SPRÁVA k návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)

28.3.2012 - (COM(2011)0121 – C7‑0092/2011 – 2011/0058(CNS)) - *

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Marianne Thyssen

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

Postup : 2011/0058(CNS)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0080/2012

Predkladané texty :

A7-0080/2012

Rozpravy :

PV 18/04/2012 - 16
CRE 18/04/2012 - 16

Hlasovanie :

PV 19/04/2012 - 6.6
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0135

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU
STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
POSTUP

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)

(COM(2011)0121 – C7‑0092/2011 – 2011/0058(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM (2011)0121),

– so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7‑0092/2011),

– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

– so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré podľa protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality predložili bulharský parlament, írska poslanecká snemovňa, maltský parlament, holandská poslanecká snemovňa, poľský parlament, rumunská poslanecká snemovňa, slovenský parlament, švédsky parlament a dolná snemovňa Spojeného kráľovstva a v ktorých sa uvádza, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

– so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0080/2012),

1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2. vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(1) Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie 27 rozličných systémov dane z príjmov právnických osôb. Tieto prekážky a narušenia bránia správnemu fungovaniu vnútorného trhu. Odrádzajú od investícií v Únii a sú v rozpore s prioritami ustanovenými v oznámení, ktoré Komisia prijala 3. marca 2010 pod názvom Európa 2020 - Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Rovnako sú v rozpore aj s požiadavkami veľmi konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva.

(1) Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie 27 rozličných systémov dane z príjmov právnických osôb. Tieto prekážky a narušenia bránia správnemu fungovaniu vnútorného trhu. Odrádzajú od investícií v Únii a sú v rozpore s prioritami ustanovenými v oznámení, ktoré Komisia prijala 3. marca 2010 pod názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, Paktom Euro Plus a hospodárskou, rozpočtovou a fiškálnou integráciou, ktorá je potrebná na realizáciu veľmi konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva.

Odôvodnenie

Aktualizácia.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie 1b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(1b) Väčšia spolupráca medzi daňovými orgánmi môže viesť k výraznému zníženiu nákladov a administratívnej záťaže pre podnikateľov pôsobiacich v rámci Únie cezhraničným spôsobom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(2) Daňové prekážky cezhraničného obchodu majú mimoriadne nepriaznivý vplyv hlavne na malé a stredné podniky, ktorým často chýbajú prostriedky na to, aby zvládli situácie, keď trh nefunguje efektívne.

(2) Daňové prekážky môžu mať mimoriadne nepriaznivý vplyv hlavne na malé a stredné podniky vyvíjajúce cezhraničnú činnosť, keďže týmto často chýbajú prostriedky na to, aby zvládli situácie, keď trh nefunguje efektívne.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4

Návrh smernice

Odôvodnenie 2a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(2a) Spravodlivá konkurencia v oblasti daňových sadzieb by sa mala podporovať na úrovni členských štátov aj na regionálnej úrovni v prípade regiónov s daňovými a legislatívnymi právomocami.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5

Návrh smernice

Odôvodnenie 3a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(3a) Zlepšovanie vnútorného trhu je kľúčovým faktorom podpory rastu a vytvárania pracovných miest. Zavedenie CCCTB by malo v Európskej únii zlepšiť rast a viesť k vytvoreniu väčšieho počtu pracovných miest znížením administratívnych nákladov a byrokratickej záťaže pre podniky, najmä malé podniky pôsobiace vo viacerých členských štátoch.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6

Návrh smernice

Odôvodnenie 4a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(4a) Keďže vnútorný trh zahŕňa všetky členské štáty, mal by sa vo všetkých členských štátoch zaviesť spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB). Ak však Rada neprijme jednomyseľné rozhodnutie o návrhu, ktorým sa má ustanoviť CCCTB, je vhodné bezodkladne začať postup rozhodnutia Rady, ktorým sa povolí posilnená spolupráca v oblasti CCCTB. Takáto posilnená spolupráca by mala byť iniciovaná členskými štátmi, ktorých mena je euro, ale mala by byť kedykoľvek otvorená pre ostatné členské štáty v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7

Návrh smernice

Odôvodnenie 4b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(4b) Niektoré formy zjavnej daňovej súťaže, daňovej optimalizácie a daňovej arbitráže by mohli narúšať príjmy niektorých členských štátov a narúšať zdaňovanie kapitálu, ktorý je mobilný, a práce, ktorá je menej mobilná. Posilnený Pakt o stabilite a raste a Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii ukladajú členským štátom, najmä tým, ktorých menou je euro, povinnosť zachovávať prísnu finančnú disciplínu a zároveň uplatňovať kontrolu výdavkov a vytvárať dostatočné daňové príjmy. Z týchto dôvodov a preto, že Pakt Euro Plus, na ktorom sa dohodli vedúci predstavitelia štátov alebo vlád eurozóny, stanovuje, že vytvorenie CCCTB „by mohlo byť príjmovo neutrálnym krokom smerom k zabezpečeniu jednotnosti medzi daňovými systémami jednotlivých krajín, pričom by sa rešpektovali vnútroštátne daňové stratégie, ako aj k podpore fiškálnej udržateľnosti a konkurencieschopnosti európskych podnikov“, je kľúčové, aby členské štáty, ktorých menou je euro, boli schopné plniť svoje rozpočtové záväzky s cieľom zaručiť stabilitu eurozóny ako celku, a je žiaduce, aby sa CCCTB uplatňoval čo najskôr v čo najväčšom počte spoločností.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8

Návrh smernice

Odôvodnenie 4c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(4c) Vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú MSP zohrávajú na vnútornom trhu, by Komisia mala vytvoriť nástroj, ktorý by MSP vykonávajúcim cezhraničné činnosti zmiernil administratívnu záťaž a náklady, a sprístupniť im ho, aby sa tak mohli slobodne rozhodnúť pre systém CCCTB.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(5) Rozdielne daňové sadzby nie sú príčinou uvedených prekážok, a nie je teda potrebné, aby systém (spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, teda CCCTB) ovplyvnil právomoc členských štátov rozhodovať na základe vlastného uváženia o vnútroštátnych sadzbách zdaňovania spoločností.

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh si nevyžaduje žiadne objasnenie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10

Návrh smernice

Odôvodnenie 5a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(5a) Táto smernica nie je harmonizáciou sadzieb dane z príjmov právnických osôb v členských štátoch. Ak sa však ukáže, že na zlepšenie hospodárskej efektívnosti, účinnosti a spravodlivosti dane z príjmov právnických osôb by bolo vhodné zavedenie minimálnych sadzieb, Komisia by mala pri revízii uplatňovania tejto smernice posúdiť, či je takáto harmonizácia vhodná. Je to o to dôležitejšie, že z vývoja sadzieb dane z príjmov právnických osôb v členských štátoch je zrejmé, že daňová súťaž na vnútornom trhu má účinok. Je preto užitočné, aby sa v duchu Správy o novej stratégii pre jednotný trh (Montiho správy) rozhodlo, či sú účinky takejto súťaže pre daňovú kultúru, ktorá vyhovuje vnútornému trhu 21. storočia, prínosné alebo jej škodia. Osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, či odstránenie skrytého napätia medzi integráciou trhu a daňovou nezávislosťou je jedným zo spôsobov zlaďovania trhu a sociálneho rozmeru vnútorného trhu.

Odôvodnenie

Napriek tomu, že harmonizácia daňových sadzieb nie je v súčasnosti aktuálnou otázkou, netreba ju do budúcnosti úplne vylúčiť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(6) Podstatným prvkom takého systému je konsolidácia, pretože hlavné daňové prekážky, ktorým spoločnosti v Únii čelia, sa dajú riešiť len týmto spôsobom. V dôsledku konsolidácie sa odstránia formality transferového oceňovania a vnútroskupinové dvojité zdaňovanie. Navyše straty jedného daňovníka sa automaticky vyrovnávajú ziskom, ktorý zaznamenal iný člen tej istej skupiny.

(6) Podstatným prvkom takého systému je konsolidácia, pretože hlavné daňové prekážky, ktorým spoločnosti rovnakej skupiny pôsobiace cezhraničným spôsobom v Únii čelia, sa dajú riešiť len týmto spôsobom. V dôsledku konsolidácie sa odstránia formality transferového oceňovania a vnútroskupinové dvojité zdaňovanie. Navyše straty jedného daňovníka sa automaticky vyrovnávajú ziskom, ktorý zaznamenal iný člen tej istej skupiny.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12

Návrh smernice

Odôvodnenie 6a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(6a) Vďaka širokému základu dane, konsolidácii a nezáväzným právomociam členských štátov v oblasti ich vnútroštátnych sadzieb dane z príjmu právnických osôb bude navrhovaný systém CCCTB daňovo neutrálny.

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh si nevyžaduje žiadne objasnenie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13

Návrh smernice

Odôvodnenie 6b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(6b) Pokiaľ by malo uplatňovanie CCCTB vplyv na daňové príjmy regionálnych alebo miestnych orgánov, členské štáty majú možnosť prijať nápravné opatrenia v súlade s ústavným systémom a spôsobom, ktorý je v zhode s touto smernicou.

Odôvodnenie

Regionálny aspekt v niektorých členských štátoch nie je prekážkou zavedenia CCCTB.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14

Návrh smernice

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(8) Keďže takýto systém je v prvom rade koncipovaný pre potreby spoločností, ktoré vyvíjajú cezhraničnú činnosť, mal by byť dobrovoľnou schémou a existujúce vnútroštátne systémy dane z príjmov právnických osôb by mal len dopĺňať.

(8) Vzhľadom na to, že táto smernica je v prvom rade koncipovaná tak, aby z nej mali úžitok spoločnosti, ktoré vyvíjajú cezhraničnú činnosť, ale bez toho, aby boli vylúčené ostatné spoločnosti, je navrhnutá ako dobrovoľný systém, ktorý umožňuje účasť všetkým oprávneným spoločnostiam. V prípade európskych spoločností a európskych družstiev, ktoré majú podľa vymedzenia nadnárodný charakter, sa však má za to, že sa rozhodli uplatňovať systém ustanovený touto smernicou od dvoch rokov po dátume, keď členské štáty začnú uplatňovať ustanovenia tejto smernice. Všetky ostatné spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky tejto smernice, okrem mikropodnikov, malých a stredných podnikov tak, ako sa vymedzujú v odporúčaní Komisie 2003/361/ES¹ (MSP), by mali tiež túto smernicu uplatňovať najneskôr od konca piateho roka potom, ako členské štáty začnú uplatňovať túto smernicu. Pri hodnotení dôsledkov CCCTB by Komisia mala preskúmať, či by sa tento systém mal stať povinným aj pre MSP.

____________

¹ Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15

Návrh smernice

Odôvodnenie 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(20) Systém by mal zahŕňať všeobecné pravidlo zabraňujúce jeho zneužitiu a mali by ho doplniť opatrenia na obmedzenie konkrétnych typov zneužitia. K týmto opatreniam by mali patriť obmedzenia odpočítateľnosti úroku vyplateného pridruženým podnikom, ktoré sú na daňové účely rezidentom krajiny s nízkymi daňovými sadzbami mimo Únie, ktorá si s členským štátom platcu nevymieňa informácie na základe dohody zodpovedajúcej smernici Rady 2011/16/EÚ týkajúcej sa vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní a zdaňovania poistných prémií, ako aj pravidiel o ovládaných zahraničných spoločnostiach.

(20) Systém by mal zahŕňať účinné všeobecné pravidlo zabraňujúce jeho zneužitiu a mali by ho doplniť opatrenia na obmedzenie konkrétnych typov zneužitia. K týmto opatreniam by mali patriť obmedzenia odpočítateľnosti úroku vyplateného pridruženým podnikom, ktoré sú na daňové účely rezidentom krajiny s nízkymi daňovými sadzbami mimo Únie, ktorá si s členským štátom platcu nevymieňa informácie na základe dohody zodpovedajúcej smernici Rady 2011/16/EÚ týkajúcej sa vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní a zdaňovania poistných prémií, ako aj pravidiel o ovládaných zahraničných spoločnostiach. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby zaviedli a vzájomne koordinovali dodatočné opatrenia s cieľom znížiť negatívny vplyv štátov s nízkymi daňovými sadzbami mimo Únie, ktoré si nevymieňajú požadované daňové informácie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16

Návrh smernice

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(21) Vzorec na prisúdenie konsolidovaného základu dane by mal zahŕňať tri rovnako vážené faktory (práca, aktíva a obrat). Faktor práca by sa mal počítať na základe objemu miezd a počtu zamestnancov (každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Faktor aktíva by mal pozostávať z dlhodobého hmotného majetku. Nehmotný majetok a finančné aktíva by sa do vzorca nemali zahrnúť pre ich pohyblivú povahu a riziko obídenia systému. Prostredníctvom týchto troch faktorov sa primerane zohľadňujú záujmy členských štátov pôvodu. V neposlednom rade by sa mal zohľadniť obrat, aby sa zabezpečila primeraná účasť členského štátu určenia. Prostredníctvom týchto faktorov a ich váženia by sa malo zabezpečiť zdaňovanie ziskov tam, kde vznikajú. Výnimkou zo všeobecného pravidla sú prípady, ak výsledok prisúdenia základu dane členovi skupiny primerane nezodpovedá rozsahu jeho podnikateľských činností, keď je v ochrannej doložke zabezpečená alternatívna metóda.

(21) Vzorec na prisúdenie konsolidovaného základu dane by mal zahŕňať tri faktory (práca, aktíva a obrat). Zatiaľ čo faktory práca a aktíva by mali mať každý váhu 45 %, faktor obrat by mal mať váhu 10 %. Faktor práca by sa mal počítať na základe objemu miezd a počtu zamestnancov (každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Faktor aktíva by mal pozostávať z dlhodobého hmotného majetku. Nehmotný majetok a finančné aktíva by sa do vzorca nemali zahrnúť pre ich pohyblivú povahu a riziko obídenia systému. Prostredníctvom týchto troch faktorov sa primerane zohľadňujú záujmy členských štátov pôvodu. V neposlednom rade by sa mal zohľadniť obrat, aby sa zabezpečila primeraná účasť členského štátu určenia. Prostredníctvom týchto faktorov a ich váženia by sa malo zabezpečiť zdaňovanie ziskov tam, kde vznikajú. Výnimkou zo všeobecného pravidla sú prípady, ak výsledok prisúdenia základu dane členovi skupiny primerane nezodpovedá rozsahu jeho podnikateľských činností, keď je v ochrannej doložke zabezpečená alternatívna metóda.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17

Návrh smernice

Odôvodnenie 21a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(21a) Jednotné pravidlá pre výpočet CCCTB by nemali viesť k nadmerným administratívnym nákladom spoločností, aby sa tým neznižovala ich konkurencieschopnosť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18

Návrh smernice

Odôvodnenie 23

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(23) Skupiny spoločností by mali mať možnosť vybavovať záležitosti len s jednou daňovou správou („hlavný daňový orgán“), pričom by malo ísť o daňovú správu toho členského štátu, ktorého rezidentom na daňové účely je materská spoločnosť skupiny („hlavný daňovník“). V tejto smernici by sa mali ustanoviť aj procesné pravidlá správy systému. Takisto by sa v nej mal ustanoviť mechanizmus predbežných rozhodnutí. Audity by mal začať a koordinovať hlavný daňový orgán, ale orgány ktoréhokoľvek členského štátu, v ktorom člen skupiny platí dane, môže o začatie auditu požiadať. Príslušný orgán členského štátu, ktorého je člen skupiny rezidentom alebo v ktorom je usadený, môže napadnúť rozhodnutie hlavného daňového orgánu o oznámení o zvolení systému alebo o zmenenom a doplnenom vymeraní daňovej povinnosti na súdoch členského štátu hlavného daňového orgánu. Spory medzi daňovníkom a daňovým orgánom by mal riešiť správny orgán, ktorý má právomoc zaoberať sa odvolaniami prvého stupňa podľa právnych predpisov členského štátnu hlavného daňového orgánu.

(23) Skupiny spoločností by mali mať možnosť vybavovať záležitosti len s jednou daňovou správou („hlavný daňový orgán“), pričom by malo ísť o orgán toho členského štátu, ktorého rezidentom na daňové účely je materská spoločnosť skupiny („hlavný daňovník“). V tejto smernici by sa mali ustanoviť aj procesné pravidlá správy systému. Takisto by sa v nej mal ustanoviť mechanizmus predbežných rozhodnutí. Audity by mal začať a koordinovať hlavný daňový orgán, ale orgány ktoréhokoľvek členského štátu, v ktorom člen skupiny platí dane, môže o začatie auditu požiadať. Príslušný orgán členského štátu, ktorého je člen skupiny rezidentom alebo v ktorom je usadený, môže napadnúť rozhodnutie hlavného daňového orgánu o oznámení o zvolení systému alebo o zmenenom a doplnenom vymeraní daňovej povinnosti na súdoch členského štátu hlavného daňového orgánu. Spory medzi daňovníkom a daňovým orgánom by mal riešiť správny orgán, ktorý má právomoc zaoberať sa odvolaniami prvého stupňa podľa právnych predpisov členského štátnu hlavného daňového orgánu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19

Návrh smernice

Odôvodnenie 23a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(23a) Komisia by mala iniciovať vznik nového fóra CCCTB, podobného Spoločnému fóru pre transferové oceňovanie (JTPF), v rámci ktorého by spoločnosti a členské štáty mohli riešiť otázky a spory súvisiace s CCCTB. Fórum by malo byť schopné poskytovať usmernenia spoločnostiam a členským štátom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20

Návrh smernice

Odôvodnenie 27a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(27a) Táto smernica obsahuje úplne nový prístup k podstatnej zložke dane z príjmov právnických osôb. Komisia by preto mala uskutočniť dôkladnú analýzu a nezávislé hodnotenie, len čo tak bude možné urobiť zmysluplným spôsobom. Vzhľadom na určitý rytmus charakteristický pre uplatňovanie a vykonávanie dane z príjmov právnických osôb nie je možné vykonať takúto analýzu a hodnotenie pred uplynutím piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Analýza a hodnotenie Komisie by mali zahŕňať preskúmanie týchto bodov: voliteľnosť CCCTB, obmedzenie harmonizácie na základ dane, vzorec na rozdelenie, použiteľnosť pre MSP a vplyv na daňové príjmy členských štátov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21

Návrh smernice

Článok 6a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 6a

Európske spoločnosti a európske družstvá

Od ... ^* sa oprávnené európske spoločnosti a európske družstvá, ako sa uvádza v bodoch a) a b) prílohy I, považujú za spoločnosti, ktoré sa rozhodli uplatňovať systém ustanovený v tejto smernici od ...*.

_________________

^* Ú. v. EÚ: Prosím vložte dátum prvého dňa mesiaca nasledujúceho dva roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22

Návrh smernice

Článok 6b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 6b

MSP

Od ... ^* oprávnené spoločnosti, okrem mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ako sa vymedzujú v odporúčaní Komisie 2003/361/ES, uplatňujú túto smernicu (MSP).

_____________

^* Ú. v. EÚ: Prosím vložte dátum prvého dňa mesiaca nasledujúceho päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Odpočítateľné výdavky zahŕňajú všetky náklady na predaj a výdavky bez odpočítateľnej dane z pridanej hodnoty, ktoré daňovníkovi vznikli v súvislosti zo získavaním alebo zabezpečením príjmu, vrátane nákladov na výskum a vývoj a nákladov vzniknutých pri získavaní vlastného imania alebo dlhového kapitálu na účely podnikania.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24

Návrh smernice

Článok 14 – odsek 1 – písmeno j

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(j) dane uvedené v prílohe III s výnimkou spotrebných daní uvalených na energetické výrobky, alkohol a alkoholické nápoje a spracovaný tabak.

j) dane uvedené v prílohe III.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25

Návrh smernice

Článok 30 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(c) Technické rezervy poisťovacích spoločností zriadených v súlade so smernicou 91/674/EHS sú odpočítateľné s výnimkou vyrovnávacích rezerv. Členský štát môže ustanoviť odpočítanie vyrovnávacích rezerv. V prípade skupiny sa takéto odpočítanie vyrovnávacích rezerv uplatní na prisúdený podiel základu dane člena skupiny, ktorý je rezidentom uvedeného členského štátu alebo sa v ňom nachádza. Odpočítané sumy sa preskúmajú a upravia na konci každého daňového roka. Pri výpočte základu dane v budúcich rokoch sa zohľadnia už odpočítané sumy.

c) Technické rezervy poisťovacích spoločností zriadených v súlade so smernicou 91/674/EHS sú odpočítateľné s výnimkou vyrovnávacích rezerv. V členskom štáte, ktorý sa podľa článku 62 smernice 91/674/EHS rozhodol zaviesť obchodnoprávnu požiadavku vytvárať rezervy na vyrovnanie mimoriadnych rizík, sa musia aj tieto rezervy stať daňovo odpočítateľnými. V prípade skupiny sa takéto odpočítanie vyrovnávacích rezerv uplatní na prisúdený podiel základu dane člena skupiny, ktorý je rezidentom uvedeného členského štátu alebo sa v ňom nachádza. Odpočítané sumy sa preskúmajú a upravia na konci každého daňového roka. Pri výpočte základu dane v budúcich rokoch sa zohľadnia už odpočítané sumy.

Odôvodnenie

V členských štátoch, ktoré sa podľa článku 62 smernice 91/674/EHS rozhodli zaviesť obchodnoprávnu požiadavku vytvárať rezervy na vyrovnanie mimoriadnych rizík, ako sú uvedené v článku 30 uvedenej smernice, sa musia v kontexte CCCTB aj tieto rezervy stať daňovo odpočítateľnými. Inak je táto požiadavka neprijateľná. Rezervy na vyrovnanie mimoriadnych rizík sú overenou metódou, ako sa vyrovnať s rozsiahlymi stratami.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26

Návrh smernice

Článok 48

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Ak daňovníkovi pred tým, ako si zvolil systém ustanovený v tejto smernici, vznikli straty, ktoré by sa podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov dali preniesť do budúcich období, ale ešte sa nevyrovnali so zdaniteľnými ziskami, v takom prípade možno tieto straty odpočítať zo základu dane do miery ustanovenej vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Ak daňovníkovi pred tým, ako si zvolil systém ustanovený v tejto smernici, vznikli straty, ktoré by sa podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov dali preniesť do budúcich období, ale ešte sa nevyrovnali so zdaniteľnými ziskami, v takom prípade možno tieto straty odpočítať z časti základu dane vyberanej v členskom štáte predtým uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov do miery ustanovenej vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27

Návrh smernice

Článok 73 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(a) podľa všeobecného režimu danej tretej krajiny dani zo ziskov so zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb nižšou ako 40 % priemernej zákonnej sadzby dane z príjmov právnických osôb uplatniteľnej v členských štátoch, alebo

a) podľa všeobecného režimu danej tretej krajiny dani zo ziskov so zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb nižšou ako 70 % priemernej zákonnej sadzby dane z príjmov právnických osôb uplatniteľnej v členských štátoch, alebo

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28

Návrh smernice

Článok 80 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Umelé transakcie vykonané výlučne s cieľom vyhnúť sa zdaneniu sa na účely výpočtu daňového základu nezohľadňujú.

Umelé transakcie vykonané hlavne s cieľom vyhnúť sa zdaneniu sa na účely výpočtu daňového základu nezohľadňujú.

Odôvodnenie

Vo všeobecných pravidlách na zabránenie zneužitia sa právom zohľadňuje faktická stránka, ako aj zámer. Spravodajkyňa sa však domnieva, že v prípade umelých transakcií (faktická stránka) musí stačiť, že existuje jasný zámer vyhýbať sa daňovým povinnostiam.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29

Návrh smernice

Článok 82 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(b) podľa všeobecného režimu danej tretej krajiny sa zisk zdaňuje zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb nižšou než 40 % priemernej zákonnej sadzby dane z príjmov právnických osôb uplatniteľnej v členských štátoch, alebo sa na subjekt vzťahuje osobitný režim, ktorý umožňuje podstatne nižšie úrovne zdanenia než všeobecný režim,

b) podľa všeobecného režimu danej tretej krajiny sa zisk zdaňuje zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb nižšou než 70 % priemernej zákonnej sadzby dane z príjmov právnických osôb uplatniteľnej v členských štátoch, alebo sa na subjekt vzťahuje osobitný režim, ktorý umožňuje podstatne nižšie úrovne zdanenia než všeobecný režim,

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30

Návrh smernice

Článok 86 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Konsolidovaný základ dane sa každý daňový rok rozdeľuje medzi členov skupiny na základe vzorca na prisúdenie. Pri určovaní prisúdeného podielu člena skupiny A má vzorec túto podobu, pri ktorej majú faktory obrat, práca a aktíva rovnakú váhu:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31

Návrh smernice

Článok 86 – odsek 1 – vzorec


Text predložený Komisiou


Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Odôvodnenie

Vzorec, v ktorom má obrat váhu 10 %, práca 45 % a aktíva 45 %, by bol rozumnejším riešením v dvoch smeroch. Zabezpečil by, aby sa systém CCCTB príliš nelíšil od medzinárodne prijímanej zásady prisudzovania konečných zdaňovacích práv zdrojovému štátu. Zabezpečil by tiež, aby malé a stredné členské štáty s obmedzenými domácimi trhmi neboli pri prisudzovaní základu dane neprimerane znevýhodnené.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32

Návrh smernice

Článok 110 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1a. Komisia v spolupráci s daňovými správami členských štátov vytvorí jednotný formát daňového priznania.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33

Návrh smernice

Článok 122 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Hlavný daňový orgán môže iniciovať a koordinovať audity členov skupiny. Audit sa môže začať aj na žiadosť príslušného orgánu.

Hlavný daňový orgán môže iniciovať a koordinovať audity členov skupiny. Audit sa môže začať aj na žiadosť príslušného orgánu v členskom štáte, v ktorom je člen skupiny usadený.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34

Návrh smernice

Článok 123a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 123a

Fórum CCCTB

Komisia iniciuje vznik nového fóra CCCTB, podobného Spoločnému fóru pre transferové oceňovanie (JTPF), v rámci ktorého by spoločnosti a členské štáty mohli riešiť otázky a spory súvisiace s CCCTB a ktoré ich usmerňuje.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35

Návrh smernice

Článok 130 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Európskemu parlamentu sa poskytujú informácie o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o námietkach vznesených proti týmto aktom alebo o odvolaní delegovania právomocí Radou.

Európskemu parlamentu sa poskytujú informácie o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o námietkach vznesených proti týmto aktom alebo o odvolaní delegovania právomocí Radou. Akékoľvek budúce posúdenie tohto nástroja by sa malo oznamovať členom príslušného výboru Európskeho parlamentu.

Odôvodnenie

Vyplýva zo znenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36

Návrh smernice

Článok 132a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 132a

Cezhraničné MSP

Do ... ^* Komisia poskytne nástroj umožňujúci MSP, ktoré fungujú na cezhraničnom základe, aby si zvolili systém CCCTB na dobrovoľnom základe.

______________

^* Ú. v. EÚ: Prosím vložte dátum prvého dňa mesiaca nasledujúceho dva roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37

Návrh smernice

Článok 133

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 133

Preskúmanie

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží správu Rade o fungovaní smernice. Správa bude zahŕňať predovšetkým analýzu vplyvu mechanizmu zriadeného v kapitole XVI tejto smernice o rozdelení základu dane medzi členské štáty.

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní smernice. Správa okrem iných vecí bude zahŕňať analýzu založenú na nezávislom hodnotení

a) vplyvu mechanizmu zriadeného v kapitole XVI tejto smernice o rozdelení základu dane medzi členské štáty a vplyv na ich daňové príjmy;

b) využitia a praktického uplatňovania tejto smernice pre MSP;

c) výhod a nevýhod povinného charakteru systému pre MSP;

d) spoločensko-hospodárskych vplyvov tejto smernice vrátane vplyvu na celkovú činnosť spoločností a na konkurencieschopnosť oprávnených a neoprávnených spoločností;

e) vplyvu na nestranný a spravodlivý výber daní v členských štátoch;

f) výhod a nevýhod zavedenia minimálnych sadzieb dane.

V prípade potreby Komisia navrhne zmenu a doplnenie tejto smernice najneskôr do roku 2020. Do ...* Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o potenciálnych dôsledkoch tejto smernice pre vnútorný trh s osobitným zreteľom na možné prípady narušenia hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, ktoré podliehajú úprave uvedenej v tejto smernici, a spoločnosťami, ktoré nespĺňajú kritériá konsolidácie.

________________

*Ú. v. EÚ, vložte, prosím, dátum: dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38

Návrh smernice

Príloha 3 – odsek 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Versicherungsteuer

vypúšťa sa

Odôvodnenie

Všeobecne sa bude predpokladať, že daň z príjmu právnických osôb ani akákoľvek iná podobná daň nie je odpočítateľná z daní ako daňový výdavok. Inak by táto daň znižovala svoj vlastný základ dane. Napríklad v prípade Nemecka je však poistná daň transakčnou daňou, a preto nie je porovnateľná so zdaňovaním príjmov. Poistná daň („Versicherungsteuer“) by preto mala byť odpočítateľná.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Smernicou o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (ďalej len „CCCTB“) sa stanovujú spoločné pravidlá na výpočet základu dane v prípade spoločností, ktoré pôsobia v Európskej únii.

Tento daňový rámec Spoločenstva zahŕňa úplný súbor pravidiel na výpočet individuálnych fiškálnych výsledkov každej spoločnosti alebo pobočky, konsolidáciu týchto výsledkov (ziskov a strát) v prípade, ak má skupina viacerých členov, a rozdelenie tohto konsolidovaného základu dane, ak je pozitívny, medzi všetky príslušné členské štáty.

Rozdelenie konsolidovaného základu dane sa vykoná podľa pevne stanoveného vzorca, ktorý pozostáva z troch faktorov, pričom každému z nich sa prisudzuje rovnaká dôležitosť. Týmito faktormi sú obrat, práca a aktíva.

Každý členský štát uplatní na podiel na základe dane, ktorý mu bol priznaný, svoju vlastnú daňovú sadzbu. Harmonizácia sa obmedzuje iba na výpočet a rozdelenie základu dane. Stanovenie daňových sadzieb zostáva v právomoci členských štátov.

Harmonizácia sa nevzťahuje ani na vnútroštátne predpisy týkajúce sa finančného výkazníctva.

Komisia navrhuje, aby bol systém CCCTB nepovinný. Všetky malé a veľké spoločnosti bez ohľadu na to, či pôsobia alebo nepôsobia na cezhraničnej úrovni, budú môcť uplatňovať CCCTB. Žiadna však nemá v tomto smere žiadnu povinnosť. Podnik, ktorý sa rozhodne uplatňovať CCCTB, tak urobí na obdobie piatich rokov, ktoré sa predlžuje vždy na ďalšie tri roky, pokiaľ tri mesiace pre uplynutím lehoty jeho uplatňovanie nevypovie.

V návrhu pravidiel na zabránenie zneužitiu je ďalej zahrnuté a stanovené, ako majú členské štáty postupovať pri riadení CCCTB v rámci prístupu „jednotného kontaktného miesta“.

Smernicou sa v 4 oblastiach udeľuje Komisii na neurčitý čas právomoc prijímať delegované akty.

Smernica zahŕňa doložku o preskúmaní, ktorá je výslovne zameraná najmä na fungovanie vzorca na rozdelenie základu dane.

Napokon, členské štáty musia pri transpozícii tejto smernice do svojho vnútroštátneho práva poskytnúť Komisii tabuľku zhody.

Stanovisko spravodajkyne

Spravodajkyňa vyjadruje presvedčenie, že CCCTB je nevyhnutným nástrojom na jednej strane na dokončenie vnútorného európskeho trhu a na druhej strane pre európsku hospodársku integráciu potrebnú na zabezpečenie stability eurozóny. Súčasná kríza nesmie byť prekážkou, ale musí fungovať ako katalyzátor na zavedenie CCCTB.

Spravodajkyňa preto vyjadruje potešenie nad tým, že v záveroch z európskych samitov, resp. samitov eurozóny, ktoré predchádzali vypracovaniu tejto správy, sa zakaždým výslovne spomínal CCCTB. Zároveň upozorňuje, že nemecká kancelárka a prezident Francúzskej republiky v spoločnom liste predsedovi Európskej rady z 18. augusta 2011 vyzývali na ukončenie rokovaní o CCCTB do konca roku 2012 a výslovne vyhlásili (ako prostriedok nátlaku?), že na bilaterálnej úrovni pracujú na francúzsko-nemeckej medzivládnej iniciatíve.

Tento záujem o CCCTB by mal byť pre Európsky parlament potešujúcou skutočnosťou, tým skôr, že Parlament v uplynulých rokoch aj sám opakovane vyzýval na zavedenie CCCTB.

Ako spravodajkyňa by som preto chcela v plnej miere podporiť tento návrh smernice a požiadať Radu, aby sa ním bez váhania ďalej zaoberala a dospela k pozitívnemu rozhodnutiu.

Niektoré národné parlamenty vyjadrili námietky v súvislosti s údajným porušovaním zásady subsidiarity zo strany Komisie. Tieto námietky spravodajkyňu nepresvedčili. Rôzne formy narušenia vnútorného trhu možno predsa odstrániť iba vtedy, ak sa zavedie spoločný systém pravidiel so spoločnými administratívnymi postupmi a jednotným miestom správy. Spravodajkyňa preto podporuje Komisiu v jej rozhodnutí opätovne už svoj návrh smernice neskúmať.

Spravodajkyňa zdôrazňuje najdôležitejšie výhody zavedenia CCCTB, ktorými sú:

· väčšia fiškálna transparentnosť, ktorou sa posilní spravodlivosť a účinnosť daňového systému;

· zníženie nákladov na zabezpečenie dodržiavania predpisov a obmedzenie byrokracie, čím sa posilní potenciál rastu podnikov s cezhraničnou pôsobnosťou, zvýši sa príťažlivosť Európskej únie pre zahraničných investorov a podporí sa prístupnosť vnútorného trhu pre MSP a pre podniky, ktoré zatiaľ nepôsobia na cezhraničnej úrovni;

· očakávanie, že rozhodnutia o pridelení na vnútornom trhu sa budú vzhľadom na spoločenské a hospodárske okolnosti, ktoré majú z daňového hľadiska neutrálny charakter, prijímať vo väčšej miere než v súčasnosti;

· zníženie daňových rizík v dvojakom ohľade: obmedzenie daňových únikov a podvodov na jednej strane a zníženie dvojitého zdanenia na druhej strane.

Čím väčšia bude účasť na systéme CCCTB, tým väčšie budú s ním spojené výhody. Spravodajkyňa preto navrhuje plán (vo fázach), ktorého výsledkom by bolo to, že systém CCCTP by sa stal povinným po krátkom úvodnom období:

· počas prvej fázy by sa systém CCCTB vzťahoval na európske spoločnosti a európske družstvá, ktoré na základe svojej povahy fungujú cezhranične (po dvoch rokoch);

· po piatich rokoch by sa mal systém CCCTB stať povinným pre všetky spoločnosti okrem MSP. S cieľom určiť, čo je MSP, by sa uplatnilo odporúčanie Komisie 2003/361/ES;

· pri hodnotení uplatňovania smernice Európska komisia musí zohľadniť, či je žiaduce, užitočné alebo potrebné, aby sa systém CCCTB stal povinným aj pre MSP, a v prípade potreby musí navrhnúť zmenu a doplnenie smernice.

Aby sa v maximálnej miere využili výhody CCCTB, je žiaduce zaviesť ho v celej Európskej únii. Ak však Rada nedosiahne uspokojivú dohodu so všetkými členskými štátmi, spravodajkyňa sa zasadzuje o to, aby sa bezodkladne začal postup užšej spolupráce. V tomto prípade musí byť počas prevej fázy cieľom pre všetky členské štáty patriace do eurozóny zúčastniť sa a postup musí byť tiež otvorený pre všetky ostatné členské štáty.

Ďalším bodom v rámci diskusie je rozsah harmonizácie. Spravodajkyňa vidí na jednej strane výhody v priblížení sadzieb (zavedenie minimálnych sadzieb alebo obmedzeného rozsahu), na druhej strane uznáva, že to na riadne fungovanie vnútorného trhu nie je skutočne potrebné a že v súčasnosti, keď väčšina členských štátov zápasí s tým, aby ozdravila svoje verejné financie alebo ich udržala v zdravom stave, nie je vhodné snažiť sa o takú radikálnu harmonizáciu. Ak sa však po nejakom čase ukáže, že konkurencia medzi členskými štátmi v oblasti daní nie je „prospešná“, ale skôr škodlivá, možno vždy urobiť ďalší krok. I keď táto smernica nijako nepredznamenáva harmonizáciu sadzieb daní z príjmov právnických osôb, spravodajkyňa navrhuje, aby bola otázka sadzieb zahrnutá do doložky o preskúmaní.

Spravodajkyňa jednoznačne podporuje zásadu konsolidácie, a to tak pre účinnosť vnútorného trhu, ako aj pre príťažlivosť CCCTB pre podniky. Keďže základ dane v systéme CCCTB je širší než priemerné základy v jednotlivých členských štátoch a keďže sadzby si stanovujú samotné členské štáty, konsolidácia pre ne nemôže byť žiadnou prekážkou.

Šírka základu, nezávislosť členských štátov pri stanovovaní sadzieb a konsolidácia spoločne umožňujú, aby bol CCCTB „z daňového hľadiska neutrálny“, a to pokiaľ ide o podnikanie, ako aj verejné financie.

Pevne stanovený vzorec na rozdelenie uvedený v smernici nemá žiadny vplyv na základ dane, ale len na jeho rozdelenie medzi členské štáty. Rozdelenie sa musí uskutočniť pri zachovaní právnej istoty a musí byť predvídateľné, ekonomicky relevantné a spravodlivé. Na tento účel boli v návrhu vhodne zvolené tri rozhodujúce faktory: údaje sú známe a vyplývajú z účtovníctva, ťažko s nimi možno manipulovať a vykazujú zisk. Faktor práce je správne rozdelený na mzdové náklady a počty pracovníkov, pretože sa tým vo všeobecnosti zruší dosah rozdielov v úrovni miezd medzi členskými štátmi. S cieľom zladiť rôzne uhly pohľadu na faktor obratu spravodajkyňa kompromisne znížila váhu tohto faktora vo vzorci na rozdelenie, ale úplne ho neodstránila. Z uvedených dôvodov je na jednej strane žiaduce zachovať tri faktory. Na strane druhej sa musí pomerná váha faktorov opätovne dôkladne preskúmať s cieľom dosiahnuť výsledok, ktorý je tak hospodársky relevantný, ako aj súčasne spravodlivý z rozpočtového hľadiska. Spravodajkyňa preto podporuje miernu zmenu vzorca na rozdelenie a súhlasí s Komisiou, že je rozumné, aby sa tento vzorec zahrnul do doložky o preskúmaní.

Spravodajkyňa, prirodzene, víta zásadu jednotného kontaktného miesta a intenzívnejšiu spoluprácu medzi daňovými úradmi jednotlivých členských štátov. Kladie si len otázku, či základ pre určenie hlavného daňového úradu v dostatočnej miere odzrkadľuje ekonomickú realitu a je zárukou dostatočného rozšírenia medzi členskými štátmi.

Spravodajkyňa napokon nijako nenamieta proti tomu, aby bol CCCTB nezávislý od účtovných pravidiel. Alternatívou by bol systém vychádzajúci z medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS). V tom prípade by sa stanovenie základu dane nepriamo ponechalo na súkromný sektor a vytvoril by sa systém, ktorý by pravdepodobne nebol vhodný pre malé a stredné podniky.

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU

Vážená páni Sharon Bowles

predsedníčka

Výbor pre hospodárske a menové veci

BRUSEL

Vec: Stanovisko k právnemu základu návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM (2011) 0121 – C7 0092/2011 – 2011/0058 (CNS))

Vážená pani predsedníčka,

listom z 12. januára 2012 ste požiadali v súlade s článkom 37 rokovacieho poriadku Výbor pre právne veci o stanovisko, ktoré sa týka vhodného právneho základu pre prijatie návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB).

Komisia predložila návrh na základe článku 115 ZFEÚ. Vaša požiadavka sa týka toho, či je možné „zahrnúť do právneho základu aj článok 136 ZFEÚ“.

V liste z 23. januára 2012 právna služba Parlamentu predložila analýzu tejto otázky a dospela k záveru, že nie je dôvod právny základ návrhu meniť doplnením článku 136 ZFEÚ a že článok 115 ZFEÚ je správnym právnym základom.

Kontext

I. Návrh

Cieľom návrhu je znížiť náklady podnikov na dodržiavanie predpisov na vnútornom trhu v oblasti daní, a to zavedením systému spoločného základu pre zdanenie právnických osôb. Konkrétne sa navrhuje zaviesť CCCTB ako systém spoločných pravidiel pre výpočet daňového základu spoločností, ktoré sú daňovými rezidentmi v EÚ, a pobočiek spoločností z tretích krajín so sídlom v EÚ. CCCTB by mal byť voliteľný systém dostupný pre všetky spoločnosti bez ohľadu na ich veľkosť. V prípade skupín spoločností je cieľom CCCTB poskytnúť jednotný súbor daňových pravidiel v celej Únii tak, aby mohli spoločnosti komunikovať len s jednou daňovou správou. Tento návrh obsahuje úplný súbor pravidiel pre zdanenie spoločností. Spoločnosť, ktorá si zvolí CCCTB, prestane vo všetkých záležitostiach upravených spoločnými pravidlami podliehať vnútroštátnej dani z príjmov právnických osôb.

II. Dotknuté právne základy

1. Právny základ návrhu Komisie

Návrh Komisie je založený na článku 115 ZFEÚ, ktorý znie takto:

„Článok 115

Bez toho, aby bol dotknutý článok 114, Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom vydá smernice na aproximáciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu.“

Komisia vysvetľuje voľbu právneho základu v dôvodovej správe takto:

„Právne predpisy o priamom zdaňovaní spadajú do rozsahu článku 115 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ). Stanovuje sa v ňom, že právne opatrenia aproximácie podľa predmetného článku majú právnu podobu smernice.“

2. Navrhovaná zmena právneho základu

V mene výboru ECON ste požiadali Výbor pre právne veci o stanovisko, ktoré sa týka doplnenia článku 136 ZFEÚ ako právneho základu na základe nasledujúcich dôvodov: „Ak nie je možné celoeurópske uplatňovanie CCCTB vo všetkých 27 členských štátoch, existujú dve možnosti, ako postupovať v rámci užšej skupiny členských štátov:

- riadna posilnená spolupráca podľa ZFEÚ alebo

- opatrenia týkajúce sa členských štátov, ktorých menou je euro, na základe článku 136 ZFEÚ.“

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa mení právny základ podľa tohto odôvodnenia, bol predložený vo výbore ECON (PDN 15).

Článok 136 ZFEÚ znie:

„Článok 136

1. S cieľom prispieť k riadnemu fungovaniu hospodárskej a menovej únie a v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv prijíma Rada v súlade s príslušným postupom spomedzi tých, ktoré sú uvedené v článkoch 121 a 126, s výnimkou postupu ustanoveného v článku 126 ods. 14, osobitné opatrenia pre tie členské štáty, ktorých menou je euro:

a) na posilnenie koordinácie a dohľadu nad ich rozpočtovou disciplínou;

b) na vypracovanie usmernení pre hospodárske politiky pre tieto štáty, pričom zabezpečí, aby boli zlučiteľné s tými, ktoré boli prijaté pre celú Úniu, a aby sa zabezpečil dohľad nad nimi.

2. Na hlasovaní o opatreniach uvedených v odseku 1 sa zúčastňujú len členovia Rady zastupujúci členské štáty, ktorých menou je euro.

Kvalifikovaná väčšina uvedených členov je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a).“

Článok 121 Zmluvy o fungovaní EÚ obsahuje ustanovenia o koordinácii hospodárskych politík medzi členskými štátmi a článok 126 ZFEÚ stanovuje postup v prípadoch nadmerného deficitu verejných financií.

III. Analýza

Pokiaľ ide o výber právneho základu, niektoré zásady vychádzajú z judikatúry Súdneho dvora. Po prvé, výber správneho právneho základu má ústavný význam[1], a to so zreteľom na vplyv právneho základu z hľadiska vecnej právomoci a postupu. Po druhé, podľa článku 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ musí každá inštitúcia konať v medziach právomocí, ktoré sú jej vymedzené zmluvou[2]. Po tretie, podľa judikatúry Súdneho dvora, „musí výber právneho základu pre opatrenie Spoločenstva spočívať na objektívnych faktoroch, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu a medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah opatrenia.[3]“. A napokon, pokiaľ ide o viac právnych základov, keď má opatrenie niekoľko súčasných cieľov alebo súčastí, ktoré sú navzájom nerozlučne prepojené bez toho, aby niektorý z nich bol druhoradý a vedľajší vo vzťahu k ostatným, musí byť akt založený na viacerých relevantných ustanoveniach zmluvy[4]. Avšak uplatnenie dvojakého právneho základu nie je možné, ak sú postupy, ktoré sú ustanovené pre každý z týchto základov, nezlučiteľné alebo ak môže kumulácia právnych základov porušiť práva Parlamentu[5].

Všeobecným cieľom predmetného návrhu je „ponúknuť riešenie niektorých hlavných daňových prekážok rastu na jednotnom trhu[6]“. Jeho rozsah pôsobnosti je definovaný v článku 1 takto: „Touto smernicou sa ustanovuje systém spoločného základu zdaňovania určitých spoločností a skupín spoločností a ustanovujú sa v nej pravidlá týkajúce sa výpočtu a využívania tohto základu."

ZFEÚ obsahuje dva právne základy pre „aproximáciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení“ členských štátov na vnútornom trhu. Článok 114 Zmluvy o fungovaní EÚ sa vzťahuje na prípady, keď je cieľom „vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu“, a článok 115 sa týka prípadov, keď príslušné opatrenia „priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu“. V článku 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ sa stanovuje, že Rada a Európsky parlament prijmú „každé opatrenie“ v súlade s riadnym legislatívnym postupom, ktorý si vyžaduje kvalifikovanú väčšinu v Rade; podľa článku 115 Zmluvy o fungovaní EÚ má Rada prijímať smernice jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom. V praxi je článok 115 dôležitý predovšetkým v oblastiach, ktoré sú v článku 114 ods. 2 vylúčené z uplatnenia článku 114 ods. 1. Jedno z týchto vylúčení sa týka „daňových predpisov“. To ukazuje, že článok 115 je vhodným právnym základom, ktorý sa má zvoliť pre navrhované opatrenie.

Pokiaľ ide o otázku, či sa má článok 136 ZFEÚ zahrnúť ako právny základ, je nutné poznamenať, že by museli byť použité kritériá pre viac právnych základov, t.j. musel by byť identifikovaný druhý cieľ alebo druhá súčasť podľa článku 136 ZFEÚ, ktorý/á je nerozlučne prepojený/á s prvým cieľom a má rovnakú hodnotu. Návrh neobsahuje žiadne opatrenia na zabezpečenie riadneho fungovania hospodárskej a menovej únie, ktoré sa týkajú členských štátov, ktorých menou je euro. Postupy uvedené v článku 121 a 126 ZFEÚ sú navyše úplne odlišné a teda nezlučiteľné s postupom konzultácie, v rámci ktorého bol príslušný akt navrhnutý.

Výbor pre právne veci sa touto otázkou zaoberal na svojej schôdzi dňa 26. januára 2012. Na tejto schôdzi sa v súlade s vyššie uvedeným rozhodol – a to 22 hlasmi za, pričom jeden člen sa zdržal hlasovania[7] – odporučiť, že vhodným právnym základom pre návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb by mal byť článok 115 ZFEÚ a že článok 136 ZFEÚ by sa nemal zahrnúť ako právny základ.

S pozdravom,

Klaus-Heiner Lehne

[1] Stanovisko 2/00 Kartagenský protokol [2001] Zb. s. I-9713, bod 5; Vec C-370/07, Komisia/Rada, stanovisko 1/08, Všeobecná dohoda o obchode so službami [2009] Zb. s. I-11129, bod 110.
[2] Vec C-403/05 Parlament/Komisia, [2007] Zb. s. I-9045, bod 49 a v nej citovaná judikatúra.
[3] Pozri vec C-411/06 Komisia/Parlament a Rada [2009] Zb. I-7585.
[4] Vec C-165/87 Komisia/Rada, Zb. 1988, 5545, bod 11. Vec C-178/03, Komisia/Parlament a Rada, Zb. 2006, s. I-107, body 43-56.
[5] Vec C-178/03, Komisia/Parlament a Rada, Zb. 2006, s. I-207, bod 57.
[6] Dôvodová správa, strana 1.
[7] Na záverečnom hlasovaní boli prítomní: Klaus-Heiner Lehne (predseda), Raffaele Baldassarre (podpredseda), Evelyn Regner (podpredsedníčka), Sebastian Valentin Bodu, Marielle Gallo, Eva Ortiz Vilella, Tadeusz Zwiefka, Françoise Castex, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Antonio Masip Hidalgo, Bernhard Rapkay, Alexandra Thein, Diana Wallis, Cecilia Wikström, Jiří Maštálka, Francesco Enrico Speroni, Dimitar Stoyanov, Jean-Marie Cavada, Vytautas Landsbergis, Kurt Lechner, Dagmar Roth-Behrendt, Jan Philipp Albrecht, Eva Lichtenberger.

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (25.1.2012)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

Návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)
(COM(2011)0121 – C7‑0092/2011 – 2011/0058(CNS))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Olle Schmidt

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Spravodajca podporuje návrh Európskej komisie zaviesť v celej EÚ dobrovoľný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (ďalej len CCCTB).

Krajiny EÚ majú rôzne daňové základy, čo v praxi predstavuje obchodné prekážky rastu a zamestnanosti.

Návrh CCCTB by viedol k významným zmenám v zdaňovaní právnických osôb v Európe a mal by potenciál priniesť spoločnostiam s cezhraničnou pôsobnosťou zlepšenie v podobe zníženia administratívnych nákladov a byrokratickej záťaže. Tým by bolo možné dosiahnuť efektívnejší jednotný trh, zvýšiť konkurencieschopnosť spoločností EÚ a zlepšiť tiež globálnu atraktívnosť trhu EÚ v porovnaní s inými veľkými trhmi, napr. s USA a Čínou.

Spravodajca považuje za najdôležitejšie tieto skutočnosti:

CCCTB musí byť pre spoločnosti dobrovoľný. Povinný systém bude znamenať vyššie náklady, najmä v prípade malých a stredných podnikov, a teda nezabezpečí na európskom trhu väčší rast a konkurencieschopnosť. Existencia konkurenčných systémov a hospodárskej súťaže medzi inštitúciami má tiež svoj význam. Neodporúča sa, aby bol systém povinný skôr, než budú známe praktické skúsenosti s ním a jeho účinky.

1. O výške sadzby daní by mali rozhodnúť národné parlamenty. Cieľom je posilniť systém zdaňovania spoločností, nie harmonizovať sadzby daní.

2. Cezhraničné prekážky by sa mali odstrániť. Preto musí systém od začiatku umožňovať konsolidáciu ziskov a strát, aby uľahčil cezhraničnú obchodnú činnosť.

3. CCCTB musí umožniť zjednodušenie tým, že za celú skupinu bude potrebné predložiť len jedno vyhlásenie v súlade so zásadou jedného kontaktného miesta. Prvoradým cieľom systému CCCTB je znížiť administratívnu záťaž a byrokraciu. Tým sa znížia náklady na dosiahnutie zhody, ale vznikne aj podnet na dosiahnutie jednotného zdaňovania.

4. Systém by mal byť taký atraktívny, aby sa spoločnosti rozhodli zapojiť do CCCTB, pretože bude prinášať skutočné výhody.

Spravodajca navrhuje tieto zmeny:

Zmena vzorca – zrušenie faktora obratu: vzorec na prisúdenie konsolidovaného základu dane by mal zahŕňať iba dva faktory – prácu a aktíva.

Obrat podľa miesta určenia znamená významný posun od súčasnej zásady, podľa ktorej sa štátu zdroja prisudzuje konečné právo na zdanenie. Zásada „zdroja“ má silnú koncepčnú pozíciu medzi členskými štátmi EÚ a dlhý čas bola hlavnou zásadou pri práci OECD v oblasti medzinárodného zdanenia.

Aj malé a stredné členské štáty s malým domácim trhom budú podľa tohto vzorca na daňových príjmoch výrazne strácať.

Okrem toho s faktorom obratu na základe miesta určenia by bolo možné pomerne ľahko manipulovať. Nezávislý obchodný zástupca (so sídlom v štáte, kde sa neuplatňuje CCCTB) by mohol uzavrieť zmluvu, na základe ktorej by sa stal sprostredkovateľom predaja uskutočňovaného v mene skupiny na príslušnom trhu, a teda by mohol presúvať miesto určenia pri predaji z „určeného“ štátu do ľubovoľného štátu. Také možnosti daňového plánovania by oslabili legitímnosť uvedeného faktora a pravdepodobne by si vyžiadali prijatie zložitých pravidiel, aby sa tomu zabránilo.

Fórum CCCTB: zriadenie fóra CCCTB medzi členskými štátmi na mimosúdne urovnávanie sporov (zmeny v odôvodnení 26 a článku 123).

Rýchlejšie preskúmanie: Komisia by mala už po troch rokoch vykonať preskúmanie s cieľom posúdiť vplyv CCCTB (článok 133).

Vyhodnotenie vplyvu CCCTB v preskúmaní smernice: Komisia po troch rokoch posúdi výhody a nevýhody zavedenia povinného systému, aby sa v EÚ mohol vytvoriť jeden systém CCCTB

Komisia uskutoční tiež analýzu vplyvu smernice na daňové základy členských štátov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vrátane sociálno-ekonomického vplyvu na premiestňovanie hospodárskej činnosti a zamestnanosti v rámci EÚ.

Je potrebné zvážiť rozšírenie CCCTB na iné subjekty než spoločnosti, napr. na partnerstvá: v niektorých členských štátoch má veľa podnikov formu partnerstva. Komisia by mala analyzovať, či partnerstvá možno posudzovať ako obchodné spoločnosti.

Stupeň plnenia zmluvy v dlhodobých zmluvách: článok 24 by sa mal vypustiť, pretože spoločnosti by nemali byť povinné vykonávať tento výpočet len na daňové účely. Nie je to bežné v účtovníckych systémoch členských štátov a zvyšuje to zložitosť systému.

Zvyšovanie atraktívnosti CCCB: ustanovenia v CCCTB musia byť pre spoločnosti výhodnejšie, než sú súčasné vnútroštátne systémy.

Pravidlá odpisovania pre firmy musia byť veľkorysé. V článku 39 by sa mala hodnota odpisovej základne zo súboru majetku spoločnosti zvýšiť z 25 na 35 percent.

Požiadavka z článku 59 zaznamenávať vnútroskupinové transakcie sa zdá byť diskutabilná, pretože by to znamenalo ďalšiu administratívnu záťaž a náklady pre spoločnosti.

Vyjasnenie ustanovení o auditoch: v článku 122. Situácia, keď každý príslušný orgán môže začať audit celej skupiny alebo časti skupiny bez ohľadu na daňovú právomoc, by mala neprijateľné administratívne dôsledky.

Prísnejšie pravidlá na zabránenie zneužitiu: je nutná zmena v článku 80 v tom zmysle, že umelé transakcie s hlavným cieľom vyhnúť sa zdaneniu sa na účely výpočtu daňového základu nezohľadňujú.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(1) Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie 27 rozličných systémov dane z príjmov právnických osôb. Tieto prekážky a narušenia bránia správnemu fungovaniu vnútorného trhu. Odrádzajú od investícií v Únii a sú v rozpore s prioritami ustanovenými v oznámení, ktoré Komisia prijala 3. marca 2010 pod názvom Európa 2020 - Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Je potrebné zabezpečiť silnejšiu integráciu konsolidovaného základu dane s cieľom podporiť sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou v rámci Únie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie 3a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(3a) Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) by mal viesť k spoločnému základu dane pre všetky oprávnené európske spoločnosti v Únii. Táto smernica by sa však nemala považovať za prvý krok k harmonizácii sadzieb dane z príjmov právnických osôb v členských štátoch.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie 3b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(3b) Zlepšovanie vnútorného trhu je kľúčovým faktorom podpory rastu a vytvárania pracovných miest. Zavedenie CCCTB by malo v Európskej únii zlepšiť rast a viesť k vytvoreniu väčšieho počtu pracovných miest znížením administratívnych nákladov a byrokratickej záťaže pre podniky, najmä malé podniky pôsobiace vo viacerých členských štátoch.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(5) Keďže rozdielne daňové sadzby prispievajú ku konkurencieschopnosti Únie ako celku, nie je vhodné, aby systém (spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, teda CCCTB) ovplyvnil právomoc členských štátov rozhodovať na základe vlastného uváženia o vnútroštátnych sadzbách dane z príjmov právnických osôb. Členské štáty by si preto mali ponechať možnosť prijať určité stimuly v daňovej oblasti v prospech spoločností.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5

Návrh smernice

Odôvodnenie 6a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(6a) Fungovanie systému CCCTB podľa tejto smernice by nemalo mať žiadny vplyv na výšku daňových príjmov v členských štátoch.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6

Návrh smernice

Odôvodnenie 6b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(6b) Pokiaľ by malo uplatňovanie CCCTB vplyv na daňové príjmy regionálnych alebo miestnych orgánov, členské štáty by mali mať možnosť prijať nápravné opatrenia v súlade s ústavným systémom a spôsobom, ktorý je v zhode s touto smernicou.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7

Návrh smernice

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(16) Oprávnenosť na konsolidáciu (členstvo v skupine) by sa mala určiť podľa dvojitého kritéria, na základe ktorého by sa posúdil i) rozsah ovládania (viac než 50 % hlasovacích práv) a ii) vlastníctvo (viac ako 75 % vlastného imania) alebo práva na zisky (viac než 75 % práv, na základe ktorých vzniká nárok na zisk). Takýmto kritériom sa zaručí vysoký stupeň hospodárskej integrácie medzi členmi skupiny, ako vyplýva z ovládacieho vzťahu a z vysokej miery účasti. Obe prahové hodnoty by sa mali dodržiavať počas celého daňového roka, v opačnom prípade by spoločnosť mala skupinu bezodkladne opustiť. Takisto by sa mala zaviesť požiadavka minimálne deväťmesačného členstva v skupine.

(16) Oprávnenosť na konsolidáciu (členstvo v skupine) by sa mala určiť podľa dvojitého kritéria, na základe ktorého by sa posúdila i) úroveň kontroly (viac než 50 % hlasovacích práv) a ii) vlastníctvo (viac ako 75 % vlastného imania) alebo právo na podiel na zisku (viac než 75 % práv, na základe ktorých vzniká nárok na zisk). Takýmto kritériom sa zaručí vysoký stupeň hospodárskej integrácie medzi členmi skupiny, ako vyplýva z ovládacieho vzťahu a z vysokej miery účasti. Obe prahové hodnoty by sa mali dodržiavať počas celého daňového roka, v opačnom prípade by spoločnosť mala skupinu bezodkladne opustiť. Takisto by sa mala zaviesť požiadavka minimálne dvanásťmesačného členstva v skupine.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8

Návrh smernice

Odôvodnenie 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(20) Systém by mal zahŕňať všeobecné a účinné pravidlo zabraňujúce jeho zneužitiu a mali by ho doplniť opatrenia na obmedzenie konkrétnych typov zneužitia. K týmto opatreniam by mali patriť obmedzenia odpočítateľnosti úroku vyplateného pridruženým podnikom, ktoré sú na daňové účely rezidentom krajiny s nízkymi daňovými sadzbami mimo Únie, ktorá si s členským štátom platcu nevymieňa informácie na základe dohody zodpovedajúcej smernici Rady 2011/16/EÚ týkajúcej sa vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní a zdaňovania poistných prémií, ako aj pravidiel o ovládaných zahraničných spoločnostiach. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby zaviedli a vzájomne koordinovali dodatočné opatrenia s cieľom znížiť negatívny vplyv štátov s nízkymi daňovými sadzbami mimo Únie, ktoré si nevymieňajú požadované daňové informácie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9

Návrh smernice

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(21) Vzorec na prisúdenie konsolidovaného základu dane by mal zahŕňať dva rovnako vážené faktory (prácu a aktíva). Faktor práce by sa mal počítať na základe objemu miezd a počtu zamestnancov (každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Faktor aktív by mal pozostávať z dlhodobého hmotného majetku. Nehmotný majetok a finančné aktíva by sa do vzorca nemali zahrnúť pre ich pohyblivú povahu a riziko obídenia systému. Prostredníctvom týchto troch faktorov sa primerane zohľadňujú záujmy členských štátov pôvodu. Prostredníctvom týchto faktorov a ich váženia by sa malo zabezpečiť zdaňovanie ziskov tam, kde vznikajú. Výnimkou zo všeobecného pravidla sú prípady, ak výsledok prisúdenia základu dane členovi skupiny primerane nezodpovedá rozsahu jeho podnikateľských činností, keď je v ochrannej doložke zabezpečená alternatívna metóda.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10

Návrh smernice

Odôvodnenie 21a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(21a) Jednotné pravidlá pre výpočet spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb by nemali viesť k nadmerným administratívnym nákladom spoločností, aby sa tým neznižovala ich konkurencieschopnosť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11

Návrh smernice

Odôvodnenie 23a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12

Návrh smernice

Odôvodnenie 27a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(27a) Analýza na základe doložky o preskúmaní by mala zahŕňať aj preskúmanie voliteľnosti CCCTB a použiteľnosti pre MSP.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14

Návrh smernice

Článok 24

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 24

vypúšťa sa

Dlhodobé zmluvy

1. Dlhodobou zmluvou je zmluva, ktorá spĺňa tieto podmienky:

(a) uzatvára sa na účely výroby, inštalácie alebo výstavby alebo výkonu služieb,

(b) jej platnosť presahuje 12 mesiacov alebo sa očakáva, že presiahne 12 mesiacov.

2. Bez ohľadu na článok 18, sa príjmy vyplývajúce z dlhodobej zmluvy vykazujú na daňové účely v sume zodpovedajúcej tej časti zmluvy, ktorá sa splnila v príslušnom daňovom roku. Stupeň splnenia zmluvy sa určuje buď s odkazom na pomer nákladov v danom roku k odhadovaným celkovým nákladom alebo na základe odborného posúdenia štádia splnenia zmluvy ku koncu daňového roka.

3. Náklady súvisiace s dlhodobými zmluvami sa zohľadňujú v tom daňovom roku, v ktorom vznikli.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15

Návrh smernice

Článok 39 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Dlhodobý majetok iný dlhodobý majetok uvedený v článkoch 36 a 40 sa odpočítava spolu v jednom súbore majetku s ročnou sadzbou 25 % odpisovej základne.

1. Dlhodobý majetok iný než dlhodobý majetok uvedený v článkoch 36 a 40 sa odpočítava spolu v jednom súbore majetku s ročnou sadzbou 35 % odpisovej základne.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16

Návrh smernice

Článok 58 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Bez ohľadu na odsek 1, daňovník sa stáva členom skupiny v deň, keď sa dosiahne prahová hodnota uvedená v článku 54. Prahové hodnoty sa musia spĺňať minimálne počas deviatich po sebe nasledujúcich mesiacov, v opačnom prípade sa s daňovníkom zaobchádza tak, ako keby sa nebol stal členom skupiny.

2. Bez ohľadu na odsek 1, daňovník sa stáva členom skupiny v deň, keď sa dosiahne prahová hodnota uvedená v článku 54. Prahové hodnoty je potrebné spĺňať minimálne počas dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, v opačnom prípade sa s daňovníkom zaobchádza tak, ako keby sa nebol stal členom skupiny.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17

Návrh smernice

Článok 80 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Umelé transakcie vykonané výlučne s cieľom vyhnúť sa zdaneniu sa na účely výpočtu daňového základu nezohľadňujú.

Umelé transakcie vykonané hlavne s cieľom vyhnúť sa zdaneniu sa na účely výpočtu daňového základu nezohľadňujú.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18

Návrh smernice

Článok 86 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19

Návrh smernice

Článok 86 – odsek 1 – vzorec


Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20

Návrh smernice

Článok 95

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 95

vypúšťa sa

Zloženie faktora obrat

1. Faktor obrat pozostáva z celkového obratu člena skupiny (vrátane stálej prevádzkarne, ktorej existencia je založená na článku 70 ods. 2 druhý pododsek) ako čitateľa a celkového obratu skupiny ako menovateľa.

2. Obrat znamená výnosy zo všetkých predajov tovaru a poskytnutia služieb po zľave a vrátení tovaru bez dane z pridanej hodnoty, iných daní a poplatkov. Oslobodený príjem, úroky, dividendy, licenčné poplatky a výnosy z odpredaja dlhodobého majetku nie sú vo faktore obrat zahrnuté, pokiaľ nie sú príjmom získaným z bežnej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vnútroskupinový predaj tovaru a poskytovanie služieb sa do faktora nezahŕňajú.

3. Predaj sa oceňuje podľa článku 22.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21

Návrh smernice

Článok 96

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 96

vypúšťa sa

Obrat podľa miesta určenia

1. Predaj tovaru je zahrnutý vo faktore obratu člena skupiny v tom členskom štáte, kde sa končí zásielka alebo preprava tovaru osobe, ktorá ho prijíma. Ak sa toto miesto nedá určiť, predaj tovaru sa pripíše členovi skupiny v členskom štáte posledného určeného miesta, kde sa tovar nachádzal.

2. Poskytovanie služieb je zahrnuté vo faktore obratu člena skupiny v tom členskom štáte, kde sa služby fyzicky vykonali.

3. V prípadoch, keď sú vo faktore obratu zahrnuté oslobodené príjmy, úroky, dividendy, licenčné poplatky a výnosy z odpredaja aktív, pripíšu sa ich príjemcovi.

4. Ak v členskom štáte, kam sa tovar dodá alebo poskytujú služby, nie je žiadny člen skupiny, alebo sa tovar dodáva do tretej krajiny a služby poskytujú v tretej krajine, obrat sa zahrnie do faktora obrat všetkých členov skupiny proporčne k ich faktorom práca a aktíva.

5. Ak v členskom štáte, kam sa dovar dodáva alebo kde sa služby poskytujú, je viac ako jeden člen skupiny, obrat sa zahŕňa do faktora obrat všetkých členov skupiny, ktorí sa nachádzajú v predmetnom členskom štáte, pomerne k ich faktorom práca a aktíva.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22

Návrh smernice

Článok 97

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Komisia môže prijať akty, v ktorých ustanoví podrobné pravidlá výpočtu faktorov práca, aktíva a obrat, priraďovania zamestnancov a objemu miezd, aktív a obratu príslušnému faktoru a oceňovania aktív. Takéto vykonávacie predpisy sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 131 ods. 2.

Komisia môže prijať akty, v ktorých ustanoví podrobné pravidlá výpočtu faktorov práce a aktív, priraďovania zamestnancov a objemu miezd a aktív príslušnému faktoru a oceňovania aktív. Takéto vykonávacie predpisy sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 131 ods. 2.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23

Návrh smernice

Článok 105 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Keď sa oznámenie o zvolení systému prijme, jednotlivý daňovník prípadne skupina uplatňujú systém ustanovený v tejto smernici počas piatich daňových rokov. Po uplynutí tohto počiatočného obdobia, jednotlivý daňovník alebo skupina ďalej systém uplatňujú počas nasledujúcich troch rokov, pokiaľ nepodajú oznámenie o ukončení uplatňovania systému. Oznámenie o ukončení uplatňovania systému môže daňovník podať svojmu príslušnému orgánu, alebo v prípade skupiny, hlavný daňovník hlavnému daňovému orgánu, počas troch mesiacov pred ukončením pôvodného obdobia alebo následného obdobia.

1. Keď sa oznámenie o zvolení systému prijme, jednotlivý daňovník prípadne skupina uplatňujú systém ustanovený v tejto smernici počas troch daňových rokov. Po uplynutí tohto počiatočného obdobia jednotlivý daňovník alebo skupina ďalej systém uplatňujú počas nasledujúcich troch rokov, pokiaľ nepodajú oznámenie o ukončení uplatňovania systému. Oznámenie o ukončení uplatňovania systému môže daňovník podať svojmu príslušnému orgánu alebo v prípade skupiny ho podáva hlavný daňovník hlavnému daňovému orgánu tri mesiace pred ukončením pôvodného obdobia alebo následného obdobia.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24

Návrh smernice

Článok 122 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Hlavný daňový orgán môže iniciovať a koordinovať audity členov skupiny. Audit sa môže začať aj na žiadosť príslušného orgánu.

Hlavný daňový orgán môže iniciovať a koordinovať audity členov skupiny. Audit sa môže začať aj na žiadosť príslušného orgánu v členskom štáte, v ktorom je člen skupiny rezidentom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25

Návrh smernice

Článok 123a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 123a

Fórum CCCTB – orgán na urovnávanie sporov

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26

Návrh smernice

Článok 130

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Európskemu parlamentu sa poskytujú informácie o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o námietkach vznesených proti týmto aktom alebo o odvolaní delegovania právomocí Radou.

Európskemu parlamentu sa poskytujú informácie o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o námietkach vznesených proti týmto aktom alebo o odvolaní delegovania právomocí Radou. Každé budúce hodnotenie tejto smernice sa oznámi Európskemu parlamentu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27

Návrh smernice

Článok 133

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní smernice. Správa obsahuje analýzu vplyvu tejto smernice na národné ekonomiky a na národné, regionálne a miestne verejné rozpočty, ako aj analýzu sociálno-ekonomických účinkov na malé a stredné podniky.

Po predložení tejto správy Komisia uskutoční posúdenie vplyvu a pilotné projekty s cieľom predložiť legislatívny návrh a stanoviť, aby do roku 2020 bol CCCTB povinný pre všetky oprávnené podniky s výnimkou mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ako sú vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003¹. Komisia tiež posúdi možnosť zdanenia partnerstiev, akoby boli obchodnými spoločnosťami.

______________

¹ Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28

Návrh smernice

Článok 133a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 133a

Ochranná doložka pre prípady straty daňových príjmov

Ak sa v rámci analýzy hodnotenia vplyvu uvedenej v článku 133, ktorú vykoná Komisia, zistí, že v niekoľkých členských štátoch došlo k značným stratám daňových príjmov, môžu tieto členské štáty pozastaviť uplatňovanie CCCTB stanovené v kapitolách IX až XII a XVI tejto smernice, pokým tieto negatívne účinky odznejú.

POSTUP

Názov	Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)
Referenčné čísla	COM(2011)0121 – C7-0092/2011 – 2011/0058(CNS)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ECON 7.4.2011
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	IMCO 7.4.2011
Prerokovanie vo výbore	5.12.2011
Dátum prijatia	25.1.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	19 17 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pablo Arias Echeverría, Adam Bielan, Cristian Silviu Buşoi, Sergio Gaetano Cofferati, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Cornelis de Jong, Vicente Miguel Garcés Ramón, Evelyne Gebhardt, Małgorzata Handzlik, Iliana Ivanova, Philippe Juvin, Sandra Kalniete, Eija-Riitta Korhola, Edvard Kožušník, Kurt Lechner, Toine Manders, Hans-Peter Mayer, Phil Prendergast, Mitro Repo, Robert Rochefort, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Frank Engel, Ildikó Gáll-Pelcz, Anna Hedh, Liem Hoang Ngoc, María Irigoyen Pérez, Emma McClarkin, Olle Schmidt, Kyriacos Triantaphyllides

POSTUP

Názov	Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)
Referenčný dokument	COM(2011)0121 – C7-0092/2011 – 2011/0058(CNS)
Dátum konzultácie s EP	6.4.2011
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ECON 7.4.2011
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	IMCO 7.4.2011
Spravodajkyňa dátum vymenovania	Marianne Thyssen 10.5.2011
Námietky voči právnemu základu dátum stanoviska JURI	JURI 26.1.2012
Prerokovanie vo výbore	11.10.2011	29.11.2011	9.1.2012
Dátum prijatia	21.3.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 7 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Burkhard Balz, Elena Băsescu, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Pascal Canfin, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Markus Ferber, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Liem Hoang Ngoc, Gunnar Hökmark, Syed Kamall, Othmar Karas, Jürgen Klute, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Astrid Lulling, Sławomir Witold Nitras, Ivari Padar, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Simon, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Ivo Strejček, Kay Swinburne, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pervenche Berès, Philippe De Backer, Herbert Dorfmann, Enrique Guerrero Salom, Sophia in ‘t Veld, Thomas Mann, Mario Mauro
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Veronica Lope Fontagné
Dátum predloženia	29.3.2012

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia