Postup : 2011/2294(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0057/2012

Predkladané texty :

A7-0057/2012

Rozpravy :

PV 19/04/2012 - 18
CRE 19/04/2012 - 18

Hlasovanie :

PV 20/04/2012 - 10.2
CRE 20/04/2012 - 10.2
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0139

SPRÁVA     
PDF 215kWORD 185k
12.3.2012
PE 476.092v02-00 A7-0057/2012

k modernizácii európskych systémov vysokoškolského vzdelávania

(2011/2294(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajca: László Tőkés

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k modernizácii európskych systémov vysokoškolského vzdelávania

(2011/2294(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na články 2 a3 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567) a sprievodný pracovný dokument o nedávnom vývoji v európskych systémoch vysokoškolského vzdelávania (SEK(2011)1063),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (COM (2010)0546),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2010 s názvom Mládež v pohybe – Iniciatíva zameraná na aktivizovanie potenciálu mladých ľudí smerom k inteligentnému a udržateľnému rastu pre všetkých v Európskej únii (COM(2010)477),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2006 s názvom Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: Vzdelávanie, výskum a inovácie (COM(2006)0208),

–   so zreteľom na závery Rady z 28. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania(1),

–   so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o podpore vzdelávacej mobility mladých ľudí(2),

–   so zreteľom na závery Rady zo 14. februára 2011 o úlohe vzdelávania a odbornej prípravy vo vykonávaní stratégie Európa 2020(3),

–   so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy(4),

–   so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania(5),

–   so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(6),

–   so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. júna 2010, najmä na časť s názvom Nová európska stratégia pre zamestnanosť a rast(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2011 o programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o Mládeži v pohybe: rámec na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov(12),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o fórach medzi univerzitami a podnikmi(13),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o bolonskom procese a mobilite študentov(14),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0057/2012),

A. keďže hospodárska kríza — a jej dôsledky v podobe zavedenia úsporných opatrení a znižovania rozpočtov —, demografický vývoj, rýchle technologické zmeny a následný dopyt po nových zručnostiach predstavujú vážne výzvy a keďže je potrebné uskutočniť rozsiahle reformy v európskych systémoch vysokoškolského vzdelávania, ktoré nesmú mať negatívny vplyv na kvalitu vzdelávania;

B.  keďže v spoločnosti založenej na poznatkoch závisí budúcnosť od vzdelávania, výskumu a inovácií;

C. keďže jednotlivci musia mať podporu pri prehodnocovaní ich kariér podporovať a musia rozširovať, ako aj aktualizovať svoje zručnosti a vedomosti čoraz rýchlejším tempom s cieľom vyrovnať sa s výzvami trhu práce, pričom by sa mala zohľadniť skutočnosť, že je rozdiel medzi študijnými programami odbornej prípravy, kde by sa žiadala a bola prospešná európska harmonizácia, a humanitnými študijnými odbormi, ktoré by aj naďalej mali mať výraznú slobodu a samostatnosť štúdia a výskumu s ohľadom na historické a kultúrne odlišnosti členských štátov Európskej únie a na rozmanitosť výučby v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania a na ich osobitné poslanie;

D. keďže v stratégii Európa 2020 sa uvádza, že do roku 2020 by 40 % osôb vo veku 30 – 34 rokov v Európe malo dokončiť vysokoškolské vzdelanie alebo ekvivalentné štúdium pri odhade, že 35 % všetkých pracovných miest v EÚ si bude vyžadovať takúto kvalifikáciu; konštatuje však, že v roku 2010 dosiahlo túto úroveň kvalifikácie iba 26 % pracovnej sily v EÚ;

E.  keďže viac ako 21 % mladých ľudí v EÚ je nezamestnaných;

F.  keďže v roku 2010 sa v EÚ nezapojilo do vzdelávania ani do trhu práce 16,5 % mladých ľudí;

G. keďže v EÚ v roku 2010 dosahovala nezamestnanosť osôb s ukončeným terciárnym vzdelaním 5,4 % v porovnaní s viac ako 15 % tých, ktorí ukončili len nižšie stredné vzdelanie; keďže na druhej strane väčšine týchto absolventov trvá čoraz dlhšie nájsť si isté zamestnanie;

H. keďže napriek tomu, že viac než 60 % absolventov univerzít tvoria ženy, väčšinu vyšších pracovných miest na univerzitách (napríklad miesta pre absolventov doktorandského štúdia a miesta profesorov) naďalej zastávajú muži;

I.   keďže iba v 13% inštitúcií v sektore vysokoškolského vzdelávania vykonávajú najvyššie riadiace funkcie ženy a iba 9% univerzít je riadených ženami, a keďže preto majú ženy podstatne menší vplyv, pokiaľ ide o rozhodovanie vo veciach výskumu;

J.   keďže 75 z 200 najlepších univerzít na svete sa nachádza v členských štátoch EÚ;

K. keďže len 200 zo 4 000 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Európe patrí medzi najlepších 500 vo svete;

L.  keďže univerzity sú dôležitým zdrojom v Európe už takmer tisíc rokov a keďže význam ich úlohy pri pokroku spoločnosti by sa nemal obmedzovať len na ich príspevok k hospodárstvu a keďže ich rozvoj by nemal závisieť iba od ich schopnosti prispôsobiť sa hospodárskym potrebám súčasného hospodárskeho modelu;

M. keďže je potrebné podporovať rovný prístup všetkých mladých ľudí k vysokoškolskému vzdelávaniu a odbornej príprave;

N. keďže univerzity podporujú samostatnosť a tvorivosť jednotlivca a zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri podpore znalostí, a keďže členské štáty by mali preto vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie širokej dostupnosti vysokoškolského vzdelávania bez diskriminácie na základe sociálneho, ekonomického alebo kultúrneho zázemia, rasy alebo politických názorov;

O. keďže vzdelanie a predovšetkým vysokoškolské vzdelanie a terciárne vzdelanie sa podieľajú na formovaní postojov a hodnôt, ktoré tvoria základ občianskej spoločnosti;

P.  keďže vnútroštátne právne predpisy členských štátov pokladajú vysokoškolské vzdelanie za základný nástroj určovania budúcnosti občanov EÚ;

Q. keďže vzdelávanie patrí do zodpovednosti členských štátov a keďže je dôležité zabezpečiť, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania získali finančnú podporu, a to najmä a predovšetkým prostredníctvom dostatočného verejného financovania;

R.  keďže vytvorenie Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA) je významným pokrokom, ktorý by mohol prispieť k európskej integrácii a súčasne rešpektovať rozmanitosť vzdelávania v jednotlivých členských štátoch EÚ a ciele vysokoškolského vzdelávania vo vzťahu k spoločnosti;

S.  keďže Európska únia musí v tejto súvislosti zohrávať významnú úlohu pri posilňovaní tejto oblasti, pričom bude čerpať z úsilia a spolupráce členských štátov v tejto oblasti;

Meniaca sa úloha inštitúcií vysokoškolského vzdelávania

1.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby s pomocou ekonomickej podpory a rozličných študijných programov začlenili celoživotné vzdelávanie do svojich osnov a prispôsobili ho študentskej základni, ktorá zahŕňa dospelých, starších ľudí, „netradičných“ študentov, denných študentov, ktorí musia popri štúdiu pracovať, a osoby so zdravotným postihnutím, a preto vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby zaviedli programy zamerané na odstránenie existujúcich prekážok;

2.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby zohľadnili potreby odborníkov, ktorí ako absolventi celoživotného vzdelávania musia v pravidelných intervaloch aktualizovať a rozširovať svoje zručnosti, a to i prostredníctvom organizovania a dolaďovania aktualizačných kurzov, ktoré sú dostupné všetkým sociálnym skupinám, prostredníctvom úzkej spolupráce so zamestnávateľmi a rozvoja kurzov, ktoré uspokojujú potreby trhu práce a ktoré by mohli nezamestnaným pracovníkom uľahčiť návrat k vzdelávaniu;

3.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby si udržiavali svoj autonómny charakter vo výučbe a výskume a súčasne poskytovali osobitné študijné programy s cieľom plniť potreby odborníkov, ktorí si želajú aktualizovať svoje zručnosti;

4.  pripomína, že vysokoškolské vzdelávanie má potenciál podporovať sociálne začlenenie, sociálny rozvoj a rast sociálnej mobility; v súvislosti s princípom subsidiarity vyzýva členské štáty, regionálne a miestne vlády a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby okrem iného prostredníctvom rozvoja primeraných schém finančnej podpory posilnili svoje úsilie o rozšírenie rovnoprávneho prístupu k štúdiu pre všetkých, to od raných stupňov vzdelávania detí až po vysokoškolské vzdelávanie, nezávisle od pohlavia, etnickej príslušnosti, jazyka, náboženského vyznania, zdravotného postihnutia či sociálneho pôvodu, a aby bojovali proti všetkým formám diskriminácie a zároveň uznali multikulturalizmus a viacjazyčnosť vrátane znakovej reči ako základné hodnoty EÚ, ktoré sa musia podporovať;

5.  vyzýva členské štáty, aby venovali zvýšenú pozornosť a podporu vysokoškolskému vzdelávaniu a inštitúciám, ktoré slúžia tradičným národnostným, etnickým alebo jazykovým menšinám s osobitným dôrazom na ohrozené kultúry a jazyky;

6.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby podporovali účasť študentov na športových aktivitách;

7.  zdôrazňuje význam dopĺňania sa štátnych, súkromných a cirkevných foriem vysokoškolského vzdelávania v Európe;

8.  zdôrazňuje dôležitosť presadzovania demokratických hodnôt a zároveň zdôrazňuje potrebu získať riadny prehľad o európskej integrácii a ubezpečuje, že bývalé totalitné režimy v Európe sú chápané ako súčasť jej spoločnej histórie;

9.  zdôrazňuje takisto potrebu pokračovania v tradičnom vzdelávacom systéme v akademickom duchu, ktorý nedovolí úplné podriadenie vzdelávacieho systému trhu práce s ohľadom na potrebu vytvárania etických a morálnych hodnôt medzi študentmi, ako aj starostlivosť o akademický rozvoj;

10. vyzýva členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby zriadili všeobecný rámec obsahujúci pravidlá, zodpovednosť, politické a vzdelávacie ciele a kvalitu a prioritu pripisovanú odbornej príprave a výskumu, v ktorom sa budú presadzovať osvedčené postupy a bude sa reagovať na výzvy komunikačnej spoločnosti;

11. zdôrazňuje, že vysokoškolskí pedagógovia a študenti, ako aj ich organizácie a združenia sa musia zapájať do modernizácie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania; zdôrazňuje, že je potrebné odmeňovať excelentnosť vo výučbe v širokom zmysle slova, ako i excelentnosť vo vyučovaní a vo výskume bez toho, aby dochádzalo k postihovaniu tých inštitúcií vysokoškolského vzdelávania – napríklad fakulty humanitného zamerania –, ktoré nespĺňajú kritériá hodnotenia a výkonu súvisiace výhradne so zručnosťami, ktoré požaduje trhová ekonomika (napr. fakulty humanitných vied);

Informácie o inštitúciách vysokoškolského vzdelávania

12. zdôrazňuje, že kvalita a dôležitosť vysokoškolského vzdelávania sú základnou podmienkou plného využitia intelektuálneho kapitálu Európy;

13. navrhuje zavedenie jasných a jednotných kritérií na vytvorenie celoeurópskeho hodnotenia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, čím by sa nádejným študentom umožnilo uvedomelo si vybrať univerzitu a poskytli sa podrobné informácie o príslušnej univerzite;

14. povzbudzuje iniciatívu Komisie zaviesť v spolupráci so všetkými inštitúciami, študentmi a inými zapojenými účastníkmi viacrozmerný nástroj klasifikácie a hodnotenia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania na základe charakteristík, akou je dlhoročná tradícia poskytovania vysokoškolského vzdelania v Európe, kvalita výučby, podpora študentov (t.j. štipendiá, poradenstvo, ubytovanie), fyzická a informačno-komunikačná dostupnosť, regionálne zapojenie a prenos vedomostí; na druhej strane namieta proti zavedeniu klasifikácie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania na základe nerovných ukazovateľov hodnotenia, ktoré nezohľadňujú rôznorodosť vzdelávacích smerov, programov a jazykovú rôznorodosť na európskych univerzitách;

15. takisto zdôrazňuje, že tento nástroj by nemal len zhŕňať tradičné hodnotiace tabuľky, ale vo výsledkoch by mal venovať primeranú pozornosť osobitným charakteristikám príslušných inštitúcií;

16. navrhuje zvážiť zavedenie jednotného mechanizmu na monitorovanie a hodnotenie súladu verejných a súkromných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania s akademickými normami;

Financovanie systémov vysokoškolského vzdelávania

17. zdôrazňuje, že vysokoškolské vzdelávanie je verejným záujmom, ktorý podporuje kultúru, rozmanitosť, demokratické hodnoty a osobný rozvoj a vychováva zo študentov aktívnych občanov, ktorí prispejú k európskej súdržnosti;

18. opätovne nalieha, aby členské štáty splnili cieľ investovať 2 % HDP do vzdelávania;

19. poukazuje na to, že pre modernizáciu systémov vysokoškolského vzdelávania je vrcholne dôležité financovanie väčšinou z verejných, ale aj zo súkromných zdrojov; zdôrazňuje, že investície do vysokoškolského vzdelávania v Európe sú dôležité na odstránenie súčasnej hospodárskej krízy; vyzýva členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby rozšírili štipendijné a grantové programy pre tieto inštitúcie a aby vyvinuli inovatívne metódy financovania, ktoré môžu prispieť k efektívnejšiemu fungovaniu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, aby doplnili verejné financovanie bez zvýšenia tlaku na domácnosti a aby sprístupnili vysokoškolské vzdelávanie všetkým; vyjadruje poľutovanie nad výraznými škrtmi v rozpočte pre vzdelávanie vo viacerých členských štátoch, ako aj nad neustálym rastom poplatkov za vzdelávanie, čo vedie k značnému nárastu počtu zraniteľných študentov;

20. vyzýva na začlenenie financovania vysokoškolského vzdelávania súvisiaceho s investíciami do infraštruktúry univerzít a vysokoškolských pedagógov do rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu;

Prechod z vysokoškolského vzdelávania na trh práce

21. vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby sa prispôsobili novým výzvam a vytvorili nové študijné odbory, ktoré by odrážali potreby trhu práce, zohľadňovali vedecký a technologický vývoj a udržiavali vhodnú rovnováhu medzi teoretickými znalosťami a praktickými zručnosťami;

22. vyzýva na presadzovanie osvedčených postupov, ktoré inštitúciám vysokoškolského vzdelávania pomôžu začlenením študentov posilniť výučbu a výskum vo všetkých oblastiach a poskytnú trhu práce ďalšie kľúčové kvalifikácie s cieľom uľahčiť prechod mladých ľudí z vysokoškolského vzdelávania na trh práce;

23. vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby sa otvorili poskytovaniu ďalšej odbornej prípravy a vytvorili vhodné nové študijné odbory pre pracovníkov, ktorí nezískali vyššie stredné vzdelanie, čím by získali potenciál na dosiahnutie kvót absolventov;

24. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh rámca kvality pre stáže, a poukazuje na úspech stáží v rámci programu Erasmus, ktorý študentom poskytuje možnosť získať pracovné skúsenosti v zahraničí, a trvá na tom, aby sa táto činnosť vykonávala aj v rámci nového programu a aby sa posilnila prostredníctvom dostatočného financovania;

25. vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a inštitúcie zodpovedné za sektor vzdelávania na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, aby monitorovali trendy požiadaviek na trhu práce s cieľom presne reagovať na budúce potreby, pokiaľ ide o vzdelávacie príležitosti;

26. zdôrazňuje potrebu sledovania profesionálneho uplatnenia absolventov s cieľom zistiť, do akej miery vysokoškolské vzdelávanie zodpovedá potrebám trhu práce; preto víta záväzok Komisie zlepšiť dostupnosť takýchto údajov so základným cieľom poskytovať študentom informácie, ktoré sú potrebné a užitočné pri rozhodovaní o štúdiu, a súčasne poskytovať inštitúciám vysokoškolského vzdelávania a výskumným inštitúciám informácie na identifikáciu na identifikáciu a následnú prípravu študijných programov zahŕňajúcich všeobecné znalosti, ako aj osobitné odborné zručnosti prostredníctvom celoživotného vzdelávania a v neustálom dialógu so subjektmi zapojenými do poskytovania znalostí, ako aj so spoločnosťou ako takou a štátom;

27. naliehavo žiada členské štáty, aby zhromažďovali a zverejňovali štatistické údaje o súvislosti medzi rozličnými vysokoškolskými titulmi a pracovnými príležitosťami;

28. žiada o vytvorenie medzinárodnej banky dát podobnej databáze AlmaLaurea, ktorá by absolventom pomohla identifikovať vhodné pracovné príležitosti, príležitosti odbornej prípravy, štúdia a výskumu a ktorá by odstránila ekonomické prekážky súvisiace so štipendiami a študentskými pôžičkami, aby sa zabezpečila skutočná rovnosť medzi študentmi, čím by sa podporila mobilita a vyrovnaný pomer medzi zručnosťami a pracovnými miestami; pripomína význam riadnej komunikácie pri zabezpečení jednoduchého prístupu študentov, čerstvých absolventov, nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov k týmto informáciám;

29. domnieva sa, že užitočným nástrojom, ktorý uľahčuje prechod z vysokoškolského vzdelávania do práce, sú systémy záruk pre mladých, a vyzýva členské štáty, aby ich začlenili do svojich vnútroštátnych stratégií prechodu;

30. pripomína dôležitú úlohu, ktorú môžu v tejto súvislosti zohrávať štrukturálne fondy; víta záväzok vyslovený v oznámení o iniciatíve Šance pre mladých plne (COM (2011)0933), a to využiť dostupné zdroje, a vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a miestne orgány, aby využívali túto príležitosť s cieľom zvýšiť podporu a poradenstvo pre študentov, ktorí vstupujú na trh práce;

Rodová vyváženosť vo vysokoškolskom vzdelávaní

31. konštatuje, že stále pretrváva nerovnosť žien a mužov v európskych vzdelávacích systémoch, a to napriek politikám zameraným na riešenie tohto problému, ktoré prijali takmer všetky štáty, a že tieto nerovnosti ovplyvňujú študijné výsledky, ako aj výber študijných odborov a povolania, čím negatívne vplývajú na hospodársky rast a sociálny štát;

32. zdôrazňuje, že mnohé študentky odborných alebo stredných škôl si aj naďalej vyberajú povolania, ktoré odrážajú tradičné úlohy pohlaví; zdôrazňuje preto potrebu zlepšenia poradenstva pri voľbe povolania s cieľom bojovať proti pretrvávajúcim stereotypom;

33. poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku toho, že vysokoškolská kvalifikácia žien zatiaľ nie je dostatočne uplatniteľná na trhu, ženy majú často vyššiu než požadovanú kvalifikáciu, sú nedostatočne finančne odmeňované za svoju prácu a často skončia ako nezamestnané alebo na neistých pracovných miestach, čo ich na začiatku kariéry ešte viac znevýhodňuje na trhu práce, čím sa prehlbuje začarovaný kruh nerovnosti platov;

34. pripomína, že vo všetkých členských štátoch je stále veľmi málo iniciatív zameraných na informovanie o rodovej rovnosti a jej podporu v oblasti vzdelávania; navrhuje, aby pedagógovia absolvovali odbornú prípravu zameranú osobitne na rodovú rovnosť;

35. zdôrazňuje, že rozdelenie domácich a rodinných povinností medzi mužov a ženy je podmienkou, bez ktorej nie je možný ďalší pokrok v oblasti rovnosti žien a mužov a jej dosiahnutie; vyzýva univerzity a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby uznali, že študujúce ženy môžu mať ďalšie osobitné povinnosti mimo svojho vzdelávania, ako napríklad starostlivosť o malé deti alebo starších príbuzných; zdôrazňuje, že je potrebné, aby univerzity poskytli v dostatočnej miere rodičom – najmä ženám – vysoko kvalitnú, cenovo primeranú a dostupnú starostlivosť o deti vrátane komunitných centier, aby sa im uľahčila ich rovnocenná účasť na štúdiu a výskume; nabáda tiež na zavedenie väčšej možnosti výberu študijných režimov, ako je napríklad štúdium na čiastočný úväzok a diaľkové štúdium, a v tejto súvislosti pripomína členským štátom a inštitúciám EÚ, aby zvýšili finančnú podporu celoživotného vzdelávania, ktoré umožní ženám pokračovať v štúdiu, zaradiť sa znovu do pracovného procesu a zladiť svoje pracovné a osobné povinnosti;

Zapojenie inštitúcii vysokoškolského vzdelávania

36. vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby intenzívnejšie spolupracovali so svojimi regiónmi a zaviedli dynamické opatrenia v oblasti spolupráce s regionálnou správou, miestnymi radami, verejnými orgánmi, mimovládnymi organizáciami a malými a strednými podnikmi zamerané na zlepšenie regionálneho rozvoja; poukazuje na to, že to by malo takisto posilniť interakciu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a zamestnávateľmi;

37. vyzýva členské štáty, ich ústredné a regionálne orgány, aby zapojili inštitúcie vysokoškolského vzdelávania do cezhraničnej spolupráce a aby ich v nej podporovali;

38. vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili interakciu medzi stranami znalostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum, inovácie) ako kľúčového prvku rastu a tvorby pracovných miest;

39. zdôrazňuje, že rozvoj osnov vysokoškolského vzdelávania a výskumných programov by mal byť naďalej úlohou univerzít a mal by zohľadňovať potreby trhu práce z hľadiska zamestnateľnosti;

40. víta podporu „znalostných aliancií“ a „aliancií pre sektorové zručnosti“ zo strany Komisie, v ktorých si inštitúcie vysokoškolského vzdelávania vymieňajú informácie s podnikmi pri vytváraní osnov zameraných na odstraňovanie nedostatku zručností; vyzýva podniky a podnikateľov vrátane malých a stredných podnikov, aby aktívne rozvíjali partnerstvá s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania poskytovaním kvalitných stáží pre študentov a pedagógov a zužitkovaním všestranne využiteľných zručností vyučujúcich; pripomína však, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania vytvárajú nielen kultúrny obsah, ktorý sa prenáša do odbornej kvalifikácie, ale aj všeobecné vedomosti z hľadiska rozumového vnímania reality a spoločných hodnôt, podľa ktorých občania žijú;

41. žiada záväzok k pružnejším a inovatívnejším vzdelávacím prístupom a k metódam poskytovania vzdelávania, ktoré sú vždy zamerané na potreby študentov;

42. konštatuje, že je potrebné, aby cezhraničné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a podniky spolupracovali na praktických programoch a formovaní budúcich kariér študentov prostredníctvom identifikovania konkrétnych smerov rozvoja, očakávaní a výziev, ktoré ich čakajú na trhu práce;

43. zdôrazňuje užitočnosť vypracovania mechanizmov a stratégií riadenia, ktoré uľahčia prenos inovačných myšlienok a výsledkov výskumu do spoločnosti a podnikov a umožnia spoločnosti a podnikom prispieť k vysokoškolskému vzdelávaniu, pokiaľ ide o súčasné a predpokladané potreby zručností a inovácií so zreteľom na osvedčené postupy z celého sveta; poukazuje na to, ako takéto prepojenie pravdepodobne finančne zvýhodní iba tie výskumné inštitúcie a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré sa špecializujú na inovácie a technológie na úkor vzdelávania súvisiaceho výhradne s humanitnými vedami;

44. opätovne potvrdzuje význam demokratického riadenia ako základného spôsobu zabezpečenia akademickej slobody a podpory aktívnej účasti všetkých aktérov na živote inštitúcií vysokoškolského vzdelávania;

45. zdôrazňuje, že pri spolupráci sa musí dodržiavať transparentnosť, rovnomerné rozdelenie práv a povinností medzi príslušných spolupracujúcich partnerov a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a vyvážené zastúpenie, aby sa zabezpečilo, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania ako verejné inštitúcie sa budú môcť riadiť a rozvíjať nezávisle a podľa akademických zásad;

46. takisto zdôrazňuje, že pri všetkých projektoch spolupráce sa musí rešpektovať a dodržiavať zásada demokracie a samosprávy medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a ich zamestnancami a študentmi;

47. preto požaduje, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a ich rozličné orgány mali mať povinnosť zverejňovať zmluvy o spolupráci s tretími stranami;

48. zdôrazňuje význam spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, mimovládnymi organizáciami a európskym dobrovoľníckym sektorom s cieľom podporiť aktívne občianstvo a zapojiť študentov do aktívnej účasti na práci pre mimovládne organizácie;

49. zdôrazňuje význam športu vo vzdelávacom procese; vyzýva členské štáty, aby podporovali a povzbudzovali športové aktivity študentov a zvýšili podporu pre bežné športové programy;

50. poukazuje na skutočnosť, že miera a intenzita spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a ich partnermi v podnikoch a spoločnosti sa medzi jednotlivými členskými štátmi, inštitúciami a študijnými odbormi podstatne líši;

51. zdôrazňuje, že je potrebné neustále investovať do prepojenia medzi vzdelávaním, kultúrou, výskumom a inováciami; zdôrazňuje význam ďalšej podpory a rozvoja Európskeho inovačného a technologického inštitútu spolu s jeho znalostnými a inovačnými komunitami;

52. zdôrazňuje význam kultúry vo vysokoškolskom vzdelávaní a vyzýva na začlenenie osobitných kritérií humanitných vied do inovácie i do výskumu;

53. zdôrazňuje potrebu spolupráce s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a podpory študentských iniciatív, ako aj pomoci pri koordinácii takýchto aktivít medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, podnikmi a miestnymi orgánmi z rozličných členských štátov;

Vzájomné uznávanie kvalifikácií

54. uznáva bohatstvo vyplývajúce zo širokej škály inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Európe; vyzýva členské štáty a tieto inštitúcie, aby vypracovali zrozumiteľné a integrované cesty, ktoré študentom umožnia napredovanie z ostatných typov vzdelávania k vysokoškolskému vzdelávaniu a prestup medzi rôznymi zameraniami a typmi inštitúcií;

55. zdôrazňuje však potrebu zachovania rozmanitosti vzdelávacích smerov a programov, učebných metód a univerzitných systémov v rámci EÚ; zastáva názor, že je následne potrebné vyvinúť vnútroštátny kvalifikačný rámec, ale takisto podporovať vzájomné uznávanie titulov a kvalifikácií vo všetkých členských štátoch;

56. vyzýva všetky krajiny EÚ, aby implementovali vnútroštátne kvalifikačné rámce spojené s kvalifikačným rámcom EHEA a aby rozvíjali a finančne podporovali vzájomné uznávanie kvalifikácií;

57. poukazuje na to, že mobilita študentov a predovšetkým štúdium na iných univerzitách v rámci programu Erasmus prispieva k výmene osvedčených postupov, a tým aj k modernizácii vysokoškolského vzdelávania; preto poznamenáva, že je potrebné, aby domovské univerzity uznávali kvalifikácie získané počas štúdia na iných univerzitách;

58. podporuje návrh Komisie na zlepšenie uznávania štúdia v zahraničí, ktorý upevňuje Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS); žiada, aby EÚ a jej členské štáty vyvinuli ďalšie úsilie o zabezpečenie účinnejšieho uznávania kvalifikácií a tiež o väčšiu harmonizáciu akademických kvalifikácií;

Zvýšenie mobility v EHEA a mimo neho

59. opakovane zdôrazňuje, že vysokoškolské vzdelávanie je spoločným európskym verejným záujmom a že členské štáty, regionálna správa, miestne orgány a EÚ sú spoločne zodpovedné za rozvoj a posilnenie EHEA, Európskeho výskumného priestoru (EVP) a bolonského procesu;

60. zdôrazňuje, že predpokladom dosahovania cieľov zamestnateľnosti a rastu v Európe je väčšia koordinácia medzi členskými štátmi v oblasti vysokoškolského vzdelávania, a to aj prostredníctvom silnej finančnej a politickej podpory dohôd o spoločnom základe učebných osnov a jasne vymedzených vzdelávacích výstupoch; vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi príslušnými ministerstvami s cieľom aktualizovať učebné osnovy tak, aby spĺňali potreby trhu práce;

61. zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi EHEA a EVP ako prostriedok na podporu univerzitných výskumných programov vo vedeckej, ako aj spoločenskovednej oblasti;

62. žiada, aby sa presadzovala atraktívnosť EHEA a EVP pre študentov a výskumných pracovníkov z celého sveta a aby sa posilnila spolupráca s krajinami mimo EÚ v otázkach vzdelávania a mobility pedagógov a študentov, najmä s krajinami, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika alebo ktoré priamo susedia s EÚ, s cieľom vytvoriť z EHEA makroregionálny a svetový magnet pre odbornú prípravu a vedomosti, najmä v súvislosti s výmennými programami a programami odbornej prípravy;

63. žiada Komisiu, aby navrhla vytvorenie euro-stredomorských programov Erasmus a Leonardo da Vinci s cieľom podporiť nadnárodnú mobilitu študentov z oboch pobreží Stredomoria;

64. vyzýva na otvorenie programov mobility, výmen, výskumu a pracovných skúseností pre študentov z krajín pripojených k programu Východné partnerstvo;

65. pripomína význam mobility študentov, ako aj pedagógov a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pokročila v príprave vízového kódexu EÚ;

66. pripomína cieľ, na základe ktorého by do roku 2020 malo byť mobilných 20 % absolventov v Európe, a zdôrazňuje význam jazykových znalostí ako predpokladu pre zvýšenú mobilitu v rámci EHEA a pre zamestnanosť;

67. podporuje posilnenie výučby jazykov a znakovej reči, ako aj výučby a rozvoja miestnych a regionálnych jazykov, v rámci EHEA ako predpoklad rozvoja skutočného európskeho občianstva vychádzajúceho z multikulturalizmu a jazykovej plurality;

68. zdôrazňuje, že je potrebné, aby systém vysokoškolského vzdelávania v každom členskom štáte poskytoval kvalitnú výučbu, aby zvýšenú mobilitu študentov nesprevádzal čoraz výraznejší „únik mozgov“, ktorý sa v niektorých členských štátoch v súčasnosti stal vážnym sociálnym problémom;

69. poukazuje na to, že pretrvávajúce rozdiely medzi západnými systémami vysokoškolského vzdelávania a systémami v strednej a východnej Európe sa musia odstrániť pomocou skutočných integračných opatrení v záujme toho, aby povzbudzovali a podporovali cezhraničnú spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala stratégiu a navrhla profesionálny finančný akčný plán na obmedzenie týchto výrazných regionálnych rozdielov;

70. vyzýva členské štáty, EÚ a európske systémy vysokoškolského vzdelávania, aby vyhodnotili možnosť podpory povinnej odbornej prípravy počas štúdia, ktorá by sa uskutočnila na univerzite v inom členskom štáte, než v ktorom začal študent štúdium;

71. pripomína zásadu, že programy poskytovania pôžičiek nemôžu nahrádzať grantové systémy zavedené na podporu prístupu k vzdelaniu pre všetkých študentov bez ohľadu na sociálne prostredie, z ktorého pochádzajú;

72. žiada Komisiu, aby ďalej objasnila návrh na vytvorenie finančného nástroja s cieľom pomôcť študentom zabezpečiť finančné prostriedky na magisterské štúdium mimo svojho domovského členského štátu bez ohľadu na sociálne zázemie a finančnú situáciu študentov; žiada o spravodlivý a transparentný prístup k tomuto systému vo všetkých členských štátoch;

73. podporuje návrh Komisie na zvýšenie rozpočtu EÚ na vzdelávanie, odbornú prípravu a výskum v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci, čím sa doplnia opatrenia prijaté členskými štátmi, vzhľadom na to, že investície do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu majú kľúčový význam pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a dosahovaní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v Európe;

o

o        o

74. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/educ/126375.pdf.

(2)

Ú. v. EÚ C 199, 7.7.2011, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ C 70, 4.3.2011, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 2.

(5)

Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 12.

(6)

Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(7)

http://ec.europa.eu/eu2020/pdf/council_conclusion_17_june_en.pdf

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0466.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0230.

(10)

Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 21.

(11)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0453.

(12)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0092.

(13)

Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 95.

(14)

Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 18.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európa má približne 19 miliónov študentov a viac ako 4 000 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ale hoci 35 % všetkých pracovných miest bude do roku 2020 vyžadovať vysoko kvalifikovaných pracovníkov, v súčasnosti má vysokoškolskú kvalifikáciu len 26 % pracovnej sily. Zodpovednosť za vysokoškolské vzdelávane nesú najmä členské štáty a samotné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania. Úsilie členských štátov dopĺňajú a koordinujú opatrenia EÚ (ako je študentský grant Erasmus na štúdium v zahraničí). Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA) a Európsky výskumný priestor tvoria rámec politiky EÚ v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

Oznámenie Komisie

Oznámenie Komisie s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania identifikuje výzvy, ktoré musia splniť členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, napr. zvýšenie počtu absolventov, zlepšenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu, úprava osnov tak, aby zodpovedali požiadavkám trhu práce a posilnenie prenosu vedomostí z univerzít do podnikov. Komisia takisto navrhuje systém mobility na účely magisterského štúdia v rámci programu Erasmus. Komisia a Európska investičná banka (EIB) poskytnú európsky nástroj záruky za študentskú pôžičku s poskytovaním finančných záruk pôžičiek od bánk na magisterské štúdium v zahraničí: pri nákladoch približne 100 miliónov EUR ročne to umožní ďalším 55 000 študentom dokončiť magisterské štúdium v zahraničí.

Zlepšenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu

Vzhľadom na problémy, ktorým čelia európske spoločnosti, je dôležité, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania boli aj naďalej dobre financované, aj keď sa spoločnosti musia vyrovnať so súčasnou hospodárskou krízou. Na splnenie budúceho dopytu po zručnostiach musí viac ľudí dokončiť vysokoškolské vzdelanie a pracovníci si musia pri práci neustále aktualizovať svoje zručnosti a znalosti. Proces zlepšenia prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu pre ľudí zo všetkých sociálnych prostredí sa už začal. Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania sa tak musia vyrovnávať s rastúcim počtom študentov a meniacou sa študentskou základňou, ktorá v súčasnosti zahŕňa aj študentov celoživotného vzdelávania. Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania musia navyše zohľadniť aj potreby študentov z rôzneho etnického a jazykového prostredia.

Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania preto musia prispôsobiť svoje osnovy a učebné metódy zvýšenému počtu študentov a študentom s odlišnými potrebami. Tento proces kladie na študentov a zamestnancov inštitúcií vysokoškolského vzdelávania značnú záťaž. Obe skupiny sa musia aktívne zapájať do modernizácie vysokoškolského vzdelávania v Európe, a zamestnanci by mali byť odmeňovaní za excelentnosť v oblasti výučby aj výskumu. Kvalita výučby v oblasti vysokoškolského vzdelávania je kľúčovým aspektom, ktorý nádejní študenti zvažujú pri rozhodovaní o mieste štúdia. Jeho zahrnutie – okrem iných faktorov, ako sú výsledky v oblasti výskumu, regionálne zapojenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a prenos vedomostí – do hodnotenia, ako to navrhuje Komisia v novom hodnotiacom nástroji U-Multirank, bude pre nádejných študentov veľmi užitočné.

Vysokoškolské vzdelávanie a trh práce

Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by mali študentom poskytnúť zručnosti a vedomosti potrebné pre trh práce zajtrajška. Je preto dôležité zabezpečiť, aby sa zručnosti vyučovali v súlade s realitou na trhu práce a aby absolventom umožnili získať zamestnanie, ktoré zodpovedá ich nadobudnutému vzdelaniu. Monitorovanie profesionálneho uplatnenia absolventov a zlepšovanie kvality a dostupnosti medzinárodne porovnateľných údajov o absolventoch, ako to navrhuje Komisia, pomôže inštitúciám vysokoškolského vzdelávania lepšie plniť svoju úlohu a prispôsobiť učebné osnovy potrebám trhu práce. Podniky vrátane malých a stredných podnikov by však inštitúcie vysokoškolského vzdelávania mali zreteľne informovať o tom, aký typ zručností vyžadujú od svojich zamestnancov. Iniciatíva Komisie v oblasti podpory znalostných aliancií a aliancií sektorových zručností uľahčí tento dialóg medzi podnikmi a inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, pokiaľ ide o zlepšenie učebných osnov. Kvalitné stáže môžu byť pre študentov spôsob, ako získať prístup na trh práce a zistiť, ako môžu v praxi uplatniť svoje zručnosti a vedomosti. Zámer Komisie navrhnúť kvalitný rámec pre stáže je dôležitý, aby sa zabezpečilo, že stážisti získajú relevantné skúsenosti a budú mať v čase stáže zabezpečené dobré podmienky.

Zapojenie inštitúcií

Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania musia spolupracovať s externými partnermi, ako sú regionálne a mieste rady, komunity a podniky vrátane malých a stredných podnikov s cieľom podporovať sociálny, kultúrny a hospodársky rozvoj vo svojich regiónoch. Takéto vzájomne prepojené štruktúry a stála spolupráca môžu uľahčiť účinný prenos vedomostí a inovácií z inštitúcií vysokoškolského vzdelávania do podnikov. V súčasnosti však takáto spolupráca neprebieha vo všetkých členských štátoch a kým niektoré inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a disciplíny vynikajú v zapájaní regiónov a prenose vedomostí, iné sa týmto spôsobom nezapájajú vôbec. V tejto oblasti mala by sa preto mala podporovať výmena osvedčených postupov.

Mobilita v rámci európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania

Mobilitu v rámci európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA) úspešne podporuje program Erasmus: zvýšenie rozpočtu naplánované pre tento úspešný program a navrhované zavedenie systému mobility na účely magisterského štúdia v rámci programu Erasmus sú veľmi vítané. Mobilita v rámci európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania má však niekedy aj neplánované následky: na jednej strane je to prílev študentov z iných členských štátov, najmä v niektorých smeroch, napr. v medicíne; na druhej strane „únik mozgov“, keď schopní študenti odchádzajú z domova študovať do zahraničia a niekedy sa po ukončení svojho štúdia nevracajú.

Keďže rozdiely medzi západoeurópskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a inštitúciami v strednej a východnej Európe pretrvávajú, je tiež veľmi dôležité zabezpečiť skutočnú integráciu týchto inštitúcií s cieľom uľahčiť ich rozvoj v záujme modernizácie. Z tohto dôvodu by bol vítaný profesionálny a finančný akčný plán Komisie, ktorý napomôže a podporí takýto vývoj.

Takisto musíme uznať skutočnosť, že členské štáty aj EÚ sú zodpovedné za rozvoj a posilnenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania. Na vybudovanie systému inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktoré bude inkluzívne, bude ponúkať rovnaké príležitosti, aktuálne a inovačné vedomosti a zručnosti, mobilitu bez prekážok a vyváženú a účinnú spoluprácu medzi všetkými zúčastnenými stranami, je potrebné spoločné úsilie.

Za súčasných ťažkých okolností musí byť v rámci snahy o modernizáciu našich systémov vysokoškolského vzdelávania naším hlavným cieľom predísť tomu, aby zaostávali za vysokoškolským vzdelávaním inde vo svete. Skutočnosťou na zamyslenie je, že len 200 z našich 4 000 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania patrí medzi najlepších 500 na svete, pričom len veľmi málo z nich sa nachádza v strednej a východnej Európe: vysokoškolské vzdelávanie v Európe sa musí zlepšiť. Vo všeobecnosti je potrebné dosiahnuť zlepšenie vysokoškolského vzdelávania, ak máme udržať, či dokonca zlepšiť konkurencieschopnosť Európy vo svete.


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (28.2.2012)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k modernizácii európskych systémov vysokoškolského vzdelávania

(2011/2294(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Andrea Češková

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže napriek tomu, že viac než 60 % absolventov univerzít tvoria ženy, väčšinu vyšších pracovných miest na univerzitách (napríklad miesta pre absolventov doktorandského štúdia a miesta profesorov) naďalej zastávajú muži; keďže iba v 13% inštitúcií v sektore vysokoškolského vzdelávania sú na najvyššej riadiacej funkcii ženy a iba 9% univerzít je riadených ženami, a keďže preto majú ženy podstatne menší vplyv, pokiaľ ide o rozhodovanie vo veciach výskumu;

B.  keďže v roku 2020 bude 35 % všetkých pracovných miest v EÚ vyžadovať vysokú kvalifikáciu a keďže len 26 % pracovnej sily má v súčasnosti vysokoškolské vzdelanie;

C. keďže len 30,15 % všetkých študentov matematických, vedeckých a technických odborov (MVT) sú ženy a keďže medzi odbory s výrazným zastúpením žien patrí výchova a vzdelávanie, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, humanitné vedy a umenie;

D. keďže vývoj, pokiaľ ide o kritické množstvo žien v rozhodovacom procese, zostáva aj naďalej značne neuspokojivý;

E.  keďže zastúpenie žien v rozhodovacích orgánoch v oblasti výskumu je znepokojivo nízke a iba 25% členov Európskej rady pre výskum (ERC) sú ženy; keďže od vzniku tejto rady v roku 2007 bolo vybratých 1 700 projektov na získanie finančných prostriedkov z ERC, čo predstavuje asi 2,5 miliardy eur vo forme grantov, a keďže takmer 90 % týchto grantov získali mužskí uchádzači;

F.  keďže v stratégii Európa 2020 sa zdôrazňuje potreba inteligentného rastu v EÚ a význam politiky v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ale počet žien, ktoré absolvujú vysokoškolské štúdium v odboroch s vedeckým, technologickým, inžinierskym a matematickým zameraním, zostáva nízky, pričom iba 20 % absolventov inžinierskeho štúdia sú ženy;

1.  vyzýva univerzity, inštitúcie EÚ a členské štáty, aby nabádali mladé ženy, aby študovali odbory, v ktorých sú ženy stále nedostatočne zastúpené, najmä odbory s vedeckým, technologickým, informatickým, inžinierskym a matematickým zameraním, ktoré poskytujú základ pre vysokú úroveň schopností v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva; zdôrazňuje, že stereotypy ovplyvňujúce tieto povolania je potrebné riešiť napríklad tým, že predovšetkým mladé ženy budú informované o možnostiach stať sa výskumnými pracovníčkami a o dostupných príležitostiach v oblasti výskumu vrátane aplikovaného výskumu, keďže by sa tým mal uvoľniť dosiaľ nevyužitý talent;

2.  vyzýva vysoké školy a univerzity, aby ponúkali špeciálne orientačné kurzy v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky so zámerom informovať a podporiť ženy, aby sa rozhodli pre štúdium odborov a kariéru v tých oblastiach, kde sú muži nadmerne zastúpení;

3.  konštatuje, že stále pretrváva nerovnosť žien a mužov v európskych vzdelávacích systémoch, a to napriek politikám zameraným na riešenie tohto problému, ktoré prijali takmer všetky štáty, a že tieto nerovnosti ovplyvňujú študijné výsledky, ako aj výber študijných odborov a povolania, čím negatívne vplývajú na hospodársky rast a sociálny štát;

4.  vyzýva univerzity a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby podporovali a povzbudzovali vypracovanie rodových štúdií na vysokoškolskej aj postgraduálnej úrovni;

5.  vyzýva členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby zaviedli osobitné programy a fondy, poradenské programy a komunitné projekty na zvýšenie úrovne odbornej prípravy mladých žien a ich účasti na výskume a vývoji, v sektoroch informačných technológií a ekologického hospodárstva, a poznamenáva, že by sa malo optimalizovať využívanie vzorov a priekopníkov ako prostriedku na informovanie a poradenstvo pre študentky, pokiaľ ide o ich výber povolania;

6.  zdôrazňuje, že rozdelenie domácich a rodinných povinností medzi mužov a ženy je podmienkou, bez ktorej nie je možný ďalší pokrok v oblasti rovnosti žien a mužov a jej dosiahnutie; vyzýva univerzity a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby uznali, že študujúce ženy môžu mať ďalšie osobitné povinnosti mimo svojho vzdelávania, ako napríklad starostlivosť o malé deti alebo starších príbuzných; zdôrazňuje, že je potrebné, aby univerzity poskytli v dostatočnej miere rodičom – najmä ženám – vysoko kvalitnú, cenovo primeranú a dostupnú starostlivosť o deti vrátane komunitných centier, aby sa im uľahčila ich rovnocenná účasť na štúdiu a výskume; nabáda tiež na zavedenie väčšej možnosti výberu študijných režimov, ako je napríklad štúdium na čiastočný úväzok a diaľkové štúdium, a v tejto súvislosti pripomína členským štátom a inštitúciám EÚ, aby zvýšili finančnú podporu celoživotného vzdelávania, ktoré umožní ženám pokračovať v štúdiu, zaradiť sa znovu do pracovného procesu a zladiť svoje pracovné a osobné povinnosti;

7.  domnieva sa, že na dosiahnutie skutočnej rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania je zásadné odstrániť pretrvávajúce stereotypy a podporiť rázne politické opatrenia na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami;

8.  vyzýva členské štáty, aby nasledovali dobrý príklad tzv. univerzít tretieho veku alebo tretej generácie a podporili ženy, aby sa zapísali na štúdium;

9.  domnieva sa, že je nevyhnutné riešiť problém nízkeho počtu žien na vyšších postoch vo verejnom výskume a vyučovaní, keďže účasť žien v oblasti vedy a technológií môže prispieť k zvýšeniu inovácií, kvality a konkurencieschopnosti vedeckého a priemyselného výskumu, a treba ju podporovať; poukazuje na skutočnosť, že u žien dochádza omnoho častejšie k prerušeniu kariéry v záujme založenia rodiny než u mužov, a preto vyzýva univerzity a výskumné inštitúcie, aby prijali vhodné opatrenia umožňujúce ženám zladiť akademickú kariéru s rodinným životom (starostlivosť o deti, pružná dovolenka atď.);

10. domnieva sa tiež, že je nevyhnutné preskúmať kritériá obsadzovania vyšších výskumných postov (napr. miest profesorov) s cieľom riadne zohľadniť rodové hľadisko a vyriešiť problém nedostatku žien na týchto postoch;

11. pripomína, že vo všetkých členských štátoch je stále veľmi málo iniciatív zameraných na informovanie o rodovej rovnosti a jej podporu v oblasti vzdelávania; navrhuje, aby učitelia absolvovali odbornú prípravu zameranú osobitne na rodovú rovnosť;

12. považuje za potrebné, aby inštitúcie vysokoškolského a ďalšieho vzdelávania prehodnotili svoje interné postupy tak, aby mohli prijímať a podporovať tých najlepších ľudí vrátane veľkého počtu žien;

13. nabáda členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby zvýšili počet profesoriek a pracovníčok vo vedeckom výskume a iniciovali masmediálne informačné kampane s cieľom riešiť otázku nedostatočného zastúpenia žien v matematických, vedeckých a technických odboroch (MVT);

14. zdôrazňuje, že mnohé študentky odborných alebo stredných škôl si aj naďalej vyberajú povolania, ktoré odrážajú tradičné úlohy pohlaví; zdôrazňuje preto potrebu zlepšenia poradenstva pri voľbe povolania s cieľom bojovať proti pretrvávajúcim stereotypom;

15. nabáda všetky univerzity, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a výskumné pracoviská, aby vo svojich organizáciách prijali a posilnili stratégie rovnosti a aby v rámci svojich rozhodovacích postupov uskutočňovali hodnotenie rodového vplyvu; pripomína, že tieto inštitúcie sú tiež povinné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a rovnaké príležitosti pre ženy a mužov pri práci a vzdelávaní; zdôrazňuje, že s ohľadom na tento cieľ by mali byť prijaté opatrenia na zabránenie akejkoľvek diskriminácii s cieľom umožniť ženám dosiahnuť lepšie miesta v súkromnom i verejnom sektore; nabáda ženy, aby sa zúčastňovali na partnerstvách univerzít a súkromného sektora a na dohodách o spolupráci, napr. prostredníctvom zakladania alebo osamostatňovania podnikov;

16. zdôrazňuje, že na účinný boj proti pretrvávajúcej rodovej nerovnosti v oblasti vzdelávania je potrebné podporiť politickú spoluprácu medzi členskými štátmi, a to podporou výmeny osvedčených postupov, ako aj zabezpečením osobitných programov financovania;

17. vyzýva univerzity a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby zvýšili zastúpenie žien v rozhodovacích orgánoch v oblasti výskumu s cieľom povzbudiť viac žien, aby pracovali vo vysokoškolskom vzdelávaní;

18. naliehavo vyzýva všetky krajiny zapojené do bolonského procesu, aby vypracovali národné kvalifikačné rámce a rozvíjali a finančne podporovali vzájomné uznávanie;

19. opätovne pripomína oznámenie Komisie z 1. marca 2011, že plánuje v roku 2012 navrhnúť európsky právny predpis zahŕňajúci záväzné ciele zvýšiť zastúpenie oboch pohlaví minimálne na 40 %, ak spoločnosti nebudú zvyšovať podiel žien vo svojich rozhodovacích orgánoch dobrovoľne o 5 % ročne tak, aby dosiahli 30 % zastúpenie žien v roku 2015 a 40 % zastúpenie žien v roku 2020;

20. uznáva, že ženy stále narážajú na prekážky pri dosahovaní najvyššej úrovne v postgraduálnom vzdelávaní a výskume; vyzýva preto členské štáty a univerzity, aby navrhli a vykonávali národné stratégie s cieľom zabezpečiť účasť žien v tejto oblasti;

21. požaduje ďalšiu vládnu podporu zavádzania opatrení na rozšírenie prístupu študentom z nedostatočne zastúpených skupín a slabšieho sociálno-ekonomického prostredia, ako aj prisťahovalcom a menšinám;

22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili programy zaúčania a podpory mladých vedkýň v súvislosti s účasťou na výskumných programoch a podávaním žiadostí o udelenie grantu s cieľom pomôcť im, aby mohli zostať v akademickej obci a výskume;

23. opätovne pripomína, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je naďalej veľkým problémom, a poznamenáva, že je skutočnosťou, že ženy majú menej zdrojov počas svojho pracovného života, že v dôchodku majú oveľa ťažší prístup k financovaniu a že v oblasti vysokoškolského vzdelávania sú výskumné pracovníčky a profesorky horšie platené než ich mužskí kolegovia na tej istej úrovni; poznamenáva, že ženy sú preto viac ako muži zasiahnuté všetkými formami chudoby vrátane chudoby pracujúcich; požaduje preto systém rovnakého odmeňovania rovnakých pozícií v oblasti výskumu, keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je náklad, ktorý si jednotlivé členské štáty ani Európa ako celok nemôžu dovoliť;

24. kritizuje skutočnosť, že program Komisie na modernizáciu európskych systémov vysokoškolského vzdelávania nezohľadňuje rodovú rovnosť a k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti v podstate nedochádza;

25. vyzýva členské štáty, aby zaviedli podmienku rodovej vyváženosti výskumných tímov ako kritérium oprávnenosti pre štátom financované výskumné projekty;

26. poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku toho, že vysokoškolská kvalifikácia žien zatiaľ nie je dostatočne uplatniteľná na trhu, ženy majú často vyššiu než požadovanú kvalifikáciu, sú nedostatočne finančne odmeňované za svoju prácu a často skončia ako nezamestnané alebo na neistých pracovných miestach, čo ich na začiatku kariéry ešte viac znevýhodňuje na trhu práce, čím sa prehlbuje začarovaný kruh nerovnosti platov;

27. zdôrazňuje, že zlepšenie účasti mladých žien na trhu práce má veľmi pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť a rast, ako aj na zabezpečenie ekonomickej nezávislosti žien v skorších a neskorších fázach ich života;

28. nabáda inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby zahrnuli rodový aspekt do osnov vysokoškolského vzdelávania, pretože sa na tento aspekt stále do značnej miery zabúda.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.2.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Andrea Češková, Edite Estrela, Iratxe García Pérez, Sophia in ‘t Veld, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Nicole Kiil-Nielsen, Silvana Koch-Mehrin, Constance Le Grip, Astrid Lulling, Elisabeth Morin-Chartier, Siiri Oviir, Raül Romeva i Rueda, Joanna Senyszyn, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Britta Thomsen, Angelika Werthmann, Marina Yannakoudakis, Anna Záborská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vilija Blinkevičiūtė, Kent Johansson, Christa Klaß, Kartika Tamara Liotard, Ana Miranda, Mariya Nedelcheva, Katarína Neveďalová, Antigoni Papadopoulou, Sirpa Pietikäinen


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

29.2.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Malika Benarab-Attou, Lothar Bisky, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Silvia Costa, Lorenzo Fontana, Mary Honeyball, Petra Kammerevert, Emma McClarkin, Emilio Menéndez del Valle, Marek Henryk Migalski, Katarína Neveďalová, Gianni Pittella, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marietje Schaake, Marco Scurria, Emil Stoyanov, Hannu Takkula, László Tőkés, Helga Trüpel, Gianni Vattimo, Marie-Christine Vergiat, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Heinz K. Becker, Nadja Hirsch, Seán Kelly, Iosif Matula, Georgios Papanikolaou, Olga Sehnalová, Rui Tavares

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia