SPRÁVA o atraktivite investovania v Európe

5.6.2012 - 2011/2288(INI)

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Rodi Kratsa-Tsagaropoulou

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o atraktivite investovania v Európe

2011/2288(INI)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 3, 4, 49, 50, 119, 219 a 282,

–   so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (COM(2011)0121),

–   so zreteľom na deklaráciu OECD o medzinárodných investíciách a nadnárodných podnikoch a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky (aktualizované 25. mája 2011),

–   so zreteľom na správu pána Montiho s názvom Nová stratégia pre jednotný trh, ktorá bola uverejnená 9. mája 2010,

–   so zreteľom na správu Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) z roku 2011 o svetových investíciách,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (COM(2010)0343),

–   so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2012 (COM(2011)0777),

–   so zreteľom na závery 3133. zasadnutia Rady o Fóre o jednotnom trhu,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne[1],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny[2],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[3],

–   [4]so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku[5],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1311/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade určitých členských štátov, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo sú takýmito ťažkosťami ohrozené[6],

–   so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov[7],

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych fondoch rizikového kapitálu (COM(2011)0860),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (COM(2011)0453),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ročný prieskum rastu 2012 (COM(2011)0815),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o akčnom pláne na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu (COM(2011)0870),

–   so zreteľom na správu Komisie Európskej rade o obchodných a investičných bariérach (2011) (COM(2011)0114),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach[8],

–   so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES (COM(2011)0594),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o uskutočniteľnosti zavedenia stabilizačných dlhopisov (COM(2011)0818),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o rozpočte stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500, časti I a II),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o vplyve dočasných pravidiel štátnej pomoci prijatých v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou (SEC(2011)1126),

–   so zreteľom na správu generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodárske a finančné záležitosti s názvom Vývoj trhu práce v Európe v roku 2011,

–   so zreteľom na správy OECD, WTO a UNCTAD o obchodných a investičných opatreniach skupiny G20 (od polovice októbra 2010 do apríla 2011),

–   so zreteľom na prieskum Európskej centrálnej banky o bankových úveroch v eurozóne za január 2012,

–   so zreteľom na makroekonomické projekcie Európskej centrálnej banky pre eurozónu (december 2011),

–   so zreteľom na správu Európskej centrálnej banky o finančnej integrácii v Európe (máj 2011),

–   so zreteľom na politický rámec OECD pre investície,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011)834),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2012 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb[9],

–   so zreteľom na správu Komisie Dynamika podnikov: založenie, transfer podnikov a konkurz (január 2011),

–   so zreteľom na správu Svetovej banky Podnikanie 2012: Podnikanie v transparentnejšom svete,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Erasmus pre všetkých: program EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (COM(2011)0787),

–   so zreteľom na správu Komisie Predbežné hodnotenie pilotného projektu/prípravného opatrenia Erasmus pre mladých podnikateľov (2011),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní (COM(2011)0896),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0190/2012),

A. keďže hospodárska, finančná a fiškálna kríza v EÚ výrazne rozšírila hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi, čo viedlo k nerovnomernému rozdeleniu vnútorných a vonkajších investícií v rámci Európskej únie;

B.   keďže je potrebné ustanoviť súdržný rámec stability v peňažnej, fiškálnej a obchodnej politike s cieľom podporiť tok priamych investícií vo všetkých členských štátoch a regiónoch EÚ a prispieť tak k náprave makroekonomickej nerovnováhy EÚ;

C. keďže neformálna schôdza členov Európskej rady z 23. marca 2012 zdôraznila potrebu mobilizovať politiky EÚ na plnú podporu rastu, zintenzívnenie úsilia o financovanie ekonomiky prostredníctvom investovania a posilnenie vytvárania pracovných miest;

D. keďže podľa najnovšej priebežnej prognózy Komisie Európsku úniu sužuje slabý rast a očakávané miery rastu sa budú v rámci Únie výrazne líšiť, pretože ich ohrozuje pretrvávajúca neistota a nedostatočná dôvera spotrebiteľov a trhov;

E.  keďže Únia by mala viac využívať svoje silné stránky, napríklad vysokú úroveň spotreby, vzdelania a kvality života, výskumnú a inovačnú kapacitu, vysokú efektivitu a produktivitu práce, ako aj ústretové a motivujúce podnikateľské prostredie s cieľom vyriešiť fiškálnu krízu a zvýšiť rast a zamestnanosť;

F.  keďže financovanie verejného dlhu členských štátov v konečnom dôsledku pohlcuje zdroje na investície, rast a zamestnanosť, pričom únik kapitálu z určitých členských štátov do určitých iných členských štátov, ako aj do určitých tretích krajín, môže prispieť k zhoršovaniu stavu platobnej bilancie EÚ;

G. keďže bankové pôžičky, ktoré sú najdôležitejším zdrojom finančných prostriedkov v eurozóne, pretože predstavujú viac finančných prostriedkov ako akcie a dlhopisy spolu, pričom v USA a ďalších svetových regiónoch bankové úvery predstavujú nižšie percento celkových finančných prostriedkov, boli výrazne postihnuté nedávnym vývojom;

H. keďže rastový potenciál jednotlivých odvetví, ako sú napríklad ekologické technológie, zdravotníctvo a poskytovanie starostlivosti, vzdelanie a sociálne hospodárstvo, môže podnietiť a rozhýbať investície, a to zvýšením vzájomného dopytu, ktorý podporí investovanie;

I.   keďže je potrebné monitorovať a kontrolovať vplyv a vykonávanie finančnej regulácie v EÚ s cieľom zaistiť, aby nevytvárala zbytočné administratívne zaťaženie a nepotláčala priame zahraničné investície v EÚ;

J.   E. keďže z najnovšej správy konferencie UNCTAD vyplýva, že EÚ má stále významnú schopnosť prilákať priame zahraničné investíciíe;

K. keďže vnútorné investície v Únii môžu výrazne rozšíriť trhy pre priame zahraničné investície vďaka skvalitneniu udržateľnej infraštruktúry pre podniky, vzdelávanie, výskum a vývoj;

L.  keďže investície tvoria dva piliere, a to verejné investície a súkromné investície, pričom súkromný pilier pozostáva z domácich a zahraničných investícií;

M. keďže boj proti nadmernej závislosti od dovozu ropy, plynu a ďalších neobnoviteľných zdrojov vyžaduje rozsiahle investície do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov;

N. keďže európsky štátny dlh a riziká spojené s refinancovaním, ako aj nedostatky a prekážky obchodu a dokončenia vnútorného trhu vrátane necolných prekážok a obmedzovania údajov môžu viesť k obmedzeniu schopnosti regiónu EÚ prilákať európskych a medzinárodných investorov;

O. keďže pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a podnikanie, podniky v Európskej únii musia neustále riešiť problémy s komplikovaným prístupom malých a stredných podnikov k financiám, so slabým podnikateľským duchom (len 45 % obyvateľov Európy by sa chcelo stať samostatne zárobkovo činnými, v porovnaní s napr. 55 % v Spojených štátoch amerických), s podnikateľským prostredím, ktoré nepomáha zakladaniu a rastu podnikov a vyznačuje sa trvalou regulačnou rozdrobenosťou a byrokraciou, s obmedzenou schopnosťou malých a stredných podnikov prispôsobiť sa hospodárstvu, ktoré efektívne využíva energiu a zdroje, a expandovať na trhy za hranicami vlastnej krajiny, a to v rámci jednotného trhu aj mimo neho;

P.  keďže podľa ostatného indexu Svetovej banky Doing Business tvoria členské štáty EÚ len 40 % (a členovia eurozóny len 26 %) z 35 krajín, ktoré sa umiestnili na popredných miestach z hľadiska podnikania na celosvetovej úrovni;

Q. keďže zo správy Komisie o mechanizme varovania (COM(2012)0068) vyplýva, že obmedzenia vnútroštátnych rozpočtov a vysoká miera nezamestnanosti upozorňujú, najmä pokiaľ ide o súčasné účtovné bilancie, podiely na vývoznom trhu a súkromný a verejný dlh, na potrebu zaviesť účinné štrukturálne reformy na zlepšenie podnikateľského prostredia pri súbežnej optimalizácii pridanej hodnoty štrukturálnych fondov a činností Európskej investičnej banky a znižovaní byrokracie, a to najmä v krajinách, ktoré využívajú výhody európskej susedskej politiky;

R.  keďže dobre zamerané sociálne investície majú zásadný význam pre dlhodobé zaistenie vysokej miery zamestnanosti, hospodársku stabilizáciu, rozšírenie ľudského kapitálu a zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ;

S.  keďže vývoj v oblasti priamych zahraničných investícií je jedným z kľúčových ukazovateľov, ktoré Komisia využíva v hodnotiacej tabuľke pre dohľad nad makroekonomickou nerovnováhou;

T.  keďže štúdie realizované v rámci programu OSN pre životné prostredie a Medzinárodnej organizácie práce (ILO) ukazujú, že investície do formovania ľudského kapitálu majú zásadný význam pre pritiahnutie investícií do odvetví ekologického hospodárstva a využitie ich vysokého rastového potenciálu;

U. keďže tok priamych zahraničných investícií v EÚ, najmä ak sa nasmeruje tak, aby prispieval k znižovaniu rozdielov medzi členskými štátmi, má pozitívny vplyv na reálne hospodárstvo a platobnú bilanciu, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť, ale pôsobí aj ako pozitívny podnet, pokiaľ ide o technický rozvoj, inovácie, zručnosti a mobilitu pracovnej sily;

V. keďže určenie ročných vnútroštátnych čiastkových cieľov v súlade s parametrami OECD v oblastiach, ktoré podporujú atraktívne a konkurenčné prostredie pre medzinárodných investorov, pomôže odhaliť slabé a silné stránky jednotlivých štátov, ako aj príležitosti na cielené zásahy;

W. keďže cieľ eurozóny a Európskej centrálnej banky (ECB) udržať v eurozóne infláciu tesne pod úrovňou 2 % prispieva k vytvoreniu rámca stability, ktorý pomáha prilákať investície;

X. keďže vývoj na európskych dlhopisových trhoch do veľkej miery závisí od rozšírenia investičnej základne;

Y. keďže Komisia vo svojom návrhu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb nerozšírila harmonizáciu na sadzby dane z príjmu právnických osôb, ktoré majú zostať v právomoci členských štátov a keďže treba prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie transparentnosti a zjednodušenie daňovej sústavy Únie pre zahraničných investorov a zároveň v celej Európe harmonizovať sadzby dane smerom k minimálnym sadzbám;

Z.  keďže po celom svete sa šíri obchodný protekcionizmus a EÚ ako líder na trhu s v oblasti vnútorných investícií by mala pokračovať v rokovaniach smerujúcich k dohodám o voľnom obchode podporujúcim otvorený a slobodný obchod ako aj medzinárodné normy v oblasti sociálnej a environmentálnej ochrany pri ochrane svojej konkurenčnej obchodnej výhody;

AA.     keďže v Európskej únii naďalej existujú závažné prekážky v poskytovaní cezhraničných služieb, ktoré bránia fungovaniu voľného trhu;

AB.     keďže v súlade so zmluvami o EÚ patrí spoločná obchodná politika, vrátane priamych zahraničných investícií, do výlučnej kompetencie EÚ a keďže Európsky parlament a Rada sú v tejto oblasti rovnocenné, pretože sa uplatňuje riadny legislatívny postup;

1.  zdôrazňuje, že EÚ je stále na prvom mieste na svete v príleve priamych zahraničných investícií a ako taká by mala naďalej spĺňať očakávania investujúcich a prijímajúcich štátov a zároveň dosahovať širšie hospodárske, sociálne a environmentálne politické ciele a chrániť tak svoju vedúcu úlohu na európskej a vnútroštátnej úrovni;

2.  domnieva sa, že politika súdržnosti je kľúčová na riešenie makroekonomickej a regionálnej nerovnováhy na úrovni EÚ a mala by sa stať rozhodujúcou politikou vnútorného trhu na posilnenie konkurencieschopnosti, produktivity, rastu a tvorby pracovných miest, čo má na oplátku potenciál zvýšiť atraktivitu investovania v EÚ; zdôrazňuje, že prostredníctvom politiky súdržnosti možno výrazne zvýšiť investície do príťažlivosti infraštruktúry a zručností na trhu práce pre perspektívnych investorov;

3.  naliehavo žiada Komisiu, aby zlepšila medzinárodnú regulačnú spoluprácu, vrátane viacstranných fór, a zbližovanie regulačných požiadaviek na základe medzinárodných noriem a aby sa podľa možností zapojila do regulačného dialógu s cieľom odstrániť existujúce alebo možné budúce prekážky obchodu a obmedziť tak spory a súvisiace obchodné náklady;

4.  domnieva sa, že fiškálna konsolidácia a stabilizácia a dokončenie vnútorného trhu sa majú vykonať tak, aby sa zabezpečilo posúdenie pridanej hodnoty, ktorú môžu ponúknuť; domnieva sa, že posilnením spolupráce hospodárskych subjektov, ako aj na základe vzájomného dopĺňania sa hospodárstiev EÚ a zmenšovania rozdielov medzi nimi, by sa malo pomôcť znižovaniu regionálnych rozdielov, pokiaľ ide o priame zahraničné investície s cieľom posilniť európsku priemyselnú základňu a podporiť udržateľný dlhodobý hospodársky rozvoj, ktorý je najdôležitejšou podmienkou úspešnej a efektívnej fiškálnej konsolidácie;

5.  zdôrazňuje, že rozhodujúce je, aby sa udržal záujem strategických európskych investorov o vykonávanie činností v rámci EÚ, keďže spolu so širšou celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou negatívne pocity a neistota, ktoré vyvolali dlhová kríza a nedostatočne rýchle reakcie, vedú investorov k znižovaniu svojej prítomnosti v regióne; zdôrazňuje, že nedostatok koordinovaných dlhodobých domácich investícií výrazne poškodí budúcu príťažlivosť investovania v EÚ pre takýchto investorov; uvedomuje si, že pri zameraní investícií na riešenie osobitných potrieb v jednotlivých regiónoch a členských štátoch má zásadný význam viacúrovňový prístup k správe, zahŕňajúci zapojenie miestnych spoločenstiev v príslušných etapách;

6.  vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o atraktivite investovania v Európe v porovnaní s jej hlavnými partnermi a konkurentmi, v ktorom sa určia hlavné výhody a slabé stránky EÚ ako investičného prostredia, a aby predložila integrovanú stratégiu vrátane konkrétnej politiky a odporúčaní, a v prípade potreby aj legislatívne návrhy, na zlepšenie investičného prostredia EÚ;

7.  domnieva sa, že EÚ by mala pri riešení dlhovej krízy plne využiť svoje postavenie najväčšieho svetového jednotného trhu (vrátane vysokej životnej úrovne, vysokej produktivity práce, právnej istoty a kapacity v oblasti výskumu a inovácií), investora a obchodníka a zdôrazňuje potrebu účinnejších nástrojov a metód, nových mechanizmov financovania a investičných programov, akými sú projektové dlhopisy EÚ, ktoré by mohli využiť konkurenčné výhody Európy a vzájomné dopĺňanie sa jej členských štátov a dosiahnuť ciele rastu Európa 2020 na riešenie problémov recesie a pomalého rastu;

8.  naliehavo žiada EÚ, aby zaviedla investície ako kľúčový prvok všetkých pilotných iniciatív v rámci stratégie Európa 2020 s cieľom naplniť rozhodujúcu potrebu rastu a zamestnanosti a využiť ich významný príspevok k riešeniu finančnej krízy; vyzýva predovšetkým Komisiu a členské štáty, aby pripravili ambicióznu, ekologicky efektívnu a udržateľnú priemyselnú stratégiu EÚ s cieľom obnoviť výrobné kapacity v celej EÚ a vytvoriť v EÚ vysokokvalitné pracovné miesta;

9.  zdôrazňuje predovšetkým to, že obrovský potenciál na pritiahnutie priamych zahraničných investícií má najmä podpora vzdelávania, výskumu a vývoja a vytvárania pracovných miest v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovania energetickej efektívnosti s cieľom dosiahnuť ciele do roku 2020 a priviesť EÚ na popredné miesto vo svete v oblasti ekologických technológií;

10. pripomína, že nezvyšovanie prostredníctvom udržateľného financovania alebo dokonca obmedzovanie verejných investícií z dôvodu fiškálnej krízy v takých rozhodujúcich odvetviach, akými sú zdravotníctvo, vzdelávanie, výskum a infraštruktúra, by mohlo mať nepriaznivý dosah na konkurencieschopnosť a atraktívnosť pre investorov, najmä ak získa dlhodobý charakter; preto je nutné udržateľne zvýšiť verejné investície;

11. podporuje návrh nového programu Erasmus pre všetkých, ktorý môže výrazne zvýšiť financie vyčlenené na mobilitu a rozvoj znalostí, odbornej prípravy a zručností s cieľom podporiť osobný rozvoj a vyhliadky mladých ľudí v oblasti zamestnanosti a prispieť tak k rozšíreniu ľudského potenciálu a riešeniu problému vysokej nezamestnanosti mladých v Európe; podporuje program Erasmus pre podniky, predovšetkým výmenný program Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorý podporí zakladanie podnikov, cezhraničné sprostredkovanie poznatkov, spoluprácu medzi malými podnikmi, inovácie a vytváranie pracovných miest;

12. navrhuje zlepšenie a rozšírenie štatistickej databázy pre priame investície v súlade s medzinárodnými modelmi OECD a Svetovej banky, ako aj prijatie dodatočných investičných cieľov a ukazovateľov na úrovni členských štátov (mestské prostredie, sociálna infraštruktúra) s cieľom poukázať na dosiahnutý pokrok v oblasti atraktívneho investičného prostredia, a zároveň zhodnotenie investičných politík a ich kladného vplyvu na reálne hospodárstvo a zamestnanosť v rôznych krajinách a regiónoch;

13. domnieva sa, že každá stratégia zameraná na prilákanie zahraničných a miestnych investícií by mala byť spojená s dokončením vnútorného trhu, cezhraničnými investíciami a tokmi, otvorenými trhmi, zlepšením prístupu na trh a spravodlivou hospodárskou súťažou pre liberálne povolania vzhľadom na množstvo a rôznorodosť nových príležitostí; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala podporovať transeurópske siete a mobilitu zamestnancov, študentov a výskumných pracovníkov a posilňovať spoluprácu a vzájomné dopĺňanie sa hospodárstiev EÚ;

14. zdôrazňuje naliehavú potrebu odstrániť daňové prekážky pre cezhraničných pracovníkov a zamestnávateľov s cieľom podporiť mobilitu občanov a propagovať cezhraničné investície;

15. vyzýva EÚ, aby rokovala na celosvetovej úrovni a v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), skupiny G20 a G8 o zavedení spoločných pravidiel, ktoré zabezpečia spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky vzhľadom na medzinárodnú makroekonomickú nerovnováhu týkajúcu sa regulácie finančných trhov a zdanenia s cieľom chrániť konkurencieschopnosť EÚ a zaistiť zohľadnenie sociálnych a environmentálnych cieľov Únie; vyzýva Úniu, aby pri rokovaní postupovala s rozhodnosťou a uzatvorila komplexné dohody o voľnom obchode s hlavnými partnermi, ktoré otvoria nové trhy pre tovar a služby, rozšíria investičné príležitosti a podporia otvorený a spravodlivý obchod a predvídateľnejšie politické prostredie; zdôrazňuje význam pokroku v rokovaniach o dani z finančných transakcií na globálnej úrovni;

16. domnieva sa, že vytvorenie ad hoc európskeho observatória pre priame zahraničné investície, zriadeného v rámci Európskej komisie, by mohlo prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi politikami členských štátov v tejto oblasti a zároveň umožniť lepšie monitorovanie uplatňovaných politík a pokroku (vrátane ich makroekonomického dosahu) s cieľom propagovať Európu ako cieľ investícií;

17. žiada Komisiu, aby urýchlila koordináciu hospodárskych, daňových a sociálnych politík členských štátov s cieľom prilákať zahraničné investície, pričom treba prihliadať na hospodárske a sociálne rozdiely, ktoré boli zistené medzi členmi eurozóny a členskými štátmi EÚ;

18. domnieva sa, že EÚ a členské štáty by mali prijať opatrenia najmä na posilnenie využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu ako katalyzátora na prilákanie ďalších finančných prostriedkov z Európskej investičnej banky (EIB), Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), ďalších medzinárodných finančných inštitúcií a súkromného sektora a zároveň podporiť iniciatívy založené na verejno-súkromných partnerstvách, ako napríklad projektové dlhopisy EÚ; pripomína, že investície zamerané na posilnenie kapacít, infraštruktúry a ľudského kapitálu môžu priniesť osobitný prospech malým a stredným podnikom; uvedomuje si potenciál rozšírenia rozsahu inovatívnych finančných nástrojov v záujme ich účinnejšieho využitia na prístup k financiám, ktoré doplnia tradičné spôsoby financovania; poukazuje na skutočnosť, že revolvingová povaha finančných nástrojov a flexibilný prístup k začleneniu takýchto nástrojov na regionálnej úrovni by mohli mať násobiaci vplyv na rozpočet EÚ, podporiť verejno-súkromné partnerstvá, otvoriť alternatívne zdroje financovania a poskytnúť nový dôležitý prúd financií pre strategické investície podporujúci dlhodobé udržateľné investície v čase fiškálnych obmedzení;

19. víta dlhodobejšie refinančné operácie Európskej centrálnej banky (ECB); vyzýva ECB, aby pri riešení súčasnej dlhovej krízy eurozóny naďalej vykonávala rázne opatrenia na udržanie cenovej stability a zároveň na minimalizovanie negatívnych vedľajších účinkov na reálne hospodárstvo a na investície, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku problémov likvidity bankového sektora; domnieva sa, že bankový sektor musí prijať opatrenia potrebné na riešenie svojich štrukturálnych slabín so zreteľom na dlhodobejšie riziká týkajúce sa likvidity, aby ECB nemusela v budúcnosti v takej veľkej miere intervenovať, domnieva sa, že rámec činnosti bánk by mal byť vytvorený takým spôsobom, aby sa časť grantov sprístupnila na rozvojové účely na podporu malých a stredných podnikov;

20. domnieva sa, že nadchádzajúca reforma smernice o kapitálových požiadavkách by mala zaistiť, aby zvýšenie kapitálových rezerv na podporu dlhodobej stability bankového sektora nebránilo bankám zabezpečovať prílev likvidity do hospodárstva, ktorý je nevyhnutný pre investície;

21. zdôrazňuje potrebu prehĺbenia európskych kapitálových trhov s cieľom zaistiť prístup k financiám z iných zdrojov ako banky;

22. berie na vedomie nové návrhy Komisie na zlepšenie regulácie trhu ratingových agentúr, najmä zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach a koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a smernice 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov v súvislosti s nadmerným spoliehaním sa na úverové ratingy, a zdôrazňuje, že na zabezpečenie zdravého podnikateľského prostredia a spravodlivej hospodárskej súťaže sa budú musieť vykonať ďalšie kroky;

23. vyzýva Komisiu, aby posúdila viaceré zvyšné prekážky, ktoré bránia poskytovaniu a prijímaniu cezhraničných služieb v jednotlivých členských štátoch;

24. poukazuje na význam návrhov Komisie na modernizáciu európskeho trhu verejného obstarávania; zdôrazňuje, že dynamický celoeurópsky trh verejného obstarávania môže priniesť dôležité obchodné príležitosti pre európske podniky a zásadne prispieť ku stimulácii konkurencieschopného európskeho priemyslu, ako aj k pritiahnutiu investícií a podpore hospodárskeho rastu;

25. vyjadruje znepokojenie nad trendom medzi inštitucionálnymi investormi v eurozóne, ktorí sa vzdávajú akcií eurozóny a presúvajú sa k akciám vydávaným inde vo svete, vzhľadom na (i) ich rastúcu úlohu vo finančnom sektore eurozóny a (ii) pokles celkového majetku investičných fondov vo forme akcií a iných cenných papierov vydávaných subjektmi so sídlom v eurozóne z 26 % v roku 2009 na 23 % počas roku 2010;

26. zdôrazňuje úlohu štátnych investičných fondov z tretích krajín a zdôrazňuje význam posilnenia zásad transparentnosti a zodpovednosti s cieľom podporiť súčinnosť EÚ a štátnych investičných fondov;

27. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali účasť inštitucionálnych investorov v európskych fondoch rizikového kapitálu a európskych fondoch sociálneho podnikania a odstránili obmedzenia týkajúce sa prísunu finančných prostriedkov rizikového kapitálu v malých a stredných podnikoch;

28. je presvedčený, že cezhraničné podnikanie je prínosné pre regióny EÚ, keďže prispieva k ich hospodárskemu rozvoju, ako aj pre jednotlivé podniky, keďže im ponúka príležitosti dostať sa na nové a väčšie trhy a ku zdrojom dodávok, kapitálu, pracovnej sily a technológie;

29. vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti mládeže v mnohých členských štátoch a negatívnymi vyhliadkami na zamestnanie; so znepokojením sleduje obmedzenú schopnosť EÚ prilákať kvalitný ľudský kapitál, keď, naopak, existuje významný tok ľudského kapitálu z EÚ do krajín tretieho sveta; uvedomuje si, že Európska únia má veľký potenciál, pokiaľ ide o vysokú kvalitu ľudského kapitálu a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia na riešenie problému nezamestnanosti mladých prostredníctvom programov a konkrétnej činnosti na európskej a národnej úrovni; v tejto súvislosti víta vyhlásenie Európskej rady vyzývajúce členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne systémy podobné iniciatíve na ochranu mládeže a naliehavo žiada členské štáty, aby podporili tento záväzok rýchlymi a konkrétnymi opatreniami na vnútroštátnej úrovni s cieľom zaistiť, aby mladí ľudia získali dôstojné pracovné miesto, vzdelanie alebo odbornú prípravu či rekvalifikáciu; domnieva sa, že Európska únia by mala zintenzívniť svoje úsilie o dosiahnutie cieľov zamestnanosti uvedených v stratégii EÚ 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane zníženia zdanenia práce s cieľom prilákať viac investorov do odvetví hospodárstva s veľkým podielom práce;

30. poukazuje na problém starnutia obyvateľstva, ktorý musí riešiť Únia ako celok i jednotlivé členské štáty; naliehavo žiada členské štáty, aby pripravili súdržné stratégie, ktoré budú riešiť demografické problémy a pomôžu predísť možným negatívnym dôsledkom;

31. podporuje ciele Únie inovácií; vyzýva členské štáty, aby zamerali investície na vzdelávanie, výskum a inovácie vzhľadom na strednodobé a dlhodobé priaznivé účinky, ktoré to môže mať na rast a rozvoj; podporuje inteligentnú špecializáciu ako dôležitú politickú zásadu a koncepciu politiky inovácií a silnejších väzieb medzi výskumom a podnikaním v oblastiach ako ekologické technológie;

32. zdôrazňuje, že boj proti daňovým únikom by mal byť prioritou EÚ, a to predovšetkým v súčasnej krízovej situácii, keď daňové úniky predstavujú veľké straty pre štátne rozpočty a dodatočné výnosy by sa mohli použiť na zvýšenie verejných investícií; konštatuje, že je potrebné zabezpečiť hladkú spoluprácu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi na boj proti dvojitému zdaneniu, dvojitému nezdaneniu, daňovým podvodom, daňovým únikom a dampingu a proti využívaniu daňových rajov na nezákonné účely; všeobecnejšie žiada vyššiu fiškálnu koordináciu, a to na strane príjmov aj na strane výdavkov vrátane hladkej spolupráce a koordinácie medzi daňovými systémami jednotlivých členských štátov, žiada tiež zníženie vysokej administratívnej záťaže a vysokých nákladov na dodržiavanie daňových právnych predpisov, ktoré znášajú európske podniky a čo odrádza od investovania v EÚ; víta legislatívne uznesenie Parlamentu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb a očakáva, že Rada prijme smernicu;

33. upozorňuje, že jednou z hlavných obáv malých a stredných podnikov zostáva zložitý prístup k finančným prostriedkom; je osobitne znepokojený skutočnosťou, že zdravé podniky nedokážu získať finančné prostriedky, ktoré majú v pláne; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rýchlo vykonali kroky a regulačné opatrenia na uľahčenie financovania malých a stredných podnikov, ako sa to navrhuje v akčnom pláne EÚ na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu; zdôrazňuje, že malé a stredné podniky a sociálne podniky často udržiavajú rast na miestnej úrovni a že financovanie v rámci politiky súdržnosti zaistené pevným prístupom viacúrovňovej správy môže zabezpečiť, aby malé a stredné podniky a sociálne podniky uplatňovali svoj potenciál a naďalej významne prispievali ku konkurencieschopnosti EÚ;

34. zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať súhrnné posúdenie hospodárskeho vplyvu finančnej regulácie EÚ s cieľom zaistiť, aby sa uplatňovala vyvážene a nepotláčala investície;

35. víta Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP navrhnutý Komisiou na obdobie 2014 –2020 ako prostriedok na povzbudenie podnikateľskej kultúry a podpory pre začínajúce malé a stredné podniky predovšetkým v nových odvetviach, ako sú sociálne mediálne služby, ekologické hospodárstvo a cestovný ruch;

36. žiada prijatie nových a účinných právnych predpisov týkajúcich sa konkurzu, vrátane nástrojov včasného varovania, s cieľom podporiť politiku druhej šance určenú na rozvoj podnikania a obnovenie činnosti podnikov, keďže vnútroštátne právne nariadenia druhú šancu adekvátne neuznávajú; zdôrazňuje význam rozširovania sietí medzi podnikateľmi a tými, ktorí znovu začínajú podnikať, s cieľom propagovať druhú šancu, ako aj potrebu riešiť problémy s financovaním opätovne začínajúcich podnikov;

37. vyzýva Úniu, aby v plnej miere využila investičné príležitosti v EÚ aj mimo nej, ktoré vyplynú z európskej susedskej politiky a makroregionálnych stratégií;

38. vyzýva Komisiu, aby zahrnula všetky relevantné ukazovatele na meranie makroekonomickej nerovnováhy a jej vplyv na regióny EÚ do hodnotiacej tabuľky ;

39. pripomína, že vzhľadom na zdroje a kapacity EÚ je dôležité ďalej rozvíjať partnerstvá zamerané na environmentálne odvetvia, ktoré priťahujú čoraz väčší záujem investorov;

40. víta skutočnosť, že v roku 2011 počet podnikov zamýšľajúcich investovať v EÚ vzrástol o 5 %; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že priemerný počet vytvorených pracovných miest v prepočte na investičný projekt zostal nezmenený;

41. žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu, prostredníctvom ktorého môžu poskytovať služby elektronickej verejnej správy, a to aj pre spoločnosti, účinnejšie a pri nižších nákladoch na miestnej aj cezhraničnej úrovni;

42. v záujme prilákania väčšieho objemu investícií trvá na tom, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty:

a)  využila historické dedičstvo EÚ prostredníctvom podpory kultúrnych odvetví, športu a cestovného ruchu ako rastúcich a atraktívnych trhov;

b)  podporila transatlantické hospodárstvo ako nášho v súčasnosti hlavného partnera v oblasti komerčného obchodu a priamych zahraničných investícií a lepšie pritom využívala toky kvalifikovanej pracovnej sily medzi oboma kontinentmi a vychádzala z potenciálu pre posilnenie inovačného hospodárstva;

43. víta návrh programu predložený Komisiou, ktorý sa zameriava na konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov; víta nedávne zvýšenie objemu rizikového a bezpečného kapitálu v mnohých členských štátoch EÚ, ale znova zdôrazňuje, že EÚ by mala týmto podnikom zjednodušiť predpisy a prístup k financovaniu malých a stredných podnikov a iných hospodárskych subjektov podporením účinných systémov rizikového a bezpečného kapitálu v celej EÚ a posilnením úlohy súkromných a verejných ekvitných investícií vo financovaní dlhodobého podnikového rastu; vyzýva Komisiu, aby s medzinárodnými finančnými inštitúciami aktívnejšie spolupracovala pri tvorbe inovatívnych mechanizmov na financovanie malých a stredných podnikov;

44. zdôrazňuje dôležitosť presadzovania noriem, ktoré pomáhajú rozvíjať inovácie v nových produktoch a službách, dokončiť vnútorný trh a prilákať investície do EÚ, ako aj dôležitosť harmonizácie európskych noriem s medzinárodnými;

45. pripomína svoj skorší návrh, aby sa Komisia v spolupráci s EIB (vzhľadom na kvalitu ľudských zdrojov EIB a jej skúseností pri financovaní dôležitej infraštruktúry) zapojila do procesu strategickej analýzy investičného financovania bez vylúčenia akéhokoľvek možného scenára vrátane dotácií, uvoľnenia prostriedkov upísaných kapitálu EIB zo strany členských štátov, prostriedkov upísaných kapitálu EIB zo strany EÚ, pôžičiek, inovatívnych nástrojov, finančného inžinierstva prispôsobeného dlhodobým projektom, ktoré neprinášajú okamžitý zisk, vytvorenia systémov záruk, vytvorenia investičnej časti v rámci rozpočtu EÚ, finančného konzorcia európskych, vnútroštátnych a miestnych orgánov, verejno-súkromných partnerstiev;

46. víta hlavné iniciatívy v rámci stratégie Európa 2020 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie, Únia inovácií a Európa efektívne využívajúca zdroje a poznamenáva, že stratégia Európa 2020 prispeje k zvýšeniu atraktivity investovania v Európe, vytvoreniu pracovných miest na území EÚ a k udržaniu konkurencieschopnosti EÚ na medzinárodnej úrovni;

47. zdôrazňuje, že z dôvodu súčasnej nízkej miery rastu a vysokej úrovne nezamestnanosti znamená politika súdržnosti EÚ významný prínos pre európske hospodárstvo, ako aj pre európsky výskum a inovácie, pričom predstavuje najväčšiu výdavkovú položku v rozpočte EÚ, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky, a posilňuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť tým, že znižuje regionálne rozdiely a umožňuje vykonávať stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorá v oblasti verejných a súkromných investícií na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni predstavuje výrazný pákový efekt;

48. zdôrazňuje, že diskriminačný prístup k veľkým podnikom by mohol brániť inováciám a znížiť konkurencieschopnosť ostatných spoločností EÚ, najmä malých a stredných podnikov, pretože by ich vylúčil z dôležitých globálnych partnerstiev v rámci spolupráce na inováciách a obmedzil ich prístup k vyspelým technológiám;

49. podporuje hospodárske zdôvodnenie miestnej/regionálnej lokalizovanej rozvojovej politiky, ktorá vychádza zo základnej logiky, že záujem o menej rozvinuté regióny Únie by sa zvýšil, ak by tieto regióny mohli poskytnúť konkurenčne porovnateľné výhody (primeranú infraštruktúru, kvalifikované ľudské zdroje atď.), ako aj spoľahlivé stimuly; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty a regióny pri uskutočňovaní ich vlastných politík investičných stimulov, najmä pokiaľ ide o dlhodobé investície, a to najmä na cezhraničnej úrovni s dôrazom na projekty infraštruktúry; s poľutovaním konštatuje, že menej rozvinuté regióny EÚ čoraz viac strácajú svoju atraktívnosť v prospech tretích krajín; vyzýva príslušné orgány, aby naliehavo vypracovali opatrenia zamerané na zachovanie súčasných investícií a prilákanie nových;

50. zdôrazňuje, že mimoriadne silnou stránkou EÚ sú jej mestá a že najväčším lákadlom pre investície sú rozsiahle projekty mestskej infraštruktúry a inovatívne priemyselné parky; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonali rozsiahle investície do infraštruktúry, nových technológií a výskumu a vývoja vrátane multimodálnych systémov dopravy s cieľom zvýšiť kvalitu života v európskych mestách a ich konkurencieschopnosť stavajúc na ich tradične silných stránkach, pričom sa musí zabezpečiť, aby tieto investície nemali nepriaznivý vplyv na skutočnú územnú súdržnosť a vyvážený rozvoj vidieka;

51. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa výskum a vzdelávanie na miestnej úrovni nielen šírili a aplikovali, ale aby sa na tejto úrovni do nich aj investovalo, čo znamená, že s cieľom prilákať domáce aj priame zahraničné investície musí byť v plnej miere využitý dostupný ľudský potenciál, t. j. výskumní pracovníci a akademické inštitúcie na miestnej úrovni; v tejto súvislosti je takisto dôležité zohľadňovať mobilitu ľudskej zložky: učiteľov, výskumných pracovníkov a študentov;

52. vyjadruje presvedčenie, že málo rozvinuté regióny by mali naďalej prijímať značný objem finančných prostriedkov Únie, aby mohli investorom popri znížených pracovných nákladoch poskytnúť ďalšie miestne konkurenčné výhody;

53. poznamenáva, že je potrebné posilniť infraštruktúru s cieľom podporiť regionálnu súdržnosť a konkurencieschopnosť regiónov; v tejto súvislosti vyzdvihuje dôležitosť transeurópskych sietí a využívanie doplnkových finančných nástrojov, ako sú dlhopisy na projekty a verejno-súkromné partnerstvá.

54. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.
• [2]  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.
• [3]  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.
• [4]  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.
• [5]  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.
• [6]  Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 5.
• [7]  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.
• [8]  Prijaté texty P7_TA-PROV(2011)0565.
• [9]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0135.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Svetové hospodárstvo nastúpilo na cestu k obnove, priestor na manévrovanie je však obmedzený a na zabezpečenie stabilného procesu hospodárskej obnovy sú potrebné obozretné politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni. Napriek znakom stabilizácie, ktoré sa objavujú v eurozóne a USA, predstavujú vysoká miera zadlženia na rozvinutých trhoch a rastúce ceny ropy rozhodujúce riziká budúcnosti. Medzinárodné hospodárske prostredie aj naďalej charakterizuje nerovnomerná výkonnosť, slabý rast v rozvinutých hospodárstvach a silnejší, hoci spomaľujúci sa rozmach na rozvíjajúcich sa trhoch. Štrukturálne problémy, nedostatočné obnovenie globálnej rovnováhy, pretrvávajúce rozdiely v oblasti rozvoja, rastúca nezamestnanosť, vysoký verejný a súkromný dlh a neistota majú stále nepriaznivý vplyv na vyhliadky globálneho rozvoja. Nestabilita na medzinárodných finančných trhoch sa znížila, stále je však vysoká a treba prijať opatrenia na ďalšie zníženie rizík negatívneho vývoja.

Spravodajkyňa sa domnieva, že Európa musí primerane zareagovať na problémy stabilizácie medzinárodného hospodárstva, aby plne využila globálne príležitosti. EÚ musí riešiť svoje slabé stránky a posilniť výhody všetkých krajín a regiónov, aby prilákala miestne a medzinárodné investície, ktoré prispejú k jej vyváženému rastu a súdržnosti. EÚ je najväčším obchodným blokom na svete a vonkajší obchod doposiaľ zohrával dynamickú úlohu pri podpore rastu, najmä v odvetví služieb.

Spravodajkyňa pripomína, že Európa zostáva najväčším regionálnym cieľom priamych zahraničných investícií. Štvrtina celkovej svetovej spotreby a investícií sa uskutočňuje v rámci jej rozširujúcich sa hraníc, hoci v porovnaní s minulosťou ide o znížený podiel. Toky priamych zahraničných investícií zostávajú vysoko koncentrované medzi rozvinutými hospodárstvami sveta. Tokom EÚ dominujú USA, ktoré v roku 2008 predstavovali jednu tretinu vonkajších priamych zahraničných investícií EÚ. Bolo to dvadsaťpäťkrát viac ako príslušný podiel Číny. Významný podiel na tokoch priamych zahraničných investícií EÚ (vonkajších aj vnútorných) mali aj Švajčiarsko a Kanada. Vzhľadom na zvyšujúcu sa konkurenciu rozvíjajúcich sa krajín však musí Európa riešiť svoje slabiny a využívať svoje konkurenčné výhody. Musí to byť podstatou investičných reforiem a investičnej stratégie EÚ, a to na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Na celosvetovej úrovni by mala EÚ pokračovať v uzatváraní dvojstranných a mnohostranných dohôd o voľnom obchode a zároveň sa aktívne podieľať na globálnom hospodárskom riadení.

Trh EÚ investorov priťahuje najmä pre vysoko kvalitný a rozmanitý ľudský kapitál, dôraz na sociálnu zodpovednosť podnikov, pomerne predvídateľné podnikateľské prostredie, ako aj pre vysoký potenciál v oblasti výskumu a vývoja. Slabý hospodársky rast Európy, vysoké zdanenie a vysoká akumulácia verejného dlhu napriek tomu vzbudzujú obavy investorov, ktoré sa môžu zvyšovať vzhľadom na globálnu konkurenciu, najmä zo strany rozvíjajúcich sa hospodárstiev, ako aj vzhľadom na nedostatok príležitostí na využitie plného potenciálu Únie. Spravodajkyňa preto žiada Komisiu, aby pripravila oznámenie na vyhodnotenie a zároveň na podporu atraktivity investovania v Európe vrátane politických odporúčaní určených členským štátom, ktoré budú zamerané na posilnenie investičného prostredia EÚ.

Prilákanie investícií v Európe si vyžaduje opatrenia a reformy na európskej aj vnútroštátnej úrovni. Na to, aby sa Európa stala atraktívnym miestom na investovanie a prácu, je rozhodujúce zabezpečiť, aby mohli podniky otvorene a čestne súťažiť. Vnútorný trh je jednou z najvýznamnejších priorít EÚ v rozvíjaní ústretového a motivačného prostredia pre podniky a spotrebiteľov. Osobitný význam má v globalizovanom hospodárstve, kde môžu podniky pri výbere svojho pôsobiska uplatňovať určitú pružnosť. Regulačné prostredie sa musí ďalej zlepšiť, aby podniky v Európe mohli posilniť svoju konkurencieschopnosť a svoju schopnosť rásť a vytvárať pracovné miesta. Pokiaľ ide o produktivitu a jednotkové náklady na prácu, v roku 2010 bolo zaznamenané oživenie rastu produktivity práce spojené so znižovaním jednotkových nákladov na prácu v EÚ a eurozóne, prvým od roku 1996.

EÚ zostáva jedným z kľúčových subjektov v oblasti globálnych finančných služieb. Finančné trhy USA a EÚ naďalej poskytujú asi tri štvrtiny globálnych finančných služieb, aj keď pri nižšej celkovej miere činnosti vzhľadom na vysokú konkurenciu rozvíjajúcich sa hospodárstiev, akými sú Čína a India. Napriek tomu, že akciové trhy eurozóny boli menej postihnuté krízou, banky čelia problémom v oblasti financovania z dôvodu neistoty a nedostatočnej dôvery. Reálne hospodárstvo navyše zasiahli opatrenia fiškálnej konsolidácie spojené s neochotou bánk poskytovať úvery, pretože banky sa usilujú o reštrukturalizáciu svojich súvah. Súčasný trend v Európe navyše ukazuje, že podniky sa prestávajú spoliehať na banky ako na hlavný zdroj finančných prostriedkov. Preto sú potrebné rozhodné kroky smerom k ďalšiemu rozvoju a integrácii finančných trhov v Európe.

Kríza je svetová a vyžaduje si medzinárodnú reakciu. Spravodajkyňa sa preto domnieva, že za hlavné fórum koordinácie globálneho prístupu na zlepšenie medzinárodného finančného dohľadu, krízového riadenia a koordinácie politík v oblasti zdanenia a makroekonomickej nerovnováhy by sa mala považovať skupina G20. Európa doposiaľ zohrávala kľúčovú úlohu ako hybná sila globálneho programu, ktorý by mala aj naďalej s plnou oddanosťou realizovať a zároveň chrániť svoju konkurencieschopnosť. Spravodajkyňa okrem toho podporuje regulačné dialógy s hlavnými obchodnými partnermi EÚ, najmä s USA a Japonskom, ale aj s rozvíjajúcimi sa trhmi finančných služieb v Číne, Indii, Rusku a Brazílii. Regulačné zbližovanie EÚ a zvyšku sveta v oblasti finančných služieb by sa malo presadzovať aj v rámci rokovaní o nových rozsiahlych a komplexných dohodách o voľnom obchode a v rámci boja proti obchodnému protekcionizmu.

Spravodajkyňa zdôrazňuje, že v súvislosti s prilákaním investícií treba rozlišovať dve roviny: (i) premenu Európy na atraktívny cieľ pre zahraničných investorov a (ii) zatraktívnenie podnikania pre miestnych podnikateľov. Na lepšie fungovanie jednotného trhu a na plné využitie štrukturálnych fondov sú potrebné reformy na vnútroštátnej aj na európskej úrovni.

Spravodajkyňa zdôrazňuje výhody a možnosti, ktoré spoločná mena ponúka z hospodárskeho aj politického hľadiska. Euro ako spoločná mena je veľkou výhodou pre stabilitu a moc Únie, ako aj na prilákanie investícií. V čase dlhovej krízy eurozóny spravodajkyňa zdôrazňuje potrebu stability a koordinácie medzi krajinami eurozóny a krajinami mimo eurozóny s cieľom predísť hospodárskym a sociálnym rozdielom, alebo ich obmedziť, a posilniť regionálnu súdržnosť.

Zvýšenie atraktivity európskeho trhu ako investičného cieľa si vyžaduje vyššiu účinnosť pri riešení makroekonomickej a sociálnej nerovnováhy. EÚ potrebuje súdržný politický, hospodársky a regulačný rámec založený na cieľoch udržateľného rastu a metóde Spoločenstva, aby posilnila svoje úsilie vyjadrené v rámci stratégie EÚ 2020.

(i) Maximalizácia výhod politiky súdržnosti

Politika súdržnosti predstavuje v Európe rozhodujúci prínos, keďže je hlavným zdrojom Únie na financovanie investícií v reálnom hospodárstve a zároveň výrazne podporuje verejné investície na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Vzhľadom na obmedzené mechanizmy EÚ v oblasti hospodárskej koordinácie, vyváženého rastu a solidarity má politika súdržnosti prostredníctvom štrukturálnych fondov a iných opatrení rozhodujúci význam. Posilnenie politiky súdržnosti prispieva k zdôrazneniu komparatívnych výhod a inovačných príležitostí regiónov a ich významu pre rast, investície a zamestnanosť.

Politika súdržnosti môže na podporu investícií zmobilizovať ďalšie zdroje súkromných a verejných finančných prostriedkov. Spravodajkyňa dôrazne podporuje primerané financovanie politiky súdržnosti pri súbežnom zabezpečení pružnosti v súvislosti s účinným prideľovaním zdrojov a rýchlou reakciou Únie v prípade nepredvídaných okolností. V členských štátoch sú zároveň potrebné štrukturálne reformy na zabezpečenie väčšej koordinácie medzi politikami EÚ a vnútroštátnymi politikami, pokiaľ ide o ich vzájomne sa dopĺňajúce využívanie a hodnotenie. Spravodajkyňa sa preto domnieva, že primerané financovanie a využívanie fondov EÚ môže pôsobiť ako katalyzátor na prilákanie ďalších finančných prostriedkov z EIB, EBOR, ďalších medzinárodných finančných inštitúcií a súkromného sektora.

(ii) Riešenie potrieb ľudského kapitálu

Ochrana ľudského potenciálu EÚ, ako aj modernizácia trhov práce a vzdelávacích systémov sú rozhodujúce na zabezpečenie atraktivity a poskytovanie pridanej hodnoty. Členské štáty by preto mali integrovať stratégie flexiistoty a systematicky zlepšovať úroveň kvalifikácie zamestnancov. Spravodajkyňa ďalej pripomína, že otázku diskriminácie treba riešiť v rámci úsilia o presadzovanie rôznorodosti a rovnosti a dosiahnutie plného potenciálu pracovnej sily. Skutočnosť, že ženy s vysokou kvalifikáciou sa nepodieľajú na trhu podľa svojich zručností, a to ani z hľadiska počtu, ani z hľadiska pracovného zaradenia, má nepriaznivý dosah na ziskovosť podnikov. Presadzovanie kvalitného vzdelávania a reforiem povedie k vyššej dôveryhodnosti európskych vysokých škôl a k atraktivite na medzinárodnej úrovni, vysoké školy tak budú môcť udržať študentov v rámci Únie. Vzdelávanie a odborná príprava musia okrem toho ďalej prispievať k úspechu jednotného trhu a zároveň podporovať mobilitu študentov, výskumných pracovníkov, profesorov a zamestnancov.

(iii) Zabezpečenie stability a zlepšenie prístupu k financovaniu

Nahromadenie nadmerného rizika vo finančnom systéme a riziká týkajúce sa stability a udržateľnosť eurozóny sú najdôležitejšími príčinami úverovej krízy, ktorá nasledovala po kolapse finančných trhov na jeseň roku 2008. Európska centrálna banka odvtedy výrazne prispieva k zmierňovaniu rizík spojených s krízou prostredníctvom nákupu štátnych dlhopisov členských štátov, ktoré čelia finančným a rozpočtovým problémom, ako aj prostredníctvom poskytovania likvidity pre finančný sektor. Dnes je však nanajvýš zrejmé, že hospodárstvo EÚ potrebuje finančný sektor v službách reálneho hospodárstva, ktorý bude zabezpečovať stabilitu a bude schopný vyhovieť finančných potrebám domácností a podnikov. Na dosiahnutie tohto cieľa musíme zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci jednotného trhu a zároveň podporiť konkurencieschopnosť finančného sektora EÚ voči zvyšku sveta s prihliadnutím na nové obchodné platformy a činnosti, ktoré vznikli. Spravodajkyňa žiada Úniu, aby prevzala aktívnejšiu úlohu a zaviazala sa k účasti na globálne koordinovanej reakcii v oblasti regulácie a hlbšej cezhraničnej spolupráci s cieľom riešiť všetky problémy, ktoré predstavuje finančná globalizácia. Treba tiež presadzovať väčšiu úlohu ECB bez ohrozenia jej nezávislosti a jej povinnosti zachovávať stabilitu cien.

Je zrejmé, že tlak týkajúci sa štátnych dlhopisov zabránil ďalšiemu pokroku na dosiahnutie stabilných podmienok na trhu. Spravodajkyňa preto víta prijatie nariadenia (ES) č. 1060/2009 o ratingových agentúrach aj jeho nedávnu revíziu. Ďalšie revízie musia zabezpečiť, aby ratingy štátneho dlhu členských štátov EÚ spoľahlivo vyjadrovali riziko vlastníctva štátnych dlhopisov a neboli motivované špekuláciami.

Spravodajkyňa je znepokojená čoraz zložitejším prístupom malých a stredných podnikov k finančným prostriedkom. Vzhľadom na prudký pokles likvidity bánk spravodajkyňa zdôrazňuje naliehavú potrebu nájsť potenciálne zdroje likvidity a kapitálových prostriedkov.

Spravodajkyňa preto víta návrh Európskej komisie o európskych fondoch rizikového kapitálu a zdôrazňuje, že vzhľadom na veľkú rôznorodosť typov investorov v oblasti rizikového kapitálu v Európe, ako aj vzhľadom na značné rozdiely, pokiaľ ide o ich stupeň rozvoja a veľkosť, treba v európskych partnerstvách v oblasti rizikového kapitálu zabezpečiť väčšiu účasť inštitucionálnych investorov. Podporuje tiež zvýšenie úsilia o vytvorenie spoločného rámca pre štátne investičné fondy, keďže na trhoch sa očakáva ich rastúca úloha, pri súčasnom zabezpečení primeranej transparentnosti a zodpovednosti a zdôrazňuje potrebu harmonizácie stimulačných programov, pretože absencia dohody o spoločnej línii v rámci EÚ môže viesť k vzniku rôznych vnútroštátnych politík a opatrení. Spravodajkyňa zároveň pripomína, že prístup firiem tretích krajín na európske trhy podlieha vnútroštátnym režimom, čo prispieva k nerovnej hospodárskej súťaži a k nerovnomernému rozdeleniu výhod pre investorov.

(iv)Presadzovanie súčinnosti v projektoch týkajúcich sa dopravy, infraštruktúry a energetiky – projektové dlhopisy

Infraštruktúra a siete, ktoré napomáhajú súdržnosť v EÚ a jej susedstve sú predpokladom na prilákanie investorov a zabezpečenie pridanej hodnoty investícií. Vytvoriť nové príležitosti a zvýšiť konkurencieschopnosť môže najmä zameranie sa na obnoviteľné zdroje energie a trvalo udržateľnú dopravu. Spravodajkyňa zdôrazňuje pozoruhodný záujem investorov o čisté technológie a ekologické odvetvia a upozorňuje na intenzívnu investičnú činnosť v rozvojových krajinách v oblasti technológií obnoviteľných zdrojov energie. Osobitnú pozornosť však treba venovať diverzifikácii zdrojov dodávok, dostupnosti a stabilite cien zdrojov.

Na podporu účinnej súčinnosti sú okrem toho potrebné podnety na prilákanie zahraničných investorov na základe verejno-súkromných partnerstiev, podľa možnosti so zapojením Európskej investičnej banky. Spravodajkyňa zdôrazňuje, že širšie využívanie inovačných finančných nástrojov môže znásobiť dosah rozpočtu EÚ. Spravodajkyňa tiež podporuje iniciatívu projektových dlhopisov so zámerom oživiť trhy projektových dlhopisov a výrazne podporiť jednotlivé projekty v oblasti infraštruktúry, aby sa dosiahlo dlhodobé financovanie dlhu súkromným sektorom. Takáto iniciatíva by pomohla znížiť riziko pre investorov tretích strán, ktorí hľadajú dlhodobé investičné príležitosti, a môže slúžiť ako katalyzátor na opätovné otvorenie kapitálového trhu s dlhovými cennými papiermi, ktorý predstavuje významný zdroj financovania v odvetví infraštruktúry.

(v) Podpora výskumu a inovácií

Investície v oblasti výskumu a vývoja môžu mať priaznivý dosah na rast tzv. znalostného hospodárstva. Tieto investície v oblasti výskumu a inovácií výrazne posilnia kapacity, infraštruktúru a ľudský kapitál, najmä so zreteľom na malé a stredné podniky a začínajúce podniky, pričom ide o oblasti, ktoré majú značné vyhliadky na rast a konkurencieschopnosť. Prijatie omnoho strategickejšieho prístupu k inováciám je zrejme najväčšou úlohou EÚ a členských štátov a spravodajkyňa v tejto súvislosti podporuje prístup, ktorý zavádza Únia inovácií. Európe rozhodne nechýba potenciál, a preto je potrebné vybudovať silnejšie väzby medzi výskumom a svetom podnikania a vnútorným trhom. Musíme však stavať na svojich silných stránkach a riešiť svoje slabé stránky, akými sú nedostatočné investície do našej vedomostnej základne v porovnaní s krajinami ako USA a Japonsko, neuspokojivé rámcové podmienky vrátane slabého prístupu k finančným prostriedkom, vysoké náklady týkajúce sa práv duševného vlastníctva a neúčinné využívanie verejného obstarávania, ako aj nadmerná rozdrobenosť a nákladná duplicita. Spravodajkyňa považuje dohodu o jednotnom patente EÚ za dôležitý krok vpred. Ochrana a presadzovanie duševného vlastníctva sa v tejto súvislosti dotýkajú podstaty schopnosti EÚ súťažiť vo svetovom hospodárstve.

(vi) Posilnenie územnej spolupráce

Osobitne povzbudivé je, že v kľúčových prioritách stratégie EÚ 2020 sa zdôrazňuje potreba využívať nové zdroje rastu, ktorý zároveň zaručí sociálnu a územnú súdržnosť EÚ, ako aj potreba zlepšiť regulačný rámec na posilnenie územnej súdržnosti. Treba pripomenúť, že územná súdržnosť dodáva pridanú hodnotu konkurencieschopnosti rôznych odvetví a regiónov, rastu malých a stredných podnikov a využívaniu ich komparatívnych výhod. Spravodajkyňa sa domnieva, že množstvo investičných príležitostí a výhod môže vyplynúť z makroregionálnych stratégií a tiež z európskej susedskej politiky.

(vii) Riešenie makroekonomickej nerovnováhy

Na podporu investícií je rozhodujúce riešiť slabiny, ktoré vyplývajú zo strednodobých a dlhodobých trendov spôsobených zvyšovaním rozdielov v rámci Únie (a najmä eurozóny) a tiež sociálnou a hospodárskou nerovnováhou naprieč regiónmi. V rámci nového balíka hospodárskeho riadenia už boli prijaté opatrenia, najmä nariadenie na predchádzanie makroekonomickej nerovnováhe a na jej nápravu. Spravodajkyňa žiada, aby sa do hodnotiacej tabuľky pridali ďalšie premenné na primerané meranie investičného prostredia členských štátov, napríklad vonkajšia nerovnováha spôsobená obchodnými a investičnými tokmi a transfermi.

Spravodajkyňa podporuje aj zavedenie investícií ako rozhodujúceho horizontálneho prvku vo všetkých pilotných iniciatívach v rámci stratégie EÚ 2020 s cieľom riešiť významné potreby rastu a zamestnanosti a zároveň zdôrazniť úlohu investícií pri riešení fiškálnej krízy. Odporúča tiež zlepšenie a rozšírenie databázy štatistík v oblasti priamych investícií podľa modelov OECD a OSN, ako aj zavedenie investičných čiastkových cieľov a ukazovateľov na vnútroštátnej úrovni s cieľom preukázať pokrok vo vytváraní atraktívneho investičného prostredia a posudzovať investičné politiky a ich priaznivé účinky na reálne hospodárstvo a zamestnanosť.

Spravodajkyňa v tejto súvislosti navrhuje fungovanie európskeho observatória pre priame zahraničné investície pri Komisii, ktoré by mohlo lepšie sledovať rozloženie investícií v rámci jednotného trhu, uplatňované politiky a výhľady na presadzovanie Európy ako cieľového miesta pre investície.

(viii) Posilnenie jednotného trhu

Najzávažnejšími otázkami v daňovej oblasti, s ktorými sa Európania stretávajú v cezhraničnom styku, sú diskriminácia, dvojité zdanenie, problémy so žiadosťami o vrátenie dane a so získavaním informácií o daňových predpisoch v zahraničí. Spravodajkyňa sa domnieva, že koordinácia daní by mala byť neoddeliteľnou súčasťou stratégie rastu a že Pakt euro plus správne zdôrazňuje význam daňových reforiem. V súvislosti so zdanením právnických osôb sa spravodajkyňa domnieva, že spoločný konsolidovaný základe dane z príjmov právnických osôb prispeje k riešeniu niektorých závažných fiškálnych prekážok rastu na jednotnom trhu, ktoré odrádzajú od investovania v EÚ. Všetky stratégie na podporu atraktivity EÚ pre zahraničných investorov by preto mali byť založené na posúdení úspechov a nedostatkov spojených s dokončením vnútorného trhu.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (26.3.2012)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k atraktivite investovania v Európe
2011/2288(INI)

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jürgen Creutzmann

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta skutočnosť, že v roku 2011 počet podnikov zamýšľajúcich investovať v EÚ vzrástol o 5 %; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že priemerný počet vytvorených pracovných miest v prepočte na investičný projekt zostal nezmenený;

2.  zdôrazňuje, že zlepšenie rámcových podmienok pre výrobcov a producentov v EÚ by významným spôsobom podnietilo investície;

3.  zdôrazňuje, že so svojimi 500 miliónmi spotrebiteľov ponúka európsky jednotný trh rozhodujúce výhody ako miesto pre investorov, a preto ho treba ďalej rozvíjať; v tejto súvislosti vyzýva k prehĺbeniu jednotného trhu, prípadne k harmonizácii, ku koordinácii predpisov o produktoch a službách a k ďalšiemu odstráneniu zbytočnej byrokracie zaťažujúcej medzinárodne pôsobiace podniky; vyzýva Komisiu, aby dôsledne presadzovala pravidlá hospodárskej súťaže a základné slobody stanovené v Zmluve o Európskej únii, čím sa zabezpečí slobodná a spravodlivá hospodárska súťaž na jednotnom trhu; podporuje využitie daňových a fiškálnych režimov, ktoré zjednodušujú a povzbudzujú investície – najmä dlhodobé investície, napríklad do projektov v oblasti infraštruktúr –, a využitie daňových kreditov pre výskum a rozvoj;

4.  domnieva sa, že investorom s prirodzene dlhým horizontom, napríklad pri poistných a dôchodkových fondoch, by sa malo umožniť uskutočniť dlhodobejšie investície do kritickejších infraštruktúr, najmä v oblasti energetiky, komunikácií a dopravy, a podporovať ich v tom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že regulačné požiadavky EÚ týkajúce sa likvidity a kapitálovej primeranosti môžu znížiť objem dlhodobých investícií v týchto infraštruktúrach; navrhuje, aby sa vykonávanie právnych predpisov EÚ vzťahujúcich sa na takýchto investorov dôkladne monitorovalo a aby sa tieto predpisy v prípade potreby zmenili a doplnili;

5.  zastáva názor, že EÚ si môže udržať dlhodobú investičnú atraktivitu len tak, že bude rozvíjať konkurencieschopnosť všetkých svojich regiónov, investovať do zručností a inovačných schopnosti a bude podporovať prispôsobivosť;

6.  rešpektuje subsidiaritu členských štátov, pokiaľ ide o daňové záležitosti, odporúča však, aby členské štáty pouvažovali nad tým, či ich daňové režimy primerane stimulujú dlhodobé investície; zároveň poznamenáva, že stabilita a istota politických rozhodnutí sú kľúčom k podpore investícií, a to najmä do dlhodobejších projektov infraštruktúry;

7.  nazdáva sa, že budúca atraktívnosť EÚ, pokiaľ ide o investície, tiež závisí od jej schopnosti:

— udržať si svoju dobrú povesť v oblasti kvality, udržateľnosti, špecializácie, inovačnej schopnosti a vysoko kvalifikovanej a diverzifikovanej pracovnej sily,

— chrániť rozpočty na vzdelávanie a nastaviť svoje systémy vzdelávania tak, aby sa zvýšila mieru produktivity,

— zabezpečiť pružné podnikateľské prostredie a znížiť administratívnu záťaž podnikov, aby sa im umožnilo zvyšovať svoju efektívnosť a konkurencieschopnosť;

8.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu, prostredníctvom ktorého môžu poskytovať služby elektronickej verejnej správy, a to aj pre spoločnosti, účinnejšie a pri nižších nákladoch na miestnej aj cezhraničnej úrovni;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť a harmonizovať reguláciu a poskytnúť finančné a daňové stimuly na vytvorenie európskej oblasti rizikového kapitálu, ktorá by pritiahla investície a podporila zakladanie začínajúcich spoločností v oblasti špičkových technológií;

10. zdôrazňuje potrebu rovnakého zaobchádzania s obchodnými partnermi, ako je napríklad Čína, s cieľom zastaviť jednosmerný tok znalostí a výrobnej kapacity a podnietiť konštruktívnu spoluprácu;

11. zdôrazňuje, že sústavné investície do ľudského kapitálu a mobilita odborných pracovníkov sú základnými predpokladmi rozvoja kvalifikovanej pracovnej sily;

12. zdôrazňuje, že inteligentná regulácia významným spôsobom prispieva k zjednodušeniu a znižovaniu administratívnych nákladov a nákladov na podnikanie, najmä v súvislosti s malými a strednými podnikmi;

13. zdôrazňuje význam vysokokvalitnej výskumnej infraštruktúry v EÚ v záujme udržania atraktivity v kľúčových odvetviach v nadchádzajúcich rokoch;

14. v záujme prilákania väčšieho objemu investícií trvá na tom, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty:

a)  ponúkla lepšie rámcové podmienky pre výskum a inovácie, najmä pokiaľ ide o ústredné kľúčové sprístupňujúce technológie, ako aj o ekologické a informačné technológie, digitálnu infraštruktúru, a aby posilnila ich zameranie na získanie vedúceho postavenia v týchto oblastiach, kde veľké spoločenské výzvy ponúkajú vyhliadku na rozšírenie budúcich globálnych trhov;

b)  poskytla hospodársku a účinnú ochranu práv duševného vlastníctva s cieľom zvýšiť atraktivitu EÚ pre inovačné podniky, najmä prostredníctvom rýchleho zavedenia patentového systému EÚ zohľadňujúceho potreby malých a stredných podnikov;

c)  investovala do transformácie výstupu výskumu a vývoja EÚ na úspešné inovatívne produkty a obchodné modely, ktoré prinesú úžitok európskym hospodárstvam a spoločnostiam;

d)  povzbudzovala, uľahčovala a v prípade potreby sa zúčastňovala na investíciách, ktoré umožňujú inovatívnym podnikom dosiahnuť obchodný úspech, napríklad prostredníctvom podpory inovatívnych podnikateľských parkov s inkubačnými jednotkami, aby sa urýchlil prenos technológií a vedomostí a výmena zariadenia a zručností, najmä v prípade malých a stredných podnikov a všetkých ostatných podnikateľov, a aby sa podporila súčinnosť medzi vedeckým výskumom, vzdelávaním a inováciami;

e)  navrhla stimuly a podporné mechanizmy tým spoločnostiam, ktoré chcú vstúpiť a expandovať na vonkajšie trhy;

f)   naďalej podporovala koordinované rozširovanie infraštruktúr v oblasti dopravy, telekomunikácií a energetiky vrátane transeurópskych sietí a Nástroja prepojenia Európy do všetkých regiónoch EÚ, najmä do tých, kde je nedostatok takýchto infraštruktúr;

g)  zabezpečila spoľahlivé, trvalo udržateľné a cenovo dostupné zásobovanie energiou a neenergetickými surovinami, a to i prostredníctvom uprednostňovania opätovného využívania, recyklácie a výskumu v oblasti alternatívnych zdrojov, s cieľom podporiť EÚ ako príťažlivú výrobnú základňu;

h)  pokračovala v odstraňovaní existujúcich prekážok jednotného trhu prostredníctvom podpory voľného pohybu kapitálu, pracovnej sily, produktov a služieb, stavania na atraktivite trhu, ktorý tvorí 500 miliónov Európanov, a stimulácie konkurencieschopnosti podnikov;

i)   plne vykonávala tretí energetický balík s cieľom umožniť prístup k trhu EÚ s energiou spoločnostiam a domácnostiam, ktoré sa chcú stať súčasťou trhu s energiou;

j)   zdôraznila potrebu zvýšenia svojich investícií do výskumu a inovácií, aj napriek hospodárskej situácii, keďže tieto investície tvoria základ hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

k)  podporila a umožnila podnikové investície zo strany nefinančných podnikov, ako aj finančných investorov;

l)   zaviedla opatrenia na zvýšenie flexibility trhov práce, vďaka ktorým budú tieto trhy viac reagovať na nové investície;

m) naďalej budovala silnú verejnú vedeckú základňu s úzkymi napojeniami na priemysel a spoločnosť ako celok s cieľom podporiť technologické inovácie a súkromné investície do výskumu a vývoja;

n)  prepracovala rámce štátnej pomoci pre inovatívny priemyselný rozvoj a aby výrazne podporila otvorené inovácie a výrobu na vysokej úrovni v regiónoch EÚ;

o)  na svojom území prioritne zachovala silnú výrobnú základňu, konkrétne v odvetviach, v ktorých si Európa tradične udržiava silné postavenie a v nových oblastiach špičkovej technológie, v ktorých je silná priemyselná základňa podporným prvkom inovácie produktov, postupov a služieb a tvorby pracovných miest;

p)  stimulovala domáci dopyt v základných hospodárstvach s cieľom zvýšiť atraktivitu investovania v základných aj okrajových sektoroch v očiach zahraničných investorov;

q)  uznala, že dlhodobé harmonogramy a neistota v súvislosti s rozhodnutiami týkajúcimi sa plánovania a rozvoja môžu odradiť investorov;

r)   využila historické dedičstvo EÚ prostredníctvom podpory kultúrnych odvetví, športu a cestovného ruchu ako rastúcich a atraktívnych trhov;

s)  podporila transatlantické hospodárstvo ako nášho v súčasnosti hlavného partnera v oblasti komerčného obchodu a priamych zahraničných investícií a lepšie pritom využívala toky kvalifikovanej pracovnej sily medzi oboma kontinentmi a vychádzala z potenciálu pre posilnenie inovačného hospodárstva;

t)   predložila nové zákony o konkurze s cieľom podporiť politiku druhej šance určenú na posilnenie podnikania a opätovné naštartovanie nových podnikov a aby pritom využila výhodu, ktorú poskytuje kapitál v podobe skúseností neúspešných podnikateľov;

15. víta návrh programu predložený Komisiou, ktorý sa zameriava na konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov; víta nedávne zvýšenie objemu rizikového a bezpečného kapitálu v mnohých členských štátoch EÚ, ale znova zdôrazňuje, že EÚ by mala týmto podnikom zjednodušiť predpisy a prístup k financovaniu malých a stredných podnikov a iných hospodárskych subjektov podporením účinných systémov rizikového a bezpečného kapitálu v celej EÚ a posilnením úlohy súkromných a verejných ekvitných investícií vo financovaní dlhodobého podnikového rastu; vyzýva Komisiu, aby s medzinárodnými finančnými inštitúciami aktívnejšie spolupracovala pri tvorbe inovatívnych mechanizmov na financovanie malých a stredných podnikov;

16. uznáva, že mnohí investori môžu investovanie mimo EÚ považovať za alternatívu k investovaniu v členských štátoch; odporúča, aby sa pri navrhovaní nových právnych predpisov EÚ alebo pri revidovaní existujúcich právnych predpisov EÚ pripravilo posúdenie vplyvu, v ktorom sa porovnajú tieto návrhy s ekvivalentnými právnymi predpismi vo významných jurisdikciách mimo EÚ, pričom sa posúdi potenciálny následný vplyv na investície v členských štátoch EÚ;

17. zdôrazňuje dôležitosť presadzovania noriem, ktoré pomáhajú rozvíjať inovácie v nových produktoch a službách, dokončiť vnútorný trh a prilákať investície do EÚ, ako aj dôležitosť harmonizácie európskych noriem s medzinárodnými;

18. pripomína svoj skorší návrh, aby sa Komisia v spolupráci s EIB (vzhľadom na kvalitu ľudských zdrojov EIB a jej skúseností pri financovaní dôležitej infraštruktúry) zapojila do procesu strategickej analýzy investičného financovania bez vylúčenia akéhokoľvek možného scenára vrátane dotácií, uvoľnenia prostriedkov upísaných kapitálu EIB zo strany členských štátov, prostriedkov upísaných kapitálu EIB zo strany EÚ, pôžičiek, inovatívnych nástrojov, finančného inžinierstva prispôsobeného dlhodobým projektom, ktoré neprinášajú okamžitý zisk, vytvorenia systémov záruk, vytvorenia investičnej časti v rámci rozpočtu EÚ, finančného konzorcia európskych, vnútroštátnych a miestnych orgánov, verejno-súkromných partnerstiev;

19. víta hlavné iniciatívy v rámci stratégie Európa 2020 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie, Únia inovácií a Európa efektívne využívajúca zdroje a poznamenáva, že stratégia Európa 2020 prispeje k zvýšeniu atraktivity investovania v Európe, vytvoreniu pracovných miest na území EÚ a k udržaniu konkurencieschopnosti EÚ na medzinárodnej úrovni;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	21.3.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	52 0 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriele Albertini, Josefa Andrés Barea, Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Jürgen Creutzmann, Christian Ehler, Vicky Ford, Gaston Franco, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, Jacky Hénin, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Béla Kovács, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Vittorio Prodi, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Michèle Rivasi, Jens Rohde, Paul Rübig, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	António Fernando Correia de Campos, Jolanta Emilia Hibner, Yannick Jadot, Seán Kelly, Bernd Lange, Werner Langen, Alajos Mészáros, Mario Pirillo, Alyn Smith, Hannu Takkula, Silvia-Adriana Ţicău

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (2.5.2012)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k atraktivite investovania v Európe
2011/2288(INI)

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Oldřich Vlasák

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že z dôvodu súčasnej nízkej miery rastu a vysokej úrovne nezamestnanosti znamená politika súdržnosti EÚ významný prínos pre európske hospodárstvo, ako aj pre európsky výskum a inovácie, pričom predstavuje najväčšiu výdavkovú položku v rozpočte EÚ, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky, a posilňuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť tým, že znižuje regionálne rozdiely a umožňuje vykonávať stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorá v oblasti verejných a súkromných investícií na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni predstavuje výrazný pákový efekt;

2.  zdôrazňuje, že malé a stredné podniky a sociálne podniky vrátane veľkých firiem, ktorých podiel na celkovom vývoze predstavuje viac ako 50 %, vytvárajú v Európskej únii zásadnú časť pridanej hodnoty podnikateľského sektora; navrhuje, aby hlavným kritériom pri poskytovaní geograficky zameranej podpory nebola veľkosť podniku, ale kvalita a požadovaná udržateľnosť projektu, ako aj jeho potenciálny prínos k oživeniu hospodárstva a úsiliu o posilnenie konkurencieschopnosti z hľadiska tvorby pracovných miest;

3.  zdôrazňuje, že geograficky zameraná podpora zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska úspešnosti stratégie územného rozvoja, pričom poznamenáva, že je nevyhnutné, aby výhody z takejto podpory mohli čerpať podniky akéhokoľvek druhu; pripomína však, že politika súdržnosti sa zameriava najmä na malé a stredné podniky, pretože uznáva, že sú prínosom pre harmonické regionálne plánovanie a diverzifikáciu miestneho hospodárstva;

4.  zdôrazňuje, že diskriminačný prístup k veľkým podnikom by mohol brániť inováciám a znížiť konkurencieschopnosť ostatných spoločností EÚ, najmä malých a stredných podnikov, pretože by ich vylúčil z dôležitých globálnych partnerstiev v rámci spolupráce na inováciách a obmedzil ich prístup k vyspelým technológiám;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili konkrétne opatrenia na podporu všetkých podnikov, ktoré vytvárajú pracovné miesta v súlade so stratégiou Európa 2020 a vnútroštátnymi a regionálnymi stratégiami rozvoja, a aby pritom zabezpečili, aby sa rozhodnutia o financovaní zakladali na kvalite príslušných projektov a ich význame pre stratégie EÚ a vnútroštátne, regionálne a miestne stratégie;

6.  domnieva sa, že možnosť podpory v rámci politiky súdržnosti je v kontexte celosvetovej konkurencie kľúčovým prostriedkom, ako prilákať zahraničné investície, keďže poskytuje pridanú hodnotu podnikom pri rozhodovaní, v ktorej časti sveta vybudovať prevádzkové kapacity a kam preniesť svoje know-how; uznáva, že investície z tretích krajín môžu prispieť k zmierneniu účinkov hospodárskej krízy a k dosiahnutiu cieľov politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že pre regióny, ktoré čelia ťažkostiam, sú tieto investície dôležité, lebo vytvárajú pracovné miesta a priťahujú zahraničné investície; poukazuje na to, že poskytnutie služieb na podporu podnikania, finančného inžinierstva a umožnenie prenosu technológií je len ďalším príspevkom k atraktívnosti investovania v Európe;

7.  podporuje hospodárske zdôvodnenie miestnej/regionálnej lokalizovanej rozvojovej politiky, ktorá vychádza zo základnej logiky, že záujem o menej rozvinuté regióny Únie by sa zvýšil, ak by tieto regióny mohli poskytnúť konkurenčne porovnateľné výhody (primeranú infraštruktúru, kvalifikované ľudské zdroje atď.), ako aj spoľahlivé stimuly; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty a regióny pri uskutočňovaní ich vlastných politík investičných stimulov, najmä pokiaľ ide o dlhodobé investície, a to najmä na cezhraničnej úrovni s dôrazom na projekty infraštruktúry; s poľutovaním konštatuje, že menej rozvinuté regióny EÚ čoraz viac strácajú svoju atraktívnosť v prospech tretích krajín; vyzýva príslušné orgány, aby naliehavo vypracovali opatrenia zamerané na zachovanie súčasných investícií a prilákanie nových;

8.  zdôrazňuje, že medzi hlavné dôvody obáv spoločností investujúcich v Európe patria vysoké dane a vysoký verejný dlh;

9.  domnieva sa, že nevyhnutnou podmienkou na prilákanie investorov je dostupnosť infraštruktúr, ktoré sú konkurencieschopné v kontexte nových výziev, pred ktorými stojíme; zdôrazňuje, že na udržanie rastu investícií, a tým aj rastu európskeho hospodárstva, je stále potrebné modernizovať existujúce infraštruktúry a že práve v tejto oblasti musí politika súdržnosti zohrávať veľmi dôležitú úlohu, najmä v prípade nových členských štátov;

10. domnieva sa, že popri dobrej infraštruktúre je ďalším nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie konkurencieschopnosti a atraktívnosti regiónov aj odhodlané úsilie o podporu výskumu, inovácií a technologického rozvoja a o zaistenie dostupnosti primeraných vysokokvalitných programov odborného vzdelávania pre ľudí v európskych regiónoch;

11. zdôrazňuje, že mimoriadne silnou stránkou EÚ sú jej mestá a že najväčším lákadlom pre investície sú rozsiahle projekty mestskej infraštruktúry a inovatívne priemyselné parky; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rozsiahle investície do infraštruktúry, nových technológií a výskumu a vývoja vrátane multimodálnych systémov dopravy s cieľom zvýšiť kvalitu života v európskych mestách a ich konkurencieschopnosť stavajúc na ich tradične silných stránkach, pričom sa musí zabezpečiť, aby tieto investície nemali nepriaznivý vplyv na skutočnú územnú súdržnosť a vyvážený rozvoj vidieka;

12. vyjadruje presvedčenie, že investície do dopravy, energetiky, širokopásmovej infraštruktúry, ako aj do rozvoja ľudského kapitálu sú kľúčové na prilákanie investícií podporujúcich rast, ktoré sú však zároveň šetrnejšie k životnému prostrediu, a to v záujme dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020;

13. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa výskum a vzdelávanie na miestnej úrovni nielen šírili a aplikovali, ale aby sa na tejto úrovni aj uskutočňovali, čo znamená, že s cieľom prilákať domáce aj priame zahraničné investície musí byť v plnej miere využitý dostupný ľudský potenciál, t. j. výskumní pracovníci a akademické inštitúcie na miestnej úrovni; v tejto súvislosti je takisto dôležité zohľadňovať mobilitu ľudskej zložky: učiteľov, výskumných pracovníkov a študentov;

14. zdôrazňuje potrebu horizontálnej a vertikálnej koordinácie, ktorá mestám umožní spolupracovať s ostatnými úrovňami riadenia a upevniť spoluprácu vytváraním prepojení s ďalšími mestami;

15. domnieva sa, že v nadchádzajúcom období by členské štáty a regióny mali stanoviť svoje ciele tak, aby prioritou boli potreby investorov a aby sa zároveň zaručili primerané a dostupné finančné prostriedky, pričom kľúčovú úlohu by mali mať štrukturálne fondy;

16. považuje za potrebné, aby riadenie bolo založené na posilnení postavenia občanov, na účasti všetkých dôležitých partnerov a inovatívnom využívaní základného kapitálu;

17. vyjadruje presvedčenie, že málo rozvinuté regióny by mali naďalej prijímať značný objem finančných prostriedkov Únie, aby mohli investorom popri znížených pracovných nákladoch poskytnúť ďalšie miestne konkurenčné výhody;

18. poznamenáva, že je potrebné posilniť infraštruktúru s cieľom podporiť regionálnu súdržnosť a konkurencieschopnosť regiónov; v tejto súvislosti vyzdvihuje dôležitosť transeurópskych dopravných sietí a využívanie doplnkových finančných nástrojov, ako sú dlhopisy na projekty a verejno-súkromné partnerstvá.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.4.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 4 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Jean-Paul Besset, Victor Boştinaru, John Bufton, Alain Cadec, Nikos Chrysogelos, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Ramona Nicole Mănescu, Vladimír Maňka, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Ana Miranda, Jens Nilsson, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Monika Smolková, Ewald Stadler, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Joachim Zeller
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jens Geier, Ivars Godmanis, Karin Kadenbach, Maurice Ponga, Patrice Tirolien, Giommaria Uggias
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Julie Girling

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	31.5.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	34 3 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Burkhard Balz, Elena Băsescu, Udo Bullmann, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Rachida Dati, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Othmar Karas, Wolf Klinz, Jürgen Klute, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Arlene McCarthy, Ivari Padar, Alfredo Pallone, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Simon, Ivo Strejček, Kay Swinburne, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells, Pablo Zalba Bidegain
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sophie Auconie, Thijs Berman, Roberto Gualtieri, Danuta Maria Hübner, Olle Ludvigsson, Mario Mauro, Theodoros Skylakakis
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken