SPRÁVA k hodnoteniu v polovici trvania európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012

1.12.2011 - (2011/2147(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Karima Delli

Postup : 2011/2147(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0409/2011

Predkladané texty :

A7-0409/2011

Rozpravy :

PV 14/12/2011 - 23
CRE 14/12/2011 - 23

Hlasovanie :

PV 15/12/2011 - 9.11
CRE 15/12/2011 - 9.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0589

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k hodnoteniu v polovici trvania európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012

(2011/2147(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej preambulu a jej články 3 a 6,

– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 3, 6, 9, 20, 151, 152, 153, 154, 156, 159 a 168,

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 3, 27, 31, 32 a 33[1],

– so zreteľom na Európsku sociálnu chartu z 3. mája 1996, a najmä na jej I. časť a článok 3 jej II. časti,

– so zreteľom na Philadelphskú deklaráciu z 10. mája 1944 týkajúcu sa cieľov a zámerov Medzinárodnej organizácie práce,

– so zreteľom na dohovory a odporúčania MOP v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci[2],

– so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (rámcovú smernicu) a jej samostatné smernice[3],

– so zreteľom na smernicu 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času[4],

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/391/EHS, jej samostatné smernice, ako aj smernice Rady 83/477/EHS, 91/383/EHS, 92/29/EHS a 94/33/ES s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať správy o vykonávaní v praxi[5],

– so zreteľom na smernicu Rady 2010/32/EÚ z 10. mája 2010 , ktorou sa vykonáva Rámcová dohoda o prevencii poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore, uzavretá medzi HOSPEEM a EPSU,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (KOM(2007)0062),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412),

– so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní rámcovej dohody európskych sociálnych partnerov o pracovnom strese.(SEK(2011)241), so zreteľom na oznámenie Európa 2020 - Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020), a na jeho hlavný cieľ, ktorým je zvýšiť úroveň zamestnanosti v Európskej únii na 75% do konca desaťročia,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. februára 2005 o podpore bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci[6],

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s odporúčaniami pre Komisiu o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou[7],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých[8],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2008 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie na obdobie 2007 – 2012[9],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o sociálnej zodpovednosti subdodávateľských podnikov vo výrobnom reťazci[10],

– so zreteľom na svoju pozíciu zo 7. júla 2011 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2012)[11],

– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Európskej komisie z 24. apríla 2011 s názvom Hodnotenie v polovici trvania európskej stratégie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (SEK(2011)0547),

– so zreteľom na svoje uznesenie o obťažovaní na pracovisku[12],

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0409/2011),

A. keďže právo na zdravie je základným právom a keďže všetci pracovníci majú právne zaručené pracovné podmienky, ktoré rešpektujú ich zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť;

B. keďže v stratégii Európa 2020 sa uvádza cieľ dosiahnuť mieru zamestnanosti 75 % obyvateľstva vo veku od 20 do 64 rokov do roku 2020 podporovaním zamestnávania žien, mladých, starších pracovníkov, málo kvalifikovaných osôb a legálnych migrantov, a zlepšovať sociálnu súdržnosť;

C. keďže technický vývoj a zmeny hospodárskych a sociálnych podmienok neustále menia miesta práce a postupy, a keďže rýchla politická, administratívna a technická reakcia sú preto potrebné na zaručenie vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

D. keďže je nevyhnutná prevencia rizík s cieľom znižovať mieru pracovných úrazov a chorôb z povolania; keďže dobrá organizácia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má pozitívny vplyv na vnútroštátnej aj na európskej úrovni, ako aj pre podniky,

E. keďže náležitou ochranou pracovníkov sa zasa podporujú dobré životné podmienky, kvalita práce a produktivita; keďže náklady podnikov a systémov sociálneho zabezpečenia na choroby z povolania a pracovné úrazy sa odhadujú na 5,9 % HDP[13];

F. keďže vzhľadom na nedostatok pracovných síl je vhodné predĺžiť aktívny vek starších pracovníkov a keďže v blízkej budúcnosti by mali začať pôsobiť opatrenia na podporu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

G. keďže ochranou mladých pracovníkov je možné predchádzať zdravotným problémom spojeným s prácou, ktoré by sa mohli v ich živote objaviť neskôr;

H. keďže v sektore služieb sú mladí pracovníci a ženy nedostatočne chránení politikou opätovného začleňovania a udržania práce[14];

I. keďže možným dôsledkom externalizácie práce formou subdodávateľstva a práce prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania je zamestnávanie menej kvalifikovanej pracovnej sily, nevykazovaná práca a voľnejšie pracovné vzťahy, čo sťažuje určovanie zodpovednosti za ustanovenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

J. keďže rámcová smernica 89/391/EHS zavádza pre zamestnávateľov zodpovednosť za zavádzanie politiky systematickej prevencie pokrývajúcej všetky riziká bez ohľadu na postavenie pracovníka, pričom zamestnávateľom dáva zodpovednosť za zaručenie toho, aby platení pracovníci neutrpeli z dôvodu vykonávanej práce ujmu, a to najmä v dôsledku obťažovania,

K. keďže nehody, muskuloskeletárne ochorenia a stres z práce sú hlavnými motívmi znepokojenia európskych podnikov, pokiaľ ide o BOZP[15],

L. keďže stratégia EÚ 2020 si kladie za cieľ dosiahnuť mieru zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov vo výške 75 %; keďže pracovníci trpiaci chronickými alebo dlhodobými chorobami často nenastupujú do práce, hoci im to ich zdravotný stav dovoľuje;

M. keďže sa zintenzívňuje vplyv chronických zdravotných problémov, ktoré súvisia s prácou, ako napríklad muskuloskeletárne poruchy a psycho-sociálne riziká;

N. keďže pod psycho-sociálnymi rizikami treba rozumieť riziká spojené so stresom, symbolickým násilím a obťažovaním na pracovisku; keďže stres je spojený s neistotou zamestnania, etickými konfliktmi a zlou organizáciou práce (napríklad tlak na termíny alebo pracovné preťaženie), konfliktným kontaktom s klientom, nedostatkom podpory v práci, nestabilitou pracovných vzťahov, ako aj nerovnováhou medzi pracovným a súkromným životom;

O. keďže obyvateľstvo EÚ starne, pracovný život má tendenciu sa predlžovať a je potrebné zabezpečiť stúpajúcu strednú dĺžku života v dobrom zdraví; keďže medzi strednou dĺžkou života existujú nerovnosti, pokiaľ ide o socio-profesijné kategórie a náročnosť práce; keďže okrem muskuloskeletárnych ochorení sú pracujúci starší ako 55 rokov obzvlášť náchylní na rakovinu, srdcové ochorenia, dýchacie problémy a problémy so spánkom[16];

P. keďže nedostatok pravidelnosti v plánovaní pracovníkov vykonávajúcich povolania, ktoré si vyžadujú prácu v noci, často spôsobuje problémy, ktoré môžu vyvolať choroby z povolania,

Q. keďže 168 000 európskych občanov každoročne zomrie v dôsledku pracovných úrazov alebo chorôb z povolania[17] a 7 miliónov utrpí zranenia v úrazoch, a keďže zatiaľ nie sme schopní presne posúdiť dôsledky úrazov spojených s používaním nových technológií a s novými formami práce;

R. keďže nebola zistená žiadna súvislosť medzi počtom úrazov a veľkosťou podniku; keďže takýto vzťah naopak existuje, pokiaľ ide o typ práce a odvetvie, v ktorom podnik vykonáva svoju činnosť, najmä v prípade podnikov, v ktorých prevažuje manuálna práca a v ktorých existuje priama väzba medzi človekom a strojom;

S. keďže technologický rozvoj prináša nové riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov, ktorí si zasluhujú byť ocenení;

T. keďže nádorové ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtnosti súvisiacej s prácou, po ktorej nasledujú srdcovo-cievne a respiračné ochorenia, zatiaľ čo pracovné úrazy predstavujú iba malú časť úmrtí[18];

U. keďže ženy podliehajú vyššiemu počtu zdravotných problémov súvisiacich s prácou ako muži bez ohľadu na typ práce[19]; keďže opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musia byť preto založené na rodovej príslušnosti a na životnom cykle;

V. keďže ženy sú takisto, ak nie viac, postihované muskuloskeletárnymi ochoreniami, aj keď pracujú v odvetví služieb;

W. keďže starnúce ženy sú mimoriadne náchylné na ochorenia spojené s vekom, čo by sa malo primerane riešiť v politikách BOZP;

X. keďže reprodukčnú schopnosť môžu ohroziť zdravotné problémy spôsobené účinkami, ktoré môžu mať na budúcich rodičov alebo ešte nenarodené deti znečistenie životného prostredia a rizikové faktory prítomné v pracovnom prostred;

Hodnotenie stratégie v polovici trvania

1. pripomína, že európsky referenčný rámec v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) sám o sebe nestanovuje automatické zlepšovanie pracovných podmienok, a že najdôležitejšími faktormi sú náležité zavádzanie právnych predpisov na mieste, najmä prostredníctvom zapájania zamestnancov, mechanizmy trojstranného dialógu, zhromažďovanie a šírenie údajov, kampane na zlepšovanie informovanosti, sieťové prepájanie vzdelávacích a informačných služieb, a kontrolovanie uplatňovania legislatívy v členských štátoch; žiada Komisiu, aby v prípade zistenia porušení rýchlo konala a v prípade potreby posilnila sankcie;

2. poukazuje na to, že hlavným cieľom stratégie Spoločenstva na roky 2007 – 2012 je zabezpečenie riadneho vykonávania právnych predpisov EÚ a zlepšenie a zjednodušenie platných predpisov, a to aj prostredníctvom vykonávania nezáväzných nástrojov; okrem toho pripomína, že so zreteľom na článok 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Európska únia v oblastiach zamestnanosti a verejného zdravia delí o právomoc s členskými štátmi a že Komisia vo svojom oznámení z roku 2007 zdôraznila vypracovanie a zavedenie vnútroštátnych stratégií; zdôrazňuje preto, že je potrebné prispôsobovať právne predpisy EÚ sociálnym zmenám jednotným spôsobom a zbytočne neprijímať právne predpisy na úrovni EÚ;

3. vyjadruje poľutovanie, že v roku 2009 viaceré členské štáty nesústredili svoje národné stratégie na tri priority stratégie EÚ: stres, pocit vyhorenia v práci, muskuloskeletárne ochorenia, ako aj výskum a pravidelné zhromažďovanie údajov o nových rizikách; domnieva sa, že vnútroštátne stratégie by mali prevencii venovať viac úsilia a prostriedkov;

4. zastáva názor, že prijatie, plánovanie a vykonávanie vnútroštátnych stratégií by malo zohľadňovať osobitnú situáciu každého členského štátu pri zameraní na odvetvia a spoločnosti, ktoré sú najviac ovplyvnené nehodami pri práci;

5. považuje za potrebné, aby sa na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni zosúladili a začlenili politiky v oblasti BOZP do ďalších verejných politík v oblastiach, ako sú zdravotníctvo, zamestnanosť, priemysel, životné prostredie, doprava, bezpečnosť premávky, vzdelávanie, energetika, regionálny rozvoj, verejné obstarávanie a vnútorný trh; malo by sa vo všetkých politikách zohľadňovať rodové hľadisko s cieľom lepšie odrážať osobitné riziká, ktorým čelia pracujúce ženy;

6. pripomína, že okrem imidžu podniku a hospodárskych faktorov sa právne vynútenie a požiadavky zamestnancov javia ako dva hlavné faktory motivácie zamestnávateľov, aby začali konať;

7. žiada, aby sa pri zadávaní verejných zákaziek ešte viac zohľadňovala úroveň bezpečnosti a postupy prevencie úrazov;

8. domnieva sa, že európska politika týkajúca sa chemických rizík, predchádzania nádorovým ochoreniam z povolania a ochrany schopnosti reprodukcie musí byť ambicióznejšia a reaktívnejšia;

9. zdôrazňuje význam úplného zavedenia REACH a potrebu väčšej synergie medzi týmito politikami a politikami v oblasti BOZP na európskej úrovni, ako aj v rôznych členských štátoch;

10. žiada, aby sa v budúcej európskej stratégii stanovilo viac merateľných cieľov spolu so záväznými harmonogramami a pravidelným hodnotením; očakáva, že sa cieľ jedného inšpektora práce na 10 000 pracujúcich, ktorý odporúča MOP, stane záväzným;

11. poukazuje na to, že úsporné opatrenia počas hospodárskej krízy nesmú viesť k zanedbávaniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zdôrazňuje, že prísne rozpočtové politiky a úspory na sociálnych výdavkoch by nemali poškodzovať opatrenia na zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

12. domnieva sa, že dôsledky krízy v oblasti hospodárstva a závažnosť recesie, ktorú možno pozorovať v niekoľkých členských štátoch, by nemali byť zámienkou pochybeného uplatňovania právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ani takého ich uplatňovania, ktoré by poškodzovalo politiky v oblasti prevencie pracovných rizík;

13. domnieva sa, že členské štáty a podniky musia investovať viac do politík na predchádzanie rizikám a zabezpečiť, aby pracujúci boli do nich zapojení; domnieva sa, že návratnosť tejto investície je zabezpečená zvýšenou produktivitou práce, zvýšením konkurencieschopnosti podnikov a nižšími výdavkami v oblasti sociálneho zabezpečenia, a že okrem toho umožní zaručiť životaschopnosť systémov sociálnej ochrany;

14. zastáva názor, že na to, aby bolo predchádzanie rizikám skutočne efektívne, musí sa plánovať už od štádia projektu, aby inovácia priniesla väčšiu bezpečnosť výrobku aj celému výrobnému procesu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali a podnecovali výskum v tejto oblasti;

15. považuje za potrebné riešiť problém bezpečnosti na pracovisku zavedením dvojúrovňovej stratégie, naplnením úsilia v boji proti environmentálnym rizikám a tým, že sa zlepší psycho-sociálny aspekt pracovného prostredia; domnieva sa, že úspech tejto stratégie bude do značnej miery závisieť od zapojenia pracovníkov a všetkých sociálnych partnerov na národnej a miestnej úrovni a na úrovni pracoviska; vyzýva Komisiu, aby pokračovala a podporovala diskusiu a konzultáciu so sociálnymi partnermi, aby sa dosiahli spoločné a zladené opatrenia pri konkrétnych otázkach;

16. zdôrazňuje, že pracovný stres sa uznáva za významnú prekážku produktivity v Európe; vyjadruje poľutovanie nad rastúcim počtom ochorení a úrazov pracovníkov spôsobených psycho-sociálnymi problémami; pripomína výskyt samovrážd na pracovisku a skutočný vplyv, ktorý má pracovná neistota na faktor stresu; vyjadruje poľutovanie nad nejednotným uplatňovaní v EÚ rámcovej dohody o pracovnom strese z 8. októbra 2004; vyzýva Komisiu, aby urobila všetko pre to, aby zabezpečila vykonávanie dohody vo všetkých členských štátoch a žiada sociálnych partnerov, aby robili viac pre zvyšovanie informovanosti a pochopenia stresu spôsobeného prácou medzi zamestnancami, pracovníkmi a ich zástupcami;

17. poukazuje na rozširovanie neštandardizovaných foriem zamestnania (práce na určitý čas, sezónnej práce, nedeľnej práce, práce na polovičný úväzok, práce na diaľku), ktoré si vyžadujú cielenejší prístup v oblasti ochrany pracujúcich;

18. kritizuje skutočnosť, že Komisia nevenovala dostatočnú pozornosť zohľadňovaniu rodového hľadiska v rámci stratégie Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ani v rámci jej priebežného hodnotenia uprostred realizácie; víta preto iniciatívu Komisie na prípravu špecifických metód hodnotenia vplyvu v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci so zreteľom na rodové aspekty; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila dostupnosť štatistík na úrovni Spoločenstva členených podľa rodu o smrteľných chorobách z povolania, ako aj o chorobách z povolania, ktoré nie sú smrteľné; povzbudzuje členské štáty, aby v politikách prevencie a v metódach hodnotenia rizík zvážili mimoriadne riziká, ktorým čelia pracujúce ženy;

19. berie na vedomie, že je vhodné zvyšovať úroveň zamestnanosti v Európskej únii v priemere o 1 % ročne, pričom prioritou musí byť ochrana zdravia starších, invalidných a zdravotne postihnutých pracovníkov, ako aj zavedenie a zaručenie pracovných podmienok prispôsobených ich stavu;

20. konštatuje, že ani verejný sektor, ani súkromný sektor nie sú pripravené skutočne čeliť demografickej situácii a považovať za prínos najímanie väčšieho počtu osôb so zdravotným postihnutím, chronicky chorých osôb alebo osôb ktorých schopnosť pracovať je znížená; považuje za potrebné, aby sa venovala väčšia pozornosť pracovníkom so zdravotným postihnutím a aby sa v jednotlivých prípadoch zvyšovala prístupnosť a istota aj ich pracovných miest;

21. vyjadruje poľutovanie nad oneskorením Komisie pri predkladaní nového legislatívneho návrhu týkajúceho sa minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadaviek v súvislosti s expozíciou pracovníkov rizikám vyplývajúcim z elektromagnetických polí, ku ktorému dochádza po odložení vykonávania smernice 2004/40/ES, a vyzýva na rýchle vykonávaniu príslušných právnych predpisov po ich prijatí;

22. domnieva sa, že sociálna zodpovednosť podnikov je významný a efektívny nástroj, a to najmä na zabezpečenie istých pracovných podmienok a kvalitného pracovného prostredia, preto sa domnieva, že by sa mala podnecovať;

23. považuje za potrebné, aby sa posilnila spolupráca medzi EÚ, MOP a SZO s cieľom nájsť riešenia problému sociálnej hospodárskej súťaže medzi európskymi pracovníkov a pracovníkmi z tretích krajín;

Zber štatistických údajov

24. zdôrazňuje, že Komisia by mala získať štatistické prostriedky zohľadňujúce rodové hľadisko a vek na hodnotenie prevencie, a to nielen pokiaľ ide o úrazy, ale aj choroby a percento pracovníkov vystavených chemickým, psychickým a biologickým látkam, ako aj nebezpečné situácie z hľadiska organizácie práce;

25. zdôrazňuje význam opatrení založených na rodovej príslušnosti a životnom cykle, aby sa odstránilo riziko skoršieho odchodu do dôchodku zo zdravotných dôvodov;

26. zdôrazňuje, že zber údajov je v mnohých členských štátoch ťažký; žiada, aby sa práce agentúr EU-OSHA a Eurofound (Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok) posilnili a aby sa rozširovali v širokej miere;

27. žiada Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), aby zozbierala vnútroštátne ukazovatele v oblasti vystavenia nádorovým ochoreniam a zhodnotila poznatky v oblasti vystavenia pracovníkov, ktorí sú osobitne zraniteľní;

28. zdôrazňuje význam spolupráce medzi Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a osobitnými výbormi Európskej komisie, ako je Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce a Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, v záujme dosahovania lepších výsledkov a predkladania návrhov;

29. žiada, aby EÚ a členské štáty vypracovali európsky program monitorovania pracovných rizík (najmä problémov pohybového ústrojenstva a psychosociálnych problémov) na základe ukazovateľov zdravia, vymedzení a epidemiologických nástrojov, ktoré využíva 27 členských štátov; trvá na potrebe zaujať integrovaný prístup k monitorovaniu zohľadňujúci súčasne profesionálnu dráhu zamestnancov a zdravotný stav zamestnancov na dôchodku;

30. konštatuje zníženie počtu úrazov na pracovisku v EÚ a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery je to spôsobené poklesom miery aktivity a neustálou tercializáciou hospodárstva; očakáva, že ciele stanovené na európskej a vnútroštátnej úrovni, ako aj hodnotenie ich uskutočňovania budú viac zohľadňovať tento makroekonomický rozmer;

31. berie na vedomie výsledky projektu Komisie s názvom Scoreboard 2009, ktoré vyjadrujú výkonnosť členských štátov; považuje za nevyhnutné, aby sa týkal všetkých oblastí európskej stratégie na roky 2007 – 2012; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že to, či sú údaje presné a vyčerpávajúce, nepodlieha vždy nestrannému overeniu, a že údaje sú poskytované na čisto nezáväznom základe; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky členské štáty budú poskytovať spoľahlivé a podrobné údaje, a že poskytované údaje budú kontrolovať nezávislé orgány na národnej úrovni;

32. kritizuje, že nie všetky členské štáty vymedzili merateľné ciele vzhľadom na svoje vnútroštátne stratégie BOZP a že drvivá väčšina z nich si ciele nestanovila, pokiaľ ide o choroby z povolania, zdravotné problémy a choroby spojené s prácou, rizikové faktory pri práci alebo vysokorizikové odvetvia; zdôrazňuje, že hodnotenie v polovici trvania ani projekt s názvom Scoreboard 2009 o stratégii Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neposkytujú žiadne podstatné informácie o tom, kde sa nachádzajú členské štáty, pokiaľ ide o jediný kvantifikovaný cieľ stratégie EÚ do roku 2012 znížiť o 25 % nehody pri práci; žiada, aby sa v budúcich hodnotiacich správach lepšie vyhodnotil rozsah súladu právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia s praxou v členských štátoch;

33. zdôrazňuje, že je na úvod dôležité, aby sa jasne vymedzili pojmy pracovný úraz a choroba z povolania vrátane úrazu počas presunu do práce (z domu na pracovisko), ako aj pracovný stres, ktorý by sa mal dať zmerať podľa presných ukazovateľov;

34. považuje za potrebné, aby sa preskúmalo prepojenie medzi utrpením pri práci a organizáciou práce, ako aj riadením pracovného času; žiada, aby sa vyšetrovania zdravotných problémov zakladali v zásade na holistickom prístupe pokrývajúcom organizáciu práce, štatistické faktory a individuálne slabé stránky;

35. vyzýva Komisiu, aby získala a poskytla štatistické údaje o vplyve výskumu zameraného na prevenciu už od projektovej fázy na zníženie počtu úrazov;

36. upozorňuje na problém pri zavádzaní zdravia a bezpečnosti pri práci s ohľadom na pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na neohlásených aktivitách; zastáva názor, že len prísnejšie kontroly a primerané sankcie môžu tejto anomálii zabrániť a žiada, aby sa prijali prísnejšie opatrenia proti organizovaniu tohto typu aktivít; zdôrazňuje, že BOZP je právom bez ohľadu na postavenie pracovníka, a že toto právo musí byť účinné lepším vykonávaním platnej legislatívy;

37. zdôrazňuje význam prenosu vedeckých údajov do podnikov s cieľom predvídať nové a objavujúce sa riziká;

38. konštatuje, že európske krajiny s najnižšou mierou pracovných nehôd sú zároveň najkonkurencieschopnejšími krajinami[20]; považuje za nevyhnutné zozbierať viac údajov hodnotiacich vplyv dobrého predchádzania rizikám na konkurencieschopnosť podnikov;

39. vyzýva EU-OSHA a Eurofound, aby analyzovali príčiny skoršieho odchodu do dôchodku medzi mužmi a ženami;

40. vyzýva EU-OSHA, aby uskutočnila výskum o účinkoch dvojitej zmeny na zdravie pracujúcich žien, t. j. keď ženy musia pokračovať v neplatenej práci doma po pravidelnej a ocenenej platenej práci;

41. žiada o zlepšenie cezhraničnej výmeny informácií medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom dosiahnuť účinnejšiu kontrolu pri vysielaní pracovníkov do iných členských štátov EÚ;

Za kultúru prevencie

42. vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií týkajúcich sa rizík a riešení medzi zamestnancami, zamestnávateľmi, sociálnymi partnermi či dokonca zdravotníckymi službami; pripomína pozitívnu úlohu účasti a zastúpenia zamestnancov v tejto súvislosti;

43. domnieva sa, že zástupcovia pracovníkov pomáhajú zlepšovať BOZP, najmä v MSP, a tiež vtedy, keď je toto zastúpenie organizované na oficiálnom základe; domnieva sa, že účasť zamestnancov je ďalším kľúčovým faktorom úspechu riadenia rizík BOZP[21];

44. pripomína, že prevencia pri práci má nevyhnutne viacodborový charakter, keďže zahŕňa pracovné lekárstvo, bezpečnosť, ergonómiu, epidemiológiu, toxikológiu, priemyselnú hygienu a najmä psychológiu;

45. považuje za dôležité zlepšiť vykonávanie existujúcich právnych predpisov prostredníctvom nezáväzných nástrojov, ako je výmena osvedčených postupov, kampane na zvyšovanie informovanosti a lepšie informovanie;

46. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali pokyny uľahčujúce uplatňovanie ochrany pracovníkov v praxi bez toho, aby sa tým oslabovali pravidlá v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

47. zdôrazňuje, že približne 50 % pracujúcich v EÚ stále nemá prístup k službám prevencie, najmä pokiaľ ide o MSP a subdodávateľské siete; zdôrazňuje, že väčšina existujúcich služieb nie je celkom viacodborová a mnohé nejasne zdôrazňujú hierarchiu preventívnych opatrení ustanovených v rámcovej smernici; domnieva sa, že na všetkých pracovníkov, a to aj na pracovníkov súkromného sektora, by sa mali vzťahovať opatrenia na predchádzanie rizikám, ako aj účinné preventívne politiky vrátane opatrení týkajúcich sa dostupnosti, kurzov odbornej prípravy a pracovných seminárov pre pracovníkov, a osobitná pozornosť sa musí venovať situácii zraniteľných pracovníkov vrátane ľudí, ktorí sa musia zúčastňovať záväzných schém pracovnej činnosti bez predchádzajúcej odbornej prípravy a potrebných zručností; okrem toho považuje za potrebné zohľadňovať nové formy práce, aby sa preventívne a kontrolné opatrenia týkali všetkých pracovníkov, najmä zraniteľných pracovníkov, bez ohľadu na typ vykonávanej práce a formu ich zamestnania; vyjadruje želanie, aby sa stanovil cieľ jedného bezpečnostného poradcu na 3 000 pracovníkov;

48. domnieva sa, že sociálna zodpovednosť podnikov zohráva úlohu pri podpore BOZP;

49. domnieva sa, že sa musí zabezpečiť nezávislosť útvarov prevencie vo vzťahu k zamestnávateľovi; domnieva sa, že pre zdravie v práci by dohľad, stavy pohotovosti, zdravotné posudzovania a z nich vyplývajúce oznámené odporúčania mali podávať len nezávislí zdravotní odborníci; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pracovná zdravotná služba je v niektorých členských štátoch zverená združeniam zamestnávateľov, ktorí sú zároveň posudzovateľmi a zúčastnenými stranami, ktorých skutočným rozhodovacím orgánom je valné zhromaždenie;

50. zdôrazňuje, že vzhľadom na pokrok vo výskume v oblasti zdravia, nepretržitý vývoj sociálno-ekonomického kontextu, rozvoj nových technológií a vývoj pracovného trhu by európske a národné orgány mali pozorne sledovať objavovanie sa nových pracovných rizík a dbať o včasnú aktualizáciu právnych predpisov, ktoré sa ich týkajú, ich uplatňovania a zoznamu ťažkých a nezdravých povolaní;

51. pripomína, že inšpekcia práce zohráva nevyhnutnú úlohu v rámci vzdelávania, presviedčania a nabádania a pri overovaní zavádzania existujúcej legislatívy, a teda aj v oblasti prevencie, najmä pri overovaní dodržiavania slušných pracovných podmienok pre skupiny zraniteľných pracovníkov alebo povolaní, v ktorých sa zvykne vyskytovať nelegálna práca; zdôrazňuje, že členské štáty musia zaručiť vysokú úroveň kvality v oblasti odbornej prípravy a zdokonaľovania inšpektorov práce; nabáda členské štáty, aby zvýšili počet zamestnancov a zdroje, ktoré majú inšpektoráty práce k dispozícii, aby bolo možné splniť cieľ jedného inšpektora na 10 000 pracovníkov, ako ho navrhla MOP; podporuje sprísnenie sankcií voči podnikom, ktoré nedodržiavajú svoje povinnosti v oblasti základných práv pracovníkov, domnieva sa, že sankcie v takýchto prípadoch musia byť účinné, primerané a odradzujúce;

52. vyzýva členské štáty, aby bojovali proti byrokratickej záťaži a zložitosti vnútroštátnych kontrolných mechanizmov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v oblasti pracovných inšpekcií, a to prostredníctvom posilnenia ich dynamiky a zjednodušenia časovo náročných vnútorných postupov s cieľom umožniť početnejšie a efektívnejšie kontroly;

53. žiada členské štáty, aby vykonávali prísnejšiu kontrolu nenahlasovania pracovných úrazov;

54. žiada Komisiu, aby navrhla smernicu, ktorá bude chrániť osoby, ktoré legitímne poukazujú na riziká BZOP, ktoré nie sú uznávané v rámci podniku, najmä oznímením príslušnému inšpektorovi práce; tieto osoby by mali byť chránené s cieľom predchádzať akémukoľvek nátlaku, ktorý by sa ich mohol týkať (hrozby prepúšťania alebo iné); vyzýva Komisiu, aby skončila s praktikou zapisovania na čiernu listinu týchto zamestnancov zabezpečením toho, aby sa takémuto porušovaniu základného pracovného práva predchádzalo prostredníctvom účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií;

55. trvá na tom, aby sa rovnaká pozornosť venovala predchádzaniu problémom v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súkromnom a verejnom sektore; pripomína záväzný charakter zásady nediskriminácie;

56. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou medzi politikami verejného zdravia a politikami zdravia pri práci vo viacerých členských štátoch;

57. žiada členské štáty, aby lepšie upravili pravidelné zdravotné kontroly a analýzu výsledkov, a to tak, aby pracovníkom zaručili zdravotný stav zodpovedajúci požiadavkám spojeným s ich zamestnaním;

58. žiada Európsku komisiu, aby v tejto veci vypracovala príručky osvedčených postupov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli výmeny osvedčených postupov s cieľom zvýšiť pracovnú efektivitu pracovníkov;

59. je presvedčený, že by bolo možné podporovať členské štáty pri výskume nových rizík a zavádzaní nových praktík prispievajúcich k účinnejšiemu uplatňovaniu bezpečnostných predpisov prostredníctvom 7. rámcového programu pre výskum a inovácie;

60. je presvedčený, že hodnotenie rizík by malo byť viacodborové a malo by byť podporené účasťou zamestnancov;

61. poznamenáva, že väčšina podnikov vykonáva hodnotenie rizík, ale menej v malých podnikoch a len v určitých členských štátoch[22];

62. domnieva sa, že MSP nie sú samy osebe menej bezpečné, ale že riziká sa týkajú skôr nefunkčnej organizácie práce a menších zdrojov určených na BOZP; domnieva sa, že MSP je nutné pomôcť pri vypracúvaní ich politík predchádzania rizika; zdôrazňuje užitočnosť iniciatív ako napr. OiRA, ako aj hospodárskych stimulov; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali svoje osvedčené postupy;

63. domnieva sa, že je dôležité, aby príslušný verejný orgán zodpovedný za uplatňovanie právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v členských štátoch robil všetko, čo je v jeho silách, aby pomáhal hodnotiť a minimalizovať všetky riziká a zabezpečiť náležitú ochranu pracovníkov; považuje za dôležité, aby sa pomáhalo MSP so zavádzaním ich politík prevencie rizík; zdôrazňuje pozitívnu úlohu iniciatív, ako sú OiRA, ktoré sú jednoduché, bezplatné a cielené; zastáva názor, že posúdenie rizík na úrovni podniku sa musí uskutočňovať pravidelne a musí sa postupne prispôsobovať novým podmienkam a objavujúcim sa rizikám;

64. zdôrazňuje význam kampaní na zvyšovanie informovanosti, aby si podniky, najmä MSP, uvedomovali riziká a mohli uskutočňovať príslušné preventívne opatrenia;

65. vyjadruje znepokojenie nad vplyvom subdodávateľstva, napríklad v oblasti civilných a vojenských jadrových zariadení, a zdôrazňuje, že všetci zamestnávatelia vrátane subdodávateľov majú zodpovednosť voči svojim zamestnancom a že preventívne akcie sa musia zameriavať na týchto zamestnancov;

66. domnieva sa, že všetci pracovníci, a najmä pracovníci na určitý čas, na skrátený úväzok a pracovníci subdodávateľov, musia absolvovať osobitnú a aktuálnu odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na zlepšenie bezpečnosti na pracovisku; je znepokojený rastúcim počtom ochorení spôsobených stresom a všíma si nedostatok vzdelanosti pri riadení stresu v práci; žiada preventívne opatrenia pre všetkých ale najmä pre mladých ľudí, za účasti sociálnych partnerov, v podobe školení týkajúcich sa riadenia stresu, ktoré by mali zahŕňať sociálne schopnosti vrátane komunikačných schopností, ako aj schopnosti čeliť konfliktom, a vo forme informačných kampaní v školách a na pracovisku; nabáda členské štáty, aby efektívnejšie využívali podporu z Európskeho sociálneho fondu na tento účel;

67. povzbudzuje členské štáty, aby investovali do vied v oblasti práce; v tejto súvislosti si želá väčší výskum na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva;

68. zdôrazňuje, že hlavné prekážky, ktoré treba zohľadňovať pri psycho-sociálnych rizikách pri práci, je citlivosť danej otázky, ako aj nedostatok uvedomenia, zdrojov či odbornosti[23];

69. nalieha na Komisiu, aby pomáhala pri vypracúvaní európskych noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci; v tomto smere zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi členskými štátmi pri zisťovaní príčin pracovných úrazov a výmene osvedčených postupov;

70. žiada členské štáty, aby zahrnuli BOZP do základnej odbornej prípravy, a neskôr ako súčasť celoživotného vzdelávania; domnieva sa, že je vhodné, aby bolo vzdelávanie o rizikách súčasťou učebných osnov v niektorých technologických, vedeckých, umeleckých a športových oblastiach, ale aj pri vzdelávaní v oblasti riadenia podniku; podnecuje členské štáty, aby zahrnuli BOZP do univerzitného vzdelávania s cieľom vychovať budúcich inžinierov, architektov, podnikateľov, manažérov a pod.;

71. domnieva sa, že v záujme zníženia úrovne pracovného stresu by bolo vhodné zaviesť a rozvinúť špecializovanú odbornú prípravu zameranú na zlepšenie schopnosti pracovať v stresových situáciách, ako aj pracovné semináre zamerané na rozvoj schopnosti tímovej práce a zlepšenie integrácie určenej skupiny pracovníkov;

72. vyzýva členské štáty, aby vyhodnotili kvalitu vzdelávania podnikateľov, pokiaľ ide o predchádzanie rizikám v práci, a podporovali výmenu osvedčených postupov;

73. zdôrazňuje, že je potrebné prostredníctvom lepšej koordinácie politík Spoločenstva podporovať programy odbornej prípravy tým, že sa súčasné programy zintenzívnia tak, aby sa vytvorila politika predchádzania rizikám zohľadňujúca miestne, regionálne a celoštátne skúsenosti;

74. zdôrazňuje, že vznik nových typov pracovných miest (napríklad ekologické pracovné miesta) je zdrojom nových príležitostí na ochranu pracovníkov[24] a prispôsobenie odborného vzdelávania;

75. domnieva sa, že riziku dlhodobého ochorenia sa dá predísť prísnym dodržiavaním právnych predpisov v oblasti práceneschopnosti a materskej dovolenky, keďže tlak zo strany zamestnávateľa počas tohto obdobia môže viesť k predĺženiu práceneschopnosti a materskej dovolenky;

76. pripomína, že pracovisko je potrebné považovať za jednu z hlavných platforiem na podporu stratégií prevencie EÚ a členských štátov týkajúcich sa prenosných i neprenosných ochorení, a že zamestnávatelia, organizácie pracovníkov a ďalší sociálni partneri hrajú významnú úlohu pri propagácii zdravého životného štýlu a podpore informovanosti o otázkach zdravia medzi pracujúcou populáciou;

77. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili boj proti nerovnostiam v oblasti zdravia a aby znižovali rozdiely v oblasti pracovných podmienok a prístupu k službám, ktorých cieľom je zlepšenie zdravia pracujúcich, prevencia a ochrana zdravia pri práci;

Zraniteľní pracovníci a osobitné riziká

78. zdôrazňuje, že okrem pracovníkov vykonávajúcich ťažkú prácu migranti, mladí ľudia, seniori, ženy v plodnom veku, osoby so zdravotným postihnutím, príslušníci etnických menšín, nízko kvalifikovaní pracovníci, občasní zamestnanci a zamestnanci s neistými pracovnými podmienkami a dlhodobo nezamestnaní, ktorí sa vracajú na trh práce, sú kategóriami, ktoré sú mimoriadne vystavené riziku; zdôrazňuje, že by mali existovať stimuly na podporu účinnejšieho uplatňovania pravidiel BOZP najmä pre tieto kategórie; je presvedčený, že pred zamestnaním takýchto pracovníkov by sa mala v prípade potreby ponúkať osobitná odborná príprava;

79. konštatuje, že mladí pracovníci vo veku 15 – 24 rokov sú vystavení osobitne vysokému riziku úrazu[25], a že dlhodobé dôsledky choroby alebo úrazu z mladosti môžu byť významné; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť priznať pracovníkom vo veku nad 18 rokov ochranu podľa smernice 94/33/ES; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné začleniť aspekt bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci do súčasných programov EÚ, napríklad do programu Mládež v pohybe;

80. žiada Komisiu a členské štáty, aby brali do úvahy demografický vývoj a aby kroky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci viac prispôsobovali potrebám starších pracovníkov; zdôrazňuje priaznivé účinky celoživotného vzdelávania na zachovanie motivácie k práci, ako aj priaznivé účinky opatrení, ktoré počítajú so znižovaním fyzickej sily, napríklad ergonomickej úpravy pracovných pozícií; zdôrazňuje, že rámcová dohoda medzi sociálnymi partnermi by bola konštruktívnym impulzom;

81. je presvedčený, že nekvalifikovaní a dlhodobo nezamestnaní pracovníci by sa nemali zamestnávať bez nevyhnutnej osobitnej odbornej prípravy v oblasti rizika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

82. vyjadruje vážne znepokojenie nad rozširovaním netypických pracovných úväzkov ako napríklad čiastočných pracovných úväzkov, práce na diaľku, prerušovaných pracovných časov, práce počas sviatkov a v noci, ak sú tieto druhy pracovných úväzkov vynucované; žiada, aby sa vedecky hodnotili riziká spojené s týmito nedobrovoľnými formami práce a viacnásobným zamestnaním najmä v prípade žien, konštatuje však, že tieto formy práce môžu niektorým zamestnancom vyhovovať, ak sú zvolené dobrovoľne;

83. vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom iniciatív so zameraním na situáciu samostatne zárobkovo činných osôb, zamestnancov na určitý čas, pracovníkov v domácnosti a zmluvných pracovníkov na krátky čas, zatiaľ čo aj oni majú právo na dodržiavanie svojej BOZP;

84. pripomína, že formy zamestnania na určitý čas sú rozšírené v sektoroch, ako je stavebníctvo alebo poľnohospodárstvo, kde je zvýšený počet pracovných úrazov a chorôb z povolania, a v sektore služieb, kde sú obmedzené poznatky[26];

85. domnieva sa, že podporovanie práce na určitý čas medzi staršími pracovníkmi by mohlo umožniť postupný prechod do dôchodku a zlepšiť dobré životné podmienky a schopnosti starších pracovníkov;

86. preberá odporúčanie európskej správy projektu HIRES, ktoré má za cieľ zaručiť pracovníkom na určitý čas a zamestnancom podniku rovnaké využívanie práv v oblasti ochrany zdravia, keďže povaha ich práce vyplýva z dlhodobého hľadiska a vykonáva sa v rámci riadenia hlavného zamestnávateľa;

87. zdôrazňuje, že mužov a žien sa psychosociálne i fyzické pracovné riziká (najmä v oblasti pohybového ústrojenstva) dotýkajú odlišným spôsobom; okrem toho poukazuje na možnú súvislosť medzi neistými pracovnými zmluvami, najmä dočasnými zmluvami a zmluvami na prácu na čiastočný úväzok, a rastom fyzických a psychosociálnych pracovných rizík; vyzýva preto členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych stratégiách zohľadnili rodový rozmer a riziká spojené s rôznymi typmi pracovných zmlúv;

88. vyjadruje svoje znepokojenie nad posudzovaním hraníc rizika pre pracujúce tehotné ženy; žiada uskutočnenie podrobného výskumu dôsledkov vystavenia tehotných žien určitým pracovným podmienkam (napríklad chemickým látkam, ionizujúcemu žiareniu, elektromagnetickému vlneniu, stresu, nadmernému teplu, zdvíhaniu ťažkých bremien, a pod.); v tejto súvislosti žiada aj preskúmanie vzájomných súvislostí medzi pôrodom mŕtveho dieťaťa, pôrodnými komplikáciami a narodením detí so zdravotnými problémami a pracovnými podmienkami ohrozujúcimi tehotné ženy;

89. žiada vypracovať štúdiu vplyvu o možných rizikách nových technológií, škodlivých látok a rizikových faktorov vrátane organizácie práce na pracovisku; je presvedčený, že intenzívnejší výskum, výmena vedomostí a praktické uplatňovanie výsledkov pomáhajú lepšie identifikovať a zhodnotiť potenciálne nové riziká; žiada prijať legislatívne kroky, aby sa zabezpečilo, že sa nanomateriály plne zahrnú do európskeho nariadenia v oblasti BOZP;

90. domnieva sa, že nadmerný pracovný čas a nedostatočný čas na oddych, ako aj neprimerané požiadavky na pracovný výkon predstavujú hlavný faktor zvýšenia miery pracovných úrazov a chorôb z povolania; zdôrazňuje, že tieto ustanovenia sú v rozpore so základnými zásadami BOZP; žiada o zabezpečenie uspokojivej rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom; vyzýva členské štáty, aby úplne uplatňovali smernicu 2003/88/ES;

91. zastáva názor, že nedeľa by sa mala zapísať do pracovného práva EÚ, keďže je vedecky dokázané, že tento deň je z dôvodu ochrany zdravia pracovníkov vhodnejší než ktorýkoľvek iný deň týždňa;

92. zastáva názor, že solídna vedecká štúdia o účinkoch nedeľnej práce na zdravie pracovníkov je naliehavo nutná; domnieva sa, že by bolo vhodné, aby Komisia neodkladne zadala vypracovanie nestrannej štúdie analyzujúcej všetky súčasné výsledky s cieľom dospieť na ich základe k vedecky podloženým záverom;

93. vyjadruje ľútosť nad tým, že na európskej úrovni neexistuje spoločné a jednotné vymedzenie morálneho obťažovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili účinné vnútroštátne stratégie boja proti násiliu na pracovisku založené na vymedzení morálneho obťažovania spoločnom pre všetkých dvadsaťsedem členských štátov;

94. domnieva sa, že stres, ktorý často vyvoláva morálne obťažovanie, predstavuje faktor nárastu muskuloskeletárnych problémov, ako aj psycho-sociálnych rizík, a že by bolo vhodné, aby boli tieto faktory predmetom podrobnej štúdie Európskej komisie;

95. očakáva, že budúci legislatívny návrh o muskuloskeletárnych chorobách bude pokrývať integritu pracujúcich;

96. podporuje legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa ochrany pracovníkov pred fajčením na pracovisku, pretože v súčasnosti nie je riadne zaručená ich úplná ochrana;

97. žiada Komisiu, aby v roku 2012 predložila návrh Parlamentu a Rade o zákaze fajčiť na pracoviskách vrátane reštauračných zariadení v interiéri a vo všetkých prostriedkoch verejnej dopravy a uzatvorených budovách EÚ;

98. vyzýva Komisiu, aby začala širokú konzultáciu o zozname chorôb z povolania s európskymi sociálnymi partnermi na základe podrobných vedeckých a zdravotných analýz hlavných oblastí nebezpečenstva, ktoré sa uznávajú dnes (najmä duševné poruchy a azbest); vyzýva Komisiu, aby podrobne posúdila potenciálne prínosy v oblasti zdravia pracovníkov aktualizácie a povinného uplatňovania odporúčania 2003/670/ES týkajúceho sa európskeho zoznamu chorôb z povolania;

99. domnieva sa, že je dôležité prehĺbiť výskum účinkov, najmä dlhodobých, niektorých činností na zdravie, pričom by sa malo vyvinúť čo najväčšie úsilie o predchádzanie chorobám, ktoré sa prejavujú až určitý čas po období odbornej činnosti; domnieva sa, že pri určovaní povolaní vyžadujúcich viac výskumu v oblasti BOZP by sa mali zohľadniť najdôležitejšie priority sociálnych partnerov;

100. vyzýva Komisiu, ak nové štúdie alebo veda preukážu, že niektoré povolania sú vysoko rizikové v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, aby okamžite prijala príslušné opatrenia na ochranu a bezpečnosť pracovníkov;

101. domnieva sa, že rehabilitácia a opätovné začleňovanie po prekonaní choroby alebo úrazu sú nevyhnutné, a preto je potrebné ich podporovať;

102. vyzýva členské štáty, aby čo najskôr implementovali smernicu 2010/32/EÚo ochrane zdravotníckeho personálu pred poraneniami ostrými predmetmi s cieľom zaručiť maximálnu ochranu pacientov a ošetrujúceho personálu pred infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou;

103. vyjadruje vážne znepokojenie nad pretrvávajúcim počtom nádorových ochorení súvisiacich s pracovnou činnosťou; vyjadruje poľutovanie, že veľký počet pracovníkov je naďalej vystavený nebezpečenstvám azbestu; najmä v odvetví údržby a dekontaminácie; opakovane preto vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívu o azbeste vrátane zorganizovania vypočutia na tému, ako riešiť obrovské problémy BOZP, ktoré súvisia s azbestom v budovách a iných konštrukciách, ako sú lode, vlaky a strojové zariadenia; takisto vyzýva členské štáty, aby postúpili pri vyraďovaní azbestu, napríklad aby zmapovali azbest v budovách a zabezpečili bezpečné odstránenie tohto azbestu;

104. zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorú predstavuje politika Spoločenstva, pokiaľ ide o chemické látky, a potenciál zlepšovania, ktorý by sa mal zhodnotiť pri prevencii rakoviny spôsobenej prácou;

105. zdôrazňuje, že karcinogénne riziká sa týkajú najmä robotníkov v priemyselných, remeselníckych a poľnohospodárskych sektoroch, ako aj žien pracujúcich v sektore služieb, ktoré sú im opakovane vystavované[27]; žiada vypracovať štúdiu vplyvu vystavenia poľnohospodárskych pracovníkov chemickým výrobkom;

106. žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlili zavádzanie REACH a najmä substitúciu chemických látok, ktoré najviac vzbudzujú obavy;

107. domnieva sa, že nová stratégia Spoločenstva pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na roky 2013 – 2020 by sa mala zamerať na využitie potenciálu predpisov REACH na zlepšenie ochrany pracovníkov pred chemickými rizikami, obnovenie snahy predchádzať ochoreniam spôsobených prácou a zlepšovanie kvality života pracovníkov na pracovisku, posilňovanie monitorovania a presadzovanie zodpovednosti inšpektorátov práce a účasť pracovníkov na navrhovaní, monitorovaní a vykonávaní politík prevencie, zlepšovanie uznávania chorôb z povolania a riešenie flexibility, neistoty, subdodávateľstva a pod., ako prekážky správnej prevencie rizík;

108. žiada Komisiu, aby do konca roku 2012 predložila návrh revízie smernice 2004/37 o karcinogénnych a mutagénnych látkach s cieľom rozšíriť jej rozsah pôsobnosti o reprotoxické látky analogicky k látkam vzbudzujúcim veľké obavy v rámci REACH a posilniť uplatňovanie zásady substitúcie; žiada, aby sa vytvorila súvislosť s reprodukčným zdravím;

109. vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcich právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pokiaľ možno podporovala využívanie technológií, ktoré znižujú riziko, ktoré v prípade pracovných úrazov predstavujú nebezpečné látky, a aby prípadne tieto technológie nahrádzali používanie chemických a rádioaktívnych látok;

110. žiada, aby Európska komisia a členské štáty navrhli opatrenia s cieľom lepšie prispôsobiť pracovné podmienky osôb postihnutých rakovinou alebo inými ochoreniami spojenými s prácou a chronickými ochoreniami;

111. znovu pripomína Komisii výzvu predchádzať ohrozeniu úrovne ochrany dosiahnutej v smerniciach BOZP EÚ pri preskúmavaní možností, ako zjednodušiť právne predpisy;

112. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a národným parlamentom a vládam členských štátov.

[1] Ú. v. EÚ C 303, 14. 12. 2007, s. 1.
[2] Ú. v. EÚ L 354, 31. 12. 2008, s. 70.
[3] Ú. v. ES L 183, 29. 6. 1989, s. 1.
[4] Ú. v. EÚ L 299, 18. 11. 2003, s. 9.
[5] Ú. v. ES L 165, 29. 6. 1989, s. 21.
[6] Ú. v. EÚ C 304E, 1.12.2005, s. 400.
[7] Ú. v. EÚ C 303E, 13.12.2006, s. 754.
[8] Ú. v. EÚ C 102E, 24.4.2008, s. 321.
[9] Ú. v. EÚ C 41E, 19.2.2009, s. 14.
[10] Ú. v. EÚ C 117E, 6.5.2010, s. 176.
[11] Prijaté texty, P7_TA(2011)0332.
[12] Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 138.
[13] Austrálska vláda: The Cost of Work-Related Injury and Illness for Australian Employers, Workers and the Community. Australian Safety and Compensation Council, Commonwealth of Australia 2009, 41 s. marec 2009.
[14] EU-OSHA, ‘Young Workers – Facts and Figures’ (http://osha.europa.eu/en/publications/reports/7606507/view) a súvisiaci dokument (http://osha.europa.eu/en/publications/factsheets/70), 2007; ‘Facts and Figures – Musculoskeletal disorders’, 2010 (http://osha.europa.eu/en/publications/reports/TERO09009ENC/view); a ‘Facts and Figures – The Transport Sector’, 2011
[15] EU-OSHA, Prieskum Esernet 2009, http://osha.europa.eu/sub/esener/en/front-page/document_view?set_language=en
[16] Eurofound: ‘Working conditions of an ageing workforce’
[17] Hämäläinen P, Saarela KL, Takala J: Global trend according to estimated number of occupational accidents and fatal work-related diseases at region and country level. Journal of Safety Research 40 (2009) 125–139. Elsevier B.V.
[18] Medzinárodná organizácia práce, odhad pre EÚ-27; http://www.ilo.org/public/english/protection/safework/wdcongrs17/index.htm .
[19] Zdravotné a bezpečnostné riziká u najzraniteľnejších pracovníkov, Tematická sekcia EP A, hospodárska a vedecká politika, 2011, s. 40
[20] EU-OSHA and Svetové hospodárske fórum 2011.
[21] EU-OSHA, prieskum ESENER
[22] EU-OSHA, prieskum ESENER
[23] EU-OSHA, prieskum ESENER
[24] EU-OSHA, Foresight of new and emerging risks to occupational safety and health associated with new technologies in green jobs by 2020, Phase 1 : (http://osha.europa.eu/en/publications/reports/foresight-green-jobs-drivers-change_TERO11001ENN/view) and Phase 2 (http://osha.europa.eu/en/publications/reports/foresight-green-jobs-key-technologies/view; and NIOSH http://www.cdc.gov/niosh/topics/PtD/greenjobs.html
[25] Verjans M., de Broeck V., Eckelaert L., OSH in figures: Young workers - Facts and figures, European Agency for Safety and Health at work, European Risk Observatory Report, Luxemburg, 2007, s.133
[26] Health and safety at work in Europe (1999-2007) – a statistical portrait (http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-31-09-290/EN/KS-31-09-290-EN.PDF); Causes and circumstances of accidents at work in the EU, Európska komisia 2008, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/publication?p_product_code=KS-SF-09-063
[27] ETUI, 2010, http://hesa.etui-rehs.org/uk/publications/pub54.htm

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Zlepšenie vykonávania právnych predpisov

V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) existuje rozsiahle acquis communautaire počnúc rámcovou smernicou z roku 1989, smernicami týkajúcimi sa osobitných rizík alebo sektorov a smernicou REACH. Tento legislatívny balík, ktorý umožňuje uplatňovať európske zmluvy a Chartu základných práv v oblasti BOZP zabezpečuje dodržiavanie základného práva na zdravie.

Napriek tomu stratégia poukazuje na to, že to nepostačuje. Tieto právne predpisy treba doplniť s cieľom prispôsobiť ich novým rizikám, ako sú napríklad psycho-sociálne riziká. Psycho-sociálnym rizikám sa nevenuje dostatočná pozornosť v stratégii Spoločenstva na rok 2007 až 2012 ani v určitom počte členských štátov. V súčasnosti však predstavujú hlavný problém ochrany zdravia pri práci.

Podniky vo všeobecnosti riešia psycho-sociálne riziká tak, že poskytujú odborné vzdelávanie, avšak pracovníci trpia v prvom rade organizáciou práce a nevhodným štýlom riadenia. Ak si prajeme vytvoriť udržateľné riešenia k problému šírenia psycho-sociálnych rizík bolo by potrebné hlbšie preskúmať prepojenie medzi utrpením pri práci a organizáciou práce.

V prípade, že je to vhodné, je treba aj pokročiť v európskej harmonizácii. Legislatíva ale nerieši všetko. Treba, aby boli znenie a zámer rámcovej smernice a odvetvových smerníc v plnej miere rešpektované členskými štátmi pri zavádzaní tejto legislatívy. Pri overovaní náležitého uplatňovania legislatívy v oblasti BOZP pri prevencii a kontrole rizík majú hlavnú úlohu inšpekcie práce. Inšpekcie zohrávajú aj pozitívnu úlohu pri zlepšovaní informovanosti a odbornosti v rámci podniku. Členské štáty by mali zvýšiť počet pracovníkov a zdroje svojich inšpekcií práce a dosiahnuť cieľ jedného inšpektora na 10 000 pracovníkov, ktorý je v súlade s odporúčaniami OIT. Tento cieľ bol už súčasťou Wilmottovej správy Európskeho parlamentu o stratégii Spoločenstva na roky 2007 až 2012. Aj Európska komisia môže zohrávať svoju úlohu prostredníctvom konaní za porušenie právnych predpisov, ktoré môže začať proti členským štátom. V konečnom rade treba, aby priamo zúčastnení aktéri, t. j. pracovníci a všetky osoby, ktoré navštevujú pracovisko, mali možnosť zapájať sa do postupu identifikácie a prevencie rizík.

Treba sa tiež zmieniť o pozitívnej úlohe, ktorú zohrávajú osoby, ktoré sú tzv. spúšťačmi alarmu, ktoré legitímne poukazujú na riziká, ktoré nie sú uznávané v rámci zariadenia. Postup poukazovania na riziko by mal byť chránený, ako je tomu v rôznych európskych krajinách a vo svete. V Spojenom kráľovstve chráni od roku 1998 zákon s názvom Public Interest Disclosure Act tzv. whistleblower pred prepustením a nátlakom. V USA závisí ochrana tzv. whistblower najmä od problematiky, na ktorú upozorňuje príslušná osoba a od postavenia tejto osoby, pričom je rámcovo upravená v zákone Whistleblower Protection Act z roku 1989.

Treba spresniť, že spravodajkyňa považuje úsilie v oblasti zlepšovania BOZP za úsilie, ktoré má pozitíva pre všetky strany. Vykonávanie politík a postupov na podporu BOZP má prínosy v štyroch oblastiach: hospodárske prínosy, sociálne prínosy, prínosy pre zamestnancov a prínosy týkajúce sa dobrého mena podniku.

II. Začleniť všetkých pracovníkov do politiky prevencie

V prvom rade je treba identifikovať ohrozené kategórie pracovníkov, ako aj pracovníkov, na ktorých sa nevzťahuje prevencia, s cieľom dospieť k vhodným riešeniam. Je treba uskutočniť kroka na to, aby všetci sa politika prevencie vzťahovala na všetkých pracovníkov a aby sa účinne rešpektovalo ich základné právo na zdravie.

V prvom rade existujú ohrozené skupiny pracovníkov: zamestnanci MSP, pracovníci v osobitne nebezpečných odvetviach ako stavebníctvo, zdravotne postihnutí pracovníci a ženy. Ženy sú tak medzi chudobnými pracujúcimi zastúpené najpočetnejšie, a to práve z dôvodu ponúk neželanej práce na čiastočný pracovný úväzok, pracovnej doby s dvomi alebo tromi smenami za deň a neistých pracovných zmlúv, najmä v sektore veľkoobchodu, čistenia, služieb pre osoby a domovov dôchodcov.

Ochrana zamestnancov v MSP je ďalšou výzvou, pretože v rámci ochrany pracovníkov existuje veľký priestor na dosiahnutie pokroku. Jedna z možností pokroku pozostáva zo zjednodušenia postupu hodnotenia rizík pre MSP. Svoju úlohu môže zohrávať program OiRA, ktorý distribuuje EU-OSHA. Okrem toho európska štúdia Esener poukazuje na to, že zamestnávatelia uznávajú, že sú to najmä oni, ktorí nedisponujú dostatočnými informáciami a zdrojmi, a motivujú k zavádzaniu preventívnych akcií najmä povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov.

Po druhé, existujú skupiny, na ktoré sa nevzťahujú politiky prevencie, pretože sú vytláčané mimo sféry prevencie: pracovníci v subdodávateľskom sektore, nezaregistrovaní pracovníci, pracovníci v domácnosti, nepravé samostatne zárobkovo činné osoby, pracovníci s neistými podmienkami atď. Môžeme konštatovať, že európsky pracovný trh je zasiahnutý rozširovaním externalizácie pracovných miest: subdodávateľské siete, vysielanie pracovníkov, agentúrne zmluvy atď. V oblasti dočasných zmlúv napríklad určitý podiel zodpovedá vlastnej voľbe zamestnancov, ale v iných prípadoch sú vynútené. Vo všetkých prípadoch ale existuje problém týkajúci sa informovanosti a odborného vzdelávania o rizikách. Objasňuje to prípad jadrového sektora.

Vzhľadom na potenciálne katastrofálne vplyvy ľudského pochybenia pri zaobchádzaní s rádioaktívnym odpadom a s vyhoretým palivom je skutočne nevyhnutné, aby existovali prísne normy v oblasti odborného vzdelávania, bezpečnosti pri práci a inšpekcie nezávislými subjektmi. Samotní pracovníci alebo ich zástupcovia musia byť konzultovaní a začlenení do vytvárania a zavádzania bezpečnostných postupov. Všetkým pracovníkom, ktorí pracujú v nebezpečných prevádzkach, v ktorých sú uskladnené nebezpečné materiály, alebo ktorí sa zúčastňujú na preprave tohto materiálu, by sa malo poskytovať pravidelné vzdelávanie. Netýka sa to iba o technických zamestnancov, ale všetkých pracovníkov bez ohľadu na dĺžku ich pracovnej zmluvy alebo ich úlohy na danom mieste.

III. Vziať do úvahy chemické a biologické riziká

Chemické a biologické riziká sú komplexné a údaje o nich sú zatiaľ nedostatočné, je však nepopierateľné, že majú veľmi negatívny vplyv na pracovníkov. V súvislosti s azbestom, kremíkom a ďalšími známymi karcinogénmi treba konať rýchlo. Treba vyhodnotiť a identifikovať produkty, ktorými je možné nahradiť karcinogény, a vypracovať postupy kontroly pre tie, ktoré nahradiť možné nie je. Veľmi významnú úlohu pre prevencii nádorových ochorení a ďalších chronických chorôb z povolania má zohrávať REACH. Treba, aby sa jeho ustanovenia aktualizovali a zavádzali v plnej miere. Nakoniec treba klásť osobitnú pozornosť ženám v plodnom veku, a to z hľadiska vplyvu na plod.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (27.10.2011)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k hodnoteniu v polovici trvania európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012
(2011/2147(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Karin Kadenbach

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že pri podpore zdravia a bezpečnosti pri práci musia EÚ a členské štáty klásť dôraz na preventívny prístup a a umožniť každému zamestnancovi v plnej miere zosúladiť pracovný a súkromný život a že vnútroštátne plány prevencie musia venovať pozornosť verejným zdravotníckym službám v oblasti zdravia, hygieny a bezpečnosti pri práci zameraným na ochranu zdravia a pracovných podmienok pracujúcich;

2. žiada, aby EÚ a členské štáty vypracovali európsky program monitorovania pracovných rizík (najmä problémov pohybového ústrojenstva a psychosociálnych problémov) na základe ukazovateľov zdravia, vymedzení a epidemiologických nástrojov, ktoré využíva 27 členských štátov; trvá na potrebe zaujať integrovaný prístup k monitorovaniu zohľadňujúci súčasne profesionálnu dráhu zamestnancov a zdravotný stav zamestnancov na dôchodku;

3. pripomína, že pracovisko je potrebné považovať za prioritnú platformu stratégií prevencie EÚ a členských štátov týkajúcich sa prenosných i neprenosných ochorení a že zamestnávatelia, organizácie pracovníkov a ďalší sociálni partneri hrajú významnú úlohu pri propagácii zdravého životného štýlu a podpore informovanosti o otázkach zdravia medzi pracujúcou populáciou;

4. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili boj proti nerovnostiam v oblasti zdravia a aby znižovali rozdiely v oblasti pracovných podmienok a prístupu k službám, ktorých cieľom je zlepšenie zdravia pracujúcich, prevencia a ochrana zdravia pri práci;

5. zdôrazňuje, že určité skupiny, napríklad mladí alebo starší pracovníci, migranti či pracovníci na neistých pracovných miestach (najmä so zmluvou na určitý čas, v dočasnom zamestnaní alebo na čiastočný úväzok) sú častejšie vystavení pracovným rizikám; zdôrazňuje, že by sa mala venovať osobitná pozornosť situácii zraniteľných pracovníkov vrátane ľudí, ktorí sa podieľajú na programoch povinnej práce bez predchádzajúcej odbornej prípravy alebo potrebných zručností; vyzýva preto Európsku komisiu a členské štáty, aby stanovili konkrétnejšie preventívne opatrenia pre tieto skupiny; domnieva sa, že by bolo vhodné venovať osobitnú pozornosť ženám a problematike materstva, a pripomína, že stabilné zamestnanie s príslušnými právami je významným faktorom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;

6. zdôrazňuje kľúčový význam vzdelávacích programov v oblasti bezpečnosti mladých ľudí počas prvých mesiacov v práci a dohľadu nad nimi; v tomto smere sa domnieva, že zásadnú úlohu môžu mať programy odbornej prípravy, ktoré ponúkajú informácie relevantné pre príslušné odvetvie, a kvalitný dohľad, pretože majú priamy vplyv na bezpečnosť pracovníkov;

7. vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2012 predložila záväzný legislatívny návrh, ktorý zaistí, aby sa právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia vzťahovali v plnej miere na subdodávateľov na všetkých úrovniach, a skoncovala tak s praktikami niektorých zamestnávateľov, ktorí uplatňujú preventívne opatrenia len na vlastných zamestnancov;

8. poukazuje na to, že hlavným cieľom stratégie Spoločenstva na roky 2007 – 2012 je zabezpečenie riadneho vykonávania právnych predpisov EÚ a zlepšenie a zjednodušenie platných predpisov, a to aj prostredníctvom vykonávania nezáväzných nástrojov; okrem toho pripomína, že so zreteľom na článok 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Európska únia v oblastiach zamestnanosti a verejného zdravia delí o právomoc s členskými štátmi a že Komisia vo svojom oznámení z roku 2007 zdôraznila vypracovanie a zavedenie vnútroštátnych stratégií; zdôrazňuje preto, že je potrebné prispôsobovať právne predpisy EÚ sociálnym zmenám jednotným spôsobom a zbytočne neprijímať právne predpisy na úrovni EÚ;

9. zdôrazňuje, že úspech stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na roky 2007 – 2012 predpokladá „nepretržité, trvalo udržateľné a homogénne zníženie výskytu pracovných úrazov a chorôb z povolania “ vrátane splnenia explicitne stanoveného cieľa zníženia výskytu pracovných úrazov o 25 % a že ho budú musieť preukázať adekvátne kvantitatívne údaje o trendoch na úrovni EÚ v oblasti pracovných úrazov a chorôb z povolania;

10. nalieha na Komisiu, aby pomáhala pri vypracúvaní európskych noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci; v tomto smere zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi členskými štátmi pri zisťovaní príčin pracovných úrazov a výmene osvedčených postupov;

11. poukazuje na to, že rámcová smernica o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (89/391/EHS) má už 20 rokov a doteraz nebola nijako podstatne zmenená, a preto ju treba upraviť so zreteľom na nové problémy vyvolané zmenami pracovného prostredia a vývojom v oblasti riadenia zdravotnej starostlivosti, ako sú nárast psychických ochorení a ochorení pohybového ústrojenstva, s cieľom zamerať sa na cielené politiky v oblasti zamestnanosti podporujúce schopnosť zamestnancov pracovať, ich zdravie a pohodu;

12. vyzýva Európsku komisiu, aby pri revízii tejto stratégie a európskych právnych predpisov v oblasti zdravia a bezpečnosti považovala za svoju prioritu duševné choroby, ako je depresia, pretože depresia a kognitívne poruchy súvisiace s pracovným prostredím sa stávajú stále väčším problémom;

13. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila revíziu smernice 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci s cieľom rozšíriť jej rozsah pôsobnosti tak, aby zahŕňala látky, ktoré sú toxické pre reprodukciu; konštatuje, že limitné hodnoty látok, ktoré ohrozujú zdravie, boli stanovené len pre veľmi malý počet látok; v záujme pracovníkov žiada urýchlené vykonávanie nariadenia REACH, a najmä účinné uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa náhrady látok uvedených v smernici 2004/37/ES;

14. vyjadruje svoje znepokojenie nad posudzovaním hraníc rizika pre pracujúce tehotné ženy; žiada uskutočnenie podrobného výskumu dôsledkov vystavenia tehotných žien určitým pracovným podmienkam (napríklad chemickým látkam, ionizujúcemu žiareniu, elektromagnetickému vlneniu, stresu, nadmernému teplu, zdvíhaniu ťažkých bremien, a pod.); v tejto súvislosti žiada aj preskúmanie vzájomných súvislostí medzi pôrodom mŕtveho dieťaťa, pôrodnými komplikáciami a narodením detí so zdravotnými problémami a pracovnými podmienkami ohrozujúcimi tehotné ženy;

15. poznamenáva, že Parlament v roku 2007 vyjadril stanovisko, že platné právne predpisy týkajúce sa ochorení pohybového ústrojenstva sú nedostatočné, a preto požiadal Komisiu, aby zvážila predloženie návrhu smernice; konštatuje, že o štyri roky neskôr sú právne predpisy v oblasti ochorení pohybového ústrojenstva stále nedostatočné, keďže návrh novej smernice Komisie sa oneskoruje;

16. vyjadruje ľútosť nad tým, že na európskej úrovni neexistuje spoločné a jednotné vymedzenie morálneho obťažovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili účinné vnútroštátne stratégie boja proti násiliu na pracovisku založené na vymedzení morálneho obťažovania spoločnom pre všetkých dvadsaťsedem členských štátov;

17. vyjadruje poľutovanie nad oneskorením Komisie pri predkladaní nového legislatívneho návrhu týkajúceho sa minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadaviek v súvislosti s expozíciou pracovníkov rizikám vyplývajúcim z elektromagnetických polí, ku ktorému dochádza po odložení vykonávania smernice 2004/40/EC, a vyzýva k rýchlemu vykonávaniu príslušných právnych predpisov po ich prijatí;

18. zdôrazňuje, že mužov a žien sa psychosociálne i fyzické pracovné riziká (najmä v oblasti pohybového ústrojenstva) dotýkajú odlišným spôsobom; okrem toho poukazuje na možnú súvislosť medzi neistými pracovnými zmluvami, najmä dočasnými zmluvami a zmluvami na prácu na čiastočný úväzok, a rastom fyzických a psychosociálnych pracovných rizík; vyzýva preto členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych stratégiách zohľadnili rodový rozmer a riziká spojené s rôznymi typmi pracovných zmlúv;

19. žiada vyčlenenie zdrojov pre inšpekciu práce, vysoké normy kvality pri vzdelávaní a odbornej príprave inšpektorov práce, ako aj zavedenie prísnejších kontrol; požaduje, aby bola zabezpečená nezávislosť inšpekcie práce od podnikov;

20. víta skutočnosť, že dostupné údaje potvrdzujú trend znižovania počtu pracovných úrazov; poukazuje však na to, že počet pracovných úrazov je naďalej príliš vysoký;

21. poukazuje na to, že Komisia vo svojom oznámení z roku 2007 uviedla, že jedným z jej cieľov je podporovať malé a stredné podniky pri vykonávaní právnych predpisov EÚ a politík zameraných na prevenciu rizík;

22. poukazuje na to, že k bezpečnosti a ochrane zdravia na pracovisku významnou mierou prispieva zodpovedajúca odborná príprava pracovníkov, a že by jej mala byť preto v budúcnosti venovaná väčšia pozornosť;

23. vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcich právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pokiaľ možno podporovala využívanie technológií, ktoré znižujú riziko, ktoré v prípade pracovných úrazov predstavujú nebezpečné látky, a aby prípadne tieto technológie nahrádzali používanie chemických a rádioaktívnych látok;

24. žiada vypracovať záväzný zoznam EÚ chorôb z povolania, ktorý by predstavoval minimálnu požiadavku pre členské štáty a do ktorého budú zaradené aj choroby súvisiace s novými patogénnymi pracovnými stresmi, ako sú duševné choroby súvisiace s prácou a choroby zasahujúce pohybové ústrojenstvo;

25. vyzýva členské štáty, aby čo najskôr implementovali smernicu 2010/32/EÚo ochrane zdravotníckeho personálu pred poraneniami ostrými predmetmi s cieľom zaručiť maximálnu ochranu pacientov a ošetrujúceho personálu pred infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou;

26. zdôrazňuje, že je potrebné neustále zlepšovať zhromažďovanie údajov, aby bola zaistená porovnateľnosť údajov na úrovni EÚ;

27. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali pokyny uľahčujúce uplatňovanie ochrany pracovníkov v praxi bez toho, aby sa tým oslabovali pravidlá v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

28. podporuje legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa ochrany pracovníkov pred fajčením na pracovisku, pretože v súčasnosti nie je riadne zaručená ich úplná ochrana;

29. poukazuje na to, že úsporné opatrenia počas hospodárskej krízy nesmú viesť k zanedbávaniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

30. zdôrazňuje zodpovednosť zamestnávateľov za podporu fyzického a duševného zdravia pracovníkov; žiada, aby podniky zaviedli do praxe dohody zavádzajúce povinnosť podporovať ochranu zdravia pri práci formou certifikovaného systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý bude v súlade s kvalitatívnymi kritériami európskej siete na podporu ochrany zdravia pri práci;

31. žiada o posilnenie sociálneho dialógu na európskej úrovni v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a účasti pracovníkov;

32. žiada o zlepšenie cezhraničnej výmeny informácií medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom dosiahnuť účinnejšiu kontrolu pri vysielaní pracovníkov do iných členských štátov EÚ;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.10.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	55 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	János Áder, Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Sophie Auconie, Pilar Ayuso, Sergio Berlato, Martin Callanan, Nessa Childers, Chris Davies, Bairbre de Brún, Esther de Lange, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Edite Estrela, Jill Evans, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Julie Girling, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Jo Leinen, Peter Liese, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Gilles Pargneaux, Antonyia Parvanova, Andres Perello Rodriguez, Mario Pirillo, Pavel Poc, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Daciana Octavia Sârbu, Carl Schlyter, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Salvatore Tatarella, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Glenis Willmott, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Matthias Groote, Romana Jordan Cizelj, Philippe Juvin, Jiří Maštálka, Michail Tremopoulos, Kathleen Van Brempt, Andrea Zanoni
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Peter Šťastný

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	23.11.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	36 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Heinz K. Becker, Jean-Luc Bennahmias, Philippe Boulland, Milan Cabrnoch, David Casa, Alejandro Cercas, Derek Roland Clark, Sergio Gaetano Cofferati, Marije Cornelissen, Frédéric Daerden, Karima Delli, Sari Essayah, Ilda Figueiredo, Thomas Händel, Marian Harkin, Liisa Jaakonsaari, Danuta Jazłowiecka, Jean Lambert, Olle Ludvigsson, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu, Andrea Zanoni
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Georges Bach, Raffaele Baldassarre, Jürgen Creutzmann, Jelko Kacin, Ria Oomen-Ruijten, Evelyn Regner, Csaba Sógor, Emilie Turunen

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia