SPRÁVA o rozpočtovej kontrole finančnej pomoci EÚ pre Afganistan

18.11.2011 - (2011/2014(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu
Spravodajca: Jens Geier

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rozpočtovej kontrole finančnej pomoci EÚ pre Afganistan

(2011/2014(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane, najmä na uznesenie z 8. júla 2008 o stabilizácii Afganistanu[1], uznesenie z 15. januára 2009 o rozpočtovej kontrole finančných prostriedkov Európskej únie pre Afganistan[2], uznesenie z 24. apríla 2009 o právach žien v Afganistane[3] a uznesenie zo 16. decembra 2010 o novej stratégii pre Afganistan,

–   so zreteľom na svoje uznesenie o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2007 z 23. apríla 2009[4] a za rozpočtový rok 2008 z 5. mája 2010[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre rozvojové krajiny,

–   so zreteľom na konferenciu v Kábule z 20. júla 2010, na ktorej sa darcovia dohodli na tom, že lepšie zosúladia svoje programy a budú dodržiavať zásady účinnosti pomoci, ako aj na konferenciu v Londýne z 28. januára 2010, na ktorej sa darcovia dohodli na tom, že vytvoria nezávislý Úrad vysokého dozoru a že väčší objem rozvojovej pomoci poskytnú prostredníctvom vlády Afganskej islamskej republiky s podporou štrukturálnych a rozpočtových reforiem,

–   so zreteľom na odpovede Komisie na otázky Výboru pre kontrolu rozpočtu zo 7. septembra 2010 a 22. júna 2011,

–   so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2011 o efektívnosti a účinnosti príspevkov EÚ poskytovaných prostredníctvom organizácií OSN v krajinách postihnutých konfliktom,

–   so zreteľom na audítorské správy osobitného generálneho inšpektora pre obnovu Afganistanu (SIGAR),

–   so zreteľom na audítorské správy kontrolného úradu USA (GAO) o Afganistane,

–   so zreteľom na audítorské správy generálneho inšpektora Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) o Afganistane,

–   so zreteľom na záverečnú správu Komisie pre skúmanie zadávania zákaziek počas vojny v Iraku a v Afganistane, ktorú predložila Kongresu USA, s názvom Zmena zadávania zákaziek počas vojny,

–   so zreteľom na návrh zákona o najvyššom kontrolnom úrade Afganistanu,

–   so zreteľom na mexickú deklaráciu Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií (INTOSAI) o nezávislosti najvyšších kontrolných inštitúcií schválenú v roku 2007,

–   so zreteľom na Akčný plán EÚ pre Afganistan a Pakistan, ktorý prijala Rada 27. októbra 2009, a na jeho vykonávacie správy uverejňované každé dva roky,

–   so zreteľom na rozhodnutie 2011/23 Výkonnej rady Rozvojového programu OSN, Populačného fondu OSN a Úradu OSN pre projektové služby prijaté na jej výročnom zasadnutí od 6. do 17. júna 2011,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a na stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A7-0388/2011),

A. keďže v uznesení Parlamentu zo 16. decembra 2010 o novej stratégii pre Afganistan boli identifikované viaceré významné otázky týkajúce sa rozpočtovej kontroly finančnej pomoci EÚ pre Afganistan;

B.  keďže organizácia Integrity Watch informovala, že v roku 2009 bola v Afganistane vyplatená viac ako miliarda dolárov na úplatky;

C. keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu je zodpovedný za monitorovanie nákladovej efektívnosti plnenia všeobecného rozpočtu EÚ;

D. keďže zásadám zodpovednosti a transparentnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami patrí v demokracii ústredné miesto;

E.  keďže Afganistan patrí medzi krajiny prijímajúce väčšinu civilnej pomoci z všeobecného rozpočtu EÚ;

F.  keďže Európska komisia sa zaviazala poskytnúť viac než 2 miliardy EUR na rozvoj a humanitárnu pomoc Afganistanu, pričom od roku 2002 už poskytla 1,8 miliardy EUR;

Výhody a nevýhody rozličných spôsobov financovania pomoci pre Afganistan

1.  opätovne zdôrazňuje, že Komisia môže pri investovaní finančných prostriedkov EÚ v Afganistane zvážiť použitie rozličných spôsobov financovania; pripomína, že vláda Afganskej islamskej republiky nie je príjemcom priamej (odvetvovej) rozpočtovej podpory zo všeobecného rozpočtu EÚ;

2.  konštatuje, že každý spôsob financovania má svoje výhody aj nevýhody z hľadiska konkrétnych cieľov financovania, tak ako sú uverejnené v tabuľke v dôvodovej správe;

3.  nazdáva sa, že žiaden spôsob financovania by nemal byť vylúčený, keďže všetky majú svoje konkrétne výhody a nevýhody; považuje za potrebné pomoc diverzifikovať, aby sa príslušným/vhodným spôsobom financovania pokryli jednotlivé potreby;

4.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie priamej rozpočtovej podpory v Afganistane na základe prísnych a presne vymedzených podmienok hneď ako sa preukáže, že nastala nevyhnutná makroekonomická stabilita a že existuje dostatočne spoľahlivé finančné riadenie, keďže ide o najlepší nástroj budovania kapacít v správe Afganistanu; vyjadruje presvedčenie, že by to mohlo viesť k trvalo udržateľným a dlhodobým výsledkom;

5.  zastáva názor, že Komisia by mala posúdiť kapacitu ministerstiev vlády Afganskej islamskej republiky a vyjadruje presvedčenie, že na začiatku by v rámci rozpočtovej podpory mohli plynúť obmedzené finančné prostriedky podľa prísnych a presne vymedzených podmienok; berie na vedomie príklad iných darcovských krajín, ktoré zaviedli odvetvovú rozpočtovú podporu pre tie afganské ministerstvá, ktoré splnili kritériá v oblasti zodpovednosti a transparentnosti; žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie rozpočtovej podpory na základe prísnych a presne vymedzených podmienok, a to nielen na ústrednej úrovni, ale aj na regionálnej a miestnej úrovni, hneď ako budú splnené nevyhnutné predpoklady a potrebné kritériá, keďže by sa tým podporilo budovanie kapacít na všetkých úrovniach správy; vyjadruje presvedčenie, že koordinovanou diverzifikáciou rozpočtovej podpory pre rozličné úrovne administratívy by sa zároveň upevnilo postavenie Komisie vo vzťahu k týmto subjektom a Komisia by sa stala nezávislejšou od vzťahov s jediným subjektom; poznamenáva, že diverzifikáciou sa nesmie oslabiť úloha ani zodpovednosť ústrednej vlády a že sa preto v tejto súvislosti vyžaduje jej súhlas;

6.  zároveň vyzýva Komisiu, aby pri poskytovaní prípadnej rozpočtovej podpory v budúcnosti nadviazala na prísne a presne vymedzené podmienky, ktoré budú jednoznačné a merateľné; nazdáva sa, že na základe týchto cieľov sa musia dosiahnuť výsledky, ktoré je možné posúdiť na základe ukazovateľov a vopred vymedzených kritérií zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje, že hneď na začiatku treba stanoviť východiskové body na posudzovanie budúceho pokroku; považuje mechanizmy boja proti korupcii a podvodom za výsostne dôležité v tejto súvislosti; konštatuje, že účinnosť opatrení v oblasti rozvojovej politiky v partnerských krajinách sa musí overovať aj na základe miestnych kritérií; v tejto súvislosti poukazuje na maximálny význam odborného vzdelávania štátnych úradníkov a predovšetkým bezpečnostných zložiek a polície;

7.  opätovne zdôrazňuje úlohu dohľadu Parlamentu a preto žiada Komisiu, aby tieto opatrenia prijala transparentne, a to tak, že zverejní:

–         dosiahnuté dohody s vládou Afganskej islamskej republiky;

–         východiská, ukazovatele, ciele, metódy výpočtu a zdroje overovania na hodnotenie pokroku a prijímanie rozhodnutí v súvislosti s uvoľnením prípadnej budúcej rozpočtovej podpory vo variabilných tranžiach, ktorých výška závisí od výkonu;

–         prehľadné a štandardizované správy, v ktorých sa objektívne a transparentne posúdi pokrok na základe vymedzených kritérií a prípadne dôvody, ktoré spôsobili, že plánovaný pokrok sa nepodarilo dosiahnuť;

Zodpovednosť a dohľad nad prostriedkami EÚ v Afganistane

Nedostatky, na ktoré upozornili audítori

8.  berie na vedomie audítorskú správu Európskeho dvora audítorov o prostriedkoch EÚ poskytovaných prostredníctvom organizácií OSN v krajinách postihnutých konfliktom, ktorá zahŕňa aj Afganistan; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami v riadení projektov v Afganistane, na ktoré upozornil Európsky dvor audítorov a ktoré zahŕňajú:

–         nedostatky v projektovom riadení, ktoré vedú k neudržateľnosti a neúčinnosti projektov;

–         informovanie Komisie prostredníctvom správ zo strany agentúr OSN, ktoré je oneskorené, príliš všeobecné a zamerané skôr na činnosti ako na výsledky a Komisii neumožňuje primerane kontrolovať účinnosť konkrétneho projektu;

–         časté oneskorenia v rámci projektov, ktoré vyplývajú z nerealistických harmonogramov;

9.  vyjadruje znepokojenie nad správami iných orgánov auditu, napríklad osobitného generálneho inšpektora USA pre obnovu Afganistanu (SIGAR), kontrolného úradu USA (GAO), Komisie pre skúmanie zadávania zákaziek počas vojny a generálneho inšpektora Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID), v ktorých sa upozorňuje na tieto nedostatky:

–         vysoké riziko korupcie a podvodu v krajine, čo dokazuje aj nedávny škandál v súvislosti s bankou Kabul Bank a záverečná správa Komisie pre skúmanie zadávania zákaziek počas vojny, v ktorej sa odhaduje, že 5 až 9 % celkovej pomoci USA pre Irak a Afganistan sa spreneverilo; takisto aj zo správy organizácie Integrity Watch vyplýva, že z viac ako jednej miliardy dolárov, ktoré Afganistan minul v roku 2009 na úplatky, sa jedna tretina použila na zaplatenie rôznych verejných služieb (dokumentácia, vzdelávanie, zdravotníctvo), pričom najväčšia miera korupcie sa vyskytuje v rámci polície;

–         neschopnosť väčšiny ministerstiev Afganistanu viesť verejné obstarávanie a riadiť zmluvy v dôsledku vysokej negramotnosti a nedostatočného vyškolenia zamestnancov;

–         nespoľahlivé databázy týkajúce sa afganského policajného zboru (ANP), keďže údaje o počte príslušníkov polície sa pohybujú medzi 111 774 a 125 218 policajtov, čo vyvoláva pochybnosti o dodržiavaní zákona a predpisov pri vyplácaní miezd príslušníkom polície, čo je hlavným cieľom najväčšieho samostatného projektu financovaného EÚ – Zvereneckého fondu pre právo a poriadok (LOTFA);

–         vysoké riziko plytvania finančnými prostriedkami, o čom svedčí aj záverečná správa Komisie pre skúmanie zadávania zákaziek počas vojny, v ktorej sa odhaduje, že 10 až 20 % celkovej pomoci USA pre Irak a Afganistan sa premárnilo;

–         kaskádové zapojenie subdodávateľov, ktoré vedie k oneskoreniam a k zvyšovaniu režijných nákladov, obmedzuje výkon dohľadu nad hlavným dodávateľom a zároveň znižuje okruh miestnych obyvateľov, ktorí majú z týchto projektov prospech;

–         financovanie krátkodobých projektov s nízkou pravdepodobnosťou udržateľnosti v dlhodobom horizonte;

–         afganský Úrad pre kontrolu a audit nie je úplne nezávislý od vlády Afganskej islamskej republiky;

10. zastáva názor, že Komisia by mala vziať do úvahy aj nedostatky, na ktoré upozorňujú USA a ďalší neeurópski audítori a ktoré tiež predstavujú rizikové faktory pre projekty financované EÚ, keďže v mnohých prípadoch ide o tie isté alebo aspoň podobné zistenia;

Riešenie odhalených nedostatkov

11. uznáva zložité podmienky, v ktorých musí Komisia poskytovať pomoc v krajine, ktorá je už celé desaťročia zasiahnutá vojnou; zdôrazňuje, že kontroly na mieste sa musia zároveň vykonávať v náročných podmienkach z hľadiska bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby použila alternatívne metódy auditu a kontroly, ktoré sa môžu použiť na mieste aj v aktuálnych bezpečnostných podmienkach; vyzýva navyše Komisiu, aby sa zaoberala odhalenými nedostatkami a aby poskytla finančnú podporu projektom, ak budú splnené tieto kritériá:

–         dlhodobá finančná a operačná udržateľnosť;

–         čo najväčšia podpora preberaniu zodpovednosti za projekty zo strany Afganistanu;

–         odstránenie rizikových faktorov pre podvody a korupciu v čo najväčšej miere;

12. žiada Komisiu, aby určila rizikové faktory spojené s korupciou, podvodmi, udržateľnosťou projektov, kaskádovým zapojením subdodávateľov a ďalšími zdrojmi plytvania a nesprávneho využívania finančných prostriedkov; žiada navyše Komisiu, aby sa týmito faktormi naďalej primerane zaoberala v grantových dohodách a obchodných zmluvách a aby prísne sledovala uplatňovanie týchto pravidiel;

13. zdôrazňuje, že pre demokraciu má mimoriadny význam. ak je najvyšší kontrolný úrad z finančného aj operačného hľadiska v plnej miere nezávislý od výkonného piliera moci a ak má dostatočné kapacity a financie na vykonávanie finančných auditov, auditov v oblasti dodržiavania predpisov a auditov výkonnosti, a to v súlade s medzinárodnými normami pre audity;

14. vyjadruje znepokojenie nad správami z rôznych spoľahlivých a nezávislých zdrojov o tom, že najvyššie afganské orgány bránia afganským prokurátorom vo výkone vyšetrovania korupcie voči štátnym úradníkom, napríklad guvernérom;

15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani v novom návrhu právnych predpisov o Úrade pre kontrolu a audit nie je zaručená jeho úplná nezávislosť, keďže generálny audítor a jeho zástupca by mali byť menovaní výkonnou, a nie legislatívnou zložkou moci; upozorňuje, že to nie je v súlade s mexickou deklaráciou o nezávislosti najvyšších kontrolných inštitúcií; vyzýva preto Komisiu, aby nástojila na tom, aby bola v právnych predpisoch zakotvená plná finančná a operačná nezávislosť afganského Úradu pre kontrolu a audit a aby bola posilnená jeho kapacita; pripomína Komisii, že plná nezávislosť, dostatočná kapacita a financovanie afganského Úradu pre kontrolu a audit by sa mali považovať za nevyhnutné podmienky zavedenia priamej rozpočtovej podpory;

16. vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť vykonávať kontrolné a monitorovacie návštevy spolu s afganským Úradom pre kontrolu a audit; v tejto súvislosti navrhuje zintenzívniť vzájomnú výmenu vedomostí a odborných zručností v oblasti auditu medzi zodpovednými orgánmi; vidí to ako príležitosť na zlepšenie vzájomného porozumenia a na budovanie kapacít;

Zvýšenie zodpovednosti pomoci poskytovanej prostredníctvom agentúr OSN v Afganistane

17. pripomína, že viaceré projekty, ktoré patria k najvýznamnejším projektom financovaným zo všeobecného rozpočtu EÚ v Afganistane, sú riadené a vykonávané prostredníctvom Rozvojového programu OSN (UNDP);

18. pripomína, že podľa článku 287 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Európsky dvor audítorov v prípade potreby právo vykonať audit priamo na mieste v priestoroch akéhokoľvek orgánu, úradu alebo agentúry, ktoré spravujú príjmy alebo výdavky v mene Únie;

19. ďalej pripomína, že Parlament opakovane žiadal Komisiu, aby zvýšila úroveň transparentnosti a zodpovednosti projektov riadených OSN, predovšetkým zvereneckých fondov s účasťou mnohých darcov, napríklad zavedením vyhlásenia o vierohodnosti;

20. berie na vedomie nedávne rozhodnutie Výkonnej rady Rozvojového programu OSN (UNDP), Populačného fondu OSN (UNFPA) a Úradu OSN pre projektové služby (UNOPS), prijaté na výročnom zasadnutí za rok 2011 od 6. do 17. júna 2011, poskytnúť medzivládnym organizáciám darcov, napríklad inštitúciám Európskej únie, rovnaké prístupové práva k správam z interných auditov, aké sa poskytujú členským štátom OSN; domnieva sa však, že je potrebný ďalší pokrok, aby sa podarilo zlepšiť poskytovanie správ o využívaní finančných prostriedkov EÚ na základe informovania skôr o výsledkoch ako o činnostiach; naliehavo žiada Komisiu, aby vyzvala ostatné agentúry OSN na prijatie rovnakej politiky ako UNDP, UNFPA a UNOPS; s uspokojením konštatuje, že Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF) prijal rozhodnutie, ktoré je potrebné nasledovať;

21. ďalej sa domnieva, že do budúcnosti je potrebný prístup so širším dosahom, aby sa v plnom rozsahu splnili opakované žiadosti Parlamentu o väčšiu transparentnosť a zodpovednosť v spojení s účinnosťou a efektívnosťou; vyzýva Európsky dvor audítorov, aby sa snažil dosiahnuť dohodu s agentúrami OSN o tom, že odsúhlasia spoločné normy pre audit, ktoré budú v plnom súlade s medzinárodnými normami pre audit a ktorých výsledkom bude vyhlásenie o vierohodnosti;

22. upozorňuje na súčasné aktivity pracovnej skupiny pre zodpovednosť za pomoc v prípade katastrof a jej audit, ktorá bola zriadená v rámci Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií (INTOSAI) a ktorú vedie člen Európskeho dvora audítorov[6]; podporuje jej dva hlavné ciele:

–         vytvorenie smerníc a osvedčených postupov v oblasti zodpovednosti poskytovaním jasných, transparentných a štandardizovaných informácií všetkým zainteresovaným stranám (darcom, príjemcom, medzinárodným organizáciám, MVO) s cieľom dospieť k jedinému integrovanému modelu podávania správ;

–         vytvorenie usmernení a osvedčených postupov v oblasti auditu s cieľom dospieť k jedinej koncepcii auditu (čo by znamenalo, že každé euro bude predmetom auditu len raz) prostredníctvom externého audítora, na základe čoho by sa poskytli záruky všetkým zainteresovaným stranám;

23. víta úsilie pracovnej skupiny INTOSAI a nabáda pracovnú skupinu k tomu, aby si svoj mandát splnila v rámci stanoveného harmonogramu; zastáva názor, že výsledky by sa mohli použiť aj v širšom rámci, keďže mnohé výzvy v oblasti pomoci súvisiacej s katastrofami sa vyskytujú aj v rozvojovej pomoci v oblastiach zasiahnutých konfliktom;

24. domnieva sa, že ide o náležitý spôsob riešenia tých výziev v oblasti zodpovednosti, s ktorými sa napríklad stretávajú agentúry OSN;

25. vyzýva preto Európsky dvor audítorov a príslušné úrady OSN, aby nadviazali dialóg s cieľom nájsť riešenie doposiaľ nevyriešených otázok; zdôrazňuje v tejto súvislosti prínosy režimu jediného auditu, keďže by sa tým zefektívnil proces auditov; považuje v tejto súvislosti činnosť pracovnej skupiny INTOSAI za veľmi dôležitú a vyzýva Európsky dvor audítorov, aby sa na tomto základe usiloval dosiahnuť dohodu s orgánmi OSN;

26. v tejto súvislosti pripomína, že Parlament už dlhý čas požaduje vytvorenie európskeho zvereneckého fondu s účasťou mnohých darcov a upriamuje pozornosť na návrh Komisie, aby sa prostredníctvom revidovaného znenia nariadenia o rozpočtových pravidlách poskytol právny základ pre zriadenie vlastných zvereneckých fondov s účasťou mnohých darcov; domnieva sa, že týmto spôsobom je možné zabezpečiť maximálnu možnú mieru zodpovednosti, pokiaľ všetky agentúry OSN, ktoré riadia zverenecké fondy s účasťou mnohých darcov, nespĺňajú normy EÚ pre transparentnosť a zodpovednosť;

Koordinácia pomoci zo strany spoločenstva darcov

27. konštatuje, že účinnosť pomoci a koordinácia aktivít darcov v Afganistane je zo štrukturálneho hľadiska sťažená tým, že mnohí darcovia majú tendenciu zameriavať sa na krátkodobé výsledky bez toho, aby postupovali v dostatočnom súlade s potrebami vlády Afganskej islamskej republiky a obyvateľov Afganistanu; poznamenáva, že striktné uprednostňovanie regiónov spojených s prítomnosťou vojsk a regionálna segmentácia podľa darcovských krajín nepodporujú koordináciu darcov a zvyšujú riziko zdvojovania a neefektívneho využívania finančnej pomoci;

28. berie na vedomie závery Rady na tému posilnenia činnosti EÚ v Afganistane a Pakistane a s tým súvisiace správy predkladané každé dva roky, modrú knihu Komisie z roku 2009, v ktorej je uvedená celá pomoc zo všeobecného rozpočtu EÚ a z vnútroštátnych rozpočtov členských štátov, ako aj nedávne vymenovanie príslušnej osoby do dvojitej funkcie vedúceho delegácie EÚ/osobitného zástupcu EÚ; považuje tieto kroky za kroky správnym smerom v ústrety lepšej koordinácii úsilia EÚ a členských štátov;

29. očakáva, že vytvorenie ESVČ (Európskej služby pre vonkajšiu činnosť) povedie k lepšej koordinácii, harmonizácii a väčšej transparentnosti pri realizácii projektov EÚ, ako aj k udržateľnejšiemu a účinnejšiemu využívaniu finančných prostriedkov EÚ v Afganistane; takisto očakáva, že bude jasne definovaná zodpovednosť delegácie EÚ;

30. vyzýva Komisiu, aby vyvinula dodatočné úsilie na koordináciu pomoci, a to nielen s členskými štátmi, ale aj s ďalšími medzinárodnými darcami, napríklad prijatím spoločných prístupov v rámci celého sektoru, ktorými by doplnila geografický prístup; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti zohráva významnú úlohu Misia OSN pre pomoc v Afganistane (UNAMA) a Ministerstvo financií Afganskej islamskej republiky;

31. zdôrazňuje skutočnosť, že investície medzinárodného spoločenstva v Afganistane sa musia zosúladiť s potrebami vlády Afganskej islamskej republiky a obyvateľov krajiny;

Zlepšenie poskytovania správ

32. pripomína Komisii, že Parlament vyzval Komisiu[7], aby mu predložila výročnú správu o Afganistane obsahujúcu podrobné hodnotenie účinnosti a vplyvu pomoci, ako aj vyhlásenie o vierohodnosti, v ktorom bude jednoznačným spôsobom informovať o miere kontrolovanej pomoci, odhalených nedostatkoch a prijatých opatreniach; opakuje svoju výzvu a naliehavo žiada Komisiu, aby v plnej miere splnila odporúčanie Parlamentu o predložení výročnej správy o vykonávaní pomoci a jej kontrole v Afganistane;

33. vníma potrebu zvýšiť úroveň transparentnosti a zodpovednosti využívania finančných prostriedkov EÚ a pomôcť členským štátom EÚ a ďalším darcom vyhnúť sa bežným nástrahám; vyzýva preto Komisiu, aby zverejnila správy zo svojich pozorovateľských misií zameraných na výsledky a pozorovateľských pracovných ciest týkajúcich sa prostriedkov EÚ poskytovaných prostredníctvom agentúr OSN, ako aj ďalšie správy z auditov a hodnotení;

Výzvy do budúcnosti

34. berie na vedomie vyhlásenie prezidenta USA o stiahnutí tretiny vojakov americkej armády do leta 2012 a odovzdaní zodpovednosti do rúk afganských bezpečnostných jednotiek do roku 2014; pripomína, že stabilná bezpečnostná situácia je dôležitá z hľadiska náležitého dohľadu nad prostriedkami EÚ a že v dôsledku zhoršenia bezpečnostnej situácie v Afganistane je uskutočňovanie kontrol na mieste zo strany Komisie a ďalších organizácií stále náročnejšie;

35. zdôrazňuje skutočnosť, že stiahnutie jednotiek by mohlo mať negatívny vplyv na hospodárstvo Afganistanu; pripomína, že obrovská väčšina rozpočtu a hrubého domáceho produktu Afganistanu pochádza zo zahraničnej pomoci; konštatuje, že obnova hospodárstva má mimoriadny význam pre rozvoj Afganistanu; domnieva sa, že civilná pomoc Afganistanu sa stane významnejšou v súvislosti s poklesom vojenskej pomoci;

36. zastáva názor, že by to mohla byť zároveň príležitosť na pridelenie obmedzených zdrojov tým projektom, ktoré majú najväčšiu šancu na dosiahnutie dlhodobých výsledkov; opätovne zdôrazňuje potrebu väčšej hospodárskej udržateľnosti projektov a domnieva sa, že by sa tým predišlo vytvoreniu tlaku na darcov, aby uvoľnili prostriedky, ktoré majú v danom momente k dispozícii, ale aj na príjemcov, aby realizovali projekty bez dlhodobej perspektívy;

37. zastáva názor, že občianska spoločnosť a poslanci musia byť zapojení do každej fázy vykonávania, monitorovania a vyhodnocovania výsledkov a že táto požiadavka musí byť rozhodujúcim kritériom na udelenie rozpočtovej podpory;

38. považuje pretrvávajúce a výraznejšie úsilie medzinárodného spoločenstva o zvýšenie kapacity a nezávislosti súdnictva za nevyhnutné z hľadiska budúcnosti krajiny; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili v tomto smere svoje úsilie a vstúpili do konštruktívneho a intenzívneho dialógu s vládou Afganskej islamskej republiky s cieľom zabezpečiť, aby vytvorenie účinného a nezávislého súdneho orgánu zostalo aj naďalej spoločným cieľom všetkých subjektov zainteresovaných do rozvoja Afganistanu;

39. zdôrazňuje, že opatrenia zamerané na boj proti korupcii sú veľmi dôležitou súčasťou procesu upevňovania mieru v Afganistane, pretože korupcia vedie k nesprávnemu prideľovaniu finančných prostriedkov, je prekážkou prístupu k základným verejným službám, ako je zdravotníctvo alebo školstvo, a predstavuje zásadnú prekážku pre sociálny a hospodársky rozvoj krajiny; takisto zdôrazňuje, že korupcia znižuje dôveru vo verejný sektor a vládu, v dôsledku čoho predstavuje veľmi vážnu hrozbu pre národnú stabilitu; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby pri poskytovaní pomoci Afganistanu venovala osobitnú pozornosť boju proti korupcii;

40. vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že v distribučnom reťazci sa stráca významná časť medzinárodnej pomoci a konštatuje, že sú na to štyri dôvody: plytvanie, príliš vysoké náklady na sprostredkovanie a bezpečnosť, príliš vysoká fakturácia a korupcia; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby monitorovala náklady a účinnosť všetkej pomoci EÚ v Afganistane s cieľom zlepšiť jej efektívnosť;

41. považuje vývoj bezpečnostnej situácie v Afganistane za hlavnú výzvu v oblasti rekonštrukcie krajiny a vyzýva Komisiu, aby spolu s medzinárodným spoločenstvom vypracovali stratégiu na zaručenie bezpečnosti pre Afganistan a na podporu sebestačného poľnohospodárstva okrem iného v záujme zabezpečenia skutočnej kontroly nad pomocou;

42. zdôrazňuje, že rodová rovnosť a práva žien sú považované za zásadné otázky v národnej rozvojovej stratégii afganskej vlády a tiež v národnom strategickom dokumente na roky 2007 – 2013, ktoré sa týkajú uplatňovania hľadísk rodovej rovnosti v budúcnosti;

Pohľad z hľadiska zahraničnej politiky

43. pripomína záväzok EÚ pokračovať v podpore Afganistanu; zdôrazňuje, že celkovým cieľom rozvojovej pomoci EÚ pre Afganistan by mala byť podpora dlhodobo a trvalo udržateľného rozvoja krajiny vrátane zlepšenia sociálno-ekonomických noriem, uľahčenia tvorby pracovných miest a zvyšovania počtu malých a stredných podnikov, posilnenia odvetvia vzdelávania a zaručenia rovnosti žien a mužov; zdôrazňuje, že táto pomoc by mala ešte viac uľahčiť budovanie kapacít vo verejnej správe, posilniť právny štát a obmedziť korupciu, a tým napomôcť presun zodpovednosti za bezpečnosť na vládu Afganskej islamskej republiky (GIRoA); odporúča, aby sa časť finančnej pomoci pre Afganistan vyčlenila na päťročný plán, ktorého cieľom je zastaviť pestovanie ópia a nahradiť ho alternatívnymi plodinami; zdôrazňuje potrebu uľahčiť subregionálnu spoluprácu poskytovaním pomoci v otázkach cezhraničnej povahy;

44. pripomína, že je naliehavo potrebné zvýšiť efektivitu pomoci, keďže mnoho ukazovateľov rozvoja ešte stále nevykazuje žiadne výrazné zlepšenie a korupcia a dlhý distribučný reťazec medzinárodnej pomoci zostávajú hlavnými prekážkami pri poskytovaní základných služieb obyvateľom; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby využívali dostupné finančné opatrenia vrátane budúcich trustových fondov EÚ po tom, čo budú vytvorené, a to účinným spôsobom, ktorým sa zabezpečí poskytovanie základných služieb obyvateľom;

45. konštatuje, že väčšina zdrojov určených na sociálno-hospodársky rozvoj Afganistanu sa do krajiny dostáva prostredníctvom medzinárodných mechanizmov, no značná časť tejto pomoci sa napriek tomu nedostane k cieľovým prijímateľom – afganským obyvateľom; zdôrazňuje, že EÚ a najmä Komisia/Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali prevziať vedúcu úlohu pri zlepšovaní koordinácie darcovstva v úzkej spolupráci s ostatnými hlavnými poskytovateľmi pomoci, ako sú USA a Japonsko, a požaduje vykonanie podrobných hodnotení efektívnosti pomoci s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť poskytovateľov pomoci;

46. domnieva sa, že Európska únia ako jeden z najväčších poskytovateľov oficiálnej rozvojovej a humanitárnej pomoci pre Afganistan (vyše 2 miliardy EUR v období 2002 – 2010) má osobitnú povinnosť vyhodnotiť, či sa tieto finančné prostriedky naozaj dostávajú k cieľovým príjemcom a či sa nimi zlepšujú ich životné podmienky;

47. trvá na tom, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Komisia v prípadoch, keď na poskytovanie pomoci využívajú medzinárodné organizácie, by mali venovať osobitnú pozornosť zamedzeniu plytvania prostriedkami, nadmerným nákladom na sprostredkovanie, neefektívnosti, príliš vysokej fakturácii a korupcii a mali by trvať na tom, že budú včas a primerane informované o výsledkoch a využití finančných prostriedkov;

48. pripomína svoju výzvu, aby EÚ vytvorila centralizovanú databázu nákladov a vplyvov celkovej pomoci EÚ poskytovanej Afganistanu a uskutočnila ich analýzu, pretože nedostatok aktuálnych a spoľahlivých údajov oslabuje účinnosť a transparentnosť pomoci;

49. zastáva názor, že Komisia by mala zvážiť zavedenie sektorovej rozpočtovej podpory; zdôrazňuje však, že táto pomoc by mala podliehať dôslednému dodržiavaniu podmienok, byť spojená s merateľnými ukazovateľmi vplyvu a mohla by sa využívať len spolu s opatreniami na budovanie kapacít a v rámci správnych orgánov, ktorých organizačné štruktúry a schopnosti finančného hospodárenia boli riadne posúdené a sú považované za primerané a transparentné;

Pohľad z hľadiska rozvojovej politiky

50. zdôrazňuje, že nasmerovanie pomoci krajinám postihnutým konfliktom znamená prijatie značnej miery s tým spojeného rizika, čo sa týka výsledkov; podčiarkuje, že spolupráca s OSN umožnila dosiahnuť rozvojové výsledky v extrémne ťažkom operačnom prostredí; zdôrazňuje však, že je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok čo sa týka zabezpečenia väčšej zodpovednosti a transparentnosti, pokiaľ ide o EÚ ako hlavného prispievateľa do systému OSN;

51. zdôrazňuje, že účinnosť pomoci pre Afganistan možno zlepšiť iba vtedy, ak dôjde k radikálnej zmene prístupu k problému korupcie, ktorá krajinu rozkladá od roku 2001, od najvyššej po najnižšiu úroveň správy; zdôrazňuje, že korupcia na najvyšších miestach, ktorá bola tesne po roku 2001 mlčky akceptovaná, teraz v očiach afganského ľudu takmer nezvratne podkopáva autoritu inštitúcií zriadených afganskou ústavou; zdôrazňuje preto naliehavú a absolútnu potrebu skoncovať s touto akceptáciou korupcie a prijať opatrenia, aby mohli afganský súdny systém a Afganský dvor audítorov rázne riešiť tento veľký problém a aby sa mohli spoľahnúť na Európsku úniu ako na silného, spoľahlivého a pevného spojenca, ktorý sa ujme vedenia v boji proti tejto výzve, ktorá je pre budúcnosť krajiny veľmi dôležitá;

52. vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby určili jasnú stratégiu poskytovania pomoci v tomto krehkom, vysoko rizikovom kontexte; konštatuje, že hlavnou zásadou rozvojovej politiky EÚ je, aby bola pomoc účinná; zdôrazňuje, že primerané riadenie rizika je nevyhnutné, čo znamená zabezpečiť, aby boli k dispozícii dostatočné finančné a ľudské zdroje s cieľom zaručiť dôkladné monitorovanie tokov pomoci a hodnotenie výsledkov;

53. berie na vedomie záväzok darcov dať do dvoch rokov k dispozícii aspoň 50 % rozvojovej pomoci cez hlavný rozpočet afganskej vlády; zdôrazňuje však, že rozpočtová podpora musí byť spojená s konkrétnym zlepšením situácie v oblasti riadenia v krajine a so zvýšenou dôverou darcov k afganskej správe verejných financií a vyžaduje si súrne reformy a budovanie kapacít s cieľom posilniť systémy správy verejných financií, znížiť korupciu a zlepšiť plnenie rozpočtu; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na finančné možnosti afganských inštitúcií a rýchlosť pokroku pri presadzovaní kľúčových reforiem správy verejných financií zhodnotila, či by sa určité afganské ministerstvá alebo iné inštitúcie, a to aj na decentralizovanej úrovni, mohli v budúcnosti stať oprávnenými príjemcami sektorovej rozpočtovej pomoci, a ak áno, za akých podmienok;

54. zdôrazňuje zodpovednosť afganských orgánov, pokiaľ ide o dlhodobý štrukturálny rozvoj; naliehavo vyzýva vládu, aby sa viac zapájala do obnovy, demokratizácie, úsilia o zmiernenie chudoby a do boja proti korupcii; nabáda darcov z EÚ, aby venovali osobitnú pozornosť dlhodobej udržateľnosti svojich zásahov prostredníctvom podporovania afganskej zodpovednosti, systematického investovania do budovania kapacít a vyhýbania sa samostatným projektom, ktoré majú za cieľ iba krátkodobé výsledky; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri zabezpečovaní zodpovednosti za proces obnovy a pri ochrane proti riziku korupcie;

55. vyzýva najmä afganskú vládu, aby sa zamerala na budovanie inštitucionálnych kapacít vo verejnom sektore a aby vypracovala jediný národný program reformy verejnej správy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne presadzovali reformu verejnej správy v politickom dialógu s vládou a koordinovane podporovali ciele vlády, pokiaľ ide o túto reformu;

56. naliehavo žiada EÚ, aby naďalej podporovala udržateľný, dlhodobý rozvoj Afganistanu a uvoľňovala primerané zdroje aj po roku 2014, keď zodpovednosť za bezpečnosť bude plne v rukách afganských orgánov a ostatní darcovia možno začnú znižovať objem poskytovaných finančných prostriedkov; v tejto súvislosti požaduje, aby EÚ so zreteľom na medzinárodnú konferenciu o Afganistane, ktorá sa bude konať 5. decembra v Bonne, ponúkla významnú pomoc, ktorá zdôrazní angažovanosť Únie, pokiaľ ide o rozvoj dlhodobého partnerstva s Afganistanom; vyzýva EÚ, aby hľadala nových zahraničných partnerov občianskej spoločnosti a darcov;

57. zdôrazňuje mierny pokles úmrtí civilistov od roku 2010; tvrdí, že bez posilnenej domácej, regionálnej a civilnej bezpečnosti sa bude rozvoj naďalej potláčať a stále bude dochádzať k stratám na životoch; vyzýva členské štáty, aby uznali, že posilnená bezpečnosť je predpokladom pre rozvoj, a aby na tomto základe vytvárali svoje politiky pomoci;

58. zdôrazňuje, že rozvojová pomoc od EÚ prispieva k posilneniu postavenia žien v Afganistane; tvrdí, že zvýšená politická a hospodárska účasť žien skvalitní ich životy a pomôže znížiť riziko, že Afganistan sa bude aj naďalej zmietať v konflikte;

59. tvrdí, že súčasná rozdrobenosť darcovskej pomoci má negatívny vplyv na účinnosť pomoci a vedie k duplicitným stratégiám; vyzýva Komisiu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby lepšie koordinovali svoje úsilie v oblasti poskytovania pomoci;

60. tvrdí, že jednou z najdôležitejších úloh, pred ktorými Afganistan stojí, je reforma Afganskej národnej armády (ANA) a Afganskej národnej polície (ANP); zdôrazňuje, že hodnotenia výkonu ANA ani APA nedosahujú dohodnuté ciele; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoju pomoc v tejto oblasti poskytnutím výcvikových dôstojníkov a výmenou najlepších postupov;

°

°         °

61. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu dvoru audítorov a vláde a parlamentu Afganskej islamskej republiky.

• [1]  Ú. v. EÚ C 46E, 24.2.2010, s. 87.
• [2]  Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 57.
• [3]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0490.
• [4]  Ú. v. EÚ L 255, 26.09.09, s. 1.
• [5]  Ú. v. EÚ L 252, 25.9.2010, s. 1.
• [6]  http://eca.europa.eu/portal/page/portal/intosai-aada/home
• [7]  Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 93, bod 40.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Východiská

Na základe poznámok, ktoré uviedol spravodajca v iniciatívnej správe o novej stratégii pre Afganistan[1] sa Výbor pre rozpočtovú kontrolu rozhodol hlbšie preskúmať, akým spôsobom sa kontrolujú finančné prostriedky EÚ v Afganistane.

Spravodajca zvolil prístup, ktorým sa snažil poukázať na najlepšie postupy tým, že porovnával, ako riadi finančné prostriedky Európska komisia a ako s týmito prostriedkami nakladajú rôzne agentúry USA. S týmto cieľom spravodajca uskutočnil služobnú cestu do Washingtonu a New Yorku, kde sa stretol so zástupcami osobitného generálneho inšpektora USA pre obnovu Afganistanu (SIGAR), generálneho inšpektora Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID), kancelárie USAID pre Afganistan a Pakistan, Ministerstva zahraničných vecí USA, Kontrolného úradu USA (GAO), výskumného útvaru Kongresu, Svetovej banky a Rozvojového programu OSN.. Spravodajca sa tiež stretol so zástupcami afganského Úradu pre kontrolu a audit, ako aj s rôznymi zástupcami MVO pôsobiacich v Afganistane.

2. Spôsoby financovania

Spravodajca hodnotil výhody a nevýhody rôznych spôsobov financovania, ktoré má Európska komisia potenciálne k dispozícii. Výsledok hodnotenia je v tejto tabuľke:

Spôsob financovania	Výhody	Nevýhody
priame riadenie prostredníctvom mimovládnych organizácií (MVO)	– EÚ ako darca bude jasne viditeľná – dá sa využiť odbornosť MVO – účasť miestnych subjektov vďaka projektom malého rozsahu – Európska komisia je jednoznačne zodpovedná za výber, riadenie a kontrolu projektov	– nízka miera účasti afganskej vlády a z toho vyplývajúca nízka miera budovania kapacít – riziko, že sa budú financovať projekty, ktoré nezodpovedajú potrebám afganskej vlády
priame riadenie prostredníctvom dodávateľov zameraných na zisk	– EÚ ako darca bude jasne viditeľná – dá sa využiť odbornosť dodávateľa – Európska komisia je jednoznačne zodpovedná za výber, riadenie a kontrolu projektov	– nízka miera účasti afganskej vlády a z toho vyplývajúca nízka miera budovania kapacít – riziko kaskádovania subdodávateľských zmlúv, čo môže obmedziť niektoré z výhod a je náchylné na plytvanie prostriedkov z dôvodu nárastu režijných nákladov – riziko, že sa budú financovať projekty, ktoré nezodpovedajú potrebám afganskej vlády
spoločné riadenie s medzinárodnými organizáciami, najmä zvereneckými fondmi s účasťou mnohých darcov	– dobrá koordinácia medzinárodných darcov umožňujúca súdržný postup – vysoký pákový účinok pomoci – vysoký súlad s prioritami afganskej vlády	– treba rokovať o podmienkach týkajúcich sa zodpovednosti a transparentnosti (najmä požiadavky na podávanie správ a audit) a nemusia vyhovovať osobitným požiadavkám EÚ – nižší vplyv na jednotlivé projekty a nižšia viditeľnosť jednotlivých darcov
priama (sektorová) rozpočtová podpora rozpočtu vlády Afganskej islamskej republiky	– najväčší vplyv na dlhodobé budovanie kapacít – najlepší súlad s potrebami vlády Afganskej islamskej republiky	– najnáchylnejšie na podvody a korupciu – nízka viditeľnosť darcu – malý vplyv na to, ako sa peniaze použijú

Neexistuje prístup založený na jedinom riešení pre všetky prípady, keďže každý spôsob financovania je vhodný na špecifický účel. Spravodajca preto odporúča využiť všetky možnosti v závislosti od cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť.

Spravodajca sa konkrétne domnieva, že Európska komisia by mala zvážiť spustenie priamej podpory afganského rozpočtu, pričom by mohla začať prístupom založeným na odvetviach, napríklad na úrovni ministerstiev. Malo by sa to uskutočniť s najvyššou mierou obozretnosti a len za prísnych a dobre vymedzených podmienok, najmä pokiaľ ide o podvody a korupciu. Zavedenie rozpočtovej podpory by vláde Afganskej islamskej republiky umožnilo vybudovať dlhodobé kapacity, ktoré vláda naliehavo potrebuje.

Spravodajca sa ďalej domnieva, že treba budovať kapacity na všetkých úrovniach afganskej administratívy. Správa preto obsahuje odporučenia, aby sa rozpočtová podpora poskytla aj rôznym administratívnym subjektom na miestnej úrovni a na úrovni provincií. Požaduje sa však schválenie ústredného orgánu s cieľom umožniť vláde splniť si svoju úlohu a zodpovednosť. Táto diverzifikácia by tiež umožnila nezávislejšie postavenie Komisie. Komisia by potom mohla konať selektívnejšie a v prípade potreby zastaviť rozpočtovú podporu konkrétnemu subjektu administratívy, ktorý nemá dobré výsledky, a to bez toho, aby sa stratil rozvojový účinok financovania ostatných subjektov.

3. Dohľad nad prostriedkami EÚ v Afganistane a zodpovednosť za ne

Spravodajca preskúmal správy z auditu vypracované Európskym dvorom audítorov aj audítorskými subjektmi z USA, v ktorých boli zistené závažné nedostatky v hospodárení s finančnými prostriedkami v Afganistane. Je očividné, že riadenie projektov v oblastiach zasiahnutých konfliktom, ako je Afganistan, nemožno priamo porovnávať s riadením projektov v rozvinutých krajinách a ani s riadením projektov v rozvojových krajinách, ktoré konfliktom zasiahnuté nie sú. Je nesporné, že snahám o vykonávanie dohľadu prekáža aj nestabilná bezpečnostná situácia. Takisto treba získať spoľahlivé informácie o nedostatkoch v riadení projektov a súvisiacich rizikových faktoroch, aby bolo možné dosiahnuť čo najvýraznejšie zlepšenie.

Práve z týchto dôvodov sa spravodajca domnieva, že Komisia by sa mala týmito nedostatkami (najmä tými, ktoré zistil Európsky dvor audítorov) zaoberať. Okrem toho by sa pri posudzovaní rizika podvodu, korupcie, nedodržania pravidiel a efektívnosti v prípade konkrétneho projektu mali vždy zohľadňovať aj nedostatky, ktoré zistili iné audítorské subjekty, napr. inšpekcia SIGAR.

Zvýšenú pozornosť si zasluhujú dve konkrétne otázky:

- Afganský Úrad pre kontrolu a audit (CAO) nie je v súčasnosti nezávislý od výkonnej moci v Afganistane. Návrhu zákona o Úrade pre kontrolu a audit stále chýbajú zásadné prvky, ktoré by zabezpečili potrebnú nezávislosť tohto úradu. Napríklad vymenovanie generálneho audítora a jeho zástupcu spadá stále do pôsobnosti prezidenta. To je jednoznačne v rozpore s mexickou deklaráciou o nezávislosti najvyšších kontrolných inštitúcií, ktorú schválila Medzinárodná organizácia najvyšších kontrolných inštitúcií (INTOSAI). Okrem toho musia byť posilnené finančné a operačné kapacity, aby sa získal účinný najvyšší kontrolný úrad.

Práve preto spravodajca vyzýva Komisiu, aby ovplyvnila tento návrh zákona s cieľom zosúladiť ho s medzinárodnými audítorskými normami.

- Výbor pre kontrolu rozpočtu už dlho podporuje Európsky dvor audítorov v jeho úsilí presadiť si svoje audítorské práva voči agentúram Organizácie Spojených národov, ktoré spravujú čoraz väčší objem pomoci pochádzajúcej zo všeobecného rozpočtu EÚ. Osobitné znepokojenie vyvolala otázka prístupu k správam z interných auditov.

Výkonná rada Rozvojového programu OSN (UNDP), Populačný fond OSN (UNFPA) a Úrad OSN pre projektové služby (UNOPS) nedávno prijali rozhodnutie poskytnúť prístup k správam z interných auditov aj inštitúciám EÚ. Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF) sa rozhodol urobiť to isté.

Spravodajca berie tento krok na vedomie a zastáva názor, že ide o jasný úspech vyplývajúci z odhodlanosti nášho výboru. Situácia sa však ešte musí zlepšiť, keďže iné agentúry OSN nenasledovali príklad UNDP, UNFPA, UNOPS a UNICEF. Okrem toho si podrobné vykonávanie tohto rozhodnutia bude vyžadovať, aby sa znížila byrokracia, keďže prístup možno povoliť len v priestoroch agentúr, čím sa skutočné využívanie tohto práva obmedzuje.

Spravodajca tiež odporúča, aby sa Európsky dvor audítorov usiloval o dosiahnutie dohody s agentúrami OSN s cieľom vyriešiť zostávajúce otázky. To by sa mohlo uskutočniť s cieľom zaviesť jednotný audítorský prístup na základe prvkov zodpovednosti a auditu, ktoré vytvorila pracovná skupina INTOSAI pre zodpovednosť za pomoc v prípade katastrof a jej audit. Táto pracovná skupina stále pôsobí a jej zámerom je prijať závery do roku 2013. Skupina však už teraz poskytuje hodnotné nápady, ako zefektívniť snahy v oblasti zodpovednosti a auditu v prípade pomoci po katastrofách. Mnohé z týchto zistených výziev sú relevantné aj pre otázku poskytovania pomoci v oblastiach zasiahnutých konfliktom, a preto je spravodajca presvedčený, že tieto nápady by tiež mohli prispieť k nájdeniu riešenia pre zostávajúce otázky týkajúce sa agentúr OSN.

4. Koordinácia pomoci zo strany spoločenstva darcov

Otázka koordinácie pomoci naďalej vyvoláva znepokojenie. Mnohé správy, ako aj ústne svedectvá potvrdzujú, že medzinárodní darcovia svoju činnosť nekoordinujú účinne. To vedie k zbytočnému plytvaniu a k tomu, že projekty nezodpovedajú afganským potrebám. Aj keď treba oceniť niekoľko nedávnych úspechov Európskej komisie, ku ktorým patrí napr. nedávne obsadenie dvojitej funkcie vedúceho delegácie EÚ/osobitného zástupcu EÚ, naďalej je nutné zlepšiť koordináciu s členskými štátmi a medzinárodným spoločenstvom darcov.

Jedným z faktorov, ktoré spôsobujú túto situáciu, je geografická prítomnosť jednotiek určitej krajiny, ktorá obyčajne ide súbežne s rozvojovým úsilím v danej provincii. Hoci toto je z perspektívy darcu z danej krajiny logické, spravodajca sa domnieva, že pomoc by sa dala lepšie a účinnejšie koordinovať v prípade prijatia spoločného sektorového prístupu, ktorý by dopĺňal tento geografický prístup. V každom prípade by však pomoc mala byť prispôsobená potrebám vlády Afganskej islamskej republiky a afganského obyvateľstva.

5. Podávanie správ Parlamentu

V iniciatívnej správe z 15. januára 2009 o rozpočtovej kontrole finančných prostriedkov Európskej únie pre Afganistan [2] už bola uvedená požiadavka, aby Komisia predložila komplexnú výročnú správu, ktorá bude obsahovať zistené nedostatky a opatrenia prijaté na ich nápravu. Komisia na tejto komplexnej správe stále pracuje, a preto sa spravodajca rozhodol opäť naliehať na Komisiu, aby odporúčaniu vyhovela.

Okrem toho je potrebné verejne sprístupniť správy o rôznej činnosti Komisie v oblasti dohľadu (správy zo služobných ciest orientovaných na výsledky, z kontrol ex post, overovacích pracovných návštev atď.). Osoh z toho by mal nielen Parlament, ale tiež by to pomohlo iným darcom identifikovať riziká a vyhnúť sa spoločným úskaliam, t. j. malo by to koordinačný účinok.

6. Výzvy do budúcnosti

Afganistan sa nachádza na rázcestí. Prezident USA Barack Obama nedávno ohlásil stiahnutie veľkej časti amerických jednotiek z krajiny. Afganské jednotky by mali do roku 2014 prevziať všetku zodpovednosť za bezpečnosť v krajine. Ak vezmeme do úvahy súčasné obmedzenia rozpočtu, neistým je aj budúce financovanie rozvojovej pomoci Afganistanu zo strany USA. Afganské hospodárstvo je však zároveň v obrovskej miere závislé na civilnej pomoci a výdavkoch na obranu. Tieto výzvy sa zjavne budú musieť riešiť na konferencii v Bonne v decembri 2011.

Počas mnohých diskusií v Afganistane bol spravodajca informovaný, že najväčšie obavy v skutočnosti nevzbudzuje objem civilnej pomoci. Naliehavejšou otázkou je spôsob, akým sa prostriedky civilnej pomoci používajú, a najmä či sa vynakladajú s dlhodobým cieľom podporovať trvalo udržateľné projekty. Zdá sa, že veľký objem pomoci v skutočnosti vytvára tlak na čo najskoršie použitie prostriedkov, čo ohrozuje udržateľnosť a účinnosť projektov.

Spravodajca preto zastáva názor, že tieto výzvy by mohli byť tiež príležitosťou pre skupinu darcov na lepšie prideľovanie obmedzených zdrojov a zameranie sa na trvalo udržateľné projekty, v ktorých sa pravdepodobne dosiahnu dlhodobé výsledky.

• [1]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0490.
• [2]  Ú. v. EÚ C 46E, 24.2.2010, s. 87.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (24.10.2011)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k rozpočtovej kontrole finančnej pomoci EÚ pre Afganistan
(2011/2014(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anneli Jäätteenmäki

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína záväzok EÚ pokračovať v podpore Afganistanu; zdôrazňuje, že celkovým cieľom rozvojovej pomoci EÚ pre Afganistan by mala byť podpora dlhodobo a trvalo udržateľného rozvoja krajiny vrátane zlepšenia sociálno-ekonomických noriem, uľahčenia tvorby pracovných miest a zvyšovania počtu malých a stredných podnikov, posilnenia odvetvia vzdelávania a zaručenia rovnosti žien a mužov; zdôrazňuje, že táto pomoc by mala ešte viac uľahčiť budovanie kapacít vo verejnej správe, posilniť právny štát a obmedziť korupciu, a tým napomôcť presun zodpovednosti za bezpečnosť na vládu Afganskej islamskej republiky (GIRoA); odporúča, aby sa časť finančnej pomoci pre Afganistan vyčlenila na päťročný plán, ktorého cieľom je zastaviť pestovanie ópia a nahradiť ho alternatívnymi plodinami; zdôrazňuje potrebu uľahčiť subregionálnu spoluprácu poskytovaním pomoci v otázkach cezhraničnej povahy;

2.  pripomína, že je naliehavo potrebné zvýšiť efektivitu pomoci, keďže mnoho ukazovateľov rozvoja ešte stále nevykazuje žiadne výrazné zlepšenie a korupcia a dlhý distribučný reťazec medzinárodnej pomoci zostávajú hlavnými prekážkami pri poskytovaní základných služieb obyvateľom; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby využívali dostupné finančné opatrenia vrátane budúcich trustových fondov EÚ po tom, čo budú vytvorené, a to účinným spôsobom, ktorým sa zabezpečí poskytovanie základných služieb obyvateľom;

3.  konštatuje, že väčšina zdrojov určených na sociálno-hospodársky rozvoj Afganistanu sa do krajiny dostáva prostredníctvom medzinárodných mechanizmov, no značná časť tejto pomoci sa napriek tomu nedostane k cieľovým prijímateľom – afganským obyvateľom; zdôrazňuje, že EÚ a najmä Komisia/Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali prevziať vedúcu úlohu pri zlepšovaní koordinácie darcovstva v úzkej spolupráci s ostatnými hlavnými poskytovateľmi pomoci, ako sú USA a Japonsko, a požaduje vykonanie podrobných hodnotení efektívnosti pomoci s cieľom zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť poskytovateľov pomoci;

4.  domnieva sa, že Európska únia ako jeden z najväčších poskytovateľov oficiálnej rozvojovej a humanitárnej pomoci pre Afganistan (vyše 2 miliardy EUR v období 2002 – 2010) má osobitnú povinnosť vyhodnotiť, či sa tieto finančné prostriedky naozaj dostávajú k cieľovým príjemcom a či sa nimi zlepšujú ich životné podmienky;

5.  trvá na tom, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Komisia v prípadoch, keď na poskytovanie pomoci využívajú medzinárodné organizácie, venovali osobitnú pozornosť zamedzeniu plytvaniu prostriedkami, nadmerným nákladom na sprostredkovanie, neefektívnosti, neprimeraným poplatkom a korupcii a trvali na tom, že budú včas a primerane informované o výsledkoch a využití finančných prostriedkov;

6.  pripomína svoju výzvu, aby EÚ vytvorila centralizovanú databázu nákladov a vplyvov celkovej pomoci EÚ poskytovanej Afganistanu a uskutočnila ich analýzu, pretože nedostatok aktuálnych a spoľahlivých údajov oslabuje účinnosť a transparentnosť pomoci;

7.  zastáva názor, že Komisia by mala zvážiť zavedenie sektorovej rozpočtovej podpory; zdôrazňuje však, že táto pomoc by mala podliehať dôslednému dodržiavaniu podmienok, byť spojená s merateľnými ukazovateľmi vplyvu a mohla by sa využívať len spolu s opatreniami na budovanie kapacít a v rámci správnych orgánov, ktorých organizačné štruktúry a schopnosti finančného hospodárenia boli riadne posúdené a sú považované za primerané a transparentné;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	20.10.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 0 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pino Arlacchi, Elmar Brok, Andrzej Grzyb, Anneli Jäätteenmäki, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Krzysztof Lisek, Mario Mauro, Francisco José Millán Mon, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Bernd Posselt, Hans-Gert Pöttering, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Nikolaos Salavrakos, Charles Tannock, Inese Vaidere, Boris Zala
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nikolaos Chountis, Tanja Fajon, Kinga Gál, Liisa Jaakonsaari, Elisabeth Jeggle, Barbara Lochbihler, Monica Luisa Macovei, Konrad Szymański, Indrek Tarand, Janusz Władysław Zemke
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Heinz K. Becker, Edite Estrela, Filip Kaczmarek, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (12.10.2011)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k rozpočtovej kontrole finančnej pomoci EÚ pre Afganistan
(2011/2014(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Charles Goerens

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že nasmerovanie pomoci krajinám postihnutým konfliktom znamená prijatie značnej miery s tým spojeného rizika, čo sa týka výsledkov; podčiarkuje, že spolupráca s OSN umožnila dosiahnuť rozvojové výsledky v extrémne ťažkom operačnom prostredí; zdôrazňuje však, že je potrebný väčší pokrok, pokiaľ ide o väčšiu zodpovednosť a transparentnosť zoči-voči EÚ ako hlavnému darcovi systému OSN;

2.  zdôrazňuje, že účinnosť pomoci pre Afganistan možno zlepšiť iba vtedy, ak dôjde k radikálnej zmene prístupu k problému korupcie, ktorá krajinu rozkladá od roku 2001, od najvyššej po najnižšiu úroveň správy; zdôrazňuje, že korupcia na najvyšších miestach, ktorá bola tesne po roku 2001 mlčky akceptovaná, teraz v očiach afganského ľudu takmer nezvratne podkopáva autoritu inštitúcií zriadených afganskou ústavou; zdôrazňuje preto naliehavú a absolútnu potrebu skoncovať s touto akceptáciou korupcie a prijať opatrenia, aby mohli afganský súdny systém a Afganský dvor audítorov rázne riešiť tento veľký problém a aby sa mohli spoľahnúť na Európsku úniu ako na silného, spoľahlivého a pevného spojenca, ktorý sa ujme vedenia v boji proti tejto výzve, ktorá je pre budúcnosť krajiny veľmi dôležitá;

3.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby určili jasnú stratégiu poskytovania pomoci v tomto krehkom, vysoko rizikovom kontexte; konštatuje, že hlavnou zásadou rozvojovej politiky EÚ je, aby bola pomoc účinná; zdôrazňuje, že primerané riadenie rizika je nevyhnutné, čo znamená zabezpečiť, aby boli k dispozícii dostatočné finančné a ľudské zdroje s cieľom zaručiť dôkladné monitorovanie tokov pomoci a hodnotenie výsledkov;

4.  berie na vedomie záväzok darcov dať do dvoch rokov k dispozícii aspoň 50 % rozvojovej pomoci cez hlavný rozpočet afganskej vlády; zdôrazňuje však, že rozpočtová podpora musí byť spojená s konkrétnym zlepšením situácie v oblasti riadenia v krajine a so zvýšenou dôverou darcov k afganskej správe verejných financií a vyžaduje si súrne reformy a budovanie kapacít s cieľom posilniť systémy správy verejných financií, znížiť korupciu a zlepšiť plnenie rozpočtu; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na finančné možnosti afganských inštitúcií a rýchlosť pokroku pri presadzovaní kľúčových reforiem správy verejných financií zhodnotila, či by sa určité afganské ministerstvá alebo iné inštitúcie, a to aj na decentralizovanej úrovni, mohli v budúcnosti stať oprávnenými príjemcami sektorovej rozpočtovej pomoci, a ak áno, za akých podmienok;

5.  zdôrazňuje zodpovednosť afganských orgánov, pokiaľ ide o dlhodobý štrukturálny rozvoj; naliehavo vyzýva vládu, aby sa viac zapájala do obnovy, demokratizácie, úsilia o zmiernenie chudoby a do boja proti korupcii; nabáda darcov z EÚ, aby venovali osobitnú pozornosť dlhodobej udržateľnosti svojich zásahov prostredníctvom podporovania afganskej zodpovednosti, systematického investovania do budovania kapacít a vyhýbania sa samostatným projektom, ktoré majú za cieľ iba krátkodobé výsledky; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri zabezpečovaní zodpovednosti za proces obnovy a pri ochrane proti riziku korupcie;

6.  vyzýva najmä afganskú vládu, aby sa zamerala na budovanie inštitucionálnych kapacít vo verejnom sektore a aby vypracovala jediný národný program reformy verejnej správy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne presadzovali reformu verejnej správy v politickom dialógu s vládou a koordinovane podporovali ciele vlády, pokiaľ ide o túto reformu;

7.  naliehavo žiada EÚ, aby naďalej podporovala udržateľný, dlhodobý rozvoj Afganistanu a uvoľňovala primerané zdroje aj po roku 2014, keď zodpovednosť za bezpečnosť bude plne v rukách afganských orgánov a ostatní darcovia možno začnú znižovať objem poskytovaných finančných prostriedkov; v tejto súvislosti požaduje, aby EÚ so zreteľom na medzinárodnú konferenciu o Afganistane, ktorá sa bude konať 5. decembra v Bonne, ponúkla významnú pomoc, ktorá zdôrazní angažovanosť Únie, pokiaľ ide o rozvoj dlhodobého partnerstva s Afganistanom; vyzýva EÚ, aby hľadala nových zahraničných partnerov občianskej spoločnosti a darcov;

8.  zdôrazňuje mierny pokles úmrtí civilistov od roku 2010; tvrdí, že bez posilnenej domácej, regionálnej a civilnej bezpečnosti sa bude rozvoj naďalej potláčať a bude dochádzať k stratám na životoch; vyzýva členské štáty, aby uznali, že posilnená bezpečnosť je predpokladom pre rozvoj, a aby na tomto základe vytvárali svoje politiky pomoci;

9.  zdôrazňuje, že rozvojová pomoc od EÚ prispieva k posilneniu postavenia žien v Afganistane; tvrdí, že zvýšená politická a hospodárska účasť žien skvalitní ich životy a pomôže znížiť riziko, že Afganistan sa bude aj naďalej zmietať v konflikte;

10. tvrdí, že súčasná rozdrobenosť darcovskej pomoci má negatívny vplyv na účinnosť pomoci a vedie k duplicitným stratégiám; vyzýva Komisiu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby lepšie koordinovali svoje úsilie v oblasti poskytovania pomoci;

11. tvrdí, že jednou z najdôležitejších úloh, pred ktorými Afganistan stojí, je reforma Afganskej národnej armády (ANA) a Afganskej národnej polície (ANP); zdôrazňuje, že hodnotenia výkonu ANA ani APA nedosahujú dohodnuté ciele; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoju pomoc v tejto oblasti poskytnutím výcvikových dôstojníkov a výmenou najlepších postupov;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	11.10.2011
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	20 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Thijs Berman, Michael Cashman, Véronique De Keyser, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Catherine Grèze, András Gyürk, Filip Kaczmarek, Michał Tomasz Kamiński, Franziska Keller, Miguel Angel Martínez Martínez, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Eleni Theocharous, Patrice Tirolien, Ivo Vajgl, Anna Záborská, Iva Zanicchi, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Santiago Fisas Ayxela

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	10.11.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	17 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marta Andreasen, Inés Ayala Sender, Andrea Češková, Jorgo Chatzimarkakis, Martin Ehrenhauser, Jens Geier, Gerben-Jan Gerbrandy, Ville Itälä, Iliana Ivanova, Monica Luisa Macovei, Jan Mulder, Crescenzio Rivellini, Paul Rübig, Bart Staes, Georgios Stavrakakis
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zuzana Brzobohatá, Christofer Fjellner, Ivailo Kalfin