SPRÁVA k revízii európskej susedskej politiky

24.11.2011 - (2011/2157(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajcovia: Marek Siwiec a Mário David

Postup : 2011/2157(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0400/2011

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k revízii európskej susedskej politiky

(2011/2157(INI))

Európsky parlament,

   so zreteľom na spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. mája 2011 na tému Nová reakcia na meniace sa susedstvo (KOM(2011)0303) a z 8. marca 2011 na tému Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (KOM(2011)0200),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2003 na tému Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec vzťahov s našimi východnými a južnými susedmi (KOM(2003)0104), z 12. mája 2004 na tému Európska politika susedstva (strategický dokument) (KOM(2004)0373), zo 4. decembra 2006 na tému Posilnenie európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726), z 5. decembra 2007 na tému Intenzívna európska susedská politika (KOM(2007)0774), z 3. decembra 2008 na tému Východné partnerstvo (KOM(2008)0823), z 20. mája 2008 na tému Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie (KOM(2008)0319), z 12. mája 2010 na tému Hodnotenie európskej susedskej politiky (KOM(2010)0207) a z 24. mája 2011 na tému Dialóg o migrácii, mobilite a bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia (KOM(2011)0292),

   so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

   so zreteľom na akčné plány prijaté spoločne s Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Palestínskou samosprávou a Tuniskom a Arménskom, Azerbajdžanom, Gruzínskom a Moldavskom a na program spolupráce s Ukrajinou,

–   so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci týkajúce sa ESP z 26. júla 2010 a 20. júna 2011 a závery Rady pre zahraničné veci/obchod z 26. septembra 2011,

   so zreteľom na závery zo zasadnutia ministrov zahraničných vecí krajín Východného partnerstva, ktoré sa konalo 13. decembra 2010,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenia zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe, a zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 29. – 30. septembra 2011 vo Varšave,

   so zreteľom na vyhlásenie z Barcelony prijaté na euro-stredozemskej konferencii ministrov zahraničných vecí 27. a 28. novembra 1995, ktorým sa ustanovilo euro-stredozemské partnerstvo,

   so zreteľom na schválenie barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, ktoré sa konalo 13. a 14. marca 2008,

   so zreteľom na vyhlásenie zo samitu o Stredozemí, ktorý sa konal 13. júla 2008 v Paríži,

   so zreteľom na závery Asociačnej rady EÚ – Maroko z 13. októbra 2008, na základe ktorých bol Maroku udelený posilnený štatút,

   so zreteľom na závery Asociačnej rady EÚ – Jordánsko z 26. októbra 2010, na základe ktorých bol Jordánsku udelený posilnený štatút,

   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva[1],

   so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie 15/2011 z 27. septembra 2011 o vytvorení euro-stredozemských programov Erasmus a Leonardo da Vinci,

   so zreteľom na osobitnú správu európskeho Dvora audítorov č. 13/2010 s názvom Začal sa nový nástroj európskeho susedstva a partnerstva úspešne uplatňovať  na južnom Kaukaze (v Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku) a dosahuje výsledky?,

   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/424/SZBP z 18. júla 2011, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre oblasť južného Stredozemia[2], a rozhodnutie Rady 2011/518/SZBP z 25. augusta 2011, ktorým sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku[3],

   so zreteľom na svoje uznesenia o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky a o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky (B7-0198/2011 a B7-0199/2011),

   so zreteľom na svoje uznesenia z 19. januára 2006 o európskej susedskej politike (ESP)[4], z 15. novembra 2007 o posilňovaní európskej susedskej politiky[5], zo 6. júla 2006 o nástroji európskeho susedstva a partnerstva (ENPI)[6], z 5. júna 2008 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)[7], z 19. februára 2009 o revízii nástroja európskej susedskej politiky a politiky partnerstva[8], z 19. februára 2009 o barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie[9], zo 17. januára 2008 o koncepcii čiernomorskej regionálnej politiky[10], z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora[11], z 20. mája 2010 o Únii pre Stredozemie[12], z 20. mája 2010 o potrebe stratégie EÚ pre Zakaukazsko[13], z 9. septembra 2010 o stave rieky Jordán s osobitným zreteľom na oblasť dolného toku rieky Jordán[14], z 3. februára 2011 o situácii v Tunisku[15], zo 17. februára 2011 o situácii v Egypte[16], z 10. marca 2011 o južnom susedstve, a najmä o Líbyi[17] a zo 7. júla 2011 o situácii v Sýrii, Jemene a Bahrajne v kontexte situácie v arabskom svete a v severnej Afrike, z 15. septembra 2011 a 20. januára 2011 o situácii v Bielorusku a o všetkých predchádzajúcich uzneseniach o Bielorusku a z 15. septembra 2011 o situácii v Líbyi[18] a o situácii v Sýrii[19],

   so zreteľom na odporúčania výborov Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie prijaté na jej siedmej plenárnej schôdzi, ktorá sa konala 3. a 4. marca 2011 v Ríme,

–   so zreteľom na zakladajúcu listinu parlamentného zhromaždenia EÚ a východných susedných krajín (EURONEST) z 3. mája 2011,

   so zreteľom na závery úvodného zasadnutia euro-stredozemského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), ktoré sa uskutočnilo 21. januára 2010 v Barcelone,

   so zreteľom na svoje uznesenie o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (2010/2161(INI))[20],

   so zreteľom na európsku stratégiu pre kultúru v globalizovanom svete (KOM(2007)0242),

   so zreteľom na články 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci (A7-0400/2011),

A. keďže dodržiavanie a presadzovanie demokracie a ľudských práv, najmä práv žien, detí a menšín, spravodlivosti a zásad právneho štátu, základných slobôd vrátane slobody prejavu, svedomia, náboženstva, sexuálnej orientácie, združovania a médií vrátane neobmedzeného prístupu k informáciám, komunikáciám a internetu, posilnenie občianskej spoločnosti a bezpečnosti vrátane mierového riešenia konfliktov a dobrých susedských vzťahov, demokratickej stability, prosperity, spravodlivé rozdelenie príjmov, bohatstva a príležitostí, boj proti korupcii a presadzovanie dobrej správy vecí verejných a trvalo udržateľného rozvoja sú základné zásady a ciele EÚ, ktoré musia predstavovať spoločné hodnoty tvoriace jadro revízie ESP,

B.  keďže je v najvyššom záujme EÚ, aby bola v hospodárskej spolupráci ambiciózna a aby prijala zodpovednú a flexibilnú stratégiu, ktorá bude vzájomne prospešná a bude sa zakladať na podpore prechodu k demokracii a ochrane ľudských práv a poučí sa z neúspechov a chýb politík EÚ a členských štátov, najmä vzhľadom na ľahostajný prístup voči autoritárskym režimom južného susedstva, na ktorých sa ukázalo, že celková európska susedská politika EÚ by mala byť založená na hodnotách,

C. keďže v tejto novej situácii musí vzťah s týmito krajinami nadobudnúť novú dynamiku s dôrazom na spoluprácu, ktorá sa bude zameriavať na zabezpečenie demokracie a prosperity na oboch stranách Stredozemného mora, a nielen na bezpečnosť a kontroly migrácie,

D. keďže Únia pre Stredozemie bola vytvorená s ambicióznym cieľom slúžiť ako trvalý nástroj na posilňovanie vzťahov s krajinami južného susedstva a nahradiť starý barcelonský proces s cieľom posilniť ho a zviditeľniť,

E.  keďže cieľom spolupráce v rámci parlamentného zhromaždenia EURONEST je priniesť pozitívny efekt tým, že bude slúžiť ako platforma na výmenu názorov, nájdenie spoločných stanovísk ku globálnym výzvam dnešnej doby, pokiaľ ide o demokraciu, politiku, hospodárstvo, energetickú bezpečnosť a sociálne veci, ako aj posilnenie vzťahov medzi krajinami regiónu a EÚ,

F.  keďže v článku 49 ZFEÚ sa stanovuje, že každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty, na ktorých je založená EÚ, a to demokracia, zásady právneho štátu, rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd, a zaviaže sa ich podporovať, môže požiadať o členstvo v Únii,

G. keďže posilnenie vzťahov vyžaduje jednoznačné a osvedčené odhodlanie uskutočniť reformu s cieľom dosiahnuť hmatateľný pokrok v plnení vopred stanovených kritérií,

H. keďže EÚ by si na splnenie svojich ambícií a cieľov v regiónoch mala zabezpečiť flexibilné a riadne financované nástroje a zároveň uprednostňovať čo možno najlepšie využívanie existujúcich finančných nástrojov,

I.   keďže k politickej a sociálnej kríze, ktorá už existovala v partnerských krajinách, sa pridali aj dôsledky hospodárskej a finančnej krízy, najmä pokiaľ ide o problém nezamestnanosti; keďže v spoločnom záujme týchto krajín a EÚ je znížiť mieru nezamestnanosti v regióne a ponúknuť týmto ľuďom, najmä ženám, mladým ľuďom a vidieckemu obyvateľstvu nádej do budúcnosti,

J.   keďže Európsky parlament prostredníctvom písomného vyhlásenia 15/2011 z 27. septembra 2011 podporil vytvorenie euro-stredozemských programov Erasmus a Leonardo da Vinci,

1.  víta spoločné oznámenia Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku na témy Nová reakcia na meniace sa susedstvo a Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím a prístup v nich prezentovaný, najmä pokiaľ ide o zásady vzájomnej zodpovednosti a spoločné odhodlanie dodržiavať univerzálne hodnoty, ako sú ľudské práva, demokracia a právny štát, ako aj podmienenosť a individuálny prístup k partnerským krajinám, a zásada ďalšieho začleňovania spoločností do politiky ESP;

2.  oceňuje európske snahy a európsku voľbu niektorých partnerov a ich záväzok budovať pevne zakorenenú a udržateľnú demokraciu a zdôrazňuje potrebu stanovenia nového a zreteľného vzťahu medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva, ktorý by podporoval ich činnosť s cieľom upevniť udržateľné demokracie a trhové hospodárstva;

3.  trvá však na tom, že susedným krajinám by sa mali poskytnúť hmatateľné a dôveryhodné stimuly, aby sa zapojili do spoločného cieľa budovania pevne zakorenenej demokracie, a zároveň pri diferenciácii založenej na politických, hospodárskych a sociálnych skutočnostiach každej krajiny, výkonnosti a dosiahnutých výsledkoch by sa malo vychádzať z jasne vymedzených kritérií a hodnotiteľných a pravidelne monitorovaných porovnávacích ukazovateľov pre každú jednu partnerskú krajinu; v tejto súvislosti žiada Komisiu a ESVČ, aby zvážili porovnávacie ukazovatele stanovené v spoločnom oznámení ako ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť, a že na posúdenie dosiahnutého pokroku si tieto ciele vyžadujú konkrétnejšie, merateľné, dosiahnuteľné, časovo vymedzené porovnávacie ukazovatele; domnieva sa, že politika zameraná na výsledky potrebuje jasnejšiu metodiku referenčného porovnávania, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zavedenia príslušných monitorovacích mechanizmov s cieľom posúdiť pokrok krajín ESP; zdôrazňuje, že tento prístup sa musí odrážať v štruktúre akčných plánov ESP a v súvisiacich každoročných správach o pokroku;

4.  domnieva sa, že revízia európskej susedskej politiky (ESP) vytvára príležitosti pre EÚ, aby efektívne plnila svoje záväzky a dodržiavala svoje hodnoty tak, ako je stanovené v článkoch 2, 3, 6, 8 a 21 ZEÚ;

5.  zdôrazňuje, že hoci je politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce súčasťou zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, a teda i európskej susedskej politiky, Únia má ústavnú povinnosť, zakotvenú v článku 208 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie, zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce pri vykonávaní politík, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny; vyzýva preto Komisiu a ESVČ, aby pri vykonávaní európskej susedskej politiky nikdy nezabúdali na tieto ciele, ktoré predstavuje zníženie a neskôr odstránenie chudoby, a to tak v partnerských krajinách východného susedstva, ako aj v krajinách južného susedstva;

6.  podporuje upevnenie v minulosti oddelených oblastí zahraničnej politiky a politiky pomoci EÚ v rámci ESP; očakáva posilnenie siete inštitucionálnych opatrení, ktorá bude stabilná, hospodárna a účelovo zameraná na rozvoj užšej hospodárskej integrácie a politického združovania medzi všetkými zúčastnenými, vrátane zjednotenia hodnôt v rámci všetkých medzinárodných fór – najmä OSN – s hodnotami Európskej únie;

Pevne zakorenená demokracia a partnerstvo so spoločnosťami

7.  hoci sa EÚ nesnaží predpísať model alebo šablónový postup na politické reformy, zdôrazňuje, že ESP sa zakladá na spoločných hodnotách, spoločnom vlastníctve, vzájomnej zodpovednosti a rešpekte a oddanosti k demokracii, právnemu štátu, dodržiavaniu ľudských práv, boju proti korupcii, k trhovému hospodárstvu a dobrej správe vecí verejných;

8.   zdôrazňuje význam aktívnych a nezávislých organizácií občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov pre demokraciu; zdôrazňuje význam dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a riadneho financovania organizácií občianskej spoločnosti v rámci nástroja európskeho susedstva; zdôrazňuje, že partnerstvo medzi EÚ a krajinami ESP a príslušnými občianskymi spoločnosťami by sa malo posilniť s cieľom pomáhať pri budovaní fungujúcich demokracií, podporovať reformy a trvalo udržateľný hospodársky rast; zdôrazňuje, že tieto partnerstvá s občianskou spoločnosťou musia mať začleňujúci charakter a zapájať najmä predstaviteľov ženských organizácií a menšín; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby podporovali parlamenty, miestne a regionálne orgány a občiansku spoločnosť v ich úsilí zohrávať riadnu úlohu pri určovaní stratégií ESP, pri vyžadovaní zodpovednosti od vlád, pri monitorovaní a hodnotení predchádzajúceho výkonu a dosiahnutých výsledkov;

9.   zdôrazňuje význam budovania partnerstva s občianskymi spoločnosťami ako prostriedok na presadzovanie zmien a demokratizáciu; v tejto súvislosti berie na vedomie pridelenie 22 miliónov EUR nástroju občianskej spoločnosti (CSF) na obdobie 2011 – 2013 a očakáva, že tento nástroj bude výraznejšie financovaný v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci; žiada ESVČ a Komisiu, aby lepšie vysvetlili rozsah pôsobnosti a ciele potenciálneho nástroja občianskej spoločnosti a aby objasnili komplementaritu nástroja občianskej spoločnosti s európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva a nástrojom európskeho susedstva a partnerstva; poznamenáva, že by sa mali určiť aj nástroje, ktoré by konkrétne podporili náboženské a etnické menšiny v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto iniciatíva; odporúča využiť tento nástroj na zlepšenie práce fóra občianskej spoločnosti v rámci Východného partnerstva a prípadne zriadiť takéto fórum aj pre južných partnerov;

10. víta návrh na zriadenie Európskej nadácie na podporu demokracie, ktorý je dobre načasovanou reakciou na volanie po demokracii v susedných krajinách; zdôrazňuje, že táto nadácia by mala byť flexibilným, rýchlym a cieleným mechanizmom podpory a mala by dopĺňať už existujúce nástroje EÚ a príkladnú prácu európskych politických či nepolitických nadácií a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré existujú už mnoho rokov, majúc na pamäti, že cieľom tejto iniciatívy by mali byť hmatateľné výsledky; trvá na tom, aby uvedená nadácia nebránila činnostiam, ktoré už vykonávajú tieto nadácie alebo ktoré sa vykonávajú v rámci existujúcich programov Európskej únie, ako je európsky nástroj na podporu demokracie a ľudských práv, a aby tieto činnosti ani nezdvojovala; zdôrazňuje, že jej pôsobnosť a organizácia by sa mali jednoznačne vymedziť a že jej vnútorné usporiadanie a postupy by mali byť nenáročné a jednoduché; vyzýva ESVČ, Komisiu a poľské predsedníctvo, aby predstavili jasné vymedzenie právomocí budúcej EED vo vzťahu k týmto nástrojom a rámcom; trvá na tom, aby mal Európsky parlament právo kontroly a aby bol začlenený do jej riadiacej štruktúry, aby pomáhal pri stanovovaní každoročných cieľov, priorít, očakávaných výsledkov a pri prideľovaní finančných prostriedkov a aby bol súčasťou monitorovania činností; vyjadruje určité obavy nad skutočnosťou, že tento budúci fond by mohol byť čiastočne alebo úplne financovaný mimo rozpočtu EÚ, a opätovne potvrdzuje právo rozpočtového orgánu na monitorovanie a kontrolu využívania tohto fondu; preto žiada Komisiu a Radu, aby objasnili túto otázku;

11. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby v rámci svojho nového prístupu založeného na výkonnosti v zmysle „viac za viac“ pokračovali v podporovaní akejkoľvek politickej reformy s ohľadom na potreby a úroveň hospodárskeho a sociálneho rozvoja každej z partnerských krajín; vyzýva ich, aby poskytli jasnú a vhodnú metodiku a podrobné porovnávacie kritériá na posúdenie výsledkov krajín ESP v oblasti dodržiavania a presadzovania demokracie a ľudských práv (vrátane najmä slobody prejavu, svedomia, náboženstva, združovania a médií) a pravidelne predkladali dostatočne podrobné správy, ktoré by mali byť základom pri prideľovaní finančných prostriedkov v rámci nového prístupu založeného na výkonnosti v zmysle „viac za viac“; žiada, aby boli tieto hodnotenia zahrnuté do správ o pokroku ESP a predkladané každoročne jeho Výboru pre zahraničné veci; trvá na tom, že je potrebné systematicky zapájať organizácie občianskej spoločnosti do všetkých fáz procesu preskúmania; domnieva sa, že tento prístup založený na výkonnosti znamená zároveň „menej za menej“, a opakuje svoju výzvu na účinné uplatňovanie ľudských práv a doložky o demokracii v dohodách EÚ s tretími krajinami;

12. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby poskytli viac informácií o tom, ako sa má uplatňovať zásada vzájomnej zodpovednosti;

13. domnieva sa, že by sa mala priebežne monitorovať situácia v oblasti ľudských práv, a to najmä pokiaľ ide o práva detí, žien a menšín, že by sa mali viesť dialógy o ľudských právach so všetkými partnerskými krajinami a že ročné hodnotenia situácie, ako aj výsledky dialógov, musia byť zahrnuté do prílohy výročnej správy o pokroku v každej partnerskej krajine so zreteľným mechanizmom na prehodnotenie a postupné obmedzenie dvojstrannej spolupráce v prípade, že sa potvrdí porušovanie ľudských práv; zdôrazňuje, že tento prístup k jednotlivým partnerským krajinám týkajúci sa situácie v oblasti ľudských práv musí byť spoľahlivý;

14. vyzýva EÚ a členské štáty, aby zamerali svoju spoluprácu v rámci ESP na združovanie demokratických aktérov EÚ, ako sú odborové zväzy, mimovládne organizácie, príslušné organizácie zamestnávateľov, poľnohospodárov, žien, účastníkov náboženského dialógu, spotrebiteľov, mládeže, novinárov, učiteľov, orgánov miestnej správy, univerzít, študentov, aktérov v oblasti zmeny klímy a ich partnerov v krajinách ESP;

15. zdôrazňuje, že sloboda prejavu a nezávislosť a pluralita médií sú základom pevnej a trvalo udržateľnej demokracie a spoločných hodnôt; zdôrazňuje význam nezávislých, udržateľných a zodpovedných verejnoprávnych médií s cieľom poskytovať kvalitný, pluralitný a rôznorodý obsah pripomínajúc, že slobodné a nezávislé verejnoprávne médiá vždy zohrávajú kľúčovú úlohu pri prehlbovaní demokracie, maximalizovaní účasti občianskej spoločnosti na verejných veciach a posilňovaní postavenia občanov na ceste k demokracii;

16. dôrazne podporuje a žiada voľný tok informácií, zabezpečenie podmienok, ktoré novinárom umožňujú pracovať efektívne a slobodne bez toho, aby boli pod politickým, hospodárskym alebo iným tlakom, a výstavbu infraštruktúry, ktorá umožní rozvoj moderných elektronických technológií; víta skutočnosť, že OSN vyhlásila 6. júna 2011 prístup na internet za ľudské právo; v tejto súvislosti naliehavo žiada ESVČ a Komisiu, aby vytvorili osobitné nástroje na pomoc občianskym spoločnostiam, organizáciám a jednotlivcom v krajinách ESP, aby mali neobmedzený prístup na internet a k ostatným formám elektronických komunikačných technológií;

17. zdôrazňuje, že účasť žien, mladých ľudí, občianskej spoločnosti a fungovanie slobodných a nezávislých médií bude v prebiehajúcich procesoch prechodu k demokracii v krajinách arabskej jari rozhodujúce, a naliehavo žiada EÚ, aby zvýšila podporu na odbornú prípravu a organizáciu týchto aktérov tým, že ich pozve pozorovať voľby a fungovanie demokratických inštitúcií v rámci EÚ;

18. domnieva sa, že úplné a účinné dodržiavanie náboženskej slobody (na úrovni jednotlivcov, na kolektívnej, verejnej, súkromnej a inštitucionálnej úrovni) by sa malo stanoviť ako priorita, najmä pre všetky náboženské menšiny v regióne, spolu s potrebou poskytnúť týmto skupinám osobitnú pomoc;

19. zdôrazňuje najmä význam podpory práv dieťaťa a zabezpečenia ochrany dieťaťa, ako je zakotvené v Lisabonskej zmluve;

20. naliehavo žiada o podporu rozvoja demokraticky orientovaných politických strán v tých susedných krajinách, ktoré sa neustále usilujú o demokraciu, ako aj o vytvorenie mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti;

21. zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli ženy dostatočne zastúpené v parlamente, na ministerstvách, významných pozíciách vo vláde, v rozhodovacích postaveniach verejnej a miestnej správy a pri riadení verejných podnikov; vyzýva partnerské krajiny ESP, aby prijali a presadzovali politiky rodovej rovnosti a prijali akčné plány v oblasti rodovej rovnosti;

22. víta prácu poradnej skupiny EÚ na vysokej úrovni Arménskej republiky a vytvorenie podobnej skupiny v Moldavsku; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby ponúkli takúto pomoc všetkým východným partnerom, a tým zabezpečili, ako v prípade Arménska, že je pokrytý parlamentný rozmer; žiada o zlepšenie tohto nástroja EÚ a odporúča ESVČ, aby bola priamo zodpovedná za nábor zamestnancov, ako aj riadenie poradcov s cieľom zabezpečiť čo najprimeranejší presun vedomostí EÚ do krajín Východného partnerstva;

23. žiada EK, aby zlepšila viditeľnosť projektov Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie v partnerských krajinách a aby sa stali zrozumiteľnejšie pre občanov poukazujúc na pridanú hodnotu spolupráce s EÚ;

24. pripomína, že spolupráca EÚ s jej susedmi by mala byť podmienená dosahovaním pokroku v oblasti demokracie a rešpektovania ľudských práv; preto žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zablokovalo svoju finančnú pomoc, ako aj finančnú pomoc zo strany medzinárodných finančných inštitúcií, ku ktorým jeho členovia patria, bieloruskému režimu dovtedy, kým všetci zadržaní a zatknutí opoziční lídri, novinári, kandidáti na prezidenta a ich zástancovia nebudú prepustení, zbavení obvinení a rehabilitovaní;

25. súhlasí so súčasným formálnym prístupom EÚ týkajúcim sa udeľovania sankcií bieloruským orgánom, pričom sa zároveň snaží posilniť vzťahy s občianskou spoločnosťou a obyvateľmi Bieloruska; v tejto súvislosti naliehavo žiada Európsku úniu, aby sa viac zamerala na spoločnosť a zvýšila pomoc Bielorusku s cieľom riešiť potreby obyvateľstva, aby posilnila finančnú a technickú podporu demokratickej opozícii, obhajcom ľudských práv a organizáciám občianskej spoločnosti vrátane nezaregistrovaných, ako aj študentom a slobodným médiám;

Udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj

26. zdôrazňuje, že udržateľná demokracia, fungujúce inštitúcie zbavené byrokracie, právny štát a kvalitné vzdelávanie nielen podporujú politickú stabilitu, sociálnu starostlivosť a súdržnosť, ale tiež stimulujú hospodársky rast tým, že zlepšujú podnikateľské prostredie a priťahujú investície, čo umožňuje vznik malých a stredných podnikov a posilňuje obchod, ekologické hospodárstvo a cestovný ruch, a to všetko vedie k vytváraniu nových pracovných miest a nových príležitostí; pripomína potrebu vytvoriť vhodný rámec pre investície, ktorý bude mať dôležité miesto pri zaisťovaní stability a právnej istoty, ako aj v boji proti korupcii; z tohto dôvodu vyzýva Európsku úniu, aby v rámci svojej pomoci prechodom k demokracii podporovala štrukturálne reformy v hospodárskej, sociálnej a právnej oblasti, pričom dôrazne poukazuje na úzke prepojenie demokratického a sociálno-hospodárskeho rozvoja; víta hlavné iniciatívy Komisie týkajúce sa MSP, regionálnych trhov s energiou a energetickej účinnosti; domnieva sa, že tieto snahy by sa mali prejaviť vo viacročnom finančnom rámci;

27. zdôrazňuje, že na zlepšenie situácie v krajinách, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v závažnej sociálno-hospodárskej kríze, by sa mali urýchlene prijať okamžité opatrenia, ako je spolufinancovanie už určených hlavných či pilotných projektov alebo iných konkrétnych ekonomických projektov strategického významu, ktoré je možné v praxi rýchlo realizovať, s osobitným zreteľom na partnerské krajiny, kde prechod k demokracii zhoršuje hospodárske problémy; zdôrazňuje, že takéto opatrenia financované EÚ môžu byť prijaté len pod podmienkou, že všetky zúčastnené strany sa v každom konkrétnom prípade zaviažu dodržiavať overiteľným spôsobom platné sociálne, ekologické a pracovné normy platné v medzinárodnom meradle, ako aj v EÚ, a že tieto opatrenia prispejú k okamžitému zlepšeniu sociálnej situácie občanov v krajinách ESP;

28. rozhodne podporuje presadzovanie subregionálnej spolupráce a cezhraničných projektov a zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať dvojstrannú a viacstrannú vzájomne sa dopĺňajúcu hospodársku spoluprácu medzi partnerskými krajinami, ktorá by bola pre občanov hmatateľným prínosom a zlepšila by politickú klímu v regióne; zdôrazňuje, že táto subregionálna hospodárska spolupráca sa musí stať súčasťou širšieho projektu integrácie, ktorý bude podporovať vytváranie subregionálnych projektov týkajúcich sa mobility, sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia, kultúry a vzdelávania; zdôrazňuje predovšetkým dôležitosť podporovania rozvoja obchodovania medzi južnými krajinami navzájom a medzi východnými krajinami a hospodárskej integrácie príslušných krajín; domnieva sa, že zlepšenie takejto spolupráce medzi partnermi by bolo signálom angažovanosti za európske hodnoty dobrých susedských vzťahov a vzájomne prospešných partnerstiev;

29. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala budovanie administratívnych kapacít v oblasti práce a sociálnych vecí s osobitným zreteľom na budovanie kapacít v právnych službách, čo zabezpečí lepšiu prípravu na vedenie reforiem;

30. zdôrazňuje význam odborových zväzov a sociálneho dialógu ako súčasti demokratického rozvoja partnerských krajín ESP; vyzýva ich, aby posilnili práva odborových zväzov; poukazuje na významnú úlohu, ktorú môže sociálny dialóg zohrávať vzhľadom na sociálno-hospodárske výzvy v regiónoch;

31. pripomína, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby minimálna mzda podľa vnútroštátnej praxe zaručovala primeranú životnú úroveň pracovníkov a ich rodín a aby zrážky zo mzdy nepripravovali zamestnancov ani osoby, ktoré od nich závisia, o základné existenčné prostriedky;

32. konštatuje, že pri ukončení pracovného pomeru treba počítať s primerane dlhou výpovednou lehotou, v ktorej sa zohľadní dĺžka zamestnania zamestnanca;

33. poukazuje na to, že Únia by mala klásť osobitný dôraz na decentralizovanú spoluprácu na miestnej úrovni zloženú z malých projektov, ktoré by okamžite a hmatateľne prispeli k zlepšeniu kvality života občanov susedných krajín a zároveň uľahčili konsolidáciu demokratického pokroku na celom území týchto krajín;

34. vyzýva Komisiu, aby prijala dokumenty o stratégii znižovania chudoby ako usmerňujúci politický rámec pre strednodobý hospodársky rast v prospech chudobných a spravodlivé rozdelenie bohatstva podľa potrieb danej krajiny;

Dohody o pridružení

35. zdôrazňuje, že rokovania o dohodách o pridružení sú príležitosťou na presadzovanie reforiem; zdôrazňuje, že všetky zložky by mali byť prepojené, aby EÚ prehlbovala svoje vzťahy komplexným a súdržným spôsobom; verí, že by preto mali zahŕňať špecifické podmienky, harmonogramy a porovnateľné ukazovatele výkonnosti, ktoré by sa mali pravidelne monitorovať; zdôrazňuje, že je potrebné do týchto dohôd zahrnúť reálne a hmatateľné stimuly pre partnerov s cieľom zvýšiť atraktívnosť cesty reforiem;

36. konštatuje, že na obchod s tovarom a službami by sa mala uplatňovať diferenciácia, žiada partnerské krajiny ESP, aby sa usilovali o vytvorenie podmienok, ktoré umožnia vytvorenie rozsiahlych a komplexných zón voľného obchodu, a vyzýva EÚ, aby im pomohla v ich reformnom úsilí a otvorila svoj vnútorný trh, pričom dôjde k nevyhnutnému zosúladeniu špecifikácií týkajúcich sa bezpečnosti a kvality s európskymi normami, a aby spolu s nimi zaviedla proces postupného a vyváženého otvárania svojich trhov, ktorý bude obojstranným prínosom; zdôrazňuje, že EÚ by tiež mala posúdiť politické, sociálne a environmentálne podmienky v každej krajine s ohľadom na ich účasť v budúcej rozsiahlej a komplexnej zóne voľného obchodu a prípadne stanoviť postupné kroky na jej realizáciu; zároveň by mala zabezpečiť, aby sa dohliadalo na medzinárodné dohovory o pracovnom práve a detskej práci; zdôrazňuje, že obchodné vzťahy, najmä v rámci rozsiahlych a komplexných zón voľného obchodu, by mali byť prostredníctvom svojich požiadaviek vnímané ako prostriedok na posilnenie záväzku k demokratickým hodnotám krajín ESP, a to ako súčasť princípu podmienenosti; súčasne podporuje plné členstvo vo WTO pre všetky krajiny Východného partnerstva;

37. zdôrazňuje, že európska perspektíva vrátane článku 8 Zmluvy o Európskej únii a úsilie o členstvo zo strany krajín Východného partnerstva v súlade s článkom 49 ZEÚ predstavujú hnaciu silu pre reformy v týchto krajinách a ďalšie posilnenie ich záväzku k spoločným hodnotám a zásadám, ako sú demokracia, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a dobrá správa vecí verejných; domnieva sa, že uzavretie dohôd o pridružení môže byť dôležitým krokom k ďalším politickým záväzkom a pevnejšiemu vzťahu s Európou prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a konsolidovaného politického a hospodárskeho dialógu;;

38. opätovne potvrdzuje, že cieľom južného partnerstva je priblížiť severné a južné pobrežie Stredozemného mora, aby sa vytvoril priestor mieru, demokracie, bezpečnosti a prosperity pre 800 miliónov obyvateľov týchto oblastí a aby mali EÚ a jej partneri k dispozícii účinný dvojstranný a viacstranný rámec pre riešenie demokratických, sociálnych a hospodárskych výziev, podporu regionálnej integrácie, predovšetkým v oblasti obchodu, a zabezpečenie spoločného rozvoja oboch pobreží, a to v prospech všetkých, a pomáhať partnerom pri budovaní demokratických, pluralitných a sekulárnych štátov, najmä prostredníctvom programov zameraných na budovanie inštitucionálnych kapacít, ako aj rozvíjať obojstranne výhodné a ambiciózne obchodné dohody, ktoré môžu viesť k rozsiahlym a komplexným zónam voľného obchodu, čo bude určite prvým krokom k veľkému tzv. euro-stredozemskému hospodárskemu priestoru, ktorý by tiež mohol prispieť k riešeniu hospodárskych problémov našich susedných partnerských krajín na juhu a uľahčiť integráciu medzi krajinami juhu navzájom; žiada Komisiu a Radu, aby uľahčili vykonávanie šiestich balíkov opatrení, ktoré sa spomínajú v dokumente Komisie z 30. marca 2011 o monitorovaní iniciatív týkajúcich sa obchodu a investičnej pomoci partnerom na juhu Stredozemia:

39. želá si, aby sa stanovili objektívne a záväzné kritériá, ktoré by umožňovali zavedenie režimu s posilneným štatútom; zdôrazňuje nevyhnutnosť objasnenia práv a povinností, ktoré vyplývajú z tohto dvojstranného záväzku pre partnerské krajiny na jednej strane a Európsku úniu na strane druhej;

40. zdôrazňuje, že zmluvné vzťahy so všetkými krajinami ESP obsahujú ustanovenia o pravidelnom konaní fóra pre riešenie otázok týkajúcich sa ľudských práv, ktoré by malo mať formu podvýborov pre ľudské práva; žiada ESVČ, aby maximálne využila tieto ustanovenia a zapojila do všetkých rokovaní existujúce podvýbory;

Odvetvová spolupráca

41. zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať súčinnosť medzi európskymi vonkajšími a vnútornými politikami, najmä prostredníctvom aproximácie právnych predpisov zameraných na tvorbu pracovných miest, zmierňovanie chudoby, modernizáciu pracovných politík, energetickú bezpečnosť a efektívnosť, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a ekologickej udržateľnosti, zlepšenie sociálnej ochrany, tvorby bohatstva a spravodlivosti a uľahčenie obchodu v súlade so zásadou diverzifikácie;

42. domnieva sa, že podieľanie sa na spoločnom priestore v sebe zahŕňa aj spravodlivé podieľanie sa na zodpovednosti, a vyzýva na lepšiu spoluprácu, predovšetkým pokiaľ ide o všetky politiky a problematiky, ktoré majú cezhraničný rozmer; z tohto dôvodu žiada o posilnenie regionálneho a cezhraničného rozmeru odvetvovej spolupráce;

43. víta zvýšenú súčinnosť partnerských krajín v agentúrach EÚ v rôznych oblastiach; vyzýva Komisiu, aby predložila jasný a komplexný zoznam príslušných agentúr a programov, do činnosti ktorých by sa susedské krajiny mohli zapojiť, spolu s prehľadom foriem, finančného príspevku a metód takýchto rôznych typov účasti;

44. podporuje ďalšiu spoluprácu v sektoroch, ako sú priemysel, malé a stredné podniky, výskum, vývoj a inovácie, informačné a komunikačné technológie vrátane bezpečnosti systémov informačných technológií, vesmír a cestovný ruch a zdôrazňuje prínos spoločných výskumných programových iniciatív EÚ a jej susedov; víta návrhy Komisie v súvislosti s rozvojom všeobecných poznatkov a inovačného priestoru a digitálneho hospodárstva založeného na informačných a komunikačných technológiách a vyzýva členské štáty a susedné krajiny, aby znovu potvrdili svoj záväzok pokračovať smerom k tomuto rozvoju; opakuje význam účinných mechanizmov na uľahčenie obchodu a investícií medzi EÚ a jej susednými krajinami s cieľom posilniť obchodné partnerstvá a umožniť hospodárskym subjektom, a najmä MSP, aby mali prístup k primeraným a spoľahlivým informáciám o obchodných a investičných podmienkach v partnerských krajinách;

45. víta posilnenie rozmeru spolupráce európskej susedskej politiky v oblasti energetiky; poukazuje na význam výmeny skúseností EÚ s reformami v odvetví energetiky so susediacimi krajinami; považuje za nevyhnutné zvýšiť energetickú efektívnosť a podporu obnoviteľných zdrojov energie; žiada zabezpečenie dodávok energie prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a riadenia dopytu, lepšej spolupráce s hlavnými dodávateľmi a tranzitnými štátmi a koordinácie opatrení v oblasti jadrovej bezpečnosti najmä v regiónoch, ktoré sú náchylné na vysokú seizmickú aktivitu spolu so zvýšenou transparentnosťou, aby sa zabezpečilo, že úplné dodržiavanie dohôd týkajúcich sa životného prostredia a medzinárodnej jadrovej bezpečnosti zostane prioritou energetickej politiky EÚ a že kľúčovým zameraním vonkajšej energetickej politiky EÚ budú aj naďalej východní a južní susedia; vyzýva na prijatie účinných opatrení na zabezpečenie uplatňovania zásady solidarity v oblasti energetiky;

46. víta návrh na vytvorenie Európskeho energetického spoločenstva a domnieva sa, že by mohlo byt dôležitým krokom smerujúcim k spolupráci s našimi susednými krajinami; poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú susedné južné krajiny v oblasti dodávok energie rôznym členským štátom; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť euro-stredozemské prepojenie v odvetví plynu a elektriny; zdôrazňuje strategický význam projektu Nabucco a jeho rýchlu realizáciu, ako aj prepravu skvapalneného zemného plynu v rámci projektu AGRI; vyzýva Komisiu, aby aj prostredníctvom investícií podporila výstavbu, modernizáciu a rozvoj energetických sietí a prepojenie energetickej infraštruktúry so susedmi EÚ;

47. poukazuje okrem toho na podpornú úlohu, ktorú by EÚ mohla zohrávať pri riešení environmentálnych problémov v susedných krajinách, najmä pokiaľ ide o odstránenie obrovských zásob tzv. zastaraných pesticídov, ktoré môžu spôsobiť rozsiahle chemické znečistenie;

48. podporuje ďalšiu spoluprácu v odvetví dopravy vrátane pevnejšieho prepojenia infraštruktúrnej siete EÚ a partnerských krajín s cieľom uľahčiť výmeny osôb a tovaru, čo možno dosiahnuť prostredníctvom užšej integrácie trhov a lepšieho infraštruktúrneho prepojenia;

49. považuje za nevyhnutnú medzinárodnú, regionálnu a medziregionálnu spoluprácu v oblasti kultúry, ktorá sa bude zakladať na skutočnom dialógu medzi kultúrami a do ktorej sa zapoja všetky odvetvia spoločnosti (kultúrne orgány, inštitúcie, organizácie a združenia); vyzýva ESVČ a Komisiu, aby koordinovali strategické využívanie kultúrnych aspektov vonkajšej politiky a aby sa usilovali o komplementárnosť s vonkajšími kultúrnymi politikami členských štátov;

50. dôrazne potvrdzuje, že existuje súvislosť medzi výmenami a spoluprácou v oblasti kultúry, vzdelávania a športu medzi Európskou úniou a krajinami ESP na jednej strane a vývojom a posilňovaním otvorenej občianskej spoločnosti, demokracie a zásad právneho štátu, ako aj presadzovaním základných slobôd a práv človeka na druhej strane; zdôrazňuje, že spolupráca v týchto oblastiach prináša dodatočné výhody tak Únii, ako aj partnerským krajinám ESP;

51. verí, že podpora účasti v kultúrnych programoch EÚ môže prospievať hmotnému a duchovnému rozvoju v krajinách ESP, preto zdôrazňuje význam programov, akým je Media Mundus, a projektov zastrešených Úniou pre Stredozemie a programom Kultúra v rámci Východného partnerstva; ďalej pripomína, že kultúrne programy a programy na podporu mobility by sa mali vzťahovať aj na mobilitu umelcov a osôb absolvujúcich umelecké vzdelávanie; zasadzuje sa o zavedenie kultúrnych víz pre umelcov a iných pracovníkov v oblasti kultúry z krajín ESP; žiada tiež Komisiu, aby navrhla iniciatívu týkajúcu sa krátkodobých víz s cieľom odstrániť prekážky v mobilite v sektore kultúry;

52. zdôrazňuje, že v súvislosti s výchovnou hodnotou športových aktivít je dôležité v rámci ESP posilniť spoluprácu zameranú na rozvoj športu v príslušných krajinách; vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby sa usilovali o voľný pohyb športovcov po celom svete, počnúc športovcami z krajín ESP;

53. naliehavo žiada hodnotenie existujúcich programov v súvislosti so zabezpečením efektívneho využitia zdrojov s cieľom splniť zámery a ciele EÚ; podporuje racionalizáciu vnútorných operácií v rámci Komisie týkajúcich sa existujúcich programov a projektov v oblasti kultúry a vzdelávania;

54. zdôrazňuje prínos programu Tempus IV pri presadzovaní spolupráce a v úsilí o modernizáciu vzdelávacích systémov krajín susediacich s EÚ a vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s ďalším viacročným finančným rámcom poskytla programu podporu;

55. želá si výraznejšiu účasť partnerských krajín na činnosti Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie a Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru;

56. poznamenáva, že posilnenie aspektu mládeže v rámci Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie je významnou investíciou do budúcich vzťahov medzi EÚ a ESP s veľkým potenciálom do najbližších rokov, ako aj do procesu demokratizácie týchto partnerov a zosúladenia ich právnych predpisov s európskymi normami; opätovne pripomína, že dodatočné finančné prostriedky pridelené programom Erasmus Mundus a Mládež v akcii na rok 2012 v rámci rozpočtu EÚ na rok 2012 by mali posilniť spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, zlepšiť výmeny akademických pracovníkov a študentov a budovať siete posilňujúce kapacitu mimovládnych organizácií v oblasti mládeže v Európe a v krajinách európskej susedskej politiky;

57. vyjadruje presvedčenie, že Euro-stredozemská univerzita (EMUNI) poskytuje jedinečnú platformu a príležitosť na posilnenie spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania a mobility študentov s našimi južnými susedmi, a to v čase, keď je zvlášť dôležité prehlbovať vzťahy s krajinami južného partnerstva, najmä s ich mladšími generáciami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné čo najviac rozvíjať potenciál Euro-stredozemskej univerzity;

58. vyzýva Európsku komisiu, aby prijala návrh Európskeho parlamentu, ktorý bol vyslovený na začiatku tzv. arabskej jari, v súvislosti s vytvorením euro-stredozemského programu Erasmus, čo je iniciatíva, ktorá by sa v prípade úspechu rozšírila na všetky susedné krajiny; s poľutovaním v tejto fáze konštatuje nedostatočnosť návrhov Európskej komisie, ktorá napriek svojim vyhláseniam z 27. septembra 2011 v skutočnosti počíta len s veľmi malým zvýšením množstva štipendií programu Erasmus Mundus;

59. vyzýva Európsku komisiu, aby prijala návrh Európskeho parlamentu, ktorý bol vyslovený na začiatku tzv. arabskej jari, v súvislosti s vytvorením euro-stredozemského programu Leonardo da Vinci, určeného na podporu mobility mladých učňov, ktorí chcú absolvovať odbornú prípravu v zahraničí, a to s cieľom prispieť k boju proti nezamestnanosti mládeže, ktorá je v južnom Stredozemí dlhodobým javom;

60. opätovne potvrdzuje veľkú podporu projektu financovanému EÚ, ktorý poskytuje štipendiá absolventom univerzít z krajín ESP a EÚ na univerzite College of Europe; vyjadruje presvedčenie, že to umožní pripraviť budúcich partnerov z európskych a susedných krajín, ktorí budú v plnej miere a profesionálne oboznámení s podstatou a ideou politík EÚ, jej právom a inštitúciami, na prácu súvisiacu so vzťahmi medzi EÚ a ESP; občanom v partnerských krajinách, ktorým bolo udelené toto štipendium, to umožní využívať ich vedomosti a skúsenosti vo vnútroštátnej správe a budú im ponúknuté primerané pracovné podmienky;

61. zdôrazňuje významnú úlohu miestnych orgánov v demokratickom vývoji našich partnerských krajín; vyzýva preto Komisiu na posilnenie a zvýšenie počtu programov s miestnymi orgánmi v EÚ a partnerských krajinách prostredníctvom nástroja TAIEX[21] a partnerských programov;

Mobilita

62. pripomína, že EÚ by mala zlepšiť riadenie a maximalizovať vzájomný prínos migrácie pre rozvoj okrem iného zabezpečením lepších podmienok legálnym migrantom na ich usadenie v EÚ a riešením prvotných príčin nelegálnej migrácie v partnerských krajinách; domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ podporovala legálnu migráciu pracovnej sily uzatváraním partnerstiev zameraných na oblasť mobility s ohľadom na demografickú, sociálnu a profesionálnu rovnováhu na jednej aj druhej strane a podporovaním výmeny odborníkov medzi EÚ a tretími krajinami; vyzýva členské štáty, aby považovali diskusie o mobilite za dôležitý prvok susedskej politiky, ktoré by sa nemali primárne riadiť obavami týkajúcimi sa bezpečnosti; zdôrazňuje význam predchádzania nelegálnej migrácii a stíhania organizácií zodpovedných za tok nelegálnych emigrantov;

63. domnieva sa, že EÚ by mala pokročiť vo svojej práci pri uľahčovaní udeľovania víz a uzatváraní readmisných dohôd súbežne a čo možno najtransparentnejším spôsobom s cieľom postupne a na základe osobitného zváženia každého prípadu prejsť po splnení všetkých podmienok k bezvízovému režimu; okrem toho žiada zavedenie materiálnych podmienok na udeľovanie a predlžovanie víz, ktoré by vo väčšej miere rešpektovali práva osôb; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa malo prednostne zaoberať mobilitou mládeže a študentov; zdôrazňuje, že krajiny Východného partnerstva by mali využívať výhody privilegovanej ponuky EÚ týkajúcej sa liberalizácie vízového režimu z hľadiska kalendára a obsahu; zdôrazňuje, že ustanovenia o azyle musia byť plne v súlade s medzinárodnými povinnosťami, záväzkami a normami EÚ, najmä v oblasti ľudských práv;

64. v tejto súvislosti pripomína, že členské štáty musia rešpektovať zásadu nevyhostenia a musia sa veľmi snažiť, aby umožnili vytvorenie prístupného, spravodlivého a ochranného európskeho azylového systému;

65. vyzýva členské štáty a EÚ, aby ratifikovali Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, ktorý dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu; nazdáva sa, že revízia ESP by mala uľahčiť prijatie osobitných opatrení v týchto oblastiach; súhlasí s pripomienkami Komisie týkajúcimi sa migrácie z rodinných dôvodov a víta nadchádzajúce vypracovanie zelenej knihy na túto tému;

66. zdôrazňuje, že je dôležité venovať osobitnú pozornosť mladým ľuďom, a vyzdvihuje potrebu posilniť synergie medzi iniciatívou Mládež v pohybe a ESP; zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť spoluprácu v oblasti akademického vzdelávania a odbornej prípravy, okamžite rozšíriť štipendijné programy a zvýšiť ich počet a mobilitu študentov, absolventov, učiteľov a akademických pracovníkov podporovaním výmen medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy a verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu a podnikania; považuje za nevyhnutné stanoviť flexibilné a zrýchlené postupy udeľovania víz úspešným uchádzačom o tieto programy; zdôrazňuje, že je potrebné pokročiť v práci spojenej so vzájomným uznávaním kvalifikácií a vzdelávacích systémov s partnerskými krajinami ESP, najmä pokiaľ ide o aproximáciu diplomov vysokoškolského vzdelávania a noriem a európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania ; zdôrazňuje veľkú potrebu štruktúrovanej informačnej politiky voči občanom krajín, ktoré sú partnermi v rámci ESP, pokiaľ ide o možnosť zúčastňovať sa na programoch EÚ;

67. vyzýva Radu a Komisiu, aby nadviazali štruktúrovaný dialóg s orgánmi tretích krajín s cieľom rozvinúť taký prístup k mobilite, ktorý bude prospešný pre všetkých, zjednodušiť vízové formality, väčšmi využiť príležitosti, ktoré ponúka vízový kódex EÚ, a zároveň zlepšiť a zosúladiť jeho uplatňovanie v záujme zabezpečenia rovnakých a spravodlivých podmienok pre uchádzačov vo všetkých členských štátoch, pričom sa osobitne zamerajú na účinky vzájomnej závislosti medzi rozvojovou pomocou, bezpečnosťou, legálnou a nelegálnou migráciou, ako ich vymedzuje globálny prístup k migrácii; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť tomu, že sa zaručí, aby partnerské krajiny nepostihol tzv. únik mozgov;

68. vyzýva EÚ, aby posilnila dostupnosť prostriedkov EÚ a ich prideľovanie projektom zameraným na oboznamovanie migrantov s ich právami a povinnosťami a na ochranu ich práv s osobitným ohľadom na práva mladistvých bez sprievodu, žien a iných zraniteľných skupín; žiada preto Komisiu, aby poskytla Parlamentu podrobnú správu o čerpaní prostriedkov EÚ vyčlenených pre susedné krajiny, ako aj prostriedkov v rámci tematického programu Komisie pre spoluprácu s tretími krajinami v oblastiach migrácie a azylu;

Regionálny rozmer

69. opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie o tom, že európska susedská politika bude v plnej miere efektívna len vtedy, ak nájde harmonickú rovnováhu medzi svojím dvojstranným a viacstranným rozmerom; považuje preto za nevyhnutné, aby sa v rámci európskej susedskej politiky posilnila viacstrannosť a aby sa na to vyčlenila významnejšia časť finančných prostriedkov z nástroja európskeho susedstva a partnerstva;

70. víta návrh, aby sa viacstranný rámec využil strategickejšie s cieľom zlepšiť dvojstranné vzťahy s partnermi, a očakáva konkrétne opatrenia zamerané na zavedenie tohto návrhu do praxe; v tejto súvislosti s veľkým záujmom očakáva plán s cieľmi, nástroje a opatrenia, ktoré oznámi vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie a Komisia do konca roka;

71. domnieva sa, že mnohostranný rozmer Východného partnerstva by sa mal ďalej posilňovať a rozvíjať vrátane Fóra občianskej spoločnosti; poznamenáva význam nadviazania konštruktívneho dialógu s Tureckom a Ruskom o regionálnych otázkach spoločného záujmu, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné otázky;

72. poukazuje na to, že úloha regiónov je kľúčová na zaistenie úspechu dlhodobých sociálnych a hospodárskych reforiem a zaručenie trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že o európskej susedskej politike by sa malo uvažovať v širších súvislostiach, aby sa podporil hospodársky rozvoj v pohraničných oblastiach; domnieva sa, že zásady územnej spolupráce sa vzťahujú aj na vonkajšie hranice a sú kľúčovým nástrojom na zlepšenie hospodárskeho vývoja EÚ a vo všeobecnosti aj politických cieľov EÚ v oblasti európskej susedskej politiky; domnieva sa, že nový prístup v oblasti európskej susedskej politiky musí umožňovať makroregionálne stratégie EÚ a že potenciál makroregiónov EÚ, ktoré zahŕňajú susedné krajiny EÚ, treba v plnej miere využiť na zlepšenie koordinácie priorít a projektov v spoločnom záujme EÚ a krajín európskej susedskej politiky, aby sa dosiahli obojstranne priaznivé výsledky a optimalizácia investovaných zdrojov;

73. zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú euroregióny zohrávajú pri plnení cieľov politiky súdržnosti, a nabáda Komisiu, aby podporovala ich rozvoj a pomáhala im v ňom, najmä v pohraničných oblastiach, s cieľom posilniť úlohu euroregiónov v rámci európskej susedskej politiky;

74. zdôrazňuje veľký potenciál európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) zahŕňajúcich regióny za vonkajšími hranicami; podporuje osobitné dohody so susednými tretími krajinami týkajúce sa zavedenia vnútroštátnych právnych predpisov povoľujúcich štruktúry EZÚS v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako aj medzištátne dohody umožňujúce miestnym a regionálnym orgánom tretích krajín, aby sa zapojili do činnosti EZÚS;

75. domnieva sa, že budúca európska susedská politika by mala zohľadňovať úlohu najvzdialenejších regiónov v politike vonkajších vzťahov EÚ; poznamenáva, že ponúkajú skutočnú možnosť ovplyvňovať vonkajšiu politiku EÚ, keďže umožňujú EÚ na jednej strane udržiavať užšie vzťahy s mnohými tretími krajinami a na druhej strane riešiť zložité problémy, ako je nelegálna migrácia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o inovatívne možnosti financovania vybraných projektov v oblasti politiky súdržnosti, aby sa mohli realizovať a prinášali úžitok v európskych regiónoch a regiónoch nečlenských krajín;

76. zdôrazňuje význam širšieho geografického a strategického prístupu vzhľadom na budúcnosť ESP pripomínajúc, že následne po uznesení Európskeho parlamentu z 19. januára 2006 o ESP EÚ zaviedla v novembri 2007 konkrétne politiky pre ostrovné krajiny v oblasti Atlantického oceána, ktoré susedia s najvzdialenejšími regiónmi EÚ priľahlými k európskemu kontinentu, kde sa osobitné otázky zemepisnej blízkosti, kultúrnej a historickej príbuznosti a vzájomnej bezpečnosti preukázali ako relevantné; víta vysokú úroveň dosiahnutých výsledkov a dynamiky konkrétnych politík, ktoré už boli zavedené, najmä osobitné partnerstvo medzi EÚ a Kapverdmi; a žiada EÚ, aby aj naďalej posilňovala dialóg a zbližovanie politík s týmito krajinami a podporovala ich úsilie o konsolidáciu politických, sociálnych a hospodárskych reforiem;

77. uznáva, že GR Komisie pre regionálny rozvoj má bohaté skúsenosti so správou Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a vyjadruje presvedčenie, že by bolo v záujme cieľov nástroja európskeho susedstva a partnerstva, aby sa v otázkach správy fondov ťažilo z odporúčaní GR pre regionálny rozvoj; preto vyjadruje presvedčenie, že správa týchto finančných nástrojov týkajúca sa programov cezhraničnej spolupráce by sa mala vrátiť na GR pre regionálny rozvoj, ktoré bolo za ne v minulosti zodpovedné;

78. víta spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 30. septembra 2011 vo Varšave, ako aj vyhlásenie o situácii v Bielorusku, najmä pokiaľ ide o zásady demokracie, ľudské práva a zásady právneho štátu, záväzok k väčšej dvojstrannej účasti, a to tak hospodárskej, ako aj politickej, vrátane ochoty dosiahnuť pokrok pri rokovaniach o dohodách o pridružení, pri posilňovaní dvojstrannej spolupráce medzi partnermi a uľahčovaní mobility a odhodlania urýchliť jeho vykonávanie s jednoznačnými výhodami pre spoločnosti partnerských krajín;;

79. vyjadruje presvedčenie, že najdôležitejšiu úlohu v rámci rozvoja pohraničných regiónov EÚ zohrá posilnenie Východného partnerstva; zdôrazňuje, že Východné partnerstvo a regionálny rozvoj musia fungovať spoločne a mali by podporovať dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu, napríklad dohody o voľnom obchode, ako aj primerane financované spoločné projekty, ako sú výmeny v oblasti kultúry a občianskej spoločnosti;

80. zdôrazňuje význam ďalšieho posilnenia regionálnej spolupráce v oblasti Čierneho mora a ďalšieho rozvoja stratégie EÚ pre oblasť Čierneho mora; zdôrazňuje vzájomnú komplementaritu medzi politikami EÚ pre oblasť Čierneho mora a Východného partnerstva; žiada Komisiu a ESVČ, aby pozitívne využili rôzne prístupy týchto dvoch iniciatív a na všetkých úrovniach objasnili, ako možno správne využiť tento značný stupeň komplementarity;

81. zdôrazňuje význam Únie pre Stredozemie ako stáleho fóra pre dialóg a spoluprácu a nástroja na presadzovanie demokracie; naliehavo žiada nadchádzajúce spolupredsedníctvo Únie pre Stredozemie, aby sa aj naďalej snažilo o dosiahnutie ambicióznych cieľov, ktoré boli stanovené na začiatku, a aby účinne prispievalo k účinnému uplatňovaniu európskej susedskej politiky v oblasti Stredozemia; domnieva sa, že Únia pre Stredozemie by mala podporovať zdravý hospodársky, sociálny a demokratický vývoj a vytvoriť pevný spoločný základ pre úzku regionálnu spoluprácu medzi EÚ a jej južnými susedmi; víta príležitosť na posilnenie vzájomného dopĺňania dvojstranných politík na jednej strane a regionálnych politík na strane druhej s cieľom účinnejšie plniť ciele euro-stredozemskej spolupráce, založenej na vzájomnom uznávaní spoločných hodnôt a vytvorení priestoru mieru, bezpečnosti a prosperity, ktorú ponúkla Únia pre Stredozemie; víta najmä záväzok nového generálneho tajomníka Únie pracovať a predložiť projekty Únie pre Stredozemie v oblastiach demokracie a občianskej spoločnosti; z toho dôvodu víta zvýšenie finančných prostriedkov pre investičný nástroj susedstva;

82. pripomína význam toho, aby európska susedská politika vo svojej viacstrannosti podporovala účinné a rýchle začatie konkrétnych projektov Únie pre Stredozemie, ktoré sú určené na to, aby umožňovali spoločný proces rozvoja a integrácie, a to predovšetkým prostredníctvom spolufinancovania štúdií uskutočniteľnosti a podpory zvyšovania pôžičiek pre obchodníkov a živnostníkov;

83. žiada Komisiu a ESVČ, aby preskúmali možnosti na inštitucionálne prepojenie medzi ESP a susedskými politikami kľúčových regionálnych aktérov, predovšetkým Turecka; pripomína ambíciu Ankary podporovať a pomáhať pri prechode k demokracii a sociálno-hospodárskych reformách v južnom susedstve; poznamenáva, že účasť tureckých inštitúcií a mimovládnych organizácií na nástrojoch ESP by vytvorila jedinečnú súčinnosť, najmä v oblastiach, ako sú budovanie inštitúcií a rozvoj občianskej spoločnosti; domnieva sa, že praktickú spoluprácu by mal dopĺňať štruktúrovaný dialóg medzi EÚ a Tureckom s cieľom koordinovať ich príslušné susedské politiky; odporúča, aby sa podobná ponuka spolupráce v rámci ESP v zásade rozšírila na Rusko a ostatné príslušné zainteresované subjekty;

EÚ a riešenie konfliktov

84. pripomína, že mierové vyriešenie regionálnych vojenských konfliktov vrátane tzv. zmrazených konfliktov je nevyhnutným predpokladom na upevnenie demokracie, dodržiavanie ľudských práv, prosperitu a hospodársky rast, a preto by malo byť v najvyššom záujme EÚ;

85. pripomína, že EÚ by sa mala viac zapájať do riešenia regionálnych konfliktova a zohrávať pri tom aktívnejšiu, súdržnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu, okrem iného prostredníctvom ESVČ, vypracovaním ďalších opatrení na budovanie dôvery, sprostredkovanie a urovnávanie sporov, pričom by mala zvážiť nové pragmatické a inovačné prístupy vrátane začatia verejných komunikačných stratégií v partnerských krajinách, podporu európskych občianskych mierových zborov a miestnych sprostredkovateľských činností, podporu občianskej kultúry, najmä odbornú prípravu, vzdelávanie a účasť detí a mládež, dialóg medzi komunitami a v rámci nich zahŕňajúci organizácie občianskej spoločnosti, rozvoj cezhraničných projektov a posilnenie dobrých susedských vzťahov; pripomína strategický význam posilnenia politickej spolupráce v záujme bezpečnosti a boja proti terorizmu a extrémizmu;

86. vyjadruje presvedčenie, že dialóg medzi kultúrami a náboženstvami je veľmi dôležitý na posilnenie vzájomného porozumenia, rešpektu, solidarity a tolerancie s partnerskými krajinami európskeho susedstva, ako aj medzi nimi; žiada, aby sa zvážila najmä podpora novým navrhovaným nástrojom ESP;

87. v súvislosti s dôsledkami revolúcií na severe Afriky zdôrazňuje význam poskytnutia pomoci súdnictvu v prechodnom období a naliehavo vyzýva všetky partnerské krajiny, aby spolupracovali s medzinárodným súdnictvom, konkrétne s Medzinárodným trestným súdom;

88. trvá na tom, že je potrebné zachovať regionálny prístup a víta rozhodnutie vymenovať osobitného zástupcu EÚ tak pre Zakaukazsko, ako aj pre región južného Stredozemia, a nasadiť pracovnú skupinu pre južné Stredozemie; domnieva sa, že by sa mala zvážiť podobná pracovná skupina pre južný Kaukaz; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané zdroje na aktívnu úlohu EÚ pri rokovaní 5 + 2 o Podnestersku, najmä od ukončenia mandátu osobitného zástupcu EÚ;

89. zdôrazňuje, že na regionálne konflikty sa nemožno pozerať bez zohľadnenia ich kultúrnych súvislostí; vyzýva na zavedenie jednotnej stratégie, podobnej stratégii Modrého štítu, ktorá poukáže na úlohu kultúry pri predchádzaní konfliktom a opätovnom nastoľovaní mieru;

90. víta prácu, ktorú medzinárodné organizácie, najmä Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a agentúry OSN, vykonávajú na mieste počas konfliktov a po ich skončení a pri podpore trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých susedných krajinách; víta predovšetkým dlhodobé odhodlanie Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) vo vzťahu k palestínskym utečencom;

91. podporuje humanitárnu činnosť a činnosť zameranú na rozvoj a mier, ktoré Únia vyvíja v partnerských krajinách východného susedstva, a najmä významný prínos Únie k činnosti Úradu Spojených národov pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že táto činnosť zatiaľ neviedla k posilneniu pozície EÚ ako vedúcej politickej sily na Blízkom východe; nabáda ESVČ a Komisiu, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa prítomnosti a činnosti Únie v tomto regióne dostalo politickej váhy zodpovedajúcej jej rozhodnej angažovanosti v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci;

Parlamentný rozmer

92. zdôrazňuje, že Európsky parlament zohráva prostredníctvom svojich parlamentných delegácií a delegácií pri parlamentných zhromaždeniach významnú úlohu pri posilňovaní politického dialógu a podpore plnohodnotných slobôd, demokratických reforiem a právneho štátu v susediacich partnerských krajinách, a podčiarkuje, že tieto kontakty by mohli byť tiež spôsobom, ako zhodnotiť plnenie nadchádzajúcich kritérií a ako prispôsobiť dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu s ohľadom na pokrok a dosiahnuté výsledky;

93. opätovne potvrdzuje, že mnohostranné parlamentné zhromaždenia, ako napríklad EURONEST a Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie, sú rozhodujúcimi činiteľmi pri budovaní dôvery a súdržnosti medzi EÚ a partnerskými krajinami a medzi samotnými partnerskými krajinami navzájom, a preto významne prispievajú k plneniu cieľov Východného partnerstva a Únie pre Stredozemie; žiada ESVČ a Komisiu, aby pridružených členov EURONEST-u čo najviac spájali s mnohostrannými štruktúrami a platformami Východného partnerstva; trvá na tom, že Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie treba uznať za legitímny parlamentný orgán Únie pre Stredozemie; zdôrazňuje, že plne rozvinutý sekretariát povedie k väčšej súdržnosti činnosti EURONEST-u a Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie a k súladu s programami ESP plánovanými pre východný a južný regionálny rozmer;

94. žiada EK, aby poskytla zvýšenú finančnú, technickú a odbornú podporu správam národných parlamentov krajín Východného partnerstva v rámci komplexného programu budovania inštitúcií s cieľom posilniť ich efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť, čo je veľmi dôležité, ak tieto parlamenty majú zohrávať riadnu úlohu v demokratických rozhodovacích procesoch;

95. potvrdzuje svoju otvorenosť privítať predstaviteľov bieloruského parlamentu v EURONEST-e, hneď ako medzinárodné spoločenstvo vrátane OBSE posúdi parlamentné voľby v Bielorusku ako demokratické;

Financovanie

96. víta návrh na nový nástroj európskeho susedstva a zvýšenie finančných prostriedkov na ESP, ako sa požadovalo v predchádzajúcich uzneseniach; domnieva sa, že finančné prostriedky by sa mali prideľovať flexibilne a mali by postačovať pre oba regióny, pričom treba zachovať regionálnu rovnováhu, a to uplatnením prístupu, ktorý je orientovaný na výkonnosť a zakladá sa na záväzkoch a pokroku v oblasti reforiem partnerských krajín, ale zároveň aj na ich potrebách a možnostiach; poznamenáva, že väčšia flexibilita a zjednodušenie by mali rešpektovať právo na demokratickú kontrolu a mal by ich sprevádzať väčší dohľad nad výdavkami;

97. domnieva sa, že je dôležité udržiavať primeranú rovnováhu medzi východnými a južnými krajinami, hlavne preto, že susedské východné krajiny sa nachádzajú v procese zavádzania programov a reforiem spojených s Východným partnerstvom a majú dlhodobú perspektívu vstúpiť do EÚ; domnieva sa však, že túto rovnováhu nemožno považovať za natrvalo určenú; v plnej miere podporuje zásadu diferencovanej a flexibilnej finančnej pomoci zameranej na výkon, ktorá je založená na skutočných potrebách, absorpčnej kapacite a dosiahnutých cieľoch;

98. domnieva sa, že preskúmanie nástroja pre susedskú politiku musí byť v súlade s aktuálnym hodnotením viacročného finančného rámca 2007 − 2013 a rokovaniami o období po roku 2013 a musí byť vykonané v tomto kontexte s cieľom znovu neotvárať rokovania o financovaní susedskej politiky počas rokov 2012 a 2013;

99. žiada o značné zvýšenie stropu rozpočtu EÚ v kapitole 4 pre nástroj európskeho susedstva a partnerstva, a to vzhľadom na skutočnosť, že aj napriek pokroku v oblasti presadzovania posilnenej spolupráce a postupnej hospodárskej integrácie medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami, ktorý sa dosiahol v posledných rokoch, je potrebné urobiť viac, keďže sa objavujú nové výzvy a oblasti na spoluprácu;

100.zdôrazňuje, že prerozdelenie prostriedkov potrebných na zvýšenie financovania ESP by malo byť založené na jasných prioritách, a preto by nemalo poškodiť jediný nástroj na riešenie krízových situácií a nastolenie mieru, ktorým je nástroj stability, ako navrhuje Komisia; zdôrazňuje, že financovanie európskej susedskej politiky by nemalo byť ovplyvnené súčasnou krízou štátneho dlhu;

101.vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vysoké percento finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii pre ESP, sa vynakladá na poradenské služby, namiesto toho, aby sa poskytli na projekty a programy, a v tejto súvislosti žiada o rýchle obnovenie rovnováhy pri ich využívaní v rámci nového nástroja;

102.v prípadoch, kde EÚ mobilizovala humanitárnu pomoc, zdôrazňuje význam zaistenia vhodného prechodu medzi rehabilitáciou, obnovou a rozvojom s cieľom bojovať proti niektorým ničivým následkom revolúcií;

103.domnieva sa, že o nástroji na podporu občianskej spoločnosti by sa dalo uvažovať ako o neoddeliteľnej súčasti nástroja európskeho susedstva; navrhuje, aby sa zvážila myšlienka presmerovania správy finančných prostriedkov nástroja európskeho susedstva na nástroj na podporu občianskej spoločnosti, ak štáty nesplnia podmienky na financovanie z dôvodu neuspokojivých výsledkov;

104.zdôrazňuje kritickú úlohu, ktorú nástroj pre susedskú politiku zohráva pri podpore makroregionálnych stratégií, ako sú stratégia EÚ pre región Baltského mora a stratégia EÚ pre podunajskú oblasť, tým, že poskytuje financovanie pre vonkajší rozmer týchto stratégií, predovšetkým činností zahŕňajúcich susedné krajiny;

105.zdôrazňuje, že pri prideľovaní prostriedkov by sa malo vychádzať z obmedzeného počtu jasne vymedzených priorít a merateľných cieľov, ktoré by boli prijaté na základe dohody s partnerskými krajinami, zohľadňovali by ich potreby a boli by založené na jasnej podmienenosti a dosiahnutom pokroku; zdôrazňuje, že rozpočtová podpora by sa mala využívať len v prípade, ak existujú záruky riadneho hospodárenia s rozpočtom, a že na lepšie odzrkadlenie priorít by sa malo využívať celé spektrum dostupných nástrojov; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu posilnenia právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania a hospodárenia s verejnými financiami v krajinách ESP;

106.zdôrazňuje, že je potrebný konzistentný prístup v oblasti pomoci, ktorú susedným krajinám poskytuje každý jeden členský štát EÚ a EÚ v rámci ESP; podporuje každý mechanizmus, ktorý by pomohol koordinovať a zefektívniť činnosť rôznych darcov EÚ v krajinách ESP, a to bez zbytočného zvyšovania byrokracie;

107.zdôrazňuje, že pomoc síce môže pre krajiny ESP predstavovať pákový účinok, nestačí však na zabezpečenie udržateľného a trvalého rozvoja; preto vyzýva krajiny ESP, aby posilnili a mobilizovali svoje domáce zdroje, zaviedli transparentné daňové systémy, účinne zapojili súkromný sektor, miestne samosprávy a občiansku spoločnosť do programu ESP a vyzýva ich na väčšiu účasť na projektoch ESP;

108.víta rozhodnutie členských krajín skupiny G8 posilňovať nástroje poskytujúce úvery v prospech krajín južného partnerstva, ktoré začali prechod k demokracii; domnieva sa, že záväzky prijaté 27. mája 2011 v rámci tzv. Deauvillského partnerstva sa zameriavajú na podporu finančnej mobilizácie v prospech demokracie a rozvoja v partnerských krajinách Európskej únie;

109.vyzýva vo svetle arabskej jari, ako aj oslabenia demokracie v niektorých krajinách Východného partnerstva, na osobitné sebakritické prehodnotenie finančných nástrojov používaných v minulosti v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) s ohľadom na ich fungovanie v oblasti demokracie, ľudských práv, správy vecí verejných, boja proti korupcii, budovania inštitúcií a podpory občianskej spoločnosti; je presvedčený, že EÚ musí zaujať novší prístup, ktorým sa posilní spolupráca v prospech predchádzania konfliktom;

110.vyjadruje pevné presvedčenie, že finančná pomoc Palestínskej samospráve a Agentúre OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) sa tiež musí preskúmať v kontexte tohto hodnotenia a že ako neoddeliteľná súčasť susedskej politiky musí byť založená na dlhodobom plánovaní; nepokladá za platný argument to, že politická nestabilita v regióne a osobitosti mierového procesu umožňujú len predbežné plánovanie a posilnenie len v jednotlivých prípadoch;

111.vzhľadom na súčasné naliehavé potreby najmä u južných susedov vyzýva na dosiahnutie rýchlej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu na posilnenie nástroja európskeho susedstva na obdobie 2012 – 2013; okrem toho vyzýva členské štáty, aby si urýchlene splnili svoje bilaterálne záväzky voči južnému Stredozemiu a Východnému partnerstvu;

112.trvá na tom, že Rada by mala bezodkladne prijať legislatívny návrh na zmenu článku 23 nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva, ktorý Komisia predložila v máji 2008 a Parlament schválil 8. júla 2008, čo by umožnilo opätovne investovať finančné prostriedky vrátené po predchádzajúcich operáciách; pripomína, že toto opatrenie sa už považuje za dohodnuté a je zohľadnené v návrhu financovania revízie ESP v rozpočte na obdobie rokov 2011 – 2013; žiada Komisiu, aby zvážila alternatívne spôsoby, ktoré by zabezpečili, aby dodatočné fondy rizikového kapitálu boli okamžite dostupné prostredníctvom EIB, a to tak pre južný, ako aj východný rozmer;

113.víta prácu Európskej investičnej banky, vykonanú predovšetkým prostredníctvom nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo, a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a zdôrazňuje význam a potrebu väčšej súčinnosti s ostatnými vnútroštátnymi a medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktoré tiež pôsobia v týchto krajinách; podporuje zmenu stanov EBOR tak, aby aj partnerské krajiny južného susedstva mali nárok na jej pomoc, pričom sa medzi Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, teda dvomi bankami, ktorých väčšina kapitálu má európsky pôvod, zabezpečí nadviazanie plodných vzťahov spolupráce, nie súťaženia;

*

*    *

114.poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku/ podpredsedníčke Komisie, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a krajín ESP a generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie.

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (8.11.2011)

pre Výbor pre zahraničné veci

k revízii európskej susedskej politiky
(2011/2157(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Michèle Striffler

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že hoci je politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce súčasťou zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, a teda i európskej susedskej politiky, Únia má ústavnú povinnosť, zakotvenú v článku 208 ods. 1 druhom pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie, zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce pri vykonávaní politík, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny; vyzýva preto Komisiu a ESVČ, aby pri vykonávaní európskej susedskej politiky nikdy nezabúdali na tieto ciele, ktoré predstavuje zníženie a neskôr odstránenie chudoby, a to tak v partnerských krajinách východného susedstva, ako aj v krajinách južného susedstva;

2.  podporuje humanitárnu činnosť a činnosť zameranú na rozvoj a mier, ktoré Únia vyvíja v partnerských krajinách východného susedstva, a najmä významný prínos Únie k činnosti Úradu Spojených národov pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA); vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že táto činnosť sa zatiaľ nespája so zvyšovaním významu Únie ako hlavného politického aktéra na Blízkom východe; nabáda ESVČ a Komisiu, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa prítomnosti a činnosti Únie v tomto regióne dostalo politickej váhy zodpovedajúcej jej rozhodnej angažovanosti v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci;

3.  žiada, aby sa mandát osobitného zástupcu EÚ pre južné Stredozemie využil na záležitosti súvisiace s rozvojom, keďže sa domnieva, že zástupca môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zaisťovaní toho, aby bol demokratický pokrok spojený s konsolidáciou pokroku v oblasti rozvoja, a osobitne so zlepšovaním sociálnych a hospodárskych podmienok v daných krajinách;

4.  zdôrazňuje potrebu naďalej financovať európsku susedskú politiku napriek súčasnej hospodárskej kríze, ale zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky EÚ vyčlenené na rozvojovú a humanitárnu pomoc nesmú byť v žiadnom prípade prerozdelené na financovanie európskej susedskej politiky (ktoré sa zabezpečuje prostredníctvom osobitného nástroja);

5.  v prípadoch, kde EÚ mobilizovala humanitárnu pomoc, zdôrazňuje význam zaistenia vhodného prechodu medzi rehabilitáciou, obnovou a rozvojom s cieľom bojovať proti niektorým ničivým následkom revolúcií;

6.  pripomína, že závan slobody, ktorý priniesla arabská jar na južných brehoch Stredozemného mora, podnietil miestne občianske spoločnosti k tomu, aby sa pokúsili vymaniť z mocného područia tamojších vlád; presadzuje užšiu subregionálnu spoluprácu a podporuje túto vôľu oslobodiť sa, pokiaľ ju bude sprevádzať skutočný demokratický pokrok umožňujúci čo najlepšie chrániť spoločné hodnoty (demokraciu a ľudské práva, najmä práva žien, spravodlivosť a právny štát, základné slobody vrátane slobody prejavu, svedomia, náboženského vyznania, združovania a tlače, bezpečnosť, demokratickú stabilitu, prosperitu, spravodlivé rozdelenie príjmov, bohatstva a príležitostí, dobrú správu vecí verejných a boj proti korupcii); v tomto kontexte tiež podporuje budovanie miestnej demokracie prostredníctvom decentralizácie a inštitucionálneho posilnenia miestnych orgánov;

7.  zdôrazňuje, že dodržiavanie základných ľudských práv vrátane sociálnych a hospodárskych práv by malo byť základom susedskej politiky; vyzýva tiež EÚ, aby vytvorila politiku boja proti detskej práci v súlade s dohovormi MOP o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, t. j. 15 rokov, a o najhorších formách detskej práce v záujme ich odstránenia; zdôrazňuje, že v súlade s rozvojovými cieľmi tisícročia by mal byť zaručený prístup k základnému vzdelaniu a odbornej príprave;

8.  zdôrazňuje, že je osobitne potrebné, aby programy EÚ v oblasti rozvoja a ľudských práv podporovali občiansku spoločnosť, ktorá je na čele týchto procesov, a najmä organizácie žien a mládeže; zdôrazňuje, že po voľbách, ktoré sa majú uskutočniť v najbližších mesiacoch, by sa tiež malo vyvinúť úsilie o posilnenie národných parlamentov, ktoré z volieb vzídu, aby mohli rozvinúť svoje právomoci kontroly a dohľadu;

9.  trvá na tom, že proces demokratizácie by sa mal zameriavať na posilnenie právneho štátu a budovanie demokratických inštitúcií vrátane fungujúceho parlamentu reprezentujúceho politický pluralizmus; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu občianskej spoločnosti v tomto procese a žiada zavedenie jasného a transparentného mechanizmu, ktorý umožní aktívnu účasť občianskej spoločnosti;

10. zdôrazňuje, že vzťahy medzi Úniou a jej susednými krajinami v oblasti migrácie sa neobmedzujú iba na bezpečnostné priority Únie; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby vo svojich budúcich politikách venovali pozornosť i ochrane ľudských práv prisťahovalcov a utečencov, ako aj súvislosti medzi migráciou a rozvojom partnerských južných a východných krajín.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

7.11.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Leonidas Donskis, Charles Goerens, András Gyürk, Eva Joly, Franziska Keller, Miguel Angel Martínez Martínez, Norbert Neuser, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Patrice Tirolien, Ivo Vajgl, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Santiago Fisas Ayxela, Fiona Hall, Krzysztof Lisek, Isabella Lövin, Horst Schnellhardt, Giancarlo Scottà, Jan Zahradil

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

João Ferreira

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (8.11.20112)

pre Výbor pre zahraničné veci

k revízii európskej susedskej politiky
(2011/2157(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Göran Färm

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že konštruktívna dlhodobá susedská politika je nesmierne dôležitá pre partnerské krajiny pri podpore pokroku smerom k mieru, demokracii, stabilite a prosperite, ale je strategicky dôležitá aj pre Európsku úniu, berúc do úvahy dôležitosť partnerských krajín na východe a na juhu pre našu spoločnú bezpečnosť, životné prostredie a hospodársky rozvoj;

2.  zdôrazňuje, že preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP) musí zabezpečiť dobre zostavený, dlhodobý a perspektívny nástroj pre susedskú politiku, hlavne v prostredí s obmedzeným rozpočtom, s cieľom vyhnúť sa nadmerným výkyvom vo financovaní a prípadnému prekrývaniu s už existujúcimi nástrojmi; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad záverom Rady pre zahraničné veci z 20. júna 2011, podľa ktorého „sa rozhodne... o podstatnom zvýšení finančnej podpory... bez toho, aby tým bol dotknutý najmä viacročný finančný rámec”;

3.  vyzýva vo svetle arabskej jari, ako aj oslabenia demokracie v niektorých krajinách Východného partnerstva na osobitné sebakritické prehodnotenie finančných nástrojov používaných v minulosti v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) s ohľadom na ich fungovanie v oblasti demokracie, ľudských práv, správy vecí verejných, boja proti korupcii, budovania inštitúcií a podpory občianskej spoločnosti; je presvedčený, že EÚ musí zaujať novší prístup, ktorým sa posilní spolupráca v prospech predchádzania konfliktom;

4.  domnieva sa, že preskúmanie nástroja pre susedskú politiku musí byť v súlade s aktuálnym hodnotením viacročného finančného rámca 2007 − 2013 a rokovaniami o období po roku 2013 a musí byť vykonané v tomto kontexte s cieľom znovu neotvárať rokovania o financovaní susedskej politiky počas rokov 2012 a 2013;

5.  domnieva sa, že finančná pomoc v rámci susedskej politiky musí tiež zohľadňovať prisťahovalectvo a azyl a mala by podporovať kroky na zmiernenie odlivu mozgov, podporovať informačné kampane o možnostiach legálnej migrácie, poskytovať štrukturálnu pomoc pri prijímaní žiadateľov o azyl a utečencov, podporovať odbornú prípravu úradníkov z tretích krajín v oblasti azylu a ľudských práv a uľahčiť opätovné začleňovanie navrátených osôb; považuje za potrebné, aby revidovaný nástroj pre susedskú politiku tento rozmer nezanedbával a aby bol schopný rýchlo podporovať iné finančné nástroje týkajúce sa utečencov, ako je Európsky fond pre utečencov, Európsky fond pre návrat a Fond pre vonkajšie hranice, a fungovať v súlade s nimi;

6.  vyjadruje súhlas s potrebou zlepšenia interakcie medzi nástrojom pre susedskú politiku a inými nástrojmi, ako sú EIB a EBOR, s cieľom maximalizovať pridanú hodnotu EÚ, zabrániť zdvojovaniu úsilia a prostriedkov a optimalizovať vplyv pomoci; vyjadruje v tomto ohľade presvedčenie, že by sa mal zvážiť komplexný rámec takejto interakcie;

7.  vyjadruje pevné presvedčenie, že finančná pomoc Palestínskej samospráve a Agentúre OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) sa tiež musí preskúmať v kontexte tohto hodnotenia a že ako neoddeliteľná súčasť susedskej politiky musí byť založená na dlhodobom plánovaní; nepokladá za platný argument to, že politická nestabilita v regióne a osobitosti mierového procesu umožňujú len predbežné plánovanie a posilnenie len v jednotlivých prípadoch;

8.  domnieva sa, že je dôležité udržiavať primeranú rovnováhu medzi východnými a južnými krajinami, hlavne preto, že susedské východné krajiny sa nachádzajú v procese zavádzania programov a reforiem spojených s Východným partnerstvom a majú dlhodobú perspektívu vstúpiť do EÚ; domnieva sa však, že túto rovnováhu nemožno považovať za natrvalo určenú; v plnej miere podporuje zásadu diferencovanej a flexibilnej finančnej pomoci zameranej na výkon, ktorá je založená na skutočných potrebách, absorpčnej kapacite a dosiahnutých cieľoch;

9.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú nástroj pre susedskú politiku zohráva pri podporovaní makroregionálnych stratégií, ako sú stratégia EÚ pre región Baltského mora a stratégia EÚ pre podunajskú oblasť, tým, že poskytuje financovanie vonkajšieho rozmeru týchto stratégií, predovšetkým činností zahŕňajúcich susedné krajiny;

10. víta záväzok Komisie znovu oživiť zapojenie susedských krajín do činnosti niektorých agentúr EÚ a programov EÚ otvorených tretím krajinám; vyzýva Komisiu, aby predložila jasný a komplexný zoznam príslušných agentúr a programov, do činnosti ktorých by sa susedské krajiny mohli zapojiť, spolu s prehľadom foriem, finančného príspevku a metód takýchto rôznych typov účasti;

11. trvá na potrebe jasného vymedzenia priorít a cieľov, aby sa vyhlo nadmernému rozptylu, v dôsledku ktorého by sa finančná pomoc príliš rozdrobila, čo by viedlo k veľmi slabým výsledkom; považuje takéto dobrovoľné obmedzenie priorít za významný nástroj aj pre podmienenosť a zvýšené monitorovanie pomoci; preto opätovne potvrdzuje, že susedské krajiny a inštitúcie EÚ musia byť z politického a právneho hľadiska pripravené na rýchle prehodnotenie finančnej pomoci v prípade, ak nie sú splnené stanovené podmienky;

12. berie na vedomie skutočnosť, že opätovné použitie spätných tokov EIB predstavuje takmer 20 % z celkových finančných prostriedkov na preskúmanie; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Rade na urýchlené prijatie legislatívneho návrhu na zmenu a doplnenie nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva, čo by umožnilo takéto opätovné použitie; trvá na tom, že nebola predložená žiadna alternatívna možnosť v súvislosti s plánovanou sumou 244 mil. EUR, ak by Rada ani po 3 rokoch nebola schopná získať v tejto otázke väčšinovú podporu; domnieva sa, že prostriedky vo výške 1,24 mld. EUR predstavujú len minimum; vyjadruje presvedčenie, že jedinou alternatívou ako kompenzovať nevyužívanie spätných tokov prostriedkov EIB by bola mobilizácia nástroja flexibility, ktorú umožňuje medziinštitucionálna dohoda (IIA);

13. zdôrazňuje, že zlepšená koordinácia medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a EÚ pri poskytovaní pomoci susedským krajinám je nevyhnutnou podmienkou pre efektívnu a jednotnú pomoc v rámci Európy; vyzýva všetky členské štáty, aby preukázali skutočnú ochotu prispôsobiť svoje národné záujmy európskej susedskej politike v prospech partnerských krajín;

14. vzhľadom na súčasné naliehavé potreby najmä u južných susedov vyzýva na dosiahnutie rýchlej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu na posilnenie nástroja európskeho susedstva na obdobie 2012 – 2013; okrem toho vyzýva členské štáty, aby si urýchlene splnili svoje bilaterálne záväzky voči južnému Stredozemiu a Východnému partnerstvu;

15. berie na vedomie návrh na zriadenie Európskeho nadačného fondu na podporu demokracie; poznamenáva, že treba ešte vymedziť jeho rámec, podrobné zásady a financovanie, a upozorňuje, že by nemalo dochádzať k prekrývaniu s existujúcimi nástrojmi a ich duplicite; vyjadruje určité obavy nad skutočnosťou, že tento budúci fond by mohol byť čiastočne alebo úplne financovaný mimo rozpočtu EÚ, a opätovne potvrdzuje právo rozpočtového orgánu na monitorovanie a kontrolu využívania tohto fondu; preto žiada Komisiu a Radu, aby objasnili túto otázku;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

7.11.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Francesca Balzani, Reimer Böge, Lajos Bokros, Isabelle Durant, James Elles, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Salvador Garriga Polledo, Carl Haglund, Lucas Hartong, Jutta Haug, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Ivailo Kalfin, Jan Kozłowski, Alain Lamassoure, Vladimír Maňka, Barbara Matera, Nadezhda Neynsky, Dominique Riquet, László Surján, Derek Vaughan

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Frédéric Daerden, Jürgen Klute, Georgios Stavrakakis

Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Marisa Matias

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (9.11.2011)

pre Výbor pre zahraničné veci

k revízii európskej susedskej politiky
(2011/2157(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sylvana Rapti

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže udržateľný hospodársky rast si vyžaduje holistický prístup podporujúci zamestnanosť a sociálnu ochranu;

B.  keďže európska susedská politika (ESP) je mimoriadne dôležitá pre stabilitu krajín susediacich s EÚ a prispieva k bezpečnosti a pokroku všetkých a keďže existuje spoločný záujem na demokratickej, stabilnej, prosperujúcej a pokojnej širšej oblasti okolo Európy;

C. keďže EÚ globálne slúži ako príklad sociálneho rozvoja a môže ponúknuť cenné odborné znalosti v oblasti zodpovedného rastu;

D. keďže nová ESP sa prehodnocuje a musí sa naďalej prehodnocovať v súlade s pokrokom dosiahnutým v susedných krajinách, ale aj so zreteľom na otázky spoločného záujmu a mala by sa znova primeraným spôsobom pretvoriť a sformovať, tak aby reagovala na meniace sa historické výzvy a prednostne sa venovala naliehavým situáciám;

E.  keďže úsilie o začatie demokratických zmien v severnej Afrike vyšlo od občanov, najmä mladej generácie, ktorí žijú v spoločnostiach s nerovnomerným rozdelením bohatstva, vysokou mierou nezamestnanosti, nedostatočným sociálnym zabezpečením a vzdelaním a bez sociálnej perspektívy či dokonca pod hranicou chudoby a prežívajú len vďaka neformálnemu hospodárstvu;

F.  keďže región v okolí južných partnerských krajín vykazuje jednu z najnižších mier ekonomickej aktivity na svete a udalosti zo začiatku roku 2011 v niekoľkých partnerských krajinách ponúkajú nové príležitosti na riešenie problémov súvisiacich s tvorbou nových pracovných miest;

G. keďže európska susedská politika musí v rovnakej miere riešiť problémy východného aj južného rozmeru so zreteľom na otázky týkajúce sa demokracie, hospodárstva a sociálnych vecí;

H. keďže demografické trendy sa v jednotlivých regiónoch európskej susedskej politiky zásadným spôsobom odlišujú;

I.   keďže bezprostredná zemepisná blízkosť na východných a južných hraniciach má strategický význam, treba venovať prvoradú pozornosť prílevu migrujúcich pracovníkov z dôvodu kultúrnej podobnosti, historického vývoja a možného budúceho rozvoja, pokiaľ ide o rozširovanie;

1.  zdôrazňuje, že ESP by mala podporovať udržateľné štrukturálne, hospodárske, sociálne a vzdelávacie reformy uskutočňované prostredníctvom bezpečného a spravodlivého právneho rámca a v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (ILO) so zameraním na tvorbu pracovných miest a sociálnu ochranu, ako aj na náležitú modernizáciu politík trhu práce vrátane vzdelávacích programov a programov odbornej prípravy, pričom nevyhnutným predpokladom na poskytnutie finančnej podpory musia byť pracovné normy; tieto reformy by mali podporovať sociálny a hospodársky rast a zamedzovať sociálnemu vylúčeniu a sociálnemu dumpingu, pričom by mali zlepšovať podnikateľské prostredie a zvyšovať podporu malých a stredných podnikov;

2.  naliehavo vyzýva partnerov ESP, aby ratifikovali všetky základné pracovné dohovory Medzinárodnej organizácie práce a zosúladili s nimi vnútroštátne právne predpisy;

3.  zdôrazňuje, že ESP by mala podporovať úsilie krajín ESP zaoberať sa riešením naliehavých otázok trhu práce a poskytovať dlhodobé riešenia problémov na trhu práce, ako je nesúlad medzi ponukou a dopytom, nelegálne zamestnávanie, zlé pracovné podmienky, znepokojivo vysoká miera nezamestnanosti, nezákonná detská práca, rodovo podmienené nerovnosti a vylúčenie zraniteľných sociálnych skupín, pričom by mala využívať odborné znalosti a spoluprácu EÚ, najmä pokiaľ ide o Európsku nadáciu pre odborné vzdelávanie, a medzinárodných organizácií, ktoré sa zaoberajú reformami pracovných trhov a tvorbou sociálnych politík; žiada vytvorenie mechanizmu na výmenu najlepších postupov v oblasti pracovných reforiem a politík zamestnanosti, ako aj poskytnutie nevyhnutnej technickej podpory krajinám ESP;

4.  zdôrazňuje význam tvorby kvalitných pracovných miest prispôsobených potrebám hospodárstva a trhu práce, aby sa pracovníkom poskytli možnosti zostať v domovskej krajine; opakuje, že rozvoj a úzke zapojenie súkromného sektora, predovšetkým malých a stredných podnikov, predstavuje kľúčovú hybnú silu tvorby pracovných miest; pripomína zároveň, že je naliehavo nevyhnutné, aby sa účinne riešili otázky spojené s nelegálnou migráciou zraniteľných skupín migrantov, ktorí môžu byť na území EÚ nútení vykonávať nelegálnu činnosť alebo vystavení takémuto riziku; pripomína v tejto súvislosti význam zlepšenia životných podmienok všetkých migrantov;

5.  zdôrazňuje, že európska susedská politika by mala tvoriť základ účinnej spolupráce pri riešení problému nelegálneho prisťahovalectva, keďže partnerské krajiny sú tak krajinami pôvodu, ako aj krajinami tranzitu nelegálnych prisťahovalcov, pričom by sa mala podieľať na účinnom riadení hraníc, boji proti organizovanému zločinu, a teda aj na ochrane ľudských práv;

6.  pripomína, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby minimálna mzda podľa vnútroštátnej praxe zaručovala primeranú životnú úroveň pracovníkov a ich rodín a aby zrážky zo mzdy nepripravovali zamestnancov ani osoby, ktoré od nich závisia, o základné existenčné prostriedky;

7.  konštatuje, že pri ukončení pracovného pomeru treba počítať s primerane dlhou výpovednou lehotou, v ktorej sa zohľadní dĺžka zamestnania zamestnanca;

8.  zdôrazňuje význam riadenej kyvadlovej mobility tak pre krajiny mimo EÚ, ako aj pre EÚ, a žiada opatrenia, ktorými by sa zabránilo prípadnému úniku mozgov; zdôrazňuje potrebu pokračovania dialógu o podpore prístupu na pracovný trh EÚ, ako aj potrebu lepšieho šírenia informácií o existujúcich zákonných možnostiach mobility a migrácie a o príležitostiach na využitie dostupných kompetencií potrebných pre trh práce; pripomína, že právo štátnych príslušníkov krajín, ktoré nepatria do EÚ, usadiť sa a hľadať si prácu na území členského štátu upravujú na európskej úrovni smernice; konštatuje, že by sa mali zodpovedajúcim spôsobom posúdiť nepriaznivé dôsledky, ako je odcudzenie sa rodín; zdôrazňuje kladný vplyv hospodárskej migrácie na dosiahnutie trvalo udržateľných trhov práce;

9.  domnieva sa, že cezhraničné projekty a finančná podpora vzdelávacích programov, napríklad programu Erasmus, by mali byť stredobodom pomoci poskytovanej týmto krajinám pri ich prechode k sociálnemu trhovému hospodárstvu a pri regulovaní negatívnych účinkov na ich trhy práce;

10. víta iniciatívy v oblasti výmenných študentských programov a výmenných programov odborného vzdelávania, ako je nedávno prijaté písomné vyhlásenie o vzniku euro-stredozemských programov Erasmus a Leonardo da Vinci;

11. trvá na posilnení postavenia ľudí, spoločenstiev a občianskej spoločnosti a na upevnení sociálneho dialógu;

12. naliehavo vyzýva Komisiu, aby rôznymi nástrojmi vrátane finančnej a technickej podpory, odbornej prípravy, vytvárania sietí a opatrení na budovanie kapacít podporovala sociálnych partnerov, ktorí sú úplne nezávislí z hľadiska ich vzniku a rozvoja, pretože sociálni partneri sú nenahraditeľní pri stanovovaní sociálnych politík;

13. domnieva sa, že tie členské štáty, ktoré majú spoločné hranice s krajinami ESP, majú mimoriadne dôležitú úlohu pri poskytovaní pomoci a sprostredkovaní poznatkov týmto krajinám, najmä pokiaľ ide o reformy v oblasti práce a zamestnanosti; vyzýva preto Komisiu, aby sa spolu s vnútroštátnymi orgánmi a sociálnymi partnermi v susedných krajinách aktívne zapojila do dialógu a činností s cieľom pomôcť krajinám ESP pri vytváraní sietí a poskytnúť im technickú pomoc pri budovaní kapacít a inštitúcií;

14. pripomína význam práva každého občana na vytváranie odborových zväzov a právo odborových zväzov zriaďovať národné federácie alebo konfederácie a naliehavo vyzýva, aby sa uvedené práva v praxi podporovali a dodržiavali; pripomína, že právo na štrajk je uznávaným základným právom a nesmie sa odopierať výlučne z dôvodu vykonávania povolania v oblastiach, ktoré sú nevyhnutné pre spoločnosť, bez rozlišovania špecifických funkcií; naliehavo vyzýva, aby sa právo na informácie a konzultácie presadzovalo ako právo uplatniteľné vo všetkých oblastiach spoločného záujmu a aby jeho uplatňovanie bolo zaručené postihmi a nevylučovalo sa len z dôvodu zamestnania v štátnej správe;

15. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala budovanie administratívnych kapacít v oblasti práce a sociálnych vecí s osobitným zreteľom na budovanie kapacít v právnych službách, čo zabezpečí lepšiu prípravu na vedenie reforiem;

16. zdôrazňuje význam koordinácie politík medzi EÚ a členskými štátmi v záujme dosiahnutia lepších výsledkov v oblastiach spoločného záujmu, ako aj pri stanovovaní noriem podmienenosti;

17. vyzýva Komisiu, aby prijala dokumenty o stratégii znižovania chudoby ako usmerňujúci politický rámec pre strednodobý hospodársky rast v prospech chudobných a spravodlivé rozdelenie bohatstva podľa potrieb danej krajiny;

18. žiada Komisiu, aby s ohľadom na ustanovenia dohovorov ILO účinne monitorovala a každoročne vyhodnocovala výsledky svojich činností a financovania, najmä pokiaľ ide o politiky zamestnanosti, a aby výsledky monitorovania začlenila do svojich budúcich činností.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

7.11.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Jean-Luc Bennahmias, Pervenche Berès, Philippe Boulland, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Frédéric Daerden, Karima Delli, Frank Engel, Richard Falbr, Marian Harkin, Roger Helmer, Liisa Jaakonsaari, Ádám Kósa, Veronica Lope Fontagné, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Siiri Oviir, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Elisabeth Schroedter, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu, Andrea Zanoni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Raffaele Baldassarre, Edite Estrela, Julie Girling, Richard Howitt, Ria Oomen-Ruijten, Emilie Turunen

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Catherine Bearder

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (21.10.2011)

pre Výbor pre zahraničné veci

k revízii európskej susedskej politiky
(2011/2157(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta posilnenie rozmeru spolupráce európskej susedskej politiky v oblasti energetiky; pripomína, že bezpečnosť dodávok energie prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a riadenie dopytu zostávajú prioritou energetickej politiky EÚ a že kľúčovým zameraním vonkajšej energetickej politiky EÚ sú naďalej východní a južní susedia, a vyzýva tiež na prijatie účinných opatrení na zabezpečenie uplatňovania zásady solidarity v oblasti energetiky; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o vonkajšej energetickej politike a jej návrh rozhodnutia o výmene informácií o medzivládnych dohodách;

2.  poukazuje na význam Východného partnerstva z hľadiska zaistenia dodávok energie do EÚ; vzhľadom na vytvorenie nových prepojení a potrubí v plynárenskom odvetví, nových prepojení a sietí v sektore elektrickej energie, nových infraštruktúr a terminálov pre LNG a nových elektrární (s využitím fosílnych palív alebo obnoviteľných zdrojov energie alebo na základe jadrových projektov) zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť trhové pravidlá a transparentné a spravodlivé podmienky tranzitu energie a obchodovania s energiou, aby sa zaistila stabilná budúcnosť investícií; zdôrazňuje, že takéto pravidlá a podmienky by mali presadzovať vysoké normy ochrany životného prostredia, demokratickej účasti a zdravia a bezpečnosti;

3.  víta návrh na vytvorenie Európskeho energetického spoločenstva a domnieva sa, že by mohol byt dôležitým krokom smerujúcim k spolupráci s našimi susednými krajinami;

4.  víta pristúpenie Ukrajiny a Moldavska k Zmluve o Energetickom spoločenstve, vzhľadom na jej potenciálne rozhodujúcu úlohu pri zaisťovaní dosahovania cieľov EÚ v oblasti energetickej účinnosti a pri prispievaní k bezpečnosti týchto krajín;

5.  víta všetky snahy smerujúce k posilneniu Východného partnerstva, a najmä hlavných iniciatív Komisie týkajúcich sa MSP, regionálnych trhov s energiou a energetickej účinnosti; domnieva sa, že tieto snahy by sa mali prejaviť vo viacročnom finančnom rámci;

6.  vyzýva Komisiu, aby aj prostredníctvom investícií podporila výstavbu, modernizáciu a rozvoj energetických sietí a prepojenie energetickej infraštruktúry so susedmi v EÚ; zdôrazňuje význam uprednostňovania projektov, ktoré sú v záujme EÚ, s cieľom urýchliť ich vývoj a vykonávanie; poukazuje najmä na význam výstavby a rozvoja infraštruktúry pre skvapalnený zemný plyn (LNG);

7.  vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala stratégiu EÚ pre oblasť Čierneho mora, keďže predstavuje dôležitý prvok vonkajšej energetickej stratégie EÚ vzhľadom na jej geostrategickú úlohu, ktorá poskytuje významný potenciál energetickej bezpečnosti a diverzifikácie dodávok;

8.  pripomína dôležitosť tradičných zdrojov energie (ropa a zemný plyn), obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti ako hnacích síl hospodárskeho rozvoja východných aj južných susediacich krajín EÚ tým, že sa stanú zdrojom nových príjmov a zamestnanosti, že budú vytvárať nové miestne energetické zdroje, posilnia sieťové infraštruktúry a umožnia vytvorenie nového priemyselného odvetvia výroby komponentov; uznáva, že zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov často brzdí nedostatok podnetov a súčasnými technickými obmedzeniami sietí, ktoré sa týkajú aby prijímania a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov; žiada Komisiu, aby podporovala rozvoj a propagáciu miestnych odborných znalostí v týchto oblastiach, prenos know-how a rýchle rozširovanie inteligentných technológií, ako aj rozvoj spoločných výskumných projektov prostredníctvom podpory programov odborného výcviku zameraných na inžinierske fakulty, výskumné centrá obnoviteľných zdrojov energie a regulačné orgány;

9.  poukazuje na potrebu cezhraničnej spolupráce v oblasti Dunaja vzhľadom na štatút regiónu ako európskej brány na západný Balkán, úlohu stratégie EÚ pre podunajskú oblasť v súvislosti so zlepšením susedských vzťahov v strednej a juhovýchodnej Európe a skutočnosť, že stratégia predstavuje významnú pridanú hodnotu pre politiku EÚ pre východnú Európu, vďaka čomu je vynikajúcim prostriedkom pre celú Úniu na oživenie politickej a hospodárskej spolupráce na Balkáne a rozšírenie a upevnenie procesu európskej integrácie v regióne;

10. poukazuje na význam výmeny skúseností EÚ s reformami v odvetví energetiky so susediacimi krajinami, ako je Ukrajina, s cieľom prispieť k modernizácii jej plynového tranzitného systému a podporovať transparentné trhové pravidlá, ochranu životného prostredia a spravodlivé podmienky obchodu s energiou;

11. poznamenáva, že jadrová ochrana a bezpečnosť by mali byť kľúčovými prioritami dialógu EÚ s jej partnermi, najmä v regiónoch, ktoré sú náchylné na vysokú seizmickú aktivitu; domnieva sa, že EÚ by mala v rámci viacstranných rozhovorov obhajovať medzinárodné právne záväzné normy jadrovej bezpečnosti, a to aj pod záštitou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE ), a jej cieľom by malo byť rozšírenie hodnotenia jadrovej bezpečnosti na susediace krajiny EÚ; poukazuje na potrebu podporovať výmenu informácií o jadrovom výskume a výmenu technologických a vedeckých odborných znalostí v tejto oblasti;

12. víta zámer Komisie urýchliť proces integrácie a liberalizácie trhu s energiou tým, že podporí ďalšie zbližovanie regulačných rámcov na základe práce Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER); bez ohľadu na význam náležitej pozornosti, ktorá sa prostredníctvom Zmluvy o Energetickom spoločenstve venuje riziku úniku uhlíka, považuje za potrebné rozšíriť a prehĺbiť energetické spoločenstvo s cieľom zaistiť správne fungovanie trhu a právnu istotu pre investícií; podnecuje spoločné regulačné projekty, ako je MEDREG, a podporu harmonizovaných, transparentných a nediskriminačných trhových pravidiel, výmeny know-how a skúseností;

13. zdôrazňuje potrebu upevniť viacstrannú energetickú spoluprácu v oblasti Čierneho mora na základe hlavných zásad stanovených WTO a Zmluvou o energetickej charte; presadzuje úplnú integráciu trhov a regulačných rámcov na základe právnych predpisov EÚ týkajúcich sa energetiky a životného prostredia a nabáda krajiny širšej oblasti Čierneho mora, aby dodržiavali Zmluvu o energetickej charte, pričom zároveň podporuje poskytnutie pomoci zo strany EÚ, EIB a EBOR na modernizáciu energetickej infraštruktúry v krajinách ESP;

14. pripomína stranám Energetickej charty ich povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jej zmien a doplnení a protokolov; zdôrazňuje, že každé urovnanie sporu sa musí v plnej miere rešpektovať a vykonávať; nabáda krajiny severnej Afriky, ktoré sú momentálne pozorovateľmi, aby sa stali plnohodnotnými členmi;

15. domnieva sa, že EÚ by mala podnecovať lepšiu spoluprácu v otázkach energetiky s krajinami ESP s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok energie a presadzovať pravidlá vnútorného trhu EÚ;

16. podporuje ďalšiu spoluprácu v sektoroch, ako sú priemysel, malé a stredné podniky, výskum, vývoj a inovácie, informačné a komunikačné technológie vrátane bezpečnosti systémov informačných technológií, vesmír a cestovný ruch; víta návrhy Komisie v súvislosti s rozvojom všeobecných poznatkov a inovačného priestoru a digitálneho hospodárstva založeného na informačných a komunikačných technológiách a vyzýva členské štáty a susedné krajiny, aby znovu potvrdili svoj záväzok pokračovať smerom k tomuto rozvoju; opakuje význam účinných mechanizmov na uľahčenie obchodu a investícií medzi EÚ a jej susednými krajinami s cieľom posilniť obchodné partnerstvá a umožniť hospodárskym subjektom, a najmä MSP, aby mali prístup k primeraným a spoľahlivým informáciám o obchodných a investičných podmienkach v partnerských krajinách;

17. zdôrazňuje prínos spoločných výskumných programových iniciatív EÚ a jej susedov; nabáda preto k ďalšiemu rozvoju koordinácie, spolupráce a synergií medzi všetkými programami a výskumnými činnosťami na vnútroštátnej úrovni financovanými krajinami susediacimi so Stredozemím v záujme posilnenia celkovej jednotnosti a účinnosti krokov v oblasti výskumu životného prostredia v regióne, pričom príkladom môže byť spoločný výskumný program pre oblasť Baltského mora (BONUS 169);

18. uvedomuje si úspechy projektu BSI (projekt prepojenia Čierneho mora) z hľadiska vytvorenia regionálnej výskumnej a vzdelávacej siete v širšom regióne Čierneho mora, ako aj jeho prepojení so sieťou GEANT, a vyzýva Komisiu, aby aj ďalej podporovala výskumné projekty v regióne Čierneho mora, ako sú napríklad HP-SEE, SEE-GRID, SCENE, CAREN a BSRN;

19. so záujmom očakáva návrhy Komisie o novom nástroji európskeho susedstva (ENI), víta kritérium Komisie „viac za viac“ a podporuje ďalšiu diferenciáciu, flexibilitu a podmienenosť pri poskytovaní pomoci; nabáda na uplatňovanie „logiky orientovanej na krajinu“, ktorá by mohla mať podobu „diferencovaných zmlúv o partnerstve“ v rámci ESP; konštatuje, že zatiaľ čo finančné pravidlá EÚ sa musia plne dodržiavať, pomoc EÚ by mala byť ľahko dostupná a mala by sa zameriavať najmä na podporu konkrétnych projektov, a menej na poradenstvo, a úsiliu o excelentnosť by nemal brániť rigorózny rámec;

20. považuje za dôležité dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi východným a južným susedstvom; vyzýva Komisiu, aby zrýchlila dokončenie a vykonávanie dohôd o pridružení vrátane DCFTA;

21. zdôrazňuje, že ESP treba vnímať z hľadiska makroregionálnej stratégie s koordináciou krokov Únie a členských štátov na regionálnej úrovni; na európsko-stredozemskej úrovni by sa mohla zaistiť synergia medzi takouto stratégiou a viacstrannými projektmi zavedenými v rámci Únie pre Stredozemie, ako sú plán solárnej energie v Stredozemí, civilná bezpečnosť, námorné diaľnice alebo opatrenia na boj proti znečisteniu v Stredozemí;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.10.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

0

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Adam Gierek, Norbert Glante, Jacky Hénin, Edit Herczog, Romana Jordan Cizelj, Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Béla Kovács, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Judith A. Merkies, Jaroslav Paška, Herbert Reul, Jens Rohde, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Niki Tzavela, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Alejo Vidal-Quadras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Jolanta Emilia Hibner, Sajjad Karim, Bernd Lange, Markus Pieper, Hannu Takkula, Silvia-Adriana Ţicău, Catherine Trautmann, Hermann Winkler

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Judith Sargentini

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (19.10.2011)

pre Výbor pre zahraničné veci

k revízii európskej susedskej politiky
(2011/2157(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lena Kolarska-Bobińska

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že zásady územnej spolupráce sa vzťahujú aj na vonkajšie hranice a sú kľúčovým nástrojom na zlepšenie hospodárskeho rozvoja EÚ a vo všeobecnosti aj politických cieľov EÚ v oblasti európskej susedskej politiky, a to vrátane podpory demokracie; zastáva názor, že tieto ciele sa dajú dosiahnuť len v spolupráci s občianskou spoločnosťou a regionálnymi a miestnymi orgánmi, aby sa našli praktické spôsoby splnenia potrieb občanov priamo na mieste a zohľadnila sa rozmanitosť územných daností v krajinách zahrnutých do európskej susedskej politiky a podporili sa zásady subsidiarity a viacúrovňového riadenia; zdôrazňuje, že Komisia by mala rozšíriť svoj integrovaný prístup, aby jasne podporila miestne a regionálne orgány ako jeden z pilierov európskej susedskej politiky a garantov všeobecného záujmu;

2.  domnieva sa, že európska susedská politika by mala v záujme zníženia rozdielov v rozvoji cezhraničných spoločenstiev a zmiernenia napätia medzi nimi podporovať praktické projekty cezhraničných miestnych a regionálnych orgánov zamerané na vzájomný trvalo udržateľný rozvoj, sociálnu a hospodársku súdržnosť a pevný obchodný regulačný rámec bez korupcie; vyjadruje presvedčenie, že cezhraničné miestne a regionálne orgány by sa mali naučiť lepšie koordinovať a vymieňať si svoje najlepšie postupy s cieľom využívať spoločné možnosti rozvoja;

3.  zdôrazňuje veľký potenciál európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) zahŕňajúcich regióny za vonkajšími hranicami; podporuje osobitné dohody so susednými tretími krajinami týkajúce sa zavedenia vnútroštátnych právnych predpisov povoľujúcich štruktúry EZÚS v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako aj medzištátne dohody umožňujúce miestnym a regionálnym orgánom tretích krajín, aby sa zapojili do činnosti EZÚS;

4.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú euroregióny zohrávajú pri plnení cieľov politiky súdržnosti, a nabáda Komisiu, aby podporovala ich rozvoj a pomáhala im v ňom, najmä v pohraničných oblastiach, s cieľom posilniť úlohu euroregiónov v rámci európskej susedskej politiky;

5.  domnieva sa, že budúca európska susedská politika by mala zohľadňovať úlohu najvzdialenejších regiónov v politike vonkajších vzťahov EÚ; poznamenáva, že ponúkajú skutočnú možnosť ovplyvňovať vonkajšiu politiku EÚ, keďže umožňujú EÚ na jednej strane udržiavať užšie vzťahy s mnohými tretími krajinami a na druhej strane riešiť zložité problémy, ako je nelegálna migrácia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o inovatívne možnosti financovania vybraných projektov v oblasti politiky súdržnosti, aby sa mohli realizovať a prinášali úžitok v európskych regiónoch a regiónoch nečlenských krajín;

6.  domnieva sa, že nový prístup v oblasti európskej susedskej politiky musí umožňovať makroregionálne stratégie EÚ a že potenciál makroregiónov EÚ, ktoré zahŕňajú susedné krajiny EÚ, treba v plnej miere využiť na zlepšenie koordinácie priorít a projektov v spoločnom záujme EÚ a krajín európskej susedskej politiky, aby sa dosiahli obojstranne priaznivé výsledky a optimalizácia investovaných zdrojov;

7.  zdôrazňuje, že o európskej susedskej politike by sa malo uvažovať v širších súvislostiach, aby sa podporil hospodársky rozvoj v pohraničných oblastiach; zdôrazňuje pozitívny vplyv uvoľnenia vízového režimu na realizáciu projektov cezhraničnej spolupráce, malý pohraničný styk a rozvoj regionálnych trhov, najmä pre také skupiny, ako sú študenti, výskumní pracovníci, podnikatelia, umelci alebo novinári; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby upravila vymedzenie pojmu „pohraničná oblasť“ podľa územných potrieb s cieľom zvýšiť tam, kde by takéto opatrenie bolo žiaduce, počet osôb s oprávnením na malý pohraničný styk, ktorý by im umožnil voľne sa pohybovať v celej pohraničnej oblasti;

8.  uznáva, že GR Komisie pre regionálny rozvoj má bohaté skúsenosti so správou Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a vyjadruje presvedčenie, že by bolo v záujme cieľov nástroja európskeho susedstva a partnerstva, aby sa v otázkach správy fondov ťažilo z odporúčaní GR pre regionálny rozvoj; preto vyjadruje presvedčenie, že správa týchto finančných nástrojov týkajúca sa programov cezhraničnej spolupráce by sa mala vrátiť na GR pre regionálny rozvoj, ktoré bolo za ne v minulosti zodpovedné;

9.  poukazuje na to, že úloha regiónov je kľúčová na zaistenie úspechu dlhodobých sociálnych a hospodárskych reforiem a zaručenie trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa preto, že partnerské krajiny by mali v záujme dosiahnutia priaznivých výsledkov aktívne mobilizovať domáce zdroje, zapojiť do realizácie projektov zástupcov občianskej spoločnosti a podnikateľov a rozšíriť ich povinnosti;

10. vyjadruje presvedčenie, že najdôležitejšiu úlohu v rámci rozvoja pohraničných regiónov EÚ zohrá posilnenie Východného partnerstva; zdôrazňuje, že Východné partnerstvo a regionálny rozvoj musia fungovať spoločne a mali by podporovať dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu, napríklad dohody o voľnom obchode, ako aj primerane financované spoločné projekty, ako sú výmeny v oblasti kultúry a občianskej spoločnosti;

11. zdôrazňuje, že v súvislosti s regionálnym rozvojom by sa mal oživiť barcelonský proces a Únia pre Stredozemie, čím by sa podporila príslušná dvojstranná a viacstranná spolupráca, napríklad dohody o voľnom obchode alebo výmeny v oblasti kultúry a občianskej spoločnosti, a to najmä vzhľadom na nedávne povzbudivé udalosti v severnej Afrike;

12. zdôrazňuje, že Východné partnerstvo a Únia pre Stredozemie majú mimoriadny význam pre regionálny rozvoj; zdôrazňuje, že napriek dôležitým politickým udalostiam treba tieto politiky realizovať nestranným spôsobom, ktorý zaručí primerane vyvážený prístup, najmä vo finančnom a inštitucionálnom zmysle.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.10.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Charalampos Angourakis, Catherine Bearder, Jean-Paul Besset, Victor Boştinaru, Philip Bradbourn, Zuzana Brzobohatá, John Bufton, Alain Cadec, Salvatore Caronna, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Brice Hortefeux, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Juozas Imbrasas, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Mojca Kleva, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Michail Tremopoulos, Viktor Uspaskich, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jens Geier, Lena Kolarska-Bobińska, Maurice Ponga, Elisabeth Schroedter, Patrice Tirolien, Giommaria Uggias, Derek Vaughan, Sabine Verheyen

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (7.10.2011)

pre Výbor pre zahraničné veci

Revízia európskej susedskej politiky
(2011/2157(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marek Henryk Migalski

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva k spravodlivému rozdeľovaniu existujúceho financovania mobility a podpory občianskej spoločnosti v rámci finančných programov ESP, aby východné a južné územia rovnocenným spôsobom profitovali z vonkajšej spolupráce EÚ, a to podľa úloh, ktoré musia riešiť;

2.  dôrazne potvrdzuje, že existuje súvislosť medzi výmenami a spoluprácou v oblasti kultúry, vzdelávania a športu medzi Európskou úniou a krajinami ESP na jednej strane a vývojom a posilňovaním otvorenej občianskej spoločnosti, demokracie a zásad právneho štátu, ako aj presadzovaním základných slobôd a práv človeka na druhej strane; zdôrazňuje, že spolupráca v týchto oblastiach prináša dodatočné výhody tak Únii, ako aj partnerským krajinám ESP;

3.  oceňuje existujúce programy mobility EÚ a regionálne projekty a potvrdzuje, že najmä programy EÚ zamerané na mladých ľudí mali významný vplyv, pokiaľ ide o podporu príležitostí vzdelávania a odbornej prípravy pre mládež; zdôrazňuje, že kultúrne a vzdelávacie výmeny alebo spolupráca môžu posilniť občiansku spoločnosť, podporiť demokratizáciu a posilniť vzájomné porozumenie medzi národmi; preto vyzýva členské štáty, aby v rámci možností umožnili najlepším študentom z krajín ESP získať prístup k vzdelaniu alebo odbornej príprave a čerpať štipendiá v EÚ;

4.  vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby programy v oblasti mobility, vzdelávania a mládeže nasledujúcej generácie sprístupnili (od roku 2014) susedným krajinám EÚ a umožnili im tak účasť na takýchto programoch; vyzýva Komisiu, aby rozšírila škálu programov mobility okrem iného o výmenný program zameraný na občiansku spoločnosť a pracovníkov sociálnych podnikov; vyzýva členské štáty, aby podporovali iniciatívy zamerané na odbornú prípravu vrátane programov výučby jazykov susediacich krajín a iniciatív partnerstva pre štátnych zamestnancov;

5.  pripomína, že je dôležité zabezpečiť reciprocitu výmenných programov tak, aby aj mládež z EÚ mala možnosť absolvovať odbornú prípravu v krajinách ESP;

6.  zdôrazňuje prínos programu Tempus IV pri presadzovaní spolupráce a v úsilí o modernizáciu vzdelávacích systémov krajín susediacich s EÚ a vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s ďalším viacročným finančným rámcom poskytla programu podporu;

7.  oceňuje vplyv Euro-stredomorskej univerzity a naznačuje, že by sa tento úspech mal spropagovať a podobná iniciatíva by sa mala spustiť aj v regióne Východného partnerstva;

8.  zdôrazňuje, že by sa mali využiť skúsenosti so vzdelávaním tých členských štátov, ktoré už koncepciu európskej susedskej politiky presadzujú, vrátane iniciatív, akou je napríklad Centrum pre východoeurópske štúdie vo Varšave; pripomína v tejto súvislosti EÚ a členským štátom, že je dôležité odstrániť prekážky brániace voľnému pohybu osôb, a zdôrazňuje potrebu uvoľniť vízový režim pre študentov a mladých ľudí z krajín Východného partnerstva, ktorí túžia študovať v krajinách EÚ; nabáda členské štáty, aby zaviedli bezplatné víza pre študentov z partnerských krajín ESP;

9.  zdôrazňuje potrebu posilniť synergie medzi iniciatívou Mládež v pohybe a ESP, aby sa zaistili početnejšie príležitosti na mobilitu študentov medzi EÚ a susednými krajinami, v záujme tak EÚ, ako aj mladých ľudí z týchto krajín a zdôrazňuje, že je súčasne potrebné, aby takéto projekty podporovali oznamovacie prostriedky v susedných krajinách EÚ;

10. vyzýva Komisiu, aby v oblasti mobility so susednými krajinami uzavrela viac dohôd o partnerstve; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba zohľadniť rozdiely v príjmoch medzi obyvateľmi EÚ a krajín ESP, ako aj pouvažovať nad lepšími možnosťami poskytovania štipendií;

11. preto naliehavo žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť mobilite študentov, akademikov, výskumníkov a podnikateľov, pričom im poskytne dostatočné prostriedky a podporí a rozšíri existujúce dotácie a zároveň bude presadzovať štruktúrovanú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelania a výskumu, podporu výmen medzi univerzitami a verejno-súkromných partnerstiev v oblasti výskumu;

12. zdôrazňuje, že je v súvislosti s výchovnou hodnotou športových aktivít dôležité posilniť v rámci ESP spoluprácu zameranú na rozvoj športu v príslušných krajinách; vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby sa usilovali o voľný pohyb športovcov po celom svete, počnúc športovcami z krajín ESP;

13. považuje za nevyhnutnú medzinárodnú, regionálnu a medziregionálnu spoluprácu v oblasti kultúry, ktorá sa bude zakladať na skutočnom dialógu medzi kultúrami a do ktorej sa zapoja všetky odvetvia spoločnosti (kultúrne orgány, inštitúcie, organizácie a združenia); v tejto súvislosti vyzýva krajiny ESP, aby podpísali a ratifikovali Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rôznorodosti kultúrnych prejavov;

14. verí, že podpora účasti v kultúrnych programoch EÚ môže prospievať hmotnému a duchovnému rozvoju v krajinách ESP a že kultúra tiež zohráva dôležitú úlohu pri podpore inovácií, demokracie, ľudských práv, podnikateľského ducha a tvorivej činnosti; preto zdôrazňuje význam programov, akým je Media Mundus, a projektov zastrešených Úniou pre Stredozemie a programom Kultúra v rámci Východného partnerstva; schvaľuje zámer Komisie nadviazať na osobitnú akciu v rámci programu Kultúra, pričom podporuje otvorenie budúceho kultúrneho programu (2014 – 2020) krajinám ESP;

15. zároveň pripomína, že treba zjednodušiť postupy predkladania projektov a ich hodnotenia a financovania, aby občianska spoločnosť v krajinách ESP mohla jasne určiť príležitosti a transparentným spôsobom ich využiť;

16. ďalej pripomína, že kultúrne programy a programy na podporu mobility by sa mali vzťahovať aj na mobilitu umelcov a osôb absolvujúcich umelecké vzdelávanie a umožniť im tak obohatiť sa a zapojiť sa do výmen v tvorivej a kultúrnej oblasti;

17. zasadzuje sa o zavedenie kultúrnych víz pre umelcov a iných pracovníkov v oblasti kultúry z krajín ESP; žiada tiež Komisiu, aby navrhla iniciatívu týkajúcu sa krátkodobých víz s cieľom odstrániť prekážky v mobilite v sektore kultúry;

18. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby koordinovali strategické využívanie kultúrnych aspektov vonkajšej politiky a dôsledne a systematicky začleňovali oblasť kultúry do vonkajších vzťahov EÚ a prispievali ku komplementárnosti s vonkajšími kultúrnymi politikami členských štátov;

19. naliehavo žiada hodnotenie existujúcich programov v súvislosti so zabezpečením účinného využitia zdrojov s cieľom splniť zámery a ciele EÚ; podporuje racionalizáciu vnútorných operácií v rámci Komisie týkajúcich sa existujúcich programov a projektov v oblasti kultúry a vzdelávania;

20. zdôrazňuje dôležitosť sietí miestnych úradov (najmä partnerstiev medzi mestami), verejných subjektov EÚ a prijímajúcich štátov ESP v súvislosti s rastúcimi politickými, hospodárskymi a kultúrnymi výmenami s týmito krajinami; v tomto ohľade odporúča zlepšiť informovanie predkladateľov projektov a príjemcov prostriedkov z nástroja európskeho susedstva a partnerstva a poskytovať im väčšiu mieru podpory; nabáda na vytvorenie európskych platforiem na výmenu informácií a osvedčených postupov;

21. zdôrazňuje, že základné slobody ako sloboda prejavu a sloboda tlače, ako aj právo na pripojenie k internetu a na komunikáciu on-line a off-line sú dôležitými podmienkami na zaručenie prejavu, výmen a dialógu v oblasti kultúry; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali a presadzovali tieto slobody vrátane slobody internetu tak v rámci Európy, ako aj mimo nej;

22. vyzýva ESVČ, aby podporovala konštruktívnu výmenu s orgánmi krajín ESP a so zástupcami občianskej spoločnosti vrátane aktérov pôsobiacich v oblasti kultúry s cieľom posilniť dialóg o ľudských právach a základných slobodách a najmä dohliadať na dodržiavanie slobody médií a všeobecnejšie slobody prejavu a voľného prístupu k informáciám;

23. vyzýva ESVČ, aby politicky a finančne podporila snahu občianskej spoločnosti, nezávislých médií a mimovládnych organizácií o zavedenie demokratického systému a právneho štátu vo všetkých krajinách ESP, v ktorých sú základné slobody a ľudské práva porušované;

24. rovnako vyzýva ESVČ, aby odsúdila skutočnosť, že represívne režimy v čoraz väčšej miere uplatňujú cenzúru a sledovanie internetu; so znepokojením berie na vedomie proces obmedzovania slobody prejavu a prenasledovanie opozície, napríklad v Bielorusku, a odsudzuje takéto konanie. vyzýva Európsku komisiu, aby systematicky požadovala prepustenie uväznených novinárov;

25. zdôrazňuje, že je potrebné iniciovať, zavádzať a podporovať programy v oblasti kultúry a vzdelávania zamerané na šírenie a presadzovanie základných hodnôt participatívnej demokracie vrátane dodržiavania ľudských práv a práv menšín, a konštatuje, že by tieto programy mali byť dostupné jednotlivcom, ako aj kultúrnym a vzdelávacím inštitúciám v krajinách ESP;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.10.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdi Cristiano Allam, Maria Badia i Cutchet, Malika Benarab-Attou, Lothar Bisky, Jean-Marie Cavada, Santiago Fisas Ayxela, Mary Honeyball, Cătălin Sorin Ivan, Petra Kammerevert, Morten Løkkegaard, Marek Henryk Migalski, Katarína Neveďalová, Doris Pack, Chrysoula Paliadeli, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marietje Schaake, Marco Scurria, Hannu Takkula, Sampo Terho, László Tőkés, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Heinz K. Becker, Ivo Belet, Luigi Berlinguer, Nessa Childers, Seán Kelly, Iosif Matula, Georgios Papanikolaou

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jacky Hénin

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (18.10.2011)

pre Výbor pre zahraničné veci

k revízii európskej susedskej politiky
(2011/2157(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Hélène Flautre

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  považuje za rozhodujúce, aby EÚ prostredníctvom svojej revidovanej susedskej politiky plne podporovala ašpirácie tých, ktorí bojujú za demokraciu, právny štát, sociálnu spravodlivosť a ľudské práva, a zdôrazňuje, že mobilita je kľúčovým prvkom novej stratégie susedstva; v tejto súvislosti žiada EÚ, aby plne podporila demokratizačný proces tým, že poskytne nielen humanitárnu pomoc, ale aj pomoc pri politických, sociálnych, hospodárskych a kultúrnych reformách;

2.  v tejto súvislosti pripomína, že členské štáty musia rešpektovať zásadu nevyhostenia a musia sa veľmi snažiť, aby umožnili vytvorenie prístupného, spravodlivého a ochranného európskeho azylového systému;

3.  domnieva sa, že revízia európskej susedskej politiky (ESP) vytvára príležitosti pre EÚ, aby efektívne plnila svoje záväzky a dodržiavala svoje hodnoty tak, ako je stanovené v článkoch 2, 3, 6, 8 a 21 ZEÚ;

4.  vyzýva Radu a Komisiu, aby nadviazali štruktúrovaný dialóg s orgánmi tretích krajín s cieľom rozvinúť taký prístup k mobilite, ktorý bude prospešný pre všetkých, zjednodušiť vízové formality, väčšmi využiť príležitosti, ktoré ponúka vízový kódex EÚ, pokročiť v liberalizácii vízového režimu a zhodnotiť existujúce partnerstvá v oblasti mobility, pričom sa osobitne zamerajú na účinky vzájomnej závislosti medzi rozvojovou pomocou, bezpečnosťou, legálnou a nelegálnou migráciou, ako ich vymedzuje globálny prístup k migrácii; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť tomu, že sa zaručí, aby partnerské krajiny nepostihol tzv. únik mozgov;

5.  vyzýva členské štáty a EÚ, aby ratifikovali Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, ktorý dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu; nazdáva sa, že revízia ESP by mala uľahčiť prijatie osobitných opatrení v týchto oblastiach; súhlasí s pripomienkami Komisie týkajúcimi sa migrácie z rodinných dôvodov a víta nadchádzajúce vypracovanie zelenej knihy na túto tému;

6.  domnieva sa, že v rámci dlhodobej koherentnej stratégie je nevyhnutné preskúmať hĺbkové príčiny migračných tokov s cieľom nájsť reakcie, ktoré budú lepšie zodpovedať právu na mobilitu;

7.  vyzýva EÚ, aby posilnila dostupnosť prostriedkov EÚ a ich prideľovanie projektom zameraným na oboznamovanie migrantov o ich právach a povinnostiach a na ochranu ich práv s osobitným ohľadom na práva mladistvých bez sprievodu, žien a iných zraniteľných skupín; žiada preto Komisiu, aby poskytla Parlamentu podrobnú správu o čerpaní prostriedkov EÚ vyčlenených pre susedné krajiny, ako aj prostriedkov v rámci tematického programu Komisie pre spoluprácu s tretími krajinami v oblastiach migrácie a azylu;

8.  výrazne podporuje prístup založený na partnerstve so spoločnosťami, a preto vyzýva Komisiu a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby vyvíjali mechanizmy na zabezpečenie jeho plného uplatňovania, najmä vytvorením monitorovacieho mechanizmu, ktorý zapája občiansku spoločnosť do vymedzovania cieľov a kritérií a do vykonávania a monitorovania všetkých zmlúv s partnermi, ďalej udržiavaním transparentného dialógu vo veciach spravodlivosti a vnútorných vecí s demokraticky zvolenými orgánmi a národnými parlamentmi a posilnením demokratickej kontroly Európskeho parlamentu vo všetkých mechanizmoch, rozhovoroch a dohodách o migrácii;

9.  vyzýva Komisiu a Radu, aby sa bezodkladne zaoberali utečeneckou krízou, pričom majú v spolupráci s komisárom pre ľudské práva a Parlamentným zhromaždením Rady Európy viesť vyšetrovanie stroskotaných utečeneckých člnov a súvisiacich prípadov zanedbania poskytovania pomoci na mori, pričom požiadajú členské štáty EÚ, aby uverejnili dohody uzavreté s tretími krajinami, poskytnú podporu príslušným krajinám a predovšetkým preskúmajú možnosť zriadenia humanitárnych koridorov a bezodkladného odblokovania rokovaní o spoločnom programe EÚ v oblasti presídľovania; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s UNHCR presídlili utečencov, ktorí utiekli z Líbye a ešte stále sú zadržiavaní v táboroch na tunisko-egyptskej hranici, pričom ich návrat do Líbye by ohrozil ich život vzhľadom na útoky na obyvateľov pochádzajúcich zo subsaharských oblastí; žiada Európsku komisiu, aby objasnila presné podmienky, za akých by mohli členské štáty čeliace „neprimeranému prílevu vysídlených osôb“ využívať ustanovenia smernice 2001/55/ES o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili nadväzné opatrenia na oznámenie Komisie s názvom Hodnotenie readmisných dohôd EÚ v súvislosti s dodržiavaním základných práv pri vykonávaní týchto dohôd.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.10.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Rita Borsellino, Simon Busuttil, Philip Claeys, Carlos Coelho, Tanja Fajon, Hélène Flautre, Kinga Gál, Kinga Göncz, Ágnes Hankiss, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Juan Fernando López Aguilar, Baroness Sarah Ludford, Monica Luisa Macovei, Véronique Mathieu, Claude Moraes, Jan Mulder, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Rui Tavares, Kyriacos Triantaphyllides, Axel Voss, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Anna Maria Corazza Bildt, Dimitrios Droutsas, Ana Gomes

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Albert Deß, Mikael Gustafsson, Gabriele Zimmer

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (25.10.2011)

pre Výbor pre zahraničné veci

k revízii európskej susedskej politiky
(2011/2157(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andrew Duff

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  podporuje upevnenie v minulosti oddelených oblastí zahraničnej politiky a politiky pomoci EÚ v rámci ESP; očakáva posilnenie siete inštitucionálnych opatrení, ktorá bude stabilná, hospodárna a účelovo zameraná na rozvoj užšej hospodárskej integrácie a politického združovania medzi všetkými zúčastnenými, vrátane zjednotenia hodnôt v rámci všetkých medzinárodných fór – najmä OSN – s hodnotami Európskej únie;

2.  zdôrazňuje, že ESP treba decentralizovať s cieľom viac zapojiť spoločnosti príslušných krajín; v tejto súvislosti víta záväzok Komisie týkajúci sa budovania partnerstiev so spoločnosťami prostredníctvom takých nástrojov, ako nástroj na podporu občianskej spoločnosti;

3.  víta zámer Komisie vyhnúť sa duplicite, sústrediť sa na strategické problémy v rámci mnohostranného fóra o ESP a využívať subregionálne a bilaterálne kontakty na konkrétne investičné projekty a programy spolupráce; žiada lepšie používanie jestvujúcich finančných nástrojov v záujme lepšieho využívania ich potenciálu; zdôrazňuje význam budovania subregionálnych partnerstiev v rámci širšieho stredozemského regiónu a pokračovania v podobnom úsilí v rámci Východného partnerstva;

4.  uvedomuje si výzvy, ktorým čelí projekt Únie pre Stredozemie a pripúšťa, že projekt doteraz nesplnil svoju úlohu a neprispel k posilneniu spolupráce v širšom stredozemskom regióne; podporuje súčasný proces zameraný na jeho opätovné uvedenie, zdôrazňuje zároveň, že projekt by mal zohrávať významnú úlohu v demokratickom procese, ktorý sa začal na južnom brehu Stredozemného mora; zdôrazňuje, že tento proces si vyžaduje väčšiu pozornosť a výraznejšie zapojenie sa Únie vrátane aktivít podporujúcich regionálnu spoluprácu; vyzýva preto na prehodnotenie jestvujúcich štruktúr regionálnej spolupráce a na ich prispôsobenie potrebám vyplývajúcim z novej situácie, pričom sa využije celý potenciál ESVČ; trvá najmä na plnom začlenení európskej strany partnerstva do bežného rámca Únie pod záštitou podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť;

5.  zdôrazňuje, že napriek svojim nedostatkom je parlamentný rozmer jednou zo základných zložiek ESP, keďže podporuje výmenu skúseností aj názorov, pričom sú oba prvky pre parlamentarizmus v príslušných krajinách rovnako dôležité; odporúča, aby sa v záujme správneho fungovania tohto rozmeru vždy, keď to bude možné, dôkladne posúdila praktická stránka EuroNest-u a Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie s cieľom zlepšiť ich;

6.  víta nové zameranie ESP na komplexný program budovania inštitúcií; privítal by väčšiu jasnosť o obsahu a význame rozlišovania medzi štátmi ESP z kategórie tzv. posilneného postavenia;

7.  odporúča, aby sa jednoznačne rozlišovalo medzi príslušnými medzivládnymi a mimovládnymi funkciami európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a európskej nadácie pre demokraciu, ktoré by sa mali navzájom dopĺňať; konštatuje potrebu rýchlych a flexibilných metód sponzorstva EÚ na podporu pluralistickej občianskej spoločnosti – vrátane demokratických politických strán – prispievajúcej k rozvoju hlbokej, stabilnej a trvalej demokracie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.10.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrew Henry William Brons, Carlo Casini, Andrew Duff, Roberto Gualtieri, Zita Gurmai, Stanimir Ilchev, Constance Le Grip, David Martin, Paulo Rangel, György Schöpflin, József Szájer, Rafał Trzaskowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sandrine Bélier, Zuzana Brzobohatá, Marietta Giannakou, Helmut Scholz, Alexandra Thein

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.11.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

57

0

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriele Albertini, Pino Arlacchi, Bastiaan Belder, Elmar Brok, Arnaud Danjean, Mário David, Michael Gahler, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Anna Ibrisagic, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Othmar Karas, Ioannis Kasoulides, Nicole Kiil-Nielsen, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Mario Mauro, Kyriakos Mavronikolas, Francisco José Millán Mon, Alexander Mirsky, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, Fiorello Provera, Tokia Saïfi, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Marek Siwiec, Hannes Swoboda, Kristian Vigenin, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Charalampos Angourakis, Véronique De Keyser, Andrew Duff, Göran Färm, Hélène Flautre, Roberto Gualtieri, Doris Pack, Helmut Scholz, György Schöpflin, Alf Svensson, Traian Ungureanu, Ivo Vajgl

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marije Cornelissen, Rui Tavares, Ramon Tremosa i Balcells