SPRÁVA o žiadosti o ochranu imunity a výsad Luigiho de Magistris

25.11.2011 - (2011/2076(IMM))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Bernhard Rapkay

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o žiadosti o ochranu imunity a výsad Luigiho de Magistris

(2011/2076(IMM))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na žiadosť Luigiho de Magistris z 31. marca 2011 o ochrane jeho imunity v súvislosti s trestným konaním, ktoré prebieha pred súdom v talianskom Neapole, oznámenú na plenárnej schôdzi 6. apríla 2011,

–   so zreteľom na písomné vyjadrenia, ktoré Luigi de Magistris predložil v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na článok 8 Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o fungovaní Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011[1],

–   so zreteľom na článok 6 ods. 3 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0412/2011),

A. keďže poslanec Európskeho parlamentu Luigi de Magistris požiadal o ochranu svojej poslaneckej imunity v súvislosti s trestným konaním, ktoré prebieha pred talianskym súdom;

B.  keďže žiadosť Luigiho de Magistris sa týka súdneho predvolania v konaní, ktoré sa proti nemu vedie pred neapolským súdom na podnet spoločnosti Bagnolifutura SpA so sídlom v Neapole, ktorá sa zaoberá projektovaním a sanáciou pôdy, v súvislosti s tlačovými správami, ktoré vydal a ktoré boli zverejnené na jeho internetovej stránke;

C. keďže podľa tohto súdneho predvolania predstavujú vyhlásenia vydané v týchto tlačových správach urážku na cti a následkom toho vznikla požiadavka o náhradu škody;

D. keďže tlačové správy boli na internetovej stránke zverejnené v čase, keď Luigi de Magistris bol poslancom Európskeho parlamentu po tom, čo bol zvolený za poslanca vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009;

E.  keďže Luigi de Magistris v týchto tlačových správach zverejnil informácie týkajúce sa následnej písomnej otázky, ktorú položil Európskej komisii a v ktorej žiadal podrobnejšie informácie o nezrovnalostiach pri verejnom obstarávaní, ktoré Komisia zistila v máji 2009, a keďže žiadal podrobnejšie informácie o údajnom plytvaní verejných prostriedkov v neapolskej oblasti, kde spoločnosť Bagnoliafutura vykonáva svoju činnosť,

F.  keďže podľa článku 8 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania pre názory vyjadrené alebo pre hlasovanie pri výkone svojich úloh;

G. keďže v súlade s ustálenou praxou Parlamentu skutočnosť, že súdne konanie spadá do občianskeho alebo správneho práva alebo niektoré jeho aspekty patria do pôsobnosti občianskeho alebo správneho práva, nebráni tomu, aby sa uplatnila imunita vyplývajúca z tohto článku;

H. keďže skutková podstata, ktorá je uvedená v predvolaní, a písomné dôkazy, ktoré predložil Luigi de Magistris Výboru pre právne veci, preukazujú, že vydané vyhlásenia majú skutočne priamu a zjavnú súvislosť s výkonom činnosti Luigiho de Magistris ako poslanca Európskeho parlamentu;

I.   keďže pri zverejnení predmetných tlačových správ Luigi de Magistris postupoval v rámci výkonu svojich úloh poslanca Európskeho parlamentu;

1.  ochraňuje imunitu a výsady Luigiho de Magistris;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Talianskej republiky a Luigimu de Magistris.

• [1]  Vec 101/63 Wagner/Fohrmann a Krier Zb. 1964, s. 195, vec 149/85 Wybot/Faure a ďalší Zb. 1986, s. 2391, vec T-345/05 Mote/Parlament Zb. 2008, s. II-2849, spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra/De Gregorio a Clemente Zb. 2008, s. I-7929, vec T-42/06 Gollnisch/Parlament (zatiaľ neuverejnené v zbierke) a vec C-163/10 Patriciello (zatiaľ neuverejnené v zbierke).

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.        Súvislosti

Na schôdzi 6. apríla 2011 predseda oznámil v súlade s článkom 6 ods. 3 rokovacieho poriadku, že 31. marca 2011 dostal žiadosť Luigiho de Magistris týkajúcu sa ochrany jeho poslaneckej imunity s odkazom na články 8 a 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie a článok 68 ústavy Talianskej republiky zmenenej a doplnenej ústavným zákonom č. 3 z 29. októbra 1993. V súlade s článkom 6 ods. 3 rokovacieho poriadku predseda túto žiadosť pridelil Výboru pre právne veci. Pán de Magistris sa vzdal svojho práva na vypočutie výborom.

Kontext tejto žiadosti o ochranu imunity je nasledujúci: pán De Magistris bol predvolaný pred neapolský súd na podnet verejnej obchodnej spoločnosti Bagnoliafutura SpA so sídlom v Neapole, ktorá sa zaoberá projektovaním a sanáciou pôdy, v súvislosti s tlačovými správami, ktoré vydal a ktoré boli zverejnené na jeho internetovej stránke.

Luigi de Magistris v týchto tlačových správach zverejnil informácie týkajúce sa následnej písomnej otázky, ktorú položil Európskej komisii a v ktorej žiadal podrobnejšie informácie o nezrovnalostiach v súvislosti s verejným obstarávaním, ktoré Komisia zistila v máji 2009. Tiež žiadal podrobnejšie informácie o údajnom plytvaní verejnými prostriedkami v neapolskej oblasti, kde vykonáva spoločnosť Bagnoliafutura svoju činnosť.

Spoločnosť Bagnoliafutura tvrdí, že Luigi de Magistris ju v tlačových správach obviňuje zo zadržiavania a plytvania verejnými finančnými prostriedkami, z pasivity a neefektívnosti a vyhlasuje, že spoločnosť vykonáva činnosť, ktorú možno najlepšie opísať ako spojenie politiky a trestnej činnosti. Luigi de Magistris údajne zneužil slobodu prejavu a nesplnil dôležitú požiadavku hovoriť pravdu. Navrhovateľ tvrdí, že tieto obvinenia spôsobujú spoločnosti vážne ťažkosti na trhu a v obchodných vzťahoch s bankami, vládnymi agentúrami a dodávateľmi.

Luigi de Magistris uznáva, že v tlačových správach vyjadril svoj politický názor ako poslanec Európskeho parlamentu a podľa neho je úplne bežné a potrebné, aby bola verejnosť informovaná o výsledkoch jeho práce. Tieto vyhlásenia teda predstavujú vyjadrenie politickej činnosti poslanca Európskeho parlamentu, ktoré by mali byť chránené Protokolom o výsadách a imunitách Európskej únie.

2.        Právne predpisy a postupy týkajúce sa imunity poslancov Európskeho parlamentu

Články 8 a 9 Protokolu (č. 7) k ZFEÚ o výsadách a imunitách Európskej únie znejú takto (zvýraznenie je doplnené):

Článok 8

Voči členom Európskeho parlamentu sa nesmie v žiadnej forme viesť vyšetrovanie, nesmú byť zadržaní alebo súdne stíhaní pre názory vyjadrené alebo pre hlasovanie pri výkone svojich úloh.

Článok 9

Členovia Európskeho parlamentu v priebehu zasadnutia:

a.  používajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

b.  nesmú byť na území ktoréhokoľvek iného členského štátu zadržaní ani súdne stíhaní.

Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty na miesto jeho zasadnutia a pri návrate z neho.

Imunity sa nemožno domáhať, ak je člen Európskeho parlamentu pristihnutý pri páchaní trestného činu; imunita tiež nezabráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.

Postup v Európskom parlamente upravujú články 6 a 7 rokovacieho poriadku. Príslušné ustanovenia znejú takto:

Článok 6 – Zbavenie imunity

1.  Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít sa Parlament predovšetkým usiluje o zachovanie svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a o zabezpečenie nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností. (...)

3.  Každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu imunity predložená predsedovi sa oznámi v pléne a pridelí príslušnému výboru.

4.  V naliehavom prípade, ak je poslanec zadržaný alebo je jeho sloboda pohybu obmedzená v zjavnom rozpore s jeho výsadami a imunitami, môže sa predseda po predchádzajúcej porade s predsedom a spravodajcom príslušného výboru ujať iniciatívy o potvrdenie výsad a imunít poslanca. Predseda oznámi túto iniciatívu výboru a informuje o nej Parlament.

Článok 7 – Imunitné konanie

1.  Príslušný výbor bezodkladne a v poradí, v ktorom boli predložené, posúdi žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu imunity a výsad.

2.  Príslušný výbor pripraví návrh rozhodnutia, v ktorom iba odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti o zbavenie imunity alebo ochranu imunity a výsad.

3.  Výbor môže požiadať príslušný orgán o poskytnutie všetkých informácií a vysvetlení, ktoré výbor považuje za potrebné na zaujatie stanoviska k zbaveniu alebo ochrane imunity. Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý; môže predložiť všetky dokumenty a iné písomné dôkazy, ktoré považuje za dôležité. Môže sa nechať zastupovať iným poslancom. (...)

6.  V prípadoch týkajúcich sa ochrany imunity a výsad príslušný výbor spresní, či ide o administratívne alebo iné obmedzenia voľného pohybu poslancov cestujúcich z miesta alebo na miesto rokovaní Parlamentu alebo o vyjadrenie názoru alebo hlasovanie pri výkone poslaneckého mandátu, prípadne, či sa na okolnosti vzťahuje čl. 9 Protokolu o výsadách a imunitách, a teda nepodliehajú vnútroštátnemu právu. Výbor pripraví návrh, ktorým vyzve príslušný orgán, aby vyvodil potrebné závery.

7.  Výbor môže predložiť odôvodnené stanovisko týkajúce sa príslušnosti daného orgánu a prípustnosti žiadosti, ale za žiadnych okolností sa nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory a činy pripisované poslancovi sú dôvodom na trestné stíhanie, a to ani v prípade, že výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť okolností prípadu. (...)

3.        Odôvodnenie navrhovaného rozhodnutia

Luigi de Magistris sa vo svojej žiadosti výslovne odvolal na článok 8 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie.

Tlačové správy boli zverejnené v čase, keď Luigi de Magistris vykonával funkciu poslanca Európskeho parlamentu po tom, čo bol vo voľbách v roku 2009 zvolený za poslanca Európskeho parlamentu.

V súlade s ustálenou praxou Parlamentu skutočnosť, že súdne konanie má občiansky alebo správny charakter alebo niektoré jeho aspekty patria do pôsobnosti občianskeho alebo správneho práva, nebráni tomu, aby sa uplatnila imunita vyplývajúca z tohto článku.

Ako uviedol Súdny dvor, rozsah absolútnej imunity podľa článku 8 „musí byť stanovený výlučne na základe právnych predpisov Spoločenstva“[1]. Súd však tiež nedávno rozhodol, že „vyhlásenie európskeho poslanca mimo priestorov Európskeho parlamentu, ktoré viedlo k trestnému stíhaniu v členskom štáte jeho pôvodu pre trestný čin krivého obvinenia, nepredstavuje názor vyjadrený pri výkone poslaneckých úloh, na ktorý sa vzťahuje imunita stanovená v tomto ustanovení, len vtedy, ak toto vyhlásenie zodpovedá subjektívnemu posúdeniu, ktoré predstavuje priamu a zjavnú spojitosť s výkonom takýchto úloh“[2].(zvýraznenie je doplnené).

Na základe tohto sa výbor domnieva, že skutková podstata, ktorá je uvedená v predvolaní a v písomných dôkazoch, ktoré výboru predložil Luigi de Magistris, preukazuje, že podané vyhlásenia majú skutočne priamu a zjavnú súvislosť s výkonom úloh Luigiho de Magistris ako poslanca Európskeho parlamentu, obzvlášť preto, že sa zverejnené informácie týkajú následnej písomnej otázky, ktorú položil Európskej komisii.

Výbor sa preto domnieva, že pri zverejnení predmetných tlačových správ Luigi de Magistris postupoval v rámci výkonu svojich úloh poslanca Európskeho parlamentu.

4.        Závery

Na základe uvedených skutočností, v súlade s článkom 6 ods. 3 rokovacieho poriadku a po zvážení dôvodov za a proti v súvislosti s ochranou poslaneckej imunity Výbor pre právne veci odporúča, aby Európsky parlament chránil poslaneckú imunitu Luigiho de Magistris.

• [1]  Vyššie uvedená vec Marra, odsek 26.
• [2]  Vyššie uvedená vec Patriciello, normatívne ustanovenia.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	21.11.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	15 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Françoise Castex, Klaus-Heiner Lehne, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Alexandra Thein, Diana Wallis, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Zbigniew Ziobro
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Kurt Lechner, Eva Lichtenberger, Dagmar Roth-Behrendt
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jaroslav Paška