SPRÁVA o budúcnosti regionálnych letísk a leteckých služieb v EÚ

    2.4.2012 - (2011/2196(INI))

    Výbor pre dopravu a cestovný ruch
    Spravodajca: Philip Bradbourn


    Postup : 2011/2196(INI)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A7-0094/2012

    NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o budúcnosti regionálnych letísk a leteckých služieb v EÚ

    (2011/2196(INI))

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe (COM(2006)0819),

    –   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Usmernenia Spoločenstva týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (2005/C 312/01),

    –   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EÚ a jej susedné regióny: obnovená koncepcia spolupráce v oblasti dopravy (COM(2011)0415),

    –   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2011 o dopravných aplikáciách globálneho navigačného satelitného systému – krátkodobá a strednodobá politika EÚ[1],

    –   so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

    –   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

    –   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0094/2012),

    A. keďže v súčasnosti neexistuje všeobecne uznávané vymedzenie pojmu „regionálne letisko“; keďže letiská, ktorých základnou spádovou oblasťou je hlavné mesto, nie sú zahrnuté do rozsahu tejto správy; keďže sa navrhuje, že regionálne letiská, t. j. letiská, ktoré nepatria medzi uzlové letiská, by sa mali rozdeliť na významné a menej významné letiská na základe druhov spojení, ktoré poskytujú, počtu prepravených cestujúcich a spojení s veľkými mestami a veľkými letiskami, a keďže od Komisie sa vyžaduje, aby stanovila spoločné kritériá s cieľom pomôcť riadnemu vymedzeniu pojmu „regionálne letisko“, ktoré bude zohľadňovať všetky uvedené prvky; keďže „regionálna letecká služba“ by sa ale mala vymedziť ako odlet z regionálneho letiska a/alebo pristátie na regionálnom letisku;

    B.  keďže regionálna letecká doprava, rovnako ako ostatné druhy dopravy, je kľúčovým prostriedkom, ktorý občanom zabezpečuje mobilitu; keďže zlepšená prepojenosť a efektívna intermodálna doprava môžu v značnej miere prispieť k lepšiemu prístupu k regiónom, podnikaniu, cestovnému ruchu a rozvoju pridružených služieb, ako aj k rozmachu hospodárskej prosperity;

    C. keďže rozdielne majetkové postavenie občanov a rôzne úrovne rozvoja infraštruktúry vedú k rozdielom v možnostiach využívania regionálnych leteckých spojení v členských štátoch;

    D. keďže spojenia, ktoré občanom a spoločnostiam ponúka letecká doprava v regiónoch EÚ, a najmä v nedostupných regiónoch a na ostrovoch, sú mimoriadne dôležité a pomáhajú zabezpečovať ekonomickú životaschopnosť týchto oblastí; keďže európske letiská vytvárajú veľkú sieť spájajúcu navzájom 150 000 dvojíc miest;

    E.  keďže značný počet regionálnych letísk rokuje s leteckou spoločnosťou, ktorá má takmer monopolné postavenie a môže zneužívať túto pozíciu na vyvíjanie tlaku neustálym zvyšovaním požiadaviek voči danému letisku a miestnym a/alebo regionálnym orgánom, okrem iného pokiaľ ide o letiskové poplatky a poplatky spojené s bezpečnosťou leteckej dopravy;

    F.  keďže niektoré letecké spoločnosti zaviedli reštriktívne opatrenia týkajúce sa príručnej batožiny, ktoré viedli k výraznému zníženiu maloobchodného predaja na letiskách; keďže pravidlo jednej batožiny uplatňované leteckými spoločnosťami, najmä nízkonákladovými leteckými spoločnosťami, ktoré pôsobia hlavne na týchto letiskách, ako aj ďalšie úsporné opatrenia, sťažili cestovanie a spôsobili dramatické zníženie objemu predaja o takmer 70 % na niektorých regionálnych letiskách; keďže jedna tretina maloobchodného zisku na letiskách ide na subvencovanie leteckých spoločností – na vyrovnanie poplatkov za pristátie;

    G. keďže španielska vláda výslovne zakázala leteckým spoločnostiam uplatňovať pri odlete zo španielskych letísk pravidlo jednej batožiny;

    H. uznáva, že veľké letiská v niektorých členských štátoch zaznamenávajú nedostatok kapacít;

    I.   poznamenáva, že finančná kríza a kríza štátneho dlhu významne zmenili podmienky financovania letísk v EÚ, najmä letísk, ktoré nepatria medzi uzlové letiská;

    J.   keďže výstavba nových regionálnych letísk by mala byť založená na analýze nákladov a prínosov;

    K. keďže na investíciách verejného sektora do obnovy letísk by sa mal odzrkadľovať určitý vzťah medzi množstvom použitých peňazí a počtom cestujúcich, ktorí túto infraštruktúru využívajú;

    Ekonomika regionálnych leteckých služieb

    1.  zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť záväzky verejnej služby v oblasti poskytovania leteckých dopravných služieb z hospodárskych záujmov a vo verejnom záujme, najmä leteckých dopravných služieb spájajúcich vzdialené regióny, ostrovy a najvzdialenejšie regióny vzhľadom na ich odľahlosť a fyzické a prírodné charakteristiky s cieľom zabezpečiť ich úplnú prístupnosť a územnú integráciu; zdôrazňuje, že existujúce záväzky verejnej služby by sa mali zachovať; domnieva sa, že tieto služby by neboli ekonomicky životaschopné bez verejných finančných prostriedkov; zdôrazňuje význam zvýšenia konkurencieschopnosti najvzdialenejších regiónov a presadzovania ich integrácie s ostatnými regiónmi, aby sa vyrovnal rozdiel v hospodárskej úrovni týchto regiónov a zvyšku Európy;

    2.  domnieva sa, že je žiaduce zabrániť ďalšiemu nárastu počtu regionálnych letísk, a konštatuje, že rozvoj regionálnych letísk by mal byť cielený, aby sa zabránilo vytváraniu nevyužívaných alebo neefektívne využívaných letiskových infraštruktúr, čo by mohlo viesť k ekonomickému zaťaženiu zodpovedných orgánov; trvá naopak na tom, že by sa mali posilňovať existujúce spojenia, najmä v geograficky znevýhodnených oblastiach (akými sú napríklad ostrovy); víta preto každú iniciatívu zameranú na posilnenie úlohy verejnej dopravy vrátane cestnej dopravy pri zavádzaní nových spojení; zdôrazňuje, že verejné financovanie regionálnych letísk by malo byť v súlade s článkami 106 a 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúcimi sa štátnej pomoci; domnieva sa, že by sa malo zabezpečiť vytvorenie systému sankcií pre dotované letecké spoločnosti, ktoré opustia regionálne letiská pred určeným termínom;

    3.  žiada Komisiu, aby preskúmala rozhodnutie 2012/21/EÚ o uplatňovaní článku 106 ods. 2, na základe ktorého sa prah, pri ktorom letisko môže získať štátnu pomoc bez povinnosti oznámiť to Komisii, znížil na 200 000 cestujúcich ročne, so zreteľom na usmernenia Spoločenstva (2005/C 312/01), podľa ktorých sa letisko môže stať nákladovo efektívnym, keď prepraví viac ako 500 000 cestujúcich ročne;

    4.  domnieva sa, že vzhľadom na environmentálny a hospodársky vplyv regionálnych letísk by ich národné a regionálne orgány mali náležitým spôsobom podporovať, mali by byť predmetom miestnych aj regionálnych konzultácií a na základe analýz nákladov a výnosov by sa mala zvážiť ich oprávnenosť uchádzať sa o finančnú podporu z fondov EÚ, ako aj z ďalších nástrojov finančného inžinierstva EÚ v rámci nového programovacieho obdobia; odporúča Komisii, aby vzala do úvahy možnosti, ktoré ponúkajú regionálne letiská v rámci hlavnej európskej dopravnej siete;

    5.  požaduje, aby kritériá pre získanie dotácií a prostriedkov verejného financovania boli jasne vymedzené a transparentné;

    6.  vyzýva Komisiu, aby pri budúcich revíziách usmernení o leteckej doprave zaujala vyvážený prístup s cieľom umožniť sociálne a ekonomicky životaschopný rozvoj regionálnych leteckých dopravných služieb a zároveň zohľadnila rozvoj infraštruktúry potrebnej na zabezpečenie intermodality, ako aj prístupnosti občanov EÚ k týmto službám a zásadu subsidiarity a proporcionality;

    7.  vyzýva Komisiu, aby pri podpore rozvoja regionálnych letísk a výstavby nových regionálnych letísk – predovšetkým v krajinách, ktorých hlavné letiská sú situované v odľahlých oblastiach – venovala osobitnú pozornosť vyváženému územnému rozvoju regiónov, ktoré zodpovedajú úrovni I a II klasifikácie územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS), s cieľom zabezpečiť inováciu a konkurencieschopnosť v regiónoch, ktoré sú vzdialené od hlavného mesta a nemajú dobrú dopravnú dostupnosť, a uľahčiť rozvoj reálnych ekonomických a dopravných uzlov;

    8.  zdôrazňuje, že primeraný rozvoj regionálnych letísk prispieva k paralelnému rozvoju systému cestovného ruchu, ktorý je nesmierne dôležitou oblasťou pre mnoho európskych regiónov;

    9.  konštatuje, že cestovný ruch preukazuje svoju odolnosť voči hospodárskej kríze a že je potrebné venovať osobitnú pozornosť všetkým prvkom alebo rozhodnutiam v rámci hospodárskej politiky, ktoré by mohli toto odvetvie podporiť alebo zabezpečiť jeho napredovanie, napríklad leteckej doprave a projektom letiskovej infraštruktúry;

    10. zdôrazňuje, že niektoré regionálne letiská sú v prevádzke len počas hlavných turistických sezón, čo často vedie k dodatočnému organizačnému problému, vyšším jednotkovým nákladom atď.; vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy osobitný charakter a problémy týchto sezónnych regionálnych letísk pri prijímaní nových právnych predpisov pre toto odvetvie;

    11. zdôrazňuje, že regionálne letiská sú čoraz dôležitejšie pre charterové letecké spoločnosti, ako aj pre nízkonákladových dopravcov; zdôrazňuje, že hlavný dôvod existencie charterových leteckých spoločností spočíva v súčasnosti v tom, že sú diaľkovými dopravcami do prázdninových destinácií, majú nižší sklon sedadiel a ponúkajú palubné služby porovnateľné so staršími leteckými spoločnosťami zabezpečujúcimi pravidelné lety, pričom často využívajú regionálne letiská, ktoré nedokážu obslúžiť pravidelnú linku a lietanie, ktoré by mohlo konkurovať nízkonákladovým leteckým spoločnostiach s ich lietadlami na krátke vzdialenosti; pripomína, že lietadlá s úzkym trupom sú uprednostňované na krátkych trasách, najmä na miestach, kde sa sieťoví dopravcovia napájajú na uzly z regionálnych letísk, a nízkonákladovými dopravcami;

    12. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila správne uplatňovanie európskych a vnútroštátnych právnych predpisov o sociálnych a pracovných podmienkach v leteckých spoločnostiach tak, aby sa pracovníci zamestnaní na regionálnom letisku nestávali obeťami sociálneho dumpingu a aby bola zabezpečená spravodlivá hospodárska súťaž a rovnaké podmienky v odvetví leteckej dopravy; vyzýva k tomu, aby mal letiskový personál vyhovujúce zmluvné podmienky, najmä pokiaľ ide o letiská, v ktorých väčšinu dopravy zabezpečujú nízkonákladové letecké spoločnosti;

    13. vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré praktiky nízkonákladových leteckých spoločností, ktoré lietajú často z regionálnych letísk, vedú k horšej kvalite služieb pre cestujúcich a k zhoršovaniu pracovných podmienok; vzhľadom na súčasné agresívne obchodné praktiky niektorých nízkonákladových leteckých spoločností lietajúcich z regionálnych letísk, ktorými zneužívajú svoje dominantné postavenie, a vzhľadom na skutočnosť, že obchodné činnosti sú hlavným zdrojom príjmov regionálnych letísk, vyjadruje znepokojenie nad pravidlom jednej batožiny a inými obmedzeniami týkajúcimi sa maximálnej povolenej hmotnosti príručnej batožiny, ktoré zaviedli niektoré letecké spoločnosti; zastáva názor, že tieto praktiky sú v rozpore s právnymi predpismi o hospodárskej súťaži, a domnieva sa, že tieto obmedzenia môžu predstavovať zneužívanie vlastného postavenia dopravcom; vyzýva preto členské štáty, aby stanovili spoločné horné hranice, ktoré majú letecké spoločnosti zaviesť s ohľadom na tieto obmedzenia, a domnieva sa, že všetky kontroly týkajúce sa maximálnej váhy a rozmerov batožiny by sa mali uskutočňovať pred príchodom k odletovému východu;

    14. žiada, aby sa maloobchodné nákupy na letisku považovali za „základné položky“, ako je to v súčasnosti v prípade položiek, akými sú napríklad kabáty; schvaľuje rozhodnutie Španielska[2] zakázať na svojom území postupy uvedené v odseku 13, a vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zavedením podobného opatrenia na všetky letecké služby pochádzajúce z Európy;

    15. domnieva sa, že preprava tovaru je pozitívnym faktorom pre regionálne letiská, ktorý môže priniesť ďalší rozvoj a pracovné miesta, a to aj pomocou zriadenia súvisiacich pozemných služieb a podnikov prepojených s regionálnymi letiskami; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu, ktorá podporí prepravu tovaru a uľahčí spoluprácu medzi susednými regionálnymi letiskami;

    16. naliehavo vyzýva orgány členských štátov, aby navrhli plány na rozvoj a zefektívnenie existujúcich regionálnych letísk;

    17. domnieva sa, že regionálne letiská by nemali byť nástrojmi na prehlbovanie verejných deficitov a mali by byť vo všeobecnosti v strednodobom horizonte ekonomicky udržateľné;

    Životné prostredie a inovácie

    18. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne urýchlili rozvoj spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (spoločný podnik SESAR), iniciatívy s názvom Čisté nebo a presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa Jednotného európskeho neba; poznamenáva, že práca na spoločnom podniku SESAR a dôležitá úloha Európskej geostacionárnej navigačnej prekrývacej služby (EGNOS) prinesú regionálnym letiskám úžitok z projektov, ako je napríklad zabezpečenie úkonov riadiacej veže na diaľku, riadenie rýchlosti a preťaženia a zlepšenie prevádzkových postupov;

    19. uznáva, že riadenie kapacity nie je rovnaké na letiskách s koordináciou prevádzkových intervalov ako na letiskách bez koordinácie prevádzkových intervalov; zastáva názor, že mnohé regionálne letiská majú množstvo voľných kapacít, ktoré by sa mohli využiť, a že využitím týchto voľných kapacít možno zmenšiť preťaženie a preplnenie veľkých letísk a minimalizovať vplyv na životné prostredie; uznáva, že dobré spojenie medzi hlavnými letiskami a okolitými regionálnymi letiskami môže prispieť k zmenšeniu preťaženia;

    20. zdôrazňuje úlohu regionálnych letísk, ktoré sú hnacou silou rozvoja inovačných zoskupení tým, že začínajúcim podnikom znižujú počiatočné náklady súvisiace s ich umiestnením, najmä v odľahlých regiónoch;

    21. vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pri rozhodovaní o umiestňovaní letísk, a vždy vtedy, keď je potrebná renovácia alebo rozšírenie zariadení regionálnych letísk, zohľadňovali nielen hospodárske a finančné aspekty, ale aj environmentálne, teritoriálne, geologické a meteorologické faktory a ďalšie racionálne kritériá; zároveň zdôrazňuje dôležitosť využívania a modernizácie existujúcich zariadení namiesto budovania nových;

    Preťaženie a multimodalita

    22. poznamenáva, že v nedávno vykonaných štúdiách sa uvádza, že európske regióny strácajú priame spojenia s niektorými z najpreťaženejších letísk, a vyjadruje sklamanie nad tým, že štúdie vypracované Európskou komisiou sa zameriavajú len na veľké letiská; navrhuje preto, aby sa rozsah zamerania všetkých budúcich štúdií rozšíril o regionálne letiská, a nabáda členské štáty a Komisiu, aby zatiaľ podporovali spojenia medzi regionálnymi letiskami a hlavnými letiskami v členských štátoch s cieľom pomôcť rozmachu hospodárstva v oblastiach okolo regionálnych letísk a zároveň poskytnúť jedno riešenie problému súvisiaceho s preťaženosťou leteckej dopravy v Európe;

    23. naliehavo vyzýva všetky strany a inštitúcie zapojené do revízie nariadenia (EHS) č. 95/93 (zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 793/2004), aby sa zamerali skôr na zabezpečenie nových kapacít na letiskách ako na vytláčanie regionálnych leteckých služieb z trhu nižšími cenami; považuje za dôležité, aby regionálne letiská mali prístup k uzlovým letiskám, a zastáva názor, že sa to musí zohľadniť počas revízie nariadenia (EHS) č. 95/93, najmä v súvislosti s plánmi týkajúcimi sa sekundárneho obchodovania s prevádzkovými intervalmi a predpokladaným postupným zavádzaním ďalších trhových mechanizmov vrátane primárneho obchodovania, ktoré by mohli viesť k prerušeniu spojení medzi regionálnymi letiskami a veľkými uzlovými letiskami;

    24. vyzýva Komisiu, aby zvolila racionálny prístup k administratívnej a právnej úprave riadenia prevádzkových intervalov na regionálnych letiskách, keďže ich nedostatok by mohol viesť k obmedzeniu siete; vzhľadom na to, že veľké uzlové letiská čoskoro naplnia svoju kapacitu, vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu prideľovania prevádzkových intervalov regionálnych letísk s cieľom prilákať nové letecké spoločnosti a podporiť hospodársku súťaž, odľahčenie veľkých letísk a rozvoj regionálnych letísk;

    25. vyjadruje poľutovanie nad tým, že regionálne letiská, ktoré sa nachádzajú mimo mestských centier, často nemajú primerané prepojenie so sieťou pozemných komunikácií; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali svoje politiky v oblasti intermodality a investovali do týchto strategicky dôležitých intermodálnych prepojení, napríklad prepojení so železničnou sieťou, keďže prepojenie regionálnych letísk s inými časťami dopravnej siete vrátane iných letísk povedie k väčšiemu využívaniu regionálnych letísk v prípadoch, keď kapacity uzlových letísk nestačia;

    26. zdôrazňuje, že nedostatok rozhodných opatrení na zvýšenie dostupnosti regionálnych letísk prostredníctvom vhodných spojení s mestskými centrami, a to aj investovaním do dopravnej infraštruktúry, obmedzuje hospodársky a sociálny rozvoj regiónov;

    27. poukazuje na potrebu lepšej integrácie jednotlivých spôsobov dopravy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie, ktoré by priemyslu dalo podnet na vývoj systému predaja multimodálnych cestovných lístkov platných na vlakovú i leteckú dopravu; poukazuje na skutočnosť, že systémy tohto druhu sa už používajú v niektorých členských štátoch, a preto naliehavo vyzýva všetky strany k výmene najlepších postupov v tejto oblasti;

    28. poukazuje na naliehavú potrebu garantovať kapacity letísk v Európskej únii tak, aby nestratili konkurencieschopnosť v porovnaní s ostatnými regiónmi zaznamenávajúcimi rast, a predísť tak presunu dopravy do susedných regiónov; zastáva názor, že regionálne letiská môžu pomôcť znížiť preťaženosť hlavných európskych letísk a pomôcť im udržať si vedúce postavenie;

    29. domnieva sa, že plány rozvoja siete železničnej a cestnej dopravy by mali zohľadňovať polohu letísk s cieľom zahrnúť letiská do pozemnej dopravnej siete vo výstavbe; poukazuje na potrebu rozvíjať siete regionálnych letísk založené na integrovaných prepojeniach s hlavnými letiskami s cieľom zlepšiť mobilitu ľudí a zefektívniť prepravu tovaru;

    30. zdôrazňuje, že dobre rozvinutá sieť regionálnych letísk zlepší aj bezpečnosť cestujúcich, a to tým, že okrem iného zabezpečí, že v prípade zhoršenia počasia alebo iných okolností bude k dispozícii sieť núdzových alebo alternatívnych letísk;

    31. považuje za nevyhnutné zahrnúť medzi základné prvky špecializáciu na nákladnú dopravu, ktorá prispeje k plánovaniu letiskovej mapy, a optimalizovať využívanie dostupnej infraštruktúry; poukazuje na skutočnosť, že primerané uplatňovanie tejto zásady spolu so zodpovedajúcou správou prevádzkových intervalov v segmentoch osobnej a nákladnej dopravy by mali pomáhať zabraňovať saturácii na hlavných letiskách; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú v tejto stratégií zohrávajú regionálne letiská;

    Transeurópska dopravná sieť (TEN-T)

    32. zastáva názor, že regionálne letiská zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska územnej súdržnosti a sociálneho a hospodárskeho rozvoja regiónov, najmä regiónov s nedostatkom iných druhov dopravy; žiada preto, aby boli regionálne letiská brané do úvahy pri prijímaní budúcej politiky týkajúcej sa transeurópskej dopravnej siete; okrem toho je pevne presvedčený, že veľké regionálne letiská so stabilnou celoročnou dopravou, ktoré preukázateľne prispievajú k hospodárskemu rozvoju, obnove priemyslu a zamestnanosti vo svojom regióne, by sa mali zahrnúť do rokovaní o plánovaní siete TEN-T, a to najmä letiská s veľkokapacitným spojením s tretími krajinami a vnútroeurópskou dopravou, letiská, ktoré prispievajú k multimodálnemu charakteru dopravy vo svojom regióne, a tie regionálne letiská, ktoré môžu slúžiť na odstránenie kapacitných nedostatkov;

    33. zdôrazňuje, že regionálne letiská v cezhraničných regiónoch, ktoré sa nachádzajú vo vzájomnej tesnej blízkosti, by mali preukázať spoluprácu a koordináciu pri využívaní existujúcich kapacít ako predpoklad pre spolufinancovanie EÚ prostredníctvom TEN-T, Kohézneho fondu a regionálnych fondov;

    34. domnieva sa, že regionálne letiská by ako súčasť siete TEN-T mohli zohrávať vedúcu úlohu pri vytváraní širšieho Spoločného európskeho leteckého priestoru zahŕňajúceho 1 miliardu ľudí v EÚ a v susedných krajinách, a to v súlade s oznámením Komisie (COM(2011)0415);

    35. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevenovala pozornosť požiadavke Parlamentu a Rady uvedenej v článku 10 ods. 4 rozhodnutia 884/2004/ES, aby regionálne letiská boli spojené so sieťou, najmä z hľadiska potreby zabezpečenia leteckých dopravných služieb pre európske regióny spolu s rozvojom služieb železničnej prepravy, keďže leteckou dopravou sa za určitých okolností dá dostať do väčších vzdialeností a možno ňou z hľadiska času, nákladov a vplyvu na životné prostredie efektívnejšie obsluhovať menšie trhy; zdôrazňuje preto mimoriadny význam prepojenia služieb železničnej dopravy, najmä vysokorýchlostnej a diaľkovej železničnej dopravy, s letiskami;

    36. vyjadruje presvedčenie, že rozsiahlejšie zahrnutie letísk do nových usmernení o TEN-T uľahčí prístup k súkromnému financovaniu projektov letiskovej infraštruktúry a vyšle pozitívny signál kapitálovým trhom; vyzýva Komisiu, aby počas preskúmania TEN-T uznala dôležitú súvislosť medzi regionálnymi leteckými službami a hospodárskym oživením;

    Bezpečnosť

    37. poukazuje na to, že náklady na realizáciu bezpečnostných opatrení na menších regionálnych letiskách sú proporcionálne vyššie než na veľkých letiskách, ktoré využívajú výhody úspor z rozsahu; domnieva sa však, že akýkoľvek návrh týkajúci sa financovania bezpečnostných opatrení nesmie narúšať hospodársku súťaž medzi letiskami alebo skupinami letísk;

    38. pripomína, že smernica EÚ o letiskových poplatkoch4 sa vzťahuje len na letiská s viac ako 5 miliónmi cestujúcich a/alebo najväčšie letisko v každom členskom štáte EÚ; domnieva sa, že posúdenie vplyvu na malé a stredné letiská by malo tvoriť podstatnú časť každej revízie príslušných smerníc;

    39. naliehavo vyzýva Radu, aby prijala pozíciu k poplatkom za bezpečnostnú ochranu leteckej dopravy, a domnieva sa, že prísnejšie bezpečnostné opatrenia by sa mali financovať zo všeobecných daní príslušného členského štátu, lebo bezpečnosť leteckej dopravy je záležitosťou národnej bezpečnosti; zdôrazňuje, že podobné pravidlá by sa mali uplatňovať na všetky druhy dopravy, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž;

    40. uznáva potrebu spoľahlivých detekčných zariadení tekutín, aerosólov a gélov (LAG), ktoré zabezpečia vysoký stupeň pravdepodobnosti odhalenia širokej škály tekutých výbušnín, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila dôsledky dodržiavania budúcich požiadaviek na detekčnú kontrolu LAG pre regionálne letiská;

    41. upozorňuje na vplyv, ktorý budú mať nové nariadenia na nákladnú leteckú dopravu, a osobitne na skutočnosť, že mnohé regionálne letiská sú závislé od nákladnej dopravy; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali hospodárske dôsledky týchto nariadení s cieľom zabezpečiť, že nákladní dopravcovia nepresunú ich prevádzky mimo EÚ;

    Transparentnosť

    42. navrhuje, aby boli spoločnosti povinné ponúknuť všetkým obyvateľom vo všetkých štátoch EÚ možnosť platenia kreditnou alebo debetnou kartou bez poplatku, a ďalej odporúča, aby s používaním tejto karty neboli spojené žiadne mesačné poplatky ani poplatky za správu, a to ani v prípade, ak túto možnosť ponúka spoločnosť, ktorá nie je spojená s leteckou spoločnosťou, a aby v prípade, ak veľká väčšina cestujúcich platí leteckým spoločnostiam osobitný poplatok súvisiaci s platbou, bol takýto poplatok zakázaný a považovaný za nevyhnutný, a preto zahrnutý do inzerovanej ceny;

    43. zdôrazňuje, že kým v niektorých lietadlách môže byť obmedzený priestor na uloženie batožiny, na letoch v rámci EÚ neexistujú žiadne spoločné usmernenia týkajúce sa veľkosti alebo hmotnosti príručnej alebo podanej batožiny; navrhuje, aby Komisia podporila priemysel v stanovení spoločných horných hraníc pre obmedzenia, keďže by to cestujúcim poskytlo väčšiu istotu pri cestovaní; domnieva sa, že na to, aby toto opatrenie fungovalo na globálnom trhu, je potrebné do tohto procesu zapojiť Medzinárodnú organizáciu civilného letectva (ICAO);

    44. konštatuje, že niektoré letecké spoločnosti účtujú poplatky za odbavenie batožiny, ktoré sa často javia ako neúmerne vysoké, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala túto prax so zreteľom na postupy stanovené v bode 13 a na spravodlivú a transparentnú cenovú politiku;

    45. navrhuje, aby sa stanovila horná hranica výšky poplatkov ukladaných leteckými spoločnosťami za nadrozmernú batožinu a batožinu s nadmernou hmotnosťou;

    Prístupnosť

    46. vyzýva spoločnosti zodpovedné za riadenie regionálnych letísk, aby vykonali nevyhnutné stavebné zmeny v prospech osôb so zdravotným postihnutím tak, aby im bol umožnený prístup do rôznych letiskových priestorov bez pomoci a využívanie všetkých služieb bez ťažkostí;

    47. zdôrazňuje, že regionálne letiská predstavujú vďaka malej veľkosti svojich terminálov, kompaktnosti a organizácii, pridanú hodnotu pre cestujúcich so zníženou pohyblivosťou, cestujúcich s rodinami atď.; vyzýva Komisiu, letiská a ďalšie zúčastnené strany, aby sa realizovali návrhy a výstavba terminálov, ktoré sú prístupnejšie a prívetivejšie pre uvedené skupiny cestujúcich;

    48. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

    • [1]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0250.
    • [2]  Zákon 1/2011 (4. marec 2011), ktorým sa ustanovuje štátny program pre bezpečnosť civilného letectva, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 21/2003 o bezpečnosti leteckej dopravy (7. júl 2003).

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    Regionálne letiská a letecké služby sú dôležité nielen ako prepravné uzly, ktoré prepravovaním ľudí a tovaru medzi regiónmi pomáhajú zabezpečiť hladké fungovanie jednotného trhu EÚ, ale sú dôležité aj samé osebe ako zdroje hospodárskeho rastu. Spoločne rozširujú horizont tradičných obchodných trás a poskytujú významnú podporu mestám a regiónom, ktoré obsluhujú. Vzhľadom na dôležitosť týchto infraštruktúr a služieb pre ľudí, ktorí žijú mimo veľkých mestských oblastí, a pre EÚ ako celok, vyjadruje spravodajca znepokojenie nad tým, že Európska komisia má pri navrhovaní právnych predpisov v oblasti letectva tendenciu zameriavať sa na veľké uzlové letiská. V tejto správe som uviedol odporúčania, ktorých cieľom je obnoviť rovnováhu a upozorniť na spôsob, akým boli regionálne letiská a letecké služby často neúmyselne, ale neúmerne poškodené niektorými právnymi predpismi EÚ. Otvoril som tiež diskusiu o politických možnostiach, ktoré by v prípade, že by ich Komisia prijala, mohli zlepšiť prevádzkovú a ekonomickú efektívnosť regionálnych letísk a leteckých služieb, ako aj zlepšiť skúsenosti cestujúcich, ktorí tieto zariadenia a služby využívajú.

    Už v úvode som uviedol, že regionálne letiská majú pre spoločnosť veľký hospodársky prínos, a preto ma prekvapilo, aké ťažké je nájsť jednoduché, ucelené vymedzenie pojmu „regionálne letisko“. Hovoril som s Komisiou aj so zainteresovanými stranami z priemyslu, ale vymedzenia pojmu, ktoré mi boli predkladané, boli neprimerané, vzájomne si odporujúce a často protikladné. Ak má Komisia v budúcnosti zabezpečiť uspokojenie potrieb mnohých regionálnych letísk EÚ, potom som presvedčený, že potrebuje jasné, konkrétne, ucelené a presné vymedzenie pojmu „regionálne letisko“. Po celej EÚ je rozptýlené veľké množstvo regionálnych letísk, ktoré sa výrazne odlišujú z hľadiska veľkosti, poskytovaných služieb, trhov, ktoré obsluhujú, a leteckých služieb, ktoré využívajú ich letiská. Preto nepostačujú vymedzenia, ktoré stanovujú len náhodnú hranicu počtu cestujúcich alebo zahŕňajú všetky letiská nachádzajúce sa mimo hlavných miest/regiónov. Vzhľadom na to, že v súčasnosti neexistuje žiadne primerané vymedzenie, spravodajca sa rozhodol ponúknuť na účely tejto správy jednoduché, široké vymedzenie, podľa ktorého regionálne letisko znamená akékoľvek letisko, ktoré nie je uzlové (bez ohľadu na počet prepravených cestujúcich), a regionálna letecká služba je letecká služba, ktorá odlieta a/alebo pristáva na regionálnom letisku.

    Letecká doprava je priemysel s nízkou maržou, a preto je dôležité, aby sme vytvorili silný, konkurencieschopný a ekonomicky životaschopný letecký priestor EÚ. Platí to najmä na regionálnej úrovni, kde môžu byť marže najnižšie. Okrem ekonomických prekážok, s ktorými sa stretávame, čelíme tiež prekážkam súvisiacim s vplyvom leteckej dopravy na životné prostredie, s preťažením, bezpečnosťou a s potrebou lepšie vymedziť jej základný prínos pre dopravnú sieť EÚ. Spravodajca sa preto snažil dotknúť všetkých týchto kľúčových oblastí a zamerať sa nielen na špecifické otázky regionálnej leteckej dopravy, ale aj na spôsoby, ktoré by regionálnej leteckej doprave umožnili zohrávať úlohu pri vytváraní efektívnejšieho leteckého priestoru EÚ ako celku. Myslím si napríklad, že tie regionálne letiská, ktorých kapacita sa v súčasnosti využíva len čiastočne, by mohli s veľkou pravdepodobnosťou slúžiť na zmiernenie preťaženia niektorých veľmi preťažených uzlových letísk, najmä pokiaľ ide o regionálne služby. V prípade náležitej realizácie by to mohlo viesť k menšiemu preťaženiu a vyššej environmentálnej efektívnosti. Komisiu by som chcel tiež vyzvať, že keď sa bude zaoberať prevádzkovými intervalmi, aby venovala osobitnú pozornosť regionálnym letiskám a leteckým službám, lebo im hrozí, že budú vytlačené z trhu vzhľadom na väčšiu konsolidáciu medzi veľkými letiskami, leteckými spoločnosťami a alianciami leteckých spoločností. Nekonkurencieschopný a monopolistický trh by bol mimoriadne škodlivý nielen pre regionálnu leteckú dopravu, ale aj pre občanov EÚ, ktorí by čelili menšiemu výberu a rastúcim cenám.

    Komisiu a členské štáty som tiež požiadal, aby bezodkladne urýchlili vývoj projektu SESAR a Jednotného európskeho neba, lebo ich dokončenie by mohlo viesť k rozsiahlym ekonomickým a environmentálnym úsporám, ktoré by sa dosiahli prostredníctvom väčšej účinnosti a tiež tým, že by sa menším regionálnym letiskám umožnilo získať výhody z projektov SESAR, napríklad zabezpečenie úkonov riadiacej veže na diaľku. Ďalej si myslím, že zaradenie niektorých veľkých regionálnych letísk do základnej siete TEN-T by mohlo priniesť vyššiu účinnosť dopravnému priestoru EÚ. Naozaj som pevne presvedčený, že regionálne letecké služby je potrebné vnímať skôr ako neoddeliteľnú súčasť siete TEN-T, než ako jej okrajovú oblasť. Spravodajca sa domnieva, že zlepšením integrácie európskych regionálnych letísk do dopravnej siete môžeme dať priemyslu podnet na to, aby priniesol občanom EÚ ďalšie výhody, ako napríklad vyvinutím systému predaja multimodálnych cestovných lístkov platných na časti cesty vlakovou aj leteckou dopravou.

    A napokon som sa snažil riešiť otázky týkajúce sa transparentnosti, ktoré môžu mať veľký vplyv na skúsenosti cestujúcich, ale aj na slobodu regionálnych letísk pri výbere výnosného ekonomického modelu. Cieľom tejto správy je riešiť postupy niektorých nízkonákladových dopravcov, ako napríklad verejnosti dobre známu prax pridávania určitých povinných poplatkov k inzerovanej cene leteniek alebo uplatňovania mimoriadne prísnych a obmedzujúcich pravidiel týkajúcich sa jednej batožiny, ktoré môžu vážne ohroziť životaschopnosť maloobchodného predaja ako zdroja letiskového príjmu regionálnych letísk, ktoré s cieľom prilákať letecké spoločnosti v mnohých prípadoch dohodli konkurenčné poplatky za pristátie.

    Na záver môžem povedať, že som pevne presvedčený, že európske regionálne letiská a letecké služby je potrebné považovať za kľúčové prvky pri vytváraní efektívnej a dobre fungujúcej dopravnej siete EÚ, ktorá zjednodušuje obchod a zaisťuje mobilitu väčšiemu počtu ľudí. Regionálna letecká doprava môže zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa voľný pohyb v EÚ stal realitou nielen pre ľudí žijúcich vo veľkých hlavných mestách, ale aj pre občanov EÚ žijúcich mimo týchto oblastí, a aby tieto mestá a regióny mali úžitok nielen z väčšej mobility, ale aj z vytvárania cestovného ruchu, ako aj pri zaisťovaní prístupu k novým trhom a získavaní väčších zahraničných hospodárskych investícií.

    STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (6.2.2012)

    pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

    o budúcnosti regionálnych letísk a leteckých služieb v EÚ
    (2011/2196(INI))

    Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko Giommaria Uggias

    NÁVRHY

    Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

    1.  zdôrazňuje význam regionálnych letísk pre leteckú dopravu a ich významnú úlohu, ktorou je prispievanie k územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti v členských štátoch i v Únii prostredníctvom spájania regiónov; upozorňuje na to, že by sa mali zachovať existujúce povinnosti týkajúce sa služieb vo verejnom záujme a že všetky takéto povinnosti, ktoré budú dohodnuté v budúcnosti, by mali byť odôvodnené potrebou zaručiť dostupnosť a územnú celistvosť regiónov, napríklad najvzdialenejších, okrajových alebo ostrovných regiónov, ako aj centrálnych oblastí, ktoré neležia na hlavných dopravných ťahoch, vzhľadom na to, že vhodné dopravné spojenia by im umožnili vyrovnať sa so svojou nevýhodnou geografickou polohou; konštatuje, že v záujme splnenia tohto cieľa je potrebné prioritne sa zamerať na zlepšenie intermodality; uprednostňuje možnosť uzatvárať dohody o partnerstve s podporou vnútroštátnych a regionálnych orgánov a leteckými spoločnosťami; poukazuje na význam letísk, ktoré sú niekedy jediným účinným spojením medzi daným regiónom a zvyškom Európy; zdôrazňuje, že regionálne letiská sú potrebné aj v najmenej rozvinutých regiónoch Európy, ktoré nemajú husté cestné alebo železničné siete; vyjadruje preto presvedčenie, že by sa mali zabezpečiť náležité spojenia s regiónmi; poznamenáva, že v podmienkach súčasnej hospodárskej krízy a úsilia o fiškálnu konsolidáciu by sa mal hľadať ten správny kompromis medzi potrebou zabezpečenia konkurencieschopnosti a finančnej rovnováhy každého letiska a sociálnymi a územnými potrebami, ktoré treba uspokojiť;

    2.  domnieva sa, že nerozumné zvyšovanie počtu regionálnych letísk by nebolo v súlade s kritériami efektívnosti a udržateľnosti; trvá naopak na tom, že by sa mali posilňovať existujúce spojenia, najmä v geograficky znevýhodnených oblastiach (akými sú napríklad ostrovy); víta preto každú iniciatívu zameranú na posilnenie úlohy verejnej dopravy vrátane cestnej dopravy pri zavádzaní nových spojení;

    3.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby zohľadnili skutočnosť, že dobré letecké spojenie je dôležité pre rozvoj miestneho hospodárstva a cestovného ruchu, prilákanie investorov a zabezpečenie rýchlej prepravy cestujúcich a tovaru; uznáva význam regionálnych letísk pre zlepšovanie mobility a spojení medzi regiónmi a zvyšovanie atraktívnosti regiónov; konštatuje, že cestovný ruch preukazuje svoju odolnosť voči hospodárskej kríze a že je potrebné venovať osobitnú pozornosť všetkým prvkom alebo rozhodnutiam v rámci hospodárskej politiky, ktoré by mohli toto odvetvie podporiť alebo zabezpečiť jeho napredovanie, napríklad leteckej doprave a projektom letiskovej infraštruktúry;

    4.  zdôrazňuje úlohu regionálnych letísk, ktoré sú hnacou silou rozvoja inovačných zoskupení tým, že začínajúcim podnikom znižujú počiatočné náklady súvisiace s ich umiestnením, najmä v odľahlých regiónoch;

    5.  zdôrazňuje hospodársky význam regionálnych letísk pre regionálny hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, najmä v menej rozvinutých či znevýhodnených regiónoch; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu účinnejšie využívať potenciál ekologických pracovných miest; vyjadruje však poľutovanie nad vysokým počtom neistých pracovných miest v tomto odvetví a trvá na tom, že zamestnancom, ktorí pracujú na samotných letiskách alebo pracujú pre spoločnosti, ktoré na týchto letiskách poskytujú služby, respektíve pracujú pre letecké spoločnosti, ktoré na týchto letiskách vyvíjajú svoju činnosť, sa musia poskytovať potrebné primerané zmluvné a platové podmienky, a trvá tiež na tom, že sa musia dodržiavať pracovné podmienky zamestnancov letísk a musí sa im zabezpečiť minimálna úroveň ochrany, ktorá často neexistuje tam, kde väčšinu dopravy zabezpečujú nízkonákladové spoločnosti;

    6.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pri rozhodovaní o umiestňovaní letísk, a vždy vtedy, keď je potrebná renovácia alebo rozšírenie zariadení regionálnych letísk, zohľadňovali nielen hospodárske a finančné aspekty, ale aj environmentálne, teritoriálne, geologické a meteorologické faktory a ďalšie racionálne kritériá; zároveň zdôrazňuje dôležitosť využívania a modernizácie existujúcich zariadení namiesto budovania nových; upozorňuje na skutočnosť, že rozvoj leteckej dopravy musí zohľadňovať ciele vytýčené v stratégii Európa 2020; preto odporúča, aby do roku 2020 letiská v celom vzdušnom priestore EÚ znížili emisie CO2 v leteckej doprave o 30 %;

    7.  považuje za obzvlášť výhodné využiť v prípade možnosti riešenia zamerané na intermodálnu dopravu; zastáva preto názor, že s ohľadom na súčasný vývoj technológií v tejto oblasti by sa mali rozvíjať železničné spojenia alebo linky cestnej hromadnej dopravy na letiská, keďže predstavujú ideálny spôsob, ako dané letiská začleniť do vnútroštátnych a európskych cestných spojení a zároveň čiastočne vyriešiť kapacitné problémy týchto letísk; domnieva sa, že lepšie spojenia medzi regionálnymi letiskami a okolitými mestami prostredníctvom miestnej železničnej alebo električkovej dopravy by mohli mať pozitívny vplyv z hľadiska životného prostredia a mohli by prispieť k racionalizácii regionálnej dopravy ako celku; žiada, aby sa nezabudlo na osobitnú situáciu niektorých regiónov, v ktorých je rozvoj intermodality podmienený ich fyzikálnymi a prírodnými charakteristikami; uznáva, že regionálne letiská môžu prispieť k zmierneniu preťaženia osobnej leteckej dopravy, čo by odbremenilo preplnené letiská, ako aj k diverzifikácii leteckých spojení; naliehavo vyzýva orgány členských štátov, aby navrhli plány na rozvoj a zefektívnenie existujúcich regionálnych letísk;

    8.  domnieva sa, že vzhľadom na environmentálny a hospodársky vplyv regionálnych letísk by ich národné a regionálne orgány mali náležitým spôsobom podporovať, mali by byť predmetom miestnych aj regionálnych konzultácií a na základe analýz nákladov a výnosov by sa mala zvážiť ich oprávnenosť uchádzať sa o finančnú podporu z fondov EÚ, ako aj z ďalších nástrojov finančného inžinierstva EÚ v rámci nového programovacieho obdobia; odporúča Komisii, aby vzala do úvahy možnosti, ktoré ponúkajú regionálne letiská v rámci hlavnej európskej dopravnej siete;

    9.  zastáva názor, že v rámci činností zameraných na územnú spoluprácu by sa mal zohľadniť rozvoj regionálnych letísk, aby sa podporila rovnováha medzi regiónmi, pokiaľ ide o prístup k letiskám a koordinovaný rozvoj dopravnej siete v záujme územnej súdržnosti;

    10. vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby v súlade so špecifickým územným posúdením, v ktorom sa náležitý význam prisudzuje cezhraničnej spolupráci, zabezpečili začlenenie letísk do plánov územného rozvoja regiónov a ich zohľadnenie v stratégiách regionálneho rozvoja – predovšetkým v súvislosti s integrovanými plánmi trvalo udržateľnej mobility – a v prípade potreby aj v súčasných a budúcich makroregionálnych stratégiách; vyzýva orgány členských štátov, aby počas rokovaní o ich budúcich operačných programoch zvážili význam regionálnych letísk;

    11. upozorňuje, že je dôležité vypracovať, naplánovať a zavádzať spoločné cezhraničné stratégie týkajúce sa rozvoja a dostupnosti letiskovej infraštruktúry; zdôrazňuje význam európskej územnej spolupráce pri vytváraní týchto koordinovaných stratégií a naliehavú potrebu určitých cezhraničných investícií; žiada, aby súčasťou každej makroregionálnej stratégie bola podrobná štúdia o začleňovaní dopravy, najmä leteckej, s cieľom dosiahnuť skutočnú sociálnu a územnú súdržnosť;

    12. zdôrazňuje význam zvýšenia konkurencieschopnosti najvzdialenejších regiónov a presadzovania ich integrácie s ostatnými regiónmi, aby sa vyrovnal rozdiel v ich hospodárskej úrovni v porovnaní so zvyškom Európy;

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    26.1.2012

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    41

    1

    3

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Catherine Bearder, Victor Boştinaru, John Bufton, Alain Cadec, Salvatore Caronna, Francesco De Angelis, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Brice Hortefeux, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Vincenzo Iovine, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Ana Miranda, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Younous Omarjee, Markus Pieper, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Evgeni Kirilov, Lena Kolarska-Bobińska, James Nicholson, Ivari Padar, Heide Rühle, Giommaria Uggias

    Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

    Julie Girling

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    27.3.2012

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    39

    3

    0

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Magdi Cristiano Allam, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Philip Bradbourn, Antonio Cancian, Michael Cramer, Philippe De Backer, Luis de Grandes Pascual, Christine De Veyrac, Saïd El Khadraoui, Ismail Ertug, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Jim Higgins, Dieter-Lebrecht Koch, Georgios Koumoutsakos, Werner Kuhn, Jörg Leichtfried, Eva Lichtenberger, Marian-Jean Marinescu, Gesine Meissner, Hubert Pirker, David-Maria Sassoli, Vilja Savisaar-Toomast, Olga Sehnalová, Debora Serracchiani, Brian Simpson, Keith Taylor, Silvia-Adriana Ţicău, Giommaria Uggias, Thomas Ulmer, Peter van Dalen, Dominique Vlasto, Artur Zasada, Roberts Zīle

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Spyros Danellis, Eider Gardiazábal Rubial, Alfreds Rubiks, Janusz Władysław Zemke

    Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

    Petri Sarvamaa