Postup : 2011/2176(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0009/2012

Predkladané texty :

A7-0009/2012

Rozpravy :

PV 11/12/2012 - 4
CRE 11/12/2012 - 4

Hlasovanie :

PV 11/12/2012 - 8.11
CRE 11/12/2012 - 8.11
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0476

SPRÁVA     
PDF 188kWORD 141k
10.1.2012
PE 472.331v02-00 A7-0009/2012

o jurisdikčnom systéme na riešenie patentových sporov

(2011/2176(INI))

Výbor pre právne veci

Spravodajca: Klaus-Heiner Lehne

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o jurisdikčnom systéme na riešenie patentových sporov

(2011/2176(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/167/EÚ z 10. marca 2011, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany(1),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov (COM(2011)0215),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov so zreteľom na platný režim prekladov (COM(2011)0216),

–   so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora 1/09 z 8. marca 2011(2),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre ústavné veci (A7-0009/2012),

A. keďže účinný patentový systém v Európe je nevyhnutným predpokladom na zvýšenie rastu prostredníctvom inovácie a na podporu európskych podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP), v boji s hospodárskou krízou a celosvetovou konkurenciou;

B.  keďže rozhodnutím Rady 2011/167/EÚ, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany, dostali Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Francúzsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo povolenie nadviazať vzájomnú posilnenú spoluprácu na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, a to uplatnením príslušných ustanovení zmlúv;

C. keďže Komisia prijala 13. apríla 2011 na základe povoľujúceho rozhodnutia Rady návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, a návrh nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov so zreteľom na platný režim prekladov;

D. keďže Súdny dvor predložil 8. marca 2011 stanovisko k návrhu Súdu pre európske patenty a patenty Spoločenstva, v ktorom poukázal na nesúlad návrhu s právom Únie;

E.  keďže účinnú jednotnú ochranu patentov možno zabezpečiť iba prostredníctvom funkčného systému riešenia patentových sporov;

F.  keďže v nadväznosti na stanovisko Súdneho dvora sa členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci, zapojili do vytvorenia Jednotného súdu na riešenie patentových sporov prostredníctvom medzinárodnej dohody;

G. keďže v tejto súvislosti je zásadný rozdiel medzi bežnými medzinárodnými dohodami a zmluvami o založení Európskej únie, keďže zmluvy o založení ustanovili nový právny poriadok s vlastnými inštitúciami, v prospech ktorého štáty obmedzili svoje zvrchované práva v čoraz širších oblastiach a ktorému podliehajú nielen členské štáty, ale aj ich štátni príslušníci, pričom ochrancami tohto právneho poriadku sú Súdny dvor Európskej únie a všeobecné súdy a tribunály členských štátov;

H. keďže jednotný patentový súd musí ako každý iný vnútroštátny súd plne rešpektovať a uplatňovať právo Únie v spolupráci so Súdnym dvorom Európskej únie;

I.   keďže jednotný patentový súd by sa mal opierať o judikatúru Súdneho dvora tak, že bude požadovať predbežné nálezy v súlade s článkom 267 ZFEÚ;

J.   keďže na základe článkov 258, 259 a 260 ZFEÚ by sa malo zabezpečiť dodržiavanie zásady prednosti práva Únie a jeho náležitého uplatňovania;

K. keďže jednotný patentový súd by mal tvoriť súčasť justičných systémov zmluvných členských štátov a mať výlučnú právomoc, pokiaľ ide o európske patenty s jednotným účinkom a európske patenty s určením pre jeden alebo viacero zmluvných členských štátov;

L.  keďže účinný súdny systém musí byť na prvom stupni decentralizovaný;

M. keďže účinnosť systému riešenia sporov závisí od kvality a skúseností sudcov;

N. keďže by mal existovať jeden súbor procesných pravidiel, ktorý by sa uplatňoval pri postupoch pred všetkými zložkami a stupňami súdu;

O. keďže jednotný patentový súd by sa mal snažiť o vydávanie vysokokvalitných rozhodnutí bez neprimeraných procesných omeškaní a mal by pomáhať najmä MSP chrániť ich práva alebo sa brániť voči neodôvodneným nárokom alebo patentom, ktoré by sa mali odobrať;

1.  žiada vytvorenie jednotného systému riešenia patentových sporov, keďže rozdrobený trh patentov a rozdiely v presadzovaní práva bránia inovácií a pokroku na vnútornom trhu, komplikujú používanie systému patentov, sú nákladné a bránia účinnej ochrane patentových práv, najmä patentových práv MSP;

2.  nabáda členské štáty, aby bez zbytočných odkladov uzavreli rokovania a ratifikovali medzinárodnú dohodu (ďalej len „dohoda“) medzi týmito členskými štátmi (ďalej len „zmluvné členské štáty“) o vytvorení jednotného patentového súdu (ďalej len „súd“), pričom vyzýva Španielsko a Taliansko, aby zvážili svoje zapojenie do postupu posilnenej spolupráce;

3.  trvá na tom, že Súdny dvor ako strážca práva Únie musí zabezpečiť jednotnosť právneho poriadku Únie a prednosť európskeho práva v tejto súvislosti;

4.  domnieva sa, že členské štáty, ktoré sa zatiaľ nerozhodli zapojiť do posilnenej spolupráce na účely vytvorenia jednotnej ochrany patentov, sa môžu zúčastňovať na jednotnom systéme riešenia patentových sporov, pokiaľ ide o európske patenty platné na ich územiach;

5.  zdôrazňuje, že prioritou jednotného patentového súdu by malo byť zvýšenie právnej istoty a zlepšenie presadzovania patentov pri súčasnom dosahovaní spravodlivej vyváženosti medzi záujmami majiteľov práv a príslušných účastníkov konania;

6.  zdôrazňuje potrebu nákladovo efektívneho systému riešenia sporov financovaného tak, aby sa zabezpečil prístup ku spravodlivosti pre všetkých držiteľov patentov, najmä pre malé a stredné podniky, jednotlivcov a neziskové organizácie;

Všeobecný prístup

7.  berie na vedomie, že vytvorenie jednotného systému riešenia patentových sporov v členských štátoch, ktoré sú zapojené do posilnenej spolupráce, by sa malo uskutočniť prostredníctvom dohody;

8.  v súlade s tým zdôrazňuje, že:

i)   zmluvnými členskými štátmi môžu byť iba členské štáty Európskej únie;

ii)  dohoda by mala nadobudnúť platnosť potom, ako ju ratifikuje najmenej trinásť zmluvných členských štátov vrátane troch členských štátov, v ktorých bolo platných najviac európskych patentov v roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom sa uskutočnila diplomatická konferencia s cieľom podpísania tejto dohody;

iii) súdom by mal byť spoločný súdny orgán zmluvných členských štátov, ktorý by mal mať rovnaké povinnosti ako akýkoľvek vnútroštátny súd, pokiaľ ide o zabezpečovanie súladu s právnymi predpismi Únie; preto súd napríklad spolupracuje so Súdnym dvorom tak, že uplatňuje článok 267 ZFEÚ;

iv) súd by mal konať v súlade s právom Únie a rešpektovať jeho prednosť; v prípade, že odvolací súd poruší právo Únie, zmluvné členské štáty by mali byť spoločne zodpovedné za škody vzniknuté účastníkom príslušného konania; konanie vo veci porušenia právnych predpisov podľa článkov 258, 259 a 260 ZFEÚ by sa malo viesť proti všetkým zmluvným členským štátom;

9.  víta vytvorenie centra pre mediáciu a arbitráž v rámci uvedenej dohody;

Štruktúra systému riešenia patentových sporov

10. domnieva sa, že účinný súdny systém riešenia sporov musí byť decentralizovaný, a zastáva názor, že:

i)   systém riešenia sporov súdu by mal pozostávať z prvého stupňa („súd prvého stupňa“) a odvolacieho stupňa („odvolací súd“); s cieľom vyhnúť sa neefektívnym a zdĺhavým konaniam by nemali byť pridané žiadne ďalšie stupne;

ii)  decentralizovaný súd prvého stupňa by mali okrem ústredného súdu tvoriť tiež miestne a regionálne súdy;

iii) na žiadosť zmluvného členského štátu by sa v zmluvnom členskom štáte mali zriadiť ďalšie miestne súdy v rámci súdu prvého stupňa, ak sa počas troch po sebe nasledujúcich rokov pred dátumom nadobudnutia platnosti dohody alebo po ňom začalo v tomto zmluvnom štáte viac ako 100 konaní za kalendárny rok; ďalej navrhuje, aby počet súdov v jednom zmluvnom členskom štáte nepresahoval štyri;

iv) regionálny súd by sa mal zriadiť pre dva alebo viacero zmluvných členských štátov na ich žiadosť;

Zloženie súdu a kvalifikácia sudcov

11. zdôrazňuje, že účinnosť systému riešenia sporov závisí predovšetkým od kvality a skúseností sudcov;

12. v tejto súvislosti:

i)   berie na vedomie, že odvolací súd a súd prvého stupňa by mali byť zložené zo sudcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi rôznych štátov; zdôrazňuje, že toto zloženie musí zohľadňovať súčasné štruktúry súdov, pričom však treba mať na pamäti, že hlavným cieľom je zavedenie nového, skutočne jednotného súdu; preto navrhuje, aby miestne súdy dosiahli v čo najkratšom možnom čase mnohonárodné zloženie s tým, že odôvodnené výnimky z tejto základnej zásady možno pripustiť po schválení správnou komisiou z titulu prechodného obdobia v trvaní najviac päť rokov, pričom sa ale musí zabezpečiť zachovanie úrovne kvality a účinnosti existujúcich štruktúr; domnieva sa, že toto obdobie piatich rokov by sa malo využiť na intenzívnu odbornú prípravu sudcov;

ii)  domnieva sa, že súd by mal byť zložený z právnicky, ako aj technicky kvalifikovaných sudcov; sudcovia by mali mať najvyššiu úroveň odbornej spôsobilosti a overené schopnosti v oblasti patentového sporového konania a protimonopolného práva; túto kvalifikáciu by mali okrem iného preukázať relevantnými pracovnými skúsenosťami a odbornou prípravou; právnicky kvalifikovaní sudcovia by mali mať kvalifikáciu, ktorá sa vyžaduje pre súdne funkcie v zmluvnom členskom štáte; technicky kvalifikovaní sudcovia by mali mať vysokoškolský titul a skúsenosti v oblasti technológií, ako aj znalosti z občianskeho a občianskeho procesného práva;

      iii)   navrhuje, aby sa ustanovenia dohody o zložení súdu nemohli po nadobudnutí jej     platnosti meniť ani dopĺňať, iba ak by sa v dôsledku týchto ustanovení neplnili ciele   systému riešenia sporov, t. j. čo najvyššia kvalita a efektívnosť systému riešenia   sporov; navrhuje, aby rozhodnutia týkajúce sa zloženia súdu prijímal príslušný orgán   jednomyseľne;

iv) zastáva názor, že dohoda by mala obsahovať záruku, že sudcovia budú spôsobilí vykonávať svoju funkciu iba v prípade, že nie je spochybnená ich neutralita, najmä pokiaľ predtým zastávali funkciu člena odvolacej komisie vnútroštátneho patentového úradu alebo Európskeho patentového úradu;

Postup

13. pokiaľ ide o postup, domnieva sa, že:

i)   by mal existovať jeden súbor procesných pravidiel, ktorý by sa uplatňoval pri postupoch pred všetkými zložkami a stupňami súdu;

ii) konanie pred súdom, ktoré pozostáva z písomného, predbežného a ústneho konania, zavedie vhodné prvky flexibility pri zohľadnení cieľov rýchleho a účinného konania;

iii) jazykom konania na ktoromkoľvek miestnom alebo regionálnom súde by mal byť úradný jazyk zmluvného členského štátu, na ktorého území sa nachádza príslušný súd, alebo úradný jazyk určený zmluvnými členskými štátmi, ktoré majú spoločný regionálny súd; účastníci konania by mali mať možnosť vybrať si za jazyk konania jazyk, v ktorom bol patent udelený, ak to príslušný súd schváli; jazykom konania pred ústredným súdom by mal byť jazyk, v ktorom bol príslušný patent udelený; jazykom konania pred odvolacím súdom by mal byť jazyk konania pred súdom prvého stupňa;

iv) súd by mal mať právomoc vydávať predbežné súdne príkazy, ktorých účelom by bolo zabrániť akémukoľvek hroziacemu porušeniu a zakázať pokračovanie údajného porušovania; takáto právomoc však nesmie viesť k nespravodlivému taktizovaniu pri výbere súdu (tzv. „forum shopping“); a

v) účastníkov konania by mali zastupovať iba advokáti oprávnení na zastupovanie v konaní pred súdom niektorého zo zmluvných členských štátov; zástupcom účastníkov konania môžu pomáhať patentoví zástupcovia, ktorým by sa malo umožniť vystupovať na vypočúvaniach pred súdom;

Právomoc a vplyv rozhodnutí súdu

14. zdôrazňuje, že:

i) súd by mal mať výlučnú právomoc, pokiaľ ide o európske patenty s jednotným účinkom a európske patenty s určením pre jeden alebo viacero zmluvných členských štátov; to si bude vyžadovať zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 44/2001(3);

ii) navrhovateľ by mal predložiť žalobu na miestny súd, ktorý sa nachádza v zmluvnom členskom štáte, v ktorom k porušeniu došlo alebo mohlo dôjsť, alebo v ktorom je odporca usadený alebo v ktorom má podnik, alebo na regionálny súd, na ktorom sa tento zmluvný členský štát zúčastňuje; ak sa v dotknutom zmluvnom členskom štáte miestny súd nenachádza a tento zmluvný členský štát sa nezúčastňuje na regionálnom súde, navrhovateľ predkladá žalobu na ústredný súd; účastníci konania by mali mať možnosť sa vopred dohodnúť na tom, na ktorú zložku súdu prvého stupňa (miestny, regionálny alebo ústredný súd) možno žaloby predkladať;

iii) v prípade protinároku týkajúceho sa zrušenia by mal miestny alebo regionálny súd podľa vlastného uváženia pokračovať v konaní vo veci porušenia právnych predpisov nezávisle od toho, či začne tiež konanie vo veci protinároku, alebo či protinárok postúpi ústrednému súdu;

iv) pravidlá týkajúce sa právomoci súdu by sa po nadobudnutí platnosti nemali meniť ani dopĺňať, iba ak by sa v dôsledku týchto pravidiel týkajúcich sa právomoci neplnili ciele systému riešenia sporov, t. j. čo najvyššia kvalita a efektívnosť systému riešenia sporov; navrhuje, aby rozhodnutia týkajúce sa právomoci súdu prijímal príslušný orgán jednomyseľne;

v)  rozhodnutia všetkých zložiek súdu prvého stupňa, ako aj rozhodnutia odvolacieho súdu by mali byť vykonateľné v každom zmluvnom členskom štáte bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie o vykonateľnosti;

vi) vzťah medzi dohodou a nariadením (ES) č. 44/2001(4) by sa mal objasniť v dohode;

Hmotné právo

15. zastáva názor, že súd by mal pri svojich rozhodnutiach vychádzať z právnych predpisov Únie, dohody, Európskeho patentového dohovoru (EPD) a vnútroštátnych právnych predpisov prijatých v súlade s Európskym patentovým dohovorom, ustanovení medzinárodných dohôd uplatniteľných na patenty a záväzných pre všetky zmluvné členské štáty a vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných členských štátov s ohľadom na uplatniteľné právne predpisy Únie;

16. zdôrazňuje, že európsky patent s jednotným účinkom by mal poskytovať svojmu majiteľovi právo na to, aby sa zabránilo priamemu a nepriamemu používaniu vynálezu akoukoľvek treťou stranou, ktorá nemá súhlas majiteľa pre územia zmluvných členských štátov, pričom majiteľ by mal mať právo na náhradu za spôsobené škody v prípade nezákonného používania vynálezu a právo na náhradu ušlého zisku z dôvodu porušenia a iných strát, príslušného licenčného poplatku alebo výnosu vyplývajúceho z nezákonného používania vynálezu;

o

o        o

17. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 53.

(2)

Ú. v. EÚ L 211, 16.7.2011, s. 2.

(3)

Ú. v. EÚ L 307, 24.11.2001, s. 28.

(4)

Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Spravodajca zastáva názor, že účinný patentový systém v Európe môže prispieť predovšetkým k dosahovaniu rastu prostredníctvom inovácie. Európske podniky, najmä MSP, potrebujú takéto nástroje na boj so súčasnou hospodárskou krízou a na zachovanie si konkurencieschopnosti v celosvetovom meradle.

Súčasný patentový systém v Európe umožňuje úradom priemyselného vlastníctva členských štátov udeľovať národné patenty a Európskemu patentovému úradu (EPÚ) udeľovať európske patenty. Po udelení patentu sa európsky patent rozdelí na celý rad národných patentov, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy. Tento systém je finančne veľmi náročný a podlieha veľmi drahému a riskantnému systému riešenia sporov na viacerých súdoch, čo často vedie k protichodným rozsudkom.

Cieľom návrhov týkajúcich sa jednotnej ochrany patentov a jazykového režimu, ktoré v súčasnosti preskúmava z legislatívneho hľadiska Parlament a Rada, je zrušiť súčasný rozdrobený patentový systém. Spravodajca je presvedčený, že plánované vytvorenie jednotnej ochrany patentov je neoddeliteľne spojené so zriadením jednotného patentového súdu. Zdá sa vhodné, aby Parlament ako spoluzákonodarca týchto dvoch legislatívnych návrhov vyjadril k plánovanej dohode svoje stanovisko.

Spravodajca rozhodne víta úsilie Rady o vytvorenie jednotného systému riešenia patentových sporov medzi zúčastnenými členskými štátmi.

Vytvorenie súdu prostredníctvom medzinárodnej dohody predstavuje najmä v súvislosti so stanoviskom Súdneho dvora 1/09 uskutočniteľnú a sľubnú cestu k zriadeniu jednotného systému riešenia patentových sporov. Dodržiavanie zásady prednosti práva Únie a jeho náležitého uplatňovania by sa malo zabezpečiť ustanovením možnosti predbežného nálezu podľa článku 267 ZFEÚ, konania vo veci porušenia právnych predpisov v súlade s článkami 258, 259 a 260 ZFEÚ a objasnením, že zmluvné členské štáty by mali byť zodpovedné za škody spôsobené v dôsledku porušenia právnych predpisov Únie súdom. Navrhovaný systém by navyše patril pod justičný systém Únie, keďže zmluvnými členskými štátmi môžu byť iba členské štáty EÚ.

Najvyššiu kvalitu i účinnosť konania možno dosiahnuť spoliehaním sa na existujúce štruktúry patentového súdneho systému zmluvných členských štátov. Jednotný patentový súd pomôže tiež výrazne znížiť náklady na konanie, keďže účastníci konania už viac nebudú musieť viesť spory paralelne v rôznych krajinách. Zo štúdií vyplynulo, že navrhovaný systém riešenia sporov by európskym podnikom ušetril značné náklady.

Základné ciele, ktorými sú kvalita a účinnosť, sa musia zohľadniť tiež pri zvažovaní zloženia súdu a potrebnej kvalifikácie sudcov.

Vytvorenie senátov zložených zo sudcov rôznej štátnej príslušnosti je žiaduce, pokiaľ sa zabezpečí zachovanie štandardnej úrovne účinnosti a kvality. Môže si to vyžadovať postupný prechod miestnych súdov na zloženia zo sudcov rôznej štátnej príslušnosti.

Kvalifikácia sudcov je z hľadiska fungovania systému riešenia patentových sporov dôležitá. Sudcovia by mali mať okrem znalostí z patentového práva aspoň základné znalosti z protimonopolného práva. Sudcovia tak budú vedieť lepšie rozpoznať možné pokusy účastníka konania o zneužitie patentov ako nástroja na využitie jeho dominantného postavenia na trhu na úkor jeho konkurentov. Keďže patentové spory sa týkajú zložitých technických problematík, senáty súdu by mali zahŕňať technicky kvalifikovaných sudcov.

Je nanajvýš dôležité, aby účastníkov konania zastupovali advokáti s potrebnými skúsenosťami v oblasti patentového, ako aj s procesného práva. Patentoví zástupcovia, ktorí nie sú oprávnení na zastupovanie v konaní na súde členského štátu, môžu zohrávať dôležitú podpornú úlohu, a preto by sa im malo umožniť vystupovať pred súdom.

Funkčný jednotný patentový súd môže prostredníctvom jednotného výkladu uplatniteľných právnych predpisov zabezpečiť právnu istotu. Obzvlášť pre MSP je dôležité, aby bol vytvorený súdny systém účinný a súčasne zabezpečoval vysokokvalitné rozhodnutia. Z tohto dôvodu by miestny alebo regionálny súd mal mať v prípade protinároku týkajúceho sa zrušenia možnosť postúpiť protinárok ústrednému súdu a nezávisle od neho pokračovať v konaní vo veci žaloby pre porušenie. Takto možno predísť zbytočným odkladom, pokiaľ ide o konanie vo veci porušenia právnych predpisov.

Ak sa značne odlišné vnútroštátne súdne systémy a procesné pravidlá nahradia jedným jednotným systémom, môže sa zlepšiť presadzovanie patentov, ako aj obrana voči neodôvodneným nárokom a patentom, ktoré sa nemali udeliť.

Po desaťročiach neúspešných pokusov je na dosah skutočný jednotný trh patentov, ktorý môže zabezpečiť právnu istotu a byť medzinárodne konkurencieschopný. Parlament by mal tento projekt podporiť.


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (24.11.2011)

pre Výbor pre právne veci

k jurisdikčnému systému na riešenie patentových sporov

(2011/2176(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Alajos Mészáros

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta úsilie zúčastnených členských štátov vytvoriť prostredníctvom medzinárodnej dohody jednotný súd pre riešenie patentových sporov, keďže ide o nevyhnutný krok smerom k zaručeniu jednotnej patentovej ochrany v rámci Európskej únie; pripomína, že jednotný patentový systém môže byť účinný len vtedy, ak existuje funkčný systém na riešenie patentových sporov, ktorý zaručuje včasné posúdenie príslušných nárokov;

2.  domnieva sa, že vytvorenie jednotného systému na riešenie patentových sporov, ktorý obmedzí výdavky na právne služby a skráti dobu potrebnú na vyriešenie sporov, bude zohrávať dôležitú úlohu v:

     – posilňovaní právnej istoty;

     – zdokonaľovaní poskytovania účinnej a vysokokvalitnej právnej ochrany;

     – ďalšom posilňovaní výskumu a inovácií v EÚ a 

     – zvyšovaní konkurencieschopnosti priemyslu EÚ, najmä pokiaľ ide o výskumných pracovníkov a malé a stredné podniky (MSP);

3.  víta prístup vychádzajúci z decentralizovanej štruktúry súdov, ktorý bol prijatý v rámci uvedenej dohody a umožňuje dotknutým stranám presadzovať svoje práva súvisiace s patentmi nákladovo a časovo efektívnym postupom v príslušnom členskom štáte;

4.  navrhuje, aby členovia odvolacích komisií vnútroštátnych patentových úradov alebo Európskeho patentového úradu nemohli vykonávať funkciu sudcu na danom súde až do uplynutia šesťmesačného obdobia nasledujúceho po skončení ich predchádzajúcej funkcie tak, aby sa zaručila ich neutralita;

5.  zdôrazňuje, že musí byť v primeranej časovej lehote zaručené medzinárodné zloženie miestnych a regionálnych súdov v rámci súdu prvého stupňa;

6.  zdôrazňuje, že s cieľom zaručiť vysokú kvalitu súdnych rozhodnutí bude nevyhnutné, aby mali sudcovia potrebnú kvalifikáciu, odborné znalosti a špecializáciu, aby sa trvale zúčastňovali na odbornej príprave a mali prístup k odbornej pomoci; v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že je dôležité menovať sudcov pre technické otázky, a to tak na ústredných, ako aj na miestnych a regionálnych súdoch, a poukazuje na to, že sudcovia by nemali poskytovať poradenstvo v súvislosti s prípadmi, ktoré sa už prejednávajú pred súdom; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali vhodné opatrenia;

7.  víta vytvorenie centra pre mediáciu a arbitráž ako súčasť uvedenej dohody a zdôrazňuje, že jedným z jeho hlavných cieľov musí byť obmedzenie byrokracie a znižovanie nákladov zainteresovaných strán v súvislosti so spormi;

8.  zdôrazňuje, že jednoduchý a dobre fungujúci jednotný systém na riešenie patentových sporov bude prínosom najmä pre MSP a menšie subjekty, hlavne výskumných pracovníkov a mladé inovatívne spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť zaviesť poplatky, ktorých výška by sa líšila v závislosti od toho, či ide o mikropodnik alebo malý podnik, ako sa stanovuje v odporúčaní Komisie č. 2003/361/ES(1), pričom by sa plne dodržala zásada rovnosti pred zákonom;

9.  zdôrazňuje potrebu právnej istoty, a preto sa domnieva, že súdnu právomoc by mali mať miestne či regionálne súdy, ktoré sa nachádzajú na území zmluvného členského štátu, v ktorom má sídlo žalovaná strana;

10. naliehavo vyzýva zúčastnené členské štáty, aby dohodu bezodkladne ratifikovali.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.11.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Vicky Ford, Adam Gierek, Norbert Glante, Robert Goebbels, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Kent Johansson, Romana Jordan Cizelj, Lena Kolarska-Bobińska, Béla Kovács, Philippe Lamberts, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Anni Podimata, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francesco De Angelis, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Yannick Jadot, Ivailo Kalfin, Seán Kelly, Holger Krahmer, Werner Langen, Alajos Mészáros, Mario Pirillo, Vladimír Remek

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Cristian Silviu Buşoi

(1)

Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (15.12.2011)

pre Výbor pre právne veci

k jurisdikčnému systému na riešenie patentových sporov

(2011/2176(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Evelyn Regner

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  súhlasí s tým, že efektívna jednotná ochrana patentov v Európe by prispela k cieľu v oblasti rastu prostredníctvom inovácií, a tým by pomohla európskym podnikom, najmä malým a stredným, čeliť hospodárskej kríze a globálnej konkurencii;

2.  uznáva, že účinnú jednotnú ochranu patentov možno zabezpečiť iba prostredníctvom osobitne vytvoreného a riadne fungujúceho systému riešenia patentových sporov; je presvedčený, že takýto systém musí rešpektovať nadradenosť práva EÚ;

3.  konštatuje, že po doručení stanoviska Súdneho dvora 1/09 z 8. marca 2011 sa zúčastnené členské štáty zapojené do posilnenej spolupráce formou medzinárodnej dohody zaviazali, že vytvoria jednotný patentový súd, ktorý bude súčasťou právnych systémov zmluvných členských štátov;

4.  zdôrazňuje v tejto súvislosti zásadný rozdiel medzi bežnými medzinárodnými dohodami a zmluvami o založení Európskej únie, keďže zmluvy o založení ustanovili nový právny poriadok s vlastnými inštitúciami, v prospech ktorého štáty obmedzili svoje zvrchované práva v čoraz širších oblastiach a ktorému podliehajú nielen členské štáty, ale aj ich štátni príslušníci, pričom ochrancami tohto právneho poriadku sú Súdny dvor Európskej únie a všeobecné súdy a tribunály členských štátov;

5.  zastáva názor, že jednotný patentový súd možno vytvoriť prostredníctvom medzinárodnej dohody; zdôrazňuje však, že takýto súd musí rešpektovať právo Únie; je presvedčený, že toto rešpektovanie nadradenosti a riadne uplatňovanie právnych predpisov Únie by malo byť zaistené okrem iného tým, že bude zabezpečená možnosť požiadať Súdny dvor Európskej únie o predbežný nález v súlade s článkom 267 ZFEÚ; okrem toho sa nazdáva, že treba zabezpečiť, aby akékoľvek rozhodnutie jednotného patentového súdu, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi Únie, mohlo mať za následok určitú formu finančnej zodpovednosti jedného alebo viacerých členských štátov;

6.  konštatuje, že navrhnutá dohoda by mohla nadobudnúť platnosť, keď ju ratifikuje najmenej deväť zmluvných členských štátov; domnieva sa, že takáto situácia by mohla viesť k vzniku „posilnenej spolupráce“ v rámci posilnenej spolupráce.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

15.12.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrew Henry William Brons, Carlo Casini, Andrew Duff, Ashley Fox, Giuseppe Gargani, Matthias Groote, Roberto Gualtieri, Enrique Guerrero Salom, Zita Gurmai, Gerald Häfner, Stanimir Ilchev, Constance Le Grip, Morten Messerschmidt, Algirdas Saudargas, Søren Bo Søndergaard, Rafał Trzaskowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Elmar Brok, Sylvie Guillaume, Evelyn Regner, Alexandra Thein, Rainer Wieland


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.12.2011

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

16

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Klaus-Heiner Lehne, Antonio López-Istúriz White, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Alexandra Thein, Diana Wallis, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Jean-Marie Cavada, Luis de Grandes Pascual, Vytautas Landsbergis, Kurt Lechner, Eva Lichtenberger, Arlene McCarthy

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia