SPRÁVA o návrhu smernice Rady o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie)
27.9.2011 - (KOM(2010)0784 – C7‑0030/2011 – 2010/0387(CNS)) - *
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Sven Giegold
(Prepracovanie – článok 87 rokovacieho poriadku)
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu smernice Rady o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie)
(KOM(2010)0784 – C7‑0030/2011 – 2010/0387(CNS))
(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia – prepracovanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2010)0784),
– so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7‑0030/2011),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov[1],
– so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 25. marca 2011 adresovaný Výboru pre hospodárske a menové veci v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na články 87 a 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0314/2011),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty,
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
5. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 9 | |
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(9) V súvislosti so zaobchádzaním so stálymi sídlami môže vzniknúť potreba, aby členské štáty určili podmienky a právne nástroje na ochranu vnútroštátnych daňových príjmov a na zabránenie obchádzania vnútroštátnych zákonov, v súlade s princípmi zmluvy a pri zohľadnení medzinárodne uznaných pravidiel o daniach. |
(9) v súvislosti so zaobchádzaním so stálymi sídlami môže vzniknúť potreba, aby členské štáty určili podmienky a právne nástroje na ochranu vnútroštátnej dane z príjmu a na zabránenie obchádzania vnútroštátnych zákonov a zamedzenie extrémnym formám nízkeho zdanenia či nezdanenia, v súlade s princípmi zmluvy a pri zohľadnení medzinárodne prijatých pravidiel o daniach; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – písmeno a | |
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
a) upustí od zdanenia takýchto ziskov; alebo |
a) upustí od zdanenia takýchto ziskov, ak boli zdanené v krajine pobočky zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb vyššou než 70 % priemernej zákonnej sadzby dane z príjmov právnických osôb uplatniteľnej v členských štátoch; alebo |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1 – písmeno b | |
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
b) zdaní tieto zisky, pričom oprávni materskú spoločnosť a stále sídlo odrátať si od dane zlomok dane z príjmu právnických osôb spojenú s týmito ziskami a platenú dcérskymi spoločnosťami a všetkými úrovňami, ktoré sú pod nimi, za podmienky, že všetky úrovne spadajú pod definície stanovené v článku 2 a že sa na všetkých úrovniach splnia požiadavky stanovené v článku 3, do výšky limitu zodpovedajúcej dane. |
b) zdaní tieto zisky zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb vyššou než 70 % priemernej zákonnej sadzby dane z príjmov právnických osôb uplatniteľnej v členských štátoch, pričom oprávni materskú spoločnosť a stále sídlo odrátať si od dane zlomok dane z príjmu právnických osôb spojenú s týmito ziskami a platenú dcérskymi spoločnosťami a všetkými úrovňami, ktoré sú pod nimi, za podmienky, že všetky úrovne spadajú pod definície stanovené v článku 2 a že sa na všetkých úrovniach splnia požiadavky stanovené v článku 3, do výšky limitu zodpovedajúcej dane. |
- [1] Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Veľké napätie vo verejných rozpočtoch si vyžaduje, aby boli parlamenty pri obnove ich rovnováhy kreatívne. Neplatí to len od vypuknutia finančnej krízy. Popri neudržateľne vysokej úrovni štátneho dlhu a rozpočtových deficitov si rozsiahle iniciatívy vyžadujú aj rastúce sociálne nerovnosti vo všetkých európskych spoločnostiach.
Ale kým je jednotný trh neoddeliteľnou súčasťou európskeho projektu, zároveň obmedzuje suverenitu členských štátov, najmä v oblasti zdanenia. Vytvorenie spoločného vnútorného trhu ku prospechu podnikov a spotrebiteľov bolo hlavným dôvodom prijatia takmer všetkých európskych smerníc v oblasti dane z príjmu právnických osôb. Nanešťastie sa však oveľa významnejšími stali veľmi nepriaznivé vplyvy v spojení s pretrvávajúcou ideológiou absolútnej nezávislosti vnútroštátnych zákonodarcov v oblasti zdanenia.
Čím ľahší sa stal pohyb kapitálu v EÚ, tým viac sa zmenšoval priestor na autonómne rozhodovanie.
Konkurencia v daňovej oblasti v EÚ sa teraz stala mŕtvym bodom, na ktorom uviazla schopnosť členských štátov manévrovať pri tvorbe politík vo verejnom sektore. V dôsledku toho poklesla priemerná miera dane z príjmu právnických osôb v EÚ zo 44 % v roku 1980 na 35 % v roku 1995 a až na 23,2 % v roku 2010. [1] Zabezpečovanie udržateľnejšej a sociálne integrovanejšej spoločnosti sa počas tohto obdobia veľmi sťažilo, keď je presun kapitálu a zisku veľmi ľahký a veľmi lukratívny pre niektorých a zároveň nedostupný pre iných.
Na osoby a podniky v Európskej únii sa uplatňujú rôzne daňové systémy jednotlivých štátov. Štátna ochrana daňového základu je takmer vždy nezákonná a problém dvojitej dane z príjmu právnických osôb sa rieši dvojstrannými dohodami a právnymi predpismi Spoločenstva. Na zastavenie a zvrátenie tohto preteku o najnižšiu mieru dane z príjmu právnických osôb je potrebný spoločný európsky prístup.
Preto je teraz potrebná dôkladný revízia smernice Rady o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch. Jej cieľom je uľahčenie nadnárodných fúzií. Preto usiluje o zrušenie dvojitého zdanenia príjmu z dividend:
Tam, kde materská spoločnosť v dôsledku svojho združenia so svojimi dcérskymi spoločnosťami prijíma rozdelené zisky, štát materskej spoločnosti musí buď upustiť od zdanenia takýchto ziskov, alebo zdaniť takéto zisky a súčasne oprávniť materskú spoločnosť, aby z hodnoty daňovej povinnosti odrátala tú časť dane z príjmov právnických osôb platenú dcérskou spoločnosťou, ktorá sa vzťahuje na tieto zisky.
V dôsledku tohto ustanovenia sa z hľadiska daňového plánovania stalo veľmi dôležitým hľadanie najlepších podmienok v rámci EÚ. Vznikol boj členských štátov a investorov o umiestňovanie sídiel spoločností. Samotná kodifikácia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach nerieši stále naliehavejšie problémy dlhodobého nezdanenia a dokonca dvojitého nezdanenia.
Okrem toho je diskutabilné, že zisk, ktorý dcérska spoločnosť (európskej) nadnárodnej spoločnosti vytvorila mimo EÚ, prúdi na spoločný trh a využíva pritom výhody určitých vnútroštátnych daňových systémov, ktoré zatraktívňujú takéto kapitálové toky tým, že kapitál pritekajúci z tretích krajín nezdaňujú alebo prakticky nezdaňujú. Takéto zisky prichádzajú obvykle z daňových rajov a vychádzajú z platieb pri prevode v rámci systému udeľovania licencií (napr. licenčné poplatky za využívanie duševného vlastníctva). Takto prichádzajúci zisk s nízkou daňou môže potom cirkulovať v EÚ a smerovať do materskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte bez toho, aby bol v EÚ niekedy zdanený.
Osobitným prípadom je Švajčiarsko, ktoré sa prostredníctvom dvojstrannej dohody medzi Švajčiarskom a EÚ dostalo do pôsobnosti smernice[2]. Platí tu to, čo bolo uvedené v predchádzajúcom texte. Dividendy, ktoré materské spoločnosti v EÚ získavajú zo švajčiarskych dcérskych spoločností, nepodliehajú zdaneniu alebo môžu byť v EÚ odpočítané. Štát stráca oproti nadnárodným spoločnostiam, ktoré neplatia spravodlivý podiel na financovanie sociálnych potrieb. Preto je potrebné zaviesť požiadavku, aby sa v štáte, kam zisk prichádza, uplatňovala minimálne 25 % miera zdanenia, ak sa v štáte, z ktorého prúdi, zdanenie nepovoľuje.
Tieto príklady poukazujú na to, že do smernice je potrebné začleniť prísnejšie ustanovenia týkajúce sa zneužívania podmienok. Dividendy prichádzajúce z dcérskych spoločností v tretích krajinách musia podliehať minimálnym požiadavkám smernice, aby sa obmedzila erózia daňového základu spoločností EÚ.
Okrem toho sú potrebné ďalšie opatrenia na riešenie dvojitého nezdanenia. Komisia nedávno predložila návrh na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb (CCCTB) [3]. Toto opatrenie však môže byť účinné, pokiaľ ide o obmedzenie možnosti úniku dane z príjmu právnických osôb a zároveň uvoľnenie záťaže, ktorú znášajú podniky na zabezpečenie súladu s požiadavkami, len ak budú pravidlá, ktoré sa uplatňujú na podniky vykonávajúce cezhraničnú činnosť, povinné a ak sa bude minimálna miera zdanenia z rovnakého zdaniteľného základu uplatňovať rovnako.
- [1] Zdroj: Daňové trendy v Európskej únii, vydanie z roku 2010.
- [2] Porovnaj článok 15 Dohody medzi EÚ a Švajčiarskom upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v Smernici rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov; Ú. v. EÚ L 385/30 (29.12.2004)
- [3] KOM/2011/121.
PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE PRÁVNE VECI
Ref. č.: D(2011)16256
pani Sharon BOWLES
Predsedníčka Výboru pre hospodárske a menové veci
ASP 10G201
Brusel
Vec: Návrh smernice Rady o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie)
(KOM(2010)0784 - C7-0030/2011 - 2010/0387(CNS))
Vážená pani,
Výbor pre právne veci, ktorého mám česť byť predsedom, preskúmal vyššie uvedený návrh podľa článku 87 o prepracovaní, ktorý bol zahrnutý do rokovacieho poriadku Parlamentu.
Odsek 3 tohto článku znie takto:
„Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, dospeje k záveru, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, oznámi to gestorskému výboru.
V tomto prípade, okrem podmienok stanovených v článkoch 156 a 157, sú v gestorskom výbore prípustné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy len vtedy, ak sa týkajú častí návrhu, ktoré obsahujú zmeny.
Ak však v súlade s bodom 8 medziinštitucionálnej dohody gestorský výbor tiež plánuje predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ku kodifikovaným častiam návrhu Komisie, bezodkladne oznámi svoj úmysel Rade a Komisii, pričom Komisia by mala pred hlasovaním podľa článku 54 informovať výbor o svojom stanovisku k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a o tom, či zamýšľa, prípadne nezamýšľa, prepracovaný návrh stiahnuť.“
Na základe stanoviska právneho útvaru, ktorého zástupcovia sa zúčastnili na stretnutí konzultačnej pracovnej skupiny skúmajúcej návrh na prepracovanie, a v súlade s odporúčaniami spravodajcu výboru požiadaného o stanovisko sa Výbor pre právne veci domnieva, že tento návrh neobsahuje žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré sú v ňom ako také vyznačené, a že v súvislosti s kodifikáciou nezmenených ustanovení predošlých právnych aktov obsahujúcich tieto zmeny sa tento návrh v podstate obmedzuje len na čistú kodifikáciu existujúcich znení bez toho, aby zásadným spôsobom menil podstatu aktov, ktoré sú jeho predmetom.
Výbor pre právne veci napokon po prerokovaní tejto otázky na svojej schôdzi 22. marca 2011 schválil 17 hlasmi (pričom nikto sa hlasovania nezdržal) [1] odporúčanie, aby Váš výbor ako gestorský výbor pristúpil k preskúmaniu uvedeného návrhu v súlade s článkom 87.
S úctou
Klaus-Heiner LEHNE
Príloha: stanovisko konzultačnej pracovnej skupiny
- [1] Zúčastnili sa títo poslanci: Klaus-Heiner Lehne, Tadeusz Zwiefka, Luigi Berlinguer, Françoise Castex, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Antonio Masip Hidalgo, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Alexandra Thein, Diana Wallis, Cecilia Wikström, Jiří Maštálka, Kurt Lechner, Angelika Niebler, Jan Philipp Albrecht, Eva Lichtenberger, Sajjad Karim.
POSTUP
|
Názov |
Spoločný systém zdaňovania uplatňovaný v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) |
||||
|
Referenčné čísla |
KOM(2010)0784 – C7-0030/2011 – 2010/0387(CNS) |
||||
|
Dátum konzultácie s EP |
25.1.2011 |
|
|
|
|
|
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
ECON 3.2.2011 |
|
|
|
|
|
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
JURI 3.2.2011 |
|
|
|
|
|
Spravodajca dátum menovania |
Sven Giegold 15.2.2011 |
|
|
|
|
|
Prerokovanie vo výbore |
24.5.2011 |
31.8.2011 |
|
|
|
|
Dátum prijatia |
22.9.2011 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
30 1 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Udo Bullmann, Pascal Canfin, George Sabin Cutaş, Rachida Dati, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Othmar Karas, Wolf Klinz, Philippe Lamberts, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Ivari Padar, Olle Schmidt, Marianne Thyssen |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pervenche Berès, Thijs Berman, David Casa, Herbert Dorfmann, Saïd El Khadraoui, Sari Essayah, Sophia in ‘t Veld, Mojca Kleva, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Gianni Pittella, Andreas Schwab |
||||
|
Dátum predloženia |
27.9.2011 |
||||