SPRÁVA o vykonávaní smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií
26.10.2011 - (2011/2024(INI))
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Emma McClarkin
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o vykonávaní smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií
Európsky parlament,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[1],
– so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o vytvorení európskeho profesijného preukazu poskytovateľov služieb[2],
– so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 19. januára 2006 vo veci C‑330/03, Colegio de Ingenieros de Caminos, Canales y Puertos (Zb. 2006),
– so zreteľom na Správu o občianstve EÚ za rok 2010 – odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ z 27. októbra 2010 (KOM(2010) 0603),
– so zreteľom na verejné konzultácie o smernici 2005/36/ES, ktoré Európska komisia začala v marci 2011,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),
– so zreteľom na správu Maria Montiho pre Komisiu z 9. mája 2010 s názvom Nová stratégia pre jednotný trh,
– so zreteľom na vypočutie, ktoré usporiadal spolu s národnými parlamentmi 26. októbra 2010 na tému transpozícia a uplatňovanie smernice 2005/36/ES,
– so zreteľom na štúdiu o uznávaní odborných kvalifikácii (PE 447.514), ktorú nechal vypracovať,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo (KOM(2010)0608),
– so zreteľom na výročnú správu siete SOLVIT z roku 2010 o rozvoji a fungovaní siete SOLVIT v roku 2010,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o jednotnom trhu pre Európanov[3],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“ (KOM(2011)0206),
– so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 22. júna 2011 o modernizácii smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (KOM(2011)0367),
– so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 5. júla 2011 o zhrnutí odpovedí na verejnú konzultáciu o modernizácii smernice o uznávaní odborných kvalifikácií[4],
– so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 5. júla 2011 o hodnotení smernice o uznávaní odborných kvalifikácií[5],
– so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0373/2011),
A. keďže demografické zmeny budú zvyšovať význam mobility odborných pracovníkov v Európskej únii;
B. keďže meniace sa pracovné trhy žiadajú transparentnejšie, jednoduchšie a flexibilnejšie pravidlá uznávania odborných kvalifikácií;
C. keďže mobilita odborníkov je kľúčovým faktorom hospodárskeho rozvoja a udržateľného oživenia hospodárstva;
D. keďže podľa zistení Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) sa očakáva, že dopyt po pracovníkoch s vysokou odbornosťou v Európskej únii do roku 2020 stúpne o viac ako 16 miliónov pracovných miest;
E. keďže právo na zamestnanie alebo poskytovanie služieb v inom členskom štáte je základným právom podľa zmlúv a je konkrétnym príkladom prínosu, ktorý prináša občanom jednotný trh;
F. keďže voľný pohyb osôb v rámci EÚ a právo na uznávanie zásluh a odborných zručností je bude existovať len vtedy, ak sa existujúce neviditeľné prekážky znížia na minimum a odstránia sa niektoré vnútroštátne predpisy, ktoré v súčasnosti neúmerne bránia uplatňovaniu práva na kvalifikovanú prácu;
G. keďže zabezpečenie optimálnosti systému uznávania odborných kvalifikácií je základným predpokladom na to, aby každý jednotlivec mohol v plnej miere využívať výhody spojené s možnosťou voľného pohybu;
H. keďže Akt o jednotnom trhu zdôraznil, že modernizácia systému uznávania odborných kvalifikácií je kľúčom k podnieteniu hospodárskeho rastu a posilneniu dôvery odborníkov a občanov;
I. keďže jedným z hlavných dôvodov ťažkostí pri uznávaní akademických titulov a odborných kvalifikácií je nedostatok dôvery v kritériá akreditácie a udeľovania akademických osvedčení v krajine pôvodu, v dôsledku čoho je naliehavo potrebné zaviesť opatrenia zamerané na automatické uznávanie tým, že sa odstránia predsudky a formálne vnútroštátne prekážky uznávania;
J. keďže na základe smernice bolo od roku 2007 prijatých približne 100 000 rozhodnutí, ktoré umožnili mobilitu 85 000 odborníkov[6];
K. keďže spomedzi regulovaných povolaní v EÚ sú najmobilnejší zdravotnícki pracovníci, pričom v rokoch 2007 až 2010 bola uznaná kvalifikácia približne 57 200 lekárom, zdravotným sestrám, zubným lekárom, farmaceutom, pôrodným asistentkám a veterinárnym lekárom;
L. keďže naďalej existuje rozpor medzi očakávaniami občanov a realitou, pričom vyše 16 % prípadov, ktorými sa zaoberal SOLVIT v roku 2010, sa týkalo uznávania odborných kvalifikácií[7];
M. keďže je ťažké určiť orgán zodpovedný za uznávanie odborných kvalifikácií, a to aj vzhľadom na zložitosť príslušných postupov;
N. keďže smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vyžaduje, aby členské štáty, v ktorých sa poskytuje ošetrenie, zabezpečili, že informácie o práve na vykonávanie činnosti zdravotníckych pracovníkov registrovaných v celoštátnych alebo miestnych registroch zriadených na ich území budú sprístupnené orgánom iných členských štátov, pričom výmena informácií sa uskutoční prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu;
O. keďže v roku 2010 sa sieť SOLVIT zaoberala 220 prípadmi týkajúcimi sa odborných kvalifikácií, pričom viac ako dve tretiny týchto prípadov pochádzali iba zo štyroch členských štátov;
P. keďže smernicou 2005/36/ES sa skonsolidovali pravidlá stanovené v 15 predchádzajúcich smerniciach, ktoré boli prijímané od šesťdesiatych rokov 20. storočia,
Q. keďže smernica 2005/36/ES nebola transponovaná načas vo všetkých členských štátoch, a v plnom rozsahu bola implementovaná až tri roky po pôvodne stanovenom termíne;
R. vyjadruje presvedčenie, že riadne uplatňovanie tejto smernice posilňuje ľudský rozmer jednotného trhu;
S. keďže zavedenie európskeho profesijného preukazu by mohlo viesť k uľahčeniu a urýchleniu postupu uznávania odborných kvalifikácií;
I. Zjednodušenie pre občanov
1. domnieva sa, že voľný pohyb stále väčšieho množstva vysokokvalifikovaných osôb a pracovníkov je jedným z kľúčových prínosov európskej spolupráce a konkurencieschopného vnútorného trhu, dôležitým faktorom rozvoja ekonomík v rámci EÚ a právom, ktoré patrí každému občanovi EÚ; je pevne presvedčený, že mobilita pracovníkov by sa mala pre občanov EÚ posilniť, a že by sa mali odstrániť nepriame prekážky za predpokladu, že sa nastolí rovnováha medzi mobilitou a kvalitou odborných kvalifikácií;
2. podporuje všetky iniciatívy zamerané na uľahčenie cezhraničnej mobility ako prostriedku na dosiahnutie účinného fungovania trhov práce a ako prostriedku na zvýšenie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v rámci EÚ; uznáva potrebu modernizácie smernice 2005/36/ES s cieľom zaručiť jasný a silný právny rámec;
3. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podnecovali mobilitu medzi odborníkmi; zastáva názor, že pomerne nízky počet mobilných odborníkov je dôvodom na znepokojenie, a navrhuje, aby sa vypracovali stratégie na riešenie tohto problému; zdôrazňuje výsledky nedávneho prieskumu Eurobarometer, podľa ktorých viac ako 50 % mladých ľudí v Európe prejavuje ochotu alebo veľký záujem pracovať v zahraničí[8];
4. vyzýva členské štáty, aby šírili informácie o výhodách tejto smernice medzi svojimi občanmi a odborníkmi;
5. domnieva sa, že v záujme harmonizácie odbornej prípravy musí zohrávať zásadnú úlohu dialóg zúčastnených strán, ktorého cieľom je pravidelne aktualizovať požiadavky na počiatočnú odbornú prípravu, uznávanie praxe a nepretržitý profesionálny rozvoj; okrem toho sa nazdáva, že vytvorenie tzv. 28. režimu, ktorý by bol nadradený vnútroštátnym systémom, by neviedlo k jasnému a uspokojivému vyriešeniu problematiky rozdielností v odbornej príprave;
6. konštatuje, že zásadu čiastočného prístupu vníma väčšina respondentov vo verejnej konzultácii s Komisiou ako nežiaducu a jej monitorovanie v praxi za zložité a je ho nutné objasniť; domnieva sa, že čiastočný prístup by mohol priniesť výhody, ale len tým povolaniam, kde sa dajú úlohy jasne vymedziť; žiada o prehodnotenie tejto zásady a o to, aby sa uplatňovala od prípadu k prípadu, ale nie na regulované povolania s dosahom na zdravie a bezpečnosť;
7. víta celkový úspech postupu automatického uznávania; zdôrazňuje však, že tento proces uznávania podľa všeobecného systému založeného na odbornej praxi je príliš ťažkopádny a časovo náročný tak pre príslušné orgány, ako aj pre tých, ktorí vykonávajú určité povolania;
8. zdôrazňujúc význam systému podávania predchádzajúceho vyhlásenia konštatuje, že verejná konzultácia Komisie v roku 2011 poukázala na mnohé obavy, a že opatrenia na zlepšenie dočasnej mobility odborníkov by mali byť zásadným prvkom nadchádzajúcej revízie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií; vyzýva na ďalšie objasnenie pojmu dočasného a príležitostného poskytovania služieb vzhľadom na to, že je nemožné vymedziť univerzálny model pre všetkých a že by sa tým narušila subsidiarita;
9. konštatuje, že príslušné orgány čelia ťažkostiam pri uplatňovaní režimu predchádzajúcich vyhlásení, pretože neexistuje konzistentný prístup pri posudzovaní dočasného a príležitostného charakteru služby a je nesmierne zložité monitorovať činnosť poskytovateľov služieb priamo na mieste; vyzýva Komisiu, aby posúdila súčasné ustanovenia stanovené v článku 7 smernice a ďalej objasnila existujúcu judikatúru, predovšetkým tú, ktorá sa týka povolaní s dosahom na verejné zdravie a bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby predložila svoje závery Parlamentu;
10. zdôrazňuje, že článok 7 ods. 4 smernice, ktorý členským štátom umožňuje vykonávať predchádzajúce kontroly kvalifikácií v prípade tých povolaní, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti a na ktoré sa nevzťahuje režim automatického uznávania, považuje za zásadný prevažná väčšina zainteresovaných strán; zastáva však názor, že členské štáty by v záujme posilnenia transparentnosti mali objasniť, ktoré povolania majú dosah na zdravie a bezpečnosť;
11. vyjadruje súhlas s názorom Komisie, že pojmem regulované vzdelávanie a odborná príprava je vymedzený príliš úzko a môže nepriaznivo vplývať na dočasnú mobilitu odborníkov; domnieva sa, že vymedzenie pojmu by malo zahŕňať každú odbornú prípravu, ktorá umožňuje vykonávať príslušné povolanie v členskom štáte pôvodu;
12. naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila, že vyhlásenie na účely dočasnej mobility by malo byť v zásade platné na celom území členského štátu, a aby posúdila, či je potrebné ročné vyhlásenie;
13. žiada, aby poskytovatelia služieb, ktorí poskytujú svoje služby výlučne spotrebiteľom, ktorých sprevádzajú v inom členskom štáte, a ktorí teda v hostiteľskom členskom štáte neprichádzajú do kontaktu s miestnymi spotrebiteľmi (napr. turistickí sprievodcovia, tréneri, zdravotní pracovníci sprevádzajúci športovcov) boli vyňatí z povinnosti predloženia predchádzajúceho vyhlásenia podľa článku 7; toto podporuje pri všetkých službách, ktoré sa netýkajú verejného zdravia a bezpečnosti;
14. vyzýva Komisiu, aby koordinovala a konsolidovala rozličné zdroje informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa uznávania odborných kvalifikácií vrátane národných kontaktných miest (NKM ) a profesijných organizácií, s portálom Vaša Európa, ktorý uvádza všetky jednotné kontaktné miesta podľa smernice o poskytovaní služieb; domnieva sa, že odborníkom by sa tak poskytol verejný nástroj v ich vlastnom jazyku , kam by mohli odoslať dokumenty, kde by mohli pristupovať k svojmu odbornému preukazu a vytlačiť ho, získavať aktuálne informácie o procese uznávania a administratívne informácie o príslušných orgánoch, profesijných organizáciách a dokumentoch, ktoré treba predložiť;
15. domnieva sa, že sa musí podporovať dialóg a výmena informácií v rámci jednotlivých povolaní a že sa musí zlepšiť spolupráca medzi príslušnými orgánmi a NKM na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni medzi členskými štátmi; žiada Komisiu, aby v prípade najmobilnejších povolaní podporovala rozvoj sietí príslušných orgánov a profesijných organizácií, zabezpečila výmenu všeobecných informácií o vnútroštátnych postupoch a požiadavkách na vzdelanie, šírenie najlepších postupov a preskúmanie možnosti užšej spolupráce, napr. v rámci spoločných platforiem; domnieva sa, že verejné orgány musia viesť štruktúrovaný dialóg o spôsoboch, ako lepšie zaručiť profesnú integráciu mladých ľudí;
16. vyzýva členské štáty, aby v rámci opatrení na zvýšenie mobility zefektívnili poskytovanie informácií verejných orgánov týkajúcich sa práv pracovníkov a postupov uznávania odborných kvalifikácií a obmedzili tým odrádzajúci účinok byrokracie;
17. vyzýva preto členské štáty, aby využívali moderné komunikačné technológie vrátane databáz a online registračných postupov s cieľom zabezpečiť splnenie stanovených termínov vo všeobecnom systéme uznávania a dosiahnuť podstatné zlepšenie v oblasti prístupu k informáciám a znalosti postupov;
18. žiada, aby sa pre príslušné orgány zaviedla záväzná povinnosť poskytovať aktuálne kontaktné informácie všetkým ostatným príslušným orgánom v danej odbornej oblasti;
19. vyzýva Komisiu, aby stanovila usmernenia, pokiaľ ide o lehotu, do ktorej by mala osoba, ktorá predložila kompletnú dokumentáciu, dostať rozhodnutie príslušného orgánu; skrátenie tejto lehoty vďaka intenzívnejšiemu využívaniu IMI a optimalizácii postupov by takisto prispelo k uľahčeniu mobility; vyzýva členské štáty, aby poskytli dostatočné zdroje na zabezpečenie uznania odbornej kvalifikácie v primeranom čase;
20. vyzýva členské štáty, príslušné orgány a Komisiu na poskytnutie väčšej transparentnosti, aby sa žiadateľom alebo dotknutým osobám mohlo poskytnúť kompletné zdôvodnenie zamietnutia uznania ich diplomu alebo odbornej kvalifikácie;
21. domnieva sa, že súčasný postup oznamovania nových diplomov je príliš zložitý; vyzýva Komisiu, aby uľahčila oznamovanie nových diplomov a včasnejšie aktualizovala prílohu V smernice;
22. naliehavo vyzýva členské štáty, príslušné orgány a Komisiu, aby zabezpečili, že uznávanie diplomov a osvedčení bude postavené na rovnakú úroveň s uznávaním odbornej kvalifikácie, s cieľom vybudovať skutočne jednotný trh na európskej i medzinárodnej úrovni, a tým predísť regulácii toho, čo už je regulované;
23. zdôrazňuje, že kompenzačné opatrenia, ktoré umožňujú príslušným orgánom zaviesť skúšku spôsobilosti alebo adaptačné obdobie až do troch rokov a hrajú významnú úlohu pri zabezpečovaní bezpečnosti spotrebiteľov a pacientov, sa musia preskúmať s cieľom posúdiť ich primeranosť a riešiť existujúce problémy; žiada lepšie vysvetlenie a hodnotenie kódexu správania s cieľom pomôcť príslušným orgánom;
24. žiada, aby sa na základe konzultácie s príslušnými orgánmi, profesijnými organizáciami, členskými štátmi a Európskym parlamentom vypracovali nezáväzné usmernenia EÚ o uplatňovaní kompenzačných opatrení;
25. zdôrazňuje, že preverovanie úrovne kvalifikácie podľa článku 11 je pre orgány obzvlášť komplikované a nákladné a pre občanov len ťažko pochopiteľné; poukazuje na to, že päť úrovní kvalifikácie podľa článku 11 často vedie k nedorozumeniam vzhľadom na osem úrovní európskeho kvalifikačného rámca; súhlasí s názorom Komisie, že vypustenie článku 11 a príloh II a III by znamenalo, že od príslušných orgánov by sa už nevyžadovalo, aby podľa vopred stanovených úrovní kvalifikácie rozhodovali o spôsobilosti žiadateľa, ale mohli by sa sústrediť na určenie toho, či v odbornej príprave existujú zásadné rozdiely a či je žiaduce prijať kompenzačné opatrenia; poznamenáva preto, že vypustenie úrovní kvalifikácie vrátane príloh II a III by proces uznávania zásadne zjednodušilo;
26. upozorňuje na to, že naďalej pretrvávajú veľké rozdiely medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov; preto sa nazdáva, že obvyklá dĺžka prípravy v odborných školách v rámci systémov striedavej odbornej prípravy v škole a praxe v podniku (sandwich training) by sa mala započítavať do minimálnej dĺžky školskej dochádzky vyžadovanej pre niektoré povolania;
27. vyzýva členské štáty a príslušné orgány, aby s podporou Komisie iniciovali štúdie týkajúce sa európskej klasifikácie kompetencií, kvalifikácií a povolaní s cieľom preskúmať, či tituly a povolania zodpovedajú v jednotlivých členských štátoch rovnakým kompetenciám a kvalifikáciám, a vytvoriť európsky nástroj analýz;
28. domnieva sa, že kódex správania by mal byť distribuovaný vo väčšej miere, aby sa zabezpečilo účinnejšie vykonávanie smernice prostredníctvom podpory jednotného výkladu ustanovení;
II. Aktualizácia existujúcich ustanovení
29. vyzýva Komisiu, aby znovu zaviedla štruktúry dialógu medzi členskými štátmi, príslušnými orgánmi a profesijnými organizáciami s cieľom čo najpravidelnejšie a v súlade s vedecko-technickým vývojom aktualizovať súčasnú klasifikáciu hospodárskych činností pre systémy automatického uznávania založené na odborných skúsenostiach a minimálne požiadavky na odbornú prípravu v oblasti sektorových povolaní, ako aj súčasnú klasifikáciu hospodárskych činností na základe odborných skúseností a vytvorila jednoduchý mechanizmus nepretržitej aktualizácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu; pri zohľadnení budúceho vývoja bolonského a kodanského procesu naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posúdila zavedenie prístupu založeného na kompetenciách, a to vymedzením minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu nielen z hľadiska jej trvania, ale aj z hľadiska výsledkov vzdelávania;
30. naliehavo vyzýva Komisiu, aby postup modernizácie automatického uznávania nefragmentovala, ako sa navrhuje v zelenej knihe, a aby zabezpečila, že Parlament bude mať pri vykonávaní zásadných úprav smernice náležitý dohľad;
31. víta nedávne reformy, ktoré boli vykonané v rámci bolonského procesu, ako aj výhody, ktoré tento proces prináša európskym študentom z hľadiska mobility a schopnosti zamestnať sa; nabáda Európsku komisiu, aby členským štátom poskytovala pomoc pri zabezpečovaní väčšej transparentnosti a porovnateľnosti v rámci Európskeho systému prenosu kreditov (ECTS), aby sa ECTS mohol stať zásadným nástrojom na uľahčenie vzájomného uznávania kvalifikácií a v konečnom dôsledku aj mobility;
32. vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu posúdila dôležitosť štandardizovaných vzdelávacích výstupov a klinických kompetencií;
33. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť ďalšieho rozšírenia rámca automatického uznávania v budúcnosti;
34. žiada hlbšie objasnenie navrhovaného predĺženia všeobecného vzdelania ako podmienky na prijatie záujemcov o odbornú prípravu zdravotných sestier a pôrodných asistentiek;
35. žiada hlbšie objasnenie navrhovaného vypustenia článku 21 ods. 4 smernice o uznávaní odborných kvalifikácií;
36. vyzýva členské štáty, aby uskutočnili porovnanie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu a pravidelnejšie si medzi sebou, ako aj s príslušnými orgánmi, vymieňali informácie v záujme zosúladenia týchto minimálnych požiadaviek;
37. upozorňuje, že na účely posúdenia vykonávania smernice 2005/36/ES je potrebné vytvorenie zoznamu osvedčení alebo akýchkoľvek iných dokladov o formálnej kvalifikácii, ktoré sú uznávané v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, v ostatných členských štátoch však uznávané nie sú; zoznam by mal zahŕňať aj prípady, keď občanom členského štátu, ktorí získali diplom v inom členskom štáte než v štáte ich pôvodu, odmietajú uznať diplom v ich vlastnom členskom štáte po tom, ako sa vrátia;
38. zdôrazňuje veľký počet regulovaných povolaní v Európskej únii a vyzýva členské štáty, aby opätovne zvážili opodstatnenosť klasifikácie určitých povolaní s cieľom preskúmať, či tituly a povolania zodpovedajú vo všetkých členských štátoch rovnakým kompetenciám a kvalifikáciám; domnieva sa, že zníženie celkového počtu regulovaných povolaní v EÚ by uľahčilo mobilitu; konštatuje však, že kvalifikáciu možno odôvodniť problematikou ochrany spotrebiteľa najmä v prípade zdravotníckych, právnych a technických povolaní;
39. zastáva názor, že najúčinnejším spôsobom umožnenia voľného pohybu odborníkov by bolo zníženie počtu regulovaných povolaní v EÚ; vyzýva Komisiu, aby do revidovanej smernice zahrnula mechanizmus, pomocou ktorého budú môcť členské štáty preveriť svoje regulačné ustanovenia, okrem tých, ktoré sa týkajú zdravotníckych povolaní, a zrušiť ich, ak nie sú primerané;
III. Zlepšenie verejného zdravia a bezpečnosti
40. domnieva sa, že ochrana spotrebiteľa a bezpečnosť pacientov sú kľúčovými cieľmi v kontexte revízie smernice, a že úspech tejto smernice podstatne závisí od zabezpečenia mobility a zároveň zaručenia bezpečnosti; upozorňuje na osobitný štatút personálu v zdravotníctve;
41. zdôrazňuje, že sa vyskytli vážne problémy v súvislosti s odborníkmi, ktorí pokračujú vo vykonávaní činnosti v EÚ napriek tomu, že majú pozastavenú činnosť alebo boli vylúčení z registra;
42. žiada o zriadenie proaktívneho mechanizmu varovania v rámci informačného systému o vnútornom trhu pre tie profesie, na ktoré sa zatiaľ nevzťahuje smernica o službách, podľa ktorého by bolo povinné vydať varovanie všetkým členským štátom v prípade regulačných krokov proti registrácii alebo právu poskytovania služieb niektorého odborníka, pod podmienkou, že systém varovania nebude obsahovať žiadne iné informácie, bude rešpektovať prezumpciu neviny a dodržiavať existujúce pravidlá ochrany údajov;
43. poukazuje na to, že verejnosti a pacientom sa musí lepšie zaručiť, že zdravotnícki pracovníci, ktorým boli uznané kvalifikácie, si aktualizujú svoje zručnosti a znalosti;
44. zdôrazňuje výzvu zainteresovaných strán na silnejšie zdôrazňovanie nepretržitého odborného vzdelávania (NOV) vrátane formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania a potreby jeho hodnotenia; poukazuje na to, že celosvetová konkurencia a orientácia na znalostné ekonomiky vytvára nové výzvy pre rozvoj zručností a vzdelania; žiada preto Komisiu, aby preskúmala metódy dokumentovania všetkého vzdelania prostredníctvom európskeho pasu zručností a európskeho kvalifikačného rámca, ako aj IMI, a aby vypracovala tabuľku na porovnávanie rozličných systémov NOV existujúcich v členských štátoch; ďalej vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by v prípade zdravotníckych pracovníkov boli kompenzačné opatrenia primeraným riešením líšiacich sa úrovní NOV v členských štátoch; podnecuje príslušné orgány k tomu, aby poskytli informácie o NOV počas procesu uznávania a aby si vymieňali osvedčené postupy v tejto oblasti, pričom ich nabáda, aby si medzi sebou vymieňali aj informácie o NOV v tých odvetviach a členských štátoch, kde je NOV povinné;
45. zdôrazňuje, že je dôležité, aby nepretržitá odborná príprava bola prispôsobená konkrétnym potrebám trhu zamestnanosti v každom členskom štáte s cieľom zabezpečiť, aby zamestnané osoby mohli lepšie využívať zdroje súvisiace s odbornou prípravou;
46. zdôrazňuje, že rozšírenie postupu uznávania na kvalifikácie z tretích krajín môže podnietiť zneužívanie systému v podobe špekulácií s výberom miesta jej získania a predstavovalo by pre príslušné orgány hostiteľského členského štátu značné ohrozenie;
47. trvá na tom, že v prípade zdravotníckych pracovníkov má zásadný význam schopnosť komunikovať s kolegami a pacientmi s cieľom vyhnúť sa nebezpečným situáciám alebo situáciám, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu života;
48. domnieva sa, že sa musí objasniť článok 53 smernice 2005/36/ES o jazykových požiadavkách, keďže medzi Komisiou, Súdnym dvorom EÚ a členskými štátmi prebieha polemika o výklade tohto ustanovenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby revidovali režim jazykových požiadaviek pre pracovníkov v zdravotníctve tak, aby poskytli príslušným orgánom dostatok pružnosti na posudzovanie a výlučne v prípade potreby aj testovanie technických a konverzačných jazykových schopností odborníkov v rámci procesu uznávania; domnieva sa, že pri obsadzovaní určitého miesta nesmie byť dotknutá možnosť zamestnávateľov presvedčiť sa o jazykových znalostiach odborníkov, ale mala by sa dôkladne uplatňovať zásada proporcionality, aby takéto testy neboli dodatočným zaťažením;
49. domnieva sa, že jazykové schopnosti sú kľúčovými pri uľahčovaní integrácie odborníkov v iných krajinách, zabezpečovaní kvality služieb a ochrane bezpečnosti spotrebiteľov a pacientov;
50. zdôrazňuje, že v záujme ochrany pacientov by mali lekári poskytujúci služby elektronického zdravotníctva zabezpečiť dodržiavanie tých istých noriem kvality a bezpečnosti ako pri tradičnom poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti; preto by sa malo objasniť, že požiadavky tejto smernice a v prípade potreby aj dodatočné požiadavky by sa mali vzťahovať aj na poskytovateľov služieb elektronického zdravotníctva;
51. poukazuje na to, že rozvoj elektronického zdravotníctva a systému poskytovania zdravotnej starostlivosti na diaľku si vyžaduje, aby boli zdravotnícki odborníci po absolvovaní odbornej prípravy schopní starať sa o pacientov rôznych národností, a bude preto potrebné podporovať spoluprácu medzi strediskami odbornej prípravy, nemocnicami a univerzitami v rôznych krajinách v prípade odborníkov a absolventov, ktorí musia pacientom poskytovať starostlivosť prostredníctvom týchto nástrojov;
IV. Integrácia odborníkov a zvýšenie dôvery v systém
52. víta výsledky pilotných projektov týkajúcich sa profesijného preukazu, ktoré boli oznámené na fóre jednotného trhu v Krakove; trvá na tom, že profesijný preukaz musí byť dobrovoľný, mal by potvrdzovať získanú akademickú a odbornú prax a musí byť spojený so systémom IMI; domnieva sa, že dobrovoľný profesijný preukaz by mohol byť v prípade niektorých profesií užitočným nástrojom na zjednodušenie administratívnych postupov a zlepšenie bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby pred zavedením akéhokoľvek preukazu poskytla dôkazy o možnej pridanej hodnote dobrovoľného preukazu pre proces uznávania; zdôrazňuje, že zavedenie akékoľvek preukazu musí spĺňať konkrétne podmienky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany údajov, a trvá na tom, že je nutné zriadiť potrebné záruky proti zneužívaniu a podvodu;
53. opätovne zdôrazňuje, že ak má EÚ znížiť rozdiely vo vykonávaní a presadzovaní smernice 2005/35/ES o uznávaní odborných kvalifikácií v rámci celej EÚ – 27, všetky členské štáty musia mať väčšiu vzájomnú dôveru v systémy druhých štátov;
54. podporuje rozšírenie IMI na tie povolania, na ktoré sa tento informačný systém zatiaľ nevzťahuje, ako je uvedené v návrhu nariadenia o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu[9] („nariadenie o IMI“), a na povolania, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2005/36;
55. žiada o povinné zavedenie IMI pre príslušné orgány na uľahčenie proaktívnej administratívnej spolupráce a zjednodušenie postupov uznávania; domnieva sa, že systém IMI by sa mohol ešte zlepšiť, a to napr. rozšírením existujúcich funkcií s cieľom uľahčiť činnosť vnútroštátnych orgánov; žiada Komisiu, aby zaviedla sprievodné opatrenia v oblasti odbornej prípravy a technickej podpory s cieľom zabezpečiť využitie všetkých možností efektívneho používania tohto systému;
56. žiada zvýšenú mobilitu absolventov a dodržiavanie rozsudku vo veci Morgenbesser[10]; domnieva sa, že členské štáty by mali povzbudzovať absolventov z iných členských štátov vo vykonávaní platenej praxe pod dohľadom, ak takúto možnosť ponúkajú aj vlastným štátnym príslušníkom; okrem toho zdôrazňuje, že odborná prax získaná pod dohľadom by mala byť uznaná v domovskom členskom štáte;
57. zdôrazňuje, že koncepcia spoločných platforiem načrtnutá v článku 15 smernice nebola úspešná a v súčasnosti takéto platformy neexistujú; zastáva názor, že môžu byť účinnými nástrojmi pri uľahčovaní mobility a že by ich mali vymedziť a monitorovať samotní odborníci; víta želanie Komisie zlepšiť túto koncepciu v revidovanom článku; vyzýva Komisiu, aby umožnila členským štátom potrebnú pružnosť pri voľbe, či sa zúčastnia spoločnej platformy, a aby znížila prah účasti členských štátov;
58. domnieva sa, že zavedenie akejkoľvek spoločnej platformy by malo byť podmienené testom vnútorného trhu a podliehať parlamentnému dohľadu;
59. zdôrazňuje, že táto smernica by mala zahŕňať ochranu údajov v súlade so smernicou 95/46/ES a že v rámci revízií tejto smernice by sa v ustanoveniach o ochrane údajov mal zohľadniť vývoj v tejto oblasti; konštatuje, že by sa mali aktualizovať kontaktné informácie o príslušnom orgáne zodpovednom za správu údajov a že by sa mali uplatňovať jasné politiky v oblasti ukladania a používania údajov o odborníkoch, ako aj usmernenia týkajúce sa opravy chybných informácií;
60. konštatuje, že rokovania medzi EÚ a Švajčiarskom viedli k dohode o úprave prílohy III Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb v zmysle zahrnutia smernice 2005/36/ES; konštatuje, že dohoda predpokladá dočasné uplatňovanie väčšiny ustanovení smernice s výnimkou hlavy II, ktorá vyžaduje vykonanie zmien v Švajčiarsku, a že rozhodnutie Rady o uvedenej dohode sa stane bezpredmetným, ak Švajčiarsko neoznámi dokončenie interných postupov týkajúcich sa vykonania rozhodnutia do 24 mesiacov od prijatia rozhodnutia; je odhodlaný dôsledne sledovať vývoj v tejto otázke;
61. žiada Komisiu, aby zabezpečila, že prípadná revidovaná smernica bude riadne transponovaná do stanoveného termínu; vyzýva členské štáty, aby tomu udelili náležitú prioritu;
62. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
- [2] Ú. v. EÚ C 76E, 25.3.2010, s. 42.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2011)0145.
- [4] http://ec.europa.eu/internal_market/qualifications/docs/news/20110706-summary-replies-public-consultation-pdq_en.pdf.
- [5] http://ec.europa.eu/internal_market/qualifications/docs/news/20110706-summary-replies-public-consultation-pdq_en.pdf.
- [6] Európska komisia, Hodnotenie smernice o odborných kvalifikáciách, v Bruseli 5. júla 2011.
- [7] Európska komisia, GR MARKT, správa o SOLVIT za rok 2010: rozvoj a výsledky siete SOLVIT v roku 2010 (2011).
- [8] Európska komisia – Flash Eurobarometer, Mládež v pohybe: analytická správa, máj 2011.
- [9] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“), KOM(2011)0522 v konečnom znení.
- [10] rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 2003, vec C-313/01, Morgenbesser, Zb. I–13467.
STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (29.9.2011)
pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
k vykonávaniu smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií
(2011/2024(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Milan Cabrnoch
NÁVRHY
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. domnieva sa, že voľný pohyb stále väčšieho množstva vysokokvalifikovaných osôb a pracovníkov je jedným z kľúčových prínosov európskej spolupráce a konkurencieschopného vnútorného trhu, ako aj dôležitým faktorom rozvoja ekonomík v rámci EÚ a právom, ktoré patrí každému občanovi EÚ; je pevne presvedčený, že mobilita pracovníkov by sa mala medzi občanmi EÚ posilniť, a že by sa mali odstrániť nepriame prekážky za predpokladu, že sa nastolí rovnováha medzi mobilitou a kvalitou odborných kvalifikácií;
2. podporuje všetky iniciatívy zamerané na uľahčenie cezhraničnej mobility ako prostriedku na dosiahnutie účinného fungovania trhov práce a ako prostriedku na zvýšenie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v rámci EÚ; uznáva potrebu modernizácie smernice 2005/36/ES s cieľom zaručiť jasný a silný právny rámec;
3. naliehavo žiada Komisiu, aby v záujme uľahčenia mobility v rámci EÚ vytvorila jednotnú európsku databázu, ktorú poskytnú členské štáty a ktorá sa bude týkať profilov pracovných miest, ktoré sú v členských štátoch právne chránené alebo uplatňované v praxi a ktorú budú používať nezamestnaní a pracovníci, odborní pracovníci, podniky, verejné orgány atď.;
4. vyzýva členské štáty, aby v rámci opatrení na zvýšenie mobility zefektívnili poskytovanie informácií verejných orgánov týkajúcich sa práv pracovníkov a postupov uznávania odborných kvalifikácií a obmedzili tým odrádzajúci účinok byrokracie;
5. je presvedčený, že počet regulovaných povolaní sa musí preskúmať a mohol by sa postupne znížiť a že rozsah automatického uznávania kvalifikácií na výkon nových povolaní sa musí preskúmať a v prípade možnosti rozšíriť, aby zahŕňal aj odvetvia priemyslu a služieb, ktoré poskytujú vysokú pridanú hodnotu, umožňujú vývoj špičkových technológií a majú vysoký potenciál rastu, ako aj digitálny priemysel, pričom by sa mala zároveň venovať osobitná pozornosť inovatívnym odvetviam;
6. vyzýva Komisiu, aby stanovila ambiciózne základy v oblasti overovania nadobudnutých odborných znalostí pre všetkých pracovníkov, aby mohli získať úplné osvedčenie alebo jeho časť (diplom, odbornú kvalifikáciu alebo osvedčenie o odbornej kvalifikácii) na základe odbornej praxe po overení získaných vedomostí a zručností porotou;
7. uvedomuje si potrebu ďalších opatrení v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, keďže napriek skutočnému pokroku sa doposiaľ nepodarilo v uspokojujúcom rozsahu zosúladiť obsah kurzov odbornej prípravy v členských štátoch;
8. domnieva sa, že na európskej úrovni by sa mala osobitná pozornosť venovať používaniu európskeho pasu zručností, ktorý môže uľahčiť mobilitu pracovníkov a vytvoriť jednotnejšie vzdelávacie systémy lepšie zodpovedajúce požiadavkám trhu práce;
9. zdôrazňuje, že uznávanie odborných kvalifikácií je bezprostredne spojené s dokončením bolonského procesu, ktorého cieľom je vytvoriť jednotný európsky priestor vysokoškolského vzdelávania;
10. zdôrazňuje, že členské štáty musia mať naďalej právo kedykoľvek zabrániť automatickému uznávaniu nedostatočných kvalifikácií prostredníctvom kompenzačných opatrení;
11. vyzýva členské štáty, aby lepšie koordinovali svoje formálne a neformálne vzdelávacie systémy s cieľom vytvoriť budúcu pracovnú silu s porovnateľnými kvalifikáciami, ktorá môže prospieť európskemu trhu práce a ktorá môže zvýšiť úroveň produktivity a zlepšiť konkurenčné správanie;
12. vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém Spoločenstva na overovanie získaných odborných zručností, a to podľa vzoru univerzitného systému bakalár – magister – doktor, a to v záujme sprehľadnenia trhu práce pre zamestnávateľov a jeho sprístupnenia uchádzačom o prácu, ktorí by sa tak mohli odvolávať na jednotný právny základ;
13. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila ďalšie zlepšenie a náležité používanie informačného systému o vnútornom trhu (IMI), aby bol k dispozícii centralizovaný a interoperabilný elektronický systém regulovaných povolaní, ktorý bude transparentný a ľahko dostupný kompetentným verejným orgánom, odborným združeniam a príslušným zainteresovaným stranám, napríklad sociálnym partnerom, pričom budú zároveň dodržané zásady ochrany údajov a zabezpečí sa súlad so zásadou subsidiarity;
14. požaduje aktualizáciu zoznamu činností a preskúmanie pravidiel automatického uznávania v určitých oblastiach, napríklad v oblasti remesiel, obchodu a priemyslu, a posilnenie sociálneho partnerstva v odvetviach odbornej prípravy a vysokoškolského vzdelávania; domnieva sa, že kritériá by v tomto smere mohli vychádzať z európskeho kvalifikačného rámca (EQF);
15. zdôrazňuje potrebu celoživotného vzdelávania, neustáleho zlepšovania zručností a odbornej prípravy; poukazuje na problémy v regulovaných povolaniach, ktoré sa týkajú uznávania odbornej prípravy absolvovanej v inom členskom štáte;
16. žiada, aby smernica 2005/36/ES zohľadňovala nepretržitú odbornú prípravu vo väčšej miere;
17. žiada Komisiu, členské štáty a všetky zainteresované strany, aby účinnejšie spolupracovali na vypracovaní spoločnej normy registrácie regulovaných povolaní, v rámci ktorej sa určí, ktoré povolania a akým spôsobom majú byť regulované, a aby uľahčili využívanie tohto systému jeho prepojením so sieťou EURES;
18. vyjadruje presvedčenie, že povinný register, ktorý by sa mal sprístupniť všetkým príslušným orgánom v členských štátoch, je nevyhnutný na monitorovanie osôb, ktorým sa odobralo povolenie vykonávať povolanie v niektorom z členských štátov; zdôrazňuje, že riešením a prostriedkom na zvýšenie dôvery úradov a verejnosti v tento systém by mohli byť pevnejšie vzájomné väzby medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami, a predovšetkým rozšírenie a náležité využívanie informačného systému o vnútornom trhu (IMI), ktorého súčasťou by mal byť aj aktívny mechanizmus varovania;
19. víta návrh Komisie, ktorý obsahuje jej zelená kniha, zaviesť v rámci systému IMI mechanizmus varovania pre príslušné orgány v záujme šírenia informácií o odborných pracovníkoch v zdravotníctve; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby mali členské štáty povinnosť navzájom sa bezodkladne a aktívne informovať v prípade prijatia regulačných opatrení proti registrácii odborných pracovníkov v zdravotníctve alebo proti ich právu poskytovať služby;
20. domnieva sa, že systematické jazykové testy by sa nemali stať záťažou pre zahraničných odborníkov, ktorí chcú prísť na pracovný trh, a vyzýva preto na prijatie pragmatického prístupu k jazykovým testom, v rámci ktorého je uznávanie možné aj bez preukázania splnenia jazykových požiadaviek; zastáva však názor, že zamestnávateľom musí byť ponechaná možnosť vyžadovať a testovať minimálnu úroveň znalosti jazyka, ktorá je potrebná na vykonávanie určitej pracovnej činnosti a zároveň sa domnieva, že by sa mali dôkladnejšie posúdiť pravidlá v oblasti znalosti jazyka pre odborných pracovníkov v zdravotníctve, ktorí majú priamy kontakt s pacientmi;
21. podporuje iniciatívy zamerané na prispôsobenie systémov odbornej prípravy súčasným požiadavkám trhu práce, na vedecký a technický pokrok, zvýšenie zrozumiteľnosti a zjednotenie minimálnych požiadaviek na vzdelanie a odbornú prípravu, ako aj na zlepšenie systému oznamovania nových špecializovaných odborov a ich začleňovania do smernice;
22. domnieva sa, že je nevyhnutné lepšie pripravovať absolventov na požiadavky pracovných trhov, a preto podporuje myšlienku rozšíriť výhody vyplývajúce zo smernice na absolventov, ktorí si želajú v zahraničí absolvovať platenú prax pod dohľadom;
23. žiada všeobecné zjednodušenie, zvýšenie účinnosti a väčšiu transparentnosť príslušných administratívnych postupov a zníženie nákladov, čo umožní uľahčiť a urýchliť uznávanie odborných kvalifikácií, a teda sa nebude brániť voľnému pohybu osôb; vyzýva členské štáty, aby dbali o zavedenie funkčných mechanizmov koordinácie, monitorovania a revízie.
24. uznáva, že zavedenie európskeho profesijného preukazu môže byť prínosom z hľadiska zrýchlenia a zjednodušenia procesov uznávania; tvrdí však, že zavedeniu akéhokoľvek preukazu musia predchádzať dôkladné posúdenia vplyvu a podrobné hodnotiace štúdie a že v súvislosti s tým musí byť odborníkom poskytnutá príslušná úroveň ochrany údajov; zastáva tiež názor, že systém IMI by mohol sprostredkovať omnoho rýchlejšiu spoluprácu medzi vydávajúcim členským štátom (krajinou, z ktorej odborník odchádza) a prijímajúcim členským štátom (krajinou, v ktorej sa odborník snaží usadiť);
25. zdôrazňuje, že používanie európskeho profesijného preukazu má význam aj pre povolania, pre ktoré neexistujú minimálne kvalifikačné požiadavky platné v celej EÚ a pre ktoré preto neexistujú systémy automatického uznávania; domnieva sa preto, že členské štáty by mali spoločne stanoviť požiadavky týkajúce sa spôsobilosti vykonávať povolania a rozhodnúť o prípadných kompenzačných opatreniach, ktoré sa uplatnia na odborníkov z iných členských štátov;
26. upozorňuje na to, že naďalej pretrvávajú veľké rozdiely medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov; preto sa nazdáva, že obvyklá dĺžka prípravy v odborných školách v rámci systémov striedavej odbornej prípravy v škole a praxe v podniku (sandwich training) by sa mala započítavať do minimálnej dĺžky školskej dochádzky vyžadovanej pre niektoré povolania;
27. je jednoznačne proti akémukoľvek pokusu o zavedenie právnej záväznosti etického kódexu, keďže jeho nezáväzný charakter umožňuje členským štátom pružne zavádzať postupy uznávania;
28. vyzýva Komisiu, aby zrevidovala článok 11 smernice 2008/36/ES tak, aby sa znížil počet regulovaných povolaní, s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu v postupoch uznávania, zmeniť byrokratické postupy uznávania založené výhradne na akademických záznamoch a pokročiť smerom k všeobecnému uznávaniu kvalifikácií;
29. zdôrazňuje, že členské štáty by mali mať naďalej možnosť zavádzať kompenzačné opatrenia, predovšetkým opatrenia na adaptáciu, s cieľom vyvážiť závažné disproporcie v obsahu odbornej prípravy;
30. trvá na tom, že revízia smernice o uznávaní odborných kvalifikácií nesmie viesť k zrušeniu povinnosti osôb vykonávajúcich regulované povolania informovať príslušné orgány, keď odídu z jedného členského štátu do druhého, aby tam po prvý raz poskytovali služby; zastáva názor, že akékoľvek takéto zrušenie povinnosti by vážne ohrozilo systém dohľadu na povolaniami;
31. upozorňuje, že bolonský proces by sa mal urýchliť, pričom by sa mali malé prekážky prekonať a tie zbytočné odstrániť, čím sa zabezpečí správne fungovanie tohto procesu;
32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzali na vedomie, že na vytvorenie skutočného vnútorného trhu pre odborníkov je uznávanie osvedčení a akýchkoľvek iných dokladov o formálnej kvalifikácii potrebné rovnako ako uznávanie odborných kvalifikácií, keďže na to, aby odborníci mohli pracovať v pozíciách, v ktorých nesú občiansku zodpovednosť, alebo vo verejných službách, musí príslušný orgán najprv schváliť doklad o formálnej kvalifikácii;
33. upozorňuje, že na účely posúdenia vykonávania smernice 2005/36/ES je potrebné vytvorenie zoznamu osvedčení alebo akýchkoľvek iných dokladov o formálnej kvalifikácii, ktoré sú uznávané v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, v ostatných členských štátoch však uznávané nie sú; tento zoznam by mal zahŕňať aj prípady, keď občania členského štátu, ktorí študovali na univerzite v inom členskom štáte, zistia, že ich diplomy nie sú uznávané v ich krajine pôvodu;
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
26.9.2011 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
30 17 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Regina Bastos, Edít Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Pervenche Berès, Mara Bizzotto, Philippe Boulland, Milan Cabrnoch, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Sergio Gaetano Cofferati, Tadeusz Cymański, Frédéric Daerden, Proinsias De Rossa, Frank Engel, Sari Essayah, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Marian Harkin, Roger Helmer, Nadja Hirsch, Liisa Jaakonsaari, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Ádám Kósa, Patrick Le Hyaric, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Rovana Plumb, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Raffaele Baldassarre, Jelko Kacin, Ria Oomen-Ruijten, Antigoni Papadopoulou, Emilie Turunen, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka |
||||
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (7.10.2011)
pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
k vykonávaniu smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií
(2011/2024(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Mario Pirillo
NÁVRHY
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 22. júna 2011 s názvom Modernizácia smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (KOM(2011)0367),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií,
– so zreteľom na prvé hodnotenie smernice,
– so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 19. januára 2006 vo veci C‑330/03, Colegio de Ingenieros de Caminos, Canales y Puertos (Zbierka súdnych rozhodnutí ESD 2006),
– so zreteľom na Správu o občianstve EÚ za rok 2010 – Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ z 27. októbra 2010 (KOM(2010)0603),
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na verejné konzultácie o smernici 2005/36/ES, ktoré Európska komisia začala v marci 2011,
A. keďže právo občanov EÚ usadiť sa, poskytovať služby alebo vykonávať povolanie v inom členskom štáte, ako je členský štát, ktorý im odbornú kvalifikáciu udelil, je základnou slobodou na vnútornom trhu;
B. keďže je ťažké určiť orgán zodpovedný za uznávanie odborných kvalifikácií, a to aj vzhľadom na zložitosť príslušných postupov;
C. keďže je potrebné, aby súčasný systém automatického uznávania zohľadňoval aj skutočnosť, či sa odborníkovi povoľuje alebo nepovoľuje vykonávať činnosť v členskom štáte pôvodu;
D. keďže podľa odhadov bude do roku 2020 chýbať v Európe milión zdravotníckych odborníkov vrátane lekárov, zdravotných sestier, zubárov, lekárnikov, fyzioterapeutov a ďalšieho pomocného zdravotníckeho personálu a keďže na zvýšenie mobility je potrebné, aby bolo uznávanie kvalifikácií rýchle a efektívne, a to aj v prípade pracovníkov, ktorých kvalifikácie sú automaticky uznávané;
E. keďže voľný pohyb osôb v rámci EÚ a právo na uznávanie zásluh a odborných zručností je možné uplatňovať len vtedy, ak sa obmedzia pretrvávajúce neviditeľné prekážky a odstránia niektoré vnútroštátne predpisy, ktoré v súčasnosti neúmerne bránia uplatňovaniu práva na kvalifikovanú prácu;
F. keďže smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vyžaduje, aby členské štáty, v ktorých sa poskytuje ošetrenie, zabezpečili, že informácie o práve na vykonávanie činnosti zdravotníckych pracovníkov registrovaných v celoštátnych alebo miestnych registroch zriadených na ich území budú sprístupnené orgánom iných členských štátov, pričom výmena informácií sa uskutoční prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu;
G. keďže jedným z hlavných dôvodov ťažkostí pri uznávaní akademických titulov alebo odborných kvalifikácií je nedostatok dôvery v kritériá akreditácie a akademické osvedčenia krajiny pôvodu, v dôsledku čoho je naliehavo potrebné zaviesť opatrenia zamerané na automatické uznávanie tým, že sa odstránia predsudky a formálne vnútroštátne prekážky uznávania;
H. keďže pri mobilite odborníkov v odvetví zdravotníctva by sa mala zohľadňovať aj potreba pracovnej sily v zdravotníctve, ktorá bude udržateľná z celkového hľadiska, a udržateľnosť vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti;
1. podporuje modernizáciu a zdokonalenie smernice 2005/36/ES a nabáda na využívanie najefektívnejších a najvhodnejších technológií, ako je zavedenie dobrovoľného európskeho profesijného preukazu, ktorý by ako úradný doklad uznávali všetky príslušné orgány, a to s cieľom uľahčiť proces uznávania; profesijný preukaz by mal obsahovať presné a aktuálne informácie a mal by byť bezpečný a chránený voči podvodom, pričom by bola dodržaná ochrana osobných údajov; zdôrazňuje, že komplexnejšie využívanie informačného systému o vnútornom trhu (IMI) by mohlo umožniť oveľa rýchlejšiu spoluprácu medzi vydávajúcim členským štátom (štátom, z ktorého odborník odchádza) a prijímajúcim členským štátom (krajinou, kde sa odborník chce usadiť);
2. vyzýva Komisiu, aby ešte pred predložením akéhokoľvek návrhu na zavedenie profesijného preukazu pre zdravotníckych odborníkov uskutočnila podrobné hodnotenie vplyvu a analýzu nákladov a ziskov, ktoré by posúdili aj praktické uplatnenie a pridanú hodnotu preukazu v rámci procesu uznávania;
3. zdôrazňuje, že počas verejných konzultácií o profesijnom preukaze bolo prezentovaných mnoho obáv; poukazuje na to, že zavedenie profesijných preukazov musí byť dobrovoľné pre odborníkov aj pre príslušné orgány;
4. zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa transpozícia a vykonávanie smernice uskutočnili vo všetkých členských štátoch;
5. zastáva názor, že uznávanie a registrácia odborníkov, najmä v odvetví zdravotníctva, musí zaručiť bezpečnosť pacientov a spotrebiteľov;
6. súhlasí s obnovením spoločných platforiem, ktoré umožnia rýchlejšie uznávanie kvalifikácií medzi krajinami, ktoré sa k platforme pripojili, a oceňuje možné zníženie na tretinu členských štátov s možnosťou dodatočného pristúpenia ostatných členských štátov; vyzýva však Komisiu, aby pred reorganizáciou platforiem dôkladne zhodnotila možnosť zavedenia 28. režimu;
7. dúfa, že členské štáty a príslušné orgány budú bezodkladne informované o nových kvalifikáciách, ktoré budú automaticky uznávané;
8. vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala usmernenia o najlepších postupoch v oblasti odbornej prípravy;
9. zdôrazňuje, že bezpečnosť pacientov musí byť prvoradou zásadou vo všetkých ustanoveniach o voľnom pohybe zdravotníckych odborníkov;
10. zdôrazňuje potrebu rozvíjať udržateľnú pracovnú silu v oblasti zdravotných služieb vytvorením rámca pre politiky náboru a udržania pracovníkov v systémoch zdravotnej starostlivosti, podporou rodovej rovnosti, celoživotného a odborného vzdelávania, ako aj kladením dôrazu na zlepšenie pracovných podmienok;
11. naliehavo žiada Komisiu, aby v záujme zaistenia bezpečnosti pacientov zaviedla spoľahlivejší a proaktívnejší varovný mechanizmus, ako je mechanizmus uvedený v smernici o službách, a to konkrétne pre zdravotnícke povolania; proaktívny varovný mechanizmus by sa mal začleniť do zdokonaleného a posilneného informačného systému o vnútornom trhu (IMI) s cieľom umožniť pohotovejšiu spoluprácu a rýchlu výmenu informácií medzi členskými štátmi a príslušnými orgánmi o akýchkoľvek predchádzajúcich disciplinárnych sankciách vrátane akýchkoľvek pozastavení činnosti zdravotníckych odborníkov; tento mechanizmus sa musí opierať o povinnosť vnútroštátnych orgánov uskutočňovať výmenu informácií o registrácii a disciplinárnych otázkach, ktoré sa týkajú zdravotníckych odborníkov;
12. uvítal by, keby všetky členské štáty zriadili on-line prístupové miesto s úplnými a pravidelne aktualizovanými informáciami o názvoch príslušných orgánov a dokumentácii potrebnej na uznávanie odborných kvalifikácií zdravotníckych odborníkov, aby títo odborníci mohli pohotovo vykonať postupy potrebné na uznanie svojej odbornej kvalifikácie on-line;
13. nabáda členské štáty, aby prehodnotili a korigovali minimálnu dĺžku odbornej prípravy pre zdravotníckych odborníkov, najmä zdravotné sestry a pôrodné asistentky, a aby prispôsobili minimálne požiadavky na odbornú prípravu s cieľom uspokojiť komplexné potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti; domnieva sa však, že samotný čas strávený odbornou prípravou dostatočne nezaručuje spôsobilosť vykonávať činnosť v praxi, a preto by sa mala zohľadniť aj dĺžka praxe;
14. vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu posúdila dôležitosť štandardizovaných vzdelávacích výstupov a klinických kompetencií;
15. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty organizovali výmeny osvedčených postupov s cieľom zaručiť kvalitu služieb zdravotnej starostlivosti poskytovaných pacientom;
16. domnieva sa, že rozšírenie čiastočného prístupu a čiastočného uznávania odbornej prípravy by sa nemalo uplatňovať na tie regulované povolania, ktoré majú dosah na zdravie a bezpečnosť, aby sa zaručilo, že ochrana verejnosti nebude ohrozená;
17. zdôrazňuje potrebu aktualizovať súčasný súbor noriem v oblasti odbornej prípravy v súlade s pokrokom v oblasti vedy a techniky;
18. žiada ďalšie objasnenie a usmernenia v súvislosti s poskytovaním dočasných a príležitostných služieb; uznáva, že pri uplatňovaní súčasného režimu sa príslušné orgány stretávajú s ťažkosťami;
19. zastáva názor, že treba uskutočniť dôkladné hodnotenia, pokiaľ ide o znalosť jazyka hostiteľskej krajiny odborníkom, a to prostredníctvom jazykových testov, ktoré overia, či uchádzači ovládajú príslušný jazyk do hĺbky, vrátane technického a vedeckého jazyka, aby mohli vykonávať zdravotnícke povolanie v priamom kontakte s pacientmi alebo odborným personálom; prijímajúce členské štáty by mali pružne rozvíjať a vykonávať hodnotenie jazykových znalostí; vyzýva tiež Komisiu, aby objasnila príslušné úlohy zamestnávateľov a regulačných orgánov pri testovaní jazykových znalostí;
20. zdôrazňuje, že rýchly nárast inovácií v environmentálnych vedách a environmentálnom priemysle si vyžaduje otvorený prístup európskych aj vnútroštátnych orgánov s cieľom prijať nové zručnosti, kvalifikácie a akademické odbory a uľahčiť prenos vedomostí a inovácií; preto je potrebné, aby EÚ a členské štáty uľahčili celoživotné vzdelávanie odborníkov a úradníkov, ktorí pracujú v environmentálnom priemyselnom odvetví alebo v environmentálnych odvetviach, pretože sa tak posilní schopnosť preberania a realizácie výsledkov vedeckého alebo technického rozvoja;
21. zdôrazňuje, že pacienti a verejnosť potrebujú lepšie záruky, že zdravotnícki odborníci, ktorým boli uznané kvalifikácie, si udržali svoje schopnosti a znalosti na modernej úrovni, tak ako to stanovujú vnútroštátne právne predpisy a požiadavky členských štátov, v ktorých sa uchádzajú o uznanie;
22. domnieva sa, že poskytovanie dočasných a/alebo príležitostných služieb môže vytvárať príslušným orgánom problémy z hľadiska vykonávania dočasného režimu; vyzýva preto Komisiu na objasnenie tejto záležitosti, aby sa zabránilo tomu, že sa prechodné usadenie stane prostriedkom, ako sa vyhnúť komplexným postupom v rámci všeobecného systému;
23. poukazuje na to, že rýchly vývoj priemyselnej výroby a potreba znalostí, ktoré podmienila veda, viedli k vzniku nových akademických titulov alebo kvalifikácií, ktoré predtým v mnohých európskych krajinách neexistovali; naliehavo preto žiada príslušné orgány členských štátov, aby uznávali akademické tituly aj v prípadoch, keď v ich vlastnej krajine podobný titul neexistuje; vďaka tomu môžu odborníci prinášajúci nové vedomosti a skúsenosti predstavovať hnaciu silu zmeny a obnovy v priemysle;
24. poukazuje na to, že rozvoj elektronického zdravotníctva a systému poskytovania zdravotnej starostlivosti na diaľku si vyžaduje, aby boli zdravotnícki odborníci po absolvovaní odbornej prípravy schopní starať sa o pacientov rôznych národností; preto je potrebné podporovať spoluprácu medzi strediskami odbornej prípravy, nemocnicami a univerzitami v rôznych krajinách zameranú na odborníkov a absolventov, ktorí musia pacientom poskytovať starostlivosť prostredníctvom týchto nástrojov;
25. poukazuje na to, že hoci Akt o jednotnom trhu žiada opätovné preskúmanie rozsahu regulovaných povolaní, v odvetví zdravotníctva je potrebné zaistiť bezpečnosť pacientov prostredníctvom jasnej regulácie zručností, požiadaviek na odbornú prípravu a zodpovedností; v tejto súvislosti by sa malo umožniť, aby sa povolania uznané v iných štátoch, ako je chiropraktik alebo akupunkturista, začlenili do zoznamu titulov a odborných kvalifikácií v smernici s cieľom obohatiť služby ponúkané pacientom a zabezpečiť verejnú kontrolu pri vykonávaní týchto povolaní;
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
4.10.2011 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
54 0 5 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
János Áder, Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Sophie Auconie, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Sergio Berlato, Milan Cabrnoch, Nessa Childers, Chris Davies, Bairbre de Brún, Esther de Lange, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Edite Estrela, Jill Evans, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Holger Krahmer, Jo Leinen, Corinne Lepage, Peter Liese, Kartika Tamara Liotard, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Gilles Pargneaux, Antonyia Parvanova, Mario Pirillo, Pavel Poc, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Salvatore Tatarella, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Sabine Wils |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Tadeusz Cymański, Matthias Groote, Alojz Peterle, Marianne Thyssen, Thomas Ulmer, Marita Ulvskog, Kathleen Van Brempt |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Arlene McCarthy |
||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
17.10.2011 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
32 0 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Cristian Silviu Buşoi, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia De Campos, Jürgen Creutzmann, Cornelis de Jong, Christian Engström, Evelyne Gebhardt, Malcolm Harbour, Iliana Ivanova, Sandra Kalniete, Kurt Lechner, Hans-Peter Mayer, Gianni Pittella, Mitro Repo, Robert Rochefort, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Ashley Fox, Anna Hedh, María Irigoyen Pérez, Othmar Karas, Constance Le Grip, Emma McClarkin, Antonyia Parvanova, Konstantinos Poupakis, Olga Sehnalová, Kyriacos Triantaphyllides, Anja Weisgerber |
||||