SPRÁVA o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu

27.10.2011 - (2011/2151(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajca: Mikael Gustafsson

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu

(2011/2151(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa uskutočnila v Pekingu v septembri 1995, na deklaráciu a akčnú platformu prijaté v Pekingu, ako aj na následné záverečné dokumenty,

–   so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa zdôrazňujú hodnoty spoločné členským štátom, ako je pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi mužmi a ženami,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 2, 3, 4, 5, 21 a 23,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–   so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011[1],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (KOM(2010)0491),

–   so zreteľom na komplexnú správu švédskeho predsedníctva Európskej únie z roku 2009 s názvom Peking +15: akčná platforma a Európska únia, v ktorej sa poukazuje na prekážky, ktoré v súčasnosti bránia plnému dosiahnutiu rodovej rovnosti,

–   so zreteľom na závery Rady z 2. – 3. júna 2005, v ktorých vyzvala členské štáty a Komisiu, aby posilnili inštitucionálne mechanizmy na podporu rodovej rovnosti a vytvorili rámec na posudzovanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy s cieľom zabezpečiť ucelenejšie a systematickejšie monitorovanie pokroku,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 1995 o štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách v Pekingu: Boj za rovnosť, rozvoj a mier[2], uznesenie z +10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)[3] a uznesenie z 25. februára 2010 o akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti s názvom Peking + 15[4],

–   zo zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2003 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v Európskom parlamente[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov a delegácií[7],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ[8],

–   so zreteľom na priekopnícku prácu Rady Európy týkajúcu sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a najmä na deklaráciu zo 119. zasadnutia Výboru ministrov nazvanú Urobme rodovú rovnosť skutočnosťou[9],

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0351/2011),

A. keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti znamená viac ako len jednoduché presadzovanie rodovej rovnosti vykonávaním osobitných opatrení na pomoc ženám, alebo v niektorých prípadoch nedostatočne zastúpenému pohlaviu, jeho súčasťou však je aj mobilizácia všetkých všeobecných politík a opatrení s konkrétnym cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť;

B.  keďže OSN zriadila orgán OSN Ženy, ktorý od 1. januára 2011 upevňuje inštitucionálne usporiadanie systému OSN na podporu rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien a ktorého rámcom sú pekinská deklarácia a akčná platforma[10];

C. keďže zásada rodovej rovnosti je ustanovená v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstraňovanie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami;

D. keďže článok 2 Zmluvy o Európskej únii stanovuje zásadu rodovej rovnosti, pričom sa v ňom uvádza, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a že tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi;

E.  keďže začlenenie rodového hľadiska do legislatívnej a politickej práce Parlamentu možno v niektorých prípadoch najlepšie dosiahnuť prostredníctvom konkrétne zameraných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhom správ, ktoré sa v gestorskom výbore prekladajú formou pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zameraných na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, pričom túto stratégiu aktívne uplatňuje Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť od roku 2009;

F.  keďže tento postup sa úspešne uplatnil v najnovších správach, ktoré sú zamerané na zásadu rodovej rovnosti, o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010[11] a o priebežnom hodnotení siedmeho rámcového programu Európskej únie v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností[12];

G. keďže členské štáty sú zapojené do všetkých najdôležitejších medzinárodných rámcov pre rodovú rovnosť a práva žien a keďže na úrovni EÚ existuje viacero dokumentov týkajúcich sa tejto politiky; keďže sa však musí posilniť praktický záväzok podporovať uplatňovanie rodového hľadiska a posilnenie postavenia žien, pretože vykonávanie existujúcich politických dokumentov veľmi nenapreduje a rozpočtové zdroje vyčlenené na rodové otázky sú nedostatočné;

H. keďže Komisia okrem svojej stratégie rovnosti žien a mužov (2010 – 2015) stanovila kľúčové činnosti, ktoré musí vykonať každé z jej generálnych riaditeľstiev, čo je známka toho, že EÚ prechádza na holistickejší a koherentnejší prístup k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti[13];

I.   keďže Komisia sa v rámci Charty žien[14] zaviazala posilňovať rodového hľadiska vo všetkých svojich politikách počas celého svojho funkčného obdobia;

J.   keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) má za úlohu vytvárať, analyzovať, hodnotiť a šíriť metodické nástroje s cieľom podporiť začlenenie rodovej rovnosti do všetkých politík Spoločenstva a z nich vyplývajúcich vnútroštátnych politík, ako aj podporovať uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých inštitúciách a orgánoch Spoločenstva[15];

K. keďže je potrebná úzka spolupráca s inštitútom EIGE v súvislosti s jeho úlohou šíriť presné metodické nástroje a s cieľom účinnejšie posúdiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente;

L.  keďže cieľom Komisie je uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti ako neoddeliteľnú súčasť svojej politickej činnosti, a to aj prostredníctvom posúdení rodového vplyvu a postupov vyhodnocovania, a keďže na tento účel vypracovala Príručku pre posudzovanie rodového vplyvu[16];

M. keďže politika uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti dopĺňa, ale nenahrádza konkrétne politiky rovnosti ani opatrenia pozitívnej diskriminácie, ktoré sú súčasťou dvojakého prístupu k dosahovaniu cieľa rodovej rovnosti;

N. keďže diskriminácia založená na pohlaví alebo rode má nepriaznivý vplyv na transrodové osoby a keďže do politík a činností Európskeho parlamentu, Komisie a viacerých členských štátov v oblasti rodovej rovnosti sa v čoraz väčšej miere zahŕňa otázka rodovej identity;

O. keďže väčšina parlamentných výborov všeobecne prikladá uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti určitý význam (napríklad v rámci svojej legislatívnej práce, svojich inštitucionálnych vzťahov s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť, v súvislosti s vypracovávaním akčných plánov pre rodovú rovnosť atď.), kým malá skupina výborov v tomto smere neprejavuje žiadny alebo iba občasný záujem;

1.  zaväzuje sa k tomu, že bude pravidelne prijímať a vykonávať politický plán uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente s celkovým cieľom podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi prostredníctvom skutočného a efektívneho začleňovania rodového hľadiska do všetkých politík a činností, aby bolo možné posúdiť rôzny vplyv opatrení na ženy a na mužov, koordinovať existujúce iniciatívy a vytýčiť ciele a priority, ako aj prostriedky ich dosahovania;

2.  potvrdzuje, že hlavný cieľ jeho politiky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti na nadchádzajúce trojročné obdobie by mal spočívať v zabezpečení konzistentnejšieho a účinnejšieho uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v celej parlamentnej činnosti, a to na základe týchto zásad:

     a)  trvalý záväzok na úrovni Predsedníctva Parlamentu prostredníctvom práce skupiny na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť;

b)  dvojaký prístup – uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v činnostiach Parlamentu prostredníctvom efektívnej práce gestorského výboru na jednej strane a začleňovania rodového hľadiska do práce ostatných výborov a delegácií na druhej strane;

c)  uvedomovanie si potreby rodovej vyváženosti v rozhodovacích postupoch, ktorú treba dosiahnuť zvýšením zastúpenia žien v riadiacich orgánoch Parlamentu, v predsedníctvach politických skupín, výborov a delegácií, v zložení delegácií a iných misií, napríklad v rámci pozorovania volieb, ako aj zvýšením zastúpenia mužov v oblastiach, v ktorých je ich počet nedostatočný;

d)  začlenenie analýzy rodového hľadiska do všetkých etáp rozpočtového postupu s cieľom zaručiť, aby potreby a priority žien a mužov boli zohľadňované rovnocenne a aby sa posudzoval vplyv poskytovania zdrojov EÚ na ženy a mužov;

e)  účinná tlačová a informačná politika, ktorá systematicky zohľadňuje rodovú rovnosť a vyhýba sa rodovým stereotypom;

f)   pokračovať v predkladaní pravidelných správ v pléne o pokroku dosahovanom pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci parlamentných výborov a delegácií;

g)  zameranie na potrebu náležitých finančných a ľudských zdrojov, aby orgány Parlamentu mali k dispozícii potrebné nástroje vrátane nástrojov na analýzu a posudzovanie rodového hľadiska, ako aj odborné znalosti v oblasti rodovej rovnosti (výskum a dokumentácia, školený personál, odborníci) a špecifické údaje a štatistiky týkajúce sa rodového hľadiska; vyzýva sekretariát, aby zabezpečil pravidelnú výmenu najlepších postupov a vytváranie sietí, ako aj odbornú prípravu v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozpočtovania pre zamestnancov Parlamentu;

h)  nepretržitý rozvoj práce parlamentnej skupiny zodpovednej za integrovaný prístup k rovnosti, do ktorej každý výbor vymenoval jedného člena zodpovedného za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo svojej práci;

i)   pozornosť venovaná významu používania presnej terminológie a definícií, ktoré sú v súlade s medzinárodnými normami, keď sa pojmy používajú v súvislosti s uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti;

j)   metodická a analytická podpora zo strany EIGE;

3.  vyzýva svoj gestorský výbor, aby preskúmal, ako môže byť postup, ktorým Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť prijíma pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k jednotlivým správam, ktoré zdôrazňujú dôsledky určitej politickej oblasti z rodového hľadiska, v súlade s lehotami a postupmi stanovenými príslušným výborom, čo najlepšie začlenený do rokovacieho poriadku;

4.  vyzýva výbory Parlamentu zodpovedné za viacročný finančný rámec (VFR) a štrukturálne fondy, aby posúdili dosah navrhovaných priorít v oblasti výdavkov, zdrojov príjmov a nástrojov riadenia z rodového hľadiska, a to ešte pred schválením VFR, aby sa zabezpečilo, že VFR po roku 2013 bude zohľadňovať rodovú otázku, a aby sa zaručilo, že základných nariadeniach všetkých programov financovania EÚ budú stanovené ciele zamerané na rodovú rovnosť a že sa na opatrenia určené na dosiahnutie týchto cieľov vyčlenia osobitné finančné prostriedky;

5.  vyjadruje blahoželanie parlamentnej skupine zodpovednej za integrovaný prístup k rovnosti a parlamentným výborom, ktoré presadzujú hľadisko rodovej rovnosti vo svojej praktickej práci, a žiada ostatné výbory, aby zaručili, že sa zaviažu plniť stratégiu uplatňovania rodového hľadiska a zavedú ju v rámci svojej činnosti do praxe;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby parlamentné výbory disponovali vhodnými nástrojmi, ktoré im umožnia získať náležité znalosti o  uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ako sú ukazovatele, údaje a štatistiky rozdelené podľa pohlavia, a aby sa rozpočtové zdroje rozdeľovali z hľadiska rovnosti žien a mužov, aby tak výbory boli motivované na využívanie vnútornej expertízy (sekretariát príslušného výboru, tematické oddelenie, knižnica atď.) a externej expertízy v rámci iných miestnych, regionálnych, celoštátnych a nadnárodných inštitúcií, či už verejných alebo súkromných, malých, stredných a veľkých podnikov a univerzít, ktoré pracujú v oblasti rovnosti žien a mužov;

7.  víta osobitné iniciatívy, ktoré v tejto oblasti prijalo viacero parlamentných výborov, vrátane iniciatívnej správy o úlohe žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, ktorú vypracoval Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, a verejného vypočutia o úlohe žien v trvalo udržateľnom rozvoji rybárskych oblastí, ktoré zorganizoval Výbor pre rybné hospodárstvo;

8.  na základe dotazníka zaslaného predsedom a podpredsedom zodpovedným za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v parlamentných výboroch dospel k záveru, že práca parlamentných výborov v oblasti rodovej rovnosti je veľmi rozdielna a dobrovoľná, pričom rodové hľadisko je v niektorých oblastiach predmetom intenzívneho záujmu a v iných sa v tomto smere vyvíjajú len málo viditeľné činnosti alebo sa nevyvíjajú žiadne;

9.  víta prácu medziparlamentných delegácií a pozorovateľských volebných misií a ich snahu zaoberať sa v rámci ich vzťahov s parlamentmi tretích krajín otázkami spojenými s rodovou rovnosťou a posilňovaním postavenia žien prostredníctvom systematickejšieho monitorovania a riešenia otázok, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov a miera úmrtnosti matiek, ako aj užšej spolupráce s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť pri organizovaní spoločných schôdzí a výmene informácií v týchto oblastiach;

10. žiada Komisiu, aby pri programovaní a realizácii všetkých politík riešila a uprednostňovala otázky rodovej nerovnosti konzistentnejším a systematickejším spôsobom, a zdôrazňuje, že začleňovanie rodových otázok do všetkých politík sa musí zlepšiť v záujme dosiahnutia cieľov rodovej rovnosti;

11. opakuje, že sa treba sústrediť na tie rodové vzťahy medzi mužmi a ženami, ktoré vytvárajú a udržiavajú rodové nerovnosti;

12. zastáva názor, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente by malo zahŕňať aj otázku rodovej identity, pričom by sa malo posúdiť, aký vplyv majú dané politiky a činnosti na transrodové osoby; vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala rodovú identitu vo všetkých činnostiach a politikách v oblasti rodovej rovnosti;

13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Rade Európy.

• [1]  Príloha k záverom Rady zo 7. marca 2011.
• [2]  Ú. v. EÚ C 166, 3.7.1995, s. 92.
• [3]  Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.
• [4]  Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.10, s. 11.
• [5]  Ú. v. EÚ C 61 E, 10.3.2004, s. 384.
• [6]  Ú. v. EÚ C 244 E, 18.10.2007, s. 225.
• [7]  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 18.
• [8]  Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 32.
• [9]  119. zasadnutie Výboru ministrov v Madride, 12. máj 2009.
• [10]  Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 64/289 z 21. júla 2011 o súdržnosti systému.
• [11]  P7_TA(2010)0164.
• [12]  P7_TA(2011)0256.
• [13]  Pracovný dokument Komisie s názvom Činnosti potrebné na realizáciu stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 [SEK(2010)1079/2].
• [14]  Oznámenie Komisie s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien [KOM(2010)0078].
• [15]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1922/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (Ú. v. EÚ L 403, 30.12.2006, s. 9).
• [16]  http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=5601&langId=en

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súvislosti

Hlavný cieľ uplatňovania rodovej rovnosti je zmeniť povahu a inštitúcie tradičnej politiky, aby lepšie zohľadňovali potreby, očakávania a skúsenosti celej spoločnosti, tak žien, ako aj mužov. Možno povedať, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti spochybňuje rodovú neutralitu inštitúcií, pretože tieto môžu reprodukovať rodové nerovnosti a prispievať k nim prostredníctvom svojich vnútorných očakávaní, pracovných postupov a činností.

Koncept uplatňovania rodového hľadiska sa stal reálnou súčasťou bežných postupov v rámci medzinárodnej verejnej politiky v septembri 1995, keď bol uvedený v akčnej platforme štvrtej svetovej konferencie o ženách v Pekingu, ktorá zahŕňa obsiahlu definíciu tohto pojmu a zaväzuje inštitúcie patriace do systému OSN k systematickému začleňovaniu rodového hľadiska do tvorby politiky.

V roku 1997 definovala OSN uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti takto:

„... postup, ktorým sa hodnotí, ako na ženy a mužov vplýva akákoľvek plánovaná činnosť vrátane právnych predpisov, politík alebo programov, a to vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach. Ide o stratégiu začlenenia záležitostí a skúseností žien, ale aj mužov, ako neoddeliteľnej súčasti tvorby, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík a programov vo všetkých politických, hospodárskych a spoločenských sférach, aby boli rovnako prínosné pre ženy a mužov a aby nerovnosť prestala existovať.“[1]

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Lisabonskej zmluve

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je jednoznačne ustanovené v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

„Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.“

Zásada rodovej rovnosti je súčasťou článku 2 Zmluvy o Európskej únii:

„Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovaniu ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“

Výraz „uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti“ bol v Európskom spoločenstve prvýkrát použitý v roku 1991, keď sa objavil ako relatívne nevýznamná, ale inovatívna zložka tretieho akčného programu Komisie o rovnakých príležitostiach (1991 – 1996)[2]. Počas uvedeného obdobia Komisia realizovala v mene žien konkrétne iniciatívy v jednotlivých sektoroch a aktívne sa zúčastňovala na príprave pekinskej konferencie, na ktorej podporila zásadu uplatňovania rodového hľadiska v mene EÚ.

Koncom deväťdesiatych rokov ovplyvnil snahy o dosiahnutie rovnosti príležitostí v rámci EÚ nový záväzok zohľadňovať rovnosť žien a mužov vo všetkých politických oblastiach.

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) je orgán Európskeho parlamentu, ktorý je zodpovedný za vykonávanie a ďalší rozvoj uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politických oblastiach. Na toto slúži v prvom rade postup pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Prvý krok v zavádzaní rodového hľadiska pomocou tohto nástroja spočíva v rozhodnutí koordinátorov výboru FEMM o tom, že k návrhu správy iného výboru nie je vhodné dávať stanovisko, ale že by ho bolo možné vylepšiť prostredníctvom niekoľkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorými sa doplní o rodové hľadisko. Určí sa člen výboru, ktorý je poverený vypracovaním týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa potom predložia na hlasovanie vo výbore a následne sa predložia gestorskému výboru v rámci termínu na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu správy. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zohľadňujúce uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti podpíše predseda výboru FEMM a podpíšu ich aj ostatní jeho členovia.

Ďalším spôsobom, akým výbor FEMM presadzuje rozvíjanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, je poskytovanie zdrojov skupine zodpovednej za integrovaný prístup k rovnosti, v ktorej má každý výbor jedného člena zodpovedného za praktické uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v práci príslušného výboru (pozri úplný zoznam členov v prílohe).

Najnovší príklad politík a právnych predpisov zohľadňujúcich rodové hľadisko

Európska únia uznáva význam rodovej otázky v celom rade nedávnych rozhodnutí vrátane smernice o obchodovaní, v ktorej sú ustanovené minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a trestov v oblasti obchodovania s ľuďmi, a v ktorej sa v článku 1 uvádza, že na posilnenie prevencie tejto trestnej činnosti a ochrany jej obetí sa zavádza rodové hľadisko.[3]

• [1]  OSN, 1997, Správa Hospodárskej a sociálnej rady.
• [2]  KOM(1990)0449.
• [3]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV.

PRÍLOHA: ZOZNAM ČLENOV

skupina predsedov/podpredsedov/poslancov zodpovedných za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti
AFCO	Zita GURMAI – podpredsedníčka
AFET	Ana GOMES – členka
AGRI	Marc TARABELLA – člen
BUDG	Alexander ALVARO – podpredseda
CONT	Bart STAES – podpredseda
CULT	Mary HONEYBALL – členka
DEVE	Corina CRETU – podpredsedníčka
DROI	Marie-Christine VERGIAT – členka
ECON	Arlene McCARTHY – podpredsedníčka
EMPL	Pervenche BÈRES – predsedníčka
ENVI	Corinne LEPAGE – podpredsedníčka
INTA	Cristiana MUSCARDINI – podpredsedníčka
IMCO	Lara COMI – podpredsedníčka
ITRE	Anni PODIMATA – podpredsedníčka
JURI	Eva LICHTENBERGER – náhradníčka
LIBE	Juan Fernando LÓPEZ AGUILAR – predseda
PECH	Josefa ANDRES BAREA – členka
PETI	Chrysoula PALIADELI – podpredsedníčka
REGI	Elisabeth SCHROEDTER – náhradníčka
SEDE	Norica NICOLAI – podpredsedníčka
TRAN	Silvia-Adriana ȚICĂU – podpredsedníčka

konferencia predsedov delegácií – zástupcovia zodpovední za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti
AKT	McAVAN Linda (podpredsedníčka)
Afganistan	KIIL-NIELSEN
Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora a Kosovo
Andské spoločenstvo	BILBAO BARANDICA Izaskun
Arabský polostrov	CORAZZA BILDT Anna Maria
Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko	LUNACEK Ulrike
Austrália a Nový Zéland
Bielorusko
Kanada	JEGGLE Elisabeth
Stredná Amerika	FIGUEIREDO, Ilda (podpredsedníčka)
Stredná Ázia (Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Tadžikistan, Turkménsko a Mongolsko)
Čile	PAPANIKOLAOU, Georgios (podpredseda)
Čína
Chorvátsko
EuroLat	2009 – 2011: FIGUEIREDO Ilda (podpredsedníčka) 2011 – 2014: WEBER Renate
Euromed
Parlamentné zhromaždenie Euronest
Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko
India	KOLARSKA-BOBIŃSKA Lena (podpredsedníčka)
Irán	ERNST Cornelia (2. podpredsedníčka)
Irak	COSTA Silva (podpredsedníčka) THEIN Alexandra
Izrael	SEHNALOVA Olga (podpredsedníčka)
Japonsko
Kórejský polostrov	ROSBACH, Anna (podpredsedníčka)
Maghreb a Zväz arabského Maghrebu	BENARAB-ATTOU Malika
Mašrek
Mercosur	MATHIEU Véronique (podpredsedníčka)
Mexiko	JIMÉNEZ -BECERRIL BARRIO Teresa
Moldavsko	MAŠTÁLKA Jiří
Parlamentné zhromaždenie NATO
Palestínska zákonodarná rada	LUCAS Caroline
Panafrický parlament
Rusko
SINEEA (Švajčiarsko, Nórsko, Island a Európsky hospodársky priestor)
Južná Afrika	SARGENTINI Judith (podpredsedníčka)
Južná Ázia	LAMBERT Jean (predsedníčka)
Juhovýchodná Ázia a ASEAN	WEILER Barbara
Turecko
Ukrajina
Spojené štáty americké	TZAVELA Niki

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	11.10.2011
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	21 4 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Emine Bozkurt, Andrea Češková, Silvia Costa, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Iratxe García Pérez, Lívia Járóka, Nicole Kiil-Nielsen, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Astrid Lulling, Barbara Matera, Elisabeth Morin-Chartier, Antonyia Parvanova, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Marc Tarabella, Britta Thomsen
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Christa Klaß, Gesine Meissner, Antigoni Papadopoulou, Joanna Senyszyn, Angelika Werthmann
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Veronica Lope Fontagné, Janusz Wojciechowski