SPRÁVA o vymedzení novej rozvojovej spolupráce s Latinskou Amerikou

4.5.2012 - (2011/2286(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Ricardo Cortés Lastra

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vymedzení novej rozvojovej spolupráce s Latinskou Amerikou

(2011/2286(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenia šiestich samitov hláv štátov a predsedov vlád krajín Latinskej Ameriky, Karibiku a EÚ, ktoré sa konali v mestách Rio de Janeiro (28. – 29. júna 1999), Madrid (17. – 18. mája 2002), Guadalajara (28. – 29. mája 2004), Viedeň (12. – 13. mája 2006), Lima (16. – 17. mája 2008) a Madrid (17. – 18. mája 2010),

–   so zreteľom na vyhlásenie prijaté na 21. latinskoamerickom samite hláv štátov a predsedov vlád, ktorý sa konal v meste Asunción (Paraguaj) 28. – 29. októbra 2011,

–   – so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), Kjótsky protokol k tomuto dohovoru a na výsledky 25. konferencie strán dohovoru UNFCCC v Kodani, 16. konferencie v Cancúne a 17. konferencie v Durbane,

–   so zreteľom na vyhlásenie z Monterrey (2002), konferenciu o financovaní rozvoja Dauhy (2008), Parížsku deklaráciu (2005) a Program na zmenu v Akkre (2008),

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje miléniové rozvojové ciele ako spoločne stanovené kritériá medzinárodného spoločenstva na odstránenie chudoby,

–   so zreteľom na vyhlásenie a akčný plán, ktoré boli prijaté na stretnutí na vysokej úrovni v Busane o účinnosti rozvojovej pomoci v decembri 2011,

–   so zreteľom na prípravný proces na konferenciu OSN o udržateľnom rozvoji (Rio+20),

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 14. stretnutia ministrov skupiny Rio a EÚ, ktoré sa konalo 13. – 14. mája 2009 v Prahe,

–   so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že „hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

–   so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji[1], najmä na jeho bod 61, v ktorom sa uznáva význam krajín s priemerným príjmom pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov a v ktorom sú vyjadrené problémy, s ktorými sa tieto krajiny stretávajú spoločne s krajinami s priemernými až vyššími príjmami,

–   so zreteľom na kódex komplementárnosti a rozdelenia práce z roku 2007,

–   so zreteľom na závery Rady EÚ z 8. decembra 2009 o vzťahoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou,

–   so zreteľom na madridský akčný plán schválený na samite EÚ a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý sa konal v máji roku 2010, a na jeho šesť tematických línií: 1 – Veda, výskum, inovácie a technológie; 2 – Trvalo udržateľný rozvoj; životné prostredie; zmena klímy; biodiverzita; energetika; 3 – Regionálna integrácia a vzájomné prepojenie v záujme podpory sociálneho začleňovania a sociálnej súdržnosti; 4 – Migrácia; 5 – Vzdelávanie a zamestnanosť; 6 – Drogy,

–   so zreteľom na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18.decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce[2],

–   so zreteľom na dokument Komisie o Regionálnom programovaní pre Latinskú Ameriku (2007 – 2013) z 12. júla 2007 (E/2007/1417) a na jeho priebežné hodnotenie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2009 s názvom Európska únia a Latinská Amerika: partnerstvo globálnych hráčov (COM(2009)0495),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2009 s názvom Súdržnosť politík v záujme rozvoja: vytvárania politického rámca pre prístup celej Únie (COM (2009)0458), na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy zo 17. novembra 2009 o súdržnosti politík v záujme rozvoja a na operačný rámec účinnosti pomoci,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 10. novembra 2010 s názvom Rozvojová politika EÚ na podporu inkluzívneho rastu a udržateľného rozvoja. Zvyšovanie dosahu rozvojovej spolupráce EÚ (COM(2010)0629),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien, ktoré bolo prijaté 13. októbra 2011 (COM(2011)0637),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 20. augusta 2009 s názvom Viac ako HDP. Meradlo pokroku v meniacom sa svete (COM(2009)0433),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Príprava viacročného finančného rámca vzhľadom na financovanie spolupráce EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a zámorskými krajinami na obdobie 2014 – 2020 (COM(2011)0837, SEC(2011)1459, SEC(2011)1460),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce s tretími krajinami (COM(2011)0840, SEC(2011)1475, SEC(2011)1476),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júla 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020, z 29. júna 2011 (COM(2011)0500) a pracovný dokument Komisie z toho istého dňa s názvom Rozpočet pre stratégiu Európa 2020: systém súčasného financovania, výzvy, ktoré pred nami stoja, výsledky konzultácie so zainteresovanými stranami a rôzne možnosti týkajúce sa hlavných horizontálnych a odvetvových prvkov (SEC(2011)0868),

–   so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Globálna Európa: nový prístup k financovaniu vonkajšej činnosti EÚ (COM(2011)0865),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (COM(2011)0840, SEC(2011)1469, SEC(2011)1470),

–   so zreteľom na uznesenia Európsko-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat), a predovšetkým na uznesenia schválené na 5. riadnom plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 18. – 19. mája 2011 v meste Montevideo, Uruguaj, o perspektíve obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou, a o Stratégiách na ochranu a vytváranie pracovných miest, najmä pre ženy a mládež a o vzťahoch medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou v oblasti bezpečnosti a obrany,

–   so zreteľom na uznesenie z 15. novembra 2001 o globálnom partnerstve a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou, z 27. apríla 2006 o posilnenom partnerstve medzi EÚ a Latinskou Amerikou a z 24. apríla 2008 o piatom samite EÚ, Latinskej Ameriky a Karibiku v Lime[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenia o stratégii EÚ pre vzťahy s Latinskou Amerikou[4], o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou[5] a o zvyšovaní vplyvu rozvojovej politiky EÚ[6],

–   so zreteľom na štúdiu o novej politike v oblasti rozvojovej spolupráce EÚ s Latinskou Amerikou: dôraz na sociálnu súdržnosť, regionálnu integráciou a spoluprácu medzi južnými krajinami (december 2011),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0159/2012),

A. keďže v súlade s Lisabonskou zmluvou je globálnym cieľom rozvojovej spolupráce odstránenie chudoby a podpora trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja vrátane miléniových rozvojových cieľov do roku 2015;

B.  keďže región sa nachádza v skupine krajín s priemerným príjmom, ktoré dosiahli značné úspechy pri obmedzovaní chudoby – zo 44 % na 33 % za jediné desaťročie – a zmenšovaní rozdielov prostredníctvom hospodárskeho rastu a politických a sociálnych reforiem, ale napriek tomu každý tretí obyvateľ Latinskej Ameriky – teda 180 miliónov ľudí, z ktorých 52 miliónov žije z necelých 2 EUR na deň – ešte stále žije pod hranicou chudoby a 10 krajín tohto regiónu naďalej patrí medzi 15 krajín sveta s najväčšími rozdielmi[7]; keďže v niektorých krajinách indexy podvýživy dosahujú viac než 20 % a 28 miliónov občanov nevie čítať ani písať, pričom 44 miliónov osôb tak zostáva mimo systémov sociálnej ochrany;

C. keďže MMF odhadol, že v roku 2011 dosiahne Latinská Amerika priemernú úroveň rastu HDP na úrovni 4,5 %, a keďže momentálne stojíme pred perspektívou globálneho hospodárskeho spomalenia v roku 2012, neistota vyplývajúca z dosahu globálnej hospodárskej a finančnej krízy na región je stále vysoká;

D. keďže krajiny s priemerným príjmom sú hnacou silou rozvoja a regionálnej integrácie a keďže kríza v týchto krajinách ohrozuje pokrok v krajinách s nízkym príjmom situovaným v týchto regiónoch;

E.  keďže spomalenie v krajinách regiónu nie je rovnomerné a keďže v Bolívii, Hondurase, Nikarague a Suriname je vonkajšia pomoc naďalej jedným z najdôležitejších zdrojov financovania rozvoja spoločne s príspevkami emigrantov, ktoré tvoria od 6 % do 25 % HDP týchto krajín;

F.  keďže definícia novej politiky v oblasti spolupráce by mala zohľadňovať priority a osobitné potreby každej krajiny a keďže EÚ by v rámci vedenia spolupráce Juh-Juh a boja proti chudobe a rozvoja na regionálnej a globálnej úrovni mala spolupracovať so všetkými krajinami Latinskej Ameriky, a najmä s krajinami s priemernými príjmami;

G. keďže sociálna súdržnosť je základným cieľom strategického partnerstva od jeho začiatku na fóre v Guadalajare v roku 2004 vzhľadom na význam, ktorý má pre región dosiahnutie lepšieho prerozdeľovania príjmov a bohatstva prostredníctvom primeraných politík, ktoré podnecujú udržateľný rast, lepšiu spravodlivosť a sociálnu súdržnosť;

H. keďže dodržiavanie ľudských práv, demokracie a dobré riadenie majú mimoriadny význam v programe zmien; keďže Latinská Amerika je kontinentom, na ktorom je demokracia všeobecne rozšírená, s ktorým má Európa spoločné demokratické hodnoty a zásady a na ktorom treba pomáhať pri spravovaní a inštitucionalizácii štátu, ktorému hrozí násilie a neistota;

I.   keďže v krajinách s priemernými príjmami by bolo primeranejšie presmerovať pomoc na posilnenie inštitucionálnych a legislatívnych kapacít, vytvorenie verejných politík, pomoc sociálnym subjektom, ako aj na mobilizáciu ďalších zdrojov oficiálnej rozvojovej pomoci;

J.   keďže Latinská Amerika a EÚ tvoria dvojregionálne strategické partnerstvo založené na spoločných hodnotách a na rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd; keďže dvomi z deviatich strategických partnerov EÚ na svete sú krajiny Latinskej Ameriky (Brazília a Mexiko); keďže EÚ je hlavným investorom a druhým najväčším obchodným partnerom, ako aj najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci vo výške 53 % z celkového množstva oficiálnej rozvojovej pomoci pre tento región;

K. keďže veľká časť osôb žijúcich v chudobe na celom svete žije práve v krajinách s priemerným príjmom; keďže v týchto krajinách často existujú výrazné rozdiely a slabé riadenie, čo ohrozuje udržateľnosť ich vlastného rozvojového procesu; keďže veľa krajín s priemerným príjmom zohráva dôležitú úlohu v otázkach globálnej politiky, bezpečnosti a svetového obchodu, pričom vytvárajú a chránia globálne verejné statky a vystupujú na regionálnej úrovni ako nosné krajiny, a keďže v horších obdobiach sú naďalej zraniteľné a ohrozené globálnymi rizikami hospodárskeho, ekologického a bezpečnostného charakteru;

L.  keďže niektoré krajiny Latinskej Ameriky začali prejavovať záujem o spoluprácu na rozvoji prostredníctvom mechanizmov regionálnej spolupráce a spolupráce medzi južnými krajinami (CSS);

M. keďže Latinská Amerika musí zostať jednou z priorít EÚ, čo sa ďalej prejavuje aj vo vzťahoch medzi regiónmi EÚ a Latinskej Ameriky, kde za posledné roky došlo k značnému pokroku, napríklad v podobe dohôd o pridružení so strednou Amerikou, Čile a Mexikom, viacstranných obchodných dohôd s Kolumbiou a Peru, rokovaní so združením Mercosur, madridského akčného plánu a začiatku fungovania nadácie EÚ – Latinská Amerika a Karibik;

N. keďže v súlade s Európskym konsenzom o rozvoji je pomoc krajinám s priemerným príjmom aj naďalej dôležitá v záujme dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov;

O. keďže EÚ prostredníctvom dohôd uzatvorených s partnermi v regióne vrátane dohôd o pridružení a rozvojovej pomoci naďalej poskytuje významnú podporu procesu rozvoja a stabilizácie regiónu; keďže narastajú vážne obavy, že by túto pomoc mohla pozastaviť po konsolidácii výsledkov tohto procesu;

P.  keďže v aktuálnom návrhu Európskej komisie týkajúcom sa nástroja rozvojovej pomoci sa uvažuje o znížení bilaterálnej pomoci EÚ pre krajiny Latinskej Ameriky s priemernými príjmami a keďže zo zoznamu priorít pre tento región sa vytratili základné služby;

Q. keďže rozpočtové zdroje súčasného nástroja rozvojovej spolupráce pre Latinskú Ameriku ukazujú, že v porovnaní s ostatnými oblasťami, ktoré dostávajú európsku pomoc, ide o finančne najviac opomínaný región v štruktúre kapitoly IV rozpočtu EÚ;

R.  keďže jedným z významných hľadísk sociálnej súdržnosti sú boj proti chudobe, zmenšovanie rozdielov, zabezpečenie všeobecného prístupu k základným službám, ako sú zdravotníctvo, vzdelávanie, dôchodky a bývanie, uznanie a ochrana sociálneho dialógu a pracovných práv; vzhľadom na potrebu fiškálneho paktu, ktorý by rovnomerným spôsobom zaručil lepšie rozdeľovanie zdrojov;

S.  keďže Čína sa stala tretím najväčším investorom v Latinskej Amerike a pre niektoré výrobky sa stala hlavným, či dokonca jediným exportným trhom; keďže EÚ by mala preto mať aktívnejšiu úlohu s cieľom posilniť svoje obchodné a investičné vzťahy s krajinami Latinskej Ameriky v rámci systému Svetovej obchodnej organizácie WTO;

T.  keďže bez ohľadu na význam, ktorý má koncepcia sociálnej súdržnosti na európskej úrovni alebo v Latinskej Amerike, možno koncepciu sociálnej súdržnosti v oboch regiónoch vnímať ako hlavnú zásadu verejných politík, ktorá umožňuje nasmerovať rozvojové stratégie na dosiahnutie blaha všetkých obyvateľov, čím sa zabráni polarizácii, ľahostajnosti a strate dôvery v demokratické inštitúcie;

U. keďže k hlavným úlohám darcov v regióne patrí zabezpečenie súdržnosti politík, ako aj lepšej koordinácie a komplementarity v rámci lepšieho rozdelenia práce, čo predpokladá veľkú koncentráciu a predvídateľnosť pomoci;

V. keďže vytváranie bohatstva a boj proti chudobe, nerovnosti, vylúčeniu a diskriminácii, najmä žien, mládeže a menšinových etnických skupín, ako aj podpora sociálnej súdržnosti a ľudských práv zostávajú kľúčovou prioritou strategického partnerstva medzi EÚ a Latinskou Amerikou;

W. keďže ukazovatele v oblasti boja proti úmrtnosti detí a matiek v regióne vyvolávajú znepokojenie a keďže rodová rovnosť, politické a hospodárske posilnenie postavenia žien sú základnými faktormi v záujme obmedzenia chudoby;

X. keďže systém všeobecných preferencií EÚ je kľúčovým nástrojom na zväčšenie podielu rozvojových krajín na svetovom obchode, a tým na vytváranie ďalších príjmov z vývozu na podporu hospodárskeho rastu a implementácie stratégií politík v oblasti rozvoja a znižovania chudoby;

Y. vzhľadom na chýbajúci index HDP ako jedinečný ukazovateľ na meranie nerovnosti a na prijímanie rozhodnutí o prideľovaní rozvojovej pomoci EÚ s hlavným cieľom odstrániť chudobu;

Z.  keďže krajiny Latinskej Ameriky vyvážajú do susedných krajín oveľa menej než ich partneri na iných kontinentoch; relatívne pomerne malá obchodná výmena je dôsledkom veľkých vzdialeností, vysokých sadzieb, ciel, samostatných obchodných dohôd a nevhodnej infraštruktúry;

AA keďže v rámci boja proti chudobe a v rámci podpory sociálnej súdržnosti treba zohľadniť zásadný význam vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj všeobecný prístup k službám verejného zdravotníctva;

AB keďže zhoršovanie životného prostredia má priamy vplyv na tvorbu chudoby; keďže Latinská Amerika je veľkou rezervou životného prostredia na planéte a štáty ako Brazília, Mexiko, Peru alebo Kolumbia patria medzi krajiny s najväčšou biodiverzitou na svete, ale zároveň je to kontinent, ktorý je mimoriadne zraniteľný v dôsledku zmeny klímy;

AC keďže zlepšenie výberu daní má zásadný význam pre vybudovanie kompetentného štátu schopného zabezpečiť svojim občanom základné služby, ako je zdravotnícka starostlivosť, verejná hygiena a vzdelávanie;

AD keďže najničivejšie účinky zmeny klímy a globálneho otepľovania zasahujú do veľkej miery Latinskú Ameriku a Karibik, pričom krajiny tohto regiónu tak patria medzi najzraniteľnejšie na svete; keďže prírodné katastrofy spôsobili stratu 54 % regionálneho HDP v strednej Amerike;

AE vzhľadom na explicitnú zmienku o súkromnom sektore ako o základnom aktérovi zabezpečujúcom udržateľný rozvoj a prínos k sociálnej súdržnosti zahrnutej v programe zmien;

AF keďže štruktúrovaný dialóg medzi regiónmi a globálny dialóg o migrácii medzi EÚ a Latinskou Amerikou je dôležitý a dôležité je aj to, aby migračné politiky a postupy oboch regiónov zaručovali dodržiavanie základných práv všetkých migrantov;

AG keďže niektoré krajiny v Latinskej Amerike patria medzi regióny s najvyššou mierou násilia na svete, a keďže kriminalita spojená s javmi, ako je obchodovanie s drogami a organizovaná trestná činnosť, pranie špinavých peňazí, obchodovanie so zbraňami a korupcia zostáva veľmi vážnym problémom v tomto regióne, ktorý ohrozuje jeho rozvoj;

AH keďže návrh Európskej komisie týkajúci sa partnerského nástroja sa sústredí na realizáciu stratégie Európa 2020 v tomto regióne; keďže tento návrh sa orientuje prioritne na strategických partnerov a rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva, pričom ide o globálny prístup zameraný rovnako na globálne problémy a hrozby;

AI keďže korupcia prepojená so zločineckými sieťami, ktoré sa venujú najmä distribúcii drog a obchodovaniu s drogami – a ktoré prenikajú do inštitúcií, rozdeľujú si zóny územného vplyvu a spôsobujú vedľajšie škody – ohrozuje demokratické systémy a spoločnú bezpečnosť krajín Latinskej Ameriky, čím sa zväčšujú už aj tak vážne problémy v oblasti nestability a politického riadenia;

1.  pripomína, že hoci dôsledky celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy na Latinskú Ameriku neboli až tak tvrdé ako v iných regiónoch, ukazovatele nerovnosti a miera chudoby sú aj naďalej veľmi vysoké a pokrok pri dosahovaní šiestich miléniových rozvojových cieľov nie je dostatočný;

2.  zdôrazňuje potrebu podporiť koordináciu medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov, najmä opatrenia, ktorých cieľom je boj proti chudobe, tvorba pracovných miest a sociálne začlenenie marginalizovaných skupín; zdôrazňuje, že miléniový rozvojový cieľ zameraný na globálne partnerstvo pre rozvoj (8. cieľ) by mal byť stredobodom politiky spolupráce EÚ s Latinskou Amerikou, s výberom oblastí, v ktorých sa má vykonávať nová stratégia „inkluzívneho rastu“ v týchto krajinách; zdôrazňuje, že nadácia EÚ – Latinská Amerika – Karibik môže do veľkej miery prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov;

3.  domnieva sa, že hospodársky a technologický pokrok v niektorých krajinách Latinskej Ameriky vyžaduje, aby sa prehodnotili ciele rozvojovej bilaterálnej spolupráce EÚ; trvá na spoločných výzvach, ktoré by sa mali riešiť posilnením mnohostrannosti; 2. žiada, aby sa zastavil prúd finančnej pomoci EÚ určenej pre rozvojové krajiny; 2. keďže hospodársky a technologický pokrok v niektorých krajinách Latinskej Ameriky vyžaduje, aby sa prehodnotili ciele rozvojovej spolupráce EÚ; zdôrazňuje, že prepojenie medzi rastom, obchodom, rozvojom a znížením miery chudoby nie je jednoduché ani automatické; vzhľadom na to vyzýva Európsku komisiu, aby sa v súvislosti s diskusiou o budúcej politike EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce dôkladne a hlboko zamyslela nad súčasným rozvojovým modelom a aby si zobrala ponaučenie z posledných desaťročí, a tým sa zamerala na účinné zmierňovanie chudoby a zmenšovanie rozdielov bez toho, aby sa zmenšoval a obmedzoval politický priestor;

4.  nazdáva sa, že politika v oblasti spolupráce a rozvoja EÚ by sa mala vymedziť v úzkej konzultácii s Latinskou Amerikou, aby sa dosiahla trvalo udržateľná, spravodlivá a vyvážená rozvojová politika namierená na tento región;

5.  zdôrazňuje, že hoci pomoc môže pôsobiť ako pákový mechanizmus pre latinskoamerické krajiny, nestačí na zabezpečenie udržateľného a trvalého rozvoja; vyzýva preto krajiny Latinskej Ameriky, aby posilnili a zmobilizovali svoje domáce zdroje, zaviedli transparentné daňové systémy a formu fiškálnej správy, ktoré nepodliehajú korupcii ani podvodom, účinne zapojili do programu spolupráce EÚ – Latinská Amerika súkromný sektor, miestne samosprávy a občiansku spoločnosť najmä prostredníctvom spolupráce, technickej pomoci a zavádzania právneho a fiškálneho vzdelávania v blízkosti miestnych samospráv, a aby posilnili svoje vlastníctvo projektov;

6.  domnieva sa, že výrazné ázijské investovanie najmä do ložísk nerastných surovín, uhľovodíkov a poľnohospodárskych zdrojov v mnohých krajinách Latinskej Ameriky by malo Európsku úniu presvedčiť, aby urýchlene a efektívne posilnila svoju pomoc zameranú na trvalo udržateľný rozvoj v tomto regióne;

7.  zastáva názor, že vzhľadom na potrebu dosiahnutia rovnováhy v rozvojovej politiky medzi Latinskou Amerikou a EÚ musí Latinská Amerika vyvinúť osobitné úsilie na podporu svojej regionálnej politickej, hospodárskej a obchodnej integrácie;

8.  zdôrazňuje, že treba zjednotiť pokrok vo vzťahoch s Latinskou Amerikou do súdržnej rozvojovej politiky, a preto považuje za nevyhnutné vypracovať nástroje a ciele spolupráce pre každú krajinu, pričom sa zdroje sústredia na najchudobnejšie krajiny a zdroje a na zlepšenie súdržnosti politík v záujme rozvoja;

9.  vyzýva Komisiu a Radu, aby sa v rámci nástroja rozvojovej spolupráce na roky 2014 – 2020 zachovala miera spolupráce s Latinskou Amerikou vo výške jednej tretiny celkového geografického počtu;

10. s uspokojením víta zásadu diferenciácie a koncentrácie pomoci navrhnutej Komisiou; trvá na tom, že diferenciácia sa musí vykonávať postupne vo fáze programovania – a to v prijímajúcich krajinách, ako aj v rámci vlastných nástrojov spolupráce –, čím sa rozvinú iné formy spolupráce, ktoré budú pre krajiny s priemernými príjmami vhodnejšie; odporúča, aby kritériá na uplatňovanie zásady diferenciácie boli objektívne a spoločné pre všetky krajiny;

11. pripomína, že prístup k diferenciácii by nemal viesť k prudkému poklesu významu regiónu vo vonkajšom plánovaní EÚ, ktorá je globálnym aktérom a musí tak aj konať, pričom musí byť aktívnym členom medzinárodného spoločenstva a nielen hlavným svetovým darcom; domnieva sa, že inak by mohla stratiť význam v celých regiónoch, a tak nechať otvorený priestor na zásahy iných globálnych aktérov;

12. trvá na tom, že prípadné presunutie prostriedkov sa musí vykonať v prospech geografických programov s cieľom odstrániť chudobu v krajinách s nízkymi príjmami a v krajinách so strednými až nízkymi príjmami v tom istom regióne;

Význam krajín s priemernými príjmami – potreba diferencovaného prístupu

13. vyjadruje znepokojnenie nad nedostatočnou dôslednosťou pri uplatňovaní stanovených kritérií spôsobilosti obsiahnutých v návrhu Komisie na nástroj rozvojovej spolupráce, čo bráni jedenástim latinskoamerickým krajinám s priemernými príjmami v prístupe k dvojstranným programom; pripomína, že niektoré krajiny Latinskej Ameriky patria medzi krajiny s najnerovnejšími príjmami na obyvateľa vo svete a že k tejto pretrvávajúcej nerovnosti dochádza v kontexte nízkej sociálno-ekonomickej mobility; zdôrazňuje, že ide o skupinu veľmi heterogénnych krajín a že by sa preto mala zachovať diferencovaná spolupráca založená na koordinácii a politickom dialógu;

14. domnieva sa, že odkaz, ktorý odovzdáva EÚ tomuto regiónu, je veľmi znepokojivý, keďže prakticky predstavuje vyhlásenie o tom, že tomuto regiónu neprikladá význam, ktorý si zaslúži, a to aj napriek viacerým politickým a obchodným prísľubom a spoločným celosvetovým záujmom;

15. podobne, ako sa uvádza v Európskom konsenze o rozvoji, zdôrazňuje, že treba venovať primeranú pozornosť krajinám s priemernými príjmami, najmä krajinám s priemernými až nízkymi príjmami, pričom mnohé musia riešiť problémy podobné tým, ktoré ohrozujú krajiny s nízkymi príjmami;

16. vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci zásady diferenciácie vykonali objektívnu a transparentnú analýzu s cieľom revidovať a rozšíriť ukazovatele použité na vyhodnotenie rozvoja bez toho, aby bola zohľadnená výlučne úroveň príjmov, ale aby sa hospodárske kritériá vykladali v súlade s ostatnými faktormi, ako sú ukazovatele chudoby, zraniteľnosti a krízy humanitárnej pomoci, koeficientu Gini a nerovnosti; pripomína, že klasifikácia krajín podľa úrovne príjmov je založená na výpočtoch, ktoré nezohľadňujú nerovnosť a chudobu;

17. so zreteľom na uvedené ukazovatele trvá na tom, aby EÚ pokračovala v dvojstrannej spolupráci v rámci budúceho nástroja rozvojovej spolupráce, a to aspoň s Kolumbiou, Ekvádorom, Peru a Paraguajom;

18. žiada Komisiu, aby predložila premyslenú stratégiu postupného zastavenia bilaterálnej pomoci určenej krajinám s priemernými príjmami, ktorá by im pomohla upevniť si situáciu vzhľadom na postupné zastavovanie pomoci v súlade so zásadou predpovedateľnosti pomoci, ktorá bola prijatá na fóre o účinnosti pomoci v Busane;

19. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že toto postupné znižovanie dvojstrannej pomoci po nadobudnutí účinnosti nového nástroja rozvojovej spolupráce bude zahrnovať tieto kritériá:

–   explicitné prepojenie cieľov a odvetvovej koncentrácie dvojstrannej pomoci na posilnenie sociálnej súdržnosti, najmä prostredníctvom spolufinancovania politík a programov zameraných na odstránenie nerovnosti príjmov a príležitostí, ako aj ostatných rozšírených programov na podporu konkurencieschopnosti a udržateľného rozvoja vrátane podpory vedeckej a technologickej spolupráce a inovácie, ako aj technickej pomoci; prednostný prístup k tematickým, regionálnym a subregionálnym programom a k partnerskému nástroju so zárukou minimálneho objemu; stimulovanie návratnej pomoci a štipendijných programov;

–    vymedzenie priorít prostredníctvom dvojstranných a dvojregionálnych dialógov s vnútroštátnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou;

–    udržanie dvojstrannej spolupráce počas prechodného obdobia so zreteľom na ukazovatele prideľovania pomoci a na situáciu každej krajiny počas maximálneho prechodného obdobia štyroch rokov;

20. zdôrazňuje potrebu posilnenia nástroja partnerstva sumou 1 miliardy EUR na podporu novej formy spolupráce s krajinami s priemernými príjmami a s krajinami s priemernými až vysokými príjmami s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť, kvantifikáciu a kontrolu prostriedkov; zdôrazňuje potrebu zaručiť, aby to bol nástroj, ktorým EÚ zintenzívni svoju odpoveď na globálne problémy, ako sú napríklad boj proti nerovnosti, zmena klímy, bezpečnosť a boj proti obchodovaniu s drogami;

Boj proti chudobe a sociálna súdržnosť

21. domnieva sa, že vysoká úroveň nerovnosti a nedostatok účinných mechanizmov sociálnej ochrany sú hlavnou prekážkou pre konsolidáciu demokracie a spravodlivého a udržateľného hospodárskeho rastu v regióne, a v tejto súvislosti žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť prepojeniu medzi demokratickým riadením a sociálnou súdržnosťou;

22. domnieva sa, že cieľ sociálnej súdržnosti v rámci partnerstva EÚ a Latinskej Ameriky sa nedá realizovať, pokiaľ sa nedosiahne vysoká miera rozvoja a rovnosti v prerozdeľovaní príjmov a bohatstva, a že tento cieľ si vyžaduje, aby sa zaručilo odstránenie chudoby prostredníctvom spravodlivejších a progresívnejších fiškálnych politík, ktoré posilnia daňové možnosti a boj proti daňovým podvodom a únikom;

23. zdôrazňuje význam rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu; konštatuje, že obchodná výmena medzi Latinskou Amerikou a EÚ je kľúčovým faktorom pri zmierňovaní chudoby a zabezpečovaní vytvárania bohatstva na oboch kontinentoch; varuje pred protekcionistickými tendenciami vyvolávanými súčasnou hospodárskou a finančnou krízou;

24. zdôrazňuje dôležitosť dodržania cieľa 20 % pre programy v oblasti vzdelávania a zdravia a trvá na tom, aby sa na trhu aj v spoločnosti všeobecne zaviedla zásada rovnosti pohlaví; pripomína, že vzdelávanie a investície do ľudského kapitálu sú základom sociálnej súdržnosti a sociálno-hospodárskeho rozvoja; požaduje vykonávanie účinných politík a primerané financovanie určené na boj proti negramotnosti, ktorá je v niektorých krajinách regiónu stále vysoká, najmä u dievčat a žien, a podporu prístupu k bezplatnému verejnému vzdelávaniu (základnému a stredoškolskému), ktoré je často obmedzené v dôsledku chýbajúcich primeraných zdrojov v určitých štátnych rozpočtoch; v tejto súvislosti podporuje projekt vypracovaný Organizáciou latinskoamerických štátov (OEI) s názvom Vzdelávacie ciele 2021: vzdelanie, ktoré si želáme pre generáciu dvojstoročnice;

25. zdôrazňuje, že aj keď sa poskytovanie vzdelávania a výdavky naň v Latinskej Amerike sa za posledné desaťročia udržateľným spôsobom zlepšili, kvalita je naďalej nízka a prístup je nerovnomerný; poukazuje na prácu, ktorú uskutočnila Európska únia prostredníctvom programov Erasmus, Alban a Alfa, a žiada Komisiu, aby zachovala rozpočtové prostriedky vynakladané do dnešného dňa;

26. trvá na tom, že veľké rozdiely v školstve v Latinskej Amerike sa za posledné roky prehĺbili, keď sa porovnajú vidiecke a miestne oblasti, typ školy – verejná alebo súkromná, pohlavie alebo sociálno-hospodárska úroveň, čo len zhoršuje problém nedostatočnej sociálnej súdržnosti;

27. zdôrazňuje, že sociálna súdržnosť je úzko prepojená s inými politikami, ako sú obchodná, investičná a finančná politika; domnieva sa, že nástroj rozvojovej spolupráce by mal do svojho tematického, vnútroštátneho a regionálneho programu účinnejším spôsobom zaviesť sociálnu súdržnosť s prvoradou podporou spravodlivejších fiškálnych, daňových a sociálnych politík, ktoré presadzujú nestrannosť, prístup k verejným službám, dôstojnú prácu a reformu súdneho systému;

28. berie na vedomie význam programov ako EuroSocial, URB-AL a AL-INVEST, COPOLAD, ako aj programov zameraných na posilnenie dialógu a spolupráce medzi EÚ a Latinskou Amerikou s cieľom vytvoriť modely riadenia migrácie a politík rozvoja; domnieva sa, že v rámci nového nástroja rozvojovej spolupráce treba posilniť tieto programy a rozvinúť ich možnosti z hľadiska trojstrannej spolupráce;

29. konštatuje, že Európska únia musí prostredníctvom nástroja rozvojovej spolupráce uvoľniť nevyhnutné zdroje, aby sa zlepšili životné podmienky detí, s cieľom umožniť im naplno rozvíjať svoje schopnosti a potenciál, najmä v rámci ich rodiny;

30. pripomína dôležitosť fóra EÚ a Latinskej Ameriky o sociálnej súdržnosti a žiada, aby sa posilnilo ako priestor na politický dialóg medzi týmito dvoma regiónmi v oblasti sociálnej súdržnosti, a to prostredníctvom podpory ambicióznejších mechanizmov a koordinácie spolupráce v tejto oblasti, a aby sa podnecovala aj sociálna súdržnosť v programoch hlavných medzinárodných fór;

31. konštatuje, že nadácia EÚ – Latinská Amerika a Karibik môže zohrávať významnú úlohu pri koordinácii a podpore činností a diskusií občianskej spoločnosti o úlohe medzinárodnej spolupráce pri podnecovaní sociálnej súdržnosti v regióne;

Súdržnosť rozvojových politík

32. pripomína význam súdržnosti politík v záujme rozvoja definovanej v článku 208 ZFEÚ pre odstránenie chudoby, presadzovanie hospodárskych a sociálnych práv, ochranu životného prostredia, dobré riadenie a udržateľný a inkluzívny rozvoj;

33. vyzýva Európsku komisiu, aby viac zviditeľňovala svoje projekty realizované v krajinách Latinskej Ameriky a aby ich zrozumiteľnejšie prezentovala občanom príslušných krajín s preukázaním prínosu vyplývajúceho zo spolupráce s EÚ;

34. zdôrazňuje, že dohody EÚ o pridružení a voľnom obchode nesmú v rozpore s cieľom súdržnosti politík v záujme rozvoja; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa rozvojové potreby a záujmy riadne odrážali v kapitolách týkajúcich sa obchodu, ako napr. v kapitolách o finančných službách, vládnom obstarávaní a právach duševného vlastníctva, a pomocou pevného mechanizmu plnenie spoločných noriem pre sociálne, pracovné a ekologické práva v každom procese rokovania alebo počas jeho revízie;

35. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom návrhu nariadenia o systéme všeobecných colných preferencií ignoruje strategickú povahu vzťahov s Latinskou Amerikou tým, že tento nástroj odopiera veľkému počtu krajín v tomto regióne, hoci je pre rozvoj regiónu rozhodujúci;

36. žiada ESVČ a Komisiu, aby upevnili svoje úsilie o otvorenie cesty k budúcej plnohodnotnej dohode o pridružení s Andským spoločenstvom v záujme hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja jej členských štátov a v súlade s hodnotami, zásadami a cieľmi EÚ, ktorá sa vždy zasadzovala o integráciu Latinskej Ameriky;

37. vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že zdroje vyčlenené na rozvoj sa nepresunú na podporu iných záujmov;

38. domnieva sa, že uzavretie dohody EÚ o pridružení združenia MERCOSUR by mohol podporiť a posilniť spoluprácu a rozvoj medzi Latinskou Amerikou a Európskou úniou pod podmienkou, že sa zakladá na zásade spravodlivého obchodu a na dodržiavaní medzinárodných pracovných a ekologických noriem a zásady právnej istoty pre investície, a pod podmienkou, že partneri sa takisto správajú dôveryhodne;

39. zdôrazňuje, že nový nástroj rozvojovej spolupráce by mal podporovať proces regionálnej integrácie; v tejto súvislosti pripomína, že dohody o pridružení a viacstranné dohody o obchodovaní, ak sa správne zameriavajú na zohľadňovanie asymetrie, môžu byť silným stimulom rozvoja a regionálnej integrácie, ale zastáva názor, že nesúlad medzi politikami ohrozuje tento proces; naliehavo vyzýva EÚ zabezpečiť, aby nijaká dohoda uzatvorená dvojstranne neoslabovala latinskoamerický integračný proces; zároveň konštatuje, že oslabenie medziregionálnych vzťahov sa pozitívne odrazilo na dvojstranných vzťahoch, ale tento posun smerom k dvojstranným vzťahom má tendenciu zväčšovať roztrieštenosť a rivalitu v regionálnych zoskupeniach Latinskej Ameriky;

40. trvá na tom, že v rámci delegácií EÚ treba zriadiť kontaktné miesta pre súdržnosť politík v záujme rozvoja, ktorými by sa vytvorili monitorovacie mechanizmy v tomto prostredí;

41. zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska únia vypracovala obchodnú politiku, ktorá je vo väčšom súlade s politikami v oblasti rozvoja, s cieľom zabezpečiť, aby obchod podporoval spravodlivé a oprávnené sociálne normy, a to najmä začlenením sociálnych doložiek rešpektujúcich ľudské práva do dohôd o partnerstve;

42. zdôrazňuje dôležitosť väčšej súdržnosti v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci a konštatuje, že prítomnosť EÚ a troch krajín Latinskej Ameriky v skupine G-20 by mala prispievať k zbližovaniu pozícií, ktoré by umožnili spoločné uplatňovanie súdržnosti politík v záujme rozvoja;

43. pripomína povinnosť dodržiavať zásadu obsiahnutú v článku 208 týkajúcu sa súdržnosti politík v záujme rozvoja a zabrániť negatívnym účinkom, ktoré by pre región znamenalo vylúčenie 11 krajín z bilaterálnej spolupráce s EÚ, ako aj odstránenie obchodných preferencií odvodených zo všeobecného systému preferencií plus;

44. pripomína, že občianska spoločnosť zohráva dôležitú úlohu pri konsolidácii demokracie a pri definovaní, vykonávaní a kontrole rozvojových politík v Latinskej Amerike; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa súčasným programom spolupráce neprisudzuje dostatočný význam a primerané zdroje;

45. zdôrazňuje, že v súlade s koncepciou demokratického vlastníctva by sa parlamenty, miestne a regionálne orgány a občianska spoločnosť mali podporovať v úsilí o riadne vykonávanie svojich úloh, pokiaľ ide o určovanie stratégií rozvoja, branie vlád na zodpovednosť, monitorovanie a hodnotenie predchádzajúcej činnosti a dosiahnutých výsledkov; zdôrazňuje najmä význam posilnenia úlohy latinskoamerických poslancov v rozhodovacích procesoch;

46. je preto zdesený tým, že v novoprerokúvanej dohode o pridružení a dohode o voľnom obchode s krajinami Latinskej Ameriky sú konzultácie s občianskou spoločnosťou výslovne obmedzené na otázky týkajúce sa kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji;

47. domnieva sa, že podpora občianskej spoločnosti musí naďalej zostať jednou z priorít ďalšieho nástroja rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje, že táto podpora sa musí začleniť do stratégií krajín a do regionálnych programov, pričom zároveň poukazuje na jej rozhodujúcu úlohu v boji proti nerovnosti, korupcii a pri kontrole používania finančných prostriedkov;

48. vyzýva Komisiu, aby poskytovala väčšiu finančnú, technickú a odbornú podporu pre vedenie národných parlamentov latinskoamerických krajín Ameriky v rámci regionálnych strategických programov s cieľom posilniť ich účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť, čo je mimoriadne dôležité, ak parlamenty majú riadne plniť svoju úlohu v demokratických rozhodovacích procesoch;

49. pripomína, že v odseku 18 Európskeho konsenzu o rozvoji sa uvádza, že EÚ zvýši svoju podporu určenú na vytvorenie kapacít mimovládnych subjektov s cieľom posilniť ich pozíciu v procese rozvoja a dosiahnuť pokrok v politickom, sociálnom a hospodárskom dialógu; odsudzuje skutočnosť, že v zelenej knihe o posilnení vplyvu rozvojovej politiky v EÚ chýba vysvetlenie toho, aká bude účasť a zastúpenie občianskej spoločnosti v budúcej politike spolupráce EÚ v oblasti rozvoja;

Násilie a kriminalita

50. vyjadruje znepokojenie nad obrovským sociálnym vplyvom kriminality a násilia v tomto regióne, najmä vrážd žien; považuje za nevyhnutné určiť novú, efektívnejšiu stratégiu, ktorá bude riešiť tento jav, ako aj jeho hospodárske, sociálne a politické príčiny;

51. žiada Komisiu, aby rozhodne podporovala procesy konzultácií v miestnych komunitách týkajúcich sa ťažobných projektov; v tejto súvislosti takisto pripomína význam toho, aby jednotlivé krajiny podávali správy o ťažobných odvetviach, ako sa predpokladá v návrhu smernice o účtovníctve a transparentnosti, ktoré budú slúžiť ako nástroj na potláčanie korupcie a daňových únikov;

52. pripomína, že kriminalita a neistota majú veľký vplyv na dôveru občanov vo verejné a demokratické inštitúcie, ako aj na zaručenie ľudských práv;

53. pripomína, že jedným z prioritných cieľov vonkajšej činnosti Únie je podporiť upevnenie demokratických systémov a ochranu ľudských práv na svete, a tým aj v Latinskej Amerike;

54. vyjadruje znepokojenie v súvislosti so značným vplyvom rodového násilia, ku ktorému dochádza v tomto regióne;

55. vyzýva Komisiu, aby boj proti beztrestnosti stanovila ako absolútnu prioritu svojej rozvojovej politiky v Latinskej Amerike a aby do konca roka 2012 predložila oznámenie o tejto téme, ktoré bude obsahovať kapitoly o justičnej spolupráci, finančnej spolupráci a výmene informácií a o ochrane obetí;

56. vyjadruje znepokojenie nad rastúcim násilím voči ženám; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné zodpovednosti v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a aby skoordinovala príslušné opatrenia delegácií EÚ s opatreniami veľvyslanectiev členských štátov v príslušných krajinách s cieľom pretaviť vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej o vraždách žien z júna roku 2010 do konkrétnych politík, na ktoré sa vyčlenia dostatočné finančné zdroje;

57. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila politickú a finančnú podporu pre prácu Interamerického systému ľudských práv v otázke vrážd žien a aby prispievala k vykonávaniu jeho rozsudkov;

58. naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby konzultovala s Európskym parlamentom a informovala ho o pokračujúcich dialógoch o ľudských právach a aby v súvislosti s dvojregionálnym partnerstvom spolupracovala na hľadaní prostriedkov na odstránenie vyvražďovania žien a iných foriem násilia páchaného na ženách;

59. vyzýva Komisiu, aby sa aktívne podieľala na politických dialógoch a pravidelne v nich upozorňovala na túto tému, a to najmä v rámci existujúcich dialógov o ľudských právach, a aby ponúkla spoluprácu pri hľadaní prostriedkov na elimináciu násilia voči ženám a vrážd žien v kontexte medziregionálneho partnerstva;

Zmena klímy

60. vyjadruje znepokojenie nad vplyvom zmeny klímy na udržateľný rozvoj, ochranu biodiverzity, odlesňovanie a poľnohospodársku výrobu v Latinskej Amerike;

61. trvá na tom, aby EÚ prostredníctvom rozvojovej spolupráce nepropagovala ani nepodporovala veľkovýrobu agropalív vzhľadom na jej negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť, odlesňovanie, prístup k pôde a na životné prostredie;

62. vyzýva miestne orgány latinskoamerických krajín, aby venovali osobitnú pozornosť rastúcim investíciám, čo môže brzdiť udržateľný rozvoj a ekosystémy krajiny, najmä v rámci nepriaznivého vplyv zmeny klímy;

63. pripomína, že zmena klímy je pre Latinskú Ameriku ďalšou záťažou a že naliehavo treba financovať činnosti zamerané na boj proti zmene klímy, jej zmierňovanie a prispôsobenie sa tejto zmene;

64. požaduje podporu vzájomnej výmeny skúseností a informácií medzi EÚ a Latinskou Amerikou v rámci programu EuroClima a spolupráce Juh – Juh, ako to bolo dohodnuté v madridskom akčnom pláne; pripomína význam vzdelávania pre udržateľnosť životného prostredia;

65. poukazuje na to, že napriek tomu, že Latinská Amerika má 30 % vodných zdrojov planéty, je distribúcia vody v tomto regióne veľmi nepravidelná a nerovnomerná; nalieha na Komisiu, aby zachovala svoju pomoc adresovanú partnerským krajinám v záujme lepšieho riadenia zásobovania a čistenia vodných zdrojov;

66. pripomína záväzok EÚ prispieť k posilneniu úlohy udržateľných zdrojov energie ako jedného z prostriedkov udržateľného rozvoja;

Súkromný sektor a infraštruktúra

67. konštatuje, že v rozvojovej spolupráci EÚ majú čoraz dôležitejšie miesto zaujímať mechanizmy ako Investičný nástroj pre Latinskú Ameriku, ktorých prioritou je energetická účinnosť, obnoviteľné zdroje energie, doprava, ochrana biodiverzity a podpora malých a stredných podnikov, a zdôrazňuje potenciálnu dôležitosť svojho postavenia pri podpore regionálnej integrácie a programov medzinárodnej konkurencieschopnosti regiónu; zdôrazňuje skutočnosť, že občianska spoločnosť musí mať hlavnú a riadnu úlohu pri kontrole rozvojových politík, ale konštatuje, že v štruktúre investičného nástroja pre Latinskú Ameriku sa nepredpokladá nijaký mechanizmus zabezpečenia zastúpenia a podielu občianskej spoločnosti; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že zastúpenie a podiel parlamentov a občianskej spoločnosti budú zaručené s cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie a sledovanie finančných prostriedkov EÚ na rozvojovú spoluprácu;

68. zdôrazňuje potrebu ďalšieho štúdia skúseností s investičným nástrojom pre Latinskú Ameriku a trvá na tom, že v prípade realizácie budúcich projektov musia uplatňovať jasne stanovené a transparentné mechanizmy monitorovania a musia sa vypracovať štúdie sociálnych a ekologických vplyvov;

69. poukazuje predovšetkým na význam podpory malých a stredných podnikov pri napomáhaní rozvoja, hospodárskeho rastu regiónu a sociálnej a hospodárskej konsolidácie; zdôrazňuje, že malé a stredné podniky sú hlavným zdrojom tvorby pracovných miest; odhaduje, že bude treba posilňovať aj činnosti v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov ich európskych partnerov v snahe podporiť ciele politiky inkluzívneho rastu EÚ;

70. zdôrazňuje naliehavú potrebu podnecovať budovanie infraštruktúry v Latinskej Amerike s cieľom udržať aktuálnu vysokú mieru rozvoja a podporovať sociálne začleňovanie; odporúča využiť nástroje ako LAIF na podporu projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry, energie a telekomunikácií vzhľadom na to, že súčasné investície latinskoamerických krajín do týchto oblastí nezodpovedajú potrebám; pripomína, že využitie oficiálnej rozvojovej pomoci na spomínané projekty musí slúžiť danej funkcii a musí prispieť k znižovaniu chudoby, podpore sociálnej súdržnosti a poskytovaniu kvalitných verejných služieb pre obyvateľstvo;

71. trvá na tom, že Komisia musí vypracovať jasné usmernenia o transparentnom rozhodovacom procese pri výbere projektov a zabezpečiť súlad s Európskym konsenzom o rozvoji, so zásadou zodpovednosti jednotlivých krajín a záväzkom EÚ uvoľniť pomoc;

72. vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zabezpečili jednotnosť, konzistentnosť a efektívnosť vonkajšej činnosti EÚ voči Latinskej Amerike, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve;

73. trvá na potrebe sústrediť granty a úvery do oblastí ako maloplošná a miestna energetická a poľnohospodárska výroba a v prospech malých a stredných podnikov a súkromného mikrosektora v rozvojových krajinách;

Diferencovaná spolupráca: vedecký a technologický výskum

74. žiada posilniť spoluprácu s niektorými krajinami s priemernými príjmami v oblasti vedy, techniky a inovácie v rámci programu Horizont 2020;

75. verí, že začiatok dôsledného dialógu na tému veda, vyššie vzdelávanie a odborná príprava, technika a inovácie by mohol podnietiť vytvorenie európsko-latinskoamerického priestoru inovácií a vedomostí a pomôcť pri podpore konkurencieschopnosti;

76. domnieva sa, že treba podporiť dočasnú mobilitu výskumných pracovníkov a pomoc univerzitám a výskumným centrám v takých oblastiach, ako sú zdravie, potravinová bezpečnosť, morský a námorný prieskum, obnoviteľné zdroje energie, boj proti zmene klímy a prispôsobovanie sa zmene klímy;

77. pripomína, že Európska únia by mala lepšie posúdiť a využiť veľký tromf, ktorým je geostrategická poloha niektorých najvzdialenejších regiónov v blízkosti Latinskej Ameriky;

78. konštatuje, že posilňovanie súčasnej práce výskumných ústavov zaoberajúcich sa poľnohospodárskymi postupmi je veľmi dôležité pre rozvoj kontinentu;

Podpora regionálnej spolupráce, spolupráca medzi južnými krajinami a trojstranná spolupráca

79. vyzýva Komisiu, aby dôkladne zvážila začlenenie spolupráce medzi južnými krajinami do politiky v oblasti spolupráce;

80. pripomína, že Latinská Amerika je z hľadiska spolupráce medzi južnými krajinami najdynamickejším regiónom sveta, čo len dokazuje významnú úlohu krajín s priemernými príjmami ako hybných síl podporujúcich regionálnu integráciu a medzinárodné rozvojové ciele;

81. pripomína, že EÚ dodnes nemá jasnú strategickú definíciu spolupráce medzi južnými krajinami[8], ktorá by jej umožnila vypracovať aktívnejšiu politiku v tejto oblasti; zdôrazňuje potrebu vypracovania ukazovateľov, ktoré vyjadrujú sociálny a ekonomický vplyv rozličných foriem spolupráce medzi južnými krajinami a modelov trojstrannej spolupráce;

82. zdôrazňuje význam vnútroregionálnej obchodnej výmeny a trojstrannej spolupráce a jej kľúčovú úlohu pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov, odstraňovaní chudoby, podporovaní zamestnanosti a rovnosti pohlaví, vzdelávania, sociálnej súdržnosti, poľnohospodárstva a udržateľného rozvoja;

83. zastáva názor, že treba rozšíriť iniciatívy týkajúce sa spolupráce medzi regiónmi, spolupráce medzi južnými krajinami a trojstrannej spolupráce v takých odvetviach, ako sú veda a výskum, udržateľný rozvoj, životné prostredie, zmena klímy, energetika, sociálna súdržnosť, vzdelávanie a zamestnanosť;

84. zdôrazňuje potrebu rozšírenia politického dialógu medzi EÚ a Latinskou Amerikou na rozličných úrovniach, ako sú samity štátnych predstaviteľov a parlamentné zhromaždenie EUROLAT, ako dôležité nástroje na rozvoj politického konsenzu; žiada opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby politické záväzky vyjadrené na samitoch EÚ – Latinská Amerika sprevádzalo vyčlenenie potrebných finančných zdrojov;

85. odporúča, aby Európsko-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie (EuroLat) a nadácia EÚ – Latinská Amerika a Karibik vo svojom pracovnom programe prikladali zaslúžený strategický význam spolupráci južných krajín a trojstrannej spolupráci;

86. domnieva sa, že spolupráca medzi južnými krajinami a trojstranná spolupráca by mala byť jednou z hlavných tém na 7. samite EÚ a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku v Čile, čo by bolo jasnou reakciou na konečné závery samitu v Madride;

o

o    o

88. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a zhromaždeniu krajín Latinskej Ameriky a Karibiku, nadácii EÚ – Latinská Amerika a Karibik, Európsko-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu (EuroLat), parlamentu Latinskej Ameriky, parlamentu strednej Ameriky, andskému parlamentu a parlamentu zhromaždenia Mercosur.

• [1]  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s.1.
• [2]  Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.
• [3]  Ú. v. EÚ C 140 E, 16.03.02, s. 569.
• [4]  Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 54.
• [5]  Ú. v. EÚ C 12 E, 15.1.2011, s. 245.
• [6]  P7_TA(2011)0320.
• [7]  Údaje pochádzajú z ECLAC a OECD.
• [8]  Pripomína, že na túto tému existujú usmernenia týkajúce sa rozvíjajúcich sa ekonomík, ale ide o trochu roztrieštený prístup.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V Lisabonskej zmluve sa uvádza, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne bude okrem iného vychádzať zo zásad univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv, rešpektovania ľudskej dôstojnosti a zásad rovnosti a solidarity. Takisto stanovuje, že Únia sa bude snažiť rozvíjať vzťahy a budovať partnerstvá s tretími krajinami, podporovať udržateľný rozvoj v hospodárskej, sociálnej a ekologickej oblasti s rozvojovými krajinami, čoho hlavným cieľom je odstraňovanie chudoby.

Spravodajca je presvedčený, že politika EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce, a najmä súdržnosť politík Únie zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a pri plnení medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv, potravinovej bezpečnosti a udržateľnosti životného prostredia.

V čase, keď sa Európska komisia a Európsky parlament nachádzajú v procese rokovaní o ďalšom nástroji rozvojovej spolupráce a finančnom rámci na roky 2014 – 2020, spravodajca navrhuje, aby sa do tohto procesu s potrebným predstihom zahrnul relatívny prínos k novým spôsobom rozvojovej spolupráce medzi Európskou úniou a regiónom Latinskej Ameriky.

Hospodárska a finančná kríza postihuje európske hospodárstva závažným spôsobom. Treba však poznamenať, že Latinská Amerika nebola touto krízou tak vážne postihnutá a že na rok 2012 má dokonca vyhliadky na rast vo výške 4,5 %. Medzinárodný menový fond sa však takisto zreteľne vyjadril, že neistota, pokiaľ ide o celosvetovú obnovu, by mohla mať vplyv na rast Latinskej Ameriky. Napriek pozitívnym hospodárskym predpovediam však so znepokojením konštatujeme, že ide o región, v ktorom 180 miliónov obyvateľov žije pod hranicou chudoby, a že podľa údajov z Programu OSN pre rozvoj desať krajín tohto regiónu stále patrí medzi pätnásť krajín s najväčšou nerovnosťou na svete.

EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci, hlavným investorom a druhým najväčším obchodným partnerom tohto regiónu. Spravodajca je presvedčený, že spolupráca a pomoc, ktorú EÚ v posledných rokoch poskytovala Latinskej Amerike podpísaním dohôd o pridružení, a najmä prostredníctvom rozvojovej pomoci, pozitívne prispeli k úsiliu každej krajiny o konsolidáciu princípov právneho štátu a odstránenie naliehavých problémov. Teraz nie je chvíľa na ich zrušenie: v čase zavádzania rámca stimulov treba aj naďalej podporovať tie krajiny, ktoré to najviac potrebujú, a netrestať odobratím pomoci tie krajiny, ktoré dosiahnu najlepšie výsledky, ale ktoré naďalej vykazujú neprípustnú chudobu a nerovnosť.

Tam, kde sme pokročili v našich vzťahoch medzi dvomi regiónmi podpísaním dohody o pridružení so Strednou Amerikou, zavedením nadácie EÚ – Latinská Amerika a Karibik, vytvorením investičného nástroja pre Latinskú Ameriku a v dôležitých dialógoch o zmene klímy, inovácii, drogách alebo migrácii, nemôžeme naše záväzky zrušiť, pretože by sme tým spochybnili súdržnosť našej vlastnej zahraničnej politiky.

Spravodajca trvá na tom, že posilnenie prítomnosti EÚ v Latinskej Amerike by pre ňu mohlo byť novým stimulom na prekonanie krízy. Domnieva sa preto, že treba zmeniť zameranie našej politiky z pomoci na rozvoj. Je nevyhnutná koordinovaná a potrebám prispôsobená spolupráca, v rámci ktorej by sa zohľadnila situácia v každej krajine a ktorá by bola založená na širších ukazovateľoch, ako sú ukazovatele, ktoré merajú úroveň príjmov. EÚ musí aj naďalej spolupracovať s krajinami s priemernými príjmami, aby mohli maximálne rozvinúť svoj vodcovský potenciál v boji proti chudobe a za rozvoj na regionálnej úrovni.

Nesmieme zabúdať, že naše strategické partnerstvo je založené na spoločných hodnotách a na dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd. Musíme trvať na spoločných cieľoch, ako je riešenie potravinovej krízy, boj proti zmene klímy a sociálne východisko z krízy, ktorým musíme čeliť prostredníctvom posilnenia mnohostrannosti. Spravodajca preto vyzýva Európsku komisiu, aby predložila súhrnnú stratégiu postupného znižovania dvojstrannej pomoci krajinám s priemernými príjmami a aby zvýšila pomoc pre krajiny s nízkymi príjmami. Spravodajca nakoniec žiada, aby sa novému nástroju rozvojovej spolupráce poskytla skutočná pridaná hodnota.

Návrh, aby sa novému nástroju rozvojovej spolupráce poskytla pridaná hodnota

Hospodárska kríza nemôže viesť k pozastaveniu oficiálnej rozvojovej pomoci a tí, ktorých sa tieto škrty najviac dotknú, budú tí najchudobnejší na tejto planéte. Nemôžeme dopustiť, aby sa 63 % detí a dospievajúcich, ktorí žijú v Latinskej Amerike v chudobe – podľa údajov ECLA –, stali obeťami vyhrotených špekulácií, ktoré majú negatívny vplyv na naše hospodárstvo.

Nie je možné znížiť prostriedky na základné služby ako sú vzdelávanie, zdravotníctvo alebo sexuálne a reprodukčné zdravie v čase, keď finančný a bankový sektor zvyšujú ich zaťaženie. Je neprijateľné, aby zo súčasného návrhu ES o nástroji rozvojovej spolupráce explicitným spôsobom zmizli zo zoznamu priorít základné služby. To je dôvod, prečo spravodajca trvá na zachovaní súčasného záväzku, ktorým je vyčleniť 20 % pomoci na kľúčové sektory, akými sú vzdelávanie, odborná príprava a verejné zdravie.

Súčasný cyklus rastu Latinskej Ameriky prispel k významnému sociálnemu a hospodárskemu pokroku, ale vo väčšine krajín nedošlo k racionálnym zmenám v usporiadaní prerozdelenia príjmov, v politikách zameraných na zlepšenie sociálnej súdržnosti alebo vo väčšom zameraní sa na znalosti a inovácie. Spravodajca sa domnieva, že návrh nového nástroja rozvojovej spolupráce by mal zabezpečovať pridanú hodnotu, a to nielen prostredníctvom kvantitatívneho zvýšenia pomoci, ale najmä kvalitatívnym zlepšením nástroja s pevným dôrazom na politiky prerozdeľovania a posilnenie sociálnej súdržnosti.

Boj proti chudobe znamená aj boj proti nerovnosti a vylúčeniu, na čo by mal nový nástroj rozvojovej spolupráce klásť väčší dôraz, pričom by mal zároveň podporovať regionálne, fiškálne a daňové politiky, poskytovať základné sociálne služby a investície do vedy, techniky a inovácií, bojovať proti neistote, výrobe a užívaniu omamných látok a obchodovaniu s nimi, ako aj podporovať rodovú rovnosť.

Nesmieme zabúdať, že medzi tých, ktorí sú najviac postihnutí nerovnosťou a vylúčením, patria ženy a skupiny etnických menšín. Napríklad v Ekvádore žije takmer 5 miliónov ľudí v chudobe – čo je 36 % z celkového počtu jeho obyvateľov, z ktorých takmer 2 milióny tvoria ženy žijúce v extrémnej chudobe, to znamená, že jedia len raz denne. Okrem toho, podľa správ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je 70 % ekvádorských žien vo veku od 15 do 44 rokov obeťou násilia zo strany mužov.

S ročným priemerom približne 25 vrážd na 100 000 obyvateľov patrí Latinská Amerika medzi regióny s najväčšou mierou násilia na svete. V roku 2010 bolo obeťami vrážd viac ako 18 000 ľudí len v Strednej Amerike a v rámci Programu OSN pre rozvoj sa zistilo, že vlády v Strednej Amerike vynaložili na bezpečnosť a spravodlivosť 4 miliardy dolárov. Nový nástroj rozvojovej spolupráce by mohol uprednostniť nielen tento boj proti násiliu, ale aj realizáciu stratégie proti korupcii a posilnenie sociálnej zodpovednosti podnikov.

Nové programovanie nástroja rozvojovej spolupráce musí byť aj naďalej zamerané na boj proti zmene klímy pomocou osobitných fondov a programov, najmä na prispôsobenie zraniteľných krajín v Latinskej Amerike. Ochrana biodiverzity a boj proti odlesňovaniu sú v záujme udržateľného rozvoja tohto regiónu kľúčové.

Je nevyhnutné plne zapojiť vnútroštátne orgány a občiansku spoločnosť do určenia priorít, ako aj do monitorovania programov.

EÚ musí dodržiavať súčasné globálne ciele, zlepšiť efektívnosť poskytovania pomoci a zároveň zabezpečiť zdroje potrebné na to, aby milióny detí nevyrastali bez možnosti rozvoja svojich schopností a životných podmienok. Tento cieľ je alfou a omegou všetkého a pre EÚ a všetkých Európanov by mal byť aj napriek kríze najsolidárnejším humanitárnym projektom, aký bol kedy vyvinutý. Krajiny z tohto regiónu musia niesť spoločnú zodpovednosť a spoločne ju podporovať spolu s regionálnou spoluprácou a posilnením spolupráce medzi južnými krajinami.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (28.3.2012)

pre Výbor pre rozvoj

o vymedzení novej rozvojovej spolupráce s Latinskou Amerikou
(2011/2286(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Laima Liucija Andrikienė

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje význam úzkych vzťahov s krajinami Latinskej Ameriky a potrebu rozvíjať nové formy spolupráce s rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami a krajinami so stredným príjmom v Latinskej Amerike prostredníctvom nástroja financovania rozvojovej spolupráce a nového nástroja partnerstva, a to so vzájomným rešpektom a na rovnocennom základe;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom návrhu nariadenia o systéme všeobecných colných preferencií ignoruje strategickú povahu vzťahov s Latinskou Amerikou tým, že tento nástroj odopiera veľkému počtu krajín v tomto regióne, hoci je pre rozvoj regiónu rozhodujúci;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že v záujme boja proti chudobe v krajinách so strednými príjmami s výraznými sociálnymi rozdielmi je potrebný jednoznačný záväzok EÚ k väčšej spolupráci s Latinskou Amerikou;

4.  nazdáva sa, že politika v oblasti spolupráce a rozvoja EÚ by sa mala vymedziť v úzkej konzultácii s Latinskou Amerikou, aby sa dosiahla trvalo udržateľná, spravodlivá a vyvážená rozvojová politika namierená na tento región;

5.  zastáva názor, že vzhľadom na potrebu dosiahnutia rovnováhy v rozvojovej politiky medzi Latinskou Amerikou a EÚ musí Latinská Amerika vyvinúť osobitné úsilie na podporu svojej regionálnej politickej, hospodárskej a obchodnej integrácie;

6.  podčiarkuje skutočnosť, že sociálna súdržnosť by mala ostať kľúčovou zásadou stratégie rozvojovej spolupráce voči Latinskej Amerike, a to nielen pre jej sociálno-hospodársky vplyv, ale aj pre jej význam z hľadiska upevňovania demokratických inštitúcií v regióne a právneho štátu; zdôrazňuje význam rozšírenia programov regionálnej spolupráce EÚ o podporu sociálnej súdržnosti, a to i prostredníctvom zníženia chudoby;

7.  zdôrazňuje, že vzdelávanie a investície do ľudského kapitálu predstavujú základ pre sociálnu súdržnosť, vytváranie zamestnanosti a sociálno-hospodársky rozvoj; zároveň zdôrazňuje význam rozvoja nových infraštruktúr s cieľom znížiť absolútnu a relatívnu chudobu a rozdiely medzi regiónmi a sociálnymi skupinami, ako aj podporiť MSP ako dôležitý pilier pre udržateľný hospodársky rozvoj;

8.  zdôrazňuje potrebu podporiť koordináciu medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov, najmä opatrenia, ktorých cieľom je boj proti chudobe, tvorba pracovných miest a sociálne začlenenie marginalizovaných skupín; zdôrazňuje, že miléniový rozvojový cieľ zameraný na globálne partnerstvo pre rozvoj (8. cieľ) by mal byť stredobodom politiky spolupráce EÚ s Latinskou Amerikou, s výberom oblastí, v ktorých sa má vykonávať nová stratégia „inkluzívneho rastu“ v týchto krajinách; zdôrazňuje, že nadácia EÚ – Latinská Amerika – Karibik môže do veľkej miery prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov;

9.  zdôrazňuje pozitívne synergie regionálnej integrácie vyplývajúce z komplexných dohôd o pridružení medzi EÚ a jednotlivými subregionálnymi skupinami; vyzýva na vytvorenie nových vízií pre spoluprácu medzi obidvoma regiónmi so zreteľom na 7. samit hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ – Latinská Amerika a Karibik, ktorý sa má konať v Čile v januári 20133;

10. víta významný pokrok, ktorý sa zaznamenal vo vzťahoch medzi EÚ a Peru a Kolumbiou, a očakáva, že Európsky parlament v blízkej budúcnosti ratifikuje obchodnú dohodu uzavretú v roku 2010 za španielskeho predsedníctva, pretože táto dohoda prispeje k rozvoju týchto dvoch krajín;

11. žiada ESVČ a Komisiu, aby upevnili svoje úsilie o otvorenie cesty k budúcej plnohodnotnej dohode o pridružení s Andským spoločenstvom v záujme hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja jej členských štátov a v súlade s hodnotami, zásadami a cieľmi EÚ, ktorá sa vždy zasadzovala o integráciu Latinskej Ameriky;

12. zdôrazňuje, že Európska únia musí vyvinúť maximálne možné úsilie o uzatvorenie dohody o pridružení so skupinou Mercosur, pričom prízvukuje, že by sa tým výrazne podporila a zvýšila spolupráca a rozvoj medzi Latinskou Amerikou a Európskou úniou;

13. poznamenáva, že odborníci a medzinárodné organizácie, najmä Hospodárska komisia pre Latinskú Ameriku a Karibik (ECLAC), na základe súčasných trendov odhadujú, že do roku 2015 obchod Číny s Latinskou Amerikou prekoná objem obchodu s Európou;

14. podčiarkuje, že je dôležité, aby EÚ podporovala integráciu v rámci Latinskej Ameriky; zdôrazňuje nedostatok ucelenej politiky EÚ a regionálneho prístupu k Latinskej Amerike na podporu spolupráce medzi južnými krajinami, ako aj chýbajúce jasné usmernenia v politike EÚ, pokiaľ ide o túto spoluprácu a medziregionálne pridruženie zamerané na vytvorenie autonómnych priestorov pre koordináciu a politickú spoluprácu medzi krajinami Latinskej Ameriky bez účasti Európy alebo Severnej Ameriky;

15. zdôrazňuje, že treba rozšíriť politický dialóg medzi EÚ a Latinskou Amerikou na rôznych úrovniach, ako sú samity štátnych predstaviteľov a parlamentné zhromaždenie EUROLAT, ktoré sú dôležitými nástrojmi na rozvoj politického konsenzu; žiada opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby politické záväzky vyjadrené na samitoch EÚ – Latinská Amerika sprevádzalo vyčlenenie potrebných finančných zdrojov;

16. naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby konzultovala s Európskym parlamentom a stručne ho informovala o prebiehajúcich dialógoch o ľudských právach a aby v súvislosti s dvojregionálnym partnerstvom spolupracovala na hľadaní prostriedkov na odstránenie vyvražďovania žien a iných foriem násilia páchaného na ženách;

17. vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zabezpečili jednotnosť, konzistentnosť a efektívnosť vonkajšej činnosti EÚ voči Latinskej Amerike, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	27.3.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	38 3 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Franziska Katharina Brantner, Jerzy Buzek, Tarja Cronberg, Michael Gahler, Ana Gomes, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Liisa Jaakonsaari, Tunne Kelam, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Barry Madlener, Mario Mauro, Willy Meyer, Francisco José Millán Mon, Alexander Mirsky, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Pier Antonio Panzeri, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Cristian Dan Preda, Fiorello Provera, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Werner Schulz, Marek Siwiec, Charles Tannock, Kristian Vigenin, Sir Graham Watson
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Elena Băsescu, Reimer Böge, Emilio Menéndez del Valle, Nadezhda Neynsky, László Tőkés, Renate Weber
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Peter Jahr

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	24.4.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Thijs Berman, Michael Cashman, Ricardo Cortés Lastra, Véronique De Keyser, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, Filip Kaczmarek, Gay Mitchell, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Eleni Theocharous, Ivo Vajgl, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Santiago Fisas Ayxela, Judith Sargentini
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Sergio Gutiérrez Prieto, Emilio Menéndez del Valle, Katarína Neveďalová, Claudiu Ciprian Tănăsescu