SPRÁVA EÚ a Čína: nevyvážený obchod?

20.4.2012 - (2010/2301(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajkyňa: Marielle De Sarnez

Erráta/Dodatky

• ERR01 (PDF - 280 KB)
• ERR01 (DOC - 48 KB)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 142 KB)
• 001-001 (DOC - 123 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

EÚ a Čína: nevyvážený obchod?

(2010/2301(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na články 153, 191, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na Protokol o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k Svetovej obchodnej organizácii z 23. novembra 2001,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 a správu Riaditeľstva pre vonkajšie politiky z júla 2011 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou[1],

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov 13. samitu EÚ – Čína, ktorý sa konal 6. októbra 2010 v Bruseli,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti: obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612) a na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2008 o stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh[3],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, a na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2006 s názvom Globálna Európa: Európske nástroje na ochranu obchodu v meniacom sa globálnom hospodárstve,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný trh pre práva duševného vlastníctva z 24. mája 2011, na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (COM(2011)0285), na správu Komisie zo 14. júla 2011 o uplatňovaní colných predpisov v oblasti práv duševného vlastníctva v EÚ a na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod,

–   so zreteľom na správu WTO z 5. júla 2011 o opatreniach Číny týkajúcich sa vývozu rôznych nerastných surovín a na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii v oblasti nerastných surovín pre Európu[4],

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach[5],

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike[6],

–   so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách[7], o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode[8] a o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy[9],

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie[10] a uznesenie zo 14. septembra 2011 o súčasnom stave rokovaní o rozvojovom programe z Dauhy[11],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (COM(2006)0631) a jeho sprievodný dokument – Strategický dokument o obchode a investovaní medzi EÚ a Čínou: Hospodárska súťaž a partnerstvo (COM(2006)0632),

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode[12],

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 23. októbra 2011 a na záverečné vyhlásenie samitu G20 v Cannes zo 4. novembra 2001 s názvom Budovanie našej spoločnej budúcnosti: obnovené spoločné kroky v prospech všetkých,

–   so zreteľom na bielu knihu čínskej vlády z 23. decembra 2010 o čínsko-africkej hospodárskej a obchodnej spolupráci,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0000/2012),

A. keďže Čína pristúpila do WTO v roku 2001 a následne sa stala najväčším svetovým vývozcom tovaru s 10,36 % vývozu v roku 2010 a druhou najväčšou hospodárskou veľmocou na svete;

B.  keďže EÚ je hlavnou destináciou čínskeho vývozu, ktorý vzrástol v rokoch 2009 – 2010 o 39,5 %, a keďže Čína je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ;

C. keďže EÚ nahradila Japonsko ako najväčší zdroj čínskeho dovozu, keďže rastúci čínsky dovoz bol v poslednom období kľúčový pre hospodársku výkonnosť exportne orientovaných členských štátov EÚ, napr. Nemecka;

D. keďže zvýšený rozvoj hospodárstva a pristúpenie do WTO znamenajú pre Čínu nielen podstatné výhody, ale aj väčšiu zodpovednosť, aby zohrávala plnoprávnu a pozitívnu úlohu vo svetovom hospodárskom poriadku, najmä v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a v skupine Svetovej banky;

E.  keďže dvojstranné obchodné vzťahy sa značne rozvinuli po podpísaní dohody medzi EÚ a Čínou o spolupráci v roku 1985, a preto je nevyhnutné, aby bola táto zmluva uvedená do súladu so súčasnou hospodárskou situáciu; keďže Európska komisia prijala hlavnú politickú stratégiu voči Číne v roku 2006 a v tomto rámci začala v januári 2007 rokovania o komplexnej dohode o partnerstve a spolupráci s cieľom ďalej zlepšovať vzťahy medzi EÚ a Čínou v oblasti obchodu a investícií;

F.  keďže obchod medzi EÚ a Čínou rastie v posledných troch desaťročiach rýchlo a nepretržite a dosiahol maximálnu výšku celkového obchodu 395 miliárd EUR v roku 2010 a keďže nerovnováha vzájomného obchodu je od roku 1997 v prospech Číny, pričom tento deficit obchodnej bilancie predstavoval v roku 2010 168,8 mld. v porovnaní so 49 mld. EUR v roku 2000; keďže pridaná hodnota čínskeho vývozu je veľmi obmedzená, keď hodnota komponentov dovezených z EÚ aj odinakiaľ je diskontovaná; keďže na zahraničné spoločnosti so sídlom v Číne pripadá takmer 85 % všetkých vývozných transakcií, ktoré majú pôvod v montážnych operáciách;

G. keďže zahraničné investície EÚ v Číne v roku 2010 predstavovali 4,9 mld EUR a zahraničné investície Číny v EÚ v tom istom roku 0,9 miliardy EUR;

H. keďže odlišné sociálne, hospodárske a demokratické modely v Číne a v EÚ, rovnako ako ich demografia a prírodné zdroje hrajú veľkú úlohu v obchodnej nerovnováhe medzi oboma regiónmi;

I.   keďže výzva, ktorú predstavuje Čína, je skôr priemyselná než obchodná a vyžaduje si, aby Európa uskutočňovala ambicióznu celoeurópsku priemyselnú politiku vzhľadom na to, že čisto vnútroštátne prístupy neumožňujú súdržný prístup Spoločenstva voči Číne;

J.   keďže presunom výroby mnohých druhov spotrebného tovaru do Číny sa v Európskej únii zrušilo veľa pracovných miest; keďže tento posun sprevádzalo aj výrazné zníženie cien, čím sa mnohé druhy z tohto spotrebného tovaru stali cenovo dostupnými pre domácnosti Európskej únie s nízkymi príjmami, čo prispelo k relatívne nízkej inflácii;

K. keďže účastníci poslednej konferencie OSN o zmene klímy v Durbane nedospeli k záväznej dohode a keďže záväzky prijaté v niektorých krajinách na zníženie emisií skleníkových plynov nie sú dostatočné, pretože je naliehavo potrebné obmedziť zvýšenie teploty v priebehu 21. storočia na dva stupne, ak sa má splniť program v oblasti zmeny klímy;

L.  keďže hospodársky rast v Európe sa odhaduje na oveľa nižší než v Číne, ktorá by mala v roku 2012 dosiahnuť približne 9 %;

M. keďže typy vnútornej ekonomickej nerovnováhy, ktoré vplývajú na európske hospodárstvo, sa zvyšujú aj v čínskej ekonomike, v neposlednom rade v oblasti nehnuteľností, o čom svedčí nedávna bublina na trhu s nehnuteľnosťami;

N. keďže vplyv spoločnej obchodnej politiky EÚ niekedy narušujú rozdielne národné záujmy, ktoré sa snažia presadzovať členské štáty voči Číne;

O. keďže sociálne náklady spojené so súčasnou hospodárskou krízou sú vysoké; keďže zamestnanosť v Európskej únii poklesla o 1,8 % a v dôsledku toho 9,6 % celkového aktívneho obyvateľstva (23 miliónov ľudí) nemá zamestnanie, miera nezamestnanosti mládeže dosahuje 21 %, vyhliadky na opätovné získanie zamestnania ostávajú neisté a 17 % občanov EÚ ohrozuje chudoba;

P.  keďže potom, ako Čína v roku 2001 pristúpila do WTO, mala by dodržiavať pravidlá WTO liberalizáciou svojho obchodu a otvorením svojich trhov; keďže výsledky jej úsilia zatiaľ vôbec nie sú uspokojivé;

Q. keďže pristúpenie Číny k dohode o vládnom obstarávaní by sa malo uľahčiť rozšírením pôsobnosti pravidiel tejto dohody vo forme revízie, ako bolo dohodnuté 15. decembra 2011 na poslednej ministerskej konferencii WTO;

R.  keďže snahám európskych podnikov preniknúť na čínsky trh bránia intervenčné priemyselné politiky čínskej vlády, neadekvátna ochrana duševného vlastníctva, systém pravidiel, ktorý je nejasný z hľadiska ich obsahu i uplatňovania, ako aj iné netarifné a technické prekážky brániace obchodu;

S.  keďže podhodnotenie jüanu naďalej prináša umelo vytvorené obchodné výhody pre Čínu a keďže členské štáty G20 sa zaviazali podporiť väčšiu pružnosť výmenného kurzu;

T.  keďže EÚ v roku 2010 skonfiškovala na svojich vonkajších hraniciach viac ako 103 miliónov výrobkov podozrivých z porušenia práv duševného vlastníctva v celkovej hodnote 1,11 mld. EUR; keďže 85 % týchto výrobkov pochádza z Číny; keďže významnou súčasťou ochrany duševného vlastníctva je správne presadzovanie platných právnych predpisov a medzinárodných záväzkov vrátane predpisov o sankciách; keďže tento tovar sa často vyrába v zariadeniach, ktoré vyrábajú aj zákonne označený tovar, vyrába sa často v rozpore s pracovným právom a zdravotnými a bezpečnostnými požiadavkami, čo predstavuje nebezpečenstvo pre spotrebiteľov a v prípade chemikálií aj pre širšie okolie;

U. keďže Čína by podľa svojej 12. päťročnice – ktorej niektoré ciele sú podobné s cieľmi EÚ 2020 – mala rozvíjať strategické sektory energetiky, stavebníctva a dopravy a bude mať veľké potreby v oblasti rozvoja služieb; keďže toto prinesie pre európske podniky nové príležitosti na investovanie a na posilnenie spolupráce;

Zlepšenie prístupu na trhy

1.  žiada Komisiu, aby v spoločnej obchodnej politike EÚ voči rozvinutým a rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám, akou je Čína, uplatňovala zásadu reciprocity s cieľom obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých;

2.  víta posilnenie hospodárskych vzťahov medzi Európskou úniou a Čínou; vyzýva EÚ a Čínu, aby rozvíjali vzťah partnerstva a vzájomných výhod, a nie tvrdú konkurenciu a konfrontáciu;

3.  konštatuje, že čínske hospodárstvo nespĺňa kritériá trhového hospodárstva, ktoré definovalo WTO; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s čínskou vládou s cieľom odstrániť všetky zostávajúce prekážky do roku 2016, keď má WTO udeliť Číne štatút trhového hospodárstva; zdôrazňuje, že tento štatút by mal byť priznaný pred uvedeným termínom len vtedy, ak Čína splní všetky kritériá; žiada, aby EÚ formou výročných správ pravidelne hodnotila, ako Čína dodržiava záväzky začlenené do jej protokolu o pristúpení do WTO ;

4.  hoci na jednej strane uznáva, že Čína pravdepodobne v blízkej budúcnosti nesplní objektívne podmienky udelenia štatútu trhového hospodárstva, vyzýva však Komisiu, aby do konca roka 2012 predložila Európskemu parlamentu návrh o opatreniach, ktoré má Komisia prijať predtým, ako Európska únia takýto štatút udelí;

5.  vyjadruje poľutovanie nad existenciou mnohých tarifných a netarifných prekážok na čínskom trhu, akými sú niektoré formy diskriminácie zahraničných operátorov, najmä v bankovom sektore, poisťovníctve a telekomunikáciách, zložitosť tarifnej štruktúry a technické prekážky obchodu, ako je nedostatočná transparentnosť technických pravidiel a postupov posudzovania zhody alebo čínsky systém povinnej certifikácie;

ľutuje, že Čína v protiklade k ustanoveniam v dohode WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach neoznamuje systematicky svoje osobitné subvencie;

6.  pripomína, že Čína si vo vzťahu k EÚ vytvorila značné obchodné výhody vo forme cielených štátnych subvencií, ktoré uplatňuje prostredníctvom najrôznejších právnych konštrukcií; vyzýva preto Čínu, aby svoje programy štátnych subvencií zosúladila s platným právom WTO; okrem toho vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie zreformovala antisubvenčné nariadenie tak, aby EÚ mohla efektívne reagovať na veľké výzvy, ktoré Čína prináša;

7.  konštatuje, že Čína ľutuje existenciu prekážok obchodu na európskom trhu, ako sú významné poľnohospodárske dotácie EÚ pre európskych poľnohospodárov, zložitý systém poľnohospodárskych ciel, technické prekážky obchodu, ako aj prekážky, ktoré bránia investovaniu tretích krajín v niektorých členských štátoch;

8.  je znepokojený nedostatočnou dôveryhodnosťou súdneho systému, ktorý nedokáže zabezpečiť dodržiavanie zmluvných záväzkov, a netransparentnosťou a nejednotnosťou uplatňovania regulačného režimu v oblasti investícií;

9.  je znepokojený nedostatočnou predvídateľnosťou a propagáciou technických pravidiel a noriem uplatňovaných na výrobky, najmä v oblasti certifikácie, ktoré vytvárajú pre podniky vyvážajúce do Číny významné obchodné prekážky;

10. vyzýva Čínu, aby prijala medzinárodné normy pre výrobky a služby s cieľom podporiť rast obchodu medzi Čínou a ostatnými krajinami; víta skutočnosť, že Čína zvyšuje svoje zastúpenie v orgánoch, ktoré medzinárodné normy vytvárajú, a domnieva sa, že v tomto smere je potrebné ju podporiť recipročným zastúpením Európskej únie v orgánoch, ktoré určujú čínske normy; trvá na tom, že je dôležité zabezpečiť, aby bol dovoz z Číny v súlade s európskymi normami v oblasti potravinárskych a nepotravinárskych výrobkov;

11. je znepokojený skutočnosťou, že zahraničné podniky čelia ťažkostiam v prístupe k čínskemu verejnému obstarávaniu, čo je v protiklade k tomu, že prístup k európskemu verejnému obstarávaniu je garantovaný; znepokojujú ho možné nespravodlivé podmienky hospodárskej súťaže, ktoré sa uplatňujú najmä tým, že skrytá štátna pomoc umožňuje čínskym podnikom dávať výrazne lepšie ponuky ako ich európski konkurenti; víta revíziu a rozšírenie pôsobnosti dohody o vládnom obstarávaní, čo bolo dohodnuté na poslednej ministerskej konferencii WTO 15. decembra 2011, a záväzky, ku ktorým sa Čína pri tejto príležitosti zaviazala, aj keď sú stále nedostatočné; vyzýva preto Čínu, aby sa vyjadrila, že pristúpi k dohode za podmienok porovnateľných s podmienkami ostatných strán dohody, v súlade so svojím záväzkom v protokole o pristúpení do WTO; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vytvorila, podľa možnosti v roku 2012, európsky nástroj na zabezpečenie reciprocity, pokiaľ ide otvorenosť na trhoch verejného obstarávania; domnieva, že je tiež dôležité posilniť nástroje zamerané na podnecovanie, koordináciu a podporu prístupu európskych MSP na prioritné trhy, akým je Čína;

12. pripomína, že vývozné úvery, ktoré poskytujú čínske orgány a banky, spôsobujú narúšanie obchodu; preto vyzýva Čínu, aby postupovala v súlade s Dohodou OECD o usmerneniach pre oblasť štátom podporovaných vývozných úverov; vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie OECD o pristúpenie Číny k tejto dohode; nabáda tiež Čínu, aby podpísala Dohovor OECD o boji proti korupcii;

13. pripomína, že hlavnou formou, v akej môžu zahraničné podniky pôsobiť v Číne, sú spoločné podniky, čo je mechanizmus veľmi obmedzujúci a príliš často spojený s prenosom strategických technológií, ktoré môžu podporiť rozvoj konkurencieschopnosti Číny v neprospech európskeho priemyslu v oblastiach, v ktorých je EÚ na poprednom mieste; je presvedčený, že ďalšia otvorenosť Číny v oblasti mechanizmu spoločných podnikov v kombinácii s lepšou ochranou práv duševného vlastníctva by bola prospešná pre obe strany a umožnila by väčší prístup európskych podnikov na čínsky trh;

14. vyzýva EÚ, aby v prípade, že Čína bude používať nezákonné obchodné postupy, využila podľa potreby vždy také nástroje na ochranu obchodu, ktoré sú v súlade s pravidlami WTO, ako sú antidumpingové, antisubvenčné a ochranné opatrenia, a aby vo väčšej miere využívala mechanizmus urovnávania sporov WTO s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v obchode EÚ s Čínou; je znepokojený tým, že Čína vo zvýšenej miere využíva antidumpingové opatrenia na vývoz z EÚ, ako aj opatrenia cenového dumpingu a štátnych subvencií; vyzýva preto Čínu, aby zabezpečila zosúladenie svojich antidumpingových opatrení s pravidlami WTO;

Ochrana záujmov európskeho priemyslu

15. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou ochranou práv duševného vlastníctva v Číne a ľutuje, že európske podniky, najmä MSP, nemajú k dispozícii dostatok konkrétnych prostriedkov na účinný boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva; víta rozhodnutie Komisie navrhnúť revíziu smernice o uplatňovaní práv duševného vlastníctva; vyzýva Komisiu a členské štáty na lepšiu ochranu práv duševného vlastníctva vo všetkých multilaterálnych organizáciách, v ktorých je Čína členom (WTO, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO)); vyjadruje želanie, aby Čína naďalej transponovala do svojich vnútroštátnych právnych predpisov súčasné medzinárodné právo o ochrane práv duševného vlastníctva, konkrétne z oblasti boja proti falšovaniu a pirátstvu, a naliehavo žiada čínske orgány, aby zabezpečili presadzovanie právnych predpisov, najmä na regionálnej úrovni; ľutuje, že Čína sa nezúčastnila na rokovaní o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili colnú spoluprácu v rámci EÚ a s tretími krajinami, najmä s Čínou, pri konfiškácii falšovaného tovaru a aby zjednodušili colné postupy; žiada Komisiu a členské štáty, aby užšie spolupracovali s tretími krajinami v otázkach autorského práva a licencií;

16. je presvedčený, že lepšia ochrana práv duševného vlastníctva a účinné zavádzanie príslušných pravidiel v Číne by vo veľkej miere podnietili investorov z EÚ a iných krajín, aby v tejto krajine investovali, delili sa o nové technologické kapacity a modernizovali súčasné technológie;

17. poznamenáva, že Čína produkuje 97 % vzácnych zemín používaných vo svete, a vyzýva ju, aby svojim obchodným partnerom zaručila udržateľné výrobné postupy a spravodlivý prístup na trhy; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť každému prípadnému obmedzeniu vývozu nerastných surovín z Číny; v tejto súvislosti pripomína uznesenie WTO z 5. júla 2011, potvrdené po odvolaní, v ktorom odsudzuje Čínu za zavedenie obmedzení na vývoz niektorých nerastných surovín; vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu dobrého hospodárenia s nerastnými surovinami s využitím väčšej energetickej účinnosti, recyklovania, efektívnejšieho využívania zdrojov a rozvoja priemyselnej spolupráce v sektoroch ekologického hospodárstva a inovácie; vyzýva na rokovania s cieľom prijať spoločné pravidlá a zásady obchodu so surovinami, čím sa vytvorí rámec na používanie vývozných obmedzení, a to v rámci WTO a G20, pretože tento problém sa týka najmä priemyselných krajín a Číny;

18. naliehavo žiada Komisiu, aby rokovala o ambicióznej a vyváženej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou, ktorej cieľom bude vytvoriť lepšie prostredie pre investorov z EÚ v Číne, zaručiť transparentnosť riadenia čínskych spoločností, ktoré investujú v EÚ, a súčasne zvýšiť úroveň vzájomných kapitálových tokov; vyzýva Radu, aby vypracovala mandát Komisie pre budúcu investičnú dohodu s Čínou, pričom plne zohľadní stanoviská a pozície Parlamentu uvedené v uznesení zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike;

19. víta vytvorenie centra EÚ pre európske malé a stredné podniky (centrum EÚ pre MSE) v Pekingu v novembri 2010, ktoré bolo otvorené pre malé a stredné podniky v marci 2011 a ktoré poskytuje pomoc európskym malým a stredným podnikom prekonať problémy, ktorým čelia pri operovaní na čínskom trhu, najmä v počiatočných štádiách rozvoja podnikania; víta tiež skutočnosť, že centrum vyhľadáva oblasti príležitostí pre MSP z EÚ v Číne a pomáha im v oblasti čínskeho právneho prostredia;

20. zdôrazňuje význam spolupráce medzi podnikmi a vytvárania partnerstiev medzi čínskymi univerzitami a spoločnosťami z EÚ s cieľom podporovať inovácie v Číne; pripomína výhody databázy EÚ v oblasti prístupu na trh, ktorá obsahuje informácie pre podniky EÚ o podmienkach prístupu na trh, ako sú dovozné clá, požiadavky na výrobky, obchodné prekážky, formality, dokumenty a štatistiky; víta činnosť Európskej obchodnej komory v Číne;

21. domnieva sa, že zavedením mechanizmu výmeny informácií v súvislosti s medzivládnymi dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti obchodu s Čínou Komisia zjednoduší jednotný prístup k Číne;

Zmiernenie menovej konkurencie

22. pripomína, že Čína zakúpila štátne dlhy členských štátov eurozóny; pripomína, že toto vlastníctvo dostalo nový politický rozmer v dôsledku vážnych dlhových problémov v eurozóne; žiada Komisiu, aby začala rokovania s Európskou centrálnou bankou (ECB) a členskými štátmi o vytvorení koordinovaného systému, ktorého cieľom by bolo identifikovať držiteľov štátnych dlhov; je znepokojený tým, že rokovacie kapacity EÚ v obchodných rokovaniach s Čínou sú ohrozené prispením Číny k finančnej stabilizácii eurozóny;

23. zdôrazňuje, že údajné podhodnotenie a neexistujúca konvertibilita jüanu môžu poskytovať čínskemu vývozu nespravodlivú konkurenčnú výhodu, keďže Čína vlastní tretinu svetových devízových rezerv; žiada, aby boli posilnené medzinárodné finančné predpisy a makroekonomická koordinácia štátov G20, inak budú hospodárska stabilita a svetový obchod ohrozené; vyzýva Čínu, aby umožnila oceňovanie jüanu, aby tak dosiahol primeraný výmenný kurz; pripomína, že podľa európskych zmlúv môže EÚ v prípade neudržateľnej svetovej menovej nerovnováhy uskutočňovať kurzovú politiku;

24. vyzýva Komisiu, aby nabádala Čínu k liberalizácii bežných účtov; súčasne vyzýva Komisiu, aby predložila dôkazy o tom, ako režim pevného výmenného kurzu poškodzuje konkurencieschopnosť EÚ, a aby potom zvážila vhodné priority na opatrenia;

K novému inštitucionálnemu rámcu pre obchodné vzťahy EÚ s Čínou

25. žiada členské štáty, aby s využitím vhodných monitorovacích mechanizmov zabezpečili, aby zahraničné podniky pôsobiace v EÚ dodržiavali všetky právne predpisy účinné na jednotnom trhu vrátane sociálnych a environmentálnych noriem, aby zabezpečili ochranu patentov a prispievali k úsiliu na podporu zachovania zamestnanosti v prípade, že kúpia európske podniky alebo otvoria pobočky v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili orgán, ktorý bude mať za úlohu posudzovanie zahraničných strategických investícií ex ante podobne ako Výbor pre zahraničné investície v USA (CFIUS) a ktorý bude Parlamentu podávať pravidelné správy, s cieľom získať jasnú predstavu o podnikoch, ktoré pôsobia a investujú na území EÚ;

26. vyzýva EÚ, aby konala v rámci všetkých príslušných medzinárodných organizácií, napr. WHO, Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Spojených národov (OSN), s cieľom začať proces reformy zameranej na začlenenie záväzných sociálnych, environmentálnych a zdravotných noriem do pravidiel o organizácii obchodu, ktorú bude riadiť WTO;

27. ľutuje, že inštitucionálny rámec obchodných vzťahov EÚ s Čínou je roztrieštený a nekoordinovaný; vyzýva Komisiu, aby urýchlene prehodnotila organizačnú schému bilaterálnych vzťahov, aby uskutočňovala lepšiu koordináciu a odstránila nadbytočnosť na úrovni nespočetných pracovných skupín, dialógov a ďalších formálnych a neformálnych subjektov pôsobiacich v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, jednotlivé regióny a obce, aby lepšie koordinovali svoje vlastné politiky vo vzťahu k Číne a aby prijali naliehavé kroky na dosiahnutie funkčného konsenzu, ktorý podporí uskutočnenie spoločných cieľov EÚ;

28. vyzýva EÚ, aby vypracovala stratégiu s cieľom zamedziť núteným prenosom technológie; v tejto súvislosti vyjadruje želanie, aby sa urýchlene uzavrel postup posilnenej spolupráce v oblasti patentu Spoločenstva;

29. žiada, aby sa v prípade každého tovaru, ktorý je v obehu na vnútornom trhu, prísne dodržiavali európske pravidlá a normy, a vyzýva Komisiu, aby v súlade s pravidlami WTO urýchlene vypracovala scenár postupného zavádzania podmienenosti obchodných výmen a/alebo opatrení na úpravu dane na hraniciach v súvislosti s tovarmi z tretích krajín, ktoré nerešpektujú tieto normy;

Vyhodnotenie úlohy Číny vo svete

30. zdôrazňuje rastúci vplyv Číny na scéne medzinárodného obchodu; vyzýva preto EÚ, aby bola naďalej opatrná, pokiaľ ide o politický, hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv rastúcich investícií Číny v rozvojových krajinách, najmä v Afrike a Latinskej Amerike;

31. opäť potvrdzuje, že je potrebné, aby čínske investície v Latinskej Amerike a Afrike, najmä v osobitných hospodárskych zónach, prispievali k hospodárskemu rozvoju daných krajín a k rozvoju miestnych výrobných reťazcov s využitím miestnej pracovnej sily;

32. je znepokojený tým, že niektoré európske spoločnosti investujú v Číne najmä z dôvodu nízkych výrobných nákladov spôsobených nižšími sociálnymi normami, environmentálnymi normami a normami v oblasti ľudských práv; dôrazne odporúča, aby Komisia a členské štáty presadzovali v prípade európskych spoločností v Číne účinné postupy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, a nabáda na šírenie a zverejňovanie osvedčených postupov týkajúcich sa iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov; okrem toho žiada, aby Komisia posúdila, ako by bolo možné začleniť ustanovenia o sociálnej zodpovednosti podnikov do budúcej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou;

33. domnieva sa, že považovať čínsku angažovanosť v rozvojových krajinách za nespravodlivú konkurenciu a prichádzať s konfliktnou reakciou by bolo neproduktívne, a to predovšetkým pre samotné rozvojové krajiny; zdôrazňuje, že je v najlepšom záujme rozvojových krajín, ako aj širšej celosvetovej hospodárskej súťaže a rastu, aby sa podniky a subjekty z EÚ, ktoré chcú Číne konkurovať v oblasti obchodných a hospodárskych vzťahov s rozvojovými krajinami, snažili predkladať návrhy, ktoré budú najpríťažlivejšie z hľadiska dlhodobej udržateľnosti a prínosov, a to vrátane aspektov životného prostredia, sociálnych vecí, ľudských práv a riadenia;

34. pripomína, že Čína je najväčším producentom emisií skleníkových plynov na svete; vyzýva EÚ, aby v rámci medzinárodných organizácií navrhla zahrnúť do rokovaní o medzinárodnom obchode ekologické aspekty a ciele v oblasti klímy; domnieva sa, že hospodárska moc Číny a jej schopnosť podporovať technologickú inováciu by sa mali využívať na podporu celosvetového boja proti zmene klímy;

35. domnieva sa, že úsilie čínskych orgánov v oblasti niektorých základných práv v Číne, najmä sociálnych a pracovných práv, nie je dostatočné; nabáda preto EÚ a Čínu, aby viedli užší a zodpovednejší strategický dialóg založený na vzájomnom porozumení;

Posilnenie EÚ v záujme zvládnutia svetovej hospodárskej súťaže

36. vyzýva EÚ, aby vypracovala ambicióznu spoločnú priemyselnú politiku založenú na výskume a inováciách, s inovačným financovaním, napr. formou dlhopisov na projekty, ktorá by podporovala rozvoj MSP, najmä prostredníctvom prístupu k verejnému obstarávaniu, s cieľom zachovať svoju konkurencieschopnosť vzhľadom na nové významné subjekty v oblasti priemyslu a výskumu; vyzýva EÚ, aby valorizovala európsku výrobu poskytovaním kvalitnejších informácií spotrebiteľom, najmä prijatím predpisov o označovaní pôvodu („made in“) výrobkov dovážaných do EÚ;

37. vyjadruje želanie, aby EÚ posilnila svoje hospodárske, rozpočtové, daňové a politické riadenie, aby sa stala dôveryhodným a uznávaným partnerom na medzinárodnej scéne; vyzýva Radu a Komisiu, aby vystupovali jednotne s cieľom zabrániť tomu, aby partnerstvá a bilaterálne dohody oslabili pozíciu EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi pri definovaní ich obchodnej politiky a ich politiky voči Číne; požaduje, aby EÚ uskutočňovala dlhodobú stratégiu v súvislosti s Čínou, pričom zaistí operačnú koordináciu medzi inštitúciami EÚ i medzi a členskými štátmi EÚ;

38. zdôrazňuje, že je potrebné zaujať voči Číne vyvážený prístup; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby budovali rozsiahlu spoluprácu s Čínou v oblastiach spoločného výskumu, napríklad v oblasti bezpečnosti výrobkov a ľudského zdravia, a aby uskutočňovali ďalšie vedecké, technologické a kultúrne výmeny;

39. mnohé obchodné otázky vo vzťahu s Čínou sa týkajú kvality a uplatňovania regulácie v rôznych oblastiach politiky vrátane priemyselnej politiky, environmentálnej politiky, krízových opatrení, finančnej stability a ochrany spotrebiteľa; žiada, aby sa takéto prípady riešili zintenzívnením dvojstrannej spolupráce alebo prostredníctvom riešenia sporov v rámci WTO;

40. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ C 67E, 18.3.2010, s. 132.
• [2]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0412.
• [3]  Ú. v. EÚ C 184 E, 6.8.2009, s. 16.
• [4]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0364.
• [5]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0565.
• [6]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0141.
• [7]  Ú. v. EÚ 99E, 3.4.2012, s. 101.
• [8]  Ú. v. EÚ 99E, 3.4.2012, s. 31.
• [9]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0445.
• [10]  Ú. v. EÚ C 259E, 29.10.2009, s. 77.
• [11]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0380.
• [12]  Ú. v. EÚ C 67E, 18.3.2010, s. 101.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Tesne pred otvorením samitu G20 prezident Čínskej ľudovej republiky Chu Ťin-tchao, vyhlásil, že „Čína sa spolu s Európou snažia [...] vytvoriť partnerstvo rovného s rovným, založené na vzájomnej úcte, priateľstve a dôvere, partnerstvo pre spoluprácu, ktoré sa vyznačuje obojstrannými výhodami, prospechom pre obidve strany a spoločným rozvojom [...]“. Toto vyhlásenie uprostred krízy verejného dlhu zdôraznilo skutočnosť, že hospodárstvo Číny sa dlhodobo neuspokojí so znížením rastu v Európe.

V podstate Čína tvrdí, že potrebuje rast svojich obchodných partnerov, aby mohla podporovať svoj vlastný hospodársky rozvoj a vnútorné zmeny, ktoré si tento rozvoj vyžaduje, v neposlednom rade pokiaľ ide o vnútornú spotrebu a vyššiu životnú úroveň jej obyvateľov. Štrukturálny vývoj stanovený v 12. čínskej päťročnici (2011 – 2015) sa sústreďuje na vyváženie čínskeho rastu zvýšením domácej spotreby a trvalo udržateľným rozvojom.

Ide o zmenu modelu, ktorá je zdrojom nových príležitostí pre európske hospodárstvo pod podmienkou, že tieto ciele budú sprevádzané zásadnými rozhodnutiami čínskych orgánov v oblasti prístupu na trh, kontroly zahraničných investícií, ochrany práv duševného vlastníctva a odstránenia technických prekážok obchodu. Keby sa tieto prekážky odstránili, zabezpečilo by sa vyváženie obchodu a následne opätovný rast európskeho hospodárstva. Európa potrebuje Čínu a Čína potrebuje Európu.

V tomto duchu sa musí naštartovať nová fáza obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou, ktoré budú založené na partnerstve rovného s rovným a budú sa vyznačovať vzájomnými výhodami a spoločným rozvojom. Ide tu o reciprocitu, ktorú Európania už dlho požadujú.

Čínske hospodárstvo, ktoré počas 30 rokov dosahovalo skoro 10-percentný ročný rast a je zamerané predovšetkým na vývoz, využívalo otvorenejší obchod. V polovici storočia sa Čína stane najmocnejším svetovým hospodárstvom.

Na druhej strane sa obchodný deficit EÚ, ktorá je najväčšou obchodnou veľmocou a hlavnou destináciou čínskeho vývozu, zvýšil zo 49 000 miliónov EUR v roku 2000 na 168 900 miliónov v roku 2010, pričom sa zároveň dosahoval pomalý rast, ktorý zapríčinil zvýšenie rozpočtového deficitu väčšiny členských štátov.

Existuje jasná nevyváženosť, ktorej príčiny je potrebné analyzovať, pričom treba navrhnúť spôsoby a prostriedky na jej odstránenie v rámci obnoveného partnerstva založeného na zásadách reciprocity a spravodlivej hospodárskej súťaže.

I. príčiny nevyváženosti

Európske podniky nemôžu v súčasnosti investovať v Číne za rovnakých podmienok, aké platia pre čínske investície v Európe.

Obchodné prekážky prístupu na čínsky trh

Napriek pokroku Pekingu v znižovaní obchodných prekážok, ktoré bránia prístupu na čínsky trh, mnohé prekážky pretrvávajú, o čom svedčí posledná správa Obchodnej komory EÚ v Číne: 43 % riaditeľov európskych podnikov so sídlom v Číne sa v roku 2011 domnieva, že opatrenia, ktoré prijal Peking, sú pre nich diskriminačné, oproti 33 % v roku 2010. V tejto správe sa tiež uvádza, že „nedávne opatrenia, ktoré ešte vo väčšej miere obmedzujú otvorenie trhu, vyvolávajú otázky, pokiaľ ide o vôľu vytvoriť udržateľné podmienky pre všetky subjekty na trhu“.

Pretrvávajú iné obchodné prekážky, akými sú poskytovanie dotácií a vývozných úverov v niektorých odvetviach, požiadavka národných certifikátov alebo nejasnosť noriem.

Obmedzený prístup k čínskemu verejnému obstarávaniu

Účasť európskych podnikov na čínskom verejnom obstarávaní je nemožná. Okrem problémov, ktoré predstavujú zložité predpisy, objem a oblasti verejného obstarávania sú obmedzené a nedostatok transparentnosti a hospodárskej súťaže, ako aj normy, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými pravidlami, predstavujú faktory, na základe ktorých sú európske podniky vylúčené.

Prenos technológií a ochrana práv duševného vlastníctva

Väčšina podnikov, ktoré chcú investovať v Číne, sú podniky so špičkovou technológiou. Čínsky mechanizmus spoločných podnikov však bráni zahraničným investorom, aby sa stali väčšinovými akcionármi v automobilovom alebo telekomunikačnom odvetví.

Navyše slabá ochrana práv duševného vlastníctva v Číne, ktorá sa nezúčastňuje na rokovaniach o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu, stále viac odrádza európskych investorov. S rastom čínskeho vývozu je spojené aj zvyšovanie kvality sfalšovaných výrobkov skonfiškovaných na vonkajších hraniciach EÚ: 85 % tovaru, ktorý porušoval práva duševného vlastníctva a ktorý zabavili európske colnice v roku 2010, pochádzalo z Číny.

Suroviny

Čínska politika v oblasti nerastných surovín, a najmä vzácnych zemín, ktoré sú dôležité pre špičkové európske sektory, vyvoláva stále väčšie napätie. Čína, v ktorej sa sústreďuje 97 % ich svetovej produkcie, zaviedla obmedzenia na vývoz s oficiálnym vysvetlením, že chce uprednostňovať vnútorný dopyt. Na niektoré čínske praktiky týkajúce sa iných nerastných surovín bola podaná sťažnosť adresovaná Orgánu WTO pre urovnávanie sporov, ktorý v júli 2011 Čínu odsúdil.

Menová otázka

Keďže dvaja veľkí partneri Číny, t. j. Spojené štáty a Európa, majú „kolísavé“ meny, podhodnotenie a neexistujúca konvertibilita jüanu, hraničiace s menovým dumpingom nevídaných rozmerov, predstavujú závažný problém. Toto podhodnotenie umožnilo Číne nahromadiť približne 3 200 miliárd USD v rámci devízových rezerv a rozvíjať investície v Európe s cieľom získať špičkové technológie, ale tiež nakúpiť časť štátnych dlhov niektorých členských štátov; je však nemožné zistiť, koľko ich vlastní, keďže neexistuje nástroj na ich vyčíslenie, čo platí aj pre investície.

Čína však má však aj dôvody na sťažnosti voči nám, a to je zložitý systém poľnohospodárskych ciel a subvencií SPP, technické prekážky obchodu, obmedzenia zahraničných investícií uložené členskými štátmi EÚ atď.. Táto správa prináša usmernenia na opatrenia, ktoré by mala EÚ prijať, pokiaľ ide o čínske investície na našom území, a to bez prekročenia rámca WTO. Potvrdzuje najmä, že je potrebné vypracovať európsku hospodársku a priemyselnú politiku, aby EÚ mohla obchodovať s Čínou na spravodlivom základe, bez akéhokoľvek protekcionizmu.

II. reciprocita: v centre nového partnerstva

Po tejto prvej potrebnej etape otvorenia obidvoch hraníc, ktorá nasleduje po desaťročiach studenej vojny, musí nasledovať partnerstvo prospešné pre obe strany, ktoré je o to viac opodstatnené, že Čína využíva v širokej miere výhody voľného obchodu. Je potrebné hľadať rovnováhu, pretože počas krízy, v ktorej sa Európa v súčasnosti nachádza, má verejná mienka tendenciu veriť obvineniam proti Číne, považovanej za zdroj všetkých našich starostí.

Filozofiou Európy nie je izolovať sa, ale ani otvárať sa všetkému. Tieto dva postoje protirečia duchu Spoločenstva a záujmom Európy a Európanov, ktorí obhajujú usporiadaný, vyvážený a multilaterálny prístup k medzinárodným vzťahom. Európa sa snaží o budovanie partnerstiev založených na otvorenosti a reciprocite, ktoré sú faktormi zníženia napätia a spoločného rastu.

Spravodlivý prístup na trh a medzinárodná hospodárska súťaž

Prístup európskych podnikov na čínsky trh sa musí uskutočňovať za rovnakých podmienok ako prístup čínskych podnikov na európsky trh. Pristúpenie Číny k viacstrannej Dohode o verejnom obstarávaní je naliehavé rovnako ako prispôsobenie čínskych noriem medzinárodným normám, vypracovanie noriem v sektoroch, ktoré majú budúcnosť, a zrušenie ochrany prístupu na čínsky trh, ktorú predstavuje napr. systém licencií, priama pomoc a prekážky v oblasti verejného obstarávania. Zároveň je potrebné, aby EÚ vypracovala stratégiu s cieľom zamedziť núteným prenosom technológie. Rovnako je potrebné urýchlene vyriešiť otázku posilnenej spolupráce s oblasti patentu Spoločenstva.

Ďalšou témou na diskusiu je reforma WTO s cieľom začleniť dodržiavanie sociálnych, zdravotných a environmentálnych noriem vypracovaných spoločne s Medzinárodnou organizáciou práce, Svetovou zdravotníckou organizáciou a OSN. Do tohto striktného budúceho rámca je potrebné postupne zaviesť tému podmienenosti obchodu. Nakoniec je tu obzvlášť citlivá otázka trhového hospodárstva v Číne: Komisia by si mala dať za úlohu pomáhať čínskej vláde v jej úsilí o odstránenie súčasných prekážok.

Nové nástroje pre väčšiu transparentnosť

Na rozdiel od USA nepozná EÚ presnú mieru prieniku Číny do hospodárstva členských štátov, či už v oblasti investícií, alebo nákupu štátnych dlhopisov. Táto neznalosť prirodzene poškodzuje európske záujmy a vyvoláva rôzne zavádzajúce predstavy. EÚ by si mala zabezpečiť nástroj podľa vzoru amerického Výboru pre zahraničné investície v USA (CFIUS), aby mala informácie o zahraničných držiteľoch štátneho dlhu. EÚ by mala tiež vydávať výročnú správu o tom, či Čína dodržiava záväzky stanovené v jej protokole o pristúpení do WTO, a lepšie využívať nástroje na ochranu obchodu, ktoré má k dispozícii.

Podhodnotenie jüanu a neexistujúca konvertibilita poškodzujú transparentnosť a otvorenosť obchodu. EÚ musí teda naliehať na čínske orgány a nabádať ich, aby pokračovali v začatom úsilí. EÚ môže podľa európskych zmlúv v prípade neudržateľnej svetovej menovej nerovnováhy uskutočňovať kurzovú politiku.

Nový rámec pre vzťahy EÚ s Čínou

Obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou sa za 30 rokov značne rozvinuli a zároveň vzrástol vplyv Číny na medzinárodnej scéne. Je teda potrebné, aby EÚ a Čína aktualizovali podmienky svojej dohody o spolupráci z roku 1985. Aj keď Čínu ešte nemožno považovať za trhové hospodárstvo, je potrebné zahrnúť do tejto dohody záväznejšie normy v oblasti dovozu a vývozu tovaru.

Nová dohoda o investovaní by mala zohľadniť potrebu neobmedzeného prístupu k čínskemu verejnému obstarávaniu za rovnakých podmienok ako v Európe. EÚ by naďalej mala pozorne sledovať hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv rastúcich investícií Číny v rozvojových krajinách, najmä v Afrike;

----

Pre EÚ je naliehavé, aby vykonávala koordinovanú politiku reindustrializácie, ako aj politiku výskumu a inovácií úmernú novým svetovým výzvam. Z tohto hľadiska by bolo užitočné, aby EÚ napríklad podporovala doma nákup európskych výrobkov.

Je samozrejmé, že je potrebná lepšia koordinácia medzi členskými štátmi, aby ich bilaterálne vzťahy s Čínou neoslabili pozíciu EÚ voči tejto krajine.

Požiadavka lepšej koordinácie sa týka nielen obchodných otázok. Musíme sa snažiť nielen brániť model trhového sociálneho hospodárstva, ktorý je otvorený, striktne sa pridŕža zásady reciprocity a chráni záujmy Európanov, ale aj podporovať a obhajovať našu koncepciu rozvoja, demokracie a ľudských práv. Veríme totiž, že sociálny a hospodársky pokrok je úzko spojený s budovaním demokratických inštitúcií.

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (8.12.2011)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

EÚ a Čína: nevyvážený obchod?
(2010/2301(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jan Zahradil

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže Čína sa stala rozvíjajúcou sa ekonomikou zaznamenávajúcou od roku 1999 dvojciferné miery rastu a od februára 2011 je druhou najväčšou ekonomikou na svete; keďže Čína a najmä jej vnútorné provincie zároveň naďalej stoja pred typickými úlohami rozvojových krajín;

B.  keďže v období 2007 – 2013 bolo pre Čínu vyčlenených zhruba 224 miliónov EUR rozvojovej pomoci EÚ; keďže v marci 2011 Komisia ohlásila druhý päťročný obchodný projekt EÚ a Číny vyčleňujúci 20 miliónov pomoci EÚ spojenej s obchodom pre Čínu;

C. keďže hospodársky rast v Číne pomohol od roku 1990 pol miliarde ľudí vymaniť sa z chudoby; keďže však veľká časť z 240 miliónov ľudí v mestách, ktorí sa prisťahovali za prácou, a obyvateľov na vidieku ešte stále žije v chudobe a keďže podľa údajov Svetovej banky žije pod hranicou chudoby ešte stále 207 miliónov Číňanov;

D. keďže vzostup Číny ako rozvojového subjektu v Afrike je jedným z najpozoruhodnejších rysov posledných desiatich rokov;

E.  keďže vzťahy Číny s africkými krajinami formuje napríklad potreba získavať energetické zdroje na podporu jej hospodárskeho rozvoja;

F.  keďže existujú významné rozdiely medzi rozvojovou spoluprácou výboru OECD pre rozvojovú pomoc (OECD-DAC) a rozvojovou pomocou Číny; keďže čínsky program koncesných pôžičiek smerovaných cez banku China Eximbank je významným prvkom zahraničných vzťahov Číny a keďže koncesné pôžičky sa považujú za viazanú pomoc;

G. keďže čínske osobitné hospodárske zóny (OHZ) v Afrike majú za cieľ vytvoriť podporujúce prostredie pre malé a stredné čínske podniky na podnikanie v zámorí; keďže podľa skupiny Africkej rozvojovej banky osobitné hospodárske zóny (OHZ) prevádzkované Čínou vykázali v subsaharskej Afrike doposiaľ len slabé výsledky v oblasti investícií, pričom ich vplyv na tvorbu pracovných miest a začleňovanie do miestneho hospodárstva je len obmedzený;

H. keďže čínsky protokol o pristúpení je jedinečný v tom, že obsahuje niekoľko osobitných záväzkov uplatniteľných len na Čínu, ktoré majú formu záväzkov presahujúcich záväzky podľa WTO (ako v prípade vývozných daní), ako aj práv nedosahujúcich práva podľa WTO, ktoré umožňujú členom WTO prijímať ochranné opatrenia proti dovozu z Číny, ktoré sa odchyľujú od všeobecných disciplinárnych opatrení WTO;

I.   keďže Čína potrebuje pre ďalšiu fázu svojho hospodárskeho rozvoja založenú na inováciách, domácom obchode a vnútornej spotrebe prístup k špičkovým technológiám a distribučným sieťam;

J.   keďže rýchly hospodársky rast Číny nastáva čiastočne na úkor ľudských práv a je čiastočne vybudovaný na nútenej práci a detskej práci;

K. keďže Čína, ktorá nie je členom OECD, nie je povinná dodržiavať pravidlá OECD, ktoré obmedzujú viazanú pomoc; regulujú úverové postupy; zavádzajú maximálne podmienky splácania, klasifikáciu rizika krajín a minimálne úrokové sadzby; vyžadujú výmenu informácií a zavádzajú sociálne normy, environmentálne normy a normy v oblasti verejnej správy, ktoré sa týkajú financovania;

L.  keďže Čína je druhý najväčší obchodný partner Európskej únie;

M. keďže Čína v posledných desaťročiach dosiahla významný sociálny pokrok; keďže podobné zlepšenie kvality života takého obrovského počtu obyvateľov v takom krátkom čase je v histórii jedinečné, pretože znížila chudobu viac než 350 miliónov ľudí;

N. keďže čínske aktivity v oblasti vývozných financií umožnili Číne zvýšiť svoju prítomnosť v mnohých rozvojových krajinách, najmä v Afrike;

O. keďže EÚ má s Čínou od roku 1997 štrukturálny deficit v oblasti obchodu s tovarom, čo si vyžaduje, aby EÚ vytvorila nový strategický rámec spolupráce s Čínou;

P.  keďže z intenzívnejších hospodárskych vzťahov s Čínou vyplýva pre rozvojové krajiny významný potenciálny prínos, najmä v oblasti rozvoja infraštruktúry;

Q. keďže však aktivity Číny v oblasti vývozných úverových financií v rozvojových krajinách predstavujú potenciálnu hrozbu pre rozvojové krajiny v oblasti správy prírodných zdrojov, udržateľnosti dlhu, zlepšovania verejnej správy a miestnej zamestnanosti a produktivity;

R.  keďže čínska účasť v medzinárodnom obchodnom systéme založenom na otvorenosti a transparentnosti je životne dôležitá na to, aby sa zabezpečila medzinárodná prosperita a udržateľnosť;

1.  je presvedčený, že silný nárast obchodu medzi všetkými členskými štátmi EÚ a Čínou predstavuje pre EÚ i Čínu kľúčový nástroj rozvoja, keďže voľný obchod je jednou z najúčinnejších hybných síl hospodárskeho rastu, boja proti chudobe a vytvárania bohatstva; zastáva však názor, že jedinečný charakter záväzku Číny voči WTO, ktorý Číne bráni v tom, aby sa usilovala o „osobitné a odlišné zaobchádzanie“ podobne, ako iní členovia, ktorí sú rozvojovými krajinami, vzbudzuje pochybnosti o koherentnosti a konzistentnosti; preto vyzýva Komisiu, aby posúdila koherentnosť a konzistentnosť svojej obchodnej politiky voči Číne na pozadí jej rozvojovej politiky voči Afrike;

2.  zdôrazňuje, že v oblasti vzájomného prístupu na trhy, liberalizácie a prehlbovania obchodnej a investičnej spolupráce medzi EÚ a Čínou existuje veľký potenciál; zdôrazňuje však ako predpoklad, že by mali byť zaručené spravodlivá hospodárska súťaž, vzájomný prístup a jasné trhové pravidlá, najmä pokiaľ ide o priame zahraničné investície a ochranu medzinárodných vlastníckych práv;

3.  berie na vedomie, že Čínsko-africký rozvojový fond (CADF) podporuje vytváranie osobitných čínskych hospodárskych zón na spracúvanie výrobkov v Afrike; súhlasí s názorom skupiny Africkej rozvojovej banky, podľa ktorého je potrebné začleniť čínske investície do vnútroštátneho výrobného reťazca, aby sa zabezpečilo, že tieto zóny budú skutočne presadzovať industrializáciu, čo zahŕňa napríklad: posilnenie právnej a regulačnej úpravy vrátane sociálnych a environmentálnych ochranných opatrení, ako aj zlepšovanie prístupu miestnych spoločností a pracovníkov do zón v záujme zabezpečenia väzieb na miestne hospodárstvo;

4.  zastáva názor, že obchod by mal presadzovať ľudské práva na celosvetovej úrovni a že všetci obchodní partneri EÚ by mali dodržiavať dohovory ILO, najmä dohovor o zákaze nútenej práce, čo znamená, že výrobky vyrobené vo väzniciach a väzenských táboroch (napr. v Lao Kai) by nemali byť na trhu EÚ povolené;

5.  vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju účinnosť v oblasti obchodovania s Čínou lepšou inštitucionálnou organizáciou, ako aj nájdením jednotnej pozície členských štátov voči Číne;

6.  konštatuje, že rast Číny a jej schopnosť posunúť sa za tridsať rokov z nedostatočného rozvoja na novú svetovú mocnosť prispel k tomu, že sa z Číny stal pre tradičných partnerov z Afriky alternatívny zdroj obchodu a financií;

7.  uvedomuje si, že vplyv Číny na Afriku sa líši podľa veľkosti, hospodárskych štruktúr a kvality verejnej správy a inštitúcií v afrických hospodárstvach; zastáva názor, že vplyv čínskeho obchodu na africké krajiny treba posúdiť dôkladnejšie, t. j. do akej miery bude obchod s Čínou podporovať ďalšiu špecializáciu na primárne komodity, resp. nakoľko môže africkým hospodárstvam pomôcť s diverzifikáciou ich výroby a financovaním udržateľných projektov;

8.  zdôrazňuje, že nová úloha Číny ako významného zdroja financií v Afrike vyvolala v EÚ určité obavy; predovšetkým zdôrazňuje, že hoci medzinárodné organizácie a agentúry bilaterálnej pomoci tradičných darcov svoju pomoc podmieňujú dobrou správou vecí verejných, v prípade Číny to neplatí; obáva sa preto, že vplyv Číny by mohol ešte viac zdržať úsilie o zlepšenie verejnej správy a zníženie miery korupcie v Afrike, najmä v jej partnerských krajinách, ktoré charakterizujú slabé inštitúcie, ako je Angola, Kongo, Nigéria a Sudán;

9.  zdôrazňuje, že rozvojový vplyv investícií do ťažobného odvetvia by sa mal zvyšovať väčšou transparentnosťou pri obstarávaní a uzatváraní zmlúv a aktívnejším zapojením afrických organizácií občianskej spoločnosti do dohľadu; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby nabádala Čínu na to, aby podporovala zásady iniciatívy za transparentnosť ťažobného priemyslu;

10. zastáva názor, že využívanie výhod plynúcich zo spolupráce medzi Čínou a Afrikou si okrem iného vyžiada, aby africké vlády posilnili svoje inštitúcie verejnej správy; podobne trvá na potrebe skvalitniť politický dialóg medzi Čínou a členskými štátmi EÚ s cieľom zaviazať Čínu k tomu, aby venovala pozornosť dôsledkom svojej pomoci v oblasti verejnej správy a životného prostredia, a zabezpečiť, aby pomoc Číny dopĺňala pomoc od tradičných darcov a nekonkurovala jej;

11. konštatuje, že čínske investície v Afrike, smerované najmä cez banku Export-Import Bank, vzbudzujú obavy napr. o udržateľnosť projektov, ako v prípade veľkých kontroverzných projektov vodných elektrární; ako prvý krok súhlasí s názorom skupiny Africkej rozvojovej banky, podľa ktorej by bolo vhodné rozšíriť uplatňovanie tzv. rovníkových zásad – dobrovoľného súboru noriem na určovanie, posudzovanie a riadenie sociálneho a environmentálneho rizika pri projektovom financovaní – na čínske investície;

12. so znepokojením konštatuje, že v Afrike väčšinu čínskych projektov veľkého rozsahu uskutočňuje prevažne čínska pracovná sila; nazdáva sa, že to je jedna z príčin, prečo je miestna pracovná sila naďalej nevyškolená a prečo sú vedľajšie účinky pre obyvateľstvo v oblasti zamestnanosti minimálne;

13. zastáva názor, že africké štáty musia zvýšiť pridanú hodnotu svojej výroby, a to bez ohľadu na svoje partnerské krajiny, čo predpokladá rozvojové nástroje napríklad na zvýšenie dopytu po nekvalifikovanej africkej práci v rámci investičných projektov;

14. uvedomuje si, že hoci rýchly hospodársky rast v Číne vytvoril veľké bohatstvo, najmä pokiaľ ide o mestské obyvateľstvo, zvýraznil tiež rozdiely medzi mestskými oblasťami a vidieckymi oblasťami, v ktorých žije 50,3 % obyvateľov kontinentálnej Číny, a prispel tak k urbanizácii a úbytku obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, takže v roku 2011 po prvýkrát žije v mestách viac než polovica obyvateľov Číny;

15. zdôrazňuje, že čínska pomoc sa od pomoci uplatňovanej krajinami OECD líši v niekoľkých smeroch; predovšetkým pripomína, že zatiaľ čo členovia OECD sa prostredníctvom úpravy oficiálne podporovaných vývozných úverov OECD zaväzujú dodržiavať vo svojich vývozných finančných aktivitách dohodnutý súbor environmentálnych, sociálnych noriem a noriem v oblasti verejnej správy, Čínu tieto pravidlá nezaväzujú;

16. pripomína, že zatiaľ čo členovia OECD sa dohodli na odporúčaniach OECD v oblasti korupcie a oficiálne podporovaných vývozných úverov, ktorých cieľom je odrádzať od podplácania zahraničných verejných činiteľov pri medzinárodných obchodných transakciách podporovaných oficiálnymi vývoznými úvermi a takéto uplácanie trestať, Čína tieto opatrenia nezaviedla; v tomto svetle považuje za osobitne dôležité, aby EÚ naďalej s Čínou diskutovala o vytváraní a zavádzaní spoločných noriem s OECD v oblasti rozvojovej pomoci, a to aj v oblasti odpúšťania dlhov;

17. vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala Čínu v úspešnom presadzovaní cieľov jej rozvojovej stratégie, ale aby postupne upustila od tradičných foriem rozvojovej spolupráce a pomoci a svoje vzťahy s Čínou v záujme oboch strán zamerala viac na obchod; v tomto smere zdôrazňuje, že nový prístup musí zohľadňovať skutočnosť, že Čína sa sama stala významným darcom, najmä v Afrike, a že preto jej rozvojová agenda týkajúca sa EÚ by sa skôr mala zameriavať na konkrétne oblasti spoločného záujmu; zdôrazňuje, že obchodné vzťahy EÚ a Číny by mali stále dopĺňať snahy a požiadavky v oblasti demokratického rozvoja;

18. vyzýva Komisiu, aby podporovala Čínu predovšetkým pri zvyšovaní efektívnosti jej poľnohospodárskej produkcie;

19. vyzýva Komisiu, aby tak spravila v dialógu s čínskymi orgánmi, aby sa zabezpečilo, že sa nezabudne na znevýhodnených a chudobných ľudí, ktorí majú v súčasnosti prospech z rozvojových projektov EÚ;

20. vyzýva Komisiu, aby postupne ukončila rozvojovú pomoc Číne, ktorá v období 2007 – 2010 predstavovala 128 miliónov EUR, keďže Čína je nové trhové hospodárstvo a významný hospodársky a politický hráč na svetovej úrovni;

21. vyzýva Komisiu, aby do dialógu s Čínou zahrnula i problematiku čínskeho výkupu pozemkov v rozvojových krajinách;

22. pripomína, že Čína sa sama stáva významným darcom pomoci, a to napriek tomu, že 16 % z jej 1,3 miliardy obyvateľov stále žije pod hranicou chudoby;

23. vyzýva preto Komisiu, aby pristupovala k Číne ako k partnerovi a rešpektovala jej kultúrne tradície a aby voči Číne uplatňovala rovnaké legitímne nároky v oblasti dodržiavania ľudských práv ako voči iným obchodným partnerom EÚ a pritom podporovala prechod Číny k otvorenej spoločnosti založenej na právnom štáte a dodržiavaní ľudských práv a nabádala k dodržiavaniu základných pracovných noriem ILO; domnieva sa, že takýto prístup pomôže prekonať súčasné napätie, zintenzívniť ďalšie výmeny a zvýšiť vzájomné investície, čo povedie k situácii rovnako výhodnej pre oboch partnerov;

24. vyzýva preto Komisiu, aby spolupracovala s Čínou ako s partnerom v oblasti medzinárodného rozvoja, a to v záujme výmeny osvedčených postupov a využívania konkurenčných výhod a rozličných silných stránok všetkých rozvojových partnerov v oblasti medzinárodného rozvoja, a teda poskytovania najlepšieho a najširšieho spektra podpory rozvojovým krajinám;

25. zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že Čína je v súčasnosti druhým najväčším hospodárstvom na svete, musí otázka prístupu na trh v Európe a v Číne v každom prípade vychádzať zo zásady reciprocity; vyzýva na urýchlené dokončenie rokovaní z Dauhy; zdôrazňuje, že Čína musí naliehavo splniť medzinárodné normy v oblasti životného prostredia a svoje záväzky voči WTO, najmä v oblasti dodržiavania práv duševného vlastníctva; varuje pred vytvorením protekcionistického prostredia, a to najmä vzhľadom na súčasné hospodárske prostredie, keďže by to z dlhodobého hľadiska neprospievalo nielen dvojstranným politickým vzťahom, ale ani hospodárstvam EÚ a Číny a bolo by to v rozpore s cieľmi v oblasti rozvoja stanovenými v stratégii EÚ 2020.

26. vyzýva Komisiu, aby s čínskymi partnermi rokovala o vytvorení spravodlivých a transparentných dovozných zmlúv a licencií na suroviny z rozvojových krajín, ktoré by boli priaznivo naklonené rozvoju; obáva sa predovšetkým narastajúcej konkurencie v oblasti surovín medzi Európskou úniou a Čínou a jej negatívneho vplyvu na rozvojové krajiny;

27. naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby využili všetky dostupné diplomatické cesty a iné nástroje na to, aby Čínu nabádali k tomu, aby sa zaviazala k medzinárodným normám transparentnosti v oblasti jej vývozného úverového financovania v rozvojových krajinách a iných obchodných opatreniach v rámci Číny aj za jej hranicami; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej snažili o zapojenie Číny do medzinárodných organizácií určujúcich normy a štandardy spojených s medzinárodným obchodným systémom;

28. vyzýva EÚ a USA, aby s týmto novým hospodárskym gigantom na všetkých úrovniach spolupracovali k vzájomnému prospechu všetkých strán;

29. považuje za nevyhnutné, aby rozvojová politika EÚ a jej aktéri pracovali na budovaní schopnosti rozvojových krajín rokovať o pevných dohodách s Čínou – najmä ak sa tieto dohody týkajú prírodných zdrojov – spravovať dlh a čeliť potenciálnym hrozbám pre miestnu produktivitu a trh pracovných miest, ktoré prináša prísun čínskych pracovníkov a výrobkov;

30. vyzýva Čínu, aby sa viac angažovala v celosvetových inštitúciách, pričom uznáva, že Čína už v súčasnosti zohráva plnohodnotnú a aktívnu úlohu v rámci OSN a v mierových misiách;

31. domnieva sa, že považovať čínsku angažovanosť v rozvojových krajinách za nespravodlivú konkurenciu a prichádzať s konfliktnou reakciou by bolo neproduktívne, a to predovšetkým pre samotné rozvojové krajiny; zdôrazňuje, že je v najlepšom záujme rozvojových krajín, ako aj širšej celosvetovej hospodárskej súťaže a rastu, aby podniky a subjekty z EÚ, ktoré chcú Číne konkurovať v oblasti obchodných a hospodárskych vzťahov s rozvojovými krajinami, museli pracovať na tom, aby predkladali návrhy, ktoré budú najpríťažlivejšie z hľadiska dlhodobej udržateľnosti a prínosov, a to vrátane aspektov týkajúcich sa životného prostredia, sociálnych vecí, ľudských práv a verejnej správy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	5.12.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	16 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Véronique De Keyser, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, Eva Joly, Filip Kaczmarek, Miguel Angel Martínez Martínez, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Michèle Striffler, Alf Svensson, Anna Záborská, Iva Zanicchi, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Fiona Hall, Eduard Kukan, Krzysztof Lisek, Judith Sargentini
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Vittorio Prodi

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (17.6.2011)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

EÚ a Čína: nevyvážený obchod?
(2010/2301(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Dirk Sterckx

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže EÚ patrí k najdôležitejším obchodným partnerom Číny a Čína je zase jedným z najdôležitejších obchodných partnerov EÚ,

B.  keďže napriek vysokej miere rastu zaznamenanej v Číne počas posledných 20 rokov sa v tejto krajine výrazne zvýšila miera nezamestnanosti,

1.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila existujúci dialóg o politike zamestnanosti a sociálnej politike a aby v rámci hospodárskeho a obchodného dialógu na vysokej úrovni začala s Čínou viesť štruktúrovaný sociálny dialóg;

2.  poznamenáva, že v dôsledku otvorenia svetového trhu vznikla konkurencia medzi jednotlivými sociálnymi systémami; berie na vedomie nárast nezdanenej práce v mestských oblastiach, ako aj porušovanie zásad dôstojnej práce, a to i napriek existencii legislatívneho rámca v oblasti pracovných podmienok; poukazuje na to, že napriek významným prínosom v dôsledku otvorenia čínskeho hospodárstva, ako je lepší prístup k trhu práce a pokles miery nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach, hospodársky rast nepriniesol rovnaký úžitok všetkým vrstvám čínskeho obyvateľstva a medzi mestskými a vidieckymi oblasťami krajiny sa objavujú veľké rozdiely; upozorňuje na to, že nerovnosti v príjmoch a prístupe k zamestnaniu, sociálnej ochrane, zdravotníctvu a vzdelaniu medzi mestským a vidieckym obyvateľstvom predstavujú pre Čínu výrazný problém v oblasti kohéznej politiky;

3.  žiada, aby konkurencia v obchode medzi Čínou a EÚ bola založená na jasne stanovených pravidlách umožňujúcich vzájomné nasledovanie príkladov, ako aj stabilitu a optimalizáciu v podnikoch, bez toho, aby to bolo v rozpore so záujmami zamestnancov;

4.  zdôrazňuje vplyv Číny ako najväčšieho vývozcu na svetové hospodárstvo a na zodpovednosť za dodržiavanie minimálnych sociálnych noriem, ktorá s tým súvisí; víta úsilie, ktoré v tejto oblasti vyvíjajú čínske správne orgány na celoštátnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje, že je nevyhnutné prijať komplexný zákon o sociálnom zabezpečení a zdravotnej starostlivosti, ktorý bude v súlade so všetkými medzinárodnými normami, a vykonávať prísnu a efektívnu kontrolu dodržiavania právnych predpisov v oblasti pracovných podmienok; poukazuje na to, že udržateľné financovanie stabilného systému sociálneho zabezpečenia a systému zdravotníctva, ktoré prináša rovnaké výhody všetkým provinciám v krajine, predstavuje pre čínsku vládu jeden z najväčších problémov; v tejto súvislosti zdôrazňuje projekt spolupráce v oblasti reformy sociálneho zabezpečenia (Social Security Reform Cooperation Project) medzi EÚ a Čínou, ktorého cieľom je poskytnúť občanom Číny prístup k primeranému a dostupnému sociálnemu poisteniu;

5.  zdôrazňuje vplyv Číny na celosvetové hospodárstvo, jej zodpovednosť za dodržiavanie minimálnych sociálnych noriem a význam obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou; zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských a sociálnych práv je v spolupráci medzi EÚ a Čínou nesmierne dôležité; podčiarkuje dôležitosť dodržiavania a rýchleho vykonávania všetkých pravidiel Medzinárodnej organizácie práce a Svetovej obchodnej organizácie vrátane práva na slobodné zakladanie nezávislých odborov; podporuje úsilie zamerané na dôstojnú odmenu a dôstojné pracovné podmienky; žiada vzájomné uznávanie pracovnoprávnych predpisov, najmä predchádzanie nezákonným formám práce, ako je detská práca a práca väzňov; berie na vedomie zlepšenia, ktoré uskutočnila čínska vláda v súvislosti s lepšími podmienkami pre zamestnancov, i keď si všíma, že práva pracovníkov nie sú vždy dodržiavané vzhľadom na nedostatočné presadzovanie pracovnoprávnych predpisov a že zamestnávatelia často nedodržiavajú environmentálne, zdravotné a bezpečnostné normy, čo vedie k nebezpečným podmienkam na pracoviskách; žiada dôkladné zlepšenie príslušných právnych predpisov; zdôrazňuje, že je dôležité lepšie kontrolovať dodávateľský reťazec, pokiaľ ide o pracovné podmienky; očakáva, že čínska vláda a čínske firmy prijmú VSP+ ako normu vo svojej každodennej práci;

6.  domnieva sa, že nevyhnutným opatrením je zintenzívnenie dialógu medzi EÚ a Čínou, ktorý sa začal v roku 2009 s cieľom zlepšiť pracovné podmienky a znížiť počet pracovných úrazov a výskyt chorôb z povolania; podčiarkuje potrebu výmeny osvedčených postupov v obchodnej a sociálnej oblasti; žiada výmenu osvedčených postupov medzi odbormi EÚ a Číny s cieľom prispieť k zlepšeniu pracovných podmienok pre pracujúce osoby a naplneniu dohovorov ILO;

7.  domnieva sa, že zodpovednosť za kontrolu dodržiavania týchto práv by sa mala zveriť Medzinárodnej organizácii práce;

8.  žiada ďalšie zlepšenie rozvojovej pomoci EÚ, najmä v oblastiach ako zamestnanosť, ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci, odstránenie chudoby, verejné zdravie a hygiena, vzdelanie a zlepšovanie životných podmienok detí;

9.  zdôrazňuje, že pre svetový obchod je dôležité, aby sa ďalej zlepšovala situácia pracujúcich osôb v Číne;

10. zdôrazňuje, že je dôležité vymieňať si skúsenosti a najlepšie postupy v oblasti pracovných príležitostí, ktoré sa týkajú vytvárania ekologických pracovných miest, pri riešení problémov súvisiacich s ekonomickým, sociálnym a environmentálnym vplyvom zmeny klímy;

11. žiada ďalší rozvoj zdokonalenej spolupráce v oblasti zamestnanosti legálnych prisťahovalcov, ochrany práv a záujmov migrujúcich pracovníkov a lepšiu koordináciu v medzinárodných otázkach týkajúcich sa práce;

12. poznamenáva, že čínske obyvateľstvo starne a že zdanlivo nekonečný rast počtu dostupných pracovných síl, najmä menej kvalifikovaných pracovníkov, sa podľa všetkého zastavuje; konštatuje, že v dôsledku možných výhod v oblasti nákladov prebieha presun obchodu z Číny do ďalších krajín juhovýchodnej Ázie; preto žiada Komisiu, aby zaviedla jednotnú európsku politiku pre oblasť juhovýchodnej Ázie, ktorá by európskym nadnárodným spoločnostiam zabránila v angažovaní sa v sociálne nezodpovedných praktikách v týchto krajinách; poznamenáva, že v silnejúcej strednej vrstve čínskeho obyvateľstva by malo vznikať silnejšie povedomie o normách v oblasti zamestnania, ktoré je u obyvateľstva ako celku v súčasnosti pomerne slabo rozvinuté;

13. poznamenáva, že vedecké analýzy sa líšia, pokiaľ ide o vplyv priamych európskych zahraničných investícií v Číne na zamestnanosť v Európe; konštatuje, že niektoré štúdie naznačujú, že možno neexistuje žiadny badateľný negatívny vplyv na pracovné príležitosti v Európe a že priame zahraničné investície môžu do určitej miery pozitívne ovplyvňovať pracovné príležitosti v európskych pobočkách príslušných podnikov; berie na vedomie aj štúdie, ktoré naznačujú určitý negatívny vplyv na zamestnanosť v Európe;

14. domnieva sa, že dovoz falšovaného tovaru z Číny nielenže predstavuje ohrozenie zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov v EÚ, ale má aj negatívny vplyv na zamestnanosť v EÚ;

15. vyzýva európske podniky pôsobiace v Číne, aby na pracovníkov uplatňovali najprísnejšie medzinárodné normy a najlepšie postupy v oblasti spoločenskej zodpovednosti podnikov;

16. konštatuje, že v ostatných mesiacoch čínsky režim čoraz výraznejšie zasahuje proti demokratickým právam, pričom aj zatýka a prenasleduje predstaviteľov odborov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	16.6.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 6 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Mara Bizzotto, Philippe Boulland, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Tadeusz Cymański, Frédéric Daerden, Karima Delli, Proinsias De Rossa, Frank Engel, Sari Essayah, Ilda Figueiredo, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Liisa Jaakonsaari, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Veronica Lope Fontagné, Elizabeth Lynne, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Vilija Blinkevičiūtė, Julie Girling, Kinga Göncz, Sergio Gutiérrez Prieto, Richard Howitt, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Jan Kozłowski, Evelyn Regner, Dirk Sterckx

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (24.11.2011)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k téme EÚ a Čína: nerovnováha obchodu?
(2010/2301(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Yannick Jadot

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že nerovnováha v obchode medzi EÚ a Čínou všeobecne odzrkadľuje ich rozdielne sociálne, hospodárske a demokratické modely, osobitosti z hľadiska demografie a prírodných zdrojov a že k tomu prispieva nedodržiavanie, resp. nedostatočné dodržiavanie niektorých práv v Číne, najmä demokratických, sociálnych a zamestnaneckých práv; uznáva, že na úpravu tejto nerovnováhy sa vyvíja isté úsilie, ktoré však nepovažuje za dostatočné; preto vyzýva na konštruktívny záväzok a stratégiu, ktorou by sa dosiahol užší a zodpovednejší dialóg medzi obidvoma partnermi na základe vzájomného porozumenia;

2.  konštatuje, že v roku 2016 Čína získa štatút trhového hospodárstva, a žiada Komisiu, aby v prípade potreby navrhla opatrenia určené na zachovanie mechanizmov na ochranu obchodu po roku 2016, prípadne i vrátane opatrení pre inovatívne európske malé a stredné podniky; vyzýva Čínu, aby splnila svoje záväzky voči WTO tým, že povolí úplný vstup na trh pre tovar a služby, ako aj slobodu investícií; vyzýva na uskutočňovanie takej obchodnej politiky medzi EÚ a Čínou, ktorá by umožňovala spoluprácu a hospodársky a sociálny rozvoj oboch strán; domnieva sa, že obe strany stoja pred výzvami, ako aj veľkými príležitosťami; zdôrazňuje, že vďaka prudko rastúcemu dopytu v rozvíjajúcich sa ekonomikách má EÚ možnosť profitovať z výsledkov globalizácie ďalším posilňovaním vývozu svojho tovaru a služieb na nové trhy; zdôrazňuje, že je potrebná pozitívna reciprocita, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie; vyjadruje poľutovanie, že Čína naďalej využíva rôzne necolné prekážky obchodu, ktoré výrazne obmedzujú prítomnosť európskych podnikov na čínskom trhu a ktoré predstavujú náklady pre európske firmy a pripravujú ich o trhové odbytiská; zdôrazňuje, že prístup k mnohým kľúčovým odvetviam ostáva aj naďalej obmedzený z dôvodu obmedzení investícií, ktoré majú v strategických oblastiach podobu stropov, pokiaľ ide o mieru účasti;

3.  upozorňuje na skutočnosť, že európske podniky sa snažia premiestňovať svoju činnosť do Číny, aby znížili náklady a zvýšili zisk, a to na úkor pracovnej sily v EÚ a bez dodržiavania cieľov, ktoré boli stanovené v oblasti znižovania emisií a v oblasti sociálnych a zamestnaneckých noriem EÚ;

4.  domnieva sa, že výzva, ktorú predstavuje Čína pre EÚ, je vykonávanie ambicióznej a proaktívnej priemyselnej politiky EÚ, ktorá by mala byť založená na:

     –   vypracúvaní, vykonávaní a presadzovaní prísnych noriem,

     –   posilnení legálnych antidumpingových opatrení,

     –   prijatí ambicióznejšieho, súvislejšieho a vyrovnaného prístupu v európskej politike verejného obstarávania, hlavne s cieľom zlepšiť prístup európskych podnikov na čínsky trh,

     –   uskutočňovaní výskumu a inovácií,

     –   dodržiavaní práv duševného vlastníctva,

     –   a podporovaní ekologického a udržateľného hospodárstva;

5.  upozorňuje na skutočnosť, že takáto priemyselná politika bude účinná len vtedy, ak sa bude koordinovať, vyvíjať a vykonávať na úrovni EÚ, a že výlučne samostatné vnútroštátne prístupy neumožňujú vytvoriť súdržný a účinný prístup EÚ k Číne;

6.  zdôrazňuje, že slabá ochrana proti falšovaniu a nedostatočná ochota zo strany čínskych úradov v boji proti falšovaniu výrobkov sú prekážkami ďalšieho rozširovania a investícií európskych podnikov v Číne; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so vzťahmi medzi EÚ a Čínou a počas nového kola makroekonomických rokovaní zabezpečila primerané opatrenia proti falšovaniu;

7.  konštatuje, že čínske obmedzenia v prístupe na trh a nedostatočná náležitá ochrana duševného vlastníctva sú hlavnými prekážkami ďalšieho rozširovania európskych podnikov v Číne; vyzýva preto, aby sa urýchlene zlepšila otvorenosť čínskej ekonomiky;

8.  ďalej konštatuje, že pretrvávajú technické prekážky pre zahraničné podniky, že sa zvyšuje tendencia k nerovnakému zaobchádzaniu zo strany niektorých čínskych regulačných orgánov a tiež že je nedostatočná transparentnosť v oblasti predpisov;

9.  so znepokojením konštatuje, že Čína aj naďalej kladie prekážky voľnému celosvetovému obchodu so vzácnymi zeminami a výrobkami z nich, pričom tieto prekážky boli ešte posilnené znížením vývozných kvót, ktoré teraz zahŕňajú aj zliatiny prvkov vzácnych zemín; vyzýva Komisiu, aby začala cielene spolupracovať s Čínou na uzavretí dohôd, ktoré budú vzájomne prospešné a budú dodržiavať zákony týkajúce sa životného prostredia a medzinárodné obchodné právo;

10. domnieva sa, že zavedením mechanizmu výmeny informácií v súvislosti s medzivládnymi dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti obchodu s Čínou Komisia zjednoduší zaujatie jednotného prístupu k Číne;

11. zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť medzi oboma stranami investičný rámec, a konštatuje, že je dôležité určiť spoločný základ medzi stratégiou Európa 2020 a čínskym päťročným plánom;

12. je znepokojený neochotou, ktorú preukazujú čínske orgány pri presadzovaní kybernetickej bezpečnosti a stíhaní prípadov počítačovej kriminality, ktorá ohrozuje World Wide Web a bezpečnosť informácií a má značný negatívny vplyv na hospodárstvo a spoločnosť EÚ;

13. pripomína pokrok, ktorý dosiahla Čína v rozvoji a zavádzaní vlastných noriem, a podporuje všetky formy spolupráce medzi Čínou a EÚ pri medzinárodných rokovaniach týkajúcich sa noriem; domnieva sa, že EÚ ako najväčší svetový trh si musí zachovať prvenstvo aj ako svetový tvorca noriem, a to najmä v strategických oblastiach; žiada preto, aby sa v prípade každého tovaru, ktorý je v obehu na vnútornom trhu, prísne dodržiavali normy v oblasti sociálneho zabezpečenia, ochrany životného prostredia a zdravia; vyzýva členské štáty, aby posilnili mechanizmy dohľadu nad trhmi s cieľom zabezpečiť, aby sa na vnútorný trh dostal len ten tovar, ktorý je v súlade s normami EÚ; žiada Komisiu, aby posúdila, či spoločný prístup EÚ k dohľadu nad trhmi by bol primeraným prostriedkom na posilnenie súčasných kontrolných opatrení;

14. konštatuje, že rozsah čínskych investícií do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti, ako aj finančná podpora vlády pre tieto oblasti je výzvou pre výrobné odvetvia obnoviteľných zdrojov v EÚ; upozorňuje, že podľa správy o celkovom stave obnoviteľných zdrojov za rok 2010, ktorú vydala sieť politík pre energiu z obnoviteľných zdrojov pre 21. storočie (REN21), ktorá má podporu zo strany Medzinárodnej agentúry pre energiu a Organizácie Spojených národov, mala Čína v roku 2009 najväčší podiel na zvýšení kapacity výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov (37 GW z celosvetového nárastu 80 GW); žiada preto, aby sa urýchlene podnikli kroky a prijali účinnejšie záväzky s cieľom zabezpečiť, aby si EÚ udržala prvenstvo v týchto oblastiach a nestal sa z nej len čistý dovozca technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov tým, že EÚ zameria svoje úsilie v oblasti výskumu na hospodárne riadenie zdrojov a ekologické hospodárstvo a investuje do udržateľného, vyrovnaného a súdržného hospodárstva; varuje pred neprimeraným využívaním obchodných a investičných prekážok v rámci sektora ekologického hospodárstva;

15. zdôrazňuje, že Číne patrí prvé miesto na svete v počte veterných elektrární, že čínski a indickí výrobcovia veterných turbín patria do prvej svetovej desiatky a že Čína v súčasnosti vyrába veľkú časť fotovoltaických panelov na svete; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na podporu rozvoja a ekologicky účinnej výroby týchto technológií na území EÚ, ako aj nových inovatívnych technológií, ktoré sú potrebné na dosiahnutie ambicióznych cieľov znižovania emisií skleníkových plynov;

16. domnieva sa, že zvyšujúci sa domáci dopyt a pokračovanie v hospodárskych reformách v Číne budú rozhodujúcimi faktormi pri podpore vyváženejšieho trhového prostredia a znižovaní obchodného deficitu; podporuje uskutočnenie nevyhnutných reforiem bankových služieb a rozvoj skutočného trhu so spotrebiteľskými úvermi;

17. vyzýva EÚ a Čínu, aby rozvíjali strategické partnerstvá v oblasti výskumu a vývoja, ako aj priemyselnej, technologickej a inovatívnej spolupráce v rôznych perspektívnych odvetviach ekologického hospodárstva, ako je znižovanie spotreby, recyklovanie, získavanie užitočných materiálov z komunálneho odpadu, účinné a trvalo udržateľné riadenie surovín, prvkov vzácnych zemín a iných strategických zdrojov v celom hospodárskom cykle, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti prostredníctvom:

     –   výmeny a spoločnej výroby technológií založených na energii z obnoviteľných zdrojov a spoločných výskumných a rozvojových programov,

     –   zvyšovania transparentnosti a spoľahlivosti údajov týkajúcich sa energie a výmeny najlepších postupov a informácií,

     –   posilnenia partnerstva pri projekte ITER;

18. vyzýva EÚ, aby vyvinula väčšie úsilie v podpore bezpečnosti zdrojov tým, že uskutoční výskum v oblasti alternatívnych udržateľných zdrojov;

19. upozorňuje na skutočnosť, že Čína aj naďalej uplatňuje vývozné obmedzenia na suroviny v podobe poplatkov a kvót, ktoré WTO zakazuje a ktoré umelo dvíhajú svetové ceny surovín, pričom ceny na vnútornom trhu klesajú, čím poskytuje čínskym výrobcom značnú konkurenčnú výhodu;

20. upozorňuje na to, že Čína disponuje približne 97 % svetových zásob vzácnych zemín, na ktoré čínska vláda uvalila kvóty, ktoré obmedzujú vývoz a vedú k zvyšovaniu nákupných cien pre európske podniky, ktoré sú následne v znevýhodnenom postavení voči čínskym podnikom;

21. vyzýva EÚ a Čínu, aby rozvíjali strategické partnerstvo týkajúce sa výskumu, vývoja a inovácií posilnením spolupráce medzi univerzitami a výskumnými inštitúciami EÚ a Číny prostredníctvom spoločných vzdelávacích a univerzitných programov a zvyšovania mobility výskumníkov; víta skutočnosť, že európske programy sú prístupné čínskym výskumným tímom, a žiada, aby aj čínske programy boli rovnako prístupné pre európskych výskumníkov; žiada, aby sa vytvorili technologické partnerstvá ako odpoveď na spoločnú výzvu rozvíjať výrobné spôsoby, ktoré sú šetrné k prírodným zdrojom, a spoločné výskumné programy, z ktorých budú mať prospech obyvatelia v Európe aj v Číne;

22. požaduje vyhodnotenie vplyvu vytvorenia čínskych osobitných hospodárskych zón v afrických a severoafrických krajinách, najmä tých, s ktorými Únia uzavrela obchodné dohody; so znepokojením zdôrazňuje, že čínska politika v Afrike môže mať dramatický vplyv na prírodné zdroje a predstavuje výzvu pre rozvojové politiky realizované Úniou; žiada Komisiu, aby vyhodnotila súlad medzi európskymi obchodnými politikami realizovanými vo vzťahu k Číne a európskymi politikami rozvojovej spolupráce na pomoc Afrike.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	23.11.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	43 0 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Vicky Ford, Adam Gierek, Norbert Glante, Robert Goebbels, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Kent Johansson, Romana Jordan Cizelj, Lena Kolarska-Bobińska, Béla Kovács, Philippe Lamberts, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Anni Podimata, Herbert Reul, Paul Rübig, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Vladimir Urutchev, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Yannick Jadot, Ivailo Kalfin, Seán Kelly, Holger Krahmer, Werner Langen, Alajos Mészáros, Mario Pirillo, Vladimír Remek
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Cristian Silviu Buşoi, Anna Hedh

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (23.11.2011)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k vzťahom medzi EÚ a Čínou: nevyvážený obchod?
(2010/2301(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Morten Løkkegaard

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje vzájomnú závislosť čínskeho trhu a trhu EÚ a potrebu rovnakých podmienok bez protekcionizmu; berie na vedomie pokrok, ktorý Čína dosiahla pri otváraní svojich trhov; zdôrazňuje však, že je potrebné zaoberať sa opatreniami v Číne, ktoré platia za hranicami a zhoršujú podnikateľské prostredie pre európske podniky; domnieva sa, že dohoda o voľnom obchode s Čínou by mohla zlepšiť obchodné vzťahy a mala by pozitívny vplyv na obe strany, pričom však treba postupovať v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO); trvá na tom, že dohoda na úrovni WTO by mala byť pre EÚ prioritou;

2.  vyzdvihuje dôležitosť hospodárskeho a obchodného dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou; žiada EÚ a Čínu, aby pravidelne dvakrát za rok zorganizovali spoločné zasadnutie s cieľom posilniť svoje vzájomné vzťahy prostredníctvom dialógu a dosiahnuť konkrétne výsledky, a to okrem iného v oblasti investícií, poskytovania služieb, práv duševného vlastníctva, verejného obstarávania, bezpečnosti výrobkov, dodržiavania pravidiel o obchodných známkach, prístupu k surovinám, noriem a colných aj necolných prekážok; vyzýva Komisiu, aby ďalej upozorňovala na problémy, s ktorými sa európske podniky stretávajú v Číne a ktoré súvisia s byrokratickou administratívnou záťažou, otázkou ľudských zdrojov a prístupom na trh;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné voči Číne zaujať vyvážený prístup; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby upevňovali rozsiahlu spoluprácu s Čínou v oblastiach spoločného výskumu, napríklad v oblasti bezpečnosti výrobkov a ľudského zdravia, a aby vytvorili ďalšie vedecké, technologické a kultúrne výmeny;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Číne chýba v oblasti investícií transparentnosť a že sa ešte stále vyskytujú diskriminačné požiadavky; žiada, aby sa s Čínou uzatvorila dvojstranná investičná dohoda v záujme zvýšenia prístupu investícií na trh, a to počínajúc odvetviami, na ktoré sa vzťahuje najviac obmedzení; zdôrazňuje potrebu uľahčiť obchod a investície, najmä pokiaľ ide o MSP; poukazuje na dôležitosť koordinácie medzi centrálnymi a miestnymi orgánmi v Číne; zdôrazňuje skutočnosť, že najvyšší podiel dovozu do EÚ pripadá na Čínu a že Čína je druhým najväčším vývozným trhom EÚ, pričom dovoz aj vývoz sa medzi rokmi 2009 a 2010 zvýšil o viac než 30 %;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že z dôvodu absencie voľne prístupného obchodného registra neexistuje dostatok dôveryhodných informácií o obchodných partneroch z Číny; zdôrazňuje význam spoľahlivých informácií ako predpokladu kvalitného obchodného ovzdušia;

6.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou úrovňou falšovania a pirátstva a nízkou úrovňou presadzovania práv duševného vlastníctva v Číne, čo brzdí inovácie v EÚ a má výrazný vplyv na bezpečnosť spotrebiteľov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili diskusie s Čínou o účinnom presadzovaní práv duševného vlastníctva, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje diskriminačné formálne požiadavky kladené na zahraničné podniky, ktoré im bránia v účinnej obrane ich práv a patentov v Číne; zastáva názor, že ochrana práv duševného vlastníctva medzinárodných firiem čínskymi orgánmi má zásadný význam pre rast objemu obchodu medzi EÚ a Čínou, a víta úsilie vynaložené v tejto oblasti; domnieva sa, že vývoz výrobkov s vyspelou technológiou z EÚ by mohol byť priestorom exponenciálneho rastu, ktorý by mohla uľahčiť potreba týchto výrobkov v Číne a schopnosť EÚ vyrobiť ich;

7.  zdôrazňuje potrebu zlepšenia prístupu na trhy verejného obstarávania; vyjadruje znepokojenie nad porovnateľne protekcionistickejšími čínskymi politikami a právnymi predpismi v oblasti verejného obstarávania; zdôrazňuje, že EÚ musí naďalej vyvíjať tlak na Čínu vzhľadom na jej rozvíjajúce sa trhy, najmä pokiaľ ide o jej urýchlené pristúpenie k Dohode WTO o vládnom obstarávaní (GPA), s cieľom zabezpečiť, aby postupy verejného obstarávania boli v súlade s medzinárodnými normami, a vytvoriť predvídateľné podmienky pre subdodávateľov; podporuje revíziu Komisie v oblasti opatrení potrebných na zabezpečenie rovnakých podmienok spravodlivého prístupu pre podniky EÚ k postupom verejného obstarávania v tretích krajinách a naopak; zdôrazňuje však, že tieto opatrenia musia mať takú podobu, aby neviedli k nevhodnému novému rozdeleniu trhu, čo by mohlo mať negatívny vplyv na európsky priemysel a celosvetové obchodné vzťahy EÚ;

8.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa zavádza stále viac osobitných vnútroštátnych noriem a postupov osvedčovania, čo prispieva k vytváraniu nových technických prekážok obchodu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ s Čínou viedla diskusie a zapojila ju do rozhodovacieho procesu pri príprave budúcich medzinárodných noriem s cieľom zabrániť používaniu rozdielnych noriem ako faktických prekážok obchodu; zdôrazňuje, že proces vybavovania žiadosti o podnikateľskú licenciu v Číne je pomalý, a považuje to za nástroj, ktorý Čína využíva na spomalenie usídľovania a rozširovania zahraničných podnikov v určitých odvetviach; zdôrazňuje potrebu zjednodušenia tohto postupu; víta úsilie Číny pri harmonizácii vnútroštátnych a medzinárodných noriem;

9.  vyjadruje znepokojenie nad reštriktívnymi politikami Číny a jej dominantným postavením na trhu s niektorými surovinami, ktoré sú kľúčové pre fungovanie európskeho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby neustále sledovala a na regionálnej, viacstrannej a dvojstrannej úrovni riešila otázku medzery medzi ponukou a dopytom po kľúčových surovinách a prvkoch vzácnych zemín a aby sa ďalej viedla dialóg s Čínou o tom, ako Čína využíva pravidlá WTO na presadenie kvóty na prvky vzácnych zemín, ktoré v skutočnosti nie sú ohrozenými prírodnými zdrojmi; trvá obzvlášť na tom, že je potrebné, aby Čína rešpektovala pravidlá WTO o prístupe k surovinám, ako to potvrdilo rozhodnutie WTO z 5. júla 2011, a pravidlá o prístupe k vzácnym zeminám; zdôrazňuje potrebu spoločného európskeho prístupu v oblasti surovín s cieľom zvýšiť politický tlak a zabezpečiť podnikom v rámci EÚ rovnaký prístup k základným zdrojom pre ich výrobné činnosti;

10. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu vplyvu výmenných kurzov na obchodnú bilanciu medzi EÚ a Čínou; podporuje Čínu pri prijímaní ďalších krokov vedúcich k úplnej konvertibilite čínskeho jüanu;

11. vyzdvihuje niekoľko správ, ktorých vypracovanie zadali inštitúcie EÚ a v ktorých sa na opis vnútornej a celosvetovej hospodárskej činnosti Číny často používa zaujatý a hanlivý jazyk[1]; zdôrazňuje potrebu nadviazať konštruktívne kritický dialóg a pritom rešpektovať kultúrne osobitosti a rozdiely v politickej organizácii.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	22.11.2011
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 1 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pablo Arias Echeverría, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia De Campos, Jürgen Creutzmann, Cornelis de Jong, Evelyne Gebhardt, Małgorzata Handzlik, Iliana Ivanova, Eija-Riitta Korhola, Edvard Kožušník, Hans-Peter Mayer, Phil Prendergast, Mitro Repo, Robert Rochefort, Heide Rühle, Matteo Salvini, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, María Irigoyen Pérez, George Lyon, Ramona Nicole Mănescu, Emma McClarkin, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Marc Tarabella, Kyriacos Triantaphyllides, Wim van de Camp

• [1]  GR EXPO, „China in Africa: A Critique“ (Čína v Afrike – kritika ), politická správa, (október 2010), PE 449.518, s. 10 – „Čínska hospodárska prítomnosť sa Afrikou šíri ako ropná škvrna.“

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	27.3.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 2 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	William (The Earl of) Dartmouth, Damien Abad, Laima Liucija Andrikienė, Maria Badia i Cutchet, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Marielle de Sarnez, Yannick Jadot, Metin Kazak, Bernd Lange, David Martin, Vital Moreira, Paul Murphy, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Niccolò Rinaldi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Keith Taylor, Iuliu Winkler, Jan Zahradil, Paweł Zalewski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Josefa Andrés Barea, George Sabin Cutaş, Mário David, Elisabeth Köstinger, Jörg Leichtfried, Jarosław Leszek Wałęsa
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Gabriel Mato Adrover