SPRÁVA o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov so zreteľom na platný režim prekladov

21.12.2011 - (COM(2011)0216 – C7‑0145/2011 – 2011/0094(CNS)) - *

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Raffaele Baldassarre

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-015 (PDF - 132 KB)
• 001-015 (DOC - 90 KB)
• 016-016/REV2 (DOC - 231 KB)
• 017-025 (PDF - 155 KB)
• 017-025 (DOC - 293 KB)
• 026-034 (PDF - 129 KB)
• 026-034 (DOC - 273 KB)

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov so zreteľom na platný režim prekladov

(COM(2011)0216 – C7‑0145/2011 – 2011/0094(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2011)0216),

–   so zreteľom na druhý odsek článku 118 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0145/2011),

–   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0002/2012),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(6) Keďže Európsky patentový úrad je zodpovedný za udeľovanie európskych patentov, režimy prekladov pre európsky patent s jednotným účinkom by mali vychádzať zo súčasného postupu v Európskom patentovom úrade. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na dosiahnutie potrebnej rovnováhy medzi záujmami hospodárskych subjektov a verejným záujmom pokiaľ ide o náklady na konanie a dostupnosť technických informácií.	(6) Keďže Európsky patentový úrad je zodpovedný za udeľovanie európskych patentov, režimy prekladov pre európsky patent s jednotným účinkom by mali vychádzať zo súčasného postupu v Európskom patentovom úrade. Tieto opatrenia by sa mali zamerať na dosiahnutie potrebnej rovnováhy medzi záujmami hospodárskych subjektov, najmä malých a stredných podnikov, a verejným záujmom, pokiaľ ide o náklady na konanie a dostupnosť technických informácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(9) S cieľom uľahčiť prístup k európskym patentom s jednotným účinkom najmä pre malé a stredné podniky prihlasovatelia, ktorých jazyk nie je jedným z úradných jazykov Európskeho patentového úradu, by mali mať možnosť podávať patentové prihlášky Európskemu patentovému úradu v akomkoľvek inom úradnom jazyku Únie. Ako doplňujúce opatrenie pre prihlasovateľov, ktorí nadobudli európske patenty s jednotným účinkom a ktorí majú svoje bydlisko alebo hlavné sídlo ekonomickej činnosti v členskom štáte Európskej únie, ktorého úradný jazyk je iný ako niektorý z úradných jazykov Európskeho patentového úradu, by mal Európsky patentový úrad spravovať v súlade s článkom 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia] systém dodatočnej refundácie nákladov spojených s prekladom z tohto jazyka do jazyka konania Európskeho patentového úradu nad rámec toho, čo už v Európskom patentovom úrade existuje.	(9) S cieľom uľahčiť prístup k európskym patentom s jednotným účinkom najmä pre malé a stredné podniky prihlasovatelia, ktorých jazyk nie je jedným z úradných jazykov Európskeho patentového úradu, by mali mať možnosť podávať patentové prihlášky Európskemu patentovému úradu v akomkoľvek inom úradnom jazyku Únie. Ako doplňujúce opatrenie malé a stredné podniky, fyzické osoby a neziskové organizácie, ktoré nadobudli európske patenty s jednotným účinkom a ktoré majú svoje bydlisko alebo hlavné sídlo ekonomickej činnosti v členskom štáte Európskej únie, ktorého úradný jazyk je iný ako niektorý z úradných jazykov Európskeho patentového úradu, by mali využívať systém dodatočnej refundácie nákladov spojených s prekladom z tohto jazyka do jazyka konania Európskeho patentového úradu nad rámec toho, čo už v Európskom patentovom úrade existuje. Systém dodatočnej refundácie by mal spravovať Európsky patentový úrad v súlade s článkom 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia].
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(9a) Podmienky a úroveň preplácania dodatočných nákladov na preklad by sa mali stanoviť tak, aby sa v zásade zabezpečila plná kompenzácia nákladov na preklad. Treba stanoviť maximálnu výšku sumy za stranu, aby sa zohľadnila bežná priemerná trhová cena za preklad a zabránilo sa zneužívaniu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(10) Na podporu dostupnosti patentových informácií a šírenia technologických poznatkov by mali byť čo najskôr k dispozícii strojové preklady patentových prihlášok a špecifikácií do všetkých úradných jazykov Únie. Európsky patentový úrad vyvíja strojové preklady a tie sú veľmi dôležitým nástrojom usilujúcim o zlepšenie prístupu k patentovým informáciám a šírenie technologických znalostí. Včasná dostupnosť vysokokvalitných strojových prekladov prihlášok a špecifikácií európskych patentov do všetkých úradných jazykov Únie by bola na osoh všetkým používateľom európskeho patentového systému. Strojové preklady sú jedným z kľúčových prvkov politiky Európskej únie. Takéto strojové preklady by mali slúžiť len na informačné účely a nemali by mať žiadne právne účinky.	(10) Na podporu dostupnosti patentových informácií a šírenia technologických poznatkov by mali byť čo najskôr k dispozícii strojové preklady patentových prihlášok a špecifikácií do všetkých úradných jazykov Únie. Európsky patentový úrad vyvíja strojové preklady a tie sú veľmi dôležitým nástrojom usilujúcim o zlepšenie prístupu k patentovým informáciám a šírenie technologických znalostí. Včasná dostupnosť vysokokvalitných strojových prekladov prihlášok a špecifikácií európskych patentov do všetkých úradných jazykov Únie by bola na osoh všetkým používateľom európskeho patentového systému. Strojové preklady sú jedným z kľúčových prvkov politiky Európskej únie. Takéto strojové preklady by mali slúžiť len na informačné účely a nemali by mať žiadne právne účinky. Preklady by mali byť k dispozícii online a bezplatne po uverejnení patentovej prihlášky a udeleného patentu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(11b) Po skončení prechodného obdobia by mal Európsky patentový úrad naďalej zverejňovať dodatočný preklad špecifikácie európskeho patentu, ktorý dobrovoľne poskytol žiadateľ, do angličtiny. Znamenalo by to ďalšiu medzinárodnú publicitu a obmedzila by sa možnosť, že by porušovateľ tvrdil, že konal v dobrej viere.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     6 Návrh nariadenia Článok 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Týmto nariadením sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov povolenej rozhodnutím Rady 2011/167/EÚ, pokiaľ ide o platné režimy prekladov.	1. Týmto nariadením sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov povolenej rozhodnutím Rady 2011/167/EÚ, pokiaľ ide o platné režimy prekladov. Upravuje sa ním režim prekladov, ktorý sa vzťahuje na európske patenty tak, aby mali jednotný účinok.
	2. Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá používania jazykov inštitúcií Európskej únie ustanovené v súlade s článkom 342 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a s nariadením Rady č. 1/1958.
	3. Toto nariadenie vychádza z jazykového režimu Európskeho patentového úradu a nemalo by sa chápať ako vytváranie osobitného jazykového režimu pre Úniu či precedensu pre obmedzený jazykový režim v akomkoľvek budúcom právnom nástroji Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     7 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	2a. Hneď ako budú strojové preklady patentových prihlášok a špecifikácií k dispozícii vo všetkých jazykoch Únie v súlade s článkom 6 ods. 3, sprístupnia sa bezplatne na internete pri zverejnení patentových prihlášok a udelených patentov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     8 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	2b. Po skončení prechodného obdobia uvedeného v článku 6 a v súlade s článkom 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia] zúčastnené členské štáty v súlade s článkom 143 EPC poveria Európsky patentový úrad zverejnením dodatočného úplného prekladu špecifikácií do angličtiny, ak tento dodatočný preklad dobrovoľne poskytol prihlasovateľ. Takýto preklad sa nesmie vykonávať automatizovanými prostriedkami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     9 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. V prípade sporu týkajúceho sa európskeho patentu s jednotným účinkom majiteľ patentových práv poskytne na žiadosť a podľa výberu údajného porušovateľa úplný preklad patentu do úradného jazyka zúčastneného členského štátu, v ktorom došlo k údajnému porušeniu alebo v ktorom má údajný porušovateľ bydlisko/sídlo.	1. V prípade sporu týkajúceho sa európskeho patentu s jednotným účinkom majiteľ patentových práv poskytne na žiadosť a podľa výberu údajného porušovateľa úplný preklad patentu do úradného jazyka zúčastneného členského štátu, v ktorom došlo k údajnému porušeniu alebo v ktorom má údajný porušovateľ bydlisko/sídlo. Takýto preklad sa nesmie vykonávať automatizovanými prostriedkami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     10 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. V prípade sporu týkajúceho sa európskeho patentu s jednotným účinkom poskytne majiteľ patentových práv v priebehu súdneho konania na žiadosť súdu príslušného na územiach zúčastnených členských štátov pre spory týkajúce sa európskych patentov s jednotným účinkom úplný preklad patentu do jazyka konania tohto súdu.	2. V prípade sporu týkajúceho sa európskeho patentu s jednotným účinkom poskytne majiteľ patentových práv v priebehu súdneho konania na žiadosť súdu príslušného na územiach zúčastnených členských štátov pre spory týkajúce sa európskych patentov s jednotným účinkom úplný preklad patentu do jazyka konania tohto súdu. Takýto preklad sa nesmie vykonávať automatizovanými prostriedkami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     11 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
4. V prípade sporu týkajúceho sa nároku na náhradu škody súd, na ktorom sa spor prejednáva, zohľadní, že údajný porušovateľ mohol predtým, než dostal preklad uvedený v odseku 1, konať bez znalosti alebo bez dostatočných dôvodov vedieť, že porušuje patent.	4. V prípade sporu týkajúceho sa nároku na náhradu škody súd, na ktorom sa spor prejednáva, zohľadní, či údajný porušovateľ, najmä je ním malý alebo stredný podnik, fyzická osoba, nezisková organizácia, univerzita alebo verejná výskumná organizácia, konal predtým, než dostal preklad uvedený v odseku 1, bez znalosti alebo bez dostatočných dôvodov vedieť, že porušuje patent.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     12 Návrh nariadenia Článok 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Vzhľadom na skutočnosť, že prihlášky európskych patentov možno podať v ktoromkoľvek jazyku podľa článku 14 ods. 2 EPD, v súlade s článkom 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia], zúčastnené členské štáty v zmysle článku 143 EPD poverujú Európsky patentový úrad úlohou spravovať kompenzačný systém na preplácanie všetkých nákladov na preklad do maximálne stanovenej výšky z poplatkov uvedených v článku 13 tohto nariadenia pre prihlasovateľov podávajúcich prihlášky patentov na Európsky patentový úrad v jednom z úradných jazykov Únie, ktorý nie je úradným jazykom Európskeho patentového úradu.	1. Vzhľadom na skutočnosť, že prihlášky európskych patentov možno podať v ktoromkoľvek jazyku podľa článku 14 ods. 2 EPD, v súlade s článkom 12 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia], zúčastnené členské štáty v zmysle článku 143 EPD poverujú Európsky patentový úrad úlohou spravovať kompenzačný systém na preplácanie všetkých nákladov na preklad do maximálne stanovenej výšky z poplatkov uvedených v článku 13 tohto nariadenia pre prihlasovateľov podávajúcich prihlášky patentov na Európsky patentový úrad v jednom z úradných jazykov Únie, ktorý nie je úradným jazykom Európskeho patentového úradu.
	2. Kompenzačný systém uvedený v odseku 1 sa financuje z poplatkov uvedených v článku 13 nariadenia xx/xx [hmotnoprávne ustanovenia] a je k dispozícii len pre malé a stredné podniky, fyzické osoby, neziskové organizácie, univerzity a verejné výskumné organizácie, ktoré majú svoje bydlisko alebo hlavné miesto podnikania v členskom štáte Európskej únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     13 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 1b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1b. Prostredníctvom kompenzačného systému uvedeného v odseku 1 sa zaistí plné uhrádzanie nákladov na preklad do výšky stanovenej tak, aby odzrkadľovala priemernú trhovú cenu za preklady a aby sa zabránilo zneužívaniu systému.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     14 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 1 – pododsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Takéto preklady sa nesmú vykonávať automatizovanými prostriedkami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     15 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Uplatňuje sa od [konkrétny dátum bude určený a bude zhodný s dátumom uplatňovania nariadenia xx/xx, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov].	2. Uplatňuje sa od 1. januára 2014 alebo od dátumu nadobudnutia platnosti dohody o vytvorení jednotného patentového súdu, a to podľa toho, čo nastane neskôr.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Úvod

Dobre fungujúci patentový systém, ktorý dokáže uspokojiť skutočné potreby používateľov, zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti EÚ. Uplatňovanie práv duševného vlastníctva nie je len jedným z hlavných dôvodov rozvoja inovácií[1], ale aj významne prispieva k hospodárskemu rozvoju celej príslušnej oblasti[2].

Členské štáty sa cieľu dosiahnutia jednotnej ochrany patentov v rámci EÚ venujú už takmer pol storočia. Na základe toho, že bolo nemožné dosiahnuť dohodu o patente Spoločenstva, bol v roku 1973 vypracovaný tzv. Mníchovský dohovor[3], ku ktorému postupne pristúpili všetky súčasné členské štáty EÚ.

Centralizovaný postup, ktorý sa zaviedol dohovorom, však neumožnil odstránenie hlavných prekážok brániacich v rozvoji európskeho patentového systému, najmä vysokej miery právnej neistoty[4] a značne vysokých nákladov spojených s validáciou a udržiavaním patentov[5].

V dôsledku všetkých týchto obmedzení vznikol patentový systém, ktorý je mimoriadne roztrieštený a na medzinárodnej úrovni nedostatočne konkurencieschopný. Ako príklad stačí uviesť, že európsky patent, ktorý bol validovaný v 13 štátoch, stojí 13 krát viac ako v USA a 11 krát viac ako v Japonsku[6].

2. Stanovisko spravodajcu k režimu prekladov

2.1 Úvodné pripomienky a priority

I keď súčasný návrh vychádza z pracovných jazykov Európskeho patentového úradu a je výsledkom zložitého politického kompromisu, spravodajca sa domnieva, že je potrebné v rámci možností chrániť a podporovať anglický jazyk ako jazyk, ktorý sa v medzinárodných obchodných vzťahoch používa najviac.

V tejto súvislosti treba podotknúť, že 77 %[7] všetkých prihlášok patentov, ktoré sa predkladajú EPÚ, je už v angličtine[8]. Na tom jasne vidieť, že angličtina je v súčasnosti jazyk, ktorý podnikateľský a akademický sektor uprednostňuje, pokiaľ ide o činnosti spojené s technologickým výskumom a inovácie. Okrem toho je angličtina skutočne jedinečným technickým jazykom, čo dokazuje aj skutočnosť, že 95 % všetkých vedeckých prieskumov v oblasti výskumu a vývoja sa uverejňuje v anglickom jazyku[9].

Spravodajca sa tiež domnieva, že európske MSP naďalej trpia nízkou produktivitou a pomalším rozvojom v porovnaní s MSP v USA a iných rozvíjajúcich sa hospodárstvach, najmä pokiaľ ide o inovácie. Tento problém zistila aj Komisia vo svojom oznámení v roku 2007 zameranom na opätovné začatie diskusie o európskom patentovom systéme. Komisia poukázala na to, že hlavný dôvod nedostatočnej účasti MSP na patentovom trhu je, že neexistujú dostupné poradenské služby, najmä vo fáze výskumu, a že náklady sú veľmi často neúnosné[10].

V priebehu konzultácií o budúcom patentovom systéme v Európe[11] samotné MSP upozornili na potrebu osobitnej podpory, najmä v súvislosti s nákladmi na preklad, výskumom týkajúci sa patentov a právnou ochranou.

Tá istá požiadavka zaznela počas konzultácií o iniciatíve Small Business Act, v rámci ktorých MSP vyjadrili názor, že hlavnými prekážkami prístupu k európskemu patentovému trhu sú vysoké náklady a právna zložitosť patentového systému, pričom zdôraznili potrebu zjednodušeného a dostupného patentového systému s nižšími nákladmi[12].

Potrebu osobitných opatrení na uľahčenie prístupu pre MSP na európsky patentový trh viac krát potvrdil aj akademický výskum v tejto oblasti[13]. Výskum zároveň preukázal, aký výrazne negatívny vplyv majú náklady spojené s prekladom a validáciou a udržiavaním patentov na rozhodnutia MSP o tom, či rozšíria alebo nerozšíria svoje podnikanie[14] na medzinárodnú úroveň, čo narúša vývoj inovácií v EÚ.

Spravodajca súhlasí s uvedenými požiadavkami a s tým, že sú potrebné osobitné opatrenia, ktoré uľahčia prístup MSP na európsky patentový trh a prístup k inováciám. V tomto ohľade je presvedčený, že legislatívne opatrenia týkajúce sa jednotnej ochrany patentov sú skvelou príležitosťou na reakciu na požiadavky MSP, najmä v súvislosti s nákladmi a právnou pomocou.

2.2 Navrhované zmeny a doplnenia

Režimy prekladov pre európsky patent s jednotným účinkom

Spravodajca má v úmysle ponechať si rozhodnutie o tom, že jazykový režim bude vychádzať z pracovných jazykov v EPÚ v súlade s výsledkami hodnotenia vplyvu, ktoré vypracovala Komisia[15], a s rozhodnutím Rady 2011/167/EÚ, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany.

Vzhľadom na uvedené je spravodajca do určitej miery kritický voči tomu, že nástroj, ako je posilnená spolupráca, sa zvolil pre oblasť, ktorá je súčasťou vnútorného trhu. I keď spravodajca dúfa, že všetky členské štáty EÚ sa budú čoskoro môcť zapojiť, zároveň by chcel poukázať na to, že zvolený jazykový režim by nemal byť precedensom obmedzeného jazykového režimu v žiadnom budúcom právnom nástroji Únie (pozri PDN 8).

Vzhľadom na uvedený fakt sa spravodajca tiež domnieva, že patentový systém by mal byť zameraný na používanie anglického jazyka. V tejto súvislosti si je vedomý ťažkostí, ktoré by priamy prechod na jednojazyčný patentový systém spôsobil Európskemu patentovému úradu a niektorým jeho používateľom.

Spravodajca však zastáva názor, že používatelia by mali mať možnosť orientovať systém na používanie anglického jazyka, aby sa mohli rozhodnúť, ako lepšie oboznamovať verejnosť a chrániť vlastné vynálezy. Spravodajca preto navrhuje, aby sa na konci prechodného obdobia, ktoré je stanovené v článku 6 nariadenia, Európskemu patentovému úradu pridelila úloha zverejniť preklad špecifikácií európskeho patentu, ktorý dobrovoľne poskytol prihlasovateľ na vlastné náklady, do anglického jazyka (pozri PDN 7 a 10).

Spravodajca sa domnieva, že tak budú mať žiadatelia možnosť lepšie propagovať svoje vynálezy a zároveň sa budú lepšie chrániť pred akýmkoľvek zneužitím ustanovenia týkajúceho sa dobrej viery (pozri článok 4 ods. 4) zo strany údajného porušovateľa[16].

2. 2. 2 Konkrétne opatrenia pre MSP

Ako sa vyjadrili používatelia systému, aj spravodajca súhlasí s tým, že prioritou by malo byť zníženie nákladov, ktoré vznikajú pre malé a stredné podniky, a zároveň zvýšenie právnej ochrany, ktorá sa im poskytuje (pozri PDN 1).

V tejto súvislosti spravodajca víta ustanovenie článku 4 návrhu, ktorého cieľom je ochrana dobrej viery porušovateľov. Rovnako sa však domnieva, že toto ustanovenie by malo byť zamerané v prvom rade na MSP (pozri PDN 13). Vzhľadom na obmedzené finančné a organizačné zdroje MSP, najmä vo fáze výskumu a pri posudzovaní východiskovej myšlienky patentu, by sa mal naozaj robiť rozdiel medzi malými a veľkými podnikmi, ak sa posudzuje dobrá alebo zlá viera údajných porušovateľov.

Pokiaľ však ide o zníženie nákladov pre MSP, spravodajca zastáva názor, že kompenzačný systém ustanovený v článku 5 návrhu by sa mal vzťahovať len na preplácanie dodatočných nákladov malých a stredných podnikov, ktoré majú sídlo alebo hlavné miesto podnikania v jednom z členských štátov Únie (pozri PDN 2 a 14). Aby sa zaručilo, že preplácanie nákladov je zamerané aj na prihlasovateľov ako jednotlivcov, výskumné centrá a univerzity, spravodajca odporúča zaradiť medzi príjemcov kompenzačného systému fyzické osoby a neziskové organizácie (PDN 2 a 14).

Okrem toho je spravodajca toho názoru, že by sa mali určiť jasné stropy preplácania stanoveného v článku 5 ods. 1, aby pokrývalo všetky náklady na preklad (pozri PDN 3). Naproti tomu považuje za nevyhnutné, aby bol kompenzačný systém v prípade technických prekladov založený na trhových cenách s cieľom predísť zneužívaniu zo strany prihlasovateľov (pozri PDN 14).

2. 2. 3 Strojový preklad a prechodné opatrenia

Spravodajca dúfa, že Európsky patentový úrad čo najskôr vyvinie strojové preklady. Tieto preklady totiž zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, pretože umožňujú, aby sa informácie o patentoch sprístupňovali už v počiatočných fázach postupu, čím sa zabezpečí významná pomoc vo fáze výskumu, čo bude osobitne prínosné pre jednotlivých výskumných pracovníkov a MSP.

V tejto súvislosti považuje spravodajca za podstatné zaručiť, aby boli strojové preklady bezplatné a ihneď dostupné, aby tak žiadatelia a používatelia nemuseli niesť náklady na rozvoj a zavádzanie systému (pozri PDN 4 a 9).

Zároveň sa spravodajca domnieva, že zapojenie zástupcov jednotlivých národných patentových úradov uľahčí hodnotenie kvality strojových prekladov (pozri PDN 6 a 16).

V tejto súvislosti spravodajca nevidí žiaden dôvod, prečo by sa kontroly kvality prekladov mali začať vykonávať až od šiesteho roku po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Bol by preto radšej, keby sa toto ustanovenie zmenilo a doplnilo, aby bolo možné začať s hodnoteniami už od tretieho roku po nadobudnutí účinnosti nariadenia (pozri PDN 16).

V záujme tohto cieľa, teda zaručenia vysokej kvality prekladov, spravodajca zmenil a doplnil ustanovenia o skončení prechodného obdobia tak, aby kvalita strojových prekladov závisela len od hodnotenia odborníkov. Spravodajca na tento účel zmenil a doplnil príslušné ustanovenie, aby Komisia mohla navrhnúť predĺženie prechodného obdobia na základe hodnotenia nezávislej odbornej komisie (pozri PDN 17 a 18).

2. 2. 4 Nadobudnutie účinnosti

Spravodajca je toho názoru, že zároveň s vytvorením jednotnej ochrany patentov by sa mal zriadiť jednotný jurisdikčný systém.

Navrhuje preto zmenu a doplnenie znenia, aby sa zaručilo, že toto nariadenie nadobudne účinnosť len vtedy, ak dohodu o jurisdikčnom systéme ratifikuje aspoň deväť členských štátov, medzi ktorými musia byť tri štáty s najvyšším počtom prihlášok patentov (pozri PDN 19). Touto zmenou a doplnením sa taktiež predíde tomu, aby akékoľvek ústavné alebo politické prekážky, ktoré by mohli stáť v ceste ratifikácii dohody o jurisdikcii, bránili v jednotlivých členských štátoch nadobúdaniu účinnosti nariadení.

• [1] ¹ Pozri Gambardella a kol. (2006): „Study on evaluating the knowledge economy – What are patents actually worth? The value of patents for today's economy and society“ (Štúdia o hodnotení znalostnej ekonomiky – Akú majú patenty vlastne cenu? Hodnota patentov pre dnešnú ekonomiku a spoločnosť). Dokument je prístupný na tejto internetovej stránke: http://ec.europa.eu/internal_market/indprop/docs/patent/studies/patentstudy-report_en.pdf. Štúdia vyzdvihuje úzke prepojenie medzi používaním práv duševného vlastníctva a rozvojom inovácií, pričom empiricky ukazuje, že rozvoj inovácií veľmi závisí od úrovne ochrany vynálezov.
• [2]  Pozri Arora, A. a Gambardella, D. (2010): „Ideas for rent: an overview of markets for technology“ (Možnosti inšpirácie: prehľad trhov s technológiami), Industrial and Corporate Change (Zmeny v priemysle a podnikaní), 19(3): 775 – 803.
• [3]  V súčasnosti má Mníchovský dohovor, podpísaný 5. októbra 1973, 38 zmluvných strán. Dohovor viedol k tomu, že 7. októbra 1977 bola vytvorená Európska patentová organizácia, ktorú tvoria dve inštitúcie: Európsky patentový úrad a správna rada. Dohovor umožňuje, aby sa európsky patent udeľoval prostredníctvom jednotného postupu. Po udelení európskeho patentu musí majiteľ patentu požiadať o to, aby ho uznali zmluvné štáty, na základe príslušných jednotlivých vnútroštátnych predpisov a postupov uznávania.
• [4]  Akumulované náklady súbežných sporov v štyroch členských štátoch, v ktorých prebieha podstatná časť sporových konaní o patentoch (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko), sa pohybujú v rozmedzí od 310 000 do 1 950 000 EUR na prvom stupni a od 320 000 do 1 390 000 EUR na druhom stupni. Pozri Harhoff (2009): „Economic Cost-Benefit Analysis of a Unified and Integrated European Patent Litigation System“ (Analýza hospodárskych nákladov a výnosov jednotného a integrovaného systému patentového sporového konania, záverečná správa).
• [5]  Celkové náklady validácie európskeho patentu dosahujú 12 500 EUR, ak sa patent validuje v 13 členských štátoch, a viac ako 32 000 EUR, ak je validovaný v celej EÚ. Pozri Bruno van Pottelsberghe a François Didier (2006): „The Cost Factor in Patent Systems“ (Faktor nákladov v patentovom systéme), pracovný dokument Université Libre de Bruxelles WP-CEB 06-002.
• [6]  Pozri SEK (2010)0796: Hodnotenie vplyvu Komisie týkajúce sa režimu prekladov pre patenty EÚ, s. 9 – 11.
• [7]  Pozri Bruno Pottelsberghe (2010): „Europe should stop taxing innovation“ (Európa by mala prestať zdaňovať inovácie). Bruegel Policy Brief, 2010/02, s. 6.
• [8]  Podľa údajov uvedených v hodnotení vplyvu Komisie je 45 % všetkých prihlášok patentu v angličtine (pozri SEK(2010)0796, s. 21). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že údaje Komisie sa týkajú len prihlášok, ktoré podávajú európski prihlasovatelia. Keďže však prihlášky žiadajúce o jednotnú patentovú ochranu môžu podávať aj prihlasovatelia z tretích krajín, celkové štatistiky zobrazujú situáciu oveľa výstižnejšie.
• [9]  Pozri Bruno van Pottelsberghe (2010), vyššie citované dielo, s. 7.
• [10]  COM(2007)0165. s. 13.
• [11]  Pozri správu Komisie o predbežných výsledkoch konzultácie, ktorá je dostupná na stránke: http://ec.europa.eu/internal_market/indprop/rights/index_en.htm.
• [12]  Pozri tieto príspevky v konzultačnom postupe: BDI (Bundesverband der deutschen Industrie), DIHK (Deutscher Industrie- und Handelskammertag), CBI (Confederation of British Industries) a UEAPME (European Association of Craft, Small and Medium-Sized Enterprises), dostupné na stránke: http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/small-business-act/.
• [13]  Pozri: Van Pottelsberghe, B. a Danguy, J. (2010): „Patent fees for a sustainable EU (community) patent system“ (Náklady na patent v záujme udržateľného patentového systému EÚ (Spoločenstva)); Van Pottelsberghe, B. a Francois, D. (2009): „The cost factor in patent systems“ (Náklady ako faktor v patentových systémoch), Journal of Industry, Competition and Trade, 2009: 9(4), 329 – 355.
• [14]  Pozri Harhoff, D., Hoisl, K., van Pottelsberghe, B. (2009): „Languages, fees and the international scope of patenting“ (Jazyky, náklady a medzinárodný rozmer patentovania), Ecore Discussion Paper, č. 50.
• [15]  Pozri v citovanom dokumente, s. 23 – 25.
• [16]  V návrhu nariadenia je ustanovené, že príslušný súd by mal posúdiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu a – okrem iného – počas prechodného obdobia predložený preklad spolu so žiadosťou o jednotný účinok (pozri odôvodnenie 8).

POSTUP

Názov	Posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov so zreteľom na platný režim prekladov
Referenčné čísla	COM(2011)0216 – C7-0145/2011 – 2011/0094(CNS)
Dátum konzultácie s EP	30.5.2011
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	JURI 7.6.2011
Spravodajca dátum menovania	Raffaele Baldassarre 11.4.2011
Prerokovanie vo výbore	21.6.2011	11.10.2011	21.11.2011
Dátum prijatia	20.12.2011
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	17 4 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Klaus-Heiner Lehne, Antonio López-Istúriz White, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Alexandra Thein, Diana Wallis, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Philipp Albrecht, Jean-Marie Cavada, Luis de Grandes Pascual, Vytautas Landsbergis, Kurt Lechner, Eva Lichtenberger, Arlene McCarthy
Dátum predloženia	9.1.2012