Správa - A7-0427/2011Správa
A7-0427/2011
Európsky parlament

PREDBEŽNÁ SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile

28.11.2011 - (16384/2010 – C7‑0097/2011 – 2010/0323(NLE))

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajca: George Sabin Cutaş


Postup : 2010/0323(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0427/2011
Predkladané texty :
A7-0427/2011
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile

(16384/2010 – C7‑0097/2011 – 2010/0323(NLE))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (16384/2010),

–    so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a s článkom 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7–0097/2011),

–    so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Uzbekistane z 15. novembra 2007[1], 26. októbra 2006[2], 27. októbra 2005[3] a 9. júna 2005[4], z 12. marca 1999 o Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Uzbekistanom[5], z 8. júna 2011 o vonkajšom rozmere sociálnej politiky, podpore pracovných a sociálnych noriem a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov[6] a z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode[7],

–    so zreteľom na dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Uzbekistanom o obchode s textilnými výrobkami[8] a na rozhodnutie Rady 2000/804/ES o uzavretí dohôd o obchode s textilnými výrobkami s určitými tretími krajinami (vrátane Uzbekistanu) zo 4. decembra 2000[9],

–    so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na druhej strane[10], a najmä na článok 16, v ktorom je uvedené, že „táto hlava sa nevzťahuje na obchod s textilnými výrobkami v kapitolách 50 až 63 kombinovanej nomenklatúry; obchod s týmito výrobkami upravuje samostatná dohoda, ktorá bola parafovaná 4. decembra 1995 a ktorá sa predbežne vykonáva od 1. januára 1996“,

–    so zreteľom na závery Rady o Uzbekistane, napríklad z 25. októbra 2010[11], 27. októbra 2009[12], 16. decembra 2008[13], 27. októbra 2008[14], 13. októbra 2008[15], 29. apríla 2008[16], v ktorých bolo vyjadrené znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv, demokratizáciou a zásadami právneho štátu v Uzbekistane,

–    so zreteľom na záverečné poznámky Výboru OSN pre ľudské práva (2005[17] a 2010[18]), záverečné poznámky Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (2006)[19], záverečné poznámky Výboru pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien (2010)[20], záverečné poznámky Výboru OSN pre práva dieťaťa (2006)[21], správu pracovnej skupiny o pravidelnom všeobecnom hodnotení Uzbekistanu (2009)[22] a správu Výboru konferencie MOP o uplatňovaní noriem (2010)[23], správu Výboru expertov pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní MOP v súvislosti s Dohovorom o najhorších formách detskej práce (2010[24] a 2011[25]) a na správu Výboru expertov pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní MOP v súvislosti s Dohovorom o zrušení nútenej práce (2010[26] a 2011[27]), ktoré všetky vyjadrujú znepokojenie nad pokračujúcim využívaním detskej práce v Uzbekistane,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých: prínos Európskej únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (KOM(2006)0249),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ (KOM(2008)0055) z 5. februára 2008, ako aj na pracovný dokument útvarov Európskej komisie o boji proti detskej práci (SEK(2010)0037),

–    so zreteľom na závery Rady o detskej práci zo 14. júna 2010 a jej výzvu určenú Komisii, „aby s prihliadnutím na medzinárodné skúsenosti a názory príslušných medzinárodných organizácií preskúmala najhoršie formy detskej práce vo vzťahu s obchodom a aby o nich pred koncom roka 2011 podala správu“[28],

–    so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ILO), najmä na Dohovor o určení minimálneho veku detí na prijatie do zamestnania z roku 1973 (č. 138)[29] a Dohovor o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce z roku 1999 (č. 182)[30], ktoré Uzbekistan ratifikoval v rokoch 2009 a 2008 a po ktorých bol v Uzbekistane prijatý národný akčný plán,

–    so zreteľom na článok 15 nariadenia Rady (ES) č. 732/2008 z 22. júla 2008, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011[31] (nariadenie o VSP), ako aj na článok 19 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií (KOM(2011)0241),

–    so zreteľom na výzvy rôznych mimovládnych organizácií[32] a odborových zväzov[33], aby sa preskúmali preferencie VSP priznané Uzbekistanu,

–    so zreteľom na indikatívny program DCI pre strednú Áziu 2011 – 2013[34],

–    so zreteľom na článok 81 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A6–0427/2011),

A.  keďže textilné výrobky sú vylúčené z dohôd o partnerstve a spolupráci, upravuje ich dvojstranná dohoda, ktorej platnosť uplynula v roku 2005, čo pre vývozcov Únie spôsobilo právnu neistotu, keďže Uzbekistan (ktorý nie je členom WTO) môže zvýšiť dovozné clá, zatiaľ čo Únia poskytuje všetkým krajinám sveta doložku najvyšších výhod (v oblasti ciel);

B.   keďže cieľom protokolu je zahrnúť textilné výrobky do dohody o partnerstve a spolupráci, čo povedie k tomu, že obe strany si navzájom poskytnú doložku najvyšších výhod, čím sa pre vývozcov textilu z Únie ukončí právna neistota;

C.  keďže Únia predtým túto právu neistotu pre vývozcov textilu z Únie napravila prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k dohodám o partnerstve a spolupráci s rôznymi krajinami (napr. s Azerbajdžanom v roku 2007 a s Kazachstanom v roku 2008);

D.  keďže v článku 2 dohody o partnerstve a spolupráci s Uzbekistanom sa uvádza, že „uznávanie demokracie, zásad medzinárodného práva a ľudských práv, ako sú definované najmä v Charte Organizácie Spojených národov, v Helsinskom záverečnom akte a v Parížskej charte pre novú Európu, ako aj zásad trhového hospodárstva, vrátane tých, ktoré sú formulované v dokumentoch z Bonnskej konferencie KBSE, sú základom vnútornej a vonkajšej politiky strán a predstavujú základné prvky partnerstva a tejto dohody“;

E.   keďže Rada 25. októbra 2010 uviedla, že ju aj „naďalej znepokojuje celková situácia v oblasti ľudských práv, demokratizácie a zásad právneho štátu v Uzbekistane“;

F.   keďže vláda Uzbekistanu práve prijíma dôležité kroky na dosiahnutie demokracie;

G.  keďže vláda Uzbekistanu koná v rozpore so závermi zo stretnutia na úrovni ministrov medzi Európskou úniou a Strednou Áziou, ktoré sa uskutočnilo v Taškente 7. apríla 2011, na ktorom „strany pripomenuli, že rozvoj silnej občianskej spoločnosti je integrálnou súčasťou rozvoja demokracie“;

H.  keďže Uzbekistan zdedil a do veľkej miery ponechal bez reforiem štátom riadený poľnohospodársky systém; keďže ostatné krajiny v rovnakom regióne, napríklad Kazachstan a do menšej miery Tadžikistan, modernizujú svoje poľnohospodárstvo a riešia mnohé problémy[35]; keďže skutočná poľnohospodárska reforma spojená s mechanizáciou umožní výrazne obmedziť nútenú prácu detí, mrhanie vodou a zvýšiť rentabilitu poľnohospodárskych podnikov;

I.    keďže uzbeckí poľnohospodári možno oficiálne sú slobodnými podnikateľmi, ale od vlády si prenajímajú pôdu, kupujú hnojivo a musia plniť kvóty; keďže vláda od nich kupuje bavlnu za stanovenú cenu a zarába značné sumy peňazí na predaji bavlny za omnoho vyššiu svetovú trhovú cenu;

J.    keďže predsedníctvo Rady pripomenulo v stanovisku Únie na zasadnutí MOP v júni 2011 „dobre zdokumentované obvinenia a všeobecnú zhodu orgánov Organizácie Spojených národov, organizácie UNICEF, zastupiteľských organizácií zamestnávateľov a pracovníkov a mimovládnych organizácií, ktoré konštatujú, že napriek právnym záväzkom vlády Uzbekistanu odstrániť nútenú detskú prácu sa odhaduje, že v skutočnosti je každý rok až tri mesiace v roku stále nútených zúčastňovať sa na nebezpečných prácach na zbere bavlny 0,5 až 1,5 milióna školopovinných detí“;

K.  keďže na jeseň počas zberu sú školy zatvorené, čo obmedzuje vzdelávanie;

L.   keďže deti, ich učitelia a rodičia riskujú trest za neposlušnosť,

M.  keďže vláda Uzbekistanu uviedla, že „je tradíciou, aby staršie deti pomáhali v rodinných podnikoch“ a že „obvinenia týkajúce sa rozšírenej nútenej práce v poľnohospodárstve sú nepodložené“[36];

N.  keďže nezávislí medzinárodní pozorovatelia zhromaždili dôkazy o tom, že vykonávanie nútenej práce a konkrétne nútenej detskej práce je systematickou a organizovanou praxou, ktorá zahŕňa nátlak na učiteľov a rodiny a do ktorej sú zapojené policajné a bezpečnostné sily;

O.  keďže vláda Uzbekistanu odmietla poskytnúť prístup nezávislým monitorovacím misiám, aby zistili skutočnosti a poskytli informácie o trvaní jesenného obdobia zberu, pracovných zdravotných podmienkach študentov, ich veku a prípadnom riziku trestu za neposlušnosť;

P.   keďže podľa Komisie vývozy textilu a odevov Únie do Uzbekistanu predstavujú 0,05 % vývozov textilu a odevov Únie,

Q.  keďže Únia je jedným z hlavným dovozcov bavlny z Uzbekistanu, pričom sa odhaduje, že za posledných desať rokov bolo dovezených 6[37] – 23 %[38] vývozu uzbeckej bavlny;

R.   keďže na základe zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie má Únia ako jeden z hlavných obchodných partnerov a hlavný dovozca bavlny z Uzbekistanu morálnu povinnosť využiť svoj vplyv a zastaviť využívanie nútenej detskej práce v tejto krajine; keďže k protokolu sa nemôže pristupovať len ako k čisto technickej dohode, pokiaľ budú konkrétne v súvislosti so zberom bavlny existovať obavy týkajúce sa ľudských práv, napríklad vo vzťahu s nútenou detskou prácou;

S.   keďže spravodlivý a otvorený medzinárodný obchod si vyžaduje rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a hospodárske faktory určujúce cenu výrobkov vyvážaných do Únie by nemali byť narušované postupmi, ktoré sú v rozpore so základnými zásadami v oblasti ľudských práv a práv dieťaťa;

T.   keďže mnohí predajcovia textilu vrátane tých európskych sa rozhodli, že už nebudú kupovať bavlnu z Uzbekistanu a o tomto záväzku informujú všetkých svojich dodávateľov[39];

U.  keďže Rada vo svojich záveroch o detskej práci zo 14. júna 2010 uviedla, že si v plnej miere uvedomuje úlohu a povinnosti Únie v boji za ukončenie detskej práce,

V.  keďže predseda Komisie Barroso naliehavo vyzval uzbeckého prezidenta Islama Karimova, aby v krajine povolil monitorovaciu misiu MOP, ktorá sa bude venovať otázke akýchkoľvek pozostatkov detskej práce[40];

W. keďže pomoc Únie pre Uzbekistan v rámci stratégie EÚ pre strednú Áziu sa doteraz málo zameriavala na reformu poľnohospodárstva;

X.  keďže Komisia v súvislosti s preskúmaním dočasného pozastavenia preferencií VSP takisto nekompromisne trvá na monitorovacích misiách MOP ako jedinom relevantnom monitorovacom orgáne, EP víta návrh Komisie odstrániť túto požiadavku v rámci revízie nariadenia o VSP;

Y.  keďže voda je v 21. storočí dôležitým zdrojom a jej zachovanie by preto malo byť prioritou; keďže výroba bavlny v Uzbekistane spôsobila v dôsledku nízkych environmentálnych noriem a nedostatočnej infraštruktúry zavlažovania v období medzi rokmi 1990 a 2008 vážne zmenšenie objemu Aralského jazera;

1.   žiada Radu a Komisiu, aby zohľadnili tieto odporúčania:

i)       dôrazne odsúdiť využívanie nútenej detskej práce v Uzbekistane;

ii)      rozhodne podporiť výzvu MOP určenú vláde Uzbekistanu povoliť trojstrannú pozorovateľskú misiu na vysokej úrovni, ktorá by mala úplnú slobodu pohybu a včasný prístup na všetky lokality a ku všetkým príslušným stranám, a to aj na bavlníkových plantážach, aby mohla posúdiť vykonávanie dohovoru MOP;

iii)     zdôrazňuje význam medzinárodných pozorovateľov pri ďalšom sledovaní vývoja situácie v oblasti nútenej práce v Uzbekistane, ako aj ďalších krajinách regiónu;

iv)     naliehavo vyzýva uzbeckého prezidenta Islama Karimova, aby umožnil monitorovacej misii MOP vstup do krajiny s cieľom riešiť otázku nútenej detskej práce;

v)      naliehať na vládu Uzbekistanu, aby umožnila monitorovaciu misiu MOP a zabezpečila, aby sa praktiky nútenej práce a nútenej detskej práce skutočne odstraňovali na celoštátnej úrovni, na úrovni provincií (viloyat) aj na miestnej úrovni;

vi)     pripomenúť uzbeckým orgánom, že napriek tomu, že zásady týkajúce sa ľudských práv sú zakotvené v znení ústavy Uzbeckej republiky a že Uzbekistan podpísal a ratifikoval väčšinu dohovorov OSN týkajúcich sa ľudských práv, občianskych a politických práv a práv detí, tento formálny súbor právnych aktov sa ešte účinne neuplatňuje;

vii)    podporiť prostredníctvom politického dialógu a pomocných programov trhovo orientované reformy uzbeckého odvetvia poľnohospodárstva; ponúknuť pomoc Únie pri postupnom prechode k privatizácii a liberalizácii tohto odvetvia v Uzbekistane, a to podľa vývoja v susediacich krajinách;

viii)   zaistiť, aby v rámci delegácie Únie v Taškente bola snaha o ukončenie praktiky nútenej detskej práce pri výrobe bavlny prioritou stratégie Únie v oblasti ľudských práv; trvá na tom, že by sa to malo zohľadniť v politike, monitorovaní, podávaní správ, počte pracovníkov a finančnej pomoci;

ix)     Komisia by mala preštudovať a v prípade potreby predložiť Európskemu parlamentu legislatívny návrh týkajúci sa účinného mechanizmu sledovateľnosti tovaru vyrobeného pomoc nútenej detskej práce;

x)      podporiť výzvu Parlamentu určenú obchodníkom s bavlnou a predajcom bavlny, aby prestali kupovať bavlnu vyrobenú prostredníctvom nútenej detskej práce z Uzbekistanu a informovali spotrebiteľov a všetkých svojich dodávateľov o tomto záväzku;

xi)     ak monitorovacie orgány MOP dospejú k záveru, že dochádza k vážnemu a systematickému porušovaniu povinností Uzbekistanu, Komisia by mala zvážiť začatie vyšetrovania vo veci dočasného pozastavenia preferencií VSP, aj keď sú splnené všetky ďalšie požiadavky; zdôrazňuje, že týmto postupom Komisia len presadzuje platné pravidlá VSP Únie, a zdôrazňuje, že je dôležité preukázať konzistentnosť pri uplatňovaní týchto pravidiel;

xii)    načrtnúť význam vzťahov medzi Úniou a Uzbekistanom na základe dohody o partnerstve a spolupráci a jej demokratických zásad a zásad v oblasti ľudských práv; opakuje záväzok Únie ďalej prehlbovať bilaterálne vzťahy, ktoré zahŕňajú obchod, ako aj všetky oblasti týkajúce sa demokratických zásad, dodržiavania ľudských a základných práv a zásad právneho štátu;

xiii)   aktívne prispievať k zlepšeniu sociálnej a hospodárskej situácie a situácie v oblasti ľudských práv obyvateľstva Uzbekistanu podporovaním prístupu zdola nahor a organizácií občianskej spoločnosti a médií s cieľom zabezpečiť udržateľný demokratizačný proces;

xiv)   pravidelne poskytovať Parlamentu podstatné informácie o situácii v Uzbekistane, a to najmä v oblasti odstraňovania nútenej detskej práce;

2.   na záver uvádza, že Parlament zváži schválenie protokolu MOP iba v prípade, že uzbecké orgány umožnia pozorovateľom MOP vstup do krajiny, aby vykonali podrobný a ničím neobmedzovaný monitoring, a keď títo pozorovatelia potvrdia, že sa vykonali konkrétne reformy a dosiahli zásadné pozitívne výsledky smerujúce k skutočnému odstráneniu nútenej práce a detskej práce na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

3.       poveruje svojho predsedu, aby požadoval ďalšie diskusie s Komisiou a Radou;

4.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Uzbekistanu.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Od Európskeho parlamentu sa žiada, aby udelil súhlas s uzavretím protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o partnerstve a spolupráci. Spravodajca navrhuje predbežnú správu s cieľom pracovať s Radou a Komisiou na pozitívnom výsledku. Spravodajca sa domnieva, že vzhľadom na terajšiu situáciu v oblasti ľudských práv by nebolo vhodné, keby EP udelil svoj súhlas bez toho, aby sa uskutočnili zmeny v Uzbekistane a v politikách EÚ. Spravodajca chce na dosiahnutie týchto zmien začať dialóg s Radou a Komisiou, aby EP mohol neskôr opäť zvážiť udelenie svojho súhlasu s uzatvorením protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda o partnerstve a spolupráci.

Textil a dohoda o partnerstve a spolupráci

Dohody o partnerstve a spolupráci boli uzavreté s krajinami bývalého Sovietskeho zväzu na konci 90. rokov, keď bol textil v medzinárodnom obchode ešte citlivou otázkou. Do roku 1995 boli kvóty na textil a odevy dojednávané dvojstranne a riadili sa ustanoveniami Dohody o medzinárodnom obchode s textilom. Zabezpečili sa tým kvantitatívne obmedzenia, keď prudké zvýšenia dovozov určitých výrobkov spôsobili alebo hrozilo, že spôsobia, priemyslu dovážajúcej krajiny vážne škody. V období od roku 1995 do roku 2005 boli dovozné kvóty postupne zrušené.

Keďže EÚ mala s Uzbekistanom uzavretú bilaterálnu dohodu, EÚ sa rozhodla zaradiť do dohody o partnerstve a spolupráci článok 16, čím sa z tejto dohody jasne vylúčil textil. Pokiaľ ide o ostatné odvetvia, dohoda o partnerstve a spolupráci zabezpečila vzájomné poskytnutie doložky najvyšších výhod.

Na konci prechodného obdobia pre textil boli dovozné kvóty zakázané. Dovolené boli len dovozné clá. Pokiaľ ide o clá, EÚ vo všeobecnosti poskytovala doložku najvyšších výhod krajinám, ktoré nie sú členmi WTO. To sa týkalo aj Uzbekistanu. Mnohé krajiny, ktoré sú členmi WTO, robia to isté. Na druhej strane, Uzbekistan ako krajina, ktorá nie je členom WTO, nie je povinná záväzne určovať clá. Môže svoje clá slobodne zvyšovať (alebo znižovať). U vývozcov textilu v EÚ to vedie k veľkej neistote.

Ak by sa textil zahrnul do dohody o partnerstve a spolupráci, patril by pod hlavu „obchod s tovarom“. Táto hlava ustanovuje poskytnutie doložky najvyšších výhod, obchod bez kvantitatívnych obmedzení, zásadu voľného tranzitu, obchodovanie za trhové ceny, ochrannú doložku a zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru z dôvodu verejnej morálky, verejnej politiky alebo verejnej bezpečnosti.

V prípade ostatných krajín, napríklad Tadžikistanu, dohoda o partnerstve a spolupráci stanovila automatické vymazanie tohto článku v prípadoch, keď vypršala platnosť bilaterálnej dohody. To nebol prípad Uzbekistanu. V súčasnosti článok 16 stále platí, takže textil je stále vylúčený z dohody o partnerstve a spolupráci. Aby mohol byť textil začlenený do dohody o partnerstve a spolupráci, je potrebné jasne vypustiť článok 16. V súčasnosti predložený protokol presne to robí. Uzbekistan nie je jediný prípad. EÚ uzavrela protokoly, ktorými sa menia a dopĺňajú dohody o partnerstve a spolupráci, s Azerbajdžanom (2007) a Kazachstanom (2008).

Protokol a nútená detská práca

Spravodajca chápe, že tento protokol je pre vývozcov EÚ prospešný, keďže im zabezpečuje právnu istotu.

Táto dohoda by sa však z hospodárskeho hľadiska nemala preceňovať. Hodnota vývozu textilu EÚ do Uzbekistanu je 16,4 milióna EUR – 0,05 % celkového vývozu textilu EÚ.

Navyše k dohode s Uzbekistanom v odvetví textilu nemôžeme pristupovať ako k samostatnej technickej záležitosti. Skutočnosť, že spravodajský útvar Economist Intelligence Unit zaraďuje Uzbekistan vo svojom indexe demokracie na 164. miesto zo 167 krajín a že index organizácie Freedom House dal Uzbekistanu osobitné miesto, keď ho zaraďuje medzi 9 „najhorších z najhorších krajín“, vyvoláva znepokojenie nad skutočným dodržiavaním základných ľudských práv. Takisto treba pripomenúť, že v období od roku 2005 do roku 2009 EÚ zaviedla proti Uzbekistanu sankcie a že Rada počas tohto obdobia prijímala závery každých 6 mesiacov.

Uzbekistan je piaty najväčší svetový výrobca bavlny a je tretím najväčším vývozcom bavlny na svete. Politický a hospodársky systém kontroluje v Uzbekistane štát. Bavlna sa vyrába na súkromných farmách, ale pozbieraná bavlna sa musí odovzdať štátnym firmám za cenu, ktorú určí štát. Podľa štúdie Svetovej banky predstavuje suma oficiálne vyplácaná poľnohospodárom len jednu tretinu vývoznej ceny.

Vládni zamestnanci počas zberu bavlny mobilizujú deti ako lacný zdroj pracovnej sily. Odhady sa pohybujú od 200 000 do 2 miliónov detí vo veku od 9 do 15 rokov. Štát predpisuje kvóty, ktoré sa musia splniť. Dodržiavanie týchto kvót sa vykonáva hierarchicky: na začiatku zberu postúpia guvernéri provincií svojim príslušným krajským guvernérom záväzný príkaz zatvoriť školy a poslať deti pracovať na zbere. Krajskí guvernéri potom tieto príkazy zašlú školským úsekom príslušných krajov. Odtiaľ sa príkaz vydáva priamo školám. Každá provincia musí splniť stanovenú kvótu v rámci národného plánu pre bavlnu. Táto kvóta sa rozdelí medzi jednotlivé kraje na stanovené množstvo bavlny, ktoré musí nazbierať každé dieťa.

Školy musia posielať deti na bavlníkové plantáže. Administratívni pracovníci a učitelia, ktorí to odmietnu vykonať, riskujú stratu zamestnania. Na rodiny detí, ktoré odmietajú pracovať, vyvíjajú polícia a prokurátora nátlak. Orgány sa vyhrážajú, že im zadržia dôchodok a sociálnu podporu, prerušia dodávanie elektrickej energie, plynu a vody, a dokonca aj tým, že zatknú a obvinia členov rodín, ktoré sa nepodvolia.

Poľnohospodári potom prevezmú organizáciu prác: zoberú bavlnu, ktorú deti nazbierali, a deťom vyplatia biednu mzdu. Poľnohospodári financujú práce na poliach prostredníctvom školskej správy a učitelia posielajú peniaze každý týždeň. Poľnohospodári, ktorí deťom poskytujú stravu, si vynaložené náklady odrátajú zo mzdy detí.

V súlade s týmto systémom sú mnohé školy, najmä školy v poľnohospodárskych regiónoch, zatvorené od septembra do novembra/decembra. V dôsledku toho vynechajú tieto deti každý rok dva až tri mesiace školy.

Reakcia Uzbekistanu, EÚ a zvyšku medzinárodného spoločenstva

Vláda Uzbekistanu popiera existenciu problému a tvrdí, že to je otázka rodinného poľnohospodárstva. Pretrvávajúce obviňovania z nútenej detskej práce viedli vládu Uzbekistanu k tomu, že v roku 2008 ratifikovala dohovory MOP o detskej práci: o určení minimálneho veku detí na prijatie do zamestnania (č. 138), o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce (č. 182) a schválila národný akčný plán (NAP) na vykonávanie týchto dohovorov.

Mnoho medzinárodných organizácií (vrátane OSN a MOP) vyjadrilo v priebehu rokov znepokojenie nad využívaním (nútenej) detskej práce v Uzbekistane. Vláda Uzbekistanu však počas obdobia zberu nechce nezávislým medzinárodným pozorovateľom dovoliť, aby overili vykonávanie dohovorov MOP. Vláda zmeškala príležitosť preukázať, že početné správy obsahujúce tvrdenia o výskyte nútenej detskej práce sú nepravdivé.

Predsedníctvo EÚ uznalo na zasadnutí MOP v júni tohto roku dobre zdokumentované obvinenia a všeobecnú zhodu orgánov Organizácie Spojených národov, organizácie UNICEF, zastupiteľských organizácií zamestnávateľov a pracovníkov a mimovládnych organizácií v súvislosti s nútenou detskou prácou v Uzbekistane.

Mnoho predajcov textilu, napríklad Tesco, Marks and Spencer, Levi Strauss & Co, GAP, C&A, Wal-Mart (USA), sa zaviazalo, že sa bude zaoberať problémom nútenej detskej práce v odvetví výroby bavlny v Uzbekistane.

EÚ je veľkým dovozcom uzbeckej bavlny. Podľa Konferencie OSN pre rozvoj a obchod (UNCTAD) dovážala EÚ mnoho rokov 23 % uzbeckej bavlny. Tieto údaje dávajú EÚ morálnu zodpovednosť riešiť otázku nútenej detskej práce. EÚ by mala využiť svoj vplyv na zlepšenie osudu detí v Uzbekistane.

V súlade s článkom 207 ods. 1 ZFEÚ sa má spoločná obchodná politika vykonávať v súlade so zásadami a s cieľmi vonkajšej činnosti Únie a podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únie musí okrem iného prispievať k ochrane ľudských práv. Spravodajca preto zastáva názor, že k protokolu sa nemôže pristupovať len ako k čisto technickej dohode, pokiaľ budú práve v súvislosti so zberom bavlny existovať obavy týkajúce sa ľudských práv, napríklad v súvislosti s nútenou detskou prácou.

Európsky parlament by nemal pripustiť, aby pre 0,05 % nášho vývozu textilu v hodnote 16,4 milióna EUR hospodársky záujem prevážil nad znepokojujúcou otázkou nútenej detskej práce v Uzbekistane.

Iniciatívy, ako sú rozhodné vyhlásenia EÚ (napríklad vyhlásenie predsedu Barrosa 24. januára 2011 v prospech prístupu nezávislej pozorovateľskej misie do Uzbekistanu) sú veľmi vítané, ako aj pozornosť, ktorá sa v rámci všetkých stretnutí medzi EÚ a Uzbekistanom venuje otázke detskej práce. Dá sa však urobiť viac.

Prístup MOP je aj naďalej nevyhnutný na zistenie skutočností a na to, aby bolo možné začať pracovať na riešení pre deti v Uzbekistane. V tejto súvislosti je dôležitý Medzinárodný program MOP na odstránenie detskej práce (program IPEC).

Spravodajca víta dohodu o zriadení delegácie EÚ v Taškente a domnieva sa, že by sa mala využiť na získanie informácií na mieste a na zvýšenie politického profilu EÚ. Nútená detská práca musí byť v stratégii EÚ v oblasti ľudských práv v Uzbekistane prioritou, ktorá sa musí prejaviť v monitorovaní, podávaní správ a finančnej pomoci.

Spravodajca uprednostňuje pozitívny prístup, ktorý by mal zahŕňať aj pomoc Uzbekistanu. Pomoc EÚ by mala byť zameraná na reformu poľnohospodárstva prostredníctvom presadzovania zníženia administratívnej regulácie v oblasti bavlny. V Kazachstane a v menšej miere v Tadžikistane veci napredujú. Ak by bola výroba bavlny pre samotných poľnohospodárov výnosnejšia, viedlo by to k tomu, že by z Uzbekistanu odchádzalo menej dospelej pracovnej sily, a k väčším investíciám do poľnohospodárskych strojov.

Spravodajca víta aj výzvu Rady určenú Komisii, aby vypracovala správu o vzťahu medzi najhoršími formami detskej práce. Táto správa by mala predložiť návrhy, ako môže EÚ efektívne vysledovať výrobky, ktoré boli vyrobené s využitím najhorších foriem detskej práce.

Spravodajca si myslí, že pokým bude vláda Uzbekistanu odopierať organizácii MOP úplný prístup, EÚ by mala začať skúmať pozastavenie práv VSP pre uzbeckú bavlnu. Spravodajca vie, že Komisia v minulosti čakala na zriadenie vyšetrovacieho výboru MOP. V tomto smere spravodajca víta nový návrh VSP, ktorý ruší túto podmienku na začatie vyšetrovania.

Spravodajca však zdôrazňuje, že súčasný postup na začatie vyšetrovania by nemal byť vnímaný ako prekážka zabraňujúca konaniu. EÚ by nemala poskytovať zvýhodnený prístup pre dovoz bavlny, ktorá bola vyrobená prostredníctvom nútenej detskej práce.

Závery

Spravodajca vypracoval predbežnú správu o protokole o textile, aby EÚ umožnil dokázať svoje vedúce postavenie v oblasti spoločnej obchodnej politiky v súlade s hodnotami a cieľmi Únie. Spravodajca chce začať dialóg s Komisiou a Radou s cieľom zostaviť súdržnú politiku EÚ voči Uzbekistanu, ktorej jadro budú tvoriť otázky v oblasti ľudských práv. Pozitívne nástroje na zmenu existujú, ale treba ich aj použiť.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (6.10.2011)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile
(16384/2010 – C7‑0097/2011 – 2010/0323(NLE))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Nicole Kiil-Nielsen

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej predbežnej správy tieto návrhy:

A. keďže v článku 2 dohody o partnerstve a spolupráci s Uzbekistanom sa uvádza, že „uznávanie demokracie, zásad medzinárodného práva a ľudských práv, ako sú definované najmä v Charte Organizácie Spojených národov, v Helsinskom záverečnom akte a v Parížskej charte pre novú Európu, ako aj zásad trhového hospodárstva, vrátane tých, ktoré sú formulované v dokumentoch z Bonnskej konferencie KBSE, sú základom vnútornej a vonkajšej politiky strán a predstavujú základné prvky partnerstva a tejto dohody“;

B.  keďže podľa vyhlásení uzbeckých orgánov sa zamestnávanie detí pri zbere bavlny teraz obmedzuje iba na dospievajúcich, tento postup sa využíva na súkromných farmách a nie je štátom tolerovanou politikou a navyše je nútená práca protizákonná a stíhaná; keďže by sa však mala zrevidovať úroveň cien, ktoré uzbecká vláda stanovuje pre poľnohospodárske výrobky, a centrálne plánované ciele výroby s cieľom zohľadniť existujúce obmedzenia zdrojov, aby miestne orgány skutočne presadzovali právne predpisy v tejto oblasti a aby sa zabezpečilo, že systém nevyvinie žiaden ďalší tlak takým spôsobom, aby musel byť závislý od nútenej detskej práce,

C. keďže Rada vo svojich záveroch o detskej práci zo 14. júna 2010 uviedla, že si je plne vedomá úlohy a zodpovednosti Únie v boji za ukončenie využívania detskej práce,

D. keďže nezávislí medzinárodní pozorovatelia zhromaždili dôkazy o tom, že vykonávanie nútenej práce a konkrétne nútenej detskej práce je systematickou a organizovanou praxou, ktorá zahŕňa nátlak na učiteľov a rodiny a do ktorej sú zapojené policajné a bezpečnostné sily,

E.  keďže spravodlivý medzinárodný obchod si vyžaduje vyrovnanú hospodársku súťaž a hospodárske faktory určujúce cenu výrobkov vyvážaných do Únie by navyše nemali byť narušované postupmi, ktoré sú v rozpore so základnými zásadami v oblasti ľudských práv a práv dieťaťa;

F.  keďže voda je v 21. storočí dôležitým zdrojom a jej zachovanie by preto malo byť prioritou; keďže výroba bavlny v Uzbekistane spôsobila v dôsledku nízkych environmentálnych noriem a nedostatočnej infraštruktúry zavlažovania v období medzi rokmi 1990 a 2008 vážne zmenšenie objemu Aralského jazera,

1.  žiada Radu a Komisiu, aby zohľadnili tieto odporúčania:

i)    pripomenúť uzbeckým orgánom, že napriek tomu, že zásady týkajúce sa ľudských práv sú zakotvené v znení ústavy Uzbeckej republiky a že Uzbekistan podpísal a ratifikoval väčšinu dohovorov OSN týkajúcich sa ľudských práv, občianskych a politických práv a práv detí, sa tento formálny súbor právnych aktov ešte účinne neuplatňuje,

ii)    načrtnúť význam vzťahov medzi Úniou a Uzbekistanom na základe dohody o partnerstve a spolupráci a jej demokratických zásad a zásad v oblasti ľudských práv; opakuje záväzok Únie ďalej prehlbovať bilaterálne vzťahy, ktoré zahŕňajú obchod, ako aj všetky oblasti týkajúce sa demokratických zásad, dodržiavania ľudských a základných práv a právneho štátu;

iii)   dôrazne odsúdiť využívanie nútenej detskej práce a zdôrazniť význam medzinárodných pozorovateľov pri ďalšom sledovaní vývoja situácie v oblasti nútenej práce v Uzbekistane, ako aj v ďalších krajinách regiónu;

iv)  podporiť žiadosť Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o posúdenie situácie týkajúcej sa údajného využívania nútenej práce, predovšetkým nútenej detskej práce, pri zbere bavlny; v tejto súvislosti trvať na tom, aby vláda Uzbekistanu v plnej miere uplatňovala oficiálny zákaz tejto praxe v uzbeckých právnych predpisoch a medzinárodných dohovoroch ratifikovaných Uzbekistanom; zdôrazniť potrebu reforiem zameraných na modernizáciu a motorizáciu poľnohospodárskeho sektora, čo by značne pomohlo odstráneniu nútenej detskej práce;

v)   naliehavo požiadať uzbeckého prezidenta Islama Karimova, aby umožnil monitorovacej misii MOP vstup do krajiny s cieľom riešiť otázku vykonávania detskej práce;

vi)  aktívne prispievať k zlepšeniu sociálnej a hospodárskej situácie a situácie v oblasti ľudských práv obyvateľstva Uzbekistanu podporovaním prístupu zdola nahor a organizácií občianskej spoločnosti a médií s cieľom zabezpečiť udržateľný demokratizačný proces;

2.  na záver uvádza, že Parlament zváži schválenie protokolu až po tom, ako uzbecké orgány medzinárodným pozorovateľom, najmä pozorovateľom z MOP, umožnia vstup do krajiny, aby vykonali podrobný a ničím neobmedzovaný monitoring, a až keď pozorovatelia potvrdia, že sa vykonali konkrétne reformy a dosiahli zásadné pozitívne výsledky smerujúce k odstráneniu nútenej detskej práce na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

4.10.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

57

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pino Arlacchi, Franziska Katharina Brantner, Frieda Brepoels, Elmar Brok, Tarja Cronberg, Arnaud Danjean, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Richard Howitt, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Evgeni Kirilov, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Barry Madlener, Kyriakos Mavronikolas, Willy Meyer, Alexander Mirsky, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Ria Oomen-Ruijten, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Cristian Dan Preda, Libor Rouček, Tokia Saïfi, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Adrian Severin, Hannes Swoboda, Inese Vaidere, Sir Graham Watson, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Véronique De Keyser, Liisa Jaakonsaari, Elisabeth Jeggle, Agnès Le Brun, Norbert Neuser, György Schöpflin, László Tőkés, Traian Ungureanu, Luis Yáñez-Barnuevo García, Janusz Władysław Zemke

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Paul Murphy

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.11.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

26

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Marielle De Sarnez, Christofer Fjellner, Bernd Lange, David Martin, Emilio Menéndez del Valle, Franck Proust, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Keith Taylor, Iuliu Winkler, Jan Zahradil, Pablo Zalba Bidegain, Paweł Zalewski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Josefa Andrés Barea, George Sabin Cutaş, Małgorzata Handzlik, Salvatore Iacolino, Silvana Koch-Mehrin, Jörg Leichtfried, Miloslav Ransdorf, Marietje Schaake, Carl Schlyter
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia