SPRÁVA o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila

3.4.2012 - (2011/2178(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Silvia-Adriana Ţicău

Postup : 2011/2178(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0083/2012

Predkladané texty :

A7-0083/2012

Rozpravy :

PV 19/04/2012 - 19
CRE 19/04/2012 - 19

Hlasovanie :

PV 20/04/2012 - 10.3
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0140

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
STANOVISKO Výboru pre právne veci
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

ku konkurencieschopnému jednotnému digitálnemu trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila

(2011/2178(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na acquis Spoločenstva v oblasti vnútorného trhu a informačnej spoločnosti,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu[1],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu[2],

– so zreteľom na závery Európskej rady z 31. mája 2010 na tému Digitálna agenda pre Európu,

– so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. júna 2010 o stratégii Európa 2020 vrátane digitálnej agendy (bod 7),

– so zreteľom na Príručku obstarávania štandardizovanej IKT – prvky osvedčených postupov, ktorú Komisia uverejnila 23. decembra 2011,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Využívanie výhod elektronickej fakturácie v Európe (COM(2010)0712),

– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA)[3],

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 – Využitie IKT na podporu inteligentnej, udržateľnej a inovačnej verejnej správy (COM(2010)0743),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k interoperabilite európskych verejných služieb – európska stratégia interoperability (EIS) pre európske verejné služby (príloha 1) a európsky rámec interoperability (EIF) pre európske verejné služby (príloha 2) (COM(2010)0744),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán elektronickej verejnej správy (eGovernment) i2010 – Urýchlenie elektronickej verejnej správy v Európe v prospech všetkých (COM(2006)0173),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery: Spoločne za nový rast (COM(2011)0206),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2011 o ochrane kritických informačných infraštruktúr – Dosiahnuté ciele a ďalšie kroky: na ceste ku globálnej kybernetickej bezpečnosti (COM(2011)0163),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. marca 2009 o ochrane kritických informačných infraštruktúr – Ochrana Európy pred rozsiahlymi kybernetickými útokmi a narušeniami: zvyšovanie pripravenosti, bezpečnosti a odolnosti (COM(2009)0149),

– so zreteľom na balík otvoreného prístupu k zdrojom údajov, ktorý Komisia uverejnila v decembri 2011 a ktorý sa skladá z týchto dokumentov: oznámenie Komisie s názvom Otvorený prístup k údajom – Motor inovácie, rastu a transparentnej správy vecí verejných, návrh Komisie na smernicu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora, (COM(2011)0877) a rozhodnutie Komisie z 12. decembra 2011 o opakovanom použití dokumentov Komisie 2011/833/EÚ,

– so zreteľom na štúdiu o hospodárskom vplyve informácií verejného sektora, ktorú uskutočnila Komisia v roku 2011 (Vickeryho štúdia),

– so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom európskom kúpnom práve (COM(2011)0635),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný rámec budovania dôvery v jednotný digitálny trh pre elektronický obchod a služby online (COM(2011)0942),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zelená kniha – Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (COM(2011)0941),

– so zreteľom na výročnú správu o pokroku Digitálnej agendy pre Európu za rok 2011 uverejnenú 22. decembra 2011,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Správa o digitálnej konkurencieschopnosti EÚ: hlavné výsledky stratégie i2010 v období 2005 – 2009 (COM(2009)0390),

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 s názvom Široké pásmo v Európe: investície do digitálne riadeného rastu[4],

– so zreteľom na Štúdiu o sociálnom vplyve IKT – SMART 2007/0068 uverejnenú 30. apríla 2010,

– so zreteľom na Správu o hospodárskom vplyve IKT – SMART 2007/0020 uverejnenú v januári 2010,

– so zreteľom na správu pripravenú pre Komisiu s názvom Akčný plán elektronickej verejnej správy (eGovernment) i2010 – štúdia o dosiahnutom pokroku (SMART 2008/0042) uverejnenú v novembri 2009,

– so zreteľom na závery švédskeho predsedníctva z 10. novembra 2009 z konferencie vo Visby o impulze pre elektronickú Úniu do roku 2015 (Creating impact for an eUnion 2015),

– so zreteľom na správu švédskeho predsedníctva s názvom Zelená vedomostná spoločnosť – Politický program IKT do roku 2015 pre budúcu vedomostnú spoločnosť Európy uverejnenú v septembri 2009,

– so zreteľom na správu Komisie s názvom Cloud Computing: Správa o verejnej konzultácii uverejnenú 5. decembra 2011,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán o elektronických podpisoch a elektronickej identifikácii s cieľom uľahčiť poskytovanie cezhraničných verejných služieb na jednotnom trhu (COM(2008)0798),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu[5],

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A7-0083/2012),

A. keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) majú výrazný priamy a nepriamy vplyv na politický, hospodársky, sociálny, kultúrny a každodenný život občanov EÚ; keďže občania EÚ by mali značný prínos z konkurencieschopného jednotného digitálneho trhu, ktorý by odstránil všetky prekážky cezhraničného poskytovania elektronických služieb a na ktorom by nedochádzalo k narušeniam hospodárskej súťaže;

B. keďže elektronická verejná správa zahŕňa všetky technológie, ako aj ich využívanie v súvislosti s online informáciami, poradenstvom a administratívnymi postupmi;

C. keďže sektor IKT priamo zodpovedá za tvorbu 5 % HDP EÚ a jeho ročná trhová hodnota je 660 miliárd EUR, pričom však oveľa viac prispieva k celkovému rastu produktivity (20 % priamo vďaka odvetviu IKT a 30 % vďaka investíciám v oblasti IKT);

D. keďže pravidlá týkajúce sa elektronickej fakturácie nie sú jednotné a výhody, ktoré so sebou prináša, zostávajú vo veľkej miere nevyužité;

E. keďže IKT môže výrazne prispieť k plneniu stratégie Európa 2020 najmä vo vzťahu k zamestnanosti, udržateľnému hospodárskemu rastu a rastu produktivity, posilneniu postavenia občanov, k výskumu a vývoju, energetike, inováciám a životnému prostrediu, ako aj k riešeniu veľkých spoločenských výziev;

F. keďže MSP zohrávajú na digitálnom trhu mimoriadne dôležitú úlohu;

G. keďže ekonomický a ekologický nástroj označovaný ako„cloud computing“ umožňuje zlepšovať výkonnosť verejných a súkromných podnikov v oblasti informačných technológií, znižovať náklady na spracovanie a archivovanie, čím so sebou prináša jednoznačné výhody, jeho nevýhodou je však nedostatočné zabezpečenie prepojenia medzi používateľom a serverom a istá strata kontroly na strane užívateľa;

H. keďže hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy za rok 2011 ukazuje pokrok, pričom však 26 % občanov EÚ internet nepoužilo nikdy a len 48 % osôb patriacich do znevýhodnených skupín internet používa;

I. keďže digitálna priepasť, a to pokiaľ ide o prístup k internetu, ako aj o digitálnu gramotnosť, má priamy vplyv na prijatie elektronickej verejnej správy a nepriaznivo ovplyvňuje účasť občanov na verejnom živote a demokracii;

J. keďže konkurencieschopný jednotný digitálny trh musí zabezpečiť úspešný rozvoj ultrarýchlej širokopásmovej siete a telekomunikačných sietí vo všetkých regiónoch EÚ a odstrániť rozdiely medzi úrovňou rozvoja infraštruktúry v rámci členských štátov EÚ, ako aj medzi nimi v záujme zabezpečenia demografickej udržateľnosti riedko osídlených regiónov;

1. uvedomuje si veľký prínos sektora IKT k priemyselnej politike, inováciám, rastu, konkurencieschopnosti a obchodnej bilancii EÚ;

2. zdôrazňuje, že základom digitálnej stratégie sú používatelia a že v EÚ existuje naliehavá potreba posilniť informovanosť, úlohu, účasť, perspektívu a dôveru používateľov, pokiaľ ide o ochranu, bezpečnosť a súkromie v informačnej spoločnosti, a vytvoriť ľudský kapitál v oblasti IKT;

3. opätovne zdôrazňuje, že elektronická verejná správa posilňuje postavenie európskych občanov a pomáha pri reformovaní a modernizácii verejnej správy tým, že zabezpečuje väčšiu transparentnosť a zodpovednosť verejnej správy a znižuje náklady na verejné služby;

4. zdôrazňuje, že prekážky prijatia elektronickej verejnej správy nie sú nevyhnutne len technické, ale takisto organizačné, politické, právne a kultúrne a že úspešné riešenia a postupy spravidla vo veľkej miere závisia od miestnych podmienok;

5. zdôrazňuje, že vytvorenie európskeho priestoru elektronickej verejnej správy môže byť dôležitou súčasťou programu Horizont 2020, pretože tým možno podporiť hospodársky a sociálny rast, podnietiť inovácie a rozvoj ľudského kapitálu, čo môže prispieť k plneniu spoločenských a politických úloh EÚ;

6. zdôrazňuje potrebu zohľadniť digitálnu priepasť a bojovať proti nej;

7. konštatuje, že informačná technológia „cloud“ umožňuje prístup k spoločnej platforme zdrojov IT, ktoré môžu byť v krátkom časovom úseku prepojené bez vynaloženia väčšieho úsilia v oblasti správy či zásahov zo strany poskytovateľa služieb, a že účinnosť technológie ,,cloud“ spočíva v jej pružnosti, zvýšenej produktivite a šetrnosti voči životnému prostrediu, ale že táto technológia musí byť v prvom rade po technickej stránke spoľahlivá a odolná;

Akčný plán pre elektronickú verejnú správu

8. víta prijatie Európskeho akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015, európskej stratégie interoperability (EIS) a európskeho rámca interoperability (EIF) pre európske verejné služby; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne prijali opatrenia na zosúladenie svojich vnútroštátnych stratégií s týmito ústrednými politickými opatreniami;

9. podporuje celkový cieľ zvýšiť využívanie služieb elektronickej verejnej správy (eGovernment) v roku 2015 tak, aby ich využívalo 50 % občanov (oproti 41 %) a 80 % podnikov (oproti 75 %), vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby tieto ciele považovali za minimálne hraničné hodnoty;

10. požaduje vytvorenie osobitných programov a platforiem elektronickej verejnej správy s cieľom chrániť a podporovať miestnu, regionálnu, etnickú a jazykovú rozmanitosť;

11. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa hodnotiacej tabuľky digitálnej agendy za rok 2011 len 50 % používateľov elektronickej verejnej správy vyplnilo online formuláre;

12. konštatuje, že medzi HDP a dostupnosťou služieb elektronickej verejnej správy existuje vzájomný vzťah a požaduje primerané financovanie rozvoja elektronickej verejnej správy na vnútroštátnej aj európskej úrovni;

13. poukazuje na to, že občania aj podniky čoraz viac využívajú internet v mobilných zariadeniach, a požaduje prijatie opatrení na zaistenie toho, aby boli služby elektronickej verejnej správy dostupné vo viacerých komunikačných kanáloch vrátane centier telefonických služieb a mobilného internetu (mobilná verejná správa) a aby boli týmto kanálom prispôsobené;

14. poukazuje na skutočnosť, že úspešná elektronická verejná správa si vyžaduje komplexnú integráciu a optimalizáciu administratívnych postupov, pričom sa zohľadní právo na miestnu samosprávu na všetkých úrovniach, ako aj naprieč nimi;

15. zdôrazňuje, že elektronická verejná správa prináša mimoriadne výhody občanom a podnikateľom v EÚ, najmä MSP, ktoré sa v súčasnosti stretávajú s neprekonateľnými prekážkami pri cezhraničnom podnikaní v rámci EÚ, keďže sa spája so zníženými administratívnymi nákladmi a administratívnym zaťažením, vyššou produktivitou, efektívnosťou, konkurencieschopnosťou, transparentnosťou, otvorenosťou, účinnosťou politík, dostupnosťou a so zjednodušením postupov, a keďže by mala uľahčiť rozvíjanie synergií medzi jednotlivými podnikmi a ich spoločné využívanie zdrojov a kapacít, a poskytnúť malým a stredným podnikom profesijné prostredie založené na užšej spolupráci;

16. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uverejnili údaje získané prostredníctvom verejných zdrojov, a to v strojovo čitateľnom formáte (a v reálnom čase) na základe otvorených licencií, s cieľom umožniť inovačné opakované používanie informácií verejného sektora akademickou obcou vrátane študentov, ako aj širokou verejnosťou, a zároveň ich používanie na výskumné účely a v záujme rozvoja podnikania, čím sa takisto zvýši transparentnosť;

17. poukazuje na skutočnosť, že ešte stále neexistuje jasná definícia pojmu „údaje verejnej správy“ a že v záujme objasnenia presného významu tohto pojmu je potrebné dospieť prostredníctvom verejnej diskusie k jeho jednotnému chápaniu;

18. vyzýva Komisiu, aby prijala všetky možné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby vzdelávacie inštitúcie a kultúrne ustanovizne zostali aj naďalej vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2003/98/ES;

19. poznamenáva, že hlavné prekážky cezhraničného prístupu k elektronickým službám verejných orgánov sa spájajú s využívaním elektronickej identifikácie a elektronických podpisov a že na úrovni EÚ nie je v tejto oblasti dostatočná interoperabilita;

20. domnieva sa, že na zaistenie účinných cezhraničných služieb elektronickej verejnej správy, ktoré by zabezpečovali obojsmernú a/alebo automatizovanú interakciu medzi úradmi a občanmi a/alebo podnikmi v rámci celej EÚ, je potrebný jasný a jednotný právny rámec EÚ týkajúci sa vzájomného uznávania elektronického overovania, elektronickej identifikácie a elektronických podpisov;

21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby priebežne informovali občanov o existujúcich portáloch EÚ, ako je SOLVIT a Vaša Európa, pretože súčasný nedostatok informácií spomaľuje ďalší rozvoj podnikateľského prostredia a opatrení na ochranu spotrebiteľov, a to najmä v cezhraničných oblastiach;

22. vyzýva Komisiu, aby sledovala všetky súčasné elektronické nástroje na riešenie problémov a informačné portály, ktoré prevádzkuje Komisia a členské štáty, a aby ich tam, kde je to možné, prepojila alebo konsolidovala; odporúča, aby sa nové elektronické portály zriaďovali iba vtedy, ak nie je možné informácie začleniť do už existujúcich portálov;

23. víta prijatie akčného plánu elektronických podpisov a elektronickej identifikácie, ako aj pilotného projektu STORK a tiež ich prínos k interoperabilite cezhraničných verejných služieb; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila revíziu smernice o elektronických podpisoch, a požaduje rozhodnutie zaisťujúce vzájomné uznávanie elektronickej identifikácie a elektronického overovania;

24. zdôrazňuje, že pri každom využívaní postupov spracovania údajov vo vzdelávacích inštitúciách a kultúrnych ustanovizniach je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa na osobné údaje vzťahovali individuálne prístupové práva s cieľom chrániť tieto údaje pred neoprávneným použitím;

25. domnieva sa, že interoperabilita elektronických podpisov má z hľadiska elektronickej verejnej správy právne aspekty (používanie elektronického podpisu vo verejnom sektore – článok 3 ods. 7 smernice o elektronických podpisoch, problematika vzťahu podpis – overenie pravosti a dohľad – akreditácia, perspektíva na vnútroštátnej úrovni, stupne bezpečnosti a kvalifikácia podpisov), ako aj technické aspekty (identifikačné znaky v osvedčeniach, druh podpisu, formát podpisu, overenie podpisu); zastáva názor, že na vytvorenie aplikácií v záujme úplnej interoperability európskej služby elektronického podpisu na účely overovania podpisov sa v prvom rade odporúča vytvoriť združenie overovacích orgánov (Federation of Validation Authorities – FVA), ktoré bude koordinovať vnútroštátne overovacie orgány jednotlivých štátov (National Validation Authorities – NVA)[6];

26. berie na vedomie, že Komisia poverila CEN, CENELEC a ETSI, aby zaktualizovali a zracionalizovali európsky rámec pre normalizáciu elektronických podpisov; vyzýva Komisiu, aby EP predkladala výročnú správu o pokroku založenú na správach, ktoré dvakrát ročne predložia európske normalizačné orgány;

27. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vývoj otvoreného vzdelávacieho softvéru v európskych vzdelávacích inštitúciách, zaistili výmenu najlepších postupov a vytvorili online platformy spolupráce v oblasti učebných materiálov pre školy a zdrojov, ktoré by boli pre študentov bezplatné, a aby náležite zohľadňovali predpisy týkajúce sa ochrany údajov a autorského práva;

28. zdôrazňuje, že aplikácie elektronickej verejnej správy by sa mali revidovať a v prípade potreby upravovať tak, aby bola zabezpečená ich prístupnosť aj pre používateľov bez pobytu v danom členskom štáte; zdôrazňuje, že interoperabilita je potrebná tak na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

29. domnieva sa, že interoperabilita aplikácií elektronickej verejnej správy si vyžaduje interoperabilitu vnútroštátnych infraštruktúr súkromných kľúčov prostredníctvom európskej služby overovania (európsky most);

30. víta verejné konzultácie o návrhu usmernení týkajúcich sa prepojení medzi normalizáciou IKT a verejným obstarávaním a požaduje predloženie návrhu na túto tému;

31. vyzýva členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne stratégie elektronickej verejnej správy v súlade s cieľmi akčného plánu pre elektronickú verejnú správu a cieľmi digitálnej agendy ako prostriedok na vytvorenie európskeho jednotného digitálneho trhu a európskeho priestoru elektronickej verejnej správy;

32. poukazuje na skutočnosť, že pri rozvíjaní Európskeho akčného plánu pre elektronickú verejnú správu, infraštruktúry a služieb je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa na všetkých úrovniach dodržiavali bezpečnostné a technické požiadavky a maximálna ochrana súkromia a osobných údajov s cieľom zamedziť akékoľvek protizákonné sledovanie;

33. vyzýva členské štáty, aby využívali nástroje IKT na zlepšenie transparentnosti, zodpovednosti a účasti občanov, zvýšenie účinnosti a konkurencieschopnosti, na zníženie administratívnej záťaže, časovej náročnosti a nákladov, zlepšenie administratívnych procesov, zníženie emisií oxidu uhličitého, na dosiahnutie úspor verejných prostriedkov a na podporu participatívnejšej demokracie pri súčasnom budovaní dôvery a istoty;

34. nabáda členské štáty, aby uložili verejným inštitúciám povinnosť sprístupňovať údaje prostredníctvom vedenia archívov a katalógov verejných dát a zabezpečením toho, že budú stanovené pravidlá pre uverejňovanie a opakované použitie, pričom sa riadne zohľadnia právne predpisy o autorských právach a ochrane databáz;

35. vyzýva členské štáty, aby zriadili jednotné kontaktné miesta a využívali sprostredkovateľské subjekty s cieľom poskytnúť používateľom domácich aj cezhraničných služieb elektronickej verejnej správy bezproblémový, integrovaný a ľahko dostupný systém kontaktných miest;

36. zdôrazňuje, že elektronická verejná správa môže zlepšiť kvalitu našej demokracie a zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní aktívnej účasti občanov – najmä mladej generácie, a podnikov vo verejnom a politickom živote, ako aj na demokratických procesoch; v tejto súvislosti konštatuje, že treba podporovať úvodné konzultácie alebo referendá najmä na miestnej úrovni;

37. víta spustenie softvéru na elektronický zber údajov (Online Collection Software – OCS), ktorý bol vytvorený z iniciatívy Komisie v rámci programu ISA a ktorého účelom bolo poskytnúť signatárom možnosť posielať od 1. apríla 2012 svoje vyjadrenia podpory navrhovaným občianskym iniciatívam online formou a zároveň uľahčiť organizátorom petícií riadenie zberu, ukladanie a zasielanie podpisov; preto má záujem na tom, aby sa stratégie v oblasti elektronickej verejnej správy uskutočnili čo najskôr;

38. poukazuje na to, že interoperabilné cezhraničné služby elektronickej verejnej správy by sa mali opierať o inovačnú architektúru a technológie (technológia „cloud“ využívaná pre verejné služby a architektúry orientované na služby), a požaduje inováciu infraštruktúry elektronickej verejnej správy a online služieb verejného záujmu na systém využívajúci protokol IPv6;

39. uznáva, že „cloud computing“ má rovnako veľký význam pre podniky, ako aj pre súkromné osoby; zdôrazňuje však, že intenzívnejšie využívanie služieb cloud computingu si vyžaduje dohľad nad premiestňovaním zdrojov informačných technológií a dôkladnú kontrolu prístupu k serverom a údajom, okrem iného aj preto, aby sa zabránilo neoprávnenému komerčnému využitiu inými stranami, a že z tohto dôvodu by sa týmito otázkami mala zaoberať reforma pravidiel EÚ na ochranu údajov, ako to navrhuje Komisia (COM(2012)0011), COM(2012)0010));

40. zdôrazňuje, že zabezpečený cezhraničný systém elektronickej verejnej správy je neoddeliteľnou súčasťou Európskeho programu na ochranu kritickej infraštruktúry; požaduje zavedenie primeraných opatrení na zaistenie ochrany údajov a súkromia a na minimalizáciu zraniteľnosti voči kybernetickým útokom; uznáva dôležitú úlohu agentúry ENISA, ktorá podporuje EÚ a členské štáty v ich úsilí o poskytovanie bezpečných a stabilných služieb elektronickej verejnej správy; požaduje zavedenie skutočne demokratických foriem kontroly využívania údajov a metód používania;

41. víta prínos programov IDA, IDABCD a ISA a rozsiahlych pilotných projektov CIP², ako aj fóra ePractice k návrhu a realizácii cezhraničných interoperabilných riešení; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dlhodobú udržateľnosť týchto opatrení;

42. víta a podporuje návrh Nástroja na prepojenie Európy (CEF), ktorý vyčleňuje sumu takmer 9,2 miliardy EUR na podporu investícií do rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí a celoeurópskych digitálnych služieb; nástroj CEF poskytne dotácie na vybudovanie infraštruktúry potrebnej na rozvoj služieb elektronickej totožnosti, elektronickej identifikácie, elektronickej verejnej správy, elektronického verejného obstarávania, elektronického zdravotníctva, elektronickej justície a služieb súvisiacich s colnými otázkami a bude slúžiť na zaručenie interoperability a pokrytie nákladov na prevádzku infraštruktúry na európskej úrovni, čím dôjde k prepojeniu infraštruktúr jednotlivých členských štátov;

43. domnieva sa, že iniciatíva dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020 zmobilizuje súkromné financovanie cielených investícií do budúcich hlavných infraštruktúr EÚ, ako sú cesty, železnice, energetické rozvodné siete a prenosové sústavy, ako aj širokopásmové siete;

44. opätovne pripomína význam budúcich vysokorýchlostných služieb, ktoré prispejú k dosiahnutiu energetickej účinnosti, cieľov v oblasti bezpečnosti a k vytvoreniu ďalších možností komunikácie (napr. efektívnejšie a inteligentnejšie dopravné systémy, systémy komunikácie medzi ľuďmi a strojmi) v EÚ;

45. víta prijatie balíka otvoreného prístupu k zdrojom údajov a vyzýva členské štáty, aby podporovali opakované použitie informácií (iných ako osobných informácií) verejného sektora inovačnými spôsobmi; požaduje väčšiu angažovanosť miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o prístup k informáciám verejného sektora, s cieľom zlepšiť poskytovanie informácií verejnosti, podnikom a inštitúciám a umožniť vytváranie nových pracovných miest, a tiež podporiť rozvoj na miestnej a regionálnej úrovni;

46. poukazuje na význam metodík merania (kvalitatívnych aj kvantitatívnych) zameraných na efektívnosť a účinnosť elektronickej verejnej správy a demokracie a uplatňovanie cieľov SMART[7], ktoré by sa mali aktívne využívať v rámci všetkých vlád;

47. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa členské štáty ešte nedohodli na zozname všetkých kľúčových cezhraničných verejných služieb, ktoré sa do roku 2015 majú sprístupniť online; vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie o dosiahnutie tohto cieľa;

48. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali a zavádzali konkrétne nástroje IKT umožňujúce elektronickú účasť (eParticipation), ako sú spoločné systémy podávania elektronických petícií (e-Petitioning), a to s cieľom poskytnúť občanom EÚ a reprezentatívnym združeniam praktické spôsoby uplatňovania ich práv podľa ustanovení iniciatívy občanov, ktoré sú stanovené v článku 11 ZEÚ;

49. pripomína kľúčový záväzok znížiť nedostatky v oblasti digitálnej gramotnosti a kvalifikácie do roku 2015 o polovicu a víta v tejto súvislosti návrhy na posilnenie digitálnej gramotnosti, vedomostí a digitálnej integrácie, a najmä návrh, aby sa digitálna gramotnosť a súvisiace prvky stali prioritou nariadenia o Európskom sociálnom fonde (2014 – 2020); znovu pripomína, že je potrebný prístup „nijaký občan nezostane bokom – začlenenie vo fáze návrhu“ a zdôrazňuje, že je potrebný návrh služieb elektronickej verejnej správy zameraný na používateľov a občanov;

50. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli digitálne vzdelávacie programy zamerané na podporu rozsiahleho využívania služieb elektronickej verejnej správy, na posilnenie digitálnej gramotnosti a prekonanie elektronických prekážok, s ktorými sa stretávajú MSP a znevýhodnené skupiny obyvateľov, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, menšiny, prisťahovalci, nezamestnané osoby a osoby žijúce v odľahlých oblastiach Únie; na tento účel by sa elektronické vzdelávanie malo začleniť do vnútroštátnych politík vzdelávania a odborného vzdelávania, ako aj do vymedzovania programov, posudzovania výsledkov odborného vzdelávania a profesijného rozvoja učiteľov a školiteľov;

51. vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa oneskoril legislatívny návrh zameraný na zaistenie úplného sprístupnenia webových stránok verejného sektora do roku 2015; víta plán digitálnej integrácie a požaduje vykonanie iniciatívy za prístupnosť internetu (Web Accessibility Initiative – WAI) vrátane usmernení pre dostupnosť webového obsahu (Web Content Accessibility Guidelines – WCAG) pre portály elektronickej verejnej správy, ako aj fyzickú a cenovú dostupnosť koncových zariadení prispôsobených potrebám osôb so zdravotným postihnutím;

52. odporúča, aby sa v záujme zabezpečenia kvality pri poskytovaní týchto služieb vykonalo ich zosúladenie s medzinárodnými štandardmi, normami a usmerneniami o osvedčených postupoch, ako je norma ISO 27001 týkajúca sa informačnej bezpečnosti alebo norma ISO 20000 zaoberajúca sa postupmi riadenia služieb IT;

Elektronické verejné obstarávanie

53. zdôrazňuje, že elektronické verejné obstarávanie umožňuje verejné obstarávanie v rámci celej EÚ a maximálnu možnosť výberu pre verejné orgány, čo vedie k efektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov, k transparentnosti, zodpovednosti, dôvere zo strany verejnosti, ako aj k posilneniu vnútorného trhu a hospodárskej súťaže;

54. zdôrazňuje, že verejné výdavky v EÚ 27 predstavujú 16 % HDP, a naliehavo vyzýva na používanie elektronického obstarávania pre všetky verejné obstarávania do roku 2015; požaduje, aby sa elektronické obstarávanie používalo aj v prípade koncesií;

55. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2010 použilo internet na odoslanie návrhu verejným orgánom prostredníctvom verejného elektronického systému predkladania súťažných návrhov len 13 % podnikov EÚ; vyzýva členské štáty, aby podnecovali účasť MSP na elektronickom obstarávaní;

56. zdôrazňuje, že elektronické obstarávanie má dve fázy: fázu pred zadaním zákazky[8] a fázu po zadaní zákazky[9]; požaduje od členských štátov, aby do roku 2015 obe fázy v plnej miere vykonali a začlenili ich do svojich portálov elektronického obstarávania

57. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úroveň kvality projektov IKT vo verejných správach s cieľom zabezpečiť na jednej strane sledovanie strategických cieľov verejnej správy v oblasti inovácií a na druhej strane zvýšenie všeobecných noriem, pokiaľ ide o kvalitu, lehoty a náklady predkladania ponúk;

58. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci centrálnej a miestnej verejnej správy podporovali model obstarávania vo fáze pred komerčným využitím (pre-commercial procurement, PCP), ktorý verejným obstarávateľom umožňuje podeliť sa s dodávateľmi o riziká a výhody plánovania, vytvárania prototypov a testovania nových výrobkov a služieb, ako aj zhromaždiť zdroje viacerých obstarávateľov a vytvoriť optimálne podmienky na rozsiahlu komercionalizáciu a distribúciu výsledkov výskumných a vývojových činností na trhu, a aby prispeli k udržaniu takýchto projektov v medziach prevádzkového projektu, ktorý im bol pridelený;

59. poukazuje na úspešné činnosti rozsiahlych pilotných projektov elektronického verejného obstarávania PEPPOL a e-CERTIS;

60. zdôrazňuje, že vnútroštátne systémy elektronického verejného obstarávania sa musia zdokonaliť, aby sa zjednodušili cezhraničné služby a aby sa v plnej miere vykonávala smernica o službách;

61. naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila bielu knihu o vzájomnom prepojení kapacít v rámci elektronického obstarávania so stratégiou EÚ pre elektronické verejné obstarávanie;

62. vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so zavádzaním systémov elektronického obstarávania v členských štátoch zaviedla mechanizmus na monitorovanie vykonávania s cieľom preskúmať pokrok, prekážky a nápravné opatrenia súvisiace s elektronickým obstarávaním;

63. zastáva názor, že Komisia ako vedúci orgán by mala byť príkladom pre všetkých a zaviesť systém elektronického verejného obstarávania vo všetkých svojich inštitúciách;

Elektronická fakturácia (eInvoicing)

64. víta iniciatívu týkajúcu sa elektronickej fakturácie, ktorej zámerom je, aby sa elektronická fakturácia stala do roku 2020 hlavným spôsobom fakturácie v EÚ, a víta aj rozhodnutie Komisie o vytvorení európskeho fóra pre elektronickú fakturáciu s účasťou rôznych zainteresovaných strán (EMSFEI);

65. poukazuje na výrazné výhody, ktoré ponúka elektronická fakturácia ako nástroj na dosiahnutie efektívnejšieho a hospodárnejšieho riadenia všetkých vzťahov medzi zákazníkmi a dodávateľmi vo verejnom aj súkromnom sektore a ktoré vyplývajú z kratších platobných období, menšieho množstva chýb, lepšieho výberu DPH, znížených nákladov na tlač a poštovné a integrovaných postupov obchodnej činnosti; okrem toho konštatuje, že tento nástroj umožňuje väčšiu transparentnosť tokov a výmeny informácií, ktoré súvisia s fakturáciou;

66. uvedomuje si fragmentáciu trhu v dôsledku vnútroštátnych pravidiel elektronickej fakturácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že elektronické faktúry prijíma alebo posiela len 22 % MSP;

67. víta nové pravidlá pre DPH[10] v súvislosti s elektronickou fakturáciou, ktoré zavádzajú rovnocenný prístup k papierovým a elektronickým faktúram;

68. zdôrazňuje význam jednotných kontaktných miest pre DPH s cieľom uľahčiť MSP cezhraničné elektronické obchodovanie a podporiť elektronickú fakturáciu;

69. poukazuje na význam právnej istoty, prehľadného technického prostredia a otvorených a interoperabilných riešení elektronickej fakturácie, ktoré sa v záujme uľahčenia jej masového prijatia zakladajú na spoločných zákonných požiadavkách, obchodných procesoch a technických normách;

70. vyzýva priemysel a európske organizácie pre normalizáciu, aby sa aj naďalej usilovali o podporu približovania sa k spoločnému údajovému modelu elektronickej fakturácie;

71. cení si iniciatívy Dánska, Fínska, Talianska, Španielska a Švédska, aby boli verejné orgány povinné používať elektronickú fakturáciu, a požaduje, aby sa elektronická fakturácia stala do roku 2016 povinnou pre všetky verejné obstarávania;

72. konštatuje, že problémy s cezhraničnou interoperabilitou elektronického podpisu spomaľujú prijatie cezhraničných riešení v rámci elektronickej fakturácie;

73. vyzýva Komisiu, aby sa s pomocou fóra EMSFEI zamerala na právne aspekty a aby koordinovala vnútroštátne iniciatívy; požaduje od Komisie, aby každoročne predkladala správu a aby vyzvala poslancov EP na účasť na stretnutiach fóra EMSFEI;

74. nabáda členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne fóra pre elektronickú fakturáciu s vyváženým zastúpením zainteresovaných strán;

75. domnieva sa, že by sa nemalo zabúdať na spotrebiteľov s obmedzeným alebo žiadnym prístupom k internetu a že spotrebitelia by vždy mali mať možnosť dostávať papierové faktúry;

Všeobecné pripomienky

76. uznáva pridanú hodnotu 132 projektov v rámci strategických priorít programu CIP-ICT-PSP a poukazuje na význam výskumu, vývoja a inovácií pri rozvoji a zlepšovaní cezhraničných služieb; požaduje podporu ľahkého a rýchleho prístupu k fondom EÚ na výskum a vývoj určeným pre IKT, ako aj zvýšenie finančných príspevkov na cezhraničné služby a infraštruktúru elektronickej verejnej správy na roky 2014 – 2020;

77. uznáva prínos a komplexnú úlohu programu ISA pri vymedzovaní, presadzovaní a podpore realizácie riešení interoperability a rámcov pre európsku verejnú správu, pri dosahovaní synergií a podpore opätovného využitia infraštruktúry, digitálnych služieb a softvérových riešení a pri prevedení požiadaviek interoperability verejnej správy do špecifikácií a noriem pre digitálne služby a požaduje zvýšenie finančných príspevkov pre riešenia interoperability medzi orgánmi verejnej správy EÚ (program ISA) na obdobie 2014 – 2020;

78. zdôrazňuje, že Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 poskytuje jedinečnú príležitosť na modernizáciu európskej verejnej správy a vnútroštátnych verejných správ a na zníženie ich nákladov, na základe čoho budú môcť v plnej miere využiť potenciál ďalšej európskej integrácie a podporiť rast, inovácie, a mobilitu občanov a obchodné príležitosti podnikov, najmä MSP, ako aj účasť verejnosti na tvorbe politík; zdôrazňuje význam partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom a úlohu súkromného sektora pri poskytovaní inovačných riešení, aplikácií a služieb pre rozvoj interoperabilnej infraštruktúry elektronickej verejnej správy v EÚ a pre účinné využívanie dostupných zdrojov;

79. vyzýva Komisiu, aby každoročne vykonávala hodnotenie cieľov digitálnej agendy, a to najmä tých cieľov, ktoré súvisia s akčným plánom pre elektronickú verejnú správu, a aby každý rok podávala správy EP;

80. víta skutočnosť, že švédske, španielske, poľské a dánske predsedníctva Rady považovali otázky elektronickej verejnej správy a digitálneho trhu za prioritu, a zdôrazňuje pozitívny prínos konferencií o elektronickej verejnej správe, ktoré sa konali v Malmö, Poznani a Madride; domnieva sa, že obdobie 2012 – 2013 je rozhodujúce pre cezhraničnú interoperabilitu služieb elektronickej verejnej správy, a preto so záujmom očakáva priebeh a závery konferencie o elektronickej verejnej správe, ktorá sa bude konať v marci 2012 v Kodani;

81. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Ú. v. EÚ C 81E, 15.3.2011, s. 45.
[2] Ú. v. EÚ C 50E, 21.2.2012, s. 1.
[3] Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009, s. 20.
[4] Prijaté texty, P7_TA(2011)0322.
[5] Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
[6] IDABC – Predbežná štúdia o vzájomnom uznávaní elektronických podpisov pre aplikácie elektronickej verejnej správy.
[7] SMART: Specific, Measurable, Achievable, Realistic and Timed (konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené).
[8] elektronické oznámenie, elektronické zadávanie zákaziek, elektronické predkladanie zákaziek, prijatie elektronických podpisov.
[9] elektronické objednávanie, elektronická fakturácia, elektronické platby, používanie elektronických podpisov.
[10] Smernica 2010/45/EÚ.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V roku 2010 Európska komisia prijala stratégiu Európa 2020 zameranú na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na zlepšenie hospodárskeho riadenia. Medzi sedem hlavných iniciatív európskej stratégie rastu patrí Digitálna agenda pre Európu – stratégia zameraná na využitie potenciálu, ktorý ponúka rýchly pokrok digitálnych technológií.

Veľmi dôležitá časť digitálnej agendy sa venuje využívaniu IKT na podporu inteligentnej, bezpečnej, udržateľnej a inovačnej elektronickej verejnej správy. Uvádzame niekoľko akcií, ktoré súvisia s elektronickou verejnou správou: podpora bezproblémových cezhraničných služieb elektronickej verejnej správy na jednotnom trhu (84), zabezpečenie úplnej interoperability služieb elektronickej verejnej správy zo strany členských štátov (89), zo strany členských štátov zabezpečenie toho, aby jednotné kontaktné miesta fungovali ako plnohodnotné strediská pre elektronickú verejnú správu (90), dohoda medzi členskými štátmi na spoločnom zozname kľúčových cezhraničných verejných služieb (91), rozvoj celoeurópskych noriem, testovanie interoperability a certifikácia systému elektronického zdravotníctva (77), návrh odporúčania na vymedzenie minimálnej spoločnej skupiny údajov o pacientoch (76), rozhodnutie Parlamentu a Rady o vzájomnom uznávaní elektronickej totožnosti (83), vykonávanie cezhraničných elektronických služieb sektora životného prostredia (86), biela kniha o vzájomnom prepojení možností elektronického obstarávania v EÚ (87), návrh právnych predpisov o interoperabilite IKT (21), poradenstvo v oblastiach štandardizácie IKT a verejného obstarávania (23).

Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy za rok 2011 ukazuje, že sa dosiahol takýto pokrok: 65 % obyvateľstva pravidelne používa internet, pokrytie pevnými širokopásmovými sieťami dosiahlo 95,3 % (pokrytie na vidieku dosiahlo len 82,4 % obyvateľstva vidieka), predplatné internetu s rýchlosťou nad 10 Mbps dosiahlo takmer 30 %, 28,7 % domácností by mohlo mať prístup k rýchlostiam 30 Mbps a vyšším, ak by chceli, 40 % obyvateľstva použilo internet na nákup tovaru a služieb, 57 % používateľov internetu využíva elektronické obchodovanie, podiel cezhraničných nákupov online dosiahol 8,8 %, 28 % MSP využívalo nakupovanie online a 12,9 % MSP využívalo predaj online.

Elektronická verejná správa sa týka používania nástrojov a systémov, ktoré prinášajú informačné a komunikačné technológie (IKT), a to s cieľom poskytovať lepšie verejné služby občanom a podnikom. Rozvoj elektronickej verejnej správy je podľa väčšiny členských štátov založený na jednej strane na automatizácii kancelárskych činností a vzájomne prepojenej sieti medzi orgánmi verejnej správy a na druhej strane na rozvoji správneho digitálneho obsahu a aplikácií.

Na úrovni EÚ sa od roku 2001 monitoruje 20 základných verejných služieb, z čoho 12 je určených pre občanov (dane z príjmov fyzických osôb, vyhľadávanie pracovných miest, dávky sociálneho zabezpečenia, osobné dokumenty, registrácia automobilov, stavebné povolenie, vyhlásenie pre políciu, verejné knižnice, osvedčenia o osobnom stave, zmena adresy, elektronické zdravotníctvo, zápis do inštitúcií vysokoškolského vzdelávania) a 8 je určených pre podniky (príspevky do sociálneho zabezpečenia za zamestnancov, daň z príjmu právnických osôb, DPH, registrácia spoločností, predkladanie údajov štatistickému úradu, colné vyhlásenia, povolenia súvisiace so životným prostredím, elektronické obstarávanie). Pokrok pri sprístupňovaní týchto služieb online sa meria pomocou štvorfázového rámca: zverejňovanie informácií online, jednosmerná interakcia (sťahovanie formulárov), dvojsmerná interakcia (sťahovanie formulárov, online vypĺňanie formulárov ) a kompletné online transakcie vrátane dodávky a platby.

Elektronická verejná správa bola hlavným prvkom akčných plánov eEurope, eEurope+, eEurope2005 a politického rámca i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť.

Podľa správy o 9. meraní referenčných hodnôt dosiahla v roku 2010 priemerná dostupnosť online verejných služieb v EÚ hodnotu 82 %. Najlepšie výsledky pritom mali Rakúsko, Írsko, Taliansko, Malta, Portugalsko a Švédsko. Zo správy vyplýva, že služby pre podniky sú pokročilejšie než služby pre občanov.

Konkurenčný digitálny trh si vyžaduje odstránenie byrokracie a zefektívnenie dostupných verejných služieb umožňujúcich založenie spoločnosti. V Rakúsku, Dánsku, Estónsku, Írsku, Švédsku a v Spojenom kráľovstve sa 55 % služieb potrebných na založenie spoločností poskytuje buď prostredníctvom na to určeného portálu, alebo automaticky. Len 46 % užitočných služieb pre nezamestnaných sa v súčasnosti zabezpečuje prostredníctvom na to určeného portálu. Pokiaľ ide o online prepracovanosť 20 základných služieb , na popredných miestach sú Malta, Portugalsko, Švédsko, Rakúsko, Slovinsko a Estónsko.

Podľa najnovších údajov Eurostatu v roku 2010 formuláre vyplnilo a poslalo elektronicky verejným orgánom 66 % malých, 85 % stredných a 90 % veľkých podnikov. Najčastejším typom interakcie podnikov s verejnými orgánmi v EÚ 27 pri využití internetu bolo preberanie elektronických formulárov (76 %), získavanie informácií (74 %) a odosielanie vyplnených formulárov (69 %). V EÚ 27 viac než 70 % podnikov, ktoré elektronicky odoslali vyplnené formuláre, použilo internet na účely zúčtovania DPH (76 %) alebo zúčtovania príspevkov na sociálne zabezpečenie za zamestnancov (72 %) voči príslušným vnútroštátnym verejným orgánom. Na zúčtovanie dane z príjmov právnických osôb použilo internet 54 % podnikov a len 31 % ho použilo na colné vyhlásenie alebo zúčtovanie spotrebnej dane.

V roku 2010 boli v menších samosprávach online verejné služby dostupné len v polovičnej miere oproti väčším samosprávam. Členské štáty by mali osobitne podporovať malé miestne úrady, ktoré majú menšie možnosti (stratégia, financovanie a spôsobilosť) poskytovania online služieb.

Kľúčové predpoklady

Dôležitými podmienkami úspešnej elektronickej verejnej správy sú kľúčové predpoklady, a to najmä interoperabilná správa elektronickej identifikácie (eIDM), interoperabilita a otvorené štandardy.

Účinný systém elektronickej verejnej správy zabezpečujúci obojsmernú a/alebo automatizovanú interakciu medzi úradmi a občanmi a/alebo podnikmi si vyžaduje vzájomné uznávanie a interoperabilitu elektronickej identifikácie, elektronického overovania, elektronického podpisu a infraštruktúr súkromných kľúčov (PKI).

Na úrovni EÚ interoperabilita znamená, že aplikácia elektronickej verejnej správy určitej krajiny by mala akceptovať všetky elektronické podpisy odoslané fyzickou alebo právnickou osobou z ľubovoľnej krajiny dokonca aj v prípade, že je podpis vytvorený pomocou referencií pochádzajúcich od iných než vnútroštátnych poskytovateľov certifikačných služieb. Keďže sa mnoho aplikácií spolieha len na poskytovateľov certifikačných služieb akreditovaných vlastným vnútroštátnym akreditačným orgánom, úplná interoperabilita by znamenala, že by buď vlastný vnútroštátny akreditačný orgán musel byť schopný akreditovať iných než vnútroštátnych poskytovateľov certifikačných služieb, alebo že treba dosiahnuť viacstranné dohody medzi akreditačnými orgánmi z rôznych krajín.

Členské štáty uplatňujú pre aplikácie elektronickej verejnej správy rôzne modely využívajúce elektronické podpisy, pričom a väčšina štátov EÚ prijala vo svojich aplikáciách elektronickej verejnej správy elektronické podpisy bez toho, aby zohľadnila elektronické podpisy vytvorené spoločnosťami a jednotlivcami v iných krajinách. Regulačný, technický a organizačný rámec sa vždy organizuje z výhradne vnútroštátneho hľadiska. Mnohé aplikácie sa spoliehajú len na poskytovateľov certifikačných služieb akreditovaných ich vlastným vnútroštátnym akreditačným orgánom. Znamená to, že cudzí štátni príslušníci sa musia fyzicky zaregistrovať v krajine, kde sa aplikácia používa. Pre cudzích štátnych príslušníkov je otvorených len niekoľko vnútroštátnych aplikácií elektronickej verejnej správy: Fínsko – služba formulárov online verejného sektora Lomake.fi, Írsko – služba zúčtovania príjmov online ROS, Holandsko – Elektronische aangifte, Slovinsko – jednotný štátny portál pre podniky, Švédsko – služba elektronickej registrácie spoločností.

Hlavná prekážka cezhraničného používania elektronických podpisov spočíva v nedostatočnej dôvere v elektronické podpisy pochádzajúce z iného štátu a v ťažkostiach pri ich overovaní. Krajiny nemusia nevyhnutne požadovať ten istý typ elektronického podpisu ani pre podobné aplikácie. Je možné, že podobná aplikácia v jednej krajine je založená na ochrane pomocou ID/hesla používateľa, zatiaľ čo iná si pre podobný typ transakcie vyžaduje kvalifikovaný elektronický podpis. Pri rozhodovaní o úrovni zabezpečenia podpisov v aplikáciách elektronickej verejnej správy a elektronickej správy by preto členské štáty mali zvažovať aj cezhraničnú interoperabilitu.

Členské štáty by mali preskúmať požiadavky svojich rámcov pre elektronický podpis a odstrániť prekážky cezhraničných služieb. Cezhraničné interoperabilné aplikácie elektronickej verejnej správy by sa mali spoliehať na poskytovateľov certifikačných služieb, ktorí nepožadujú žiadne konkrétne neštandardizované rozhrania.

Významný krok smerom k interoperabilnému a cezhraničnému používaniu (kvalifikovaných) elektronických podpisov sa dosiahol prijatím rozhodnutia 2009/767/ES o vytvorení požiadaviek rámca Spoločenstva na zoznamy dôveryhodných informácií o poskytovateľoch certifikačných služieb, ktorí sú pod dohľadom členského štátu alebo sú v ňom akreditovaní, najmä o tých, ktorí vydávajú kvalifikované certifikáty.

Európska komisia navrhne revíziu smernice o elektronických podpisoch s cieľom zaistiť cezhraničné uznávanie a interoperabilitu zabezpečených systémov elektronického overovania a prijme rozhodnutie s cieľom zabezpečiť vzájomné uznávanie elektronickej identifikácie a elektronického overovania v celej EÚ.

Celoeurópska interoperabilná elektronická verejná správa musí v plnej miere využívať inovačné technické prístupy, ako sú tzv. oblaky verejných služieb a architektúru orientovanú na služby (SOA), ktorá umožňuje cezhraničnú interoperabilitu systémov elektronickej verejnej správy prostredníctvom veľmi modulárnej architektúry. Tým, že SOA umožňuje opakované použitie služieb, výmenu informácií a oddelenie služieb od ich rozhraní, zabezpečuje aj interoperabilitu elektronickej verejnej správy a zapojenie viacerých poskytovateľov služieb. Ako príklad možno v rámci elektronickej verejnej správy uviesť systémy zabezpečenia, ktoré musia byť nezávislé od aplikácie a prispôsobiteľné. Inovačná elektronická verejná správa si tiež vyžaduje inováciu infraštruktúry (portálov, webových stránok, aplikácií a podobne) elektronickej verejnej správy na systémy využívajúce protokol IPv6.

Služby s veľkým vplyvom

Vykonávanie služieb elektronickej verejnej správy s veľkým vplyvom prispieva k využívaniu IKT na podporu inteligentného, udržateľného a inovačného riadenia. Služby s veľkým vplyvom sú dôležité z hľadiska úspor nákladov, cezhraničnej interoperability a dosiahnutia jednotného trhu.

Vzhľadom na to, že trh s verejným obstarávaním predstavuje 16 % HDP EÚ a že MSP tvoria 99 % podnikov v EÚ, treba venovať osobitnú pozornosť cezhraničnej interoperabilite systémov elektronickej verejnej správy a masovému prijatiu elektronickej fakturácie. Aj keď 70 % verejných orgánov začalo pracovať s elektronickým obstarávaním, malá miera jeho uplatňovania (5 % celkového obstarávania) zatiaľ neumožňuje využívať jeho hlavné prínosy. Ak bude plne dostupné a bude sa využívať v širšej miere, mohlo by viesť k úsporám nákladov pri verejnom obstarávaní až do výšky 30 %. Z členských štátov je už 14 v etape vykonávania fázy pred zadaním zákazky a 12 je v etape vykonávania fázy po zadaní zákazky.

Na roky 2007 – 2013 vyčlenila EÚ prostredníctvom programu súdržnosti sumu 15,2 miliardy EUR na informácie a komunikácie a prostredníctvom európskeho plánu na oživenie hospodárstva sumu 1,02 miliardy EUR na investície do širokopásmovej infraštruktúry s cieľom dosiahnuť 100 % pokrytie EÚ do roku 2010, pričom tento cieľ sa odložil na rok 2013. Návrh Nástroja na prepojenie Európy (CEF) vyčleňuje sumu takmer 9,2 miliardy EUR na podporu investícií do rýchlych a veľmi rýchlych širokopásmových sietí a celoeurópskych digitálnych služieb. Nástroj CEF poskytne granty na vybudovanie infraštruktúry potrebnej na rozvoj služieb elektronickej totožnosti, elektronickej verejnej správy, elektronického obstarávania, elektronického zdravotníctva, európskej digitálnej knižnice Europeana, elektronickej justície a služieb súvisiacich s colnými otázkami a bude slúžiť na zaručenie interoperability a pokrytie nákladov na spustenie infraštruktúry na európskej úrovni pri prepojení infraštruktúr členských štátov.

Prostredníctvom služieb elektronickej verejnej správy navrhnutej na základe potrieb používateľov sa posilnia práva občanov a podnikov. Vykonávanie služieb elektronickej verejnej správy je zodpovednosťou členských štátov. K celoeurópskej interoperabilite služieb elektronickej verejnej správy prispievajú európsky fond, členské štáty však pritom musia zaistiť potrebné finančné, technické a ľudské zdroje na vykonávanie služieb elektronickej verejnej správy s významným vplyvom. Členské štáty sa vyzývajú, aby prijali najlepšiu kombináciu nových technológií, otvorenej špecifikácie, inovačnej architektúry a aby tak zabezpečili účinné, efektívne, bezpečné a cezhraničné interoperabilné služby elektronickej verejnej správy na všetkých úrovniach.

Vývoj elektronickej verejnej správy v rámci EÚ a členských štátov by mal byť založený na spolupráci medzi verejnými orgánmi pri plnom rešpektovaní týchto základných zásad európskych verejných služieb: zásady subsidiarity a proporcionality, orientácie na používateľa, rešpektovania súkromia a doručovania viacerými kanálmi, zásady inkluzívnosti a dostupnosti, bezpečnosti, viacjazyčnosti, administratívneho zjednodušenia, transparentnosti, ochrany informácií, otvorenosti, možnosti opakovaného použitia, technologickej neutrálnosti a adaptability, účinnosti a efektívnosti.

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (22.11.2011)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

ku konkurencieschopnému digitálnemu jednotnému trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila
(2011/2178(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gianni Pittella

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že by sa mal v plnej miere využiť potenciál Európy rozvinúť elektronické služby pre občanov a spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšovali a rozvíjali informačné a administratívne postupy, ktoré sú dostupné na internete;

2. žiada Komisiu, aby vytvorila komplexnú stratégiu pre vybudovanie skutočnej digitálnej Európy, pričom elektronická verejná správa bude jedným z jej základných kameňov; zdôrazňuje, že európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 predstavuje jedinečnú príležitosť na modernizáciu európskej a vnútroštátnej verejnej správy a na zníženie nákladov na ich prevádzku, čo im umožní v plnej miere využiť potenciál ďalšej európskej integrácie a podporiť rast, inovácie, mobilitu občanov a príležitosti na podnikanie, najmä pre malé a stredné podniky, a účasť verejnosti na tvorbe politík;

3. poukazuje na prepojenie cieľov akčného plánu pre elektronickú verejnú správu s účinným uskutočňovaním digitálnej agendy EÚ; zdôrazňuje, že elektronická verejná správa závisí od technických predpokladov, pokiaľ ide o cezhraničnú interoperabilitu, otvorené špecifikácie, výmenu informácií a využívanie kľúčových prostriedkov, ako je spravovanie elektronickej totožnosti a režimy platieb;

4. domnieva sa, že elektronická verejná správa by mala byť vnímaná ako krok smerom k otvorenému typu verejnej správy, ktorá sa vyznačuje transparentnosťou, zapojením a spoluprácou; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby podporovali otvorený prístup k verejne dostupným údajom a využívanie tzv. webu 2.0, aby sa zvýšila miera účasti občanov; domnieva sa, že zásada otvorenej správy by mala byť uskutočňovaná po etapách, v ktorých by boli zahrnuté tieto po sebe idúce dôležité ciele: zvýšenie transparentnosti, umožnenie zapojenia, uľahčenie spolupráce a realizovanie medzirezortného riadenia správy;

5. zdôrazňuje, že v súvislosti s jednotným digitálnym trhom musí Únia v plnej miere využiť potenciál nového technologického vývoja, informačných a komunikačných technológií a internetu pri vytváraní menej nákladných, efektívnejších a transparentnejších systémov elektronickej verejnej správy a administratívy v Európe, čo bude značným prínosom pre európskych občanov, spotrebiteľov, miestne orgány a malé a stredné podniky;

6. vyzýva Komisiu, aby sa viac zapojila do rozvoja služieb elektronickej verejnej správy tým, že poskytne usmernenia a podporu, zhromaždí najlepšie postupy a uľahčí výmenu informácií medzi členskými štátmi;

7. zdôrazňuje potrebu uľahčiť mobilitu na jednotnom trhu a znížiť byrokraciu, s ktorou sa občania stretávajú v každodennom živote, čo im umožní komunikovať s orgánmi verejnej správy v celej EÚ, uskutočňovať s nimi príslušné transakcie, zasielať týmto orgánom dokumenty a informácie v elektronickej forme a takisto ich od nich prijímať, a čo im zabezpečí napríklad jedinečnú možnosť prenosnosti nárokov na sociálne zabezpečenie; zdôrazňuje skutočnosť, že prístup k elektronickým postupom a informáciám by mohol obmedziť byrokraciu a náklady, zvýšiť efektívnosť verejnej správy a výrazne zlepšiť vzťahy ľudí so všetkými úrovňami verejnej správy, ako aj podnikateľského prostredia v EÚ;

8. zdôrazňuje, že pri ďalšom digitálnom zlepšovaní a modernizácii verejného sektora členských štátov sa musia zohľadniť základné potreby bežných občanov, najmä tých najzraniteľnejších, ako sú mladí ľudia, osoby bez vzdelania, osoby s postihnutím a ľudia bez prístupu k internetu, aby sa zabezpečil rovnaký prístup k vysoko kvalitným verejným službám pre všetkých občanov EÚ;

9. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby priebežne informovali občanov o existujúcich portáloch EÚ, ako je SOLVIT a Vaša Európa, pretože súčasný nedostatok informácií spomaľuje ďalší rozvoj podnikateľského prostredia a opatrení na ochranu spotrebiteľov, a to najmä v cezhraničných oblastiach;

10. vyzýva Komisiu, aby sledovala všetky súčasné elektronické nástroje na riešenie problémov a informačné portály, ktoré prevádzkuje Komisia a členské štáty, a aby ich tam, kde je to možné, prepojila alebo konsolidovala; odporúča, aby sa nové elektronické portály zriaďovali iba vtedy, ak nie je možné informácie začleniť do už existujúcich portálov;

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre podniky vytvorili komplexné portály elektronickej verejnej správy s cieľom uľahčiť zakladanie nových podnikov a cezhraničnú činnosť; zastáva názor, že základom pre tieto služby by mohli byť jednotné kontaktné miesta zriadené v súlade so smernicou o službách; berie na vedomie, že v jednotlivých členských štátoch existujú medzi jednotnými kontaktnými miestami rozdiely, pokiaľ ide o jednoduchosť používania, prístupnosť pre používateľa a poskytované služby; vyzýva Komisiu, aby túto situáciu neustále sledovala a aby členským štátom v prípade potreby poskytla poradenstvo a podporu;

12. trvá na tom, že podpora elektronickej verejnej správy a rozvoj zabezpečených elektronických služieb pre malé a stredné podniky musia byť považované za jednu z kľúčových priorít pre vznik konkurencieschopného jednotného digitálneho trhu v súlade s iniciatívou „Small Business Act“ pre Európu a so zásadou „najskôr myslieť na malých”;

13. zdôrazňuje, že pri vytváraní infraštruktúr a služieb v rámci akčného plánu pre elektronickú verejnú správu sa musia v jednotlivých členských štátoch zabezpečiť a jednotne dodržiavať pravidlá a optimálna úroveň ochrany osobných údajov, aby sa predišlo nepovolenému sledovaniu osobných údajov, akými sú informácie o nákupných zvykoch, zdravotnom stave alebo zdravotné záznamy, a zabezpečiť, že tieto údaje budú použité výhradne na legitímne účely, napríklad na boj proti daňovým únikom, a že výmena zhromažďovaných informácií nebude prekračovať nevyhnutnú mieru;

14. zdôrazňuje, že je dôležitá podpora a využívanie najpokročilejších technológií na základe výskumu a vývoja, aby bola zabezpečená ochrana údajov a ich bezpečnosť pred kybernetickými útokmi;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do problematiky prístupu k informáciám verejného sektora s cieľom zlepšiť poskytovanie informácií občanom, podnikom a inštitúciám a uľahčiť vytváranie nových pracovných miest na miestnej a regionálnej úrovni, a aby pritom zamedzili tomu, že sa poskytované informácie budú na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni prekrývať;

16. nabáda členské štáty, aby uložili verejným inštitúciám povinnosť sprístupňovať údaje prostredníctvom vedenia archívov a katalógov verejných dát a zabezpečením toho, že budú stanovené pravidlá pre uverejňovanie a opakované použitie, pričom sa riadne zohľadnia právne predpisy o autorských právach a ochrane databáz;

17. trvá na tom, že v rámci jednotného trhu je potrebné ďalej rozvíjať bezpečné a účinné elektronické služby, ako je elektronická identifikácia a overovanie totožnosti, a aplikácie elektronického podnikania, ako je elektronická fakturácia; víta preto iniciatívu Komisie v oblasti zabezpečenia vzájomného uznávania elektronického overovania totožnosti a elektronickej identifikácie v celej EÚ a v oblasti preskúmania smernice o elektronických podpisoch v súlade s oznámením Komisie o Akte o jednotnom trhu; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na harmonizáciu elektronickej fakturácie v Európskej únii;

18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili interoperabilitu rôznych platforiem elektronického verejného obstarávania, ktoré už v členských štátoch sú zavedené; podporuje zvýšenie finančných prostriedkov na iniciatívy ako PEPPOL a e-CERTIS; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby všetkým používateľom elektronického verejného obstarávania, najmä malým a stredným podnikom, poskytli potrebnú odbornú prípravu, aby títo používatelia lepšie pochopili a využívali mechanizmy tohto systému;

19. pripomína, že je dôležité prijať vhodné legislatívne opatrenia pre elektronické podpisy a elektronické overovanie totožnosti s cieľom zaistiť bezpečný, efektívny a prepojený európsky trh elektronického verejného obstarávania, ktorý podporí konkurencieschopnosť, inovácie a účasť malých a stredných podnikov;

20. vyjadruje poľutovanie nad tým, že akčný plán Komisie nevenuje viac pozornosti otázkam, ako je prispievanie orgánov verejnej správy k podpore verejnej diskusie; poukazuje na potrebu zlepšiť účasť verejnosti na politických procesoch; vyzýva členské štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby zaviedli systém elektronického hlasovania, ktorý podporí vyššiu účasť občianskej spoločnosti na politickom procese; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať každý druh politiky zameranej na zlepšovanie gramotnosti v oblasti základných informačných a komunikačných technológií; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primerané a jasné informácie o elektronických službách pre občanov i pre podniky;

21. zdôrazňuje, že podpora zvýšenia miery základnej gramotnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) a preklenutie rozdielov v možnostiach prístupu a technického vybavenia občanov je základným predpokladom, aby sa zabezpečilo, že IKT budú môcť využívať všetci občania;

22. domnieva sa, že elektronická verejná správa by sa mala zamerať na podporu demokratickej účasti prostredníctvom transparentných verejných konzultácií a zapájania do procesu vytvárania politík, pričom by mala oslovovať všetkých občanov, príslušné zainteresované strany a orgány miestnej správy; vyzýva členské štáty, aby zaviedli otvorené mechanizmy sociálnych konzultácií ako trvalý prvok rozhodovacieho procesu; zastáva názor, že členské štáty by mali tiež vyvinúť inovačné techniky a nástroje na zapájanie občanov do svojej administratívy a sledovať kvalitu sociálnych konzultácií v porovnaní s mimovládnymi organizáciami;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali a zavádzali konkrétne nástroje IKT, ktoré umožnia elektronickú účasť (eParticipation), ako sú spoločné systémy podávania elektronických petícií (ePetitioning), s cieľom poskytnúť občanom EÚ a reprezentatívnym združeniam praktické spôsoby uplatňovania ich práv podľa ustanovení iniciatívy občanov, ktoré sú stanovené v článku 11 Zmluvy o Európskej únii;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	22.11.2011
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	33 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pablo Arias Echeverría, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia De Campos, Jürgen Creutzmann, Cornelis de Jong, Małgorzata Handzlik, Iliana Ivanova, Eija-Riitta Korhola, Edvard Kožušník, Hans-Peter Mayer, Gianni Pittella, Phil Prendergast, Mitro Repo, Robert Rochefort, Heide Rühle, Matteo Salvini, Christel Schaldemose, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Emilie Turunen, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, María Irigoyen Pérez, Constance Le Grip, George Lyon, Emma McClarkin, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Marc Tarabella, Kyriacos Triantaphyllides, Wim van de Camp
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Ramona Nicole Mănescu

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (18.11.2011)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

ku konkurencieschopnému digitálnemu jednotnému trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila
(2011/2178(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marietje Schaake

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje skutočnosť, že celoeurópske platformy elektronickej verejnej správy by mohli zlepšiť prístup k informáciám verejného sektora, uskutočňovaným politikám, komunikácii vlády a verejných orgánov, ako aj ku kultúre a vzdelávaniu a zároveň prispievajú k efektívnosti a transparentnosti verejnej správy a mobilite v rámci jednotného trhu a podporujú demokratizáciu tým, že posilňujú možnosti občanov v procese tvorby politík;

2. zdôrazňuje potrebu zohľadniť digitálnu priepasť a bojovať proti nej;

3. zdôrazňuje, že v súvislosti s dosiahnutím inkluzívnej a dostupnej elektronickej verejnej správy je potrebné podnietiť digitálnu gramotnosť a dôveru s cieľom uľahčiť zapojenie alebo účasť občanov; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zaoberať sa prekážkami, ktoré bránia časti populácie používať internet; zdôrazňuje skutočnosť, že treba zlepšiť digitálnu gramotnosť, a to v prvom rade u ľudí, ktorí majú zvyčajne nedostatok základných elektronických zručností;

4. požaduje vytvorenie osobitných programov a platforiem elektronickej verejnej správy s cieľom chrániť a podporovať miestnu, regionálnu, etnickú a jazykovú rozmanitosť;

5. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne zapájali občanov, podniky, miestne orgány a vzdelávacie inštitúcie do rozvoja platforiem elektronickej verejnej správy na základe požiadaviek ich používateľov, a to za využitia slobodného softvéru a uplatnenia noriem interoperability, čím budú podporovať participatívnu demokraciu a budovať dôveru v demokratické formy vlády;

6. poukazuje na skutočnosť, že úspešná elektronická verejná správa si vyžaduje komplexnú integráciu a optimalizáciu správnych postupov, ktorá zohľadní právo na miestnu samosprávu na všetkých úrovniach a medzi nimi;

7. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uverejnili údaje získané prostredníctvom verejných zdrojov, a to v strojovo čitateľnom formáte (a v reálnom čase) na základe otvorených licencií, s cieľom umožniť inovačné opakované používanie informácií verejného sektora akademickou obcou vrátane študentov, ako aj širokou verejnosťou, a zároveň na výskumné účely a v záujme rozvoja podnikania, čím sa takisto zvýši transparentnosť;

8. poukazuje na skutočnosť, že ešte stále neexistuje jasná definícia pojmu „údaje verejnej správy“ a že v záujme objasnenia presného významu tohto pojmu je potrebné dospieť prostredníctvom verejnej diskusie k jeho jednotnému chápaniu;

9. vyzýva Komisiu, aby prijala všetky možné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby vzdelávacie inštitúcie a kultúrne ustanovizne zostali aj naďalej vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 2003/98/ES;

10. zdôrazňuje, že pri každom využívaní postupov spracovania údajov vo vzdelávacích inštitúciách a kultúrnych ustanovizniach je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa na osobné údaje vzťahovali individuálne prístupové práva s cieľom chrániť tieto údaje pred neoprávneným použitím;

11. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vývoj otvoreného vzdelávacieho softvéru v európskych vzdelávacích inštitúciách, zaistili výmenu najlepších postupov a vytvorili online platformy spolupráce v oblasti učebných materiálov pre školy a zdrojov, ktoré by boli pre študentov bezplatné a ktoré by náležite zohľadňovali ochranu údajov a pravidlá autorského práva;

12. vyzýva členské štáty, aby zaviedli a ďalej rozvíjali elektronickú verejnú správu v členských štátoch, kde je menej rozvinutá alebo nie je vôbec rozvinutá, pretože predstavuje účinný nástroj na zníženie administratívnych nákladov vo verejnom sektore;

13. vyjadruje svoje znepokojenie nad pretrvávajúcou vysokou úrovňou digitálnej negramotnosti v Európe, ktorá vo veľkej miere obmedzuje výhody ponúkané digitálnou technológiou, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby začlenili digitálnu gramotnosť a súvisiace prierezové zručnosti do svojich vzdelávacích systémov a investovali do poskytovania zaškolenia v digitálnej oblasti občanom bez ohľadu na ich vek;

14. konštatuje, že projekty elektronickej verejnej správy majú tendenciu prekračovať rozpočet, a vyzýva Komisiu, aby brala na zreteľ, že je dôležité udržať takéto projekty v medziach prevádzkového rozpočtu, ktorý im bol pridelený;

15. zdôrazňuje, že je dôležité poskytovať služby elektronickej verejnej správy, ktoré občanom EÚ umožnia viesť podnik, študovať a pracovať vo všetkých členských štátoch, a poukazuje na to, že tieto služby by mali prispieť k zníženiu verejných výdavkov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	10.11.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	30 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Magdi Cristiano Allam, Zoltán Bagó, Malika Benarab-Attou, Lothar Bisky, Piotr Borys, Silvia Costa, Santiago Fisas Ayxela, Mary Honeyball, Cătălin Sorin Ivan, Petra Kammerevert, Morten Løkkegaard, Marek Henryk Migalski, Katarína Neveďalová, Doris Pack, Chrysoula Paliadeli, Marco Scurria, Joanna Senyszyn, Emil Stoyanov, Hannu Takkula, Sampo Terho, Helga Trüpel, Gianni Vattimo, Sabine Verheyen
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Liam Aylward, Heinz K. Becker, Ivo Belet, Timothy Kirkhope, Hans-Peter Martin, Georgios Papanikolaou
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Pablo Zalba Bidegain

STANOVISKO Výboru pre právne veci (26.1.2012)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

ku konkurencieschopnému jednotnému digitálnemu trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila
(2011/2178(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean-Marie Cavada

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže elektronická verejná správa zahŕňa všetky technológie, ako aj ich využívanie súvisiace s poskytovaním informácií, poradenstvom a administratívnymi on-line postupmi;

B. keďže pravidlá týkajúce sa elektronickej fakturácie nie sú jednotné a výhody, ktoré so sebou prináša, zostávajú vo veľkej miere nevyužité;

C. keďže Európska únia by mala prospech zo zavedenia opatrení, ktoré by konsolidovali fungujúci jednotný európsky trh a ktoré by priniesli reálne výhody správnym orgánom, podnikom a občanom;

D. keďže ekonomický a ekologický nástroj označovaný ako „cloud computing“ umožňuje zlepšovať výkonnosť verejných a súkromných podnikov v oblasti informačných technológií, znižovať náklady na spracovanie a archivovanie, čím so sebou prináša mnohé výhody, jeho nevýhodou je však nedostatočné zabezpečenie prepojenia medzi používateľom a serverom a istá strata kontroly na strane užívateľa;

1. pripomína, že už teraz je nevyhnutné vymedziť osvedčené postupy a užitočné metódy, ktoré by viedli k rozvoju elektronickej verejnej správy tým, že sa stanovia podmienky interoperability a pravidlá bezpečnosti a dostupnosti pre všetky zúčastnené strany;

2. konštatuje, že informačná technológia „cloud“ umožňuje prístup k spoločnej platforme zdrojov IT, ktoré môžu byť v krátkom časovom úseku prepojené bez vynaloženia väčšieho úsilia v oblasti správy či zásahov zo strany poskytovateľa služieb, a že účinnosť technológie ,,cloud“ spočíva v jej pružnosti, zvýšenej produktivite a šetrnosti voči životnému prostrediu, ale že musí byť v prvom rade po technickej stránke spoľahlivá a odolná;

3. zdôrazňuje, že intenzívnejšie využívanie technológie ,,cloud“ si vyžaduje bezpečný softvér, dohľad nad premiestňovaním zdrojov informačných technológií a dôkladnú kontrolu prístupu k serverom a k údajom, a že v dôsledku toho je potrebné vytvoriť spoločné normy, ktoré zabezpečia, aby personál obsluhujúci technológiu ,,cloud“ nemal prístup k uloženým údajom, ako aj to, aby tieto údaje nemohli byť využívané na komerčné účely a aby bol zabezpečený istý minimálny počet záloh, aby sa tak zabránilo strate údajov;

4. pripomína, že informačná technológia ,,cloud“ musí vyhovovať nárokom na zodpovednosť a technickým normám (napríklad elektronický podpis), ktoré budú zahŕňať systémy autorizácie a certifikácie, a že užívateľ musí byť informovaný o mieste, kde sú údaje ukladané, a o jurisdikcii, ktorá sa na tieto údaje vzťahuje;

5. pripomína, že správne fungovanie technických infraštruktúr, rovnako ako i produktov a služieb elektronickej správy je pre Európsku úniu prvoradé, pretože jej umožňuje prijímať vízie a politiky potrebné na zachovanie konkurencieschopnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.1.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Raffaele Baldassarre, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Marielle Gallo, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Dimitar Stoyanov, Alexandra Thein, Diana Wallis, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Philipp Albrecht, Jean-Marie Cavada, Vytautas Landsbergis, Kurt Lechner, Eva Lichtenberger, Dagmar Roth-Behrendt
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Eva Ortiz Vilella

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	21.3.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	56 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriele Albertini, Josefa Andrés Barea, Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Jürgen Creutzmann, Christian Ehler, Vicky Ford, Gaston Franco, Adam Gierek, András Gyürk, Fiona Hall, Jacky Hénin, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Béla Kovács, Bernd Lange, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Vittorio Prodi, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Michèle Rivasi, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Salvador Sedó i Alabart, Alyn Smith, Francisco Sosa Wagner, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	António Fernando Correia de Campos, Norbert Glante, Jolanta Emilia Hibner, Yannick Jadot, Seán Kelly, Werner Langen, Alajos Mészáros, Mario Pirillo, Hannu Takkula, Silvia-Adriana Ţicău

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia