Postup : 2011/2099(IMM)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0413/2011

Predkladané texty :

A7-0413/2011

Rozpravy :

PV 30/11/2011 - 13
CRE 30/11/2011 - 13

Hlasovanie :

PV 01/12/2011 - 6.23
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :


SPRÁVA     
PDF 187kWORD 134k
25.11.2011
PE 470.003v03-00 A7-0413/2011

o žiadosti o ochranu imunity a výsad Viktora Uspaskicha

(2011/2099(IMM))

Výbor pre právne veci

Spravodajca: Bernhard Rapkay

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o žiadosti o ochranu imunity a výsad Viktora Uspaskicha

(2011/2099(IMM))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na žiadosť Viktora Uspaskicha o ochranu imunity z 5. apríla 2011, oznámenú na plenárnom zasadnutí 9. mája 2011, a na jeho žiadosť z 11. apríla 2011, oznámenú na plenárnom zasadnutí 4. júla 2011, o revíziu rozhodnutia Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010 zbaviť ho imunity(1) ,

–   so zreteľom na vypočutie Viktora Uspaskicha 10. októbra 2011 v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na články 7 a 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 aktu o všeobecných priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008 a 19. marca 2010(2),

–   so zreteľom na ustanovenia článku 62 Ústavy Litovskej republiky,

–   so zreteľom na rozhodnutie Parlamentu zo 7. septembra 2010 o zbavenie imunity Viktora Uspaskicha(3),

–   so zreteľom na článok 6 ods. 3 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0413/2011),

A. keďže je potrebné zaoberať sa žiadosťami Viktora Uspaskicha z 5. a 11. apríla 2011 spoločne, pretože sa týkajú toho istého súdneho konania;

B.  keďže sa začalo trestné konanie voči Viktorovi Uspaskichovi, poslancovi Európskeho parlamentu, ktorý je obvinený v konaní vilniuskeho regionálneho súdu z trestných činov podľa článku 24 ods. 4 v spojení s článkom 222 ods. 1, článku 220 ods. 1, článku 24 ods. 4 v spojení s článkom 220 ods. 1, článku 205 ods. 1 a článku 24 ods. 4 v spojení s článkom 205 ods. 1 litovského trestného zákonníka;

C. keďže podľa článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci počas schôdzí Európskeho parlamentu požívajú na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu; keďže imunita sa neuplatní, ak je poslanec pristihnutý pri páchaní trestného činu, a keďže to nebráni Európskemu parlamentu vo výkone práva zbaviť imunity niektorého zo svojich poslancov;

D. keďže podľa článku 62 ústavy Litovskej republiky nemôže byť poslanec národného parlamentu (Seimas) trestne stíhaný alebo zatknutý a jeho sloboda nesmie byť nijakým iným spôsobom obmedzovaná bez súhlasu parlamentu;

E.  keďže článok 62 ďalej stanovuje, že poslanec Seimasu nesmie byť trestne stíhaný za svoje hlasovanie alebo za svoj prejav v Seimase, hoci môže byť stíhaný podľa všeobecného postupu za urážku na cti alebo ohováranie;

F.  keďže Viktor Uspaskich je obvinený v zásade z trestných činov falšovania účtovníctva v súvislosti s financovaním politickej strany v období pred jeho zvolením za poslanca Európskeho parlamentu;

G. keďže 7. septembra 2010 Parlament zbavil Viktora Uspaskicha imunity vzhľadom na to, že neboli uvedené žiadne pádne dôkazy o existencii fumus persecutionis a trestné činy, z ktorých je Viktor Uspaskich obvinený, nemajú žiadnu súvislosť s jeho pôsobením vo funkcii poslanca Európskeho parlamentu;

H. keďže 28. októbra 2010 Viktor Uspaskich podal žalobu na Všeobecný súd vo veci zrušenia rozhodnutia Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010, v júli 2011 ju však stiahol späť;

I.   keďže Viktor Uspaskich vo svojom liste z 5. apríla 2011, v ktorom žiada o ochranu imunity, tvrdí, že trestné stíhanie, ktoré začali litovské orgány, mu bráni vo výkone alebo mu sťažuje výkon jeho parlamentných povinností tým, že obmedzuje slobodu jeho pohybu, čo je v rozpore s článkom 7 Protokolu o výsadách a imunitách;

J.   keďže cieľom článku 7 protokolu je ochrana poslancov proti obmedzeniu voľného pohybu s výnimkou obmedzení nariadených súdom, a teda jeho obsahom je nie imunita, ale výsada, a nechráni poslancov pred obmedzením voľného pohybu nariadeným súdom(4);

K. keďže preto nie je možné, aby Parlament súhlasil so žiadosťou Viktora Uspaskicha z 5. apríla 2011 a chránil jeho imunitu na základe článku 7 protokolu;

L.  keďže vo svojom liste z 11. apríla 2011 Viktor Uspaskich žiada revíziu rozhodnutia Parlamentu zo 7. septembra 2010 na základe údajných nových skutočností uvedených na internetovej stránke Wikileaks, podľa čoho tvrdí, že bol obeťou fumus persecutionis;

M. keďže toto tvrdenie by sa malo zamietnuť z dôvodu, že nebola stanovená dostatočná spojitosť medzi údajne novými skutočnosťami a začatím konania proti Viktorovi Uspaskichovi za falšovanie účtovníctva;

N. keďže okrem toho, a to sa týka aj tvrdenia Viktora Uspaskicha, že prijatím rozhodnutia zo 7. septembra 2010 bolo porušené jeho základné právo na obhajobu i Európska charta základných práv, žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Parlamentu zo 7. septembra 2010 nepredstavuje žiadosť o ochranu jeho imunity a výsad v zmysle článkov 6 a 7;

1.  rozhodol sa neochraňovať imunitu a výsady Viktora Uspaskicha;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu príslušného výboru príslušnému orgánu Litovskej republiky.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0296.

(2)

Vec 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, Zb. 1964, s. 195; vec 149/85, Wybot/Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391; vec T-345/05, Mote/Parlament, Zb. 2008, s. II-2849; spojené veci C-200/07 a C-201/07, Marra/De Gregorio a Clemente, Zb. 2008, s. I-7929; vec T-42/06 Gollnisch/Parlament.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0296.

(4)

Vec T-345/05, Mote/Parlament, Zb. 2008, s. II-2849, ods. 48 – 52.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Fakty

Dňa 14. júla 2009 požiadal generálny prokurátor Litovskej republiky o zbavenie poslaneckej imunity Viktora Uspaskicha.

Na schôdzi konanej 7. októbra 2009 predseda v súlade s článkom 6 ods. 2 rokovacieho poriadku oznámil, že 14. júla 2009 dostal list, v ktorom litovské súdne orgány žiadajú o zbavenie poslaneckej imunity pána Uspaskicha.

V súlade s článkom 6 ods. 2 rokovacieho poriadku predseda zaslal túto žiadosť Výboru pre právne veci.

Generálny prokurátor Litovskej republiky bol rozhodnutím vilniuskeho regionálneho súdu z 29. júna 2009 poverený, aby požiadal Európsky parlament o zbavenie imunity jeho poslanca Viktora Uspaskicha, voči ktorému sa začalo trestné stíhanie vo veci č. 1-38/2009, aby mohlo trestné stíhanie pokračovať a aby bolo možné uplatniť súdny príkaz na zloženie kaucie, ktorú mu stanovil súd ako predbežné opatrenie.

Viktor Uspaskich je v konaní vilniuskeho regionálneho súdu obvinený z trestných činov podľa článku 24 ods. 4 v spojení s článkom 222 ods. 1, článku 220 ods. 1, článku 24 ods. 4 v spojení s článkom 220 ods. 1, článku 205 ods. 1 a článku 24 ods. 4 v spojení s článkom 205 ods. 1 litovského trestného zákonníka.

Viktor Uspaskich je obvinený z toho, že v čase od 13. júla 2004 do 17. mája 2006 vo Vilniuse ako predseda Strany práce v spolupráci s ďalšími osobami s cieľom a) pokúsiť sa o nezákonné financovanie politickej strany – konkrétne Strany práce – a b) vyhnúť sa riadnej kontrole financovania strany a jej politických kampaní viedol organizovanú skupinu, ktorá bola vytvorená s cieľom spáchať viaceré trestné činy. Na tento účel v rokoch 2004 až 2006 vo Vilniuse prikázal svojim zamestnanom, aby viedli pre Stranu práce nezákonné fiktívne účty, v dôsledku čoho nie je možné v plnom rozsahu zistiť majetok a záväzky alebo štruktúru strany v rokoch 2004, 2005 a 2006.

Viktor Uspaskich, ktorý bol podľa článku 21 zákona o účtovníctve Litovskej republiky zodpovedný za organizáciu účtovníctva strany a konal v prospech a v záujme Strany práce ako právnickej osoby, je obvinený litovskými orgánmi, že na jar v roku 2004 poveril jednu osobu vedením „dvojitého“ účtovníctva Strany práce. Okrem toho existuje podozrenie, že nariadil, aby boli transakcie a obchodné činnosti, ktoré sa musia zaznamenávať v účtoch, ako aj neoficiálne príjmy a výdaje peňažných prostriedkov a majetku v súvislosti s činnosťou Strany práce vedené v neoficiálnej účtovnej knihe. Je tiež obvinený z vydania osobitných pokynov, podľa ktorých mali byť niektoré obchodné a finančné operácie vykonávané bez zápisu do účtovných výkazov.

Dňa 9. decembra 2008 litovský parlament (Seimas) súhlasil so zrušením imunity pána Uspaskicha v súvislosti s týmto konaním. Treba pripomenúť, že pán Uspaskich nebol v čase údajného spáchania trestných činov, z ktorých je obvinený, poslancom Európskeho parlamentu.

Dňa 27. januára 2010 bol pán Uspaskich vypočutý v súlade s článkom 7 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.

V dôsledku tohto vypočutia predseda Výboru pre právne veci požiadal 2. februára 2010 v liste predsedu Parlamentu, aby s litovskými orgánmi objasnil nasledujúce otázky:

●         Rozhodnutie vilniuskeho regionálneho súdu, ktorý 29. júna 2009 poveril generálneho prokurátora Litvy žiadosťou o zbavenie imunity, bolo zrejme prijaté samosudcom. Je to zlučiteľné s litovskými právnymi predpismi?

●         Dňa 29. apríla 2008 vilniusky regionálny súd nariadil Viktorovi Uspaskichovi zaplatiť ako preventívne opatrenie kauciu vo výške 1 500 000 LTL (približne 436 000 EUR). Viktor Uspaskich pred výborom vyhlásil, že trest, ktorý by mu mohol byť v prípade prehratého súdu uložený, je pokuta iba 14 000 EUR. Tvrdil, že kaucia je neprimeraná a podľa litovského práva nezákonná.

Litovské úrady poskytli podrobnú odpoveď 27. apríla 2010.

Dňa 2. septembra 2009 Výbor pre právne veci vypočul pána Uspaskicha po druhýkrát.

Dňa 7. septembra 2010 Európsky parlament rozhodol o zbavení imunity Viktora Uspaskicha (P7-TA (2010)0296) na základe týchto dôvodov:

‘A. keďže sa začalo trestné konanie voči Viktorovi Uspaskichovi, poslancovi Európskeho parlamentu, ktorý je obvinený v konaní vilniuskeho regionálneho súdu z trestných činov podľa článku 24 ods. 4 v spojení s článkom 222 ods. 1, článku 220 ods. 1, článku 24 ods. 4 v spojení s článkom 220 ods. 1, článku 205 ods. 1 a článku 24 ods. 4 v spojení s článkom 205 ods. 1 litovského trestného zákonníka;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci počas schôdzí Európskeho parlamentu požívajú na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu; keďže imunita sa neuplatní, ak je poslanec pristihnutý pri páchaní trestného činu, a keďže to nebráni Európskemu parlamentu vo výkone práva zbaviť imunity niektorého zo svojich poslancov;

C. keďže obvinenia vznesené voči pánovi Uspaskichovi sa netýkajú vyjadrených názorov alebo hlasovaní počas výkonu funkcie poslanca Európskeho parlamentu;

D. keďže podľa článku 62 ústavy Litovskej republiky nemôže byť poslanec národného parlamentu (Seimas) trestne stíhaný, zatknutý a jeho sloboda nesmie byť nijakým iným spôsobom obmedzovaná bez súhlasu parlamentu;

E.  keďže článok 62 ďalej stanovuje, že poslanec Seimasu nesmie byť trestne stíhaný za svoje hlasovanie alebo za svoj prejav v Seimase, hoci môže byť stíhaný podľa všeobecného postupu za urážku na cti alebo ohováranie;

F.  keďže pán Uspaskich je v zásade obvinený z trestných činov falšovania účtovníctva v súvislosti s financovaním politickej strany v období pred jeho zvolením za poslanca Európskeho parlamentu;

G. keďže neboli uvedené žiadne pádne dôkazy o existencii fumus persecutionis a trestné činy, z ktorých je pán Uspaskich obvinený, nemajú žiadnu súvislosť s jeho pôsobením vo funkcii poslanca Európskeho parlamentu;

Následne na plenárnom zasadnutí 9. septembra 2010 Parlament vyhlásil, že žiadosť pána Uspaskicha o ochranu imunity nemá opodstatnenie, pretože sa týka rovnakého trestného konania, pre ktoré bola imunita zrušená. Pán Uspaskich bol informovaný listom z 20. septembra 2010.

Dňa 28. októbra 2010 pán Uspaskich podal žalobu na Všeobecnom súde vo veci zrušenia rozhodnutia Parlamentu zo 7. septembra 2010 a náhrady škody vo výške 10 000 EUR za nemajetkovú ujmu; žaloba bola zaznamenaná v registri ako vec T-507/10(1). V priebehu konania 17. decembra 2010 predseda Všeobecného súdu zamietol návrh na predbežné opatrenie (t. j. odklad uplatňovania rozhodnutia Parlamentu zo 7. septembra 2010)(2). Pán Uspaskich sa proti rozhodnutiu predsedu odvolal (vec C-66/11 P (R)).

Na schôdzi konanej 9. mája 2011 predseda Parlamentu v súlade s článkom 6 ods. 3 rokovacieho poriadku oznámil, že 5. apríla 2011 prijal žiadosť Viktora Uspaskicha o ochranu imunity a výsad na základe článku 7 Protokolu o výsadách a imunitách (ďalej len „žiadosť z 5. apríla 2011“).

Predseda postúpil žiadosť Výboru pre právne veci v zmysle článku 6 ods. 3 listom z 27. mája 2011.

Následne 1. júna 2011 predseda Parlamentu odovzdal Výboru pre právne veci druhý list pána Uspaskicha z 11. apríla, týkajúci sa revízie rozhodnutia Parlamentu zo 7. septembra 2010 č. (P7_TA 2010/0296), ktorým bol pozbavený imunity. Predseda požiadal výbor, aby sa „touto vecou zaoberal čo možno najskôr a následne ma informoval o výsledku rokovania vo Výbore pre právne veci“.

Na schôdzi koordinátorov 20. júna 2011 pán Rapkay oznámil, že dostal správu od pána Uspaskicha, ktorý ho informoval, že sa rozhodol stiahnuť žalobu proti Európskemu parlamentu na Všeobecnom súde z tohto dôvodu:

Pán Uspaskich požiadal „Európsky parlament, t. j. koordinátorov výboru JURI, aby prehodnotili rozhodnutie o zbavení imunity v mojom prípade. Dňa 9. apríla 2011 stránka Wikileaks zverejnila tajnú nótu veľvyslanectva USA vo Vilniuse, v ktorej sa uvádza, že štátny tajomník litovskej vlády informoval amerických diplomatov, že litovská vláda „plánuje“ vyhostiť ma z Litvy na základe môjho etnického pôvodu (etnický Rus znamená ruský špión).

Od dnešného dňa je zrušené moje konanie proti Parlamentu a Parlamentu nič nebráni, aby vec znovu prehodnotil. V prílohe posielam dva dokumenty: môj list so stiahnutím žaloby adresovaný predsedovi Všeobecného súdu EÚ a potvrdenie pošty, že list bol skutočne odoslaný.“

Na základe toho sa koordinátori výboru rozhodli požiadať predsedu Parlamentu, aby zabezpečil oznámenie tejto veci v pléne a jej pridelenie príslušnému výboru podľa článku 6 ods. 3 rokovacieho poriadku. Predseda Parlamentu vec riadne oznámil 4. júla 2011 (ďalej len „žiadosť z 11. apríla 2011“).

V ten istý deň súd informoval právnu službu o stiahnutí žaloby pána Uspaskicha (tentoraz to bolo vykonané správne, v litovskom jazyku (t. j. v jazyku konania) a prostredníctvom jeho právneho zástupcu). Vec bola vymazaná z registra uznesením Všeobecného súdu z 3. augusta 2011. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa zamieta žiadosť pána Uspaskicha o predbežné opatrenia, je preto neopodstatnené.

Pán Uspaskich bol vypočutý 10. októbra 2011 v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku.

Žiadosť o ochranu imunity

a) Žiadosť z 5. apríla 2011

Pán Uspaskich vo svojej žiadosti z 5. apríla 2011 žiada o ochranu imunity v súlade s článkom 6 ods. 3 rokovacieho poriadku Parlamentu.

Obviňuje Litovskú republiku z koordinovaného útoku proti jeho osobe a litovskej Strane práce. Tvrdí, že tento útok má za následok „porušenie jedného aspektu mojej imunity ako poslanca Európskeho parlamentu: výsady voľného pohybu, ktorú zaručuje článok 7 Protokolu o výsadách a imunitách“.

Presnejšie povedané, pán Uspaskich tvrdí, že harmonogram pojednávaní, ktorý prijal vilniusky regionálny súd, mu bráni v účasti na rokovaniach Európskeho parlamentu, „napríklad v pondelok dopoludnia“ (v skutočnosti z ďalšieho vyjadrenia pána Uspaskicha je zrejmé, ako uvádza, že pojednávania sú naplánované vždy na štvrtok, čím zakaždým stratí stredu, štvrtok a piatok ako pracovné dni v Európskom parlamente. Uprednostnil by naplánovanie pojednávaní každý týždeň na pondelok dopoludnia).

Pán Uspaskich s odkazom na uznesenie predsedu Všeobecného súdu zo 16. marca 2007 vo veci T-345/05 R V./Parlament(3) uvádza, že litovský súd koná pri stanovení harmonogramu pojednávaní v rozpore s článkom 7 protokolu.

Pán Uspaskich ďalej tvrdí, že nemal možnosť vyjadriť účinne svoj názor predtým, ako Parlament prijal rozhodnutie o jeho zbavení imunity. Podľa jeho tvrdenia to predstavuje porušenie článku 41 Európskej charty základných práv(4) a porušenie jeho základného práva na ochranu. Sťažuje sa, že Výbor pre právne veci mu neumožnil vidieť návrh rozhodnutia a vyjadriť sa k nemu predtým, ako bol prijatý, a že otázky boli zaslané generálnemu prokurátorovi Litvy bez jeho vedomia.

Pán Uspaskich sa konkrétne sťažuje, že Parlament ho zbavil imunity na základe mylnej predstavy, že podľa litovského práva o imunite musel byť imunity zbavený, pretože údajné trestné činy spáchal predtým, ako bol zvolený do Európskeho parlamentu, a že tieto činy nie sú spojené s jeho činnosťou poslanca EP. Ďalej sa sťažuje, že Parlament ignoroval jeho tvrdenie o politickom prenasledovaní a neuplatnil v jeho prípade fumus persecutionis.

b) Žiadosť z 11. apríla 2011

Vo svojom druhom liste z 11. apríla 2011 pán Uspaskich uvádza, že Wikileaks 9. apríla zverejnila diplomatickú nótu veľvyslanectva Spojených štátov amerických vo Vilniuse z októbra 2006, adresovanú ministerstvu zahraničia USA, v ktorej sa uvádza, že štátny tajomník litovského ministerstva zahraničných vecí potvrdil, že litovská vláda pripravuje stíhanie litovskej Strany práce v dôsledku podozrenia, že pán Uspaskich mal vzťahy s ruskou zahraničnou spravodajskou službou. Pán Uspaskich tvrdí, že táto nóta preukazuje, že je obeťou politického prenasledovania a že jeho zbavením imunity Európsky parlament chybne neuplatnil fumus persecutionis.

Z tohto dôvodu Viktor Uspaskich žiada revíziu rozhodnutia Parlamentu zo 7. septembra 2010 na základe článku 6 ods. 2(5) alebo na základe článku 6 ods. 3(6).

Právna analýza

a) Žiadosť z 5. apríla 2011

Pokiaľ ide o list pána Uspaskicha z 5. apríla 2011, v ktorom žiada o ochranu imunity na základe toho, že trestné stíhanie iniciované litovskými orgánmi mu bráni vo výkone alebo mu sťažuje výkon jeho parlamentných povinností a obmedzuje jeho voľný pohyb, čo zaručuje článok 7 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie(7), je potrebné odkázať na rozsudok z 15. októbra 2008 vo veci T‑345/05 Mote/Parlament(8).

Článok 48 a et seq. tohto rozsudku je vhodné citovať v plnom rozsahu:

„cieľom článku 8 (teraz článok 7) prvého odseku protokolu je zakázať členským štátom stanoviť, okrem iného svojou činnosťou v oblasti daní, správne obmedzenia voľného pohybu poslancov Parlamentu (vec 208/80 Bruce of Donington, Zb. 1981, s. 2205, bod 14). Ako spresňuje toto ustanovenie, účelom výsady je zabezpečiť, aby členovia Parlamentu mohli vykonávať svoju slobodu cestovať do miesta zasadnutia Parlamentu a späť.

49. Je však potrebné zdôrazniť, že uvedené obmedzenia, hoci nie sú podrobne vymenované v článku 8 prvom odseku protokolu, ktorý sa odvoláva na správne „alebo iné“ obmedzenia, nezahŕňajú obmedzenia vyplývajúce zo súdneho konania, keďže tie patria do pôsobnosti článku 10, ktorý definuje právny systém imunity mimo osobitného rámca hlasovania a názorov vyjadrených poslancami počas výkonu svojej funkcie podľa článku 9. Súdne konanie je totiž výslovne uvedené v článku 10 prvom odseku písm. b) protokolu ako konanie, ktorému členovia Parlamentu v priebehu zasadnutia nepodliehajú na území ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako je ich štát pôvodu. Takisto podľa článku 10 prvého odseku písm. a) protokolu člen Parlamentu v tomto období požíva na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom parlamentu tohto štátu, pričom niektoré štáty chránia vnútroštátnych poslancov proti prípadnému súdnemu konaniu. Napokon článok 10 druhý odsek stanovuje, že imunita sa vzťahuje na členov Parlamentu počas ich cesty do miesta a z miesta jeho zasadnutia. Existencia tohto ustanovenia, ktoré podobne ako článok 8 prvý odsek protokolu chráni členov Parlamentu pred zásahmi do ich voľného pohybu, potvrdzuje, že obmedzenia, ktoré sú uvedené v článku 8 prvom odseku, nezahŕňajú všetky možné zásahy do voľného pohybu členov Parlamentu a, ako vyplýva z ustanovení článku 10 preskúmaných vyššie, súdne konanie treba považovať za súčasť súdneho systému stanoveného článkom 10 protokolu.

50. Článok 10 protokolu má za cieľ zabezpečiť nezávislosť členov Parlamentu tým, že bráni, aby bol na poslancov počas zasadnutí Parlamentu vykonávaný nátlak pozostávajúci z hrozieb uväznenia alebo súdneho konania (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 2. mája 2000, Rothley a i./Parlament, T–17/00 R, Zb. s. II-2085, bod 90).

51. Účelom článku 8 protokolu je chrániť členov Parlamentu proti iným ako súdnym obmedzeniam ich voľného pohybu.

52. Keďže sa nepreukázalo, že nebezpečenstvo ohrozenia výkonu činnosti poslanca, ktorú pán Mote vykonáva, predstavovali obmedzenia inej povahy ako obmedzenia vyplývajúce zo súdneho konania na súde jeho štátu pôvodu, je potrebné konštatovať, že Parlament sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol o zbavení pána Motea imunity bez toho, aby sa vyjadril k výsade, ktorá mu bola priznaná ako členovi Parlamentu, alebo rozhodol, že v prejednávanej veci bol porušený článok 8.“(9)

Je potrebné poznamenať, že uznesenie predsedu Všeobecného súdu zo 16. marca 2007 vo veci T-345/05 R V./Parlament(10), ktoré citoval pán Uspaskich, bolo prijaté v rovnakom konaní. V citovaných bodoch Všeobecný súd iba konštatoval zistenie faktu, že plánovaný proces pána Mota by nenarušil zasadanie Parlamentu.

Vo veci Mote/Parliament Všeobecný súd jasne stanovil, že obsahom článku 7 protokolu nie je imunita, ale výsada, a nechráni poslancov pred súdnym obmedzením voľného pohybu.

Je preto nemožné, aby Parlament súhlasil so žiadosťou pána Uspaskicha z 5. apríla 2011 a chránil jeho imunitu na základe článku 7 protokolu.

V každom prípade bezprostrednou príčinou údajnej neschopnosti pána Uspaskicha zúčastniť sa na rokovaniach Parlamentu v stredu, štvrtok a piatok nie je skutočnosť, že Parlament ho zbavil imunity, ale rozhodnutie litovského súdu. Vhodným miestom na napadnutie uvedeného rozhodnutia je súd v Litve alebo v Luxemburgu. Bez ohľadu na uvedené spravodajca navrhuje, aby sa žiadalo od predsedu Parlamentu napísať list litovským orgánom a požiadať ich, aby zabezpečili, že konanie s pánom Uspaskichom bude zorganizované takým spôsobom, aby čo možno najmenej ovplyvňovalo jeho prácu poslanca Európskeho parlamentu.

Pán Uspaskich ďalej tvrdí, že Výbor pre právne veci porušil pri prijímaní rozhodnutia č. P7_TA (2010)0296 jeho „právo na obhajobu – právo vyjadriť vlastný názor pred prijatím rozhodnutia, ktoré sa ho týka a ktoré mu môže spôsobiť ujmu“. Ďalej sa sťažuje, že nemal príležitosť vidieť alebo pripomienkovať návrh rozhodnutia výboru a že otázky boli zaslané generálnemu prokurátorovi Litvy bez jeho vedomia. Nemohol sa preto k nim vyjadriť. Tvrdí, že odmietnutím možnosti vidieť návrh rozhodnutia bolo nielen porušené jeho základné právo na obhajobu a článok 41 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b)(11) Charty základných práv Európskej únie, ale výsledkom bol aj nesúlad Parlamentu s obsahom litovskej ústavy.

To sú všetko argumenty smerujúce k zákonnosti rozhodnutia Parlamentu o zbavení pána Uspaskicha imunity a napokon aj k zákonnosti rokovacieho poriadku Parlamentu, pretože mu neumožňujú nahliadnuť do návrhu správy príslušného výboru a pripomienkovať ho. Vhodným miestom na predloženie týchto otázok je Súdny dvor, nie Výbor pre právne veci, ktorý podľa rokovacieho poriadku nemá právomoc preskúmať svoje vlastné rozhodnutia.

Spravodajca poznamenáva, že vypočutie pána Uspaskicha, ktoré sa konalo 10. októbra 2011, neprinieslo žiadne nové skutočnosti v tejto súvislosti.

b) Žiadosť z 11. apríla 2011

V tejto žiadosti pán Uspaskich žiada o revíziu rozhodnutia Parlamentu zo 7. septembra 2010 podľa článku 6 ods. 2(12) alebo alternatívne podľa článku 6 ods. 3(13) vzhľadom na údajné nové skutočnosti uvedené na internetovej stránke Wikileaks, na základe ktorých tvrdí, že bol obeťou fumus persecutionis.

Dôvodom jeho žiadosti o revíziu je, že 9. apríla 2011 Wikileaks zverejnila diplomatickú nótu veľvyslanectva Spojených štátov amerických vo Vilniuse z októbra 2006, adresovanú americkému ministerstvu zahraničných vecí, v ktorej sa uvádza, že štátny tajomník litovského ministerstva zahraničných vecí Albinas Januška „vyhlásil, že [vláda Litvy] (a teda aj on sám) pripravujú odchod hlavného predstaviteľa Strany práce Viktora Uspaskicha z Litvy v dôsledku jeho väzieb na ruskú SVR [zahraničnú spravodajskú službu].“

Po prvé, neexistuje žiadna súvislosť medzi údajným vyhlásením bývalého úradníka litovského ministerstva zahraničných vecí po jeho rezignácii v roku 2006 a súdnym konaním začatým v roku 2009, ktorá by oprávnila tvrdenie o fumus persecutionis. Dokonca aj keby existoval dôkaz, že vláda Litvy a Albinas Januška pripravovali odchod Viktora Uspaskicha z Litvy pre jeho väzby na ruskú SVR, ktorý však neexistuje, nebola by žiadna súvislosť medzi touto skutočnosťou a podaním žaloby proti pánu Uspaskichovi za falšovanie účtovníctva.

Po druhé, bez ohľadu na skutočnosť, že rokovací poriadok neumožňuje príslušnému výboru preskúmať rozhodnutia Parlamentu – na to napokon existuje Súdny dvor – keď Parlament zbavil poslanca imunity v určitom prípade, tento poslanec už nemá imunitu, ktorej by mohol byť v danom prípade zbavený. Posúdenie právnej istoty znamená, že rozhodnutie, ktoré bolo prijaté v pléne, by malo s výnimkou úplne mimoriadnych okolností platiť. Bez ohľadu na to v tomto prípade, keď bol Výbor pre právne veci informovaný o rozhodnutí pána Uspaskicha stiahnuť svoju žiadosť na Súdnom dvore, vykonal dôkladné právne a vecné posúdenie obvinení poslanca a vypočul ho, aby zistil, či sú obvinenia dôvodom na ochranu jeho imunity.

Ďalej je potrebné poznamenať, že litovské orgány žiadali o zbavenie imunity pána Uspaskicha v júli 2009 a trvalo viac než dva roky, kým sa táto žiadosť začala riešiť, a teda pán Uspaskich mal príležitosť napadnúť rozhodnutie Parlamentu na Súdnom dvore. Svoju žiadosť stiahol. Teraz má možnosť pokračovať v tejto veci pred litovskými súdmi so všetkými dostupnými spôsobmi odvolania – vrátane žiadosti o rozhodnutie v prejudiciálnych otázkach v Luxemburgu a odvolania do Štrasburgu.

Spravodajca poznamenáva, že vypočutie pána Uspaskicha, ktoré sa konalo 10. októbra 2011, neprinieslo žiadne nové skutočnosti v tejto súvislosti.

Záver

Na základe uvedených skutočností a v súlade s článkom 6 ods. 2 rokovacieho poriadku a s ohľadom na skutočnosť, že vypočutie poslanca, ktoré sa konalo 10. októbra 2011, neprinieslo žiadne nové skutočnosti, Výbor pre právne veci po zvážení dôvodov za a proti vo veci ochrany poslaneckej imunity odporúča, aby Európsky parlament neochránil poslaneckú imunitu Viktora Uspaskicha.

(1)

Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2011, s. 28, korigendum v Ú. v. EÚ C 72, 5.3.2011, s.38.

(2)

Ú. v. Ú. v. EÚ C 55, 19.2.2011, s. 24.

(3)

2007 II-25, ods. 87 a 88.

(4)

1. Každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.

2. Toto právo zahŕňa:

a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať;

(b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;

(c) c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.

(5)

2. Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity predložená predsedovi príslušným orgánom členského štátu sa oznámi v pléne a pridelí príslušnému výboru.

(6)

3. Každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu imunity predložená predsedovi sa oznámi v pléne a pridelí príslušnému výboru.

(7)

V článku 7 sa stanovuje: „Voľný pohyb členov Európskeho parlamentu cestujúcich na miesto jeho zasadnutia a pri návrate z neho nepodlieha žiadnym správnym ani iným obmedzeniam.

Členom Európskeho parlamentu sa priznáva pri colnej a devízovej kontrole:

a) rovnaké zaobchádzanie zo strany ich vlád, aké tieto vlády poskytujú vysokým úradníkom vysielaným do zahraničia na dočasné služobné misie; b) rovnaké zaobchádzanie zo strany vlád ostatných členských štátov, ktoré tieto vlády poskytujú zástupcom cudzích vlád vysielaným na dočasné služobné misie.

(8)

2008 Zb. s. II 2849.

(9)

Zvýraznil autor.

(10)

2007 Zb. s. II-25, ods. .87 a 88, zvýraznil autor.

(11)

1. Každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.

2. Toto právo zahŕňa:

a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať;

b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;

c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia. ...

(12)

2. Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity predložená predsedovi príslušným orgánom členského štátu sa oznámi v pléne a pridelí príslušnému výboru.

(13)

3. Každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu imunity predložená predsedovi sa oznámi v pléne a pridelí príslušnému výboru.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

21.11.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

9

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Françoise Castex, Klaus-Heiner Lehne, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Alexandra Thein, Diana Wallis, Cecilia Wikström, Zbigniew Ziobro

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kurt Lechner, Eva Lichtenberger, Dagmar Roth-Behrendt

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jaroslav Paška

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia