SPRÁVA o návrhu odporúčania Rady o vymenovaní člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky

10.10.2011 - (14862/2011 – C7‑0312/2011 – 2011/0806(NLE))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Sharon Bowles

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu odporúčania Rady o vymenovaní člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky

(14862/2011 – C7‑0312/2011 – 2011/0806(NLE))

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na odporúčanie Rady zo 4. októbra 2011 (14862/2011)[1],

–   so zreteľom na článok 283 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0312/2011),

–   so zreteľom na článok 109 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0337/2011),

A.  keďže formou listu z 4. októbra 2011 Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Jörga Asmussena za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky na funkčné obdobie ôsmich rokov s účinnosťou od 1. novembra 2011,

B.   keďže Výbor EP pre hospodárske a menové veci následne pristúpil k posúdeniu poverovacích listín kandidáta, najmä so zreteľom na požiadavky ustanovené v článku 283 ods. 2 druhom pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a vzhľadom na potrebu úplnej nezávislosti Európskej centrálnej banky podľa článku 130 ZFEÚ, a keďže v priebehu tohto posúdenia bol výboru doručený životopis kandidáta, ako aj jeho odpovede na písomný dotazník, ktorý mu bol zaslaný,

C.  keďže následne 10. októbra 2011 výbor usporiadal jedenapolhodinové vypočutie kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru,

1.  súhlasí s odporúčaním Rady vymenovať pána Jörga Asmussena za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade a vládam členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ L 0, 0.0.0000, s. 0.

PRÍLOHA 1: ŽIVOTOPIS JÖRGA ASMUSSENA

Životopis

Jörg Asmussen

narodený vo Flensburgu v roku 1966

štátny tajomník nemeckého spolkového ministerstva financií

Profesionálna kariéra

od júla 2008                štátny tajomník nemeckého spolkového ministerstva financií zodpovedný za:

-         sekciu I (fiškálna politika a makroekonomické záležitosti)

-          sekciu VII (politika finančného trhu)

-          sekciu E (európska politika)

marec 2003 až            sekcie VII

jún 2008                     politika finančného trhu

október 2002 až          vedúci podsekcie E A

február 2003              zodpovedný za kľúčové otázky európskych záležitostí;

                                   všeobecné finančné otázky súvisiace s európskymi záležitosťami

júl 1999 až                 vedúci kancelárie ministra a osobný tajomník

október 2002             spolkového ministra financií

1998 až 1999             osobný tajomník štátneho tajomníka

zodpovednosti štátneho tajomníka súviseli s európskymi záležitosťami, menovými a úverovými otázkami a medzinárodnou finančnou a menovou politikou

1996 až 1998             referent útvaru medzinárodného hospodárskeho a menového rozvoja v Medzinárodnom menovom fonde a na hospodárskych samitoch

od roku 1996              spolkové ministerstvo financií v Berlíne

1994 až 1996             projektový manažér v oblasti európskej hospodárskej a sociálnej politiky a politiky trhu práce v inštitúte sociologického výskumu v Kolíne nad Rýnom (Institut für Sozialforschung und Gesellschaftspolitik)

Členstvo a mandáty

-    člen Hospodárskeho a finančného výboru EÚ a pracovnej skupiny Eurogroup

-    zástupca Nemecka pre otázky financií na samitoch G7 a G20

-    člen Rady pre finančnú stabilitu

-    zástupca člena Rady guvernérov Svetovej banky

-    zástupca člena Rady guvernérov Európskej banky pre obnovu a rozvoj

-    predseda Generálnej rady nemeckého spolkového orgánu finančného dohľadu

-    člen dozornej rady spoločnosti Deutsche Telekom AG

-    člen dozornej rady spoločnosti Deutsche Gesellschaft für Internationale Zusammenarbeit

-    úradujúci šerpa skupiny G20

-    predseda pracovnej skupiny G20 pre medzinárodný menový systém

-    Svetové ekonomické fórum: člen riadiaceho výboru pre projekt budúceho medzinárodného menového systému

-    člen skupiny správcov pre zásady stabilných kapitálových tokov a spravodlivej reštrukturalizácie dlhu (Stable Capital Flows and Fair Debt Restructuring)

Vzdelanie

1991 až 1992             vysokoškolský titul Master in Business Administration na Bocconiho univerzite v Miláne

1988 až 1994             štúdium ekonómie na univerzite v Gießene

a na univerzite v Bonne, ekonomický titul diplomovaný národohospodár (Diplom-Volkswirt), špecializácia: menová politika

PRÍLOHA 2: ODPOVEDE JÖRGA ASMUSSENA NA OTÁZKY V DOTAZNÍKU

A.     Osobné informácie a informácie týkajúce sa profesijného života

1.     Uveďte hlavné aspekty svojich odborných skúseností v menovej, finančnej a obchodnej oblasti.

Vo svojom profesijnom živote som sa na rôznych pozíciách, ktoré som zastával, stretol s rôznymi aspektmi menovej, finančnej a obchodnej oblasti.

Prv ako som v roku 1996 začal pracovať na nemeckom ministerstve financií, som pracoval ako projektový manažér v kolínskom výskumnom a konzultačnom inštitúte Institut für Sozialforschung und Gesellschaftspolitik GmbH. Riadil som projekty PHARE v prístupových krajinách vo východnej Európe a na Pobaltí. Na ministerstve financií som pracoval (1996 – 1998) najprv na oddelení pre svetové hospodárstvo, MMF a záležitosti G7 v období ázijskej krízy. Od roku 1999 do roku 2002 som pracoval najprv ako súkromný tajomník štátneho tajomníka, a potom som sa stal súkromným tajomníkom a vedúcim ministerského úradu. V októbri 2002 som prevzal hlavné oddelenie riaditeľstva pre európsku politiku a v marci 2003 som sa stal generálnym riaditeľom pre politiky finančného trhu a na tomto mieste som pracoval viac ako päť rokov.

V júli 2008 som bol menovaný za štátneho tajomníka ministra financií a vo veľkom rozsahu som zodpovedný za menové, finančné a obchodné veci. V súčasnosti vediem tri sekcie (z deviatich):

Sekcia I – fiškálna politika a makroekonomické veci, medzinárodná finančná a menová politika je interným tímom odborníkov na hospodársku politiku, takisto však zodpovedá za operačné úlohy, ako napríklad rozdelenie finančných prostriedkov zo súboru opatrení na podporu hospodárstva v roku 2009 a správu federálneho systému záruk. Medzinárodné hlavné oddelenie je okrem iného zodpovedné za postup ministrov financií skupiny G7 a G20, veci MMF, dvojstranné vzťahy mimo Európy, viacstranný rozvoj bánk a reštrukturalizáciu dlhov.

Sekcia VII – politika finančného trhu sa zaoberá reguláciou v oblastiach bankovníctva, poisťovníctva, riadenia aktív a zábezpeky na medzinárodnej (FSB a G20), európskej a vnútroštátnej úrovni. Okrem toho je toto riaditeľstvo zodpovedné za dohľad nad Federálnou agentúrou pre riadenie verejného dlhu (Finanzagentur), bankovou skupinou KfW, Federálnou agentúrou pre stabilizáciu finančného trhu (FMSA) a federálnym orgánom pre dohľad nad finančnými službami (BaFin).

Sekcia E – európska politika je naším hlavným riaditeľstvom pri riešení všetkých otázok týkajúcich sa súčasnej krízy štátneho dlhu v niektorých okrajových krajinách eurozóny. Zodpovedá za Európsku menovú úniu vrátane vecí ECB a dvojstranných vzťahov v Európe. Toto riaditeľstvo sa okrem toho zaoberá všetkými vecami týkajúcimi sa európskej politiky a Európskej investičnej banky (EIB).

Od novembra 2009 do januára 2011 som takisto zodpovedal za hlavné oddelenie pre federálne podniky najmä federálne nehnuteľnosti, a úlohy po zrušení privatizačného orgánu Treuhandanstalt.

Okrem toho som bol poverený rôznymi mandátmi v dozorných radách federálnych podnikov a agentúr. V súčasnosti som členom dozornej rady spoločnosti Deutsche Telekom AG a spoločnosti Gesellschaft für Internationale Zusammenarbeit GmbH (GIZ – federálna vládna agentúra pre hospodársku spoluprácu a rozvoj). Som predseda medziministerského riadiaceho výboru Federálnej agentúry pre stabilizáciu finančného trhu (FMSA), ktorá bola vytvorená koncom roka 2008 ako nemecký systém pre záchranu bánk. Riadiaci výbor je zodpovedný za politické rozhodnutia v oblasti stabilizácie finančného trhu a reštrukturalizácie bánk. Som predseda hlavnej rady nemeckého federálneho orgánu pre dohľad nad finančnými službami (BaFin) a člen vládneho výboru expertov pre burzové veci (Börsensachverständigenkommission).

V roku 2002 som sa stal vedúcim hlavného oddelenia a bol som poverený dôležitými riadiacimi úlohami týkajúcimi sa organizácie ministerstva, jeho pracovníkov a rozpočtu. Tri sekcie, za ktoré zodpovedám, zahŕňajú sedem hlavných oddelení so 43 oddeleniami a približne 370 pracovníkmi.

2.     Uveďte hlavné aspekty svojich európskych a medzinárodných skúseností.

Od prvého dňa svojho profesijného života som pracoval v európskom a/alebo medzinárodnom kontexte. Podrobné informácie som uviedol v odpovedi na otázku 1.

Od roku 2003, keď som sa stal generálnym riaditeľom pre politiku finančného trhu (ktorej súčasťou bolo v tom období hlavné oddelenie pre medzinárodnú finančnú a menovú politiku), a v ešte väčšom rozsahu od roku 2008, keď som sa stal štátnym tajomníkom, som členom niekoľkých európskych a medzinárodných výborov na vysokej úrovni a zastupujem Nemecko najmä ako:

-          zástupca skupiny G7 pre finančné otázky,

-          zástupca skupiny G20 pre finančné otázky,

-          úradujúci šerpa skupiny G20 pre spolkovú kancelárku v roku 2011,

-          člen Hospodárskeho a finančného výboru (EFC),

-          člen pracovnej skupiny Euro (EWG),

-          člen predstavenstva Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS)

-         člen Rady pre finančnú stabilitu (FSB), člen stáleho výboru FSB pre vykonávanie noriem

-          zástupca člena Rady guvernérov Svetovej banky

-         zástupca člena Rady guvernérov Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR)

-         člen pracovnej skupiny č. 3 (WP 3) pri OECD

Ako generálny riaditeľ pre politiky pre finančné trhy som bol čelnom Výboru pre finančné služby a predsedom pracovnej ad-hoc skupiny pre finančnú integráciu v rokoch 2003/2004.

Sprevádzal som nemeckého ministra financií na ministerských zasadnutiach euroskupiny, ECOFIN, EIB, EBOR, G7, G8 a G20, ako aj IMFC pri MMF, a opakovane som ho na týchto zasadnutiach zastupoval, ak sa nemohol zúčastniť.

Ako generálny riaditeľ pre politiku pre finančné trhy som bol zodpovedný za dvojstranné vzťahy so všetkými krajinami mimo EÚ. Zameral som sa na USA, Čínu a africké krajiny. Ako štátny tajomník som zodpovedný za dvojstranné vzťahy ministerstva financií v rámci Európy aj mimo nej. Tu je jasné zameranie na členské štáty EÚ, naďalej však zachovávam úzke vzťahy najmä s USA a africkými krajinami, pokiaľ to čas dovolí.

V roku 2011 som sa stal spolupredsedom pracovnej skupiny G20 (zloženej zo zástupcov ministerstiev financií a centrálnych bánk) pre reformu medzinárodného menového systému. Som členom riadiaceho výboru projektu Svetového hospodárskeho fóra pre budúcnosť medzinárodného menového systému a bol som menovaný za člena Skupiny poverencov pre zásady stabilných kapitálových tokov a spravodlivej reštrukturalizácie dlhu.

3.     Uveďte hlavné aspekty svojho akademického vzdelania a najdôležitejšie publikácie týkajúce sa menovej a hospodárskej politiky, a finančnej regulácie.

Od roku 1988 do roku 1994 som študoval ekonómiu na univerzitách v Gießene a Bonne a na Inštitúte pre medzinárodnú hospodársku politiku v Bonne som sa zameral na menovú politiku a politiku výmenného kurzu. Magisterský titul som získal v Bonne, kde som obhájil diplomovú prácu na tému Vplyv inflácie na rast – teoretická a empirická analýza („Die Implikationn von Inflation für Wachstum – eine theoretische und empirische Analyse“). V rokoch 1991/1992 som sa v Taliansku zúčastnil na programe vysokoškolského vzdelávania v Miláne na Bocconi’s Scuola di Direzione Aziendale. Tam som sa zameral na stratégiu a organizáciu.

Uverejnil som nasledujúce články a príspevky:

-         Asmussen, Jörg; Bruch, Eva: Nobelpreis für die Spieltheorie: Die Methoden der Spieltheorie und ihre Anwendung auf Arbeitsmarktfragen, 1995

-         Asmussen, Jörg; Schneider, Carsten: Haushaltskonsolidierung heißt Gerech-tigkeit für kommende Generationen, 2002

-          Asmussen, Jörg: Rating-Agenturen und Finanzaufsicht;

Betriebswirtschaftliche Forschung und Praxis, Heft 3/2005

-         Asmussen, Jörg; Mai, Stefan; Nawrath, Axel: Zur Weiterentwicklung der EU-Finanzmarktintegration; Zeitschrift für das gesamte Kreditwesen 4/2004

-         Asmussen, Jörg: Ein Jahr Pfandbriefgesetz aus Sicht des Bundesministeriums der Finanzen;

Immobilien & Finanzierung, Juli 2006

-         Asmussen, Jörg: Verbriefungen aus Sicht des Bundesfinanzministeriums;

Zeitschrift für das gesamte Kreditwesen 19/2006

-         Asmussen, Jörg: Politische Antworten auf die Finanzmarktkrise;

Neue Gesellschaft Frankfurter Hefte 11/08

-         Asmussen, Jörg: Politische Antworten auf die Finanzmarktkrise;

WPg - Die Wirtschaftsprüfung 15. November 2008

-         Asmussen, Jörg: Der Pfandbrief - eine Stütze des deutschen Finanzsystems;

Immobilen & Finanzierung 23 - 2008

-         Asmussen, Jörg: Mastering Global Financial Crises: A German Perspective;

The Washington Quarterly, júl 2009

-         Asmussen, Jörg: Finanz- und wirtschaftspolitische Herausforderungen für Deutschland und Europa;

ifo Schnelldienst 4/10, 26. Februar 2010

-         Asmussen, Jörg: Die KfW als Partner des Bundes und der Wirtschaft in der Krise;

Unternehmermagazin 3/2010, Juni 2010

-         Asmussen, Jörg: Restrukturierungsverfahren für Kreditinstitute;

Die Wirtschaftsprüfung 13/2010, 1. Juli 2010

-          Asmussen, Jörg: Neue Eigenkapital- und Liquiditätsvorschriften;

VDMA-Nachrichten, Oktober 2010

-         Asmussen, Jörg: Die Verhandlungsziele der Bundesregierung bei der EU-Umsetzung von Basel III;

Recht der Finanzinstrumente 2/2011, 21. März 2011

-         Asmussen, Jörg: Umbruch im Weltwährungssystem: Sollte die Zeit freier Wechselkurse beendet werden?;

ifo Schnelldienst 7/11, 8. April 2011

-         Asmussen, Jörg: Position des BMF zur Reform der EU-Einlagensicherungsrichtlinie;

Zeitschrift für das gesamte Kreditwesen 15/2011, 1. August 2011

Okrem toho som v tlači uverejnil viacero článkov a v súčasnosti pripravujem dva príspevky pre súborné vydanie. Jeden z nich s názvom The Euro: Past, Present and Future (Euro – minulosť, prítomnosť a budúcnosť) sa týka eura a je určený na zostavenie mien, ktoré upraví Sara Eisen z televízie Bloomberg a vydá vydavateľstvo McGraw Hill koncom roka 2011. Ďalší sa týka finančnej krízy a vývoja mien v súvislosti so zhrnutím rozvojovej pomoci a bude uverejnený v roku 2012.

4.     Na ktorých najdôležitejších rozhodnutiach ste sa zúčastnili vo svojom profesijnom živote?

Zúčastnil som sa na mnohých rozhodnutiach na európskej a medzinárodnej úrovni v hospodárskej a finančnej oblasti; najdôležitejšie boli tieto:

-         Od vypuknutia krízy štátneho dlhu v niektorých okrajových krajinách eurozóny som sa aktívne zúčastňoval na krízovom riadení vrátane vytvorenia ENSF, reformy správy ekonomických záležitostí eurozóny, prípravy EMS.

-         Po skrachovaní banky Lehman Brothers na jeseň v roku 2008 som spolu s Jensom Weidmannom, ktorý v tom čase pracoval v úrade kancelárky, koordinoval reakciu nemeckej vlády na finančnú krízu vrátane stabilizácie banky Hypo Real Estate (HRE), návrhu zákona o stabilizácii finančného trhu, vytvorenia Fondu a neskôr agentúry na stabilizáciu finančných trhov (SoFFin/FMSA), a stal som sa predsedom jej medziministerského riadiaceho výboru. V rámci tejto právomoci som sa okrem iného zaoberal prípadmi West LB a Commerzbank. Táto úloha však zahŕňala nielen vnútroštátnu úroveň, ale aj európsku (okrem iného aspekty štátnej pomoci) a medzinárodnú koordináciu reakcie.

-         V záujme riešenia finančnej krízy, ktorá sa rozšírila na reálne hospodárstvo, sa nemecká vláda v roku 2009 rozhodla vytvoriť súbor opatrení na podporu hospodárstva a ja som sa opäť zúčastnil na jeho navrhovaní a vykonávaní, a bol som členom medziministerského riadiaceho výboru takzvaného fondu pre Nemecko (Deutschlandfonds). V rámci neho som sa zaoberal záchranou spoločnosti Opel, pobočky spoločnosti General Motors v Nemecku.

-         Pripravil som a zúčastnil som sa na všetkých samitoch lídrov G20, ktoré sa týkali najmä programu finančnej obnovy a reformy po finančnej kríze. Predtým sa v roku 1999 konal dôležitý samit G8 v Kolíne, ktorý sa týkal dvojstranného odpustenia dlhu a samit G8 v roku 2005 v Gleneagles, ktorý sa týkal viacstranného odpustenia dlhu. Na samite G20 v roku 2010 v Soule som sa aktívne zúčastňoval na vytvorení reformného súboru opatrení MMF.

-         Pokiaľ ide o reguláciu finančných trhov, rád by som zdôraznil, že počas nemeckého predsedníctva Rady v roku 2007 som bol zodpovedný za formovanie nemeckého stanoviska v súvislosti s rokovaniami na európskej úrovni napríklad o smernici o trhoch s finančnými nástrojmi, smernici o ponukách na prevzatie a smernici o platobných službách. Na vnútroštátnej úrovni riadim okrem iného vykonávanie predchádzajúcich projektov a projektu Basel 2.

5.     Máte nejaké podniky alebo finančné holdingové spoločnosti, alebo iné záväzky, ktoré by mohli byť v konflikte s vašimi prípadnými povinnosťami, a existujú nejaké dôležité osobné alebo iné faktory, ktoré by mal Parlament brať do úvahy pri posúdení vášho menovania?

Nie.

6.     Ako si zachováte nezávislosť, keď prichádzate priamo z oddelenia pána Schäubleho?

Existuje dosť veľa úspešných zástupcov centrálnych bánk, ktorí začali svoj profesijný postup na ministerstve financií alebo na inom ministerstve a ktorých nezávislosť ako zástupcov centrálnych bánk je nepochybná. V Nemecku sa to týka najmä Hansa Tietmeyera a Jürgena Starka, alebo aby som uviedol najnovší príklad, prezidenta spolkovej banky Bundesbank Jensa Weidmanna, ktorý nastúpil do úradu priamo z úradu kancelárky. Ďalším nedávnym príkladom je Klaas Knot, ktorý sa v júli 2011 stal guvernérom De Nederlandsche Bank priamo z holandského ministerstva financií. Na európskej úrovni by bolo možné uviesť Jeana-Clauda Tricheta a Maria Draghiho, a dokonca ani mimo Európy nie je nezvyčajné vymeniť miesto vo vláde za miesto v centrálnej banke, príkladmi sú guvernér kanadskej banky Bank of Canada Mark Carney a jeho zástupca Tiff Macklem. Ďalším príkladom je Lesetja Kganyago zo South African Reserve Bank.

Som presvedčený, že pre akýkoľvek verejný úrad je rozhodujúce, aby osoba, ktorá ho prijíma, si osvojila mandát inštitúcie, inštitucionálny kontext a kultúru, ako aj historické súvislosti inštitúcie. A ja veľmi dobre poznám všetky tieto aspekty ECB ako inštitúcie, pretože v Európskom menovom inštitúte som úzko spolupracoval s ECB a pracovníkmi ECB v rôznych skupinách, výboroch a prostrediach od jej vytvorenia a dokonca aj predtým. Ak by som sa stal členom rady ECB, budem lojálny euru a ECB.

7.     Ktoré hlavné ciele sa budete usilovať dosiahnuť počas mandátu v Európskej centrálnej banke?

Hlavnou zásadou bude mandát ECB podľa zmluvy, najmä ciele a úlohy ECB. To znamená, že hlavným cieľom je zachovať cenovú stabilitu a – bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita – podporovať všeobecné hospodárske politiky Únie. Okrem toho by som rád ako ďalší hlavný cieľ zdôraznil úlohu ECB prispieť k stabilite finančného systému, ako sa uvádza v zmluve.

Budem konať nezávisle, v súlade s mandátom ECB v zmysle zmluvy, vo všeobecnom záujme občanov Európskej únie a najmä eurozóny ako celku. Plne si uvedomujem, že nijaký člen rady ECB by nemal konať ako zástupca členského štátu, ktorého je občanom.

Veľmi si cením právomoc, jasnosť, súdržnosť a dôveryhodnosť.

B.     Menová politika ECB

8.     Ako hodnotíte menovú politiku, ktorú v období 12 rokov vykonáva Európsky systém centrálnych bánk? Ak by ste navrhli nejaké zmeny, aké by to boli?

Zmluva udeľuje ECB mandát zachovať zo strednodobého hľadiska cenovú stabilitu eurozóny ako celku. Vzhľadom na priemernú infláciu od obdobia, keď ECB začala vykonávať menovú politiku, je možné konštatovať iba to, že ECB je veľmi úspešná. Priemerná miera inflácie v eurozóne je približne 2 % v porovnaní s priemernou mierou inflácie nemeckej marky za posledných 30 rokov jej existencie, ktorá bola približne 3 %. Tento úspech sa dosiahol napriek mnohým protikladným udalostiam v eurozóne, od veľkého nárastu cien komodít po klesajúci inflačný tlak vyplývajúci z veľmi vážnej a globálnej hospodárskej recesie.

Dôležitejšia je však pevná viera a jasná dôvera verejnosti a finančných trhov, že ECB splní svoj cieľ. Očakávania v súvislosti s infláciou sa zakladajú na úrovniach zlučiteľných s cieľom Rady guvernérov zachovať zo strednodobého hľadiska mieru inflácie nižšiu ako 2 %, ale blízko tejto hranice. Aj v období vážnej hospodárskej krízy, keď boli miery inflácie v eurozóne niekoľko mesiacov negatívne, strednodobé očakávania v súvislosti s infláciou zostali pevné v súlade s cieľom Rady guvernérov ECB. To je dôkazom veľmi vysokej úrovne dôveryhodnosti menovej politiky ECB, ktorá je hlavnou výhodou centrálnej banky. Domnievam sa, že neexistuje dôvod na zmenu tohto úspešného smerovania menovej politiky.

9.     Často sa tvrdí, že pre štrukturálne zmeny vo svetovom hospodárstve sa inflácia posunula od inflácie v oblasti spotrebiteľských cien k inflácii v oblasti cien aktív. Mala by ECB na základe poučenia zo súčasnej krízy nebrať do úvahy vývoj cien aktív?

Zníženie úrovne a premenlivosti inflácie cien tovarov a služieb je jasne formulovanou skutočnosťou, ktorá charakterizuje posledných 30 rokov hospodárskeho vývoja vo svete. Jedným z dôležitých faktorov tohto vývoja je rozhodujúce zlepšenie kvality inštitúcií, ktoré tvoria politiky, a všeobecné prijatie cenovej stability ako sociálnej hodnoty, ktorá by sa mala zachovávať v záujme všetkých občanov. K dosiahnutiu cenovej stability pravdepodobne prispeli štrukturálne zmeny takisto vo forme globalizácie svetových hospodárstiev, hlavnou hnacou silou však zostáva dobrá tvorba politík.

Menová politika však nemôže považovať stabilitu inflácie domácich tovarov a služieb za zaručenú. Je však zaručené veľmi dôkladné monitorovanie celého príslušného vývoja.

Finančná kríza, ktorá sa začala v polovici roka 2007, je iba poslednou, mimoriadne vážnou epizódou, ktorá potvrdzuje význam monitorovania vývoja cien aktív pre centrálne banky. Ako som zistil, výsledkom medzinárodnej diskusie o finančnej a hospodárskej kríze v akademickej obci a medzi tvorcami hospodárskych politík bol rozšírený proaktívny názor na úlohu štátu a centrálnych bánk, najmä pokiaľ ide o makroekonomické odchýlky vo všeobecnosti a konkrétne o nepriaznivý vývoj cien aktív. Jasne sa upravila stratégia vyčkávania, alebo ako to nedávno presne vyjadril profesor Ottmar Issing: „Naďalej je tu otázka, čo robiť, ak bublina praskne. Mala by byť však iba druhá, v prípade, že napriek všetkému úsiliu nie je možné zabrániť vytvoreniu veľkej bubliny.“

To nezodpovedá zameraniu na ceny niektorých aktív, skôr však zabráneniu neudržateľného vývoja cien aktív, aby sa zvrátili na riadnu finančnú krízu, ktorá – aj keď ďaleko v budúcnosti – by mohla prípadne zabrániť schopnosti centrálnej banky zachovať cenovú stabilitu, a tak by mohla byť veľmi nákladná, pokiaľ ide o výstup a cenovú stabilitu.

Stratégia ECB pre menovú politiku začleňuje dynamiku cien aktív do politických rokovaní nie ako cieľ, skôr však ako hlavné ukazovatele budúcej hospodárskej činnosti prostredníctvom ich vplyvu na blaho, kapitálové náklady a súvahovú pozíciu rôznych odvetví eurozóny. Okrem toho strednodobé zameranie menovej politiky ECB umožňuje brať do úvahy riziká finančnej stability, ktoré sa v porovnaní s ostatnými hospodárskymi otrasmi zvyčajne vytvárajú v dlhodobom horizonte. Konkrétne v kontexte menovej analýzy ECB je možné sledovať vzájomné pôsobenie medzi tvorbou cien na trhoch s aktívami a tvorbou úveru a likvidity vo finančnom sektore v neposlednom rade preto, lebo finančná nerovnováha sa často spája s nadmerným menovým a úverovým rastom. Táto informácia prispieva k celkovej formulácii hodnotenia strednodobej až dlhodobej perspektívy ECB vývoja cien.

Strednodobé zameranie menovej stratégie ECB a prvoradá úloha menovej analýzy v širšom rámci pre tvorbu menovej politiky zameranom na stabilitu zabezpečuje, že vplyvy finančnej nerovnováhy a nevyrovnanosti cien aktív a ich odvíjanie budú náležite zohľadnené pri formulácii rozhodnutí ECB o menovej politike.

10.   Ako hodnotíte vplyv zvyšovania cien komodít na menovú politiku? Pokiaľ ide o menovú politiku, existuje konflikt medzi bojom proti recesii a bdelosťou v súvislosti s infláciou (očakávania)?

V odpovedi na túto otázku je dôležité rozlišovať dočasné a trvalé účinky zvyšovania cien komodít a či spôsobujú riziko vzniku druhotných účinkov. V prípade dočasných účinkov menová politika nemusí hrať aktívnu úlohu za predpokladu, že menová politika má strednodobé zameranie. Zvyšovanie cien komodít sa však týka menovej politiky v prípade dlhodobo sa zvyšujúceho vývoja cien komodít, alebo ak sa počiatočné dočasné účinky začnú meniť na druhotné účinky na infláciu spotrebiteľských cien prostredníctvom miezd a určenia cien, a prostredníctvom vyššieho inflačného očakávania. To sa môže uskutočniť napríklad na úkor indexácie miezd a cien v súvislosti s predchádzajúcou infláciou, alebo všeobecnejšie to môže ovplyvniť inflačné očakávanie. V týchto prípadoch by mohlo byť potrebné prispôsobiť prístup menovej politiky s cieľom vrátiť sa k cenovej stabilite a pevne zakotvenému inflačnému očakávaniu v strednodobom časovom horizonte.

Pokiaľ ide o druhú časť otázky, medzi rastom a infláciou neexistuje dlhodobá rovnováha. Zachovanie cenovej stability v strednodobom horizonte je hlavným a nevyhnutným prínosom menovej politiky k posilneniu trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest v hospodárstve eurozóny.

11.   Aký je váš názor na rôznorodosť menových podmienok v eurozóne a jej vplyv na jednotnú menovú politiku ECB?

V menovej únii je zvyčajný určitý stupeň rôznorodosti. Súčasná rôznorodosť menových podmienok v eurozóne – prostredníctvom ktorej, predpokladám, odkazujete na rozdiely v inflácii a hospodárskom raste – vyplýva najmä z nápravy neudržateľného makroekonomického vývoja v niekoľkých krajinách, ktorý často charakterizujú náhle zvyšovanie cien aktív, deficit bežného účtu a veľmi zadlžený bankový a súkromný sektor.

Menová politika ECB sa usiluje dosiahnuť v strednodobom horizonte cenovú stabilitu pre eurozónu ako celok. Vplyv osobitných podmienok príslušnej krajiny na vykonávanie menovej politiky vzniká, pokiaľ (sa očakáva, že) uvedený vývoj má vplyv na vývoj na úrovni eurozóny prostredníctvom rozšírenia na ostatné krajiny, prostredníctvom zvyčajného obchodného kanála alebo prostredníctvom nákazy alebo straty dôvery, a to spôsobom, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na cenovú stabilitu v eurozóne v strednodobom horizonte. Samotná existencia jednotnej menovej politiky, a teda jednotného rozpätia úrokových sadzieb v krajinách eurozóny neumožňuje použiť menovú politiku na ovplyvnenie vývoja v jednotlivých krajinách. To je úloha ostatných hospodárskych politík, veľkého rozsahu štrukturálnych politík a fiškálnych politík, ako aj mzdových politík.

12.   Myslíte si, že banky v eurozóne sa príliš spoliehali na to, že ECB poskytne likviditu?

Ako viete, v októbri 2008 v reakcii na ďalšie prehĺbenie finančnej krízy po zlyhaní finančnej spoločnosti Lehman Brothers zaviedla ECB viacero bankových (s ohľadom na finančnú štruktúru eurozóny) neštandardných opatrení menovej politiky vrátane postupov plného prideľovania s pevnou sadzbou vo všetkých jej operáciách refinancovania. Banky sa v rámci týchto postupov môžu uchádzať o neobmedzené objemy likvidity z Eurosystému podľa svojho vlastného výberu a s pevnou sadzbou, pokiaľ sú schopné poskytnúť dostatočný objem akceptovateľnej zábezpeky. ECB v podstate neposudzuje banku podľa jej správania sa pri refinancovaní, keďže poskytovanie likvidity centrálnej banky je jednou z hlavných úloh centrálnej banky. Okrem toho môže dopyt bánk v akýchkoľvek takýchto operáciách podliehať významným fluktuáciám spôsobeným štruktúrou finančného systému. Zároveň prejavujú v súčasnosti bankové systémy viacerých krajín eurozóny v dôsledku ťažkostí vonkajšieho financovania nezvyčajnú mieru spoliehania sa na operácie ECB. Vo viacerých vážnych prípadoch realizujú tieto krajiny hospodárske ozdravné programy, ktoré by časom mali viesť k postupnému znižovaniu zvýšeného dopytu po likvidite centrálnej banky, ktorý prejavujú banky týchto krajín. Rada guvernérov ECB veľmi starostlivo sleduje situáciu, aby zabezpečila, že podpora likvidity neobmedzí vykonávanie menovej politiky, a to zosúladením krátkodobých úrokových sadzieb peňažného trhu s prístupom menovej politiky.

13.      Bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, ako by podľa vás ECB mala plniť svoje sekundárne záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní EÚ (podporovať hospodársky rast a plnú zamestnanosť) a aké nástroje môže ECB na tento účel použiť?

Vládne všeobecná zhoda, že udržanie stabilných cien v strednodobom časovom horizonte predstavuje najlepší príspevok, ktorý peňažná politika môže priniesť k udržateľnému hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest. Dnes je preukázané, že centrálna banka nemôže zmenou množstva peňazí udržateľne ovplyvňovať hospodársky rast. Cenová stabilita napríklad zlepšuje transparentnosť relatívnych cien, znižuje prémie inflačného rizika u úrokových sadzieb a zmierňuje narušenia daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia. Preto je cenová stabilita najdôležitejším príspevkom, ktorý menová politika môže priniesť k dosiahnutiu priaznivého hospodárskeho prostredia a vysokej úrovne zamestnanosti. Stručne povedané, cenová stabilita je základom rastu. Článok 127 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ukladá Eurosystému hlavný cieľ udržať cenovú stabilitu. Cenová stabilita preto nie je len hlavným cieľom menovej politiky ECB, ale aj cieľom EÚ ako celku. Rada guvernérov ECB stanovila na dosiahnutie cenovej stability jasné číselné kritérium. Cieľom je v strednodobom časovom horizonte udržať infláciu do 2 % ale blízko tejto hodnoty a ECB tento cieľ od začiatku plnila.

Bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, Zmluva ustanovuje ako sekundárne záväzky ECB podporovať všeobecné hospodárske politiky v Únii, čo zahŕňa vyvážený hospodársky rast a plnú zamestnanosť. Zmluvy tak stanovujú jasnú hierarchiu cieľov Eurosystému, z čoho jasne vyplýva, že presvedčivé dosiahnutie cenovej stability podporuje celkovú makroekonomickú stabilitu, čo najlepšie chráni hospodárstvo pred dôsledkami neočakávaných otrasov. Menová politika v skutočnosti počas finančnej krízy reagovala na hospodárske a finančné otrasy vhodnou strednodobou orientáciou, aby sa pevne upevnili inflačné očakávania a stabilizoval sa makroekonomický vývoj. ECB stále podporovala hospodárstvo prostredníctvom svojho veľmi ústretového prístupu menovej politiky bez negatívneho ovplyvňovania strednodobého výhľadu cenovej stability, čím pevne upevnila strednodobé inflačné očakávania.

14.   Čo si myslíte „o balíku o hospodárskom riadení“ v podobe, v akej bol nedávno prijatý? Aké ďalšie kroky považujete za potrebné na posilnenie hospodárskeho riadenia v EÚ?

Vítam nedávne prijatie balíka o hospodárskom riadení, ku ktorému prišlo jeden rok po uverejnení legislatívnych návrhov Komisie, čo vyslalo pozitívny signál dôvery občanom EÚ a finančnému trhu, ktorý je v súčasnej situácii mimoriadne dôležitý. Niet pochýb o tom, že dohodnuté opatrenia predstavujú krok správnym smerom k posilnenému a rozšírenému hospodárskemu dohľadu. Teraz je hlavné starostlivo uplatňovať nové právne predpisy a sprievodné vyhlásenia (ako napríklad pravidlo „dodržiavaj alebo vysvetli“), a to nielen ich text ale aj ich myšlienku. Na to je potrebné, aby si všetky príslušné vnútroštátne orgány osvojili tieto dohodnuté pravidlá. Revízna doložka v týchto právnych predpisoch bude možnosťou na ďalšie zlepšenie hospodárskeho riadenia v EÚ a v eurozóne. Umožní to posilnenie systému založeného na pravidlách a napraviť niektoré zostávajúce nedostatky hospodárskeho riadenia.

Aby sa ešte viac posilnilo hospodárske riadenie, členské štáty by mali do národných ústav zaviesť silné vnútroštátne fiškálne rámce, ako napríklad tzv. dlhové brzdy. Mali by sa vykonať ďalšie inštitucionálne reformy na posilnenie riadenia eurozóny, ako napríklad dať Hospodárskemu a finančnému výboru/EWG riadneho predsedu. Okrem toho by záväzky v rámci Paktu Euro Plus a stratégie Európa 2020 mohli byť vo forme Paktu európskej konkurencieschopnosti zakotvené v sekundárnej legislatíve a mali by byť záväzné. Dôležité je aj ďalšie napredovanie realizácie jednotného trhu predovšetkým v oblasti služieb, aby sa zvýšil potenciál rastu EÚ. Na záver, pokrok smerom k hospodárskej únii by bol neúplný bez ďalších krokov smerom k dosiahnutiu väčšieho európskeho rozmeru v regulácii finančných trhov v EÚ a dohľadu nad nimi najmä v eurozóne a osobitne s ohľadom na nástroje riadenia finančnej krízy (fond na riešenie krízovej situácie, systémy ochrany vkladov). Hospodársku úniu bude musieť doplniť náležitý pokrok smerom k integrovanejšej fiškálnej a politickej únii, na čo budú potrebné zmeny zmlúv.

15.   Aké úlohy, vzťahy a výzvy vidíte pre ECB a pripravovaný európsky mechanizmus stability?

Európsky mechanizmus stability (EMS) a Európska centrálna banka (ECB) plnia rozdielne mandáty. EMS bude aktivovaný, ak bude nevyhnutný na zabezpečenie stability eurozóny ako celku, bude poskytovať stabilitu podpory na základe náležitej podmienenosti v prospech členov EMS, a ako taký bude mať širokú makrofinančnú orientáciu. Hlavným cieľom ECB je v strednodobom časovom horizonte udržať cenovú stabilitu v eurozóne. Mandáty ECB a EMS sa teda navzájom dopĺňajú takisto, ako je cenová stabilita potrebnou podmienkou na všeobecnú makrofinančnú stabilitu.

Dohoda o EMS navyše špecifikuje účasť ECB v európskom mechanizme stability (EMS) v štyroch hlavných oblastiach.

Po prvé, na základe požiadavky o finančnú pomoc od členského štátu eurozóny ECB spoločne s Komisiou a MMF posúdia, či je ohrozená finančná stabilita eurozóny ako celku, čo by si vyžadovalo aktiváciu EMS.

Po druhé, v prípade potreby aktivácie EMS ECB spoločne s Komisiou a MMF posúdi skutočné finančné potreby predmetného členského štátu.

Po tretie, personál ECB prispeje, v prípade potreby svojimi technickými znalosťami, k rokovaniam o memorandách o porozumení, ktoré budú obsahovať príslušnú podmienenosť politiky, a k následnému monitorovaniu a vykonávaniu týchto memoránd.

Po štvrté, v súlade so závermi samitu eurozóny, ktorý sa konal 21. júla, sa očakáva, že intervencie EMS na sekundárnych trhoch sa aktivujú na základe analýzy ECB, v rámci ktorej sa rozpoznajú mimoriadne okolnosti na finančnom trhu a ohrozenia finančnej stability.

Očakáva sa, že cenné papiere vydané EMS splnia podmienky akceptovateľnej zábezpeky pre operácie menovej politiky ECB, ako to je v prípade európskeho nástroja finančnej stability (ENFS). So zreteľom na zákaz menového financovania ustanovený v článku 123 ZFEÚ však EMS nebude akceptovateľným náprotivkom pre operácie menovej politiky ECB.

Hlavným cieľom ECB je a zostáva udržanie cenovej stability v eurozóne. Akékoľvek aktivity súvisiace s operáciami EMS sú v každom prípade pomocné a podporné a ECB ich podnikne za jasnej podmienky, že sa bude úplne chápať, že sa nedotýkajú plnenia mandátu ECB, ako je stanovený v zmluvách o EÚ.

16.   Nedávno sa objavila myšlienka zapojiť ECB do posilnenia operácií ENFS. Čo si o tom myslíte?

Vládne všeobecná zhoda, že zdroje ENSF by sa mali využívať čo najefektívnejšie. Slúži to dvojakému cieľu maximalizovať výhody pre eurozónu ako celok spojené s každým eurom, ktoré sa minie v rámci programu akejkoľvek krajiny, a súčasne chrániť peniaze európskych daňovníkov v procese. V tomto ohľade je tiež nevyhnutné, aby vlády rýchlo implementovali nové nástroje ENSF v súlade s rozhodnutím najvyšších štátnych a vládnych predstaviteľov z 21. júla. Je dôležité, aby ENSF bol schopný efektívne a účinne plniť svoju úlohu zabezpečiť finančnú stabilitu.

Pokiaľ ide o účasť ECB v posilnení ENSF, podľa mňa by malo byť jasné, že ECB sa bude vždy striktne držať myšlienky a právneho rozmeru zákazu menového financovania ustanoveného v zmluve.

S ohľadom na výhradný účel ENSF poskytovať financovanie členským štátom eurozóny, ktoré majú finančné ťažkosti, je účasť ECB v takomto financovaní v rozpore so zákazom menového financovania ustanoveného v článku 123 ZFEÚ. Avšak odhliadnuc od takéhoto právneho posúdenia by bolo financovanie ENSF cez ECB vnímané tak, že ECB porušila myšlienku ustanovení Zmluvy, čo by vážne ohrozilo dôveryhodnosť a povesť ECB. Dojem, že menová politika sa podriadila záujmom fiškálnej politiky, by spôsobil porušenie hlavného princípu, ktorý je charakteristickým znakom rámcov menovej politiky centrálnych bánk – princíp nezávislosti centrálnej banky – a v dôsledku toho by sa narušila schopnosť menových orgánov zabezpečiť cenovú stabilitu.

17.   Čo by znamenala emisia eurobondov pre hospodárske riadenie v eurozóne?

Eurobondy predstavujú pojem, ktorý zahŕňa rôzne myšlienky. Návrhy na eurobondy sa okrem iného líšia podľa svojej štruktúry záruk, kapitálovej štruktúry a riadiacej štruktúry, preto sa dôsledky na hospodárske riadenie v jednotlivých prípadoch líšia.

V súvislosti s tým návrhy na eurobondy zahŕňajú spoločné emisie dlhových cenných papierov medzi členskými štátmi eurozóny a určitú formu vzájomnej záruky. Ak by bola táto záruka spoločná a nerozdielna, Zmluva by ju vo svojej súčasnej podobe neumožňovala. Všeobecnejšie, takéto vzájomné záruky nevyhnutne znižujú stimuly pre bezpečné fiškálne politiky (a makropolitiky) pre zúčastnené krajiny. Je rozhodujúce, aby riadiace štruktúry akejkoľvek takejto dohody zabezpečili, že tieto účinky, ktoré oslabujú stimuly, plne vyvážili iné mechanizmy. Nezdá sa, že by aktuálne návrhy zabezpečovali takéto rámce zlučiteľné so stimulmi bez podstatných zmien riadiacej štruktúry EÚ (vrátane zmien Zmluvy). Navyše, do tej miery, že takáto emisia by vyrovnala úrokové sadzby medzi zúčastnenými členskými štátmi, by vytvorila nepriamu dotáciu medzi fiškálne spoľahlivými členskými štátmi a fiškálne menej spoľahlivými členskými štátmi, čo by ďalej oslabilo stimuly na dodržiavanie fiškálnej disciplíny v rámci EMÚ.

18.   Myslíte si, že ECB potrebuje ďalšie nové nástroje na vyrovnanie sa s krízou eurozóny?

Dovoľte mi najprv uviesť, že ECB podporovala likviditu bankového systému eurozóny počas finančnej krízy v nezvyčajnej miere a je odhodlaná pokračovať v tom ďalej, pokým bude jej podpora potrebná. Banky eurozóny majú od októbra 2008 možnosť získať proti veľkej škále akceptovateľných cenných papierov ako zábezpeku a za pevnú sadzbu neobmedzené objemy likvidity centrálnej banky (v akýchkoľvek operáciách refinancovania ECB pri splatnostiach od 1 týždňa po tri mesiace v súčasnosti). Tento postup plného prideľovania s pevnou sadzbou bankám poskytuje zabezpečenie proti riziku likvidity za relatívne nízke náklady. Takéto zabezpečenie je v súčasných podmienkach veľmi žiadané a na medzibankových trhoch je možné ho získať len za veľmi vysokú cenu alebo vôbec.

Hoci je potrebné zdôrazniť dočasnú povahu tohto nástroja, ECB už uviedla, že toto opatrenie bude fungovať, pokým to bude potrebné, ale najmenej do začiatku roka 2012. ECB neustále posudzuje celkovú situáciu.

Na záver, pokiaľ súčasné problémy na finančných trhoch eurozóny presiahnu obmedzenia likvidity na strane solventných bánk a budú sa týkať skôr otázok solventnosti, riešenia musia hľadať obidve strany, predovšetkým vnútroštátne vlády, ktoré by v súlade s výsledkami nedávneho stresového testovania mali poskytnúť podporné opatrenia na rekapitalizáciu, ak nebude pre banky možné získať trhové financovanie. Hlavná príčina súčasných problémov sa však nemôže a nemala by sa riešiť prostredníctvom zásahov centrálnej banky. Preto nevidím potrebu nového nástroja pre ECB.

19.   Akú úlohu by podľa vás mali mať ratingy štátov v politike ECB? Myslíte si, že ECB by mala ako pravidlo akceptovať ako zábezpeky všetky vládne dlhopisy eurozóny?

Pri posudzovaní úverových kritérií aktív akceptovateľných ako zábezpeky pri operáciách menovej politiky sú ratingy vydané ratingovými agentúrami jednou ale nie jedinou vstupnou veličinou. Eurosystém zohľadňuje aj iné prvky zaručujúce ochranu pred vysokým rizikom. V prípade krajiny v ozdravnom programe je skutočnosť, či krajina dodržiava program, a hodnotenie programu zo strany ECB, rozhodujúce.

Pokiaľ ide o vládne dlhopisy eurozóny, Eurosystém podobne ako u ostatných cenných papierov stanovil kritériá vo svojom rámci Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika. Eurosystém si právom vyhradzuje právo určiť, či emisia, emitent, dlžník alebo ručiteľ spĺňa jeho požiadavky na vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika na základe akýchkoľvek informácií, ktoré môže považovať za relevantné, a môže odmietnuť, obmedziť použitie aktív alebo uplatniť zrážky z takýchto dôvodov, ak to je potrebné na zabezpečenie primeranej ochrany Eurosystému proti riziku v súlade s článkom 18.1 štatútu ECB.

20.   Aký je váš názor na Európsku ratingovú agentúru?

Možné zriadenie novej nezávislej Európskej ratingovej agentúry by mohlo priniesť výhody najmä v podobe zintenzívnenia hospodárskej súťaže medzi ratingovými agentúrami, čo by viedlo ku kvalitnejším hodnoteniam, a možno by mohla lepšie zohľadniť niektoré európske finančné špecifiká. Takáto agentúra by však mala byť úplné nezávislá od politických alebo iných vplyvov. Môže to tiež chvíľu trvať, kým bude takáto agentúra vierohodne vydávať ratingy, ktoré budú dôsledné, fundované, kontinuálne a overia ich historické skúseností, a teda budú v súlade s prvkami vyžadovanými v nariadení o ratingových agentúrach.

S ohľadom na uvedené považujem za dôležité poukázať na zásadný problém, že sa príliš spolieha na vonkajšie ratingy. Rada pre finančnú stabilitu, Komisia EÚ a Bazilejský výbor pre bankový dohľad v súčasnosti vykonávajú dôležitú prácu v tomto ohľade.

21.   Aký je váš názor na program pre trhy s cennými papiermi? Konkrétne, mení to podľa vás ECB na de facto fiškálneho aktéra a tým možno ohrozuje jeho nezávislosť?

Program pre trhy s cennými papiermi, ako ho oznámila ECB, bol zavedený v máji 2010 na podporu prenosu rozhodnutí menovej politiky kvôli nefunkčným segmentom finančného trhu na účely zabezpečenia cenovej stability eurozóny ako celku. Rozhodnutie opäť začať kupovať dlhopisy v auguste 2011 bolo prijaté so zreteľom na významné riziko, že niektoré trhy s vládnymi dlžobnými cennými papiermi sa stanú nefunkčné, a na skutočnosť, že v prípade absencie zásahu by sa napätie rozšírilo na iné trhy. Nefunkčné trhy s cennými papiermi – a predovšetkým trhy s vládnymi dlhopismi – môžu mať vážne negatívne dosahy na prenos prístupu menovej politiky do reálneho hospodárstva (a v konečnom dôsledku do cien). Z vonkajšieho pohľadu je takmer nemožné posúdiť, či a do akej miery môžu nastať tieto negatívne dosahy na prenos prístupu menovej politiky do reálneho hospodárstva v skutočnosti. Publikácie ECB, napr. mesačný bulletin by mali poskytnúť čo možno najviac informácií. Z môjho pohľadu je podstatné, aby bola povaha programu pre trhy s cennými papiermi len dočasná a obmedzená a aby bol koniec programu predvídateľný, keďže zlepšený ENSF môže vykonávať operácie sekundárneho trhu. Druhým dôležitým aspektom je, že operácie sekundárneho trhu nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť trh, takže nebránia vykonávaniu menovej politiky zosúladením krátkodobých úrokových sadzieb peňažného trhu s prístupom menovej politiky.

ECB chce len stabilizovať trhy, ktoré prestali fungovať normálne. Ale prvou – a absolútne nevyhnutnou – podmienkou úspechu je, aby vlády zrýchlili fiškálnu konsolidáciu a aby neochvejne vykonávali tvrdé opatrenia, ktoré sú nevyhnutné. Narušenia trhu v prípade trhov s cennými papiermi v niektorých členských štátoch sú zapríčinené skutočnosťou, že vlády musia ešte samostatne zabezpečiť svoju úplnú vierohodnosť na trhoch a že partnerský dohľad požadovaný v Pakte stability a rastu sa nevykonával správne. Je nepopierateľné, že ECB bola niekedy jedinou zainteresovanou stranou v eurozóne, ktorá bola schopná konať, v každom prípade však musia byť fiškálna a menová politika principiálne jasne oddelené. Eurozóna preto musí konať a implementovať potrebné základné podmienky (ozdravné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, zlepšený ENFS, EMS, lepšie riadiace štruktúry), aby opäť získala plnú schopnosť konať, a umožnila tak ECB stiahnuť sa z týchto aktivít hneď, ako to trhové podmienky dovolia.

22.   Čo predpokladáte, kedy ECB ukončí súčasné neštandardné opatrenia?

Neštandardné opatrenia menovej politiky ECB boli prijaté s cieľom zlepšiť proces prenosu menovej politiky so zreteľom na narušené finančné trhy. Preto je ukončenie týchto opatrení spojené s vývojom podmienok na finančnom trhu v priebehu času, čo zas vo vysokej miere závisí od vhodných vnútroštátnych politík, o ktorých sa musí rozhodnúť a ktoré sa musia implementovať. Rázna fiškálna konsolidácia a štrukturálne reformy vo finančne otrasených krajinách by obmedzili rizikové prémie vo výnosoch dlhopisov. Rázne opatrenia na rekapitalizáciu bánk s finančnými problémami by podstatne prispeli k obnoveniu prístupu týchto bánk k peňažným trhom, čo by ECB umožnilo obmedziť jej sprostredkovateľskú úlohu.

Program pre trhy s cennými papiermi – podobne ako všetky ostatné neštandardné opatrenia menovej politiky, ktoré ECB prijala v reakcii na krízu – je dočasný. Tento program skôr dopĺňa rozhodnutia Rady guvernérov o kľúčových úrokových sadzbách ako k nim pridáva, keďže zlepšuje proces prenosu menovej politiky. Ako všetky neštandardné opatrenia menovej politiky by sa program pre trhy s cennými papiermi mal čo najskôr postupne ukončiť, len čo sa skončia podmienky, ktoré viedli k spusteniu programu.

23.   Predpokladáte zmenu pozície ECB, pokiaľ ide o silne odmietavé stanovisko k reštrukturalizácii gréckeho dlhu?

Pokiaľ ide o otázku reštrukturalizácie dlhu v Grécku, ECB vždy trvala na troch kľúčových zásadách. Po prvé, ECB zastáva názor, že účasť súkromného sektora musí byť dobrovoľnej povahy, čo sa dodržiava. Po druhé, ECB zastáva názor, že je nevyhnutné vyhnúť sa „úverovej udalosti“, a zdá sa, že aj tej sa pravdepodobne predíde. Po tretie, ECB taktiež zastáva názor, že by sa malo vyhnúť „selektívnemu neplneniu záväzkov“, aby Grécko plnilo svoje dlhové záväzky a striktne dodržiavalo odsúhlasený program a tým zabezpečilo minimalizovanie nákladov, čo sa týka strát, vedľajších účinkov a šírenia nákazy do iných krajín eurozóny. Rozhodnutia prijaté hlavami štátov alebo predsedami vlád 21. júla zahŕňajú nevyhnutné ochranné opatrenia týkajúce sa obáv ECB v tomto ohľade.

Vzhľadom na špecifickú účasť súkromného sektora predpokladanú v Grécku hlavy štátov alebo predsedovia vlád krajín eurozóny 21. júla uznali, že prístup uplatnený v prípade Grécka bol výnimočný a jedinečný, keďže išlo o reakciu na výnimočnú a jedinečnú situáciu. Všetky ostatné členské krajiny eurozóny znovu oficiálne potvrdili svoju pevnú odhodlanosť plne splácať svoj vlastný štátny dlh a dodržiavať svoje záväzky k udržateľnej fiškálnej konsolidácii a štrukturálnej reforme. ECB vníma túto pevnú odhodlanosť ako absolútne zásadnú a díva sa na dôveryhodnosť v oblasti splácania štátneho dlhu ako na rozhodujúci prvok v zaisťovaní finančnej stability v eurozóne ako celku.

Vo svetle predpokladaného druhého programu eurozóny/MMF pre Grécko, o ktorom sa v zásade taktiež rozhodlo 21. júla, musí trojka poskytnúť analýzu udržateľnosti dlhu. Tento program a účasť súkromného sektora musia byť navrhnuté tak, aby sa v Grécku udržala alebo dosiahla udržateľná dlhová situácia. ECB je súčasťou trojky a bude naďalej zastávať svoju pozíciu v oblasti zaisťovania finančnej stability v eurozóne ako celku.

24.   Ako zaistíte transparentnosť, čo sa týka významného podielu na trhu (VPT) a programu nákupu krytých dlhopisov?

ECB plne dodržiava zásady transparentnosti a otvorenosti. Môžu však nastať podmienky, ktoré si vyžadujú odklon od týchto zásad. Poskytnutie ďalších podrobností o transakciách vykonávaných v kontexte významného podielu na trhu (VPT) a programu nákupu krytých dlhopisov by mohlo znížiť účinnosť a efektívnosť týchto programov. Umožnilo by to účastníkom finančných trhov predvídať nákupy zo strany Eurosystému a rozvíjať obchodné stratégie, ktoré by im umožnili ťažiť zo zásahov ECB. To by znamenalo, že Eurosystém by musel nakupovať väčšie množstvá dlhopisov, aby sa dosiahli želané účinky. Pokiaľ ide o nákupy v kontexte VPT, ktoré stále prebiehajú, ECB už poskytuje týždenné súhrnné informácie o sumách, v prípade ktorých zasiahla na trhoch s dlhopismi.

25.   Ako hodnotíte nárast záväzkov a pohľadávok členov ECB v rámci programu Target II?

Veľké cezhraničné toky platieb medzi bankami v eurozóne sú normálnou charakteristikou menovej únie. Pred finančnou krízou boli tieto toky medzi jednotlivými krajinami do veľkej miery vyvážené: bankový systém krajiny mohol do veľkej miery kompenzovať odliv platieb spojených s čistým dovozom tovarov a služieb alebo nadobudnutím majetku v zahraničí prílivom financií, najmä získavaním finančných prostriedkov na cezhraničnom medzibankovom trhu. Po vypuknutí finančnej a dlhovej krízy to už tak nie je: odliv platieb je v bankových systémoch niektorých krajín eurozóny (napríklad v Grécku, Portugalsku či Írsku) väčší ako príliv financií a v niektorých krajinách eurozóny (napríklad v Nemecku) je to zas opačne. Tieto nevyvážené toky cezhraničných platieb naznačujú, že bankové systémy v niektorých krajinách potrebujú väčšiu likviditu centrálnych bánk ako v iných krajinách, kam peniaze komerčných bánk pritekajú. V dôsledku toho je čistá distribúcia likvidity v rámci Eurosystému nerovnomerná: niektoré národné centrálne banky poskytujú väčšiu čistú likviditu (vzhľadom na veľkosť bankových systémov svojich krajín) než iné. To vedie k zostatkom v rámci Eurosystému: niektoré národné centrálne banky majú voči ECB pohľadávku, iné záväzok. Tieto zostatky NCB sa nazývajú pohľadávky a záväzky systému „TARGET2“, pretože nerovnováha v tokoch platieb medzi krajinami vytvára platobný systém používaný na vyrovnanie týchto tokov v peniazoch centrálnej banky, ktorým je v prípade Eurosystému systém TARGET2.

Nerovnovážne zostatky programu TARGET2 (ktoré majú spolu nulovú hodnotu) teda odrážajú nerovnomerné rozdelenie likvidity centrálnych bánk národnými centrálnymi bankami Eurosystému. Táto nerovnomerná distribúcia v rámci Eurosystému zabezpečuje stabilitu, keďže umožňuje finančne zdravým bankám – a to aj bankám v krajinách pod finančným tlakom – kryť svoje potreby v oblasti likvidity akceptovateľným kolaterálom. To prispieva k účinnému prenosu menovej politiky do širšieho hospodárstva eurozóny, a tým aj udržiavaniu cenovej stability v eurozóne v strednodobom horizonte.

V hospodárskej a menovej únii pohľadávka národnej centrálnej banky v rámci systému TARGET2 sama osebe neodráža vystavenie národnej centrálnej banky finančnému riziku. Miera vystavenia Eurosystému riziku súvisí s zabezpečovaním likvidity pre banky, a teda s samotnými operáciami v rámci menovej politiky. Operačné riziko sa zmierňuje spoľahlivým rámcom riadenia rizík a akékoľvek zvyškové riziko sa spravidla rozdeľuje medzi národné centrálne banky Eurosystému v súlade s ich príslušnými podielmi v kapitále ECB; to sa netýka pozícií jednotlivých centrálnych bánk v systéme TARGET2.

26.   Ktoré sú podľa Vás najdôležitejšie ciele stratégie pre zamestnanosť a rast do roku 2020? Ako môžu ECB a nástroje koordinácie hospodárskej politiky prispieť k úspechu tejto stratégie? Zoraďte podľa dôležitosti štrukturálne reformy, ktoré považujete za prioritné pre EÚ a odôvodnite svoj výber.

Všetky členské štáty eurozóny potrebujú realizovať zásadné a komplexné štrukturálne reformy, aby posilnili svoju konkurencieschopnosť a zamestnanosť, zvýšili pružnosť svojho hospodárstva a zlepšili svoj potenciál dlhodobého rastu. Pre obnovenie dôvery sú veľmi dôležité ambiciózne štrukturálne reformy.

Nástroje koordinácie hospodárskej politiky by sa mali zamerať na podporu týchto cieľov. Po zavedení európskeho semestra sa programy stability a konvergenčné programy, ako aj národné programy reforiem vrátane záväzkov prijatých v rámci Paktu Euro Plus podávajú a vyhodnocujú v tom istom čase, aby sa zvýšila konzistentnosť politických odporúčaním na európskej úrovni. Teraz je veľmi dôležité, aby sa vydané politické odporúčania pre jednotlivé krajiny plne realizovali. Členské štáty eurozóny by mali ísť ďalej prípravou ambicióznych reforiem. Podľa nového „postupu na nápravu nadmernej nerovnováhy“ budú okrem toho členské štáty, v ktorých vznikla veľká hospodárska a fiškálna nerovnováha, povinné napraviť túto nerovnováhu realizáciou primeraných opatrení v oblasti hospodárskej a fiškálnej politiky. Preto je veľmi dôležité, aby nedávno dohodnuté nástroje dohľadu nad politikami členských štátov boli energicky uplatňované a aby sa tak podporili ciele stratégie pre zamestnanosť a rast. Zaistením cenovej stability a prispievaním k finančnej stabilite ECB taktiež prispievať k tvorbe prostredia zvyšujúceho rast.

Pokiaľ ide o štrukturálne reformy, najvyššou prioritou by mali byť ciele v oblasti posilňovania konkurencieschopnosti a zvyšovania potenciálu rastu Európskej únie vzhľadom na hospodársku súťaž s rozvinutými a rozvíjajúcimi sa krajinami v svetovom meradle. To sa týka rozličných oblastí, ako sú vzdelávanie, služby, trhy práce, udržateľnosť, výskum a vývoj či posilňovanie vnútorného trhu. Súčasné riešenie týchto oblastí môže podporiť celý proces a priniesť vzájomné pozitívne účinky. Konkrétne opatrenia v týchto oblastiach by mohli tieto:

-         V oblasti vzdelávania dostatočné verejné investície, dostupnosť vzdelania bez ohľadu na sociálne zaradenie a cezhraničné uznávanie dosiahnutého vzdelania.

-         V oblasti odvetví služieb ďalšia liberalizácia, napríklad v remeselných povolaniach. Aj v odvetví zdravotníckych služieb je veľký potenciál.

-         Na trhoch práce ďalšia cezhraničná liberalizácia. Treba však pamätať na skutočnosť, že práca má viaceré dimenzie. Nie je len činiteľom výroby, ale tiež dôležitým prostriedkom účasti a inklúzie v spoločnosti. Sloboda kolektívneho vyjednávania by sa nemala spochybňovať, avšak všetky formy výpočtu miezd založeného na indexoch by sa mali zrušiť.

-         Pokiaľ ide o udržateľnosť, vzhľadom na demografické zmeny je kľúčová fiškálna udržateľnosť. Starnúca spoločnosť, ako aj prisťahovalectvo a mobilita na vnútornom trhu aj mimo neho predstavujú výzvy v oblasti udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia. Efektívnosť a účinnosť verejného sektora sa musí zlepšiť.

-          V oblasti výskumu a vývoja by sa mal zjednodušiť prístup k rizikovému kapitálu.

-         Obchodné prekážky – viditeľné aj skryté – by sa mali ďalej odstraňovať s cieľom posilniť vnútorný trh, pričom sa zároveň musí udržať ochrana spotrebiteľov, najmä v oblasti finančných služieb.

27.   Aký je Váš názor na tempo, akým by sa nové členské štáty mali pripojiť k menovej únii a prijať euro, s ohľadom na všetky kritériá konvergencie a účasti v mechanizme výmenných kurzov (ERM II)?

Najprv treba povedať, že hospodárska a menová únia (HMÚ) nie je uzavretá, ako sa nedávno ukázalo aj na príklade Estónska.

Podpísaním zmluvy sa členské štáty, ktoré sa pripojili k EÚ od roku 2004, zaviazali k prijatiu eura. Rámec konvergencie, ako je zakotvený v zmluve a protokole, stanovuje, že členské štáty môžu prijať euro, keď dosiahnu vysoký stupeň udržateľnej konvergencie, čo zároveň znamená, že na pripojenie sa k eurozóne neexistuje žiadny vopred určený harmonogram.

Najmä na pozadí skúseností z prvých 13 rokov fungovania HMÚ chcem zdôrazniť, že okrem štyroch nominálnych kritérií konvergencie zmluva taktiež stanovuje súbor ďalších faktorov, najmä „výsledky integrácie trhov, situáciu a vývoj platobných bilancií na bežných účtoch a… vývoj nákladov na jednotku pracovnej sily a iných cenových indexov.“ (čl. 140 Zmluvy o fungovaní EÚ). Tieto aspekty spolu s dosiahnutým stupňom udržateľnosti a konvergencie budú hrať dôležitú úlohu v posudzovaní tejto otázky.

Účasť v mechanizme ERM II je veľmi dôležitým prvkom procesu konvergencie. Ukazuje, či členský štát dokáže dosiahnuť kľúčové ciele politík, ako je udržanie cenovej stability, fiškálna disciplína a konkurencieschopnosť, pri súčasnom rešpektovaní normálneho fluktuačného rozpätia bez závažných napätí – a najmä bez poklesu hodnoty dvojstrannej centrálnej parity voči euru z jeho vlastnej iniciatívy – aspoň v priebehu posledných dvoch rokov pred preskúmaním konvergencie.

28.   Aký je Váš názor na zdaňovanie krátkodobých finančných transakcií? Myslíte, že daň z menových transakcií s menou euro môže mať pozitívne účinky – napríklad stabilizovaním výmenných kurzov krajín, ktoré sa v budúcnosti chcú pripojiť k eurozóne?

V súčasnej diskusii sa hovorí o rôznych typoch daní z činností finančného sektora: daň z finančných transakcií (FTT), daň z finančných aktivít (FAT) a tzv. Tobinova daň Užitočnosť akejkoľvek dane sa musí hodnotiť z dvoch hľadísk: jej cieľ v oblasti stimulácie správania a príjmová funkcia.

Osobne by som podporil zavedenie komplexnej dane z finančných transakcií (FTT). Takúto daň by bolo najlepšie zaviesť na svetovej úrovni. Vzhľadom na intenzívnu diskusiu o tejto otázke na samite G20 v Toronte sa zdá, že to v krátkodobom horizonte nie je dosiahnuteľné. Ako druhú najlepšiu možnosť by som videl zavedenie tejto dane v rámci Európskej únie, ako tretia najlepšia možnosť by sa malo preskúmať jej zavedenie v rámci eurozóny.

Pokiaľ ide o stimuláciu správania, hoci zástancovia akéhokoľvek druhu daní z finančných aktivít často zdôrazňujú, že takáto daň môže viesť k zníženiu nestálosti, toto tvrdenie neobstojí podľa väčšiny teoretických aj empirických analýz. V skutočnosti následné zvýšenie nákladov na transakcie zníži likviditu trhu a môže viesť k zvýšeniu nestálosti.

Na daň FTT ako nástroj sa preto nesmieme dívať izolovanie. Musí sa o nej uvažovať spolu so zvýšenou reguláciou, najmä pokiaľ ide o vysokofrekvenčné obchodovanie, a musí sa vyhodnotiť v porovnaní s inými alternatívami, ktoré majú členské štáty (alebo v budúcnosti možno Európska únia) k dispozícii na zvýšenie príjmov. Po zrelej úvahe by som povedal, že sa teším na legislatívny návrh, ktorý čoskoro predloží Komisia EÚ.

29.   Aký je Váš názor na príslušné úlohy Rady a ECB, pokiaľ ide o zastupovanie eurozóny navonok?

Zastupovanie eurozóny navonok je odrazom inštitucionálneho zriadenia hospodárskej a menovej únie: keďže menová politika a politika výmenných kurzov sú v kompetencii Únie, sú zastupované inštitúciami EÚ (ECB v oblasti menovej politiky a Rada EÚ, v zložení pre eurozónu, spolu s ECB v oblasti politiky výmenných kurzov). Naproti tomu oblasť hospodárskych politík nie je zjednotená, čo je následkom skutočnosti, že kompetencie v tejto oblasti do veľkej miery zostali v rukách vlád jednotlivých štátov, ktoré v tejto oblasti zabezpečujú aj zastupovanie navonok (napr. v MMF).

Zároveň ale treba povedať, že jedným z kľúčových poučení v dôsledku pretrvávajúcej finančnej a hospodárskej krízy, ktorého sme teraz svedkami, je zvýšené úsilie o posun smerom k hlbšej hospodárskej integrácii v eurozóne, čo je aj cieľom nedávno prijatého balíka správy ekonomických záležitostí a ďalších návrhov, na ktorých sa momentálne pracuje. Podľa môjho názoru sa tento prehĺbený „európsky rozmer“ rozhodovania v oblasti hospodárskej politiky bude musieť odraziť aj v zastupovaní tejto oblasti navonok, napríklad na základe čl. 138 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý stanovuje, že Rada – po konzultácii s ECB – zaujme spoločný postoj a prijme primerané opatrenia na zaistenie jednotného zastupovania v rámci medzinárodných finančných inštitúcií a konferencií. To je samozrejme politické rozhodnutie a nie je to vecou centrálnych bánk.

30.   Ako hodnotíte nedávny vývoj kurzu amerického dolára voči euru?

Orgány zodpovedné za všetky významné pohyblivé meny majú spoločný záujem na silnom a stabilnom medzinárodnom finančnom systéme s výmennými kurzami, ktoré odrážajú základné hospodárske faktory. To je uvedené v rôznych oznámeniach G7. Nadmerná nestálosť a neusporiadaný pohyb výmenných kurzov prinášajú nepriaznivé dôsledky pre hospodársku a finančnú stabilitu.

Výmenný kurz amerického dolára voči euru bol značne nestály už od začiatku roka. Bolo to do veľkej miery odrazom veľkej neistoty, čo sa týka makroekonomického vývoja a politík, a najmä rozhodovania finančných inštitúcií na oboch stranách Atlantického oceánu. V skutočnosti bola výnimočne vysoká miera nestálosti charakteristická pre trhy s výmennými kurzami všeobecne, nielen pokiaľ ide o výmenný kurz dolára voči euru.

31.   Ako hodnotíte nedávny vývoj kurzu čínskeho juanu voči euru? Myslíte, že centrálne banky dokážu účinne bojovať proti jeho nadmernej nestálosti? Myslíte, že by sa mala podporovať medzinárodná úloha eura?

Od ukončenia de facto viazanosti čínskeho juanu na americký dolár v júni 2010 čínsky juan do konca júna 2011 posilnil oproti americkému doláru takmer o 6 %, oproti euru však jeho hodnota klesla o 9 % a v nominálnom efektívnom výmennom kurze o 5 %. Od vypuknutia nedávnych finančných otrasov americký dolár voči euru výrazne posilnil a vedľajším účinkom toho bolo, že čínsky juan znova posilnil voči euru a v nominálnom efektívnom výmennom kurze dosiahol úroveň z júna 2010. Celkovo možno povedať, že povzbudzujeme čínske orgány, aby využívali pružnosť ponúkanú novým rámcom politiky, ktorá umožní postupné posilňovanie čínskeho juanu v efektívnom výmennom kurze.

Pokiaľ ide o vznikajúce trhové ekonomiky, ktoré majú veľké prebytky na bežnom účte a nedostatočne pružné výmenné kurzy, medzinárodné spoločenstvo sa zhoduje – ako bolo opakovane povedané na samitoch G20 – posun smerom k systémom výmenných kurzov, ktoré budú viac určované trhmi, a zvýšenie stability výmenných kurzov, ktoré budú odrážať základné hospodárske faktory, je v záujme príslušných ekonomík a medzinárodného spoločenstva. Na samitoch v Toronte a Soule vznikajúce ekonomiky s prebytkom súhlasili, že vykonajú reformy na zvýšenie pružnosti výmenných kurzov, a teda by sme uvítali väčšie úsilie tvorcov čínskej politiky týmto smerom.

Pokiaľ ide o nadmernú nestálosť, spolu s orgánmi zodpovednými za ostatné významné pohyblivé meny máme spoločný záujem na silnom a stabilnom medzinárodnom finančnom systéme a podporujeme výmenné kurzy určované trhmi. Nadmerná nestálosť a neusporiadaný pohyb výmenných kurzov prinášajú nepriaznivé dôsledky pre hospodársku a finančnú stabilitu. To znamená, že je potrebné starostlivo konzultovať kroky na trhoch s kurzami a primerane spolupracovať.

Akademická literatúra uvádza, že spolupráca vo výnimočných okolnostiach napr. prostredníctvom zásahov do devízových operácií môže byť účinná, najmä ak tieto zásahy sú zosúladené, v súlade s základnými faktormi a oficiálnymi oznámeniami a použité vtedy, keď je nevyrovnanosť výmenných kurzov veľká. Zosúladené zásahy ekonomík G7 (ako napríklad v roku 2000 vzhľadom na euro alebo v roku 2011 vzhľadom na jen) sú v tomto ohľade veľkou väčšinou považované za úspešné.

Pokiaľ ide o medzinárodnú úlohu eura, stotožňujem sa s neutrálnym stanoviskom, ktoré zaujala ECB v roku 1999 – nesnažiť sa ani brániť jeho medzinárodnému používaniu, ani ho podporovať. Medzinárodné používanie mien by malo byť výsledkom procesu riadeného trhom. Keďže však medzinárodný menový systém je v procese prechodu na multipolárny menový systém, táto politika sa možno prehodnotí.

32.   Ako hodnotíte úspechy skupiny G20? Aké sú vaše názory na súčasnú úroveň koordinácie?

Skupina G20 ako hlavné fórum globálneho hospodárskeho riadenia zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní politických stimulov na vysokej úrovni na obmedzovanie krízy, riadenie krízy a predchádzanie budúcich kríz. Po skončení tento krízy sa musí zaistiť aj súdržnosť skupiny G20. Preto skutočne vítam, že vedúci predstavitelia skupiny G20 zdôrazňujú význam sústavnej medzinárodnej politickej spolupráce pri riešení hlavných príčin finančnej krízy a pri položení základov spoľahlivého globálneho hospodárskeho rastu. Keďže som sa sám zúčastnil mnohých stretnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20, ako aj samitov vedúcich predstaviteľov G20, musím povedať, že vnímam vysokú mieru spoločnej zodpovednosti členov skupiny G20 ako povzbudivú.

Spomedzi rôznych tém v programe skupiny G20 by som chcel poukázať na tieto:

Po prvé, počas francúzskeho predsedníctva sa tento rok urobilo veľa práce na posilnení fungovania medzinárodného menového systému. S mexickým kolegom som bol spolupredsedom pracovnej skupiny pre túto oblasť v rámci skupiny G20. Dosiahli sme pokrok okrem iného v oblasti posilnenia dohľadu, vypracovania súvislých záverov o riadení toku kapitálu, ako aj v oblasti monitorovania a hodnotenia globálnej likvidity. Za dôležité úspechy skupiny G20 považujem to, že krajiny sa zhodli na tom, že obe tieto oblasti by sa mali stať – spoločne so záležitosťami týkajúcimi sa výmenných kurzov a s motívmi tvorby rezerv – pravidelnou súčasťou dohľadu, a to vzhľadom na možné externality, ktoré môžu vyvolať politiky krajín v týchto oblastiach v iných sférach. Čo sa týka témy globálnej likvidity, chcel by som zdôrazniť, že je skutočne dôležité začať pravidelný proces monitorovania a hodnotenia a že centrálne banky majú najlepšiu pozíciu na monitorovanie vývoja globálnej likvidity v kontexte kooperatívnych štruktúr BIS v rámci Bazilejskej dohody. Pokiaľ ide o zabezpečovanie likvidity po veľkých otrasoch, v skupine G20 sa začali rozhovory o tom, či treba a ako možno ďalej posilniť úverovú kapacitu MMF, pričom tieto rozhovory budú pokračovať v MMF.

Po druhé, vedúci predstavitelia skupiny G20 podporili kľúčové základy globálnej regulačnej reformy vrátane práce, ktorú vykonali Bazilejský výbor a Rada pre finančnú stabilitu (FSB). Teraz je rozhodujúce, aby členovia skupiny G20 ďalej napredovali pri vykonávaní dosiahnutých dohôd a aby plnením prijatých záväzkov viedli príkladom. Medzi kľúčové témy patria: (i) úplné vykonávanie dohôd Bazilej II a III podľa dohodnutých harmonogramov; (ii) vykonávanie rámca Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) pre systémovo dôležité banky a rozšírenie rámca tak, aby zahŕňal všetky systémovo dôležité finančné inštitúcie; (iii) odsúhlasenie odporúčaní na posilnenie dohľadu, dozoru a regulácie tieňového bankového systému; (iv) úplné a jednotné vykonávanie odporúčaní pre mimoburzové deriváty. K ďalším dôležitým oblastiam patria zníženie nadmerného spoliehania sa na ratingové agentúry a súčasné posilnenie ich regulácie a dohľadu nad nimi, ako aj posilnenie riadenia a zdrojov FSB.

Po tretie, kľúčovým mechanizmom viacstrannej spolupráce je rámec skupiny G20 pre silný, udržateľný a vyvážený rast. Zámerom tohto rámca je pomôcť pri riadení prechodu od reakcie na krízu k silnému, udržateľnému a vyváženému modelu globálneho rastu, ako aj riešiť globálne nerovnováhy, ktoré prispeli k finančnej kríze. Teraz je dôležité, aby všetci členovia skupiny G20 v plnej miere dodržali svoje záväzky prijaté v tomto rámci. V tejto súvislosti sú kľúčovými dôrazné opatrenia na zaručenie fiškálnej udržateľnosti a ambicióznych štrukturálnych reforiem.

C.     Finančná stabilita a dohľad

33.   Ako vidíte úlohu ECB v bankovom dohľade v budúcnosti?

Vytvorenie troch európskych orgánov dohľadu (ESA) je veľkým krokom vpred. Umožňuje stavať na skúsenostiach a práci výborov tretej Lamfalussyho úrovne, ktoré zohrali významnú úlohu pri rozvíjaní zbližovania dohľadu v Európe a podpore vzájomnej dôvery medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Cieľom vytvorenia európskych orgánov dohľadu je odstránenie jednej z najväčších slabín týchto výborov, a to nezáväzného charakteru ich usmernení. Možnosť vydávať právne záväzné technické normy na základe nariadení/smerníc prijatých Parlamentom a Radou v rámci postupu spolurozhodovania umožní zostaviť súbor pravidiel EÚ pre finančné služby, ktorý podporí rovnaké podmienky a prispeje k primeranej ochrane vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v Európe.

Čo sa týka možnej úlohy ECB v rámci bankového dohľadu, možno uvažovať takto. Po prvé, skúsenosti z finančnej krízy vo všeobecnosti posilnili argumenty v prospech zapojenia centrálnych bánk do prudenciálneho dohľadu. V čoraz viac trhovo orientovanom a vzájomne prepojenom finančnom systéme môžu mať narušenia rovnováhy vplyv na základné trhové mechanizmy, ako napríklad rozdelenie likvidity, môžu mať nepredvídateľný cezhraničný dosah. Primerané hodnotenie takýchto dynamických javov si vyžaduje cezhraničný systémový pohľad, ako aj primerané prostriedky a odborné poznatky na vypracovanie analýzy finančnej stability, ako je to v prípade centrálnych bánk. Počas finančnej krízy sa navyše jasne ukázali synergie medzi centrálnym bankovníctvom a funkciami dohľadu, a to najmä v súvislosti so zhromažďovaním a vyhodnocovaním informácií.

Po druhé, po zvážení skúseností z krízového obdobia sa v mnohých členských štátoch posilnila úloha centrálnych bánk v prudenciálnom dohľade. Takýto vývoj môže časom priniesť ďalšie úvahy o inštitucionálnej úlohe ECB a o možnosti, ktorú poskytuje zmluva, zveriť ECB konkrétne úlohy v oblasti prudenciálneho dohľadu, a to aj v súvislosti s ďalším rozširovaním eurozóny.

Inštitucionálny rámec Eurosystému sa opiera o decentralizovaný operačný prístup, ktorý umožňuje v plnej miere využívať odbornosť a existujúcu infraštruktúru vnútroštátnych orgánov. Toto usporiadanie sa ukázalo ako účinné pri riadení inštitucionálnych úloh stanovených zmluvou aj v súvislosti s finančnou krízou. Mohlo by slúžiť ako vhodný rámec na vykonávanie kompetencií dohľadu.

Tento mikroprudenciálny dohľad dopĺňa úloha ECB v rámci novovytvoreného Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) pre makroprudenciálny dohľad.

D. Fungovanie ECB a demokratická zodpovednosť a transparentnosť

34.   Mali by sa podľa vás rozličné právomoci členov rady časom meniť v súlade so zmenami úloh a priorít ECB?

Článok 12 štatútu ESCB a ECB (ďalej ako „štatút“) vymedzuje zodpovednosti Výkonnej rady ECB. Tento článok poveruje Výkonnú radu realizáciou menovej politiky v súlade s rozhodnutiami prijatými Radou guvernérov a prípravou stretnutí Rady guvernérov. Podľa článku 11 štatútu je Výkonná rada ďalej zodpovedná za aktuálnu činnosť ECB, aj keď bez toho, aby tento článok poskytoval presnú definíciu „aktuálnej činnosti“.

Oba tieto články spomínajú Výkonnú radu ako celok a nezverujú konkrétne úlohy jednotlivým členom Výkonnej rady, keďže Výkonná rada je kolektívny rozhodovací orgán. Znamená to, že rozhodnutia prijíma celá Výkonná rada a nie jednotliví členovia Výkonnej rady. Problémy sú navyše často vzájomne prepojené a pri rozhodovaní sa musia zohľadňovať všetky aspekty určitej témy, teda právne, prevádzkové aj strategické. V dôsledku toho sa všetci členovia Výkonnej rady zaujímajú o všetky oblasti a zapájajú do všetkých oblastí kompetencie Výkonnej rady, či už ide o menovú politiku, platobné systémy, bankovky a podobne.

S cieľom zabezpečiť účinné administratívne riadenie dokumentov sa zvonku zároveň zdá, že sa členovia Výkonnej rady medzi sebou dohodli na tom, že línie zodpovednosti za jednotlivé oblasti činnosti ECB priradia vždy jednému členovi Výkonnej rady, ktorý sa však nezrieka kolektívnej zodpovednosti celej Výkonnej rady.

Tento prístup ponúka ďalšiu výhodu, ktorá umožňuje maximálne využiť znalosti a schopnosti jednotlivých členov Výkonnej rady. Rozdelenie línii zodpovednosti sa časom reviduje, a to najmä vtedy, keď dôjde k zmenám v zložení Výkonnej rady. Prerozdelenie zodpovedností za portfólio medzi členmi Výkonnej rady navyše prispieva k posilneniu kolegiality.

35.   Aký systém považujete za vhodný na zabezpečenie spravodlivej rotácie členstva vo Výkonnej rade ECB aj z hľadiska národnosti a pohlavia?

Zmluva v prípade výberu členov Výkonnej rady hovorí výlučne o kritériu odborných skúseností a znalostí. Uvádza sa v nej, že členovia Výkonnej rady ECB „sú menovaní spomedzi významných, uznávaných a skúsených odborníkov v menovej a bankovej problematike“. Jediná požiadavka týkajúca sa národnosti – a to je takmer samozrejmé – je, že budúci člen Výkonnej rady musí mať národnosť štátu eurozóny. Právne texty sa vedome zdržiavajú toho, aby vymedzovali nejaké ďalšie požiadavky súvisiace s národnosťou alebo pohlavím, keďže takýto prístup by bol len sotva v súlade s výberom založeným na kvalifikácii. Bez ohľadu na tieto právne úvahy však ja osobne považujem rozmanitosť v inštitúciách za dôležitú a to sa týka národnosti, pohlavia, veku, odborného zázemia a osobných skúseností.

Vzhľadom na to, že ECB je nadnárodnou inštitúciou, svoje rozhodnutia musí navyše prijímať výlučne z hľadiska eurozóny, čo jasne znamená vylúčenie osobitných národných záujmov. Základom usporiadania Eurosystému je to, že členovia rozhodovacích orgánov ECP pri rozhodovaní uplatňujú svoje osobné skúsenosti a znalosti a nezastupujú členský štát, z ktorého pochádzajú.

To, že v procese vymenúvania má Európsky parlament význačnú úlohu, zaisťuje objektívny proces v súlade so stanovenými kritériami.

36.   Aký je váš názor na potrebu zostaviť „najlepší tím“ (teda najlepšie fungujúci kolektív) členov Výkonnej rady a nehovoriť teda len o „najlepšom jednotlivcovi“?

Právny rámec veľmi jasne uvádza, akú kvalifikáciu musí mať člen Výkonnej rady, a bolo by dosť nebezpečné vymýšľať ďalšie „mäkké“ kritériá, ktoré sa dajú len ťažko merať a ktoré je náročné realizovať. Je zrejmé, že keďže je Výkonná rada kolektívnym orgánom s kolektívnymi zodpovednosťami za všetky rozhodnutia, ktoré prijme, je predpokladom, že bude dobre fungovať ako tím. Dá sa teda primerane očakávať, že osoby prestavené ako kandidáti do Výkonnej rady budú mať okrem svojho uznávaného postavenia a odborných skúseností v menových a bankových záležitostiach aj tieto ďalšie schopnosti. V tomto zmysle sa teda, samozrejme, silné odborné jednotlivé skúsenosti/zázemie a členstvo vo vynikajúco fungujúcom kolektíve nedajú vzájomne zamieňať. Zo svojich odborných skúseností – a ukázalo sa to aj na kurzoch na obchodnej škole v Miláne – môžem povedať, že v priemere tímy lepšie dosahujú trvalé riešenia a sú tvorivejšie než jednotlivci (môže to byť inak v prípade skvelých jednotlivcov, ale to sa stáva zriedkavo).

37.   Je podľa vás potrebné, aby sa zväčšila rozmanitosť zastúpenia v rade ECB a aby sa nespoliehalo výlučne na predstaviteľov centrálnych bánk?

Zmluva aj štatút o tomto znovu nehovoria nič. To, že osoba má mať uznávané postavenie a odborné skúsenosti v oblasti menových alebo bankových záležitostí, prirodzene, neznamená, že to musí byť predstaviteľ centrálnej banky. V každom prípade však určite neprekvapuje, že bohaté skúsenosti z centrálnej banky sú často dôležité a treba ich vziať do úvahy. Ja sám som však príkladom dokazujúcim, že iné zázemie, v mojom prípade ministerstvo financií, môže tiež priniesť potrebné skúsenosti, aby sa človek mohol kvalifikovať ako člen Výkonnej rady ECB. Moje odborné skúsenosti a informácie, ktoré som získal, mi celkom iste dobre slúžia aj v rámci ECB.

To jasne dokazuje, že mimoriadne hodnotné môžu byť aj iné odborné znalosti a skúsenosti. Životopisy a odborné skúsenosti súčasných aj minulých členov Výkonnej rady ukazujú, že veľmi rôznorodé kvalifikácie a skúsenosti jednoznačne prinášajú hodnotný vstup do procesu rozhodovania.

38.   Aký bude váš osobný prístup k sociálnemu dialógu v rámci ECB?

Domnievam sa, že dobrý sociálny dialóg patrí medzi kľúčové faktory úspechu dobre fungujúcej organizácie. To sú aj moje skúsenosti z mojej súčasnej pozície na nemeckom ministerstve financií. Som v plnej miere odhodlaný zúčastňovať sa dialógu s personálom ECB, ako aj s ich zástupcami a očakávam plodnú a účinnú výmenu názorov s nimi napríklad o pracovných podmienkach a ostatných sociálnych otázkach.

Osobitne podporujem prístup, pri ktorom sa vymieňajú informácie so zástupcami zamestnancov a konzultácie o relevantných otázkach sa začínajú v raných etapách. Takýto prístup si vyžaduje otvorenosť a zmysel pre zodpovednosť na oboch stranách, aby sa dal dosiahnuť konečný cieľ vynikajúco fungujúcej ECB slúžiacej záujmom občanov krajín, ktoré prijali euro, ako aj celej Európskej únie. Celkom iste sa zapojím do tejto spolupráce s otvorenou mysľou a v duchu dôvery, partnerstva a rešpektu.

Na úrovni ESCB, kde ECB vedie dialóg so zástupcami zamestnancov národných centrálnych bánk a federáciou odborových zväzov, ku ktorým patria, som napríklad presvedčený, že stretnutia, ktoré sa dvakrát ročne konajú vo Frankfurte medzi ECB, zástupcami zamestnancov a federáciou odborových zväzov, umožňujú obohacujúce a užitočné diskusie o projektoch ESCB/Eurosystému. Tieto výmeny tiež ponúkajú príležitosti na podporu rozvoja spolupráce a tímového ducha vo vnútri systému, ktoré bezvýhradne podporujem.

39.   Podporili by ste postup potvrdzovania Európskym parlamentom (bez ohľadu na ústavné problémy, ktoré by táto zmena priniesla)?

Zmluva stanovuje jasný postup vymenovania členov Výkonnej rady ECB. Títo členovia majú byť vymenovaní spomedzi významných, uznávaných a skúsených odborníkov v menovej a bankovej problematike. Zmluva predpokladá konzultačnú úlohu Európskeho parlamentu. V praxi organizuje Výbor pre hospodárske a menové veci (ECON) verejné vypočutie kandidátov navrhnutých Radou.

Na základe uplynulých skúseností možno povedať, že toto riešenie je primerané. ECB od svojho založenia zaisťuje bezproblémový a vierohodný postup vymenovania a výber vysoko kompetentných, nezávislých a bezúhonných osôb. Vzhľadom na túto situáciu nie je žiadna zmena aktuálneho postupu podľa mňa oprávnená. Ak by došlo v určitej etape k znovuposúdeniu tohto postupu, strany zúčastnené na zmenách a doplneniach zmluvy, prirodzene, budú môcť zaujať stanovisko.

40.   Aký je váš názor na problém tzv. efektu otáčacích dvier medzi orgánmi dohľadu a regulácie a súkromnými inštitúciami v tej istej oblasti? Myslíte si, že by medzi odbornými činnosťami vo verejných a súkromných inštitúciách malo existovať určité „abstinenčné obdobie“?

Pokiaľ ide o členov Rady guvernérov a Výkonnej rady ECB, existencia konfliktu záujmov bola uznaná a riešená. Čo sa týka členov Rady guvernérov, etické pravidlá Rady guvernérov rátajú s určitým obdobím na „oddych“ v trvaní jedného roka po ukončení povinností, pričom až po tomto roku môže člen Rady začať vykonávať nové súkromné alebo odborné činnosti, pri ktorých by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov. Ďalšie pravidlá možno pre guvernérov národných centrálnych bánk stanoviť v zmluvných podmienkach pracovnej zmluvy s národnou centrálnou bankou. Čo sa týka členov Výkonnej rady, ich zmluvné podmienky pracovnej zmluvy stanovujú záväzok neprijať žiadnu zamestnaneckú, manažérsku, poradnú ani konzultačnú pozíciu, či už platenú, alebo neplatenú, v spoločnosti alebo subjekte, ktorý je náprotivkom ESCB v menovej politike alebo devízových operáciách, alebo v spoločnosti alebo subjekte patriacim do takejto konsolidovanej skupiny, a to jeden rok po ukončení funkčného obdobia v závislosti od rozhodnutia Rady guvernérov. Môžem teda povedať, že považujem 12-mesačné obdobie nevykonávania podobnej funkcie za primerané.

41.   Mohli by ste rozviesť svoje názory na koncepciu demokratickej zodpovednosti, pokiaľ ide o ECB a centrálne bankové systémy vo všeobecnosti?

Nezávislosť a zodpovednosť považujem za dve strany tej istej mince. Nezávislosť centrálnej banky je vo všeobecnosti nevyhnutným prvkom režimov menovej politiky našich moderných hospodárstiev a najmä „menovej ústavy“ Hospodárskej a menovej únie. V záujme zachovania legitimity musí byť nezávislá centrálna banka zároveň zodpovedná voči demokratickým inštitúciám a širokej verejnosti za svoju činnosť pri výkone svojich povinností. Inými slovami, musí riadne vysvetliť a odôvodniť svoje rozhodnutia občanom a ich zástupcom.

Koncepcia demokratickej zodpovednosti je dôležitým prvkom vo vzťahoch ECB s Európskym parlamentom, pretože táto inštitúcia priamo zastupuje európsky ľud. Zbavovaním sa svojich povinností týkajúcich sa zodpovednosti ECB prekračuje svoje zákonné povinnosti. Napríklad prezident ECB sa každý štvrťrok zodpovedá výboru ECON; výročná správa ECB sa predkladá Európskemu parlamentu; členovia výkonnej rady sa zúčastňujú ad hoc na vypočutiach na konkrétne témy.

Zodpovednosť a transparentnosť podporujú okrem iného aj mesačné tlačové konferencie ECB s úvodným vyhlásením prezidenta ECB, mesačný bulletin ECB, prejavy a rozhovory s členmi výkonnej rady. Celkovo sa domnievam, že ECB za prvých 13 rokov preukázala pevné odhodlanie v prospech demokratickej zodpovednosti. Mojím cieľom je udržať túto bilanciu v prípade, že budem zvolený do tejto inštitúcie.

42.   Aké závery vyvodzujete z porovnania politiky transparentnosti, ktorú viedla Banka Federálnych rezerv a ECB? Čo si myslíte o uverejňovaní zápisníc centrálnej banky Fed alebo banky Bank of England zo svojich schôdzí? Domnievate sa, že takúto politiku môže uplatniť aj ECB?

Transparentnosť vyžaduje, aby centrálna banka jasne vysvetlila, ako si vykladá svoj mandát a ako uplatňuje svoju stratégiu v oblasti menovej politiky na posúdenie stavu ekonomiky a prijímanie rozhodnutí o menovej politike. Nielenže to verejnosti pomáha monitorovať a vyhodnocovať výkonnosť centrálnej banky, ale prispieva to aj k zníženiu neistoty v súvislosti s budúcimi politickými opatreniami a tým aj k zníženiu volatility inflácie. Celkovo možno povedať, že transparentnosť a zrozumiteľnosť pri komunikácii prispeli k lepšiemu pochopeniu menovej politiky zameranej na stabilitu cien, čím sa menová politika stala dôveryhodnejšou a účinnejšou.

V medzinárodnom meradle patrí ECB medzi hlavných kandidátov vo svete, pokiaľ ide o transparentnosť centrálnej banky. ECB ohlásila stratégiu formálnej menovej politiky a vysvetľuje svoje rozhodnutia v oblasti menovej politiky prostredníctvom tejto stratégie. ECB v rámci svojej stratégie z kvantitatívneho hľadiska jasne špecifikovala, čo cenová stabilita znamená. Jasný a jednoznačný cieľ udržania cenovej stability kladie veľký dôraz na všetky rozhodnutia ECB a je ústredným bodom pre koordináciu očakávaní súkromného sektora. Kým Fed – aj vzhľadom na svoj dvojitý mandát – nebol v minulosti taký explicitný, z nedávnych oznámení vyplýva, že Fed definuje cenovú stabilitu podobným spôsobom ako ECB.

Centrálna banka môže mať niekoľko možností, ako vysvetlí svoje rozhodnutia, aby ukázala svoje politické zámery a odhalila rozmanitosť v rámci procesu menovej politiky. Z odbornej literatúry a praktických skúseností nie je vždy jasné, ktorý režim transparentnosti je za daných okolností najvhodnejší. V tejto súvislosti by uverejňovanie zápisníc mohlo poskytnúť ďalšie informácie o rozmanitosti výboru a odôvodnenie daného rozhodnutia. Pre Výbor pre menovú politiku banky Bank of England, ktorý uplatňuje individuálnu zodpovednosť, tak má určite zmysel uverejňovať zápisnice z politických schôdzí. ECB má iný režim zodpovednosti, t. j. členovia Rady guvernérov sú spoločne zodpovední za svoje rozhodnutia. Jej štatút navyše vyžaduje, aby ECB považovala rokovania Rady guvernérov za dôverné, čo vylučuje možnosť uverejniť zápisnice zo schôdzí. Rada guvernérov tak môže prijímať rozhodnutia v oblasti menovej politiky úplne nezávisle a s cieľom zdôrazniť kolektívnu zodpovednosť výboru. ECB zabezpečuje ďalšie komunikačné nástroje, ktoré poskytujú informácie ktoré možno porovnať so zápisnicami ostatných uvedených centrálnych bánk. Úvodné vyhlásenie prezidenta na tlačovej konferencii tak poskytujú komplexný súhrn politicky relevantného posúdenia ekonomického vývoja. Navyše, tlačové konferencie, ktoré sa konajú každý mesiac, zahŕňajú sériu otázok a odpovedí, ktorá poskytuje základ pre včasné a nestranné vysvetlenie rozhodnutí v oblasti menovej politiky a vnútornej diverzity verejnosti.

43.   Aký je váš názor na menový dialóg s Európskym parlamentom? Môžu členovia rady ECB diskutovať o menovej politike a jej rozhodnutiach s ostatnými politickými subjektmi, alebo by to poškodilo nezávislosť banky?

Štvrťročné vypočutia prezidenta ECB vo výbore ECON sú nevyhnutnou súčasťou demokratickej zodpovednosti ECB. Poskytujú veľmi významnú príležitosť nielen pre ECB, aby vysvetlila a odôvodnila svoje politiky a tým prispela k lepšiemu pochopeniu rozhodnutí ECB v celej Európe, ale aj pre zástupcov európskych občanov, aby ECB kládli otázky a žiadali od nej vysvetlenia. Umožnili dôkladný a plodný dialóg medzi oboma inštitúciami, a to nielen o hospodárskych a menových otázkach, ale aj o dôležitých legislatívnych dokumentoch (napr. reforma rámca dohľadu EÚ, balík hospodárskeho riadenia).

ECB má blízke vzťahy s ostatnými politickými činiteľmi EÚ, napríklad Euroskupinou, Radou ECOFIN a na nižšej úrovni s Hospodárskym a finančným výborom, Pracovnou skupinou Euro a Výborom EÚ pre hospodársku politiku. ECB nakoniec zohráva špecifickú a jasne definovanú úlohu v rámci poskytovania finančnej pomoci a krízového riadenia, ktoré boli nedávno stanovené.

Všetky tieto kontakty prebiehajú pri plnom rešpektovaní mandátu a nezávislosti ECB. Nemyslím si však, že diskutovanie o menovej politike a jej rozhodnutiach s týmito subjektmi by mohlo ohroziť nezávislosť ECB.

E.     Všeobecné ustanovenia

44.   Čo považujete za najdôležitejšie riziká a výzvy, ktorým čelí ECB?

ECB v týchto zložitých časoch čelí mnohým výzvam. Dovoľte mi zamerať sa na tri z nich, ktoré sú navzájom prepojené:

Začnem hlavným cieľom ECB, teda udržaním cenovej stability v eurozóne v strednodobom horizonte. Nie je to vôbec jednoduché v aktuálnom kontexte danom veľmi vysokou mierou neistoty a oslabením prenosových kanálov menovej politiky. Mali by sa stanoviť úrokové sadzby ECB s cieľom udržať v strednodobom horizonte cenovú stabilitu pre eurozónu ako celok. Neštandardné opatrenia menovej politiky musia podporovať fungovanie mechanizmu prenosu menovej politiky tak, aby úrokové sadzby ECB ovplyvňovali ekonomiku a v konečnom dôsledku aj ceny viac-menej obvyklým spôsobom. Vzhľadom na vysokú neistotu v oblasti makroekonomického rozvoja v zahraniční aj v eurozóne a na meniace sa finančné podmienky v oblasti krízy štátneho dlhu je to veľmi náročná úloha, ktorá si vyžaduje neustálu pozornosť a v prípade potreby aj odvážne politické kroky. V rovnakom čase v súlade so strednodobým zameraním svojej menovej politiky sa ECB musí pozerať dopredu a byť pripravená prijať mimoriadne opatrenia hneď, ako sa znormalizuje situácia na finančných trhoch.

Prispenie k zabezpečeniu finančnej stability predstavuje ďalšiu kľúčovú výzvu, ktorej musí ECB čeliť. Finančná kríza vniesla prostredníctvom mnohých fáz tieto problémy do popredia. Účinná podpora fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) je a aj naďalej bude náročná úloha, ktorá si bude vyžadovať priebežnú identifikáciu a posudzovanie zdrojov makroprudenciálneho rizika, pričom na tento účel možno použiť aj existujúce nástroje. Bude dôležité zabezpečiť, aby nevznikol zmätok v súvislosti s veľmi odlišnými mandátmi výboru ESRB a Rady guvernérov ECB: treba zdôrazniť najmä skutočnosť, že medzi cieľom cenovej stability a úlohou, ktorú môže ECB zohrávať pri posilňovaní finančnej stability, neexistuje žiadny kompromis. V tomto ohľade vyvolala finančná kríza rad otázok týkajúcich sa vzťahu medzi menovou politikou a finančnou stabilitou. Lepšie pochopenie úlohy finančného sektora pri mechanizme prenosu je v tejto súvislosti nevyhnutné.

A nakoniec, v súvislosti s vyššie uvedeným, predstavuje rozvoj Európy a najmä eurozóny veľkú výzvu. Kríza štátneho dlhu odhalila slabé miesta hospodárskeho riadenia Európy, ktoré je potrebné okamžite odstrániť. Byť súčasťou hospodárskej a menovej únie predstavuje obrovské výhody, ktoré však nie sú zadarmo. Členstvo v Hospodárskej a menovej únii si od vlád eurozóny vyžaduje silnú politickú vôľu zameranú na splnenie záväzkov a rešpektovanie spoločných pravidiel. Vlády členských štátov, ktoré priamo postihla kríza štátneho dlhu, si v prvom rade musia urobiť poriadok vo svojej krajine. Inštitucionálne základy Hospodárskej a menovej únie sa musia posilniť, a to na vnútroštátnej úrovni ako aj na európskej úrovni tak, aby lepšie odrážali vysoký stupeň integrácie ekonomík eurozóny. Menová únia sa musí doplniť o ďalšiu integráciu smerom k fiškálnej a politickej únii, čo si vyžaduje zmeny v Zmluve o EÚ. To by malo pomôcť zabrániť obnoveniu nahromadeniu nerovnováhy. Spôsob, akým budú tieto úlohy splnené, je pre ECB dôležitý, pretože ovplyvňuje prostredie, v ktorom ECB funguje. Aj osobne, ako oddanému Európanovi, ktorý vidí veľký prínos Európskej únie a eura pre blaho občanov, je mi táto otázka veľmi blízka.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	10.10.2011
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	20 2 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sharon Bowles, Udo Bullmann, Pascal Canfin, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Gunnar Hökmark, Jürgen Klute, Werner Langen, Íñigo Méndez de Vigo, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Peter Skinner, Ivo Strejček, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elena Băsescu, Iliana Ivanova, Danuta Jazłowiecka, Olle Ludvigsson