SPRÁVA o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu
27.10.2011 - (2011/2151(INI))
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajca: Mikael Gustafsson
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu
Európsky parlament,
– so zreteľom na štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa uskutočnila v Pekingu v septembri 1995, na deklaráciu a akčnú platformu prijaté v Pekingu, ako aj na následné záverečné dokumenty,
– so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa zdôrazňujú hodnoty spoločné členským štátom, ako je pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi mužmi a ženami,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 2, 3, 4, 5, 21 a 23,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,
– so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011[1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),
– so zreteľom na komplexnú správu švédskeho predsedníctva Európskej únie z roku 2009 s názvom Peking +15: akčná platforma a Európska únia, v ktorej sa poukazuje na prekážky, ktoré v súčasnosti bránia plnému dosiahnutiu rodovej rovnosti,
– so zreteľom na závery Rady z 2. – 3. júna 2005, v ktorých vyzvala členské štáty a Komisiu, aby posilnili inštitucionálne mechanizmy na podporu rodovej rovnosti a vytvorili rámec na posudzovanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy s cieľom zabezpečiť ucelenejšie a systematickejšie monitorovanie pokroku,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 1995 o štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách v Pekingu: Boj za rovnosť, rozvoj a mier[2], uznesenie z +10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)[3] a uznesenie z 25. februára 2010 o akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti s názvom Peking + 15[4],
– zo zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2003 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v Európskom parlamente[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov a delegácií[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ[8],
– so zreteľom na priekopnícku prácu Rady Európy týkajúcu sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a najmä na deklaráciu zo 119. zasadnutia Výboru ministrov nazvanú Urobme rodovú rovnosť skutočnosťou[9],
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0351/2011),
A. keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti znamená viac ako len jednoduché presadzovanie rodovej rovnosti vykonávaním osobitných opatrení na pomoc ženám, alebo v niektorých prípadoch nedostatočne zastúpenému pohlaviu, jeho súčasťou však je aj mobilizácia všetkých všeobecných politík a opatrení s konkrétnym cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť;
B. keďže OSN zriadila orgán OSN Ženy, ktorý od 1. januára 2011 upevňuje inštitucionálne usporiadanie systému OSN na podporu rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien a ktorého rámcom sú pekinská deklarácia a akčná platforma[10];
C. keďže zásada rodovej rovnosti je ustanovená v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstraňovanie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami;
D. keďže článok 2 Zmluvy o Európskej únii stanovuje zásadu rodovej rovnosti, pričom sa v ňom uvádza, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a že tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi;
E. keďže začlenenie rodového hľadiska do legislatívnej a politickej práce Parlamentu možno v niektorých prípadoch najlepšie dosiahnuť prostredníctvom konkrétne zameraných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhom správ, ktoré sa v gestorskom výbore prekladajú formou pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zameraných na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, pričom túto stratégiu aktívne uplatňuje Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť od roku 2009;
F. keďže tento postup sa úspešne uplatnil v najnovších správach, ktoré sú zamerané na zásadu rodovej rovnosti, o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010[11] a o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností[12];
G. keďže členské štáty sú zapojené do všetkých najdôležitejších medzinárodných rámcov pre rodovú rovnosť a práva žien a keďže na úrovni EÚ existuje viacero dokumentov týkajúcich sa tejto politiky; keďže sa však musí posilniť praktický záväzok podporovať uplatňovanie rodového hľadiska a posilnenie postavenia žien, pretože vykonávanie existujúcich politických dokumentov veľmi nenapreduje a rozpočtové zdroje vyčlenené na rodové otázky sú nedostatočné;
H. keďže Komisia okrem svojej stratégie rovnosti žien a mužov (2010 – 2015) stanovila kľúčové činnosti, ktoré musí vykonať každé z jej generálnych riaditeľstiev, čo je známka toho, že EÚ prechádza na holistickejší a koherentnejší prístup k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti[13];
I. keďže Komisia sa v rámci Charty žien[14] zaviazala posilňovať rodového hľadiska vo všetkých svojich politikách počas celého svojho funkčného obdobia;
J. keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) má za úlohu vytvárať, analyzovať, hodnotiť a šíriť metodické nástroje s cieľom podporiť začlenenie rodovej rovnosti do všetkých politík Spoločenstva a z nich vyplývajúcich vnútroštátnych politík, ako aj podporovať uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých inštitúciách a orgánoch Spoločenstva[15];
K. keďže je potrebná úzka spolupráca s inštitútom EIGE v súvislosti s jeho úlohou šíriť presné metodické nástroje a s cieľom účinnejšie posúdiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente;
L. keďže cieľom Komisie je uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti ako neoddeliteľnú súčasť svojej politickej činnosti, a to aj prostredníctvom posúdení rodového vplyvu a postupov vyhodnocovania, a keďže na tento účel vypracovala Príručku pre posudzovanie rodového vplyvu[16];
M. keďže politika uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti dopĺňa, ale nenahrádza konkrétne politiky rovnosti ani opatrenia pozitívnej diskriminácie, ktoré sú súčasťou dvojakého prístupu k dosahovaniu cieľa rodovej rovnosti;
N. keďže diskriminácia založená na pohlaví alebo rode má nepriaznivý vplyv na transrodové osoby a keďže do politík a činností Európskeho parlamentu, Komisie a viacerých členských štátov v oblasti rodovej rovnosti sa v čoraz väčšej miere zahŕňa otázka rodovej identity;
O. keďže väčšina parlamentných výborov všeobecne prikladá uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti určitý význam (napríklad v rámci svojej legislatívnej práce, svojich inštitucionálnych vzťahov s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť, v súvislosti s vypracovávaním akčných plánov pre rodovú rovnosť atď.), kým malá skupina výborov v tomto smere neprejavuje žiadny alebo iba občasný záujem;
1. zaväzuje sa k tomu, že bude pravidelne prijímať a vykonávať politický plán uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente s celkovým cieľom podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi prostredníctvom skutočného a efektívneho začleňovania rodového hľadiska do všetkých politík a činností, aby bolo možné posúdiť rôzny vplyv opatrení na ženy a na mužov, koordinovať existujúce iniciatívy a vytýčiť ciele a priority, ako aj prostriedky ich dosahovania;
2. potvrdzuje, že hlavný cieľ jeho politiky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti na nadchádzajúce trojročné obdobie by mal spočívať v zabezpečení konzistentnejšieho a účinnejšieho uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v celej parlamentnej činnosti, a to na základe týchto zásad:
a) trvalý záväzok na úrovni Predsedníctva Parlamentu prostredníctvom práce skupiny na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť;
b) dvojaký prístup – uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v činnostiach Parlamentu prostredníctvom efektívnej práce gestorského výboru na jednej strane a začleňovania rodového hľadiska do práce ostatných výborov a delegácií na druhej strane;
c) uvedomovanie si potreby rodovej vyváženosti v rozhodovacích postupoch, ktorú treba dosiahnuť zvýšením zastúpenia žien v riadiacich orgánoch Parlamentu, v predsedníctvach politických skupín, výborov a delegácií, v zložení delegácií a iných misií, napríklad v rámci pozorovania volieb, ako aj zvýšením zastúpenia mužov v oblastiach, v ktorých je ich počet nedostatočný;
d) začlenenie analýzy rodového hľadiska do všetkých etáp rozpočtového postupu s cieľom zaručiť, aby potreby a priority žien a mužov boli zohľadňované rovnocenne a aby sa posudzoval vplyv poskytovania zdrojov EÚ na ženy a mužov;
e) účinná tlačová a informačná politika, ktorá systematicky zohľadňuje rodovú rovnosť a vyhýba sa rodovým stereotypom;
f) pokračovať v predkladaní pravidelných správ v pléne o pokroku dosahovanom pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci parlamentných výborov a delegácií;
g) zameranie na potrebu náležitých finančných a ľudských zdrojov, aby orgány Parlamentu mali k dispozícii potrebné nástroje vrátane nástrojov na analýzu a posudzovanie rodového hľadiska, ako aj odborné znalosti v oblasti rodovej rovnosti (výskum a dokumentácia, školený personál, odborníci) a špecifické údaje a štatistiky týkajúce sa rodového hľadiska; vyzýva sekretariát, aby zabezpečil pravidelnú výmenu najlepších postupov a vytváranie sietí, ako aj odbornú prípravu v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozpočtovania pre zamestnancov Parlamentu;
h) nepretržitý rozvoj práce parlamentnej skupiny zodpovednej za integrovaný prístup k rovnosti, do ktorej každý výbor vymenoval jedného člena zodpovedného za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo svojej práci;
i) pozornosť venovaná významu používania presnej terminológie a definícií, ktoré sú v súlade s medzinárodnými normami, keď sa pojmy používajú v súvislosti s uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti;
j) metodická a analytická podpora zo strany EIGE;
3. vyzýva svoj gestorský výbor, aby preskúmal, ako môže byť postup, ktorým Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť prijíma pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k jednotlivým správam, ktoré zdôrazňujú dôsledky určitej politickej oblasti z rodového hľadiska, v súlade s lehotami a postupmi stanovenými príslušným výborom, čo najlepšie začlenený do rokovacieho poriadku;
4. vyzýva výbory Parlamentu zodpovedné za viacročný finančný rámec (VFR) a štrukturálne fondy, aby posúdili dosah navrhovaných priorít v oblasti výdavkov, zdrojov príjmov a nástrojov riadenia z rodového hľadiska, a to ešte pred schválením VFR, aby sa zabezpečilo, že VFR po roku 2013 bude zohľadňovať rodovú otázku, a aby sa zaručilo, že základných nariadeniach všetkých programov financovania EÚ budú stanovené ciele zamerané na rodovú rovnosť a že sa na opatrenia určené na dosiahnutie týchto cieľov vyčlenia osobitné finančné prostriedky;
5. vyjadruje blahoželanie parlamentnej skupine zodpovednej za integrovaný prístup k rovnosti a parlamentným výborom, ktoré presadzujú hľadisko rodovej rovnosti vo svojej praktickej práci, a žiada ostatné výbory, aby zaručili, že sa zaviažu plniť stratégiu uplatňovania rodového hľadiska a zavedú ju v rámci svojej činnosti do praxe;
6. zdôrazňuje, že je potrebné, aby parlamentné výbory disponovali vhodnými nástrojmi, ktoré im umožnia získať náležité znalosti o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ako sú ukazovatele, údaje a štatistiky rozdelené podľa pohlavia, a aby sa rozpočtové zdroje rozdeľovali z hľadiska rovnosti žien a mužov, aby tak výbory boli motivované na využívanie vnútornej expertízy (sekretariát príslušného výboru, tematické oddelenie, knižnica atď.) a externej expertízy v rámci iných miestnych, regionálnych, celoštátnych a nadnárodných inštitúcií, či už verejných alebo súkromných, malých, stredných a veľkých podnikov a univerzít, ktoré pracujú v oblasti rovnosti žien a mužov;
7. víta osobitné iniciatívy, ktoré v tejto oblasti prijalo viacero parlamentných výborov, vrátane iniciatívnej správy o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, ktorú vypracoval Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, a verejného vypočutia o úlohe žien v trvalo udržateľnom rozvoji rybárskych oblastí, ktoré zorganizoval Výbor pre rybné hospodárstvo;
8. na základe dotazníka zaslaného predsedom a podpredsedom zodpovedným za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v parlamentných výboroch dospel k záveru, že práca parlamentných výborov v oblasti rodovej rovnosti je veľmi rozdielna a dobrovoľná, pričom rodové hľadisko je v niektorých oblastiach predmetom intenzívneho záujmu a v iných sa v tomto smere vyvíjajú len málo viditeľné činnosti alebo sa nevyvíjajú žiadne;
9. víta prácu medziparlamentných delegácií a pozorovateľských volebných misií a ich snahu zaoberať sa v rámci ich vzťahov s parlamentmi tretích krajín otázkami spojenými s rodovou rovnosťou a posilňovaním postavenia žien prostredníctvom systematickejšieho monitorovania a riešenia otázok, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov a miera úmrtnosti matiek, ako aj užšej spolupráce s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť pri organizovaní spoločných schôdzí a výmene informácií v týchto oblastiach;
10. žiada Komisiu, aby pri programovaní a realizácii všetkých politík riešila a uprednostňovala otázky rodovej nerovnosti konzistentnejším a systematickejším spôsobom, a zdôrazňuje, že začleňovanie rodových otázok do všetkých politík sa musí zlepšiť v záujme dosiahnutia cieľov rodovej rovnosti;
11. opakuje, že sa treba sústrediť na tie rodové vzťahy medzi mužmi a ženami, ktoré vytvárajú a udržiavajú rodové nerovnosti;
12. zastáva názor, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente by malo zahŕňať aj otázku rodovej identity, pričom by sa malo posúdiť, aký vplyv majú dané politiky a činnosti na transrodové osoby; vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala rodovú identitu vo všetkých činnostiach a politikách v oblasti rodovej rovnosti;
13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Rade Európy.
- [1] Príloha k záverom Rady zo 7. marca 2011.
- [2] Ú. v. EÚ C 166, 3.7.1995, s. 92.
- [3] Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.
- [4] Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.10, s. 11.
- [5] Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 384.
- [6] Ú. v. EÚ C 244 E, 18.10.2007, s. 225.
- [7] Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 18.
- [8] Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 32.
- [9] 119. zasadnutie Výboru ministrov v Madride, 12. máj 2009.
- [10] Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 64/289 z 21. júla 2011 o súdržnosti systému.
- [11] P7_TA(2010)0164.
- [12] P7_TA(2011)0256.
- [13] Pracovný dokument Komisie s názvom Činnosti potrebné na realizáciu stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 [SEK(2010)1079/2].
- [14] Oznámenie Komisie s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien [KOM(2010)0078].
- [15] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1922/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (Ú. v. EÚ L 403, 30.12.2006, s. 9).
- [16] http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=5601&langId=en
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Súvislosti
Hlavný cieľ uplatňovania rodovej rovnosti je zmeniť povahu a inštitúcie tradičnej politiky, aby lepšie zohľadňovali potreby, očakávania a skúsenosti celej spoločnosti, tak žien, ako aj mužov. Možno povedať, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti spochybňuje rodovú neutralitu inštitúcií, pretože tieto môžu reprodukovať rodové nerovnosti a prispievať k nim prostredníctvom svojich vnútorných očakávaní, pracovných postupov a činností.
Koncept uplatňovania rodového hľadiska sa stal reálnou súčasťou bežných postupov v rámci medzinárodnej verejnej politiky v septembri 1995, keď bol uvedený v akčnej platforme štvrtej svetovej konferencie o ženách v Pekingu, ktorá zahŕňa obsiahlu definíciu tohto pojmu a zaväzuje inštitúcie patriace do systému OSN k systematickému začleňovaniu rodového hľadiska do tvorby politiky.
V roku 1997 definovala OSN uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti takto:
„... postup, ktorým sa hodnotí, ako na ženy a mužov vplýva akákoľvek plánovaná činnosť vrátane právnych predpisov, politík alebo programov, a to vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach. Ide o stratégiu začlenenia záležitostí a skúseností žien, ale aj mužov, ako neoddeliteľnej súčasti tvorby, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík a programov vo všetkých politických, hospodárskych a spoločenských sférach, aby boli rovnako prínosné pre ženy a mužov a aby nerovnosť prestala existovať.“[1]
Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Lisabonskej zmluve
Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je jednoznačne ustanovené v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
„Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.“
Zásada rodovej rovnosti je súčasťou článku 2 Zmluvy o Európskej únii:
„Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovaniu ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“
Výraz „uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti“ bol v Európskom spoločenstve prvýkrát použitý v roku 1991, keď sa objavil ako relatívne nevýznamná, ale inovatívna zložka tretieho akčného programu Komisie o rovnakých príležitostiach (1991 – 1996)[2]. Počas uvedeného obdobia Komisia realizovala v mene žien konkrétne iniciatívy v jednotlivých sektoroch a aktívne sa zúčastňovala na príprave pekinskej konferencie, na ktorej podporila zásadu uplatňovania rodového hľadiska v mene EÚ.
Koncom deväťdesiatych rokov ovplyvnil snahy o dosiahnutie rovnosti príležitostí v rámci EÚ nový záväzok zohľadňovať rovnosť žien a mužov vo všetkých politických oblastiach.
Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) je orgán Európskeho parlamentu, ktorý je zodpovedný za vykonávanie a ďalší rozvoj uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politických oblastiach. Na toto slúži v prvom rade postup pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Prvý krok v zavádzaní rodového hľadiska pomocou tohto nástroja spočíva v rozhodnutí koordinátorov výboru FEMM o tom, že k návrhu správy iného výboru nie je vhodné dávať stanovisko, ale že by ho bolo možné vylepšiť prostredníctvom niekoľkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorými sa doplní o rodové hľadisko. Určí sa člen výboru, ktorý je poverený vypracovaním týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa potom predložia na hlasovanie vo výbore a následne sa predložia gestorskému výboru v rámci termínu na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu správy. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zohľadňujúce uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti podpíše predseda výboru FEMM a podpíšu ich aj ostatní jeho členovia.
Ďalším spôsobom, akým výbor FEMM presadzuje rozvíjanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, je poskytovanie zdrojov skupine zodpovednej za integrovaný prístup k rovnosti, v ktorej má každý výbor jedného člena zodpovedného za praktické uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v práci príslušného výboru (pozri úplný zoznam členov v prílohe).
Najnovší príklad politík a právnych predpisov zohľadňujúcich rodové hľadisko
Európska únia uznáva význam rodovej otázky v celom rade nedávnych rozhodnutí vrátane smernice o obchodovaní, v ktorej sú ustanovené minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a trestov v oblasti obchodovania s ľuďmi, a v ktorej sa v článku 1 uvádza, že na posilnenie prevencie tejto trestnej činnosti a ochrany jej obetí sa zavádza rodové hľadisko.[3]
- [1] OSN, 1997, Správa Hospodárskej a sociálnej rady.
- [2] KOM(1990)0449.
- [3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV.
PRÍLOHA: ZOZNAM ČLENOV
skupina predsedov/podpredsedov/poslancov zodpovedných za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti |
||
AFCO |
Zita GURMAI – podpredsedníčka |
|
AFET |
Ana GOMES – členka |
|
AGRI |
Marc TARABELLA – člen |
|
BUDG |
Alexander ALVARO – podpredseda |
|
CONT |
Bart STAES – podpredseda |
|
CULT |
Mary HONEYBALL – členka |
|
DEVE |
Corina CRETU – podpredsedníčka |
|
DROI |
Marie-Christine VERGIAT – členka |
|
ECON |
Arlene McCARTHY – podpredsedníčka |
|
EMPL |
Pervenche BÈRES – predsedníčka |
|
ENVI |
Corinne LEPAGE – podpredsedníčka |
|
INTA |
Cristiana MUSCARDINI – podpredsedníčka |
|
IMCO |
Lara COMI – podpredsedníčka |
|
ITRE |
Anni PODIMATA – podpredsedníčka |
|
JURI |
Eva LICHTENBERGER – náhradníčka |
|
LIBE |
Juan Fernando LÓPEZ AGUILAR – predseda |
|
PECH |
Josefa ANDRES BAREA – členka |
|
PETI |
Chrysoula PALIADELI – podpredsedníčka |
|
REGI |
Elisabeth SCHROEDTER – náhradníčka |
|
SEDE |
Norica NICOLAI – podpredsedníčka |
|
TRAN |
Silvia-Adriana ȚICĂU – podpredsedníčka |
|
konferencia predsedov delegácií – zástupcovia zodpovední za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti |
||
AKT |
McAVAN Linda (podpredsedníčka) |
|
Afganistan |
KIIL-NIELSEN |
|
Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora a Kosovo |
|
|
Andské spoločenstvo |
BILBAO BARANDICA Izaskun |
|
Arabský polostrov |
CORAZZA BILDT Anna Maria |
|
Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko |
LUNACEK Ulrike |
|
Austrália a Nový Zéland |
|
|
Bielorusko |
|
|
Kanada |
JEGGLE Elisabeth |
|
Stredná Amerika |
FIGUEIREDO, Ilda (podpredsedníčka) |
|
Stredná Ázia (Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Tadžikistan, Turkménsko a Mongolsko) |
|
|
Čile |
PAPANIKOLAOU, Georgios (podpredseda) |
|
Čína |
|
|
Chorvátsko |
|
|
EuroLat |
2009 – 2011: FIGUEIREDO Ilda (podpredsedníčka) 2011 – 2014: WEBER Renate |
|
Euromed |
|
|
Parlamentné zhromaždenie Euronest |
|
|
Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko |
|
|
India |
KOLARSKA-BOBIŃSKA Lena (podpredsedníčka) |
|
Irán |
ERNST Cornelia (2. podpredsedníčka) |
|
Irak |
COSTA Silva (podpredsedníčka) THEIN Alexandra |
|
Izrael |
SEHNALOVA Olga (podpredsedníčka) |
|
Japonsko |
|
|
Kórejský polostrov |
ROSBACH, Anna (podpredsedníčka) |
|
Maghreb a Zväz arabského Maghrebu |
BENARAB-ATTOU Malika |
|
Mašrek |
|
|
Mercosur |
MATHIEU Véronique (podpredsedníčka) |
|
Mexiko |
JIMÉNEZ -BECERRIL BARRIO Teresa |
|
Moldavsko |
MAŠTÁLKA Jiří |
|
Parlamentné zhromaždenie NATO |
|
|
Palestínska zákonodarná rada |
LUCAS Caroline |
|
Panafrický parlament |
|
|
Rusko |
|
|
SINEEA (Švajčiarsko, Nórsko, Island a Európsky hospodársky priestor) |
|
|
Južná Afrika |
SARGENTINI Judith (podpredsedníčka) |
|
Južná Ázia |
LAMBERT Jean (predsedníčka) |
|
Juhovýchodná Ázia a ASEAN |
WEILER Barbara |
|
Turecko |
|
|
Ukrajina |
|
|
Spojené štáty americké |
TZAVELA Niki
|
|
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
11.10.2011 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
21 4 0 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Regina Bastos, Edit Bauer, Emine Bozkurt, Andrea Češková, Silvia Costa, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Iratxe García Pérez, Lívia Járóka, Nicole Kiil-Nielsen, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Astrid Lulling, Barbara Matera, Elisabeth Morin-Chartier, Antonyia Parvanova, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Marc Tarabella, Britta Thomsen |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Christa Klaß, Gesine Meissner, Antigoni Papadopoulou, Joanna Senyszyn, Angelika Werthmann |
||||
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Veronica Lope Fontagné, Janusz Wojciechowski |
||||