SPRÁVA o hodnotení výsledkov vnútorného trhu
2.5.2012 - (2011/2155(INI))
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajca: Simon Busuttil
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o hodnotení výsledkov vnútorného trhu
Európsky parlament,
– so zreteľom na hodnotenie výsledkov vnútorného trhu č. 23, ktoré zverejnila Komisia (SEC(2011) 1128),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. februára 2012 s názvom Aby jednotný trh plnil očakávania – výročná kontrola správy vecí verejných za rok 2011,
– so zreteľom na hodnotenie výsledkov vnútorného trhu č. 22, ktoré zverejnila Komisia (SEC(2011) 372),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. februára 2012 s názvom Posilňovanie účinného riešenia problémov na jednotnom trhu – využitie potenciálu siete SOLVIT pri príležitosti jej 10. výročia,
– so zreteľom na vyhlásenie členov Európskej rady z 30. januára 2012 s názvom Na ceste ku konsolidácii podporujúcej rast a rastu priaznivému pre zamestnanosť týkajúce sa spravovania jednotného trhu a záväzku, aby „na vnútroštátnej úrovni rýchlo a v plnom rozsahu vykonali“ to, na čom sa členské štáty už dohodli, v záujme naplnenia plného potenciálu jednotného trhu.
– so zreteľom na výročnú správu o rozvoji a fungovaní siete SOLVIT z roku 2010 (SEC(2011) 229),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“ (SEK(2011) 467),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. novembra 2011 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (COM(2010)0608),
– so zreteľom na krakovské vyhlásenie schválené na Fóre o jednotnom trhu,
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie Jednotný trh očami ľudí: aktuálny prehľad 20 hlavných obáv občanov a podnikov (SEC(2011) 1003),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akt o jednotnom trhu Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“, (COM(2011) 206),
– so zreteľom na výročnú správu o fungovaní projektu „EU Pilot“ (COM(2010)0070),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. novembra 2010 o vykonávaní článku 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (SEC(2010) 1371),
– so zreteľom na odporúčanie Komisie z 29. júna 2009 o opatreniach na zlepšenie fungovania jednotného trhu[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o sieti SOLVIT[4],
– so zreteľom na správu profesora Maria Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh. K službám európskeho hospodárstva a spoločnosti,
– so zreteľom na závery zasadnutia Rady (Konkurencieschopnosť – vnútorný trh, priemysel, výskum a kozmický priestor) z 10. decembra 2010 o Akte o jednotnom trhu,
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0153/2012),
A. keďže na význam fungovania vnútorného trhu sa poukázalo počas prvého Fóra o jednotnom trhu (2. – 4. októbra 2011, Krakov, Poľsko) a najmä v krakovskom vyhlásení a uznesení Parlamentu o výsledkoch Fóra o jednotnom trhu[5] z 1. decembra 2011, v ktorom opisuje jednotný trh ako najvýkonnejší nástroj schopný vrátiť Európu na cestu udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest;
B. keďže vnútorný trh nemôže riadne fungovať bez správnej transpozície, uplatňovania a vykonávania smerníc, ktoré prispievajú k jeho fungovaniu;
C. keďže je nutné, aby členské štáty transponovali právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu do vnútroštátnych právnych nariadení nielen včas, ale aj správne, a keďže nedodržanie súladu zo strany členského štátu poškodzuje hospodárske záujmy nielen daného členského štátu, ale aj Európskej únie ako celku;
D. keďže nestačí včasné a náležité presadzovanie európskych smerníc, ale smerodajné je aj správne využívanie práva EÚ;
E. keďže zverejnenie výsledkov vnútorného trhu vždy pomohlo posilniť transpozíciu právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu tým, že poskytlo objektívne a zásadné údaje o transpozícii a implementácii týchto predpisov členskými štátmi; domnieva sa však, že niektoré členské štáty stále celkom neplnia svoje ciele správnej a včasnej transpozície európskych právnych predpisov do vnútroštátneho práva, a že preto by mali byť objektívne údaje aj naďalej podstatou hodnotenia výsledkov vnútorného trhu prostredníctvom systematického, nezávislého monitorovania; keďže je však potrebné prijať kvalitatívnejší prístup, ktorý sleduje východiská číselných údajov a zisťuje dôvody nedostatkov;
F. keďže celkovým spoločným cieľom hodnotenia výsledkov vnútorného trhu a hodnotenia výsledkov spotrebiteľského trhu je (napriek ich použitiu v rozdielnych kontextoch a rozdielnym metódam s rozdielnym rozsahom pôsobnosti a odlišnými ukazovateľmi) zlepšiť fungovanie vnútorného trhu;
G. keďže najlepšie výsledky, pokiaľ ide o včasnú transpozíciu smerníc EÚ, dosahuje Malta, zatiaľ čo na spodných miestach tabuľky sa ocitlo Belgicko, ktoré prehĺbilo už aj tak veľké nedostatky v oblasti transpozície;
H. keďže len Estónsko sa môže preukázať vo všetkých oblastiach takzvanej kontroly vnútorného trhu dobrým výsledkom;
I. keďže krajiny s malou štátnou správou majú obmedzené zdroje na vykonávanie transpozície komplexnej legislatívnej dokumentácie, keďže malé členské štáty, ako napríklad Malta, aj tak uspeli v plnení termínov transpozície;
J. keďže súčasný priemerný deficit vo výške 1,2 % je opäť nad cieľom 1 %, na ktorom sa dohodli hlavy štátov a predsedovia vlád v roku 2007, vyjadruje poľutovanie nad rastúcim trendom zvyšujúcich sa deficitov, podporuje členské štáty, aby väčšie zdroje smerovali na boj proti tomuto trendu, pričom poznamenáva, že veľa členských štátov znížilo počet smerníc, ktoré sa ešte majú transponovať;
K. keďže sa zatiaľ netransponovalo 85 smerníc minimálne v jednom členskom štáte (faktor fragmentácie je 6 %), a preto tieto smernice nemôžu v plnej miere vyvíjať svoj vplyv na jednotný trh;
L. keďže v prípade dvoch smerníc sa lehota ich transpozície oneskorila o viac ako dva roky, čo je v priamom rozpore s cieľom „nulovej tolerancie“, ktorý stanovili hlavy štátov a predsedovia vlád v roku 2007;
M. keďže počet nesprávne transponovaných smerníc zostáva na priemernej úrovni 0,8 %, a to napriek skutočnosti, že Komisia v Akte o jednotnom trhu poukázala na potrebu jasnej a ráznej politiky deficitu v súlade vnútroštátneho práva;
N. keďže za uplynulých niekoľko mesiacov až sedem členských štátov prehĺbilo svoje zaostávanie v oblasti transponovania smerníc EÚ;
O. keďže sú potrebné presnejšie informácie o kvalite transpozície;
P. keďže lepšia kvalita navrhovania schválených právnych predpisov by mohla pomôcť znížiť oneskorenia v oblasti transpozície právnych predpisov EÚ;
Q. keďže Lisabonská zmluva prvýkrát zavádza možnosť, aby Európsky súdny dvor v prípade neoznámenia opatrení týkajúcich sa transpozície ihneď udelil pokutu;
R. keďže Komisia, Európsky parlament, národné parlamenty a štátna správa jednotlivých členských štátov musia vyvinúť väčšie úsilie v záujme vymedzenia a sprostredkovania práv občanov a pomoci občanom pri ich presadzovaní, lebo sa tým umožní lepšie fungovanie vnútorného trhu;
S. keďže v prípade nesprávneho uplatňovania pravidiel vnútorného trhu môžu chýbajúce efektívne systémy uplatňovania nárokov brániť účinnosti občianskych práv, keďže občania sú na vlastnú obhajobu nútení začať dlhé a pomalé súdne konanie;
T. keďže musí existovať voľná a plynulá výmena osvedčených postupov a informácií medzi orgánmi zodpovednými za správne uplatňovanie pravidiel vnútorného trhu a orgánmi zodpovednými za nápravu v prípade nesprávneho uplatňovania;
U. keďže sieť SOLVIT zriadila Komisia a členské štáty v roku 2002 s cieľom riešiť problémy, ktorým čelia občania a podniky v dôsledku nesprávneho uplatňovania predpisov v oblasti vnútorného trhu;
V. keďže SOLVIT je internetovou sieťou na riešenie problémov, v rámci ktorej členské štáty EÚ (spolu s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom) spolupracujú bez použitia súdnych konaní pri riešení problémov občanov a podnikov spôsobených nesprávnym uplatňovaním pravidiel vnútorného trhu zo strany orgánov štátnej správy;
W. keďže SOLVIT je úspešný systém, ktorý v priemere do 10 týždňov neformálne poskytuje nápravu, a keďže úspešnosť tohto systému pri riešení problémov vnútorného trhu by mohla byť príkladom osvedčeného postupu aj pre ďalšie asistenčné služby pre jednotný trh;
X. keďže je dôležité konsolidovať a ďalej rozvíjať prítomnosť siete SOLVIT a jej kapacity na všetkých úrovniach štátnej správy v záujme dosiahnutia maximálnej účinnosti a čo najlepších výsledkov;
Y. keďže sieť SOLVIT by mala dopĺňať právne kroky Komisie v konaniach vo veci porušenia právnych predpisov tým, že upozorní Komisiu na osobitné otázky týkajúce sa transpozície a vykonávania právnych predpisov EÚ v členských štátoch;
Z. keďže Komisia pripravuje novú stratégiu posilnenia siete SOLVIT;
Budovanie regulačného rámca pre vnútorný trh
1. víta hodnotenie výsledkov vnútorného trhu a sieť SOLVIT ako dôležité nástroje, hoci s odlišnou povahou, na účel monitorovania a zisťovania problémov v transpozícii a vykonávaní právnych predpisov EÚ, ale aj na zisťovanie medzier a ťažkostí na jednotnom trhu, s cieľom podnietenia krokov na lepšie fungovanie vnútorného trhu;
2. potvrdzuje, že včasná a správna transpozícia a vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu je životne dôležitou podmienkou úspešnosti vnútorného trhu, ktorý je na druhej strane kľúčovou hybnou silou zvyšovania konkurencieschopnosti a rastu, a to najmä v čase hospodárskej krízy;
3. víta skutočnosť, že Komisia zlúčila správy o hodnotení výsledkov vnútorného trhu, portálu Vaša Európa, Vaša Európa – Poradenstvo, siete SOLVIT, IMI a jednotných kontaktných miest do jednej komplexnej správy, výročnej kontroly správy vecí verejných, ktorá umožní ľahko čitateľné, celkové zhodnotenie fungovania vnútorného trhu;
4. zastáva názor, že stále a časté monitorovanie pokroku členských štátov je jedným z hlavných faktorov v ich podnecovaní k zvýšeniu vlastného úsilia; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie, že sa bude ďalej každoročne zverejňovať hodnotenie výsledkov vnútorného trhu v lete alebo približne v tom období; s obavami však konštatuje, že samostatné správy za každý z jednotlivých prvkov výročnej kontroly správy vecí verejných by mohli odkloniť svoje zameranie od celkového prístupu a spôsobiť vybočenie úsilia útvarov Komisie smerom k podávaniu správ namiesto riešenia problémov zdôraznených vo výročnej kontrole správy vecí verejných;
5. vyzýva Radu, aby sa zaviazala ešte viac znížiť deficit v transpozícii, aby však zároveň stanovila reálnejšie ciele v oblasti transpozície a vykonávania, ktoré majú dosiahnuť členské štáty;
6. vyzýva členské štáty, aby smernice vypracúvané s nimi vnímali vážne a dodržiavali ich pravidlá, ktoré vyplývajú zo zmlúv Európskej únie;
7. víta skutočnosť, že bol zaznamenaný výrazný pokrok v znižovaní počtu dlho oneskorených smerníc a vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom pozitívnom úsilí v tomto smere;
8. vyzýva Komisiu a členské štáty v Poradnom výbore pre koordináciu v oblasti vnútorného trhu, aby zvážili, ako zlepšiť spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi a ako si najlepšie vymieňať osvedčené postupy a ako upozorniť na úspešné mechanizmy, ktoré zaviedli členské štáty;
9. vyzýva Komisiu, aby klasifikovala nevyriešené porušenia právnych predpisov v rámci hodnotenia výsledkov vnútorného trhu a na tie, ktoré sa dajú napraviť jednoducho, a porušenia, ktoré vedú k zjavným nezhodám medzi Komisiou a členskými štátmi; žiada Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali o zistenie pôvodu týchto nedorozumení a o ich ďalšie odstránenie; vyzýva Komisiu, aby v osobitne sporných prípadoch navrhla prípadné úpravy právnych predpisov EÚ s cieľom vyriešiť sporné otázky výkladu;
10. všíma si úspech Komisie v projekte EU Pilot; upozorňuje však na to, že projekt síce mohol prispieť k zníženiu počtu prípadov porušenia právnych predpisov, na druhej strane však mohol zapríčiniť, že riešenie najzložitejších prípadov v oblasti konaní vo veci formálneho porušenia právnych predpisov by ostalo na pleciach Komisie, čo by zároveň mohlo zapríčiniť predĺženie prípadov porušenia právnych predpisov; obáva sa, že to povedie k neskoršiemu riešeniu nedostatkov vnútorného trhu;
11. poznamenáva, že takmer 50 % prebiehajúcich konaní vo veci porušenia právnych predpisov o vnútornom trhu sa týka oblastí zdaňovania a životného prostredia; vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť lepšej a včasnejšej transpozícii a vykonávaniu predpisov EÚ v týchto dvoch oblastiach;
12. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa prípady porušenia právnych predpisov EÚ rýchlo riešia konaniami vo veci porušenia predpisov;
13. vyzýva Komisiu, aby viac využívala sieť SOLVIT ako prvý prístav zastavenia sťažností týkajúcich sa nesprávneho uplatňovania predpisov EÚ v cezhraničnom kontexte; takisto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prípady, ktoré nebolo možné vyriešiť prostredníctvom siete SOLVIT, sú primerane sledované;
14 žiada Komisiu, aby poskytla členským štátom podporu pri transponovaní predpisov EÚ vyvinutím nových nástrojov, ako sú usmernenia o transpozícii a poradenské centrum pre transpozíciu;
15. poznamenáva, že konania vo veci porušenia predpisov trvajú v priemere príliš dlho, a vyzýva Komisiu, aby prijala účinné opatrenia na ich skrátenie; žiada Komisiu, aby o týchto krokoch informovala Parlament;
16. vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové spôsoby zaistenia včasného a úplného vykonania rozsudkov a postupov Súdneho dvora členskými štátmi;
17. vyzýva Komisiu, aby do hodnotenia výsledkov vnútorného trhu doplnila nové dodatočné kritériá bez toho, aby ovplyvnila jeho čitateľnosť, s cieľom monitorovať správne vykonávanie platných právnych nariadení;
18. vyzýva Komisiu, aby v hodnotení výsledkov vnútorného trhu uviedla meniace sa rozdelenie konaní vo veci porušenia právnych predpisov iniciovaných podľa odvetvia v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením a aby navrhla hodnotenie dôvodov najvýraznejších zmien, pokiaľ ide o počet začatých konaní;
19. vyzýva členské štáty, aby obnovili snahu o lepšie plnenie stanovených cieľov; potvrdzuje, že dokončenie vnútorného trhu s lepšou a včasnejšou transpozíciou platných a nových právnych predpisov predstavuje účinný spôsob boja proti hospodárskej kríze;
20. zdôrazňuje, že členské štáty by mali pokračovať v ďalšom znižovaní nedostatkov v oblasti transpozície, aby splnili cieľ na úrovni 1 %; konštatuje, že osobitnú pozornosť a prioritu treba venovať smerniciam, v prípade ktorých lehota na transponovanie do vnútroštátnych právnych predpisov uplynula pred viac ako jedným rokom, a výrazne zlepšovať lehoty transpozície;
21. vyzýva Komisiu, aby podala Európskemu parlamentu správu o tom, ako uplatňuje článok 260 ods. 3 Lisabonskej zmluvy týkajúci sa možnosti, aby Európsky súdny dvor uložil okamžité pokuty na prvom stupni v prípadoch, keď sa zistí, že členské štáty nesplnili svoju povinnosť transponovať právne predpisy EÚ;
22. vyzýva Komisiu, aby poskytla hodnotenia ďalších zistení týkajúcich sa petícií predložených Parlamentu vo veci problémov vnútorného trhu a aby ich začlenila do výročnej kontroly správy vecí verejných; zdôrazňuje, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť petičnému postupu na skvalitnenie a priblíženie legislatívneho procesu EÚ občanom;
23. poznamenáva, že nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa rozšírili právomoci Európskeho parlamentu v oblasti tvorby a revízie právnych predpisov EÚ; žiada, aby sa zistenia týkajúce sa hodnotenia stali hlavnou témou štruktúrovaného dialógu medzi Európskym parlamentom a parlamentmi jednotlivých členských štátov;
24. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zverejnenie tabuliek zhody, aby trvala na tom, že členské štáty formálne akceptujú zníženie číselne vyjadrených cieľov obmedzujúcich deficit v transpozícii a deficit v súlade vnútroštátneho práva jednotlivých členských štátov na úroveň 0,5 % pre deficit v transpozícii a 0,5 % pre deficit v súlade a aby zabezpečila účinnejšie uplatňovanie konaní vo veci porušenia právnych predpisov prostredníctvom číselne vyjadrených cieľov týkajúcich sa fáz postupu, keďže (v súlade s vymedzením Komisie v Akte o jednotnom trhu) sú nevyhnutne potrebné na riadne a úplné uplatňovanie pravidiel jednotného trhu;
25. vyzýva členské štáty, aby systematicky poskytovali náležité tabuľky zhody s uvedením toho, ako sa smernice o vnútornom trhu uplatňujú vo vnútroštátnych predpisoch;
26. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na skvalitnenie navrhovania európskych právnych predpisov; víta úsilie venované lepšiemu a inteligentnejšiemu zákonodarstvu a podnecuje všetky tri inštitúcie podieľajúce sa na legislatívnom procese, aby sa stále snažili zlepšovať kvalitu právnych predpisov svojím spoločným pričinením;
Zabezpečenie jednotného trhu pre podniky a občanov
27. vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby na zvýšenie koordinácie a zlepšenie praktickej spolupráce medzi existujúcimi nástrojmi ako sieť SOLVIT, portál Vaša Európa – Poradenstvo, európska sieť podnikov, európske spotrebiteľské centrá, sieť Európske služby zamestnanosti, IMI, informačná sieť Europe Direct a jednotné kontaktné miesta s cieľom zabrániť duplicite činností a dosiahnuť účinnejšie riadenie;
28. vyzýva Komisiu, aby navrhla spôsoby lepšej integrácie nástrojov, ako je sieť SOLVIT, s petičným postupom Európskeho parlamentu;
29. zdôrazňuje, že rokmi sa preukázala sieť SOLVIT ako jednoduchý, rýchly a nákladovo efektívny nástroj na riešenie problémov týkajúcich sa občanov a podnikania v oblasti nesprávneho uplatňovania pravidiel jednotného trhu; napriek tomu konštatuje, že sieť SOLVIT zostáva vo veľkej miere roztrieštená a nedostatočne využitá; nalieha na Komisiu, aby venovala viac úsilia školeniam, vzdelávaniu a výmene osvedčených postupov medzi zamestnancami v sieťach SOLVIT;
30. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeraný počet zamestnancov v strediskách siete SOLVIT, ako aj nevyhnutne potrebnú mieru koordinácie a komunikácie s orgánmi štátnej správy na všetkých úrovniach, ako aj s rôznymi útvarmi Komisie s cieľom zabezpečiť realizáciu rozhodnutí; vyzýva Komisiu, aby modernizovala odporúčanie Komisie z roku 2001 o zásadách používania siete SOLVIT – siete na riešenie problémov na vnútornom trhu, v súlade s návrhom uvedeným v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Posilnenie účinného riešenia problémov na jednotnom trhu;
31. konštatuje, že komplikované postupy sociálneho zabezpečenia sú jednou z hlavných obáv občanov, ktoré ich odrádzajú od mobility pracovnej sily v Európe; žiada, aby sa viac zdrojov pre sieť SOLVIT venovalo na riešenie prípadov týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia;
32. zdôrazňuje význam zapojenia pridružených partnerov do rámca siete SOLVIT, najmä s ohľadom na zmiernenie zaťaženia centier siete SOLVIT; zdôrazňuje, že spolupráca s pridruženými partnermi sa v minulosti ukázala ako účinná okrem iného z dôvodu ich priameho kontaktu s občanmi a podnikmi; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila plné zachovanie prístupu pridružených partnerov do siete SOLVIT;
33. vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojich snahách a poskytla občanom a podnikom virtuálny balík informačných a asistentských služieb, najmä ďalším rozvojom portálu Vaša Európa ako jednotnej on-line vstupnej brány ku všetkým informáciám a pomoci; všíma si však význam priameho medziľudského kontaktu a v tomto smere navrhuje, aby sa toto úsilie doplnilo o zabezpečenie jednotného kontaktného miesta pre občanov a spotrebiteľov prostredníctvom zastúpení Komisie v jednotlivých členských štátoch; domnieva sa, že spojenie kontaktných osôb siete SOLVIT, portálu Vaša Európa, európskej siete podnikov, európskych spotrebiteľských centier a siete Európske služby zamestnanosti v rámci kancelárií zastúpení by viedlo nielen k dosiahnutiu tohto cieľa, ale aj k zabezpečeniu lepšej koordinácie a súdržnosti;
34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky na propagovanie portálu Vaša Európa vo vnútroštátnych orgánoch verejnej správy a aby vyvinuli spoluprácu medzi portálom Vaša Európa a webovými stránkami vnútroštátnych orgánov verejnej správy;
35. vyzýva Komisiu, aby podnecovala členské štáty na ďalšie posilňovanie jednotných kontaktných miest a zabezpečením a plným využívaním synergií v oblasti informácií na európskej úrovni, ako napríklad prostredníctvom portálu Vaša Európa – Poradenstvo, poskytovala občanom informácie jasným a praktickým spôsobom;
36. vyzýva Komisiu, aby podala správu o možnosti využiť zamestnancov Komisie pre jednotné kontaktné miesta v jednotlivých členských štátoch; domnieva sa, že by to mohlo vyriešiť problémy, ktoré má sieť SOLVIT s náborom zamestnancov vo verejných správach jednotlivých členských štátov; vyzýva Komisiu, aby zvážila realizovateľnosť toho, že by sa sieti SOLVIT poskytol osobitný právny základ;
37. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vytvorenie jednotných kontaktných miest on-line prostredníctvom portálov elektronickej verejnej správy vo všetkých členských štátoch v úradnom jazyku hostiteľskej krajiny a v angličtine; poznamenáva, že jednotné kontaktné miesta sú kľúčové na vykonávanie smernice o službách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že len jedna tretina dostupných portálov elektronickej verejnej správy poskytuje prístup k on-line elektronickým postupom; vyzýva členské štáty, aby poskytli informácie o administratívnych pravidlách a postupoch on-line týkajúcich sa poskytovania služieb vhodné pre používateľov v niekoľkých jazykoch EÚ s cieľom zjednodušiť cezhraničné podnikanie v Európe;
38. vyzýva sieť SOLVIT, portál Vaša Európa, európsku sieť podnikov, európske spotrebiteľské centrá a Európske služby zamestnanosti, aby zohľadnili hlavné obavy občanov a podnikov vyjadrené v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Jednotný trh očami ľudí: aktuálny prehľad 20 hlavných obáv občanov a podnikov a v súlade s ním stanovili priority svojej činnosti;
39. vyzýva Komisiu, aby zvážila zahrnutie zistení prieskumov Eurobarometra do výročnej kontroly správy vecí verejných ako súčasť svojho hodnotenia na účely lepšieho informovania rozhodovania;
40. berie na vedomie nedávnu publikácie Komisie o 20 hlavných problémoch, ktoré pramenia z uznesenia z 20. mája 2010[6]; zdôrazňuje informačné, legislatívne a realizačné nedostatky, ktoré pretrvávajú na jednotnom trhu, ako aj nedostatok znalostí medzi spotrebiteľmi a podnikmi, pokiaľ ide o ich práva a povinnosti, ktorý im bráni vo využívaní výhod jednotného trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili komunikáciu s občanmi o právach, ktoré pre nich vyplývajú z jednotného trhu, a zaväzuje sa k tomuto zlepšeniu komunikácie;
41. vyzýva Komisiu, aby podala správu o hlavných prekážkach vnútorného trhu, predovšetkým pre občanov a spotrebiteľov s telesným postihnutím, a aby vynaložila osobitné úsilie na odstránenie týchto prekážok;
42. odporúča prehĺbenie koordinácie medzi sieťou SOLVIT a projektom EÚ Pilot s cieľom dosiahnuť lepšiu koordináciu a výmenu osvedčených postupov;
43. berie na vedomie úspech prvého Fóra o jednotnom trhu ako príležitosti na kontrolu napredovania jednotného trhu a pomoci občanom a podnikom zoznámiť sa so svojimi právami, nárokmi a povinnosťami v rámci vnútorného trhu; víta túto udalosť ako príležitosť poukázať na ďalšie prekážky správneho fungovania jednotného trhu; znova pripomína, že je dôležité, aby Komisia a členské štáty prijali opatrenia na odstránenie týchto prekážok a predstavili obavy občanov a podnikov na fóre; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby udržali túto hybnosť a naďalej zapájali zúčastnené strany a zlepšovali ich postavenie organizovaním pravidelných fór o jednotnom trhu a dopĺňali ich častými návštevami na účel posúdenia a propagácie jednotného trhu v jednotlivých členských štátoch;
44. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. Ú. v. EÚ L 176, 7. 7. 2009, s. 17.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2010)0186.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2010)0051.
- [4] Prijaté texty, P7_TA(2010)0047.
- [5] Prijaté texty, P7_TA(2011)0543.
- [6] P7_TA(2010)0186 (Grechova správa).
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Úvod
Európska únia v súčasnosti prežíva najhoršiu hospodársku krízu od svojho vzniku. Táto kríza ohrozuje samotné základy európskeho hospodárstva. Najlepší nástroj na obnovenie rastu hospodárstiev členských štátov, ktorý máme, je vnútorný trh.
Nachádzame sa v čase historických míľnikov jednotného trhu. V roku 2011 bol prijatý Akt o jednotnom trhu a v Krakove sa uskutočnilo Fórum o jednotnom trhu, na ktorom európske inštitúcie, členské štáty a hlavné zúčastnené strany prejavili odhodlanie prispieť k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu. V roku 2012 si pripomenieme 20. výročie vzniku jednotného trhu. Využime ho ako príležitosť na spoločné zamyslenie a prekonanie prekážok, ktoré nám bránia využiť celý potenciál európskeho vnútorného trhu. Konečnými adresátmi dobre fungujúceho a plne účinného jednotného trhu sú občania a podniky. Povinnosťou nás zákonodarcov je zabezpečiť takýto trh v ich prospech.
Vzniklo niekoľko nástrojov, ktoré majú povzbudiť dokončenie jednotného trhu a určiť príspevky jednotlivých členských štátov k dosiahnutiu tohto cieľa. Jedným z takýchto nástrojov je hodnotenie výsledkov vnútorného trhu. Tento nástroj nabáda členské štáty, aby zlepšili kvalitu a včasnosť transpozície smerníc týkajúcich sa vnútorného trhu. Európska komisia v poslednom hodnotení výsledkov vnútorného trhu zdôraznila, že najlepšie výsledky, pokiaľ ide o včasnú transpozíciu smerníc EÚ, dosahuje Malta, zatiaľ čo na konci zoznamu sa ocitla Česká republika, aj keď zaznamenáva určitý pokrok.
Zabezpečenie jednotného trhu pre občanov a podniky sa nekončí vytvorením dobrých právnych predpisov. Zahŕňa tiež primerané vykonávanie a cezhraničnú súčinnosť medzi jednotlivými štátnymi správami. Bez takéhoto vykonávania nemôžu podniky a občania využívať výhody jednotného trhu. Z tohto hľadiska umožňuje sieť SOLVIT zriadená Komisiou včasný a efektívny spôsob riešenia problémov, ktoré občanom a podnikom spôsobilo nesprávne uplatňovanie pravidiel jednotného trhu.
Európska komisia od roku 2012 zlúči hodnotenie výsledkov vnútorného trhu s výročnou správou o sieti SOLVIT s cieľom poskytnúť ucelenejší prehľad o pokroku Európskej únie pri dokončovaní jednotného trhu. Preto táto správa obsahuje názory spravodajcu na oba nástroje.
Spravodajca podporuje úsilie Európskej komisie v tejto oblasti, požaduje však aj ráznejšie úsilie pri presadzovaní európskych právnych predpisov a podávanie zreteľnejších správ o začatých konaniach vo veci porušenia právnych predpisov. Rovnako je potrebné širšie zapojenie inštitúcií a štátnych správ jednotlivých členských štátov s cieľom zabezpečiť správnu a včasnú transpozíciu a vykonávanie smerníc o vnútornom trhu.
Budovanie regulačného rámca pre vnútorný trh
Spravodajca je zástancom prísnejších, aj keď realistických cieľov týkajúcich sa transpozície a vykonávania smerníc. Z najnovších výsledkov hodnotenia výsledkov vnútorného trhu vyplýva, že sa to členským štátom čoraz častejšie nedarí.
Kladný vývoj, ktorý sme pozorovali v minulosti, sa žiaľ neodráža v poslednom hodnotení výsledkov jednotného trhu. Preto je nutné nepoľaviť v úsilí o dosiahnutie a prekročenie ambicióznych cieľov: čo najnižší deficit v transpozícii, podľa možností čo najmenšie oneskorenie transpozície a čo najkvalitnejšia transpozícia. Uvedené výsledky sa dosiahli v minulosti a je možné dosiahnuť ich aj v budúcnosti. Členské štáty však nesmú odsunúť vnútorný trh na nižšie miesta zoznamu priorít. Náročné obdobie by malo byť signálom pre členské štáty, aby prisúdili vnútornému trhu väčší význam a nevyužívali „ťažké časy“ ako výhovorku v prípade neplnenia povinností súvisiacich s plne funkčným vnútorným trhom.
Spravodajca sa domnieva, že sa musia využiť všetky nástroje na podporu včasnej a vysokokvalitnej transpozície, ktoré má Komisia k dispozícii, spoločne s konaniami vo veci porušovania právnych predpisov. Spravodajca víta snahu Komisie o celistvejší prístup k tejto veci.
Zabezpečenie jednotného trhu pre podniky a občanov
Komisia takisto vynakladá značné úsilie na zabezpečenie rýchlych a efektívnych informačných portálov a mechanizmov riešenia problémov s cieľom zabezpečiť dobrú informovanosť občanov a podnikov a umožniť im využívať výhody jednotného trhu, ako aj s cieľom prekonať prekážky, ako je napríklad nesprávne uplatňovanie právnych predpisov Európskej únie.
Medzi niektoré nástroje v tejto oblasti patria sieť SOLVIT, portál Vaša Európa, európska sieť podnikov, európske spotrebiteľské centrá a Európska službu zamestnanosti.
Hoci treba zdôrazniť význam týchto mechanizmov, mnohé z nich existujú súčasne, čo vedie k zdvojeniu úsilia a nedostatočnej koordinácii. Navyše z hľadiska občanov a podnikov nadmerné množstvo rôznych a prekrývajúcich sa nástrojov komplikuje hľadanie vhodného nástroja pre konkrétne problémy. To potvrdzuje aj skutočnosť, že väčšina sťažností doručených do siete SOLVIT sú sťažnosti mimo jej mandátu. Spravodajca nabáda Komisiu, aby koordinovala všetky uvedené iniciatívy z hľadiska spotrebiteľov: prostredníctvom jednotného kontaktného miesta pre občanov.
Vyzýva aj členské štáty, aby zabezpečili zdroje potrebné na správne fungovanie stredísk siete SOLVIT. Nedostatok zamestnancov predstavuje dlhoročný problém a hoci sa situácia v poslednom čase vďaka úsiliu členských štátov zlepšuje, je mimoriadne dôležité poskytnúť sieti SOLVIT vhodnú štruktúru a dostatok zamestnancov v záujme dodržiavania lehôt riešenia jednotlivých prípadov. Tým sa zaistí účinné a včasné vyriešenie problémov občanov a podnikov.
Komisia bude onedlho diskutovať o možnosti právneho základu pre sieť SOLVIT. Spravodajca podporuje názor, že osobitný právny základ pre sieť SOLVIT by tomuto programu poskytol primerané vyčlenenie prostriedkov a zjednodušil plnenie jeho úloh. To by bolo nepochybným prínosom pre občanov aj podniky.
Spravodajca však varuje pred nadmernou formalizáciou, ktorú by mohol právny základ pre sieť SOLVIT znamenať v niektorých členských štátoch. Spravodajcu takisto znepokojujú možné problémy týkajúce sa subsidiarity tohto opatrenia a vyzýva Komisiu, aby venovala mimoriadnu pozornosť zlučiteľnosti so zásadou subsidiarity.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
26.4.2012 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
31 0 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adam Bielan, Sergio Gaetano Cofferati, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia de Campos, Cornelis de Jong, Vicente Miguel Garcés Ramón, Evelyne Gebhardt, Małgorzata Handzlik, Sandra Kalniete, Toine Manders, Mitro Repo, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Barbara Weiler |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Raffaele Baldassarre, Simon Busuttil, Frank Engel, Ildikó Gáll-Pelcz, María Irigoyen Pérez, Morten Løkkegaard, Emma McClarkin, Sylvana Rapti, Olle Schmidt, Laurence J.A.J. Stassen, Ivo Strejček, Kyriacos Triantaphyllides, Anja Weisgerber |
||||