SPRÁVA o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s absolutóriom Komisii za rok 2010

27.3.2012 - (2011/2225(DEC))

Výbor pre kontrolu rozpočtu
Spravodajca: Christofer Fjellner

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s absolutóriom Komisii za rok 2010

(2011/2225(DEC))

Európsky parlament,

–       so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2010[1],

–       so zreteľom na ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2010 (COM(2011)0473 – C7 – 0256/2011)[2],

–       so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2010 spolu s odpoveďami inštitúcií[3] a na osobitné správy Dvora audítorov,

–       so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti[4] vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré predložil Dvor audítorov za rozpočtový rok 2010 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–       so zreteľom na svoje rozhodnutie z ... mája 2012 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia[5] a na svoje uznesenie s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia,

–       so zreteľom na osobitné správy Dvora audítorov vypracované podľa článku 287 ods. 4 druhého pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–       so zreteľom na odporúčanie Rady z 21. februára 2012 o udelení absolutória Komisii za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2010 (06081/1/2012 - C7-0053/2012),

–       so zreteľom na článok 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o Euratome,

–       so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[6], a najmä na jeho články 55, 145, 146 a 147,

–       so zreteľom na článok 76 a prílohu VI rokovacieho poriadku,

–       so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0102/2012),

A.     keďže podľa článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a koná tak podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spolupráci s členskými štátmi na vlastnú zodpovednosť v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

B.     keďže osobitné správy Dvora audítorov poskytujú informácie o otázkach záujmu týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov, ktoré sú preto užitočné pre Parlament pri výkone jeho úlohy orgánu udeľujúceho absolutórium;

C.     keďže jeho poznámky k osobitným správam Dvora audítorov tvoria neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia Parlamentu z .... mája 2012 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia;

• [1]  Ú. v. EÚ L 64, 12.3.2010.
• [2]  Ú. v. EÚ C 332, 14.11.2011, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ C 326, 10.11.2011, s. 1.
• [4]  Ú. v. EÚ C 332, 14.11.2011, s. 134.
• [5]  Prijaté texty, P7_TA-PROV(2012)0000.
• [6]  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

Časť I – Osobitná správa Dvora audítorov č. 7/2010 s názvom Audit postupu zúčtovania

1.      víta osobitnú správu č. 7/2010 o postupe zúčtovania v poľnohospodárskej politike, pretože má zásadný význam pre kvalitu informácií, ktoré Komisia poskytuje Parlamentu v priebehu postupu udelenia absolutória;

2.      považuje hlavné závery osobitnej správy č. 7/2010 za svoje stanoviská k dodatočným opravám ročnej účtovnej závierky prostredníctvom rozhodnutí o súlade napriek tomu, že Parlament medzi tým udelil absolutórium, a napriek vyplývajúcej relativizácii informácií poskytnutých počas postupu udelenia absolutória;

3.      uvedomuje si, že jedinou možnou úplnou nápravou by bola zmena systému kontrol v poľnohospodárskej politike, ktorá by sa dala uskutočniť len s výrazne vyššou záťažou pre príjemcov platieb a správne orgány;

4.      v prekladaných odporúčaniach sa preto zameriava na možnosti zlepšenia v rámci existujúceho systému; pokiaľ ide o posudzovanie samotnej realizovateľnosti systému, odvoláva sa tiež na osobitnú správu Dvora audítorov č. 8/2011 s názvom Spätné získavanie neoprávnených platieb v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a poukazuje na kritiku Dvora audítorov, že systém ako celok neumožňuje vyčísliť uskutočnené neoprávnené platby poľnohospodárom;

5.      pripája sa k požiadavke Dvora audítorov na reformu postupu zúčtovania s cieľom:

–       skrátiť trvanie postupu finančných korekcií s presne vymedzenými lehotami a odstupňovanými námietkovými konaniami;

–       stanoviť jasný vzťah medzi vymáhaním súm a skutočnými nezákonnými platbami a vylúčiť možnosť rokovať o výške finančných korekcií, keďže ide o skutočné vymáhanie platieb, ktoré boli uskutočnené v rozpore s predpismi, a nie o sankciu;

6.      domnieva sa, že na to, aby bol ročný postup udelenia absolutória vierohodný a aby chránil finančné záujmy Únie, je nevyhnutné zlepšiť súčasný systém, a trvá na tom, aby Komisia počas postupu udelenia absolutória poskytovala tieto informácie:

–       ktoré sumy, oblasti a roky výdavkov majú ešte byť predmetom auditu a koľko finančných korekcií sa (minimálne a maximálne) pri tom môže vykonať a v ktorých členských štátoch;

–       aké rozhodnutia o súlade sa skutočne vzťahujú na ktoré rozpočtové roky a ako sa týmito rozhodnutiami zmenia čísla v rozpočtových rokoch, za ktoré už bolo udelené absolutórium;

–       presný odhad, koľko nutných korekcií nebolo vykonaných v postupe overovania súladu a koľko korekcií sa z dôvodu pravidla 24 mesiacov v rozhodnutiach o súlade už nemôže uplatniť;

7.      berie na vedomie opatrenia Komisie, ktoré prijala na zlepšenie spoľahlivosti údajov od kontrolných orgánov členských štátov, ktoré sa využívajú pri zúčtovaní; upozorňuje na vážny záver Dvora audítorov, že väčšina týchto orgánov však nie je schopná vykonávať opatrenia Komisie; vyzýva preto Komisiu, aby vynaložila väčšie úsilie o vyškolenie personálu administratívnych orgánov členských štátov; vyzýva Komisiu, aby štruktúrovaným spôsobom podporila a presadzovala výmenu informácií zo strany platobných agentúr a certifikačných orgánov, tým, že využije ich siete a semináre na sprostredkovanie príkladov najlepších postupov a vypracovanie spoločných riešení právnych problémov prostredníctvom výkladu; považuje audity založené na riziku za dôležité aj vo vzťahu k certifikačným orgánom;

8.      považuje ďalšie zlepšenia vyhlásení o vierohodnosti vydaných riaditeľmi platobných agentúr a certifikačnými orgánmi za dôležité opatrenie na podporu zodpovednosti; požaduje systém odmien za správne vyhlásenia a sankcií za nesprávne vyhlásenia, a to najmä v prípade, že sa zistia systémové chyby, ktoré neboli ohlásené vopred;

9.      požaduje systematický tok informácií od výkonných orgánov na najnižšej úrovni poskytovaných Komisii, aby sa ťažkosti na miestnej úrovni dali začleniť do zjednodušených právnych textov a výkladu k nim; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že úradníkom národných platobných agentúr a certifikačných orgánov nebudú ich národné orgány a ich riaditelia ukladať postihy za podávanie správ o korekciách Komisii;

10.    vyzýva Komisiu, aby do auditu založeného na riziku zahrnula platobné agentúry a certifikačné orgány, v ktorých dochádza k rýchlym výmenám zamestnancov, a aby k výročnej správe o činnosti priložila oznámenie orgánu udeľujúcemu absolutórium; trvá na analýze správnosti vyhlásení o vierohodnosti a na tom, aby orgán udeľujúci absolutórium bol informovaný o miere výskytu chýb podľa členského štátu a aby bol uvedený hlavný zdroj chýb;

11.    požaduje revíziu postupov, ktoré sa uplatňujú pri prijímaní rozhodnutí o súlade, a rýchlejšie nasadzovanie skupiny expertov pre zmierovacie konanie, ako aj cielené využívanie samotného zmierovacieho konania;

12.    odporúča, aby sa údaje požadované v bode 6 začlenili do osobitnej časti uznesenia o udelení absolutória za príslušný rok a aby sa o nich hlasovalo v pléne;

Časť II – Osobitná správa Dvora audítorov č. 13/2010 s názvom Začal sa nástroj európskeho susedstva a partnerstva používať v Zakaukazsku (Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko) úspešne a dosahuje tam výsledky?

13.    víta audit Dvora audítorov a odporúčania, ktoré sa v ňom nachádzajú; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zisteniami auditu, ktoré poukazujú na veľké problémy v uplatňovaní nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) zo strany Komisie;

14.    je hlboko znepokojený nedostatkami v postupoch programovania zistenými auditom; vyzýva Komisiu, aby sa riadila odporúčaniami Dvora audítorov tým, že zjednoduší postupy, zlepší prepojenia medzi strategickými programovými dokumentmi (akčné plány v rámci európskej susedskej politiky, dokumenty o stratégii krajiny a národné indikatívne programy) a vytvorí súdržnejšie časové rozvrhnutie týchto dokumentov, pričom hlavným cieľom je ponúknuť susedným krajinám perspektívu čoraz užšieho partnerstva s Úniou;

15.    spôsob, ktorým Komisia využíva rozpočtovú podporu v rámci ENPI a zaobchádza s ňou ako s uprednostňovanou formou pomoci v týchto troch krajinách bez podrobného hodnotenia účinnosti dostupných nástrojov, považuje za neprijateľný; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sektorová rozpočtová podpora často súvisí s nízkou viditeľnosťou a príležitostnou motiváciou vlád, a je hlboko znepokojený závermi Dvora audítorov, že vhodnosť oblasti pre sektorovú rozpočtovú podporu sa stala významným faktorom pre určovanie pomoci v akčných programoch na rok 2007; nalieha na Komisiu, aby sa riadila odporúčaním Dvora audítorov voliť sektorovú rozpočtovú podporu selektívnejšie a zvažovať všetky dostupné možnosti v ENPI a vyvinúť vyváženejšie nasadzovanie rôznych nástrojov; zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť prístup MVO a súkromného sektora v prijímajúcich krajinách k poskytovanej pomoci;

16.    je znepokojený zisteniami auditu, že programovanie a návrh pomoci sa dostatočne neriadili štruktúrovaným dialógom s prijímajúcimi krajinami, pričom dialóg viedlo najmä ústredie Komisie, čím sa priama výmena názorov obmedzila na niekoľko dní na misiách v krajine a v správach nie sú dostatočné dôkazy o tom, o čom sa diskutovalo; zastáva názor, že ponuka sektorovej rozpočtovej podpory krajine produkujúcej a vyvážajúcej ropu, ktorá je zameraná na rozšírené využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, by určite nemohla byť silnou motiváciou pre jej vládu; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na posilnenie tohto dialógu;

17.    vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby preskúmali odporúčanie Dvora audítorov poskytnúť dostatočnú personálnu podporu, a to aj na mieste, vrátane odborníkov na rozpočtovú podporu, a aby pomohli posilniť všeobecný rámec štátnej správy prijímajúcich krajín využitím opatrení dopĺňajúcich nástroj twinningu;

18.    víta pilotný program realizovaný Komisiou, ktorý zahŕňa monitorovanie zamerané na výsledky a je vyslovene upravený pre činnosti v rámci programu podpory sektorovej politiky, a očakáva hodnotiacu správu o pridanej hodnote zaznamenanej v týchto troch krajinách;

Časť III – Osobitná správa Dvora audítorov č. 14/2010 Dvora audítorov s názvom Riadenie systému veterinárnych kontrol dovozu mäsa Komisiou po reforme právnych predpisov o hygiene z roku 2004

19.    víta osobitnú správu Dvora audítorov, odpoveď Komisie a správu Komisie o účinnosti a súlade sanitárnych a fytosanitárnych kontrol dovozu potravín, krmív, zvierat a rastlín (COM(2010)0785);

20.    podporuje odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa optimalizácie opatrení Komisie v rámci jej právomocí v oblasti dohľadu a koordinácie;

21.    žiada najmä zlepšenia v ďalej uvedených oblastiach ako príspevok k lepšej potravinovej bezpečnosti dovážaného mäsa, čím sa posilní ochrana európskych občanov pred nebezpečnými dovážanými potravinami, pričom zdôrazňuje, že by sa nemali prehliadať tie odporúčania Dvora audítorov, ktoré nie sú explicitne uvedené v bodoch a) až e):

a)      pokiaľ ide o prvé odporúčanie Dvora audítorov, žiada Komisiu, aby sa snažila vyrovnať rozdielne zaobchádzanie s členskými štátmi v tretích krajinách a aby prijala kroky proti výsledným diskriminačným konkurenčným nevýhodám;

b)     pokiaľ ide o tretie odporúčanie Dvora audítorov, žiada Komisiu o vydanie pokynu členským štátom, aby účinnejšie využívali existujúce informačné systémy a integrovali ich vo väčšej miere s cieľom zlepšiť koordináciu medzi miestami hraničnej kontroly a colnými orgánmi;

c)      pokiaľ ide o štvrté odporúčanie Dvora audítorov, žiada Komisiu, aby pomohla členským štátom pri vypracúvaní, vykonávaní a hodnotení vnútroštátnych plánov monitorovania a kontroly; domnieva sa, že pri riadnom zohľadnení zásady subsidiarity by sa mal určiť zoznam základných analyzovaných druhov, v ktorom budú zahrnuté najbežnejšie kategórie hormonálnych rezíduí (o. i. anaboliká) a/alebo environmentálnych kontaminantov (o. i. dioxíny, ťažké kovy) a podobných látok a ktorý sa musí povinne uplatňovať; domnieva sa, že ako prvý krok treba vyvinúť úsilie o zvýšenie informovanosti prostredníctvom programu Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny s cieľom zvýšiť informovanosť príslušných orgánov v členských štátoch o tejto problematike; domnieva sa, že je potrebné usilovať sa aj o zabezpečenie dohľadu nad dodržiavaním predpisov o poplatkoch;

d)     pokiaľ ide o siedme odporúčanie Dvora audítorov, žiada Komisiu, aby predložila Parlamentu a Rade návrh na umožnenie prijatia legislatívnych alebo súdnych krokov proti členským štátom, ktoré pravidelne a dlhší čas porušujú nariadenie (ES) č. 882/2004[1], čím ohrozujú bezpečnosť európskych občanov;

e)     pokiaľ ide o ôsme odporúčanie Dvora audítorov, žiada Komisiu, aby zosúladila vykonávanie posilnených kontrol a aby vypracovala presnú a jasnú formuláciu pravidiel upravujúcich posilnené kontroly na miestach hraničnej kontroly; žiada tiež Komisiu, aby zvážila zavedenie predpísaného počtu laboratórnych testov pre členské štáty po kontrolách tovaru na miestach hraničnej kontroly;

22.    konštatuje, že európski výrobcovia mäsových výrobkov a potravín musia spĺňať prísne normy kvality; je veľmi znepokojený tým, že tieto výrobné normy sa nevzťahujú na výrobcov z tretích krajín vyvážajúcich do Únie, čo pripomenul aj Dvor audítorov; žiada Komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala a aby bezodkladne predložila Parlamentu a Rade návrhy o vhodných spôsoboch zmierňovania vyplývajúcich negatívnych vplyvov na konkurencieschopnosť európskych výrobcov mäsa a potravín;

• [1]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

Časť IV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 1/2011 s názvom Viedlo prenesenie právomocí v oblasti riadenia vonkajšej pomoci Komisie z jej ústredia na delegácie k zlepšeniu poskytovania pomoci?

23.    víta veľmi komplexnú a analytickú správu vypracovanú Dvorom audítorov, ako aj výborné načasovanie hodnotenia výsledkov prenesenia právomocí;

24.    podporuje zistenia Dvora audítorov, že prenesenie právomocí viedlo jednoznačne k zrýchleniu poskytovania pomoci, zvýšeniu kvality pomoci a lepšiemu finančnému riadeniu pomoci;

25.    nabáda Komisiu, aby doplnila kritériá a posilnila postupy posudzovania kvality financovaných projektov s cieľom zvýšiť kvalitu pomoci a ďalej znížiť počet neúspešných projektov; zdôrazňuje, že vplyv výdavkov na pomoc má pre Parlament obrovský význam;

26.    vyzýva Komisiu, aby pri rozhodovaní o projektoch pomoci a monitorovaní ich pokroku zvážila podporenie miestnych konzultácií tam, kde to je možné;

27.    očakáva, že Komisia prijme všetky potrebné opatrenia na prekonanie nedostatkov systémov dohľadu a kontroly, a to najmä na úrovni delegácií Únie;

28.    vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcim problémom s personálom v politikách v oblasti pomoci; domnieva sa, že problému vysokej miery fluktuácie v GR pre rozvoj a spoluprácu – EuropeAid a takisto problému nedostatočného počtu zamestnancov s primeranou kvalifikáciou v delegáciách sa treba venovať bezodkladne; domnieva sa, že v prípade potreby by Komisia mala spolupracovať s ESVČ, aby sa zabezpečila primeraná kapacita ľudských zdrojov, pokiaľ ide o riadenie pomoci v delegáciách Únie;

29.    nabáda Komisiu, aby od delegácií vyžadovala systematické technické a finančné monitorovacie návštevy projektov a aby tieto delegácie zamerali interný systém podávania správ viac na výsledky dosiahnuté vďaka opatreniam pomoci;

30.    vyzýva Komisiu, aby s aktívnou účasťou delegácií Únie analyzovala a určila možnosti na zvýšenie účinnosti programov pomoci v partnerských krajinách zapojením Európskej investičnej banky, ako aj európskych vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií na financovanie rozvoja;

Časť V – Osobitná správa Dvora audítorov č. 2/2011 s názvom Kontrola prijatia opatrení na základe osobitnej správy č. 1/2005 týkajúcej sa riadenia Európskeho úradu pre boj proti podvodom

31.    naliehavo vyzýva Komisiu, aby implementovala odporúčania z osobitnej správy č. 1/2005, pretože zo 14 odporúčaní, ktoré Komisia prijala, boli v plnej miere implementované len dve odporúčania;

32.    víta skutočnosť, že Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vo väčšej miere využíva svoje právomoci na vyšetrovanie, napríklad uskutočňovaním kontrol na mieste a vedením rozhovorov alebo zameriavaním sa na vážnejšie a komplexnejšie prípady; oceňuje, že OLAF vo väčšej miere využíva elektronický systém riadenia prípadov a že zaviedol systém riadenia pracovného času; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že priemerné trvanie vyšetrovania je stále viac ako dva roky a že v roku 2009 práca na vyšetrovaní prípadov predstavovala len 37 % celkového pracovného času úradu;

33.    vyzýva OLAF na zlepšenie riadenia pracovného času tak, aby sa zabezpečilo lepšie prideľovanie úloh s cieľom skrátiť čas venovaný úlohám, ktoré majú charakter vedľajších činností; zaujímali by ho skutočné výsledky vedľajších vykonávaných prác, ktoré predstavujú 63 % celkového času;

34.    poznamenáva, že podľa grafu 2 uvedeného v osobitnej správe Dvora audítorov č. 2/2011 sa kritérium „jasné ciele a plánovanie“ hodnotilo ako najslabší aspekt počas vyšetrovania; odporúča, aby sa v budúcnosti pre každé vyšetrovanie stanovili jasné ciele s ohľadom na skutočnosť, že základom každého vyšetrovania a plánovania zdrojov na vyšetrovanie sú jasne stanovené ciele;

35.    konštatuje, že podľa osobitnej správy č. 2/2011 „stále neexistuje nezávislá kontrola zákonnosti prebiehajúcich vyšetrovacích úkonov ani pravidlá zaručujúce, že vyšetrovacie úkony postupujú podľa vopred daného postupu“, napriek opakovaným oznámeniam úradu OLAF v minulosti; ďalej konštatuje, že aj keď v zmenenom a doplnenom návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 (COM(2011)0135), Komisia vyjadrila jasné odhodlanie zaviesť revízny postup, tento postup nebude predstavovať nezávislú kontrolu jednotlivého vyšetrovania, čo je ešte slabšie než pôvodný návrh; pripomína, že ide o zásadnú požiadavku, ktorá je vyjadrená aj v judikatúre Súdneho dvora; domnieva sa preto, že je nevyhnutné zabezpečiť takýto mechanizmus kontroly, a to nielen v záujme ochrany práv dotknutých osôb alebo hospodárskych subjektov, ale aj práv vyšetrovateľov úradu OLAF pred súdnymi konaniami, ktorých začatie iniciujú tieto osoby alebo hospodárske subjekty; zdôrazňuje tiež potrebu jasného mandátu pre OLAF vo vzťahu k ďalším inštitúciám Únie;

36.    stotožňuje sa so stanoviskom Dvora audítorov v súvislosti s potrebou uceleného jediného dokumentu, ktorý bude jasne odzrkadľovať výkonnosť úradu OLAF v rôznych odvetviach, čo umožní merať pokrok v jednotlivých rokoch; zdôrazňuje význam rozlišovania medzi správami vypracovanými pre verejnosť a tými, ktoré sú vypracované na interné použitie; zastáva názor, že podrobná správa prístupná verejnosti je mimoriadne dôležitá, pretože by umožnila spoľahlivé porovnanie výkonnosti úradu OLAF za určité obdobie a v jednotlivých odvetviach;

37.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie je vždy možné vyhodnotiť výsledky činností úradu OLAF, pretože informácie sa nachádzajú v dokumentoch, ktoré sú vypracované na rôzne účely a určené rôznym cieľovým skupinám; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém na šírenie informácií, ktorý bude jednotný, jasný a umožní porovnanie a ktorý umožní v plnej miere a objektívne hodnotiť činnosti úradu OLAF;

38.    zdôrazňuje, že čas potrebný na posúdenie prichádzajúcich informácií sa od roku 2004 zdvojnásobil z 3,5 mesiaca na 7,1 mesiaca; zastáva názor, že štádium počiatočného posudzovania by sa malo obmedziť na preukázanie alebo zamietnutie opodstatnenosti obvinení obsiahnutých v prvotných informáciách; domnieva sa, že počas štádia počiatočného posudzovania by sa nemali vykonávať vyšetrovacie činnosti, pretože to spôsobuje nielen právnu neistotu, ale aj skresľuje štatistické údaje týkajúce sa rôznych aspektov vyšetrovaní; navrhuje začať vyšetrovanie a využívať dostupné možnosti vyšetrovania v prípade, že informácie zozbierané počas počiatočného posudzovania s využitím právnych nástrojov dostupných počas počiatočného posudzovania neumožňujú úradu OLAF rozhodnúť, či má alebo nemá daný prípad otvoriť;

39.    súhlasí s Dvorom audítorov, že skrátené lehoty vyšetrovaní a kvalitnejšie záverečné správy by mohli prispieť k efektívnejšiemu systému sankcií, ktorý by umožňoval vymáhanie, disciplinárne alebo trestné konania;

40.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek dohode o spolupráci, ktorú v roku 2008 uzavreli OLAF a Eurojust a podľa ktorej je OLAF povinný oznamovať Eurojustu každý prípad podozrenia z podvodu zo strany hospodárskych subjektov vo viac ako v jednom členskom štáte, OLAF zaslal Eurojustu takéto oznámenie v roku 2008 len v piatich prípadoch a v roku 2009 len raz, čo je dôkazom toho, že spolupráca medzi úradom OLAF a Eurojustom nefunguje, a žiada prijatie akýchkoľvek opatrení na posilnenie činnosti v tejto oblasti;

41.    naliehavo žiada OLAF, aby ďalej rozšíril spoluprácu s členskými štátmi na spoľahlivom právnom základe; v tejto súvislosti podporuje myšlienku ďalšej konsolidácie súčasných rozdielnych právnych základov s cieľom rozšíriť spoluprácu; súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, aby sa v prípade, keď chýbajú špecifické právne predpisy, uzavreli dohody s vnútroštátnymi vyšetrovacími orgánmi s cieľom objasniť podrobné pravidlá spolupráce a výmeny informácií;

Časť VI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 3/2011 s názvom Efektívnosť a účinnosť príspevkov EÚ poskytovaných prostredníctvom organizácií OSN v krajinách postihnutých konfliktom

42.    víta správu Dvora audítorov a súhlasí so závermi a s odporúčaniami vyjadrenými v tejto správe;

43.    oceňuje skutočnosť, že spolupráca s OSN umožňuje Komisii poskytovať pomoc v regiónoch sveta, do ktorých by sa sama nedostala; uvedomuje si vysoké sprievodné riziko spojené s poskytovaním pomoci regiónom postihnutým konfliktom; je však hlboko znepokojený zistenými nedostatkami v súvislosti s efektívnosťou projektov a oneskorením ich dokončenia; víta nedávne rozhodnutia výkonných rád organizácií UNICEF, UNDP, UNOPS a UNFPA poskytnúť správy o vnútorných auditoch Európskej komisii;

44.    vyzýva Komisiu, aby zaistila transparentnosť pri využívaní finančných prostriedkov EÚ zo strany OSN počas ročného rozpočtového postupu, aby lepšie plánovala využívanie finančných prostriedkov zo strany OSN a aby zrýchlila svoje interné postupy s cieľom dosahovať rýchlejšie výsledky;

45.    zastáva názor, že riadne monitorovanie nevyhnutne závisí od náležitého podávania správ; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že podávanie správ je stále neuspokojivé napriek početným výzvam na zlepšenie tejto situácie, ktoré Parlament vyjadril v niekoľkých po sebe nasledujúcich absolutóriách, a napriek početným záväzkom Komisie a agentúr OSN rýchlo prijať potrebné opatrenia; naliehavo žiada Komisiu, aby najneskôr do konca marca 2012 predložila Parlamentu akčný plán s jasnými zmluvnými medzníkmi, ktoré budú osobitne navrhnuté tak, aby sa výrazne zlepšil systém predkladania správ o všetkých projektoch a programoch financovaných v režime spoločného hospodárenia a delegovaných agentúram OSN;

46.    vyzýva Komisiu, aby sa pri financovaní projektov s inými darcami prostredníctvom trustového fondu viacerých poskytovateľov oboznámila s presným rozsahom projektu, ktorý sa financuje; zastáva názor, že v záujme lepších mechanizmov kontroly by sa peniaze mali spravovať na osobitnom účte; domnieva sa, že ak špecifikácia projektu nie je uspokojivá, Komisia musí mať možnosť projekt odmietnuť, a to isté by malo platiť v prípade, že zástupcovia Únie nie sú v dostatočnej miere zapojení do plánovania programu;

47.    súhlasí s Dvorom audítorov, že kontroly Komisie z hľadiska zákonnosti a správnosti by mali byť doplnené primeranými kontrolami účinnosti a efektívnosti projektov; vyzýva preto Komisiu, aby spolu s ESVČ určila jasné a merateľné ciele a stanovila primerané kontrolné opatrenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby partneri zapojení do realizácie poskytovali primeranú istotu; pripomína, že Parlament žiada vyhlásenie o vierohodnosti od partnerov zapojených do realizácie a trvá na tejto žiadosti; žiada Komisiu, aby tieto vyhlásenia formalizovala a poskytla ich Parlamentu počas postupu udelenia absolutória; súhlasí s odporúčaniami Útvaru pre vnútorný audit Komisie vykonávať ex ante kontroly zmluvných dohôd a platieb s cieľom skontrolovať oprávnenosť navrhovaných a vykazovaných nákladov; trvá na tom, že diskusie o týchto otázkach sa musia zdokumentovať v spise; zdôrazňuje stanovisko Útvaru pre vnútorný audit, že dodatočné administratívne náklady a iné nepriame náklady vykazované OSN, ktoré platí EÚ, musia byť dobre zdokumentované a odôvodnené;

48.    podporuje stanovisko Dvora audítorov uvedené vo Finančnej a administratívnej rámcovej dohode medzi Európskym spoločenstvom a OSN (FAFA), aby sa reálnosť harmonogramov projektov hodnotila na základe daných okolností s cieľom vyhnúť sa predlžovaniu času a prudkému zvyšovaniu nákladov; pripomína Komisii jej konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu; žiada Komisiu, aby Parlamentu poskytovala aktuálne informácie o využívaní revidovaných usmernení na predkladanie správ medzi EÚ a OSN;

49.    vyzýva Komisiu, aby používala mechanizmus na porovnávanie nákladov s cieľom určiť nadbytočné náklady a predchádzať im a odmietnuť dodatočné nepriame náklady spôsobené zapojením subdodávateľov, ktoré Dvor audítorov zistil v dvoch prípadoch; žiada Komisiu, aby v prípade pochybností o dôveryhodnosti projektov vykonala spolu s OSN vyšetrovanie;

50.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že len niekoľko zo skúmaných projektov sa realizovalo prostredníctvom trustových fondov viacerých poskytovateľov pomoci; vyzýva Dvor audítorov, aby uverejnil osobitnú správu zameranú výlučne na správu trustových fondov viacerých poskytovateľov pomoci;

51.    vyzýva Dvor audítorov, aby informoval Parlament v prípade pretrvávajúcich ťažkostí so získaním plného prístupu k pracovným dokumentom audítorov OSN na základe dohody FAFA; pripomína, že Parlament už žiadal o poskytnutie tohto prístupu; žiada Komisiu, aby v prípade že jej vlastní zamestnanci budú mať naďalej nedostatočný prístup k takýmto dokumentom, pozastavila ďalšie platby za príslušné projekty na základe uplatnenia osobitných ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách používaných v prípade nedostatočného odôvodnenia; vyzýva Komisiu, aby počas nasledujúceho udeľovania absolutória podala správu parlamentnému Výboru pre kontrolu rozpočtu podľa vývoja situácie o prístupe k správam o auditoch, ako aj o kvalite predkladania správ; žiada Komisiu, aby nedelegovala nové projekty a programy na agentúry OSN, ak tieto opatrenia nebudú prijaté;

Časť VII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 4/2011 s názvom Audit Záručného fondu pre MSP

52.    víta osobitnú správu ako prvú analýzu finančného nástroja vypracovanú Dvorom audítorov; poukazuje na to, že pokiaľ ide o finančné nástroje, program Záručného fondu pre MSP predstavuje najúspešnejší zo všetkých programov Únie; očakáva vyjadrenia Komisie, či od roku 2009 nastala zmena v súvislosti s vtedajšou mierou pákového efektu finančného nástroja 1:10, ako aj v súvislosti s mierou zlyhania približne 0,045 %, ktorú konštatoval Dvor audítorov na konci roka 2009;

53.    považuje Záručný fond pre MSP za užitočný program napriek oprávnenej kritike zo strany Dvora audítorov, čo sa týka nepreukázanej európskej pridanej hodnoty a výlučne lokálneho významu podpory pre remeselné podniky a maloobchod; navrhuje, aby sa vzhľadom na význam MSP pre štruktúru hospodárstva členských štátov a celej EÚ poskytli informácie o 13 štátoch zapojených do programu a o ich výsledkoch, pretože to pomôže vyvodiť závery v súvislosti s presnejším zacielením programu Záručného fondu pre MSP;

54.    očakáva zo strany Komisie dôveryhodnú diskusiu o probléme európskej pridanej hodnoty a účinku mŕtvej váhy, ako aj ich riešenie, pretože cieľom spoločného postupu Únie nemôže byť vytváranie štruktúr pre výlučne vnútroštátne postupy alebo nahrádzať konania na vnútroštátnej úrovni; považuje túto zásadnú kritiku Záručného fondu pre MSP zo strany Dvora audítorov za závažnú, podobne ako jeho upozornenia na príliš široko stanovenú oblasť podporovania, namiesto toho, aby sa financovanie zameralo len na MSP s obmedzeným prístupom k vonkajším zdrojom;

55.    domnieva sa, že je potrebná otvorená diskusia o tom, ako je fond finančne zabezpečený; poukazuje na zníženie rozpočtovej položky pre Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (PKI) v roku 2010 o 57 300 000 EUR; žiada, aby sa jasne uviedlo, koľko zamestnancov v rámci Komisie a Európskeho investičného fondu (EIF) je zapojených do riadenia tohto fondu a akú výšku dosahujú príslušné administratívne náklady; žiada informácie o skutočnom počte zamietnutých žiadostí;

56.    berie na vedomie všeobecné vyjadrenia Dvora audítorov o zlepšenom systéme poplatkov za finančné služby poskytované EIF, ktorý je orientovaný na výsledky; poukazuje na to, že Komisia k tomu nepredložila žiadne údaje, a očakáva, že k tomu poskytne špecifickejšie informácie;

57.    Súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov, že:

–       budúce programy podpory MSP by mali byť založené na priamo vyjadrenej intervenčnej logike;

–       ukazovatele výkonnosti by sa mali zlepšiť, tak aby umožnili Komisii lepšie monitorovať dosahovania cieľov fondu;

–       by bolo potrebné stanoviť konkrétnejšie ciele odrážajúce ciele tohto finančného nástroja, aktualizovať monitorovanie, aby bolo možné merať pokrok smerom k dosahovaniu týchto cieľov, a zvážiť vhodné kroky na minimalizovanie účinku mŕtvej váhy;

s uspokojením berie na vedomie, že Komisia prijala uvedené odporúčania, a vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o krokoch, o ktorých uvažuje a/alebo ktoré už prijala;

58.    podporuje odporúčania Dvora audítorov a vyzýva Komisiu, aby zaistila, že:

–       v akomkoľvek následnom nástroji sa právny základ a dohoda o riadení definitívne doriešia pred skutočným začatím programového obdobia;

–       v akomkoľvek následnom programe sa zavedie bodovací systém na posúdenie žiadostí potenciálnych sprostredkovateľov a definujú sa minimálne požiadavky výberu;

berie na vedomie stanovisko Komisie, že ďalej zváži tieto odporúčania, a vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o svojich záveroch k týmto odporúčaniam a o tom, či pripravuje kroky s cieľom zaoberať sa týmito odporúčaniami;

Časť VIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 5/2011 s názvom Režim jednotnej platby (SPS): otázky, ktoré treba zodpovedať, aby sa zlepšilo jeho riadne finančné hospodárenie

59.    víta správu Dvora audítorov a s veľkým záujmom číta závery a odporúčania, ktoré sú v nej uvedené; blahoželá Dvoru audítorov k vypracovaniu správy o významnej téme v pravý čas;

60.    zastáva názor, že SPS neprispieva dostatočne k cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) stanoveným v zmluve; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla potrebné zmeny v právnych predpisoch, aby SPS skutočne optimálne prispieval k dosiahnutiu cieľov SPP; zastáva názor, že SPS by sa mal zlepšiť tak, aby pomoc lepšie smerovala k skutočným poľnohospodárom; vyzýva Radu, aby podporila Parlament a Komisiu v ich úsilí o zlepšenie účinnosti a efektívnosti najväčšieho európskeho jednotného režimu podpory a tým pomohli lepšie nasmerovať peniaze európskych daňových poplatníkov;

61.    zastáva názor, že stupeň pružnosti (napr. pravidlá o dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienkach, GAEC) aj priestor na výklad základných pravidiel SPS je príliš veľký; vyzýva Komisiu, aby poskytla presnejšie usmernenia k transpozícii európskych nariadení do právnych predpisov členských štátov s cieľom zabrániť tomu, aby členské štáty rozširovali tieto pravidlá; v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia by mala čo najskôr dostať primerané delegované právomoci na odstránenie medzier v právnych predpisoch a na nápravu nedostatkov;

62.    zastáva názor, že historický model poslúžil svojmu účelu, a preto by sa mal v rámci ďalšieho viacročného rámca zrušiť; podporuje odporúčanie Dvora audítorov č. 6, podľa ktorého by mala byť pomoc SPS založená na aktuálnych poľnohospodárskych podmienkach v rôznych regiónoch EÚ; ďalej sa domnieva, že by sa malo obmedziť súčasných 20 modelov, aby sa, pokiaľ možno, dospelo k jednému jednotnému modelu Únie uplatniteľnému vo všetkých členských štátoch;

63.    pripomína, že vstup nových poľnohospodárov do poľnohospodárskeho odvetvia je veľmi dôležitý pre zabezpečenie inovácie v tomto odvetví; preto ho znepokojujú zistenia Dvora audítorov, že niektoré členské štáty, ktoré používajú SPS (5 zo 17), nevyužívajú dostupné možnosti z vnútroštátnych rezerv na to, aby umožnili novým poľnohospodárom prístup k podnikaniu a tým podporili generačnú zmenu vo vidieckych oblastiach;

64.    domnieva sa, že súčasný SPS funguje spôsobom, ktorý nepodporuje dostatočnú inováciu v poľnohospodárstve a okrem toho bráni vstupu nových subjektov do odvetvia;

65.    osobitne ho znepokojuje skutočnosť, že neexistuje priame spojenie medzi pomocou SPS a nákladmi, ktoré poľnohospodárom vznikajú pri dodržiavaní dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok; domnieva sa, že to vedie k nerovnováhe medzi objemom pomoci a lepším životným prostredím, dobrými životnými podmienkami zvierat a bezpečnosťou potravín; uznáva však, že zásada oddelenia obmedzuje vytvorenie takéhoto spojenia;

66.    domnieva sa, že Komisia by mala vo svojom návrhu SPP na obdobie po roku 2013 zabezpečiť, aby rozdeľovanie pomoci medzi poľnohospodárov bolo vyrovnanejšie;

Časť IX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 6/2011 s názvom Boli projekty v oblasti cestovného ruchu spolufinancované z EFRR účinné?

67.    víta zistenia Dvora audítorov, najmä skutočnosť, že všetky projekty dosiahli určitým spôsobom pozitívne výsledky a väčšina z nich dosiahla úspechy vo viacerých kategóriách, konštatuje aj to, že priniesli úžitok miestnemu hospodárstvu a/alebo pomohli zachovať prvky kultúrneho, historického, umeleckého alebo environmentálneho dedičstva regiónu;

68.    súhlasí so zisteniami Dvora audítorov, že tvorba alebo udržanie pracovných miest sú kľúčové faktory v úsilí o vyvážený udržateľný rozvoj hospodárstva a zamestnanosti;

69.    so znepokojením konštatuje, že ciele boli stanovené len pre 58 % projektov vo vzorke, kým pri ostatných 42 % projektov vo vzorke neboli stanovené ciele z hľadiska výkonnosti a pri väčšine projektov vo vzorke sa výsledky nemonitorovali;

70.    vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pre nedostatok systematického stanovovania cieľov projektov, určenia plánov a ukazovateľov a následného monitorovania a hodnotenia cieľov bolo ťažké posúdiť skutočnú výkonnosť projektov alebo rozsah európskej pridanej hodnoty;

71.    súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, aby riadiace orgány zabezpečili, aby boli vo fázach predkladania žiadostí o granty a rozhodovania stanovené vhodné ciele, plány a ukazovatele (napríklad pokiaľ ide o počet vytvorených pracovných miest, vytvorenie dodatočných kapacít a zvýšenie aktivity v oblasti cestovného ruchu), aby sa umožnilo vybrať projekty, pri ktorých je pravdepodobnosť, že budú najefektívnejšie, a vyhodnotiť ich výsledky; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby tento postup podporili;

72.    súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, v ktorom Komisiu vyzýva, aby uskutočnila hodnotenie pomoci v odvetví cestovného ruchu, zvážila, nakoľko táto pomoc predstavuje z hľadiska nákladov účinný spôsob podpory úsilia členských štátov podporiť hospodársky rast, a zvážila, či by táto podpora mohla byť lepšie zameraná;

73.    víta úsilie Komisie o zjednodušenie procesu poskytovania dotácií EFRR s cieľom minimalizovať administratívnu záťaž, ktorej čelia navrhovatelia; naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala správu o pokroku dosiahnutom v tejto oblasti;

Časť X – Osobitná správa Dvora audítorov č. 7/2011 s názvom Je agro-environmentálna podpora dobre navrhnutá a spravovaná?

74.    uznáva význam agro-environmentálnych opatrení ako hlavnej súčasti politík Únie zameraných na zmiernenie nepriaznivého vplyvu poľnohospodárstva na životné prostredie; pokladá agro-environmentálne platby za spôsob, ako „povzbudzovať poľnohospodárov a ostatných pôdohospodárov, aby slúžili spoločnosti ako celku zavádzaním poľnohospodárskych výrobných metód zlučiteľných s ochranou a zlepšovaním životného prostredia, krajiny a jej prvkov, prírodných zdrojov, pôdy a genetickej diverzity alebo pokračovaním v ich uplatňovaní“[1];

75.    zároveň zdôrazňuje, že verejné výdavky by sa mali realizovať tak, aby sa zabezpečila maximálna efektivita z hľadiska nákladov a dosiahli sa konkrétne výsledky; zdôrazňuje naliehavú potrebu najúčinnejšieho plnenia záväzkov Únie (znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2020, stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 atď.);

76.    je znepokojený zistením Dvora audítorov, že agro-environmentálna politika nie je navrhnutá a monitorovaná tak, aby bola konkrétnym prínosom pre životné prostredie, že ciele agro-environmentálnych platieb nie sú dostatočne konkrétne, aby umožnili posúdiť, či boli dosiahnuté, že uvedené environmentálne tlaky nie sú jasným odôvodnením agro-environmentálnych platieb a že úspechy agro-environmentálnej politiky sa nedajú jednoducho sledovať; vyzýva členské štáty, aby pripravili programy rozvoja vidieka s jasnými cieľmi, a Komisiu, aby tieto programy pred schválením prísnejšie zhodnotila; poukazuje na význam dobre spravovanej siete EÚ pre hodnotenie rozvoja vidieka;

77.    víta závery Dvora audítorov, podľa ktorých poľnohospodári dostávajú vo všeobecnosti dobrú podporu prostredníctvom usmernení; zároveň však berie na vedomie, že je potrebné zlepšiť zverejňovanie najlepších postupov a poskytovanie spätnej väzby týkajúcej sa výsledkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na tento účel lepšie využívali existujúce systémy, napríklad európsku sieť pre rozvoj vidieka;

78.    víta závery Dvora audítorov, podľa ktorých poľnohospodári dostávajú vo všeobecnosti dobrú podporu prostredníctvom usmernení, a berie na vedomie mnohé prípady osvedčených postupov, ktoré uviedol Dvor audítorov; je znepokojený skutočnosťou, že väčšina členských štátov neposudzuje minimálnu mieru zapojenia potrebnú na zaistenie toho, aby čiastkové opatrenia dosiahli predpokladaný vplyv na životné prostredie, ani to, či výška pomoci zodpovedá dosiahnutiu takejto minimálnej úrovne; domnieva sa, že na realizáciu kolektívneho prístupu sa môže použiť aj prístup iniciatívy Leader pre rozvoj vidieka;

79.    je znepokojený nedostatkami pri stanovovaní výšky pomoci, ktoré zistil Dvor audítorov; vyzýva Komisiu, aby pred schválením programov zaručila riadne zohľadnenie všetkých prvkov, ktoré Dvor audítorov vymedzil ako nevyhnutne potrebné na správne stanovenie výšky pomoci;

80.    je znepokojený tým, že väčšina výdavkov sa týkala „horizontálnych“ čiastkových opatrení, ktoré sa realizovali v celej oblasti programu, pričom nie vždy boli v programoch rozvoja vidieka odôvodnené; považuje za neprípustné, aby členské štáty iba obmedzene využívali postupy zamerania a výberu; domnieva sa, že nedostatočné zameranie by sa malo vo všetkých prípadoch zdôvodniť v programoch;

81.    je hlboko znepokojený skutočnosťou, že spravovanie agro-environmentálnej politiky nedostatočne zohľadňuje osobitné potreby životného prostredia a z tohto dôvodu nezabezpečuje najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou; pokladá za neprípustné, že podľa zistení Dvora audítorov v 39 % kontrolovaných zmlúv neboli žiadne konkrétne environmentálne tlaky v oblasti, v ktorej sa zmluva realizovala, resp. členské štáty takéto problémy nedokázali určiť; vyzýva členské štáty, aby sa sústredili na kolektívny prístup v tých oblastiach, v ktorých by sa ním zaistil požadovaný vplyv na životné prostredie;

82.    v súvislosti s budúcim programovým obdobím zdôrazňuje, že na to, aby agroenvironmentálne platby dosiahli požadovaný účinok, pokiaľ ide o biodiverzitu, ochranu a rozvoj poľnohospodárskych a lesohospodárskych systémov s vysokou prírodnou hodnotou a tradičných poľnohospodárskych typov krajiny, vodu a klimatické zmeny, je nevyhnutné zamerať agroenvironmentálne schémy na špecifickejšie priority;

83.    víta prístup, ktorý zvolila Komisia vo svojom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (COM(2011)0627/2) a ktorý bude viac zameraný na nepretržité sledovanie a ukazovatele výkonnosti programov rozvoja vidieka;

• [1]  Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1), odôvodnenie 35.

Časť XI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 8/2011 s názvom Spätné získavanie neoprávnených platieb v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky

84.    víta osobitnú správu Dvora audítorov a berie na vedomie v nej uvedené zistenia; zdôrazňuje dlhodobý kritický postoj Parlamentu k tomu, že systém spätného získavania funguje len čiastočne; zdôrazňuje, že „lepšie“ hodnoty spätného získania súm, ktoré vypočítala Komisia, ešte vždy znamenajú, že 60 % neoprávnených platieb zostáva protiprávne u príjemcu; konštatuje, že na základe hodnôt, ktoré predložil Dvor audítorov, je to dokonca 90 %;

85.    súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov, že Komisia by mala:

–       požadovať od členských štátov, aby oznamovali nezrovnalosti a ostatné spätné získavanie súm v čase vyhotovenia oznámenia o vymáhaní;

–       zaviesť jednotný časový limit medzi zistením potenciálnej nezrovnalosti a oznámením príkazu na vymáhanie dlžníkovi, čo zlepší harmonizáciu na úrovni členských štátov a zaručí včasnejšie zasielanie informácií úradu OLAF;

–       vydávať jasné a jednoznačné pravidlá uplatňovania, zaznamenávania a vykazovania úrokov z nesplateného dlhu;

–       objasniť, za akých okolností možno dlhy vyhlásiť za nevymožiteľné, najmä pokiaľ ide o prípady platobnej neschopnosti;

–       presne odhadnúť neoprávnené platby konečným príjemcom za každý rok, aby sa zistilo, koľko finančných prostriedkov by sa muselo získať od konečných príjemcovo späť, a presne priradiť spätne získanej sumy roku, v ktorom vznikli straty;

86.    konštatuje, že systém spätného získania súm sa celkovo týka len zlomku platieb a že z odhadovaných 500 miliárd EUR, ktoré boli vyplatené v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky za posledných desať rokov, sa spätne získalo 5 miliárd EUR (1 %) (osobitná správa č. 7/2010); konštatuje tiež, že je preto drahšie udržiavať fungujúci kontrolný systém ako platiť Komisii finančné korekcie;

87.    berie na vedomie stanovisko Komisie, ktorá má v úmysle tieto odporúčania bližšie preskúmať, a vyzýva Komisiu, aby Parlament informovala o krokoch, ktoré plánuje prijať s cieľom zohľadniť tieto odporúčania;

88.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že podiel odpísaných dlhov, ktoré išli na ťarchu rozpočtu EÚ za obdobie rokov 2006 – 2009, bol 87,8 % alebo 428,9 milióna EUR; žiada Komisiu, aby uplatňovala mechanizmus sankcií, ak členské štáty nenáležite odpíšu dlhy ako nevymožiteľné; trvá na tom, že to si bude vyžadovať jasnú a praktickú definíciu usmernení, ktorá neponechá žiadny priestor pre odlišné výklady;

89.  podporuje odporúčania Dvora audítorov a vyzýva Komisiu, aby zaistila:

–       ďalšie zlepšenie spôsobu, akým sa riadia a vykazujú dlhy v členských štátoch, a jednotné riešenie týchto dlhov vo všetkých členských štátoch;

–       vydávanie usmernení včas, aby sa vyriešila súčasná nejednotnosť v hlavných koncepciách výkazníctva a účtovníctva;

–       preskúmanie uplatňovania pravidla 50/50, najmä pokiaľ ide o sumy, ktoré potenciálne uniknú zúčtovaniu, a účinné uplatňovanie tohto pravidla;

–       že práca certifikačných orgánov pri testovaní účtov dlžníkov v členských štátoch bude zahŕňať uvedené riziká;

–       získanie väčšej časti neoprávnených platieb od príjemcov;

–       dokončenie a rovnomerné riešenie následnej kontroly prípadov pracovnej skupiny pre vymáhanie vo všetkých členských štátoch;

90.    berie na vedomie vysvetlenia Komisie k týmto odporúčaniam a vyzýva ju, aby tieto návrhy ďalej zohľadňovala; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o svojich záveroch a o tom, či pripravuje kroky s cieľom zaoberať sa týmito odporúčaniami;

91.    víta iniciatívu úradu OLAF preskúmať možnosť úpravy nariadenia Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním spoločnej poľnohospodárskej politiky a o organizácii informačného systému v tejto oblasti[1], aby sa zlepšil tok a využitie existujúcich informácií; vyzýva úrad OLAF, aby Parlamentu predložil správu o svojich zisteniach;

92.    vyzýva na rovnaký prístup k pohľadávkam (spätnému získavaniu) vo všetkých členských štátoch a trvá na tom, aby sa prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť, že peniaze dlžné Únii v súvislosti s porušením práva EÚ sa skutočne splatia napriek tomu, že niektoré z týchto štátov sužuje finančná kríza;

93.    konštatuje, že podľa pravidla 50/50 sa za roky 2006 – 2009 členským štátom účtovalo 424 miliónov EUR, pričom 58 % z toho sa týka Talianska; žiada, aby sa vypracoval akčný plán pre Taliansko s cieľom vyriešiť túto situáciu;

94.    pripomína, že stále chýba transparentnosť v súvislosti so zverejňovaním súm zrazených členským štátom (v skutočnosti peňazí daňových poplatníkov) a súm, ktoré sa skutočne spätne získali od príjemcov, v účtovnej závierke predkladanej Parlamentu; žiada Komisiu, aby poskytla túto informáciu Parlamentu;

95.    vyzýva Dvor audítorov, aby v tej istej veci vydal správu pre oblasť štrukturálnych fondov;

• [1]  Ú. v. EÚ L 355, 15.12.2006, s. 56.

Časť XII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 9/2011 s názvom Boli projekty elektronickej správy podporované z EFRR účinné?

96.    víta osobitnú správu Dvora audítorov a jeho záver, že projekty elektronickej správy podporené z EFRR prispeli k rozvoju elektronických verejných služieb;

97.    súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov, najmä že:

–       členské štáty by mali vypracovať stratégie pre elektronickú správu, ktoré budú založené na zistených potrebách, budú mať jasné ciele a budú rozdeľovať povinnosti medzi orgány zodpovedné za dosahovanie týchto cieľov;

–       riadiace orgány by mali vyberať projekty elektronickej správy podporované z EFRR na základe posúdenia pravdepodobných nákladov na projekty a ich kvalitatívnych a kvantitatívnych prínosov;

–       riadiace orgány v členských štátoch by mali zabezpečiť, aby sa projekty elektronickej správy vybrané na financovanie z EFRR zameriavali nielen na projektové výstupy, ale aj na zmeny procesov alebo organizácie potrebné na to, aby sa v plnej miere dosiahli prínosy z vytvorených systémov;

–       riadiace orgány by mali byť vyzvané, aby využívali najlepšie postupy, ktoré sú dostupné napríklad prostredníctvom platformy ePractice, a mali by odporúčať používanie vhodnej metodiky projektového riadenia projektov elektronickej správy pri využívaní prostriedkov z EFRR;

–       Komisia by mala byť vyzvaná, aby pokračovala v úsilí zabezpečiť uplatňovanie zásad a odporúčaní EÚ umožňujúcich transeurópsku interoperabilitu, najmä zásad EIF, v projektoch, ktoré využívajú podporu z EFRR;

–       pri výbere projektov elektronickej správy by mali riadiace orgány zabezpečiť, aby sa v analýze nákladov a prínosov, ktorá by mala byť základom rozhodnutia o financovaní, pokryli všetky dôležité náklady vrátane nákladov na údržbu;

–       Komisia by mala byť vyzvaná, aby pokračovala v úsilí zabezpečiť, že riadiace orgány budú monitorovať a hodnotiť výsledky a dosah projektov s cieľom preukázať účinné vynakladanie finančných prostriedkov EÚ a poskytnúť dôležitú spätnú väzbu na zlepšenie koncepcie budúcich programov;

Časť XIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 10/2011 s názvom Je školský mliečny program a program podpory konzumácie ovocia v školách účinný?

98.    pripomína, že podľa záverov externého hodnotenia školského mliečneho programu z roku 1999, ako aj podľa záverov Dvora audítorov odvtedy nedošlo k žiadnym skutočným zmenám programu;

99.    zdôrazňuje, že samotné pokračovanie vo vykonávaní súčasného školského mliečneho programu by predstavovalo plytvanie peniazmi daňových poplatníkov, a preto by mal byť program ukončený, kým nedôjde k jeho okamžitej a dôkladnej reforme;

100.  zdôrazňuje, že iba 10 % škôl, ktoré sú oprávnené na účasť na školskom mliečnom programe, v súčasnej dobe využíva túto možnosť; preto sa domnieva, že členské štáty vyjadrili podporu tomuto programu, a to aj napriek nízkej miere podpory a možnému účinku mŕtvej váhy; vyzýva členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne stravovacie programy pre školy s lepšie cielenými opatreniami, ktoré by nahradili školský mliečny program a program podpory konzumácie ovocia v školách;

101.  je presvedčený, že pokiaľ sa bude pokračovať vo vykonávaní školského mliečneho programu a programu podpory konzumácie ovocia v školách, tieto programy by mali fungovať podobným spôsobom v záujme uľahčenia koordinácie a vytvorenia synergií, keďže ich ciele sú rovnaké;

102.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa – z vedeckého hľadiska – zamerali na také deti a žiakov, ktorým by tieto programy priniesli čo najväčší úžitok (podľa nutričných potrieb, vekovej skupiny, zdravotného stavu, spoločenskej vrstvy atď.); zdôrazňuje, že zameranie týchto programov tiež umožní určiť ich dosah;

103.    zastáva názor, že výrobky by mali byť distribuované bezplatne a že by sa malo zabrániť ich distribúcii v školských jedálňach;

104.  trvá na tom, že distribúcia výrobkov, na ktoré sa tieto programy vzťahujú, musí byť zakotvená v národnej a/alebo regionálnej stratégii a zdôrazňuje, že takáto stratégia musí tiež zahŕňať sprievodné opatrenia (vzdelávacie a informačné opatrenia so zapojením rodičov a učiteľov);

105.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli systém spolufinancovania školského mliečneho programu podobný systému, ktorý sa používa v súvislosti s programom podpory konzumácie ovocia v školách; domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mohli zvážiť možnosť rozšíriť spolufinancovanie na sprievodné opatrenia; domnieva sa tiež, že nevyužité vnútroštátne finančné prostriedky by sa mohli prerozdeliť medzi členské štáty;

106.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli účinné monitorovacie a kontrolné systémy;

Časť XIV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2011 s názvom Umožňuje koncepcia a riadenie systému zemepisných označení jeho účinnosť?

107.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a berie na vedomie zistenia Dvora, že:

–       v právnych ustanoveniach o systéme zemepisných označení nie sú stanovené minimálne požiadavky pre kontroly špecifikácie výrobkov a neriešia sa otázky akými sú minimálny rozsah kontrol, ich frekvencia, metodika ich výberu a subjekty zapojené do rôznych fáz výroby a distribúcie, ktoré podliehajú kontrole;

–       v nariadení (ES) č. 882/2004 sa nerieši otázka toho, či sú kontroly, ktoré majú vykonávať členské štáty s cieľom zabrániť nepovoleným postupom v systéme zemepisných označení a odhaliť ich, povinné a akú majú mať povahu;

108.  v súvislosti s auditom Dvora audítorov vyjadruje obavy nad skutočnosťou, že v dôsledku takejto situácie sa kontrolné systémy členských štátov odlišujú v niekoľkých dôležitých oblastiach, a domnieva sa, že v budúcnosti je potrebné znížiť tieto rozdiely; berie na vedomie návrh Komisie (COM(2010)0733) z tzv. balíka týkajúceho sa kvality; vyzýva na vytvorenie primeraných kontrolných štruktúr a systému, ktorý zabezpečí trvalo vysokú kvalitu výrobkov s chráneným označením pôvodu a s chráneným zemepisným označením a účinne zabráni nepovoleným postupom vo všetkých členských štátoch a odhalí ich; domnieva sa však, že to nesmie viesť k zavedeniu ďalších úrovní kontroly, stanoveniu požiadaviek na maximálne kontroly a ďalšiemu zvýšeniu byrokracie;

109.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia zaradila audity kontrol členských štátov týkajúcich sa systému zemepisných označení do svojho plánu pravidelných auditov v členských štátoch, a žiada Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom reagovala na toto odporúčanie;

110.  pripomína zistenia Dvora audítorov, že kontrola žiadostí na vnútroštátnej úrovni a úrovni Komisie je zdĺhavá, a žiada Komisiu, aby zjednodušila a skrátila byrokratické a zdĺhavé postupy registrácie s cieľom zatraktívniť systém zemepisných označení pre potenciálnych žiadateľov, ktorých v súčasnosti odrádzajú postupy pri podávaní žiadostí, ktoré sú príliš náročné na čas;

111.  vyjadruje znepokojenie nad zistením auditu Dvora audítorov, že povedomie spotrebiteľov a výrobcov o systéme zemepisných označení je nízke; takisto vyjadruje obavy nad skutočnosťou, že prostriedky používané v súčasnosti nie sú dostatočné na zvýšenie povedomia o systéme zemepisných označení a nie sú primerané na to, aby podnietili výrobcov vstúpiť do systému; preto žiada Komisiu, aby dôkladne preskúmala túto situáciu, vypracovala jasnú stratégiu a vymedzila účinné opatrenia a prostriedky, ktoré by riešili nedostatočné povedomie o systéme zemepisných označení, jeho výrobkoch a logách, napríklad aby viedla kampaň z vlastnej iniciatívy atď.;

112.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby sa zaviedol systém vzájomnej pomoci, ktorý by zohľadňoval konkrétne potreby vnútroštátnych orgánov zaoberajúcich sa systémom zemepisných označení;

113.  pripomína, že systém zemepisných označení EÚ rozlišuje medzi dvomi typmi chránených názvov: chráneným označením pôvodu a chráneným zemepisným označením; upozorňuje, že tieto označenia sú pre spotrebiteľov mätúce, keďže z nich jasne nevyplýva vzájomný rozdiel; navrhuje preto stanovenie jasnejších ukazovateľov, ktoré by spotrebiteľom umožnili rozoznať, ako sa chránené názvy odlišujú, pokiaľ ide o úroveň a druh vzťahu medzi výrobkom a zemepisnou oblasťou;

114.  vyjadruje znepokojenie nad informáciami z posledných tlačových správ, podľa ktorých niektoré tretie krajiny nevhodne používajú zemepisné označenia a zneužívajú ich; žiada Komisiu, aby prijala účinné opatrenia na ochranu výrobkov registrovaných v systéme zemepisných označení EÚ aj v rámci medzinárodného obchodu a pracovala na príslušných dohodách s tretími krajinami;

115.  vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o výsledku týchto krokov;

Časť XV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 15/2011 s názvom Zabezpečujú postupy Komisie účinný výkon kontroly štátnej pomoci?

116.  víta osobitnú správu a vo všeobecnosti súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov s nasledujúcimi pripomienkami, pričom poznamenáva, že na audit bolo vybraných len 8 členských štátov;

117.  berie na vedomie hodnotenie Dvora audítorov, že Komisia pohotovo a efektívne reagovala na finančnú krízu, a tak zásadne prispela k tomu, že nezbankrotovala ani jedna dôležitá finančná inštitúcia so sídlom v Únii;

118.  vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívnejší postoj voči členským štátom, konkrétne aby:

–       vynaložila väčšie úsilie na zvýšenie informovanosti o pravidlách štátnej pomoci prostredníctvom zverejňovania najlepších postupov a poskytovaním praktickejších usmernení;

–       podľa potreby zabezpečila riadne oznámenie všetkých prípadov štátnej pomoci a vypracovala prostriedky na zlepšenie disciplíny členských štátov v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti;

–       bezodkladne pridelila väčší počet ľudských zdrojov na kontrolu štátnej pomoci;

119.  berie na vedomie nedostatky týkajúce sa potreby zrýchlenia rozhodovacieho procesu a zvýšenia jeho transparentnosti a vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom skrátiť postup vyšetrovania; všíma si vysoký počet žiadostí o informácie odoslaný členským štátom a nabáda Komisiu, aby v záujme zrýchlenia postupu obmedzila ich počet; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o priemernom čase potrebnom na dokončenie prípadov za posledné štyri roky podľa jednotlivých členských štátov;

120.  nabáda Komisiu, aby ďalej zvážila, či by sa poučenie z úspešného zvládnutia finančnej krízy nedalo využiť na zjednodušenie práce za tzv. bežných okolností, a aby informovala Parlament o prípadných zmenách uskutočnených do septembra 2012;

121.  poukazuje na význam zabezpečenia právnej istoty všetkým zainteresovaným stranám; vyzýva preto Komisiu, aby:

–       urýchlene vyriešila nevybavené sťažnosti;

–       všeobecne zrýchlila postup riešenia sťažností a vyčlenila potrebné zdroje na ďalšie znižovanie počtu nevybavených sťažností;

–       riadne informovala sťažovateľa, členský štát a príjemcu pomoci o prípadoch, ktoré sa riešia, ako aj o výsledkoch vyšetrovania;

122.  berie na vedomie nedostatky vo využití dostupných ľudských zdrojov a víta zámer Komisie zaviesť zdokonalený systém zaznamenávania času; podporuje návrh Dvora audítorov týkajúci sa predkladania správ o riadení s cieľom účinne monitorovať čas strávený na konkrétnych prípadoch a pracovné zaťaženie spracovateľov prípadu; očakáva uvedenie tohto systému do prevádzky do konca roka 2012;

123.  zdôrazňuje význam monitorovania štátnej pomoci; preto nabáda Komisiu, aby zintenzívnila svoje monitorovacie činnosti z hľadiska veľkosti vzorky a rozsahu;

124.  berie na vedomie nedostatky v procese zhromažďovania údajov a vyzýva Komisiu, aby zlepšila účinnosť a spoľahlivosť tohto procesu a aby do konca postupu udelenia absolutória za plnenie rozpočtu za rok 2010 predložila správu o pokroku pri zavádzaní aplikácie SARI[1];

125.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila následné posúdenie vplyvu štátnej pomoci a kontroly štátnej pomoci na spoločnosti, trhy a ekonomiku ako celok;

o

o         o

126.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie a Dvoru audítorov a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

• [1]  Aplikácia SARI je centrálna databáza, do ktorej môžu orgány poskytujúce pomoc v jednotlivých členských štátoch priamo vkladať údaje o svojich výdavkoch na pomoc (osobitná správa č. 15/2011, s. 60).

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.3.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	26 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marta Andreasen, Inés Ayala Sender, Andrea Češková, Tamás Deutsch, Martin Ehrenhauser, Jens Geier, Gerben-Jan Gerbrandy, Ingeborg Gräßle, Iliana Ivanova, Bogusław Liberadzki, Monica Luisa Macovei, Jan Mulder, Eva Ortiz Vilella, Aldo Patriciello, Crescenzio Rivellini, Petri Sarvamaa, Bart Staes, Georgios Stavrakakis, Søren Bo Søndergaard, Michael Theurer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Amelia Andersdotter, Zuzana Brzobohatá, Christofer Fjellner, Edit Herczog, Ivailo Kalfin, Marian-Jean Marinescu, Véronique Mathieu, Olle Schmidt, Barbara Weiler