SPRÁVA Vývoj makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia

27.6.2012 - (2011/2179(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajca: François Alfonsi

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia

(2011/2179(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na operačný program MED 2007 – 2013, ktorý Komisia schválila v decembri 2007,

–   so zreteľom na program cezhraničnej spolupráce ENPI pre oblasť Stredozemného mora 2007 – 2013, ktorý Komisia schválila 14. augusta 2008,

–   so zreteľom na strategický plán Arco Latino 2010 – 2015 pre štruktúrované a inovatívne Stredozemie,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o Stratégii Európskej únie pre región Baltického mora a o úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o európskej stratégii pre hospodársky a sociálny rozvoj horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí[2],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010 s názvom Závery z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (piata správa o súdržnosti) (COM(2010) 642),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 o stratégii Európskej únie pre podunajskú oblasť (COM(2010) 715) a orientačný akčný plán, ktorý túto stratégiu dopĺňa (SEC(2009) 712/2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o plnení stratégie EÚ pre podunajskú oblasť[3],

–   so zreteľom na správu zhromaždenia ARLEM z 29. januára 2011 o územnom rozmere Únie pre Stredozemie – odporúčania do budúcnosti,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky[4],

–   so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 22. júna 2011 o vykonávaní stratégie EÚ pre región Baltského mora (COM(2011) 381),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o cieli 3: výzva pre územnú spoluprácu – budúca agenda cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce[5],

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. júna 2011, ktorými sa schválila európska stratégia pre podunajskú oblasť a ktorými sa zároveň vyzvali členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou pokračovali v práci na možných budúcich makroregionálnych stratégiách, najmä pokiaľ ide o región Jadranského a Iónskeho mora,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady zo 6. októbra 2011 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (COM(2011) 611),

–   so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy o územnej spolupráci v oblasti Stredozemia prostredníctvom jadransko-iónskeho makroregiónu, ktoré bolo jednomyseľne prijaté 11. októbra 2011 na plenárnom zasadnutí Výboru regiónov,

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedníctva medziinštitucionálneho fóra v Katánii z 10. decembra 2011 na tému Starí a noví aktéri Stredozemia, ktorí sa menia: úloha obyvateľstva, regiónov a miestnych problémov, nadnárodných vlád a inštitúcií v integrovanej stratégii pre spoločný rozvoj,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky[6],

–   so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. januára 2012 o vytvorení Paktu ostrovov ako oficiálnej európskej iniciatívy[7], v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 23. marca 2012 týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltského mora (COM(2012) 128),

-    so zreteľom na Belehradskú deklaráciu schválenú na 14. stretnutí jadransko-iónskej rady 30. apríla 2012,

-    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu (COM(2011) 0782),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0219/2012),

A. keďže makroregionálna stratégia pre Baltské more bola schválená v roku 2009 a keďže Komisia (správa z 22. júna 2011 - COM(2011)0381) zdôraznila „hodnotu [tohto] nového spôsobu spolupráce“;

B.  keďže treba vziať do úvahy makroregionálnu stratégiu pre podunajskú oblasť, pre ktorú Rada 13. apríla 2011[8] vyzvala Komisiu, aby „pri strategickej koordinácii zohrávala vedúcu úlohu“;

C. keďže makroregionálna stratégia má za cieľ otvoriť nové pole pre politiku súdržnosti Európe, v záujme vytvorenia územnej základne;

D. keďže rozpočtový riadok Technická pomoc na stratégiu Európskej únie pre región Baltského mora“, ktorý sa vytvoril na základe iniciatívy Parlamentu, keď sa schválil rozpočet Európskej únie na rok 2011, názorne ukázal hodnotu týchto finančných prostriedkov na úspešný rozvoj makroregionálnej stratégie;

E.  keďže Komisia navrhuje, aby sa posilnil nadnárodný prvok politiky územnej spolupráce na podporu nových makroregionálnych politík[9];

F.  keďže viacero projektov makroregiónov zaznamenalo pokrok a keďže Komisia by mala v rámci svojej koordinačnej úlohy pomôcť vytvoriť udržateľnú správu a vymedziť spoločné kritériá a merateľné ukazovatele, ktoré by umožnili posúdiť ich relevantnosť;

G. keďže treba vziať do úvahy významnú historickú úlohu Stredozemia v Európe;

H. keďže takzvaná Arabská jar zvýraznila strategický potenciál zemepisných, politických a hospodárskych väzieb medzi obidvoma stranami Stredozemia;

I.   berúc do úvahy úspešnú spoluprácu v rámci Barcelonského procesu a Únie pre Stredozemie a mnohostranné a dvojstranné iniciatívy na spoluprácu prijaté v rámci nástrojov a programov EÚ, ako sú MED a INPI v kontexte európskej susedskej politiky;

J     berúc do úvahy súčasný vývoj Únie voči Stredozemiu a na skutočnosť, že jej potenciál katalyzátora v tomto regióne sa bude aj naďalej zvyšovať;

K. keďže makroregionálnym prístupom by bolo možné vymedziť celý projekt v tomto priestore zásadného významu pre budúcnosť Únie, s cieľom skončiť súčasnú krízu a splniť očakávania všetkých svojich susedov, najmä obyvateľstva južného pobrežia;

L.  keďže oblasť Stredozemia je súvislý celok, ktorý tvorí jeden kultúrny a ekologický priestor a v dôsledku stredomorskej klímy má mnohé spoločné charakteristické znaky a priority: rovnaké poľnohospodárske výrobky, bohatstvo obnoviteľných zdrojov energie, najmä solárnej energie, význam cestovného ruchu, rovnaké riziko prírodných katastrof (požiare, záplavy, zemetrasenia, nedostatok vodných zdrojov) a rovnaké riziká ľudského konania, najmä pokiaľ ide o znečisťovanie mora;

M. keďže Stredozemie je veľmi rozsiahla oblasť, ktorá siaha od východu na západ na ploche približne 4 000 kilometrov, s mnohými ostrovnými oblasťami a územiami hraničiacimi pevninou a morom so Severnou Afrikou, a keďže by bolo vhodné podporiť rozsiahlu sieť námorných ciest, ktorá umožňuje rozvoj obchodu, pričom sa znižuje vplyv ich emisií CO₂;

N. keďže Európske inštitúcie, napriek článku 174 ZFEÚ, zatiaľ neschválili stálu stratégiu, ktorá zohľadňuje konkrétne potreby ostrovov, a keďže úplná dostupnosť stredomorských ostrovných regiónov a ich lepšia integrácia v rámci európskeho jednotného trhy by sa mohla najlepšie zabezpečiť vyčlenením primeraných finančných zdrojov a schválením integrovaného prístupu v otázke izolovanosti, uznaním štrukturálnych znevýhodnení, ktoré znáša ostrovné obyvateľstvo v oblasti dopravy a energetiky;

O. keďže treba vziať do úvahy pokrok návrhu projektu jadransko-iónskej makroregionálnej stratégie, ktorý je súčasťou dlhodobej praktickej spolupráce a solidarity na súvislom území okolo Jadranského a Iónskeho mora, ktorý podporilo osem zúčastnených štátov jadransko-iónskej iniciatívy (AII), ako na to bolo opakovane poukázané vo vyhláseniach ôsmich ministrov zahraničných vecí, ktorí túto iniciatívu podpísali v Ancone (2010), Bruseli (2011) a v Belehrade (2012);

P.  keďže treba vziať do úvahy konzultácie uskutočnené v rámci prípravy tejto správy s mnohými zainteresovanými regiónmi, Úniou pre Stredozemie a rôznymi organizáciami zapojenými do politiky územnej spolupráce Európskej únie;

O makroregionálnych stratégiách všeobecne

1. schvaľuje makroregionálny prístup politík územnej spolupráce medzi územiami, ktoré patria do rovnakej oblasti: majú rovnaký námorný priestor, rovnaký horský masív, rovnaké riečne povodie; domnieva sa, že makroregionálne stratégie otvorili novú kapitolu európskej územnej spolupráce uplatňovaním prístupu zdola nahor a rozšírením tejto spolupráce na čoraz viac oblastí prostredníctvom lepšieho využívania dostupných zdrojov; odporúča, aby sa makroregionálnym stratégiám vzhľadom na ich očividnú európsku pridanú hodnotu venovala väčšia pozornosť v rámci európskej územnej spolupráce, ktorá sa má do roku 2013 posilniť;

2. domnieva sa, že takýto prístup k územnej spolupráci je užitočný, pretože hranice tento priestor počas histórie rozdelili, a môže ďalej podporovať integráciu nových členských štátov a ich regiónov;

3. domnieva sa, že projekty územnej spolupráce a nástroj európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) by dosiahli lepšie zhodnotenie vďaka celistvému pohľadu, ktorý prináša makroregionálna stratégia a že by sa tak posilnila súčinnosť s hlavnými stratégiami Spoločenstva, ako napríklad stratégiami pre transeurópske dopravné siete alebo integrovanú námornú politiku; domnieva sa, že by sa tým zároveň uľahčilo zapojenie ostatných nástrojov európskej politiky, akými sú nástroje navrhnuté EIB; domnieva sa, že tieto opatrenia zlepšia koordináciu politík EÚ na nadnárodnej a medziregionálnej úrovni;

4. odporúča, aby sa makroregionálne stratégie zakladali na viacúrovňovom riadení, zabezpečujúc zapojenie sa miestnych a regionálnych orgánov a čo najväčšieho počtu partnerov a zainteresovaných subjektov ako predstaviteľov občianskej spoločnosti, univerzít a výskumných centier tak do prípravy, ako aj do realizácie makroregionálnych stratégií, aby sa zväčšilo ich vlastníctvo na miestnej a regionálnej úrovni;

5. zdôrazňuje, že makroregióny predstavujú priaznivé prostredie pre zapojenie miestnych politických aktérov i mimovládnych aktérov, keďže tieto regióny rozvíjajú účinné koordinačné systémy, ktoré podporujú prístupy zdola nahor s cieľom zaistiť skutočnú účasť občianskej spoločnosti na politických rozhodovacích procesoch a spoločne využiť súčasné iniciatívy v záujme optimalizácie využívania zdrojov a spájania zúčastnených aktérov;

6. domnieva sa, že makroregionálna stratégia môže susedským a/alebo predvstupovým politikám Únie zabezpečiť väčšiu účinnosť;

O súčasných makroregionálnych stratégiách

7. víta dôkazy toho, že makroregionálna stratégia pre Baltské more je pre Európu veľkým prínosom; vymedzila akčný plán s jasne stanovenými prioritami a potvrdila ju Rada, podporila ju Komisia a je spoločná pre všetky vnútroštátne, regionálne a miestne zainteresované subjekty;

8. žiada, aby sa táto stratégia podrobila celkovému vyhodnoteniu na základe objektívnych kritérií a merateľných ukazovateľov pre každú z prioritných oblastí;

9. považuje za dôležité, aby sa v záujme zabezpečenia celkového úspechu tohto procesu udržateľne podporila štruktúra riadenia jej rozšírením na miestne a regionálne orgány, ako aj jej začlenením do budúceho programovacieho obdobia 2014 – 2020;

10. žiada Komisiu a Radu, aby plne podporili zvolený prístup pre podunajskú oblasť, ktorý musí podliehať hodnoteniu a pravidelnému monitorovaniu;

O budúcich makroregionálnych stratégiách

11. navrhuje Komisii, aby koordinovala proces úvah a konzultácií pre budúce makroregionálne stratégie; domnieva sa, že je potrebné vymedziť prioritné oblasti z hľadiska nedostatku spolupráce alebo potreby posilnenia existujúcej spolupráce medzi európskymi územiami, ktoré patria rôznym členským štátom, ale sú súčasťou rovnakej oblasti; domnieva sa, že tento dialóg by mal viesť k vytvoreniu predbežnej mapy európskych makroregiónov nezáväzného charakteru, koordinovanej prevažne členskými štátmi a príslušnými regiónmi, ktorá sa môže meniť v závislosti od miestnej dynamiky;

12. zastáva názor, že makroregionálne stratégie sa musia lepšie zladiť s financovaním, účinnejším využívaním existujúcich zdrojov a koordináciou nástrojov, domnieva sa, že hoci si takéto stratégie nevyžadujú ďalšie finančné prostriedky ani nový inštitucionálny nástroj či nové právne predpisy, financovanie ich monitorovania formou finančných prostriedkov na technickú pomoc a finančných prostriedkov na predbežné hodnotenie a zber údajov a na každý nový začiatok je oprávnené a že makroregionálna stratégia by mala podporovať štrukturálne projekty, berúc do úvahy viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020;

13. vyzýva Komisiu a Radu, aby pri prijímaní rozhodnutí o rozpočtových balíkoch, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond, prostriedky na výskum a vývoj a najmä prostriedky na regionálnu spoluprácu, zohľadňovali makroregionálne stratégie EÚ;

14. požaduje zavedenie záväzného vyčleňovania prostriedkov pre operačné programy k makroregionálnym prioritám, ktorých sa týkajú, s cieľom zaistiť čo najlepšiu koordináciu cieľov a prostriedkov;

Perspektívy v Stredozemia

15. podporuje vytvorenie makroregionálnej stratégie pre oblasť Stredozemia s cieľom ponúknuť akčný plán na riešenie spoločných a problematických úloh, ktoré krajiny a regióny v oblasti Stredozemia musia riešiť, a usporiadať tento priestor, ktorý je pre rozvoj a integráciu Európy kľúčový, a žiada Radu a Komisiu, aby v tejto otázke rýchlo konali;

16. domnieva sa, že prístup stredozemnej makroregionálnej stratégie zahŕňajúci európske, vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, finančné inštitúcie a mimovládne organizácie v európskej časti Stredozemia a Úniu pre Stredozemie, ktorý je otvorený susedným alebo krajinám v predvstupovej fáze, by výrazne zvýšili politickú a operatívnu úroveň územnej spolupráce v tejto oblasti; zdôrazňuje význam využitia skúseností, existujúcich zdrojov a úspechov existujúcich regionálnych organizácií;

17. zdôrazňuje že stredozemský makroregión by mohol zabezpečiť, že by sa rôzne programy EÚ týkajúce sa Stredozemia vzájomne dopĺňali, a že by sa existujúce financovanie využívalo čo najúčinnejšie, mohol by priniesť skutočnú pridanú hodnotu konkrétnym projektom Únie pre stredozemie a zapojiť príslušné tretie krajiny a regióny v čase definovania stratégie, s využitím nástroja partnerstva a stability na tento účel, vždy však v úplnom súlade so zásadami právneho štátu a na základe dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a demokracie a v prípade potreby ;

18. zdôrazňuje význam Stredozemia ako priestoru decentralizovanej spolupráce, ktorá presahuje prísne zemepisné hranice, na posilnenie medziregionálnych rozhodovacích procesov a výmenu osvedčených postupov nielen v oblasti demokracie, ľudských práv, zásad právneho štátu, ekológie, hospodárskeho rozvoja a ekoturistiky, ale aj partnerstiev v oblasti kultúry, výskumu, vzdelávania, mládeže a športu; podčiarkuje osobitný význam vzdelávania ako „spúšťača“ prechodu k demokracii;

19. domnieva sa, že stredozemský makroregión sa musí rozvíjať v súlade s medzinárodnými normami v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, najmä so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a s Dohovorom organizácie UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

20. naliehavo vyzýva Radu, aby nadviazala na svoje rozhodnutie z 24. júna 2011 a so zreteľom na ochotu, ktorú preukázali príslušné územia na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vzhľadom na jadransko-iónsku makroregionálnu stratégiu, historické prepojenia, tradície a realizované iniciatívy, a v najbližších mesiacoch bezodkladne schválila jadransko-iónsku makroregionálnu stratégiu, aby sa urobil prvý krok k realizácii makroregionálnej stratégie v Stredozemí;

21. zdôrazňuje, že jadransko-iónska makroregionálna stratégia je výrazným faktorom zmierenia medzi územiami západného Balkánu a môže tak prispieť k začleneniu týchto krajín do EÚ;

22. vyjadruje nádej, že v západnej a vo východnej časti Stredozemia sa takisto objavia makroregionálne stratégie, ktoré zahrnú dôležité námorné prvky a zohľadnia špecifiká mnohých pobrežných a ostrovných území v oblasti Stredozemia a potreby ich rozvoja; je presvedčený, že takéto budúce stratégie by mali vo zvýšenej miere zohľadňovať ochranu životného prostredia, biodiverzitu a udržateľný cestovný ruch;

23. vyzýva Komisiu, aby dôsledne uplatnila článok 174 ZFEÚ pomocou strategického plánu s cieľom prekonania štrukturálnych nevýhod ostrovných území a zabezpečenia podmienok na ekonomický rast a účinnú sociálnu a územnú kohéziu; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať zabezpečeniu úplnej dostupnosti a územnej kontinuity týchto území s pevninou prostredníctvom primeraného financovania; navyše naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ako je zvýšenie prahovej hodnoty pomoci de minimis pre ostrovy, s osobitným dôrazom na poľnohospodárske, dopravné a rybárske odvetvia, ktoré prispievajú k vyrovnaniu konkurencieschopnosti ostrovných území s územiami na pevnine, aby sa zmenšili rozdiely úrovne rozvoja medzi európskymi regiónmi a zabezpečila ich účinná integrácia do jednotného trhu;

24. verí, že Komisia zaujme kladné stanovisko voči ostrovnému rozmeru stredozemnej makroregionálnej stratégii, najmä pri posudzovaní štátnej pomoci, ktorá predstavuje legitímnu náhradu vzhľadom na nevýhody izolovanosti, a pri prispôsobovaní politiky súdržnosti a politík v oblasti výskumu a inovácie konkrétnym potrebám ostrovov, aby sa zlepšila ich integrácia do pevninovej Európy;

25. zdôrazňuje význam kultúrneho a kreatívneho odvetvia ako základného piliera rozvoja a vytvárania pracovných miest v ostrovných regiónoch;

26. naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila, ktoré nástroje treba na vyhodnotenie a začatie nových makroregionálnych iniciatív v západnej a vo východnej časti Stredozemia, ako sú pilotné projekty;

27. zdôrazňuje, že medzi významné oblasti intervencie v stredozemskom makroregióne by sa mali zameriavať na príslušné podregionálne úrovne spolupráce na konkrétnych projektoch a mali by zahrnovať energetické siete, vedeckú spolupráca a inovácie, siete pre kultúru, vzdelávanie a odbornú prípravu, cestovný ruch, obchod, ochranu životného prostredia, udržateľnú námornú dopravu, námornú bezpečnosť a ochranu a ochranu morského prostredia pred znečistením, nadmerný rybolov a nezákonný rybolov prostredníctvom vytvorenia integrovanej siete systémov podávania správ a kontroly pre námorné činnosti, posilňovania dobrej správy a účinnej verejnej správy, s cieľom podporovať tvorbu pracovných miest;

28. zastáva názor, že koordinácia týchto troch makroregionálnych stratégií – pre západné Stredozemie, jadransko-iónsku oblasť a východné Stredozemie – umožní realizovať komplexnú politiku pre celú oblasť Stredozemia, v súčinnosti s prioritami, ktoré si stanovili regionálne a medzinárodné organizácie, a najmä tie, ktoré Únia vymedzila pre Stredozemie, a s vykonávaním osvedčených postupov, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov inteligentného a udržateľného hospodárskeho rastu v rámci stratégie EÚ;

29. považuje najmä po udalostiach Arabskej jari za dôležité, aby nový makroregión prispel k vymedzeniu novej spoločnej stratégie s tretími krajinami na primerané riadenie imigračných tokov s prihliadaním na vzájomné výhody zo väčšej mobility, vychádzajúcej z boja proti chudobe a podpory zamestnanosti a spravodlivého obchodu, ktorá by tak prispievala k stabilite v makroregióne;

30. domnieva sa, že vzhľadom na skutočnosť, že stredozemné územia EÚ hraničia morom a pevninou so Severnou Afrikou, by makroregionálna stratégia oživila južný rozmer susedskej politiky EÚ so zreteľom na konkrétny územný rozmer, ktorý by zaručil lepšie riadenie migračných tokov a pozitívne ovplyvňoval hospodárstvo týchto krajín;

31. domnieva sa, že makroregionálna stratégia v Stredozemí musí koordinovať existujúce finančné prostriedky EÚ, najmä prostriedky v oblasti susedskej politiky, politiky súdržnosti a územnej spolupráce, s cieľom uskutočňovať projekty zamerané na riešenie spoločných problémov, ako sú ochrana a zveľaďovanie európsko-stredozemského kultúrneho dedičstva; pripomína význam koordinovanej a vyváženej susedskej politiky pre juh a vhodnosť kultúrnych projektov, ktoré sú financované z EFRR, na riešenie týchto výziev;

32. zdôrazňuje význam kreatívneho a kultúrneho priemyslu a domnieva sa, že toto hospodárske odvetvie bude hrať stále dôležitejšiu úlohu pri hospodárskom raste a zamestnanosti v tomto regióne; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť uskutočňovaniu kultúrnych a akademických výmenných programov, ako aj posilňovaniu kultúrnych a stabilných turistických väzieb;

33. domnieva sa, že kultúrny cestovný ruch môže mať na stredozemský región osobitný vplyv, a to z hospodárskeho hľadiska, ako aj faktor spoločného poznania a medzikultúrneho porozumenia;

34. zdôrazňuje, že stredozemský makroregión by podporoval medzikultúrny dialóg a obohatenie spoločného kultúrneho dedičstva Európskej únie, mobilizoval občiansku spoločnosť, a tým podnecoval účasť mimovládnych organizácií a občanov Stredozemia na kultúrnych a vzdelávacích programoch EÚ;

35. pripomína zásadnú úlohu vzdelávania v rámci demokracie a sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ako aj význam odbornej prípravy pre boj proti nezamestnanosti mladých ľudí;

36. zdôrazňuje, že v kontexte stredozemského makroregiónu a so zreteľom na motiváciu mladých ľudí, najmä v južných krajinách, je dôležité posilniť spoluprácu v oblasti mládeže propagáciou európskych programov a vytváraním synergie s činnosťou Stredozemského úradu pre mládež (Mediterranean Office for Youth);

37. zdôrazňuje, že sa treba zameriavať najmä na mladých ľudí, pretože budú základom novej generácie a budú mať najväčší vplyv na to, ako sa ich krajiny vyrovnajú s budúcnosťou;

38. s cieľom podporovať výmenné programy, dynamický výskum, inovácie a celoživotné vzdelávanie odporúča, aby sa v budúcom stredozemskom makroregióne vytvárali prepojenia s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a s výskumnými organizáciami, aby sa rozvíjala vzdelávacia infraštruktúra v tomto regióne a tiež aby sa odstránili prekážky voľného pohybu študentov, osôb školených v rámci odbornej prípravy, mladých dobrovoľníkov, vyučujúcich, školiteľov, výskumníkov a administratívnych pracovníkov; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť kvalitu vyučovacieho a výskumného procesu v týchto prepojeniach prostredníctvom primeraného financovania a podpory programov Tempus a Erasmus Mundus, a to najmä so zreteľom na nízky počet osôb, ktoré využívajú program Erasmus Mundus v stredozemskej oblasti;

39. domnieva sa, že mobilitu umelcov a umeleckých diel v európsko-stredozemskej oblasti obmedzujú mnohé prekážky, ktoré sa v jednotlivých krajinách a regiónoch líšia a ktoré sú spojené nielen s ťažkosťami pri získavaní víz, ale aj s absenciou štatútu umelcov a s podmienkami, v ktorých sa umelci ako tvorcovia umeleckých diel nachádzajú, najmä v južných krajinách; domnieva sa, že stredozemský makroregión by slúžil na podporu vzájomného uznávania štatútu umelcov, ponúkal príležitosti na zváženie mobility, optimalizoval využívanie programov odbornej prípravy, vytvárania sietí a voľného pohybu kultúrnych subjektov, umelcov a diel;

40. žiada, aby sa počas nasledujúceho programového obdobia zaviedol program typu „európsko-stredozemský Erasmus“, ktorý by bol určený na podporu nadnárodnej mobility študentov na oboch brehoch Stredozemného mora, ako aj program typu „európsko-stredozemský Leonardo da Vinci“ pre mladých ľudí, ktorí chcú v rámci makroregionálnej stratégie získať odbornú prípravu v zahraničí;

41. zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia na zabrzdenie tzv. úniku mozgov z tohto regiónu;

42. požaduje, aby sa využívala historická, kultúrna a jazyková rozmanitosť stredozemskej oblasti ako zdroj inovácií, ktoré sú hybnou silou rozvoja kultúrneho a kreatívneho odvetvia, ako aj odvetvia cestovného ruchu; žiada, aby sa podnecovala a podporovala spolupráca medzi múzeami a kultúrnymi inštitúciami;

43. pripomína, že v stredozemských krajinách je osobitný záujem o európsku kinematografickú a audiovizuálnu produkciu a že tento záujem má naďalej výrazný vplyv na dialóg medzi kultúrami v tejto oblasti v rámci súčasnej etapy demokratického rozvoja týchto spoločností;

44. navrhuje, aby sa viac podporovala spolupráca a obchod s tretími krajinami s cieľom zlepšiť súčasnú európsku filmovú produkciu v rámci celosvetového trhu a najmä v stredozemskej oblasti, a tým sa podporovala kultúrna výmena a spustenie nových iniciatív s cieľom podnietiť európsko-stredozemský dialóg a demokratický pokrok v celom regióne, predovšetkým v súvislosti so záväzkami prijatými počas európsko-stredozemskej konferencie o kinematografii;

45. vyzýva príslušné členské štáty, aby podporovali ducha spolupráce, ktorý sa objavil počas prípravy tejto správy, a naliehavo žiada budúce cyperské predsedníctvo EÚ, aby tento návrh podporila, na základe čoho by Komisia a Rada mohli urýchlene prijať akčný plán stredozemnej makroregionálnej stratégie; okrem toho poukazuje na význam medzivládnej a medziregionálnej spolupráce pri vypracúvaní makroregionálnej stratégie;

46. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ C 351E, 2.12.2011, s. 1.
• [2]  Prijaté texty P7_TA(2010)0341.
• [3]  Prijaté texty P7_TA(2011)0065.
• [4]  Prijaté texty P7_TA(2011)0154.
• [5]  Prijaté texty P7_TA(2011)0285.
• [6]  Prijaté texty P7_TA(2011)0576.
• [7]  Prijaté texty P7_TA(2012)0016.
• [8]  Dokument 8743/1/11 REV 1.
• [9]  (COM(2010) 0642.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.  Vznik makroregiónov

Makroregión Baltského mora vytvorený v roku 2009 zoskupuje súvislý celok území, ktorých poslaním je spolupráca s cieľom lepšie riešiť hospodárske a environmentálne problémy, ktoré v nich vznikajú. Táto spolupráca vznikla vo forme makroregionálnej stratégie určenej na koordináciu už platnej silnej odvetvovej spolupráce postavenej na štyroch pilieroch – životnom prostredí, prosperite, dostupnosti a bezpečnosti – a na akčnom pláne zameranom na 15 priorít a 80 hlavných projektov.

Táto skúsenosť inšpirovala ďalšie projekty. Prvým pokrokom bol jeden z nich – makroregión v podunajskej oblasti. Plánujú sa aj ďalšie projekty. Príslušné inštitúcie, členské štáty, regionálne a miestne orgány spolupracujú na vymedzení podobných rámcov pre ďalšie európske makroregióny, ktoré majú spoločné črty: rovnaký námorný priestor, rovnaký horský masív, rovnaké povodie a podobne:

Makroregionálne stratégie otvárajú nové perspektívy pre projekty územnej spolupráce, ktoré sú podporované politikou súdržnosti. Môžu dopĺňať veľké stratégie Spoločenstva, ako sú transeurópske siete dopravy alebo integrovaná námorná politika. Môžu priniesť lepší súlad s regionálnymi programami a cieľmi stratégie 2020 Európskeho parlamentu.

2. Súčasná situácia a prvá spätná väzba

Koncepcia makroregiónu zmobilizovala zainteresované subjekty a z pozorovaného nadšenia vyplýva, že skutočné očakávania sa prejavujú investovaním tejto novej oblasti verejnej politiky v Európe s cieľom územného rozvoja. Existujú na to objektívne dôvody – interakcia medzi regiónmi toho istého susedstva –, ale aj dôvody historické a kultúrne, keďže tieto oblasti mali počas dlhé stáročia spoločnú históriu. Tieto pradávne putá, ktoré treba posilniť, či často dokonca obnoviť, vymedzujú základ spoločnej spolupráce. Pristúpenie ku koncepcii makroregiónu tak svedčí o napredovaní európskej myšlienky.

Komisia sa zapojila do zavedenia stratégie pre región Baltského mora. Rada vo svojich záveroch z 13. apríla 2011 týkajúcich sa makroregiónu v podunajskej oblasti opätovne vyzvala Komisiu, aby „pri strategickej koordinácii zohrávala vedúcu úlohu“. Konkrétne je riadenie tohto nástroja zložité a jeho správa si vyžaduje značnú technickú pomoc. Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku zatiaľ v tejto veci nemôže urobiť viac.

Po vyprchaní účinku oznámenia existuje skutočné riziko „čohosi“ márnotratného a neúčinného. V dôsledku toho sa navrhlo pravidlo „trikrát stop“: stop peniazom, stop inštitúciám, stop predpisom. Toto obmedzenie schválila Rada, ktorá 13. apríla navrhla pravidlo „trikrát zelená“: zelená doplnkovému financovaniu, zelená inštitucionálnej koordinácii a zelená novým projektom. Touto dialektikou sa sleduje nájdenie rovnováhy, ktorú treba vymedziť, aby sa ustanovili nariadenia budúcej politiky územnej súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020.

3. Výhody makroregionálnej stratégie

Pozerajúc sa na príklad Baltského mora, využívanie makroregionálnej stratégie ponúka veľa príležitosti, predovšetkým poskytovaním príslušného referenčného rámca pre politiku súdržnosti a podporu medziodvetvovej spolupráce v tej jednotnom priestore služieb a práce. Prostredníctvom tohto rámca možno investície zamerať viac na komplementárnosť a ovplyvňovať príslušné priority každého regionálneho plánu rozvoja toho istého makroregiónu v Európe vedúceho k jednotnému pohľadu a k skutočnej súčinnosti v rámci integrovaného prístupu.

Táto stratégia zabezpečuje lepšie zapájanie a lepšiu koordináciu rozličných zásahových mechanizmov EÚ, ktoré prekračujú finančné prostriedky vyčlenené na politiku súdržnosti. To je prípad najmä Európskej investičnej banky (EIB). Umožňuje konvergenciu zdrojov z regiónov a rozličných členských štátov prostredníctvom viacúrovňového riadenia. Ide o všeobecne prospešnú stratégiu pre každú zainteresovanú stranu.

Makroregionálna stratégia poskytuje susedským politikám Únie vhodný rámec pre obnovený dialóg a úspešné a konkrétne vzťahy.

4. Ťažkosti, ktoré treba prekonať

Každá makroregionálna stratégia má dvojaký rozmer – územný vymedzením vhodného územia, na ktorom sa stratégia aplikuje, a funkčný určením priorít. Pristúpenie príslušných miestnych orgánov sa musí dosiahnuť v momente začatia tohto procesu. To všetko vedie k zváženiu prípravnej fázy v trvaní od jedného do dvoch rokov, aby mohlo skutočne dôjsť k vzniku takéhoto makroregiónu.

Fungovanie makroregiónov sa musí vyhnúť pasci medzivládneho riadenia, aj keď jeho nadnárodný charakter predpokladá zapojenie príslušných členských štátov. Prispôsobuje sa len riadenie na viacerých úrovniach zapájajúce najmä regionálnu úroveň, s cieľom zaručiť európske poslanie takýchto procesov a zabezpečiť komplementárnosť s politikou regionálneho rozvoja Európskej únie.

Vytváranie prostredníctvom „samoplodenia“ budúcich makroregiónov nemôže byť plánom do budúcnosti, pretože to vedie k náhodnosti, čo by bránilo rozvoji koherentných stratégií. Každé vytvorenie by malo pritom byť procesom zdola nahor, ktorý vychádza zo skutočnej motivácie zainteresovaných subjektov.

Je nevyhnutné zapojiť susedské regióny, aby sa schválili mnohé projekty zapojené do makroregionálnych stratégií. Toto zapojenie musí vychádzať z územných politík a nie z rozmeru zahraničnej politiky.

5. Opatrenia, ktoré treba zvážiť

Rozvoj makroregionálnych stratégií musí byť súčasťou globálnych úvah vhodných na spísanie problémov územia tak, aby sa predišlo nestálym projektom alebo projektom spojeným s jednoduchými okamžitými politickými úvahami. Je potrebné vymedziť „predbežnú mapu európskych makroregiónov“, aj keď bude naďalej nezáväzná a môže sa vyvíjať podľa miestnych dynamík.

Pre každý makroregión je potrebná „prípravná fáza“, počas ktorej sa uskutoční stretnutie príslušných strán, načrtnú sa prvé strategické smerovania a vymedzí sa aj základ budúceho riadenia: buď orgán dostane vedúce postavenie, alebo sa vytvorí EZÚS, alebo vedenie bude kolegiátne s presne stanovenými zodpovednosťami spoločnými pre viaceré členské štáty alebo regióny, prípadne sa využije iná metóda. V súlade s rozhodnutím Rady je Komisia prirodzeným orgánom na riadenie tohto prípravného procesu. Na takéto investovanie musí zabezpečiť nevyhnutné ľudské aj finančné zdroje.

Finančné prostriedky na podporu procesu makroregionálnej spolupráce treba vymedziť v rámci územnej spolupráce politiky súdržnosti. Je to v súlade s ochotou značne zvýšiť rozpočtovú úroveň, ako to už sľúbil Európsky parlament pre budúce programové obdobie 2014 – 2020, a tento sľub rovnako podporila Komisia, najmä vo svojej piatej správe o politike súdržnosti, ktorá obhajuje „posilnený nadnárodný prvok“.

Táto finančná podpora by mohla v samotnej Komisii nadobudnúť formu finančných prostriedkov technickej pomoci v prípravnej fáze, ako aj vo fáze vykonávania v riadiacom subjekte po skončení prípravnej fázy.

V prípade prioritných projektov, ako to bolo v rámci stratégie pre región Baltského mora, sa komplementárnosť finančných prostriedkov môže dosiahnuť spojením kritérií výberu s prioritami makroregionálnej stratégie počas výzvy na predkladanie projektov uskutočnených v rámci operačných programov politiky súdržnosti.

6. Význam makroregionálnej stratégie v Stredozemí

Stredomorská oblasť má rovnaké prírodné prostredie, pričom celé jej pobrežie spája rovnaká história a kultúra. Na juhu Európy existuje silný potenciál, ktorý sa nemôže zhodnotiť bez koordinácie a uceleného pohľadu, ktoré môžu vzniknúť vďaka vymedzeniu makroregionálnej stratégie.

Oblasť Stredozemia je veľmi rozľahlá, čo vedie k zamysleniu sa nad tým, aké makroregionálne opatrenie treba uprednostniť. V strednej časti Stredozemia sa subjekty mobilizujú v rámci projektu jadransko-iónskeho makroregiónu. Konzultácie počas príprav tejto správy sa prikláňajú k zachovaniu možnosti troch odlišných makroregiónov: jeden v západnom Stredozemí, ďalší v centrálnom Stredozemí – ktorý je známy aj ako jadransko-iónsky makroregión – a tretí vo východnom Stredozemí, so štruktúrovaným mechanizmom na koordináciu medzi nimi.

Regióny Stredozemia majú vďaka svojej stredomorskej klíme podobné ekotypy. Poľnohospodárske výrobky v tomto regióne majú zo severu na juh a z východu na západ rovnaký charakter a aj pri svojej rozmanitosti predstavujú rovnaký produktový mix. Environmentálne problémy (napríklad záplavy) sú všade rovnaké. Ako najpopulárnejšia destinácia cestovného ruchu na svete majú územia Stredozemia záujem o spoluprácu s cieľom zachovať a zlepšiť vyhliadky tohto hlavného hospodárskeho odvetvia, ktoré je pre väčšinu z nich životne dôležité.

K potenciálu patrí aj potreba sústrediť sa na námornú dopravu v rámci stratégie dopravy v celej zóne, najmä pre tovar. Početné a diverzifikované morské cesty musia byť otvorené. Rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, a najmä solárnej energie, má v Stredozemí optimálne podmienky. Na také účely môže makroregionálna stratégia poskytovať zodpovedajúce odpovede a zapojiť takých partnerov, ako je EIB.

Biodiverzita v Stredozemí je mimoriadne bohatá, ale aj veľmi ohrozená. Nadmerný rybolov je hrozbou pre zdroje rybného hospodárstva. Stredozemné more je uzavreté more s hustou námornou premávkou. Na jeho pobreží sa zaznamenáva jeden z najväčších rastov počtu obyvateľstva, čo ešte zdôrazňuje aj cestovný ruch. Hlavným problémom celej tejto oblasti je pobrežné a morské prostredie. Je dôležité podporovať koordinovanú politiku na riešenie odhadzovania rýb do mora spolu so zovšeobecnením spolupráce medzi severom a juhom medzi miestnymi samosprávami pri podporovaní susedských politík.

Po roku 2020 bude Stredozemie predstavovať hlavný blízky horizont pre Európu, keďže v ňom žije 500 miliónov obyvateľov, z ktorých sotva tretina je v Európskej únii. Dynamický rozvoj Stredozemia môže byť hnacou silou pre celé európske hospodárstvo.

V rámci Európskej únie je oblasť Stredozemia príliš slabo štruktúrovaná. Spolupráca a prepojenie v tejto oblasti sú veľmi slabé. Problémy, ktorým musia čeliť politické orgány Stredozemia, by sa oveľa lepšie riešili v rámci spoločnej úvahy a plánu.

Obyvatelia žijúci v stredozemskom regióne, ktorí však nežijú v EÚ, majú veľmi nízku životnú úroveň na všetkých rovinách: hospodárskej, sociálnej, ekologickej a politickej. Rozvoj týchto spoločenstiev je ich hlavnou požiadavkou a zároveň príležitosťou pre Európu, pretože by mohla ťažiť z väčšej bezpečnosti, „udržateľnej“ kontroly prisťahovaleckých tokov a priameho podielu v tejto oblasti rastu. Toto by kladne ovplyvňovalo výkon jej hospodárstva. Udalosti z jari tohto roku na južnom pobreží Stredozemia sú tiež silným povzbudením k rozvoju nových aktívnych susedských politík. Prinajmenšom ich čiastočným pripájaním k makroregionálnej stratégii by mohli mať konkrétny územný rozmer, ktorý by zaručil lepšiu účinnosť.

Európske štáty a regióny v oblasti Stredozemia sa musia zapojiť do procesu užšej spolupráce, ktorý musí byť otvorený všetkým partnerom v tomto priestore, ktorý je pre budúcnosť Európy veľmi dôležitý. Makroregionálna stratégia je prostriedkom, ako to dosiahnuť.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (19.3.2012)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k vývoju makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia
(2011/2179(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nikolaos Salavrakos

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta koncepciu makroregionálnej stratégie, ktorá na základe skúseností získaných v existujúcich makroregiónoch môže podnietiť rozvoj synergií a koordinovaných politík medzi EÚ, dotknutými členskými štátmi, kandidátskymi a nečlenskými krajinami, regiónmi a miestnymi orgánmi, a tým podporiť udržateľný rast, tvorbu pracovných miest, bezpečnosť a ochranu životného prostredia v oblastiach so spoločnými geografickými, historickými a kultúrnymi vlastnosťami vypracovaním projektov územnej spolupráce  v oblastiach so spoločnými geografickými, historickými a kultúrnymi vlastnosťami na riešenie spoločných otázok stanovených v procese zdola nahor, čo zabráni náhodnému prístupu a nekoherentnosti; vyzýva tiež na podporu väčšej súčinnosti medzi rozličnými makroregionálnymi stratégiami;

2.  požaduje dlhodobejšie riešenie financovania makroregionálnych stratégií v rámci rozpočtu EÚ, a to s cieľom financovať činnosti, ktoré nie sú súčasťou politiky súdržnosti, napr. spoluprácu s tretími krajinami; konštatuje, že skúsenosti získané zo stratégie pre región Baltského mora ukazujú význam štartovacieho kapitálu pre naplánovanie a prípravu projektov podporujúcich stratégiu;

3.  vyzýva Komisiu a Radu, aby pri prijímaní rozhodnutí o rozpočtových balíkoch, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond, prostriedky na výskum a vývoj a najmä prostriedky na regionálnu spoluprácu, zohľadňovali makroregionálne stratégie EÚ; okrem toho žiada Komisiu a Radu, aby posúdili, či si makroregionálne stratégie vyžadujú priame financovanie v záujme ich úspešnej realizácie;

4.  zdôrazňuje, že vzhľadom na mnohé podobné, hospodárske, sociálne a ekologické problémy, ktorým čelia všetky regióny, ktoré majú Stredozemné more ako významný prvok svojho dedičstva, či už ako celok alebo v podobe koherentných podregiónov ako napríklad vznikajúcej Jadransko-iónskej iniciatívy, je potrebné zamerať sa na tie kľúčové oblasti, kde by sa mali posilniť synergie, partnerstvá a regionálna spolupráca v záujme udržateľného rastu v oblasti Stredozemného mora;

5.  zdôrazňuje, že jadransko-iónska makroregionálna stratégia je výrazným faktorom zmierenia medzi územiami západného Balkánu a môže tak prispieť k začleneniu týchto krajín do EÚ;

6.  domnieva sa, že v záujme realizácie makroregionálnej stratégie pre Stredozemie je potrebné vychádzať zo skúseností a výsledkov existujúcich regionálnych inštitúcií a snažiť sa o možné synergie s nimi, a to – okrem Únie pre Stredozemie – najmä s Európskou investičnou bankou a zhromaždením ARLEM;

7.  zdôrazňuje že stredozemský makroregión by mohol zabezpečiť, že by sa rôzne programy EÚ týkajúce sa Stredozemia vzájomne dopĺňali, a že by sa existujúce financovanie využívalo čo najúčinnejšie, mohol by priniesť skutočnú pridanú hodnotu konkrétnym projektom Únie pre stredozemie a zapojiť príslušné tretie krajiny a regióny v čase definovania stratégie, s využitím nástroja partnerstva a stability na tento účel, vždy však v úplnom súlade so zásadami právneho štátu a na základe dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a demokracie a v prípade potreby ;

8.  zdôrazňuje, že medzi významné oblasti intervencie v stredozemskom makroregióne by mali byť optimalizované na príslušné podregionálne úrovne pre spoluprácu na konkrétnych projektoch a mali by zahŕňať energetické siete, vedeckú spolupráca a inovácie, siete pre kultúru, vzdelávanie a odbornú prípravu, cestovný ruch, obchod, ochranu životného prostredia, udržateľnú námornú dopravu, námornú bezpečnosť a ochranu a ochranu morského prostredia pred znečistením, nadmerný rybolov a nezákonný rybolov prostredníctvom vytvorenia integrovanej siete systémov podávania správ a kontroly pre námorné činnosti, posilňovania dobrej správy a účinnej verejnej správy, s cieľom podporiť tvorbu pracovných miest;

9.  považuje najmä po udalostiach Arabskej jari za dôležité, aby nový makroregión prispel k vymedzeniu novej spoločnej stratégie s tretími krajinami pre primerané riadenie imigračných tokov a vzájomné prínosy zo spoločnej mobility, k čomu by sa prispelo stratégiou s tretími krajinami v oblasti boja proti chudobe a podporu zamestnanosti a spravodlivého obchodu, ktorá by prispela k stabilite v makroregióne;

10.  žiada, aby medzi priority takejto stratégie patrili rozvoj obchodu medzi južnými štátmi, vytváranie regionálnych trhov a znižovanie ciel a prekážok brániacich obchodu medzi krajinami tohto regiónu;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	12.3.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	58 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sir Robert Atkins, Bastiaan Belder, Frieda Brepoels, Elmar Brok, Jerzy Buzek, Mário David, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Liisa Jaakonsaari, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Evgeni Kirilov, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Mario Mauro, Kyriakos Mavronikolas, Francisco José Millán Mon, Alexander Mirsky, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Ria Oomen-Ruijten, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Cristian Dan Preda, Libor Rouček, Tokia Saïfi, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Werner Schulz, Adrian Severin, Charles Tannock, Inese Vaidere, Kristian Vigenin, Boris Zala
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Véronique De Keyser, Barbara Lochbihler, Monica Luisa Macovei, Carmen Romero López, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Hannes Swoboda, Indrek Tarand, Ivo Vajgl
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Philippe Boulland

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (2.3.2012)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k vývoju makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia
(2011/2179(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Malika Benarab-Attou

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva, že makroregióny ako oblasti života vyznačujúce sa spoločnou históriou a spomienkami, geografiou, klimatickými podmienkami a kultúrou predstavujú vhodný referenčný rámec na vymedzenie priorít programov a európskeho financovania, a v tejto súvislosti uznáva, že na južnom brehu Stredozemného mora dochádza k nebývalému rozvoju, ktorý musí Európska únia podporiť prostredníctvom nových iniciatív;

2.  domnieva sa, že makroregionálna stratégia v Stredozemí musí koordinovať existujúce finančné prostriedky EÚ, najmä prostriedky v oblasti susedskej politiky, politiky súdržnosti a prostriedky na územnú spoluprácu, s cieľom uskutočňovať projekty zamerané na riešenie spoločných výziev, ako sú ochrana a využívanie euro-stredozemského kultúrneho dedičstva; pripomína význam koordinovanej a vyváženej susedskej politiky pre juh a vhodnosť kultúrnych projektov, ktoré sú financované z EFRR, na riešenie týchto výziev;

3.  zdôrazňuje, že makroregióny predstavujú priaznivé prostredie pre zapojenie miestnych politických aktérov i mimovládnych aktérov, keďže tieto regióny rozvíjajú účinné koordinačné systémy, ktoré podporujú prístupy zdola nahor s cieľom zaistiť skutočnú účasť občianskej spoločnosti na politických rozhodovacích procesoch a spoločne využiť súčasné iniciatívy v záujme optimalizácie využívania zdrojov a spájania zúčastnených aktérov;

4.  podporuje plán jadransko-iónskeho makroregiónu, ktorý je vnímaný ako oblasť spájajúca členské štáty a mimoeurópske krajiny s rovnakou hospodárskou, historickou a kultúrnou realitou;

5.  konštatuje, že stredozemský makroregión v zmysle ľudskej civilizácie a histórie je omnoho širší, než naznačujú prísne geografické hranice, a môže zahŕňať krajiny na pobreží Atlantického oceánu, ako Portugalsko a Maroko, alebo z iných regiónov, napríklad z oblasti Čierneho mora;

6.  zdôrazňuje význam Stredozemia ako priestoru decentralizovanej spolupráce, ktorá presahuje prísne geografické hranice, pre posilnenie medziregionálnych rozhodovacích procesov a výmenu osvedčených postupov nielen v oblasti demokracie, ľudských práv, zásad právneho štátu, ekológie, hospodárskeho rozvoja a ekoturizmu, ale aj partnerstiev v oblasti kultúry, výskumu, vzdelávania, mládeže a športu; podčiarkuje osobitný význam vzdelávania ako „spúšťača“ prechodu k demokracii;

7.  domnieva sa, že stredozemský makroregión sa musí rozvíjať v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, najmä so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a s Dohovorom organizácie UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

8.  zdôrazňuje význam kreatívneho a kultúrneho priemyslu a domnieva sa, že toto hospodárske odvetvie bude hrať stále dôležitejšiu úlohu pri hospodárskom raste a zamestnanosti v tomto regióne; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť uskutočňovaniu kultúrnych a akademických výmenných programov, ako aj posilňovaniu kultúrnych a stabilných turistických väzieb;

9.  domnieva sa, že kultúrny cestovný ruch môže mať na stredozemský región osobitný vplyv, a to z hospodárskeho hľadiska a aj ako faktor recipročných znalostí a medzikultúrneho porozumenia;

10. zdôrazňuje, že stredozemský makroregión by podporoval medzikultúrny dialóg a obohatenie spoločného kultúrneho dedičstva Európskej únie, mobilizoval občiansku spoločnosť, a tým podnecoval účasť mimovládnych organizácií a občanov Stredozemia na kultúrnych a vzdelávacích programoch EÚ;

11. pripomína zásadnú úlohu vzdelávania v rámci demokracie a sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ako aj význam odbornej prípravy pre boj proti nezamestnanosti mladých ľudí;

12. zdôrazňuje, že v kontexte stredozemského makroregiónu a so zreteľom na motiváciu mladých ľudí, najmä v južných krajinách, je dôležité posilniť spoluprácu v oblasti mládeže propagáciou európskych programov a vytváraním synergie s činnosťou Stredozemského úradu pre mládež (Mediterranean Office for Youth);

13. zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa najmä na mladých ľudí, pretože budú základom novej generácie a budú mať najväčší vplyv na spôsob, akým ich krajiny budú čeliť budúcim výzvam;

14. zdôrazňuje, že spolupráca v audiovizuálnej oblasti môže zohrávať významnú úlohu pri šírení demokratických hodnôt do všetkých krajín makroregiónu;

15. s cieľom podporovať výmenné programy, dynamický výskum, inovácie a celoživotné vzdelávanie odporúča, aby sa v budúcom stredozemskom makroregióne vytvárali prepojenia s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a s výskumnými organizáciami, aby sa rozvíjala vzdelávacia infraštruktúra v tomto regióne a tiež aby sa odstránili prekážky voľného pohybu študentov, osôb školených v rámci odbornej prípravy, mladých dobrovoľníkov, vyučujúcich, školiteľov, výskumníkov a administratívnych pracovníkov; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť kvalitu vyučovacieho a výskumného procesu v týchto prepojeniach prostredníctvom primeraného financovania a podpory programov Tempus a Erasmus Mundus, a to najmä so zreteľom na nízky počet osôb, ktoré využívajú program Erasmus Mundus v stredozemskej oblasti;

16. konštatuje, že mobilitu umelcov a umeleckých diel v euro-stredozemskej oblasti obmedzujú mnohé prekážky, ktoré sa v jednotlivých krajinách a regiónoch líšia a ktoré sú spojené nielen s ťažkosťami pri získavaní víz, ale aj s absenciou štatútu umelcov a s podmienkami, v ktorých sa umelci ako tvorcovia umeleckých diel nachádzajú, najmä v južných krajinách; domnieva sa, že stredozemský makroregión by slúžil na podporu vzájomného uznávania štatútu umelcov, ponúkal príležitosti na zváženie mobility, optimalizoval využívanie programov odbornej prípravy, vytvárania sietí a voľného pohybu kultúrnych subjektov, umelcov a diel;

17. žiada, aby sa počas nasledujúceho programového obdobia zaviedol program typu „euro-stredozemský Erasmus“, ktorý by bol určený na podporu nadnárodnej mobility študentov na oboch brehoch Stredozemného mora, ako aj program typu „euro-stredozemský Leonardo da Vinci“ pre mladých ľudí, ktorí chcú v rámci makroregionálnej stratégie získať odbornú prípravu v zahraničí;

18. zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia na boj proti rastúcemu trendu, ktorý smeruje k tzv. úniku mozgov z tohto regiónu;

19. vyzýva, aby sa využívala historická, kultúrna a jazyková rozmanitosť stredozemskej oblasti ako zdroj inovácií, ktoré sú hybnou silou rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ako aj odvetvia cestovného ruchu; žiada, aby sa podnecovala a podporovala spolupráca medzi múzeami a kultúrnymi inštitúciami;

20. pripomína, že v stredozemských krajinách je osobitný záujem o európsku kinematografickú a audiovizuálnu produkciu a že tento záujem má naďalej výrazný vplyv na dialóg medzi kultúrami v tejto oblasti v rámci súčasnej etapy demokratického rozvoja týchto spoločností;

21. navrhuje, aby sa vyvíjalo úsilie o rozsiahlejšiu spoluprácu a obchod s tretími krajinami s cieľom zlepšiť aktuálnu európsku produkciu v rámci celosvetového trhu a najmä v stredozemskej oblasti, a tým sa podporovala kultúrna výmena a spustenie nových iniciatív s cieľom podnietiť euro-stredozemský dialóg a demokratický pokrok v celom regióne, predovšetkým v súvislosti so záväzkami prijatými počas euro-stredozemskej konferencie o kinematografii;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	29.2.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	23 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Malika Benarab-Attou, Lothar Bisky, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Silvia Costa, Mary Honeyball, Petra Kammerevert, Emma McClarkin, Emilio Menéndez del Valle, Marek Henryk Migalski, Katarína Neveďalová, Gianni Pittella, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marietje Schaake, Marco Scurria, Emil Stoyanov, Hannu Takkula, László Tőkés, Helga Trüpel, Gianni Vattimo, Marie-Christine Vergiat, Milan Zver
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Heinz K. Becker, Seán Kelly, Iosif Matula, Georgios Papanikolaou, Olga Sehnalová, Rui Tavares
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Miguel Angel Martínez Martínez

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	21.6.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	40 2 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Catherine Bearder, Jean-Paul Besset, Victor Boştinaru, John Bufton, Alain Cadec, Salvatore Caronna, Nikos Chrysogelos, Ryszard Czarnecki, Francesco De Angelis, Rosa Estaràs Ferragut, Brice Hortefeux, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Vladimír Maňka, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Miroslav Mikolášik, Jan Olbrycht, Markus Pieper, Monika Smolková, Ewald Stadler, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Antonello Antinoro, Pat the Cope Gallagher, Jens Geier, Lena Kolarska-Bobińska, James Nicholson, Ivari Padar, Vilja Savisaar-Toomast, Elisabeth Schroedter, Czesław Adam Siekierski, Patrice Tirolien