby tým uľahčila medzinárodný obchod so surovinami a najmä s kritickými surovinami; víta zámer EÚ pokračovať v diplomacii v oblasti surovín, ktorá zahŕňa rozličné politiky, ako zahraničnú, obchodnú, environmentálnu a rozvojovú politiku a ktorá podporuje a posilňuje demokratické zásady, ľudské práva, regionálnu stabilitu, transparentnosť a trvalo udržateľný rozvoj; domnieva sa, že konkrétne prioritné akcie a komplexnú stratégiu pre udržateľné dodávky prvkov vzácnych zemín treba vypracovať vo veľmi krátkom čase; vyzýva Komisiu, aby do identifikovania týchto akcií zapojila európske zainteresované subjekty v oblasti prvkov vzácnych zemín;

48. uznáva legitímne práva vlád a parlamentov rozvojových krajín uzákoniť politiky a regulovať zahraničné investície vo verejnom záujme po konzultácii s občianskou spoločnosťou tak, aby zahraničné investície prinášali úžitok miestnemu hospodárstvu, vytvárali domácu pridanú hodnotu a podporovali rozvoj; zdôrazňuje, že iniciatíva EÚ v oblasti surovín by nemala týmto právam prekážať;

49. víta snahy EÚ podporovať udržateľný obchod so surovinami s tretími krajinami (napr. FLEGT);

50. zdôrazňuje potrebu stanoviť jasné pravidlá spolupráce v oblasti obchodu so surovinami medzi všetkými zúčastnenými stranami (producenti, vývozcovia, tranzitné krajiny, dovozcovia);

51. vyzýva Komisiu, aby zaistila súlad medzi rozvojovou politikou a iniciatívou v oblasti surovín, pričom by mala politika EÚ v oblasti surovín v plnej miere zohľadňovať udržateľný hospodársky rast v rozvojových krajinách a byť v súlade s celkovým cieľom odstránenia chudoby, tak ako je to zakotvené v článku 208 ZFEÚ; zdôrazňuje, že pevná podpora hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajín bohatých na zdroje by im mohla pomôcť vybudovať pevné a demokratické inštitúcie, čo zabezpečí vzájomné výhody ako vyvážajúcim, tak i dovážajúcim krajinám; žiada preto, aby sa do budúcich dohôd s partnerskými krajinami vyvážajúcimi suroviny začlenili ustanovenia o dodržiavaní ľudských práv a demokracie; domnieva sa, že EÚ by taktiež mala podporovať rozvojové krajiny pri diverzifikácii ich hospodárstiev, znižovaní ich závislosti na vývoze surovín a zvyšovaní hodnoty ich produktov prostredníctvom domácej výroby a spracovania; vyzýva Komisiu, aby pri príprave nových nástrojov vonkajšej činnosti na obdobie po roku 2013 zaradila opatrenia na podporu dobrej správy a udržateľnej ťažby do programov demokratickej a hospodárskej stability zraniteľných štátov, ktoré sú dodávateľmi surovín;

52. domnieva sa, že zaobstarávanie zdrojov je zodpovednosťou podnikov; uznáva ťažkosti pri získavaní zdrojov pre MSP; žiada preto Komisiu, aby zvážila, ako by sa mohli nefinančne podporovať koncepcie, ako je európska holdingová spoločnosť pre suroviny; žiada Komisiu a členské štáty, aby podrobnejšie preštudovali japonské národné združenie podnikov v oblasti ropy, plynu a kovov (JOGMEC);

53. naliehavo vyzýva členské štáty, aby vzájomne spolupracovali v rámci európskej stratégie v oblasti surovín; žiada, aby táto stratégia využívala synergické väzby medzi hospodárskymi, ťažobnými, priemyselnými a medzinárodnými politikami a aby sa zameriavala na ochranu dodávok strategických látok;

54. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila výsledok prípadu vo WTO voči Číne a aby v prípade potreby v budúcnosti využila mechanizmy WTO;

55. poukazuje na význam vzťahov medzi EÚ a Afrikou a dohody z Addis Abeby z júna 2010; trvá na tom, aby toto partnerstvo bolo založené na vzájomných záujmoch, poukazuje na to, že pri podpore udržateľných postupov ťažby je dôležitá výmena najlepších postupov v oblasti dobrej správy vecí verejných, vyššej efektívnosti využívania zdrojov, opätovného využívania a recyklácie, zaobchádzania s hlušinou a odpadom z ťažby, obnovy banského dedičstva, bezpečnosti a ochrany zdravia, ochrany pracovníkov a odstránenia detskej práce; poukazuje na to, že Africká únia v africkej vízii ťažby uviedla, že africké krajiny dosiaľ nie sú schopné využívať svoju konkurenčnú výhodu v oblasti prírodných zdrojov a že je preto nutné zvážiť opatrenia na zabezpečenie toho, aby bohatstvo prírodných zdrojov prospievalo obyvateľstvu krajín bohatých na zdroje;

56. zdôrazňuje význam dvojstrannej spolupráce v oblasti surovín, ktorého dôkazom bola spolupráca EÚ a Africkej únie v júni 2010, a podporuje ďalšie snahy v súvislosti so spoločným akčným plánom medzi Afrikou a EÚ na roky 2011 – 2013; požaduje, aby sa podobná spolupráca vyvinula i s ďalšími krajinami, ktoré sú hlavnými dodávateľmi kritických surovín; navrhuje, aby jedným z konkrétnych cieľov diplomacie v oblasti surovín bola diverzifikácia niektorých zdrojov surovín, od dovozu ktorých je EÚ závislá, od juhovýchodnej Ázie po Latinskú Ameriku a Afriku;

57. víta prístup tohto plánu, ktorý má zabezpečiť školenie o najlepších postupoch použiteľných pri rokovaniach o zmluvách týkajúcich sa nerastných surovín a posilnenie vedeckej spolupráce v ťažobnom priemysle a navyše podporuje dobrú správu vecí verejných vrátane transparentnosti;

58. ľutuje, že v oznámení sa neuvádzajú iné regióny či krajiny; je presvedčený, že by sa mali preskúmať alternatívne zdroje surovín, aby sa predišlo európskej závislosti od obmedzeného počtu krajín; s týmto cieľom vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšie vzájomne prospešné partnerstvá s krajinami a regiónmi, ktoré sú bohaté na zdroje; je presvedčený, že EÚ by mala ponúkať partnerstvá, založené na trojuholníku infraštruktúra – výmena znalostí – zdroje; vyzýva EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny, ktoré sú bohaté na zdroje, pri rozvoji ich znalostí v oblasti geológie, ťažby a spracovania nerastov, ako i vo vedeckej a právnej oblasti, s cieľom dosiahnuť udržateľné budovanie kapacít; v tejto súvislosti navrhuje ustanovenie spoločne financovaných miest profesora na fakultách geológie; vyzýva Komisiu, aby sledovala medzinárodné dohody uzatvorené krajinami bohatými na zdroje s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, zahŕňajúce exkluzívny prístup k zdrojom, a aby zabezpečila spravodlivý prístup k zdrojom a fungovanie právnych predpisov v oblasti medzinárodného obchodu;

59. je znepokojený tým, že sa ešte neurčila stratégia na dialóg a spoluprácu s Čínou a inými kľúčovými medzinárodnými aktérmi; zdôrazňuje potrebu dialógu s Čínou zameraného na obchod a technológiu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako možno spoločne s Čínou zaviesť pre obe strany prospešné pilotné projekty na udržateľnú ťažbu a spracovanie nerastov, nahrádzanie, efektívne využívanie alebo recykláciu kritických surovín; taktiež dôrazne podporuje podobné dvojstranné dialógy o pretrvávajúcich problémoch v oblasti surovín s ďalšími kľúčovými dodávateľmi, ako sú krajiny BRICS, keďže majú a využívajú obrovské množstvá surovín; vyzýva Komisiu, aby k problematike surovín pristupovala podobným spôsobom v európskej susedskej politike;

60. domnieva sa, že stratégia EÚ v oblasti surovín by mala odrážať rozdiely medzi rozvinutými a najvýznamnejšími rozvíjajúcimi sa hospodárstvami na jednej strane a najmenej rozvinutými krajinami na strane druhej;

61. zdôrazňuje, že otázka prístupu k nerastným surovinám by mala byť postupne zapracovaná do opatrení v politikách budovania mieru a predchádzania konfliktom, keďže v niektorých regiónoch opätovne vypukol značný počet konfliktov;

62. súhlasí, že rozvojová politika zohráva úlohu tým, že krajinám pomáha pretaviť ich bohatstvo v oblasti zdrojov do udržateľného a inkluzívneho rastu, okrem iného posilnením správy a transparentnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že rozvojová politika vrátane všeobecného systému preferencií nie je nástrojom diplomacie v oblasti surovín, ale je presvedčený, že rozvojová politika môže zohrávať významnú podpornú úlohu v rámci európskej politiky v oblasti surovín; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad medzi nimi; víta, že do obchodných dohôd EÚ boli začlenené výslovné záruky nediskriminačného prístupu na trh so surovinami, ktoré sú zároveň predpokladom pre členstvo vo WTO; súhlasí, že obchodné dohody by mali byť dostatočne flexibilné na to, aby podporovali rozvojové krajiny pri tvorbe väzieb medzi ťažobným priemyslom a miestnym priemyslom; domnieva sa, že je nutné rešpektovať zvrchovanosť krajín, pokiaľ ide o zdroje, a žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby vyvážila svoj nesúhlas s vývoznými daňami v rozvojových krajinách tým, že bude využívať diferencovaný prístup zohľadňujúci rozličné národné súvislosti, aby sa neohrozili rozvojové ciele a industrializácia rozvojových krajín; zdôrazňuje, že voľný a spravodlivý obchod má význam pre rozvoj celosvetového odvetvia v oblasti surovín a pre tvorbu bohatstva vo všetkých spoločnostiach; konštatuje, že príjmy zo surovín môžu zohrať kľúčovú úlohu pri tom, aby sa najmenej rozvinutým krajinám umožnilo dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia;

63. vyjadruje znepokojenie nad tým, že v prepracovanej iniciatíve v oblasti surovín sa neuvádza ani všeobecný systém preferencií ani všeobecný systém preferencií+ a nenavrhujú sa v nej žiadne alternatívne obchodné podnety na presadzovanie ľudských práv, noriem v oblasti životného prostredia, odstránenie detskej práce a na podporu domácich reforiem v krajinách, na ktoré sa tento režim nevzťahuje; žiada Komisiu, aby podporovala a podnecovala iniciatívy týkajúce sa diverzifikácie v hospodárstvach rozvojových krajín, ktoré sú vo veľkej miere závislé od určitých surovín;

64. vyzýva Komisiu, aby pomohla rozvojovým krajinám prekonať informačnú asymetriu pri rokovaniach o zmluvách v oblasti surovín a ťažby prostredníctvom budovania kapacít, a aby pomohla pri rokovaniach o prenose technológií, a to na národnej úrovni aj v miestnych spoločenstvách;

65. zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva sociálna zodpovednosť podnikov dodržiavaním prísnych environmentálnych, sociálnych a pracovných noriem v zahraničí a používaním tých najlepších dostupných technológií; vyjadruje presvedčenie, že toto by sa malo presadzovať na príslušných fórach, akými sú G8 a G20, WTO, OECD, UNCTAD, UNEP a jeho Medzinárodný panel pre udržateľné riadenie zdrojov, medzinárodné študijné skupiny pre kovy a iné orgány; v tejto súvislosti oceňuje pozitívne príspevky dosiahnuté prostredníctvom iniciatívy OSN Global Compact; vyzýva podniky EÚ, aby vypracovali zodpovedajúci kódex správania pre tých, ktorí pôsobia v tretích krajinách, a aby ich činnosť vychádzala z usmernení OECD pre nadnárodné podniky a z normy ISO 26000; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré zabezpečia dodržiavanie sociálnych, environmentálnych a pracovných noriem európskymi podnikmi, ktoré ťažia prírodné zdroje v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby predložila vlastný návrh podávania správ o jednotlivých krajinách, ktoré by sa týkali nerastov z konfliktných oblastí a aby zaviedla právne záväznú povinnosť ťažobných spoločností zverejňovať platby zo svojich príjmov za každý projekt, do ktorého investujú, v každej krajine, kde pôsobia, a to podľa vzoru amerického návrhu zákona Dodd-Frank; podporuje iniciatívu za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a celosvetovú sieť Zverejnite, čo platíte (Publish What You Pay, PWYP); domnieva sa, že tieto normy by sa mali vzťahovať predovšetkým na projekty, ktoré získali financovanie EÚ, ako napríklad z EIB; naliehavo žiada EÚ, aby preskúmala, ako možno zabrániť dovozu nelegálne obchodovaných alebo ťažených nerastov; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala možnosť používania identifikačnej technológie (fingerprinting) a podporovala pilotné projekty založené na skúsenostiach s identifikáciou kolumbitovo-tantalitovej rudy (tzv. coltan fingerprint); vyzýva EIB, aby uskutočňovala pravidelnú analýzu očakávaných dôsledkov poskytovania pôžičiek v ťažobnom priemysle;

66. vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s početnými dostatočne zdokumentovanými prípadmi, v ktorých spoločnosti z EÚ porušujú environmentálne a pracovné normy a ľudské práva;

67. opakuje, že iniciatívy pre transparentnosť v oblasti ťažobného priemyslu majú v skutočnosti pozitívny vplyv na podnikanie, vytvárajú právnu istotu a udržateľné dlhodobé partnerstvá a fungujú ako ochrana pred opätovným otvorením rokovaní alebo pred vypovedaním; konštatuje, že je potrebné riešiť určité problémy a že niektoré zmluvy sú dôverné, ale napriek tomu by mali podliehať kontrole verejnosti; konštatuje, že ghanský zákon o správe príjmov z ropy je dobrým príkladom zachovania určitej dôvernosti na jednej strane a zároveň zabezpečovania parlamentnej kontroly na druhej strane;

68. domnieva sa, že spoločnosti EÚ by mali byť vo svojich domovských krajinách právne zodpovedné za akékoľvek porušenie ľudských práv, environmentálnych noriem a základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce svojimi dcérskymi spoločnosťami v zahraničí a subjektmi, ktoré kontrolujú;

69. žiada EIB a Komisiu, aby pred prijatím rozhodnutia o podpore ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách dôslednejšie skúmali, či projekty prispievajú k odstráneniu chudoby, udržateľnému rozvoju a inkluzívnemu rastu;

70. je znepokojený pretrvávajúcim obchodovaním s nerastmi pochádzajúcimi z konfliktných oblastí a ich používaním, pretože ich ťažba spôsobuje neakceptovateľné násilie a nezákonné aktivity; vyzýva Komisiu, ESVČ, Radu a členské štáty, aby v rámci svojich vzťahov s tretími krajinami zohľadnili túto situáciu; vyzýva Komisiu a dodávateľské krajiny strategické pre EÚ, aby spoločnými silami vypracovali účinné systémy sledovateľnosti surovín od dovozu po recykláciu alebo likvidáciu a aby zaviedli systém vzájomnej certifikácie surovín a ich obchodných reťazcov (Certified Trading Chains), aby sa zaručil spravodlivý obchod a predovšetkým aby sa zabránilo obchodovaniu so surovinami z krízových regiónov; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s príslušnými medzinárodnými inštitúciami (OSN, OECD, MOP), aby bolo možné určiť najlepšie postupy certifikovania a pripravovať ich harmonizáciu;

71. zdôrazňuje, že finančné trhy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zaisťovaní rizika u výrobcov aj spotrebiteľov surovín a komodít; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť transparentnosť na trhoch so surovinami a rozhodne riešiť neodôvodnené prípady špekulácie s nimi, ktoré vedú k zneužívaniu trhu so surovinami; ak sa to považuje za potrebné na základe hĺbkovej empirickej analýzy; patria sem aj príslušné iniciatívy v rámci rokovaní G8 a G20;

72. vyjadruje obavy týkajúce sa vplyvov trhov s derivátmi na vývoj cien surovín; zastáva názor, že na trhy s mimoburzovými derivátmi by mali byť podrobené lepším kontrolám; na tomto základe podporuje opatrenia ako presadzovanie transparentnosti v oblasti mimoburzovných derivátov pod dohľadom orgánu ESMA; zastáva názor, že takéto opatrenia by mohli viesť k väčšej istote u investorov a MSP, ako aj k väčšej istote plánovania u európskych výrobcov;

73. víta činnosť v oblasti surovín a udržateľnosť v OECD, G8 a G20 a zdôrazňuje, že v rámci G20 je naďalej potrebný dialóg o surovinách v záujme rozvoja spoločnej perspektívy; víta ďalej vôľu členov skupín G8 a G20 bojovať proti nestálosti cien surovín a požaduje vypracovanie konkrétnych opatrení s cieľom obmedziť špekulácie v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby podporovala prácu OECD v oblasti dôsledkov vývozných obmedzení a ich využívania ako politického nástroja; podporuje zapojenie nečlenov OECD do týchto diskusií; vyzýva na vytvorenie strategickej spolupráce medzi EÚ, USA a Japonskom v oblasti kritických surovín s cieľom dosiahnuť celosvetový dohľad nad surovinami, a to prostredníctvom spoločného využívania údajov týkajúcich sa ponuky a dopytu, spoločného stanovovania prognóz, podporovania výmeny najlepších postupov, technologických znalostí a patentov, analyzovania dodávateľského reťazca, skúmania možnosti pre spoločné strategické zásoby a stanovovania spoločných projektov v oblasti výskumu a vývoja; zastáva názor, že uvedené otázky by mali byť súčasťou programu budúcich samitov EÚ a USA; vyzýva Komisiu, aby podporovala neformálnu diplomaciu (tzv. track-II diplomaciu) v oblasti surovín prostredníctvom podpory výmeny mimovládnych organizácií, vzdelávacích obcí a expertných skupín z EÚ a iných krajín, ktoré majú príslušné zdroje; vyzýva Komisiu, aby spolu s ďalšími krajinami, v ktorých sa nachádzajú príslušné zdroje, usporadúvala pravidelné podujatia týkajúce sa surovín, ako napríklad „Metal Saloons“ korporácie JOGMEC; ďalej žiada Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť medzinárodnej štatistickej iniciatívy v oblasti kritických surovín na základe príkladu Spoločnej iniciatívy pre údaje súvisiace s ropou (JODI), ako aj to, či by mohol byť užitočným nástrojom medzinárodný dohovor o kovoch; vyzýva Európsku obrannú agentúru, aby v súvislosti so surovinami prispela v súlade s článkom 42 ods. 3 ZEÚ k určeniu opatrení na posilnenie priemyselnej a technologickej základne odvetvia obrany;

Poľnohospodárske výrobky a komoditné trhy

74. podporuje analýzu Komisie týkajúcu sa poľnohospodárskych produktov v súvislosti s celosvetovou potravinovou bezpečnosťou, znižujúcimi sa celosvetovými zásobami potravín a rastúcou populáciou a hladom, pričom z hľadiska trhu zdôrazňuje extrémnu nestálosť cien potravín a krmív, nedostatky v reťazcoch potravín a krmív a úlohu finančných nástrojov a špekulatívneho správania ako možnej príčiny nestability, ktorú je nutné vážne posúdiť; pripomína, že štyri členské štáty EÚ patria medzi krajiny sveta považované za najviac ohrozené rastom cien potravín;

75. žiada, aby sa venovala dôkladná pozornosť základnej neistote, ktorá obklopuje zvyšujúcu sa mieru interakcie medzi pohybmi cien energetických a neenergetických komodít, najmä potravín;

76. v súlade s Komisiou trvá na tom, že medzinárodné spoločenstvo musí zaujať dlhodobý koordinovaný prístup v oblasti celosvetovej potravinovej bezpečnosti, a to vrátane zvýšeného výskumného úsilia a investícií do poľnohospodárskej oblasti v rozvojových krajinách, predovšetkým prostredníctvom priorít rozvojovej politiky a v záujme zvýšenia odolnosti a prispôsobivosti voči potravinovým šokom;

77. podporuje nedávne snahy skupiny G20 v oblasti politických reakcií na nestálosť cien na potravinových a poľnohospodárskych trhoch vrátane snahy o lepšiu výmenu informácií pri predpovediach v oblasti výroby potravín a zdôrazňuje potrebu lepšej transparentnosti a včasnejšieho informovania o rezervách a zásobách potravinových komodít;

78. víta spoločné komuniké 3. berlínskeho samitu ministrov poľnohospodárstva z 22. januára 2011 podpísané 48 krajinami, v ktorom sa vyzýva na zlepšenie schopnosti poľnohospodárskych trhov riadne fungovať a uznáva sa význam obchodu pre vytvorenie rovnováhy medzi rozličnými subjektmi na poľnohospodárskych trhoch a pre zlepšenie prístupu poľnohospodárov k surovinám a energii;

79. žiada Komisiu o vypracovanie správy týkajúcej sa nariadenia o derivátoch a komoditách z hľadiska toho, či je pre poľnohospodárske komodity, so zreteľom na osobitý charakter tohto odvetvia, potrebné samostatné nariadenie; podporuje nedávny návrhy Komisie na reguláciu mimoburzových derivátov a na verejné konzultácie o smernici o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID); domnieva sa, že treba bezodkladne vyšetriť zneužívajúce špekulatívne správanie, nesprávne postupy a zneužívanie na trhoch s derivátmi;

80. žiada Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na naliehavé zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, riešenie nestability trhu a, s udržateľnou celkovou zodpovednosťou, posilnenie funkčnosti trhov s derivátmi poľnohospodárskych komodít.

o

o       o

81. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Európsky priemysel sa ocitá v čoraz zložitej situácii, pokiaľ ide o dodávky surovín. Týka sa to najmä 14 rozhodujúcich surovín, ktoré určila Európska komisia. Rastúci globálny dopyt spolu s nedostatkom dodávok v dôsledku dlhých lehôt v ťažobnom priemysle a častejšieho využívania exportných obmedzení zo strany krajín, ktoré sú bohaté na zdroje, netlačia len ceny do rekordných výšok, ako je to v prípade medi, ale vedú tiež k nedostatočným dodávkam. Okrem toho, EÚ je vysoko závislá od dovozu v prípade mnohých surovín , najmä tých kritických. Prvky vzácnych zemín sú typickým prípadom, keďže Čína v súčasnosti ovláda 97 % svetovej produkcie a obmedzuje ich vývoz.

To má značný význam, pretože priemyselná budúcnosť Európskej únie v konečnom dôsledku závisí do značnej miery od takýchto neenergetických a nepoľnohospodárskych surovín. Tieto zdroje sú obzvlášť dôležité pre transformáciu na nízkouhlíkové a udržateľné hospodárstvo, pretože sú používané vo výrobkoch špičkovej technológie, ako sú katalyzátory, batérie alebo výstavba obnoviteľných zdrojov energie.

Nedostatok zdrojov okrem toho môže zhoršiť situáciu na medzinárodnej politickej scéne a prípadne viesť k boju o zdroje a prehĺbeniu rozdielov medzi krajinami, ktoré sú bohaté na zdroje, a krajinami, ktoré majú nedostatok zdrojov. Ani jedna zo strán by nemala prospech z takéhoto vývoja. Preto je potrebné vypracovať nové prístupy, ktoré sa zaoberajú otázkou neenergetických, nepoľnohospodárskych surovín, najmä zdrojov, ktoré sa považujú za najrozhodujúcejšie, a to inovatívnym a inováciu podporujúcim spôsobom, aby sa nakoniec zamedzilo situáciám, v ktorých jedna strana vždy získava a druhá stráca.

V tejto súvislosti je dôležitým prvým krokom Iniciatíva v oblasti surovín. Európska únia potrebuje vyvinúť súdržnú a cielenú stratégiu s prioritnými opatreniami, a to najmä v prípade najkritickejších surovín. Aby to bolo možné urobiť, Európska komisia by mala nielen rozlišovať medzi dostatočnou pozornosťou Iniciatíve v oblasti surovín a komoditným trhom, ale mala by tiež vytvoriť pracovnú skupinu pre suroviny, ktorá zahŕňa všetky príslušné generálne riaditeľstvá. Takáto medziútvarová pracovná skupina by mala vypracovať prioritné akcie pre kritické suroviny, najmä prvky vzácnych zemín, a môže zabezpečiť strategickú súdržnosť. Francúzsko a Spojené štáty americké už takéto pracovné skupiny vytvorili.

Priemyselná inovačná stratégia na zaistenie surovín a našej konkurencieschopnosti

Akákoľvek stratégia v oblasti surovín sa bude nakoniec musieť zamerať na zvýšenie inovácií, pokiaľ ide o spôsob, akým európske priemyselné odvetvia využívajú suroviny, pretože to významne prispeje k našej konkurencieschopnosti, udržateľnosti a bezpečnosti dodávok. Výzvu v oblasti surovín treba premeniť na príležitosť na oživenie priemyselnej moci Európy využitím nášho potenciálu, pokiaľ ide o inovácie a výskum a vývoj, ktorý je jedným z kľúčových aspektov hlavnej iniciatívy Komisie Únia inovácií, priemyselná politika pre Európu, hlavnej iniciatívy týkajúcej sa efektívneho využívania zdrojov a partnerstva v oblasti inovácie pre suroviny. Ak nám ostatné krajiny konkurujú v oblasti surovín, musíme sa sústrediť na naše vlastné silné stránky, ktoré spočívajú predovšetkým v našej inovačnej schopnosti a našej spoľahlivej tradícii v oblasti výskumu a vývoja.

Ich uplatnenie v oblasti efektívneho využívania zdrojov, tzv. recyklácie od kolísky po kolísku (cradle-to-cradle), nahradzovania a udržateľnej ťažby bude mať zásadný význam. Napríklad nemecká Agentúra pre materiálovú efektívnosť vypočítala, že zefektívnením procesov by bolo možné usporiť približne 100 miliárd EUR ročne. Znížením nákladov by sa výrazne zvýšila konkurencieschopnosť. Zároveň sa tým znižujú emisie CO2 a využívanie zdrojov, a poklesom dopytu sa zvyšuje naša bezpečnosť, pokiaľ ide o zdroje. To isté platí pre recykláciu, ktorá pozitívne prispieva k boju proti zmene klímy. Podľa priemyselného odvetvia sa napríklad recykláciou hliníka ušetrí až 95 % energie potrebnej na jeho výrobu z primárnej suroviny. Na účely recyklácie sú k dispozícii veľké množstvá zdrojov na získavanie užitočných materiálov z komunálneho odpadu (tzv. urban mining). Takisto možno zájsť aj ďalej prípadným otvorením starých skládok. Priemyselné odvetvie uvádza, že aj keby sa len na štyroch percentách skládok nachádzali kovy a druhotné suroviny, predstavovalo by to už milióny ton recyklovateľných surovín len v samotnom Nemecku. V neposlednom rade odvetvie recyklácie ponúka množstvo pracovných miest a môže ich vytvoriť dokonca viac. V tejto súvislosti je dôležité podporovať a posilňovať toto odvetvie, okrem iného zabezpečením, aby recyklácia bola uprednostňovaná pred spaľovaním.

Iné krajiny už prijímajú ambiciózne kroky. Napríklad Japonsko uvoľnilo takmer 1 miliardu EUR, aby získalo ďalšiu miliardu od súkromného sektora, s cieľom zaoberať sa efektívnym využívaním zdrojov, recykláciou a ďalšími opatreniami na posilnenie postavenia krajiny, pokiaľ ide o prvky vzácnych zemín. V tejto súvislosti Japonsko navrhlo predbežný cieľ znížiť v nadchádzajúcich rokoch využívanie vzácnych zemín o jednu tretinu.

Európska únia musí zabezpečiť, aby nezaostala v konkurencieschopnosti v dôsledku zvýšenia efektívnosti jej konkurentov. Máme k dispozícii dostatok politických opatrení na zabezpečenie našej budúcej konkurencieschopnosti, okrem iného ekodizajn, siedmy rámcový program a ôsmy rámcový program financovania, recyklačné politiky, ako aj ostatné tvorivé ekonomické stimuly, s cieľom stimulovať veľmi potrebné inovácie v oblasti zdrojov a materiálov.

V tejto súvislosti sa vytvorenie partnerstva v oblasti inovácie pre suroviny stáva zvlášť naliehavé. Nahrádzanie je tiež dôležitý aspekt, ktorý treba lepšie začleniť do Iniciatívy v oblasti surovín vypracovanej Európskou komisiou. To isté platí pre zmeny životného štýlu a sociálne inovácie, ako je eko-lízing a spoločné využívanie. Z hľadiska vízie je tiež dôležité stanoviť predbežné ciele. EÚ by mala stanoviť ročný cieľ efektívneho využívania zdrojov vo výške 3 % a snažiť sa znížiť využívanie zdrojov na obyvateľa na 6 – 10 ton ročne do roku 2050.

V tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu aj udržateľná ťažba. Európska únia má samozrejme tiež zásoby surovín, napríklad aj vzácne zeminy vo Švédsku, a nestále posilňuje svoju geologickú znalostnú základňu prostredníctvom projektov, ako je PRO-MINE. Túto činnosť možno zintenzívniť zlepšením spolupráce v oblasti rôznych národných geologických prieskumov, čo Komisia plánuje podniknúť. Zároveň má EÚ dobrý základ pre spoľahlivú ťažbu neenergetických nerastných surovín prostredníctvom svojho usmerňovacieho dokumentu NATURA 2000. Aj tu môže EÚ napredovať tým, že bude naďalej vyvíjať lepšie, udržateľnejšie a efektívnejšie ťažobné technológie. Dôležité budú predovšetkým ťažobné technológie šetrnejšie k životnému prostrediu, najmä preto, lebo ťažba niektorých zdrojov, ako sú vzácne zeminy, môže mať za následok rádioaktivitu. Takéto technológie v spojení s prísnymi environmentálnymi a sociálnymi normami nielen zabezpečia rovnováhu medzi udržateľnosťou a bezpečnosťou dodávok, ale aj zvýšia prestíž európskych podnikov v zahraničí, ak sa tieto podmienky systematicky dodržiavajú a zlepšujú. To v konečnom dôsledku tiež zabezpečí viac obchodných príležitostí v krajinách bohatých na zdroje, pretože budú vidieť výhody európskych podnikov pôsobiacich v ich krajine podľa prísnych noriem EÚ v porovnaní s inými podnikmi z krajín, ktoré nie sú súčasťou EÚ.

Diplomacia v oblasti surovín

Európska únia sa popri uplatňovaní stratégie priemyselnej inovácie, ktorá si kladie za cieľ znížiť spotrebu zdrojov a zvýšiť recykláciu, okrem svojho udržateľného domáceho potenciálu, bude, prirodzene, musieť aj naďalej spoliehať v prípade surovín na externých dodávateľov. Diplomacia v oblasti surovín má preto zásadný význam.

V tejto súvislosti je potrebné, aby Európska únia vytvorila vzájomne prospešné partnerstvá, ktoré sú prínosné tak pre krajiny bohaté na zdroje, ako aj pre samotnú EÚ. Okrem partnerstva Afrika – EÚ by EÚ by mohla presadzovať aj partnerstvá s krajinami vo východnej Európe, Latinskej Amerike alebo v Ázii. Týka sa to najmä Číny, pretože produkuje väčšinu kritických prvkov vzácnych zemín. Takisto bude nutné rozlišovať medzi rôznymi krajinami a ich hospodárskym rozvojom. Napríklad prístup, ktorý spočíva v zabezpečovaní infraštruktúry výmenou za zdroje, je uplatniteľný len na určitý počet rozvojových krajín. Tu by európsky priemysel a podniky mohli vytvárať zoskupenia priemyselných podnikov pozostávajúce z ťažobných a stavebných firiem. Pre ostatné ekonomiky, najmä tie, ktoré sú bohaté na zdroje a majú vyššiu úroveň vývoja, je takýto model jednoducho nezaujímavý. V prípade týchto krajín sa postupuje podľa vzorca „zdroje výmenou za technológie a know-how“. Takýto prístup možno použiť aj s ohľadom na naše vzťahy s Čínou. Potrebujeme, napríklad, pre určité krátke obdobie prístup k vzácnym zeminám Číny, pokým sa nezačne ťažba na nových miestach v krajinách, ako sú Spojené štáty, Kanada a Austrália. Podobne Peking pripisuje veľký význam špičkovým technológiám počas obdobia, kým nedosiahne vyšší technologický rozvoj na národnej úrovni. V tejto súvislosti možno dosiahnuť dohodu na tomto základe.

Európska komisia by mohla zároveň vyhodnotiť, ako nefinančne podporiť holdingovú spoločnosť pre suroviny, ktorá združuje mnoho európskych podnikov na účel nákupu surovín. Podobne môžu ostatné podniky chcieť uplatňovať stratégiu vertikálnej integrácie s cieľom posilniť svoju bezpečnosť v oblasti surovín.

Európska komisia by mala tiež zabezpečiť, aby podniky EÚ dodržiavali environmentálne a sociálne normy pri svojej práci v zahraničí, aby sa ďalej upevnili dobré vzťahy EÚ s krajinami bohatými na zdroje. V tejto súvislosti by Európska únia mala nasledovať príklad USA v prípade návrhu zákona Dodd-Frank a vyžadovať od podnikov, aby oznamovali, či zaisťujú svoje zdroje z konfliktných oblastí, a vyžadovať od ťažobných spoločností, aby zverejňovali svoje platby zahraničným vládam, aby sa zvýšila transparentnosť a zabezpečila dobrá správa vecí verejných. Okrem toho, aby Európska únia ponúkla krajinám bohatým na zdroje dôveryhodnú ponuku partnerstva, nemala by na tieto účely zneužívať nástroj rozvojovej politiky. Ide najmä o všeobecný systém obchodných preferencií alebo Európsky rozvojový fond. Namiesto toho by Európska únia mala pomáhať krajinám bohatým na zdroje prekonať pretrvávajúce problémy, ako je informačná asymetria, pokiaľ ide o rokovania o surovinách a ťažobné zmluvy, pretože mnoho vlád nemá odborné znalosti na to, aby riadne posúdili hodnotu svojich prírodných zdrojov, a preto je pre ne ťažké uzavrieť výhodný obchod.

V neposlednom rade by Európska únia mala v záujme vytvorenia synergie spoločne vykonávať isté činnosti s inými priemyselnými a rozvíjajúcimi sa krajinami. Okrem OECD a G8/G20 by Komisia mala navrhnúť konkrétnu spoluprácu so Spojenými štátmi americkými a Japonskom. To by mohlo zahŕňať spoločné využívanie údajov alebo vytváranie spoločných programov v oblasti výskumu a vývoja.

A napokon, aby Európska únia úspešne vyriešila problém surovín, potrebuje komplexnú a integrovanú stratégiu, ktorá sa zameriava na krátkodobé a dlhodobé opatrenia, ktoré možno vykonávať na domácej pôde i v zahraničí, najmä pokiaľ ide o kritické suroviny, ako sú vzácne zeminy. Jadrom musí byť stratégia priemyselnej inovácie založená na efektívnosti vyžívania zdrojov a recyklácii, čo sú jediné opatrenia, ktorými možno náležite riešiť trojnásobný problém, ktorým je zabezpečenie budúcej konkurencieschopnosti, udržateľnosti a bezpečnosti dodávok.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (*) (28.6.2011)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k účinnej stratégii v oblasti surovín pre Európu
(2011/2056(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*): Judith A. Merkies

(*) Postup pridružených výborov – čl. 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami (KOM(2011)0025), a najmä skutočnosť, že sa podrobne zameriava na suroviny a druhotné suroviny z nerastných a živých zdrojov a kladie dôraz na efektívnosť zdrojov a recykláciu, ako aj to, že uznáva význam „mestskej ťažby“ (proces získavania surovín z komunálneho odpadu) ako cenného zdroja triedenia, t. j. opätovného využívania, zhodnocovania a využívania surovín, a jeho zámer zohľadniť všetky tri piliere tejto širokej výzvy, konkrétne zabezpečenie spravodlivých a udržateľných dodávok surovín z medzinárodných trhov, podporu udržateľných dodávok v rámci EÚ a presadzovanie efektívneho využívania zdrojov a recyklácie; konštatuje, že recyklácia často vedie k znehodnoteniu materiálu a že by sa mala venovať väčšia pozornosť využívaniu materiálov, ktoré by zvýšilo hodnotu získaného materiálu; upozorňuje na potenciál opätovného využitia ako osobitnej kategórie na predĺženie životnosti výrobkov a naliehavo žiada Komisiu, aby opätovné využitie podporovala, a to najmä prostredníctvom svojich politík v oblasti ekodizajnu a odpadu; ľutuje však, že Komisia nepredložila návrhy konkrétnych opatrení, a varuje, že bez takýchto opatrení sa ohlásené ciele pravdepodobne nedosiahnu;

2.  zdôrazňuje mimoriadnu potrebu – najmä pokiaľ ide o suroviny – jednotnej politiky, strategickej a dlhodobej vízie, ako aj koordinovaného prístupu všetkých zainteresovaných subjektov, najmä v rámci Komisie;

3.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie cielenejšieho prístupu, a to najmä pokiaľ ide o analýzy tokov odpadu, ale aj potenciálu inovatívnych technológií v oblasti recyklácie a substitúcie, sú potrebné ďalšie údaje a štúdie;

4.  víta skutočnosť, že Komisia uznala význam „mestskej ťažby“ ako cenného zdroja triedenia, recyklácie a využívania surovín, a zastáva názor, že naliehavo potrebujeme viac informácií o tzv. mestskej ťažbe, a preto žiada Komisiu, aby v tomto smere posúdila predovšetkým potenciál, ale aj možné obmedzenia; upozorňuje na potenciál opätovného využitia ako osobitnej kategórie na predĺženie životnosti výrobkov a naliehavo žiada Komisiu, aby opätovné využitie podporovala;

5.  konštatuje, že nižšia úroveň spotreby, predchádzanie tvorbe odpadu a opätovné využívanie sú kľúčové zložky prechodu na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje;

6.  zdôrazňuje, že v dôsledku rastu svetovej populácie, spotreby a cieľov hospodárskeho rastu EÚ je ešte dôležitejšie oddeliť rast od surovín; trvá preto na tom, že by sa mali stanoviť ciele zníženia, aby sa stabilizovalo využívanie prvotných surovín, a navrhuje vypracovať komplexnú a spoľahlivú metodiku merania efektívnosti využívania zdrojov, ktorá by umožnila stanoviť ročné ciele EÚ v oblasti zníženia zdrojov v jednotlivých odvetviach; domnieva sa, že pokrok pri dosahovaní týchto cieľov a vykonávanie podporných politík by sa mali sledovať prostredníctvom európskeho semestra, systému podávania správ na koordináciu rozpočtových a štrukturálnych politík členských štátov a dohľad nad nimi; uznáva, že tri piliere oznámenia budú potrebné na to, aby bolo možné čeliť budúcemu rastu dopytu po surovinách, navrhuje však zavedenie jasnej hierarchie medzi jednotlivými piliermi, pričom prioritou by mala byť efektívnosť využívania zdrojov a recyklácia, potom rozvoj udržateľnej ťažby v EÚ a napokon zabezpečenie spravodlivého a udržateľného prístupu k surovinám z tretích krajín; zdôrazňuje, že účinná surovinová politika musí byť súčasťou integrovaného prístupu, ktorý čerpá z najlepších riešení v súčasných európskych právnych predpisoch v oblasti životného prostredia, regulujúcich efektívnosť využívania zdrojov v mnohých odvetviach; zdôrazňuje tiež potrebu jasného vymedzenia efektívnosti využívania zdrojov na vedeckom základe;

7.  naliehavo žiada všetkých aktérov, aby zvýšili informovanosť o konkurencii v oblasti využívania surovín; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala vypracovanie hierarchie surovín s cieľom podnietiť širokú diskusiu o čo najvyššej pridanej hodnote využitia surovín bez ohrozenia životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby zmapovala situáciu v oblasti súperenia o rovnaké suroviny a zaoberala sa spotrebou surovín, ktorá nie je nevyhnutná;

8.  vyzýva Komisiu, aby získavala, analyzovala a zverejňovala údaje o dostupnosti, prístupnosti a obchodnej výmene nespracovaných a opätovne získaných surovín na úrovni EÚ; okrem toho sa domnieva, že by sa mali zbierať údaje s cieľom umožniť porovnanie vlastností materiálov, možností nahrádzania, najefektívnejšieho využívania a výmenu osvedčených postupov;

9.  zdôrazňuje význam vytvorenia, podpory a uplatňovania takého prístupu k surovinám, ktorý vychádza zo životného cyklu, a ktorý by tak umožnil určiť dosah na životné prostredie, internalizovať externé environmentálne náklady spojené s ťažbou a používaním surovín a predĺžiť vysokú kvalitu a životnosť surovín, pričom poukazuje na potrebu ukazovateľov na meranie efektívnosti a účinnosti využívania zdrojov;

10. v tejto súvislosti poukazuje na význam úplného vykonávania smernice o ekodizajne[1] s rozšíreným zameraním na efektívnosť využívania zdrojov a iné dôsledky pre životné prostredie nad rámec energetickej efektívnosti; okrem toho vyzýva na zavedenie povinnej recyklácie a požiadaviek týkajúcich sa zdrojov do všetkých vykonávacích opatrení od roku 2013; domnieva sa, že úloha dizajnérov a vedcov by sa mala pri zabezpečovaní efektívneho a účinného využívania surovín počas celého životného cyklu výrobkov aktívne zohľadňovať, keďže kvalitná recyklácia sa môže uskutočňovať len vtedy, ak je celý dodávateľský reťazec uzatvorený a ak všetky zainteresované subjekty spolupracujú na zabezpečení vysokej miery spätného zberu;

11. zdôrazňuje, že inovácie sú zásadne dôležité na riešenie nových výziev a že efektívnosť využívania zdrojov musí byť neoddeliteľnou súčasťou politiky zameranej na presadzovanie výskumu a inovácií, ktorá bude podporovať konkurencieschopnosť európskych firiem;

12. nabáda Komisiu, aby vytvorila recyklačnú stratégiu s triedením čo najbližšie k zdroju odpadu vrátane čistenia odpadovej vody, keďže by to umožnilo vytriediť vyššiu koncentráciu surovín, predísť nemožnosti triediť, zmenšiť negatívne vplyvy na životné prostredie a mohlo by to byť energeticky efektívnejšie;

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej zvyšovali mieru využívania a rozvoja vhodných hospodárskych nástrojov vrátane stimulov na podporu zodpovednosti výrobcov s cieľom presadzovať efektívne využívanie surovín a vo väčšej miere zabezpečiť druhotné využitie, recykláciu, možnosť opätovnej výroby, zhodnocovanie a spätné získavanie surovín; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernice o ekodizajne, vozidlách po dobe životnosti[2], OEEZ[3] a o batériách[4]; zdôrazňuje v tomto smere význam účinného obehového hospodárstva;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby organizovali vzdelávacie a informačné kampane pre spotrebiteľov v záujme používania výrobkov získaných recykláciou;

15. zastáva názor, že okrem zmenšovania negatívnych vplyvov na životné prostredie po období životnosti (znečisťujúci odpad) a pomoci s riešením problému nedostatku mnohých prvotných surovín vytvára (čo najúplnejšia) recyklácia materiálov aj osobitné príležitosti v oblasti priemyselného rozvoja; naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala kroky na uskutočnenie týchto príležitostí, ktoré sú osobitne dôležité počas súčasnej krízy;

16. vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém spracovateľského reťazca pre všetky suroviny, podliehajúci príslušnému posúdeniu vplyvu, ktorý by prinútil výrobcov zaznamenávať pôvod surovín prostredníctvom transparentného systému na základe existujúcich príkladov (napr. nariadenie o dreve (EÚ) č. 995/2010), čo by umožnilo určiť kritériá udržateľnosti pre oblasť surovín;

17. žiada o riadne a urýchlené vykonanie rámcovej smernice o odpade[5], o zavedenie postupného zákazu skládok odpadu s recyklovateľnými surovinami, o vytvorenie kritérií v oblasti ekodizajnu na zabezpečenie recyklovateľnosti veľkej väčšiny výrobkov uvádzaných na trh a o stanovenie prísnych a ambicióznych kritérií účinnosti spaľovania odpadov s energetickým zhodnocovaním, ktoré by sa mali zameriavať na opätovné využitie a recykláciu surovín, a nie na ich spaľovanie, ako na nástroj vytriedenia čo najväčšieho množstva užitočných surovín v čo najskoršej fáze a čo najbližšie k zdroju odpadu, na zabránenie nemožnosti triedenia, zmenšenie akýchkoľvek negatívnych vplyvov na životné prostredie a na zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov;

18. ďalej vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zmenu a doplnenie smernice o skládkach odpadov[6] a rozvinula a rozšírila ciele vymedzené v jej článku 5 ods. 2; ďalej sa domnieva, že podľa rámcovej smernice o odpade by sa cieľ v oblasti znižovania v súvislosti so zákazom ukladania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládky mal od roku 2020 rozšíriť na všetok biologicky rozložiteľný odpad s cieľom znižovania stanoveným na 5 %;

19. súhlasí s analýzou Komisie, že lepšie uplatňovanie a presadzovanie súčasných právnych predpisov v oblasti odpadu je zásadne dôležité pri podpore Európy efektívnejšie využívajúcej zdroje, a preto vyzýva Komisiu, aby navrhla vytvorenie agentúry EÚ pre uskutočňovanie odpadového hospodárstva spojenej s osobitným európskym orgánom na uskutočňovanie priamych environmentálnych inšpekcií do konca roku 2011, keďže lepšie vykonávanie súčasných právnych predpisov by okrem prínosov pre životné prostredie a ľudské zdravie znamenalo aj významné hospodárske prínosy a zlepšilo by prístup k hodnotným druhotným surovinám;

20. domnieva sa, že ciele v oblasti zberu a separovania odpadu, ktoré už boli stanovené v niekoľkých smerniciach, by sa mali v každej z etáp recyklácie (zber, demontáž, predspracovanie a recyklácia/rafinácia): ďalej rozpracovať a vymedziť tak, aby zabezpečili čo najdôkladnejšie a najkvalitnejšie získavanie materiálov;

21. vyzýva Komisiu, aby ciele akčného plánu v oblasti biodiverzity zapracovala do stratégie pre oblasť surovín s cieľom lepšie prepojiť hospodárstvo a životné prostredie a zohľadniť vplyv získavania, výroby, využitia a likvidácie surovín na životné prostredie; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila rozvoj strategického plánovania využitia pôdy vo  všetkých členských štátoch s cieľom nastoliť rovnováhu medzi ťažbou surovín a inými požiadavkami na využitie pôdy a chrániť životné prostredie a biodiverzitu;

22. víta rozvoj nástrojov a ukazovateľov, napríklad štúdiu TEEB (Ekonómia ekosystémov a biodiverzity), ktoré prehodnocujú peňažnú cenu biodiverzity a ekosystémov a poskytujú dôležitý odhad reálnej ceny ťažby, využívania a likvidácie surovín, a teda internalizujú vonkajšie náklady; naliehavo žiada Komisiu, aby presadzovala a podnecovala rozvoj týchto nástrojov a ich využívanie;

23. zdôrazňuje, že ťažobné činnosti sa musia uskutočňovať s náležitým zreteľom na najvyššie bezpečnostné normy na pracovisku a normy ochrany životného prostredia, aby sa predišlo nehodám a v záujme obnovy postihnutých oblastí;

24. konštatuje, že kým kyanidová metóda pri ťažbe, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre životné prostredie, dokáže z tony rudy vyprodukovať len dva gramy zlata, z jednej tony použitých mobilných telefónov možno bez použitia kyanidu získať až 150-krát viac – takmer 300 gramov; Komisii preto pripomína uznesenie Parlamentu z 5. mája 2010, ktoré vyzýva na zavedenie úplného zákazu kyanidovej metódy pri ťažbe v EÚ do konca roku 2011[7];

25. zdôrazňuje úlohu sociálnej zodpovednosti podnikov a význam dodržiavania najvyšších medzinárodných noriem v oblasti životného prostredia a pracovných noriem, ako aj význam používania najlepších dostupných techník; okrem toho zdôrazňuje veľkú zodpovednosť ťažobných podnikov za zabezpečenie toho, aby ťažba nemala negatívny vplyv na zdravie ľudí bývajúcich v okolí; vyzýva Komisiu, aby nasledovala Doddov-Frankov zákon z USA o konfliktných mineráloch, a naliehavo ju vyzýva, aby predložila legislatívny návrh; podporuje iniciatívu za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI);

26. zdôrazňuje, že rozvojová politika nie je nástrojom diplomacie v oblasti surovín; súhlasí, že obchodné dohody by mali byť dostatočne flexibilné na to, aby podporovali rozvojové krajiny pri tvorbe väzieb medzi ťažobným priemyslom a miestnym priemyslom; domnieva sa, že surovinová nezávislosť krajín sa musí rešpektovať, a žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby uplatnila diferencovaný prístup zohľadňujúci rôznorodé národné súvislosti, aby sa neohrozili rozvojové ciele a industrializácia rozvojových krajín;

27. zdôrazňuje potrebu súladu s deklarovanými cieľmi v oblasti politiky spolupráce a rozvojovej pomoci; zastáva názor, že rozvojové krajiny, ktoré sú bohaté na suroviny, by sa nemali odsúvať iba do postavenia vývozcov surovín, ale mali by namiesto toho rozvíjať vlastné priemyselné a rozvojové politiky a posúvať sa na hodnotovom reťazci ďalej; odmieta neokoloniálny pohľad skrytý v podobe tzv. diplomacie v oblasti surovín;

28. žiada o aktívne zavedenie a podporu udržateľnejších ekonomických modelov oddelených od využívania surovín, aby sa zabezpečila dostupnosť surovín v EÚ aj v budúcnosti; žiada Komisiu, aby vytvorila nové nástroje (napríklad ekologické certifikáty zamerané na zvyšovanie využívania druhotných surovín) zameriavajúce sa na efektívnejšie využívanie zdrojov s cieľom vyhnúť sa spätným účinkom; navrhuje, aby Komisia vypracovala komplexnú štúdiu o lízingových modeloch hospodárstva ako alternatíve k vlastníctvu tovarov a ich vplyve na využitie a druhotné využitie surovín; zdôrazňuje, že v tomto smere je hlavnou výzvou informovanosť;

29. zdôrazňuje, že nový ukazovateľ, ktorý ide nad rámec HDP a meria spotrebu a produktivitu zdrojov, má pri oddelení hospodárskeho rastu od využívania surovín zásadný význam;

30. upozorňuje na nepriaznivé vplyvy špekulácií na suroviny; zastáva názor, že fyzický trh by nemal byť zatienený trhom s finančnými „derivátmi“, ktorých objem zaznamenal za posledné roky neprimeraný rast, a na základe toho je potrebné a naliehavé prijať v tejto oblasti opatrenia; zdôrazňuje význam spoľahlivých oficiálnych informácií o tokoch a fyzických zásobách surovín;

31. naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala účinky zdanenia nerastných zdrojov, nevyužitých vyťažených surovín, neenergetických surovín, vody a využívania pôdy, a najmä všetky vedľajšie účinky, akými sú neudržateľné náhrady, daňové úniky alebo presun ekonomických činností do tretích krajín, a aby v tejto súvislosti predložila návrhy nástrojov EÚ v súlade s prioritou v oblasti efektívnosti využívania zdrojov; upozorňuje, že zdanenie prvotných surovín, napríklad kovov, by pomohlo posunúť pomernú výhodu z prvotnej ťažby smerom k recyklácii a pomohlo by aj s posunom daňovej záťaže zo zdaňovania práce na zdaňovanie zdrojov;

32. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v prípravách inovačného partnerstva v oblasti surovín v súlade s hlavnou iniciatívou Inovácia v Únii, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam úzkej spolupráce všetkých dotknutých inštitúcií už v ranom štádiu;

33. domnieva sa, že rozšírenie životnosti výrobkov, a teda aj surovín z nerastných a živých zdrojov by sa malo presadzovať, keďže ich ťažba, využívanie a likvidácia majú významný vplyv na využívanie pôdy, vodu, energetiku a dopravu; pripomína, že surovinová stratégia sa musí začleniť do širšej stratégie EÚ 2020 ako podstatná súčasť jej celkových cieľov, vyzýva na cielenejšiu inováciu efektívnosti využívania zdrojov a pripomína, že vyššia miera efektívnosti využívania materiálov má významný vplyv na odvetvie priemyslu a dopravy;

34. vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje o potenciáli získavania surovín v EÚ prostredníctvom ťažby na skládkach odpadu a aby pripravila normy pre podmienky, za ktorých možno na skládkach ťažiť, vrátane možného získavania iných zdrojov, energetickej účinnosti v porovnaní s ťažbou prvotných surovín, možných vedľajších účinkov na ľudské zdravie (napríklad uvoľňovanie skleníkových plynov a toxických látok) a potenciálu v oblasti výroby energie a obnovy krajiny.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

21.6.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

42

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

János Áder, Kriton Arsenis, Sophie Auconie, Pilar Ayuso, Nessa Childers, Chris Davies, Esther de Lange, Bas Eickhout, Edite Estrela, Jill Evans, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Julie Girling, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Karin Kadenbach, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Gilles Pargneaux, Antonyia Parvanova, Mario Pirillo, Pavel Poc, Vittorio Prodi, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Daciana Octavia Sârbu, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Åsa Westlund, Glenis Willmott, Marina Yannakoudakis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

João Ferreira, Jutta Haug, Marisa Matias, Judith A. Merkies, Miroslav Mikolášik, Bill Newton Dunn, Birgit Schnieber-Jastram, Michail Tremopoulos

  • [1]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov; Ú. v. ES L 285, 31.10.2009, s. 10.
  • [2]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti; Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34.
  • [3]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ); Ú. v. ES L 37, 13.2.2003, s. 24.
  • [4]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS; Ú. v. ES L 266, 26.9.2006, s. 1.
  • [5]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc; Ú. v. ES L 312, 22.11.2008, s. 3.
  • [6]             Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov; Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.
  • [7]             Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2010 o všeobecnom zákaze používania kyanidovej metódy pri ťažbe v Európskej únii; P7_TA(2010)0145.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (31.5.2011)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu
(2011/2056(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Elmar Brok

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže vzhľadom na multipolárne usporiadanie sveta samotné členské štáty už nemôžu zabezpečiť dostatočný prístup k neenergetickým komoditám, napríklad surovinám a vzácnym zeminám; keďže iba spoločný prístup vedený Európskou úniou môže zabezpečiť strategické a bezpečné dodávky pre európsky priemysel,

B.  keďže dodávky surovín sú pre niektoré priemyselné použitia podstatné; keďže obmedzenia vývozu prekážajú vzniku otvorených a transparentných trhov a môžu spôsobiť vážne komplikácie v oblasti dodávok surovín, obmedziť inovačný potenciál európskeho priemyslu a zapríčiniť problémy na pracovnom trhu,

C. keďže približne 50 % svetových zdrojov surovín a vzácnych zemín vrátane kľúčových surovín sa nachádza v zraniteľných štátoch alebo nestabilných regiónoch,

1.  víta návrh diplomacie EÚ týkajúci sa surovín a vzácnych zemín, ktorého cieľom je zaviesť medzinárodnú regulačnú platformu, zabezpečiť dodávky surovín, a to najmä tých, ktoré sa považujú za kľúčové, a prístup k nim, zabezpečiť otvorené svetové trhy a podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti udržateľnej ťažby surovín a účinného využívania zdrojov na základe vzájomných záujmov; v tejto súvislosti zdôrazňuje nevyhnutnosť otvorenia intenzívneho dialógu diplomacie v oblasti surovín medzi priemyselnými, novými priemyselne sa rozvíjajúcimi krajinami a rozvojovými krajinami, ktoré sú bohaté na zdroje, a to aj v záujme podpory ľudských práv, dobrej verejnej správy, regionálnej stability a predchádzania riziku konfliktov súvisiacich so zdrojmi;

2.  domnieva sa, že ak by sa na úrovni EÚ kládol väčší dôraz na inovácie a substitúciu vo všetkých etapách stratégie v oblasti surovín, mohla by sa posilniť rokovacia pozícia Európskej únie, pričom by bolo možné zabrániť závislosti od monopolných dodávateľov surovín;

3.  vyzýva Komisiu, aby podporovala neformálnu diplomaciu (tzv. track-II diplomaciu) v oblasti surovín prostredníctvom podpory výmeny medzi mimovládnymi organizáciami, vzdelávacími obcami a expertnými skupinami z EÚ a iných krajín, ktoré majú príslušné zdroje;

4.  vyzýva Komisiu, aby spolu s ostatnými krajinami, v ktorých sa nachádzajú príslušné zdroje, organizovala pravidelné podujatia týkajúce sa surovín, ako napríklad „Metal Saloons“ korporácie JOGMEC, s účasťou širokého spektra zainteresovaných strán;

5.  poznamenáva, že hoci je politika v oblasti surovín nezávislá, mala by sa uskutočňovať v súčinnosti s ostatnými politikami EÚ, najmä s politikami zameranými na iné ako nerastné suroviny (napríklad poľnohospodárske výrobky) a dodávky energie;

6.  domnieva sa, že diplomacia v oblasti surovín, rozvojová politika a politiky zamerané na podporu demokratizácie by mali byť vzájomne prospešné a vytvárať synergie; žiada preto, aby sa do budúcich dohôd s partnerskými krajinami začlenila podmienka dodržiavania ľudských práv a demokracie;

7.  zdôrazňuje, že v rámci strategickej spolupráce EÚ s príslušnými kľúčovými aktérmi z priemyselných, rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín, najmä s USA, Ruskom, Čínou, Japonskom a krajinami arktického regiónu, by sa mal zaviesť mechanizmus včasného varovania pred narušením trhu, výpadkami dodávok a konfliktami súvisiacimi so zdrojmi, ktorý by dopĺňala monitorovacia skupina na úrovni EÚ, pozostávajúca z predstaviteľov inštitúcií EÚ, členských štátov a príslušných priemyselných odvetví;

8.  zdôrazňuje úlohu vzťahov s krajinami BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika), keďže majú rozsiahle zdroje surovín, no zároveň v budúcnosti spotrebujú viac surovín, čím sa vytvorí silnejšia konkurencia pre európske spoločnosti;

9.  požaduje medzinárodné regulačné normy v oblasti recyklácie, udržateľnej ťažby a dobrej správy vrátane noriem v oblasti sociálnych, pracovných a ľudských práv, sociálnej zodpovednosti podnikov a životného prostredia, ktoré by sa mali presadzovať na príslušných fórach, akými sú G8 a G20, WTO, OECD, UNCTAD, UNEP a jeho Medzinárodný panel pre udržateľné riadenie zdrojov, medzinárodné študijné skupiny pre kovy a iné orgány, ktoré aktívne podporujú udržateľnú globálnu riadiacu štruktúru pre ťažbu a výrobu surovín a obchodovanie s nimi, a to na základe uplatňovania zásady neporušovania práva iných krajín na rozvoj v rámci medzinárodných predpisov;

10. víta vôľu členov skupín G8 a G20 bojovať proti nestálosti cien surovín a požaduje prijatie konkrétnych opatrení s cieľom zabezpečiť dodávky surovín a obmedziť špekulácie s týmito komoditami;

11. vyzýva WTO, aby dôsledne monitorovala vplyv obmedzenia dovozu a vývozu a ďalších prekážok na ceny surovín; v tejto súvislosti podporuje v rámci WTO vytvorenie nástroja na monitorovanie colných a necolných obmedzení obchodovania so surovinami a vzácnymi zeminami a zriadenie Rady pre stabilitu surovín a vzácnych zemín v rámci skupiny G20; vyzýva GR pre obchod, aby naďalej monitorovalo obmedzenia vývozu a ďalšie obmedzenia cien surovín;

12. víta, že do obchodných dohôd EÚ boli začlenené výslovné záruky nediskriminačného prístupu na trh so surovinami, ktoré sú zároveň predpokladom pre členstvo vo WTO; požaduje začlenenie prístupu k surovinám a ich udržateľnej správy do všetkých dohôd EÚ s príslušnými tretími krajinami na základe uznania zvyšujúcej sa vzájomnej závislosti medzi krajinami, zdôrazňuje však význam odlišnej diplomacie v oblasti surovín, ktorá zohľadňuje situáciu v príslušných krajinách;

13. zastáva názor, že EÚ a príslušné tretie krajiny by mali konsenzuálne spolupracovať v duchu partnerstva a v spoločnom záujme v oblasti dodávok surovín; požaduje preto podporu rozvojových krajín, ktorá zahŕňa prenos znalostí vo vedeckej a právnej oblasti, s cieľom dosiahnuť udržateľné budovanie kapacít, a ďalej žiada, aby sa vytvorili spoločné normy v oblasti ťažby a výroby vrátane noriem v oblasti ľudských práv;

14. zdôrazňuje význam dvojstrannej spolupráce v oblasti surovín, ktorého dôkazom bola spolupráca EÚ a Africkej únie v júni 2010, a podporuje ďalšie snahy v súvislosti so spoločným akčným plánom medzi Afrikou a EÚ na roky 2011 – 2013; požaduje, aby sa podobná spolupráca vyvinula i s ďalšími krajinami, ktoré sú hlavnými výrobcami kľúčových surovín; navrhuje, aby jedným z konkrétnych cieľov diplomacie v oblasti surovín bola diverzifikácia niektorých zdrojov surovín, od dovozu ktorých je EÚ závislá, od juhovýchodnej Ázie po Latinskú Ameriku a Afriku;

15. domnieva sa, že významné možnosti arktického regiónu sú spojené s jeho prírodnými zdrojmi a priemyslom založeným na týchto zdrojoch; v súlade so svojím uznesením z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe (P7_TA(2011)0024) zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť spravodlivý prístup k surovinám v arktickom regióne; zdôrazňuje význam trvalo udržateľného rozvoja a bezpečného a kontrolovaného využívania prírodných zdrojov v arktickom regióne v súlade so zásadou prevencie;

16. zdôrazňuje význam transparentnosti, pripomína svoju podporu iniciatíve pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a iniciatíve Zverejnite, čo platíte (PWYP) ako dobrým príkladom medzinárodných noriem v oblasti transparentnosti a vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby prijali opatrenia na zvýšenie transparentnosti v oblasti dodávok; domnieva sa, že investície, ktoré podporuje Európska investičná banka, by mali spĺňať tieto normy s cieľom podporovať udržateľné postupy ťažby v príslušných tretích krajinách;

17. víta prípravné práce Komisie v súvislosti s legislatívnym návrhom podmienok pre ťažobné spoločnosti kótované na burzách EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií; nabáda Komisiu, aby za základ považovala americké ustanovenia o zverejnení informácií uvedené v časti 1504 Doddovho-Frankovho zákona, a žiada, aby sa zaviedla povinnosť predkladať správy na úrovni jednotlivých krajín;

18. vyzýva Komisiu, aby pri príprave nových nástrojov vonkajšej činnosti na obdobie po roku 2013 zaradila opatrenia na podporu dobrej správy a udržateľnej ťažby do programov demokratickej a hospodárskej stability zraniteľných štátov, ktoré sú dodávateľmi surovín;

19. je presvedčený, že zodpovednosť za koherentnú a účinnú diplomaciu EÚ musia niesť ESVČ a príslušné útvary Komisie, najmä GR pre obchod v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa obchodu, konajúce v úzkej spolupráci s Radou a Parlamentom; ďalej sa domnieva, že strategický význam surovín by sa mal odzrkadliť v organizácii ESVČ a v personálnom obsadení príslušných delegácií EÚ; zdôrazňuje význam koordinácie zahraničnej politiky EÚ a členských štátov v oblasti surovín.

20. domnieva sa, že EÚ by pri úsilí o diverzifikáciu zdrojov vzácnych zemín a pri znižovaní závislosti od dodávateľov hlavných surovín a vzácnych zemín mala koordinovať svoju činnosť s USA a ostatnými partnermi; zastáva názor, že uvedené otázky by mali byť súčasťou programu budúcich samitov EÚ a USA;

21. vyzýva Európsku obrannú agentúru, aby v súvislosti so surovinami prispela v súlade s článkom 42 ods. 3 ZEÚ k určeniu opatrení na posilnenie priemyselnej a technologickej základne odvetvia obrany;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.5.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

58

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sir Robert Atkins, Dominique Baudis, Frieda Brepoels, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Heidi Hautala, Anna Ibrisagic, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Othmar Karas, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Evgeni Kirilov, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Eduard Kukan, Alexander Graf Lambsdorff, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Mario Mauro, Kyriakos Mavronikolas, Willy Meyer, Francisco José Millán Mon, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Ria Oomen-Ruijten, Cristian Dan Preda, Fiorello Provera, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Hannes Swoboda, Charles Tannock, Inese Vaidere, Kristian Vigenin, Graham Watson, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Reinhard Bütikofer, Nikolaos Chountis, Véronique De Keyser, Tanja Fajon, Kinga Gál, Elisabeth Jeggle, Georgios Koumoutsakos, Norbert Neuser, Doris Pack, Vittorio Prodi, Dominique Vlasto, Luis Yáñez-Barnuevo García

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Joachim Zeller

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (14.6.2011)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu
(2011/2056(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Birgit Schnieber-Jastram

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že EÚ je závislá od dovozu nerastných surovín pre svoj priemysel, najmä pre svoje odvetvia moderných technológií, a že cieľom iniciatívy EÚ v oblasti surovín je zabezpečenie prístupu k týmto zdrojom;

2.  pripomína, že niektoré mimovládne organizácie kritizujú iniciatívu v oblasti surovín za to, že škodí rozvojovým cieľom chudobných krajín a nie je v súlade so záväzkami EÚ týkajúcimi sa jednotnej politiky rozvoja; pripomína povinnosti týkajúce sa jednotnosti politiky rozvoja zakotvené v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; žiada Komisiu, aby v rámci svojich útvarov zriadila pracovnú skupinu, ktorá by vypracovala podrobnejšiu stratégiu pre oblasť nerastných surovín zohľadňujúcu tieto povinnosti; pripomína, že nezákonné obchodovanie s nerastnými surovinami stále patrí k hlavným príčinám neprestajných alebo dlhodobých konfliktov v rozvojových krajinách;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby európska politika pre oblasť nerastných surovín v plnom rozsahu zohľadňovala udržateľný hospodársky rast v rozvojových krajinách a ich osobitné sociálne normy (ako sa uvádza v článku 208 ZFEÚ) a aby zaistila súdržnosť medzi rozvojovou politikou a iniciatívou v oblasti surovín; preto je presvedčený, že by EÚ mala taktiež podporovať rozvojové krajiny v budovaní spracovateľských zariadení, diverzifikácii ich hospodárstiev, znižovaní ich závislosti od vývozu nerastných surovín a zvyšovaní pridanej hodnoty ich výrobkov prostredníctvom domácej výroby a spracovania;

4.  vyzýva Komisiu, aby ako ďalšie kľúčové ciele do iniciatívy v oblasti surovín zapracovala a) zníženie spotreby nerastných surovín v EÚ, b) zníženie závislosti EÚ od dovážaných nerastných surovín a c) vytváranie udržateľného a vyrovnaného systému riadenia svetových prírodných zdrojov;

5.  trvá na tom, aby bol Európsky parlament pravidelne informovaný o vývoji iniciatívy v oblasti surovín a o plnení jej cieľov prostredníctvom výročnej správy o pokroku; žiada, aby táto správa zahŕňala aj posúdenie iniciatívy v oblasti surovín z pohľadu záväzku EÚ týkajúceho sa jednotnej politiky rozvoja;

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v prepracovanej iniciatíve v oblasti surovín sa neuvádza ani všeobecný systém preferencií ani všeobecný systém preferencií+ a nenavrhujú sa v nej žiadne alternatívne obchodné podnety na presadzovanie ľudských práv, noriem v oblasti životného prostredia, odstránenie detskej práce a na podporu domácich reforiem v krajinách, na ktoré sa tento režim nevzťahuje; žiada Komisiu, aby podporovala a podnecovala iniciatívy týkajúce sa diverzifikácie v hospodárstvach rozvojových krajín, ktoré sú vo veľkej miere závislé od určitých nerastných surovín;

7.  konštatuje, že príjmy z nerastných surovín môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri tom, aby sa najmenej rozvinutým krajinám umožnili dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia; vyzýva Komisiu, aby pomohla rozvojovým krajinám v diverzifikácii ich hospodárstiev a znížení ich závislosti od nerastných surovín s cieľom chrániť vyčerpateľné prírodné zdroje a podporiť najmenej rozvinuté krajiny prostredníctvom poradenstva a vytvárania kapacít, aby sa umožnilo zavedenie účinných alternatívnych mechanizmov na generovanie daní;

8.  vyzýva Komisiu, aby zvážila výhody, ktoré obmedzenia vývozu nerastných surovín predstavujú pre rozvoj najmenej rozvinutých krajín, keďže vývozné dane sú dôležitým zdrojom príjmov zvlášť pre najmenej rozvinuté krajiny, čím stimulujú rozvoj domácej výroby alebo spracovateľského priemyslu, ktorý by mohol predstavovať pridanú hodnotu pre vývoz; zdôrazňuje význam zlepšenia ochrany životného prostredia tým, že sa zabráni neobmedzenej ťažbe prírodných zdrojov;

9.  konštatuje, že nestálosť cien komodít je v určitej miere výsledkom špekulácií;

10. žiada Komisiu, aby urýchlene predložila legislatívny návrh o vykazovaní podľa jednotlivých krajín vychádzajúci z noriem iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle ((EITI) a oddielu 1502 zákona Dodda Franka (tzv. Dodd Frank Act) v Spojených štátoch amerických; pripomína, že tento návrh predložil Výbor pre rozvoj ako prioritu Parlamentu v rámci štruktúrovaného dialógu o pracovnom pláne Komisie na rok 2012; naliehavo žiada Komisiu, aby do svojho návrhu zahrnula požiadavku, aby ťažobné spoločnosti predkladali výkazy o tržbách a ziskoch podľa jednotlivých krajín, ako aj o daniach a výnosoch s cieľom zabrániť korupcii a daňovým únikom; zdôrazňuje, že transparentnosť, sociálna zodpovednosť podnikov a fungujúca správa prinášajú výhody ťažobným spoločnostiam, ako aj spoločnostiam v rozvojových krajinách bohatých na nerastné suroviny; vyzýva Komisiu, aby pripravila legislatívny návrh rovnocenný s oddielom 1502 zákona Dodda Franka, ktorým sa vyžaduje od spoločností odoberajúcich nerasty z Konžskej demokratickej republiky a susedných krajín, aby preukázali kroky, ktoré podnikajú na zaistenie toho, aby ich nákupy týchto nerastov neprinášali zisk ozbrojeným skupinám, ktoré porušujú ľudské práva; v tejto súvislosti žiada Európsku úniu a jej členské štáty, aby vyvinuli tlak na európske podniky aktívne v rozvojových krajinách a aby šli príkladom v oblasti sociálnej zodpovednosti a podpory dôstojnej práce;

11. žiada, aby legislatívny návrh vylúčil spoločnosti EÚ, ktoré neuplatňujú normy EÚ pri svojej práci v rozvojových krajinách, z akejkoľvek formy európskeho financovania, a vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s početnými dostatočne zdokumentovanými prípadmi, v ktorých spoločností z EÚ porušujú environmentálne a pracovné normy a ľudské práva;

12. uznáva legitímne práva vlád a parlamentov rozvojových krajín uzákoniť politiky a regulovať zahraničné investície vo verejnom záujme po konzultácii s občianskou spoločnosťou tak, aby zahraničné investície prinášali úžitok miestnemu hospodárstvu, vytvárali domácu pridanú hodnotu a podporovali rozvoj; zdôrazňuje, že iniciatíva EÚ v oblasti surovín by nemala týmto právam prekážať;

13. vyzýva EÚ a Africkú úniu, aby navrhli a realizovali konkrétne kroky v oblasti pomoci pri vytváraní kapacít v rozvojových krajinách bohatých na prírodné zdroje v rámci 2. akčného plánu spoločnej stratégie Afriky a EÚ na roky 2011 – 2013 v spolupráci s členskými štátmi, priemyslom a zainteresovanými stranami; víta prístup tohto plánu, ktorý má zabezpečiť školenie o osvedčených postupoch použiteľných pri rokovaniach o zmluvách týkajúcich sa nerastných surovín a posilnenie vedeckej spolupráce v ťažobnom priemysle a navyše podporuje dobrú správu vecí verejných vrátane transparentnosti;

14. opakuje, že iniciatívy pre transparentnosť v oblasti ťažobného priemyslu majú v skutočnosti pozitívny vplyv na podnikanie, vytvárajú právnu istotu a udržateľné dlhodobé partnerstvá a fungujú ako ochrana pred opätovným otvorením rokovaní alebo pred vypovedaním; konštatuje, že je potrebné riešiť určité problémy a že niektoré zmluvy sú dôverné, ale napriek tomu by mali podliehať kontrole verejnosti; konštatuje, že ghanský zákon o správe príjmov z ropy je dobrým príkladom zachovania určitej dôvernosti na jednej strane a zároveň zabezpečovania parlamentnej kontroly na druhej strane;

15. víta plán Komisie podporovať zverejňovanie väčšieho množstva finančných informácií a vypracúvať správy o ťažobnom priemysle za jednotlivé krajiny a s potešením očakáva budúci legislatívny návrh Komisie o automatickom uverejňovaní zisku a odvádzaní daní nadnárodných korporácií v jednotlivých rozvojových krajinách, v ktorých sú činné, s cieľom bojovať proti zneužívaniu daňových rajov, daňovým únikom a nezákonným únikom kapitálu; zároveň žiada o väčšiu transparentnosť všetkých odvetví ťažiacich nerastné suroviny v rozvojových krajinách zabezpečenú prostredníctvom odvádzania príslušných daní a otvoreného oznamovania ich činností; zdôrazňuje význam spolupráce EÚ a OSN v otázke Kimberleyského procesu;

16. vyzýva EÚ, aby uzatvorila spravodlivé obchodné dohody s rozvojovými krajinami, a to vrátane transferu technológií v prípade najmenej rozvinutých krajín, ktoré by mali slúžiť ako vzor pre udržateľnú obchodnú politiku so súborom sociálnych a environmentálnych kritérií;

17. vyzýva k užšej medzinárodnej spolupráci v oblasti strategických zdrojov začatím otvoreného, inkluzívneho a transparentného postupu, v rámci ktorého sa prediskutuje budúce celosvetové využívanie nerastných surovín a ktorého sa zúčastnia siete občianskej spoločnosti, ako napríklad Zverejnite, čo platíte (PWYP); zastáva názor, že celosvetové iniciatívy v takejto citlivej oblasti môžu slúžiť ako opatrenia na budovanie dôvery medzi EÚ a krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom ako Čína, Brazília a India;

18. vyzýva EÚ, aby pre investorov počas ich pôsobenia v rozvojových krajinách stanovila povinnosť dodržiavať ľudské práva, environmentálne normy a základné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce; zastáva názor, že spoločnosti EÚ by mali byť vo svojich domovských krajinách právne zodpovedné za porušenie týchto práv svojimi dcérskymi spoločnosťami v zahraničí a subjektmi, ktoré kontrolujú;

19. domnieva sa, že stratégia EÚ pre oblasť nerastných surovín by mala odrážať rozdiely medzi rozvinutými a rýchlo sa rozvíjajúcimi hospodárstvami na strane jednej a najmenej rozvinutými krajinami na strane druhej;

20. žiada EIB a Komisiu, aby pred prijatím rozhodnutia o podpore ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách dôslednejšie skúmali, či projekty prispievajú k odstráneniu chudoby, udržateľnému rozvoju a inkluzívnemu rastu; žiada o moratórium na verejné financovanie ťažobných projektov zo strany EÚ, až kým nebudú prijaté právne predpisy zamerané na boj proti daňovým únikom a v prospech transparentnosti, hĺbkového auditu (tzv. due diligence) a rešpektovania sociálnych a environmentálnych noriem;

21. konštatuje, že by sa malo presadzovať využívanie prírodných zdrojov s cieľom pomôcť krajine splniť jej širšie sociálne a hospodárske ciele, nie ako cieľ sám osebe;

22. poukazuje na to, že tradičná ťažba a ťažba v malom rozsahu môžu zohrávať kľúčovú úlohu v miestnom živote, poskytovať pracovné miesta a podporovať rozvojové ciele, ak sú oficiálne uznané, regulované a podporované; vyjadruje poľutovanie nad relatívnym nedostatkom znalostí a analytických nástrojov v tejto oblasti a vyzdvihuje potrebu zvýšiť jej viditeľnosť, uľahčiť efektívnejšie navrhovanie politík pre oblasť tradičnej ťažby a ťažby v malom rozsahu a monitorovať snahy o poskytovanie pomoci, aby sa napomohlo predchádzanie vzniku nástrah chudoby, ako napríklad detskej práce, nebezpečného pracovného prostredia, nútenej práce, ktoré sa často vyskytujú pri tradičnej ťažbe, a konfliktov spojených s činnosťami ťažby v malom rozsahu; zároveň vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali rozvojové krajiny na národnej a miestnej úrovni sprístupnením odborných posudkov o udržateľných ťažobných postupoch, zvýšenej účinnosti zdrojov a opätovnom používaní a recyklácii;

23. zdôrazňuje, že otázka prístupu k nerastným surovinám by mala byť postupne zapracovaná do opatrení v politikách budovania mieru a predchádzania konfliktom, keďže v niektorých regiónoch opätovne vypukol značný počet konfliktov; zastáva názor, že dlhodobým cieľom EÚ by malo byť vytvoriť systém včasného varovania a predchádzania konfliktom, ktorý by umožnil včas určiť tie nerastné suroviny, ktoré sú hnacím motorom niektorých konfliktov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

14.6.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michael Cashman, Ricardo Cortés Lastra, Corina Creţu, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, András Gyürk, Filip Kaczmarek, Franziska Keller, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Eleni Theocharous, Ivo Vajgl, Anna Záborská, Iva Zanicchi

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kriton Arsenis, Isabella Lövin

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (23.6.2011)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu
(2011/2056(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bernd Lange

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ musí posilniť svoje pôsobenie ako prostriedok na zlepšenie prístupu EÚ k surovinám na svetových trhoch a zabezpečenie spoľahlivosti a bezpečnosti dodávok surovín pre európsky priemysel a umožniť vytvorenie skutočných partnerstiev, ktoré budú v súlade s trvalo udržateľnou rozvojovou politikou vo vzťahu ku krajinám, ktoré disponujú týmito prírodnými zdrojmi;

2.  konštatuje, že nie všetky trhy so surovinami sú rovnaké a že najmä trhy so surovinami v poľnohospodárskom odvetví sú vystavené výrazným sezónnym a klimatickým podmienkam, a preto si vyžadujú osobitnú pozornosť;

3.  zdôrazňuje význam zákonného obchodu so surovinami pre udržateľný hospodársky rast a žiada integrovanú stratégiu EÚ v oblasti surovín vrátane cielenej diplomacie zameranej na strategické dodávateľské krajiny, ktorej východiskom bude ich agenda priemyselnej a poľnohospodárskej politiky a ktorá bude v súlade s rozvojovou a environmentálnou politikou EÚ; vyzýva tiež Komisiu, aby vytvárala súčinnosť medzi politikami a dotknutými európskymi aktérmi, napríklad prostredníctvom zriaďovania národných výborov pre strategické kovy, kde by boli zastúpené verejné orgány, podniky z daného odvetvia vrátane MSP a občianska spoločnosť;

4.  žiada preto Komisiu, aby nechala vypracovať štúdiu o európskom dovoze prvotných surovín, ktoré síce nie sú uvádzané ako základné (ako napríklad lítium, hafnium a nikel), ale sú strategické so zreteľom na európske priemyselné potreby a na výrobu spotrebných tovarov s vysokou pridanou hodnotou; táto štúdia by takisto mala vyhodnotiť závislosť našich priemyselných odvetví a zabezpečenie zásobovania týmito prvotnými surovinami, environmentálne náklady na ich ťažbu, ako aj možné alternatívy;

5.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelný a zaistený prístup k surovinám významným pre priemysel a vzácnym zeminám na základe vzájomne výhodných a spravodlivých obchodných a investičných dohôd a dlhodobých strategických obchodných partnerstiev, ktoré rozvojovým krajinám umožnia diverzifikáciu a industrializáciu ich hospodárstva, ako aj vytváranie pracovných miest a trvalo udržateľného hospodárskeho rastu na základe zásobovania priemyslu EÚ nevyhnutnými zdrojmi; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby do všetkých obchodných dohôd začlenila dodržiavanie noriem MOP a medzinárodných noriem v oblasti životného prostredia;

6.  vyzýva Komisiu, aby zvážila vypracovanie usmernení o sociálnej zodpovednosti európskych podnikov, ktoré sa podieľajú na ťažbe surovín v krajinách pôvodu; vyzýva podniky, aby bezodkladne splnili svoju sociálnu zodpovednosť formou dobrovoľného záväzku; žiada, aby boli tieto záväzky v súlade s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky a so zásadou náležitej starostlivosti uplatňovanej pri obchodných reťazcoch podľa usmernení OECD 2010; vyzýva Komisiu, aby spolu s podnikmi kontrolovala a presadzovala účinnosť tohto procesu dobrovoľného záväzku; v tejto súvislosti pripomína, že by všetky podniky mali rešpektovať zákony platné v ich príslušných hostiteľských krajinách;

7.  je znepokojený pretrvávajúcim obchodovaním s nerastmi pochádzajúcimi z konfliktných oblastí a ich používaním, pretože ich ťažba spôsobuje poškodzovanie a neakceptovateľné nezákonné aktivity; vyzýva Komisiu, ESVČ, Radu a členské štáty, aby v rámci svojich vzťahov s tretími krajinami zohľadnili túto situáciu; vyzýva Komisiu a dodávateľské krajiny strategické pre EÚ, aby spoločnými silami vypracovali účinné systémy sledovateľnosti od dovozu po recykláciu alebo likvidáciu a aby zaviedli systém vzájomnej certifikácie surovín a ich obchodných reťazcov (Certified Trading Chains), aby sa zaručil spravodlivý obchod a predovšetkým aby sa zabránilo nenáležitému obchodovaniu so surovinami z krízových regiónov, vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s príslušnými medzinárodnými inštitúciami (OSN, OECD, MOP), aby bolo možné určiť lepšie postupy certifikovania a pripravovať ich harmonizáciu; vyzýva Komisiu, aby nasledovala príklad amerického návrhu zákona Dodd-Frank o obchodovaní s nerastmi z konfliktných oblastí;

8.  zdôrazňuje, že finančné trhy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zaisťovaní rizika u výrobcov aj spotrebiteľov surovín a komodít; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť transparentnosť na trhoch so surovinami a rozhodne riešiť neodôvodnené prípady špekulácie s nimi, ktoré vedú k zneužívaniu trhu so surovinami; ak sa to považuje za potrebné na základe hĺbkovej empirickej analýzy; patria sem aj príslušné iniciatívy v rámci rokovaní G8 a G20; domnieva sa predovšetkým, že recyklovanie, nahraditeľnosť a účinné využívanie zdrojov sú koncepciami, ktoré treba s týmto zámerom uskutočňovať, a že Komisia by mala podporovať a iniciovať akcie zamerané na výskum a vývoj v týchto oblastiach;

9.  vyjadruje obavy týkajúce sa vplyvov trhov s derivátmi na vývoj cien surovín; zastáva názor, že na trhy s mimoburzovými derivátmi by mali byť podrobené lepším kontrolám; na tomto základe podporuje opatrenia ako presadzovanie transparentnosti v oblasti mimoburzovných derivátov pod dohľadom orgánu ESMA; zastáva názor, že takéto opatrenia by mohli viesť k väčšej istote u investorov a MSP, ako aj k väčšej istote plánovania u európskych výrobcov;

10. odsudzuje prístup tretích krajín, najmä niektorých rozvíjajúcich sa krajín, ktoré využívajú svoje postavenie dominantných dodávateľov a narúšajú svetový trh so surovinami; povzbudzuje Komisiu k tomu, aby hľadala riešenia na dvojstrannej úrovni a aby vo vhodných prípadoch uskutočnila konzultácie s dotknutými krajinami alebo aby využila nástroje na ochranu obchodu v súlade s pravidlami a zásadami WTO, a podporuje úsilie, ktoré Európska komisia nedávno vyvinula v súvislosti so zvolaním odbornej komisie WTO; žiada WTO, aby zvážila vyslanie silného signálu členom, aby nezneužívali rozvojové alebo environmentálne politiky ako zámienky na obmedzeniu vývozu, okrem prípadov, keď je obmedzenie vývozu z týchto dôvodov riadne zdôvodnené WTO; vyzýva Európsku komisiu, aby zo strategického hľadiska identifikovala suroviny, ktoré sú pre EÚ kľúčové, a garantovala prístup k nim;

11. berie na vedomie stratégiu Komisie týkajúcu sa rokovaní s rozvojovými krajinami o dohodách o voľnom obchode, dohodách o hospodárskom partnerstve a dohodách o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakazuje uplatňovanie vývozných daní na suroviny; domnieva sa, že je nutné rešpektovať zvrchovanosť krajín, pokiaľ ide o zdroje, a žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby vyvážila svoj nesúhlas s vývoznými daňami v rozvojových krajinách tým, že bude využívať diferencovaný prístup zohľadňujúci rozličné národné súvislosti, aby sa neohrozili rozvojové ciele a industrializácia rozvojových krajín; zdôrazňuje, že voľný a spravodlivý obchod má ústredný význam pre rozvoj celosvetového odvetvia v oblasti surovín a pre tvorbu bohatstva vo všetkých spoločnostiach;

12. zdôrazňuje, že z EÚ sa ešte stále nezákonne vyváža značné množstvo recyklovateľného odpadu obsahujúceho suroviny; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky možné opatrenia zamerané na identifikáciu a znemožnenie nelegálneho vývozu a aby v medzinárodných dohodách presadila normy pre oblasť recyklovania porovnateľné s normami EÚ; vyzýva členské štáty, aby výrazne posilnili režimy kontroly vývozov, a Komisiu, aby odstránila súčasné nedostatky v nariadení o preprave odpadu, najmä pokiaľ ide o colné kontroly na vonkajších hraniciach EÚ; v tejto súvislosti vyzýva aj všetkých obchodných partnerov EÚ, najmä rozvojové krajiny, aby prijali vhodné zákony a presadzovali primerané kontrolné opatrenia s cieľom zabrániť nezákonnému dovozu akéhokoľvek odpadu na svoje územie a aktívne bojovať proti korupcii, ktorá je jednou z hlavných príčin, ktorá umožňuje uskutočňovať tieto nezákonné dovozy.

13. vyzýva Komisiu, aby primerane financovala výskum v oblasti recyklácie odpadu, ktorý obsahuje suroviny; zdôrazňuje, že recyklovaný priemyselný odpad by sa nemal považovať za bezcenný, ale za nový zdroj; navrhuje preto Komisii, aby posilnila vnútorný trh EÚ so surovinami a zákonné vývozy recyklovaných surovín a súvisiacich produktov z EÚ primeranými stimulmi, ktorými sa podporí využívanie recyklovaných surovín a súvisiacich produktov v EÚ, ako aj obchod s recyklovanými priemyselnými tovarmi;

14. pripomína, že procesy recyklovania možno zlepšovať a že je potrebné, aby Komisia a členské štáty zvýšili svoje úsilie na zavedenie účinných motivujúcich opatrení a na podporu a rozvoj výskumu, obzvlášť v oblasti rastlinnej biochémie a recyklovania chemických látok, aby sa znížila závislosť EÚ od krajín dodávajúcich základné suroviny a vzácne kovy;

15. zdôrazňuje, že obchod so surovinami musí mať výlučne hospodársky rozmer a nemožno ho chápať ako nástroj na dosiahnutie politických cieľov; poukazuje na to, že nesmie slúžiť na získavanie politickej prevahy a musí podliehať všeobecne platným hospodárskym pravidlám; víta snahy EÚ podporovať trvalo udržateľný obchod s tretími krajinami (napr. FLEGT);

16. zdôrazňuje potrebu stanoviť jasné pravidlá spolupráce v oblasti obchodu so surovinami medzi všetkými zúčastnenými stranami (producenti, vývozcovia, tranzitné krajiny, dovozcovia); zároveň sa nazdáva, že Komisia by mala zaujať stanovisko voči projektom , ktoré odporujú tejto zásade; podnecuje Komisiu a spoločnosti v EÚ, aby podporovali technológie, ktoré neškodia životnému prostrediu, a aby do nich investovali;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

21.6.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Kader Arif, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Marielle De Sarnez, Christofer Fjellner, Yannick Jadot, Bernd Lange, David Martin, Emilio Menéndez del Valle, Vital Moreira, Paul Murphy, Cristiana Muscardini, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Keith Taylor, Iuliu Winkler, Pablo Zalba Bidegain, Paweł Zalewski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Josefa Andrés Barea, George Sabin Cutaş, Syed Kamall, Maria Eleni Koppa, Elisabeth Köstinger, Jörg Leichtfried, Jarosław Leszek Wałęsa

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (28.6.2011)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu
(2011/2056(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Daciana Octavia Sârbu

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie a postoj, ktorý Komisia v tomto oznámení zaujala a ktorý suroviny a poľnohospodárske komodity vymedzuje ako otázku najdôležitejšieho významu pre EÚ; konštatuje, že väčšia časť celého oznámenia sa týka surovín a vyjadruje poľutovanie nad tým, že poľnohospodárstvu sa venuje len jeho obmedzená časť;

2.  v tejto súvislosti upozorňuje, že je dôležité, aby sa predišlo plytvaniu surovinami a živinami z hnoja, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali spracúvanie hnoja; v tejto súvislosti berie na vedomie význam charakterizovania zvyškov z kvasenia ako náhrady za hnojivo;

3.  podporuje analýzu Komisie týkajúcu sa poľnohospodárskych produktov v súvislosti s celosvetovou potravinovou bezpečnosťou, znižujúcimi sa celosvetovými zásobami potravín a rastúcou populáciou a hladom, pričom z hľadiska trhu zdôrazňuje extrémnu nestálosť cien potravín a krmív, nedostatky v reťazcoch potravín a krmív a úlohu finančných nástrojov a špekulatívneho správania ako možnej príčiny nestability, ktorú je nutné vážne posúdiť; pripomína, že štyri členské štáty EÚ patria medzi krajiny sveta považované za najviac ohrozené rastom cien potravín;

4.  žiada, aby sa venovala dôkladná pozornosť základnej neistote, ktorá obklopuje zvyšujúca sa mieru interakcie medzi pohybmi cien energetických a neenergetických komodít, najmä potravín;

5.  upozorňuje na povážlivý stav dodávok v prípade dovážaných poľnohospodárskych výrobkov, a to so zreteľom na obmedzenia vývozu, ktoré nedávno zaviedli niektoré krajiny; domnieva sa, že EÚ musí chrániť svojich občanov pred dôsledkami takýchto javov znižovaním miery závislosti;

6.  domnieva sa, že členské štáty sa musia posunúť smerom k optimálnej úrovni využívania dostupnej poľnohospodárskej pôdy, a to prostredníctvom obnovy znehodnotenej pôdy a návratu opustenej a neobrábanej pôdy do poľnohospodárskeho obehu;

7.  uvedomuje si, ako rozsiahle využívanie poľnohospodárskej pôdy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vplýva na poľnohospodársku výrobu; domnieva sa však, že agropotravinárske odvetvie zohráva v oblasti výroby bioenergie takisto významnú úlohu, a preto vyzýva na odhalenie možných súčinných vplyvov medzi oboma oblasťami;

8.  vyzýva Komisiu, aby do spoločnej poľnohospodárskej politiky a surovinovej stratégie začlenila stimulačné iniciatívy s cieľom uvoľnenia plného potenciálu poľnohospodárov v oblasti zvyšovania výroby udržateľnej energie, ktorý sa v súčasnosti nevyužíva dostatočne, čím sa vytvoria nové pracovné miesta na vidieku a k príjmom poľnohospodárov sa pridá ďalší zdroj;

9.  vzhľadom na potravinovú bezpečnosť podporuje zistenia obsiahnuté v oznámení, podľa ktorých by bez spoločnej poľnohospodárskej politiky a mechanizmu priamej podpory bola ohrozená kapacita výroby potravín; zdôrazňuje preto potrebu súdržnej SPP pre budúcnosť, ktorá zachová súčasnú úroveň financovania; ďalej súhlasí s tým, že EÚ zohráva a mala by naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní dostatočného množstva potravín pre rastúcu svetovú populáciu; preto podporuje stratégiu v oblasti surovín a komodít založenú na integrovanom prístupe, ktorý zahŕňa otázky spadajúce do oblastí poľnohospodárskej, finančnej, environmentálnej, obchodnej, energetickej a rozvojovej politiky;

10. v súlade s Komisiou trvá na tom, že medzinárodné spoločenstvo musí zaujať dlhodobý koordinovaný prístup v oblasti celosvetovej potravinovej bezpečnosti, a to vrátane zvýšeného výskumného úsilia a investícií do poľnohospodárskej oblasti v rozvojových krajinách, predovšetkým prostredníctvom priorít rozvojovej politiky a v záujme zvýšenia odolnosti a prispôsobivosti voči potravinovým šokom;

11. znovu potvrdzuje svoju podporu systému celosvetových zásob potravín pre prípad núdze v rámci systému inštitúcií OSN a verí, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu pri presadzovaní tejto iniciatívy; podporuje nedávne snahy skupiny G20 v oblasti politických reakcií na nestálosť cien na potravinových a poľnohospodárskych trhoch vrátane snahy o lepšiu výmenu informácií pri predpovediach v oblasti výroby potravín a zdôrazňuje potrebu lepšej transparentnosti a včasnejšieho informovania o rezervách a zásobách potravinových komodít; ďalej sa domnieva, že by sa mali sprevádzkovať aj národné pohotovostné rezervy, aby sa zaistila bezpečnosť dodávok potravín;

12. víta spoločné komuniké 3. berlínskeho samitu ministrov poľnohospodárstva z 22. januára 2011 podpísané 48 krajinami, v ktorom sa vyzýva na zlepšenie schopnosti poľnohospodárskych trhov riadne fungovať a uznáva sa význam obchodu pre vytvorenie rovnováhy medzi rozličnými subjektmi na poľnohospodárskych trhoch a pre zlepšenie prístupu poľnohospodárov k surovinám a energii;

13. očakáva, že surovinová stratégia bude v súlade s prioritami stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu; domnieva sa, že návrhy by mali zahŕňať využívanie surovín, pôdy a vodných zdrojov zo strany poľnohospodárskeho odvetvia;

14. vzhľadom na správanie trhu v prípade poľnohospodárskych komodít opakuje svoj záväzok bojovať s extrémnou nestálosťou cien, ktorá by mohla vážne ohroziť potravinovú bezpečnosť; mohlo by sa to docieliť napríklad prostredníctvom zvýšenia poľnohospodárskej produktivity a zlepšenia schopnosti prispôsobiť sa zmene klímy; konštatuje, že nestálosť sa niekedy nadmerne zvyšuje prekážkami brániacimi obchodu, ktoré sú často zavádzané jednostranne;

15. pripomína skutočnosť, že štruktúra trhu s poľnohospodárskymi produktmi je volatilná, čo spôsobujú sezónnosť výroby, klimatické udalosti a iné faktory, ktoré výrobcom bránia v tom, aby sa prispôsobili krátkodobým zmenám dopytu; pripomína, že poľnohospodárstvo je strategické odvetvie a že jeho fungovanie nemožno ponechať len na pôsobenie trhu; zdôrazňuje, že reformy potravinového reťazca by sa mali zameriavať na to, aby zabezpečili, že vyššie ceny poľnohospodárskych komodít povedú k zvýšeniu príjmov poľnohospodárov, ktorí čelia vyšším cenám výrobných vstupov a väčšej nestálosti cien;

16. žiada Európsku komisiu o vypracovanie správy týkajúcej sa nariadenia o derivátoch a komoditách z hľadiska toho, či je pre poľnohospodárske komodity, so zreteľom na osobitý charakter tohto odvetvia, potrebné samostatné nariadenie; podporuje nedávny návrhy Komisie na reguláciu mimoburzových derivátov a na verejné konzultácie o smernici o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID); domnieva sa, že treba bezodkladne vyšetriť zneužívajúce špekulatívne správanie, nesprávne postupy a zneužívanie na trhoch s derivátmi;

17. pripomína, že trhy s komoditnými derivátmi pôvodne plnili účel zaistenia proti riziku a poskytovali možnosť získať prostriedky na trhu, čo bolo v záujme poľnohospodárov; s obavami však berie na vedomie, že v súčasnosti už mnohí investori nemajú žiadne priame prepojenie na poľnohospodárstvo a množstvo uzavretých kontraktov mnohonásobne prevyšuje celosvetovú produkciu potravín, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či to nevytvára priestor pre vznik špekulatívnych bublín;

18. vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že z príliš veľkého množstva poľnohospodárskeho odpadu sa v súčasnosti nevyužíva jeho celý potenciál; domnieva sa, že poľnohospodársky odpad by sa mal považovať za aktívum, a preto žiada Komisiu, aby preskúmala nové spôsoby jeho využívania ako suroviny v iných odvetviach;

19. konštatuje, že efektívne monitorovanie politiky v oblasti poľnohospodárskych surovín je zásadne dôležité pre účinnú stratégiu; zdôrazňuje potrebu užšej koordinácie v rámci Komisie a medzi členskými štátmi, a trvá na potrebe pravidelne informovať Parlament o vývoji iniciatívy v oblasti poľnohospodárskych surovín, a to prostredníctvom výročnej správy o činnosti;

20. žiada Komisiu, aby tieto obavy zahrnula do svojej stratégie a navrhla konkrétne opatrenia na naliehavé zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, riešenie nestability trhu a, s udržateľnou celkovou zodpovednosťou, posilnenie funkčnosti trhov s derivátmi poľnohospodárskych komodít.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.6.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

32

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Liam Aylward, Luis Manuel Capoulas Santos, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Iratxe García Pérez, Béla Glattfelder, Sergio Gutiérrez Prieto, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Agnès Le Brun, George Lyon, Gabriel Mato Adrover, Mariya Nedelcheva, James Nicholson, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Czesław Adam Siekierski, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Alyn Smith, Marc Tarabella, Janusz Wojciechowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luís Paulo Alves, Pilar Ayuso, Salvatore Caronna, Maria do Céu Patrão Neves, Dimitar Stoyanov, Milan Zver

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Oreste Rossi

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

30.6.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Pilar del Castillo Vera, Lena Ek, Ioan Enciu, Gaston Franco, Adam Gierek, Fiona Hall, Jacky Hénin, Romana Jordan Cizelj, Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Béla Kovács, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Judith A. Merkies, Jaroslav Paška, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francesco De Angelis, Ilda Figueiredo, Jolanta Emilia Hibner, Ivailo Kalfin, Marian-Jean Marinescu, Vladko Todorov Panayotov, Algirdas Saudargas, Hannu Takkula, Silvia-Adriana Ţicău