Postup : 2011/2148(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0431/2011

Predkladané texty :

A7-0431/2011

Rozpravy :

PV 19/01/2012 - 4
CRE 19/01/2012 - 4

Hlasovanie :

PV 19/01/2012 - 10.12
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0013

SPRÁVA     
PDF 212kWORD 196k
30.11.2011
PE 467.225v03-00 A7-0431/2011

o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov

(2011/2148(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca: Aldo Patriciello

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov

(2011/2148(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na hlavu XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jej článok 189, ktorý sa týka politiky výskumu a technologického vývoja a politiky v oblasti kozmického priestoru a ktorý sa osobitne zmieňuje o vypracovaní európskej politiky v oblasti kozmického priestoru s cieľom presadzovať vedecký a technický pokrok, priemyselnú konkurencieschopnosť a uskutočňovanie politík Európskej únie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (KOM(2010)0614),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (KOM(2011)0152),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 31 mája 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov,

–   so zreteľom na bielu knihu Komisie z 11. novembra 2003 s názvom Vesmír – nová európska hranica pre rozširujúcu sa Úniu: akčný plán pre uplatňovanie európskej politiky v oblasti kozmického priestoru (KOM(2003)0673),

–   so zreteľom na rozhodnutie 2004/578/ES z 29. apríla 2004 o uzavretí Rámcovej dohody medzi Európskym spoločenstvom a Európskou vesmírnou agentúrou(3),

–   so zreteľom na správu Komisie s názvom Strednodobé preskúmanie európskych programov satelitnej navigácie (KOM(2011)0005),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o hodnotení európskych programov satelitnej navigácie v polovici trvania: hodnotenie vykonávania, budúce výzvy a perspektívy financovania(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007 o financovaní európskeho programu satelitnej rádionavigácie (Galileo) v rámci Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 a viacročného finančného rámca na roky 2007 až 2013(5),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0500),

–   so zreteľom na nariadenie (ES) č. 683/2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo)(6),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): Záleží nám na väčšej bezpečnosti našej planéty (KOM(2008)0748),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti (GMES): výzvy a ďalšie kroky v oblasti zložky „vesmír“ (KOM(2009)0589),

–   so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013)(7),

–   so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky globálny navigačný satelitný systém (GNSS)(8),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (KOM(2010)0308),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7–0431/2011),

A. keďže v článku 189 Zmluvy o fungovaní EÚ sa Európskej únii výslovne zveruje úloha spočívajúca vo vypracovaní politiky v oblasti kozmického priestoru na presadzovanie vedeckého a technického pokroku, priemyselnej konkurencieschopnosti a na uskutočňovanie jej politík;

B.  keďže politika v oblasti kozmického priestoru je zásadným prvkom stratégie Európa 2020 a tvorí neoddeliteľnú súčasť hlavnej iniciatívy týkajúcej sa priemyselnej politiky;

C. keďže satelitné komunikačné služby už v súčasnosti slúžia vládam a občanom EÚ;

D. keďže táto stratégia podporuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva tým, že ponúka obchodné príležitosti, stimuluje inovácie a zvyšuje blahobyt a bezpečnosť občanov;

E.  keďže kozmický priestor má pre Európu strategický význam a je kľúčovým prvkom jej nezávislého rozhodovania a krokov;

F.  keďže európsky priemysel v oblasti kozmického priestoru vytvára konsolidovaný obrat vo výške 5,4 mld. EUR a zamestnáva viac ako 31 000 osôb s vysokou odbornosťou;

G. keďže európske odvetvie satelitnej komunikácie je zásadne dôležitým prvkom pre udržanie zdravého európskeho kozmického priemyslu, lebo viac než polovica obratu európskeho priemyslu sa odvodzuje od výroby alebo vypúšťania telekomunikačných satelitov;

H. keďže Európsky parlament nepretržite poskytoval úplnú podporu európskemu systému GNSS zavádzanému prostredníctvom programov Galileo a EGNOS, ktorého cieľom je zlepšiť každodenný život európskych občanov, zabezpečiť samostatnosť a nezávislosť Európy a získať významný podiel na celosvetovom trhu so špičkovými technológiami, ktorý súvisí so satelitnou navigáciou;

I.   keďže v súčasnosti je EÚ závislá od amerického globálneho systému určovania polohy (GPS) s približne 7 % HDP hodnoty činností, ktoré sú na tento systém odkázané, a so zreteľom na to, že od systému Galileo sa očakáva, že v porovnaní s americkým GPS poskytne výhody, napr. väčšiu presnosť, globálnu integritu, autentifikáciu a záruku služby, a Európskej únii poskytne aj strategickú samostatnosť; keďže satelitný systém Galileo môže mať význam pri zlepšovaní konkurencieschopnosti a kvality mnohých služieb v Európe;

J.   keďže v dôsledku zvýšených nákladov programu, ktoré vyplývajú predovšetkým z nepresných odhadov nákladov a nevhodných stratégií riadenia nákladov, možno zo súčasného rozpočtu financovať len zavedenie počiatočnej prevádzkovej spôsobilosti (IOC);

K. keďže Komisia predložila návrh na financovanie programu Galileo vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020, ale tento rámec nezahŕňa financovanie programu GMES, čím je vážne ohrozená budúcnosť tohto programu;

L.  keďže pred prijatím rozhodnutia o zvýšení finančného záväzku z rozpočtu Únie v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci je potrebné, aby Komisia predložila jasné a podrobné posúdenie všetkých prípadných technických možností a s nimi súvisiacich nákladov a prínosov pre programy Galileo aj GMES;

M. keďže program GMES je tiež programom pod európskym vedením, ktorý slúži európskym občanom tým, že poskytuje geografické informácie pomáhajúce verejným inštitúciám pri zavádzaní politík vrátane správy životného prostredia, riadenia rizík a ochrany občanov; keďže program GMES musí zaručiť kontinuitu prístupu k informáciám o životnom prostredí a zaistiť bezpečnosť, a to na základe stálych kozmických a lokálnych pozorovacích infraštruktúr a s čo najlepším využitím zdrojov dostupných v Európe;

N. keďže pokračovanie existencie konkurencieschopného, technologicky vyspelého kozmického odvetvia podporovaná ambicióznym výskumom a vývojom a ďalšie činnosti ako prieskum kozmického priestoru, zaistenie kozmickej infraštruktúry a medzinárodná spolupráca sú rozhodujúcimi prvkami úspešnej politiky v oblasti kozmického priestoru;

O. keďže, ako zdôrazňuje Európska komisia, na splnenie cieľov európskej politiky v oblasti kozmického priestoru musí byť zaručený nezávislý prístup do kozmického priestoru;

P.  keďže európske priemyselné know-how je osobitne dôležité pre úspešnú politiku v oblasti kozmického priestoru a keďže veľké európske programy zohrávajú kľúčovú úlohu pri európskej integrácii a v súvislosti s európskou konkurencieschopnosťou;

Ciele európskej stratégie v oblasti kozmického priestoru

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov ako prvú etapu zavedenia komplexnej a na užívateľa zameranej politiky Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech jej občanov, politík a diplomacie; domnieva sa, že Európska únia by mala zamerať svoje úsilie na rozvoj užívateľských kozmických služieb v prospech občanov zameraných na zlepšenie tvorby politiky a jej plnenia; domnieva sa, že správne využívanie vesmírnych programov, ako sú Galileo GMES, by v príslušných odvetviach viedlo k významnému zníženiu nákladov a bolo by prínosom pre regióny a miestne komunity;

2.  považuje za dôležité, aby politika v oblasti kozmického priestoru bola realistická a zameriavala sa na zlepšenie každodenného života európskych občanov, umožnenie nového hospodárskeho rastu, pestovanie inovačného potenciálu a podporu vedeckého pokroku svetovej triedy; zdôrazňuje, že kozmické riešenia (ktoré sa opierajú o najmodernejšie technológie a konkurencieschopnú európsku priemyselnú základňu) sú nevyhnutné na vyriešenie životne dôležitých spoločenských výziev dneška, ako sú prírodné katastrofy, zdroje a sledovanie klímy, pre rozvoj odvetvia telekomunikácií a podporu príslušných aplikácií v oblasti politík týkajúcich sa zmeny klímy, územného plánovania, správy životného prostredia, poľnohospodárstva, námornej bezpečnosti, rybného hospodárstva a dopravy;

3.  berie na vedomie významnú úlohu satelitných sietí pri dosahovaní celkového pokrytia EÚ širokopásmovým internetom do roku 2013, čo pomáha plniť ciele digitálnej agendy EÚ;

4.  víta zámer Komisie vypracovať politiku v oblasti kozmického priestoru osobitne prispôsobenú pododvetviam tohto priemyselného odvetvia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že táto politika by sa mala koordinovať nielen s agentúrou ESA a členskými štátmi, ale aj s Európskym parlamentom;

5.  domnieva sa, že Európska únia nesie zodpovednosť za koordináciu a konsolidáciu vnútroštátnych politík a programov v oblasti kozmického priestoru s cieľom zabezpečiť súdržný európsky prístup v spolupráci so všetkými zainteresovanými subjektmi; zdôrazňuje, že takýto prístup by sa mal zameriavať na podporu pevnej, konkurencieschopnej a autonómnej európskej priemyselnej základne a konsolidáciu priemyselnej politiky, ktorá je schopná v strednodobom či dlhodobom horizonte vymýšľať, vyvíjať, zavádzať, prevádzkovať a využívať kozmické systémy, a to vrátane finančných a legislatívnych mechanizmov;

6.  víta ciele stratégie v záujme posilnenia kozmickej infraštruktúry v Európe a podpory výskumu s cieľom zvýšiť európsku technologickú nezávislosť európskej priemyselnej základne, podporiť výmenu prospešnú pre oblasť kozmického priestoru i pre ostatné priemyselné odvetvia a stimulovať inovácie ako hnaciu silu európskej konkurencieschopnosti;

7.  konštatuje však, že zatiaľ čo sú prioritné kroky v oznámení Komisie dobre stanovené, zostávajú čiastočne nejasné; zdôrazňuje, že by sa mali spresniť a zahrnúť pritom posúdenie všetkých technických možností a s nimi súvisiacich nákladov, rizík, prínosov a sociálnych vplyvov vrátane všetkých možných vplyvov na priemyselnú základňu Európskej únie a európsku priemyselnú politiku; zdôrazňuje, že európsky program pre oblasť kozmického priestoru by sa mal zameriavať na oblasti s európskou pridanou hodnotou a vyhýbať sa rozptyľovaniu úsilia alebo zdvojovaniu činností uskutočňovaných agentúrou ESA;

8.  zdôrazňuje nevyhnutnosť jasného riadenia s účinnými mechanizmami dohľadu a koordinácie, pokiaľ ide o politiku v oblasti kozmického priestoru, s optimálnym využívaním zručností, ktoré sú v Európe k dispozícii, s cieľom harmonizovať priority a zabezpečiť riadne riadenie zdrojov pochádzajúcich z vnútroštátnych prostriedkov a z prostriedkov Európskej únie, Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a iných európskych agentúr, ktoré sa zaoberajú kozmickým priestorom a sú pre EÚ významné;

9.  poznamenáva, že na siedmich doterajších zasadnutiach Rady pre kozmický priestor bola iba raz v krátkosti spomenutá doprava a že počas rokovaní Rady sa nevenovala dôkladná pozornosť významu politiky v oblasti kozmického priestoru pre dopravu, ako o tom svedčia ich výsledky rokovaní;

10. zdôrazňuje potrebu lepšieho porozumenia závislosti významných odvetví a služieb od kozmického priestoru a nabáda členské štáty a Komisiu na propagáciu jeho dôležitosti;

11. pripomína, že odvetvie dopravy zohráva kľúčovú úlohu v dosahovaní cieľov EÚ 20/20/20 v oblasti emisií CO2 a spotreby energie, ako aj cieľov stratégie Európa 2020, a že udržateľný rast nie je možné dosiahnuť bez efektívneho odvetvia dopravy;

12. domnieva sa, že stratégia Európskej únie v oblasti kozmického priestoru je potrebná na zabezpečenie toho, aby vesmírne technológie plne prispievali k bezpečnejšiemu a účinnejšiemu riadeniu a kontrole dopravy vo všetkých druhoch dopravy;

13. súhlasí s Komisiou, že Európa si musí uchovať nezávislý prístup do kozmického priestoru, aby bola schopná dosiahnuť ciele, ktoré si stanovila pri plnení svojej politiky v oblasti kozmického priestoru, a aby mohla mať naďalej prospech z využívania kozmických aplikácií; nabáda preto Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy v strategickej oblasti nosných rakiet, pričom by im mala predovšetkým venovať osobitnú pozornosť v rámci priemyselnej politiky v oblasti kozmického priestoru;

14. zdôrazňuje osobitný význam štartov kozmických rakiet v kontexte politiky v oblasti kozmického priestoru a zdôrazňuje potrebu čerstvého európskeho politického stimulu v tomto smere, a to so zreteľom na kritickú finančnú situáciu, ktorej čelí odvetvie štartov kozmických rakiet na celom svete;

Hlavné projekty Galileo a GMES

15. domnieva sa, že Galileo je hlavný program Európskej únie a prvý globálny systém satelitnej navigácie navrhnutý na civilné účely, ktorý by jej mohol v strategickej oblasti poskytnúť nezávislosť;

16. žiada Komisiu, aby náležitým spôsobom doplnila legislatívny a finančný rámec, obzvlášť vzhľadom na stanovenie finančného rámca na roky 2014 – 2020, prístup k účinnému riadeniu, služby Galileo a pravidlá o zodpovednosti; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že v záujme prevádzkyschopnosti programu Galileo a v záujme prípravy na jeho úplné využívanie je nevyhnutné:

-          vymedziť zásady riadenia budúcich činností programu Galileo,

-          celkovo racionalizovať organizačnú štruktúru programu;

17. domnieva sa, že IOC schopná poskytovať počiatočné služby, by sa mala dokončiť najneskôr do roku 2014 s cieľom zabezpečiť, aby sa zo systému Galileo skutočne stal druhý referenčný súbor GNSS, najmä pre výrobcov prijímačov; víta, že 21. októbra boli z európskeho kozmického strediska v Kourou na obežnú dráhu vypustené dva funkčné validačné satelity;

18. vyjadruje presvedčenie, že dosiahnutie plnej prevádzkovej kapacity (FOC – Full Operating Capacity) založenej na súbore 27 satelitov plus vhodný počet záložných satelitov a primeranej pozemnej infraštruktúre je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia pridanej hodnoty systému Galileo z hľadiska autentifikácie, vysokej presnosti a nepretržitej služby a na dosiahnutie prínosu z hospodárskeho a spoločenského hľadiska; vyjadruje obavy, aby Galileo nestratil svoje vedúce postavenie, ak sa systém nedokončí včas a ak sa komercializácia a internacionalizácia služieb neuskutoční náležitým spôsobom; domnieva sa, že v záujme presvedčenia používateľov a investorov o dlhodobom záväzku Európskej únie je potrebná jasná a jednoznačná podpora dosiahnutia FOC zo strany všetkých európskych inštitúcií;

19. domnieva sa, že finančný plán, ktorý sa má pre Galileo prijať, sa musí zostaviť tak, aby sa zabezpečilo dlhodobé plnenie požiadaviek a kontinuita, a to aj so zreteľom na náklady na prevádzku, údržbu a nahrádzanie;

20. naliehavo žiada Komisiu a Agentúru pre európsky GNSS (GSA), aby vyvinuli omnoho väčšie úsilie na zvyšovanie povedomia o GNSS medzi potenciálnymi užívateľmi a investormi, podporovali využitie služieb založených na GNSS a určili a sústredili dopyt po týchto službách v Európe;

21. vyjadruje pevné presvedčenie, že dodatočné financovanie GNSS je možné zabezpečiť iba vtedy, ak sa u osôb s rozhodovacími právomocami a širšej verejnosti výrazne zvýši povedomie o nákladoch a prínosoch GNSS pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ; víta realizáciu konkrétnych iniciatív, ako je súťaž nápadov Galileo Masters;

22. pripomína, že EGNOS je reálnym a fungujúcim programom; vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné, aby sa tento program využíval v plnej miere a aby sa konkrétnym spôsobom využívali aj jeho aplikácie; upozorňuje na dôležitosť systému EGNOS, ktorý pokrýva celú EÚ, pre konsolidáciu spoločného trhu a zdôrazňuje potrebu rozšíriť tento systém v južnej, východnej a juhovýchodnej Európe, oblasti Stredozemného mora, Afrike a Arktíde;

23. zdôrazňuje, že systémy Galileo a EGNOS majú rozhodujúci význam pre vytvorenie jednotného európskeho neba a pre a ďalší vývoj bezpečného a nákladovo efektívneho riadenia letovej prevádzky v Európe, vyzýva preto na stanovenie ambiciózneho a pevného harmonogramu spolu so stabilným financovaním výskumu a inovácií, čo zabezpečí technologický pokrok a rast priemyselných kapacít, na účely vykonávania oboch programov tiež vyzýva na uľahčenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu, čo je základným predpokladom včasného spustenia jednotného európskeho neba, ktoré je dôležitým strategickým krokom smerom k prehĺbeniu európskej integrácie a posilneniu európskeho spoločného trhu;

24. domnieva sa, že na implementáciu programu SESAR (Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba) je strategicky nevyhnutné propagovať využívanie systémov EGNOS a Galileo v civilnom letectve, najmä pokiaľ ide o ich využívanie pri pristávacích manévroch a na malých letiskách;

25. vyzýva členské štáty, aby opätovne potvrdili svoje záväzky voči kozmickým projektom EÚ, ako je SESAR, ktoré budú nevyhnutné pre budúci rast a pracovné miesta v rôznych odvetviach;

26. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť vo financovaní a spolupráci medzi stratégiami vojenského a civilného využitia kozmického priestoru;

27. zdôrazňuje, že systémy Galileo a EGNOS majú zásadný význam pre dosiahnutie účinného a environmentálne udržateľného riadenia cestnej premávky, systémy na výber cestného mýta, systém eCall, ako aj systémy sledovania polohy v reálnom čase a budúce digitálne tachografy;

28. zdôrazňuje, že monitorovanie prepravy nebezpečného a znečisťujúceho tovaru by malo byť prioritou v rámci systémov satelitnej navigácie a pozorovania;

29. domnieva sa, že program GMES je tiež hlavným programom Európskej únie, ktorý má zásadnú úlohu pre pozorovanie Zeme; vyzdvihuje význam príspevku GMES k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a k podpore rastu a ekologického hospodárstva, ako aj dlhodobých investícií do technológií a infraštruktúry; opätovne potvrdzuje význam GMES ako základného nástroja v boji proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia; poznamenáva, že získavaním a analýzou informácií na vnútroštátnej, regionálnej a celosvetovej úrovni zabezpečí GMES získavanie presných informácií užitočných na monitorovanie atmosféry, morského prostredia a krajiny, účely civilnej ochrany, prevencie rizík, systémov včasného varovania, riadenia núdzových stavov a obnovy v nadväznosti na ekologické prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, na námorný a pobrežný dohľad, rozvoj poľnohospodárstva, vodné a pôdne hospodárstvo a regionálne plánovanie s využitím inovatívnych technológií environmentálneho hodnotenia a predkladania správ, prostredníctvom ktorých je možné kombinovať priestorové údaje s údajmi in situ;

30. naliehavo vyzýva Komisiu, aby doplnila legislatívny rámec a predložila návrh na účinné riadenie rozličných úrovní vývoja a správy programu s využitím odborných znalostí verejných orgánov v EÚ vrátane agentúr EÚ a súkromného sektora pri vývoji a koordinácii služieb orientovaných na používateľov; naliehavo vyzýva Komisiu a ďalšie inštitúcie, aby začlenili financovanie programu GMES do viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020; znovu opakuje, že zahrnutie financovania programu GMES do viacročného finančného rámca by zabránilo plytvaniu investíciami, ktoré sa doposiaľ vynaložili v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum v oblasti služieb a informácií; pripomína, že doterajšie investície sa v dôsledku chýbajúceho finančného plánu týkajúceho sa dlhodobej ekonomickej podpory stanú zbytočnými; domnieva sa, že výzva členským štátom, aby naďalej uhrádzali náklady na zavedenie a celoročné udržiavanie tohto programu, by viedla k dlhodobo vyšším nákladom, rozdielom v prístupe k výstupným informáciám a rozdielnym výhodám pre európskych občanov a pravdepodobne k dočasnému pozastaveniu samotného programu, následnému prerušeniu poskytovania údajov a napokon k závislosti od neeurópskych vesmírnych infraštruktúr, v dôsledku čoho by sa súvisiace priemyselné odvetvia dostali do neistej hospodárskej situácie;

31. zdôrazňuje, že náklady na program GMES sú už pokryté do roku 2013 (približné náklady na satelity vo výške 2,3 miliardy EUR plus náklady na služby vo výške 700 miliónov EUR) v celkovej výške 3 miliardy EUR, pričom ročný priemer odhadovaných nákladov na prevádzku programu v období 2014 – 2020 je 850 miliónov EUR; vyzýva Komisiu, aby podporovala verejno-súkromné partnerstvá a pritiahla viac súkromného kapitálu;

32. žiada Komisiu, aby navrhla dlhodobý plán riadenia a financovania založený na preskúmaní všetkých možností a určila operačnú organizáciu zabezpečujúcu náležité riadenie a poskytovanie údajov zo služieb s cieľom zabezpečiť, aby súčasný úspech programu pokračoval, a dosiahnuť cieľ plnohodnotnej prevádzky od roku 2014; domnieva sa, že spoločná európska politika v oblasti dát by mala sprevádzať tieto opatrenia, aby sa zaručil skutočne otvorený prístup a dostupnosť jestvujúcich údajov; považuje za dôležité, aby sa stanovili dohody, ktoré treba uzavrieť s vnútroštátnymi agentúrami s cieľom maximalizovať interoperabilitu, kontinuitu a riadenie systému; považuje za nevyhnutné zabezpečiť, aby sa rozlišovalo medzi vedeckým a komerčným používaním, ako aj medzi vývojovými činnosťami uskutočňovanými agentúrou ESA a činnosťami v oblasti zavádzania, prevádzkovania a vývoja systémov, ktoré si vyžadujú európske štruktúry a osobitné právomoci;

33. uznáva spoločenský prínos pre používateľov služieb GMES, pre ktorých má kontinuita a udržateľnosť zásadný význam, ak majú získať maximálne výhody z monitorovacích infraštruktúr, ktoré program ponúka;

Bezpečný kozmický priestor v prospech cieľov bezpečnosti a obrany

34. podporuje úvahy Komisie, pokiaľ ide o posilnenie bezpečnostnej zložky programu GMES v súvislosti s kontrolou hraníc, podporou vonkajšej činnosti Únie, námorným dohľadom, mimoriadnymi zložitými situáciami, humanitárnou pomocou a civilnou ochranou atď., pričom treba mať na zreteli citlivosť spracúvaných údajov a potrebu chrániť súkromie a iné občianske práva;

35. domnieva sa, že politika v oblasti kozmického priestoru by mala zahŕňať aj politiky v oblasti bezpečnosti kľúčovej európskej kozmickej infraštruktúry a v oblasti bezpečného návratu zariadení po skončení ich prevádzky; uznáva rastúcu závislosť európskeho hospodárstva, politiky a spoločnosti od kozmickej infraštruktúry a zdôrazňuje, že táto infraštruktúra je zásadne dôležitá pre posilňovanie autonómie európskeho rozhodovania; domnieva sa, že vytvorenie európskeho systému dohľadu nad situáciou v kozmickom priestore (Space Situation Awareness system) by prispelo k ochrane kľúčových európskych kozmických infraštruktúr pred rizikom kolízie vesmírnej lode s vesmírnym odpadom alebo predmetmi v blízkosti Zeme, a pred rizikami spojenými s kozmickou meteorológiou; zastáva názor, že vytvorenie úplne nových európskych programov by sa malo zakladať na existujúcich kapacitách, schopnostiach a infraštruktúrach, ktoré si vyžiadali investície od každého z členských štátov, a že by sa mali rozvinúť kapacity, ktoré v súčasnosti chýbajú;

36. domnieva sa, že maximálne využívanie satelitných komunikačných služieb priamo podporí konkurencieschopnosť európskeho výrobného priemyslu, podporí priemyselnú základňu v Európe a bude reagovať na tieto kľúčové politické ciele:

– dosiahnutie úplného pokrytia EÚ širokopásmovým pripojením k internetu, a to aj k službám ďalšej generácie, keďže satelitné siete sú zásadne dôležitou zložkou technologickej zmesi pre splnenie cieľov digitálnej agendy EÚ;

– zavedenie udržateľnej, bezpečnej a inteligentnej dopravy po súši, na mori a vo vzduchu;

– maximalizácia prispenia EÚ k programom spolupráce s rozvojovými krajinami a zvýšenie prispenia EÚ k dosahovaniu rozvojových cieľov tisícročia;

– zabezpečenie primeranej úlohy EÚ pri reagovaní na budúce katastrofy na území EÚ aj za jej hranicami;

Podporiť výskum a inovácie

37. domnieva sa, že ak chce Európska únia konať nezávisle a mať k dispozícii konkurencieschopný kozmický priemysel schopný v spravodlivých podmienkach konkurovať neeurópskemu priemyslu, potrebuje pevnú znalostnú a technologickú základňu, aby čo najlepšie využila kozmické aplikácie v prospech svojich občanov; zdôrazňuje, že legislatívny, administratívny a finančný rámec má rozhodujúci význam z hľadiska investícií priemyslu do výskumu a inovácií; domnieva sa, že EÚ musí investovať, aby zabezpečila garantovaný európsky prístup ku kozmickej a orbitálnej infraštruktúre;

38. zdôrazňuje význam výskumnej a inovačnej stratégie v oblasti kozmickej politiky, ktorá zabezpečí technologický pokrok, priemyselný rozvoj a konkurencieschopnosť EÚ a vytvorí pracovné miesta v EÚ; domnieva sa, že európska politika výskumu a vývoja v oblasti kozmického priestoru musí zabezpečiť dostupnosť potrebných technológií – s príslušnou vyzretosťou, požadovanou úrovňou nezávislosti a za konkurencieschopných podmienok; vyzýva Komisiu, aby vypracovala strategický harmonogram a zabezpečila tak ucelenosť medzi úsilím Európskej únie a úsilím agentúry ESA a členských štátov v oblasti výskumu a vývoja všetkých potrebných technológií, zručností a dvojitých zdrojov potrebných na dosiahnutie konkurencieschopnosti, európskej nezávislosti, prístupu na medzinárodné trhy a zníženie miery rizika európskych programov;

39. považuje za nevyhnutné zaviesť mechanizmy a programy, prostredníctvom ktorých sa bude stimulovať trh v oblasti aplikácií a služieb odvodených od programov Galileo/EGNOS a GMES, ako aj v oblasti telekomunikácií a služieb, v ktorých sa spoločne využívajú rozličné kozmické služby, s cieľom účinne reagovať na požiadavky občanov;

40. okrem toho sa domnieva, že v záujme posilnenia európskej nezávislosti a konkurencieschopnosti je potrebné za cenovo dostupných podmienok zachovať autonómiu, pokiaľ ide o prístup do kozmického priestoru, pričom treba uprednostňovať európske nosné a prepravné štruktúry a overovať spôsobilosť prevádzkovej a priemyselnej organizácie v súvislosti s plnením spoločných požiadaviek, a preto podnecuje Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy týkajúce sa strategického pododvetvia nosičov, pričom by mu mala predovšetkým venovať osobitnú pozornosť v rámci priemyselnej politiky v oblasti kozmického priestoru;

41. vyzýva Komisiu, aby sa v budúcich rámcových programoch výskumu náležite venovala finančným a praktickým požiadavkám; domnieva sa, že výskum a vývoj kozmických aplikácií by sa mal ako kľúčová technológia umožňujúca rozvoj rozličných odvetvových výskumných oblastí, napríklad pokiaľ ide o zmenu klímy, životné prostredie, dopravu, poľnohospodárstvo atď., začleniť do týchto oblastí a nevytvárať osobitnú kozmickú tému;

42. žiada Komisiu, aby v spolupráci s agentúrou ESA preskúmala možnosti prieskumu kozmického priestoru a určila pritom prípadné náklady a prínosy; považuje za vhodné, aby sa vypracovala spoločná stratégia s medzinárodnými partnermi, a to prostredníctvom dohody o spolupráci založenej na celkovom konsenze všetkých zúčastnených strán s rozumnými príspevkami z Európskej únie;

Medzinárodná spolupráca

43. znovu potvrdzuje, že medzinárodná spolupráca na mierové účely je základnou hodnotou Európskej únie a základom jej politík; domnieva sa, že v rámci medzinárodnej spolupráce by sa mala podporovať európska technológia, infraštruktúra a služby, vedecká, technická a priemyselná excelentnosť, optimálny prístup európskych používateľov k údajom, výmena znalostí a interoperabilný vývoj aplikácií, ktoré pomáhajú Európe a svetu čeliť veľkým súčasným spoločenským výzvam; pripomína, že Európska únia by mala byť lídrom v oblasti kozmického priestoru a mala by si zachovať významnú strategickú úlohu na celosvetovej úrovni, a to najmä v rámci medzinárodných rokovaní o systéme dohľadu nad situáciou v kozmickom priestore (Space Situation Awareness System) a prieskume vesmíru; zdôrazňuje, že úsilie vyvíjané v rámci politiky v oblasti kozmického priestoru sa môže zefektívniť prostredníctvom priemyselnej spolupráce a spoločným podieľaním sa na investíciách vo veľkých programoch, ako napríklad Medzinárodnej vesmírnej stanice;

44. zdôrazňuje význam zabezpečenia primeranej úlohy EÚ pri reagovaní na budúce katastrofy na území EÚ aj za jej hranicami;

45. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a agentúrou ESA vypracovala medzinárodnú stratégiu spolupráce s cieľom posilniť dialóg so strategickými partnermi (Spojené štáty, Ruská federácia a Japonsko) v rámci politiky v oblasti kozmického priestoru a preskúmala možnosť nadviazania podobného dialógu a ostatnými rozvíjajúcimi sa mocnosťami, ako je Čína, India a Brazília;

46. pripomína európskym politickým činiteľom, že najväčšia časť inštitucionálnych trhov sveta, žiaľ, nie je otvorená medzinárodnej hospodárskej súťaži, a že plánovaná medzinárodná spolupráca sa musí opierať o podmienky umožňujúce spravodlivý obchod;

47. zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca, ak je vhodná, a to najmä v oblasti výskumu, sa musí uskutočňovať na základe reciprocity a vzájomnej výhodnosti; ľutuje, že inštitucionálne trhy našich hlavných konkurentov v kozmickej oblasti sú pre cudzie priemyselné odvetvia, vrátane tých európskych, zatvorené;

Vzťahy medzi Európskou úniou a agentúrou ESA

48. zdôrazňuje, že Európska únia má podľa článku 189 Zmluvy o fungovaní EÚ nadviazať náležité vzťahy s agentúrou ESA s cieľom vymedziť vzájomné oblasti zodpovednosti, a to bez toho, aby došlo k prekrývaniu úloh a investícií;

49. domnieva sa, že intenzívnejšie zapájanie sa Európskej únie v oblasti kozmického priestoru si vyžaduje, aby sa nanovo vymedzili jej vzťahy s agentúrou ESA a vnútroštátnymi agentúrami, pričom treba zohľadniť, že technická a plánovacia expertíza, ktorú vyvinula agentúra ESA a vnútroštátne agentúry, majú rozhodujúci význam pre zachovanie technologických kapacít a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu na vysokej úrovni a že Európska únia by sa mohla sústrediť na fungovanie, vývoj, kontinuitu kozmických systémov, ktoré potrebuje, ako aj na medzinárodné rozšírenie trhov a na žiadosti používateľov;

50. vyzýva Komisiu, aby plnila svoju úlohu politického vedenia a dohľadu voči organizáciám, ktoré konajú v jej mene;

51. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0224.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0093.

(3)

Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 63.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0265.

(5)

Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 226.

(6)

Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2008, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1.

(8)

Ú. v. EÚ L 176, 20.10.2010, s. 11.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Úvod

V článku 189 Lisabonskej zmluvy sa Európskej únii explicitne zveruje úloha, ktorá spočíva vo vypracovaní politiky v oblasti prieskumu a využívania kozmického priestoru s cieľom presadzovať vedecký a technický pokrok, priemyselnú konkurencieschopnosť a uskutočňovanie jej politík. Politika v oblasti kozmického priestoru predstavuje kľúčový prvok stratégie Európa 2020 a je neoddeliteľnou súčasťou hlavnej iniciatívy týkajúcej sa priemyselnej politiky. Podporuje pritom ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva tým, že vytvára pracovné miesta s vysokou odbornosťou, ponúka obchodné odbytiská, stimuluje inovácie a zlepšuje blahobyt a bezpečnosť občanov.

Návrh, ktorý predložila Komisia v dokumente KOM(2011)152, predstavuje prvú etapu zavedenia globálnej politiky Európskej únie v oblasti kozmického priestoru. V spolupráci s priemyselným odvetvím však treba zabezpečiť súdržný európsky prístup a v strednodobom i dlhodobom horizonte zaviesť finančné a legislatívne mechanizmy, ktoré budú stimulovať európsky priemysel a umožnia nevyhnutnú kontinuitu na podporu ambicióznych a konkurencieschopných projektov v medzinárodnom rámci.

Prioritné kroky sú v stratégii Komisie dobre stanovené, zostávajú však čiastočne nejasné. Mali by sa spresniť a zahrnúť posúdenie všetkých technických možností a s nimi súvisiacich nákladov a prínosov. Rovnako je nevyhnutné zaviesť jasné riadenie, pokiaľ ide o politiku v oblasti kozmického priestoru, spolu s účinnými mechanizmami dohľadu a koordinácie s cieľom harmonizovať priority a zdroje pochádzajúce z vnútroštátnych prostriedkov a z prostriedkov Európskej únie, agentúry ESA a agentúry EDA.

2. Hlavné projekty Galileo a GMES

A. Galileo

Program Galileo je európska iniciatíva vyspelého systému globálnej navigácie poskytujúceho vysoko presné a garantované služby určovania polohy v civilnom móde. Diskusie o európskom systéme sa začali koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia a v roku 1999 vyzvala Rada Komisiu, aby vyvinula globálny systém spravovaný verejnými civilnými orgánmi(1). Po neúspechu rokovaní o partnerstve verejného a súkromného sektora rozhodli Parlament a Rada v roku 2008 o dokončení systému s využitím rozpočtu EÚ(2).

Okrem toho, že systém vyvinutý v rámci programu Galileo poskytne samostatné navigačné a pozičné služby, bude zároveň interoperabilný s ďalšími dvoma svetovými systémami satelitnej navigácie GPS a GLONASS. Úplne dokončený systém bude pozostávať z 30 satelitov a príslušnej pozemnej infraštruktúry.

Na základe uzatvorených zmlúv na výrobu prvej série satelitov, na ich vyslanie do kozmu, služby systémovej podpory a prevádzku satelitov oznámila Európska komisia, že od roku 2014 budú poskytované tri úvodné služby: počiatočná otvorená služba, počiatočná verejná prístupná služba, počiatočná verejná regulovaná služba a počiatočná pátracia a záchranná služba. Služba ochrany života a komerčná služba sa budú od roku 2014 testovať a mali by sa poskytovať, keď systém dosiahne plnú prevádzkovú spôsobilosť.

Spravodajca žiada Komisiu, aby náležite doplnila legislatívny a finančný rámec až do konca roka 2011, predovšetkým vzhľadom na zostavenie finančného rámca na roky 2014 – 2020. Obáva sa, že celkové náklady na projekt presiahne Komisiou navrhovaných 7 miliárd EUR(3) na základe výpočtu vykonaného v súvislosť s preskúmaním programov satelitnej rádiovej navigácie v polovici obdobia(4).

B. Európsky program monitorovania Zeme (GMES)

V roku 2001 spustila EÚ program GMES. Tento program prostredníctvom hliadkovacích satelitov poskytne údaje zo sledovania Zeme pre sledovanie klimatických zmien a globálnej bezpečnosti. Pozorovanie Zeme sa bude využívať na rôzne účely v oblastiach, ako je riadenie prírodných zdrojov, energetika, monitorovanie pôdy, životné prostredie, kartografia, prevencia prírodných rizík, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, meteorológia a vnútornú bezpečnosť.

Spravodajca žiada Komisiu, aby doplnila legislatívny rámec a vyjasnila prístup k účinnému riadeniu. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nenavrhla zahrnutie financovania programu GMES do viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020. Zároveň vyjadruje obavy, že v dôsledku absencie finančného plánu týkajúceho sa ekonomickej podpory by sa investície, ktoré boli doteraz vynaložené, mohli stať zbytočnými.

3. Medzinárodná spolupráca

S vypustením prvého čínskeho satelitu COMPASS v roku 2007 môžeme čoskoro očakávať nový satelitný navigačný systém na obežnej dráhe (štvrtý globálny systém po GPS, GLONASS a Galileo). India vyvíja svoj regionálny systém – Indický regionálny navigačný satelitný systém (Indian Regional Navigation Satellite System – IRNSS) a Japonsko svoj Quasi-Zenith System – QZSS. Naši konkurenti sa stali silnejšími a môžeme predpokladať, že dynamicky napredujú. Aby sa Galileo stal druhým globálnym GNSS v poradí, ktorý si výrobcovia čipov zvolia, je kľúčové, aby sa čím skôr sprístupnili počiatočné služby a aby jestvovali dlhodobé prísľuby o budúcom financovaní systému Galileo.

Hlavnou výzvou medzinárodných činností programov GNSS bude zaručenie kompatibility a interoperability so systémom Galileo, prístup ku globálnym zdrojom súvisiacim s GNSS a stanovenie celosvetových noriem, zaručenie bezpečnosti vesmírneho segmentu a siete pozemných staníc, pričom bude treba zároveň zaručiť prísnejšiu kontrolu citlivých technológií GNSS vyvíjaných za európskej finančnej podpory, a spojenie medzinárodného úsilia pri rozvoji inovatívnych aplikácií nadnárodného záujmu. Dôležitým cieľom bude vytvorenie trhových príležitostí pre európsky priemysel technológií a aplikácií GNSS.

Spravodajca vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a po konzultácii s agentúrou ESA vypracovala medzinárodnú stratégiu spolupráce s cieľom posilniť dialóg so strategickými partnermi (Spojené štáty a Ruská federácia) v rámci politiky v oblasti kozmického priestoru a preskúmala možnosť nadviazania podobného dialógu s ostatnými existujúcimi a rozvíjajúcimi sa mocnosťami, ako sú Čína, Japonsko, Kórejská republika, Brazília, India a Juhoafrická republika.

4. Hospodársky význam európskeho priemyslu v oblasti kozmického priestoru

Európsky priemysel v oblasti kozmického priestoru vytvára konsolidovaný obrat vo výške 5,4 mld. EUR a zamestnáva viac ako 31 000 osôb s vysokou odbornosťou. Jedenásť hlavných satelitných prevádzkovateľov v Európe využíva 153 komunikačných satelitov, zamestnáva 6 000 osôb a ročne dosahuje obrat 6 mld. EUR; ich činnosť zároveň nepriamo vytvára 30 000 pracovných miest. Odhaduje sa, že v súčasnosti závisí od satelitnej rádiovej navigácie 6 až 7 % HDP západných krajín, t. j. v EÚ 800 mld. EUR.

Trhy so službami v oblasti kozmického priestoru zaznamenávajú rýchly rast. Napríklad celosvetový ročný obrat, pokiaľ ide o aplikácie GNSS, by mal v roku 2020 dosahovať približne 240 mld. EUR. Okrem toho by mali programy Galileo a EGNOS vďaka výhodám, ktoré majú v porovnaní s ostatnými konkurenčnými systémami, v priebehu nasledujúcich 20 rokov priniesť hospodársky a sociálny úžitok rádovo vo výške 60 až 90 mld. EUR.

Podľa OECD by mohol svetový trh s komerčnými údajmi v oblasti pozorovania Zeme, ktorý v roku 2007 predstavoval 735 milión dolárov, v roku 2017 dosiahnuť približne 3 mld. EUR.

Systém dohľadu nad situáciou v kozmickom priestore (SSA) by pomohol znížiť odhadované vyčísliteľné straty, ktoré v prípade európskych kozmických prostriedkov spôsobujú zrážky s vesmírnym odpadom a vesmírne búrky, čo na základe dostupných údajov každoročne predstavuje v priemere približne 332 miliónov EUR.

Je takmer isté, že tieto náklady predstavujú len malý zlomok nevyčíslených následkov a nákladov, ktoré môžu vyplynúť z neexistencie európskeho systému dohľadu nad situáciou v kozmickom priestore. Strata satelitu by v mimoriadnej situácii napríklad mohla znamenať stratu rozhodujúcej kapacity satelitnej komunikácie, ktorá môže viesť ku strate na ľudských životoch. Úplné zničenie satelitu alebo jeho porucha môže spôsobiť vážne narušenie hospodárskej činnosti (bankový sektor využíva satelitnú komunikáciu stále viac) a strata tejto služby by mala následky na činnosť klientov tohto odvetvia. V súčasnosti nemáme k dispozícii spoľahlivé údaje, na základe ktorých by bolo možné posúdiť hodnotu týchto strát. Rovnako je nemožné vyčísliť následky pádu a dopadu objektov, ktoré krúžia v blízkosti Zeme.

(1)

Rozhodnutie Rady z 19. júla 1999 o účasti Európy na novej generácii služieb satelitnej navigácie – Galileo – fáza definície, Ú. v. ES C 221 z 3. 8. 1999)

(2)

Nariadenie (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo), Ú. v. EÚ L196 z 24.7.2008.

(3)

KOM(2011)500 v konečnom znení, s. 29.

(4)

Uznesenie z 8. 6. 2011.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (27.10.2011)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov

(2011/2148(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Salvatore Tatarella

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že Lisabonská zmluva zavádza nový článok (článok 189), ktorým sa stanovuje vypracovanie európskej vesmírnej politiky s cieľom napomáhať vedecký a technický pokrok a konkurencieschopnosť priemyselných odvetví prostredníctvom činností v oblasti výskumu, technologického vývoja a prieskumu; domnieva sa, že politika EÚ v oblasti kozmického priestoru nesmie podporovať militarizáciu vesmíru;

2.  domnieva sa, že správne využívanie vesmírnych programov by v príslušných odvetviach viedlo k významnému zníženiu nákladov a bolo by prínosom pre regióny a miestne komunity;

3.  zdôrazňuje dôležitosť vesmírnych programov Galileo a EGNOS, ktoré majú zásadný význam pri optimalizácii využívania vesmírnej politiky v prospech európskych občanov; žiada rýchly rozvoj týchto programov;

4.  opätovne potvrdzuje význam európskeho programu monitorovania Zeme GMES ako základného nástroja v boji proti zmene klímy a zhoršovaniu životného prostredia; poznamenáva, že získavaním a analýzou informácií na vnútroštátnej, regionálnej a celosvetovej úrovni zabezpečí GMES získavanie presných informácií užitočných na monitorovanie atmosféry, morského prostredia a krajiny, účely civilnej ochrany, prevencie rizík, systémov včasného varovania, riadenia núdzových stavov a obnovy v nadväznosti na ekologické prírodné katastrofy alebo katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, na námorný a pobrežný dohľad, rozvoj poľnohospodárstva, vodné a pôdne hospodárstvo a regionálne plánovanie s využitím inovatívnych technológií environmentálneho hodnotenia a predkladania správ, prostredníctvom ktorých je možné kombinovať priestorové údaje s údajmi in situ; vyzdvihuje význam programu GMES pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a podporovaní rastu a ekologického hospodárstva, ako aj dlhodobých investícií do technológií a infraštruktúry, ktoré sú prioritami Európskej únie a všetkých členských štátov výrazne zapojených do politiky v oblasti životného prostredia;

5.  vyjadruje poľutovanie nad úplným vyňatím programu GMES z navrhovaného finančného rámca Európskej komisie na obdobie 2014 – 2020 a domnieva sa, že výzva členským štátom, aby naďalej uhrádzali náklady na zavedenie a celoročné udržiavanie tohto programu, by viedla k dlhodobo vyšším nákladom, rozdielom v prístupe k výstupným informáciám a rozdielnym výhodám pre európskych občanov a pravdepodobne k dočasnému pozastaveniu samotného programu, následnému prerušeniu poskytovania údajov a napokon k závislosti od neeurópskych vesmírnych infraštruktúr, v dôsledku čoho by sa súvisiace priemyselné odvetvia dostali do neistej hospodárskej situácie;

6.  zdôrazňuje, že náklady na program GMES sú už pokryté do roku 2013 (približné náklady na satelity vo výške 2,3 miliardy EUR plus náklady na služby vo výške 700 miliónov EUR) v celkovej výške 3 miliardy EUR, pričom ročný priemer odhadovaných nákladov na prevádzku programu v období 2014 – 2020 je 850 miliónov EUR; vyzýva Komisiu, aby podporovala verejno-súkromné partnerstvá a pritiahla viac súkromného kapitálu;

7.  znovu opakuje, že zahrnutie financovania programu GMES do viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 by zabránilo plytvaniu investíciami, ktoré sa doposiaľ vynaložili v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum v oblasti služieb a informácií;

8.  uznáva spoločenský prínos pre používateľov služieb GMES, pre ktorých má kontinuita a udržateľnosť zásadný význam, ak majú získať maximálne výhody z monitorovacích infraštruktúr, ktoré program ponúka;

9.  znovu opakuje, že program GMES je jednou z priorít európskej politiky v oblasti kozmického priestoru a ako taký by mal byť zahrnutý do európskeho rozpočtu, aby Európa mohla dodržať svoje záväzky v súvislosti so stratégiou Európa 2020 a zároveň bojovať proti zmene klímy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.10.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

57

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

János Áder, Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Sophie Auconie, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sergio Berlato, Martin Callanan, Nessa Childers, Chris Davies, Bairbre de Brún, Esther de Lange, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Edite Estrela, Jill Evans, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Holger Krahmer, Jo Leinen, Peter Liese, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Gilles Pargneaux, Antonyia Parvanova, Andres Perello Rodriguez, Mario Pirillo, Pavel Poc, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Daciana Octavia Sârbu, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Salvatore Tatarella, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Glenis Willmott, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Matthias Groote, Romana Jordan Cizelj, Philippe Juvin, Riikka Manner, Jiří Maštálka, Michail Tremopoulos, Andrea Zanoni

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Peter Šťastný


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (13.10.2011)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov

(2011/2148(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Artur Zasada

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poznamenáva, že na siedmich doterajších zasadnutiach Rady pre kozmický priestor  bola iba raz v krátkosti spomenutá doprava a že počas rokovaní Rady sa nevenovala dôkladná pozornosť významu politiky v oblasti kozmického priestoru pre dopravu, ako o tom svedčia ich výsledky rokovaní;

2.  zdôrazňuje potrebu lepšieho porozumenia závislosti významných odvetví a služieb od kozmického priestoru a nabáda členské štáty a Komisiu na propagáciu jeho dôležitosti;

3.  pripomína, že odvetvie dopravy zohráva kľúčovú úlohu v dosahovaní cieľov EÚ 20/20/20 v oblasti emisií CO2 a spotreby energie, ako aj cieľov stratégie Európa 2020, a že udržateľný rast nie je možné dosiahnuť bez efektívneho odvetvia dopravy;

4.  domnieva sa, že stratégia Európskej únie v oblasti kozmického priestoru je potrebná na zabezpečenie toho, aby vesmírne technológie plne prispievali k bezpečnejšiemu a účinnejšiemu riadeniu a kontrole dopravy vo všetkých druhoch dopravy;

5.  zdôrazňuje, že systémy Galileo a EGNOS majú rozhodujúci význam pre vytvorenie jednotného európskeho neba a pre a ďalší vývoj bezpečného a nákladovo efektívneho riadenia letovej prevádzky v Európe, vyzýva preto na stanovenie ambiciózneho a pevného harmonogramu spolu so stabilným financovaním výskumu a inovácií, čo zabezpečí technologický pokrok a rast priemyselných kapacít, na účely vykonávania oboch programov tiež vyzýva na uľahčenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu, čo je základným predpokladom včasného spustenia jednotného európskeho neba, ktoré je dôležitým strategickým krokom smerom k prehĺbeniu európskej integrácie a posilneniu európskeho spoločného trhu;

6.  poukazuje na to, že na posilnenie jednotného trhu leteckej dopravy je dôležité, aby systém EGNOS pokrýval celú EÚ, najmä v tých oblastiach EÚ, v ktorých tento systém nefunguje dostatočne, a zdôrazňuje potrebu rozšíriť tento systém v južných, východných a juhovýchodných krajinách Európy;

7.  domnieva sa, že na implementáciu programu SESAR (Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba) je strategicky nevyhnutné propagovať využívanie systémov EGNOS a Galileo v civilnom letectve, najmä pokiaľ ide o ich využívanie pri pristávacích manévroch a na malých letiskách;

8.  vyzýva členské štáty, aby opätovne potvrdili svoje záväzky voči kozmickým projektom EÚ, ako je SESAR, ktoré budú nevyhnutné pre budúci rast a pracovné miesta v rôznych odvetviach;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť vo financovaní a spolupráci medzi stratégiami vojenského a civilného využitia kozmického priestoru;

10. zdôrazňuje, že systémy Galileo a EGNOS majú zásadný význam pre dosiahnutie účinného a environmentálne udržateľného riadenia cestnej premávky, systémy na výber cestného mýta, systém eCall, ako aj systémy sledovania polohy v reálnom čase a budúce digitálne tachografy;

11. zdôrazňuje, že monitorovanie prepravy nebezpečného a znečisťujúceho tovaru by malo byť prioritou v rámci systémov satelitnej navigácie a pozorovania;

12. pripomína význam programu GMES pre trvalo udržateľný rozvoj a bezpečnosť dopravy, najmä v kontexte námornej dopravy a námorného dozoru; je presvedčený, že Európska únia musí aj naďalej hrať aktívnu úlohu pri financovaní a vývoji programu GMES; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že jeho financovanie už nie je súčasťou viacročného finančného rámca 2014 – 2020; vyzýva Komisiu a Radu, aby pokračovali vo finančnej podpore EÚ v rámci viacročného finančného rámca a aby spolu s Radou a Parlamentom našli inovatívne prostriedky financovania programu GMES vrátane využívania projektových dlhopisov;

13. vyzýva na zaručenie financovania, vývoja, implementácie a realizovateľnosti inovatívnych dopravných aplikácií a služieb založených na kozmických technológiách s cieľom získať maximálny prospech z európskych investícií do technologického potenciálu vesmíru a plniť potreby užívateľov a širokej verejnosti;

14. vyzdvihuje význam posilňovania priemyselnej spolupráce s tretími krajinami v oblasti kozmickej politiky, najmä s USA, Japonskom, Ruskom, Čínou, Indiou, Brazíliou, Argentínou a Čile, ako aj s africkými krajinami a krajinami Blízkeho východu;

15. domnieva sa, že EÚ by mala byť priekopníkom v kozmickom odvetví a i naďalej by mala hrať významnú strategickú úlohu na medzinárodnej scéne; žiada preto, aby sa rozvíjali jej koordinačné kapacity v oblasti prieskumu vesmíru a viac sa podporoval výskum a vývoj technológií s cieľom dosiahnuť väčšiu technologickú nezávislosť Európy a zabezpečiť, aby verejnosť a hospodárske odvetvia mimo kozmického priemyslu mali tiež prospech z inovácií v tejto oblasti;

16. vyjadruje súhlas s Komisiou v tom, že Európa si musí udržať nezávislý prístup do kozmického priestoru, aby mohla dosahovať ciele svojej kozmickej politiky a získať trvalý prospech z uplatňovania kozmických technológií v oblastiach, akou je dopravná politika; preto nabáda Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy pre odvetvie strategických nosných rakiet, ktoré je vo vážnej situácii, pričom bude tejto téme venovať osobitnú pozornosť v rámci politiky v oblasti kozmického priemyslu;

17. zdôrazňuje význam zapojenia Európskej únie do zaisťovania bezpečnosti kozmického priestoru prostredníctvom európskeho systému na získavanie informácií o situácii vo vesmíre, ako aj do prieskumu kozmického priestoru prostredníctvom Medzinárodnej vesmírnej stanice, keďže ochrana nesmierne dôležitej európskej vesmírnej infraštruktúry pred kolíziou s kozmickými loďami alebo vesmírnym odpadom, ako aj využívanie technológií, ktoré vznikli v súvislosti s prieskumom kozmického priestoru, by mohli byť prospešné pre odvetvie dopravy na zemi, a hlavne pre odvetvie leteckej dopravy;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

11.10.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Antonio Cancian, Michael Cramer, Ryszard Czarnecki, Philippe De Backer, Luis de Grandes Pascual, Christine De Veyrac, Saïd El Khadraoui, Ismail Ertug, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Dieter-Lebrecht Koch, Jaromír Kohlíček, Georgios Koumoutsakos, Werner Kuhn, Jörg Leichtfried, Marian-Jean Marinescu, Gesine Meissner, Mike Nattrass, Hubert Pirker, David-Maria Sassoli, Vilja Savisaar-Toomast, Olga Sehnalová, Debora Serracchiani, Brian Simpson, Keith Taylor, Silvia-Adriana Ţicău, Georgios Toussas, Giommaria Uggias, Thomas Ulmer, Peter van Dalen, Artur Zasada, Roberts Zīle

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dominique Riquet

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.11.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

45

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Vicky Ford, Adam Gierek, Norbert Glante, Robert Goebbels, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Kent Johansson, Romana Jordan Cizelj, Lena Kolarska-Bobińska, Béla Kovács, Philippe Lamberts, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Anni Podimata, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Yannick Jadot, Ivailo Kalfin, Seán Kelly, Holger Krahmer, Werner Langen, Alajos Mészáros, Mario Pirillo, Vladimír Remek

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Cristian Silviu Buşoi, Anna Hedh

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia