SPRÁVA o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ

29.11.2011 - (2011/2094(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Andreas Schwab

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 190 KB)
• 001-001 (DOC - 162 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ

(2011/2094(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2010 (KOM(2011)0328) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2011)0690),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy[1],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách)[2],

–   so zreteľom na usmernenia Komisie k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003[3] (Usmernenia k metóde stanovenia pokút),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2008 s názvom Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou[4] (oznámenie o bankovníctve),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2008 s názvom Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže[5] (oznámenie o rekapitalizácii),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva[6] (oznámenie o znehodnotených aktívach),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2009 s názvom Návrat k životaschopnosti a hodnotenie reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci[7] (oznámenie o reštrukturalizácii),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 s názvom Dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy[8] (pôvodný dočasný rámec),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. decembra 2010 s názvom Dočasný rámec Únie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy[9] (nový dočasný rámec nahrádzajúci rámec skončený 31. decembra 2010),

–   so zreteľom na štúdiu z júna 2011 nazvanú Štátna pomoc – pravidlá pre finančný sektor a reálnu ekonomiku v čase krízy, ktorej vypracovanie zadal Parlament[10],

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. októbra 2011 s názvom Vplyv dočasných pravidiel štátnej pomoci prijatých v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou (SEK(2011)1126),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o zjednodušenie oznamovacích povinností členských štátov,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Verejná konzultácia: na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu (SEK(2011)0173),

–   so zreteľom na dokument GR pre hospodársku súťaž s názvom Najlepšie postupy pre uskutočňovanie konaní týkajúcich sa článkov 101 a 102 ZFEÚ[11],

–   so zreteľom na dokument GR pre hospodársku súťaž s názvom Usmernenia pre postupy vyšetrovateľov v konaniach súvisiacich s článkami 101 a 102 ZFEÚ[12],

–   so zreteľom na dokument GR pre hospodársku súťaž s názvom Najlepšie postupy pre predkladanie hospodárskych údajov a zber údajov v prípadoch týkajúcich sa uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ a v prípadoch fúzií[13],

–   so zreteľom na rámcovú dohodu z 20. novembra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou[14] (ďalej len „rámcová dohoda“), najmä na jej ods. 12[15] a 16[16],

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 25. apríla 2007 o Zelenej knihe – Žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES[17] a z 26. marca 2009 o bielej knihe o žalobách o náhradu škody za porušenie antitrustových pravidiel Spoločenstva[18] a na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci z 20. októbra 2011 k dokumentu s názvom Na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o reforme uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu[19],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o XXXIII. správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2003[20], uznesenie zo 4. apríla 2006 o správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2004[21], uznesenie z 19. júna 2007 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2005[22], uznesenie z 10. marca 2009 o správach o politike hospodárskej súťaže za roky 2006 a 2007[23], uznesenie z 9. marca 2010 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008[24] a uznesenie z 20. januára 2011 o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009[25],

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2010 (INT/594 - CESE 1461/2011),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0424/2011),

A. keďže finančná a hospodárska kríza, ktorá vypukla na jeseň 2008, ešte stále nie je prekonaná; keďže v ostatných mesiacoch znova ožili obavy z finančnej krízy a recesie;

B.  keďže Komisia reagovala na vypuknutie krízy pohotovo a racionálne, pričom prijala osobitné pravidlá štátnej pomoci a ako nástroj krízového riadenia použila politiku hospodárskej súťaže; keďže tento režim bol a stále je mienený ako dočasný, aj keď jeho časový rámec prekročil pôvodne očakávanú dĺžku;

C. keďže Komisia prijala od 1. októbra 2008 do 1. októbra 2010 viac ako 200 rozhodnutí o štátnej pomoci pre finančný sektor; keďže v roku 2009 členské štáty vynaložili na pomoc finančnému sektoru sumu v nominálnej výške 1 107 mld. EUR (9,3 % HDP EÚ); keďže maximálny objem opatrení schválených Komisiou od začiatku krízy do 1. októbra 2010 (vrátane oboch systémov a zásahov ad hoc) predstavuje 4 588,90 mld. EUR;

D. keďže Komisia zaviedla s platnosťou od 1. januára 2011 požiadavku, aby každý príjemca rekapitalizačného opatrenia alebo opatrenia na odbremenenie od znehodnotených aktív predložil reštrukturalizačný plán bez ohľadu na to, či ide v zásade o zdravú banku, alebo o banku v ťažkostiach,

E.  keďže značná suma štátnej pomoci poskytovaná počas krízy, napríklad v podobe systémov záruk, systémov rekapitalizácie a doplnkových foriem podpory likvidity na financovanie bánk, prispela k výraznej nerovnováhe vo verejných financiách; keďže ešte stále nie je známe, aké ďalekosiahle budú v budúcnosti následky tejto štátnej pomoci, najmä záruk poskytnutých bankám, ak sa skutočne požiada o splatenie niektorých z týchto záruk;

F.  keďže protekcionizmus a nepresadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže by len prehĺbili a predĺžili krízu; keďže politika hospodárskej súťaže predstavuje základný nástroj, ktorý EÚ umožní vybudovať dynamický, účinný a novátorský vnútorný trh a uspieť v konkurenčnom boji na celosvetovej scéne;

G.  keďže i napriek všetkému úsiliu vynaloženému na prekonanie hospodárskej krízy zostávajú kartely najvážnejším ohrozením hospodárskej súťaže, spotrebiteľského blahobytu a riadneho fungovania trhov, a preto ich nemožno akceptovať ani v čase hospodárskej krízy;

Správa Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2010

1.  víta správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2010; zdôrazňuje, pri príležitosti 40. výročia tejto správy, že politika hospodárskej súťaže EÚ priniesla mnohé výhody, pokiaľ ide o blaho spotrebiteľov, a je dôležitým nástrojom na odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu; poukazuje na skutočnosť, že politika hospodárskej súťaže zostáva dôležitým nástrojom na zachovanie jednotného trhu a ochranu záujmov spotrebiteľov; zdôrazňuje, že niektoré pravidlá je potrebné aktualizovať tak, aby odpovedali na nové výzvy;

2.  konštatuje, že spojený účinok pevných zásad a pružných postupov umožňuje politike hospodárskej súťaže, aby pôsobila ako konštruktívny a stabilizačný faktor vo finančnom systéme EÚ a všeobecne v reálnom hospodárstve;

Odporúčania v oblasti politiky hospodárskej súťaže

3.  nazdáva sa, že vyššia transparentnosť cien má zásadný význam pre stimuláciu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu a ponuku skutočného výberu pre spotrebiteľov;

4.   víta súčasnú výmenu názorov medzi Komisiou a spotrebiteľskými združeniami v oblasti európskeho práva hospodárskej súťaže a nabáda Komisiu, aby túto výmenu názorov ďalej podporovala, v prípade potreby vrátane ďalších zainteresovaných strán;

Kontrola štátnej pomoci

5.   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie vypracovaný s cieľom posúdiť vplyv dočasných pravidiel štátnej pomoci prijatých v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou, berie na vedomie hodnotenie Komisie, že celkovo je štátna pomoc „účinná v znižovaní finančnej nestability, zlepšovaní fungovania finančných trhov a zmierňovaní vplyvov krízy na reálne hospodárstvo“; nie je si však istý, či takáto optimistická analýza môže byť udržateľná;

6.  zdôrazňuje, že dočasný režim uplatniteľný na štátnu pomoc bol prínosný ako počiatočná reakcia na krízu, avšak jeho uplatňovanie nemožno nadmieru predlžovať; zdôrazňuje, že dočasné opatrenia a výnimky treba zrušiť čo najskôr a hneď ako to hospodárska situácia umožní;

7.  konštatuje, že je nevyhnutné zaviesť nový, trvalý systém regulácie uplatňovania pravidiel štátnej pomoci s cieľom vyriešiť nedostatky, ktoré boli zistené v právnom systéme spred krízy, predovšetkým pokiaľ ide o finančný sektor, ako aj napraviť deformácie, ktoré vznikli počas finančnej a hospodárskej krízy;

8.  berie na vedomie oznámenie osobitných usmernení týkajúcich sa záchrany a reštrukturalizácie bankového sektora; navrhuje Komisii, aby zohľadnila (z hľadiska narušenia hospodárskej súťaže) vplyv opatrení na podporu likvidity poskytnutej centrálnymi bankami vo fáze zachraňovania a zabezpečila náležitú reštrukturalizáciu bánk so zapojením akcionárov a držiteľov dlhopisov ešte pred prísunom finančných prostriedkov z verejných zdrojov;

9.  naliehavo žiada Komisiu, aby spojila predĺženie dočasnej štátnej pomoci bankovému sektoru po roku 2011 so širšími a prísnejšími podmienkami týkajúcimi sa obmedzenia zloženia a veľkosti súvah vrátane náležitého zamerania na retailové pôžičky, ako aj na prísnejšie obmedzenie bonusov, vyplácanie dividend a ďalších dôležitých faktorov; domnieva sa, že tieto podmienky by mali byť výslovné a Komisia by ich mala posudzovať a sumarizovať ex post;

10. berie na vedomie opatrenia, ktoré Komisia doposiaľ prijala s cieľom zmenšiť súvahy určitých inštitúcií, ktoré sú príliš veľké alebo príliš prepojené na to, aby padli, a ktoré počas krízy dostali štátnu pomoc; domnieva sa, že na tento účel treba prijať ďalšie opatrenia;

11. zdôrazňuje však, že v dôsledku prebiehajúcej konsolidácie bankového sektora sa v skutočnosti zvýšil trhový podiel niektorých veľkých finančných inštitúcií, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby na tento sektor naďalej dôsledne dohliadala s cieľom posilniť hospodársku súťaž na európskych bankových trhoch, a to aj prostredníctvom zavedenia plánov reštrukturalizácie, ktoré so sebou prinášajú rozdelenie bankových činností v prípadoch, keď retailové vklady umožňujú týmto inštitúciám financovať rizikovejšie činnosti investičného bankovníctva;

12. poznamenáva, že Európska centrálna banka počas krízy uskutočnila niekoľko neštandardných prísunov likvidity; berie na vedomie názor Komisie, že tento typ opatrení nepredstavuje štátnu pomoc v pravom zmysle slova, ako Komisia uvádza vo svojej štúdii; zdôrazňuje však, že politické kroky na úrovni EÚ musia byť koordinované a že Komisia by mala zohľadniť vplyv podpory od ECB alebo iných centrálnych bánk a ďalších štátnych zásahov pri posudzovaní štátnej pomoci poskytovanej bankám, ktoré sú aj prijímateľmi podpory zo strany ECB alebo iných centrálnych bánk;

13. všíma si, že vplyvy podpory ECB a ďalších štátnych zásahov, ktoré banky prijali počas krízy, neboli zahrnuté do posúdenia zlučiteľnosti vypracovaného Komisiou; žiada Komisiu o posúdenie týchto operácií ex post;

14. vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila očakávaný legislatívny návrh s cieľom riešiť v skutočne európskom rámci krízové situácie bánk v úpadku, ktoré by zaručili spoločný súbor pravidiel, ako aj spoločnú skupinu intervenčných nástrojov a spúšťacích mechanizmov, pričom by obmedzili na minimum podiel daňovníkov, a to vytvorením harmonizovaných fondov na riešenie krízovej situácie v tomto odvetví (s rizikovým prístupom) financovaných z vlastných zdrojov;

15. zdôrazňuje, že štátna pomoc sa musí vyčleňovať takým spôsobom, ktorý nenarušuje hospodársku súťaž ani neuprednostňuje existujúce spoločnosti na úkor vznikajúcich spoločností;

16. domnieva sa, že štátna pomoc by sa mala zamerať na inovatívne a výskumné zoskupenia, a tak podporovať podnikanie;

17. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zamýšľané zjednodušenie pravidiel poskytovania štátnej pomoci pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu nepovedie k zhoršeniu sledovania nadmerných náhrad;

18. berie na vedomie zámer Komisie prijať opatrenie „de minimis“ v súvislosti so štátnou pomocou pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu; zdôrazňuje, že treba prijať jasné a jednoznačné kritériá na určenie služieb, ktoré toto opatrenie pokryje;

19. trvá na tom, že každý návrh na vyňatie ďalších kategórií služieb všeobecného hospodárskeho záujmu z oznamovacej povinnosti musí v zásade vychádzať z dôkazu, že takáto výnimka z pravidiel je odôvodnená a nevyhnutne potrebná a že nadmerne nenarúša hospodársku súťaž;

20. zdôrazňuje význam podpory hospodárskej súťaže vo všetkých odvetviach, v neposlednom rade v sektore služieb, ktorý predstavuje 70 % európskeho hospodárstva; poukazuje na právo zakladať nové spoločnosti a poskytovať nové služby;

Antitrustová politika

21. plne podporuje názor Výboru pre hospodárske a menové veci z 20. októbra 2011 na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom „Na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu“ a pripája ho k tomuto uzneseniu ako prílohu;

22. domnieva sa, že politika udeľovania pokút je dôležitý nástroj verejného presadzovania práva a odrádzania;

23. konštatuje, že správanie je motivované nielen trestmi, ale aj podporou dodržiavania predpisov; uprednostňuje prístup, ktorý slúži ako účinný nástroj na odrádzanie a pritom podporuje dodržiavanie predpisov;

24. zdôrazňuje, že politika vysokých pokút sa nepoužíva a nemala by sa používať ako alternatívny mechanizmus financovania rozpočtu EÚ;

25. berie na vedomie, že metóda stanovovania pokút je obsiahnutá v nelegislatívnom nástroji – Usmerneniach k metóde stanovenia pokút z roku 2006 – a opäť nalieha na Komisiu, aby do nariadenia (ES) č. 1/2003 začlenila podrobný základ výpočtu pokút spolu s novými zásadami ukladania pokút;

26. vyzýva Komisiu, aby zrevidovala svoje usmernenia k metóde stanovovania pokút, a navrhuje, aby posúdila tieto zásady:

–    zohľadnenie skutočnosti, že plnenie rozsiahlych programov na zabezpečenie dodržiavania predpisov by nemalo mať negatívny vplyv na porušovateľa nad rámec toho, čo je primeraným nápravným prostriedkom porušenia;

–    zavedenie rozlišovania úrovne pokút pre podniky, ktoré konali úmyselne alebo nedbanlivo;

–    zohľadnenie vzájomného pôsobenia medzi verejnými a súkromnými záväzkami podľa antitrustového práva EÚ; Komisia by sa mala uistiť, že pokuty zohľadnia akúkoľvek finančnú náhradu, ktorá už bola vyplatená tretím stranám; to by sa malo vzťahovať aj na podniky, ktoré získali z uplatnenia zhoviehavého prístupu; okrem toho porušovateľ by mohol byť vyzvaný, aby zaplatil odškodné na základe mimosúdneho vyrovnania pred prijatím konečného rozhodnutia o pokute;

–    vymedzenie podmienok, za ktorých by materské podniky, ktoré uplatňujú rozhodujúci vplyv nad dcérskou spoločnosťou , ale nie sú priamo zapojené do porušovania predpisov, mali byť spoločne a nerozdielne zodpovedné za porušovanie antitrustových predpisov zo strany ich dcérskych spoločností;

–    požiadavka, pokiaľ ide o opakované porušovanie predpisov, aby sa zaviedla jasná spojitosť medzi aktuálne vyšetrovaným porušením a minulými prípadmi porušenia na jednej strane a príslušným podnikom na druhej strane; treba však zohľadniť maximálnu lehotu;

27. konštatuje, že počet žiadostí o zníženie pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti sa zvýšil, a to najmä od podnikov sústreďujúcich sa na výrobu jediného výrobku a od malých a stredných podnikov; domnieva sa, že by bolo možné uvažovať o systéme odložených a/alebo rozdelených platieb ako o alternatíve ku znižovaniu pokút, aby sa predišlo zatváraniu podnikov;

28. očakáva prispôsobenie usmernení k metóde stanovovania pokút, pokiaľ ide o podniky sústreďujúce sa na výrobu jediného výrobku a MSP v súlade s oznámením podpredsedu Komisie Joaquína Almuniu;

29. víta uplatňovanie konania o urovnaní v prípadoch týkajúcich sa kartelov s cieľom zefektívniť proces;

30. naliehavo žiada Komisiu, aby sa pri analýzach možného zneužitia dominantného postavenia bližšie zamerala na teóriu presakovania (tzv. trickle-down teóriu), ak zistí, že dominantné postavenie nebolo zneužité;

Kontrola fúzií

31. domnieva sa, že hospodárska a finančná kríza nemôže byť dôvodom na uvoľnenie politík EÚ v oblasti kontroly fúzií; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby fúzie, a to predovšetkým tie fúzie, ktorých cieľom je záchrana alebo reštrukturalizácia upadajúcich bánk, neviedli k vytvoreniu ďalších inštitúcií, ktoré by boli „príliš veľké na to, aby padli“, a všeobecnejšie systémových inštitúcií;

32. zdôrazňuje, že uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na fúzie treba hodnotiť z hľadiska celého vnútorného trhu;

Medzinárodná spolupráca

33. zdôrazňuje význam úsilia o celosvetové zbližovanie predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže; nabáda Komisiu, aby sa aktívne podieľala na činnosti medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž;

34. nabáda Komisiu, aby uzatvárala dvojstranné dohody o spolupráci v oblasti presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže; víta oznámenie rokovania o takejto dohode so Švajčiarskom a nabáda na intenzívnejšiu koordináciu politík a opatrení v oblasti presadzovania práva;

Špecifické odvetvia

35. berie na vedomie iniciatívu Komisie Energia 2020; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o úplné vykonanie balíka v oblasti vnútorného trhu s energiou; nabáda Komisiu, aby vzhľadom na to, že doteraz nebol v plnej miere dosiahnutý otvorený a konkurencieschopný jednotný trh s energiou, aktívne monitorovala hospodársku súťaž na trhoch s energiou, osobitne v prípadoch privatizácie verejných služieb vychádzajúcich z monopolných alebo oligopolných trhov;

36. znovu pripomína svoju výzvu Komisii z obdobia prvých krokov realizácie tretieho energetického balíka, aby pozorne sledovala úroveň hospodárskej súťaže, keďže napriek postupnému otváraniu trhov v polovici deväťdesiatych rokov traja najväčší aktéri naďalej predstavujú približne 75 % (elektrina) a viac ako 60 % (plyn) trhu; vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia s cieľom zlepšiť prístup obnoviteľných zdrojov energie do energetickej siete;

37. znovu pripomína svoju výzvu Komisii, aby v nasledujúcej výročnej správe preskúmala mieru, do akej môže koncentrácia dodávateľov životne dôležitých surovín poškodzovať činnosť klientskych odvetví a ekologicky účinnejšie hospodárstvo, keďže niektoré z týchto surovín majú veľký význam pre zavádzanie ekologicky účinných technológií, ako sú fotovoltaické panely a lítiovo-iónové batérie;

38. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie, ktoré vynakladá s cieľom otvoriť hospodársku súťaž na trhu ratingových agentúr, predovšetkým pokiaľ ide o prekážky vstupu, údajné kolúzne postupy a zneužitie dominantného postavenia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky ratingové agentúry budú dodržiavať najprísnejšie normy integrity, zverejňovania, transparentnosti a riadenia konfliktov záujmov, ako ich stanovujú požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (ES) č. 1060/2009[26], s cieľom zabezpečiť kvalitu ratingov;

39. žiada Komisiu, aby v súlade so závermi zasadnutia Európskej rady z júna 2008 (odsek 40) aktívne sledovala vývoj na trhu s komoditami a v súvislosti s revíziou smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) a smernice o zneužívaní trhu (MAD) predložila ambiciózne legislatívne návrhy na riešenie problému špekulatívnych postupov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú európsky priemysel a narúšajú jednotný trh;

40. zdôrazňuje, že nedávne vyšetrovanie regulačných orgánov USA, Spojeného kráľovstva a Japonska ukázalo, že v priebehu krízy sa objavili dôkazy o manipulovaní so sadzbami LIBOR zo strany bánk v Európe a USA; obáva sa preto možného narušenia trhu spôsobeného takýmito postupmi;

41. vyzýva Komisiu, aby preskúmala situáciu v oblasti hospodárskej súťaže v maloobchodnom sektore, konkrétne dôsledky údajného zneužitia trhovej sily dominantnými maloobchodnými reťazcami, ktoré nepriaznivo ovplyvnilo drobných predajcov a výrobcov najmä na poľnohospodárskom a potravinárskom trhu;

42. znovu pripomína svoju žiadosť, aby Komisia uskutočnila prieskum týkajúci sa hospodárskej súťaže v agropotravinárskom odvetví s cieľom preskúmať, aký je vplyv trhovej sily najväčších dodávateľov a maloobchodníkov na fungovanie uvedeného trhu;

43. poukazuje na komplexnosť potravinového dodávateľského reťazca a na nedostatočnú transparentnosť cien potravín; domnieva sa, že kvalitnejšia analýza nákladov, procesov, pridanej hodnoty, objemov, cien a marží vo všetkých oblastiach potravinového dodávateľského reťazca vrátane transparentnosti vyššej kvality zlepší v súlade s právom hospodárskej súťaže a zásadami obchodného tajomstva informácie dostupné spotrebiteľom a transparentnosť mechanizmov tvorby cien potravinového dodávateľského reťazca, čím sa zlepší výber pre spotrebiteľov a súčasne sa zabráni nespravodlivej diskriminácii spotrebiteľov; víta vytvorenie fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a jeho pozitívny vplyv na zlepšovanie obchodných postupov;

44. znovu pripomína svoju výzvu Komisii, aby uskutočnila odvetvový prieskum on-line reklamy a vyhľadávačov;

45. znovu pripomína svoju požiadavku uskutočniť prieskum uplatňovania pravidiel verejného obstarávania s cieľom zistiť, či rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi nespôsobujú narušenie hospodárskej súťaže;

46. zdôrazňuje, že dobudovanie vnútorného trhu pre všetky druhy dopravy musí byť a aj zostať hlavným cieľom európskej dopravnej politiky;

47. súhlasí s názorom Komisie, že EÚ naďalej chýba dostatočne prepojená, interoperabilná a efektívna cezhraničná dopravná infraštruktúra, ktorá je nevyhnutná pre spravodlivú hospodársku súťaž v rámci dobudovania vnútorného trhu;

48. domnieva sa, že politika hospodárskej súťaže by mala prispieť k podpore a posilňovaniu otvorených noriem a interoperability s cieľom predísť tomu, aby menšia skupina účastníkov trhu blokovala prístup spotrebiteľov a zákazníkov k technológiám;

49. berie na vedomie absenciu hospodárskej súťaže na roamingovom trhu a zdôrazňuje potrebu lepšej transparentnosti cien; víta v tomto smere nové rámcové pravidlá EÚ v oblasti telekomunikácií a Komisiou predložený návrh nariadenia Roaming III (KOM(2011)0402), ktorý navrhuje štrukturálne opatrenia na zlepšenie veľkoobchodnej hospodárskej súťaže s očakávanými prínosmi pre maloobchodnú hospodársku súťaž, ceny a výber pre spotrebiteľov; najmä naliehavo žiada Komisiu, aby splnila cieľ stanovený v Digitálnej agende pre Európu (KOM(2010)245 v konečnom znení/2), aby sa rozdiely medzi vnútroštátnymi a roamingovými tarifami do roku 2015 odstránili;

50.  zdôrazňuje, že vyššia miera hospodárskej súťaže v odvetví širokopásmového pripojenia je zásadne dôležitá na dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti úplného pokrytia európskych občanov, ktorý prinesie výhody spotrebiteľom aj podnikom; žiada Komisiu, aby preverila možné prípady obmedzenia prístupu k širokopásmovým službám na vnútroštátnej úrovni;

51. naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozsah, v akom môže príliš štedré prideľovanie voľných povolení na príspevky Európskej únie v určitých odvetviach narúšať hospodársku súťaž, keďže tieto povolenia, ktorých efektívnosť sa od poklesu hospodárskej aktivity znížila, priniesli niektorým podnikom neočakávané zisky, čo oslabilo ich motiváciu podieľať sa na prechode na ekologicky účinné hospodárstvo;

52. pripomína, že Komisia začala voči členským štátom niekoľko konaní vo veci porušenia práva Únie v súvislosti s nesprávnym uplatňovaním prvého železničného balíka;

53. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že dvojstranné dohody krajín v odvetví leteckej dopravy formálne neuprednostňujú konkrétne letiská pri letoch z jednej krajiny do druhej;

54. naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala odvetvie leteckej dopravy, konkrétne dohody o spoločnom predaji leteniek (code-share) medzi leteckými spoločnosťami, ktoré v mnohých prípadoch nie sú pre spotrebiteľov ničím prínosné, prispievajú však k väčšiemu uzavretiu trhu, vedú k zneužívaniu dominantného postavenia a k zosúladeniu postupov medzi podnikmi, ktoré by inak museli konať ako konkurenti;

55. s potešením očakáva výsledky verejnej konzultácie o uplatňovaní usmernení o leteckej doprave z roku 2005; nabáda Komisiu, aby starostlivo preskúmala ustanovenia o posúdení sociálnej pomoci a pomoci na reštrukturalizáciu pre letecké spoločnosti, aby sa objasnilo, či tieto ustanovenia aj za dnešných podmienok na trhu stále poskytujú rovnaké podmienky pre leteckých dopravcov, alebo je potrebné ich revidovať;

56. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zasiahli proti akýmkoľvek diskriminačným politikám, ktoré sa môžu uplatňovať v dohodách medzi EÚ a tretími krajinami, s cieľom zabrániť narušovaniu hospodárskej súťaže medzi jednotlivými medzinárodnými leteckými spoločnosťami a zabezpečiť tak spravodlivú hospodársku súťaž;

57. zdôrazňuje potrebu dokončiť iniciatívu Jednotné európske nebo, ktorou sa zavedie systém výkonnosti, čím sa zabezpečí transparentnosť v cenách služieb;

58. opakuje, že v záujme spravodlivejšej hospodárskej súťaže v rámci jednotlivých druhov dopravy a medzi nimi by sa mali prísne uplatňovať pravidlá týkajúce sa povinnosti zobrazovať skutočné, transparentné a konečné ceny leteniek;

59. očakáva výsledky štúdií financovania výstavby námorných prístavov Komisie a Parlamentu, ktoré by mali obom inštitúciám umožniť vyhodnotiť, či sa platné pravidlá uplatňujú jednotne, alebo je potrebné prepracovať ich;

Dialóg Parlamentu a Komisie o hospodárskej súťaži

Dialóg o hospodárskej súťaži

60. víta prítomnosť podpredsedu Komisie Joaquína Almuniu na výmene názorov s Parlamentom, ako aj pozitívnu spoluprácu preukázanú v tomto roku v podobe brífingov organizovaných GR COMP; zastáva názor, že výročná schôdza poslancov EP s generálnym riaditeľom GR COMP je dobrou praxou, v ktorej by sa malo pokračovať;

61. žiada, aby sa pri príležitosti 40. výročia správy Komisie o politike hospodárskej súťaže uzatvorila dohoda medzi Parlamentom a Komisiou, ktorá by umožnila komplexný dialóg o politike hospodárskej súťaže na posilnenie úlohy Parlamentu ako priamo voleného orgánu zastupujúceho európskych občanov; konštatuje, že toto praktické opatrenie by malo prehĺbiť existujúci dialóg a prípadne inštitucionalizovať pravidelný dialóg medzi Parlamentom a Komisiou stanovením postupov a záväzkov týkajúcich sa následných opatrení podľa odporúčaní Parlamentu bez toho, aby boli dotknuté výlučné právomoci Komisie podľa zmluvy;

Výročná správa o hospodárskej súťaži

62. naliehavo vyzýva Komisiu, aby do svojej výročnej správy zahrnula:

–   opis legislatívnych a nelegislatívnych, ako aj záväzných a nezáväzných nástrojov prijatých v danom roku spolu s odôvodnením vykonaných zmien;

–   prehľad príspevkov získaných od Parlamentu a zainteresovaných strán v súvislosti s verejnými konzultáciami spolu s odôvodnením, prečo určité z vyjadrených stanovísk prijala a iné neprijala;

–   opis opatrení, ktoré Komisia prijala v danom roku na zvýšenie transparentnosti rozhodovacieho procesu a zabezpečenie dôslednejšieho dodržiavania príslušného procesu; tento oddiel by mal zahŕňať správu o dialógu s Parlamentom o hospodárskej súťaži;

Ročný pracovný program v oblasti hospodárskej súťaže

63. naliehavo vyzýva Komisiu, aby na začiatku každého roka predložila pracovný program v oblasti hospodárskej súťaže vrátane podrobného zoznamu záväzných a nezáväzných nástrojov hospodárskej súťaže, ktorých prijatie sa očakáva v nadchádzajúcom roku, a zoznamu plánovaných verejných konzultácií;

64. zdôrazňuje, že správu aj pracovný program by mal komisár pre hospodársku súťaž predložiť výboru ECON;

°

°          °

65. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

Príloha (s odkazom na odsek 21)[27]

1.  víta úsilie Komisie zamerané na jednotný európsky prístup v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu; pripomína svoje uznesenie z 26. marca 2009 o bielej knihe o žalobách o náhradu škody za porušenie antitrustových pravidiel a domnieva sa, že každá nová iniciatíva v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na náhradu v rámci politiky hospodárskej súťaže by mala byť v súlade s obsahom tohto uznesenia, ako aj uznesenia z roku 2009;

2.  domnieva sa, že v oblasti hospodárskej súťaže má pre vykonávanie ustanovení zmlúv, úplné dosiahnutie cieľov EÚ a zaistenie presadzovania právnych predpisov EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž zásadný význam verejné presadzovanie práva;

3.  uznáva však, že na čoraz integrovanejšom jednotnom trhu a pri prudko rastúcom obchodovaní na internete je potrebný celoeurópsky prístup v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu;

4.  poznamenáva, že súkromné presadzovanie práva prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu by na úrovni EÚ mohlo zjednodušiť náhradu škôd spôsobených spotrebiteľom a podnikom a pomôcť zabezpečiť účinnosť právnych predpisov EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže;

5.  konštatuje, že vo väčšine členských štátov už existujú formy presadzovania práva súkromnými subjektmi, ale že vnútroštátne systémy sa veĺmi líšia a viaceré členské štáty nemajú jasné a výslovne ustanovené osobitné pravidlá týkajúce sa kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu vrátane súdnej nápravy;

6.  zdôrazňuje, že so zreteľom na dokončenie vnútorného trhu je potrebné vo väčšej miere zosúladiť práva spotrebiteľov v celej Únii; poukazuje na skutočnosť, že dobre navrhnutý systém kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu môže posilniť dôveru spotrebiteľov, a tak prispieť k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu a internetového obchodu a podporiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;

7.  poznamenáva tiež, že na vnútroštátne súdy sa podáva pomerne málo súkromných žalôb o náhradu škody;

8.  zdôrazňuje preto, že je potrebné zvýšiť účinnosť práva na prístup k spravodlivosti, ako aj právnych predpisov EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže, keďže individuálne žaloby nemusia byť vždy dostačujúce a účinné;

9.  pripomína, že v súčasnosti prijímajú vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa riadi stanovovanie výšky náhrady, ktorá sa môže priznať, len členské štáty; ďalej poznamenáva, že presadzovanie vnútroštátneho práva nesmie brániť jednotnému uplatňovaniu európskych právnych predpisov;

10. dodáva, že každý európsky systém kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu môže zohľadňovať vnútroštátne najlepšie postupy v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu;

11. ďalej zdôrazňuje, že každý horizontálny nástroj EÚ zameraný na kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu by mal obsahovať spoločné minimálne normy pre kolektívne získavanie náhrady v súlade so zásadami subsidiarity, špeciality a proporcionality, prípadne vrátane všeobecných otázok medzinárodného procesného a súkromného práva;

12. domnieva sa, že osobitné otázky, ktoré vznikajú v oblasti hospodárskej súťaže, by sa mali náležite zohľadniť a že všetky nástroje, ktorými sa riadi kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu, musia v plnej miere a náležitým spôsobom rešpektovať osobitosti protimonopolnej politiky;

13. pripomína, že medzi tieto osobitné otázky patrí politika zhovievavosti, ktorá je základným nástrojom odhaľovania kartelov; zdôrazňuje, že kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu by nemalo ohroziť účinnosť systému zhovievavosti v právnych predpisoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže a postupu vyrovnania;

14. okrem toho poukazuje na skutočnosť, že žaloby o náhradu škody za porušenie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže sa vyznačujú osobitnými vlastnosťami, ktorými sa odlišujú od ostatných žalôb o náhradu škody, keďže môžu ovplyvňovať právomoci, ktoré zmluvy priamo priznávajú orgánom verejnej správy, na základe ktorých môžu vyšetrovať a postihovať porušovanie predpisov, a na druhej strane sa týkajú správania narúšajúceho bezproblémové fungovanie vnútorného trhu a môžu tiež ovplyvňovať rôzne úrovne vzťahov medzi podnikmi a spotrebiteľmi;

15. zdôrazňuje, že sú dostupné porovnateľné skúsenosti, na základe ktorých možno zhodnotiť mnohé osobitné a dôležité problémy, ktoré neexistujú v ostatných oblastiach, ako aj rozsiahla literatúra, ktorá napomáha tieto problémy riešiť;

16. poukazuje na skutočnosť, že skúsenosti doposiaľ získané v tých členských štátoch EÚ, v ktorých už existujú mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, neukázali prípady ich zneužívania ani likvidácie podnikov;

17. pripomína, že pokiaľ ide o kolektívne uplatňovanie nárokov na náhradu v rámci politiky hospodárskej súťaže, je nutné zaviesť záruky, aby sa zabránilo systému hromadných žalôb s neodôvodnenými žiadosťami a nadmernému počtu súdnych sporov a zabezpečila sa rovnosť dostupných prostriedkov v súdnych konaniach, a zdôrazňuje, že takéto záruky sa musia okrem iného vzťahovať aj na tieto body:

     –   pred podaním žaloby treba jasne určiť skupinu žalobcov (tzv. opt-in postup);

     –   verejné orgány, napríklad ombudsmani alebo prokurátori, ako aj zastupujúce orgány smú podať žalobu v mene jasne vymedzenej skupiny žalobcov;

     –   na úrovni EÚ treba zaviesť kritériá na vymedzenie zastupujúcich orgánov oprávnených podávať žaloby v zastúpení;

     –    treba zamietnuť systém hromadných žalôb z toho dôvodu, že by podporoval nadmerný počet súdnych sporov, mohol by byť v rozpore s ústavou niektorých členských štátov a mal by dosah na práva poškodených, ktorí by sa zúčastnili na postupe nevedome, ale aj tak by boli viazaní rozhodnutím súdu;

a) povolené individuálne žaloby:

     –   žalobcovia musia mať za každých okolností možnosť žiadať na príslušnom súde o alternatívne riešenie individuálnej kompenzačnej náhrady;

     –   kolektívni žalobcovia nesmú mať voči individuálnym žalobcom lepšie postavenie;

b) náhrada malej a rozptýlenej škody:

     –   žalobcovia, ktorí utrpeli malú a rozptýlenú škodu, by mali mať primerané prostriedky na dosiahnutie spravodlivosti prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu a mali by získať spravodlivú náhradu;

c) náhrada len za skutočne utrpené škody:

     –   náhrada sa môže udeliť len za skutočne utrpené škody: musia sa zakázať náhrady škôd s represívnou funkciou a nečestné obohacovanie sa;

     –   každý žalobca musí svoj nárok dokázať;

     –   priznaná náhrada sa musí rozdeliť medzi jednotlivých žiadateľov podľa toho, akú škodu individuálne utrpeli;

     –   odmeny pre advokátov závisiace od výšky vysúdenej sumy sú v Európe vo všeobecnosti neznáme, a preto ich treba odmietnuť;

d) zásada „platí strana, ktorá prehrá spor“:

     –   nemožno viesť konania, pri ktorých by bol žalobca bezmocný z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov; náklady na konanie, a tým aj riziko, ktoré prináša súdna žaloba, by navyše mala niesť tá strana, ktorá prehrá súdny spor; stanovenie pravidiel rozdelenia súvisiacich nákladov je v právomoci členských štátov;

e) bez financovania tretími stranami:

     –   konania by nemali byť vopred financované tretími stranami, napríklad tak, že by žalobcovia súhlasili s tým, že postúpia tretím stranám prípadné následné nároky na odškodnenie;

18. vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladnú a objektívnu analýzu, ktorou by sa zistilo, či systém kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu môže skutočne zabezpečiť tieto záruky;

19. vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné podmienky, na základe ktorých možno žalobu pripustiť, a stanovila členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby sa každá prípadná kolektívna žaloba podrobila predbežnej kontrole prípustnosti s cieľom potvrdiť, že kvalifikačné kritériá boli splnené a že je vhodné, aby sa začalo konanie;

20. zdôrazňuje, že každý horizontálny rámec musí zaistiť dva základné predpoklady:

     –   členské štáty nebudú v prípadoch kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktoré vzniknú porušením právnych predpisov EÚ, uplatňovať reštriktívnejšie podmienky ako v prípadoch, ktoré vzniknú na základe porušenia vnútroštátnych právnych predpisov;

     –   žiadna zo zásad stanovených v horizontálnom rámci nebude brániť prijatiu ďalších opatrení na dosiahnutie úplnej účinnosti právnych predpisov EÚ;

21. navrhuje, aby sa v prípade, že Komisia predloží návrh právneho nástroja upravujúceho kolektívne uplatňovanie nárokov na náhradu v rámci politiky hospodárskej súťaže, prijala zásada nadväzujúcej žaloby, ktorou sa môže zaviesť súkromné presadzovanie prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ak mu predchádzalo rozhodnutie Komisie alebo príslušného vnútroštátneho orgánu o porušení pravidiel, tak aby sa zabezpečila ochrana systému zhovievavosti a zaručilo sa, že Komisia a vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž budú môcť prijať účinné opatrenia na presadzovanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže;

22. poznamenáva, že zavedením zásady nadväzujúcej žaloby sa nevylučuje možnosť uplatnenia samostatnej, ako aj nadväzujúcej žaloby v oblasti hospodárskej súťaže a v iných oblastiach v rámci akéhokoľvek právneho nástroja; upozorňuje, že v prípade samostatnej žaloby je potrebné zaistiť možnosť pozastaviť každú súkromnoprávnu žalobu dovtedy, kým príslušný orgán pre hospodársku súťaž na základe európskych právnych predpisov neprijme rozhodnutie o verejnom presadzovaní práva týkajúce sa porušenia právnych predpisov;

23. podporuje rozvoj silných celoeurópskych mechanizmov alternatívneho riešenia sporov, akými sú dobrovoľné, rýchle a lacné súdne riešenia sporov, ako aj nástrojov samoregulácie, ako sú kódexy správania; zdôrazňuje však, že tieto mechanizmy by sa nemali stať predpokladom súdnej nápravy, ale (ako naznačuje ich názov) mali by zostať len jej alternatívou;

24. vyjadruje presvedčenie, že účinný systém kolektívneho uplatňovania nárokov na náhradu by mohol vskutku zvýšiť vývoj mechanizmov alternatívneho riešenia sporov tým, že by podnecoval strany sporu, aby svoje spory riešili rýchlou mimosúdnou cestou;

25. vyjadruje presvedčenie, že pri rozhodovaní o podaní žaloby má zásadný význam každá utrpená individuálna škoda alebo strata, a zastáva názor, že vnútroštátne procesnoprávne pravidlá členských štátov by pri kolektívnom uplatňovaní nárokov na nápravu mali odkazovať na nariadenie (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu[28], v prípadoch, keď hodnota nároku nepresahuje jeho rozsah;

26. zdôrazňuje, že každý právny nástroj týkajúci sa kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v oblasti hospodárskej súťaže, ktorý Komisia navrhne, by sa mal prijať bezodkladne a iba v rámci riadneho legislatívneho postupu;

• [1]  Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2003, s. 1.
• [2]  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ C, 1.9.2006, s. 2.
• [4]  Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8.
• [5]  Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2.
• [6]  Ú. v. EÚ C 72, 26.3.2009, s. 1.
• [7]  Ú. v. EÚ C 195, 19.8.2009, s. 9.
• [8]  Ú. v. EÚ C 16, 22.1.2009, s. 1.
• [9]  Ú. v. EÚ C 6, 11.1.2011, s. 5.
• [10]  http://www.europarl.europa.eu/activities/committees/studies/download.do?language=en&file=42288.
• [11]  http://ec.europa.eu/competition/consultations/2010_best_practices/best_practice_articles.pdf.
• [12]  http://ec.europa.eu/competition/consultations/2010_best_practices/hearing_officers.pdf.
• [13] http://ec.europa.eu/competition/consultations/2010_best_practices/best_practice_submissions.pdf
• [14]  Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
• [15]  „Každý člen Komisie zabezpečí pravidelný a priamy tok informácií medzi členom Komisie a predsedom príslušného parlamentného výboru.“
• [16]  „Do troch mesiacov od prijatia uznesenia Európskeho parlamentu mu Komisia poskytne písomné informácie o opatreniach, ktoré prijala v reakcii na osobitné požiadavky, ktoré jej boli adresované v uzneseniach Európskeho parlamentu, vrátane informovania Európskeho parlamentu v prípadoch, kde sa nemohla riadiť jeho stanoviskami. [...]’
• [17]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0152.
• [18]  Prijaté texty, P6_TA(2009)0187.
• [19]  Prijaté texty, P7_TA-PROV(2011)0494.
• [20]  Prijaté texty, P6_TA(2005)0032.
• [21]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0120.
• [22]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0263.
• [23]  Prijaté texty, P6_TA(2009)0099.
• [24]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0050.
• [25]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0023.
• [26]  Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1.
• [27]  Zo stanoviska Výboru pre hospodárske a menové veci z 20. októbra 2011 s názvom na ceste k jednotnému európskemu prístupu v oblasti kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu.
• [28]  Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1.

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (22.11.2011)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ
(2011/2094(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ashley Fox

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

1.  víta 40. výročie správy Komisie o hospodárskej súťaži, ako aj prínos správ k budovaniu jednotného trhu, zabezpečovaniu lepšieho výberu pre spotrebiteľov a podnecovaniu hospodárskeho rastu Únie;

2. pripomína, že dočasný rámec pre štátnu pomoc bol veľmi užitočný pri podpore hospodárskej obnovy; nabáda Komisiu, aby naďalej uplatňovala pravidlá pre štátnu pomoc pragmatickým spôsobom a zároveň zaistila obmedzenie prípadov narušenia hospodárskej súťaže na minimum;

3.  konštatuje, že aj spotrebitelia často nerozumejú rozhodnutiam Komisie, ktoré sa týkajú udeľovania pokút kartelom; vyzýva preto Komisiu, aby základ pre výpočet pokút, spolu s novými zásadami udeľovania pokút, začlenila do nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy[1]; očakáva úpravu usmernenia k metóde stanovenia pokút týkajúceho sa podnikov, ktoré sa sústreďujú na výrobu jediného výrobku, a malých a stredných podnikov, ako oznámil podpredseda Komisie Almunia;

4.  vyjadruje presvedčenie, že vyššia transparentnosť cien má zásadný význam pre stimuláciu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu a ponúkanie skutočného výberu pre spotrebiteľov;

5.   naliehavo žiada Komisiu a všetky zainteresované subjekty, aby zabezpečili, že politika hospodárskej súťaže bude zohrávať istú úlohu v rámci holistického prístupu k opätovnému oživeniu vnútorného trhu tým, že priority občanov, spotrebiteľov a MSP budú v centre rozhodovania a budú riešené frustrácie, ktorým dennodenne čelia;

6.  poukazuje na komplexnosť potravinového dodávateľského reťazca a nedostatočnú transparentnosť stanovovania cien potravín; domnieva sa, že kvalitnejšia analýza nákladov, procesov, pridanej hodnoty, objemov, cien a marží vo všetkých oblastiach potravinového dodávateľského reťazca, ako aj lepšia transparentnosť kvality zlepší v súlade s právom hospodárskej súťaže a zásadami obchodného tajomstva informácie, ktoré sú dostupné pre spotrebiteľov, a transparentnosť mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa stanovujú ceny v potravinovom dodávateľskom reťazci, a tým zlepší výber pre spotrebiteľov a zabráni ich nespravodlivej diskriminácii; víta vytvorenie fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a jeho pozitívny vplyv na zlepšovanie obchodných postupov;

7. zdôrazňuje, že v súčasnosti vo väčšine krajín EÚ neexistuje účinný právny systém, ktorý by riadil platenie náhrad za škody spôsobené jednotlivcovi porušením práva hospodárskej súťaže; konštatuje, že orgány na ochranu hospodárskej súťaže trestajú prípady porušenia práva hospodárskej súťaže a štátu sa platia pokuty, avšak spotrebitelia, ktorých sa tieto prípady porušenia priamo týkajú, nedostávajú žiadne odškodnenie; domnieva sa, že túto problematiku by mal na úrovni EÚ riešiť vhodný kolektívny spotrebiteľský nápravný mechanizmus; vyzýva Komisiu, aby dôkladne zvážila možnosť vytvoriť európsky fond, ktorý by bol financovaný podielom z pokút uložených s cieľom potrestať spoločnosti, ktoré porušujú právo hospodárskej súťaže EÚ; navrhuje, aby sa takýto fond používal na pokrytie nákladov cezhraničného kolektívneho konania s európskym rozmerom za predpokladu, že sa tieto prostriedky použijú práve na tento účel;

8. víta, že Európsky parlament a Rada prijali nariadenie o integrite a transparentnosti trhu s energiou na veľkoobchodnej úrovni, ako aj iniciatívy členských štátov, ktoré sa zameriavajú na zaručenie väčšej transparentnosti cien energií, zvýšenie dôvery spotrebiteľov a zlepšenie výberu na trhu s energiou; vyjadruje poľutovanie nad zdržaním, ktoré členské štáty spôsobili pri transpozícii a uplatňovaní tretieho energetického balíka a ktoré brzdí vytvorenie skutočného a konkurenčného jednotného trhu s energiou, čo spotrebiteľov oberá o prínosy hospodárskej súťaže v tomto odvetví; poukazuje na zvýšenie cien energií, čo má negatívny vplyv na výrobné podniky a spotrebiteľov, najmä na zraniteľné skupiny obyvateľstva; nabáda Komisiu, aby aktívne monitorovala hospodársku súťaž na trhoch s energiou a podporovala vstup obnoviteľných zdrojov do energetických sietí, keďže sa ešte nepodarilo v plnej miere vytvoriť otvorený a konkurencieschopný jednotný trh s energiou; vyjadruje presvedčenie, že väčšia konkurencia v odvetví energetiky by mala zabezpečiť dostupnejší a lepší prístup k energii pre všetkých spotrebiteľov a podniky;

9.  berie na vedomie absenciu hospodárskej súťaže na roamingovom trhu a zdôrazňuje potrebu lepšej transparentnosti cien; víta v tomto smere nové rámcové pravidlá EÚ v oblasti telekomunikácií a Komisiou predložený návrh nariadenia o roamingu (KOM(2011) 402 v konečnom znení), ktorým sa navrhujú štrukturálne opatrenia na zlepšenie veľkoobchodnej hospodárskej súťaže s očakávanými prínosmi pre maloobchodnú hospodársku súťaž, ceny a výber pre spotrebiteľov; naliehavo žiada predovšetkým Komisiu, aby splnila cieľ stanovený v Digitálnej agende pre Európu (KOM(2010) 245 v konečnom znení/2), aby sa do roku 2015 odstránili rozdiely medzi roamingovými a vnútroštátnymi tarifami;

10. víta rozhodnutie Rady podporiť dlho očakávaný jednotný patentový systém EÚ, pomocou ktorého sa podnikateľom znížia náklady a časovo náročné administratívne vybavovanie, čo zároveň zlepší inováciu, povzbudí konkurenčnú výhodu členských štátov a skvalitní jednotný trh;

11. zdôrazňuje, že vyššia miera hospodárskej súťaže v odvetví širokopásmového pripojenia má veľký význam na dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je úplné pokrytie európskych občanov, a to prinesie výhody spotrebiteľom aj podnikom; žiada Komisiu, aby preverila možné prípady, keď bol na vnútroštátnej úrovni obmedzený prístup k širokopásmovým službám;

12. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila kontrolu správania, ktoré narúša hospodársku súťaž vo všetkých obchodných sektoroch, a aby v prípade potreby začala formálne konanie, a to najmä ak sú ohrozené práva spotrebiteľa;

13. víta súčasnú výmenu názorov medzi Komisiou a spotrebiteľskými združeniami v oblasti európskeho práva hospodárskej súťaže a nabáda Komisiu, aby túto výmenu názorov aj naďalej podporovala prípadným zainteresovaním ďalších subjektov;

14. pripomína svoju výzvu adresovanú Komisii, aby vo svojej ďalšej výročnej správe preskúmala, nakoľko môže byť koncentrácia dodávateľov najdôležitejších surovín škodlivá pre činnosť klientskych odvetví a ekologicky efektívnejšie hospodárstvo.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	21.11.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia De Campos, Jürgen Creutzmann, Evelyne Gebhardt, Malcolm Harbour, Iliana Ivanova, Philippe Juvin, Eija-Riitta Korhola, Kurt Lechner, Hans-Peter Mayer, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Simon Busuttil, Ashley Fox, Anna Hedh, Liem Hoang Ngoc, María Irigoyen Pérez, Constance Le Grip, Antonyia Parvanova

• [1]  Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1 – 25.

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (13.10.2011)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k výročnej správe o politike EÚ v oblasti hospodárskej súťaže
(2011/2094(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marian-Jean Marinescu

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že dobudovanie vnútorného trhu pre všetky druhy dopravy musí byť a aj zostať hlavným cieľom európskej dopravnej politiky;

2.  podporuje Komisiu v jej antitrustovej politike a politike kontroly fúzií, ktoré sú významnými prvkami regulácie trhu v prospech ochrany práv spotrebiteľa;

3.  považuje za potrebné zvýšiť transparentnosť všetkých nákladov a poplatkov v odvetví dopravy vrátane regionálnych služieb, ako podmienku posúdenia oprávnenosti na štátnu podporu, a opakuje preto svoju výzvu Komisii, aby zverejnila na jednej strane správu s prehľadom celkovej štátnej pomoci poskytnutej v odvetví verejnej dopravy a na druhej strane prehľad nepriamej podpory, napríklad daní, odvodov, financovania infraštruktúry a poplatkov za jednotlivé druhy dopravy a ich vplyvu na hospodársku súťaž v rámci jednotlivých druhov dopravy a medzi nimi;

4.  súhlasí s názorom Komisie, že EÚ naďalej chýba dostatočne prepojená, interoperabilná a efektívna cezhraničná dopravná infraštruktúra, ktorá je nevyhnutná pre spravodlivú hospodársku súťaž v rámci dobudovania vnútorného trhu;

5.  znova potvrdzuje svoj záväzok vytvoriť jednotný európsky železničný priestor, v ktorom je kľúčový nediskriminačný prístup k železničnej sieti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaistili otvorenie trhu v oblasti železničnej dopravy a spravodlivú hospodársku súťaž, ako aj vyššiu kvalitu služieb spojenú s nevyhnutnými sociálnymi normami pre zamestnancov a poskytovaním verejných služieb; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sú potrební nezávislí poskytovatelia služieb a silné, nezávislé vnútroštátne regulačné orgány koordinované na európskej úrovni;

6.  pripomína, že Komisia začala voči členským štátom niekoľko konaní vo veci porušenia práva Únie v súvislosti s nesprávnym uplatňovaním prvého železničného balíka;

7.  vyzýva Komisiu, aby zistila, či je zrušenie dane z obchodu pre železničné podniky so sídlom v danom členskom štáte a súčasné zavedenie paušálnej dane z koľajových vozidiel v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, keďže zahraničné podniky musia na rozdiel od domácich podnikov odvádzať daň z obchodu v členskom štáte, v ktorom sídlia, čo môže viesť k nekalej súťaži;

8.  zdôrazňuje, že s ohľadom na mieru zadlženosti spoločností v odvetví železničnej dopravy v nových členských štátoch by sa malo aj naďalej za určitých podmienok povoľovať odpustenie historického dlhu, najmä ak sa takýmto odpustením uľahčí dosiahnutie otvoreného železničného trhu, pričom by sa však malo vždy predchádzať narušeniu hospodárskej súťaže;

9.  vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o urýchlené zrušenie všetkých existujúcich obmedzení kabotáže s cieľom umožniť spravodlivú hospodársku súťaž a zabrániť čo najväčšiemu počtu zbytočných ciest bez nákladu, ako aj o harmonizáciu sociálnych ustanovení na európskej úrovni v záujme odstránenia mzdového dampingu a sociálnej nerovnováhy;

10. vyzýva Európsku komisiu, aby neustále monitorovala náležité vykonávanie acquis EÚ v oblasti transparentnosti cien a záväzkov v oblasti boja proti diskriminácii, ktoré sa týkajú vnútroštátnych systémov spoplatňovania ciest;

11. s potešením očakáva výsledky verejnej konzultácie o uplatňovaní usmernení o leteckej doprave z roku 2005; nabáda Komisiu, aby starostlivo preskúmala ustanovenia o posúdení sociálnej pomoci a pomoci na reštrukturalizáciu pre letecké spoločnosti, aby sa objasnilo, či tieto ustanovenia aj za dnešných podmienok na trhu stále poskytujú rovnaké podmienky pre leteckých dopravcov, alebo je potrebné ich revidovať;

12. zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby Európska únia bola aj naďalej prvoradým uzlom leteckej dopravy a vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala prideľovanie štátnej podpory regionálnym letiskám a nízko nákladovým leteckým spoločnostiam;

13. vyjadruje znepokojenie nad postupom niektorých leteckých spoločností, ktoré bránia cestujúcim nastupovať do lietadla s tovarom zakúpeným v letiskových predajniach, ak už majú jednu príručnú batožinu, avšak umožňujú im neobmedzene nakupovať na palube lietadla; nazdáva sa, že tento postup obmedzuje slobodu výberu a vytvára nekalú súťaž; naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala vyšetrovanie s cieľom skoncovať s takýmito postupmi;

14. považuje za rozhodujúce, aby mali všetci cestujúci zaručené právo okamžite, jednoducho a dostupným spôsobom a bez dodatočných nákladov podať sťažnosť, aby mohli príslušné vnútroštátne spotrebiteľské orgány i spotrebiteľské orgány EÚ odhaliť prípady zneužívania dominantného postavenia, nekalej súťaže a/alebo nekalých podmienok v cestovných zmluvách; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so združeniami na ochranu práv spotrebiteľov a spotrebiteľskými orgánmi skoncovala s takýmito praktikami;

15. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spravodlivé a transparentné prideľovanie a účinné využívanie leteckých intervalov a čaká na jej návrh v tejto súvislosti;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zasiahli proti akýmkoľvek diskriminačným politikám, ktoré sa môžu uplatňovať v dohodách medzi EÚ a tretími krajinami, s cieľom zabrániť narušovaniu hospodárskej súťaže medzi jednotlivými medzinárodnými leteckými spoločnosťami a zabezpečiť tak spravodlivú hospodársku súťaž;

17. zdôrazňuje potrebu dokončiť iniciatívu Jednotné európske nebo, ktorou sa zavedie systém výkonnosti, čím sa zabezpečí transparentnosť v cenách služieb;

18. opakuje, že v záujme spravodlivejšej hospodárskej súťaže v rámci jednotlivých druhov dopravy a medzi nimi by sa mali prísne uplatňovať pravidlá týkajúce sa povinnosti zobrazovať skutočné, transparentné a konečné ceny leteniek;

19. vyjadruje uspokojenie nad tým, že práva cestujúcich sú už vo všetkých dopravných odvetviach regulované a víta najmä zámer Komisie zverejniť celkový všeobecný prehľad práv cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy; odporúča Komisii, aby vydala príručku alebo sprievodcu pre cestujúcich, prostredníctvom ktorej by sa zlepšila informovanosť cestujúcich a ktorá by bola v širokej miere distribuovaná;

20. povzbudzuje Komisiu k tomu, aby presadzovala chartu práv turistov a aby objasnila a zviditeľnila platné normy, ktoré chránia práva turistov v rozličných situáciách; vyzýva Komisiu, aby tieto práva v prípade potreby ďalej posilňovala a aby podporovala konkurencieschopnosť európskeho odvetvia cestovného ruchu, predovšetkým podporou vykonávania Lisabonskej zmluvy, ktorá túto oblasť vyčleňuje ako samostatnú politiku; v tejto súvislosti znova žiada Komisiu, aby podporila postupnú harmonizáciu európskeho systému hodnotenia ubytovacích zariadení, a to v úzkej spolupráci s orgánmi na rozličných úrovniach a s prevádzkovateľmi v rámci odvetvia;

21. so záujmom očakáva výsledky štúdií Komisie a Parlamentu o financovaní výstavby námorných prístavov, ktoré by mali obom inštitúciám umožniť vyhodnotiť, či sa platné pravidlá uplatňujú jednotne, alebo je potrebné prepracovať ich v rámci prípadných osobitných usmernení;

22. vyzýva členské štáty, aby urýchlili implementáciu 3. smernice o poštových službách a nabáda Komisiu, aby pozorne preskúmala odmeny za služby všeobecného hospodárskeho záujmu v tejto oblasti;

23. vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní smernice o liberalizácii poštových služieb overila plnenie povinnosti poskytovať univerzálne služby a aby zabezpečila, že hospodárska súťaž bude zameraná na oblasť kvality a služieb a nepovedie k sociálnemu dampingu na úkor pracovníkov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	11.10.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 3 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Antonio Cancian, Michael Cramer, Ryszard Czarnecki, Philippe De Backer, Luis de Grandes Pascual, Christine De Veyrac, Saïd El Khadraoui, Ismail Ertug, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Dieter-Lebrecht Koch, Jaromír Kohlíček, Georgios Koumoutsakos, Werner Kuhn, Jörg Leichtfried, Marian-Jean Marinescu, Gesine Meissner, Mike Nattrass, Hubert Pirker, David-Maria Sassoli, Vilja Savisaar-Toomast, Olga Sehnalová, Debora Serracchiani, Brian Simpson, Keith Taylor, Silvia-Adriana Ţicău, Georgios Toussas, Giommaria Uggias, Thomas Ulmer, Peter van Dalen, Dominique Vlasto, Artur Zasada, Roberts Zīle
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Dominique Riquet
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	22.11.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	40 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Burkhard Balz, Pascal Canfin, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Rachida Dati, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Markus Ferber, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Gunnar Hökmark, Syed Kamall, Othmar Karas, Wolf Klinz, Jürgen Klute, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Arlene McCarthy, Ivari Padar, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Peter Simon, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elena Băsescu, Pervenche Berès, David Casa, Robert Goebbels, Carl Haglund, Sophia in ‘t Veld, Andreas Schwab