SPRÁVA o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012

    31.1.2012 - (2011/2320(INI))

    Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
    Spravodajkyňa: Marije Cornelissen

    Postup : 2011/2320(INI)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A7-0021/2012

    NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012

    (2011/2320(INI))

    Európsky parlament,

    –       so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

    –       so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

    –       so zreteľom na článok 145, 148, 152 a 153 ods.5 ZFEÚ,

    –       so zreteľom na článok 28 Charty základných práv Európskej únie,

    –       so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala 7. marca 2011,

    –       so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2011 o ročnom prieskume rastu 2012 (COM(2011)0815) a návrh spoločnej správy o zamestnanosti, ktorá je jeho prílohou,

    –       so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík[1],

    –       so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

    –       so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov: časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020[2],

    –       so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov[3],

    –       so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

    –       so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2011 o programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta[4],

    –       so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 o Európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

    –       so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu[5],

    –       so zreteľom na odporúčanie Komisie č. 2008/867/ES z  3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (oznámené pod číslom dokumentu C(2008)5737)[6] a na príslušné uznesenie zo 6. mája 2009[7];

    –       so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu a na správu o sociálnom rozmere stratégie EÚ 2020 (SPC/2010/10/7 v konečnom znení),

    –       so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. apríla 2011 s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173),

    –       so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov[8],

    –       so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2010 s názvom Mládež v pohybe : iniciatíva zameraná na aktivizovanie potenciálu mladých ľudí smerom k inteligentnému a udržateľnému rastu pre všetkých v Európskej únii (COM(2010)0477),

    –       so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o mládeži v pohybe: – rámec určený na zlepšenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe[9],

    –       so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce a posilnení postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania[10],

    –       so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve[11],

    –       so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP[12],

    –       so zreteľom na smernicu Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 o rámcovej dohode o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC[13],

    –       so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní[14],

    –       so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

    –       so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0021/2012),

    A.     keďže sociálne dôsledky krízy sú ďalekosiahle a v súčasnosti sťažené vplyvom úsporných opatrení, ktoré boli v určitých krajinách zavedené ako reakcia na krízu štátneho dlhu, rušenie pracovných miest v súkromnom aj verejnom sektore, obmedzovanie dávok sociálneho zabezpečenia a verejných služieb, a tým vedú k prehlbovaniu chudoby v celej EÚ;

    B.     keďže nezamestnanosť sa od roku 2008 výrazne zvýšila a dosiahla výšku 23 miliónov nezamestnaných v EÚ, čo zodpovedá 10 % obyvateľov v produktívnom veku; keďže v záujme splnenia cieľov zamestnanosti bude EÚ musieť nájsť do roku 2020 zamestnanie pre ďalších 17,6 milióna ľudí;

    C.     keďže situácia na pracovnom trhu je veľmi kritická najmä pre mladých ľudí bez ohľadu na úroveň dosiahnutého vzdelania, ktorí sú často nútení prijať neisté pracovné zmluvy a neplatené stáže; keďže ťažká situácia mladých ľudí je čiastočne spôsobená nesúladom medzi nadobudnutými schopnosťami a zručnosťami a požiadavkami trhu práce;

    D.     keďže ľudia, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, dlhodobo nezamestnaní, pracovníci z krajín mimo EÚ a nekvalifikovaní pracovníci sú tiež medzi tými, ktorých najviac zasiahla kríza;

    E.     keďže rodový rozmer má zásadný význam pre dosiahnutie hlavných cieľov stratégie EÚ 2020, pretože ženy tvoria najväčšiu rezervu zatiaľ nevyužitej pracovnej sily a predstavujú väčšinu osôb žijúcich v EÚ v chudobe; keďže je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti i politikám zameraným na rovnosť žien v celom procese uplatňovanom v rámci európskeho semestra;

    F.     keďže okrem veľkého množstva nezamestnaných a zvýšenej priemernej dĺžke času v nezamestnanosti, narastá v EÚ chudoba zamestnaných a počet nestabilných pracovných zmlúv; keďže kríza vytvorila nové kategórie ľudí ohrozených chudobou; keďže Výbor pre sociálnu ochranu varuje, že ak sú opatrenia fiškálnej konsolidácie nesprávne zacielené a regresívne, negatívne to vplýva na systémy sociálnej ochrany a narastá počet osôb ohrozených príjmovou chudobou, chudobou detí, závažnou materiálnou depriváciou a sociálnym vylúčením, a keďže zavádzanie integrovaných stratégií aktívneho začleňovania by sa malo preto stať ústredným prvkom programov sociálnej politiky na úrovni EÚ a jednotlivých štátov;

    G.     keďže úsporné opatrenia a opatrenia zamerané na fiškálnu konsolidáciu by mohli mať neprimerane negatívny vplyv na pozíciu žien na trhu práce a na chudobu medzi ženami, a to napríklad v dôsledku znižovania výdavkov vo verejnom sektore, ktoré majú vplyv na ženy, alebo v dôsledku obmedzovania finančných dávok na starostlivosť o deti;

    H.     keďže aj napriek naliehavosti situácie vývoj v členských štátoch v oblasti plnenia cieľov Európa 2020 nespĺňa očakávania, keďže záväzky prijaté v národných programoch reforiem nepostačujú na dosiahnutie väčšiny z cieľov stanovených na úrovni EÚ;

    I.      keďže sociálne aspekty a aspekty týkajúce sa zamestnanosti sú zoskupené iba do jednej z piatich priorít ročného prieskumu rastu (RPR), pričom predstavujú tri z piatich kľúčových cieľov stratégie EÚ 2020;

    Kľúčové témy na jarné zasadnutie Európskej rady

    1.      naliehavo vyzýva Európsku radu, aby začlenila tieto témy do svojich politických usmernení pre európsky semester 2012, a poveruje svojho predsedu, aby obhajoval túto pozíciu na jarnom zasadnutí Európskej rady v dňoch 1. – 5. marca 2012;

    I.      Zabezpečenie súdržnosti a zvýšenie ambícií na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020

    2.      vyzýva Európsku radu, aby zabezpečila, že každoročné politické usmernenie stanovené na základe ročného prieskumu rastu bude v plnej miere zamerané na plnenie cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

    3.      vyzýva Európsku radu, aby zabezpečila súdržnosť medzi jednotlivými prioritami vo svojom politickom usmernení, aby usmernenie o fiškálnej konsolidácii vychádzalo zo sociálnej spravodlivosti a nezvyšovalo chudobu alebo nenarúšalo úsilie o zníženie nezamestnanosti, a aby zmierňovalo sociálne následky krízy; je pevne presvedčený, že hlavné zameranie musí spočívať na integrovaných reformných opatreniach, ktoré podporujú rast v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom meradle; zdôrazňuje preto, že opatrenia zamerané na rozpočet, rast a zamestnanosť sa musia prijímať spoločne, pretože sú všetky vzájomne prepojené a spoločne vytvárajú predpoklady hospodárskej obnovy;

    4.      vyzýva Európsku radu, aby vo svojich politických usmerneniach zabezpečila, že budú vyčlenené prostriedky EÚ na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020;

    5.      je hlboko znepokojený skutočnosťou, že súčasné vnútroštátne ciele nie sú dostatočné na dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania chudoby; naliehavo žiada Európsku radu, aby zabezpečila, že členské štáty posilnia národné ciele a že tieto ciele budú sprevádzané konkrétnymi a realistickými plánmi na ich vykonávanie a budú posúdené prostredníctvom jednoznačných a zosúladených ukazovateľov vypracovaných na základe spoločného rámca hodnotenia, aby EÚ vykročila jasnou a realistickou cestou, ktorá vedie k dosiahnutiu všetkých cieľov stratégie Európa 2020 a aby tento pokrok mohol byť transparentným spôsobom merateľný;

    II.     Podpora vytvárania udržateľných pracovných príležitostí prostredníctvom investícií a daňovej reformy

    6.      vyzýva Európsku radu, aby poskytla potrebný rozpočtový priestor a podporu investíciám v oblasti tvorby trvalo udržateľných a primeraných pracovných miest v širokej škále odvetví, ako aj investíciám v oblasti odbornej prípravy pracovníkov a nezamestnaných a znižovaní chudoby; vyzýva členské štáty, ktoré vykazujú prebytok bežného účtu, aby prispeli k znižovaniu makroekonomickej nerovnováhy zvýšením vnútorného dopytu s cieľom zabrániť tomu, aby špirála recesie ohrozila nárast počtu pracovných miest v celej EÚ;

    7.      vyzýva Európsku radu, aby prijala politické usmernenie na presun daňového zaťaženia z práce vo forme nemzdových nákladov, a zároveň podporovala podniky, ktoré využívajú tieto oslobodenia/zníženia daní, aby ako protihodnotu ponúkali mzdy zaručujúce dôstojný život; vyjadruje presvedčenie, že týmto by sa zatraktívnilo prijímanie a udržanie zamestnancov a zlepšila by sa celková situácia na trhu práce, obzvlášť situácia zraniteľných skupín; vyzýva Európsku radu, aby v súlade so zásadou subsidiarity schválila usmernenia zamerané na zvýšenie príjmov prostredníctvom spravodlivého, progresívneho, redistribučného, účinného a efektívneho zdanenia a aby prostredníctvom lepšej daňovej koordinácie podporila boj proti daňovým únikom a zabezpečila tak spravodlivosť systému a zachovala sociálnu súdržnosť;

    III.   Zlepšenie kvality zamestnanosti a podmienok pre zvýšenú účasť na trhu práce

    8.      vyjadruje poľutovanie nad tým, že politické usmernenie zamerané na zatraktívnenie práce nerieši kvalitu pracovných miest a že sa venuje veľmi malá pozornosť tomu, aby sa vytvorili nevyhnutné predpoklady na zvýšenie účasti na trhu práce, najmä žien, osôb so zdravotným postihnutím a najviac znevýhodnených skupín napr. dlhodobo nezamestnaných; vyzýva Európsku radu, aby začlenila usmernenie o dôstojnej práci a úsilí na podporu zosúladenia pracovného, rodinného a súkromného života, a to prostredníctvom poskytovania dostupnej starostlivosti a starostlivosti o deti, dovolenky z rodinných dôvodov a flexibilných pracovných úväzkov;

    9.      upozorňuje, že úsporné opatrenia a znižovanie administratívnej záťaže by nemali ohroziť zdravotné a bezpečnostné normy a normy sociálnej ochrany, ani by nemali viesť k poskytovaniu úľav, či uplatňovaniu výnimiek z právnych predpisov EÚ;

    IV.   Boj proti nezamestnanosti mládeže

    10.    zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa nestratil potenciál mladej generácie, a vyzýva Európsku radu, aby pripisovala boju proti nezamestnanosti mladých ľudí prioritné postavenie; vyzýva členské štáty, aby vypracovali komplexné stratégie pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní a nie sú v štádiu vzdelávania ani odbornej prípravy vrátane cielených opatrení aktívnej politiky trhu práce, opatrení na riešenie problému kvalifikačného nesúladu s požiadavkami na trhu práce, podpory podnikania medzi mladými ľuďmi a rámcov, ktorými by sa zabezpečil prechod od vzdelávania k práci, ako je napr. duálny systém odbornej prípravy; vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi vytvorili záruku pre európsku mládež, ktorá všetkým mladým ľuďom v EÚ zaručí ponuku práce, učňovské vzdelávanie, ďalšiu odbornú prípravu alebo odbornú prípravu popri zamestnaní, a to po období maximálne štyroch mesiacov nezamestnanosti; zdôrazňuje, že je dôležité obmedziť neisté formy práce medzi mladými ľuďmi, ako sú zmluvy na dobu určitú, práca na čiastočný úväzok a neplatené stáže, ak nie sú žiaduce;

    V.     Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s dôrazom na skupiny bez prepojenia s trhom práce alebo s obmedzeným prepojením

    11.    víta skutočnosť, že do ročného prieskumu rastu bolo po prvýkrát zahrnuté usmernenie v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia, a vyzýva Európsku radu, aby schválila toto usmernenie ako prioritné a aby zároveň zabezpečila, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bude prekračovať rámec opatrení, ktorých cieľom je integrácia ľudí do trhu práce tým, že sa bude klásť dôraz na sociálnu ochranu a aktívne začleňovanie zraniteľných skupín bez prepojenia alebo s obmedzeným prepojením na trh práce;

    12.    zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v európskych semestroch prejavili ustanovenia článku 9 Zmluvy o fungovaní EÚ vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré by malo sprevádzať ex-ante a ex post posúdenie sociálneho vplyvu;

    VI.   Posilnenie demokratickej legitímnosti a pocitu a znášania zodpovednosti

    13.    pripomína, že rastúci význam európskeho rozmeru hospodárskej politiky členských štátov by mal ísť ruka v ruke so zvýšením demokratickej legitímnosti a náležitej zodpovednosti voči Európskemu parlamentu a národným parlamentom; domnieva sa, že vzhľadom na neexistujúci právny základ pre riadny legislatívny postup uplatniteľný na ročný prieskum rastu má Európska rada osobitnú zodpovednosť za to, aby zohľadnila pripomienky Parlamentu pri schvaľovaní politického usmernenia s cieľom zabezpečiť jeho demokratickú legitímnosť a aby naliehavosť pri plnení úsporných opatrení a fiškálnej disciplíny v žiadnom prípade neprevýšila potrebu demokratického rozhodovacieho procesu;

    14.    vyzýva Európsku radu a členské štáty, aby zabezpečili riadne zapojenie národných a regionálnych parlamentov, sociálnych partnerov, verejných orgánov a občianskej spoločnosti do uplatňovania a kontroly politického usmernenia na základe stratégie Európa 2020 a procesu hospodárskeho riadenia s cieľom zabezpečiť zodpovednosť za ne;

    15.    vyzýva Komisiu, aby v roku 2013 premenila ročný prieskum rastu na ročné usmernenia pre udržateľný rast, aby ich predložila v takej forme, ktorá umožní Parlamentu podať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a zabezpečiť, aby transparentný postup medziinštitucionálneho rozhodovania vyústil do spoločne dohodnutého politického usmernenia;

    Ďalšie úsilie, ktoré treba vyvíjať v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti

    Zvýšenie úrovne zamestnanosti a zvýšenie kvality pracovných miest

    16.    vyzýva členské štáty, aby podporovali iniciatívy, ktoré uľahčujú rozvoj odvetví s najväčším potenciálom v oblasti zamestnanosti, najmä tých, ktoré sa týkajú prechodu na trvalo udržateľné hospodárstvo (zelené pracovné miesta), zdravotníckych a sociálnych služieb (biele pracovné miesta) a digitálneho hospodárstva;

    17.    vyzýva členské štáty, aby zlepšili podnikateľské prostredie, hlavne pre malé a stredné podniky, a predovšetkým aby povzbudzovali zakladanie nových podnikov a podporovali existujúce malé a stredné podniky v ich činnosti zameranej na tvorbu pracovných miest;

    18.    vyzýva Európsku radu, aby posilnila úsilie o zlepšenie jednotného trhu, rozšírila digitálnu ekonomiku a zamerala sa na inteligentnú reguláciu s cieľom znížiť zbytočnú byrokraciu;

    19.    vyzýva členské štáty, aby zvýšili rozsah a účinnosť verejných služieb v oblasti zamestnanosti a aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi uplatňovali účinné aktívne politiky v oblasti trhu práce, vzájomne podporované aktivačnými stimulmi, ako napr. programy zamerané na uľahčovanie prechodu od sociálnej podpory na trh práce, primerané systémy odmeňovania s cieľom zachovať u ľudí schopnosť zamestnať sa, podporovať ich návrat do zamestnania a zabezpečiť im dôstojné životné podmienky;

    20.    vyzýva členské štáty, aby podporovali a vytvárali podmienky flexibilnejšej práce, najmä pre starších a mladých pracovníkov, a podporovali mobilitu pracovníkov; zdôrazňuje význam zvyšovania produktivity a efektivity práce v celej EÚ, ktorého cieľom je vrátiť Európe jej konkurencieschopnosť;

    21.    vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali štrukturálne fondy s cieľom zvyšovať zamestnanosť a účinne bojovať proti štrukturálnej a dlhodobej nezamestnanosti; domnieva sa, že v súvislosti s týmto cieľom by mala Komisia poskytnúť členským štátom ďalšiu pomoc a usmernenie, najmä v tomto období recesie a spoločenských výziev;

    22.    domnieva sa, že hlavný cieľ stratégie Európa 2020 v oblasti miery zamestnanosti možno dosiahnuť len v prípade, že účasť žien na trhu práce sa výrazne zvýši; vyzýva Komisiu, aby zaručila lepšie usmernenie pre členské štáty, ktoré by malo byť zamerané na vytvorenie podmienok potrebných pre vyššiu mieru zamestnanosti žien, napr. cenovo dostupnú starostlivosť a starostlivosť o deti, primerané systémy materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky, ako aj flexibilitu pracovného času a pracoviska;

    23.    vyzýva Európsku radu, aby zhodnotila účinnosť svojich politických odporúčaní pri podpore účasti všetkých dospelých členov domácností na trhu práce, poskytovaní dôstojných miezd a zlepšovaní situácie pre tých, ktorí sa nemôžu dostať zo slepej uličky slabo platenej alebo nestabilnej práce, keďže tieto tri mechanizmy môžu znížiť chudobu zamestnaných ľudí; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti chudobe zamestnaných ľudí presadzovaním politiky trhu práce zameranej na zabezpečenie takých miezd, ktoré pracujúcim zaručia dôstojný život;

    24.    vyzýva Komisiu, aby vo svojich správach o pokroku použila rozdelené údaje pre mužov a pre ženy;

    25.    vyzýva členské štáty, aby si aj naďalej vážili skutočnú pridanú hodnotu, ktorú predstavujú starší pracovníci v ich podnikoch, a aby vytvorili pracovné podmienky umožňujúce týmto pracovníkom, ktorí sa tak rozhodli, podieľať sa na trhu práce a zostať na ňom; vyzýva členské štáty, aby tak urobili prostredníctvom boja proti diskriminácii z dôvodu veku, nahradením stimulov pre starších pracovníkov k odchodu z trhu práce stimulmi pre inkluzívny trh práce a prispôsobovaním pracovných podmienok potrebám starších pracovníkov, ako je napríklad zavedenie práva na flexibilný pracovný čas a pracovisko, práva na odbornú prípravu a práva na pružný odchod do dôchodku, a zároveň zabezpečiť poskytovanie primeraného dôchodku pre všetkých; domnieva sa, že podpora ochrany zdravia pri práci by mala zabezpečiť aktívne starnutie počas pracovného života a po jeho skončení;

    26.    vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa k ľuďom so zmluvou na dobu určitú alebo k ľuďom s čiastočným pracovným úväzkom pristupovalo rovnako vrátane záležitostí týkajúcich sa prepúšťania a odmeňovania v súlade s primárnymi a sekundárnymi právnymi predpismi EÚ, a aby títo pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby mali primeranú sociálnu ochranu a prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu, a aby boli stanovené rámcové podmienky, ktoré im umožnia kariérny postup; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali rámcové dohody o práci na čiastočný úväzok a na dobu určitú a aby účinne presadzovali smernicu, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní;

    27.    domnieva sa, že nutné reformy na pracovnom trhu, ktoré sú zamerané na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti, by sa mali presadzovať tak, aby zabezpečili sociálnu spravodlivosť a podporovali kvalitné pracovné miesta, a zároveň rešpektovali tradície sociálneho dialógu v jednotlivých štátoch;

    28.    vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie mobility na trhoch práce a odstránili všetky existujúce právne a administratívne prekážky, ktoré obmedzujú voľný pohyb pracovníkov v Európskej únii;

    29.    vyzýva Európsku radu, aby stanovila daň z finančných transakcií s cieľom zlepšiť vytváranie trvalo udržateľných pracovných pozícií;

    30.    vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným úsilím pri presadzovaní hľadiska rovnosti pohlaví v rámci priorít prieskumu ročného rastu napriek tomu, že Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020) žiada Komisiu, aby hľadisko rodovej rovnosti zahrnula do ročného prieskumu rastu; vyzýva Európsku radu, aby zaistila, že politické usmernenia sa budú venovať otázke nerovnosti pohlaví; vyzýva členské štáty, aby pri tvorbe programov národných reforiem presadzovali rovnosť pohlaví; vyzýva Komisiu, aby v prípade členských štátov, ktoré neberú do úvahy rodové hľadisko, prijala odporúčania priamo pre príslušnú krajinu;

    Investície do vzdelávania a odbornej prípravy

    31.    vyzýva členské štáty, aby prispôsobili a rozšírili investície do vzdelávania, odbornej prípravy, podpory podnikateľských zručností a celoživotného vzdelávania pre všetky vekové skupiny nielen prostredníctvom formálneho vzdelávania, ale aj rozvojom neformálneho vzdelávania, ktoré vedú k vyššiemu potenciálu rastu, a upozorňuje na dlhodobé sociálne a hospodárske náklady v prípade zníženia rozpočtov na vzdelávanie;

    32.    vyzýva EÚ a členské štáty, aby prekonali kvalifikačný nesúlad a nedostatky a zvýšili synergie medzi univerzitami, vzdelávacími inštitúciami, mládežníckymi organizáciami a podnikmi tým, že zlepšia predvídanie potrieb v oblasti zručností, prispôsobia systémy vzdelávania a odbornej prípravy potrebám trhu práce a zabezpečia pracovnej sile nové schopnosti a zručnosti, aby mohla bojovať so štrukturálnou nezamestnanosťou a pripravia pracovnú silu na prechod k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárstvu;

    33.    žiada členské štáty, aby nedovolili ohroziť politiky podporujúce rast úspornými opatreniami a aby uprednostňovali výdavky podporujúce rast, okrem iného výdavky na odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie, výskum a inovácie, a zároveň zabezpečili efektívnosť týchto výdajov;

    34.    pripomína, že vo svojej hlavnej iniciatíve s názvom Mládež v pohybe sa Komisia zaviazala, že predloží návrh na rámec kvality pre stáže, a vyzýva ju, aby bezodkladne predložila takýto rámec;

    35.    nabáda k prísnemu uplatňovaniu národného kvalifikačného rámca ako nástroja podporujúceho rozvoj celoživotného vzdelávania;

    36.    povzbudzuje Komisiu, členské štáty a zamestnávateľov, aby vytvárali viac príležitostí pre pracovníčky – ženy – v odvetví nových technológií s cieľom posilniť odvetvie špičkových technológií v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020;

    Boj proti chudobe, podpora sociálneho začleňovania a kvalita verejných služieb

    37.    Zdôrazňuje skutočnosť, že podľa prieskumu Eurobarometer z novembra 2011, 49 % európskych občanov uviedlo, že k prioritným politikám, ktoré chcú, aby Európsky parlament podporoval, patrí boj s chudobou a sociálnym vylúčením, a až za tým nasledovala koordinácia hospodárskych, rozpočtových a fiškálnych politík;

    38.    vyzýva členské štáty, aby zlepšili primeranosť a účinnosť systémov sociálnej ochrany vrátane prístupu k dôchodkovým systémom rovnocenným pre obe pohlavia a aby zabezpečili, že budú naďalej pôsobiť ako tlmiaci prvok proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

    39.    vyzýva členské štáty, aby zaviedli stratégie aktívneho začleňovania a zodpovedajúce a cenovo dostupné kvalitné služby, podporu primeraného minimálneho príjmu a účelového prístupu ku kvalitným pracovným miestam s cieľom zabrániť marginalizácii skupín s nízkymi príjmami a ohrozených skupín;

    40.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nasledovali výzvu Výboru pre sociálnu ochranu vypracovať participatívne národné sociálne správy s cieľom podporiť programy národnej reformy, ktoré sú založené na spoločných cieľoch otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti, a aby poskytli viacrozmerné riešenia chudoby, ktoré podporia prístup k právam, zdrojom a službám;

    41.    vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pripravili, implementovali a presadzovali účinné opatrenia proti diskriminácii; vyzýva Komisiu, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zaoberala nedostatočným pokrokom pri plnení a presadzovaní opatrení proti diskriminácii;

    42.    vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem určila, ako sa budú fondy EÚ využívať na podporu cieľov boja proti chudobe a ostatných cieľov v oblasti sociálnych vecí, zamestnanosti a vzdelávania, ktorými by sa malo zabezpečiť dosiahnutie cieľov národnej stratégie Európa 2020;

    43.    upozorňuje, že reformy dôchodkových systémov, ku ktorým vyzýva ročný prieskum rastu, nemôžu len zvyšovať vek odchodu do dôchodku na podporu deficitov, ale naopak, musia zahŕňať odpracované roky, náročnosť pracovných podmienok a súčasný stav pracovníka, a tiež umožňovať primerané všeobecné pokrytie a znižovať chudobu starších ľudí bez toho, aby ohrozili verejné dôchodkové systémy;

    44.    vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaručili, že všetky reformy zdravotníctva sa budú zameriavať na zlepšenie kvality a zabezpečenie primeranosti, dostupnosti a všeobecného prístupu;

    45.    vyjadruje znepokojenie nad sociálnymi dôsledkami krízy na šírenie chudoby žien; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili zlučiteľnosť upevnenia fiškálnych predpisov so sociálnym rozmerom stratégie Európa 2020 a usmerneniami v oblasti zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby taktiež vyhodnotila dôsledky úsporných opatrení na rodovú rovnosť a zamestnanosť žien;

    46.    vyzýva Komisiu, aby vypracovala rodovú analýzu a zohľadnenie dôsledkov dôchodkových reforiem na život žien v EÚ s cieľom individualizovať dôchodkové práva, systémy sociálneho zabezpečenia a daňové systémy;

    Ďalšie úsilie potrebné na posilnenie riadenia, záväzkov a demokratickej legitímnosti

    47.    je znepokojený skutočnosťou, že Európsky parlament a národné parlamenty naďalej zohrávajú v európskom semestri obmedzenú úlohu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že politickému usmerneniu v ročnom prieskume rastu, ktoré vypracovala Komisia a ktoré má byť schválené na zasadnutí Európskej rady, chýba parlamentná účasť, a teda demokratická legitímnosť;

    48.    poznamenáva, že päť členských štátov, ktoré v súčasnosti uzatvorili Memorandum o porozumení s Komisiou, MMF a ECB, dostalo v júli 2011odporúčania, ktoré neboli špecifikované pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že uplatňovanie Memoranda o porozumení bude v plnom súlade s dosahovaním cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zvyšovania zamestnanosti a znižovania chudoby; znovu opakuje svoju pozíciu, že do programov finančnej pomoci Komisia – MMF – ECB by mala byť zapojená aj Medzinárodná organizácia práce (MOP); vyzýva Európsku radu, aby poskytla daným členským štátom potrebnú podporu pri investovaní do vytvárania trvalo udržateľných pracovných miest, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj znižovania chudoby s cieľom uľahčiť ich spoluúčasť v dosahovaní hlavných cieľov EÚ v týchto oblastiach;

    49.    vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na najhoršiu hospodársku krízu, akú Európska únia doposiaľ zažila, bezodkladne zaviedli potrebné programy národných reforiem;

    50.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    Kontext tejto správy

    Dňa 23. novembra 2011 Komisia predložila svoj ročný prieskum rastu 2012 (KOM(2011)815), v ktorom sa vymedzuje začiatok druhého európskeho semestra pre hospodárske riadenie. V ročnom prieskume rastu sa stanovuje to, čo Komisia považuje za nevyhnutnú prioritu EÚ v nasledujúcich 12 mesiacoch v oblasti rozpočtovej, hospodárskej a sociálnej politiky a politiky zamestnanosti a reforiem. V tomto rámci sa v ročnom prieskume rastu požaduje, aby sa úsilie na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ sústredilo na päť priorít v oblastiach fiškálnej politiky, stabilizácie finančného sektora, rastu a konkurencieschopnosti, zamestnanosti, sociálnych dôsledkov krízy a verejnej správy.

    Analýzy a hlavné témy v ročnom prieskume rastu sa opierajú o štyri prílohy: (1) správa o pokroku vo vykonávaní stratégie Európa 2020, (2) makro-ekonomická správa, (3) správa o zamestnanosti a (4) správa o daňových politikách.

    Výbor EMPL sa rozhodol požiadať o povolenie na vypracovanie iniciatívnej správy na účely riešenia zamestnanosti a sociálnych aspektov v ročnom prieskume rastu. Správa umožní Parlamentu vyjadriť svoje názory na zamestnanosť a sociálnu situáciu v EÚ, pokrok v dosahovaní cieľov stratégie EÚ 2020 v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti a zodpovedajúce priority stanovené v balíku opatrení Komisie.

    Navyše táto správa nadväzuje na jeden zo záväzkov, ktoré Parlament prijal vo svojej správe o európskom semestri pre koordináciu hospodárskej politiky, ktorú vypracoval Výbor pre hospodárske a menové záležitosti (spravodajkyňa Pervenche Berès) spolu s Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci ako pridruženým výborom (spravodajca výboru požiadaného o stanovisko Olle Ludvigsson) a bola prijatá 1. decembra 2011. Ako je uvedené v správe spravodajkyne Berèsovej, táto nová správa umožní Parlamentu aktívne sa podieľať na realizácii stratégie Európa 2020 v aspektoch v oblasti zamestnanosti a v sociálnych aspektoch a na európskom semestri v súvislosti s jarným zasadnutím Európskej rady.

    Vzhľadom na relatívne malú úlohu Parlamentu v procese európskeho semestra s jediným právom vychádzajúcim zo zmluvy, ktorým je vydať stanovisko k ročným návrhom Komisie na politické usmernenia v oblasti zamestnanosti, a vzhľadom na význam, ktorý opakovane pripisoval zvýšeniu legitímnosti, demokratickej zodpovednosti a spoluúčasti na procese, by sa preto na túto správu malo pozerať vo svetle Parlamentu zohrávajúceho aktívnu úlohu v procese európskeho semestra. Európska rada a rôzne formácie Rady by mali zohľadniť závery správy, aby politické usmernenie malo demokratickú legitímnosť.

    Vzhľadom na veľmi nabitý časový rozvrh spravodajkyňa chce zdôrazniť, že je potrebné zamerať sa na kľúčové témy a urobiť ich prioritami a vychádzať zo štruktúry, ktorá je načrtnutá v Berèsovej správe, pokiaľ ide o účasť Európskeho parlamentu na európskom semestri. S cieľom zabrániť opakovaniu sa táto správa skôr zameria na obsah politického usmernenia o sociálnych aspektoch a aspektoch v oblasti zamestnanosti ročného prieskumu rastu, než na proces európskeho semestra.

    Spravodajkyňa by chcela zdôrazniť, že súčasný medziinštitucionálny postup a súčasná forma ročného prieskumu rastu neposkytuje Parlamentu možnosť navrhnúť konkrétne zmeny a doplnenia politického usmernenia v oznámení Komisie a jeho prílohách. To je hlavný nedostatok z hľadiska demokracie a transparentnosti. Spravodajkyňa preto navrhuje vyzvať Komisiu, aby v budúcom roku predložila politické usmernenie takým spôsobom, ktorý umožní Parlamentu zmeniť a doplniť text predtým, ako ho schváli Európska rada.

    Hodnotenie ročného prieskumu rastu 2012

    Finančná kríza, po ktorej nasledovala kríza štátneho dlhu a sociálna kríza v Európskej únii, jasne ukázala, že EÚ potrebuje silnejšie európske hospodárske riadenie, aby sa zabránilo tomu, že veľký rozpočtový deficit a makroekonomická nerovnováha budú ohrozovať euro a európske hospodárstvo. Koordinácia hospodárskej politiky v rámci európskeho semestra zahŕňa monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov EÚ 2020 a koordináciu prostredníctvom procesu revidovaného hospodárskeho dohľadu nad balíkom šiestich legislatívnych návrhov o hospodárskom riadení, ktorý bol dohodnutý v septembri 2011. Predstavuje to dôležitý nástroj na riešenie niektorých štrukturálnych príčin súčasnej krízy a zabezpečenie pokroku smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu v Európe.

    V súvislosti s dlhovou krízou bola v prvom európskom semestri stanovená ako absolútna priorita fiškálna konsolidácia. Bola dominantná od samého počiatku ročného prieskumu rastu 2011 a v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na konci semestra. Politické usmernenie v európskom semestri nepokrylo v plnej miere celý súbor hlavných cieľov stratégie EÚ 2020. Dominantné zameranie sa na úspory viedlo k nesúrodému prístupu, v ktorom sa sledovala rozpočtová a makroekonomická stabilita bez toho, aby sa riadne zohľadnili hlavné sociálne a vzdelávacie ciele a ciele stratégie EÚ 2020 v oblasti zamestnanosti. Okrem toho Komisia riadne neriešila nedostatok ambícií v národných plánoch na dosahovanie cieľov EÚ 2020 vyjadrených v národných reformných programoch a nehľadala nápravu. V dôsledku toho sa EÚ nachádza v situácii, keď národné záväzky ani teoreticky nedosahujú úroveň potrebnú na to, aby sa stratégia EÚ 2020 stala skutočnosťou.

    Napriek rozsiahlej kritike prístupu Komisie v prvom európskom semestri tohtoročný prieskum rastu opäť stanovuje priority, ktoré neprispievajú vo vyváženej miere k dosiahnutiu cieľov EÚ 2020 v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. Spravodajkyňa sa domnieva, že tento prístup je hrozbou pre udržateľné prekonanie krízy a zásadný pokrok smerom k inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európskej únii.

    Po prvé, priorita číslo jedna, ktorou je pokračovanie vo fiškálnej konsolidácii podporujúcej rast, je v rozpore s hlavným cieľom zvýšiť úroveň zamestnanosti. Kým fiškálna konsolidácia je potrebná v mnohých členských štátoch, politické usmernenie zamerané na všeobecné posilnenie úsporných opatrení nie je v súlade s obnovou prinášajúcou veľa pracovných miest v EÚ. Spravodajkyňa navrhuje vyzvať Európsku radu, aby zabezpečila, že sa poskytne rozpočtový priestor a podpora pre investície do trvalo udržateľných pracovných miest. Treba naliehať na členské štáty s prebytkom bežného účtu, aby prispeli k zníženiu makroekonomickej nerovnováhy zvýšením vnútorného dopytu s cieľom zabrániť tomu, aby špirála recesie poškodila nárast počtu pracovných miest, a tak zabránila pokroku v dosahovaní cieľa 75 % zamestnanosti žien a mužov.

    Po druhé, ďalšie opatrenia na fiškálnu konsolidáciu sú hrozbou pre ľudí, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie. Kým v spoločnej správe o zamestnanosti sa správne zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby najzraniteľnejšie skupiny a tí, ktorých najviac zasiahla kríza, boli chránení proti redistribučným účinkom hospodárskej krízy a plánom na fiškálnu konsolidáciu, v hlavnom dokumente ročného prieskumu rastu sa táto téma neodráža v prvej priorite fiškálnej konsolidácie. Spravodajkyňa preto navrhuje, aby sa poukázalo na význam článku 9 Zmluvy o fungovaní EÚ a vyzvalo k primeranosti a účinnosti systémov sociálnej ochrany tak, aby sa zabezpečilo, aby sociálne automatické stabilizátory mohli pôsobiť ako tlmiaci prvok proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Spravodajkyňa by však privítala skutočnosť, že riešenie sociálnych dôsledkov krízy sa stane súčasťou piatich priorít ročného prieskumu rastu, keďže politické usmernenie o boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu celkom chýbalo v minuloročnom oznámení.

    Po tretie by spravodajkyňa chcela vyjadriť znepokojenie nad skutočnosťou, že politické usmernenie na riešenie nezamestnanosti nie je v súlade s usmernením na vytvorenie podmienok potrebných na zvyšovanie účasti na trhu práce. Súčasťou opatrení, ktoré majú zvýšiť motiváciu k práci, by malo byť riešenie nedostatku kvalitných pracovných miest s dôstojnou mzdou a dôstojnými pracovnými podmienkami. Spravodajkyňa chce zdôrazniť, že rodový rozmer má zásadný význam pre dosiahnutie hlavných cieľov stratégie EÚ 2020, pretože ženy tvoria najväčšiu rezervu zatiaľ nevyužitej pracovnej sily a tvoria väčšinu osôb, ktoré žijú v EÚ v chudobe. Opatrenia na zabezpečenie zosúladenia práce a starostlivosti by preto mali byť súčasťou priorít politického usmernenia pre európsky semester 2012.

    Napokon treba uviesť, že kríza mala osobitne dramatické dôsledky na situáciu mladých ľudí, ktorí sa snažia hľadať stabilné zamestnanie. Mladí ľudia čelia miere nezamestnanosti vo výške viac než 20 % a v niektorých členských štátoch viac než 40 %. V rokoch 2008 až 2010 sa celkový počet nezamestnaných mladých ľudí v EÚ zvýšil o jeden milión. Podiel mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy, sa v rovnakom období zvýšil o 2 percentuálne body. Kým v ročnom prieskume rastu sa zamestnanosť mladých ľudí oprávnene stala prioritou, spravodajkyňa vyjadruje obavy, pokiaľ ide o kvalitu pracovných miest, stáží a učňovskej prípravy, ktoré sú navrhované v politickom usmernení Komisie. Spravodajkyňa si želá, aby sa boj proti neistým pracovným miestam mladých ľudí stal kľúčovou súčasťou politického usmernenia pre zamestnanosť mládeže. Zároveň pripomína pilotné oznámenie Komisie s názvom Mládež v pohybe, v ktorom prisľúbila, že navrhne rámec kvality pre stáže.

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    26.1.2012

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania:

    +:

    –:

    0:

    35

    2

    2

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Philippe Boulland, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Marije Cornelissen, Frédéric Daerden, Karima Delli, Sari Essayah, Marian Harkin, Roger Helmer, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Rovana Plumb, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Traian Ungureanu

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Georges Bach, Ramona Nicole Mănescu, Anthea McIntyre

    Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Thomas Händel, Kent Johansson, Gesine Meissner, Norbert Neuser